14× 15" LCD monitory - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
07.06.2015 • Views
Share Embed Flag

14× 15" LCD monitory - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

14× 15" LCD monitory - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

14× 15" LCD monitory - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

e d i t o r i a l<br />

Vraca sa k dovolenke mesiac po <strong>sk</strong>onèení prázdnin, to mono bra ako menšiu provokáciu (<strong>na</strong>jmä ak<br />

tá <strong>na</strong>sledujúca je ešte v nedoh¾adne ☹), ale mne tá tohtoroèná len opä potvrdila, e v IT je ešte stále<br />

èo zlepšova.<br />

Vezmime si u len taký prvý deò po návrate do práce. Zapnete si PC, spustíte poštového klienta a potom<br />

sa u len s hrôzou a bezmocne prizeráte, ako vám <strong>na</strong><strong>sk</strong>akujú ïalšie a ïalšie nové maily. Prvá stovka,<br />

druhá, tretia... Kým vybavíte aspoò tie <strong>na</strong>jnutnejšie, zaène sa <strong>na</strong> vás vali nová denná agenda, a kým<br />

sa ako−tak vyhrabete z toho <strong>na</strong>jhoršieho, vaša dovolenková energia je preè a ste v rov<strong>na</strong>kom stave ako<br />

pred dovolenkou. Nakoniec si bezmocne poviete: Stojí to vlastne za to? Skúšal som aj inú verziu – vyba−<br />

vova aspoò <strong>na</strong>jnevyhnutnejšie veci poèas dovolenky, ale ani to nie je ono. Cez mobilný prístup <strong>na</strong><br />

firemný mailový server síce nieèo vybavíte, ale pracova s notebookom <strong>na</strong> kolenách, leiac pritom nie−<br />

kde <strong>na</strong> plái, je, priz<strong>na</strong>jme si, dos úchylné. A <strong>na</strong>vyše v dennom svetle <strong>na</strong> displeji aj tak niè neuvidíte,<br />

ibae by ste sa aj s notebookom schovali pod ve¾kú osušku. Ide to, ale za to ne<strong>sk</strong>oršie vysvet¾ovanie<br />

ostatným spolurekreantom to asi nestojí ☺. Èvachcete sa v slanej vodièke niekde <strong>na</strong> Azúroch, ale myš−<br />

lienkami ste tisícky kilometrov mimo. Bàààà! Keï u niè iné, aspoò s tými mailmi by bolo treba nieèo<br />

urobi. Hodilo by sa <strong>na</strong>príklad nieèo ako „elektronická sekretárka“, ktorá by monitorovala vaše pri−<br />

chádzajúce maily a „dnu“ by pustila <strong>na</strong>ozaj iba tie <strong>na</strong>jdôleitejšie. V dnešnej dobe toti oz<strong>na</strong>mom, e<br />

som „out of office“, niè nevyriešite. Takýto „mailový vrátnik“ by mal by schopný aspoò základnej kon−<br />

verzácie, t. j. <strong>na</strong> kadý došlý mail <strong>na</strong> server pošle odpoveï typu „<strong>na</strong>ozaj potrebujete posla mail pánu<br />

xy?“, „<strong>sk</strong>úste si ešte raz premyslie, èi nenájdete riešenie svojho problému sám“, prípadne „<strong>sk</strong>úste<br />

vyh¾ada tieto informácie <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom firemnom webe“, „nemohol by vám pomôc iný pracovník <strong>na</strong>šej<br />

firmy?“ atï. Po pár kolách takejto „plodnej di<strong>sk</strong>usie“ mono druhá stra<strong>na</strong> rezignuje a prestane vás<br />

bombardova mailmi. Pokia¾ by náš „vrátnik“ disponoval prvkami umelej inteligencie a konverzaèné<br />

zvraty by sa upravili <strong>na</strong> identitu „ivej“ asistentky starajúcej sa o šéfovu agendu, úèastník <strong>na</strong> druhej<br />

strane by si mono ani nevšimol, e sa „vybavuje“ s poèítaèom. A mono by si dokonca pochva¾oval,<br />

ako dobre si „podiškuroval“ s nejakou milou „babenkou“. Pokia¾ by sa takáto virtuál<strong>na</strong> asistentka<br />

osvedèila, mono by ste ju po návrate z dovolenky ani nemuseli vypí<strong>na</strong>...☺ Ideálne by bolo dosiahnu<br />

stav, aby si aj vaši kolegovia v práci vystaèili iba s vašou asistentkou a nechýbali by ste im. Na druhej<br />

strane sa potom môe sta, e <strong>na</strong> konci mesiaca nepoputuje výplata vám, ale jej...<br />

Ïalšou oblasou, kde je èo zlepšova, je <strong>na</strong>ša „papierová identita“. Na dôkaz toho, e vy ste vy, e máte<br />

oprávnenie šoférova, e máte nemocen<strong>sk</strong>é poistenie v tej a tej poisovni, e ste èlenom tých a tých klu−<br />

bov, zdruení, spolkov (strán?), e máte úèet v tej a tej banke atï., musíte nosi so sebou mnostvo<br />

preukazov, potvrdení a kariet. A keï sa vám stane to, èo sa stalo mne, e vás <strong>na</strong> dovolenke nejaký dob−<br />

rák okradne a zoberie vám nielen doklady, ale aj platobné karty, za<strong>na</strong>dávate si, preèo sa doteraz nevy−<br />

myslelo nieèo lepšie, èo zodpovedá monostiam dnešnej doby. A èo sa nedá tak ¾ahko ukradnú<br />

a zneui. Èo takto identifikaèný digitálny náramok <strong>na</strong> ruku s jednoduchým ovládaním, so zabudova−<br />

ným pamäovým èipom a bezdrôtovým komunikaèným rozhraním, <strong>na</strong>príklad Bluetooth? Zastaví vás<br />

dopravný policajt, <strong>na</strong> náramku <strong>na</strong>stavíte svoj informaèný profil pre tento prípad, t. j. obèian<strong>sk</strong>y preu−<br />

kaz + vodiè<strong>sk</strong>ý + technický preukaz a tieto vybrané údaje mu pošlete ako elektronickú vizitku bez−<br />

drôtovo <strong>na</strong> jeho vreckový poèítaè. Prídete do banky, do práce, do nemocnice a vdy sa identifikujete<br />

príslušným informaèným profilom. Jednoduché, bezpeèné, šikovné, ibae zatia¾ trochu sci−fi. Ani nie<br />

tak pre techniku, ako <strong>sk</strong>ôr (akoe i<strong>na</strong>k) pre fi<strong>na</strong>ncie a nároènú logistiku.<br />

Posledný dovolenkový postreh nie je úsmevný ako „mailová asistentka“ ani „sci−fi“ ako identifikaèný<br />

náramok, je pomerne obyèajný a nièím neprekvapujúci. Pokia¾ toti idete <strong>na</strong> dovolenku, s<strong>na</strong>íte sa postre−<br />

hy a záitky z nej uchova aspoò v obrazovej podobe. Statické obrázky si odkladáme do fotoaparátov<br />

a dlhšie sekvencie do videokamier. V súèasnosti je trend, e digitálne kamery majú okrem snímania kva−<br />

litných statických obrázkov monos zaz<strong>na</strong>menáva aj krátke, menej kvalitné videosekvencie. A <strong>na</strong>opak,<br />

niektoré digitálne videokamery majú monos zaz<strong>na</strong>menáva <strong>na</strong> samostatnú pamäovú kartu trochu<br />

menej kvalitné statické obrázky. No a mojím prianím je, aby èím <strong>sk</strong>ôr vzniklo hybridné zariadenie, ktoré<br />

by umoòovalo robi kvalitne aj jedno, aj druhé. Aby sme <strong>na</strong> dovolenky nosili len jedno zariadenie. Niè<br />

viac, niè menej. Pod¾a prebiehajúcich trendov to vyzerá <strong>na</strong> to, e splnenia tohto s<strong>na</strong> sa doèkám podstat−<br />

ne <strong>sk</strong>ôr ako tých predchádzajúcich dvoch. To niè, aspoò mám o èom sníva....<br />

Zaujímavé èítanie októbrového èísla vám elá

O B S A H<br />

111 4t Explorer Sweeper / Zahladzovanie stôp pre kadého<br />

LINUXWARE<br />

112 Utilitky a nástroje pre Linux<br />

114 Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 5. èas<br />

118 LinuxNews<br />

119 Microcom 56K Inter<strong>na</strong>l/L, prax pod Linuxom<br />

INFOWARE<br />

121 Novinky: Technológie a biznis<br />

125 Liberalizácia doménového priestoru II.<br />

127 Kto je to Open Source? / Štúdia<br />

INTERNET<br />

44<br />

REVUE<br />

TESTOVALI SME:<br />

Výkonný poèítaè <strong>na</strong> jeseò 2002<br />

4 Novinky<br />

16 Windows Media 9 – budúcnos digitálnej zábavy?<br />

19 „Hraèky“ z budúcnosti sú u <strong>na</strong> predaj<br />

20 Jesenné IDF 2002: konvergencia technológií / Reportá<br />

24 Apple Expo 2002: Jaguár útoèí <strong>na</strong> Windows / Reportá<br />

26 Steve Jobs: Bude Apple vyrába mobily a tabletové<br />

PC? / Rozhovor<br />

28 High-tech dizajn made in Slovakia<br />

30 Video <strong>na</strong> PC IV. Profesionálne spracovanie videa<br />

/ Preh¾ad trhu<br />

HARDWARE<br />

40 Aby poèítaèu nebolo horúco / Preh¾ad a test<br />

44 Testovali sme: Výkonný poèítaè <strong>na</strong> jeseò 2002<br />

54 Testovali sme: 14× 15" <strong>LCD</strong> <strong>monitory</strong><br />

62 Xbox & GameCube & PlayStation 2 / Porov<strong>na</strong>nie herných<br />

konzol novej generácie<br />

64 ATi Radeon 8500 vs. GeForce4 Ti 4200<br />

66 ISDN telefón Well ISDN-tel PCZ / Technické predstavenie<br />

67 Zariadenia <strong>na</strong> poloprofesionálne spracovanie videa<br />

68 5× digitálny fotoaparát<br />

72 NIKON CoolPix 2000<br />

73 Microtek TurboScan 1505u<br />

74 Wacom Cintiq 15X<br />

75 Philips 150MT<br />

76 KyoceraMita FS-1900<br />

78 Nové De<strong>sk</strong>jety od HP<br />

81 Reproduktory Dreamax<br />

84 CSW MegaWorks 510D / Technické predstavenie<br />

84 Projektor BenQ SL703S / Technické predstavenie<br />

86 Samsung ML 1210/1250<br />

SOFTWARE<br />

88 Vývojový nástroj Borland Kylix 2<br />

91 Borland JBuilder 7.0<br />

95 TurboCAD Professio<strong>na</strong>l<br />

96 SMS klient<br />

97 2× CD Špidla<br />

97 CD: Autoškola / Technické predstavenie<br />

98 Web Jet – ma<strong>na</strong>ment (webového) obsahu<br />

100 Lasso / Webový engine<br />

101 Zoner Media Explorer 4.5 SELECT / Technické predstavenie<br />

102 Gamesy / Heroes of Might & Magic IV, Novinky <strong>na</strong> obzore<br />

104 Sharewarové okienko<br />

109 Alter<strong>na</strong>tívne komunikaèné nástroje / Test<br />

130 Net & Security news<br />

130 Vytvárame WWW stránky / 13. èas<br />

131 Komentár: /dev/null/014<br />

132 Na potulkách svetom WWW<br />

134 Zatajený svet internetu – ochráòte si obsah <strong>na</strong> webe<br />

136 U vás otravujú spamy? Zbavte sa ich!<br />

SERVIS<br />

137 Obrazce v kameni / Recenzia<br />

138 Vírusový radar<br />

140 Zaèí<strong>na</strong>me s PC / 9. èas: Uitoèné príslušenstvo<br />

142 Poradòa<br />

144 Media klub / CD-ROM, DVD, knihy<br />

146 DVD okienko<br />

147 Tipy a triky pod Windows<br />

PROGRAMUJEME<br />

54<br />

148 Auto tools / 9. èas<br />

149 Assembler pod Windows / 22. èas: Register + INI súbory II.<br />

152 Grafika cez OpenGL / 4. èas: Farby, pohyb a tretí rozmer<br />

153 ASP.NET / 7. èas: Vývoj aplikácie typu webová sluba pomocou<br />

vývojového prostredia Microsoft Visual Studio .NET<br />

155 Nový seriál: Programujeme v jazyku C# / 1. èas:<br />

156 Visual Basic II / 10. èas<br />

157 Malé ve¾ké databázy III. / 5. èas<br />

158 Delphi v praxi / 19. èas: Ako <strong>na</strong> to? II.<br />

159 Ako <strong>na</strong> nápoveï / 5. èas<br />

TESTOVALI SME:<br />

14× 15" <strong>LCD</strong> <strong>monitory</strong><br />

2 PC REVUE 10/2002

N O V I N K Y<br />

<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> 16. 8. – 17. 9.<br />

Aká bude PlayStation 3?<br />

Netradièná klávesnica novej Nokie<br />

Ako to bude s domé<strong>na</strong>mi v Èe<strong>sk</strong>u?<br />

PMÚ nechce pozastavením ADSL brzdi trh<br />

Útoky <strong>na</strong> servery W2K<br />

IBM mono prepustí 4−tisíc ¾udí pre akvizíciu<br />

Predaj Napstera zablokovaný!<br />

Ïalší hacker<strong>sk</strong>ý útok <strong>na</strong> RIAA<br />

Èíòania zablokovali Google.com<br />

Sony nejde <strong>na</strong> Comdex!<br />

Ericsson hrozí vystúpením z podniku so Sony<br />

Matsushita: DVD prehrávaè v jednom èipe!<br />

Nové médiá Verbatim: 24× CD−RW<br />

Kontrolova cenotvorbu ST nie je v kompetencii PMÚ<br />

On−line voj<strong>na</strong> u konzoly sa u zaèala<br />

Finál<strong>na</strong> verzia Netscape 7.0 <strong>na</strong> stiahnutie!<br />

DirectX 9 a v novembri!<br />

Penetrácia mobilov v Maïar<strong>sk</strong>u v júli vzrástla <strong>na</strong> 59,1 %<br />

Èe<strong>sk</strong>ý alter<strong>na</strong>tívny operátor Telegon je v konkurze<br />

DVD rekordér pod 15 000 Sk?!<br />

LAN SUITE 2002 do škôl v rámci projektu INFOVEK<br />

Svetové trby z predaja zariadení <strong>na</strong> výrobu èipov<br />

klesli o 18,4 %<br />

HP bude pre Microsoft robi technickú podporu<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u štartujú multimediálne SMS!<br />

Èe<strong>sk</strong>ý Mobil má 1,071 milió<strong>na</strong> zákazníkov<br />

ATO: „Ukonèenie monopolu ST k 1. 1. 2003 zostalo<br />

iba ilúziou!“<br />

nVidia: „Microsoftu sa nebojíme.“<br />

Qwest predáva divíziu distribúcie telefónnych zoz<strong>na</strong>mov<br />

Transmeta vstupuje <strong>na</strong> trh WinCE<br />

Agent FBI je obalovaný hackerstva!<br />

Turbolinux to zabalil<br />

Druhá záplata pre Office XP<br />

Deutsche Telekom ponúkol VoiceStream firme<br />

Cingular Wireless<br />

Windows 2000 Service Pack 3<br />

Trident sa s<strong>na</strong>í vtlaèi medzi výrobcov 3D akcelerátorov<br />

Americkí vojaci nepouívajú heslá!<br />

Ericsson predal akcie Infineonu za takmer 300 mil. eur<br />

Sklamanie v podobe novej èipovej súpravy KT400<br />

ST plánujú v roku 2003 prepusti 10 % pracovníkov<br />

Ohrozí povodòová katastrofa výrobu AMD vo FAB 30?<br />

SMS za 1 Sk<br />

Bezpeènostná chyba v jadre Mozilly<br />

Alter<strong>na</strong>tívni operátori môu poda iados o licenciu<br />

HAMR: 100× väèšia hustota záz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>och<br />

Nový èerv pre Apache<br />

Najväèšia plocha so sieou Bluetooth – 17−tisíc m 2<br />

Netscape <strong>na</strong> odchode<br />

Clawhammer bude meška<br />

ST zaplatili pokutu za blokovanie volaní z automatov<br />

ŠÚ preveruje správnos údajov o zvýšení cien sluieb ST<br />

Bude Napster distribuova porno?<br />

Najvyšší výkon s kombináciou Athlon XP + DDR400?<br />

Ako rieši záhadu s názvom „LACNEJŠÍ XBOX“<br />

Athlon XP s 333 MHz zbernicou 7. októbra?<br />

Skonèí <strong>na</strong>koniec Hynix ako súèas Micronu?<br />

Gréci zakázali všetky poèítaèové hry<br />

Nový „kaktus“ bude podporova prehrávanie v PC<br />

mechanikách!<br />

Upgrade Wi<strong>na</strong>mpu 3<br />

Intel „zrých¾uje“ Pentium 4 u <strong>na</strong> 2,8 GHz!<br />

AMD predstavil Athlon MP 2200+<br />

Ïalšie DVD formáty <strong>na</strong> obzore!<br />

Spotrebitelia alujú Intel!!!<br />

Intel spúša 90 nm proces výroby èipov<br />

ST: Monopol nemáme a konkurenciu vítame!<br />

Zoner Callisto 4 do sloven<strong>sk</strong>ých škôl zapojených do<br />

Infoveku<br />

Nová ochra<strong>na</strong> proti vytváraniu nelegálnych kópií<br />

Bluetooth nebude jediný. Súèasný vývoj technológií <strong>na</strong><br />

bezdrôtový prenos údajov prináša novinku – NFC. Oproti<br />

technológii Bluetooth sa táto technológia s<strong>na</strong>í presadi pre−<br />

dovšetkým nízkou cenou. Jej celý názov je Near Field<br />

Communication, z èoho aj vyplýva, e jej priestorový dosah<br />

nebude ve¾ký. Poèíta sa s tým, e to bude pribline 10 cen−<br />

timetrov. Štandard NFC je zatia¾ otvorený a vychádza u<br />

z existujúcich produktov firmy Sony (FeliCA) a Philips (Mi−<br />

fare). Autori vidia jej vyuitie predovšetkým pri SmartCard,<br />

PDA a mobilných telefónoch. Vïaka tomu bude moné zís−<br />

kava údaje z verejných zdrojov, plati v obchode, sprístup−<br />

òova urèité priestory a pod. Rýchlos prenosu je 212 kilobi−<br />

tov za sekundu a technológia pracuje vo frekvenènom<br />

pásme 13,56 MHz. Ceny jednotlivých èipov s technológiou<br />

NFC by sa mali pohybova rádovo v desiatkach korún. To<br />

by malo zaisti jej masívne pouívanie.<br />

Práèky s pripojením <strong>na</strong> internet? Spoloènosti IBM a USA<br />

Technologies oznámili, e pripoja 9000 práèok a sušièiek<br />

<strong>na</strong> vysokých školách v USA k internetu. Systém, <strong>na</strong>zývaný<br />

e−Suds (e−mydliny), <strong>na</strong>hradí klasickú mincovú technológiu<br />

novou metódou, ktorá umoní študentom plati plastovou<br />

identifikaènou kartou alebo prostredníctvom mobilného<br />

telefónu. Práèky upravené pre systém e−Suds budú podstat−<br />

ne dômyselnejšie ne obvyklé pracie automaty, vybavené<br />

obvyklým mincovým systémom. Systém umoní študentom<br />

zisti <strong>na</strong> webovej stránke, kedy bude konkrét<strong>na</strong> práèka<br />

vo¾ná, ale sprístupní aj iné funkcie, <strong>na</strong>príklad dávkovanie<br />

pracieho prípravku a aviváe, vo¾bu konkrétneho pracieho<br />

produktu zo zásobníkov pripojených ku kadej práèke.<br />

Práèka študenta o ukonèení prania informuje e−mailom<br />

odoslaným <strong>na</strong> pager alebo PC. Majitelia práèovní budú<br />

môc priamo <strong>na</strong> internete kontrolova prevádzku práèok,<br />

vykonáva aktívnu údrbu, kontrolova stav filtra, teplotu<br />

vody a priebeh pouívania práèky. Vïaka tomu bude<br />

moné obmedzi poèet servisných výjazdov.<br />

Ve¾ké zlacòovanie v Inteli. Dôvodom zniovania cien<br />

Intelu je tentoraz <strong>na</strong>jmä uvedenie nového procesora z pro−<br />

duktového radu Pentium 4, taktovaného 2,8 GHz. Zníenie<br />

cien v spoloènosti Intel nie je niè neobvyklé, ale toto je pred−<br />

sa len trochu iné – týka sa de facto všetkých procesorov –<br />

od produktového radu Pentium 4 poènúc a po procesory<br />

z radu Xeon. Najvýraznejšie zníenie ceny zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l<br />

de<strong>sk</strong>topový procesor Pentium 4 taktovaný <strong>na</strong> 2,4 GHz. Ide<br />

o zníenie o 52 % (400 USD −> 194 USD). Ostatné proce−<br />

sory zlacneli v priemere o 42 % (iP4 2,2 GHz/2,26 GHz<br />

–20 %, iP4 2 GHz –16 %, iP4M 2 GHz – 45 %, iP4M<br />

1,9 GHz – 40 %, iP4M 1,8 GHz – 43 %, iP4M 1,7 GHz<br />

– 29 %, iCeleron 1,5 GHz – 44 % ...)<br />

Videoprojektor s objemom<br />

3cm 3 ? Koncept nového zariade−<br />

nia <strong>na</strong> projekciu obrazu zverejni−<br />

la spoloènos Symbol (<strong>www</strong>.sym−<br />

bol.com/). Ide o zobrazovaciu<br />

jednotku, ktorá vyuíva <strong>na</strong> pro−<br />

jekciu laser. Prototyp nesie oz<strong>na</strong>−<br />

èenie Laser Projection Display<br />

a vyuíva rýchlo sa pohybujúci<br />

lúè, podobne ako je to v prípade<br />

benej televíznej obrazovky. La−<br />

ser Projection Display však do−<br />

káe premieta <strong>na</strong> ¾ubovo¾nú rov−<br />

nú plochu. Rozlíšenie vytvoreného obrazu je 640 × 480<br />

bodov v 16 odtieòoch a pod¾a výrobcu je moné pomocou<br />

tohto zariadenia premieta aj video. Minimál<strong>na</strong> projekèná<br />

vzdialenos je 127 mm. Spotreba zariadenia by sa mala<br />

pohybova okolo 50 mW. Výrobca predpokladá pre tento<br />

prístroj vyuitie vo forme miniatúrnych projektorov, pomoc−<br />

ných displejov pre notebooky, PDA alebo mobilné telefóny,<br />

ale i v hraèkár<strong>sk</strong>om priemysle. Rozmery tohto projektora sú<br />

také malé, e celkový objem prístroja je len o nieèo väèší<br />

ako 3 cm 3 !<br />

Poèítaè v priestore 3,5" di<strong>sk</strong>u! U nás prakticky neznáma<br />

spoloènos Evalue ohlásila dostupnos miniatúrneho jedno−<br />

di<strong>sk</strong>ového poèítaèa s oz<strong>na</strong>èením ECM−3610. Výrobok je<br />

zaloený <strong>na</strong> platforme VIA Eden. Poèítaè je vtes<strong>na</strong>ný do<br />

priestoru, ktorý je obvyklý pre 3,5" pevné di<strong>sk</strong>y, nevyaduje<br />

chladenie a je urèený <strong>na</strong> konštrukciu zariadení, ako sú kios−<br />

ky, POS terminály, tenkí klienti, set−top boxy a ïalšie infor−<br />

Komentár: Prichádza komerèná prevádzka GPRS! Je dôleité by prvý?<br />

Deò po tom, ako EuroTel <strong>na</strong> rýchlo zorganizovanej<br />

tlaèovke oznámil, e spúša komerènú prevádzku techno−<br />

lógie GPRS (General Packet Radio Service), ohlásil aj<br />

Orange „to isté“. Na prvý poh¾ad to vyzerá ako <strong>na</strong>háòa−<br />

nie sa, kto bude prvý (Orange oznámil termín tlaèovej<br />

konferencie <strong>sk</strong>ôr ako ET), podstatné však nie je poradie<br />

v cie¾ovej rovinke, ale samotný obsah ponuky. Obaja<br />

operátori ponúkajú toti nieèo iné.<br />

EuroTel v prvej fáze ponúka slubu Mobil Internet @<br />

GPRS, ktorá po<strong>sk</strong>ytne zákazníkom prístup <strong>na</strong> WAP a do<br />

siete internetu, ale len <strong>na</strong> WWW stránky eurotel.<strong>sk</strong> a sity.<strong>sk</strong>.<br />

Do konca roku 2002 bude mesaèný poplatok 190 Sk (bez<br />

DPH), prièom nie sú úètované iadne ïalšie poplatky za<br />

prenesené dáta (!) a aj aktivácia tejto sluby je zadarmo.<br />

Pozor, toto je len akciová a èasovo limitovaná ponuka,<br />

ktorá sa bude urèite meni. Nevýhodou je obmedzenie sur−<br />

fovania a preberania mailov len <strong>na</strong> stránkach ET.<br />

Ponuka Orange Sloven<strong>sk</strong>o je iná. Pri prístupe <strong>na</strong> inter−<br />

net cez GPRS sa platí aj za objem prenesených dát, ale <strong>na</strong><br />

druhej strane ponúka prístup aj <strong>na</strong> iné ne firemné strán−<br />

ky. Na zaèiatku pritom pôjde o dve nové sluby zaloené<br />

<strong>na</strong> GPRS: Orange panorama a Internet cez mobil.<br />

Informaèný obsah Orange panoramy (nový WAP por−<br />

tál spoloènosti Orange) bude prístupný v rámci mesaè−<br />

ného poplatku vo výške 199 Sk bez DPH. Za tento<br />

mesaèný poplatok budú ma uívatelia k dispozícii neob−<br />

medzený prístup k takmer celému obsahu Orange pano−<br />

ramy, ako aj externým WAP stránkam a zí<strong>sk</strong>ajú aj vlast−<br />

nú emailovú schránku s kapacitou 20 MB. Uívatelia<br />

Orange panoramy nebudú plati iadne ïalšie poplatky,<br />

a to ani za objem prenesených dát.<br />

Za slubu Internet cez mobil (GPRS) sa bude plati<br />

aktivaèný poplatok 450 Sk bez DPH. Mesaèný poplatok<br />

za vyuívanie sluby je 299 Sk bez DPH a za 1 MB pre−<br />

nesených dát zaplatí zákazník 35 Sk (0,034 Sk/kb).<br />

Pripojenie do internetu by sa pod¾a predstavite¾ov<br />

Orange malo pohybova <strong>na</strong> úrovni 30 kb/s. Uívate¾ pri−<br />

tom môe zosta pripojený ¾ubovo¾ne dlho, bude mu<br />

úètovaný len objem dát, ktorý prenesie, a nebude spo−<br />

platòovaný pod¾a dåky pripojenia. V rámci mesaèného<br />

poplatku zí<strong>sk</strong>a uívate¾ emailovú schránku zadarmo, ako<br />

aj 50 predplatených SMS správ v rámci sluby Môj<br />

Asistent. Podrobnejšie predstavenie ponuky oboch ope−<br />

rátorov prinesieme v ïalšom èísle.<br />

4 PC REVUE 10/2002

N O V I N K Y<br />

maèné zariadenia. Základom ECM−3610 je mikroprocesor<br />

(ESP6000) s nízkou spotrebou a èipová súprava (VT8606)<br />

spoloènosti VIA Technologies s integrovaným 3D grafickým<br />

adaptérom Savage4, ktorý disponuje digitálnym rozhraním<br />

<strong>na</strong> pripojenie <strong>LCD</strong> displeja, audioreazcom a dvojicou<br />

integrovaných sieových adaptérov 10/100 Base−Tx<br />

Ethernet. Systém je moné vybavi jedným pamäovým<br />

modulom SDRAM typu SODIMM (pouívaný v note−<br />

bookoch) s maximálnou kapacitou 256 MB. Na do<strong>sk</strong>e je<br />

okrem spomí<strong>na</strong>ných rozhraní aj kontrolér pre karty<br />

Compact Flash (type I i type II), konektor PS/2, sériový<br />

a konektor VGA. V prípade potreby je moné zariadenie<br />

rozširova aj prostredníctvom kariet pre rozhranie PC/104.<br />

Výrobca: <strong>www</strong>.evalue−tech.com<br />

Èip v CD−ROM, zbraò proti pirátom made in Izrael! Ïalšie<br />

kolo nekoneèného súboja ochrancov autor<strong>sk</strong>ých práv<br />

a pirátov bude mono v z<strong>na</strong>mení inovatívneho riešenia,<br />

ktoré ponúka malá izrael<strong>sk</strong>á spoloènos Doc−Witness (za−<br />

loená v roku 2000!). Touto spoloènosou vyvinutá ochra<strong>na</strong><br />

s názvom OpSecure by mala zabráni nielen nelegálnemu<br />

kopírovaniu obsahu òou chránených CD−ROM médií, ale<br />

pouívate¾om by mala po<strong>sk</strong>ytnú aj ïalšie monosti.<br />

Najvýz<strong>na</strong>mnejšou zmenou v porov<strong>na</strong>ní s inými, doposia¾<br />

od<strong>sk</strong>úšanými typmi ochrany je prechod od pasívnej k aktív−<br />

nej ochrane obsahu! Ochranný mechanizmus novej tech−<br />

nológie je zaloený <strong>na</strong> implementácii èipovej karty<br />

SmartCard do povrchu CD−ROM média. Obsah èipovej<br />

karty pritom bude moné sníma akouko¾vek benou CD−<br />

ROM èi DVD mechanikou! Ak sa rov<strong>na</strong>ko ako ja divíte, ako<br />

to bude moné, potom vám môem prezradi iba to, e<br />

SmartCard, ktorá je súèasou OpSecure, je vybavená optic−<br />

kým vstupno−výstupným systémom. Preloené do reèi nor−<br />

málneho èloveka: ak má by údaj zo SmartCard preèítaný<br />

(èi zapísaný), nepotrebujete èip pripoji k <strong>na</strong>pájaciemu<br />

<strong>na</strong>pätiu, staèí, ak mechanika <strong>na</strong>staví èítaciu optiku do<br />

oblasti, kde sa <strong>na</strong>chádza optické rozhranie SmartCard.<br />

Viem, toto konštatovanie mnohých asi neuspokojí, ale ani<br />

samotná firma nezverejnila viac podrobností. Firemné<br />

materiály sú ve¾mi strohé a tých pár dostupných informácií<br />

dáva priestor <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> vlastné úvahy o tom, ako by zariade−<br />

nie malo fungova. Ve¾a svetla do konštrukcie OpSecure<br />

nevnáša ani tých pár obrázkov, ktoré sú <strong>na</strong> firemnom webe.<br />

Na presnejší opis princípu èinnosti si pravdepodobne bude−<br />

me musie nejakú chví¾ku poèka. Pokia¾ ide o monosti<br />

<strong>na</strong>sadenia OpSecure, majú chlapci od Doc−Witnnes celkom<br />

jasno. Okrem u spomenutej dy<strong>na</strong>mickej ochrany obsahu<br />

sa hovorí aj o monom vyuití v úlohe hardvérového k¾úèa,<br />

nosièa licenèného èísla a dokonca aj poèítadla inštalácií!<br />

Reinkarnácia gramofónových platní. Iste si ešte pamätáte<br />

gramofónové platne – svoj zenit zaili v osemdesiatych<br />

rokoch minulého storoèia. Aj keï <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>otékach sa<br />

pouívajú dodnes, bený smrte¾ník sa s nimi u tak jedno−<br />

ducho nestretne. Spoloènos Verbatim (<strong>www</strong>.verbatim.com)<br />

však zaèala vyrába CD−R médiá v retroštýle a jej nové pro−<br />

dukty sa <strong>na</strong> gramofónové platne <strong>sk</strong>utoène podobajú.<br />

Okrem netradièného vzh¾adu ponúkajú tieto médiá kapaci−<br />

tu pre 80 minút digitálnej hudby, existujú rozlièné farebné<br />

vyhotovenia. Záz<strong>na</strong>mová vrstva je Azo Blue a ochranná vrs−<br />

tva je dvojitá so zvýšenou ochranou proti poškriabaniu.<br />

Ce<strong>na</strong> balíèka s piatimi médiami s puzdrami bude 6,99 USD<br />

(okolo 315 Sk). V štandardnej ponuke sú aj balíèky po<br />

10 médiách za 12,99 USD (asi 585 Sk), ako i kusové bale−<br />

nie za 1,49 USD (asi 67 Sk).<br />

Ukradli vám notebook? Vystopujte si ho! Spoloènos<br />

Absolute Software prišla <strong>na</strong> trh so softvérom Compu−<br />

tracePlus (<strong>www</strong>.computrace.com), ktorý pracuje ako známy<br />

systém proti ukradnutiu automobilu – LoJack. Pokia¾ máte<br />

<strong>na</strong>inštalovaný takýto systém, potom po jeho ukradnutí<br />

oznámite túto <strong>sk</strong>utoènos výrobcovi. Ak zlodej pripojí note−<br />

book <strong>na</strong> internet, aktivuje sa systém, ktorý ho prezradí.<br />

Pokia¾ je pripojený pomocou telefónnej linky, oznámi sa<br />

výrobcovi telefónne èíslo. Ak je pripojený pomocou pevnej<br />

linky, potom sa zverejòuje IP adresa. Ak sa nedá pod¾a<br />

týchto údajov notebook nájs, ostáva pouívate¾ovi ešte<br />

monos dia¾kovo zada signál <strong>na</strong> zmazanie všetkých úda−<br />

jov <strong>na</strong> notebooku. Tento systém pouíva pri svojich note−<br />

bookoch <strong>na</strong>pr. spoloènos IBM – spoplatòuje sa sumou<br />

49 USD za roèné prevádzkovanie. Pri 20 notebookoch je<br />

ce<strong>na</strong> 3000 USD za 4 roky.<br />

Notebooky HP pouívajú konkurenèný systém zTrace<br />

(<strong>www</strong>.ztrace.com), pri ktorom roèné prevádzkovanie tie<br />

stojí okolo 50 USD. Aj v tomto prípade však ostáva otáznou<br />

situácia, ak zlodej pred pripojením notebooku <strong>na</strong> internet<br />

jednoducho sformátuje pevný di<strong>sk</strong>, èi ho dokonca vymení<br />

za iný. Pod¾a vý<strong>sk</strong>umov v USA však zlodeji notebookov takto<br />

nepostupujú. Ostáva tak dúfa, e zlodejom je niekto, kto<br />

bez pripojenia <strong>na</strong> internet jednoducho nevydrí.<br />

Videotelefón <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógovej linke? Spoloènos Vialta<br />

(<strong>www</strong>.vialta.com) uviedla <strong>na</strong> trh prístroj <strong>na</strong> prenos obrazu<br />

pomocou benej a<strong>na</strong>lógovej linky. Prístroj sa oz<strong>na</strong>èuje ako<br />

Beamer BM−80 a stojí 300 USD. Prenosová rýchlos je<br />

maximálne 33,6 kb/s a výrazne závisí od kvality linky.<br />

Prístroj obsahuje farebný TFT displej s uhloprieèkou 3,5<br />

palca a CCD kameru s rozlíšením 352 × 288 bodov. Vo<br />

výbave je aj pamä, do ktorej si môete uklada snímky<br />

z prenášaného obrazu. Beamer sa pripája medzi telefónnu<br />

zásuvku a bený telefón, nepotrebujete <strong>na</strong> to iadnu zmlu−<br />

vu s operátorom. Rov<strong>na</strong>ko ho môete poui aj s bezdrôto−<br />

vým telefónom. Na prenos pouíva štandardizovaný proto−<br />

kol ITU−T H.324 a Beamer je tak kompatibilný s inými<br />

prístrojmi podporujúcimi tento protokol. Tento protokol<br />

umoòuje prenáša 15 snímok za sekundu. Skutoèná kvali−<br />

ta prenášaného obrazu však, prirodzene, podstatným spô−<br />

sobom závisí od kvality linky.<br />

Budeme písa text oèami? Pre pouívate¾ov, ktorí z neja−<br />

kého dôvodu nemôu pouíva klávesnicu a myš, môe by<br />

dôleité vybera jednotlivé z<strong>na</strong>ky pomocou oka. U dáv−<br />

nejšie existuje systém, ktorý vyuíva kameru <strong>na</strong> snímanie<br />

pohybov oka. Pod¾a zaregistrovaného pohybu sa potom<br />

vyberajú z<strong>na</strong>ky z virtuálnej klávesnice.<br />

Vedci z Cambridge University teraz vyvinuli program,<br />

ktorý <strong>na</strong>hradzuje klasickú QWERTY klávesnicu. Program sa<br />

<strong>na</strong>zýva Dasher a jeho podstatou je schopnos doplòovania<br />

slov pod¾a zaèiatoèných písmen. Nieèo podobné poznáme<br />

z písania SMS správ pri mobilnom telefóne. Dasher však<br />

môe pracova s väèšou plochou obrazovky. Keï pouívate¾<br />

vyberie zaèiatoèné písmeno, zobrazí sa mu ihneï zoz<strong>na</strong>m<br />

slov, ktoré sa zaèí<strong>na</strong>jú vybraným písmenom. Konkrétne <strong>na</strong><br />

obrazovke vidí dva ståpce. V pravom je zobrazený ståpec so<br />

zaèiatoènými písme<strong>na</strong>mi a v ¾avom je zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>jfrekven−<br />

tovanejších slov prislúchajúci k vybranému písmenu. Oba<br />

ståpce obsahujú jednotlivé z<strong>na</strong>ky èi slová oddelené fareb−<br />

ným pozadím, aby sa vyberanie èo <strong>na</strong>jviac zjednodušilo.<br />

Èím viac pomocou tohto systému píšete, tým sa vám lepšie<br />

pouíva – zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>jfrekventovanejších slov sa toti pri<br />

pouívaní systému aktualizuje.<br />

Pod¾a tvorcov programu je bená rýchlos písania<br />

v programe Dasher asi 25 slov za minútu, zatia¾ èo dote−<br />

rajší program umoòoval maximálnu rýchlos 15 slov za<br />

minútu. Autori programu si s¾ubujú úspech aj u po−<br />

uívate¾ov, ktorí môu pouíva myš a klávesnicu, ale písa−<br />

nie oèami sa im môe zada jednoduchšie. Oèakávajú prie−<br />

nik tohto systému aj do oblasti mobilných zariadení. Existuje<br />

verzia pre stolné poèítaèe s operaèným systémom Windows<br />

a vreckové poèítaèe so systémom Microsoft Pocket PC.<br />

Systém zatia¾ pracuje len s angliètinou, ale pribudnú aj iné<br />

svetové jazyky. Program bude po<strong>sk</strong>ytnutý aj pre open sour−<br />

ce komunitu. Pokia¾ si chcete tento program vy<strong>sk</strong>úša, náj−<br />

dete ho <strong>na</strong> tejto adrese: <strong>www</strong>.inference.phy.cam.ac.uk. Mal<br />

by pracova s ¾ubovo¾nou kamerou, ktorú môete pripoji<br />

k poèítaèu.<br />

Zipka ešte ije – nová kapacita je 750 MB. Jedným<br />

z <strong>na</strong>júspešnejších pamäových médií minulosti bola di<strong>sk</strong>eto−<br />

vá mechanika Zip od firmy IOMega. U v roku 1995 ponú−<br />

kala táto firma di<strong>sk</strong>y s kapacitou 100 a 250 MB, èo bolo <strong>na</strong><br />

tú dobu vynikajúce. Nástupom mechaník CD−RW, pamätí<br />

flash i zniovaním ceny pevných di<strong>sk</strong>ov však toto zariadenie<br />

zaèalo stráca <strong>na</strong> atraktívnosti. Záchranou tohto segmentu<br />

by mohla by nová mechanika, ktorá je u dostupná <strong>na</strong><br />

trhu. Jej kapacita je 750 MB a ide o externé zariadenie<br />

s pripojením <strong>na</strong> port USB 2.0. Ne<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> jeseò sa objaví aj<br />

interný ATAPI variant a <strong>na</strong> konci roku externý s rozhraním<br />

FireWire. Nové mechaniky sú spätne kompatibilné s formá−<br />

tom médií pre 250 MB i 100 MB. Pod¾a výrobcu je preno−<br />

sová rýchlos zápisu údajov 7,5 MB/s – zodpovedá 50−<br />

násobnej rýchlosti pri èítaní i zápise <strong>na</strong> médiá CD−RW.<br />

Výrobca tak mechaniku oz<strong>na</strong>èuje ako 50 × 50 × 50,<br />

podobne ako sa to pouíva pri mechanikách CD−RW.<br />

6 PC REVUE 10/2002

N O V I N K Y<br />

Variant USB 2.0 by mal stá 180 USD, interný 150 USD a externý FireWire 200 USD. Ce<strong>na</strong><br />

médií pre 750 MB bola stanovená <strong>na</strong> 12,50 USD. Firma si úspech s¾ubuje hlavne od toho,<br />

e nové médiá by mali ma v porov<strong>na</strong>ní s médiami CD−RW vyššiu spo¾ahlivos. Médium je<br />

moné chráni heslom pred neoprávneným èítaním. Súèasou dodávky je softvér <strong>na</strong> auto−<br />

matickú úschovu a synchronizáciu údajov. Dôleité bude pre firmu IOMega aj zabudova<br />

ovládaè novej mechaniky priamo do rozhodujúcich operaèných systémov – teda dohodnú<br />

sa s ich výrobcami.<br />

Obojstranné DVD médiá. Pouívatelia DVD mechaník podporujúcich zápis budú isto<br />

potešení – dvaja poprední výrobcovia toti oznámili, e zaèí<strong>na</strong>jú výrobu nových záz<strong>na</strong>mo−<br />

vých médií, ktoré umonia zdvojnásobenie záz<strong>na</strong>movej kapacity. Podobne ako v prípade<br />

klasických lisovaných DVD médií pôjde o médiá, ktoré budú nies záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> oboch stra−<br />

nách di<strong>sk</strong>u, ktorého kapacita sa tak vyšplhá <strong>na</strong> 9,4 GB. Zaujímavosou je, e informácia<br />

prišla takmer súèasne od dvoch popredných výrobcov médií – spoloèností Hitachi Maxell<br />

a Plasmon. Kým v prvej z menovaných spoloèností by sa do výroby mali dosta médiá<br />

DVD−R a DVD−RW, v Plasmone to budú médiá DVD−R a DVD−RAM.<br />

Nové PC za 9000 Sk? Áno, je<br />

to tak. Ponuka supermarketu<br />

Wal−Mart (<strong>www</strong>.walmart.com)<br />

<strong>sk</strong>utoène obsahuje PC, ktoré<br />

kúpite za 199,86 USD. Aj v USA<br />

je teda záujem o poèítaèe, ktoré<br />

zjavne nepatria medzi špièku,<br />

ale pracova sa s nimi dá.<br />

Model Microtel PC obsahuje<br />

procesor Via C3 800 MHz, gra−<br />

fickú kartu Trident Blade 3D<br />

integrovanú <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e, operaèný systém LindowsOS (v podstate Linux s ovláda−<br />

ním podobným systému Windows), 128 MB RAM, 10 GB pevný di<strong>sk</strong>, CD−ROM mechani−<br />

ku a sieovú kartu (10/100 Mb/s). Modem ani di<strong>sk</strong>etová jednotka netvoria súèas dodáv−<br />

ky. Prikúpi si musíte aj monitor. Myš s kolie<strong>sk</strong>om, klávesnicu a reproduktory dostávate<br />

spolu s poèítaèom. V softvérovej dodávke je <strong>na</strong>vyše balík kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií od firmy<br />

Software602 a nieko¾ko hier. Vcelku tak ide o poèítaè, ktorý urèite nepatrí svojimi para−<br />

metrami medzi špièku, ale <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> bené kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie vyhovuje.<br />

Office XP oslovuje študentov. Plán Redmondu predáva kancelár<strong>sk</strong>y balík Office XP štu−<br />

dentom a uèite¾om zjavne vyšiel. V niektorých prípadoch je koncová ce<strong>na</strong> pre pouívate¾a<br />

a o 330 USD nišia oproti neakademickej verzii a produkty sa predávajú a neuverite¾ne<br />

dobre. Od októbra minulého roka bolo predaných viac ne 300−tisíc kópií. Tieto cenovo<br />

zvýhodnené verzie zaèí<strong>na</strong>jú by vo ve¾kej miere populárne aj pre ¾udí, ktorí nie sú ani štu−<br />

dentmi, ani uèite¾mi. Pod¾a licencie Microsoftu je pouívanie softvéru <strong>na</strong> iný úèel, ne je<br />

v príslušnej licencii uvedený, jej porušením. Názory <strong>na</strong> to, èi ide o pirátstvo, sa však líšia<br />

a Microsoft túto <strong>sk</strong>utoènos s cie¾om zvýši penetráciu svojich produktov ticho toleruje. Pre<br />

ilustráciu: ce<strong>na</strong> štandardnej akademickej verzie balíka Office XP stojí 149 USD.<br />

Malé úpravy v cenníku AMD. Pri uvedení nových modelov procesorov 2400+ a 2600+<br />

spoloènos AMD oznámila i korekcie vo svojom cenníku. Zmeny <strong>na</strong> trhu sme u avizovali<br />

i my, no zlacòova mal Intel, a to v septembri. Realita je však iná.<br />

Nové ceny procesorov AMD: pre Athlon XP od 183 do 114 USD, Mobil Athlon XP od<br />

305 do 180 USD a Mobil Duron od 89 do 59 USD.<br />

Náhlavový displej s pripoje−<br />

ním <strong>na</strong> PS2, ale aj DVD. Firma<br />

Sony zaène v Japon<strong>sk</strong>u v ok−<br />

tóbri predáva náhlavový dis−<br />

plej s funkciou sledovania po−<br />

hybu pre PlayStation 2. Pro−<br />

dukt s oz<strong>na</strong>èením PUD−J5A<br />

dokáe sledova pohyby hlavy<br />

vo zvislom i vodorovnom<br />

smere. Tieto pohyby potom<br />

PUD−J5A transformuje <strong>na</strong> prí−<br />

kazy pre PlayStation. Zaria−<br />

denie obsahuje aj dva malé<br />

farebné <strong>LCD</strong> <strong>monitory</strong> s uhlo−<br />

prieèkou 11 mm a rozlíšením<br />

180−tisíc bodov, ako i stereo−<br />

slúchadlá.<br />

Premietaný obraz zodpovedá pod¾a výrobcu uhloprieèke 42 palcov zo vzdialenosti<br />

dvoch metrov. Hmotnos zariadenia je 340 gramov a rozmery sú 250 × 200 × 100 mm.<br />

Vstup obrazu je riešený s S−Video a zvuk sa pripája <strong>na</strong> audiovýstup PlayStation.<br />

Na takomto displeji môete sledova ¾ubovo¾ný obraz ako <strong>na</strong> benom monitore vráta−<br />

ne DVD filmu. Ce<strong>na</strong> produktu je 59 800 japon<strong>sk</strong>ých jenov, èo je okolo 18 000 Sk.<br />

8 PC REVUE 10/2002

Televízia: nový biznis pre ISP. Zabudnite <strong>na</strong> vyhlásenia hovoriace<br />

o internete ako o novom médiu, novým biznisom pre po<strong>sk</strong>ytovate¾ov<br />

pripojenia bude televízia. Dôvod je prozaický, obsah je azda posled−<br />

ný nástroj, ako priláka nových a udra súèasných zákazníkov.<br />

Po<strong>sk</strong>ytovatelia pripojenia sa preto s<strong>na</strong>ia <strong>na</strong>sledova spoloènosti<br />

zaoberajúce sa výrobou televíznych a rozhlasových programov.<br />

America Online sa pod¾a slov Richarda Parso<strong>na</strong>, výkonného riadi−<br />

te¾a spoloènosti, chce sta internetovým HBO.<br />

Vznikne sie mobilov a la Napster? Zaèí<strong>na</strong>júca francúz<strong>sk</strong>a spoloè−<br />

nos Apeera (<strong>www</strong>.apeera.com) sa rozhodla vytvori sie, v ktorej si<br />

pouívatelia môu zadarmo vymieòa súbory. V tomto prípade pôjde<br />

hlavne o zvonenia, hudbu, logá, fotografie, obrázky, hry a iné apli−<br />

kácie.<br />

Technológia dodaná firmou Apeera zaistí zdie¾anie obsahu<br />

a aplikácií i riešenie autor<strong>sk</strong>ých práv. Pre mobilných operátorov pri−<br />

náša táto technológia predovšetkým výhodu vo zvýšení prevádzky.<br />

Túto technológiu vyuijú <strong>na</strong>jnovšie mobilné telefóny, ktoré obsahujú<br />

zabudovanú podporu pre jazyk Java. Oèakáva sa, e sa budú da<br />

vyui aj mobilné telefóny s technológiami, ako je GPRS a MMS (mul−<br />

timediálne SMS).<br />

Firma zatia¾ neuvo¾nila iadne podrobnosti o tejto sieti. Záhadou<br />

ostáva, kde budú vlastne dáta umiestnené a ako sa vyrieši dátová<br />

rýchlos, ktorú môu zatia¾ mobilné telefóny reálne dosiahnu.<br />

Otázkou je takisto riešenie bezpeènosti údajov, keïe mobilné tele−<br />

fóny èasto obsahujú citlivé dáta – hlavne telefónny adresár s kon−<br />

taktmi <strong>na</strong> vašich známych. Zatia¾ je známe len to, e pôjde o pred−<br />

platite¾nú formu sluby s mesaènou platbou.<br />

Prvý Blu−Ray videorekordér <strong>na</strong> svete! Na výstave Sony Dream<br />

World 2002 predstavila spoloènos Sony ako prvá <strong>na</strong> svete mecha−<br />

niku s podporou formátu Blu−Ray Disc. Nový záz<strong>na</strong>mový formát<br />

umoòuje <strong>na</strong> jednej strane média s priemerom 12 cm zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong><br />

a 27 GB dát pri rýchlosti prenosu 36 Mb/s. Nový rekordér bude<br />

vedie okrem Blu−Ray di<strong>sk</strong>ov prehráva aj DVD−Video di<strong>sk</strong>y alebo<br />

hudobné CD. Informácie o tom, kedy Sony plánuje zaèa sériovú<br />

výrobu, zatia¾ neboli zverejnené, ale pod¾a pozorovate¾ov a stavu<br />

uvádzacích modelov <strong>na</strong> výstave by to nemalo by ïaleko od ich ofi−<br />

ciálneho predstavenia.<br />

Corel sa chystá <strong>na</strong> Tablet PC. Jednou z prvých aplikácií pre pripra−<br />

vovaný operaèný systém Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l Tablet<br />

PC Edition je Grafigo. Ide o softvérovú aplikáciu pre hardvérovú<br />

platformu, pri ktorej pouívate¾ bude komunikova s poèítaèom po−<br />

mocou písania textu a kresieb <strong>na</strong> obrazovku.<br />

Grafigo je aplikácia ¾ahko ovládate¾ná pomocou pera – teda bez<br />

klávesnice a myši. Prirodzene, ide o grafickú aplikáciu, pouívate¾<br />

pomocou nej môe kresli, vybera objekty z kninice. Zabudované je<br />

rozpoznávanie <strong>na</strong>jbenejších grafických objektov (štvorec, obdånik,<br />

hviezda a pod.), keï pouívate¾ neoplýva grafickými zruènosami.<br />

Takisto rozpoznáva aj text písaný rukou. Celá aplikácia je <strong>na</strong>písaná<br />

v jazyku C# z balíka Microsoft Visual Studio .NET a aplikácia príde<br />

<strong>na</strong> trh v rov<strong>na</strong>kom èase ako operaèný systém pre Tablet PC.<br />

Cie¾ovými zákazníkmi majú by mobilní pouívatelia, ktorí sa<br />

potrebujú vyjadrova predovšetkým grafickým spôsobom. Ce<strong>na</strong> pro−<br />

duktu zatia¾ nebola ohlásená.<br />

Kancelár<strong>sk</strong>y balík za 2000 Sk od<br />

Microsoftu?! V novembri sa <strong>na</strong> trhu<br />

objaví nová verzia balíka MS Works<br />

7.0, ktorá nám okrem zaujímavej ceny,<br />

pre Microsoft netypicky nízkej, prinesie<br />

aj mnostvo ïalších noviniek. Èo nám<br />

teda Microsoft ponúkne v kancelár<strong>sk</strong>om<br />

balíku urèenom pre segment SOHO,<br />

ktorý bude stá desatinu Office XP?<br />

Základom je textový editor, tabu¾kový<br />

procesor a jednoduchšia databanka. Z plánovacích aplikácií je<br />

v balíku adresár a kalendár. Z komunikaèných nástrojov Outlook<br />

Express a Internet Explorer (vo verzii 6.0). Novinkou je Ta<strong>sk</strong><br />

Launcher, ktorý organizuje sviatky, stretnutia, jednotlivé úlohy<br />

v preh¾adnej forme a integruje ich s ostatnými funkciami Works.<br />

„Prilepšením“ pre pouívate¾ov by malo by viac ako 300 šablón,<br />

ktoré by mali pokry <strong>na</strong>jèastejšie pracovné úkony pouívate¾ov.<br />

Zaujímavou novinkou bude „štartovacia stránka“, podobná tej, èo<br />

poz<strong>na</strong>jú pouívatelia Outlooku (Outlook Dnes), ktorá pouívate¾om<br />

po<strong>sk</strong>ytne kompletný preh¾ad o termínoch, kontaktoch, adresách a<br />

úlohách. Spoloène s odkazmi <strong>na</strong> <strong>na</strong>jpouívanejšie aplikácie MS<br />

Works tento nástroj zaistí rýchly, jednoduchý a preh¾adný prístup ku<br />

všetkému potrebnému z jedného miesta. Doslova prelomovou vlast−<br />

nosou je podpora komunikácie a prenosu údajov <strong>na</strong> PDA, okrem<br />

podpory pre modely zaloené <strong>na</strong> Windows CE toti Microsoft do<br />

tohto produktu po prvý raz implementoval podporu pre PDA <strong>na</strong> báze<br />

PalmOS!<br />

Nové typy poèítaèov do obývaèky? Na jesennom trhu sa zaèí<strong>na</strong>jú<br />

objavova nové zariadenia, ktoré sú zamerané predovšetkým <strong>na</strong> zába−<br />

vu. V tomto èlánku predstavujeme zariadenia od firiem Sony (digitál−<br />

ny videorekordér s ve¾kým di<strong>sk</strong>om) a HP (špeciálny multimediálny<br />

poèítaè s oz<strong>na</strong>èením Windows Media Center). Prístroj<br />

od firmy Sony s oz<strong>na</strong>èením CSV−E77 je digitálny video−<br />

rekordér vybavený pevným di<strong>sk</strong>om s kapacitou 160<br />

GB, dvoma televíznymi tunermi a pripojením do internetu. Základom<br />

je procesor z rodiny MIPS a operaèný systém Linux. Prístroj sa obslu−<br />

huje tak, e pouívate¾ si vyberá pod¾a k¾úèových slov televízne prog−<br />

ramy, ktoré ho zaujímajú. Zariadenie potom tieto programy vyberá<br />

z dostupných televíznych kanálov a pouívate¾ si ich pozrie vtedy, keï<br />

bude ma èas. Formát zápisu údajov je MPEG−2, pouívate¾ si vyberá<br />

z troch stupòov kvality záz<strong>na</strong>mu. Pri <strong>na</strong>jnišej kvalite sa <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> zmes−<br />

tí 100 hodín záz<strong>na</strong>mu, pri <strong>na</strong>jvyššej 35 hodín. Ce<strong>na</strong> Sony CSV−E77 je<br />

okolo 1000 USD (asi 45 000 Sk), predaj sa zaène od októbra<br />

v Japon<strong>sk</strong>u. Nieèo podobné pripravuje aj spoloènos HP v spolupráci<br />

s Microsoftom. Objavili sa správy, e takýto poèítaè bude vyrába aj<br />

Samsung. Základom poèítaèa je nová edícia operaèného systému<br />

Windows XP Media Center Edition. Ten zaisuje ovládanie viac prispô−<br />

sobené benému spotrebite¾ovi bez poèítaèových návykov. Pomocou<br />

nového systému je moné pracova s digitálnymi fotografiami, zvukom<br />

a videom. Systém dokáe <strong>na</strong>hráva aj televízny program <strong>na</strong> DVD<br />

médiá. Zariadenie pre Windows XP Media Center Edition od firmy HP<br />

je poèítaè s procesorom Intel Pentium 4 taktovaným <strong>na</strong> 2 GHz,<br />

512 MB RAM, pevným di<strong>sk</strong>om 100 GB, DVD+R/RW mechanikou,<br />

grafickou kartou nVidia GeForce4/64 MB, zvukovou kartou Creative<br />

Labs Audigy, 5× USB 2.0 a 2× FireWire portmi. Systém je doplnený<br />

externými reproduktormi, <strong>na</strong> èelnej stene poèítaèa je integrovaná<br />

èítaèka pre šes rozlièných druhov pamäových kariet, tlaèidlový panel<br />

<strong>na</strong> prístup k multimediálnym funkciám a dia¾kové ovládanie. Vy−<br />

hotovenie <strong>sk</strong>rinky poèítaèa je v kombinácii tmavosivej a striebornej<br />

farby. Ce<strong>na</strong> takéhoto poèítaèa je 1500 USD (asi 67 500 Sk), systém<br />

bude dostupný <strong>na</strong> americkom predvianoènom trhu. Operaèný systém<br />

Windows XP Media Center Edition zaisuje aj ochranu digitálnych<br />

záz<strong>na</strong>mov. To, èo si pomocou tohto systému <strong>na</strong>hráte z televízie, nepre−<br />

nesiete <strong>na</strong> iný poèítaè. Otázkou je, èi o takýto systém bude záujem,<br />

keïe si ho u dnes môete po<strong>sk</strong>lada aj sami. Ovládanie takto<br />

po<strong>sk</strong>ladaného systému síce nebude v štýle Windows Media Center, ale<br />

fungova to bude. Domnievame sa, e Windows XP Media Center<br />

môe ma výz<strong>na</strong>m vtedy, ak pokroèia rokovania s filmovými spoloè−<br />

nosami. Ak si potom budete môc pomocou tohto operaèného systé−<br />

mu prehráva filmy, ktoré neprehráte <strong>na</strong> inom operaènom systéme,<br />

potom bude Microsoft vo výhode.

N O V I N K Y<br />

IT socIeTy<br />

Jachting s Asbisom 2002<br />

Spoloènos Asbis zorganizovala ešte pred letom spolu so sloven<strong>sk</strong>ým<br />

zastúpením HP pre svojich zákazníkov súa v predaji produktov HP.<br />

Výhercovia súae, ktorí ich predali <strong>na</strong>jviac, zí<strong>sk</strong>ali ako odmenu úèas<br />

<strong>na</strong> výlete loïou po Jadran<strong>sk</strong>om mori. Štartovalo sa z chorvát<strong>sk</strong>eho<br />

Splitu, k dispozícii bola 52 stôp dlhá jachta Sun Odyssey so štyrmi<br />

kajutami, niektorí dobrovo¾níci však spali aj <strong>na</strong> palube. Plavba viedla<br />

okolo ostrovov juného Jadranu (Hvar, Korèula, Palmisa<strong>na</strong>) za prí−<br />

jemného poèasia. Celá akcia sa u<strong>sk</strong>utoènila koncom augusta a pri−<br />

nášame vám z nej <strong>na</strong>miesto dlhého cestopisu krátku fotoreportá,<br />

ktorá urèite výstinejšie zachytáva náladu a atmosféru <strong>na</strong> lodi.<br />

Erika<br />

Lindauerová (HP)<br />

si v duchu asi<br />

prehodnocuje, èi<br />

nevymení post<br />

riadite¾ky divízie<br />

zobrazovacích<br />

a tlaèových<br />

riešení HP za<br />

funkciu kapitá<strong>na</strong><br />

jachty, veï je to<br />

celkom jednoduché,<br />

ani to<br />

kormidlo netreba<br />

stále dra…<br />

Ruda Gara<strong>na</strong> (produktového ma<strong>na</strong>éra ASBISu pre HP) sme<br />

síce presviedèali, e by nemal pracova, ale nedal si poveda,<br />

a tak väèšinu èasu sa prechádzal po palube hore-dolu<br />

s mobilom pri uchu alebo si v iPaqu robil poznámky, èo<br />

všetko musí vybavi po návrate do kancelárie.<br />

Keï kormidlo a vedenie celej lode prevzal Pa¾o Vereš (obchodný<br />

riadite¾ ASBISu), zaèali sa <strong>na</strong> hladine mora odohráva èudesné<br />

veci. Lode plávajúce okolo sa síce stíhali so zdesením uhýba, ale<br />

ako si špionáne satelity vysvetlili olympij<strong>sk</strong>é kruhy vykreslené<br />

<strong>na</strong> hladine mora, to sa u asi nedozvieme…<br />

Okrem lokálnych meteorologických anomálií (jed<strong>na</strong> z nich<br />

nás sprevádzala <strong>sk</strong>oro pol dòa) sa cez nás <strong>na</strong>šastie a<br />

posledný veèer preh<strong>na</strong>la aj slušná búrka, sprevádzaná<br />

takýmito svetelnými efektmi (neretušované!).<br />

Marián Benkoviè (exe) sa<br />

usmieva, hoci u vie, e sa za<br />

ním vynoril miestny ralok.<br />

Marián toti dokáe pláva tak<br />

rýchlo, e sa voda okolo neho<br />

doslova varí – pozri obrázok...<br />

(Lano, ktorým sa ahal za loïou,<br />

sme si dovolili zlomyse¾ne<br />

vyretušova. ☺)<br />

Posledný deò, prístav v Splite,<br />

odovzdanie lode. Všetci sa usmievajú:<br />

Preili sme to! Nikto sa<br />

neutopil, nikto nedostal rahnom<br />

po hlave, nikoho nezorali raloky.<br />

A nebola zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná ani<br />

iad<strong>na</strong> (výz<strong>na</strong>mnejšia) otrava<br />

alkoholom... Plavba sa vydarila!<br />

12 PC REVUE 10/2002

Microsoft golf cup 2002<br />

Areál v Bernálokove<br />

hostil i v tomto roku<br />

známe sloven<strong>sk</strong>é<br />

osobnosti, pre ktoré<br />

bol pripravený nielen<br />

neopakovate¾ný<br />

záitok zo súboja<br />

golfových drustiev<br />

o pohár generálneho<br />

riadite¾a spoloènosti<br />

Microsoft Slovakia,<br />

ale i výborná garden<br />

party.<br />

IT socIeTy<br />

Diabol<strong>sk</strong>á noc v piatok trinásteho<br />

10. <strong>na</strong>rodeniny BGS−Distribution<br />

Fajn Club v Záhor<strong>sk</strong>ej Bystrici, piatok 13. 9. 2002 – Diabol<strong>sk</strong>á noc<br />

plná zábavy a piva...<br />

Úsmev <strong>na</strong> tvári<br />

riadite¾a sloven<strong>sk</strong>ej<br />

poboèky<br />

spoloènosti<br />

Microsoft<br />

Róberta<br />

Šimonèièa (v¾avo)<br />

a ba<strong>sk</strong>etbalovej<br />

legendy<br />

Stanislava<br />

Kropiláka je<br />

dôkazom dobrej<br />

zábavy <strong>na</strong><br />

tradiènom golfovom<br />

tur<strong>na</strong>ji<br />

Microsoft golf<br />

cup 2002.<br />

Multimedia Nokia Party<br />

Krst multimediálneho telefónu Nokia 7650 v Live!Clube, Aupark.<br />

Na fotografiách prajú úspešný štart novému telefónu riadite¾ NOKIA<br />

Sloven<strong>sk</strong>o Ján Kolimar a Martin Nikodým.<br />

Dan Nekoneèný, Igor Wollner s manelkou a zabávajúci sa dav<br />

Vladimír Šikura v taneènom ošiali<br />

Z¾ava: Andrej Kadlic (Spinet, a. s.), Jozef Gál (Microcomp-<br />

Computer System, s. r. o.), Milan Potoèár<br />

Transvestit show

Èo by ste mali vedie pred inštaláciou SP1<br />

pre Windows XP<br />

S<br />

poloènos Microsoft uvo¾nila 9. septembra 2002 Service Pack 1<br />

(SP1) pre Windows XP, ktorý však <strong>na</strong>inštalujete u len <strong>na</strong> legálne<br />

verzie tohto operaèného systému. Pokia¾ je produktové èíslo (Pro−<br />

duct ID) vášho operaèného systému Windows XP vo forme: XXXXX−<br />

640−0000356−23XXX alebo XXXXX−640−2001765−23XXX, potom<br />

patríte medzi pouívate¾ov s pirát<strong>sk</strong>ou verziou Windows XP. Toto èíslo<br />

nájdete v poloke My Computer/Properties. Ak sa rozpozná takýto<br />

kód, inštalácia Service Pack 1 nebude úspešná. Prevádzka operaè−<br />

ného systému bude <strong>na</strong>ïalej moná, jednoducho nebude ma k dis−<br />

pozícii <strong>na</strong>jnovšiu aktualizáciu. Zmeny sú však ove¾a širšie a SP1 sa<br />

s<strong>na</strong>í zastavi všetky cestièky, ktoré sa pouívajú pri neoprávnenej<br />

aktivácii. Aktivácia, ktorá sa u<strong>sk</strong>utoèní po uvedení SP1, bude teraz o<br />

nieèo komplikovanejšia. Okrem informácií, ktoré sa týkajú pouitého<br />

hardvéru, sa bude poèas aktivácie zasiela <strong>na</strong>vyše aj produktový kód<br />

Windows XP. Úplný produktový kód sa pritom prenáša pri interneto−<br />

vej aktivácii. Pokia¾ aktivujete Windows XP s SP1 cez telefón, potom<br />

sa prenáša len <strong>sk</strong>rátená èas kódu. Zadáva celé produktové èíslo dik−<br />

tovaním cez telefón nie je ve¾mi pohodlné. Microsoft si tak bude môc<br />

overi, èi je èíslo produktu „platné“. Pokia¾ sa zistí pouitie pirát<strong>sk</strong>ej<br />

kópie, produkt sa nebude da aktivova. Pre operaèné systémy, ktoré<br />

sú u <strong>na</strong>inštalované a aktivované a pri inštalácii SP1 sa zistí neplatná<br />

aktivácia, nebude moný ïalší update systému – jednoducho ostane−<br />

te v stave pred inštaláciou SP1. SP1 dokáe rozpoz<strong>na</strong> aj pirát<strong>sk</strong>e<br />

cracky a v tomto prípade sa opätovne vyiada systém aktivácie, ktorý<br />

bol crackom obídený. Tento systém pouíva viacero pouívate¾ov,<br />

ktorých otravuje nevyhnutnos telefonickej reaktivácie systému po<br />

kadej väèšej výmene hardvéru. Ak máte legálny Windows XP a <strong>na</strong><br />

aktiváciu operaèného systému ste pouili crack, budete sa musie<br />

reaktivova opätovne. Pod¾a plánu sa tieto zmeny uvedú do platnosti<br />

od 9. septembra tohto roku. Pod¾a zatia¾ trochu nejasného vyjadre−<br />

nia zástupcov firmy Microsoft sa všetky údaje zaslané poèas aktivácie<br />

po ich pouití znehodnotia. Ako konkrétne bude tento proces prebie−<br />

ha a aká bude povaha tohto „znehodnotenia“, nie je zatia¾ jasné.<br />

SP1 prináša aj isté uvo¾nenie pravidiel aktivácie. Pokia¾ si vymeníte<br />

viacej hardvérových súèastí, ako je povolené, budete ma tri dni <strong>na</strong><br />

reaktiváciu. Mení sa tak doterajší stav, keï po väèšej výmene hard−<br />

véru nie je moné so systémom pracova, a pokým nevykonáte re−<br />

aktiváciu. Ïalšie zmeny sa týkajú ve¾kých zákazníkov, pri ktorých akti−<br />

vácia produktu nie je povinná. Tí dostávajú tzv. Volume Licence Key,<br />

pomocou ktorých je moné zo špeciálnych médií hromadne inštalo−<br />

va Windows XP bez aktivácie. V tomto prípade sa zavádza šifrovanie<br />

súborov s k¾úèom. Objavili sa toti isté prípady vykrádania takýchto<br />

súborov, ktoré boli doteraz v otvorenej textovej podobe. Novinkou je<br />

aj èasové obmedzenie platnosti takejto hromadnej licencie, èo súvisí<br />

s novou licenènou politikou firmy Microsoft. Microsoft pod¾a jeho<br />

predstavite¾ov týmto krokom chce „po<strong>sk</strong>ytnú zákazníkom s platnou<br />

licenciou maximálnu výhodu“. Z technickej stránky je pod¾a<br />

Microsoftu zavedená aktivácia „obrazom budúcej digitálnej ochrany<br />

autor<strong>sk</strong>ých práv“. SP1 obsahuje záplaty <strong>na</strong> všetky doteraz odhalené<br />

bezpeènostné diery a podporu pre port USB 2.0. SP1 rov<strong>na</strong>ko pod−<br />

poruje <strong>na</strong>jnovšie hardvérové zariadenia vrátane Table PC a Windows<br />

Media Center PC (špeciálne PC od firmy HP). Microsoft vyhovel aj<br />

niektorým poiadavkám vyplývajúcim zo súdneho rozhodnutia. SP1<br />

zabezpeèí, e si budete môc odinštalova Microsoft Internet Explorer,<br />

Outlook Express, Windows Media Player alebo MS Virtual Machine<br />

for Java. Tieto aplikácie doteraz tvorili integrálnu súèas operaèného<br />

systému Windows XP a ich odinštalovanie nebolo moné. Je to šanca<br />

hlavne pre alter<strong>na</strong>tívnych výrobcov, aby sa dohodli <strong>na</strong>pr. s ve¾kými<br />

výrobcami poèítaèov <strong>na</strong> tom, e práve ich aplikácie budú zakompo−<br />

nované do operaèného systému. Nevýhodou pre „bených“ pouí−<br />

vate¾ov môe by to, e pokia¾ nebudete ma <strong>na</strong>inštalovaný SP1,<br />

nebudete si môc cez stránku <strong>www</strong>.windowsupdate.com sahova<br />

novšie ovládaèe pre váš hardvér. Inými slovami, internetová podpo−<br />

ra zo strany Microsoftu ostáva len pre pouívate¾ov, ktorí pouívajú<br />

Windows XP predpísaným spôsobom. Rov<strong>na</strong>ko antipirát<strong>sk</strong>e obme−<br />

dzenia sú zabudované aj v SP2 pre Office XP, ktorý spoloènos<br />

Microsoft uvo¾nila o týdeò ne<strong>sk</strong>ôr. Stiahnu si ju môete cez firemnú<br />

stránku spoloènosti Microsoft – office.microsoft.com. Ak ste však <strong>na</strong><br />

aktiváciu pouili niektorý crack z internetu, inštalácia nebude úspeš−<br />

ná. Sám Microsoft pritom odhaduje, e a polovica (300 miliónov)<br />

kópií Office XP je prevádzkovaná v rozpore s licenènými podmienka−<br />

mi. Na internete sa však aj tak u medzièasom objavil program Serial<br />

Key Changer and Viewer, ktorý tieto ochrany obchádza.<br />

Všetko <strong>na</strong>jlepšie, CD!<br />

V<br />

erte èi neverte, ale je to tak! Najpopulárnejšie médium súèas−<br />

nosti oslávilo dvadsiate <strong>na</strong>rodeniny! Nenápadný strieborný<br />

kotúèik s priemerom 12 cm, <strong>na</strong> ktorý sa vojde 74 minút hudby<br />

alebo 730 MB údajov, to je charakteristika média, ktoré sa <strong>na</strong>po−<br />

kon doèkalo podstatne univerzálnejšieho uplatnenia, ne aké mu pri<br />

jeho zrode predurèili vývojári. Po svete dnes „behajú“ miliardy hudob−<br />

ných nosièov a minimálne rov<strong>na</strong>ký poèet di<strong>sk</strong>ov CD−ROM, CD−R<br />

a CD−RW, ktoré by bez klasického CD vznikli iba ako. Svetlo sveta<br />

uzrel Compact Disc 17. augusta roku 1982. Presnejšie v tento deò<br />

bola oficiálne spustená do prevádzky prvá továreò <strong>na</strong> „lisovanie“<br />

kompaktných di<strong>sk</strong>ov. Továreò spoloènosti Polygram (dnes u<br />

Universal Music) sa <strong>na</strong>chádza v nemeckom Hannoveri, a ak ste nie−<br />

kedy boli <strong>na</strong> CeBite, mono ste okolo nej aj prechádzali. Vráme sa<br />

však do roku 1982. Vtedy boli hudobné <strong>na</strong>hrávky dostupné <strong>na</strong> kaze−<br />

tách a starých dobrých gramoplatniach. Popredné hudobné vydava−<br />

te¾stvá riešili problém, s ktorým sa nevyrov<strong>na</strong>li dodnes – existenciu<br />

pirát<strong>sk</strong>ych kópií. Po dlhom èase, po ktorý hudobnému priemyslu pa−<br />

novali gramofónové platne, sa s príchodom pá<strong>sk</strong>ových a ne<strong>sk</strong>ôr kaze−<br />

tových magnetofónov objavil nový fenomén. Hudobné pirátstvo. ¼udia<br />

toti dostali do rúk techniku, s ktorou si mohli bez problémov vytvára<br />

vlastné <strong>na</strong>hrávky v kvalite (pre beného poslucháèa) porov<strong>na</strong>te¾nej so<br />

záz<strong>na</strong>mom <strong>na</strong> platniach (ne<strong>sk</strong>ôr aj originálnych kazetách). Riešením<br />

mal by príchod média, ktoré by poslucháèom po<strong>sk</strong>ytlo kvalitnejší<br />

záitok a znemonilo jednoduché vytváranie kópií, ktoré by z kvalita−<br />

tívnej stránky boli porov<strong>na</strong>te¾né s originálom. Ako sa ne<strong>sk</strong>ôr ukázalo,<br />

poiadavky hudobného priemyslu takmer ideálne splnilo médium, pri<br />

ktorého zrode stáli vedci v laboratóriách spoloènosti Philips – kom−<br />

paktný di<strong>sk</strong> alebo CD! Na rozdiel<br />

od problémov, ktoré sprevádzali<br />

štandardizáciu nosièov pre video−<br />

záz<strong>na</strong>m (èi u to boli videokazety,<br />

lased Disc, èi DVD), k štandardu CD<br />

dospeli predstavitelia hudobného prie−<br />

myslu a výrobcov spotrebnej elektroniky<br />

pomerne bez problémov (i keï aj tu by sa dali<br />

nájs zaujímavé momenty). Svet tak dostal široko akceptovate¾ný štan−<br />

dard. Neodpustím si aspoò jeden zaujímavý fragment z histórie.<br />

Philips mal v pôvodnej špecifikácii médium s priemerom 11,5 cm<br />

a „kapacitou“ 60 minút hudby. K zmene <strong>na</strong> štandardných 12 cm a 74<br />

minút došlo iba vïaka náhode, jeden z vydavate¾ov toti Philips upo−<br />

zornil, e <strong>na</strong> nové médium by sa pri pôvodnej špecifikácii nevošla<br />

sláv<strong>na</strong> Beethovenova 9. symfónia. Vo Philipse toto upozornenie<br />

akceptovali, „pridali“ 0,5 cm, vïaka ktorému sa <strong>na</strong> CD vojde o 14<br />

minút viac. Prvé CD prehrávaèe, vtedy v podobe zariadení urèených<br />

<strong>na</strong> montá do HiFi veí s horibilnými ce<strong>na</strong>mi, sa <strong>na</strong> trhu objavili v roku<br />

1982. K prvým výrobcom patrili Philips a Sony, prièom mnohí ïalší<br />

<strong>na</strong>sledovali v rýchlom slede. Prvé modely si mohli (ako u tradiène)<br />

kúpi pouívatelia v Japon<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong>sledovali USA a západná Európa.<br />

Pokia¾ ide o výrobu CD nosièov, tú v rov<strong>na</strong>kom roku zaèali aj ïalšie<br />

spoloènosti, medzi <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších propagátorov sa zaradila spo−<br />

loènos Sony. Pre úplnos dodajme, e prvým titulom dostupným <strong>na</strong><br />

CD bola Alp<strong>sk</strong>á symfónia Richarda Straussa, prvým sériovo lisovaným<br />

titulom bol Claudio Arrau (valèíky Frederica Chopi<strong>na</strong>) a prvým popo−<br />

vým albumom The Visitors (<strong>sk</strong>upiny ABBA).

R E V U E<br />

Windows Media 9 – budúcnos digitálnej zábavy?<br />

V<br />

hollywood<strong>sk</strong>om štýle a za úèasti celebrít, ako je reisér<br />

Titanicu James Cameron (<strong>na</strong> obr. s B. Gatesom) alebo<br />

hudobník LL Cool J, uzrel svetlo sveta softvér pre digi−<br />

tálnu zábavu – Windows Media 9. Windows Media 9 s kó−<br />

dovým menom Coro<strong>na</strong> bol vo vývojovom štádiu štyri roky<br />

a vývoj stál 550 miliónov USD. Oproti<br />

predchádzajúcej verzii je zlepšená hlavne<br />

rýchlos prehrávania médií. Pouívatelia<br />

pod¾a Billa Gatesa dosiahnu pomocou<br />

Windows Media 9 v podstate podobný<br />

záitok ako pri sledovaní televízneho<br />

vysielania. Z obchodnej stránky nie je<br />

iadnou náhodou, e predstavovanie sa<br />

ko<strong>na</strong>lo v Hollywoode – Microsoft má emi−<br />

nentný záujem presadi sa s novým prog−<br />

ramom práve v oblasti digitálneho filmo−<br />

vého priemyslu. Hollywood<strong>sk</strong>i producenti<br />

sa zatia¾ obávajú pirát<strong>sk</strong>eho prístupu<br />

k digitálnej zábave. Gates v tejto oblasti<br />

kladie dôraz <strong>na</strong> výchovu ¾udí a jednodu−<br />

chos platby za digitálne médiá, ktorú rieši<br />

aj Windows Media 9. Z technickej stránky<br />

obsahuje Windows Media Player 9 viace−<br />

ré zmeny, ktoré sa však zatia¾ prejavia len<br />

vtedy, ak pouívate operaèný systém<br />

Microsoft Windows XP. Verzie pre Win−<br />

dows 98 SE, Windows Me a Windows<br />

2000 sú len <strong>na</strong>plánované. Vo verzii pre−<br />

hrávaèa, ktorá sa práve dostáva <strong>na</strong> trh, sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú nové kodeky pre audio a video – hlavne pre<br />

formát MPEG4. Pod¾a oznámenia je moné s prehrávaèom<br />

dosiahnu zníenie objemu súborov zhruba o 20 % pri<br />

zachovaní rov<strong>na</strong>kej kvality. Zaradená je podpora zvuku<br />

5.1. Ako v predchádzajúcej verzii aj Windows Media 9 má<br />

podstatným spôsobom obmedzenú podporu pre súbory<br />

MP3. Takéto súbory je moné prehráva, nie je však moné<br />

(bez doplòujúcich nástrojov) uklada hudbu z CD média vo<br />

formáte MP3 <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Pokia¾ ide o prehrávanie hudobných<br />

súborov, Microsoft pridal do Windows Media 9 tzv. Audio<br />

Playlist. V týchto zoz<strong>na</strong>moch si <strong>na</strong>pr. môete hudobné<br />

<strong>na</strong>hrávky hodnoti hviezdièkami od 1 po 5 a prehrávanie je<br />

ne<strong>sk</strong>ôr moné zoradi aj pod¾a vášho hodnotenia. Windows<br />

Media Player 9 prichádza aj s novými <strong>sk</strong>inmi, konkrétne<br />

farby sa teraz dajú meni aj manuálne. Pri prehrávaní videa<br />

z internetu u nemusíte èaka <strong>na</strong> tzv. buffering. Player 9<br />

vyuíva technológiu FastStream, ktorá zaistí prenos konkrét−<br />

nej èasti videa <strong>na</strong>raz s vyuitím aktuálne dostupnej šírky<br />

pásma. Posun vpred a vzad vo filme je tak<br />

ove¾a rýchlejší ne doteraz. Pri minimalizá−<br />

cii prehrávaèa do panela úloh máte<br />

monos cez ikonu v tomto paneli <strong>na</strong>stavi<br />

hlasitos. Pri prehrávaní videa vznikne<br />

minimalizované okno <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie vlast−<br />

ností prehrávania. Na predstavení B.<br />

Gates spomenul 60 partnerov, ktorí budú<br />

podporova Windows Media 9. Sú to spo−<br />

loènosti, ktoré sa zaoberajú distribúciou fil−<br />

mov a hudby cez internet. Windows Media<br />

9 je <strong>na</strong>programovaný tak, e takíto partne−<br />

ri si ho môu pre konkrétnu slubu modifi−<br />

kova. Windows Media 9 bude základom<br />

konceptu multimediálneho systému s oz<strong>na</strong>−<br />

èením Freestyle alebo aj Media Center.<br />

Ten kombinuje televíziu, video a bený po−<br />

èítaè. Poèítaè typu Media Center pripravujú<br />

firmy HP a Samsung. Rozdielom oproti<br />

benému poèítaèu bude hlavne to, e, fil−<br />

my zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né <strong>na</strong> tomto systéme bude<br />

moné prehra len <strong>na</strong> òom. Nebude moný<br />

ich transfer <strong>na</strong> iný poèítaè. Zaistí to špe−<br />

ciál<strong>na</strong> edícia operaèného systému, ktorá sa<br />

<strong>na</strong>zýva Windows XP Media Center Edition. Beta verziu pre−<br />

hrávaèa Windows Media Player 9 nájdete aj <strong>na</strong> tohtome−<br />

saènom CD REVUE.<br />

<br />

16 PC REVUE 10/2002

R E V U E<br />

„Hraèky“ z budúcnosti sú u <strong>na</strong> predaj<br />

K<br />

amkordér, ktorý <strong>na</strong>hráva priamo <strong>na</strong> DVD, ïalekoh¾ad<br />

fungujúci aj ako fotoaparát, inteligentný <strong>sk</strong>ladací<br />

robot od firmy Lego a prenosný reproduktor s vyso−<br />

kým výkonom – to všetko sú zariadenia, ktoré <strong>sk</strong>ôr pripo−<br />

mí<strong>na</strong>jú vizionár<strong>sk</strong>e koncepty. Teraz sa však u dajú<br />

objednáva!<br />

LEGO SPYBOTICS<br />

Spoloènos Lego vyrába aj produkty, ktoré sa len vzdialene<br />

podobajú <strong>na</strong> klasické hraèky. Spyboty sú roboty, ktoré si<br />

môete po<strong>sk</strong>lada doma. Zatia¾ sú v ponuke štyri ich<br />

varianty. Po po<strong>sk</strong>ladaní ich pripojíte k osobnému poèítaèu<br />

cez sériový kábel a <strong>na</strong>hráte do nich dáta<br />

pre vybranú misiu.<br />

Po odpojení má robot u <strong>na</strong>progra−<br />

mované urèité akcie. Pomocou priloeného infraèerveného<br />

ovládaèa potom urèujete stratégiu pohybu alebo akcií<br />

robota, detailné pohyby zabezpeèuje elektronika vnútri<br />

robota. Misie sú rôzne – môe ís o boj s iným robotom,<br />

ale aj záchranu ohrozeného mesta a pod. Misie sa dajú<br />

stiahnu aj z firemnej stránky výrobcu.<br />

Ce<strong>na</strong> jedného robota je 59 USD, viac informácií <strong>na</strong><br />

http://<strong>www</strong>.spybotics.com.<br />

HITACHI DZ−MV200A<br />

Nový kamkordér od firmy Hitachi <strong>na</strong>hráva video priamo<br />

<strong>na</strong> médiá DVD−R. Tieto médiá sa dajú bez problémov<br />

prehra <strong>na</strong> stol−<br />

nom DVD pre−<br />

hrávaèi. V štan−<br />

dardnom<br />

reime postaèu−<br />

je médium <strong>na</strong><br />

60 minút videa,<br />

pri vysokom<br />

rozlíšení je to<br />

polovièná doba.<br />

Hitachi DZ−MV200A má 15−násobný zoom a hmotnos<br />

okolo 730 gramov. Zapisuje aj <strong>na</strong> DVD−RAM di<strong>sk</strong>y, kom−<br />

patibilita so staršími DVD prehrávaèmi však nie je<br />

zaruèená. Displej <strong>na</strong> kamere pomáha aj pri organizova−<br />

ní scén, ktoré sa rozhodnete <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> DVD médium.<br />

Ce<strong>na</strong> kamery je 899 USD a viac informácií je <strong>na</strong><br />

http://<strong>www</strong>.hitachi.com.<br />

PENTAX DIGIBINO DB100<br />

Nový ïalekoh¾ad od Pentaxu nie je u len ïalekoh¾ad.<br />

Dokáe toti nielen pri−<br />

blíi pozorované<br />

objekty, ale vie ich<br />

aj zachyti.<br />

V jeho vnútri<br />

je flash<br />

pamä 16<br />

MB <strong>na</strong><br />

uschovanie<br />

zachytených obrázkov – pod¾a výrobcu sa ich do nej<br />

zmestí 100. Zabudovaná CCD kamera má rozlíšenie<br />

800 000 pixelov a súèasou ïalekoh¾adu je aj <strong>LCD</strong> dis−<br />

plej, ktorým si zachytené fotografie prezeráte.<br />

Ce<strong>na</strong> DB 100 je 392 USD a viac informácií je <strong>na</strong><br />

http://<strong>www</strong>. pentaxusa.com.<br />

OLYMPIA SOUNDBUG<br />

Zabudnite <strong>na</strong> ve¾ký reproduktorový systém. Je tu produkt<br />

Soundbug, ktorý má hmotnos len 230 gramov a dokáe<br />

generova zvuk so silou 75 dBA. Zariadenie je zároveò<br />

ve¾mi malé a pohodlne ho vloíte do vrecka. Ako je to<br />

moné? Soundbug toti neobsahuje reproduktorovú<br />

membránu. Pri prevádzke<br />

sa poloí <strong>na</strong> stôl<br />

alebo <strong>na</strong> iný<br />

hladký<br />

povrch (<strong>na</strong>pr.<br />

okenné <strong>sk</strong>lo)<br />

a ten slúi <strong>na</strong><br />

šírenie zvukových<br />

vån do priestoru.<br />

Pripojíte ho k MP3 prehrávaèu, CD playeru<br />

alebo inému zariadeniu s výstupom <strong>na</strong> slúchadlá.<br />

Zariadenie otoèíte o 90° a váš sused si jednoducho<br />

nebude môc nevšimnú, e ste doma. Ak si kúpite dve<br />

takéto zariadenia, môete ma zvuk v stereoreime.<br />

Ce<strong>na</strong> Soundbugu je 49 USD a viac informácií nájdete <strong>na</strong><br />

http://<strong>www</strong>.soundbug−us.com.<br />

<br />

10/2002 PC REVUE 19

REPORTÁ<br />

R E V U E<br />

Jesenné IDF 2002:<br />

konvergencia technológií<br />

Keïe jesenné IDF<br />

(Intel Developer Forum) bolo<br />

tentoraz orientované viac<br />

<strong>na</strong> technológie a iniciatívy,<br />

ktorých spoloèným<br />

menovate¾om je Intel, zaèneme<br />

reportá práve nimi.<br />

Viceprezident spoloènosti Intel a generálny ma<strong>na</strong>ér<br />

vývoja výrobných technológií Sunlin Chou drí v rukách<br />

„ma<strong>sk</strong>u“ obsahujúcu osemdesiatvrstvovú štruktúru,<br />

ktorá bude vyuitá pri výrobe technológiou Extreme<br />

Ultraviolet Litography, vïaka ktorej bude moná výroba<br />

prvkov s rozmermi nieko¾kých <strong>na</strong>nometrov.<br />

Extend Wireless PC Initiative – pravdepodobne<br />

<strong>na</strong>jviac prezentovaná iniciatíva, ktorá bola <strong>na</strong> IDF<br />

zverejnená, úzko súvisí so segmentom trocha netradièným<br />

pre Intel – svetom domácej elektroniky!<br />

Ak pôjde všetko pod¾a predstáv Intelu a jeho partnerov,<br />

ku ktorým po tradièných IT firmách pribudli<br />

aj poprední výrobcovia spotrebnej elektroniky,<br />

stane sa prenos digitálnych údajov, <strong>na</strong>jmä videa,<br />

fotografií (obrázkov všeobecne) a hudby medzi PC<br />

a domácimi spotrebièmi benou záleitosou a <strong>na</strong>še<br />

domácnosti sa stanú <strong>na</strong>ozaj „digitálnymi“. Intel<br />

chce prostredníctvom tejto iniciatívy po<strong>sk</strong>ytnú vývojárom<br />

základné stavebné komponenty a nástroje<br />

<strong>na</strong> splnenie cie¾a, ktorým je splynutie poèítaèových<br />

technológií a domácej spotrebnej elektroniky. Základnými<br />

kameòmi z poh¾adu komunikaènej infraštruktúry<br />

by sa mali sta technológie bezdrôtových<br />

sietí a UpnP (Ultra Plug and Play).<br />

PCI Express – je ïalšou technologickou iniciatívou<br />

Intelu. Tentoraz ide o vytvorenie I/O zbernice<br />

s priepustnosou 2,5 gigabitu a vyššou, ktorá by<br />

mala nájs uplatnenie v budúcich generáciách serverov,<br />

ale aj výkonných PC.<br />

Serial ATA II a iné – Intel je zakladate¾om pracovnej<br />

<strong>sk</strong>upiny Serial ATA Working Group. Tá pri<br />

príleitosti IDF uvo¾nila prvú verziu špecifikácie<br />

rozhrania Serial ATA II, ktorá rozšíri existujúcu<br />

špecifikáciu Serial ATA do segmentu serverov<br />

a sieových pamäových systémov. Pre oblas serverov<br />

však má Intel v talóne aj ïalšie technológie<br />

riešiace ukladanie údajov, nech u ide o iSCSI, Serial<br />

Attached SCSI, èi Modular RAID.<br />

Gigabitový ethernet – pred pol rokom <strong>na</strong> IDF iba<br />

myšlienka, dnes realita (minimálne v mnostve serverov).<br />

V blízkej budúcnosti sa po èipových súpravách<br />

Intelu pre oblas serverov objaví aj vo verziách<br />

urèených pre de<strong>sk</strong>topy. Potreby konektivity<br />

PC serverov sa posúvajú pod¾a Intelu u do pásma<br />

10 gigabitov.<br />

Optika – Intel u <strong>na</strong> jar predstavil víziu lacného<br />

polovodièového lasera, ktorý umoòuje „ladi“ výstupnú<br />

frekvenciu svetla. Teraz v San José sme mali<br />

monos vidie demonštráciu takéhoto zariadenia.<br />

O predpokladanom termíne jeho praktického <strong>na</strong>sadenia<br />

síce nepadla nijaká konkrét<strong>na</strong> informácia, ale<br />

pod¾a „ochoty“ predstavite¾ov spoloènosti bavi sa<br />

<strong>na</strong> túto tému to <strong>sk</strong>ôr ako o tri roky nebude. Ostatne,<br />

ako povedal Patrick Gelsinger, „<strong>na</strong> tejto ceste nás<br />

èaká ešte nemálo prekáok, veï súèasné lasery tejto<br />

kategórie stoja tisícky dolárov a my hovoríme o lacnom<br />

a kadému dostupnom zariadení“! Nasadenie<br />

tohto špeciálneho lasera toti Intel vidí <strong>na</strong>jmä v úlohe<br />

univerzálnej vysokorýchlostnej zbernice.<br />

Jedno z prvých zariadení, ktoré je <strong>na</strong>vrhnuté<br />

v súlade s víziou digitálnej domácnosti, je Perso<strong>na</strong>l<br />

Video Player spoloènosti SonicBlue, tu v rukách<br />

jej riadite¾a Boba Hillsa. Na trhu sa objaví ešte<br />

do konca tohto roka.<br />

ÚTOK NA DOMÁCNOSTI<br />

To, èo mnohí proklamovali u pred nieko¾kými rokmi<br />

a <strong>na</strong> èo pouívatelia ešte vdy netrpezlivo èakajú,<br />

sa pravdepodobne v <strong>na</strong>dchádzajúcom období<br />

stane realitou. Svätým grálom, ktorý by IT biznisu<br />

mal pomôc z trampôt, sa toti èoraz viac stávajú<br />

domáci pouívatelia! Tým však nestaèí ma doma<br />

poèítaè, prípadne notebook. Nároky <strong>na</strong> domácu<br />

infokomunikaènú infraštruktúru sú podstatne<br />

širšie a cie¾om by malo by prepojenie sveta poèítaèov<br />

a domácej spotrebnej elektroniky. Toto spojenie<br />

však musí by nevtieravé, jednoduché a z poh¾adu<br />

pouívate¾a transparentné. A ku všetkým<br />

spomí<strong>na</strong>ným poiadavkám treba prida širokú podporu<br />

zo strany výrobcov. Je zrejmé, e realizácia<br />

digitálnej domácnosti, v ktorej budú všetky komponenty<br />

schopné vzájomne medzi sebou komunikova,<br />

nie je vôbec jednoduchá úloha. Napokon<br />

pozrite sa, ako niekedy „štrajkujú“ aj komponenty<br />

v rámci PC. Polome si však otázku, èo <strong>na</strong>stane<br />

v momente, keï budeme chcie, aby si video Sony<br />

rozumelo so zvukovou aparatúrou Pa<strong>na</strong>sonic, notebookom<br />

Toshiba a minivideoprehrávaèom Sonic-<br />

Blue? Kto tento nesúrodý svet zjednotí? Intel dáva<br />

odpoveï v podobe svojich produktov a štandardov,<br />

<strong>na</strong> ktorých vytvorení a spravovaní sa podie¾a.<br />

Presnejšie povedané, ak výrobcovia budú rešpektova<br />

štandardy a budú pouíva „unifikované“ stavebné<br />

prvky, ktoré im Intel po<strong>sk</strong>ytne, potom by<br />

sme sa u èo<strong>sk</strong>oro mali sta svedkami rýchleho<br />

vstupu digitálnych technológií do <strong>na</strong>šich obývaèiek.<br />

Ak <strong>na</strong>mietate, e to sa u deje, nemáte celkom<br />

pravdu. Istotne, máme tu CD, DVD, monos<br />

prepoji poèítaè èi digitálny fotoaparát s TV prijímaèom,<br />

ale stále to akosi nie je ono!<br />

Predstava Intelu je v tomto smere celkom jednoduchá<br />

a <strong>na</strong>jmä praktická. TV a HiFi ostanú základnými<br />

komponentmi vášho domáceho sveta. Okrem<br />

príjmu klasického vysielania a monosti zmeny re-<br />

imov a <strong>na</strong>stavovania parametrov klasickými ovládaèmi<br />

však pribudne schopnos spolupracova<br />

s „domácim serverom“ (samozrejme, <strong>na</strong> báze PC èi<br />

notebooku). Jeho úlohou bude nielen riadi spoluprácu<br />

jednotlivých zariadení, ale <strong>na</strong>jmä uchováva<br />

obsah a sprístupòova ho pre jednotlivé zariadenia<br />

a pouívate¾ov. Zaujímavosou tejto koncepcie je aj<br />

monos koexistencie viacerých poèítaèov v rámci<br />

takejto siete. Prirodzene, e všetka komunikácia<br />

medzi jednotlivými zariadeniami bude prebieha<br />

prostredníctvom bezdrôtových sietí, prípadne rozhrania<br />

UPnP. Po boku Intelu stoja nielen Acer, Dell,<br />

IBM, HP èi Toshiba, ako tradièní partneri, ale aj výrobcovia<br />

spotrebnej elektroniky, ako Pa<strong>na</strong>sonic<br />

a Sony, výrobcovia poèítaèových komponentov,<br />

20 PC REVUE 10/2002

R E V U E<br />

ako ViewSonic èi donedáv<strong>na</strong> v podstate neznáme<br />

spoloènosti ako SonicBlue.<br />

Nemalú úlohu pri splnení s<strong>na</strong> o digitálnej domácnosti<br />

však zohrá aj softvér. Zatia¾ <strong>na</strong>jaktívnejšou<br />

softvérovou spoloènosou v tejto oblasti je<br />

Microsoft. Našliapnuté má celkom dobre, jeho Windows<br />

XP Media Center, èo je „operaèný systém“<br />

pre spomí<strong>na</strong>nú platformu, bol prezentovaný aj <strong>na</strong><br />

IDF. Keïe nijaká iná softvérová spoloènos sa zatia¾<br />

o prichýlenie tejto vízie pod svoje krídla neusiluje<br />

(ak nerátame proprietárne riešenia niektorých<br />

výrobcov), zdá sa, e aj <strong>na</strong> poli digitálnej domácnosti<br />

budeme svedkami podobného scenára ako vo<br />

Patrick Gelsinger, tentoraz v úlohe hostite¾a, a herec<br />

William Shatner v úlohe autora knihy o technológiách<br />

I'm Working on That, <strong>na</strong> ktorú zbieral materiál<br />

v špièkových laboratóriách takmer dva roky.<br />

svete PC, kde duo Intel a Microsoft (oz<strong>na</strong>èované aj<br />

Wintel) „prevalcovalo“ všetkých ostatných.<br />

Jednou z prezentácií, v rámci ktorej sme sa mohli<br />

pozrie <strong>na</strong> to, ako by mali vyzera budúce digitálne<br />

zariadenia, bolo oficiálne predstavenie Perso<strong>na</strong>l<br />

Video Playera spoloènosti SonicBlue.<br />

NOVINKY VO SVETE PROCESOROV<br />

Aká by to bola konferencia Intelu bez noviniek zo<br />

sveta mikroprocesorov? Ani tentoraz neostal Intel<br />

niè dlný v tejto oblasti, ostatne posúïte sami.<br />

Banias – toto slovíèko sa stalo doslova zaklí<strong>na</strong>dlom.<br />

Prvý od poèiatku mobilný mikroprocesor<br />

Intelu toti dostal do vienka to, èo jeho predchodcovia,<br />

pôvodne <strong>na</strong>vrhnutí pre svet stolných poèítaèov,<br />

ma nemohli. Úplne nová je nielen koncepcia<br />

jadra, ale aj zberníc a dokonca aj technológií<br />

riadenia spotreby, viac podrobností však v tejto<br />

chvíli nie je uvo¾nených. Banias je prvým „mobilným“<br />

mikroprocesorom Intelu, absolútne prvým<br />

však bola Transmeta. Banias bude pod¾a predstavite¾ov<br />

práve tomuto èipu konkurova v oblasti spotreby<br />

a èipom Pentium 4-M v oblasti výkonu.<br />

Bohuia¾, nedozvedeli sme sa ani to, ako bude Intel<br />

oz<strong>na</strong>èova Banias, keïe jeho<br />

výkonnos nebude pri porov<strong>na</strong>ní<br />

pracovných frekvencií zodpoveda<br />

Pentiu 4-M.<br />

Banias to zrejme bude ma<br />

pri vstupe <strong>na</strong> trh aké. Súpermi<br />

mu budú nielen mobilné<br />

mikroprocesory ostatných výrobcov,<br />

ale aj Celerony a Pentium<br />

4-M z vlastnej produkcie.<br />

V Inteli si z toho príliš akú<br />

hlavu nerobia, vedia toti, e<br />

minimálne <strong>na</strong> zaèiatku bude<br />

Banias podobne ako iné mikroprocesory<br />

menej dostupný<br />

a hlavne drahší.<br />

Madison – <strong>na</strong> IDF bola monos vidie v akcii aj<br />

64-bitovú novinku, mikroprocesory rodiny Madison,<br />

ktoré budú pokraèovate¾mi Itania 2. Na trh sa<br />

dostanú pravdepodobne v polovici budúceho roka,<br />

<strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejší partneri však u nejakými prototypovými<br />

kú<strong>sk</strong>ami disponujú. Priamo v rámci keynote<br />

sme toti videli výmenu procesorového uzla<br />

so štyrmi Itaniami 2 za uzol so štvoricou mikroprocesorov<br />

Madison za chodu servera, prièom po<br />

výmene server pracoval so štvoricou Itanií a štvoricou<br />

Madisonov.<br />

Pentium 4 a HyperThreading – po segmente<br />

mikroprocesorov pre servery pripravuje Intel uvedenie<br />

technológie HyperThreading (mikroprocesor<br />

sa pre beiace programy tvári ako dva mikroprocesory)<br />

aj vo svete de<strong>sk</strong>topov. Pod¾a informácií zverejnených<br />

<strong>na</strong> IDF by sa pouívatelia osobných poèítaèov<br />

mali doèka podpory tejto technológie u pri<br />

mikroprocesoroch Pentium 4 s pracovnou frekvenciou<br />

3 GHz, teda ešte do konca tohto roku. Zaujímavosou<br />

je, e predstavitelia Intelu prezentovali,<br />

e <strong>na</strong> zvýšenie výkonnosti, ktoré HyperThreading<br />

prináša, nie je potrebný upgrade operaèného systému<br />

ani aplikácií. Vzápätí sme však <strong>na</strong> prezentácii<br />

videli, e neoptimalizované aplikácie vykazovali<br />

výrazne niší nárast výkonnosti (5 ÷ 10 %) ne ich<br />

optimalizované verzie (25 ÷ 30 %).<br />

Pentium 4 <strong>na</strong> 4,7 GHz! Keï u sme pri Pentiu 4,<br />

zastavme sa ešte pri jednej prezentácii, ktorá s ním<br />

súvisí. Intel síce nepripravuje v tejto rodine mikro-<br />

Patrick Gelsinger prišiel <strong>na</strong> svoju poslednú prednášku<br />

<strong>na</strong> IDF <strong>sk</strong>utoène netradiène, priviezol sa <strong>na</strong> „pribli-<br />

ovadle budúcnosti“ (Segue Human Transporter), <strong>na</strong><br />

hlave mal slúchadlá s displejom a jeho vesta ukrývala<br />

doslova všetko mobilné vybavenie súèasnosti (poèí<strong>na</strong>júc<br />

notebookom cez PDA, mobil a digitálny fotoaparát a<br />

po èerstvo predstavený PVP, teda Perso<strong>na</strong>l Video Player).<br />

10/2002 PC REVUE 21

R E V U E<br />

Na viceprezidenta spoloènosti Intel pre technológie<br />

Patricka Gelsingera som mal v posledný deò IDF <strong>na</strong>ozaj<br />

šastie. Okrem toho, e sme sa doslova zrazili cestou <strong>na</strong><br />

rannú prednášku, absolvoval som s ním aj okrúhly stôl<br />

a neformálne sme sa zišli aj pri obede a práve po òom<br />

vznikla moja posledná fotografia z tohto IDF.<br />

procesorov nijakú vánu novinku, ale úèastníkov<br />

IDF prekvapil trocha nevšednou ukákou jeho<br />

schopností. Predviedol toti v reálnej prevádzke<br />

systém, ktorý pracoval <strong>na</strong> frekvencii 4,7 GHz! Intel<br />

síce o systéme nezverejnil nijaké technické informácie,<br />

ale je pravdepodobné, e šlo o jednu zo vzoriek<br />

3 GHz mikroprocesorov Pentium 4 s podporou<br />

HyperThreadingu. Štartovacou frekvenciou prezentácie<br />

bolo 3,5 GHz, postupným zvyšovaním sa technici<br />

dostali a <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>ných 4,7 GHz, prièom aj<br />

pri tejto frekvencii bol systém schopný pracova.<br />

Zdá sa teda, e potenciál Pentia 4 aj v prípade, e<br />

by jeho výroba neprešla <strong>na</strong> 90 nm technológiu,<br />

ktorá bude v budúcom roku vyhradená <strong>na</strong>jmä pre<br />

Banias, má dostatoènú rezervu <strong>na</strong> zvyšovanie výkonu.<br />

MMX pre XScale – krútite hlavou? Prestaòte!<br />

Predsa aj <strong>na</strong> PDA èi mobilnom telefóne budete<br />

chcie spracúva video, obrázky a zvuk. Preèo teda<br />

nema poruke rov<strong>na</strong>kú technológiu, s akou „išli“<br />

<strong>na</strong> multimédiá stolné poèítaèe a o nieèo ne<strong>sk</strong>ôr<br />

notebooky? Presne túto otázku si poloili vývojári<br />

architektúry IntelPCA, ktorá je základom mikroprocesorov<br />

Intel XScale, a technológiu MMX preniesli<br />

aj do sveta mobilných zariadení!<br />

ZA VŠETKÝM H¼ADAJ KREMÍK!<br />

Bezpochyby <strong>na</strong>jväèšiu pozornos novinárov pútal<br />

posledný deò IDF. Vtedy sme mali monos vidie<br />

to „<strong>na</strong>jlepšie“ a <strong>na</strong>jnovšie z vývojových laboratórií.<br />

Geniálny výrok mal Paul Otellini, keï vyhlásil: „Po<br />

tom, ako sme pochopili, e všetky poèítaèe 'komunikujú'<br />

(èi u <strong>na</strong>vzájom, alebo s inými zariadeniami)<br />

a všetky komunikaèné zariadenia 'poèítajú', bolo nám<br />

jasné, e ïalší vývoj bude v z<strong>na</strong>mení konvergencie<br />

technológií. Tá vyústi do spojenia bezdrôtových komunikaèných<br />

technológií s klasickými výpoètovými aplikáciami<br />

a inteligentnými senzormi, ktoré je dokonca<br />

moné 'zdruova' do sietí! Ïalšou zaujímavou oblasou<br />

je spojenie optiky a polovodièov.“<br />

Svetom dnes hýbu <strong>na</strong>notechnológie a Intel patrí<br />

aj v tejto oblasti k lídrom, hoci ako uviedol viceprezident<br />

Intelu Sunlin Chou, táto spoloènos sa<br />

sústreïuje <strong>na</strong> aplikáciu <strong>na</strong>notechnológií vo svete<br />

polovodièov. V súvislosti s nástupom 90 nm, ne<strong>sk</strong>ôr<br />

70 a 50 nm technológií (<strong>na</strong>posledy menovaná<br />

v roku 2005) sa nemono vyhnú ani problematike<br />

zmeny litografického procesu. Predstavitelia Intelu<br />

nám „ukázali“ nieèo z trinástej kom<strong>na</strong>ty, keï sme<br />

mohli vidie nielen to, ako si predstavujú <strong>na</strong>jbliší<br />

vývoj, ale aj zariadenia, <strong>na</strong> ktorých sa vyrábajú testovacie<br />

vzorky. Ak všetko pôjde, ako má, technológia<br />

EUV litografie (Extra Ultra Violet) sa doèká praktického<br />

<strong>na</strong>sadenia do piatich rokov! Navyše u <strong>na</strong><br />

IDF sme videli pokusné wafery vyrábané prototypmi<br />

strojov, ktoré majú v budúcnosti obsadi výrobné<br />

linky a prinies nám ešte menšie tranzistory<br />

s nišími poiadavkami <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie.<br />

DOTYK SCI−FI<br />

Práve tak mono charakterizova príchod šéfa intelov<strong>sk</strong>ých<br />

vývojárov Patricka Gelsingera <strong>na</strong> poslednú<br />

keynote, <strong>na</strong> ktorú dorazil po zuby vyzbrojený<br />

„digitálnymi hraèkami“ dneška a hodnú chví¾u mu<br />

trvalo, kým ich postupne odloil do pripraveného<br />

kufra, aby sa pripravil <strong>na</strong> príchod nových technológií,<br />

ktoré nám v budúcnosti ešte viac zjednodušia<br />

ivot. Aby bolo spojenie s budúcnosou ešte pútavejšie,<br />

objavil sa <strong>na</strong> scéne herec William Shatner,<br />

ktorého azda <strong>na</strong> celom svete poz<strong>na</strong>jú ako legendárneho<br />

kapitán Kirka zo seriálu Startrek.<br />

DO VIDENIA O POL ROKA!<br />

Presne o taký èas sa vývojári Intelu a tí, ktorí <strong>na</strong><br />

báze ich výrobkov vyvíjajú zariadenia pre benú<br />

prax, stretnú opä v San José, aby poodhalili rúško<br />

tajomstva, ktoré ostalo <strong>na</strong> ïalších produktoch.<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý, San José<br />

22 PC REVUE 10/2002

REPORTÁ<br />

R E V U E<br />

Apple Expo 2002 Jaguár<br />

útoèí <strong>na</strong> Windows<br />

V polovici septembra sa<br />

vrcholné vedenie firmy Apple<br />

premiestnilo zo sídla<br />

v kaliforn<strong>sk</strong>om Cuppertine do<br />

Paría. Ko<strong>na</strong>la sa tu toti<br />

<strong>na</strong>jväèšia európ<strong>sk</strong>a<br />

prezentácia produktov z<strong>na</strong>èky<br />

Apple. U tradiène sa <strong>na</strong> nej<br />

zúèastnil aj CEO spoloènosti<br />

Steve Jobs. Hlavným zámerom<br />

prezentácie Apple Expo 2002<br />

bolo predstavi víziu<br />

a smerovanie spoloènosti<br />

Apple a uvies <strong>na</strong> trh nové<br />

produkty. Pripomeòme,<br />

e viaceré technológie<br />

a inovácie zavedené touto<br />

spoloènosou u v minulosti<br />

ovplyvnili aj vývoj iných IT<br />

firiem.<br />

Steve Jobs demonštroval viacero nových aplikácií osobne<br />

MAC OS X 10.2 – JAGUAR<br />

S hlavnou prezentáciou vystúpil <strong>na</strong> Apple Expo<br />

Steve Jobs, pod¾a <strong>na</strong>šich informácií v tradiènom<br />

obleèení – dínsoch a trièku. Jeho prednáška sa<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> jeho funkciu niesla v nezvyèajne technickom<br />

duchu, viacero produktov demonštroval<br />

osobne – toto je tie tradièná forma jeho prezentácií.<br />

Víziou Apple <strong>na</strong> ïalšie obdobie je jednoz<strong>na</strong>èné<br />

rozšírenie poètu pouívate¾ov, prièom novým<br />

cie¾om sú bení ¾udia v domácnosti. Spoloènos<br />

Apple zaviedla kampaò s názvom Switch, ktorou sa<br />

priamo zameriava <strong>na</strong> uívate¾ov platformy Wintel.<br />

Základom pre tento cie¾ je nový operaèný systém<br />

s kódovým oz<strong>na</strong>èením Jaguar. Operaèný systém<br />

Mac OS X 10.2 bol oficiálne uvedený <strong>na</strong> trh 24.<br />

augusta. Nové funkcie sú zamerané hlavne <strong>na</strong> jednoduchos<br />

ovládania. Príchod verzie 10.2 zároveò<br />

z<strong>na</strong>mená aj utlmenie staršej verzie operaèného<br />

systému – Mac OS 9. S novým poèítaèom Apple<br />

toti doteraz pouívatelia dostávali dva operaèné<br />

systémy – Mac OS 9 i Mac OS X. Pripomeòme, e<br />

ide o dva úplne odlišné systémy. Pouívate¾ sa pri<br />

inštalácii sám rozhodol, ktorý systém si <strong>na</strong>inštaluje.<br />

Od zaèiatku roka 2003 sa situácia zmení a <strong>na</strong><br />

nové poèítaèe Apple, zakúpené po tomto dátume,<br />

nebude moné <strong>na</strong>inštalova staršiu verziu Mac OS.<br />

Spoloènos Apple si tak uvo¾nila ruky, keïe nebude<br />

musie podporova staršiu verziu. Dôvodom<br />

tejto zmeny je to, e prakticky kadá väèšia aplikácia<br />

pre Mac u existuje vo verzii pre operaèný systém<br />

Mac OS X. Jedinou výnimkou je program<br />

QuarkXPress. Ako bude riešená podpora tejto aplikácie,<br />

nie je zatia¾ celkom jasné.<br />

V prostredí Mac OS X 10.2 pod¾a Steva Jobsa aplikácie<br />

štartujú a dvakrát rýchlejšie ne vo verzii<br />

Mac OS 9. Z pouívate¾<strong>sk</strong>ej stránky je<br />

jedným z <strong>na</strong>jviac vidite¾ných zlepšení<br />

nová verzia nástroja <strong>na</strong> prehrávanie<br />

multimediálnych súborov QuickTime<br />

6. Obsahuje podporu pre MPEG-4<br />

v oblasti video i audio, pri prehrávaní<br />

videa z internetu nemusíte pri pohybe<br />

v èasovej osi èaka (tzv. Instant-On<br />

Streaming). Zlepšeným komponentom<br />

je vyh¾adávací nástroj Sherlock 3. Pomocou<br />

neho je teraz moné h¾ada<br />

obrázky, audio, video alebo aj fonty<br />

<strong>na</strong> internete. Pribudol nástroj Inkwell<br />

<strong>na</strong> rozpoznávanie textu písaného rukou.<br />

Klient elektronickej pošty Mail<br />

obsahuje nástroj <strong>na</strong> odfiltrovanie nevyiadaných<br />

správ (JunkMail). Pracuje<br />

<strong>na</strong> princípe uèenia, prièom pouívate¾<br />

z prichádzajúcich mailov oz<strong>na</strong>èuje<br />

neelané správy. Èím viac ho pouívate,<br />

tým presnejšie pracuje. Funguje<br />

aj s automatickým rozpoznávaním<br />

spamov bez uèenia. V tomto reime<br />

však nemusí pracova presne.<br />

Úplne novou aplikáciou je iCal – inteligentný<br />

kalendár. V tomto kalendári je moné zobrazi <strong>na</strong>plánované<br />

úlohy z rozlièných oblastí – pracovné,<br />

súkromné úlohy alebo záz<strong>na</strong>my týkajúce sa<br />

vybranej udalosti. Ide teda o multihladinový kalendár.<br />

iCal bol konštruovaný pre prostredie<br />

internetu a úlohy z urèených oblastí (<strong>na</strong>pr. pracovné)<br />

môete zverejni <strong>na</strong> internete (blišie <strong>na</strong><br />

<strong>www</strong>.apple.com/ical). Vaši známi tak majú urèitý<br />

preh¾ad o tom, ako ste vyaení. Otázka výberu<br />

len urèitej <strong>sk</strong>upiny ¾udí, ktorí majú prístup k zve-<br />

Asi <strong>na</strong>joèakávanejšia aplikácia – iSync <strong>na</strong> synchronizáciu údajov medzi rozliènými zariadeniami<br />

24 PC REVUE 10/2002

R E V U E<br />

Pri strate MT potom neprídete o to <strong>na</strong>jcennejšie<br />

– kontakty <strong>na</strong> vašich známych. Rov<strong>na</strong>ko túto funkciu<br />

vyuijete vtedy, ak vymieòate svoj starší MT za<br />

nový, <strong>na</strong> jednoduchý a rýchly prenos telefónneho<br />

zoz<strong>na</strong>mu.<br />

Predstavené aplikácie je moné stiahnu zadarmo<br />

<strong>na</strong> stránke výrobcu, podmienkou pouívania je<br />

<strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém Mac OS X 10.2.<br />

Záujem o poèítaèe Apple bol <strong>na</strong> výstave z<strong>na</strong>èný – èakacia doba do pol hodiny. Pozornos pútali predovšetkým nové<br />

hry, v Paríi aj s lokalizáciou do francúzštiny<br />

rejnenej èasti kalendára, nie je v tejto verzii iCal<br />

riešená.<br />

RENDEZVOUS A ISYNC<br />

Rendezvous je úplne nová sieová technológia <strong>na</strong><br />

báze IP protokolu, ktorá po pripojení do poèítaèovej<br />

siete automaticky rozpoznáva iné zariadenia,<br />

ktoré podporujú Rendezvous, bez potreby akejko¾vek<br />

konfigurácie. Podporuje <strong>na</strong>pr. pripojenie<br />

prostredníctvom Ethernetu, bezdrôtovej technológie<br />

AirPort alebo Bluetooth. Podmienkou je, e<br />

kadá z pripájaných aplikácií musí podporova<br />

technológiu Rendezvous.<br />

Technológia Rendezvous teda automaticky vytvorí<br />

poèítaèovú sie medzi pouívate¾mi, ktorých<br />

máte v okolí (pokia¾ to nezakáete). Takto vytvorená<br />

sie obsahuje všetky zariadenia, ktoré sú<br />

vybavené technológiou Rendezvous, prípadne<br />

kartou AirPort – <strong>na</strong>pr. aj mobilný telefón, vreckový<br />

poèítaè (zatia¾ však len s operaèným systémom<br />

Palm OS, podpora Pocket PC 2002 je len <strong>na</strong>plánovaná),<br />

tlaèiareò, iPod (MP3 prehrávaè s pevným<br />

di<strong>sk</strong>om) a pod. Vïaka zdie¾aniu zdrojov je potom<br />

moné pripoji sa mobilným telefónom (MT) <strong>na</strong><br />

internet. Ak vám niekto volá, vidíte <strong>na</strong> obrazovke<br />

poèítaèa jeho èíslo, resp. meno (ak ho máte v kontaktoch).<br />

Prichádzajúci hovor môete z dialógového<br />

ok<strong>na</strong> v poèítaèi prija, posla volajúcemu<br />

hlasovú správu alebo SMS. Podmienkou takéhoto<br />

fungovania MT je podpora Bluetooth a technológie<br />

SyncML. Tento spôsob komunikácie bol demonštrovaný<br />

<strong>na</strong> MT Sony Ericsson T68i a Nokia<br />

7650.<br />

Na úspech mobilných telefónov <strong>na</strong>dväzuje aplikácia<br />

iSync. Ide o synchronizaèný nástroj, ktorý<br />

okrem MT podporuje aj vreckové poèítaèe a iPod.<br />

Ak máte MT s podporou Bluetooth, môete si synchronizova<br />

kontakty alebo <strong>na</strong>plánované úlohy.<br />

Tieto informácie sa dajú rov<strong>na</strong>ko prenies do vreckových<br />

poèítaèov alebo do zariadenia iPod.<br />

Rov<strong>na</strong>ko si synchronizujete touto aplikáciou<br />

údaje medzi viacerými poèítaèmi, resp. viacerými<br />

aplikáciami (<strong>na</strong>pr. iCal a Entourage z Office for<br />

Mac).<br />

PODPORA HARDVÉRU INÝCH<br />

VÝROBCOV<br />

Mac OS X 10.2 obsahuje širšiu podporu hlavne pre<br />

tlaèiarne. Okrem doteraz podporovaných výrobcov<br />

– Epson, HP a Lexmark – sú súèasou Mac OS X 10.2<br />

aj ovládaèe pre z<strong>na</strong>èky Canon a Xerox. Pokia¾ ide<br />

o <strong>sk</strong>enery, je zabudovaná podpora hlavne pre z<strong>na</strong>èku<br />

Epson. Ostatné z<strong>na</strong>èky sú podporované pomocou<br />

protokolu Twain. Spolupráca s MT bola zatia¾<br />

demonštrovaná <strong>na</strong> vybraných typoch od firmy<br />

Sony-Ericsson, oèakáva sa podpora všetkých hlavných<br />

výrobcov MT.<br />

Urèitým prekvapením bolo ohlásenie podpory<br />

produktov z<strong>na</strong>èky Philips. Na predstavení Apple<br />

Expo síce prezident firmy Philips neoz<strong>na</strong>èil iadny<br />

konkrétny produkt, ktorý bude spolupracova s poèítaèmi<br />

Apple, predpokladá sa však, e z poèítaèa<br />

Apple budete môc bezdrôtovým spôsobom (cez<br />

Apple AirPort) ovláda <strong>na</strong>pr. hi-fi veu alebo televízor.<br />

Do úvahy pripadá hlavne prehrávanie hudobných<br />

súborov cez aplikáciu iTunes.<br />

ZÁVER<br />

Prezentácia Apple Expo 2002 jednoz<strong>na</strong>ène ukázala,<br />

e inovaèný duch vo firme Apple pretrváva.<br />

Otázkou ostáva, aký bude úspech produktov<br />

Apple <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Pod¾a nášho prie<strong>sk</strong>umu<br />

z PC REVUE è. 3/2002 sa v roku 2001 predalo <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u asi 594 poèítaèov Apple. Nie je to ve¾a<br />

a hlavnou prekákou zvýšenia predaja bude asi<br />

ich ce<strong>na</strong>.<br />

Dôleité je, e dy<strong>na</strong>mika rastu predaja poèítaèov<br />

Apple vo východoeuróp<strong>sk</strong>ych krajinách je vyššia<br />

ako v západoeuróp<strong>sk</strong>ych. Pre verziu Mac OS X 10.1<br />

existuje sloven<strong>sk</strong>á lokalizácia, produkty z<strong>na</strong>èky<br />

Apple sú dostupné pre verejnos <strong>na</strong>pr. v bratislav<strong>sk</strong>om<br />

Poluse. Na podujatí Apple Expo sa pri rozhovoroch<br />

s európ<strong>sk</strong>ym vedením Apple ukázalo, e<br />

rastie záujem o náš región.<br />

Ondrej Macko, Parí<br />

10/2002 PC REVUE 25

ROZHOVOR<br />

R E V U E<br />

STEVE JOBS: Bude Apple vyrába<br />

mobily a tabletové PC?<br />

Poèas Apple expo 2002 sme<br />

mali monos poloi nieko¾ko<br />

otázok prezidentovi<br />

spoloènosti Apple Computer.<br />

Na stretnutí Steve Jobs<br />

odpovedal <strong>na</strong> otázky<br />

o ukonèení podpory staršieho<br />

operaèného systému, vzahu<br />

Apple k iným IT firmám, ako<br />

i monosti prechodu <strong>na</strong> inú<br />

procesorovú platformu<br />

a monej výrobe mobilných<br />

telefónov pod z<strong>na</strong>èkou Apple.<br />

Aký je presný dôvod ukonèenia podpory operaèného<br />

systému Mac OS 9?<br />

SJ: Ako iste viete, všetky <strong>na</strong>še kroky vychádzajú<br />

z reakcie <strong>na</strong>šich pouívate¾ov. Pod¾a prie<strong>sk</strong>umu<br />

existuje u len malá èas zákazníkov, ktorí pouívajú<br />

Mac OS 9. Podporova starší systém je dos<br />

nákladné a negatívne to ovplyvòuje aj vlastnosti<br />

nového systému. Je to teda otázka peòazí a efektivity<br />

ich vy<strong>na</strong>loenia.<br />

Ako bude riešená podpora aplikácie Quark XPress?<br />

SJ: Spoloènos Quark je asi jediná, ktorá pravdepodobne<br />

z historických dôvodov ostáva <strong>na</strong> platforme<br />

Mac OS 9. Oèakávame, e po <strong>na</strong>šom ohlásení<br />

Poèítaè, ktorý údajne bol prototypom dnešných<br />

poèítaèov Apple.<br />

o ukonèení podpory Mac OS 9 sa vo firme Quark<br />

nieèo zmení. Navyše existujú aj iné nástroje <strong>na</strong> prepress<br />

od iných firiem, ktoré podporujú Mac OS X.<br />

Aký je dôvod zacielenia produktov Apple <strong>na</strong> segment<br />

domácich pouívate¾ov?<br />

SJ: Viete, vo svete sú dnes len dve spoloènosti,<br />

ktoré <strong>na</strong>ozaj zarábajú <strong>na</strong> predaji poèítaèov. Je to<br />

Dell a Apple. Ak chceme tento vývoj zachova,<br />

musíme sa zamera aj <strong>na</strong> segment domácností<br />

a malých kancelárií. Pouívatelia vo všeobecnosti<br />

u vedia, e v poèítaèi Apple bude všetko fungova<br />

Steve Paul Jobs, CEO firmy Apple Computer a Pixar.<br />

Narodil sa v 1955 v Los Altos, CA, u v tridsiatke<br />

bol multimilionár. Spoloènos Apple Computer, Inc.,<br />

zaloil spolu so Stevom Wozdiakom v roku 1976, jej<br />

názov vznikol pod¾a Jobsovho ob¾úbeného ovocia –<br />

jablka. Prvým sídlom firmy bola gará rodiny<br />

Steva Jobsa. Pracoval aj vo firmách Atari a NeXT.<br />

presne tak, ako oèakávajú. Prakticky sa nevy<strong>sk</strong>ytujú<br />

pády systému, ovládanie je jednoduché a Jaguar<br />

je špeciálne zameraný <strong>na</strong> vykonávanie funkcií pre<br />

beného pouívate¾a. Spracúva fotografie, video,<br />

hudbu, to všetko digitálne a vrátane uloenia <strong>na</strong> médium<br />

DVD. Nepotrebujete celé dni sahova ovládaèe<br />

a h¾ada aplikácie od rozlièných firiem. Všetko<br />

máte v jednom balíku a pripravené <strong>na</strong> pouitie.<br />

V USA existuje viacero obchodov, ktoré sú špecializované<br />

<strong>na</strong> predaj produktov Apple koncovým zákazníkom.<br />

Bude nieèo podobné aj v Európe?<br />

SJ: Zatia¾ nemáme v pláne vybudova vlastný obchod<br />

v Európe, ale nie je vylúèené, e takéto obchody<br />

vzniknú bez <strong>na</strong>šej pomoci.<br />

Aký je vzah Apple a Microsoftu?<br />

SJ: Myslím, e ve¾mi dobrý. Pre Microsoft predávame<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šej platforme kancelár<strong>sk</strong>y balík Microsoft<br />

Office X for Mac. Bill Gates je urèite spokojný<br />

s jeho predajom. V operaènom systéme Mac OS X je<br />

<strong>na</strong>vyše pouitý internetový prehliadaè Microsoft<br />

Internet Explorer a ja ho povaujem za vydarený<br />

nástroj.<br />

Aký je váš postoj k Linuxu?<br />

SJ: Linux akceptujeme, a to hlavne ako serverový<br />

operaèný systém. Povaujeme ho za riešenie pre<br />

profesionálnych pouívate¾ov s mnostvom <strong>sk</strong>úseností.<br />

Náš serverový operaèný systém Mac OS X<br />

Server je zameraný <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> pracovi<strong>sk</strong>á, kde sa vy-<br />

aduje jednoduchos <strong>na</strong>stavovania aj <strong>na</strong> strane servera.<br />

V princípe tu môete nájs istú podobnos –<br />

iste viete, e Mac OS X je v podstate Unix, a tak aj<br />

my stojíme <strong>na</strong> základoch open source.<br />

Viaceré aplikácie pre Mac OS X je moné zadarmo<br />

stiahnu z internetu. Nemyslíte, e je èas po<strong>sk</strong>ytnú<br />

celý softvér pre Apple zadarmo?<br />

SJ: Ak chcete robi dobrý softvér, musíte doò investova.<br />

Jedným z hlavných princípov <strong>na</strong>šej firmy<br />

je zamestnáva <strong>na</strong>jlepších odborníkov. To všetko si<br />

vyaduje obrov<strong>sk</strong>é peniaze. Nezabudnite, e po<strong>sk</strong>ytujeme<br />

ve¾ké z¾avy pre školstvo, ktoré si kupuje softvér<br />

v podstate za symbolickú cenu. Vcelku si nemyslím,<br />

e cesta softvéru zadarmo by bola pre nás alebo<br />

pre <strong>na</strong>šich pouívate¾ov úspešná.<br />

Mnohým beným pouívate¾om, ktorí majú <strong>sk</strong>úsenosti<br />

s inými operaènými systémami, prekáa jednotlaèidlová<br />

myš v systéme Apple. Neplánujete zaradi do<br />

výroby aj dvojtlaèidlovú myš i s rolovacím kolie<strong>sk</strong>om?<br />

SJ: Pod¾a nášho vý<strong>sk</strong>umu je jednotlaèidlová myš<br />

výhodou. Ide o jednoduchos ovládania. Ale ak chcete,<br />

môete zaradi takúto myš k poèítaèu Mac a pracova<br />

s òou tak ako v iných systémoch. Naše hardvérové<br />

oddelenie dvojtlaèidlovú myš nepripravuje.<br />

Objavujú sa správy, e plánujete prechod <strong>na</strong> procesory<br />

Intel alebo AMD. Je to pravda?<br />

SJ: Máme ve¾mi dobré <strong>sk</strong>úsenosti s firmami Motorola<br />

a IBM. Aj v budúcnosti budeme pouíva procesory<br />

od týchto firiem. Veríme, e ich výkon porastie,<br />

pretoe investujú do vý<strong>sk</strong>umu. Zatia¾ teda<br />

ostávame pri osvedèenej z<strong>na</strong>èke procesorov.<br />

Produkt iPod mal úspech. Neplánujete aj vlastný<br />

mobilný telefón – iMobile? Bude nejaký ohlas <strong>na</strong> Tablet<br />

PC zo strany Apple?<br />

SJ: Trh s mobilnými telefónmi poznáme dobre.<br />

Existuje viacero výrobcov, ktorí u majú telefóny<br />

GPRS s farebnou obrazovkou a úplnou klávesnicou.<br />

Ve¾mi dobré vzahy máme <strong>na</strong>pr. s firmou Sony-Ericsson.<br />

Pri vývoji aplikácie iSync bola táto firma mimoriadne<br />

aktív<strong>na</strong>. Dobehnú nieko¾koroèný vývoj v krátkom<br />

èase by nás stálo ve¾a peòazí a trh sa zdá u obsadený.<br />

Zatia¾ teda iMobile od <strong>na</strong>šej firmy neuvidíte.<br />

Èo sa týka Tablet PC, tomuto princípu neveríme.<br />

Predstavte si, e máte odpoveda <strong>na</strong> 100 mailov, ktoré<br />

urèite za deò dostanete. Skúste tak urobi pomocou<br />

písania rukou a èakaním <strong>na</strong> rozpoznávanie písma.<br />

Apple má jednu z <strong>na</strong>jlepších technológií <strong>na</strong> takéto<br />

rozpoznávanie, ale zatia¾ sa to <strong>na</strong> takýto úèel<br />

nedá poui. Je to jednoducho príliš pomalé. Neplánujeme<br />

tak zatia¾ niè, èo by sa podobalo <strong>na</strong> Tablet PC.<br />

Microsoft nedávno uvo¾nil formát Windows Media<br />

9. Neobávate sa, e to ovplyvní systém QuickTime 6?<br />

SJ: Musíte vedie, e zo strany filmových štúdií je<br />

zatia¾ celková podpora Windows Media 9 nulová.<br />

Naproti tomu prakticky všetky filmy v Hollywode sú<br />

spracúvané <strong>na</strong> poèítaèoch Apple. Mám reakcie viacerých<br />

výz<strong>na</strong>mných ¾udí z Hollywoodu o tom, e ako<br />

perspektívny vidia otvorený formát MPEG-4. Vcelku<br />

sa teda Windows Media 9 nejako zvláš neobávam.<br />

Ïakujeme za rozhovor!<br />

Ondrej Macko, Parí<br />

26 PC REVUE 10/2002

R E V U E<br />

High−tech dizajn<br />

made in Slovakia<br />

U nás veru niet ve¾a<br />

príleitostí, kde by ste mohli<br />

vidie dizajnér<strong>sk</strong>e štúdie<br />

produktov, ktoré sa èasto<br />

honosia prívlastkom<br />

High−Tech. Výnimkou je ešte<br />

stále prebiehajúca výstava<br />

INŠPIRÁCIA TECHNOLÓGIOU,<br />

spoloèný projekt spoloènosti<br />

Compaq Computer Slovakia<br />

(dnes u súèas spoloènosti<br />

Hewlett−Packard) a Katedry<br />

priemyselného dizajnu Vysokej<br />

školy výtvarných umení.<br />

Poèiatky spolupráce týchto dvoch subjektov<br />

siahajú do roku 2001, keï spoloènos Compaq<br />

podporila katedru sponzor<strong>sk</strong>ým darom<br />

<strong>na</strong> kúpu pracovnej stanice Compaq EVO W4000.<br />

Práve sa po<strong>sk</strong>ytuje budúcim dizajnérom špièkové<br />

technologické prostredie <strong>na</strong> realizáciu ich ideí, nápadov<br />

a návrhov. Túto pracovnú stanicu vyuilo aj<br />

trinás študentov ateliéru Industrial Design, aby<br />

pod vedením Doc. Ferdi<strong>na</strong>nda Chrenku a za spolupráce<br />

konzultaèného tímu Compaq Computer<br />

Slovakia v období od novembra 2001 do jú<strong>na</strong> 2002<br />

vytvorilo semestrálne práce <strong>na</strong> zadanie Revoluèné<br />

dizajnér<strong>sk</strong>e návrhy produktov Compaq.<br />

Výtvory, ktoré sme mali monos vidie, sú nielen<br />

zaujímavé, ale mnostvo z nich by mohlo<br />

nájs reálne uplatnenie aj v praxi. Najúspešnejšie<br />

návrhy poputujú do firemných vývojových laboratórií<br />

a tak nie je vylúèené, e sa po èase s týmito<br />

zaujímavými konceptmi stretneme aj v kadodennom<br />

ivote v podobe reálnych produktov. Celkom<br />

isto by bolo príjemné, keby sa táto vízia splnila,<br />

a osoné, keby sa spolupráca IT spoloèností<br />

s akademickým prostredím <strong>na</strong>ïalej rozširovala.<br />

Obe si evidentne majú èo ponúknu.<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

Absolútne<br />

<strong>na</strong>júspešnejšia<br />

štúdia, „zrolovate¾né<br />

PDA“, ktorého<br />

zvláštnosou je<br />

nielen integrácia<br />

ohybného displeja,<br />

ale aj klávesnice<br />

z tkaniny je<br />

zaujímavá nielen<br />

z dizajnér<strong>sk</strong>ej<br />

stránky, ale<br />

èo<strong>sk</strong>oro by mala<br />

by aj technicky<br />

realizovate¾ná<br />

Tablet PC pre grafikov a lekárov<br />

Na pouívate¾ov privyknutých <strong>na</strong> klasické sivé debny<br />

môe koncept poèítaèa vo „vajíèku“ pôsobi <strong>na</strong>ozaj<br />

zvláštne<br />

Notebook optimalizovaný <strong>na</strong> uloenie <strong>na</strong><br />

kolenách pouívate¾a je <strong>sk</strong>ôr zástupcom štúdií<br />

vyplývajúcich z reálneho ivota<br />

„Lekár<strong>sk</strong>y“ notebook je zaujímavým konceptom<br />

notebooku integrovaného do tašky, ktorý má nájs<br />

uplatnenie v medicíne, k zvláštnostiam prístroja<br />

patrí priestor <strong>na</strong> uloenie PDA v klávesnici<br />

28 PC REVUE 10/2002

PREH¼AD TRHU<br />

R E V U E<br />

Video <strong>na</strong> PC IV.<br />

Profesionálne spracovanie videa<br />

V ïalšom pokraèovaní nášho<br />

seriálu sa pozrieme do oblasti<br />

profesionálneho spracovania<br />

videa. Kedysi bol hlavný rozdiel<br />

medzi profesionálnou<br />

a amatér<strong>sk</strong>ou technikou<br />

v kvalite obrazu. To u dnes<br />

ve¾mi neplatí, keïe vïaka<br />

pokroku poèítaèovej techniky<br />

a nástupu formátu DV sa<br />

náklady <strong>na</strong> tvorbu vo<br />

vysielate¾nej kvalite ve¾mi<br />

zníili. Stále však existujú<br />

ve¾ké rozdiely medzi<br />

amatér<strong>sk</strong>ou a profesionálnou<br />

technikou.<br />

Vzaèiatkoch televízie sa toèilo <strong>na</strong> film (16 alebo<br />

35 mm), ktorý sa aj ne<strong>sk</strong>ôr premietal<br />

pred kamerou. Napriek búrlivému rozvoju<br />

videotechniky filmová striòa zostáva stále rov<strong>na</strong>ká<br />

aj dnes. Kotúèe s materiálom máte <strong>na</strong>ukladané<br />

v špeciálnych košoch (binoch), prièom z kadého<br />

je vytiahnutý kúsok filmu, zavesený <strong>na</strong> okraji<br />

tak, e vidíte posledné políèka. Strihá sa pomocou<br />

zariadenia vzdialene pripomí<strong>na</strong>júceho kotúèový<br />

magnetofón – sú tam dva kotúèe, rezacie<br />

a lepiace zariadenie a minipremietaèka, pomocou<br />

ktorej si prezeráte materiál. V tejto fáze ešte zvuk<br />

nie je <strong>na</strong>hraný <strong>na</strong> filmovom materiáli, ale sa púša<br />

z osobitného pásu. Nikdy nepracujete s materiálom,<br />

ktorý ste <strong>na</strong>krúcali – ten sa toti vyvolá ako<br />

negatív. Pri strihu sa pouíva doèasná kópia, keï-<br />

e sa film èastým prevíjaním, strihaním a lepením<br />

z<strong>na</strong>ène opotrebuje. Keï <strong>sk</strong>onèíte, urobí sa strihový<br />

list a pod¾a neho sa prestrihá nová kópia z originálneho<br />

materiálu.<br />

V sedemdesiatych rokoch záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> magnetickú<br />

pá<strong>sk</strong>u priniesol monos okamite si prezrie<br />

<strong>na</strong>hraný materiál a z<strong>na</strong>ène urýchlil celý strihový<br />

proces. Priniesol však aj nové problémy – film ste<br />

mohli jednoducho striha ruène, ale <strong>na</strong> videopá<strong>sk</strong>e<br />

nikde nevidíte jednotlivé políèka. Od zaèiatku sa<br />

pracovalo úplne iným systémom ako pri filme. Zostrih<br />

sa vyrábal postupným prehrávaním z jednej<br />

pá<strong>sk</strong>y <strong>na</strong> druhú. To si spoèiatku vyadovalo zloité<br />

Profesionál<strong>na</strong> PC striòa – všetky rekordéry sú <strong>na</strong>trvalo pripojené, zvuk môete monitorova cez mix,<br />

obraz cez kvalitný monitor.<br />

<strong>na</strong>stavovanie a zosynchronizovanie dvoch videorekordérov,<br />

aby ste mohli striha presne <strong>na</strong> jednotlivé<br />

políèka a bez rušivých preblikov (kto <strong>sk</strong>úšal<br />

„striha“ s domácim videom, vie, o èom hovorím).<br />

Postupne s novými generáciami videorekordérov<br />

sa tieto veci presúvali <strong>na</strong> automatiku a pribúdali<br />

monosti práce s obrazom.<br />

V typickej pá<strong>sk</strong>ovej strini z devädesiatych rokov<br />

boli dva prehrávaèe a jeden rekordér, switcher<br />

(strihový pult), titulkovaè a zvukový mix.<br />

Všetko sa ovládalo cez switcher, <strong>na</strong> ktorom ste si<br />

<strong>na</strong>stavili nástrih a odstrih <strong>na</strong> prehrávaèi aj rekordéri,<br />

mohli ste robi prelí<strong>na</strong>èky, vklada titulky,<br />

k¾úèova (akcia sa <strong>na</strong>toèí s modrým pozadím,<br />

ktoré sa <strong>na</strong>hradí iným obrazom), robi s videom<br />

efekty ako stieraèky, obraz v obraze, upravova<br />

farby atï. Niekde dodnes uprednostòujú tento<br />

systém práce, pretoe jednoduché zostrihy takto<br />

urobíte ve¾mi rýchlo (nemusíte <strong>na</strong>hráva materiál<br />

z/do poèítaèa).<br />

Strih s videorekordérmi mal nevýhodu vo svojej<br />

„lineárnosti“. Museli ste postupova od zaèiatku<br />

programu a po jeho koniec, a ak ste chceli vloi<br />

ïalší materiál doprostred zostrihu, museli ste kompletne<br />

prekopírova celú pá<strong>sk</strong>u.<br />

Nelineárny strih videa <strong>na</strong> poèítaèi sa zaèal presadzova<br />

v devädesiatych rokoch. Jeho hlavnou<br />

výhodou je ove¾a väèšia monos experimentova.<br />

Ove¾a rýchlejšie viete meni poradie klipov,<br />

dolaïova strihy, môete zaèa od stredu a potom<br />

dorobi zaèiatok a koniec a pod. Jedným z problémov<br />

strihu <strong>na</strong> poèítaèi je nutnos „renderova“<br />

jednotlivé efekty – všetky zmeny obrazu treba<br />

vypoèíta, kým sa dajú zobrazi. Od zaèiatku poèítaèového<br />

strihu existovali systémy schopné robi<br />

niektoré videoefekty bez poèítania, „v reálnom èa-<br />

30 PC REVUE 9/2002

R E V U E<br />

se“. Ich ce<strong>na</strong> však bola taká vysoká, e si ich málokto<br />

mohol dovoli a väèšinou sa pracovalo so systémami,<br />

ktoré poèítali všetky efekty, aj základné<br />

prelí<strong>na</strong>èky a titulky.<br />

Vysoké ceny profesionálnych systémov umoòujúcich<br />

pracova vo vysielacej kvalite spôsobili<br />

vznik „off-line“ systémov, v ktorých kvalita videa<br />

nebola dostaèujúca pre televíziu, ale boli schopné<br />

pracova s profesionálnymi zariadeniami a èasovým<br />

kódom. Väèšie štúdiá produkujúce paralelne<br />

mnostvo programov potrebovali viacero striní.<br />

Výhoda systému „off-line“ je v tom, e viacerí re-<br />

iséri a strihaèi môu paralelne pracova <strong>na</strong> lacných<br />

„off-line“ striniach, zatia¾ èo jediná drahá<br />

„on-line“ striòa sa pouíva len <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ladanie ich<br />

zostrihov, vloenie titulkov a rôznych efektov. Hotové<br />

projekty sa z off-line strine prenášajú pomocou<br />

súboru EDL (Edit Decision List). To je textový<br />

súbor, ktorý obsahuje všetky potrebné informácie<br />

o èasových kódoch klipov, ich umiestnení <strong>na</strong> èasovej<br />

osi, typoch základných prelí<strong>na</strong>èiek, poète<br />

audiostôp a pod. Pod¾a neho sa v on-line strini<br />

zrekonštruuje presná kópia originálneho zostrihu,<br />

tentoraz u vo finálnej kvalite.<br />

V súèasnosti sa <strong>na</strong>jèastejšie pouívajú tri druhy<br />

záz<strong>na</strong>mu: Betacam SP, Digital Betacam a DV. DV<br />

záz<strong>na</strong>m je <strong>na</strong> hranici medzi profesionálnymi<br />

a amatér<strong>sk</strong>ymi formátmi. Jeho hlavnou výhodou je<br />

relatívne nízka ce<strong>na</strong> zariadení a dlhá doba záz<strong>na</strong>mu.<br />

Mnohí profesionáli majú výhrady proti vysoko<br />

stratovej kompresii a nízkemu rozlíšeniu farebnej<br />

zloky (v pomere 4:1 – farba je kódovaná spoloène<br />

pre štvoricu pixelov, vïaka spôsobu ¾ud<strong>sk</strong>ého vnímania<br />

si to väèšinou nevšimneme). Najviac tieto<br />

nedostatky vidie pri poèítaèových animáciách,<br />

k¾úèovaní a podobne. DV záz<strong>na</strong>m sa však ujal<br />

v spravodajstve a dokumentaristike, kde sa väèšinou<br />

pouíva prirodzený obraz, <strong>na</strong> ktorom tieto<br />

defekty vidno <strong>na</strong>jmenej. Pouívajú sa hlavne jeho<br />

profesionálne rozšírenia – DVCAM od Sony zabezpeèuje<br />

vyššiu spo¾ahlivos vïaka širšej stope, DVC-<br />

PRO od Pa<strong>na</strong>sonicu okrem toho pridáva ïalšie<br />

stopy <strong>na</strong> zrýchlenie lineárneho strihu, pouíva iný<br />

systém vzorkovania. Najkvalitnejšia odno rodiny<br />

DV štandardov, DVCPRO50, vychádza z DVCPRO<br />

a pouíva kompresiu s dvojnásobným dátovým<br />

tokom a dosahuje kvalitu porov<strong>na</strong>te¾nú s digitálnym<br />

Betacamom.<br />

Ešte stále sa èasto vyuíva starší a<strong>na</strong>lógový formát<br />

Betacam SP, hlavne zo zotrvaènosti. Tento<br />

formát sa stal štandardom v devädesiatych<br />

rokoch a vo všetkých štúdiách a televíziách urèite<br />

nájdete betacamové rekordéry alebo aspoò prehrávaèe.<br />

Kvalita záz<strong>na</strong>mu je vynikajúca, ide o <strong>na</strong>jlepší<br />

a<strong>na</strong>lógový formát. Videosignál sa prenáša po<br />

Takto asi vyzerá filmová striòa.<br />

Videorekordér DVCAM od SONY<br />

DSR 40 obsahuje aj a<strong>na</strong>lógové<br />

komponentné výstupy a ovládanie<br />

RS-422. Je schopný pracova ako<br />

prehrávaè v lineárnej strini.<br />

jednotlivých zlokách (z toho<br />

názov „komponentný vstup/<br />

výstup“) – jas plus rozdielové<br />

hodnoty èervenej a modrej farby,<br />

èím sa minimalizujú straty<br />

kvality. Zvuk je <strong>na</strong>hraný systémom<br />

Dolby NR a <strong>na</strong> prenos sa pouívajú symetrické<br />

vstupy/výstupy typu XLR. Hlavnou nevýhodou<br />

tohto formátu sú generaèné straty spôsobené<br />

viacnásobnými prepismi z pá<strong>sk</strong>y <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>u a z/do<br />

poèítaèa.<br />

Digitálny Betacam je <strong>na</strong>jkvalitnejší záz<strong>na</strong>mový<br />

formát pre štandardnú televíziu. Podobne ako DV<br />

pouíva stratovú kompresiu dát, ale s ove¾a vyšším<br />

dátovým tokom. Obraz sa spolu so zvukom prenáša<br />

po rozhraní SDI (jeden koaxiálny kábel), ktoré<br />

je takisto digitálne, a tak sa zabraòuje generaèným<br />

stratám.<br />

Profesionálne strihové riešenia odlišuje od<br />

amatér<strong>sk</strong>ych hlavne podpora profesionálnych<br />

štandardov <strong>na</strong> vstupe aj výstupe. Okrem u spomenutých<br />

formátov obrazu a zvuku je tu aj monos<br />

importu EDL, synchronizácie z externého<br />

zdroja, vstavaný TBC procesor upravujúci kvalitu<br />

videa, schopnos presne ovláda profesionálne<br />

videorekordéry cez sériové rozhranie RS-422 atï.<br />

Okrem podpory štandardov a s<strong>na</strong>hy o èo <strong>na</strong>jvyššiu<br />

kvalitu obrazu ponúkajú profesionálne riešenia<br />

efektívnejší systém práce. Hlavným nepriate¾om<br />

profesionála je èas – potrebuje urobi èo<br />

<strong>na</strong>jviac projektov za urèitý èas, preto je ochotný<br />

aj viac zaplati za pracovné nástroje. Pokúsim sa<br />

zhrnú, èo asi poaduje profesionálny strihaè od<br />

svojho systému:<br />

Maximálnu stabilitu<br />

Monos ovláda všetky dôleité funkcie programu<br />

z klávesnice<br />

Preh¾adné a pokia¾ mono jednoduché<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie<br />

Monos robi zoz<strong>na</strong>my klipov (logging), automatické<br />

dávkové <strong>na</strong>hrávanie klipov (batch capture)<br />

Mnoho spôsobov katalogizovania a triedenia klipov<br />

– usporadúvanie do binov, monos rôznych<br />

zobrazení od ikoniek po zoz<strong>na</strong>m s maximom<br />

informácií, vyh¾adávanie v binoch aj <strong>na</strong><br />

èasovej osi<br />

Vkladanie z<strong>na</strong>èiek s poznámkami do KLIPOV<br />

A ÈASOVEJ OSI, monos rýchleho presunu<br />

medzi z<strong>na</strong>èkami<br />

Schopnos PRESNE <strong>na</strong>strihnú aj odstrihnú pri<br />

finálnom zápise <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>u<br />

Trojbodový a štvorbodový strih *<br />

Trimovacie okno <strong>na</strong> rýchlu úpravu strihov *<br />

Nástroje ako slip, slide, roll, ripple...*<br />

Prácu „v reálnom èase“ – minimálne dve videostopy<br />

a jed<strong>na</strong> grafická stopa s aplikovanými<br />

efektmi by sa mali da prehra bez poèítania<br />

Podporu viacerých èasových osí alebo iného systému<br />

<strong>na</strong> opakované pouitie zostrihov<br />

Kvalitnú prácu so zvukom (ivý audiomixér, prípadne<br />

podpora externej zvukovej konzoly, podpora<br />

zvukových filtrov, monos <strong>na</strong>hráva zvuk<br />

priamo do èasovej osi)<br />

Kompozièné schopnosti (schopnos spracova<br />

mnostvo vrstiev videa a grafiky s alfa kanálmi,<br />

ideál<strong>na</strong> je podpora interakcie vrstiev ako<br />

v Adobe Photoshope)<br />

Pokroèilé nástroje <strong>na</strong> úpravu farieb<br />

Kvalitný titulkovaè pracujúci v reálnom èase<br />

(Pozn.: * Vysvet¾ované v èlánku o Adobe Premiere v PCR è. 6/2002)<br />

Samozrejme, tento zoz<strong>na</strong>m nie je úplný ani zaväzujúci,<br />

záleí <strong>na</strong> strihaèovi, spôsobe práce a type<br />

projektu. Obrov<strong>sk</strong>ý nárast výkonu poèítaèov umonil<br />

doslova demokratizáciu strihu a kompozície videa.<br />

Ako <strong>na</strong>preduje poèítaèová technológia, schopnosti<br />

vyhradené pre systémy za milióny dolárov sa<br />

presúvajú aj do lacnejších riešení, mnohé schopnosti<br />

povaované za èisto profesionálnu záleitos<br />

(<strong>na</strong>pr. strih v „reálnom èase“) sa dávajú k dispozícii<br />

amatérom a <strong>na</strong>dšencom. Na trhu stále vzrastá podiel<br />

malých firmièiek, èasto reprezentovaných len<br />

jediným èlovekom s DV kamerou a PC striòou,<br />

schopných vyprodukova vysokokvalitný materiál.<br />

Toto vytvára obrov<strong>sk</strong>ý tlak <strong>na</strong> malé a stredne ve¾ké<br />

štúdiá, ktoré pracujú s ove¾a vyššími nákladmi,<br />

a preto musia za svoju vyššiu cenu ponúknu adekvátnu<br />

pridanú hodnotu. Tá môe by v rýchlosti<br />

spracovania, vysokej kvalite, špeciálnych efektoch,<br />

vyuití poèítaèovej grafiky, spôsobe dodávky (DVD,<br />

umiestnenie <strong>na</strong> webový server) a pod.<br />

Odpovedí <strong>na</strong> tieto výzvy je nieko¾ko: systém <strong>sk</strong>upinovej<br />

kolaborácie po sieti SAN (Storage Area Network,<br />

di<strong>sk</strong>y sú pomocou rozhrania Fibre Channel<br />

pripojené k viacerým poèítaèom súèasne) v spojení<br />

so systémom <strong>na</strong> správu projektov umoòuje viacerým<br />

strihaèom, grafikom a animátorom pracova<br />

<strong>na</strong> jednom projekte súèasne. V dôsledku stále sa<br />

zväèšujúcej zloitosti televíznej grafiky pokraèuje<br />

integrácia kompozièných a efektových schopností<br />

do strihových programov, spolupráca strihových<br />

a efektových programov a zároveò rýchly vývoj<br />

kompozièných systémov prinášajúci nové a nové<br />

funkcie. V oblasti distribúcie kra¾uje formát DVD.<br />

Väèši<strong>na</strong> profesionálnych strihových systémov sa<br />

dodáva s podporou exportu do formátu MPEG-2,<br />

niektoré systémy obsahujú v základnej zostave aj<br />

kvalitný program <strong>na</strong> DVD authoring. V USA u<br />

pomalièky prichádza HD (televízia s vysokým rozlíšením).<br />

Michal Hrabovec<br />

Ïakujem Ladislavovi Rešov<strong>sk</strong>ému a Ivanovi Koènerovi za informácie o zaèiatkoch<br />

profesionálnej techniky a o strihu filmu.<br />

32 PC REVUE 10/2002

R E V U E<br />

PROFESIONÁLNY STRIHOVÝ HARDVÉR<br />

Canopus CWS−100 Creative Workstation<br />

Canopus CWS-100 je výkonný videoeditaèný systém, ktorý sa dodáva výhradne<br />

ako riešenie <strong>na</strong> k¾úè. Je urèený predovšetkým <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnároènejšie <strong>na</strong>sadenie<br />

v televíznej tvorbe, spravodajstve, ale aj v komplexných projektoch. V 19-palcovom<br />

breakout boxe<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong>sledujúce<br />

vstupy/ výstupy:<br />

2× DV, kompozit,<br />

S-video, zloky (volite¾ne<br />

SDI), 2× stereo<br />

RCA, 2× stereo pár<br />

XLR. Prechodové<br />

efekty (SMPTE stieraèky,<br />

2D a 3D prechody),<br />

titulky (a 10 nezávislých stôp), audio- i videofiltre (farebné korekcie,<br />

k¾úèovanie, PiP) sú v reálnom èase. Dodávaný profesionálny strihový softvér,<br />

monos ovládania profesionálnymi ovládaèmi jog&shuttle, export/import<br />

EDL (CMX.BVE), vektoro<strong>sk</strong>op, hardvérový MPEG-2 export robia z CWS-100<br />

spo¾ahlivý a originálny videoeditaèný systém.<br />

èo ocenia predovšetkým profesionálni strihaèi i väèšie štúdiá. Na externom<br />

19" breakout boxe sa <strong>na</strong>chádzajú kompozitné, Y/C, YUV (prípadne DV a SDI)<br />

vstupy/ výstupy. Medzi audiovstupy/výstupy patria symetrické/nesymetrické<br />

stereo RCA a XLR konektory. Súèasou dpsVelocityQ je aj kompozièný program<br />

Digital Fusion DFX+, Sound Forge XP Studio, titulkovaè Cayman<br />

Graphics POWER CG a DVDit! pre DVD authoring.<br />

Ce<strong>na</strong>: 569 000 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Dodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.<br />

Ce<strong>na</strong>: okolo 25 000 USD<br />

Záruka: individuál<strong>na</strong><br />

Dodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.<br />

Canopus DVRex RT Professio<strong>na</strong>l<br />

Ide o kartu postavenú <strong>na</strong> škálovate¾nej architektúre, ktorá umoòuje prehrávanie<br />

a siedmich kanálov videa v reálnom èase. V reálnom èase sú takisto<br />

prelí<strong>na</strong>èky (2D aj 3D), efekty (farebné<br />

korekcie, obrazové filtre, PiP,<br />

k¾úèovanie), pohyblivé<br />

titulky a audiofiltre.<br />

Na profesionálnom<br />

19"<br />

breakout boxe sa<br />

<strong>na</strong>chádza i-LINK (DV, DVCAM), zloky,<br />

S-video a kompozitné vstupy/výstupy. Samozrejmosou sú aj symetrické/<br />

nesymetrické audiokonektory (RCA, XLR). O export do MPEG takmer v reálnom<br />

èase priamo z èasovej osi (RexEdit, Premiere) sa stará hardvérový kodek.<br />

Samozrejmosou je aj ovládanie externých zariadení cez RS-422 alebo<br />

FireWire.<br />

Ce<strong>na</strong>: 285 000 Sk bez DPH<br />

Záruka: 36 mesiacov formou okamitej výmeny karty<br />

Dodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.<br />

dpsVelocityQ<br />

dpsVelocityQ v sebe spája nový hardvér<br />

dpsQuattrus a softvér dpsVelocityQ<br />

do profesionálnej multikanálovej<br />

nelineárnej strine.<br />

Medzi prednosti<br />

tohto systému<br />

patrí prehrávanie<br />

štyroch videostôp<br />

(kombinácia<br />

komprimovaného<br />

i nekomprimovaného<br />

videa), šes dy<strong>na</strong>mických<br />

grafických stôp a štyri 3D<br />

DVE stopy v reálnom èase,<br />

dpsVelocity<br />

dpsVelocity je nelineárny strihový systém pracujúci v reálnom èase, urèený<br />

profesionálom. Centrom systému dpsVelocity je nový digitálny štúdiový di<strong>sk</strong>ový<br />

rekordér dpsReality, ktorý podporuje <strong>na</strong>hrávanie a prehrávanie komprimovaného<br />

aj nekomprimovaného videa a prináša kvalitu rovnú formátu digitálny<br />

Betacam. Napriek tomu, e karta dpsReality spája funkcie dual stream<br />

di<strong>sk</strong>ového rekordéra, k¾úèovania/mixovania videa, 3D efektového procesora<br />

v reálnom èase, multikanálového audiomixéra a dvoch grafických framebufferov,<br />

zaberá len jeden slot PCI. K dispozícii je ovládanie zariadení pomocou<br />

RS-422, export a import EDL, miešanie klipov s rôznym kompresným pomerom,<br />

DPS Virtual Tape File System, ktorý umoòuje jednoduchú integráciu<br />

s rôznymi grafickými aplikáciami a podporuje zdie¾anie súborov v <strong>sk</strong>upine.<br />

Softvér dpsVelocity po<strong>sk</strong>ytuje intuitívne a flexibilné rozhranie, prispôsobené<br />

systému práce strihaèa s monosou ¾ahko robi aj tie <strong>na</strong>jkomplexnejšie troja<br />

štvorbodové strihy. Obsahuje mnostvo filtrov v reálnom èase, ako korekcie<br />

farieb, zme<strong>na</strong> rýchlosti a prieh¾adnosti spolu so stovkami okamite pouite¾ných<br />

2D/3D prechodov, rolujúcimi/posúvajúcimi sa titulkami a efektmi perspektívy,<br />

rotácie a vlnenia. Zlepšené audio dpsVelocity ponúka ovládanie hlasitosti,<br />

panningu a ekvalizéra a osem synchronizovaných audiokanálov v reálnom èase.<br />

Ce<strong>na</strong>: 385 000 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Dodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.<br />

dpsReality<br />

dpsReality je profesionálny<br />

Studio Digital Disc Recorder,<br />

vhodný <strong>na</strong> prepis<br />

animácií, videokompozíciu<br />

a profesionálny strih videa.<br />

Prehráva komprimované<br />

i nekomprimované video<br />

so vzorkovaním 4:2:2:4<br />

s plnou podporou alfa kanála (informácia definujúca prieh¾adnos). dpsReality<br />

je plne dvojkanálový DDR (2 kanály videa + 2 grafické kanály pre pohyblivé<br />

titulky, 2D efekty v reálnom èase), osadený vlastným UW SCSI radièom<br />

umoòujúcim pripoji a 14 (<strong>na</strong>stripovaných) di<strong>sk</strong>ov. Medzi integrované<br />

videovstupy/výstupy patrí kompozit, YUV, Y/C. Dodatoène mono dokúpi SDI<br />

(vrátane AES/EBU) a DV kartu alebo doplni profesionálnym 19" breakout<br />

boxom. dpsReality obsahuje kompozièný program Digital Fusion DFX+,<br />

strihovú aplikáciu dpsVelocity 8, PowerCG pre titulky, SoundForge XP 4.5,<br />

pluginy pre 3ds max, Lightwave, Mayu, Auru a DVDit! pre DVD authoring.<br />

Ce<strong>na</strong>: 250 000 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Dodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.<br />

34 PC REVUE 10/2002

Matrox DigiSuite MAX<br />

Tri platformy stavajúce <strong>na</strong> úspechoch produktovej línie DigiSuite. Ponúkajú<br />

obrov<strong>sk</strong>ý výkon v reálnoèasových efektoch s mnostvom funkcií. Pod¾a<br />

potreby si môete zvoli pracovný formát:<br />

DigiSuite LE MAX pracuje s vysokokvalitnou kompresiou MJPEG, ideálnou<br />

pre poèítaèové animácie alebo pouívate¾ov rekordérov Betacam a Digital<br />

Betacam<br />

DigiSuite LX MAX pracuje s formátmi DV a MPEG-2, èím sa stáva ideálnym<br />

pre pracovi<strong>sk</strong>á s rekordérmi DV/DVCAM/DVCPRO. Formát DV umoòuje<br />

<strong>na</strong>hráva z DV rekordérov bez strát a kompresia MPEG-2 I-Frame<br />

umoòuje šetri di<strong>sk</strong>ovým priestorom s reguláciou kvality.<br />

DigiSuite DTV MAX spája výhody oboch predchádzajúcich produktov –<br />

ku kodekom DV a MPEG-2 pridáva vysokokvalitný DVCPRO50.<br />

Pracujete s tromi vrstvami (2 video a 1 grafika alebo 1 video a 2 grafiky)<br />

s mnostvom efektov v reálnom èase:<br />

Jed<strong>na</strong> 3D transformácia plus jed<strong>na</strong> 2D transformácia<br />

Rozmazania, <strong>sk</strong>reslenia, listovaèky a perspektíva s tieòom a upravite¾nými<br />

okrajmi<br />

Dvakrát YUV farebná korekcia<br />

Nezávislá kontrola priesvitnosti pre všetky vrstvy<br />

32-bitová nekomprimovaná grafika s rolovaním, posúvaním (roll/crawl)<br />

a 3D efektmi<br />

Dva pokroèilé k¾úèovaèe: chroma, luma, matte so zachovaním tieòov, antialiasovanými<br />

okrajmi a potlaèením k¾úèovacej farby (spill suppression)<br />

Stovky upravite¾ných prechodov s antialiasovanými hra<strong>na</strong>mi<br />

a upravite¾nými okrajmi<br />

Obrov<strong>sk</strong>ý výber organických stieraèiek plus výber z Pixelan Spices<br />

Všetky platformy vám dávajú k dispozícii všetky profesionálne vstupy<br />

a výstupy: FireWire (1394), a<strong>na</strong>lógové komponentné, S-video a kompozitné<br />

a balanced XLR audio. Máte monos dokúpi modul SDI s AES/EBU zvukom.<br />

DigiSuite MAX umoòuje okamitý výstup <strong>na</strong> DV pá<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong>hrávanie a export<br />

do formátu MPEG-2 pre DVD.<br />

Zvýšenie produktivity: hardvérový kompozièný engine urýchlene vyrenderuje<br />

viacvrstvové sekvencie, ktoré presahujú reálnoèasové monosti bez<br />

viacnásobnej rekompresie. Program MediaTools <strong>na</strong>hrá vašu pá<strong>sk</strong>u a automaticky<br />

ju rozdelí <strong>na</strong> jednotlivé zábery, ako ste spúšali kameru. Softvérové<br />

kodeky vám umonia vytvára a pracova so súbormi Matrox DigiSuite aj <strong>na</strong><br />

poèítaèoch bez strihového hardvéru. Pluginy do <strong>na</strong>jrozšírenejších kompozièných<br />

a 3D programov vám umonia vidie vašu prácu priamo <strong>na</strong> TV monitore.<br />

Podporované sú: Adobe After Effects, discreet combustion, Newtek Light-<br />

Wave a discreet 3D Studio MAX.<br />

Ce<strong>na</strong>: DigiSuite LE MAX a LX MAX: 293 000 Sk<br />

DigiSuite DTV: 387 000 Sk<br />

Záruka: 2 roky<br />

Dodávate¾: LUX, s. r. o.<br />

Pin<strong>na</strong>cle Liquid Blue<br />

Blue je postprodukèný systém umoòujúci spracúvanie digitálneho a a<strong>na</strong>lógového<br />

videa. Táto kompletne nová technológia pre PC videosystémy je<br />

v podstate zariadenie kombinujúce softvér a hardvér, postavené <strong>na</strong> architektúre<br />

Windows NT, inštalované v 19" boxe (ide o samostatné boxy a príslu-

R E V U E<br />

šenstvo, ktoré nepotrebujú <strong>na</strong> svoje fungovanie PC). Blue je digitálny videoeditor<br />

bez rekompresií priamo vo vstupujúcom digitálnom formáte DV,<br />

MPEG-2 a 10-bit. nekomprimované. Systém spracúva videosignál composite,<br />

Y/C, YUV, SDI, IEE 1394 Fire Wire a QSDI. Umoòuje spracúva súèasne štyri<br />

vrstvy – dva video, jednu grafickú a jednu k¾úèovú vrstvu <strong>na</strong>raz v reálnom<br />

èase a 8 audiovrstiev. Samozrejmosou je mnostvo 2D a 3D efektov v reálnom<br />

èase.<br />

Základ celého systému tvorí blue.workstation – špeciálne PC pracujúce<br />

pod Windows NT – a softvér blue.studio. K poèítaèu sa moné pripoji<br />

okrem klávesnice a myši dva VGA <strong>monitory</strong>, grafický tablet a Jog/Shuttle (je<br />

súèasou balenia). Systém sa dá doplni o riešenia <strong>na</strong> 2D a 3D efekty<br />

a ïalšie funkcie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1 574 900 Sk bez DPH<br />

Záruka: 2 roky<br />

Dodávate¾: Opal Multimedia, s. r. o.<br />

Pin<strong>na</strong>cle Liquid Silver<br />

Ide o editovací systém pracujúci s formátom MPEG-2. Umoòuje v reálnom<br />

èase editáciu dvoch video-, jednej titulkovacej a ôsmich audiostôp. Ako softvérový<br />

nástroj vyuíva strihový<br />

<strong>na</strong>stroj FAST.Studio<br />

(Pin<strong>na</strong>cle Liquid 4.0). Strih,<br />

prelí<strong>na</strong>èky a wipe efekty systém<br />

u<strong>sk</strong>utoèòuje v reálnom<br />

èase. Pre zloitejšie a kombinované<br />

efekty je k dispozícii<br />

inteligentný systém renderingu<br />

<strong>na</strong> pozadí. Výhodou sú flexibilné<br />

nástroje <strong>na</strong> editovanie,<br />

efekty, titulkovanie a prácu so<br />

zvukom.<br />

Silver pozostáva z karty PCI,<br />

breakout 19" boxu a softvéru<br />

FAST.Studio. Ako doplnok sa<br />

môe vyui silver.XL,<br />

silver.FX, silver.Control, silver.Component<br />

YUV, silver.DV,<br />

silver.in.Time a silver.DVD. A<strong>na</strong>lógové a digitálne vstupy a výstupy, EDL<br />

a RS-422 umoòujú pripojenie videosystému SDI, CVBS, Y/C volite¾ne YUV<br />

a i:Link (DV).<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 900 Sk bez DPH<br />

Záruka: 2 roky<br />

Dodávate¾: Opal Multimedia, s. r. o.<br />

Pin<strong>na</strong>cle TARGA 3000<br />

Pin<strong>na</strong>cle TARGA 3000 prináša profesionálnu kvalitu vrátane spracovania<br />

nekomprimovaného videa, viacvrstvovej kompozície, kombináciu rôznych<br />

kompresných formátov a takmer neobmedzeného mnostva efektov. TARGA<br />

3000 umoní vïaka breakout boxu prepojenie<br />

všetkých a<strong>na</strong>lógových a digitálnych vstupných<br />

a výstupných zariadení.<br />

TARGA 3000 podporuje nekomprimované<br />

video, DV a MPEG-2 formáty,<br />

mix komprimovaného<br />

a nekomprimovaného<br />

videa v èasovej osi<br />

<strong>na</strong> prehrávanie<br />

v reálnom<br />

èase, má plnú podporu<br />

alfa kanála pre<br />

kompozíciu s animáciami<br />

a inými aplikáciami. Je to karta<br />

so 64-bitovým rozhraním PCI pre<br />

vysoké dátové toky. Disponuje farebnými<br />

korekciami pomocou programovate¾nej<br />

farebnej konverzie komponentného, YUV alebo RGB videa. Má <strong>na</strong>stavite¾ný<br />

rendering. Umoòuje bezstratový prenos dát, video sa ukladá a spracúva vo<br />

formáte 4:4:4:4, podporuje RGB chroma k¾úèovanie a farebné korekcie.<br />

Spracúva efekty pomocou memory centric HUB3 architektúry – pripojenie<br />

efektu v akomko¾vek stave, pridanie vrstvy, práca vo všetkých farebných<br />

reimoch a s akýmko¾vek rozlíšením.<br />

Ce<strong>na</strong>: 319 000 Sk bez DPH<br />

Záruka: 2 roky<br />

Dodávate¾: Opal Multimedia, s. r. o.<br />

Pin<strong>na</strong>cle Liquid Purple<br />

Ide o profesionálny DV editovací nástroj <strong>na</strong> spracovanie videa v DV/DVCAM<br />

formáte. Súèasou je softvérový nástroj FAST.studio (Pin<strong>na</strong>cle Liquid 4.0). Ako<br />

volite¾né komponenty mono poui<br />

Purple.Control ovládací<br />

box, Purple.In Time multiprocesorovú<br />

do<strong>sk</strong>u <strong>na</strong><br />

rendering v reálnom<br />

èase a softvér purple.XL.<br />

Systém umoòuje editáciu<br />

strihových scén, storyboarding,<br />

drag and<br />

drop, Insert, trojbodovú<br />

editáciu, titulkovacie<br />

stopy, strih a audiomix<br />

v reálnom èase a inlay<br />

(ivé video <strong>na</strong> monitore).<br />

Nechýba podpora<br />

dvojmonitorových<br />

systémov.<br />

Systém dokáe<br />

editova 16 aktívnych<br />

audiostôp<br />

v reálnom èase. Podporované formáty sú: <strong>na</strong>tive DV, ITUR BT601, 25Mbps,<br />

audio v DAT kvalite, stereo digital iLink audio2×16bit. Pin<strong>na</strong>cle Liquid Field<br />

je potom riešenie profesionálneho strihu, ktorý sa vykonáva <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong><br />

notebooku. Dokáe spracúva 25 Mb formáty DV, DVCAM a DVCPRO25.<br />

Ce<strong>na</strong>: 139 900 Sk bez DPH<br />

Záruka: 2 roky<br />

Dodávate¾: Opal Multimedia, s. r. o.<br />

NewTek VideoToaster 2<br />

NewTek VideoToaster 2 je kompletný videoeditaèný systém pracujúci<br />

v YUV nekomprimovanom videu. Urèený je <strong>na</strong> vytváranie poèítaèovej<br />

animácie, jej následný prepis a videopostprodukciu. Medzi videovstupy/<br />

výstupy patria YUV, Y/C a kompozit. Dodáva sa so strihovým programom<br />

Speed Razor VT (preview viacvrstvového videa vrátane titulkov, prechodov,<br />

efektov v reálnom èase), NewTek LightWave VT (integrácia 3D animácií do<br />

ivého videa) a Aura VT (kreslenie <strong>na</strong> ivé video, retuše). Medzi prednosti<br />

tohto systému patria softvérové prehrávanie videoefektov a overlay v reálnom<br />

èase, waveform, vectorscope, videokalibraèné nástroje, pokroèilé<br />

k¾úèovanie, generovanie 2D a 3D titulkov alebo ovládanie externých<br />

zariadení po RS-422.<br />

Ce<strong>na</strong>: 185 000 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Dodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.<br />

36 PC REVUE 10/2002

R E V U E<br />

PROFESIONÁLNY STRIHOVÝ SOFTVÉR:<br />

APPLE Fi<strong>na</strong>l Cut Pro 3<br />

Avid Xpress a Xpress DV<br />

Avid Xpress ponúka výborný pomer ce<strong>na</strong>/výkon v oblasti profesionálnych<br />

strihových systémov ponúkajúcich spracovanie v reálnom èase. Systém je<br />

urèený <strong>na</strong> nezávislú videoprodukciu, web, industriálnu video a TV produkciu<br />

a tvorbu vzdelávacích programov. Jednoduchá obsluha, monosti spracovania<br />

v reálnom èase, èistý obraz v kvalite pre web aj pre vysielanie – to sú charakteristické<br />

vlastnosti systému. Systém vyuíva Meridien hardvér s monosou<br />

pripoji všetky formáty.<br />

Xpress DV je softvérový strihový systém v DV formáte, ktorý môete prevádzkova<br />

<strong>na</strong> platforme Apple Macintosh a PC Windows 2000.<br />

Pouívate¾<strong>sk</strong>é monosti a rozhranie systémov sú takmer totoné.<br />

K¾úèové vlastnosti:<br />

Mohutná súprava nástrojov <strong>na</strong> strih, efekty, audio, titulkovanie, grafiku,<br />

kompozíciu a spoluprácu s inými systémami<br />

Osvedèené pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie Avid<br />

Výstup pre web streaming, DVD, CD a video<br />

Viac ako 75 efektov v reálnom èase plus mnoho ïalších, ktoré sa ve¾mi<br />

rýchlo renderujú<br />

Tento softvér sa vyz<strong>na</strong>èuje ¾ahko pochopite¾ným a príjemným<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním. Pracuje len <strong>na</strong> poèítaèoch Macintosh, verzia 3<br />

podporuje aj Mac OS X. Fi<strong>na</strong>l Cut Pro (FCP) je profesionálny softvér so všetkým,<br />

èo k tomu patrí. Samozrejmosou sú pokroèilé strihové a trimovacie<br />

nástroje, klávesové <strong>sk</strong>ratky sa ¾ahko pamätajú. Môete pouíva viacero èasových<br />

osí a vklada ich do seba.<br />

Z kompozièných vlastností stojí za zmienku schopnos importu súborov<br />

PSD z Adobe Photoshopu so zachovanými vrstvami a módmi interakcie.<br />

Príjemná je monos vizuálnej kompozície – priamo v okne môete myšou<br />

presúva klip a upravova jeho parametre, <strong>na</strong>pr. ve¾kos, umiestnenie a pod.<br />

V novej verzii pribudol kvalitný farebný korektor s náh¾adom v reálnom èase.<br />

FCP v základnej zostave pracuje s DV zariadeniami cez port FireWire, vstavaný<br />

do poèítaèov Apple. Pomocou rôznych kariet môete jeho monosti<br />

rozšíri o prácu v reálnom èase, spracovanie MJPEG alebo nekomprimovaného<br />

videa a všetky potrebné vstupy/výstupy. Vrcholom je monos práce v HD<br />

rozlíšení s kartou CineWave od Pin<strong>na</strong>cle alebo Ko<strong>na</strong> HD firmy AJA.<br />

Samotný program stojí <strong>na</strong> americkom trhu 1000 USD<br />

Strihová karta Ko<strong>na</strong> SD umoòuje pracova s nekomprimovaným alebo<br />

komprimovaným videom v reálnom èase cez rozhranie SDI (3295 USD)<br />

Strihová karta Pin<strong>na</strong>cle CineWave umoòuje pracova s nekomprimovaným<br />

videom v rozlíšení SD (štandardná televízia) alebo HD, v rozlíšení SD aj<br />

s podporou práce v reálnom èase<br />

Ce<strong>na</strong>: 53 000 Sk<br />

Dodávate¾: LUX, s. r. o.<br />

Kvalita obrazu a zvuku overená dlhoroènou praxou<br />

Podpora dvoch vrstiev nekomprimovaného videa<br />

Podpora Avid Unity MediaNet<br />

Efekty je moné rozširova pridávaním zásuvných modulov AVX<br />

Monos doplnenia FilmScribe pre filmovú tvorbu<br />

Dostupné vo viacerých konfiguráciách pre Macintosh alebo Windows NT<br />

Avid Meridien hardvér pracuje so signálom vo vysielacej kvalite a v reálnom<br />

èase<br />

Podpora výstupu pre web a DVD, export do programu MediaCleaner<br />

v jednom kroku<br />

38 PC REVUE 10/2002

R E V U E<br />

Prepojenie s inými systémami, <strong>na</strong>pr. videoarchív, podpora QuickTime Reference Movie a VTR play emulácia<br />

Záz<strong>na</strong>m do èasovej osi, <strong>na</strong>stavite¾né klávesové <strong>sk</strong>ratky a paleta príkazov, trim pomocou klávesov JKL, zásadné zmeny<br />

binov a ïalšie<br />

Ce<strong>na</strong>: Xpress DV pod¾a konfigurácie asi 300 000 Sk, Xpress pod¾a modelu a konfigurácie od 1 000 000 Sk<br />

Zaruka: 1 rok<br />

Dodávate¾: Traco<br />

IMC Incite<br />

je program zhotovený s dôrazom<br />

<strong>na</strong> maximálnu rýchlos<br />

a efektivitu práce. Umoní<br />

vám optimálne vyui strihový<br />

hardvér (Matrox DigiSuite,<br />

DigiSuite MAX) a obsahuje<br />

mnostvo šikovných ahov<br />

a <strong>sk</strong>ratiek s vyuitím spolupráce<br />

myši a klávesnice.<br />

Dokáe pracova <strong>na</strong> èasovej osi s klipmi priamo z pá<strong>sk</strong>y – ak potrebujete urobi len nieko¾ko zmien <strong>na</strong> dlhom materiáli,<br />

nemusíte všetko <strong>na</strong>hráva do poèítaèa.<br />

Program podporuje spoluprácu viacerých strihaèov <strong>na</strong> jednom projekte po sieti SAN (jedny di<strong>sk</strong>y spoloèné pre viacero poèítaèov,<br />

pripojené cez Fibre Channel), nástroj Media Assistant umoòuje prezera a triedi materiál <strong>na</strong> stanici bez hardvéru.<br />

Dodáva sa vo viacerých verziách pod¾a vyadovaných schopností. Pod¾a potreby môete systém rozšíri o 3D efekty,<br />

pokroèilú úpravu zvuku s konzolou JLCOOPER a podporu SAN. Incite tvorí základ produktu Matrox Network Broadcast<br />

Studio – štúdio bez pá<strong>sk</strong>ových rekordérov, zaloené <strong>na</strong> SAN.<br />

Ce<strong>na</strong>: od 154 610 Sk<br />

Dodávate¾: LUX, s. r. o.<br />

In−sync Speed<br />

Razor 2000X<br />

je strihový program s ve¾kými<br />

kompoziènými schopnosami.<br />

Program má výbornú automatickú<br />

správu súborov, monos<br />

individuálnych <strong>na</strong>stavení pre<br />

viac pouívate¾ov, schopnos<br />

renderovania priamo do binu,<br />

výborný systém prezerania klipov<br />

a ich vkladania do èasovej osi, vynikajúcu <strong>na</strong>vigáciu <strong>na</strong> èasovej osi a mnostvo klávesových <strong>sk</strong>ratiek <strong>na</strong> strih a trimovanie.<br />

Razor podporuje široké spektrum strihových kariet: Matrox DigiSuite/DigiSuite MAX, Targa 3000, NewTek Video<br />

Toaster... Zvukové monosti programu môete takisto rozšíri pomocou karty PCI.<br />

Sila programu je v schopnostiach kompozície – Razor umoòuje ¾ubovo¾ne prepája filtre a prechody, obsahuje nástroje<br />

<strong>na</strong> tvorbu vektorových masiek (garbage matte), farebnú korekciu, motion tracking a iné.<br />

Ce<strong>na</strong>: 94 000 Sk<br />

Dodávate¾: LUX, s. r. o.<br />

NOVINKA<br />

Canopus uvádza DVStorm2<br />

Firma Canopus Corporation ohlásila DVStorm2, postavený <strong>na</strong> sil−<br />

nom základe realtime karty DVStorm. Medzi nové vlastnosti patria<br />

pokroèilé farebné korekcie, rozšírené 3D prechody a efekty,<br />

zlepšené <strong>na</strong>beracie schopnosti, vynikajúci MPEG 1/2 encoding<br />

a <strong>sk</strong>velé strihové funkcie. Kombináciou patentovaných techno−<br />

lógií Canopusu, <strong>na</strong>pr. Canopus DV kodek, prináša<br />

DVStorm2 zlom v realtimovom výkone a viacvrstvovej<br />

úprave videa.<br />

DVStorm2 bude ponúkaný za rov<strong>na</strong>kú cenu<br />

ako jeho predchodca, ale posúva monosti<br />

realtime spracovania videa o krok ïalej,<br />

<strong>na</strong>príklad 28 realtime 2D/3D prechodmi<br />

a efektmi vrátane nového 3D Picture in<br />

Picture efektu a 15 Xplode 3D efektmi.<br />

Nové filtre, ako vyváenie bielej a èiernej, prinášajú no−<br />

vé monosti v úprave obrazu. DVStorm2 takisto umoòuje <strong>na</strong>be−<br />

ranie a 3 videozáz<strong>na</strong>mov súèasne (treba poui OHCI adaptér).<br />

DVStorm2 obsahuje hardvérový StormEncoder <strong>na</strong> encoding do<br />

MPEG 1/2 a všetky firemné nástroje <strong>na</strong> úpravu MPEG. Tento<br />

enkodér umoòuje pouívate¾om kódovanie MPEG 1/2 v reálnom<br />

èase priamo z a<strong>na</strong>lógových alebo digitálnych vstupov pomocou<br />

softvéru Canopus MediaCruise, ktorý disponuje jednoduchým roz−<br />

hraním <strong>na</strong> <strong>na</strong>beranie alebo encoding videa. Ïalším z nástrojov je<br />

MpegCutter, jednoduchý softvér <strong>na</strong> základnú úpravu klipu, Mpeg−<br />

Explorer <strong>na</strong> pokroèilé vyh¾adávanie a prehliadanie<br />

a MpegRe−encoder <strong>na</strong> rýchlu konverziu MPEG<br />

1/2 z vyššieho <strong>na</strong> niší dátový tok. Pre<br />

tých, ktorí chcú zo svojich záberov<br />

vyrobi DVD titul, je pribalený Ulead<br />

DVD Workshop SE, ktorý prináša širo−<br />

kú paletu authoringových funkcií.<br />

StormEncoder, ktorý pouíva MPEG<br />

encoder chip MNS5560 od firmy Pa<strong>na</strong>sonic<br />

v spolupráci s Canopus MPEG Audio technoló−<br />

giou, prináša vysokokvalitný výstup pre DVD aut−<br />

horing a streaming. StormEncoder kóduje materiál<br />

v reálnom èase (v Adobe Premiere takmer v reálnom<br />

èase) pri pouití DVStorm2 bude dostupný v októbri 2002<br />

v sieti autorizovaných dílerov Canopusu. Za rov<strong>na</strong>kú cenu<br />

ako jeho predchodca obsahuje StormEdit (realtime strihová<br />

aplikácia), Xplode for DVStorm (3D prechody), StormEncoder <strong>na</strong><br />

kódovanie do MPEG 1/2 a streaming, video−out Plug−iny pre<br />

Adobe After Effects 5.x, Adobe Photoshop 7.x a NewTek Light−<br />

Wave 3D 7.0 a Ulead DVD Workshop.<br />

10/2002 PC REVUE 39

PREH¼AD A TEST<br />

R E V U E<br />

Aby poèítaèu nebolo<br />

horúco<br />

Teplo sa stáva jedným<br />

z <strong>na</strong>jzávanejších problémov,<br />

s ktorými sa pri konštrukcii<br />

èoraz výkonnejších<br />

polovodièových súèiastok<br />

a poèítaèov stretávajú nielen<br />

ich návrhári, ale aj my<br />

„obyèajní“ pouívatelia.<br />

Problematike chladenia osobných poèítaèov,<br />

respektíve ich èastí, sa <strong>na</strong> poèiatku poèítaèového<br />

veku prive¾a pozornosti nevenovalo.<br />

Kým prvé (osembitové) osobné poèítaèe vystaèili<br />

bez chladenia, u prvé PC boli vybavené ventilátorom,<br />

ktorý bol súèasou zdroja a ním vytvorený<br />

nútený obeh vzduchu staèil „schladi“ všetky komponenty<br />

vtedajších poèítaèov.<br />

Dnes je situácia radikálne odlišná. Naše súèasné<br />

poèítaèe sú neraz <strong>na</strong>bité výkonnými komponentmi,<br />

ktoré sa bez efektívneho chladenia jednoducho nezaobídu.<br />

Pochopite¾ne, základom chladenia PC je<br />

podobne ako pred rokmi ventilátor, ktorý je súèasou<br />

zdroja. Spoloène s ním tvorí základnú výbavu ventilátor<br />

<strong>na</strong> mikroprocesore. Èoraz èastejšie sa aktívny<br />

chladiè s ventilátorom objavuje aj <strong>na</strong> jednom z èipov<br />

èipovej súpravy a zabudnú nemono ani <strong>na</strong> chladenie<br />

èipu grafickej karty. Ani to však nemusí by koneèný<br />

stav. Nezriedka sú toti v poèítaèovej <strong>sk</strong>rinke<br />

ukryté aj pomocné ventilátory, ktoré zaisujú dostatoèný<br />

prívod a optimálne prúdenie vzduchu v <strong>sk</strong>rinke.<br />

Ich poèet sa pohybuje v závislosti od typu <strong>sk</strong>rinky<br />

èi zruènosti jej majite¾a medzi jedným a tromi.<br />

Ïalšou kapitolou sú ventilátory umiestòované <strong>na</strong><br />

pevné di<strong>sk</strong>y a niektorí pouívatelia vyuívajú aj prídavné<br />

chladenie pamätí. Celkom pestrý výpoèet, nie?<br />

U ten <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e situácia <strong>na</strong> trhu je v tejto<br />

oblasti èoraz nepreh¾adnejšia. A aj preto sme sa<br />

rozhodli pomôc vám pri prípadnom rozhodovaní<br />

materiálom, v ktorom by sme vám komplexne<br />

predstavili dostupné monosti a dali návod, po ktorom<br />

z riešení v akej situácii siahnu.<br />

PETER ORVISKÝ<br />

TEÓRIA<br />

Preèo je potrebné chladi? Dôvod je jednoduchý:<br />

sprievodným javom èinnosti kadého elektronického<br />

prvku je produkcia tepla, ktoré je nepriate¾om<br />

polovodièových prvkov. Ich vlastnosti sa zvyšovaním<br />

teploty zhoršujú a pri prekroèení istej teploty<br />

hrozí poškodenie integrovaného obvodu. Všeobecne<br />

platí, e èím viac prvkov (tranzistorov) integrovaný<br />

obvod obsahuje, tým vyššia je produkcia zvyškového<br />

tepla. Väèši<strong>na</strong> integrovaných obvodov má definovaný<br />

rozsah pracovných teplôt, èo je rozmedzie<br />

teplôt, v ktorom môe daná súèiastka bez problémov<br />

pracova. Výrobcovia spoloène s ním udávajú aj<br />

to, akým spôsobom má by daný prvok chladený.<br />

Obvyklé sú odporúèania v podobe zaradenia do jednej<br />

z troch základných kategórií – bez doplnkového<br />

chladenia, s pasívnym chladením s aktívnym chladením.<br />

V prípade niektorých extrémne výkonných<br />

prvkov dokonca výrobcovia priamo špecifikujú,<br />

akým typom chladièa by daný prvok mal by vybavený,<br />

prípadne uvádzajú zoz<strong>na</strong>my takzvaných certifikovaných<br />

chladièov pre svoje prvky.<br />

Ako môeme chladi? U sme spomenuli èlenenie<br />

chladièov <strong>na</strong> aktívne a pasívne. Rov<strong>na</strong>ko by sme ich<br />

mohli rozdeli pod¾a chladiaceho média – <strong>na</strong> vzduchové<br />

a kvapalinové. Okrem typov chladièov, ktoré<br />

mono pod¾a jednoduchých rozlišovacích z<strong>na</strong>kov zaèleni<br />

do jednej zo spomí<strong>na</strong>ných štyroch <strong>sk</strong>upín, sú<br />

<strong>na</strong> trhu zastúpené aj špeciálne chladièe, èi <strong>sk</strong>ôr chladiace<br />

systémy. Ide o zariadenia, ktoré vyuívajú <strong>na</strong><br />

chladenie buï Peltiérov èlánok (polovodièový prvok,<br />

ktorý prechodom prúdu aktívne ochladzuje jednu<br />

stranu, prièom zvyškové teplo treba odvádza z proti¾ahlej<br />

strany), alebo podchladzovanie chladeného<br />

prvku <strong>na</strong> teplotu nišiu, ako je teplota okolia (kryotechnologické<br />

chladièe <strong>na</strong> báze tekutého dusíka alebo<br />

iných médií). S oh¾adom <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos, e by sme<br />

sa v tomto èlánku chceli venova problematike chla-<br />

Výrobca TITAN TITAN TITAN TITAN Thermaltake Thermaltake Thermaltake<br />

Model TTC−CU4TB TTC−D2T TTC−D3T TTC−D4T Volacno 6Cu Volacno 6Cu+Dragon ORB3<br />

Celkové rozmery [mm] 60 × 60 × 22 60 × 52 × 55 62,5 × 60 × 60 62,5 × 60 × 40 60 × 52 × 55 60 × 52 × 55 62,5 × 60 × 850<br />

Rozmery chladiaceho telesa [mm] 60 × 52 × 40 62,5 × 60 × 40 62,5 × 60 × 65 60 × 52 × 40 60 × 52 × 40 62,5 × 60 × 650<br />

Rozmery ventilátora [mm] 60 × 60 × 10 50 × 50 × 15 62,5 × 60 × 20 60 × 60 × 25 50 × 50 × 15 50 × 50 × 15 62,5 × 60 × 20<br />

Typ loi<strong>sk</strong>a / poèet Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1<br />

Otáèky [ot./min.] 4800 4500 4000 6000 4500 7000 4500<br />

Maximálny prietok vzduchu [CFM] 20,67 10,2 19,81 18,72 10,2 18,72 12,4<br />

Hluènos [dBA] < 32 < 28 < 28 < 33 < 28 < 33 < 28<br />

Predpkladaná ivotnos [hodín] 50 000 50 000 50 000 50 000 50 000 50 000 50 000<br />

Napájanie [V] / Spotreba [W] 12 / 2,28 12 / 1,32 12 / 1,68 12 / 1,68 12 / 1,68 12 / 1,68 12 / 1,45<br />

Pripojenie<br />

Konektory: základná do<strong>sk</strong>a / <strong>na</strong>pájanie ! / " ! / " ! / " ! / " ! / " ! / " ! / "<br />

Rozhranie T725 T725 T725 T725 T725 T725<br />

Materiál chladièa Cu Si/Fe/Cu/Mn/Zn/ Si/Fe/Cu/Mn/Zn/ Si/Fe/Cu/Mn/Zn/ Cu Cu Si/Fe/Cu/Mn/Zn/<br />

Mg/Cr/Ti/Al Mg/Cr/Ti/Al Mg/Cr/Ti/Al Mg/Cr/Ti/Al<br />

Jadro chladièa Cu Si/Fe/Cu/Mn/Zn/ Si/Fe/Cu/Mn/Zn/ Si/Fe/Cu/Mn/Zn/ Cu Cu Cu<br />

Mg/Cr/Ti/Al Mg/Cr/Ti/Al Mg/Cr/Ti/Al<br />

Prechod CPU/Chladiè Strieborná pasta − − pasta pasta pasta<br />

Urèený pre mikroprocesory<br />

Pentium III ! ! ! ! ! ! !<br />

Athlon ! ! ! ! ! ! !<br />

Pentium 4 " " " " " " "<br />

Hodnotenie<br />

Výkon OOOOOOOOGG OOOOOGGGGG OOOOOOOGGG OOOOOOOGGG OOOOOGGGGG OOOOOOOOGG OOOOOOGGGG<br />

Hluènos OOOOOOGGGG OOOOOOOGGG OOOOOOOGGG OOOOOOGGGG OOOOOOOGGG OOOOOOGGGG OOOOOOOGGG<br />

Vhodný <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>e PC kancelár<strong>sk</strong>e PC kancelár<strong>sk</strong>e PC výkonné PC kancelár<strong>sk</strong>e PC výkonné PC kancelár<strong>sk</strong>e PC<br />

Obchodné informácie<br />

Ce<strong>na</strong> (Sk vrátane DPH) 1200 399,75 670,35 750 800 1200 950<br />

40 PC REVUE 10/2002

Pasívny chladiè<br />

denia z poh¾adu bených <strong>sk</strong>upín pouívate¾ov (kancelária,<br />

domácnos, ladiè), špeciálnym typom chladièov vyuívajúcim<br />

chladiacu tekutinu, Peltiérove èlánky èi kryotechnológie<br />

sa podrobnejšie nebudeme venova (mono v niektorom<br />

z ïalších èísel).<br />

Ako vyzerá pasívny chladiè? Ak sa pozrieme <strong>na</strong> pasívny<br />

a aktívny chladiè, ve¾mi rýchlo medzi nimi nájdeme<br />

podobnos, oba toti majú rov<strong>na</strong>ký základ. Ním je pasívny<br />

chladiaci prvok, vyrobený z kovu alebo zo zliatiny<br />

s dobrými tepelnovodivými vlastnosami. Jeho tvar je<br />

<strong>na</strong>vrhnutý tak, aby bola dosiahnutá èo <strong>na</strong>jväèšia plocha,<br />

prostredníctvom ktorej teplo zí<strong>sk</strong>ané z chladeného prvku<br />

prestupuje do okolia. Úèinnos pasívnych chladièov je<br />

závislá od materiálu, z ktorého je chladiè vyrobený, jeho<br />

celkovej plochy a teploty okolia. Na rozptýlenie zvyškového<br />

tepla sa vyuíva prirodzené prúdenie vzduchu.<br />

Ako vyzerá aktívny chladiè? U sme sa zmienili, e je<br />

pasívnemu v mnohom podobný, základným rozdielom je<br />

vyuitie aktívneho prvku <strong>na</strong> vytvorenie umelého prúdenia<br />

vzduchu. Isto tušíte, e oným prvkom je ventilátor. Úèinnos<br />

aktívneho chladièa je daná rov<strong>na</strong>kými parametrami<br />

ako v prípade pasívneho chladièa, <strong>na</strong>vyše je však do jej výpoètu<br />

potrebné prida objem vzduchu, ktorý je ventilátor<br />

schopný dopravi za jednotku èasu k chladièu. Všeobecne<br />

platí, e úèinnos aktívnych chladièov je vyššia ako úèinnos<br />

pasívnych chladièov, konkrét<strong>na</strong> hodnota je závislá od<br />

výkonu ventilátora, teda objemu vzduchu, ktorý je schopný<br />

privies z okolia k chladièu, aby ním zníil jeho teplotu.<br />

Aktívny chladiè<br />

Objemu vzduchu dodaného ventilátorom je moné ovplyvni<br />

jeho parametrami, ve¾kosou lopatiek (aj ich tvarom<br />

a poètom) a rýchlosou ich otáèania.<br />

Aktívne chladièe však nemajú iba výhody. Ich ve¾kou<br />

nevýhodou je hluènos. Hluènos ventilátora je závislá<br />

práve od tvaru jeho lopatiek, ich umiestnenia, ve¾kosti<br />

a rýchlosti, akou rotujú. Výrobcovia sa, samozrejme, s<strong>na</strong>-<br />

ia o vytvorenie ventilátorov s èo <strong>na</strong>jnišou hluènosou.<br />

V prípade, e je poadovaný maximálny výkon, sa však od<br />

optimalizácie upúša. Ïalším faktorom, ktorý má vplyv <strong>na</strong><br />

hluènos chladièa, je tvar a usporiadanie pasívneho chladièa,<br />

ku ktorému je ventilátor pripojený.<br />

Materiály <strong>na</strong> výrobu chladièov. I keï konštatovanie, e<br />

<strong>na</strong> výrobu chladièov sa vyuívajú kovy, prípadne ich zliatiny<br />

s vysokou tepelnou vodivosou, je presné a výstiné,<br />

mono si iada menšie doplnenie. Materiálmi s <strong>na</strong>jvyššou<br />

tepelnou (i elektrickou) vodivosou sú drahé kovy (zlato, plati<strong>na</strong>...).<br />

V benej praxi sa však podobne ako <strong>na</strong> úèely vedenia<br />

elektriny vyuívajú meï a hliník. V prípade medi ide o èo<br />

<strong>na</strong>jèistejšiu formu tohto kovu, v prípade hliníka zasa o jeho<br />

zliatiny. Kadý z týchto prvkov sa vyz<strong>na</strong>èuje nieko¾kými<br />

prednosami a nieko¾kými slabými stránkami. Spomeòme<br />

aspoò tie <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie. Hliník je lacný a má nízku mernú<br />

hmotnos, jeho tepelná vodivos je však o nieèo nišia<br />

ako v prípade medi, ktorej slabi<strong>na</strong>mi sú zasa väèšia merná<br />

hmotnos a vyššia ce<strong>na</strong>. Všeobecne teda platí, e <strong>na</strong> bené<br />

úèely sa pouíva hliník a v špeciálnych prípadoch, kde je<br />

moné odôvodni vyššiu cenu, je <strong>na</strong>sadzovaná meï.<br />

Thermaltake Thermaltake Thermaltake Thermaltake Thermaltake Thermaltake Thermaltake<br />

Dragon ORB3 S7 Volcano II Volcano 7 Orange ORB Blue ORB Silent Wiking<br />

62,5 × 60 × 850 60 × 52 × 55 60 × 52 × 55 62,5 × 60 × 40 60 × 52 × 55 62,5 × 60 × 60 60 × 52 × 55<br />

62,5 × 60 × 650 60 × 52 × 40 60 × 52 × 40 62,5 × 60 × 65 60 × 52 × 40 62,5 × 60 × 40 60 × 52 × 40<br />

62,5 × 60 × 20 50 × 50 × 15 50 × 50 × 15 60 × 60 × 25 50 × 50 × 15 62,5 × 60 × 20 50 × 50 × 15<br />

Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1<br />

7000 4500 4500 6000 4500 4000 4000<br />

20,67 10,2 10,2 18,72 18,72 10,2 10,2<br />

R E V U E<br />

Teplovodivé pasty<br />

Ve¾mi ob¾úbenou tému, ktorá neoddelite¾ne<br />

patrí k chladeniu a chladièom, je problematika<br />

výberu vhodného materiálu, zabezpeèujúceho<br />

doko<strong>na</strong>lý prestup tepla medzi povrchom chladenej<br />

súèiastky a chladièom.<br />

Nevyhnutnos pouitia teplovodivej pasty<br />

spoèíva v <strong>sk</strong>utoènosti, e povrch chladenej<br />

súèiastky ani chladièa nepredstavuje doko<strong>na</strong>lú<br />

rovinu. Pri ich pritlaèení tak vznikajú miniatúrne<br />

„vzduchové bublinky“, ktoré zniujú prestup<br />

tepla zo súèiastky do chladièa, a teda aj úèinnos<br />

chladenia. Z predchádzajúceho konštatovania<br />

je zrejmé, <strong>na</strong> èo teplovodivá pasta slúi.<br />

Má vyplni spomenuté medzery. Základnými<br />

poiadavkami <strong>na</strong> teplovodivú pastu teda sú:<br />

dostatoèná vi<strong>sk</strong>ozita a výborná tepelná vodivos.<br />

Prvá z nich zaistí èo <strong>na</strong>jdoko<strong>na</strong>lejšie vyplnenie<br />

medzier, druhá èo <strong>na</strong>jvyšší prestup tepla.<br />

Tvary chladièov. Klasickým tvarom chladièa je<br />

rebrovaný profil. Tento tvar toti zabezpeèuje ve¾kú<br />

plochu chladièa, prièom je výrobne nenároèný.<br />

V niektorých prípadoch sa vyuíva rebrovanie realizované<br />

v dvoch smeroch. Pochopite¾ne, okrem klasických<br />

„kociek“ èi „kvádrov“ sa vyrábajú aj ïalšie<br />

tvary chladièov, zaisujúce vyšší a efektívnejší prietok<br />

vzduchu. Ide <strong>na</strong>jmä o chladièe podobnej koncepcie,<br />

ako vyuívajú turbíny. Tvar chladièa má,<br />

samozrejme, vplyv aj <strong>na</strong> jeho celkovú hluènos. Tá je<br />

tým vyššia, èím je vyšší a èlenitejší povrch chladièa.<br />

Doplnky. Kadý chladiè je prispôsobený <strong>na</strong><br />

pouitie, <strong>na</strong> ktoré bol <strong>na</strong>vrhnutý, tomu zodpovedajú<br />

nielen rozmery, ale aj dodávané doplnky, za ktoré<br />

mono povaova upevòovacie mechanizmy, teplovodivé<br />

pasty, teplotné snímaèe a regulátory otáèok.<br />

Upevòovacie mechanizmy pomerne presne vytyèujú,<br />

o akú kategóriu chladièa ide. Na pripevnenie<br />

niektorých chladièov sa vyuíva lepidlo, iné sa<br />

pripevòujú <strong>sk</strong>rutkami a niektoré špeciálnymi mechanizmami.<br />

Teplovodivé pasty sú vyrobené zo špeciálneho<br />

materiálu, ktorý zaruèuje lepší styk chladeného prvku<br />

s chladièom a tým aj doko<strong>na</strong>lejší prestup tepla (viac<br />

sa tejto problematike venujeme vo vloenom èlánku).<br />

V súèasnosti je zvyèajné, e väèši<strong>na</strong> chladièov sa<br />

dodáva s <strong>na</strong>nesenou vrstvièkou takéhoto materiálu,<br />

ktorý býva v podobe lepiacej hmoty alebo pasty.<br />

Teplotné snímaèe a regulátory sú súèasou dodávky<br />

iba malého percenta aktívnych chladièov,<br />

obyèajne ide o špeciálne a drahšie modely.<br />

ÈO A AKO V PC CHLADÍME?<br />

Chladenie mikroprocesora. Obaja <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejší<br />

výrobcovia mikroprocesorov u uplatòujú rov<strong>na</strong>ký<br />

prístup a ponúkajú svoje mikroprocesory tak vo vyhotovení<br />

bez chladièa, ako aj s chladièom (verzia<br />

box). Ce<strong>na</strong> za boxovanú verziu je vyššia ako v prípade<br />

samostatne predávaného mikroprocesora. Pouívate¾<br />

však dostáva chladiè, ktorý je certifikovaný výrobcom<br />

mikroprocesora pre typ, s ktorým bol dodaný,<br />

a v prípade, e dodríte výrobcom definované<br />

pracovné podmienky, zí<strong>sk</strong>ate stabilné riešenie. Navyše<br />

vás výrobca zvýhodòuje aj predåením záruky,<br />

ktorú vám <strong>na</strong> takýto mikroprocesor po<strong>sk</strong>ytuje.<br />

Ak však radi šetríte, budete musie rieši otázku<br />

vhodného chladièa sami. Najistejšou cestou k úspechu<br />

je nákup chladièa, ktorý je certifikovaný výrobcom<br />

pre daný typ mikroprocesora (dôleité je overi<br />

si aj maximálnu pracovnú frekvenciu mikroprocesora,<br />

nie iba model).<br />

Na pouitie v kancelárii èi domácnosti s mikroprocesorom<br />

<strong>na</strong>staveným <strong>na</strong> definované pracovné<br />

parametre a certifikovaným chladièom by ste mali<br />

by v podobnej situácii ako majitelia boxovaných<br />

verzií mikroprocesorov. Podstatne zloitejšie je to<br />

v prípade ladièov výkonu, ktorí sa rozhodnú zvýši<br />

výkon mikroprocesora jeho pretaktovaním. Vtedy<br />

celkom isto nevystaèíte s beným chladièom a budete<br />

sa musie poohliadnu po efektívnejšom riešení.<br />

Prvou cestou je siahnu po chladièi, ktorý je certifikovaný<br />

pre mikroprocesor s pracovnou frekvenciou,<br />

<strong>na</strong> ktorej plánujete svoj mikroprocesor<br />

pouíva. Ak takýto chladiè nejestvuje,<br />

musíte sa rozhodnú pre chladiè<br />

s èo <strong>na</strong>jvyšším chladiacim výkonom a èo<br />

<strong>na</strong>jsvedomitejšie monitorovanie teploty.<br />

Ak ani takéto riešenie nevedie k úspechu,<br />

je moné, e teplota vzduchu cirkulujúceho v poèítaèovej<br />

<strong>sk</strong>rinke je vysoká. Tu je moné systému<br />

pomôc zlepšením cirkulácie vzduchu v <strong>sk</strong>rinke. To<br />

sa dá realizova buï úpravami rozmiestnenia komponentov,<br />

zlepšením usporiadania vodièov, alebo<br />

radikálne zabudovaním doplnkového ventilátora<br />

(alebo ventilátorov), ktorý bude vnútro poèítaèa<br />

zásobova chladnejším vzduchom z okolia.<br />

Chladenie èipovej súpravy. Situácia v tejto<br />

oblasti je pestrá. Jestvujú èipové súpravy, ktoré sú<br />

integrované <strong>na</strong> základné do<strong>sk</strong>y bez chladenia, s pasívnym<br />

i aktívnym chladením. Ako je vybavená<br />

konkrét<strong>na</strong> základná do<strong>sk</strong>a, to závisí od jej výrobcu<br />

a <strong>na</strong> bené vyuitie ním <strong>na</strong>vrhnutý typ chladenia<br />

postaèuje. Odlišná je situácia v prípade, e budeme<br />

èipovú súpravu zaaova „<strong>na</strong>d normu“. Ak sa teda<br />

venujete ladeniu svojho systému a experimentujete<br />

s <strong>na</strong>stavením frekvencie systémovej zbernice,<br />

máte dve monosti. Prvou je zoh¾adni tento fakt<br />

u pri výbere základnej do<strong>sk</strong>y a siahnu po takej,<br />

ktorá disponuje aktívnym chladením. Samozrejme,<br />

ak výrobca takýto model neponúka, je tu monos<br />

siahnu po doplnkovom chladení, a to buï v podobe<br />

doplnenia ventilátora, alebo kompletného aktívneho<br />

chladièa.<br />

Chladenie grafickej karty. Najvýkonnejšie grafické<br />

karty súèasnosti sú bene vybavované aktívnymi<br />

chladièmi, ktoré zvládnu aj chladenie pamäových<br />

èipov <strong>na</strong> grafickej karte. Nezriedka sa<br />

mono stretnú aj s dvojventilátorovým riešením.<br />

V podstate mono poveda, e doplnkové chladenie<br />

prichádza do úvahy iba pri starších modeloch<br />

grafických kariet. Osobne však nevidím dôvod <strong>na</strong> jeho<br />

<strong>na</strong>sadenie. Podstatne efektívnejšie zvyšovanie výkonu<br />

ako pretaktovanie starších modelov toti ponúka<br />

investícia do novšej grafickej karty. Ak nemáte <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jnovší model, cenovo prístupné a výkonnostne<br />

zodpovedajúce sú aj niektoré pol roka staré modely.<br />

Chladenie pevných di<strong>sk</strong>ov. Chladenie pevných<br />

di<strong>sk</strong>ov sa dlhý èas povaovalo za doménu serverov.<br />

V ostatnom roku sa však èoraz èastejšie stretávame<br />

aj s chladièmi urèenými <strong>na</strong> montá <strong>na</strong> pevné di<strong>sk</strong>y<br />

do bených osobných poèítaèov. Tých, ktorí si myslia,<br />

e chladenie pevného di<strong>sk</strong>u je iba „pan<strong>sk</strong>é huncútstvo“,<br />

mono presvedèí informácia, ktorú nájdete<br />

<strong>na</strong> nejednom pevnom di<strong>sk</strong>u èi internetovej stránke<br />

výrobcu. Prehriatie èi dokonca dlhodobé pouívanie<br />

pevného di<strong>sk</strong>u s teplotami <strong>na</strong>d 60 °C môe spôsobi<br />

nielen<br />

prípadnú chybu<br />

di<strong>sk</strong>u, ale výz<strong>na</strong>mne <strong>sk</strong>racuje<br />

jeho ivotnos. Ak si myslíte, e vášho poèítaèa<br />

sa to netýka, <strong>sk</strong>úste si <strong>sk</strong>ontrolova teplotu pevného<br />

di<strong>sk</strong>u. Aj dotykom zistíte, e „izbových“ 20 °C to nie<br />

je. Teplota di<strong>sk</strong>ov je tým vyššia, èím horšie sú priestorové<br />

podmienky a prúdenie vzduchu v <strong>sk</strong>rinke.<br />

Ïalším rizikovým faktorom je rýchlos di<strong>sk</strong>u. Vyššie<br />

<strong>sk</strong>lony k prehrievaniu toti majú di<strong>sk</strong>y s vyšším poètom<br />

otáèok (7200, 10 000 a 15 000).<br />

Z poh¾adu moností chladenia sa ponúka nieko¾ko<br />

riešení, poèí<strong>na</strong>júc zlepšením prietoku vzduchu<br />

okolím di<strong>sk</strong>ov, èo dosiahneme usporiadaním vodièov<br />

alebo pridaním systémových ventilátorov. Ak<br />

takéto úpravy nepostaèujú, je moné prida k di<strong>sk</strong>om<br />

malý ventilátor, ktorý zvýši intenzitu prúdenia<br />

vzduchu v ich <strong>na</strong>jblišom okolí. Pri <strong>na</strong>jvyššom za-<br />

aení èi <strong>na</strong>jrýchlejších di<strong>sk</strong>och je ideálne poui<br />

špeciálne chladiace rámy, ktoré obsahujú pasívny<br />

chladiè v podobe zliatinového profilu a ventilátor.<br />

Niekedy sú tieto rámiky dodávané aj s doplnkami<br />

v podobe teplomerov èi regulátorov otáèok, ktoré sú<br />

dostupné z predného panela poèítaèa.<br />

CHLADENIE V PRAXI<br />

Niet pochýb, e <strong>na</strong>jnároènejším prvkom z poh¾adu<br />

nevyhnutnosti <strong>na</strong>sadenia chladenia je mikroprocesor,<br />

a preto sme sa v rámci prípravy tohto èlánku<br />

sústredili <strong>na</strong> otestovanie nieko¾kých chladièov urèených<br />

pre mikroprocesory. Pozreli sme sa <strong>na</strong> chladièe<br />

dvoch renomovaných výrobcov, Titan a Thermal-<br />

Take, urèené tak pre mikroprocesory Intel Pentium<br />

4, ako aj pre mikroprocesory AMD s päticou Socket A.<br />

Technické parametre jednotlivých chladièov,<br />

<strong>na</strong>še hodnotenie ich vlastností a odporúèanie, pre<br />

ktorú cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu pouívate¾ov sú ideálne, nájdete<br />

v tabu¾ke.<br />

ZÁVER<br />

V tomto materiáli sme sa vám pokúsili komplexne<br />

<strong>na</strong>èrtnú problematiku chladenia. Okrem všeobecných<br />

informácií sme vám predstavili aj nieko¾ko<br />

modelov chladièov, urèených <strong>na</strong> chladenie mikroprocesorov.<br />

Keïe tematiku chladenia sme tým ani<br />

zïaleka nevyèerpali, èo<strong>sk</strong>oro vám v PC REVUE prinesieme<br />

ïalší materiál, ktorý sa bude zaobera niektorou<br />

z dosia¾ „neprebádaných“ tém.<br />

42 PC REVUE 10/2002

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Výkonný poèítaè<br />

<strong>na</strong> jeseò 2002<br />

ONDREJ MACKO<br />

Po porovnávacom teste<br />

poèítaèov „za vysvedèenie“<br />

v PC REVUE è. 6/2002, ktoré<br />

boli primárne urèené pre<br />

študentov alebo do<br />

domácnosti, prichádzame<br />

v tomto èísle s testom<br />

poèítaèov, ktoré sú<br />

orientované predovšetkým <strong>na</strong><br />

výkon. Cie¾ové <strong>na</strong>sadenie<br />

takýchto zariadení vidíme<br />

predovšetkým v kanceláriách,<br />

dizajnér<strong>sk</strong>ych a kreatívnych<br />

štúdiách, ale aj pri spracovaní<br />

profesionálneho videa.<br />

Zadanie s opisom oèakávaných vlastností poèítaèov<br />

sme v polovici augusta odoslali firmám,<br />

ktoré sa zaoberajú dodávkami poèítaèov.<br />

V tomto prípade sme dodávate¾om nestanovovali<br />

iadny cenový strop, do ktorého<br />

by sa mali testované poèítaèe<br />

zmesti. Na <strong>na</strong>šu výzvu zareagovalo<br />

11 firiem, viaceré ïalšie spoloènosti<br />

mali problém hlavne s vrcholiacou dovolenkovou<br />

sezónou. Do testu sme<br />

dostali poèítaèe s rozliènou konfiguráciou<br />

a výbavou v cenovom rozpätí zhruba od<br />

30 000 Sk do 66 000 Sk bez DPH. Priemerná ce<strong>na</strong><br />

testovaných poèítaèov bola 46 360 Sk<br />

bez DPH. Všetky ceny sme zisovali<br />

u dodávate¾ov v rov<strong>na</strong>ký deò – 6. septembra<br />

2002.<br />

ÈO JE TO VÝKONNÝ POÈÍTAÈ?<br />

Dnešný výkonný poèítaè predstavuje zostavu<br />

s procesorom s taktom okolo 2 GHz, pamäou<br />

256 MB a viac, rýchlym a ve¾kým pevným di<strong>sk</strong>om,<br />

vynikajúcou grafikou, spravidla je vo výbave mechanika<br />

DVD a CD-RW. Všetky komponenty sú ulo-<br />

ené v <strong>sk</strong>rinke s rozmermi umoòujúcimi ïalšie<br />

rozširovanie poèítaèa.<br />

Celkový výkon takejto zostavy zodpovedá v podstate<br />

výkonu „menšieho výpoètového stredi<strong>sk</strong>a“<br />

spred nieko¾kých rokov. S kadým z predstavovaných<br />

poèítaèov tak môete bez problémov <strong>na</strong>raz<br />

pouíva viacero rôznych aplikácií, striha video èi<br />

prevádzkova multimediálne alebo výpoètovo nároèné<br />

vizualizaèné aplikácie.<br />

Pozrime sa teraz blišie <strong>na</strong> to, aké komponenty<br />

sa vo výkonných poèítaèoch pouívajú v druhej<br />

polovici roka 2002. V súhrne sa parametre testovaných<br />

poèítaèov <strong>na</strong>chádzajú v tabu¾ke 1.<br />

PROCESOR<br />

Základnou dilemou pre <strong>na</strong>šich dodávate¾ov bol, zdá<br />

sa, výber procesora. Ten dnes jednoz<strong>na</strong>ène urèuje<br />

aj <strong>sk</strong>upinu základných dosiek a èipových súprav,<br />

ktoré mono poui. Dvaja z dodávate¾ov prejavili<br />

záujem doda poèítaèe pre obidve platformy.<br />

Podmienky dodania testu však boli rov<strong>na</strong>ké pre<br />

kadého – maximálne jeden poèítaè. Nebolo to<br />

samoúèelné, chceli sme toti zisti, ktorú platformu<br />

povaujú firmy za perspektívnu.<br />

Z celkového poètu 11 poèítaèov sme dostali devä<br />

zostáv s procesorom Intel Pentium 4 a dve<br />

s procesorom AMD Athlon XP. Toto rozloenie<br />

vyplynulo pod¾a nášho názoru predovšetkým z väèších<br />

cenových úprav, ktoré realizovala <strong>na</strong><br />

zaèiatku septembra hlavne firma Intel.<br />

Z poèítaèov s procesorom<br />

Intel Pentium 4 sme mali<br />

modely s taktovacou<br />

frekvenciou od 1,62<br />

GHz do 2,53 GHz. Aj<br />

keï Intel pri niektorých<br />

procesoroch (<strong>na</strong>pr. Banias) sám<br />

zaèí<strong>na</strong> uvádza, e taktovacia frekvencia u<br />

nie je jediným kritériom výkonu, v prípade Intel<br />

Pentium 4 to tak je. V testoch sme zistili jasný<br />

nárast výkonu procesora s nárastom jeho taktovacej<br />

frekvencie.<br />

Konkurentom platformy Intel je momentálne len<br />

firma AMD. Dvaja dodávatelia dodali poèítaè s procesorom<br />

od tejto firmy a obidva boli rov<strong>na</strong>kého typu<br />

– AMD Athlon XP 2000+ s taktovacou frekvenciou<br />

1,67 GHz. Pod¾a výsledkov <strong>na</strong>šich testov sa potvrdila<br />

opodstatnenos oz<strong>na</strong>èovania procesorov zavedeného<br />

firmou AMD – pod¾a frekvencie výkonu zodpovedajúceho<br />

procesoru od firmy Intel.<br />

ZÁKLADNÁ DOSKA<br />

Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, vybraný typ procesora urèuje<br />

<strong>sk</strong>upinu základných dosiek, ktoré môete poui<br />

– pre procesor AMD alebo Intel.<br />

Vlastnosti poèítaèa do ve¾kej miery ovplyvòuje<br />

predovšetkým èipová súprava. Pre platformu Intel<br />

Základná do<strong>sk</strong>a z<strong>na</strong>èky Intel<br />

bola <strong>na</strong>jèastejšie pouitá èipová súprava Intel<br />

82845 alebo 82850. Ïalej sa objavili riešenia od<br />

firmy AsusTek a Via. Základné do<strong>sk</strong>y pre platformu<br />

AMD obsahovali èipové súpravy od firmy Via.<br />

Rozširujúce karty do poèítaèa sú dnes jednoz<strong>na</strong>ène<br />

pre port PCI, staršie rozhranie ISA u<br />

iadny z výrobcov základných kariet nepodporuje.<br />

Základné do<strong>sk</strong>y boli vybavené piatimi alebo šiestimi<br />

portmi pre karty PCI. V oboch prípadoch ide<br />

Netradièný chladiè èipovej súpravy (zostava DTK)<br />

44 PC REVUE 10/2002

o dostatoèný poèet aj pre pouívate¾ov s vysokými<br />

nárokmi <strong>na</strong> doplnkové karty. Objavil sa aj port CNR<br />

(Communication Network Riser), ktorý je moné<br />

poui <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pripojenie modemu alebo sieovej<br />

karty. Takéto riešenie sa však u nás príliš neujalo,<br />

a tak tento port vlastne nemá väèší výz<strong>na</strong>m.<br />

Oproti minulosti sa objavilo ve¾a základných dosiek<br />

s podporou portu USB 2.0. Táto verzia portu<br />

umoòuje asi 10-násobne vyššiu rýchlos v porov<strong>na</strong>ní<br />

s predchádzajúcou verziou 1.1. Externých<br />

zariadení s portmi USB 2.0 zatia¾ nie je prive¾a, ale<br />

postupne pribúdajú. Do budúcnosti povaujeme<br />

port USB 2.0 za <strong>na</strong>jperspektívnejší. Dnes u existujú<br />

niektoré tlaèiarne, <strong>sk</strong>enery, externé mechaniky<br />

CD-RW s takýmto portom.<br />

Malý aj ve¾ký konektor pre port FireWire (zostava Office<br />

Pro 500)<br />

Objavili sa aj riešenia s portom FireWire – väèšinou<br />

však pomocou rozširujúcej karty. Tento port sa<br />

vyuíva <strong>na</strong> pripojenie zariadení s vysokým dátovým<br />

tokom – <strong>na</strong>pr. pri spracovaní videa z videokamery.<br />

Súèasou základnej karty je, prirodzene, radiè<br />

pevných di<strong>sk</strong>ov, di<strong>sk</strong>etovej mechaniky, ve¾mi èasto<br />

aj zvuková karta, sériový, paralelný port a port<br />

Game. V dvoch prípadoch sme <strong>na</strong>šli aj radiè RAID,<br />

ktorý umoòuje pripojenie pevného di<strong>sk</strong>u. Mali<br />

sme poèítaè, v ktorom bol <strong>na</strong> radiè RAID pripojený<br />

len jeden pevný di<strong>sk</strong>. Dodávate¾ v tomto prípade<br />

pravdepodobne vyuil výkonnejšie ovládaèe pre<br />

tento radiè. V inom poèítaèi boli <strong>na</strong> radiè RAID pripojené<br />

dva pevné di<strong>sk</strong>y v reime, ktorý umoòuje<br />

dosiahnu vyššiu prenosovú rýchlos. Výkon takéhoto<br />

pripojenia pevných di<strong>sk</strong>ov sa v <strong>na</strong>šom testovaní<br />

aj prejavil.<br />

PAMÄ<br />

Ceny pamätí za posledné roky výrazne poklesli,<br />

hoci niekedy majú tendenciu krátkodobo <strong>na</strong>rás.<br />

Kapacita pamätí pri dnešných výkonných poèítaèoch<br />

neklesá pod 256 MB. Nadpolovièná väèši<strong>na</strong><br />

dodávate¾ov dodala poèítaèe s kapacitou 512 MB.<br />

Pri testovaní sme zásadný rozdiel vo výkone medzi<br />

strojmi s kapacitou 256 a 512 MB nezistili. Urèite<br />

však záleí <strong>na</strong> konkrétnej aplikácii – hlavne pri strihaní<br />

videa môe by kapacita 512 MB dôleitá.<br />

Ako sme u ukázali v predchádzajúcich testoch,<br />

radikálny rozdiel vo výkone je <strong>na</strong>jmä pri prechode<br />

zo 64 <strong>na</strong> 128 MB, resp. 256 MB, ïalšie rozširovanie<br />

pamäte u hlavne pre kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie prináša<br />

len malý nárast výkonu.<br />

Devä poèítaèov pouívalo pamäte typu DDR,<br />

ktoré v prevanej väèšine prípadov komunikujú<br />

s centrálnym systémom frekvenciou 2 ×133 MHz.<br />

Dvaja dodávatelia po<strong>sk</strong>ytli pamäte typu RIMM,<br />

ktoré komunikujú rýchlosou 2 × 400 MHz. Tieto<br />

pamäte sa vdy pouívajú v páre. Pokia¾ sú pripojené<br />

len dva moduly RAM, doplòujú sa prázdne<br />

Pamäte typu RIMM sa pouívajú vdy v pároch (zostava<br />

CAD Advanced a Zero GX226)<br />

prepojovacie moduly. Pamäte typu RIMM preukázali<br />

v <strong>na</strong>šom teste <strong>na</strong>jvyššiu výkonnos – zhruba<br />

o 30 % vyššiu ako moduly DDR.<br />

Do budúcnosti oèakávame nástup pamätí RIMM<br />

4200 s taktovacou frekvenciou 1066 MHz a priepustnosou<br />

4,2 GB/s.<br />

PEVNÝ DISK<br />

Vývoj v oblasti pevných di<strong>sk</strong>ov je v súèasnosti <strong>sk</strong>ôr<br />

evoluèný. Kapacity dnes pouívaných pevných di<strong>sk</strong>ov<br />

sú od 40 GB vyššie. Maximál<strong>na</strong> kapacita, ktorá<br />

sa objavila v <strong>na</strong>šom teste, je 120 GB. Všetky pevné<br />

Pevný di<strong>sk</strong><br />

po odobratí<br />

vrchného<br />

krytu<br />

di<strong>sk</strong>y v testovaných poèítaèoch pouívali rýchlos<br />

7200 ot./min. Tieto di<strong>sk</strong>y sa v minulosti vyz<strong>na</strong>èovali<br />

vysokou cenou, dnes sa však ich ce<strong>na</strong> prakticky<br />

vyrovná pomalším 5400-otáèkovým modelom.<br />

Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, mali sme aj di<strong>sk</strong>y zapojené<br />

v reime RAID. Išlo o zostavy Libra Intelligence<br />

2260+ a Office PRO. Obidve tieto zostavy sa v hodnotení<br />

výkonu pevných di<strong>sk</strong>ov umiestnili <strong>na</strong> popredných<br />

miestach. Zostava Libra pritom pouila<br />

jeden pevný di<strong>sk</strong>, v zostave Office PRO to boli dva<br />

pevné di<strong>sk</strong>y. Ak porovnáme výkon radièa RAID v re-<br />

ime s dvoma di<strong>sk</strong>ami s <strong>na</strong>jlepším riešením zapojeným<br />

<strong>na</strong> radiè ATA, zistíme asi 10-percentný nárast<br />

výkonu v prospech radièa RAID.<br />

Pripojenie di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> radiè RAID (zostava Libra)

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Pri rozhraní ATA sa vy<strong>sk</strong>ytujú riešenia Ultra<br />

ATA 100 a Ultra ATA 133 (ATA IV). V tomto prípade<br />

sme však nejaké výrazné rozdiely vo výkone<br />

di<strong>sk</strong>ov nespozorovali.<br />

Najèastejšie pouívaným pevným di<strong>sk</strong>om<br />

v testovacej zostave bol di<strong>sk</strong> Seagate Barracuda<br />

ATA IV s kapacitou 80 GB. Ïalej to bol di<strong>sk</strong> IBM<br />

De<strong>sk</strong>Star 80 GB, ktorého ce<strong>na</strong> sa v poslednom èase<br />

podstatne zníila. Do budúcnosti oèakávame<br />

nástup rozhrania Serial ATA.<br />

Grafická<br />

karta<br />

GeForce 4 Ti 4600<br />

GRAFICKÁ KARTA<br />

Vývoj v oblasti grafických kariet je revoluèný.<br />

Prejavuje sa to predovšetkým pri výkone v 3D<br />

grafike. Domi<strong>na</strong>nciu v testovaných poèítaèoch<br />

malo riešenie s èipovou súpravou od firmy<br />

nVidia. Mali sme riešenia od GeForce 4 MX 460 a<br />

po <strong>na</strong>jnovšiu GeForce 4 Ti 4600. Najob¾úbenejšou<br />

grafickou kartou pre dodávate¾ov bola GeForce 4<br />

Ti 4200. Dvaja dodávatelia pouili grafickú kartu<br />

od iného dodávate¾a – ATI Radeon 8500<br />

a Matrox Millennium G550. Zatia¾<br />

èo prvá svojím výkonom dokázala<br />

dra krok s kartami<br />

GeForce 4 Ti<br />

4200, riešenie<br />

Matrox bolo<br />

výrazne slabšie. Blišie<br />

sa porov<strong>na</strong>niu kariet ATI<br />

Radeon 8500 a GeForce 4 Ti<br />

4200 venujeme v samostatnom<br />

èlánku v tomto èísle PC REVUE.<br />

Všetky pouité grafické karty umoòovali okrem<br />

pripojenia <strong>na</strong> monitor aj ïalšie funkcie. Napríklad<br />

je to videovstup a výstup, monos zapojenia dvoch<br />

monitorov (tzv. dual head), resp. port DVI, ktorý<br />

vyuijete pri digitálnom pripojení <strong>LCD</strong> monitora.<br />

Výstupy <strong>na</strong> dva <strong>monitory</strong> (zostava Space D a TLG)<br />

Okrem èipovej súpravy výkon ovplyvòuje aj<br />

kapacita videopamäte. Mali sme riešenia s kapacitou<br />

32 MB a 128 MB, k štandardu patrilo 64 MB<br />

RAM. Väèši<strong>na</strong> kariet pouíva pamäte typu DDR.<br />

Karta s pamäou len 32 MB potom, prirodzene, nedokázala<br />

dra krok s vybavenejšími riešeniami.<br />

Netradièné zasúvanie média do DVD mechaniky<br />

(zostava Libra Intelligence 2230+)<br />

Mechanika <strong>na</strong> zapisovanie údajov <strong>na</strong> DVD médiá<br />

(zostava Zero GX226)<br />

DVD, CD−RW A DISKETOVÁ<br />

MECHANIKA<br />

Prakticky všetky poèítaèe boli vybavené mechanikou<br />

DVD a CD-RW. Ak si pozriete nákupné ceny<br />

týchto komponentov, zistíte, e nemá ve¾ký výz<strong>na</strong>m<br />

kupova samotnú CD mechaniku. DVD mechanika<br />

je toti drahšia len zhruba o 500 Sk ako<br />

CD mechanika. Najob¾úbenejšou z<strong>na</strong>èkou DVD<br />

mechaniky v testovaných zostavách bola Toshiba.<br />

Ve¾mi dobré výsledky zo strany rýchlosti<br />

èítania sme u tradiène dosiahli pri modeli od<br />

firmy Pioneer. Tu sme <strong>na</strong>merali a 9,2-násobnú<br />

rýchlos, zatia¾ èo bené DVD mechaniky dosahovali<br />

6- a 7-násobnú rýchlos DVD základu.<br />

V tomto prípade je však manipulácia s médiom<br />

iná ako pri ostatných mechanikách.<br />

Aj ceny mechaník CD-RW výrazne poklesli,<br />

v súèasnosti sa zaèí<strong>na</strong>jú od 2500 Sk bez<br />

DPH. Pokia¾ bola dodaná mechanika CD-<br />

RW, v kadom prípade dodávatelia po<strong>sk</strong>ytli<br />

aj softvérovú výbavu <strong>na</strong> zapisovanie údajov <strong>na</strong><br />

médium CD-R a CD-RW. Najèastejšie bola v testovaných<br />

poèítaèoch CD-RW zapisovaèka od firmy<br />

Teac a ovládacím softvérom bol aHead Nero.<br />

Di<strong>sk</strong>etová mechanika <strong>na</strong>priek jej oèakávanému<br />

zániku tvorí ešte stále súèas výbavy stolného<br />

poèítaèa. Najèastejšie sa vy<strong>sk</strong>ytovali modely<br />

od firiem Teac, Mitsumi a APLS, ale v tomto<br />

prípade <strong>na</strong> z<strong>na</strong>èke príliš nezáleí.<br />

Zostava Zero GX226 obsahovala aj DVD+RW<br />

zapisovaèku od firmy Sony. To nás trochu prekvapilo,<br />

pretoe ce<strong>na</strong> takýchto zapisovaèiek zatia¾<br />

urèite nie je zanedbate¾ná (viac ako 15 000 Sk<br />

bez DPH). V kadom prípade jej existencia výrazne<br />

zvyšuje celkovú úitkovú hodnotu poèítaèa.<br />

Predpokladáme, e o rok bude u DVD zapisovaèka<br />

v štandardnej výbave väèšiny poèítaèov,<br />

podobne ako je to dnes s mechanikou CD-RW.<br />

Stále je tu však istá neistota v oblasti pouitého<br />

formátu zápisu. Zdá sa, e formát DVD+RW je<br />

asi <strong>na</strong>jperspektívnejším riešením <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbliších<br />

pár rokov.<br />

SIEOVÁ KARTA A AUDIOKARTA<br />

Dodávatelia pochopili <strong>na</strong>mi predpokladané pouitie<br />

výkonného poèítaèa a všetky zostavy boli vybavené<br />

sieovou kartou. Rov<strong>na</strong>ko aj pouitý operaèný<br />

systém bol taký, aby umoòoval aj plnohodnotné<br />

pripojenie do siete (teda nie Windows XP<br />

Home Edition). Sieové karty <strong>na</strong>jèastejšie pochádzali<br />

od firiem Intel alebo RealTek, vdy umoòovali<br />

rýchlos a do 100 Mbit/s.<br />

Spoloènos Sofos dodala spolu s poèítaèom aj<br />

adaptér pre Bluetooth, èo povaujeme za perspektívne<br />

riešenie. Takto je moné bezdrôtovo<br />

prepoji viaceré zariadenia do siete.<br />

Ozvuèenie poèítaèa bolo realizované v kadej<br />

zostave. Medzi <strong>na</strong>jlepšie riešenia patrili samostatné<br />

karty Sound Blaster Audigy a Sound<br />

Blaster Live!, ktoré podporujú reim reprodukcie<br />

5.1. Výhodou karty Audigy je aj existencia portu<br />

FireWire <strong>na</strong> tejto karte.<br />

Bluetooth<br />

adaptér<br />

s anténou<br />

(zostava DTK)<br />

Zvuková karta Sound Blaster Audigy s portom<br />

FireWire (zostava Earthquake)<br />

Vo viacerých prípadoch dodávatelia ponúkajú<br />

rozšírenie k zvukovej karte <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e.<br />

Ide o rozšírenie, ktoré po<strong>sk</strong>ytuje základná karta,<br />

doplòujúce konektory sa však <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> samostatnej<br />

do<strong>sk</strong>e. Tu sú umiestnené konektory<br />

pre centrálny satelit a subwoofer, ako i zadné satelity.<br />

Okrem toho je tu aj koaxiálny a optický<br />

digitálny výstup (SPDIF – Sony&Philips Digital<br />

Interference). Dôleité je, e takéto riešenie po<strong>sk</strong>ytuje<br />

plnohodnotnú reprodukciu v reime 5.1.<br />

Umiestnenie týchto konektorov <strong>na</strong> samostatnú<br />

kartu si vysvet¾ujeme tým, e zatia¾ neexistuje<br />

špecifikácia <strong>na</strong> ich usporiadanie priamo <strong>na</strong><br />

zadnom paneli <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e.<br />

KLÁVESNICA, MYŠ, MODEM<br />

V oblasti klávesníc sa nedeje niè prevratné, potešila<br />

nás hlavne bezdrôtová klávesnica od firmy<br />

Microsoft, ktorá bola dodaná k poèítaèu PC Business.<br />

Potvrdila sa <strong>na</strong>ša domnienka o vývoji poèítaèových<br />

myší. Okrem pár výnimiek boli všetky<br />

Optická myš u patrí v tejto triede poèítaèov k štandardu<br />

46 PC REVUE 10/2002

myši optické a s kolie<strong>sk</strong>om. Optická myš je pod¾a<br />

nás výhodou – zbaví vás starostlivosti o gu¾ôèku<br />

a aj podloku. V teste sme mali nieko¾ko dômyselných<br />

myší s viacerými tlaèidlami – <strong>na</strong> ich výz<strong>na</strong>m<br />

si však musí pouívate¾ privyknú.<br />

Modem tvoril z h¾adi<strong>sk</strong>a predpokladaného vývoja<br />

nepovinnú výbavu poèítaèov. Najfrekventovanejší<br />

typ bol Microcom De<strong>sk</strong>Porte a InPorte. Nevyluèujeme,<br />

e modem sa môe uplatni aj v kancelár<strong>sk</strong>om<br />

<strong>na</strong>sadení – dá sa ním <strong>na</strong>pr. faxova, resp. pripája<br />

<strong>na</strong> niektoré vyhradené bankové sluby.<br />

OPERAÈNÝ SYSTÉM A DOPLNKOVÁ<br />

SOFTVÉROVÁ VÝBAVA<br />

Operaèný systém sme v zadaní testu nepredpisovali.<br />

Dodávatelia si mohli vybra ¾ubovo¾ný systém,<br />

upozornili sme ich len <strong>na</strong> monos pripojenia poèítaèa<br />

do siete. Najèastejšie pritom dodávatelia pouili<br />

operaèný systém Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l<br />

v sloven<strong>sk</strong>ej verzii. Ïalej <strong>na</strong>sleduje systém<br />

Windows 2000 Professio<strong>na</strong>l v èe<strong>sk</strong>ej verzii.<br />

Vy<strong>sk</strong>ytli sa aj riešenia s operaèným systémom Windows<br />

Me a Windows 98 v sloven<strong>sk</strong>ej verzii.<br />

Doplnkovú softvérovú výbavu tvoril vo väèšine<br />

prípadov antivírusový systém AVG 6.0, systém<br />

aHead Nero <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie <strong>na</strong> CD médiá, Norton<br />

Internet Security, Norton Utilities a slovník Lingea.<br />

Našli sme aj kartu Internet Max <strong>na</strong> pripojenie<br />

k internetu a nieko¾ko hier priloených ku grafickej<br />

karte a demonštraèných verzií programov.<br />

BIOS A DOPLNKOVÁ VÝBAVA<br />

BIOS v testovaných poèítaèoch pochádzal od firiem<br />

Intel, Award a AMI. Páèilo sa nám riešenie oz<strong>na</strong>èené<br />

ako Live BIOS. V tomto prípade po <strong>na</strong>behnutí<br />

operaèného systému si poèítaè sám cez internet<br />

overí aktuálnos pouitej verzie BIOS-u. Pokia¾ sa<br />

nájde nová verzia, pouívate¾ je <strong>na</strong> túto <strong>sk</strong>utoènos<br />

upozornený a všetky potrebné kroky <strong>na</strong> prípadnú<br />

aktualizáciu BIOS-u sa vyko<strong>na</strong>jú automaticky.<br />

Keïe takéto do<strong>sk</strong>y obsahujú pamä <strong>na</strong> dve verzie<br />

BISO-u, vdy sa mono vráti aj k staršej verzii –<br />

pokia¾ sa vám nová verzia príliš neosvedèila (to sa<br />

niekedy stáva).<br />

Ve¾mi èasto sa dodáva aj program, ktorý zobrazuje<br />

informácie z BIOS-u v operaènom systéme.<br />

Pomocné utility vás informujú aj o detailoch prevádzky<br />

poèítaèa, ako je <strong>na</strong>pájanie a teplota (viaceré zostavy)<br />

Ob¾úbený je nástroj <strong>na</strong> zobrazenie teploty procesora<br />

alebo presných hodnôt <strong>na</strong>pájania komponentov<br />

poèítaèa.<br />

Ïalšiu doplnkovú výbavu tvoril ve¾mi èasto niektorý<br />

zo systémov <strong>na</strong> diagnostiku poruchy. Najèastejšie<br />

sme videli systém, ktorý poruchu sig<strong>na</strong>lizoval<br />

pomocou štvorice LED diód <strong>na</strong> zadnom paneli.<br />

Diagnostika poruchy pomocou LED diód <strong>na</strong> zadnom<br />

paneli (viaceré zostavy)<br />

Zostava Office PRO pouívala oz<strong>na</strong>movanie poruchy<br />

pomocou hlasového výstupu. Podmienkou<br />

je, e k zostave musí by pripojená reproduktorová<br />

sústava. V <strong>na</strong>stavení BIOS-u sa pritom dá vybra<br />

niektorý zo západoeuróp<strong>sk</strong>ych jazykov, v ktorom<br />

sa bude oz<strong>na</strong>mova porucha.<br />

Takýto systém rozpozná <strong>na</strong>jbenejšie poruchy –<br />

nedostatoèný kontakt pamäových modulov, povytiahnutý<br />

kábel od pevného di<strong>sk</strong>u a pod. Pripomeòme,<br />

e tento systém sme videli po prvýkrát v poèítaèi<br />

z<strong>na</strong>èky HP, kde sa pouíval systém oz<strong>na</strong>movania<br />

poruchy s vyuitím zabudovaného reproduktora.<br />

Jeho zvuk sa však prenášal do servisného stredi<strong>sk</strong>a<br />

pomocou telefónu a detekcia poruchy nebola<br />

primárne urèená pre pouívate¾a.<br />

SKRINKA A VNÚTORNÉ<br />

VYHOTOVENIE<br />

Pri tomto teste sme videli nieko¾ko zaujímavých<br />

<strong>sk</strong>riniek. Predovšetkým nás zaujal tmavosivý dizajn,<br />

ktorý pouili traja dodávatelia. Porty USB sa<br />

Porty USB a audio šikovne umiestnené pod výklopným<br />

vekom (zostava CAD Advanced)<br />

ove¾a viac ako v minulosti presunuli <strong>na</strong> predný panel<br />

<strong>sk</strong>rinky. Netreba tak zápasi s pripojením kábla<br />

<strong>na</strong> zadnom paneli.<br />

Všetky zostavy boli dodané vo vyhotovení miditower,<br />

výkon <strong>na</strong>pájacieho zdroja sa pohyboval od<br />

250 do 300 W. Najväèší dojem pritom <strong>na</strong> nás urobila<br />

<strong>sk</strong>rinka s oz<strong>na</strong>èením Neon, ktorú pouili dodávatelia<br />

ProCA a EMT. V tomto prípade sú porty USB,<br />

ako aj port FireWire vyvedené <strong>na</strong> pravý bok predného<br />

panela. Navyše existuje aj variant tejto <strong>sk</strong>rinky,<br />

pri ktorom je predný panel doplnený o teplomer<br />

vnútornej teploty v <strong>sk</strong>rinke. Ve¾mi podobnú<br />

<strong>sk</strong>rinku sme videli aj v zostave, ktorú nám dodala<br />

spoloènos LIBRA Electronics.<br />

V poslednom èase sa do nášho testu dostávajú<br />

poèítaèe, ktoré sa vyz<strong>na</strong>èujú precíznym vnútorným<br />

vyhotovením. Dodávatelia si pravdepodobne zvykli<br />

<strong>na</strong> to, e ich pri teste <strong>na</strong>ozaj rozoberáme a vyhotovenie<br />

kontrolujeme. Ostáva dúfa, e takéto vyhotovenie<br />

sa ponúka aj beným pouívate¾om. Pri<br />

tomto teste nás obzvláš zaujalo vyhotovenie poèítaèov<br />

od firiem EMT a Voyett.<br />

Zaujímavé prepojovacie káble medzi mechanikami<br />

a základnou do<strong>sk</strong>ou sme videli v zostave od

POROVNÁVACÍ TEST<br />

48 PC REVUE 10/2002<br />

Tab. 1 Technické parametre testovaných zostáv<br />

Parameter/Zostava 3N Ma<strong>na</strong>ger BRAVE BlackLine CAD Advanced DTK Computer Earthquake Libra Intelligence Office PRO 5000 EMT Business SPACE D TLG−993 Zero GX226<br />

XP 2000+ 2260+ FirstClass<br />

Oz<strong>na</strong>èenie procesora Intel Pentium 4, AMD Athlon XP Intel Pentium 4 Intel Pentium 4 Intel Pentium 4 Intel Pentium 4 Intel Pentium 4 AMD Athlon XP Intel Pentium 4 Intel Pentium 4 Intel Pentium 4<br />

2 GHz 2000+ 2,26 GHz 2,26 GHz 1,6 GHz 2,26 GHz 2,20 GHz 2000+ 2,53 GHz 2,4 GHz 2,26 GHz<br />

Frekvencia procesora [GHz] 2,04 1,67 2,26 2,26 1,62 2,26 2,22 1,67 2,53 2,4 2,26<br />

Kapacita cache L2 [KB] 512 256 512 512 256 512 512 256 512 512 512<br />

Kapacita systémovej RAM [MB] 256 DDR 256 DDR 512 RIMM 512 DDR 512 DDR 512 DDR 512 DDR 512 DDR 256 DDR 512 DDR 512 RIMM<br />

Typ základnej do<strong>sk</strong>y i845TE8712 MSI MS−6380E Intel D850EMV2 Epox EP−4BEAV+B2 Microstar MS−6398 Gigabyte GA−8IEXP AsusTek P4B533−E MSI MS−6380E MSI MS−654 E Intel D845EBG2 Intel D850EMV2<br />

Typ èipovej súpravy Intel 82845 Via VT−8366/A Intel 82850 Intel 82845 Intel 82845 Intel 82845 AsusTek 82845 Via KT333 SiS645DX Intel 82845 Intel 82850<br />

Frekvencia FSB [MHz] 4×100 2×133 4×133 4×133 4×100 4×133 4×100 2×133 4×100 4×133 4×133<br />

Frekvencia styku s pamäou [MHz] 2×133 2×166 2×400 2×134 2×133 2×133 2×133 2×166 2×133 2×133 2×400<br />

Poèet pozícií PCI 6 5 5 5 5 6 6 5 5 6 5<br />

Poèet pozícií pre moduly RAM 2 3 4 3 3 3 3 3 3 2 4<br />

Poèet portov CNR 1 1 0 0 1 1 0 1 1 1 0<br />

Poèet USB portov 1.1 2 2 4 2 4 0 0 2 2 0 0<br />

Poèet USB portov 2.0 4 2 0 2 0 6 4 2 5 4 4<br />

Poèet portov FireWire 0 0 0 0 1 3 2 2 0 0 0<br />

Poèet sériových portov 2 2 2 2 2 2 2 2 2 1 2<br />

Game port áno áno nie áno áno áno áno áno áno áno nie<br />

Typ grafickej karty ATI Radeon 8500 nVidia GeForce 4 MSI GeForce 4Ti Gainward nVidia nVidia GeForce 4 nVidia GeForce 4 Matrox Millennium MSI GeForce 4 nVidia GeForce 4 MSI GeForce 4 nVidia GeForce 4<br />

Ti 4200 4200 GeForce 4 Ti 4200 Ti 4200 Ti 4200 G550 Ti 4400 MX 460 MX 460 Ti 4600<br />

Kapacita videopamäte [MB] 64 64 64 64 64 64 32 128 64 64 128<br />

Porty grafickej pamäte VGA, DVI, Svideo VGA, DVI, Svideo VGA, DVI, Svideo VGA, DVI, Svideo VGA, DVI, Svideo VGA, S−video VGA, DVI, RCA In, Out VGA, DVI, Svideo 2× VGA, Svideo 2× VGA, Svideo VGA, DVI, Svideo<br />

Typ pevného di<strong>sk</strong>u Seagate Barracuda Seagate Barracuda Seagate Barracuda Maxtor D740X Seagate Barracuda Western Digital Seagate Barracuda IBM De<strong>sk</strong>Star IBM De<strong>sk</strong>Star Seagate Barracuda Western Digital<br />

ATA IV ATA IV ATA IV 800BB ATA IV, 2× cez RAID 0 ATA IV<br />

Kapacita pevného di<strong>sk</strong>u [GB] 80 40 60 40 80 80 80 80 80 80 120<br />

Otáèky pevného di<strong>sk</strong>u [ot./min.] 7200 7200 7200 7200 7200 7200 7200 7200 7200 7200 7200<br />

Typ CD−ROM/DVD Toshiba DVD−ROM Sony DVD N/A Toshiba DVD−ROM Pioneer Pioneer DVD−106 Toshiba SD−R1202 Toshiba DVD−ROM Toshiba DVD−ROM Toshiba DVD−ROM Toshiba DVD−ROM<br />

SD−M1612 DDU−1611 SD−R1202 DVD−ROM−500M DVD 12× SD−M1612 SD−M1612 SD−M1612 SD−M1612<br />

Typ CD−RW LiteOn N/A TEAC CD−W540E combo Toshiba Lite−On LRR−24102B Teac CD−W540E combo Toshiba Teac CD−W540E MSI 40X12 TEAC CD−W540E Sony DVD+RW<br />

LTR−40125W CD−RW 16× 10× 40× CD−RW 16× 10× 40× DRU−120A<br />

Typ di<strong>sk</strong>ovej mechaniky ALPS Mitsumi ALPS Teac ALPS Teac Samsung Sony ALPS Teac Teac<br />

Typ sieového adaptéra Realtek RTL8139 SMC 1255TX 10/100 Intel Pro/100 VE Bluetooth IBM Netfinity 10/100 Intel PRO/100 VE Intel PRO/100 VE Realtek RTL8139 Realtek RTL8139 Intel PRO/100 Intel PRO/100 VE<br />

Výrobca BIOS−u Phoenix AMI Intel Award AMI Award Award AMI AMI Intel Intel<br />

Typ klávesnice DTK multimedial Lite−On 6200H Logitech Deluxe DTK K−9818 Logitech Navigator KeyTronic Microsoft Wireless Chicony PS/2 Internet Chicony Genius KB−10X<br />

Typ modemu Microcom InPorte N/A N/A Microcom De<strong>sk</strong>Port Lucent WinModem Actiontec 56k N/A Microcom InPorte N/A N/A Microcom De<strong>sk</strong>Port/L<br />

56k/L<br />

Voice 56k<br />

Typ myši Genius Netscroll+ Genius NetScroll/PS Logitech Dual DTK optical Microsoft Logitech Dual Logitech optical Microsoft Wireless Genius NetScroll Microsoft Genius NetScroll<br />

Optical Intellimouse Optical + optical Intellimouse + optical<br />

Typ audiokarty AC'97 + Via AC'97 ADI 1885 AC'97 Sound Blaster Realtec 650 6−kanál CMI87838 AC'97 + 2× LineOut AC'97 + 2×LineOut Sound Blaster Live! Intel ICH2<br />

2×LineOut (SoundMAX) speaker Audigy a Digital Audio a Digital Audio<br />

+ micro. front panel<br />

Výkon <strong>na</strong>pájacieho zdroja [W] 300 250 300 300 300 300 250 300 300 300 300<br />

Dodaný operaèný systém Windows 2000 Windows 98SE SKWindows 2000 Windows Me SK Windows XP Windows XP Windows XP Windows XP Windows XP Windows XP Windows 2000<br />

Prof. CZ Prof CZ Prof. Sk Prof. SKProf. SK Professio<strong>na</strong>l Professio<strong>na</strong>l Sk Prof SK Prof. CZ<br />

Ïalšia výbava DVD prehrávaè, hry, konektory AVG 6.0, Nero, Bluetooth Nero, 1×CD−R Norton Internet slovník Lingea, nero, AVG 6.0, Norton Nero, 2× CD−R Norton Internet hry, DVD prehrávaè,<br />

Nero, 2×CDR médiá, hry, konektory médium, Security, Antivirus, DVD prehrávaè, Utilities 6.0, hry, médiá, konektor Security 2002, nástroje <strong>na</strong> sprac.<br />

SMS FunTom, NOD, DVD prehrávaè Lingea Lexicon, karta InternetMax konektory, DVD <strong>na</strong> video a kábel, NTI CD Maker, videa, konektory<br />

slúchadlá, Linux, hry Money, S602, CA prehrávaè, kabelá AVG 6.0, DVD konektory,<br />

BitWare, konektory ku gr. karte player, hry prehrávaèe<br />

Doba záruky [mesiacov] 36 24 36 24 36 24 36 36 24 36 36<br />

Ce<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 38 990 30 350 47 770 46 450 37 990 49 800 53 700 52 032 40 650 46 333 65 900<br />

Zapoièala firma 3N Trading ProCA Štor CAD computers Sofos Computer Club LIBRA Electronics AutoCont EMT Voyett Telegrafia Zero<br />

H A R D W A R E

Bezpeèné uchytenie prepojovacích káblov umoòuje aj manipuláciu s nimi (zostava PC Business)<br />

Netradièné prepojovacie káble (zostava 3N Ma<strong>na</strong>ger)<br />

firmy 3N Trading. Namiesto plochých boli toti<br />

pouité kruhové káble a koncovky vyluèovali monos<br />

opaèného pripojenia. Takéto riešenie je výkonnejšie<br />

ako ploché káble aj z h¾adi<strong>sk</strong>a vetrania<br />

komponentov zostavy.<br />

DÅKA ZÁRUKY<br />

Najkratšou záruènou dobou výkonnej zostavy je 24<br />

mesiacov, a v siedmich prípadoch je však doba<br />

záruky 36 mesiacov. Tri roky povaujeme za dobu<br />

morálnej ivotnosti poèítaèa a ide tak v istom zmysle<br />

o doivotnú záruku. Ešte výhodnejšie je, ak vám<br />

dodávate¾ zaruèí aj výmenu poèítaèa, pokia¾ oprava<br />

poèítaèa nebude vyko<strong>na</strong>ná do stanoveného èasu.<br />

AKO SME TESTOVALI?<br />

S poèítaèmi sme pracovali presne v takom stave,<br />

v akom sme ich dostali od dodávate¾ov. Neoverovali<br />

sme si, èi neexistujú novšie ovládaèe pre jednotlivé<br />

komponenty. To bolo úlohou dodávate¾ov.<br />

Testovanie sme rozdelili <strong>na</strong> test komponentov<br />

poèítaèa a aplikaèné testy. V rámci testov komponentov<br />

sme sa zamerali <strong>na</strong> procesor, pamä, pevný<br />

di<strong>sk</strong>, 3D grafiku a výkon mechaniky CD/DVD. V prípade<br />

kadého komponentu sme pouili minimálne<br />

dva testy – kadý od iného výrobcu. S<strong>na</strong>ili sme sa<br />

tak minimalizova riziko, e niektorý test hodnotí<br />

len urèitú èas komponentu.<br />

Vo všeobecnosti sme pri komponentoch pouili<br />

testovacie programy PCMark 2002, 3DMark 2002<br />

(obidva <strong>na</strong> <strong>www</strong>.madonion.<strong>sk</strong>), SiSoft Sandra 2002<br />

(<strong>www</strong>.sisoftware.demon.co.uk/sandra), Ziff-Davis 3D<br />

WinMark 2000 (<strong>www</strong>.etestinglabs.com), CD a DVD<br />

Tach 98 (oba <strong>na</strong> <strong>www</strong>.tcdlabs.com). Vdy sme pouili<br />

také výsledky testu, ktoré sa týkali konkrétneho<br />

komponentu. Väèšinu testovacích programov si<br />

môete stiahnu zadarmo z internetu a nájdete ich<br />

aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom CD v tomto èísle PC REVUE. Niektoré<br />

programy je moné zí<strong>sk</strong>a len komerèným spôsobom<br />

a musíte si ich obyèajne objed<strong>na</strong> <strong>na</strong> CD médiu.<br />

Celkový výkon poèítaèov sme merali pomocou<br />

aplikaèných programov. V tomto prípade sme sa<br />

spo¾ahli <strong>na</strong> komerène šírené testovacie programy,<br />

ktoré pouívajú aj iné èasopisy, resp. testovacie<br />

laboratóriá pri hodnotení poèítaèov. Išlo o program<br />

BAPCo SYSMark 2001 (<strong>www</strong>.bapco.com), Ziff-Davis<br />

Content Creation a Ziff-Davis Business Winstone<br />

(oba <strong>www</strong>.etestinglabs.com). V prípade testovacieho<br />

programu BAPCo SYSMark sme zámerne pouili<br />

verziu z minulého roku. Verzia 2002 pod¾a viacerých<br />

zdrojov viac zvýhodòovala procesor Intel<br />

oproti riešeniu od firmy AMD. Spoloènos AMD pritom<br />

zaèala s firmou BAPCo rokovania o doplnení èi<br />

zmene tohto testovacieho programu. Tieto <strong>sk</strong>utoènosti<br />

sme si overovali aj u výrobcu testovacieho<br />

programu. Zí<strong>sk</strong>ali sme odporúèanie poui buï verziu<br />

2001, alebo poèka <strong>na</strong> verziu 2003, ktorá by<br />

mala by uvo¾nená <strong>na</strong> konci tohto roku.<br />

Aplikaèné testy sme rozdelili <strong>na</strong> dve kategórie.<br />

Prvou kategóriou sú kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie a druhou<br />

grafické a internetové aplikácie. Kancelár<strong>sk</strong>e<br />

aplikácie predstavujú testy s balíkom Microsoft<br />

Office 2000, ïalej Microsoft FrontPage, Project<br />

2000, Netscape Communicator a Lotus Notes.<br />

Grafické a internetové aplikácie sú zamerané<br />

<strong>na</strong> tvorbu 2D grafického obsahu a vytváranie<br />

internetových stránok. V tejto kategórii sa hodnotí<br />

aj rýchlos poèítaèa pri prehrávaní videa, jeho<br />

strihaní, práca s audiosúbormi, aplikácia grafických<br />

filtrov <strong>na</strong> obrázky a pod. Pouívajú sa aplikácie<br />

ako Adobe Photoshop a Premiere, Macromedia<br />

Flash a Dreamweaver a Windows Media<br />

Encoder. Túto kategóriu treba oddeli od testov<br />

3D grafiky, ktorá sa špeciálne zameriava <strong>na</strong> testy<br />

pri nároèných vizualizáciách.<br />

Pri hodnotení sme <strong>na</strong>vyše zoh¾adnili aj doplnkovú<br />

výbavu. Hodnotili sme len takú doplnkovú výbavu,<br />

ktorá má pod¾a nášho názoru zmysel pre<br />

cie¾ového pouívate¾a výkonného poèítaèa. Najviac<br />

sme tak ocenili DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku, ïalej CD-RW,<br />

antivírusový program alebo systémovú utilitu,<br />

porty FireWire a USB 2.0, dåku záruky, kapacitu<br />

pevného di<strong>sk</strong>u, podporu protokolu Bluetooth, existenciu<br />

modemu a špeciálnej zvukovej karty.<br />

AKO SME HODNOTILI?<br />

Všetky <strong>na</strong>merané hodnoty sú uvedené v tabu¾ke 2,<br />

prièom sme tu uviedli aj prepoèítané hodnoty, ktoré<br />

charakterizujú vlastnosti posudzovanej zostavy.

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Z komponentových a aplikaèných testov sme<br />

vytvorili parameter, ktorý oz<strong>na</strong>èujeme ako výpoètový<br />

výkon. Do tohto parametra sme zapoèítali<br />

všetky parametre zí<strong>sk</strong>ané pri testovaní s urèitými<br />

váhami. Najvyššiu váhu sme pridelili výsledkom<br />

aplikaèných testov. Obidvom kategóriám aplikaèných<br />

testov sme pridelili váhu 25 %.<br />

Testom komponentov sme v prevanej väèšine<br />

prisúdili 10-percentný vplyv. Týka sa to testu procesora,<br />

pamäte, pevného di<strong>sk</strong>u a 3D grafiky. Testu<br />

CD/DVD mechaniky sme stanovili len 5-percentný<br />

vplyv, pretoe sa pod¾a nášho názoru pouíva<br />

predovšetkým pri inštalácii softvéru. Spoèítaním<br />

takto váhovaných výsledkov sme zí<strong>sk</strong>ali<br />

výpoètový výkon. K nemu sme ïalej pripoèítali 5-<br />

percentný vplyv doplnkovej výbavy a dostali sme<br />

hodnotenie, ktoré oz<strong>na</strong>èujeme ako výkon. Tento<br />

parameter sme pouili ako jeden z dvoch hlavných<br />

kritérií <strong>na</strong> celkové hodnotenie poèítaèovej<br />

zostavy.<br />

Bodové hodnotenia jednotlivých zostáv nájdete<br />

pri opise kadého poèítaèa. Maximálny bodový zi<strong>sk</strong><br />

v kadej kategórii je 10 bodov a takýto výsledok dosiahla<br />

zostava, ktorá v danej kategórii zvíazila.<br />

K celkovému hodnoteniu neodmyslite¾ne patrí<br />

aj ce<strong>na</strong> poèítaèa. Na rozdiel od ostatných hodnotení<br />

sme v tomto prípade pouili nepriamu<br />

úmeru – nišia ce<strong>na</strong> teda z<strong>na</strong>mená vyššie bodového<br />

hodnotenie.<br />

Delením výkonu predajnou cenou systému<br />

dostaneme parameter výkon/ce<strong>na</strong>. Ten tvoril<br />

druhé hlavné kritérium <strong>na</strong> koneèné vyhodnotenia<br />

zostavy.<br />

VYHODNOTENIE<br />

Pod¾a parametrov, ktoré sme opísali v èasti Ako<br />

sme hodnotili, sme urèili prvé tri miesta pod¾a<br />

parametrov výkon a výkon/ce<strong>na</strong>. Zostava s <strong>na</strong>jvyšším<br />

výkonom je Zero GX226 od firmy Zero. Tento<br />

poèítaè za svoje umiestnenie vïaèí výkonnému<br />

procesoru, pamätiam RIMM, <strong>na</strong>jvýkonnejšej grafickej<br />

karte v <strong>na</strong>šom teste a doplnkovej výbave<br />

(DVD + RW <strong>na</strong>pa¾ovaèka). Zároveò je to však zostava<br />

z <strong>na</strong>jvyššou cenou – viac ako dvakrát drahšia<br />

ako <strong>na</strong>jlacnejšia zostava v teste.<br />

Na druhom mieste zo strany hodnotenia výkonu<br />

sa umiestnila zostava Libra Intelligence<br />

2260+, ktorú dodala spoloènos LIBRA Electronics.<br />

Na vynikajúcom výkone sa podpísal výkonný<br />

procesor, rýchly pevný di<strong>sk</strong> pripojený <strong>na</strong> radiè<br />

RAID a výkonná grafická karta.<br />

Tretie miesto patrí zostave TLG-993 od firmy<br />

Telegrafia. Tá je vybavená dobrým procesorom<br />

a dobré výsledky dosiahla pri hodnotení aplikácií<br />

<strong>na</strong> tvorbu obsahu.<br />

Zo stránky pomeru výkon/ce<strong>na</strong> sa <strong>na</strong> prvom<br />

mieste umiestnil poèítaè Brave BlackLine XP<br />

2000+ od firmy ProCA. Je to <strong>na</strong>jlacnejšia zostava<br />

v teste, pritom dodávka i vyhotovenie zodpovedá<br />

baleniu z<strong>na</strong>èkového poèítaèa.<br />

Na druhom mieste pri hodnotení pomeru výkonu<br />

k cene je zostava Space D od firmy Voyett. Tá<br />

obsahuje <strong>na</strong>jrýchlejší procesor a pritom jej ce<strong>na</strong><br />

je pod priemernou cenou testovaných poèítaèov.<br />

Tretie miesto patrí poèítaèu 3N Ma<strong>na</strong>ger od firmy<br />

3N Trading.<br />

Ako obyèajne aj teraz pripomí<strong>na</strong>me, e <strong>na</strong>mi<br />

zvolený spôsob hodnotenia je len jeden z moných.<br />

Ak máte iné preferencie, ako sme stanovili<br />

my, staèí zostavi inú vyhodnocovaciu funkciu.<br />

Tak si môete sami urèi, aká zostava je pre vás<br />

optimál<strong>na</strong>. Rov<strong>na</strong>ko platí, e kadý z dodávate¾ov<br />

je schopný zostavu prispôsobi vašim poiadavkám.<br />

Komponenty si môete urèi aj pomocou<br />

výsledkov nášho testu.<br />

Na záver ešte jed<strong>na</strong> poznámka. Iste ste si<br />

všimli, e v tomto teste sa ne<strong>na</strong>chádza ani jeden<br />

poèítaè od svetového výrobcu. Bohuia¾, pre väèšinu<br />

z nich sa novou stratégiou stalo nepo<strong>sk</strong>ytova<br />

svoje produkty do testu, pokia¾ sa majú porovnáva<br />

z<strong>na</strong>èkové a <strong>sk</strong>ladané poèítaèe. Je to škoda,<br />

pretoe hlavne v tejto kategórii poèítaèov by<br />

sa mohli prejavi výhody z<strong>na</strong>èkovej zostavy. Pokúsime<br />

sa však prehodnoti podobným spôsobom<br />

aj niektoré z<strong>na</strong>èkové poèítaèe.<br />

<br />

Tab. 2 Namerané a vypoèítané hodnoty pri testovaní zostáv. Tuèným sú vyz<strong>na</strong>èené <strong>na</strong>jlepšie výsledky.<br />

Test/Zostava 3N BRAVE CAD DTK Earthquake Libra Office PC SPACE D TLG−993 Zero GX226<br />

Ma<strong>na</strong>ger BlackLine Advanced Computer Intelligence PRO 5000 Business<br />

XP 2000+ 2260+<br />

Výkon procesora (váha 10 %)<br />

PCMark 2002−CPU [<strong>sk</strong>óre] 5026 4904 5536 5408 3923 5617 5430 4930 5951 5867 5475<br />

Sandra CPU [MIPS] 3905 4580 4441 4202 3096 4477 4267 4614 4620 4507 4371<br />

Sandra CPU MM Int. [it/s] 8039 9134 8896 8844 6363 9012 8752 9213 9956 9464 8880<br />

Sandra CPU MM FP [it/s] 10 049 10 123 10 862 11 090 7954 11 302 10 962 10 179 12 052 11 813 11 111<br />

Celkovo výkon procesora 83 89 92 91 66 94 91 90 100 97 92<br />

Výkon pamäte (váha 10 %)<br />

PCMark 2002−Memory [<strong>sk</strong>óre] 4800 3431 5565 4590 3654 4731 4589 3123 4317 4761 5759<br />

Sandra Chipset Memory Int [MB/s] 2067 1972 2806 1817 2020 2041 2050 1967 1907 1983 2806<br />

Sandra Chipset Memory Float [MB/s] 2070 1840 2803 1741 2016 2040 2048 1841 1916 1979 2807<br />

Celkovo výkon pamäte 77 65 99 69 69 76 75 63 70 75 100<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u (váha 10 %)<br />

PCMark 2002−HDD [<strong>sk</strong>óre] 804 1019 900 802 908 1108 1049 804 1002 902 1102<br />

Sandra HDD [kB/s] 23 984 26 385 24 977 23 455 25 664 29 861 36 874 23 988 31 482 24 155 28 316<br />

Celkovo výkon pevného di<strong>sk</strong>u 71 84 77 70 78 93 100 71 90 75 91<br />

Výkon grafiky (váha 10 %)<br />

3DMark 2002 [<strong>sk</strong>óre] 8047 9546 10 003 9298 7875 9664 1153 10 156 5857 6512 11 097<br />

ZD 3D WinMark2000 [<strong>sk</strong>óre] 247 276 291 287 232 279 30 305 189 198 326<br />

Celkovo výkon grafiky 74 85 90 86 71 86 10 93 55 60 100<br />

Výkon CD/DVD mechaniky (váha 5 %)<br />

CD Tach 98 [násobok základu] 30,4 26,6 21,5 20,1 26,2 26,5 27,7 29,7 29,3 31,6 29,7<br />

DVD Tach 98 [násobok základu] 6,3 7,8 N/A 5,4 6,1 9,2 5,4 6,2 6,2 5,5 6,2<br />

Celkovo CD/DVD mechanika 90 92 37 67 81 100 80 88 87 87 88<br />

Aplikaèné testy / kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie (váha 25 %)<br />

BAPCo Office Productivity [<strong>sk</strong>óre] 172 174 192 167 142 198 197 190 206 203 205<br />

ZD Bussiness Winstone [<strong>sk</strong>óre] 52,8 56,1 55 57,8 42,4 57,5 65 56,9 58,2 56,5 64,2<br />

Celkovo apl. testy kancelár<strong>sk</strong>e 83 86 90 86 68 93 99 91 96 94 100<br />

Aplikaèné testy / grafické a internetové aplikácie (váha 25 %)<br />

BAPCo Internet Content Creation [<strong>sk</strong>óre] 222 177 253 183 167 252 233 187 235 246 250<br />

ZD Content Creation 2001 [<strong>sk</strong>óre] 67,3 61,5 82,2 75,6 59,3 84,2 83,7 83,6 73,1 81,4 74,3<br />

Celkovo grafické a internetové testy 84 72 99 81 68 100 96 87 90 97 94<br />

Výpoètový výkon 84 84 93 84 73 97 88 88 90 91 100<br />

Doplnková výbava (váha 5 %)<br />

Celková doplnková výbava 75 6 51 53 70 75 70 74 53 57 100<br />

Výkon 84 82 92 83 73 96 88 88 89 90 100<br />

Predajná ce<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 38 990 30 350 47 770 46 450 37 990 49 800 53 700 52 032 40 650 46 333 65 900<br />

Body ce<strong>na</strong> 8 10 6 7 8 6 6 6 7 7 5<br />

Výkon/ce<strong>na</strong> 20 25 18 17 18 18 15 16 21 18 14<br />

50 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

Kategória<br />

výkon / ce<strong>na</strong><br />

3N Ma<strong>na</strong>ger<br />

V tomto prípade dodávate¾ pouil grafickú kartu<br />

od firmy ATI. Karta Radeon 8500 dosiahla dobrý<br />

výkon v oblasti 3D grafického výkonu. Hlavne test<br />

3D WinMark 2000 dopadol pre túto zostavu priaznivo.<br />

Zabudovaný modem podporuje aj hlasovú komunikáciu<br />

cez mikrofón a reproduktor, ako i posielanie<br />

SMS správ. V dodávke bol aj kompletný antivírusový<br />

systém NOD a aj operaèný systém Linux.<br />

Páèilo sa nám aj vnútorné vyhotovenie s okrúhlymi<br />

prepojovacími káblami medzi mechanikami<br />

a základnou do<strong>sk</strong>ou. Konektory <strong>na</strong> zadnom paneli<br />

sú zlátené. Na prednom paneli sú umiestené<br />

4 porty USB a konektory audio. Na tento typ zostavy<br />

dodávate¾ po<strong>sk</strong>ytuje náhradný poèítaè, ak oprava<br />

nebude odstránená do troch pracovných dní.<br />

Dodávate¾: 3N Trading, iar <strong>na</strong>d Hronom,<br />

<strong>www</strong>.3ntrading.<strong>sk</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 38 990 Sk bez DPH<br />

Záruka: 36 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Procesorový výkon:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Pamäový systém:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Grafický výkon v 3D aplikáciách: OOOOOOOGGG<br />

CD/DVD mechanika:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách: OOOOOOOOGG<br />

Výkon v 2D grafických aplikáciách: OOOOOOOOGG<br />

Doplnková výbava:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Kategória<br />

výkon / ce<strong>na</strong><br />

BRAVE BlackLine XP<br />

2000+<br />

CAD Advanced<br />

Dodávate¾ v tejto zostave pouil pamäte typu RIMM<br />

a <strong>na</strong> výsledku testov sa to aj jasne prejavilo.<br />

Zaujímavé je, e v zostave CAD Advanced bola<br />

pouitá len mechanika CD-RW, ale vzh¾adom <strong>na</strong><br />

dosiahnutú rýchlos èítania tejto mechaniky povaujeme<br />

toto riešenie za dostatoèné. DVD médium<br />

však touto jednotkou nepreèítate, vzh¾adom <strong>na</strong><br />

kancelár<strong>sk</strong>e pouitie zostavy to ani nie je nevyhnutné.<br />

Názov poèítaèa pod¾a výsledkov <strong>na</strong>šich testov<br />

<strong>sk</strong>utoène vyjadruje úèel jeho pouitia. Ide o zostavu,<br />

ktorá sa uplatní v aplikáciách CAD s renderovaním<br />

scén, aplikáciách s poiadavkou <strong>na</strong> vysoký výpoètový<br />

výkon a pamäový systém. Na <strong>sk</strong>rinke sa<br />

DTK Computer<br />

Dodávate¾ pouil procesor Intel s vyššou frekvenciou<br />

a základnú kartu EPoX s podporou pretaktovávania.<br />

Zaujímavosou je pouitie modulu Bluetooth,<br />

èo povaujeme za perspektívny spôsob komunikácie<br />

predovšetkým v podniku. Tento modul<br />

sa pripája <strong>na</strong> port USB <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e. Súèasou<br />

dodávky je aj modul Bluetooth v podobe k¾úèa pre<br />

port USB. Bezdrôtovým spôsobom ním môete komunikova<br />

so susednými poèítaèmi, tlaèiaròami èi<br />

telefónom. V dodávke bola aj kombinovaná mechanika<br />

DVD + CD-RW.<br />

Výkon celkovej zostavy je dobrý, spokojní sme<br />

boli predovšetkým s výkonom procesora a grafického<br />

systému. Pevný di<strong>sk</strong> bol o nieèo pomalší,<br />

Tento poèítaè bol dodaný v efektnej tmavosivej<br />

<strong>sk</strong>rinke typu Neon s portmi USB a FireWire <strong>na</strong> pravom<br />

boku. Brave BlackLine XP 2000+ je poèítaè<br />

zaloený <strong>na</strong> procesore AMD a zo stránky procesorového<br />

výkonu dosiahol dobré výsledky. Mierne nás<br />

prekvapilo, e dodávate¾ pouil pre výkonný kancelár<strong>sk</strong>y<br />

poèítaè starší operaèný systém Windows 98<br />

SE, ale tento systém sa stále pouíva a podporuje.<br />

Pri testoch poèítaè dosiahol dobré výsledky hlavne<br />

pri kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách a v 3D grafike.<br />

Najväèšou výhodou je predajná ce<strong>na</strong> poèítaèa, ktorá<br />

je <strong>na</strong>jnišia v <strong>na</strong>šom teste. Pomer výkon/ce<strong>na</strong><br />

tak patrí k <strong>na</strong>jlepším spomedzi testovaných poèítaèov.<br />

Doplnková výbava je však o nieèo chudobnejšia.<br />

Dodávate¾: ProCA, s. r. o., Tr<strong>na</strong>va, <strong>www</strong>.proca.<strong>sk</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 30 350 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Procesorový výkon:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Pamäový systém:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Grafický výkon v 3D aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

CD/DVD mechanika:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

Výkon v 2D grafických aplikáciách: OOOOOOOGGG<br />

Doplnková výbava:<br />

OGGGGGGGGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOOOOOOO<br />

nám páèili dva porty USB a konektory audio v spodnej<br />

èasti predného panela.<br />

Dodávate¾: Štor CAD Computers, s. r. o.,<br />

Bratislava, <strong>www</strong>.pcobchod.<strong>sk</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 47 770 Sk bez DPH<br />

Záruka: 36 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Procesorový výkon:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Pamäový systém:<br />

OOOOOOOOOO<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Grafický výkon v 3D aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

CD/DVD mechanika:<br />

OOOOGGGGGG<br />

Výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

Výkon v 2D grafických aplikáciách: OOOOOOOOOO<br />

Doplnková výbava:<br />

OOOOOGGGGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOOOGGGG<br />

s týmto typom di<strong>sk</strong>u máme v redakcii dobré <strong>sk</strong>úsenosti<br />

zo stránky stability.<br />

Dodávate¾: Sofos, s. r. o., Bratislava, <strong>www</strong>.sofos.<strong>sk</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 46 450 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Procesorový výkon:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Pamäový systém:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Grafický výkon v 3D aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

CD/DVD mechanika:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

Výkon v 2D grafických aplikáciách: OOOOOOOOGG<br />

Doplnková výbava:<br />

OOOOOGGGGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOOOOGGG<br />

10/2002 PC REVUE 51

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

Earthquake<br />

Dodávate¾ v prípade tohto poèítaèa pouil procesor<br />

Intel Pentium 4 s taktom 1,62 GHz. To sa, prirodzene,<br />

prejavilo <strong>na</strong> nišom procesorovom výkone<br />

zostavy i v aplikaèných testoch. Rozdiel vo výkone<br />

však nie je priepastný – pouitá je kvalitná grafická<br />

karta, pevný di<strong>sk</strong> je rýchly a s ve¾kou kapacitou,<br />

kapacita RAM je 512 MB. V dodávke sme <strong>na</strong>šli aj<br />

kvalitnú zvukovú kartu Sound Blaster Audigy s portom<br />

FireWire.<br />

Vcelku tak túto zostavu povaujeme za riešenie<br />

pre pouívate¾a, ktorý obèas <strong>na</strong> svojom pracovnom<br />

poèítaèi siahne aj k poèítaèovým hrám. Doplnením<br />

o dobrú reproduktorovú sústavu zí<strong>sk</strong>ate zostavu,<br />

s ktorou sa dobre zahráte. Názov poèítaèa (v preklade<br />

zemetrasenie) tak <strong>sk</strong>utoène zodpovedá monému<br />

pouitiu.<br />

Dodávate¾: Computer Club, Nitra,<br />

<strong>www</strong>.compclub.<strong>sk</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 37 990 Sk bez DPH<br />

Záruka: 36 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Procesorový výkon:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Pamäový systém:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u :<br />

OOOOOOOOGG<br />

Grafický výkon v 3D aplikáciách: OOOOOOOGGG<br />

CD/DVD mechanika:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách: OOOOOOOGGG<br />

Výkon v 2D grafických aplikáciách: OOOOOOOGGG<br />

Doplnková výbava:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Libra Intelligence 2260+<br />

Kategória<br />

výkon<br />

Libra Intelligence bola dodaná v efektnej <strong>sk</strong>rinke, ide<br />

o zostavu jednoz<strong>na</strong>ène zameranú <strong>na</strong> vysoký výkon.<br />

Obsahuje rýchly procesor s taktovacou frekvenciou<br />

2,26 GHz, 512 MB RAM a kvalitnú grafickú kartu Ge-<br />

Force 4 Ti 4200. Zaujímavosou je pripojenie jediného<br />

pevného di<strong>sk</strong>u k radièu RAID, prièom dodávate¾ vyuil<br />

výkonnejšie ovládaèe pre tento port. Výkon di<strong>sk</strong>u tak<br />

patrí medzi <strong>na</strong>jlepšie z celej testovacej zostavy. Rov<strong>na</strong>ko<br />

sa dobrými výsledkami prezentovala mechanika<br />

DVD (Pioneer DVD-106). Libra Intelligence zvíazila<br />

v kategórii grafických a internetových aplikácií.<br />

Zostava ponúka a šes portov USB vo verzii 2.0<br />

a tri porty FireWire. To zaisuje dostatoèné monosti<br />

rozširovania tejto zostavy.<br />

Dodávate¾: LIBRA Electronics Slovakia, a. s.<br />

(I.M. Computer, a. s.), Bratislava, <strong>www</strong>.imc.<strong>sk</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 49 800 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Procesorový výkon:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Pamäový systém:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Grafický výkon v 3D aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

CD/DVD mechanika:<br />

OOOOOOOOOO<br />

Výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

Výkon v 2D grafických aplikáciách: OOOOOOOOOO<br />

Doplnková výbava:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOOOGGGG<br />

Office PRO 5000<br />

Tento poèítaè zaujal <strong>na</strong>šu pozornos predovšetkým<br />

spôsobom pripojenia pevných di<strong>sk</strong>ov. Vyuitý je radiè<br />

RAID 0, <strong>na</strong> ktorý boli pripojené dva di<strong>sk</strong>y a vyuíva<br />

paralelný systém zápisu a èítania. Výsledok<br />

nášho testovania potvrdil <strong>na</strong>jlepší výkon v oblasti<br />

pevného di<strong>sk</strong>u, èo sa èiastoène odrazilo aj <strong>na</strong> výsledkoch<br />

ostatných di<strong>sk</strong>ov.<br />

Na druhej strane grafická karta má „len“ 32 MB video<br />

RAM, pri testoch 3D grafiky sa to jednoz<strong>na</strong>ène<br />

prejavilo. Výkon procesora i kvalitná základná do<strong>sk</strong>a<br />

však zaistili dobré výsledky v oblasti kancelár<strong>sk</strong>ych<br />

i internetových aplikácií. Doplnková výbava obsahuje<br />

aj systém hlasového oz<strong>na</strong>movania prípadnej poruchy<br />

systému. K poèítaèu sa pridáva karta InternetMAX.<br />

Dodávate¾: Autocont, Bratislava, <strong>www</strong>.autocont.<strong>sk</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 53 700 Sk bez DPH<br />

Záruka: 36 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Procesorový výkon:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Pamäový systém:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:<br />

OOOOOOOOOO<br />

Grafický výkon v 3D aplikáciách: OGGGGGGGGG<br />

CD/DVD mechanika:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách: OOOOOOOOOO<br />

Výkon v 2D grafických aplikáciách: OOOOOOOOOO<br />

Doplnková výbava:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOOOGGGG<br />

PC Business<br />

Zostava s procesorom AMD bola vybavená pamäou<br />

512 MB. Na tomto poèítaèi nás zaujala <strong>sk</strong>rinka. Má<br />

tmavosivú farbu, je efektná a súèasne praktická –<br />

<strong>na</strong> pravom boku sú dva porty USB a jeden port<br />

FireWire. Výsledný dojem z tejto zostavy podèiarkuje<br />

bezdrôtová myš a klávesnica, výbavu dopåòa<br />

karta s portmi FireWire. Okrem toho sme v dodávke<br />

<strong>na</strong>šli modem, antivírusový systém AVG 6.0, ako<br />

aj systémový nástroj Norton Utilities 6.0. Táto<br />

zostava teda patrí medzi tie lepšie vybavené z celého<br />

nášho testu.<br />

Pri testovaní sme zaregistrovali ve¾mi dobré<br />

výsledky pri výkone procesora, grafiky, potešil nás<br />

výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych i grafických aplikáciách.<br />

Zostava PC Business bola ve¾mi precízne konštruovaná.<br />

Dodávate¾: EMT, s. r. o., Bratislava, <strong>www</strong>.emt.<strong>sk</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 52 032 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Procesorový výkon:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Pamäový systém:<br />

OOOOOOGGGG<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Grafický výkon v 3D aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

CD/DVD mechanika:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

Výkon v 2D grafických aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

Doplnková výbava:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOOOGGGG<br />

52 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

Kategória<br />

výkon / ce<strong>na</strong><br />

Kategória<br />

výkon<br />

Space D<br />

Zostava je postavená <strong>na</strong> procesore Intel, èo nás<br />

u tohto dodávate¾a mierne prekvapilo. Navyše ide<br />

o procesor s <strong>na</strong>jvyšším taktom v tomto teste (2,53<br />

GHz). Grafická karta GeForce 4 MX 460 má výstupy<br />

<strong>na</strong> dva <strong>monitory</strong> a obsahuje aj televízny vstup<br />

a výstup. Zostava Space D sa tak dá poui aj <strong>na</strong> spracovanie<br />

videa.<br />

V doplnkovej výbave sme <strong>na</strong>šli antivírusový systém<br />

AVG, mnostvo hier pribalených ku grafickej<br />

karte. Spôsob vnútorného vyhotovenia patril k <strong>na</strong>jlepším<br />

spomedzi testovaných zostáv.<br />

Poèítaè Space D dosiahol ve¾mi dobré výsledky v<br />

kancelár<strong>sk</strong>ych i internetových aplikáciách. Na 3D<br />

grafiku existujú aj výkonnejšie karty. V celkovom<br />

TLG−933<br />

TLG-333 je poèítaè s procesorom Intel Pentium 4<br />

s jednou z <strong>na</strong>jvyšších taktovacích frekvencií v <strong>na</strong>šom<br />

teste – 2,4 GHz. Zostava preto dosiahla ve¾mi dobré<br />

výkony v hodnotení procesorového výkonu. Rov<strong>na</strong>ko<br />

aj základná do<strong>sk</strong>a bola bohato vybavená – štyri porty<br />

USB vo verzii 2.0 priamo z do<strong>sk</strong>y povaujeme za<br />

ve¾mi dobré riešenie. Pokia¾ by bol dodávate¾ pouil<br />

výkonnejšiu grafickú kartu z h¾adi<strong>sk</strong>a 3D zobrazenia,<br />

bola by zostava TLG-933 dosiahla ešte vyšší celkový<br />

výkon. V hodnotení aplikácií zameraných <strong>na</strong> tvorbu<br />

obsahu sa však táto zostava umiestnila ve¾mi dobre.<br />

V kadom prípade je TLG-933 zostava, ktorá je<br />

v kancelár<strong>sk</strong>om <strong>na</strong>sadení ve¾mi výkonná. Tu sa<br />

uplatní aj dodaný softvér Internet Security.<br />

hodnotení však ide o poèítaè s ve¾mi dobrým pomerom<br />

výkon/ce<strong>na</strong>.<br />

Dodávate¾: Voyett, s. r. o., Bratislava<br />

Ce<strong>na</strong>: 40 650 Sk bez DPH<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Procesorový výkon:<br />

OOOOOOOOOO<br />

Pamäový systém:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Grafický výkon v 3D aplikáciách: OOOOOOGGGG<br />

CD/DVD mechanika:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách: OOOOOOOOOO<br />

Výkon v 2D grafických aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

Doplnková výbava:<br />

OOOOOGGGGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Dodávate¾: Telegrafia, s. r. o., Košice,<br />

<strong>www</strong>.telegrafia.<strong>sk</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 46 333 Sk bez DPH<br />

Záruka: 36 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Procesorový výkon:<br />

OOOOOOOOOO<br />

Pamäový systém:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:<br />

OOOOOOOOGG<br />

Grafický výkon v 3D aplikáciách: OOOOOOGGGG<br />

CD/DVD mechanika:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

Výkon v 2D grafických aplikáciách: OOOOOOOOOO<br />

Doplnková výbava:<br />

OOOOOOGGGG<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOOOOGGG<br />

Kategória<br />

výkon<br />

Zero GX226<br />

Zero GX226 bol poèítaè, ktorý zaujal pozornos u<br />

pri jeho preberaní do testu. Papierovo má z testovaných<br />

strojov <strong>na</strong>jnovšiu grafickú kartu, rýchly<br />

procesor, pamäte typu RIMM, pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou<br />

120 GB, DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku – jednoducho sen<br />

pouívate¾a zameraného <strong>na</strong> výkon.<br />

Papierové predpoklady sa premietli aj do výsledkov<br />

<strong>na</strong>šich testov. Poèítaè zvíazil v troch hodnotených<br />

kategóriách – grafika, pamäový subsystém<br />

a výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách. Doplnková<br />

výbava i pouité komponenty zostavy sa, prirodzene,<br />

prejavili aj <strong>na</strong> cene zostavy, ktorá je <strong>na</strong>jvyššia<br />

v <strong>na</strong>šom teste. Zostava Zero GX226 je tak jednoz<strong>na</strong>ène<br />

vo¾bou pre pouívate¾a, ktorý h¾adá výkon<br />

a ce<strong>na</strong> ho zaujíma a v druhom rade.<br />

Dodávate¾: Zero, s. r. o., Bratislava, <strong>www</strong>.zero.<strong>sk</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 65 900 Sk bez DPH<br />

Záruka: 36 mesiacov<br />

HODNOTENIE<br />

Procesorový výkon:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Pamäový systém:<br />

OOOOOOOOOO<br />

Výkon pevného di<strong>sk</strong>u:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Grafický výkon v 3D aplikáciách: OOOOOOOOOO<br />

CD/DVD mechanika:<br />

OOOOOOOOOG<br />

Výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách: OOOOOOOOOO<br />

Výkon v 2D grafických aplikáciách: OOOOOOOOOG<br />

Doplnková výbava:<br />

OOOOOOOOOO<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

OOOOOGGGGG<br />

10/2002 PC REVUE 53

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

14× 15" <strong>LCD</strong><br />

<strong>monitory</strong><br />

PETER ORVISKÝ<br />

Popularita <strong>LCD</strong> displejov<br />

rastie, a keïe ich ceny sa<br />

neustále zniujú a aj<br />

v <strong>na</strong>jblišom období je moné<br />

oèakáva pokraèovanie v tomto<br />

trende, <strong>na</strong>stal èas, aby sme<br />

sa <strong>na</strong> tieto produkty pozreli<br />

v rámci redakèného testu.<br />

Tentoraz zaèneme trocha netradiène – citátom<br />

z testu <strong>LCD</strong> monitorov spred dvoch rokov:<br />

„Najvýz<strong>na</strong>mnejšiu bariéru ich masového rozšírenia<br />

ešte vdy predstavuje ce<strong>na</strong>, ktorá sa však èasom<br />

celkom isto zníi. Pod¾a údajov, ktoré zverejnil server<br />

<strong>www</strong>.monitorresearch.com, by sme sa do roku 2002<br />

v testovanej kategórii <strong>LCD</strong> monitorov (teda s uhloprieèkou<br />

15") mali doèka poklesu cien o 50 %, teda<br />

zhruba <strong>na</strong> 500 dolárov.“ Dnes sú ceny <strong>LCD</strong> panelov,<br />

ktoré sú základnými a <strong>na</strong>jdrahšími komponentmi<br />

pouívanými pri výrobe <strong>LCD</strong> monitorov, <strong>na</strong> úrovni,<br />

ktorú sme si ešte pred rokom ani nedokázali predstavi,<br />

a rov<strong>na</strong>ko mono charakterizova aj ceny<br />

samotných <strong>LCD</strong> monitorov. Tá sa v súèasnosti<br />

pohybuje <strong>na</strong> úrovni 350 a 400 USD, èo je výrazne<br />

menej, ako s¾ubovali spomí<strong>na</strong>né odhady. Klesajúca<br />

ce<strong>na</strong>, samozrejme, nie je jediné, èo nám výrobcovia<br />

<strong>LCD</strong> displejov môu ponúknu. Najnovšie <strong>LCD</strong><br />

<strong>monitory</strong> sa toti v porov<strong>na</strong>ní s tými spred dvoch<br />

rokov vïaka zlepšovaniu technických parametrov<br />

vyrov<strong>na</strong>li s väèšinou svojich neduhov.<br />

ÈO JE <strong>LCD</strong>?<br />

Skratka <strong>LCD</strong> (Liquid Crystal Display, teda displej z tekutých<br />

kryštálov) sa vila <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èovanie displejov,<br />

ktoré <strong>na</strong> vytvorenie obrazu vyuívajú mikro<strong>sk</strong>opické<br />

kryštály, schopné meni svoju polohu v závislosti<br />

od toho, èi <strong>na</strong> ne pôsobí elektrické <strong>na</strong>pätie, alebo<br />

nie. Práve „<strong>na</strong>toèenie“ tekutých kryštálov urèuje, èi<br />

bude prvkom prechádza svetlo, alebo nie. Mono<br />

vás prekvapí informácia, e tým, kto princíp tekutých<br />

kryštálov objavil, je rakú<strong>sk</strong>y botanik Frederich<br />

Rheinizer, ktorý k svojmu objavu dospel u v roku<br />

1888! Takmer storoèie trvalo, kým ho ¾udia mohli<br />

vyui v praxi. Prvé pokusy o výrobu a priemyselné<br />

vyuitie <strong>LCD</strong> spadajú do obdobia 60. rokov minulého<br />

4<br />

1<br />

2<br />

3<br />

Obr. 1 1 – polarizaèný filter, 2 – farebný filter,<br />

3 – <strong>sk</strong>lenený substrát s farebným filtrom, 4 – substráty<br />

sú vyuité aj ako vodièe <strong>na</strong> privedenie elektrického<br />

<strong>na</strong>pätia, 5 – <strong>sk</strong>lenený substrát s TFT prvkom,<br />

6 – polarizaèný filter<br />

storoèia a od tých èias sa stali fenoménom, ktorý nás<br />

obklopuje doslova všade. Mono aj pre vás bol<br />

prvým <strong>LCD</strong> displejom ten v digitálkach, prípadne<br />

v kalkulaèke. Podobne ako iné produkty aj <strong>LCD</strong> však<br />

prešlo búrlivým vývojom, a tak dnes máme okrem<br />

monochromatických <strong>LCD</strong> (<strong>na</strong>príklad tie v digitálkach)<br />

aj farebné, vyuívajúce vlastný zdroj svetla, èi<br />

reflexné. No a, samozrejme, k dispozícii je celá paleta<br />

typov: STN, DSTN, Si-TFT, Polysilicon TFT èi nízkoteplotný<br />

Polysilicon TFT. U z tohto výpoètu vidie,<br />

e problematika <strong>LCD</strong> je pomerne široká. Keïe<br />

nechceme zachádza ve¾mi hlboko do detailov, <strong>na</strong><br />

vysvetlenie princípu, <strong>na</strong> ktorom sú <strong>LCD</strong> displeje<br />

zaloené, vyuijeme obrázok štruktúry TFT <strong>LCD</strong> displeja.<br />

Ostatne práve tento typ displejov <strong>na</strong> trhu<br />

s monitormi jednoz<strong>na</strong>ène dominuje.<br />

Konštrukcia <strong>LCD</strong>. Principiálnu schému TFT <strong>LCD</strong><br />

panelov vidíme <strong>na</strong> prvom obrázku. V <strong>LCD</strong> monitoroch<br />

sú implementované <strong>LCD</strong> panely vyuívajúce<br />

<strong>na</strong> tvorbu obrazu vlastný zdroj svetla. Z logických<br />

dôvodov je <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej principiálnej schéme tento<br />

prvok <strong>na</strong>spodku. Nad ním sa <strong>na</strong>chádza polarizaèný<br />

filter, ktorý „<strong>na</strong>stavuje“ svetlo prichádzajúce od<br />

zdroja do ideálnej polohy <strong>na</strong> jeho spracovanie tekutými<br />

kryštálmi. Tie sú uzavreté medzi dvoma svetlopriepustnými<br />

„elektródami“ (obyèajne zo <strong>sk</strong>la),<br />

<strong>na</strong> ktoré sa privádza riadiaci signál, definujúci, èi<br />

má daný prvok svieti alebo osta tmavý. Spodná<br />

elektróda (presnejšie systém elektród) okrem spomenutej<br />

funkcie plní aj úlohu „nosièa“ polovodièových<br />

prvkov. Pre kadý bod farebného displeja je<br />

5<br />

6<br />

potrebná trojica tranzistorov <strong>na</strong> ovládanie elektrického<br />

potenciálu, ktorým sú ovládané tekuté kryštály.<br />

Horná elektróda je jednoduchšia, jej elektrický<br />

potenciál sa nemení a je rov<strong>na</strong>ký pre celú plochu.<br />

Na tejto elektróde je však implementovaný farebný<br />

filter, ktorý „doplní“ svetlo prechádzajúce tekutými<br />

kryštálmi o farebnú informáciu. Posledným komponentom<br />

TFT <strong>LCD</strong> displeja je horný polarizaèný filter,<br />

ktorý je v porov<strong>na</strong>ní so spodným o 90° pootoèený.<br />

Horný polarizaèný filter býva vhodnou povrchovou<br />

úpravou prispôsobený <strong>na</strong> ochranu celej<br />

konštrukcie prvku <strong>LCD</strong>. Niektorí výrobcovia implementujú<br />

ochrannú vrstvu ako samostatný prvok.<br />

Aby ste si mohli utvori presnejšiu predstavu<br />

o tom, ako <strong>LCD</strong> displej vyzerá, ponúkame vám rez<br />

jedným prvkom TFT (obr. 2). Okrem u spomí<strong>na</strong>ných<br />

komponentov sú <strong>na</strong> tejto schéme vidite¾né<br />

štruktúry jednotlivých elektród. Hornej dominuje<br />

5<br />

1<br />

7 9<br />

Obr. 2 1 – svetlo z okolia, 2 – nepriepustný filter,<br />

3 – substrát farebného filtra, 4 – farebný filter,<br />

5 – kontakty riadiaceho tranzistora, 6 – amorfný<br />

kremík, 7 – hradlo riadiaceho tranzistora, 8 – substrát<br />

nesúci prvky TFT, 9 – podsvietenie<br />

spoloèná elektróda a sústava farebných filtrov, kde<br />

sú okrem segmentov RGB aj pásy neprepúšajúce<br />

svetlo. Na spodnom substráte je vytvorený TFT<br />

(Thin Film Transistor), ktorý je vyrobený z amorfného<br />

kremíka <strong>na</strong> <strong>sk</strong>lenenej podloke. Jednotlivé<br />

elektródy tranzistora sú pripojené k spoloènej zbernici<br />

(Source), kontaktu tvoriacemu riadiacu elektródu<br />

daného prvku <strong>LCD</strong> (Drain) a zbernici s riadiacim<br />

signálom (Gain). Usporiadanie spodného i horného<br />

substrátu zabraòuje prestupu svetla z podsvietenia<br />

do štruktúry riadiaceho tranzistora i jeho prieniku<br />

z displeja i<strong>na</strong>kadia¾ ako oblasou, v ktorej sú tekuté<br />

kryštály polarizované.<br />

2<br />

6 8<br />

3<br />

4<br />

54 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

Výroba <strong>LCD</strong>. Pozrime sa aj <strong>na</strong> proces výroby <strong>LCD</strong> panela. Ten je moné rozdeli<br />

do nieko¾kých stoviek krokov, my vystaèíme s ve¾mi zjednodušeným variantom<br />

opisu. Naj<strong>sk</strong>ôr je potrebné <strong>na</strong> <strong>sk</strong>lenené substráty vytvori systém kovových<br />

elektród, následne sa <strong>na</strong> hornej elektróde vytvorí farebný filter a filter<br />

Black matrix. Na spodnom substráte je o nieèo viac práce, pretoe tam treba<br />

pre kadý prvok <strong>LCD</strong> vytvori nielen systém kontaktov, ale aj štruktúru riadiaceho<br />

tranzistora. V ïalšom kroku sú oba substráty „zmontované“. Následne sú<br />

s pomocou vákua <strong>na</strong>plnené tekutými kryštálmi a hermeticky uzatvorené.<br />

Takpovediac kozmetickou úpravou je doplnenie polarizaèných filtrov do<strong>sk</strong>y<br />

s riadiacou elektronikou a systému podsvietenia.<br />

U z tohto zjednodušeného opisu vyplýva, e výroba <strong>LCD</strong> nepatrí k tým jednoduchším.<br />

Výrobné linky musia spåòa podobné poiadavky <strong>na</strong> presnos a èistotu<br />

ako výrobné linky produkujúce polovodièové prvky. Výroba je ešte o nieèo<br />

nároènejšia ako výroba polovodièov. Kým pri výrobe mikroprocesorov sa iba<br />

nedávno zaèali pouíva wafery s priemerom 30 cm, u plocha 15" <strong>LCD</strong> displeja<br />

je väèšia ako plocha spomí<strong>na</strong>ného wafera. Zatia¾ èo pri výrobe polovodièových<br />

súèiastok príliš neprekáa, e <strong>na</strong> waferi sú okrem funkèných obvodov aj „nepodarky“<br />

(tie sa po testovaní vyradia), aj jediný nepodarok <strong>na</strong> ploche <strong>LCD</strong> displeja<br />

spôsobuje problémy. Nehovoriac o tom, akú pohromu by pri výrobe <strong>LCD</strong> z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo<br />

30 % nepodarkov (èo je pri výrobe niektorých integrovaných obvodov<br />

dos bené). Okrem nefunkèných prvkov sú ve¾kým výrobným problémom aj<br />

rozdiely v homogenite vytvorených štruktúr, ktoré sa odrazia <strong>na</strong> kvalite alebo<br />

dokonca funkènosti celého <strong>LCD</strong> panela. Aj z uvedených príèin je zrejmé, e<br />

výrobných liniek produkujúcich <strong>LCD</strong> panely nie je prive¾a a prakticky všetky sú<br />

v Ázii. Okrem overeného Taiwanu sú ešte v Kórei a Èíne.<br />

Aby sme z <strong>LCD</strong> panela dostali <strong>LCD</strong> monitor, ostáva nám – pardon, výrobcom<br />

– prida zopár obvodov a atraktívny obal. Základom displeja sú riadiace obvody<br />

zaisujúce prevod signálu zo vstupu (èi u DVI, alebo VGA) <strong>na</strong> signál potrebný<br />

pre <strong>LCD</strong> panel, obvody umoòujúce <strong>na</strong>stavova parametre monitora a doplnkové<br />

obvody, ako sú zosilòovaèe audiosignálu, reproduktory èi rozboèovaèe<br />

USB. Keï sme sa u dotkli problematiky vstupných obvodov, obvodovo jednoduchším<br />

riešením je implementácia digitálneho vstupu DVI. VGA vstup toti<br />

musí obsahova prevodník A/D a pomocné obvody.<br />

ÈO SI VŠÍMA PRI VÝBERE <strong>LCD</strong>?<br />

Celkom isto aj pri <strong>LCD</strong> monitoroch – podobne ako pri klasických CRT-èkach –<br />

platí, e raz vidie a vy<strong>sk</strong>úša je lepšie ako tisíc ráz poèu èi vidie iba v podobe<br />

technických parametrov. Keïe sú však medzi monitormi CRT a <strong>LCD</strong> dos váne<br />

principiálne rozdiely, upozorníme vás <strong>na</strong> nieko¾ko <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších odlišností<br />

a poradíme, ako sa v danej problematike orientova.<br />

Stabilnejší obraz. V prípade CRT monitora lúè elektrónov neustále „prekres¾uje“<br />

celú plochu obrazovky; aby obrazovka CRT monitora neblikala, musí<br />

sa lúè elektrónov stihnú vráti ku kadému bodu tak rýchlo, aby si ¾ud<strong>sk</strong>é oko<br />

nevšimlo, e bod zhasol. Na tento úèel je <strong>na</strong> tienidle obrazovky <strong>na</strong>nesený luminofór,<br />

ktorý vïaka svojim fyzikálnym vlastnostiam (dosvitu) svieti aj po tom, èo<br />

<strong>na</strong>ò nedopadá prúd elektrónov.<br />

Princíp tvorby obrazu je pri <strong>LCD</strong> monitoroch úplne odlišný. Kadý bod displeja<br />

je ovládaný samostatne a kadý z bodov (alebo aj všetky) môe svieti<br />

¾ubovo¾ne dlhý èas. Pokým je toti <strong>na</strong> ovládacej elektróde prvku TFT elektrický<br />

potenciál, kryštály sú <strong>na</strong>stavené do polohy, v ktorej prepúšajú svetlo. To sa<br />

zmení a v momente, keï prvok TFT „prepneme“.<br />

Práve v opísanom rozdiele spoèíva príèi<strong>na</strong> toho, preèo pri <strong>LCD</strong> displeji netreba<br />

pri výbere monitora klás dôraz <strong>na</strong> obnovovaciu frekvenciu. Kým pri televíznom<br />

prijímaèi vystaèíme vïaka tomu, e sa premieta pohyblivý obraz, s 25<br />

prekresleniami za sekundu, pri poèítaèových monitoroch, ktoré prevane zobrazujú<br />

statický obraz, je potrebné <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie dojmu stabilného obrazu dosiahnu<br />

aspoò 75 prekreslení za sekundu! Pri <strong>LCD</strong> monitore pokojne vystaèíte aj<br />

s obnovovacou frekvenciou pod úrovòou 60 Hz.<br />

Latencia. U sme uviedli, e pre <strong>LCD</strong> <strong>monitory</strong> nie je kritickým parametrom<br />

obnovovacia frekvencia. Nez<strong>na</strong>mená to však, e <strong>LCD</strong>-èká nemajú nijaký kritický<br />

parameter. Majú! Je ním doba latencie („odozvy“), teda minimálny èas, ktorý<br />

potrebuje prvok TFT <strong>na</strong> realizáciu jedného kompletného cyklu, t. j. <strong>na</strong> rozsvietenie<br />

a zhasnutie. Práve tento parameter toti obmedzuje monitor pri zobrazovaní<br />

rýchlo sa meniacich dejov. V prípade, e je latencia (Response time) ve¾mi<br />

dlhá, môu vznika v obraze takzvané artefakty (akísi „duchovia“), spôsobené<br />

tým, e tekuté kryštály nestíhajú zmeni svoju polohu. Doba latencie je udávaná<br />

ako èas v ms. Pri èítaní tohto parametra je dobré overi si informácie. Nie<br />

všetci výrobcovia toti udávajú latenciu ako jediné èíslo (má by zloené z èasov<br />

potrebných <strong>na</strong> rozsvietenie a zhasnutie prvku). Èasto sa mono stretnú aj<br />

10/2002 PC REVUE 55

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

s oddelenou interpretáciou oboch údajov. Vtedy si<br />

musíte oba èasy zráta sami. Ešte horšie je, ak nie<br />

je z dokumentácie monitora zrejmé, o aký èas ide.<br />

Nájdu sa toti aj výrobcovia udávajúci ako latenciu<br />

jediné èíslo, ktoré však reprezentuje iba èas<br />

potrebný <strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>nie jednej z dvojice spomí<strong>na</strong>ných<br />

operácií, obyèajne zhasnutia prvku.<br />

Pri výbere <strong>LCD</strong> monitora platí pre latenciu nieèo<br />

podobné ako pre obnovovaciu frekvenciu pri CRT<br />

monitore. Èím je latencia kratšia, tým lepší je<br />

monitor! Pochopite¾ne, tohto faktu sú si výrobcovia<br />

vedomí a patriène ho vyuívajú vo svoj prospech.<br />

Aby sme u¾ahèili orientáciu v tejto problematike,<br />

pripravili sme pre vás tabu¾ku. Všeobecne<br />

mono poveda, e <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>u prácu vyhovujú<br />

aj <strong>monitory</strong> s latenciou <strong>na</strong> úrovni 40 ÷ 45 ms, <strong>na</strong><br />

monitoroch s latenciou pod 40 ms by ste nemali<br />

ma problém pri sledovaní videa, ak si chcete <strong>na</strong><br />

<strong>LCD</strong>-èku vychut<strong>na</strong> aj hry, pouvaujte o monitore,<br />

ktorého latencia sa blíi 30 ms.<br />

VGA alebo DVI? Rozhranie VGA je klasikou <strong>na</strong><br />

pripájanie monitorov k poèítaèom. Najmä s <strong>na</strong>rastajúcou<br />

popularitou <strong>LCD</strong> displejov mu však „dochádza<br />

dych“. A<strong>na</strong>lógové rozhranie VGA toti degraduje<br />

výhody digitálneho monitora, ktorým <strong>LCD</strong><br />

je. Vstup VGA však nájdeme takmer <strong>na</strong> kadom<br />

<strong>LCD</strong> monitore. Preèo? Odpoveï je jednoduchá:<br />

spätná kompatibilita!<br />

Navyše chví¾ku trvalo, kým sme dospeli k štandardu<br />

pre digitálne prepojenie grafickej karty a monitora.<br />

Postupne sme tu toti mali nieko¾ko štandardov,<br />

poèí<strong>na</strong>júc u historickým Plug & Display<br />

(P&D) cez Display Interface Standards for Monitors<br />

(DISM), Digital Flat Pannel (DFP) a po aktuálny<br />

Digital Visual Interface (DVI). Dokonca aj v prípade<br />

dnes rozšíreného štandardu jestvuje istá nesúrodos.<br />

DVI je toti k dispozícii v troch variantoch:<br />

DVI-A (DVI-A<strong>na</strong>log), DVI-D (DVI Digital) a DVI-I (DVI<br />

Integrated), ktorý podporuje pripojenie a<strong>na</strong>lógových<br />

i digitálnych zariadení k rov<strong>na</strong>kému konektoru.<br />

Je zaujímavé sledova, ako sa výrobcovia <strong>LCD</strong><br />

monitorov prispôsobili situácii <strong>na</strong> trhu. Aj <strong>na</strong>priek<br />

tomu, e implementácia rozhrania VGA je drahšia<br />

a neumoòuje pouívate¾ovi dosta z monitora<br />

maximum, prakticky všetky <strong>LCD</strong> <strong>monitory</strong> <strong>na</strong> trhu<br />

týmto rozhraním disponujú. Navyše <strong>monitory</strong> vybavené<br />

iba rozhraním VGA sú <strong>na</strong>jlacnejšie. Argumentácia<br />

spätnou kompatibilitou je samozrejmá<br />

a logická. Všetky grafické karty implementované<br />

v súèasných poèítaèoch toti disponujú výstupom<br />

VGA. DVI výstup je moné nájs iba <strong>na</strong> niektorých<br />

typoch modernejších grafických kariet.<br />

Z poh¾adu výberu <strong>LCD</strong> monitora je dôleité uvedomi<br />

si, e pripojenie monitora prostredníctvom<br />

digitálneho rozhrania DVI umoòuje pouívate¾ovi<br />

eliminova jediný a<strong>na</strong>lógový medzièlánok v i<strong>na</strong>k<br />

digitálnom reazci <strong>na</strong> spracovanie videosignálu.<br />

Keïe je obvyklé, e <strong>LCD</strong> <strong>monitory</strong> so vstupom DVI<br />

disponujú aj vstupom VGA, pri rozhodnutí investova<br />

do monitora so vstupom DVI zí<strong>sk</strong>ate aj monos<br />

pripoji monitor k dvom zdrojom signálu. Pochopite¾ne,<br />

v jednom prípade sa budete musie<br />

uspokoji s nišou kvalitou zobrazenia.<br />

Vráme sa ešte k spomí<strong>na</strong>nej nišej kvalite zobrazovania<br />

<strong>LCD</strong> monitora, zobrazujúceho signál privedený<br />

<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógový vstup VGA. Najzávanejšie<br />

sprievodné prejavy, ktoré sú spôsobené prevodom<br />

a<strong>na</strong>lógového signálu spä <strong>na</strong> digitálny, sú:<br />

vznik interferencií (sú spôsobené „digitálnym<br />

šumom“, obsiahnutým vo výstupnom signáli<br />

niektorých grafických kariet),<br />

vznik moiré (je spôsobené nemonosou v potrebnom<br />

rozsahu regulova fázu a èasovanie signálov).<br />

V prípade investície do <strong>LCD</strong> monitora, ktorá je<br />

ešte vdy vyššia ako investícia do klasického CRT<br />

monitora, teda zváte, èi sa oplatí kúpi monitor<br />

vybavený iba vstupom VGA. Dokonca aj v prípade,<br />

e momentálne nevlastníte grafickú kartu s výstupom<br />

DVI. Ich podiel <strong>na</strong> trhu sa toti neustále zvyšuje<br />

a ceny sa dostávajú <strong>na</strong> úroveò, ktorá u je<br />

dostupná väèšine pouívate¾ov, a tak mono u<br />

o pár mesiacov budete tento <strong>na</strong>jèastejšie upgradovaný<br />

komponent poèítaèa vymieòa. Ak teda u<br />

dnes investujete do <strong>LCD</strong> monitora so vstupom DVI,<br />

môete kompletne zdigitalizova grafické rozhranie<br />

kedyko¾vek ne<strong>sk</strong>ôr. Veï monitor grafickú kartu<br />

vo vašom poèítaèi celkom isto preije.<br />

„Chybné“ body. Doslova mýtický defekt <strong>LCD</strong> monitorov,<br />

za ktorý si však môu samotní výrobcovia,<br />

má historické korene. V èasti, kde sme sa venovali<br />

KATEGÓRIA ANALÓG<br />

Výrobca Belinea Benq Benq Hansol iiYama Hyundai LiteOn<br />

Model 101536 FP533 FP581 H530 AX3817UT ImageQuest L50A LitePanel GC150<br />

Uhloprieèka [mm] 15" 15" 15" 15" 15" 15" 15"<br />

Rozmery vidite¾nej plochy [mm] 304 × 228 304 × 228 304 × 228 304 × 230 305 × 230 304 × 228 304 × 228<br />

Rozmery bodu [mm] 0,297 × 0,297 0,297 × 0,297 0,297 × 0,297 0,297 × 0,297 0,3 × 0,3 0,297 × 0,297 0,297 × 0,297<br />

Natívne rozlíšenie [bodov] 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768<br />

Šírka pásma [MHz] 80 80 80 – 80 94,5 80<br />

Poèet farieb 16,7 mil. 16,7 mil. 16,7 mil. 16,7 mil. 16,7 mil. 16,7 mil. 16,7 mil.<br />

Kontrast 350:1 350:1 350:1 300:1 300:1 200:1 350:1<br />

Svietivos [cd/m 2 ] 250 250 250 250 200 250 200<br />

Odozva / Zapnutie + Vypnutie [ms] 40 / 13 + 27 30 / 8 + 22 30 / 8 + 22 25 / – 50 / – 40 / – 40 / 13 + 27<br />

Pozorovací uhol<br />

Horizontálny (¼,P) 70°, 70° 60°, 60° 75°, 75° 70°, 70° 60°, 60° 70°, 70° 60°, 60°<br />

Vertikálny (H,D) 60°, 60° 40°, 60° 70°, 70° 60°, 55° 40°, 45° 50°, 50° 50°, 50°<br />

Obnovovacie frekvencie<br />

Vertikál<strong>na</strong> [Hz] 56 ÷ 75 56 ÷ 75 56 ÷ 75 50 ÷ 75 50 ÷ 75 56 ÷ 75 –<br />

Horizontál<strong>na</strong> [kHz] 30 ÷ 61 30 ÷60 30 ÷60 30 ÷ 60 30 ÷ 60 31 ÷ 60 –<br />

Rozhrania<br />

Vstupy: VGA / DVI ! / " ! / " ! / " ! / " ! / " ! / " ! / "<br />

Iné / Aké " / " " / " " / " " / " " / " " / " " / "<br />

Audio<br />

Linkový vstup / Výstup <strong>na</strong> slúchadlá ! / " " / " ! / " " / " " / " " / " " / "<br />

Reproduktory / Mikrofón ! / " " / " ! / " " / " " / " " / " " / "<br />

Iné<br />

Pivot (<strong>na</strong>toèenie displeja o 90°) " " " " " " "<br />

Zdroj (interný / externý) " / ! ! / " " / ! " / ! " / ! " / ! ! / "<br />

Fyzická špecifikácia<br />

Rozmery [mm] 356 × 351 × 182 358 × 390 × 170 356 × 382 × 202 335 × 345 × 128 398 × 397 × 190 367 × 353 × 188 370 × 385 × 172<br />

Hmotnos [kg] 4,2 3,9 3,3 3,8 4,5 3,1 4,1<br />

Spotreba [watt] 35 30 36 25 25 40 30<br />

Obchodné informácie<br />

Ce<strong>na</strong> [Sk s DPH] 22 290,− 20 790,− 23 560,− 22 850,− 22 900,− 21 515,− 19 728,−<br />

Záruka 3 roky 3 roky 3 roky 3 roky 3 roky 3 roky 3 roky<br />

Dodávate¾ BGS Distribution Euromedia Euromedia BGS Distribution emt Autocont ProCa<br />

Hodnotenie<br />

Technické parametre 75,7 77,6 83,1 80,1 59,9 65,7 69<br />

Kvalita zobrazenia 80 70 80 80 75 70 78<br />

Ce<strong>na</strong> 92,7 97 89 91,1 90,9 94,9 100<br />

Celkové <strong>sk</strong>óre 248,4 244,6 252,1 251,1 225,8 230,6 247<br />

Legenda: – výrobca neudáva, " nie, ! áno<br />

56 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

výrobe <strong>LCD</strong> panelov, sme zdôraznili jej nesmiernu<br />

nároènos a <strong>sk</strong>utoènos, e kritériá <strong>na</strong> finálne produkty<br />

sú dos tvrdé. Keïe v poèiatkoch produkcie<br />

<strong>LCD</strong> displejov bola výanos výroby pomerne nízka<br />

a nejestvovala iad<strong>na</strong> norma upravujúca poèet<br />

„chybných“ bodov <strong>na</strong> ploche displeja, v distribuènom<br />

reazci sa nezriedka <strong>na</strong>chádzali aj <strong>monitory</strong><br />

s nieko¾kými chybnými bodmi. Ak vám toti <strong>na</strong> jednom<br />

(nebodaj viacerých) miestach displeja ostáva<br />

„rozsvietený“ èi zhasnutý bod, nie je to niè príjemné.<br />

V súèasnosti u výrobcovia s kvalitou a výanos-<br />

ou výroby ve¾ké problémy nemajú, a tak sa riziko, e<br />

kúpite monitor s chybným bodom, výrazne zníilo.<br />

Existujú u dokonca aj normy, ktoré sa s<strong>na</strong>ia spomí<strong>na</strong>nú<br />

problematiku rieši. EÚ dokonca iniciovala prijatie<br />

predpisu, ktorý definuje, e monitor zaradený<br />

do prvej kvalitatívnej kategórie nesmie obsahova<br />

nijaký chybný bod. Spomí<strong>na</strong>ná norma však nie je pre<br />

výrobcov záväzná. No aj samotní výrobcovia sa s<strong>na</strong>-<br />

ia s týmto problémom vyrov<strong>na</strong> a u tých renomovanejších<br />

dokonca jestvuje garancia, e monitor nemá<br />

nijaké chybné body. Èastejšie sa však stretnete s tým,<br />

e dokumentácia k monitoru existenciu takýchto<br />

defektov pripúša. Potom je rozhodnutie o prípadnej<br />

výmene <strong>na</strong> dodávate¾ovi. Podstatne väèším problémom<br />

je objavenie sa chybných bodov v priebehu<br />

pouívania prístroja. Displej, <strong>na</strong> ktorom sa vám po<br />

pár mesiacoch objaví chybný bod, sa vám reklamova<br />

nepodarí. Na druhej strane treba priz<strong>na</strong>, e ak monitor<br />

nemá chybné body pri kúpe, je viac ako isté, e sa<br />

tento defekt nevy<strong>sk</strong>ytne ani ne<strong>sk</strong>ôr. Poznám viac<br />

¾udí, ktorí u nieko¾ko rokov dennodenne vyuívajú<br />

notebooky a ich <strong>LCD</strong> sú úplne v poriadku.<br />

AKO SME TESTOVALI<br />

Podobne ako v prípade testu klasických monitorov<br />

sme <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr nechali „ustáli“ pracovné podmienky<br />

všetkých testovaných <strong>LCD</strong> monitorov. Na tento úèel<br />

sme vyuili súèasné pripojenie monitorov k rozboèovaèu<br />

signálu VGA. Tak <strong>monitory</strong> s VGA, ako i tie<br />

disponujúce vstupom DVI boli v tejto fáze testu pripojené<br />

a<strong>na</strong>lógovým rozhraním. V tejto konfigurácii<br />

sme vyko<strong>na</strong>li aj základné <strong>na</strong>stavenia monitorov. Na<br />

tento úèel sme vyuili program FlatPanel Setup spoloènosti<br />

Philips, ktorý umoòuje jednoduché a rýchle<br />

<strong>na</strong>stavenie základných vlastností monitora.<br />

Po ustálení pracovných podmienok boli <strong>monitory</strong><br />

postupne vypnuté a pripájané priamo k testovaciemu<br />

poèítaèu, a to v závislosti od typu rozhrania podporovaného<br />

displejom buï prostredníctvom klasického a<strong>na</strong>lógového<br />

výstupu VGA, alebo prostredníctvom digitálneho<br />

výstupu DVI. Pred testovacími meraniami<br />

sme <strong>na</strong> dostavenie parametrov vyuili verziu programu<br />

Display Mate (rovnomennej spoloènosti), urèenú<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie <strong>LCD</strong> displejov. Program Display Mate<br />

je <strong>na</strong>jkomplexnejší nástroj <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie displejov,<br />

s akým sme sa doposia¾ v redakcii stretli. V závislosti<br />

od verzie disponuje 110 a 500 testovacími obrazcami,<br />

ktoré umoòujú jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong>stavenie displeja,<br />

jed<strong>na</strong>k porov<strong>na</strong>nie jeho vlastností s inými displejmi.<br />

Rov<strong>na</strong>kú utilitu – èi presnejšie vybrané obrazce z<br />

nej – sme pouili <strong>na</strong> zistenie a vyhodnotenie <strong>na</strong>sledujúcich<br />

vlastností <strong>LCD</strong> monitorov: rozsahu regulácie<br />

jasu a kontrastu, indexu šírky prenášaného pásma,<br />

farebného podania sivej, vyrov<strong>na</strong>nosti podania farebných<br />

zloiek, overenia pozorovacieho uhla, odhalenia<br />

pohybových artefaktov a homogenity obrazu.<br />

Ïalším, pre <strong>na</strong>šu redakciu u klasickým testom<br />

je overenie èasovej stability interpretácie farieb,<br />

ktoré sme rov<strong>na</strong>ko ako v predchádzajúcich testoch<br />

monitorov realizovali pomocou špecializovaného<br />

programového vybavenia a kolorimetra. Tentoraz<br />

sme mali k dispozícii súpravu z produkcie spoloènosti<br />

ColorVision, dodávanú pod obchodným oz<strong>na</strong>èením<br />

Spyder OptiCAL, ktorá je urèená <strong>na</strong> testovanie<br />

CRT aj <strong>LCD</strong> monitorov.<br />

Keïe problematika <strong>na</strong>stavovania a hodnotenia<br />

kvality zobrazenia je pomerne komplexná a dos<br />

nároèná záleitos, budeme sa touto problematikou<br />

zaobera podrobnejšie v niektorom z budúcich èísel<br />

PC REVUE, kde zhrnieme nielen nevyhnutnú teóriu,<br />

ale predstavíme aj jednotlivé nástroje pouívané v<br />

<strong>na</strong>šej redakcii a pripravíme pre vás aj jednoduchšie<br />

nástroje, pomocou ktorých si budete môc prekontrolova<br />

<strong>na</strong>stavenie svojho monitora.<br />

ŠTARTOVÉ POLE<br />

V teste sa <strong>na</strong>pokon stretlo štrnás <strong>LCD</strong> monitorov,<br />

ktoré sme rozdelili do dvoch kategórií, prièom v obidvoch<br />

súperilo po sedem monitorov. Kým prvú <strong>sk</strong>u-<br />

KATEGÓRIA DIGITAL<br />

Výrobca Eizo iiYama iiYama Philips Samsung Sony ViewSonic<br />

Model FlexScan L365 AX3818TC AX3835UT Brilliance 150PP3E SyncMaster 151P SDM−X52 VX500<br />

Uhloprieèka [mm] 15" 15" 15" 15" 15" 15" 15"<br />

Rozmery vidite¾nej plochy [mm] 304 × 228 304 × 228 304 × 228 304 × 228 304 × 228 304 × 228 304 × 228<br />

Rozmery bodu [mm] 0,297 × 0,297 0,297 × 0,297 0,297 × 0,297 0,297 × 0,297 0,297 × 0,297 0,297 × 0,297 0,297 × 0,297<br />

Natívne rozlíšenie [bodov] 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768<br />

Šírka pásma [MHz] 80 80 80 80 80 80 80<br />

Poèet farieb 16,7 mil. 16,7 mil. 16,7 mil. 16,7 mil. 16,7 mil. 16,7 mil. 16,7 mil.<br />

Kontrast 450:1 350:1 300:1 350:1 450:1 400:1 400:1<br />

Svietivos [cd/m 2 ] 300 250 250 250 350 300 250<br />

Odozva / Zapnutie + Vypnutie [ms] 25 / 6 + 19 35 / – 25 / – 30 / – 25 / – 30 / 10+20 25<br />

Pozorovací uhol<br />

Horizontálny (¼,P) 80°, 80° 75°, 75° 80°, 80° 75°, 75° 80°, 80° 75°, 75° 80°, 80°<br />

Vertikálny (H,D) 75°, 75° 70°, 70° 80°, 80° 50°, 60° 80°, 70° 55°, 60° 80°, 80°<br />

Obnovovacie frekvencie<br />

Vertikál<strong>na</strong> [Hz] 55 ÷ 70 56 ÷ 75 56 ÷ 75 56 ÷ 76 56 ÷ 75 48 ÷ 75 ÷<br />

Horizontál<strong>na</strong> [kHz] 24 ÷ 60 30 ÷ 60 31 ÷ 60 30 ÷ 61 30 ÷ 60 28 ÷ 61 ÷<br />

Rozhrania<br />

Vstupy: VGA / DVI ! / ! ! / ! ! / ! ! / ! ! / ! ! / ! ! / !<br />

Iné / Aké " / " " / " ! / 4×USB " / " " / " " / " " / "<br />

Audio<br />

Linkový vstup / Výstup <strong>na</strong> slúchadlá ! / ! ! / ! " / " " / " " / " ! / " ! / "<br />

Reproduktory / Mikrofón ! / " ! / " " / " " / " " / " ! / " ! / "<br />

Iné<br />

Pivot (<strong>na</strong>toèenie displeja o 90°) " " ! ! ! " "<br />

Zdroj (interný/externý) ! / " " / ! ! / " ! / " " / ! ! / " " / !<br />

Fyzická špecifikácia<br />

Rozmery [mm] 340 × 369 × 157 450 × 348 × 181 435 × 345 × 210 343 × 349 × 165 380 × 465 × 245 392 × 358 × 199 370 × 371 × 158<br />

Hmotnos [kg] 4,1 5 4,7 4,7 4,6 4,8 4,5<br />

Spotreba [watt] 35 40 60 23 30 28 36<br />

Obchodné informácie<br />

Ce<strong>na</strong> [Sk s DPH] 31 120,− 30 700,− 34 900,− 30 600,− 29 075,− 30 445,− 32 800,−<br />

Záruka 3 roky 3 roky 3 roky 3 roky 3 roky 3 roky 3 roky<br />

Dodávate¾ Sofos Asbis emt Datalan IMC Westech Asbis<br />

Hodnotenie<br />

Technické parametre 96.4 80.6 85.2 80.7 100.0 87.5 90.8<br />

Kvalita zobrazenia 95.0 90.0 95.0 95.0 95.0 98.0 95.0<br />

Ce<strong>na</strong> 94.1 95.3 83.3 95.6 100.0 96.1 89.3<br />

Celkové <strong>sk</strong>óre 285.5 265.9 263.5 271.4 295.0 281.6 275.1<br />

Legenda: – výrobca neudáva, " nie, ! áno<br />

10/2002 PC REVUE 57

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

pinu tvorili <strong>monitory</strong> vybavené iba vstupom VGA,<br />

v druhej si zmerali sily <strong>monitory</strong> vybavené aj vstupom<br />

DVI.<br />

Pokia¾ ide o zastúpenie z<strong>na</strong>èiek, v teste sa ich<br />

stretlo spolu jedenás, prièom viacnásobné zastúpenie<br />

mali Benq a iiYama. Pokia¾ ide o výbavu jednotlivých<br />

modelov, polovica z nich disponovala<br />

vstupom audiosignálu a zabudovanými reproduktormi.<br />

Pri trojici monitorov bol k dispozícii aj výstup<br />

<strong>na</strong> slúchadlá. Zaujímavé je zistenie, e z <strong>LCD</strong><br />

monitorov (a monitorov všeobecne) sa postupne<br />

vytratili mikrofóny. Pravdepodobne si výrobcovia<br />

uvedomili, e ich kvalita nie je <strong>na</strong>jlepšia a pri<br />

integrácii do monitora spoloène s reproduktormi<br />

èasto vznikala neiaduca akustická väzba. V teste<br />

sa objavila aj trojica monitorov so špeciálnym stojanom<br />

a programovým vybavením umoòujúcim<br />

zmenu polohy monitora o 90°. Funkcia, pre ktorú<br />

sa vilo oz<strong>na</strong>èenie Pivot, bola kedysi výsadou špeciálnych<br />

modelov CRT monitorov, urèených <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>sadenie v oblasti DTP, kde táto funkcia umoòuje<br />

zí<strong>sk</strong>a prirodzený náh¾ad <strong>na</strong> vytvárané dokumenty.<br />

V prípade testovaných <strong>LCD</strong> monitorov<br />

mono túto funkciu vzh¾adom <strong>na</strong> ich rozlíšenie vyui<br />

<strong>sk</strong>ôr v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách. Jediný monitor<br />

v <strong>na</strong>šom teste disponoval rozboèovaèom USB<br />

so štyrmi portmi.<br />

VÝSLEDKY A HODNOTENIE<br />

Podrobné informácie o tom, ako si jednotlivé <strong>monitory</strong><br />

poèí<strong>na</strong>li v testoch, nájdete v tabu¾ke. Èiastkové<br />

hodnotenia pre jednotlivé <strong>monitory</strong>, ako aj ich<br />

celkové hodnotenie nájdete priamo v texte venovanom<br />

kadému monitoru vo zvyèajnej forme.<br />

Celkové hodnotenie monitora pozostáva z trojice<br />

èiastkových hodnotení. Prvým je hodnotenie technických<br />

parametrov monitora, ktoré sa <strong>sk</strong>ladalo<br />

z hodnotenia svietivosti, kontrastu, latencie a rozsahu<br />

pozorovacích uhlov. Všetky spomí<strong>na</strong>né parametre<br />

boli bodovo ohodnotené, prièom <strong>na</strong>jlepší<br />

parameter dostal 100 bodov. Èiastkové hodnotenia<br />

boli zosumarizované a opätovne znormované rov<strong>na</strong>kým<br />

spôsobom ako èiastkové hodnotenia. Druhým<br />

hodnoteným parametrom bola kvalita zobrazenia,<br />

v nej sme vyhodnocovali takisto štyri údaje:<br />

kvalitu prehrávania videa, dosiahnutý kontrast,<br />

schopnos monitora interpretova odtiene sivej a,<br />

samozrejme, stabilitu farieb v èase. Aj v tomto prípade<br />

bolo hodnotenie vyko<strong>na</strong>né rov<strong>na</strong>ko ako pri<br />

predošlom parametri. Poslednou zlokou celkového<br />

hodnotenia bola ce<strong>na</strong> monitora, ktorú sme opä<br />

normovali, tentoraz vo vzahu k monitoru s <strong>na</strong>jnišou<br />

<strong>na</strong>dobúdacou cenou.<br />

Všetky èiastkové výsledky zí<strong>sk</strong>ané opísaným<br />

spôsobom boli zrátané s rov<strong>na</strong>kou váhou a zí<strong>sk</strong>aný<br />

index sa pouil <strong>na</strong> zostavenie poradia v kadej<br />

z testovaných kategórií.<br />

Keïe sme štartové pole rozdelili do dvoch <strong>sk</strong>upín,<br />

oddelene sme vyhodnocovali aj výsledky testov.<br />

V prvej kategórii bol súboj <strong>na</strong>ozaj aký, <strong>na</strong>pokon<br />

však <strong>na</strong>jmä vïaka svojej všestrannosti zvíazil<br />

Benq FP581, <strong>na</strong> druhej prieèke <strong>sk</strong>onèil Hansol<br />

H530 a <strong>na</strong> tretej Belinea 101536. Vo vyššej kategórii<br />

bol súboj rov<strong>na</strong>ko ve¾mi vyrov<strong>na</strong>ný. Podobne<br />

ako v predošlej kategórii o víazovi rozhodla <strong>na</strong>jmä<br />

jeho univerzálnos. Palmu víazstva si <strong>na</strong>pokon<br />

odnáša Samsung SyncMaster 151P, <strong>na</strong> druhej<br />

prieèke <strong>sk</strong>onèil monitor Eizo FlexScan L365 a <strong>na</strong><br />

tretej Sony SDM-X52.<br />

KATEGÓRIA ANALÓG<br />

Belinea 101536<br />

Benq FP553<br />

Aj <strong>na</strong>priek <strong>na</strong>jnišej cene spomedzi testovaných<br />

monitorov patrí tento model z poh¾adu technických<br />

parametrov k tomu lepšiemu. Vyniká nízkou<br />

latenciou, <strong>na</strong> výbornej úrovni je kontrast i svietivos.<br />

Slabšou stránkou je rozsah pozorovacích<br />

uhlov, ktoré patria k <strong>na</strong>jniším.<br />

Benq FP581<br />

Aj druhý reprezentant tejto z<strong>na</strong>èky v teste disponoval<br />

výbornými technickými parametrami, latencia,<br />

jas a kontrast boli <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej úrovni ako<br />

pri predošlom. Výrazne vyššie sú však hodnoty<br />

pozorovacích uhlov, ktoré boli pri tomto modeli<br />

<strong>na</strong>jvyššie v tejto kategórii.<br />

Parametre tohto modelu patria k lepším, <strong>na</strong>jmä<br />

pokia¾ ide o kontrast, svietivos a latenciu. Pozorovacie<br />

uhly monitora však patria k menším. V dodávke<br />

je <strong>na</strong>pájací zdroj, príruèka pouívate¾a<br />

a sieový kábel. Signálový kábel VGA je s monitorom<br />

spojený <strong>na</strong>pevno. Za zmienku stoja kvalitné<br />

integrované reproduktory, ktoré pochádzajú od<br />

spoloènosti harman&kardon.<br />

Ovládanie je riešené pre tohto výrobcu tradièným<br />

spôsobom – štvoricou tlaèidiel a pomerne<br />

bohatým menu. K dispozícii je aj funkcia autoadjust,<br />

ktorá po<strong>sk</strong>ytuje výborné výsledky <strong>na</strong>stavenia<br />

parametrov, je však ukrytá v menu. V niektorých<br />

prípadoch sme sa pri tomto monitore stretli s rušivým<br />

blikaním obrazu, ktoré však ruèným <strong>na</strong>stavením<br />

bolo moné odstráni.<br />

V testoch podal monitor pomerne vyrov<strong>na</strong>né<br />

výkony, vernos i homogenita farebného podania<br />

sú <strong>na</strong> dobrej úrovni.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: kancelária<br />

Ce<strong>na</strong>: 22 290 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: BGS Distribution<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOOGGG<br />

OOOOOOOGGG<br />

OOOOOOOOGG<br />

OOOOOOOOGG<br />

Displej má iba základnú výbavu, nedisponuje<br />

reproduktormi a kábel VGA je pevný. V dodávke je<br />

ešte di<strong>sk</strong>eta a príruèka pouívate¾a. Štruktúra<br />

menu a ovládanie monitora sú jednoduchšie, èo<br />

však vyvauje prítomnos funkcie autoadjust,<br />

ktorá je prístupná prostredníctvom tlaèidla i-key.<br />

Jej výsledky sú uspokojivé. Niekedy je však potrebné<br />

siahnu po manuálnom dostavení parametrov,<br />

aby sme odstránili blikanie.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> technické parametre podal monitor<br />

v testoch oèakávané výkony, z poh¾adu obstarávacej<br />

ceny ich mono hodnoti dokonca výborne.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: kancelária, multimédiá<br />

Ce<strong>na</strong>: 20 790 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Euromedia<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOOGGG<br />

OOOOOOOGGG<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOGG<br />

Ovládanie monitora a menu je riešené identicky<br />

s predchádzajúcim modelom. Monitor tie disponuje<br />

funkciou autoadjust, ktorá je <strong>na</strong>vyše priamo<br />

dostupná vïaka vlastnému ovládaciemu<br />

prvku. S výsledkami jej èinnosti sme boli spokojní.<br />

Na rozdiel od predošlého modelu však tento<br />

disponuje aj zabudovanými reproduktormi. Kvalita<br />

zobrazenia je <strong>na</strong> vyššej úrovni ako pri predošlom<br />

modeli, a to <strong>na</strong>jmä v oblasti homogenity farieb.<br />

Celková vyváenos parametrov, kvality zobrazenia<br />

a ceny <strong>na</strong>pokon tomuto monitoru vyniesla<br />

víazstvo v tejto kategórii.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: kancelária, multimédiá<br />

Ce<strong>na</strong>: 23 560 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Euromedia<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOOOGG<br />

OOOOOOOOGG<br />

OOOOOOOOGG<br />

OOOOOOOOOG<br />

58 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

Hansol H530<br />

Technické parametre monitora sú <strong>na</strong> úrovni zodpovedajúcej<br />

tejto kategórii, výnimkou je latencia, ktorá<br />

je špièková.<br />

Z poh¾adu dodávky patrí tento model k tým<br />

<strong>sk</strong>romnejšie vybaveným. Okrem kábla VGA v nej<br />

nájdete iba di<strong>sk</strong>etu a príruèku pouívate¾a.<br />

Displej má atraktívny dizajn, ovládanie je zaistené<br />

štvoricou tlaèidiel a bohato štruktúrovaným menu,<br />

v ktorom nechýba funkcia autoadjust. Tá je dokonca<br />

dostupná aj priamo. Jej funkènos však nepatrila<br />

k <strong>na</strong>jlepším a podstatne lepšie výsledky mono<br />

dosiahnu manuálnym <strong>na</strong>stavením.<br />

Pri testoch zameraných <strong>na</strong> kvalitu zobrazenia<br />

nás monitor uspokojil, troška horšie, ne sme oèakávali,<br />

dopadol v oblasti homogenity farieb. Naopak,<br />

<strong>na</strong>dpriemerné sú jeho schopnosti pri zobrazovaní<br />

videa a hier. Lepšie umiestnenie mu ušlo aj<br />

vïaka cene.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: multimédiá<br />

Ce<strong>na</strong>: 22 850 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: BGS Distribution<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOOOGG<br />

OOOOOOOGGG<br />

OOOOOOOOGG<br />

OOOOOOOOOG<br />

Hyundai L50A<br />

Skôr ako technickými parametrami zaujme tento<br />

monitor svojím dizajnom. Strieborné vyhotovenie s<br />

netradiène riešeným masívnym kovovým podstavcom<br />

je lákavé. Kontrast a rozsah pozorovacích<br />

uhlov patria k tým horším parametrom tohto<br />

modelu, jas je priemerný a rov<strong>na</strong>ko mono hodnoti<br />

aj latenciu.<br />

Horšie technické parametre sa výrobca pokúša<br />

vyvái prítomnosou reproduktorov, to však<br />

pouívate¾a pravdepodobne neuspokojí. Navyše v<br />

dodávke by ste márne h¾adali ovládaè.<br />

Pokia¾ ide o ovládanie, je riešené štvoricou tlaèidiel<br />

a preh¾adne èleneným menu, ktoré obsahuje<br />

všetky zvyèajné funkcie vrátane funkcie autoadjust.<br />

Tá by však mohla by dostupná aj priamo. Jej funkènos<br />

je uspokojivá.<br />

Výsledky v testoch kvality zobrazenia i jeho<br />

èasovej stability zodpovedajú technickým parametrom<br />

monitora.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: kancelária<br />

Ce<strong>na</strong>: 21 515 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Autocont<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOGGGG<br />

OOOOOOGGGG<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOGG<br />

iiYama AX3817UT<br />

Lacným modelom disponuje aj iiYama, ktorá tradiène<br />

ponúka kvalitnejšie prístroje. Poh¾ad <strong>na</strong><br />

technické parametre tohto monitora však prezrádza,<br />

e v jeho prípade o špièku nepôjde. Jas, kontrast,<br />

pozorovacie uhly i latencia patria v tejto<br />

kategórii k priemeru. V dodávke však nechýba CD<br />

s ovládaèmi a manuál. Kábel VGA je k monitoru<br />

pripojený <strong>na</strong>pevno.<br />

Z poh¾adu ovládania je to klasika, štyri tlaèidlá a<br />

jednoobrazovkové menu sú v podstate nepísaným<br />

štandardom. Výborná je implementácia funkcie<br />

autoadjust vrátane jej vyvolania vlastným ovládacím<br />

prvkom. Výborná bola aj jej funkènos. Kvalita<br />

zobrazenia mierne prevyšuje to, èo sme od monitora<br />

<strong>na</strong> základe jeho technických parametrov oèakávali<br />

(<strong>na</strong>jmä z poh¾adu pozorovacích uhlov a kontrastu).<br />

S dlhšou latenciou však nemono spravi<br />

niè.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: kancelária<br />

Ce<strong>na</strong>: 22 900 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: EMC<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOGGGG<br />

OOOOOOGGGG<br />

OOOOOOOOGG<br />

OOOOOOOGGG<br />

LiteOn LitePanel GC150<br />

Technickými parametrami patrí LiteOn k priemeru,<br />

za zmienku stojí azda iba kontrast, ktorý je <strong>na</strong><br />

lepšej úrovni. Dodávka monitora je <strong>sk</strong>romnejšia,<br />

obsahuje len kábel VGA a manuál.<br />

Ovládanie je riešené štvoricou tlaèidiel a menu,<br />

ktoré je rozèlenené do piatich obrazoviek, èo pre<br />

niektorých pouívate¾ov môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> hendikep.<br />

Monitor disponuje aj funkciou autoadjust, tá je<br />

však <strong>sk</strong>rytá hlboko v menu. Navyše jej funkèné<br />

schopnosti sú obmedzené a dos èasto treba siahnu<br />

po manuálnom <strong>na</strong>stavení <strong>na</strong>jmä fázy.<br />

Kvalitou zobrazenia monitor splnil <strong>na</strong>še oèakávania,<br />

i keï s oh¾adom <strong>na</strong> kontrast deklarovaný<br />

výrobcom sme èakali lepšie vlastnosti v tejto oblasti.<br />

Z poh¾adu farebnej stálosti a vernosti farieb nás<br />

však monitor uspokojil.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: kancelária<br />

Ce<strong>na</strong>: 19 728 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: ProCA<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOOGGG<br />

OOOOOOOGGG<br />

OOOOOOOOOO<br />

OOOOOOOOGG<br />

10/2002 PC REVUE 59

POROVNÁVACÍ TEST<br />

H A R D W A R E<br />

KATEGÓRIA DIGITAL<br />

Eizo FlexScan L365<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> technické parametre dáva jasne <strong>na</strong>javo,<br />

o aký monitor ide. Výborný jas a kontrast, rov<strong>na</strong>ko<br />

aj pozorovacie uhly a latencia. Pri Eize neprekvapí<br />

tradiène dobrá výbava v základnej cene,<br />

dvojica audiokáblov, kábel VGA, kábel DVI, manuál<br />

a reproduktory.<br />

Sedem ovládacích prvkov <strong>na</strong> paneli prístroja<br />

síce pôsobí príliš bohatým dojmom, no ak odrátame<br />

jednovýz<strong>na</strong>mové tlaèidlá <strong>na</strong> prepí<strong>na</strong>nie<br />

vstupu a zaradenie funkcie autoadjust, dostaneme<br />

sa k štandardnému poètu. Aj menu prístroja<br />

po<strong>sk</strong>ytuje pouívate¾ovi presne to, èo potrebuje.<br />

Jednotlivé funkcie nájdete <strong>na</strong>ozaj intuitívne.<br />

Funkcia autoadjust pracuje spo¾ahlivo, v niektorých<br />

prípadoch je však potrebné dodatoèné manuálne<br />

<strong>na</strong>stavenie.<br />

Z poh¾adu kvality zobrazenia monitor po<strong>sk</strong>ytuje<br />

výsledky <strong>na</strong> úrovni svojich technických parametrov.<br />

Problémom preò nie je ani zobrazenie videa.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: multimédiá, kancelária<br />

Ce<strong>na</strong>: 31 120 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOOG<br />

iiYama 3818TC<br />

Technické parametre tohto modelu patria vo vyššej<br />

kategórii <strong>sk</strong>ôr k priemeru. Výnimkou, a to <strong>sk</strong>ôr negatívnou,<br />

je latencia, ktorá je v tejto kategórii <strong>na</strong>jhoršia.<br />

Dodávka monitora je <strong>na</strong> štandardnej úrovni,<br />

pouívate¾ zí<strong>sk</strong>a všetko potrebné: kábel audio, káble<br />

VGA a DVI a príruèku pouívate¾a.<br />

Ovládanie monitora je riešené štvoricou tlaèidiel<br />

a jednoobrazovkovým menu, ktorého èlenenie je<br />

výborné. Jednému z tlaèidiel je priradená aj funkcia<br />

autoadjust, ktorá pri tomto modeli fungovala doko<strong>na</strong>le.<br />

V testoch kvality zobrazenia si monitor poèí<strong>na</strong>l<br />

pomerne dobre, v homogenite farieb a pozorovacom<br />

uhle dokonca predstihol <strong>na</strong>še oèakávania. Aj<br />

pri prehrávaní videa, s ktorým by s oh¾adom <strong>na</strong> udávanú<br />

latenciu mohol ma problémy, monitor predstihol<br />

<strong>na</strong>še oèakávania.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: kancelária, výnimoène<br />

multimédiá<br />

Ce<strong>na</strong>: 30 700 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Asbis<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOOOGG<br />

OOOOOOOOGG<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOGG<br />

iiYama 3835UT<br />

Druhý z monitorov iiYama v tejto kategórii disponoval<br />

o nieèo lepšími technickými parametrami, <strong>na</strong>jmä<br />

pozorovacím uhlom a latenciou. Horší však bol kontrast.<br />

Výbava monitora je <strong>na</strong>ozaj bohatá, okrem kábla<br />

audio, reproduktorov, kábla VGA a DVI disponuje<br />

monitor aj štvorportovým rozboèovaèom USB, príruèkou<br />

pouívate¾a a dvojicou CD-ROM nosièov. Lahôdkou<br />

je však implementácia funkcie Pivot, ktorá<br />

umoòuje otoèenie <strong>LCD</strong> o 90°. Ovládanie monitora<br />

prostredníctvom pätice tlaèidiel a rozdeleného menu<br />

nie je optimálne. Chod tlaèidiel je tie dos tvrdý.<br />

Ako jediný v tejto kategórii umoòuje výškové <strong>na</strong>stavenie<br />

polohy monitora, prièom aj obvyklé <strong>na</strong>stavenia<br />

sú <strong>na</strong> výbornej úrovni.<br />

V testoch tento monitor podobne ako predchádzajúci<br />

uspel o nieèo lepšie, ako sme od neho pod¾a<br />

parametrov udávaných výrobcom oèakávali. Najmä<br />

z poh¾adu stability farieb bol výborný. Vzh¾adom <strong>na</strong><br />

špièkovú latenciu nás u výborné vlastnosti pri prehrávaní<br />

videa neprekvapili.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: multimédiá, kancelária<br />

Ce<strong>na</strong>: 34 900 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: emt<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOOOGG<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOGG<br />

OOOOOOOOGG<br />

Philips Brilliance 150P3E<br />

Philips z technickej stránky patrí v tejto kategórii<br />

k zlatému stredu tak z poh¾adu jasu, kontrastu,<br />

latencie, ako aj rozsahu pozorovacích uhlov. Dodávka<br />

obsahuje VGA a sieový kábel, príruèku pouívate¾a<br />

a dvojicu CD-ROM. Prekvapilo nás, e<br />

v dodávke nebol kábel DVI.<br />

Okrem štandardných funkcií má monitor implementovanú<br />

aj funkciu autoadjust, ktorá po<strong>sk</strong>ytovala<br />

<strong>na</strong>jkvalitnejšie <strong>na</strong>stavenia spomedzi všetkých<br />

testovaných modelov, a takisto funkciu Pivot<br />

umoòujúcu otoèenie <strong>LCD</strong> o 90°.<br />

V testoch si monitor poèí<strong>na</strong>l výborne, o èom<br />

svedèí vysoké hodnotenie kvality zobrazenia.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: kancelária, multimédiá<br />

Ce<strong>na</strong>: 30 600 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Datalan<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOOOGG<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOOG<br />

60 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

Samsung SyncMaster 151P<br />

Technické parametre Samsungu nás doslova pripútali<br />

k stolièkám: <strong>na</strong>jlepší kontrast, jas, latencia a druhý <strong>na</strong>jväèší<br />

rozsah pozorovacích uhlov! Ak k tomu pridáme<br />

dizajn od Porsche, ktorý sa podpísal nielen <strong>na</strong> oku lahodiacom<br />

vyhotovení monitora a podstavca, ale aj <strong>na</strong><br />

masívnom dradle, je zrejmé, e sme netrpezlivo èakali<br />

Sony SDM−X52<br />

<strong>na</strong> testy. Dodávka monitora je viac-menej štandardná,<br />

pouívate¾ s monitorom dostane všetko potrebné.<br />

Prekvapí azda iba <strong>sk</strong>utoènos, e káble VGA i DVI sú<br />

k monitoru pripojené <strong>na</strong>pevno. Podobne ako predchádzajúca<br />

dvojica monitorov aj tento disponuje funkciou<br />

Pivot <strong>na</strong> otoèenie <strong>LCD</strong> o 90°, ktoré príde vhod <strong>na</strong>jmä pri<br />

práci s dokumentmi formátu A4.<br />

Ovládanie monitora je riešené zaujímavo – bezdotykovými<br />

senzormi! Samozrejmosou je funkcia autoadjust,<br />

ovládaná vlastným tlaèidlom, po<strong>sk</strong>ytujúca ve¾mi<br />

dobré výsledky.<br />

Keïe v testoch monitor potvrdil svoje parametre a <strong>na</strong>vyše<br />

pridal výbornú farebnú stabilitu a v jeho prospech<br />

hovorila v tejto kategórii aj <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>, <strong>na</strong>pokon<br />

vo svojej kategórii prekvapivo, ale zaslúene zvíazil.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: multimédiá, kancelária<br />

Ce<strong>na</strong>: 29 075 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: IMC<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOOOOO<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOOO<br />

OOOOOOOOOO<br />

Technické parametre tohto monitora predstavujú v druhej<br />

kategórii <strong>sk</strong>ôr priemer. V dodávke pouívate¾ nájde<br />

všetko potrebné. Ovládanie monitora je riešené päticou<br />

tlaèidiel, umiestnených netradiène <strong>na</strong> ¾avej strane monitora.<br />

Jedno z nich ovláda prepí<strong>na</strong>nie vstupov. Menu Sony<br />

<strong>na</strong> nás spomedzi testovaných monitorov pôsobilo <strong>na</strong>jvyváenejším<br />

a <strong>na</strong>jpreh¾adnejším dojmom. Azda jediné, èo<br />

by sme tomuto monitoru z tohto h¾adi<strong>sk</strong>a vytkli, je <strong>sk</strong>utoènos,<br />

e funkcia autoadjust je ukrytá v menu a nemá<br />

vlastný ovládací prvok.<br />

Monitor nás prekvapil v testoch, pretoe podal lepší<br />

výkon, ne sme od neho oèakávali. To dostatoène dokumentuje<br />

aj fakt, e v oblasti kvality zobrazenia si ako<br />

jediný vyslúil absolutórium.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: kancelária, multimédiá<br />

Ce<strong>na</strong>: 30 445 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Westech<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOOO<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOOG<br />

ViewSonic VX500<br />

sú všetky potrebné veci (káble VGA, DVI, audio), ovládaè<br />

a príruèka pouívate¾a.<br />

Ovládanie prístroja je riešené netradiène senzormi<br />

(i keï pri tejto z<strong>na</strong>èke sme u takéto ovládanie videli).<br />

Sedem ovládacích prvkov je však <strong>na</strong>ozaj dos a ani konštatovanie,<br />

e trojica z nich slúi <strong>na</strong> ovládanie hlasitosti<br />

a vypí<strong>na</strong>nie reproduktorov, vás o opaku asi nepresvedèí.<br />

Menu prístroja je dostatoène preh¾adné a logické.<br />

Výsledkami testov patril ViewSonic k tomu <strong>na</strong>jlepšiemu,<br />

a to tak v testoch zameraných <strong>na</strong> farebnú stabilitu,<br />

ako aj <strong>na</strong> kvalitu zobrazenia.<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: multimédiá, kancelária<br />

Ce<strong>na</strong>: 32 800 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Asbis<br />

Posledný z testovaných monitorov disponuje špièkovou<br />

latenciou a rozsahom pozorovacích uhlov. Kontrast a jas<br />

sú u v tejto kategórii priemerné. V dodávke monitora<br />

Technické parametre:<br />

Kvalita zobrazenia:<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Celkovo:<br />

HODNOTENIE<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOOG<br />

OOOOOOOOOG<br />

10/2002 PC REVUE 61

H A R D W A R E<br />

TEST<br />

Xbox & GameCube & PlayStation 2<br />

Porov<strong>na</strong>nie herných konzol novej generácie<br />

Nie je to tak dávno, èo sa poèítaèové hry neprávom<br />

povaovali iba za hlúpu zábavu<br />

pre deti a mladistvých. Boli èasy, keï ste si<br />

v pokoji nemohli sadnú v MHD a listova herné<br />

periodikum bez pohoršených poh¾adov ostatných<br />

spoluobèanov. Situáciu, samozrejme, zapríèinil<br />

fakt, e hlavne mladí ¾udia boli v kontakte<br />

s technikou novej generácie a s òou spojenými hrami.<br />

Na Západe nie je niè výnimoèné <strong>na</strong> tom, e<br />

herné konzoly sú súèasou obývaèky rov<strong>na</strong>ko ako<br />

televízor alebo hi-fi vea. Hry sa berú ako zábava a<br />

relax súèasne, hrajú ich ¾udia bez rozdielu veku, èo<br />

však nekorešponduje s realitou <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Herné konzoly. Poèítaèové hry by nemohli existova<br />

bez prístrojov, ktoré sú schopné ich prehráva.<br />

Na tento úèel slúia herné konzoly alebo nejaký<br />

druh poèítaèa, teda názov poèítaèové hry nie je<br />

spätý len èisto s platformou PC. Výhoda konzol<br />

oproti iným platformám je v tom, e sa vyrábajú<br />

primárne <strong>na</strong> hranie hier, a teda staèí vloi hru a<br />

hra bez inštalovania a zbytoèného èakania.<br />

Nová generácia. S novými technológiami sa pre<br />

tvorcov hier otvárali nové a nové monosti a postupne<br />

sa z priemyslu s poèítaèovou zábavou stal<br />

ve¾mi slušný obchod, ktorý svojím obratom predstihol<br />

aj tvorbu filmov. Do ïalšieho kola boja o podiel<br />

<strong>na</strong> trhu sa tentoraz pustili u v odvetví pôsobiace<br />

spoloènosti Nintendo, Sega a Sony. Lukratívny<br />

obchod však opä prilákal aj nového hráèa, ktorým<br />

je tentoraz spoloènos Microsoft. Kadá zo spoloèností<br />

sa s<strong>na</strong>í ponúka v podstate to isté – <strong>na</strong>jnovšie<br />

hry, kadá však zvolila odlišný prístup, a<br />

preto sa vám v <strong>na</strong>sledujúcom teste pokúsime priblíi<br />

výhody a nevýhody kadého riešenia.<br />

Internet a konzoly. Všetky spomí<strong>na</strong>né zariadenia<br />

sa s ve¾kým odhodlaním rozhodli objavova nové monosti<br />

on-line hrania. Xbox ponúka jedine pripojenie<br />

cez ethernet a káblové modemy (ktoré, samozrejme,<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u vïaka UPC nie sú), take sa väèši<strong>na</strong><br />

domácich „dialupistov“ bude musie zaobís bez internetu.<br />

PS2 a GC <strong>na</strong>šastie dial-up pripojenie podporujú,<br />

otázne je to však s podporou zo strany Nintenda a<br />

Sony. SEGA DreamCast svojho èasu vïaka internetu<br />

preívala obrov<strong>sk</strong>ý boom (ich on-line hry momentálne<br />

prebralo Nintendo), ale zo Sloven<strong>sk</strong>a ste sa mohli jedine<br />

pripoji <strong>na</strong> server, ktorý bol <strong>na</strong>jblišie v Nemecku.<br />

Teda pokia¾ Nintendo a Sony nezriadia nejaký lokálny<br />

server, budete musie vola do zahranièia, za èo zaplatíte<br />

vysoké poplatky Sloven<strong>sk</strong>ým telekomunikáciám.<br />

Teda on-line hranie <strong>na</strong> konzolách je pre Slovákov zatia¾<br />

ve¾kou neistotou.<br />

SONY – PlayStation 2<br />

Sony PlayStation 2 je po krachu SEGA DreamCastu<br />

<strong>na</strong>jstaršou spomedzi troch aktívnych herných<br />

zariadení. Na trhu je k dispozícii u dva roky, èomu<br />

zodpovedajú aj jej kedysi revoluèné parametre. PS2<br />

vyuíva vlastný procesor Sony Emotion Engine taktovaný<br />

<strong>na</strong> 295 MHz a grafickú kartu Sony Graphics<br />

Synthesizer <strong>na</strong> 150 MHz, prièom konzola podáva<br />

hrubý výkon 66 miliónov polygónov za sekundu.<br />

Pamä 32 MB je <strong>na</strong> mnohé dnešné hry u, pravdu<br />

povediac, málo a <strong>na</strong> nejaké rozsiahle 3D akcie, ktoré<br />

sa kvalitou spracovania<br />

vyrov<strong>na</strong>jú tým <strong>na</strong> PC,<br />

môete pokojne zabudnú. Hry vyzerajú zo<br />

všetkých troch kandidátov jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jkostrbatejšie<br />

a <strong>na</strong>razili sme aj <strong>na</strong> tituly (Wipeout Fusion,<br />

NHL 2001), ktoré dokonca aj sem-tam sekali.<br />

Pri zaostávajúcom grafickom výkone však exceluje<br />

48-kanálový stereozvuk a multimediálne funkcie<br />

PS2, ako je prehrávanie audio CD a audio DVD. Dôleitým<br />

faktorom je aj záitok z hry a príjemné<br />

ovládanie. V tomto smere obstál PS2 zo všetkých<br />

troch kandidátov <strong>na</strong>jlepšie. Desatlaèidlový ovládaè<br />

DualShock 2 má výbornú ergonómiu, sadne do ruky<br />

a jednoducho sa ním ovláda. Navyše PS2 je vyuite¾ný<br />

aj ako prehrávaè CD/DVD video bez nutnosti<br />

èoko¾vek dokupova, ako je to pri Xboxe.<br />

Doplnky. Okrem spomenutého základného súboru<br />

existujú k PS2 aj rôzne prídavné zariadenia, ktoré si<br />

mono dokúpi. Neoplatí sa hra hry bez 8 MB pamäových<br />

kariet, kde si môete svoj postup uloi. Na<br />

druhej strane by vám však mala jed<strong>na</strong> pamäová karta<br />

vystaèi <strong>na</strong> ve¾ké mnostvo hier. Potom sú to rôzne<br />

doplòujúce ovládaèe, rozšírenie <strong>na</strong> 4 ovládaèe a volanty,<br />

ale <strong>na</strong>jväèšiu pozornos priahujú modem <strong>na</strong><br />

pripojenie <strong>na</strong> internet a 40 GB prídavný pevný di<strong>sk</strong>.<br />

Hodnotenie. Napriek <strong>na</strong>jstaršej technológii je PS2<br />

jednotkou z troch kandidátov. Po svete sa predalo<br />

vyše 40 miliónov kusov PS2, èím sa stáva <strong>na</strong>jlukratívnejšou<br />

platformou z poh¾adu vývojárov hier.<br />

Z h¾adi<strong>sk</strong>a hráèov je to zasa <strong>na</strong>jširšia ponuka rôznych<br />

titulov, prièom spoloènos Sony podchytila<br />

väèšinu kvalitných titulov pre exkluzivitu jedine<br />

<strong>na</strong> svoje konzoly. Navyše PS2 je kompatibilná so<br />

staršou konzolou PS1, take <strong>na</strong> rozdiel od iných<br />

konzol si môete zahra staré hry so starou pamäovou<br />

kartou a ovládaèom. V spojení s multimediálnymi<br />

funkciami a dizajnom, ktorý sa hodí k<br />

nábytku, je PS2 jednoz<strong>na</strong>èným favoritom nielen<br />

<strong>na</strong> herné pouitie. Po zlacnení sa predáva za 199 USD.<br />

NINTENDO – GameCube<br />

Nintendo vypustilo svoju novú konzolu štvrtej<br />

generácie <strong>na</strong> Vianoce súèasne s Xboxom. Onedlho<br />

si poètom 12 miliónov predaných kusov vybojovalo<br />

druhú pozíciu <strong>na</strong> trhu. Nintendo prichádzalo so<br />

svojimi konzolami okrem prvej konzoly NES vdy s<br />

one<strong>sk</strong>orením, èo muselo doháòa kvalitnou ponukou<br />

hier. Novú konzolu GameCube sme dlhší èas<br />

poz<strong>na</strong>li pod tajomným názvom Dolphin a vo vojne<br />

konzol novej generácie sa Nintendo povaovalo<br />

<strong>sk</strong>ôr za outsidera, realita nás však presvedèila o<br />

opaku. Marketing Nintenda sa <strong>na</strong> rozdiel od ostatných<br />

dvoch spoluhráèov vdy orientoval a orientuje<br />

hlavne <strong>na</strong> mladších hráèov do 15 rokov a v tomto<br />

smere ani pri novej konzole nespravili nijakú výnimku.<br />

Tituly <strong>na</strong> Nintendo podliehali vdy prísnej<br />

cenzúre, èo sa týka krvi a násilia. A aj preto bol<br />

ma<strong>sk</strong>otom Nintenda mierumilovný inštalatér Mário.<br />

K tomuto zameraniu sa tentoraz prispôsobil aj<br />

dizajn škatule konzoly. Konzola má <strong>na</strong>jmenšie rozmery<br />

spomedzi všetkých kandidátov, je <strong>na</strong>j¾ahšia a<br />

¾ahko prenášate¾ná. Svojím výzorom pôsobí zlatuèkým<br />

dojmom, ako pekná hraèka pre deti. Pod kapotou<br />

GC však drieme procesor 485 MHz IBM<br />

„Gekko“ PowerPC a grafická karta 202,5 MHz ATI<br />

„Flipper“ plus 40 MB pamä. Svojím èistým výkonom<br />

12 miliónov polygónov za sekundu pri<br />

plnom zaaení hravo predbehne PS2 (ide o èe<strong>sk</strong>ý<br />

výkon, bohuia¾, neboli sme schopní zí<strong>sk</strong>a informácie<br />

o hrubom výkone; Nintendo je azda jediná<br />

spoloènos, èo dodáva iné parametre, ne je zauívané,<br />

take môeme porov<strong>na</strong> Xbox a PS2 v oblasti<br />

hrubého výkonu, ale <strong>na</strong> GameCube máme údaje inej<br />

úrovne) a mierne zaostáva za „<strong>na</strong>dupaným“ Xboxom.<br />

Nintendo tentoraz <strong>na</strong> rozdiel od Sony a podobne ako<br />

Microsoft vyuilo partner<strong>sk</strong>ú spoluprácu so špecializovanými<br />

spoloènosami IBM a ATI a ah sa vydaril.<br />

Èo sa týka médií, Nintendo sa opä rozhodlo zvoli iné<br />

médium, <strong>na</strong>šastie tentoraz u definitívne opustili nešastné<br />

cartridge a zvolili zmenšené 8 cm DVD di<strong>sk</strong>y s<br />

kapacitou 1,5 GB. Tým sa zníili náklady a ce<strong>na</strong> predávaných<br />

hier, ako aj monosti pirát<strong>sk</strong>ych <strong>sk</strong>upín. To<br />

však z<strong>na</strong>mená, e <strong>na</strong> GC si iadne DVD video ani<br />

hudbu nepustíte, ide len o hernú konzolu,<br />

èo je iste škoda pri 64-kanálovom<br />

stereozvuku.<br />

Ovládaè k GC je porov<strong>na</strong>te¾ný<br />

s Dualshockom<br />

k PS2 zo všetkých<br />

h¾adí<strong>sk</strong> a mono ho len<br />

odporúèa. Navyše má<br />

konzola podobne ako<br />

Xbox zabudované 4<br />

porty USB <strong>na</strong> ovládaèe<br />

a netreba dokupova doplòujúce<br />

zariadenie.<br />

Doplnky. Pri hraní nesmiete<br />

zabudnú <strong>na</strong> potrebné<br />

pamäové karty,<br />

ktoré sú malé oproti kartám<br />

PS2, ale kapacitou<br />

nezaostávajú. K GC by sa mal<br />

v budúcnosti zaèa predáva 56K Broadband<br />

a Narrowband modem a aj prídavný pevný<br />

di<strong>sk</strong> <strong>na</strong> sahovanie súborov z internetu. Obe technológie<br />

sú však zatia¾ ve¾kou neznámou. Inou<br />

záleitosou je trój<strong>sk</strong>y kôò Nintenda – spojenie ich<br />

bezkonkurenèného handheldu GameBoy Advance s<br />

GameCube. Gameboy si môete nielen pripoji ku<br />

GC ako ïalší ovládaè, ale si môete aj stiahnu do<br />

GameBoya èas hry a hra ju potom mimo konzoly<br />

samostatne a následne pokraèova pri pripojení <strong>na</strong><br />

konzolu.<br />

Hodnotenie. Ak nechcete <strong>na</strong> konzole robi niè iné, len<br />

sa hra a zbavi sa obáv z poškodenia psychického<br />

vývoja vášho dieaa, GC je jasnou vo¾bou. Navyše je<br />

¾ahko transportovate¾ný a prepojite¾ný s GameBoy<br />

Advance. Dodáva sa v dvoch farebných verziách (fialová<br />

a èier<strong>na</strong>) a má <strong>na</strong>jnišiu cenu 149 USD.<br />

MICROSOFT – Xbox<br />

Microsoft je v oblasti hier <strong>na</strong> konzoly v porov<strong>na</strong>ní<br />

s ostatnými kolegami pomerne mladým súperom.<br />

Napriek tomu sa od ich konzoly Xbox predpokladal<br />

62 PC REVUE 10/2002

aketový nástup hlavne<br />

vïaka <strong>na</strong>jvýkonnejším technológiám<br />

a širokej marketingovej<br />

podpore. Neoficiálne<br />

sa dokonca povráva,<br />

e SEGA DreamCast bol Xbox 0, a to pre fakt, e<br />

DreamCast vyuíval podobne ako Xbox operaèný<br />

systém Windows a po roku <strong>na</strong>priek ve¾kému úspechu<br />

konzoly vo svete ju SEGA z nevysvetlite¾ných<br />

príèin stiahla z obehu a prestala podporova. Nech<br />

u bola realita okolo DreamCastu akáko¾vek, èier<strong>na</strong><br />

škatu¾a s písmenom X <strong>na</strong>vrchu v sebe <strong>sk</strong>rýva Intel<br />

Pentium III, 733 MHz a grafickú kartu 250 MHz<br />

nVidia XGPU plus 64 MB pamäte. Pri tejto konštelácii<br />

dokáe Xbox vytlaèi neuverite¾ných 125<br />

miliónov polygónov za sekundu, èím nekompromisne<br />

kra¾uje v oblasti výkonnosti <strong>na</strong>d svojimi<br />

súpermi. Tento výkonnostný rozdiel aj poz<strong>na</strong>, pre<br />

porov<strong>na</strong>nie rov<strong>na</strong>ké tituly z PS2 Onimusha a NHL<br />

sú detailnejšie a rýchlejšie. Jed<strong>na</strong>k je to podporou<br />

vyššieho rozlíšenia a potom vyšším poètom polygónov<br />

zobrazených <strong>na</strong> scéne. Ïalším revoluèným<br />

prvkom v Xboxe je zabudovaný 10 GB pevný di<strong>sk</strong>,<br />

<strong>na</strong> ktorý si môete uklada hry, súbory z internetu<br />

a hudobné cédeèká. Svojou kapacitou by mal <strong>na</strong><br />

vymenované úkony di<strong>sk</strong> plne postaèova, pretoe<br />

mimo spomenutých moností sa <strong>na</strong>ò neinštalujú<br />

iadne èasti hier, lebo táto monos je pri konzole<br />

striktne zakázaná. Take <strong>na</strong> obdivuhodnej rýchlosti<br />

má podiel jedine väèšia pamä a rýchly procesor,<br />

ktoré spracúvajú snímané CD/DVD médium s programom.<br />

Xbox je ïalej podobne ako GC vybavený<br />

štyrmi portmi USB <strong>na</strong> ovládaèe. Bohuia¾, ovládaè<br />

Xboxu je kameòom úrazu. V prvom rade je neznesite¾ne<br />

ve¾ký, nesadne do rúk, ktoré bolia z tlaèidiel,<br />

pretoe nie sú ergonomicky rozmiestnené.<br />

Neraz musíte pozrie <strong>na</strong> ovládaè, kde je potrebný<br />

gombík zašitý. Takmer identický ovládaè mala SEGA<br />

DreamCast, no z jej problémov sa Microsoft nepouèil,<br />

pridal <strong>na</strong>vyše jeden joystick a nevkusne rozmiestnil<br />

tlaèidlá. Z multimediálnych funkcií v<br />

základnom súbore je okrem internetu jednoz<strong>na</strong>ène<br />

<strong>na</strong>jzaujímavejšia monos uklada si hudobné CD<br />

<strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> a prehráva ich cez 256 audiokanálov,<br />

èím si môete Xbox z hernej konzoly zmeni<br />

<strong>na</strong> J-Box (jukebox). Tým sa však multimediálne doplnky<br />

Xboxu konèia. V konzole je síce zabudovaný<br />

CD/DVD videoprehrávaè, ale <strong>na</strong> jeho aktivovanie a<br />

ovládanie si musíte dokúpi špeciálny Xbox ovládaè<br />

pribline za 30 USD.<br />

Doplnky. Medzi doplnky podobne ako pri ostatných<br />

konzolách patria ïalšie ovládaèe, volanty a<br />

pamäové karty. Napriek vstavanému pevnému di<strong>sk</strong>u<br />

si môete zakúpi pamäovú kartu a uloené pozície<br />

tak prenies <strong>na</strong> iný Xbox.<br />

Hodnotenie. Medzi silné stránky Xboxu patrí jeho<br />

výkonnostný ná<strong>sk</strong>ok oproti ostatným konkurentom,<br />

vbudovaný pevný di<strong>sk</strong> a pripojenie <strong>na</strong> internet<br />

cez ethernet. V podstate si netreba niè dokupova<br />

okrem ïalších ovládaèov a ovládania <strong>na</strong><br />

video. Nepriaznivo však pôsobí nevkusný ovládaè<br />

a málo AAA exkluzívnych titulov, ako je to pri PS2<br />

a GC. Takisto dizajn Xboxu je krokom ved¾a.<br />

Škatu¾a je prive¾ká, rozmermi pripomí<strong>na</strong> PC a je<br />

neuverite¾né aká, teda absolútne nevhodná <strong>na</strong><br />

prenášanie. Zatia¾ sa pod¾a neoficiálnych èísel predali<br />

4 milióny kusov konzoly po celom svete a aj<br />

pre slabý predaj klesla ce<strong>na</strong> konzoly z poèiatoèných<br />

350 USD <strong>na</strong> 199 USD.<br />

Koho si vybra. Vybra si spomedzi uvedených<br />

herných zariadení je aké, kadé riešenie má<br />

svoje technické výhody aj nevýhody. Z cenového<br />

h¾adi<strong>sk</strong>a je ponuka hardvéru pri všetkých troch<br />

konzolách viac ne výhodná. Nintendo je vhodné<br />

pre mladších hráèov, kým Xbox a PS2 sa bijú o<br />

toho istého zákazníka, resp. vekovo neohranièenú<br />

<strong>sk</strong>upinu. Rozhodova teda bude mnostvo a kvalita<br />

dostupných hier. Pritom väèši<strong>na</strong> dnešných hier<br />

sa portuje súèasne <strong>na</strong> všetky platformy, take<br />

exkluzívne tituly pre tú-ktorú platformu by mali<br />

rozhodnú. Favoritom takmer zo všetkých stránok<br />

ostáva PS2.<br />

Robert ittòan, WIN – win@gamesweb.<strong>sk</strong><br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Najlepšie<br />

PlayStation 2 GameCube Xbox riešenie<br />

Ce<strong>na</strong> 199 USD 149 USD 199 USD GC<br />

CPU Sony Emotion Engine, IBM „Gekko“ Intel Pentium III, 733 MHz Xbox<br />

295 MHz PowerPC, 485 MHz<br />

Graphics Processor 150 MHz Sony 202,5 MHz ATI 250 MHz nVidia XGPU Xbox<br />

Graphics Synthesizer „Flipper“<br />

Polygons per Second (hrubý výkon) 66 miliónov – 125 miliónov Xbox<br />

System Memory 32 MB 40 MB 64 MB Xbox<br />

Audio Channels 48 64 256 Xbox<br />

Media CD (650MB)/ DVD (1.5GB) CD (650MB)/DVD (4.7GB) –<br />

DVD (4.7GB)<br />

Rozmery (W/H/D) 12"/3,125"/7,25" 5,9"/4,3"/6,3" 13,2"/3,3"/10,8" GC<br />

DVD video áno nie áno (doplnok) PS2<br />

Ce<strong>na</strong> hry 2000 − 3000 Sk 1700 − 2500 Sk 2500 – 3000 Sk GC<br />

Ovládaè dobrý dobrý zlý PS2<br />

Internet áno áno áno − iba ethernet –<br />

Zákazník (vek) 3+ 3 − 15 3+ –<br />

Na trhu v SR áno áno nie (dátum plánovaného –<br />

uvedenia) v SR neznámy

H A R D W A R E<br />

ATi Radeon 8500 vs. GeForce4 Ti 4200<br />

Pri neustále <strong>na</strong>rastajúcich poiadavkách herných a<br />

multimediálnych systémov <strong>na</strong> výpoètový výkon<br />

grafických akcelerátorov sa pred pouívate¾mi vynára<br />

ne¾ahká otázka, pre ktorý grafický adaptér sa<br />

pri kúpe rozhodnú. Pod¾a posledných trendov a<br />

preh¾adov nášho trhu výber smeruje k hranici 7000<br />

Sk, take horúcimi adeptmi sú grafické akcelerátory<br />

Radeon 8500 od spoloènosti ATi a GeForce4 Ti<br />

4200 od spoloènosti nVidia. Rozhodli sme sa teda<br />

zisti realizáciou výkonového testu, aká je výkonnostná<br />

situácia <strong>na</strong> tomto poli.<br />

GALAXY GeForce<br />

Ti 4200<br />

GeForce4 Ti 4200<br />

Na test sme vybrali grafický akcelerátor z radu 3G<br />

vo vyhotovení spoloènosti Galaxy Technology, ktorej<br />

produktová línia sa vyz<strong>na</strong>èuje kvalitou a výberom<br />

nízkoporuchových komponentov, èo zaruèuje<br />

predåenú záruènú dobu predstavujúcu 2 roky.<br />

Testovaná karta bola osadená 64 MB pamäte DDR<br />

so 4 ns modulmi spoloènosti Etrontech s giganticky<br />

pôsobiacim chladièom, ktorý dokáe zabezpeèi<br />

bezproblémový odvod vzniknutého sekundárneho<br />

tepla aj v prípade z<strong>na</strong>èného pretaktovania.<br />

ATi Radeon 8500<br />

Ako zástupcu sme zvolili kartu od spoloènosti MSI,<br />

ktorá predstavuje <strong>na</strong>jpredávanejšie vyhotovenie v<br />

strednej triede kariet tejto èipovej súpravy <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu. Dodaná karta bola osadená 64 MB<br />

DDR pamäte so 4 ns pamäami. Na prvý poh¾ad zaujme<br />

kompaktná, preh¾adná realizácia s efektívnym<br />

usporiadaním jednotlivých komponentov. Keïe oba<br />

akcelerátory, ktoré sme podrobili testu, vykazovali<br />

porov<strong>na</strong>te¾nú realizáciu a osadenie s podporou rov<strong>na</strong>kých<br />

rýchlostí <strong>na</strong> zbernici AGP, bez akýchko¾vek<br />

problémov sme sa pustili do testovania.<br />

POROVNANIE TECHNICKÉHO RIEŠENIA<br />

A PARAMETROV. Na prvý poh¾ad bolo<br />

zrejmé, e obe karty vyuívajú <strong>na</strong> realizáciu<br />

dostatoène rýchleho framebuffera rov<strong>na</strong>kú technológiu<br />

výberu pamätí s pribline rov<strong>na</strong>kým taktovaním<br />

(500 MHz pri Ti 4200 a 550 MHz pri Radeon<br />

8500) so zabezpeèením monosti prístupovej doby v<br />

rozsahu od 3,5 do 4 ns. Oba dodané modely boli osadené<br />

okrem štandardného výstupu VGA aj výstupom<br />

DVI umoòujúcim pripojenie sekundárneho monitora<br />

alebo <strong>LCD</strong> panela s dodatoènou monosou videovýstupu<br />

prostredníctvom konektora štandardu<br />

S-Video.<br />

Na realizáciu technologického riešenia zvolili<br />

konštruktéri spoloènosti nVidia 0,15-mikrónovú<br />

technológiu <strong>na</strong> kremíkovom substráte s výrobným<br />

oz<strong>na</strong>èením èipu NV25 a s taktovaním <strong>na</strong> frekvencii<br />

250 MHz. Výsledkom vývoja je podpora funkcií nFiniteGX<br />

II a Lightspeed Memory Architecture II s<br />

integrovaním vysokorýchlostného Pixel Shadera<br />

verzie 1.3 a dvojnásobného Vertex Shadera verzie<br />

1.1 pri podpore viacprechodového antialiasingu<br />

technológie HSAA II s monosou 4 a 6-násobných<br />

prechodov. Oproti tomu v dielòach spoloènosti ATi<br />

sa rozhodli pre realizáciu èipu s kódovým oz<strong>na</strong>èením<br />

R200 0,18-mikrónovou technológiou, taktovaného<br />

<strong>na</strong> 275 MHz, so zahrnutím funkcií Charisma<br />

II, HyperZ II a Trueform s integráciou Pixel Shadera<br />

verzie 1.3 a 1.4 s jednoprechodovým Vertex Shaderom<br />

verzie 1.1 a antialiasingom s monosou 6-<br />

násobného prechodu.<br />

Pri podpore zbernice AGP 2× a 4× oboma adaptérmi<br />

sú v dôsledku rôzneho riešenia prístupu k<br />

framebufferu dosahované rôzne hodnoty základných<br />

výkonnostných parametrov. Pri Ti 4200 dosahuje<br />

fillrate hodnoty 1000 megapixelov/s a 2000<br />

megatexelov/s s celkovým agregovaným sumárom<br />

a 110 miliónov základných polygónov za sekundu<br />

pri celkovej priepustnosti framebuffera 8 GB/s. Pri<br />

Radeone 8500 je situácia trochu iná. Fillrate dosahuje<br />

hodnoty 1100 megapixelov/s a 2200 megatexelov/s<br />

s priepustnosou zbernice framebuffera<br />

8,8 GB/s s prekvapivo nízkym poètom výpoètového<br />

potenciálu základných polygónov, ktorý predstavuje<br />

iba 75 miliónov trianglov za sekundu.<br />

Rôz<strong>na</strong> je aj realizácia prevodníka RAMDAC. Konštruktéri<br />

nVidie sa rozhodli pre implementáciu<br />

dvojnásobného prevodníka RAMDAC, taktovaného<br />

<strong>na</strong> frekvencii 350 MHz, ktorý dokáe zabezpeèi výstupné<br />

rozlíšenie 2048 × 1536 pri 32-bitovej håbke<br />

farieb s monosou obsluhy maximálneho de<strong>sk</strong>topu<br />

s rozlíšením 4096 × 4096 pri rov<strong>na</strong>kej håbke<br />

farieb. Pri ATi je však situácia iná v dôsledku zakomponovania<br />

jediného prevodníka RAMDAC, taktovaného<br />

<strong>na</strong> frekvencii 400 MHz, ktorý dokáe zabezpeèi<br />

zobrazenie rov<strong>na</strong>kého maximálneho rozlíšenia,<br />

ako je to pri Ti 4200, no s podporou maximálneho<br />

virtuálneho de<strong>sk</strong>topu s rozlíšením iba<br />

2048 × 2048 pri 32-bitovej håbke farieb.<br />

64 PC REVUE 10/2002

Èo sa týka podporovaných funkcií <strong>na</strong> úrovni podpory<br />

DirectX 8.1, ATi podporuje transformácie a výpoèet<br />

osvetlenia pri podpore mapovania Dot Product3<br />

a EMBM pri zabezpeèení monosti trilineárneho<br />

a anizotropného filtrovania s podporou enginu<br />

SmoothVision s monosou 2 a 6 prechodov. Naproti<br />

tomu Ti 4200 <strong>na</strong>vyše ponúka antialiasing 2 – 6-<br />

prechodový pri rozhraní Direct3D a antialiasing 2 –<br />

4-prechodový pri rozhraní OpenGL. Pixel a Vertex<br />

Shader sú pri oboch akcelerátoroch samozrejmosou.<br />

osadenej procesorom taktovaným <strong>na</strong> frekvencii<br />

2,4 GHz, je u situácia lepšia a dostávame sa k<br />

vyhodnoteniu prvých výsledkov. GeForce4 Ti 4200<br />

zí<strong>sk</strong>al priemerne pri tomto benchmarku <strong>na</strong> procesore<br />

taktovanom <strong>na</strong> 1,6 GHz pri všetkých rozlíšeniach<br />

výkon vyšší o 26 percent oproti Radeonu<br />

8500, èo preko<strong>na</strong>lo <strong>na</strong>še oèakávania. Pri druhej<br />

referenènej zostave bol výkon vyrov<strong>na</strong>nejší, predstavoval<br />

priemerný rozdiel 6 percent, take sme<br />

sa pokúsili o pretaktovanie Ti 4200 <strong>na</strong> stabilnú<br />

hranicu, aby sme zistili výkonnostný strom.<br />

Výsledkom bolo zvýšenie taktovacej frekvencie<br />

grafického èipu o 50 MHz <strong>na</strong> hodnotu 300 a pamätí<br />

<strong>na</strong> výsledných 550 MHz. Výkon sa prekvapivo<br />

zvýšil v priemere o dodatoèných 28 percent.<br />

Benchmark <strong>na</strong> prvej referenènej zostave s CPU P4 1,6 GHz<br />

Benchmark <strong>na</strong> druhej referenènej zostave s CPU P4 2,4 GHz<br />

Benchmark<br />

Pri otestovaní výkonu sme sa rozhodli poui osvedèený<br />

benchmark spoloènosti Mad Onion 3D mark<br />

2001SE a Quake III, ktoré dostatoène pokrývajú všetky<br />

podporované funkcie oboch kariet. Zvolili sme<br />

vyladené ovládaèe nVidia Deto<strong>na</strong>tor 29.42 a ATi<br />

catalyst 2.1, umoòujúce zabezpeèi optimálny výkon<br />

a bezproblémový beh oboch kariet. Keïe ide<br />

o <strong>sk</strong>utoèné „dravce“ <strong>na</strong> scéne, zvolili sme dve rôzne<br />

zostavy, ktoré predstavujú dostupné platformy v<br />

prijate¾ných cenových kategóriách. Zostavy boli<br />

postavené <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e s èipovou súpravou<br />

i850, osadenej 512 MB RIMM RAM, pevným di<strong>sk</strong>om<br />

IBM 7200 rpm pri celkovej kapacite 80 GB. Pri prvej<br />

zostave sme zvolili procesor Intel Pentium 4 1,6 GHz,<br />

pri druhej dostal miesto procesor Intel Pentium 4 taktovaný<br />

<strong>na</strong> frekvencii 2,4 GHz. Ako operaèný systém<br />

sme vybrali Microsoft Windows 98 SE s <strong>na</strong>inštalovanými<br />

DirectX verzie 8.1.<br />

TESTOVANIE 3D MARK. Prekonávajúc <strong>na</strong>še oèakávania,<br />

testovanie prebiehalo hladko, bez komplikácií.<br />

Obe testované karty pracovali bez výrazného<br />

prehrievania, take sme sa pustili do testu<br />

prostredníctvom 3D marku 2001 SE, ktorý priniesol<br />

prvé výsledky v testovaných rozlíšeniach 1024<br />

× 768, 1280 × 1024 a 1600 × 1200. Ako sme zistili,<br />

procesor taktovaný <strong>na</strong> frekvencii 1,6 GHz<br />

nepo<strong>sk</strong>ytuje dostatoèný výkon <strong>na</strong> prejavenie sa<br />

celkového výkonu, èo do istej miery spoma¾uje<br />

funkciu grafického akcelerátora, take sme vyuili<br />

druhú alter<strong>na</strong>tívu. Pri teste <strong>na</strong> druhej zostave,<br />

TESTOVANIE QUAKE III. Pri testovaní v rozlíšeniach<br />

predstavujúcich opä 1024 × 768, 1280<br />

× 1204 a 1600 × 1200 sme zvolili maximálne<br />

detaily s vypnutou hudbou. Rov<strong>na</strong>ko ako pri predchádzajúcom<br />

teste sme zvolili tri opakovania<br />

testu s èasovými odstupmi, z ktorých sme vypoèítali<br />

výsledné hodnoty. Po ukonèení bezproblémových<br />

testov a vyhodnotení výsledkov sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li<br />

pri Ti 4200 o 30 percent vyšší výkon ako<br />

pri Radeone 8500 s dodatoèným 12-percentným<br />

nábehom pri pretaktovaní.<br />

ZÁVER. Aj keï oba testované produkty priniesli<br />

ve¾mi dobrý výkon v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými kolegami<br />

vo svojej kategórii, Galaxy 3D GeForce 4200<br />

pomerne z<strong>na</strong>ène predstihla svojím výkonom MSI<br />

Radeon 8500 z dielní spoloènosti ATi. Pri výslednom<br />

hodnotení, kde sme vzali do úvahy pomer<br />

ceny a výkonu, teda ide o jasného favorita vo svojej<br />

triede so z<strong>na</strong>ènými predpokladmi <strong>na</strong> úspech.<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

ATi Radeon 8500: okolo 6500 Sk s DPH<br />

GeForce4 Ti 4200: okolo 7900 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Computer Club<br />

Milan Gígel, Pavol Buday

H A R D W A R E<br />

ISDN telefón Well ISDN−tel PCZ<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

Na to, aby ste mohli pri telefonovaní<br />

<strong>na</strong> linke ISDN vyui všetky výhody,<br />

potrebujete aj príslušne vybavený<br />

ISDN telefón. Práve takýmto produktom<br />

je prístroj Well ISDN-tel<br />

PCZ, kombinovaný aj s telefónnym<br />

záz<strong>na</strong>mníkom. Zaujímavou<br />

vlastnosou je monos<br />

prepoji tento<br />

telefón s poèítaèom<br />

a spravova<br />

tak telefónny<br />

zoz<strong>na</strong>m, resp.<br />

hlasové odkazy.<br />

Na dvojriadkovom<br />

alfanumerickom 2 × 20-z<strong>na</strong>kovom <strong>LCD</strong> paneli<br />

vidíte èíslo volaného, resp. volajúceho úèastníka,<br />

dobu pripojenia a po príslušnom <strong>na</strong>stavení aj pretelefonovanú<br />

sumu. Tlaèidlami <strong>na</strong> prednom paneli<br />

môete presmerova alebo podra prichádzajúci<br />

hovor. Pomocou <strong>na</strong>stavenia v telefóne sa dajú prichádzajúce<br />

hovory filtrova alebo blokova. Tieto<br />

funkcie sa realizujú s vyuitím rozpoznávania èísla,<br />

prièom ST túto slubu k linke ISDN po<strong>sk</strong>ytujú. Pri<br />

telefonovaní môete vyui aj zabudovanú súpravu<br />

hands-free. Na stlaèenie jedného tlaèidla opakovane<br />

voláte <strong>na</strong>posledy volané èíslo, resp. prepí<strong>na</strong>te medzi<br />

úèastníkmi pri realizovaní dvoch hovorov súèasne.<br />

Well ISDN-tel PCZ dokáe prijíma volania <strong>na</strong> 6<br />

samostatných MSN èísel. Ku kadému èíslu mô-<br />

ete priradi iné vyzváòanie, prièom si vyberáte<br />

zo 100 moností zvonenia. Ku kadému èíslu je<br />

pridelený samostatný<br />

záz<strong>na</strong>mník s vlastnou<br />

uvítacou a závereènou<br />

správou. Rov<strong>na</strong>ko mô-<br />

ete do záz<strong>na</strong>mníka<br />

<strong>na</strong>hra aj práve prebiehajúci<br />

hovor.<br />

Telefón Well ISDNtel<br />

PCZ má kapacitu<br />

<strong>na</strong> 100 mien a telefónnych<br />

èísel, zároveò<br />

si pamätá 20 volaných a 20 prijatých èísel, a to aj s<br />

dátumom a èasom. Ku kadému èíslu v telefónnom<br />

zoz<strong>na</strong>me si môete stanovi aj individuálnu cenu za<br />

volanie. Takto máte preh¾ad o pretelefonovanej<br />

sume. Zaujímavá je monos <strong>na</strong>plánova si 50 stretnutí<br />

– v stanovenom termíne sa potom ozve krátky<br />

zvukový signál.<br />

Súèasou dodávky sú dva programy – oba sú<br />

dodané <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>etách, èo je dnes u <strong>na</strong>ozaj rarita. Ide<br />

vlastne o ovládaè TAPI pre operaèný systém Windows<br />

od verzie 95 (umoòuje <strong>na</strong>pr. vytáèa telefónne<br />

èísla priamo z Outlooku) a komunikaèný program<br />

TipKom. K poèítaèu sa telefón pripája pomocou sériového<br />

rozhrania a dodaného kábla. Programom Tip-<br />

Kom spravujete telefón a zbavíte sa tak nepríjemného<br />

zadávania textov pomocou klávesnice <strong>na</strong> telefóne.<br />

Programom TipKom ïalej <strong>na</strong>stavujete hlasový<br />

záz<strong>na</strong>mník, vyzváòacie tóny a zadávajú sa aj pravidlá<br />

<strong>na</strong> presmerovanie jednotlivých hovorov, <strong>na</strong>pr.<br />

pod¾a dennej doby. Všetky tieto èinnosti môete realizova<br />

aj priamo z telefónu, ale pomocou programu<br />

je to ove¾a rýchlejšie. TipKom tie umoòuje uklada<br />

telefónne záz<strong>na</strong>my a odkazy (vo formáte WAV). Program<br />

komunikuje s pouívate¾om v západoeuróp<strong>sk</strong>ych<br />

jazykoch, dokumentácia k telefónu je v slovenèine.<br />

Bohuia¾, TipKom nepodporuje synchronizáciu<br />

údajov <strong>na</strong>pr. s poštovým klientom Outlook.<br />

V celkovom hodnotení je Well ISDNtel-PCZ ve¾mi<br />

komfortný telefón, ktorý je <strong>na</strong>mierený predovšetkým<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>jnároènejšieho pouívate¾a linky<br />

ISDN. Okrem tohto modelu existuje aj lacnejšie<br />

vyhotovenie s oz<strong>na</strong>èením Well ISDNtel-PC, ktoré je<br />

bez zabudovaného záz<strong>na</strong>mníka. Všetky ostatné<br />

parametre sú totoné s opisovaným telefónom.<br />

Najlacnejší model Well ISDNtel nepodporuje spojenie<br />

s poèítaèom, má menšiu pamä <strong>na</strong> telefónne<br />

èísla a podporuje 3 MSN èísla.<br />

-om-<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Podpora 6 MSN telefónnych èísel<br />

Zabudovaný záz<strong>na</strong>mník pre všetky èísla<br />

100 miest v telefónnom záz<strong>na</strong>mníku, 20 prijatých<br />

a odchádzajúcich hovorov<br />

Monos programovania cez PC<br />

Plánovaè <strong>na</strong> 50 stretnutí<br />

Monos komunikácie v reime hands−free<br />

Podpora telefonovania po výpadku elektrického <strong>na</strong>pätia<br />

(niektoré funkcie budú obmedzené)<br />

Ce<strong>na</strong>: Well ISDNtel−PCZ 7990 Sk bez DPH, Well ISDNtel−<br />

PC 6195 Sk bez DPH, Well ISDNtel 4595 Sk bez DPH<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Zapoièal: Ropla (<strong>www</strong>.ropla.<strong>sk</strong>)<br />

66 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

Zariadenia <strong>na</strong> poloprofesionálne spracovanie videa<br />

Ako doplnenie testu poloprofesionálnych<br />

zariadení <strong>na</strong> strih videa z PC REVUE è.<br />

8/2002 predstavujeme v tomto<br />

èísle zariadenia Canopus<br />

DVRaptor-RT a Canopus DVStorm SE. Zaujímavé<br />

sú hlavne monosami <strong>sk</strong>utoèného<br />

spracovania v reálnom èase.<br />

Canopus DVRaptor−RT<br />

Ide o zariadenie, ktoré sa dodáva vo forme karty PCI a<br />

súpravy softvérových nástrojov. Umoòuje spracovanie<br />

digitálneho videosignálu, jeho strih a výstup <strong>na</strong>pr. aj<br />

v a<strong>na</strong>lógovej podobe. Ve¾kou výhodou je <strong>sk</strong>utoèné spracovanie<br />

signálu v reálnom<br />

èase. Pokia¾ splníte<br />

urèité podmienky,<br />

nebudete pri strihu<br />

videa v programe<br />

Adobe Premiere èaka<br />

ani chví¾u. Môete tak<br />

priamo zaraïova predpísané<br />

filtre a výsledný<br />

film vidíte v náh¾adovom<br />

okne okamite. Spomenuté<br />

podmienky pri strihu v programe<br />

Premiere 6.0 z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú, e spracúvate<br />

maximálne tri videostopy (k nim môete ešte prida<br />

nieko¾ko grafických stôp, <strong>na</strong>pr. titulky, logo), videostopy<br />

sú vo formáte Canopus DV AVI a pouívate filtre<br />

od firmy Canopus (<strong>na</strong>pr. chroma k¾úèovanie, obraz v obraze a<br />

pod.). Ide spolu o 23 efektov a 15 prelí<strong>na</strong>èiek, ktoré podporujú<br />

prácu v reálnom èase. Súèasou dodávky je aj softvér<br />

Xplode, ktorý obsahuje ve¾mi efektné prechody, rozdelené do<br />

10 <strong>sk</strong>upín (spolu 160 efektov). Pokia¾ pouijete pri strihu efekty<br />

z balíka Xplode, potom budete <strong>na</strong> renderovanie chví¾u<br />

èaka (prepoèet Xplode efektov hardvérovo urých¾ujú grafické<br />

karty <strong>na</strong> èipových súpravách nVidia).<br />

Dodávka obsahuje aj nástroj <strong>na</strong> dávkové spracovanie videa<br />

<strong>na</strong>pr. z videokamery a enkodér do MPEG1 a MPEG2.<br />

Našli sme aj softvér DVDit! <strong>na</strong> zápis filmu <strong>na</strong> DVD médium.<br />

Kartu sme <strong>sk</strong>úšali <strong>na</strong> poèítaèi s procesorom AMD Athlon<br />

XP 1600+ a <strong>sk</strong>utoène predpísané efekty pracovali v reálnom<br />

èase. Zaujímavé sú hlavne filtre Canopus Chromakey a Lumi<strong>na</strong>nce.<br />

Pomocou nich si môete v reálnom èase upravova<br />

farebné podanie vášho videa, prièom výsledný obraz môete<br />

okamite sledova <strong>na</strong> pomocnom monitore. Takto jednoducho<br />

<strong>na</strong>stavíte optimálne parametre filtra.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> monosti karty povaujeme predajnú cenu<br />

za výhodnú. Keby karta obsahovala aj podporu vstupu a<strong>na</strong>lógového<br />

videa, bolo by to ešte výhodnejšie. Existuje aj dodávka,<br />

ktorá obsahuje aj strihací softvér Adobe Premiere 6.0<br />

(32 990 Sk).<br />

Canopus DVStorm RT<br />

Táto karta predstavuje v podstate rozšírenie predchádzajúcej<br />

karty. Týka sa to bohatšej softvérovej výbavy a ïalej<br />

monosti spracovania a<strong>na</strong>lógového videovstupu v reálnom<br />

èase. Výhodná je aj monos spracovania a piatich<br />

videostôp v reálnom èase. K dispozícii je 24 filtrov, ktoré<br />

môete poui pri spracovaní v reálnom èase. Ako v predchádzajúcom<br />

prípade, aj DVStorm RT je zaloený <strong>na</strong> škálovate¾nej<br />

architektúre Canopusu a spolieha sa <strong>na</strong> spracovanie<br />

údajov pomocou procesora poèítaèa. Aký rýchly poèítaè<br />

teda pouijete, taký je aj celkový výkon pri spracovaní<br />

videa touto kartou. Súèasou<br />

softvérovej dodávky<br />

je nástroj<br />

StormEdit <strong>na</strong><br />

dávkové spracovanie<br />

videa, Sonic<br />

Foundry <strong>na</strong> spracovanie<br />

audia, titulkovací<br />

nástroj Boris Graffiti,<br />

Xplode Basic <strong>na</strong> 3D prechody,<br />

výstupný plug-in pre Adobe After<br />

Effects a pod.<br />

Aj túto kartu sme pouívali <strong>na</strong> poèítaèi<br />

s procesorom AMD Athlon XP 1600+<br />

a operaèným systémom Windows XP. Nestalo<br />

sa nám, e by program Adobe Premiere bol poèas strihania<br />

videa a zaraïovania efektov zlyhal. Pochva¾ovali<br />

sme si aj <strong>sk</strong>utoèné spracovanie a<strong>na</strong>lógového videa v reálnom<br />

èase. Podobne v reálnom èase pracujete aj s titulkami.<br />

K tejto karte existuje aj monos doplnenia o panel so<br />

vstupno-výstupnými konektormi, ktorý sa inštaluje do<br />

priestoru pre 5,25-palcovú mechaniku v poèítaèi. Nemusíte<br />

tak nároène h¾ada konektory <strong>na</strong> zadnom paneli<br />

poèítaèa. Za príplatok je moné DVStorm rozšíri o hardvérový<br />

MPEG enkodér (aj s monosou <strong>na</strong>hrávania videa<br />

<strong>na</strong> di<strong>sk</strong> vo zvolenom formáte MPEG). Súèasou dodávky<br />

môe by aj strihací softvér Adobe Premiere 6.0 (63 900 Sk).<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Canopus DVRaptor−RT<br />

Videoformát PAL 720 × 576 bodov, 25 rámèekov/sek.<br />

Podpora formátu 16:9<br />

Podpora Digital8, DV a DVCAM<br />

Poèet videostôp <strong>na</strong> spracovanie v reálnom èase: 3<br />

Audioformát: <strong>na</strong>tívny DV<br />

Vstup/výstup video a audio: i−Link (IEEE 1394)<br />

A<strong>na</strong>lógový videovýstup: kompozitný výstup (RCA) a S−Video<br />

A<strong>na</strong>lógový audiovýstup: stereo RCA<br />

Minimálne poiadavky: operaèný systém Windows XP, Me, 2000, 98,<br />

vo¾ný port PCI, CD−ROM mechanika, 256 MB RAM, procesor Pentium<br />

III/700 MHz (niektoré efekty vyadujú frekvenciu 1 GHz). Pevný di<strong>sk</strong><br />

s rýchlosou prenosu údajov 10 MB/sek. (di<strong>sk</strong> 7200 ot./min.), grafická<br />

karta s rozlíšením 1024 × 768, 24−bitová farebná håbka<br />

Ce<strong>na</strong>: 26 000 Sk bez DPH<br />

Záruka: 36 mesiacov<br />

Dodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.<br />

Canopus DVStorm RT<br />

Videoformát PAL 720 × 576 bodov, 25 rámèekov/sek.<br />

Podpora formátu 16:9, Digital8, DV a DVCAM<br />

Poèet videostôp <strong>na</strong> spracovanie v reálnom èase: 5<br />

Audioformát: <strong>na</strong>tívny DV<br />

Vstup/výstup video a audio: i−Link (IEEE 1394)<br />

A<strong>na</strong>lógový videovstup: kompozitný výstup (RCA) a S−Video<br />

A<strong>na</strong>lógový videovýstup: kompozitný výstup (RCA) a S−Video<br />

A<strong>na</strong>lógový audiovstup/audiovýstup: stereo RCA/stereo RCA<br />

Minimálne poiadavky: totoné s predchádzajúcou kartou<br />

Ce<strong>na</strong>: 55 000 Sk bez DPH<br />

Záruka: 36 mesiacov<br />

Dodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.<br />

10/2002 PC REVUE 67

H A R D W A R E<br />

5× digitálny fotoaparát<br />

HP Photosmart 620<br />

Novinka v ponuke digitálov spoloènosti Hewlett-<br />

Packard je dvojmegapixelový prístroj s trojnásobným<br />

optickým zoomom, teda nástupca modelov<br />

HP Photosmart 612 a 618.<br />

Koncepcia. Podobne ako minulý mesiac predstavený<br />

Photosmart 320 aj 620-ka predstavuje miernu inováciu,<br />

tentoraz v triede kompaktov s optickým transfokátorom.<br />

Aj v prípade tohto modelu stavili v HP <strong>na</strong> èo<br />

<strong>na</strong>jjednoduchšiu obsluhu prístroja. Aj <strong>na</strong> tomto modeli<br />

je po prvý raz v tejto triede integrovaný aj videoreim<br />

a dvojica spúští. Došlo aj k rozšíreniu rozsahu<br />

digitálneho zoomu z 2× <strong>na</strong> 4×, vïaka èomu je celkový<br />

rozsah zoomu 12×. Aj v tomto prípade je v prístroji<br />

zabudovaných 8 MB pamäte, v úlohe pamä-<br />

ového média sa vyuíva karta typu SD a bola doplnená<br />

monos vyuíva rov<strong>na</strong>ké príslušenstvo ako<br />

pri všetkých nových modeloch HP. Zaujímavosou<br />

v tejto kategórii je implementácia radièa USB High-<br />

Speed (teda USB 2.0).<br />

Dodávka. Pri tomto prístroji netreba oèakáva<br />

bohatú dodávku. Je to balík urèený zaèiatoèníkom,<br />

a tak v òom nájdete iba samotný fotoaparát, štvoricu<br />

alkalických batérií AA, kábel <strong>na</strong> pripojenie k<br />

portu USB poèítaèa, kábel <strong>na</strong> pripojenie k tlaèiarni<br />

(USB), remienok, médium CD-ROM s programovým<br />

vybavením a príruèky pouívate¾a. Podobne ako<br />

v prípade minule recenzovaného modelu nie je v<br />

dodávke iad<strong>na</strong> pamäová karta, výber vhodnej kapacity<br />

je teda <strong>na</strong> vás, rov<strong>na</strong>ko aj investícia. Interná<br />

8 MB pamä vás asi <strong>na</strong>dlho neuspokojí.<br />

Volite¾ne je moné k prístroju dokúpi príslušenstvo,<br />

teda docking station HP8818, ktorá zjednoduší<br />

prepájanie fotoaparátu s televíznym prijímaèom,<br />

tlaèiaròou èi poèítaèom a ktorej dodávka<br />

obsahuje aj <strong>na</strong>pájací zdroj, videokábel, kábel USB<br />

a štvoricu AA NiMH akumulátorov.<br />

Ovládanie. Aj v tejto oblasti sa prístroj odlišuje od<br />

predchodcov. Ovládanie bolo kompletne prepracované.<br />

Prístroj neobsahuje stavový displej, ktorého<br />

funkciu prebral <strong>LCD</strong> h¾adáèik. Osem ovládacích prvkov<br />

je umiestnených <strong>na</strong> zadnej strane prístroja.<br />

Kadý prvok ovláda jednu funkciu, prièom po aktivácii<br />

tlaèidla je <strong>na</strong> displeji prostredníctvom piktogramu<br />

zobrazená funkcia a aktuálne <strong>na</strong>stavenie.<br />

Riešenie je to jednoduché, preh¾adné a úèelné.<br />

Programové vybavenie. Aj pri tomto modeli je súèasou<br />

dodávky štandardizovaný balík aplikácií<br />

HP Photo & Imaging, vïaka ktorému majú pouívatelia<br />

k dispozícii efektívny a výkonný nástroj, prostredníctvom<br />

ktorého môu svoje fotografie nielen<br />

archivova <strong>na</strong> PC, ale aj ïalej upravova, prezentova<br />

èi distribuova. Ïalším komponentom,<br />

ktorý pouívatelia isto ocenia, je program HP Memories<br />

Disc Creator, ktorý umoòuje vytvori z obrázkov<br />

uloených <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u poèítaèa CD-<br />

ROM obsahujúci digitálny fotoalbum vo formáte<br />

PhotoCD. Ten môete kedyko¾vek prezera buï <strong>na</strong><br />

poèítaèi, alebo prostredníctvom DVD prehrávaèa<br />

<strong>na</strong> TV prijímaèi.<br />

Bohaté monosti po<strong>sk</strong>ytuje pouívate¾om aj<br />

programové vybavenie, integrované do fotoaparátu.<br />

Vïaka podpore HP Instant Share toti môe pouívate¾ovi<br />

urèi, akým spôsobom bude <strong>na</strong>snímaný<br />

obrázok spracovaný. Na výber je jeden zo 14<br />

predvolených „cie¾ov“ (emailové adresy, tlaèiarne<br />

alebo poèítaèe), kde bude daná fotografia odoslaná<br />

alebo spracovaná. Všetko potrebné si pamätá<br />

priamo fotoaparát a jedinou starosou pouívate¾a<br />

je pripoji ho k definovanému zariadeniu (tlaèiarni,<br />

poèítaèu).<br />

Kvalita fotografií. Kvalita fotografií zí<strong>sk</strong>aných<br />

týmto fotoaparátom je <strong>na</strong> troška vyššej úrovni ako<br />

pri modeli 320. Objektív je o èosi kvalitnejší, èo sa<br />

prejavuje aj <strong>na</strong> snímkach. Aj pre tento model však<br />

platí, e zhoršovanie svetelných podmienok prináša<br />

so sebou aj pokles kvality fotografií. Všeobecne<br />

však platí, e fotografie z HP Photosmart<br />

620 sa aj pri tlaèi vyrov<strong>na</strong>jú snímkam z klasického<br />

fotoaparátu. Do formátu 9 × 13 cm nespoznáte<br />

rozdiel a aj pri tlaèi vo formáte 10 × 15 cm (<strong>na</strong>jmä<br />

v spojení s kvalitnou tlaèiaròou) vás prístroj uspokojí.<br />

Firemné materiály dokonca uvádzajú, e<br />

fotografie mono tlaèi a <strong>na</strong> formát 13 × 18 cm,<br />

to však platí iba pre obzvláš vydarené snímky.<br />

Záver. HP Photosmart 620 sa vo svojej kategórii<br />

stane cenovo atraktívnou ponukou. Tá vás však<br />

poteší, iba ak ste priaznivcami fotografovania s<br />

plnoautomatickými prístrojmi. Tento model má<br />

toti všetko takpovediac vo vlastnej réii a márne<br />

by ste <strong>na</strong> òom h¾adali manuálne reimy èi monos<br />

<strong>na</strong>stavova niektoré parametre (citlivos,<br />

korekciu expozície). Tento prístroj je podobne ako<br />

model 320 urèený pouívate¾om, ktorí s digitálnou<br />

fotografiou zaèí<strong>na</strong>jú, prièom v porov<strong>na</strong>ní s<br />

ním ponúka <strong>na</strong>vyše optický zoom. Pokia¾ ide o vlastnosti<br />

prístroja, tie sú zhodnotené vyššie, ce<strong>na</strong> prístroja<br />

je dos agresív<strong>na</strong>, Photosmart 620 si teda<br />

svojich priaznivcov nájde.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ovládanie<br />

☺ Príslušenstvo<br />

☹ Dvojica spúští<br />

☹ Kapacita pamäte<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 690 Sk bez DPH, 14 380 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: HP Slovakia<br />

Microtek Premier DC2320<br />

Microtek u nás isto nie je neznámy, veï kto by nepoz<strong>na</strong>l<br />

<strong>sk</strong>enery tejto z<strong>na</strong>èky. Teraz k nim pribudli aj<br />

digitálne fotoaparáty. Z aktuálnej ponuky obsahujúcej<br />

tri modely (dostupné aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu) sme<br />

mali monos otestova „stredný“.<br />

Koncepcia a vlastnosti. Microtek stavil <strong>na</strong> kompaktné<br />

automaty, teda prístroje, ktoré oslovujú<br />

<strong>na</strong>jväèší segment spotrebite¾ov. V modeli Premier<br />

DC 2320 <strong>na</strong>sadil CCD snímaè s 2,1 miliónom snímacích<br />

bodov. Pred ním je <strong>na</strong>jväèšia pýcha tohto<br />

prístroja – objektív s 3× optickým transfokátorom<br />

od spoloènosti Olympus. Ako pamäové médium<br />

pouíva karty typu SmartMedia a <strong>na</strong>pájanie zabezpeèuje<br />

štvorica AA èlánkov.<br />

Optický prieh¾adový h¾adáèik dopåòa <strong>LCD</strong> displej<br />

s uhloprieèkou 1,5". Na indikáciu zvolených reimov<br />

slúi stavový <strong>LCD</strong> <strong>na</strong> hornej strane fotoaparátu.<br />

Prístroj disponuje konektorom <strong>na</strong> pripojenie <strong>na</strong>pájacieho<br />

zdroja, konektorom USB <strong>na</strong> pripojenie k<br />

poèítaèu a videokonektorom <strong>na</strong> pripojenie k TV prijímaèu.<br />

Dodávka. Štandardne sa prístroj dodáva so štvoricou<br />

alkalických batérií typu AA, káblom <strong>na</strong> pripojenie<br />

k portu USB poèítaèa, káblom <strong>na</strong> pripojenie<br />

k TV prijímaèu, remienkom, ochranným puzdrom,<br />

CD-ROM médiom s programovým vybavením, príruèkou<br />

pouívate¾a a dvojicou pamäových kariet<br />

SmartMedia. Dodávate¾ toti ku karte s kapacitou<br />

8 MB, dodávanej výrobcom, pridáva ešte ïalšiu s kapacitou<br />

32 MB.<br />

Ovládanie. Je prispôsobené cie¾ovej <strong>sk</strong>upine pouívate¾ov.<br />

Ovládacie prvky sú rozdelené do dvoch <strong>sk</strong>upín.<br />

Na hornej strane prístroja nájde pouívate¾<br />

spúš, prepí<strong>na</strong>è reimov a trojicu tlaèidiel, pomocou<br />

ktorých <strong>na</strong>stavuje reim makro, samospúš, re-<br />

im ble<strong>sk</strong>u a prepí<strong>na</strong> rozlíšenie a kompresiu, v ktorej<br />

majú by ukladané exponované snímky <strong>na</strong> pamäové<br />

médium. Druhú <strong>sk</strong>upinu tvoria prvky <strong>na</strong><br />

zadnom paneli prístroja (zapnutie, zoom, kombinovaný<br />

ovládaè menu a vymazanie fotografie). Menu<br />

prístroja je jednoduché. V reime Setup je moné<br />

<strong>na</strong>stavi sedem parametrov ovplyvòujúcich všeobecné<br />

<strong>na</strong>stavenia prístroja. Po zvolení niektorého<br />

zo záz<strong>na</strong>mových reimov je dostupná druhá stránka<br />

menu, ktorá obsahuje sedem volieb špecifických<br />

pre snímanie.<br />

Programové vybavenie. Na médiu CD-ROM sú ovládaèe<br />

a doplnkové programové vybavenie. V Microteku<br />

stavili <strong>na</strong> aplikácie spoloènosti MGI – PhotoSuite<br />

III SE a PhotoVista 2.02.<br />

Kvalita fotografií. Snímky exponované v exteriéri<br />

sú pri porovnávaní s inými dvojmiliónovými prístrojmi<br />

<strong>na</strong> výbornej úrovni. Výborné je prekreslenie<br />

detailov i farebné podanie snímok. Pri horších<br />

svetelných podmienkach a automatickom <strong>na</strong>stavení<br />

sú síce výsledky o nieèo menej kvalitné, pouívate¾<br />

však môe zvoli typ osvetlenia, pri ktorom fotografuje,<br />

aj manuálne a v tomto prípade je moné<br />

dosiahnu uspokojivé výsledky. Z poh¾adu tlaèe<br />

exponovaných snímok bez problémov môete ráta<br />

s formátom 9 × 13 cm a pri vydarenejších snímkach<br />

je moná tlaè aj <strong>na</strong> formát 10 × 15 cm.<br />

Záver. Microtek je teda ïalším výrobcom <strong>sk</strong>enerov,<br />

ktorý sa pustil pod vlastnou z<strong>na</strong>èkou aj do segmentu<br />

digitálnych fotoaparátov (HP, Mustek, Umax). Hoci<br />

by sa mohlo zda, e ide o nováèika, nie je to tak.<br />

Microtek toti u nieko¾ko rokov vyrába digitálne<br />

fotoaparáty ako zmluvný dodávate¾ pre iné z<strong>na</strong>èky.<br />

Premier DC 2320 je vyváený prístroj, ktorý osloví<br />

pouívate¾ov, ktorí sa pri fotografovaní radi spo-<br />

¾ahnú <strong>na</strong> automatiku. Fotoaparát síce ponúka niektoré<br />

monosti <strong>na</strong>stavenia (korekcia expozície,<br />

vyváenie bielej èi citlivos), jeho menu však patrí k<br />

tým <strong>sk</strong>romnejším. Príjemným prekvapením je dvojica<br />

pamäových kariet v základnej výbave (dodávate¾<br />

k pôvodnej 8 MB priba¾uje ešte 32 MB). Azda<br />

jediné, èo mi <strong>na</strong> tomto prístroji chýbalo, sú preddefinované<br />

reimy expozície a podpora snímania videozáz<strong>na</strong>mu,<br />

ktoré by pouívate¾ z predpokladaného<br />

segmentu isto ocenil.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong>/parametre<br />

☺ Dve pamäové karty<br />

☹ Záz<strong>na</strong>m videosekvencií<br />

Ce<strong>na</strong>: 13 990 Sk bez DPH, 17 200 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: tspro<br />

68 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

HP Photosmart 620 je ïalšia novinka tejto<br />

spoloènosti, oslovujúca <strong>na</strong>jmä pouívate¾ov<br />

osobných poèítaèov, ktorí chcú zaèa pracova<br />

s digitálnou fotografiou.<br />

Microtek Premier DC2320 bude zdatným<br />

konkurentom pre dvojmegapixelové digitály<br />

so zoomom, urèené pre menej nároèných<br />

pouívate¾ov.<br />

Camedia C-300 Zoom je prvý kompaktný zoom<br />

v ponuke Olympusu s trojmegapixelovým snímaèom,<br />

ktorý prináša preddefinované reimy a <strong>na</strong> trojmegapixelový<br />

prístroj s takým rozsahom funkcií aj<br />

viac ako prijate¾nú cenu.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

Olympus Camedia C−300 Zoom<br />

Nový model Olympusu z<strong>na</strong>mená ïalší posun hraníc<br />

v oblasti kompaktných zoomov. A to nielen snímaèom<br />

s vyšším rozlíšením, ale aj zjednodušeným<br />

ovládaním a súborom preddefinovaných scén. Na<br />

trh prichádza low-end trojmegapixel!<br />

Koncepcia. Rokmi osvedèené telo digitálnych kompaktov<br />

s optickým transfokátorom od Olympusu<br />

dostalo „novú dušu“. Po snímaèoch s rozlíšením<br />

350, 800-tisíc, 1,3 milió<strong>na</strong> a 2 milióny bodov doò<br />

vývojári spoloènosti Olympus integrovali trojmegapixelový<br />

snímaè! Tomu robí spoloènos objektív<br />

s 2,8× optickým transfokátorom. Telo prístroja a<br />

rozmiestnenie ovládacích prvkov v porov<strong>na</strong>ní s modelmi<br />

C-200 Zoom a C220 Zoom prešlo iba drobným<br />

face-liftom. Zachované ostalo aj <strong>na</strong>pájanie prístroja<br />

štvoricou AA batérií. Výz<strong>na</strong>mne bol prepracovaný<br />

softvér.<br />

Keïe dodávka digitálov je v Olympuse štandardizovaná,<br />

je aj pri tomto modeli rov<strong>na</strong>ká ako pri<br />

iných kompaktoch tejto z<strong>na</strong>èky. Okrem prístroja<br />

zí<strong>sk</strong>a pouívate¾ káble USB a video, štvoricu alkalických<br />

batérií, pamäové médium SmartMedia s kapacitou<br />

8 MB, CD-ROM s ovládaèmi a CD-ROM s programom<br />

Camedia Master. K dispozícii je aj široká paleta<br />

doplnkov priamo od výrobcu.<br />

Ovládanie a softvér. Fotoaparát disponuje aktívnym<br />

krytom objektívu, ktorý zároveò plní úlohu<br />

vypí<strong>na</strong>èa. Na hornej strane prístroja je ovládaè<br />

zoomu a spúš. Ostatné ovládacie prvky sú umiestnené<br />

<strong>na</strong> zadnom paneli. Okrem tlaèidla <strong>na</strong> zapnutie<br />

<strong>LCD</strong> displeja a tlaèidla <strong>na</strong> vyvolanie menu je tu ešte<br />

štvorica tlaèidiel, ktoré slúia <strong>na</strong> pohyb v menu,<br />

<strong>na</strong>stavenie niektorého z preddefinovaných reimov<br />

snímania (portrét, kraji<strong>na</strong>, kraji<strong>na</strong> s portrétom, noèné<br />

snímky a autoportrét), ovládanie ble<strong>sk</strong>u, reimu<br />

makro a samospúšte. Aj <strong>na</strong>priek spomenutej multifunkènosti<br />

tlaèidiel je ovládanie prístroja preh¾adné<br />

a jednoduché i bez stavového displeja, ktorého<br />

funkciu prevzal <strong>LCD</strong> displej. Menu prístroja je <strong>na</strong><br />

túto kategóriu a neobyèajne obsiahle a pouívate¾ovi<br />

sprístupòuje aj <strong>na</strong>stavenia a funkcie bené<br />

vo vyššej kategórii prístrojov. Za všetky spomeniem<br />

<strong>na</strong>príklad pixel mapping, funkciu dva v jednom<br />

(exponujete dva snímky, ktoré fotoaparát spojí<br />

do jednej). Úprava programového vybavenia prístroja<br />

priniesla aj implementáciu funkcií umoòujúcich<br />

dodatoènú úpravu exponovaných snímok<br />

(v menu View). Vïaka nim môete priamo vo fotoaparáte<br />

premeni vaše snímky <strong>na</strong> èiernobiele, aplikova<br />

<strong>na</strong> ne efekt sepia, zmenši ich (do 640 × 480<br />

alebo 320 × 240), prípadne snímky oreza. Aby<br />

som bol úplne presný, <strong>na</strong> <strong>LCD</strong> displeji definujete<br />

èas obrazu, ktorá má by zachovaná, tú následne<br />

fotoaparát uloí do nového súboru (s rov<strong>na</strong>kým<br />

rozlíšením, ako mal zdrojový).<br />

Kvalita fotografií. Kvalita fotografií zí<strong>sk</strong>aných<br />

týmto modelom je <strong>na</strong> viac ako dobrej úrovni, trojmegapixelový<br />

snímaè a kvalitný objektív vykonávajú<br />

jú dobrú prácu. Snímky z tohto prístroja znesú<br />

v tlaèených výstupoch aj prísnejšie porovnávanie s<br />

klasickými fotografiami, a to do formátu 10 × 15<br />

cm. Pri kvalitných snímkach, exponovaných v dobrých<br />

svetelných podmienkach alebo so zodpovedajúcim<br />

<strong>na</strong>stavením parametrov, si s kvalitnou<br />

tlaèiaròou pokojne môete trúfnu aj <strong>na</strong> zväèšeniny<br />

do formátu A4. Snímky sú z poh¾adu farebnosti<br />

dobre vyváené. Pokia¾ ide o tvarové <strong>sk</strong>reslenie<br />

fotoaparátu, to je s oh¾adom <strong>na</strong> rozmery objektívu<br />

<strong>na</strong> ve¾mi dobrej úrovni.<br />

Záver. Ako som <strong>na</strong>písal u v úvode, Olympus Camedia<br />

C-300 Zoom posúva hranice tejto triedy prístrojov<br />

o riadny kus ïalej. Ide o digitál, ktorý je síce<br />

definovaný ako trojmegapixelový low-end, <strong>na</strong> toto<br />

zaradenie však pouívate¾ovi ponúka a prive¾a<br />

funkcií a manuálnych reimov. Z tohto poh¾adu sa<br />

mi ako jediná lowendová èrta tohto prístroja javí<br />

<strong>sk</strong>utoènos, e ak pouívate¾ vyslovene nechce, všetky<br />

spomenuté funkcie mu môu osta „utajené“.<br />

Domnievam sa však, e by to bola <strong>na</strong>ozaj ve¾ká<br />

škoda! Azda jediné, èo by som tomuto prístroju<br />

chcel vytknú, je kapacita pamäovej karty, ktorá je<br />

súèasou dodávky, 8 MB je <strong>na</strong> „trojmegáè“ podporujúci<br />

ukladanie do formátu TIFF <strong>na</strong>ozaj málo.<br />

Zdá sa, e Olympus mieni s rastúcou konkurenciou<br />

v oblasti digitálnej fotografie bojova tým <strong>na</strong>jsympatickejším<br />

spôsobom – atraktívnou ponukou<br />

prístrojov za zaujímavé ceny!<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Podporuje TIFF<br />

☺ Integrované funkcie<br />

☺ Ce<strong>na</strong>/vlastnosti<br />

☹ 8 MB karta<br />

Ce<strong>na</strong>: 19 500 Sk bez DPH, 23 990 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Olympus C&S<br />

Olympus Camedia C−720<br />

UltraZoom<br />

Aj druhý z nových digitálov Olympus, ktorý vám<br />

predstavíme v tomto èísle, má trojmegapixelový snímaè.<br />

Tentoraz však ide o novinku, ktorá v ponuke<br />

tejto spoloènosti vystrieda model C-700 UltraZoom,<br />

ktorý bol vyh¾adávaný <strong>na</strong>jmä pre svoj 10× optický<br />

transfokátor.<br />

Koncepcia. Prístroj je zo stránky mechanického<br />

vyhotovenia i koncepcie takmer totoný so svojím<br />

predchodcom. Ostal zaradený aj v rov<strong>na</strong>kej triede<br />

„digitálnych“ zrkadloviek (prístroj nedisponuje optickým<br />

h¾adáèikom, ten je <strong>na</strong>hradený mikro <strong>LCD</strong> displejom).<br />

Drobné rozdiely <strong>na</strong>stali v optike, kde došlo<br />

k zníeniu rozsahu transfokátora <strong>na</strong> 8×, rozšírený<br />

bol rozsah digitálneho zoomu (<strong>na</strong> 3×). V prístroji je<br />

trojmegapixelový snímaè.<br />

Najvýz<strong>na</strong>mnejšou zmenou prešiel prístroj v oblasti<br />

softvéru, vývojári ubrali niektoré funkcie a <strong>na</strong>stavenia,<br />

ktoré zrejme nepovaovali za <strong>na</strong>jpodstatnejšie.<br />

V porov<strong>na</strong>ní so 700-kou chýba <strong>na</strong>jdlhší èas<br />

uzávierky (16 sekúnd), aj ponechaných 8 je však<br />

viac ako dos. Rov<strong>na</strong>ký osud postihol <strong>na</strong>jvyššiu citlivos,<br />

miesto 800 ISO je <strong>na</strong> novom prístroji podporovaná<br />

iba ISO 400. Na prístroji nie je konektor pre<br />

externý ble<strong>sk</strong>.<br />

Na druhej strane pribudol reim My Mode, ktorý<br />

pouívate¾ovi umoòuje preddefinova vlastné<br />

<strong>na</strong>stavenie prístroja, èo mu dáva monos <strong>na</strong>definova<br />

si vlastný reim snímania a rozšíri tak ponuku<br />

preddefinovaných reimov expozície. Zabudnú<br />

nemono ani <strong>na</strong> novo implementovanú funkciu<br />

pixel mapping.<br />

Dodávka. Camedia C-720 UltraZoom je v základnej<br />

výbave dodávaná s krytkou objektívu, popruhom,<br />

dvojicou káblov (USB a video), štvoricou alkalických<br />

batérií, pamäovou kartou SmartMedia s kapacitou<br />

16 MB, príruèkou pouívate¾a a dvojicou CD-ROM<br />

médií. Prvé z nich obsahuje dokumentáciu a propagaèné<br />

materiály, druhé program CAMEDIA Master<br />

4.0, ktorý umoòuje základné spracovanie a archiváciu<br />

fotografií (editácia, tlaè, archivácia).<br />

Ovládanie. Aj v tejto oblasti ostalo všetko po starom.<br />

Ovládaè spúšte je kombinovaný s ovládaèom<br />

transfokátora a rov<strong>na</strong>ko ako prepí<strong>na</strong>è funkcií (prezeranie,<br />

automatický reim, kraji<strong>na</strong>, šport, portrét,<br />

manuálne reimy, My mode a video) je umiestnený<br />

<strong>na</strong> hornej strane prístroja, tu sa <strong>na</strong>chádza ešte<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> vysunutie ble<strong>sk</strong>u. Ostatné prvky sú <strong>na</strong><br />

10/2002 PC REVUE 69

H A R D W A R E<br />

zadnom paneli. Tu je okrem tlaèidla zapí<strong>na</strong>júceho<br />

prístroj a šestice tlaèidiel <strong>na</strong> ovládanie menu a displeja<br />

aj trojica tlaèidiel <strong>na</strong> priame ovládanie typu<br />

snímania (sekvenèné, jednotlivé snímky a samospúš),<br />

bodové meranie a reim makro, posledné tlaèidlo<br />

umoòuje <strong>na</strong>stavenie reimu ble<strong>sk</strong>u.<br />

Na tradiène vysokej úrovni je vyriešené menu prístroja,<br />

v ktorom sa pouívate¾ aj <strong>na</strong>priek jeho bohatosti<br />

nestratí. Navyše si môete definova „cesty“,<br />

ktorými budete menu prechádza. Táto èrta spoloène s<br />

vo¾bou My mode sa objavuje <strong>na</strong> stále väèšom poète digitálov<br />

od Olympusu a myslím, e vývojári vedia preèo.<br />

Vy <strong>na</strong> to prídete, keï si to vy<strong>sk</strong>úšate. Obe spomenuté<br />

èrty vám vlastne umoòujú „prekonfigurova“ správanie<br />

sa prístroja presne pod¾a vašich poiadaviek.<br />

Kvalita fotografií. Kvalita fotografií je <strong>na</strong> výbornej<br />

úrovni a platí to nielen pre fotografie exponované<br />

v ideálnych svetelných podmienkach. Objektív, prvok<br />

CCD a automatika sú zladené takmer doko<strong>na</strong>le. Jedinou<br />

výèitkou z mojej strany môe by pomalšia<br />

èinnos ostriacej automatiky vo vyslovene zlých<br />

svetelných podmienkach. Ak sa rozhodnete pre tlaè<br />

fotografií z tohto prístroja, môete si dopria nielen<br />

populárne fotoformáty 9 × 13, 10 × 15, ale aj 13 ×<br />

18 a z vydarených snímok si môete pokojne necha<br />

spravi aj zväèšeniny formátu A4 (výrobca<br />

dokonca udáva A3, ja som však radšej opatrný...).<br />

Záver. Celkové vlastnosti Camedie C-720 UltraZoom<br />

presvedèia <strong>na</strong>jmä nároènejších fotoamatérov, ktorí<br />

èasto fotografujú <strong>na</strong> miestach, kde ocenia ve¾ký rozsah<br />

zoomu. Vïaka zvýšenému rozlíšeniu snímaèa<br />

môu zí<strong>sk</strong>a snímky, ktoré im po<strong>sk</strong>ytnú väèší priestor<br />

<strong>na</strong> ïalšie spracovanie. Rozsah funkcií prístroja sa s<br />

predošlým modelom nedá priamo porovnáva, nieèo<br />

<strong>na</strong> novom prístroji nenájdete, nieèo zasa pribudlo.<br />

Vcelku sa mi 720-ka páèi viac, azda jediné, èo mi chýbalo,<br />

bola monos vo¾by kompresie v jednotlivých<br />

rozlíšeniach. S oh¾adom <strong>na</strong> to, e prístroj ponúka pä<br />

rozlíšení, to benému pouívate¾ovi prekáa nebude.<br />

Camedia C-720 UltraZoom je nástupcom populárnej<br />

700-ky, je prvým digitálom s trojmegapixelovým<br />

snímaèom s „ve¾kým“ rozsahom transfokátora.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

Ak zoberieme do úvahy vlastnosti tohto prístroja,<br />

jeho schopnosti a funkcie, ktorými disponuje, a<br />

porovnáme ich s cenou, po¾ahky dôjdeme k záveru,<br />

e 720-ka predstavuje ve¾mi vyváené riešenie, ktoré<br />

osloví <strong>sk</strong>úsených fotoamatérov.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☺ Celková vyváenos<br />

☹ Autofokus pri horšom osvetlení<br />

Ce<strong>na</strong>: 28 490 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Olympus C&S<br />

Mustek GSm@rt mini 2<br />

Èo si budeme <strong>na</strong>vráva, èím menší digitálny zázrak,<br />

tým väèšiu pozornos <strong>na</strong> seba sústredí. Mustek si je<br />

tohto faktu vedomý, a tak prišiel u s druhou kreáciou<br />

<strong>na</strong> túto tému. GSm@rt mini2 <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong><br />

predchádzajúci model a v útlom modrom telíèku<br />

<strong>sk</strong>rýva kombináciu digitálneho fotoaparátu s videokamerou.<br />

Mustek GSm@rt mini2 je miniatúr<strong>na</strong> digitál<strong>na</strong><br />

hraèka, ktorá zaujme <strong>na</strong> prvý poh¾ad. Ak budete<br />

zhovievaví k jej nedostatkom, mono vás oèarí<br />

<strong>na</strong> dlhšie.<br />

C H A R A K T E R I S T I K A<br />

Je to digitál, alebo nie? Samozrejme, e je. Moja<br />

otázka však vyplýva z celkovej koncepcie prístroja<br />

a jeho dodávky. Miniatúrne digitálne fotoaparáty<br />

sú špecifická kategória. Vïaka pokroku technológie<br />

nie je problém vtes<strong>na</strong> digitálny fotoaparát do minimálneho<br />

priestoru. Problémom je objektív, pamäové<br />

médium a batéria s dostatoènou kapacitou.<br />

Výrobcovia digitálnych fotoaparátov sa pri konštrukcii<br />

miniatúrnych prístrojov s<strong>na</strong>ia rieši spomí<strong>na</strong>né<br />

problémy rôznym spôsobom. V Musteku sa<br />

pri vývoji druhej generácie sústredili <strong>na</strong> zvýšenie<br />

rozlíšenia snímacieho prvku, ktoré <strong>na</strong>jviac limituje<br />

moné <strong>na</strong>sadenie prístrojov tejto kategórie. Pri<br />

konštrukcii modelu GSm@rt mini2 siahli rov<strong>na</strong>ko<br />

ako pri predchodcovi po snímaèi typu CMOS (má podstatne<br />

nišiu spotrebu ako CCD), ale s vyšším rozlíšením.<br />

Za objektívom s pevnou ohni<strong>sk</strong>ovou vzdialenosou<br />

sa <strong>sk</strong>rýva snímaè CMOS s rozlíšením 1,3<br />

milió<strong>na</strong> bodov, prístroj však podporuje ukladanie<br />

obrázkov aj s 2-miliónovým rozlíšením (zí<strong>sk</strong>ava ich<br />

interpoláciou). Objektív <strong>na</strong> rozdiel od podobných<br />

prístrojov disponuje „prepí<strong>na</strong>èom“, vïaka ktorému<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Výrobca/Typ Hewlett−Packard/Photosmart 620 Microtek/Premier DC 2320 Camedia C−300 Zoom<br />

Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos/clo<strong>na</strong> 36 ÷ 102 mm 1 / F 2,8 ÷ 8 38÷114 mm 1 / F 2,9 ÷ 6,9 36 ÷ 102 mm 1 / F 2,8 ÷ 8<br />

Rozsah ostrosti od: štandardne/makro/ruène 60 cm / 20 cm / F 40 cm / 8 cm / F 80 cm/ 20 cm/ F<br />

Rozsah zoomu: optický/digitálny 3× / 4× 3× / 2× 2,8× / 3,6×<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu krytka F Aktívny kryt<br />

Ble<strong>sk</strong>: typ/poèet reimov/konektor i / 3 / F i / 4 / F i / 4 / F<br />

Snímaè: typ/poèet prvkov/efektívnych (v mil.) CCD / 2,14 / 2,06 CCD / 2,31 / 2,1 CCD / 3,34 / 3,0<br />

Podporované rozlíšenia: reim foto 1632 × 1232, 600 × 400 1792 × 1200, 896 × 600 1984 × 1488, 1600 × 1200, 1280 × 960, 600 × 480<br />

Podporované rozlíšenia: reim video 320 × 240 F 320 × 240, 160×120 15 snímok/s<br />

Kompresia: poèet stupòov/bez kompresie 3 / F 3 / F 2 2 / M 2<br />

Optický h¾adáèik: má/dioptrická korekcia M / F M / F M / M<br />

<strong>LCD</strong>: uhloprieèka/výklopný/otoèný/ako h¾adáèik 1,5" / F / F 1,5" / F / F 1,8" / F / F<br />

Stavový displej F M F<br />

Rozhrania: Docking/USB−Video/USB/video/<strong>na</strong>pájanie M / M / M / F / M F / F / M / M / M F / F / M / M / M<br />

Vnútorná pamä M / 8 MB F / F F/ F<br />

Podporované médiá: CF/SM/MS/SD F / F / F / M F / M / F / F F / M / F / F<br />

Rozmery (mm) 120 × 73 × 50 105 × 68 × 55 117,5 × 66 × 49,5<br />

Hmotnos bez batérií (v gramoch) 207 120 240<br />

Preddefinované reimy expozície: podporuje/poèet F / 0 F / 0 M / 5<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície: rozsah/krok F / 0 1,5 / 0,3 ±2 EV/ ±0,5 EV<br />

Vyváenie bielej: pred<strong>na</strong>stavené/automaticky/kalibrácia F / M / F M / M / F 4 / M / F<br />

Citlivos: automaticky/<strong>na</strong>stavite¾ná citlivos/hodnoty M / F / 100 F / M / 100, 200, 400 M / M / 100, 200, 400<br />

Videoklipy/so zvukom M / F F / F M / F<br />

Zväèšenie pri prezeraní 3×, 6× 6× 1,5× ÷ 4× 3<br />

Dodaná pamä/typ média/kapacita F / F SM / 8 + 32 MB SM / 8 MB<br />

Batérie 4 × AA 4 × AA 4 × AA<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka F / F F / F F/ F<br />

Káble USB, video USB, video USB, video<br />

Legenda: M – áno, F – nie, 1 – ekvivalent k 35 mm filmovému prístroju, 2 – vo všetkých rozlíšeniach, 3 – krok 0,5×, 4 – iba v maximálnom rozlíšení, 5 – elektronický s mikro <strong>LCD</strong>, i – interpolované<br />

70 PC REVUE 10/2002

je fotoaparát schopný sníma aj v<br />

reime makro, èo je v tejto kategórii<br />

fotoaparátov rarita. Zaujímavé je, e<br />

do prístroja nie je implementovaný<br />

elektronický zoom. Integrácia CMOS<br />

snímaèa so 4× vyšším rozlíšením<br />

(ako pri prvom modeli GSmart mini)<br />

k tomu zvádza.<br />

Od bených digitálnych fotoaparátov<br />

sa GSm@rt mini2 odlišuje nielen<br />

absenciou <strong>LCD</strong> displeja umoòujúceho<br />

prácu s exponovanými snímkami,<br />

ale aj ukladaním snímok výhradne<br />

do internej pamäte, ktorej kapacitu,<br />

samozrejme, nemôete zvýši. Absencia<br />

<strong>LCD</strong> displeja je pravdepodobne<br />

aj dôvodom, preèo v tomto prístroji<br />

nie je digitálny zoom. Pouívate¾<br />

by toti nemal pri fotografovaní<br />

k dispozícii iadnu informáciu o<br />

tom, ktorá oblas scény bude zachytená<br />

(mono by staèilo „orámovanie“<br />

v optickom h¾adáèiku...).<br />

Napájanie prístroja je tie riešené<br />

netradiène – v prístroji je zabudovaný<br />

LiIon akumulátor, ktorý nie je<br />

moné vymieòa. S oh¾adom <strong>na</strong> rozmery<br />

prístroja však iný typ <strong>na</strong>pájania<br />

nebolo moné poui. Zaujímavo je<br />

riešené aj dobíjanie akumulátora, <strong>na</strong><br />

ktoré sa vyuíva osobný poèítaè.<br />

Batéria je toti dobíjaná z portu USB,<br />

ktorý slúi aj <strong>na</strong> komunikáciu fotoaparátu<br />

s poèítaèom. Nabíjanie batérie<br />

trvá od 2,5 do 3 hodín. Výdr batérie<br />

udáva výrobca <strong>na</strong> úrovni jednej<br />

hodiny nepretritej práce s prístrojom,<br />

èo pri benom vyuití postaèuje<br />

<strong>na</strong> nieko¾ko dní a týdeò (v závislosti<br />

od frekvencie pouitia). Po pripojení<br />

fotoaparátu k poèítaèu je ho moné<br />

vyui aj ako statickú kameru <strong>na</strong><br />

vytvorenie videozáz<strong>na</strong>mu alebo <strong>na</strong><br />

komunikáciu prostredníctvom videokonferencií.<br />

Spomí<strong>na</strong>né vyuitie je<br />

moné vïaka podpore technológií Microsoft<br />

DirectShow a Microsoft Net-<br />

Meeting.<br />

V reime videokamery podporuje<br />

GSm@rt mini2 rozlíšenie 320 × 240<br />

bodov pri snímkovej frekvencii 15 snímok<br />

za sekundu a dåka záz<strong>na</strong>mu je<br />

obmedzená <strong>na</strong> 90 sekúnd. Ak prístroj<br />

pripojíte k poèítaèu a vyuijete ho ako<br />

PC kameru, programové vybavenie<br />

vám umoní zvoli rozlíšenie a 640 ×<br />

480 bodov!<br />

Ovládanie. Je prispôsobené koncepcii<br />

prístroja a je ve¾mi jednoduché.<br />

Okrem spúšte sú <strong>na</strong> prístroji iba tri<br />

ovládacie prvky (zapnutie, Mode a Delete).<br />

Tie umoòujú <strong>na</strong>stavi rozlíšenie<br />

ukladaných obrázkov, vymazanie<br />

obrázka a prepnú prístroj do reimu<br />

videokamery.<br />

Programové vybavenie. Programy<br />

sú dodané <strong>na</strong> jednom CD-ROM médiu,<br />

kde pouívate¾ nájde šesticu aplikácií.<br />

Základ tvoria dve aplikácie od<br />

spoloènosti Mustek: Viewer je prehliadaè<br />

obrázkov (vo fotoaparáte) a<br />

jednoduchý nástroj <strong>na</strong> ich presun do<br />

poèítaèa, AMCAP umoòuje záz<strong>na</strong>m<br />

videa a jednotlivých snímok, keï je fotoaparát<br />

pripojený k poèítaèu. Ostávajúce<br />

štyri aplikácie sú od firmy<br />

Ulead a rozširujú monosti spracovania<br />

obrázkov: Photo Explorer, Ulead<br />

Olympus/Camedia C−720 UltraZoom Mustek/GSm@rt mini 2<br />

40÷320 mm 1 / F 2,8 ÷ 7,1 10,8 mm / F 2,8<br />

60 cm / 10 cm/ F 80 cm/ 20 ÷ 50 cm / F<br />

8× / 3× F / F<br />

Krytka<br />

F<br />

v / 4 / F<br />

F / F / F<br />

CCD / 3,34 / 3,0 CMOS / 1,3<br />

1984 ×1200, 1280 × 960, 1024 × 768, 600 × 480 1600 × 1200 i , 1280 × 960, 640 × 480<br />

320 × 240, 160 × 120, oba 15 snímok/s 320 × 240 / 15 fps<br />

F / M 4<br />

3 / F<br />

F 5 / M<br />

M / F<br />

1,5" / F / F F / F / F<br />

F 5<br />

F / F / M / M / M<br />

F / F<br />

M<br />

F / F / F / M / F<br />

F / 16 MB<br />

F / M / F / F<br />

F / F / F / F<br />

107,5 × 76 × 77,5 69 × 47 × 11<br />

315 40<br />

M / 3 F / 0<br />

±2 EV/ ±0,3 EV F / 0<br />

4 / M / F F / M / F<br />

M / M / 100, 200, 400 F / F / 100<br />

M / F<br />

M / M<br />

1,5×,÷ 3× 3 F<br />

SM / 16 MB<br />

F / F<br />

4 × AA Zabudovaná LiIon<br />

F / F<br />

USB, video<br />

F / F<br />

USB<br />

Photo Express, Ulead Cool 360 a<br />

Ulead Cool 360 Viewer. Prvé dve aplikácie<br />

sú zamerané <strong>na</strong> spracovanie<br />

obrázkov (funkciami sa dopåòajú), druhé<br />

dve aplikácie umoòujú vytvára a<br />

prezera panoramatické zábery.<br />

Kvalita fotografií. S oh¾adom <strong>na</strong> rozlíšenie<br />

snímacieho prvku, objektív a<br />

ïalšie vlastnosti je zrejmé, e zázraky<br />

od tohto prístroja oèakáva nemono.<br />

Snímky v exteriéri sú pomerne<br />

vyváené, po prechode do interiéru a<br />

pri umelom osvetlení je to u horšie.<br />

Tu sa prejavujú zvyèajné defekty lacných<br />

automatov. Keïe prístroj nedisponuje<br />

ani ble<strong>sk</strong>om, ani iadnymi monosami<br />

korekcie citlivosti èi vyváenia<br />

bielej, nemáte pri fotografovaní v sa-<br />

ených svetelných podmienkach nijakú<br />

šancu pomôc si. Jediným riešením<br />

je softvérové retušovanie u jestvujúcich<br />

snímok, to však pomôe iba v niektorých<br />

prípadoch. Zaujímavé je, e ak<br />

je kamera pripojená prostredníctvom<br />

portu USB k poèítaèu, je moné korigova<br />

farebné podanie. V momente, keï<br />

ju odpojíte, vráti sa k pôvodnému <strong>na</strong>staveniu.<br />

Pokia¾ budete snímky vyuíva iba v<br />

elektronickej podobe, môe tento prístroj<br />

vaše poiadavky uspokoji. Pri<br />

troške šastia (ideálne svetelné podmienky)<br />

môete s ním „ulovi“ aj snímku,<br />

ktorú bude moné vytlaèi. Na viac<br />

ako formát 9 × 13 cm to však v iadnom<br />

prípade nebude staèi. Z praktických<br />

<strong>sk</strong>úseností mám pre vás jednu<br />

radu: <strong>na</strong> tlaè sú vhodné iba snímky<br />

exponované v strednom reime (1280<br />

× 960), pretoe snímky v maximálnom<br />

reime (1600 × 1200) sú zí<strong>sk</strong>ané interpoláciou,<br />

prièom <strong>na</strong> výsledkoch je tento<br />

softvérový zásah badate¾ný.<br />

Záver. GSm@rt mini2 nie je klasický<br />

digitálny fotoaparát. Ak však oeliete<br />

niektoré vymoenosti (<strong>LCD</strong> displej èi<br />

zoom), mono si vás tento kolibrík<br />

medzi digitálmi zí<strong>sk</strong>a. Okrem atraktívneho<br />

vzh¾adu a univerzálnosti vás<br />

môe presvedèi <strong>na</strong>jmä jeho obstarávacia<br />

ce<strong>na</strong>. Pod¾a môjho názoru má<br />

tento prístroj <strong>na</strong>jväèšiu šancu „zabodova“<br />

u mladých ¾udí do 20 rokov a<br />

u pouívate¾ov, ktorí by chceli ma<br />

neustále poruke digitálny obrazový<br />

záz<strong>na</strong>mník.<br />

Pochopite¾ne, tento prístroj má<br />

svoje limity, ak však neèakáte zázraky<br />

a máte hlboko do vrecka, má šancu<br />

<strong>na</strong> úspech.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☺ Jednoduchos<br />

☹ Absencia <strong>LCD</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 3660 Sk bez DPH, 4500 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Atec<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý

H A R D W A R E<br />

NIKON CoolPix 2000<br />

Základný model CoolPix 2000 je klasický<br />

2-megapixelový kompakt s 3× optickým<br />

transfokátorom, urèený <strong>na</strong>jmä rodinám<br />

a zaèí<strong>na</strong>júcim fotografom.<br />

DODÁVKA. Štandardná dodávka obsahuje<br />

popri prístroji aj zvyèajnú kabelá<br />

(USB, video), 8 MB CF kartu, remienok,<br />

štvoricu AA batérií, dvojicu<br />

CD, 3,5" di<strong>sk</strong>etu s èe<strong>sk</strong>ým manuálom<br />

a papierovú príruèku.<br />

VZH¼AD A OVLÁDANIE. Èisté línie<br />

v striebornej a modrej farbe dodávajú<br />

aparátu hravý vzh¾ad. Telo je vyrobené<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Výrobca/model Nikon/CoolPix 2000<br />

Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos/clo<strong>na</strong> 3÷114 mm / f2,8 − f4,9<br />

Rozsah automat. ostrenia/makro<br />

30 cm / 4 cm<br />

Optický/digitálny zoom 3× / 2,5×<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />

automaticky<br />

Ble<strong>sk</strong>/poèet reimov/konektor<br />

i / 5 / F<br />

Typ snímaèa/poèet prvkov/efektívne<br />

CCD / 2,11 mil. / 2,0 mil.<br />

Rozlíšenie 1632 × 1224 1024 × 768 640 × 480<br />

Stupne kompresie/bez kompresie<br />

3 / F<br />

Displej<br />

1,5" 110 000 bodov TFT<br />

H¾adáèik/stavový displej<br />

F / F<br />

Rozhrania<br />

USB, video, <strong>na</strong>pájanie<br />

Záz<strong>na</strong>mové médium/v dodávke<br />

Compact flash typ I / 8 MB<br />

Rozmery v mm 108 × 69 × 38<br />

Hmotnos/s batériami<br />

190 g / 285 g<br />

Preddefinované reimy/poèet M / 5<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície<br />

± 2,0 EV po 1/3 EV<br />

Vyváenie bielej – preddef./auto/ruène 5 / M / M<br />

Videoklipy/dåka/zvuk<br />

M / 20 s / F<br />

Batérie<br />

4 x AA (alkalické, NiMH)<br />

Zväèšenie pri prezeraní 16×<br />

Špeciálne funkcie<br />

Best Shot Selector, smallpix<br />

Legenda: Podporuje / Obsahuje – M<br />

Nepodporuje / Neobsahuje – F<br />

z plastu, v tejto kategórii fotoaparátov<br />

to však nie je <strong>na</strong> prekáku. Negatívom<br />

vonkajšieho vyhotovenia sú<br />

dvierka karty CF, ktoré nedoliehajú a<br />

pri draní mierne pra<strong>sk</strong>ajú. Príliš<br />

lacno pôsobia krytky rozhraní, ktoré<br />

sú zhotovené z gumy nepekného<br />

sivého odtieòa.<br />

Pohodlné ovládanie aj jednou rukou<br />

zaruèuje 7 tlaèidiel, multiselektor, otoèný<br />

ovládaè, spúš a tlaèidlo <strong>na</strong> zapnutie<br />

prístroja. Prístroj nedisponuje optickým<br />

h¾adáèikom, a preto je všetka zodpovednos<br />

<strong>na</strong> relatívne malom 1,5" displeji,<br />

ktorý je však dobre èitate¾ný aj za<br />

horších podmienok. Menu je preh¾adné<br />

a dovo¾uje <strong>na</strong>stavenie mnohých parametrov,<br />

medzi ktorými nechýba ve¾kos<br />

snímky, kompresia, vyhladzovanie<br />

hrán, vyváenie bielej, spôsob ostrenia<br />

a iné. Priamo tlaèidlami je moné ovláda<br />

reimy ble<strong>sk</strong>u, makro a samospúš.<br />

FUNKCIE. Spoloèným z<strong>na</strong>kom všetkých<br />

CoolPixov sú tzv. Scenes. Nastavujú<br />

sa otoèným ovládaèom, <strong>na</strong> výber<br />

je 5 profilov (Party/Indoor, Back light,<br />

Night portrait, Portrait, Beach/Snow).<br />

Kontinuálne fotografovanie (16 snímok),<br />

videoklipy, slide show pri prezeraní<br />

fotografií azda ani netreba opisova.<br />

Výborným pomocníkom je však BSS<br />

(Best Shot Selector). Aparát vytvorí<br />

sériu snímok, z ktorých následne vyberie<br />

tú <strong>na</strong>jkvalitnejšiu a uloí ju. Dobrým<br />

nápadom je aj funkcia SmallPix, ktorá<br />

vytvára zmenšené duplikáty snímok,<br />

ktoré sú vhodné <strong>na</strong>pr. ako príloha k<br />

e-mailu. Dobrým doplnkom je aj Camera<br />

shake, ktorý upozoròuje <strong>na</strong> monú<br />

neostros snímky (potreba statívu, ble<strong>sk</strong>u<br />

alebo <strong>sk</strong>rátenia expoziènej doby).<br />

KVALITA SNÍMOK. Tvarové <strong>sk</strong>reslenie<br />

je minimálne, èo je zásluha kvalitnej<br />

optiky Nikkor. Automatika<br />

je aj tu len automatika,<br />

a tak si treba <strong>na</strong>jmä<br />

pri interiéroch pomôc manuálnym<br />

<strong>na</strong>stavením bielej.<br />

S pokojným svedomím<br />

mono ís pri tlaèi a za<br />

formát 15 × 10 cm. Farby<br />

sú verné, ostros snímok je<br />

<strong>na</strong> výbornej úrovni.<br />

ZÁVER. Prístroj podporuje<br />

DPOF a Storage class, take snímky sa<br />

pohodlne dostanú do PC èi priamo do<br />

tlaèe. Výhrady mono ma k dodanému<br />

softvéru, z ktorého <strong>na</strong>jmä Fotostation<br />

Easy vôbec nepresvedèil pre<br />

minimálne monosti úpravy snímok.<br />

Tu treba siahnu po samostatnom grafickom<br />

editore. Aj s uvedenými chybièkami<br />

však CoolPix 2000 zanechal<br />

výborný dojem. Kvalitou, farebnou<br />

vernosou, funkciami a v neposlednom<br />

rade aj cenou je dobrou vo¾bou<br />

medzi aparátmi do 20 000 Sk.<br />

V <strong>sk</strong>ôr vyrobených modeloch sa<br />

vy<strong>sk</strong>ytla moná chyba, ktorá sa týka<br />

batérií, resp. <strong>na</strong>pájania. Toto sa však<br />

vzahuje len <strong>na</strong> aparáty istých výrobných<br />

marí, prístroje kúpené u<br />

nás do polovice augusta dodávate¾<br />

vymení za nové. Blišie informácie:<br />

http://<strong>www</strong>.nikon.co.uk.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Celkový dojem<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

☺ Priloený softvér<br />

Ce<strong>na</strong>: pribline 14 500 Sk s DPH<br />

Ján Panèuha<br />

APC Smart−UPS OnLine 2000<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

Ïalší zdroj neprerušite¾ného <strong>na</strong>pájania<br />

od firmy APC, ktorý pouíva dvojitú<br />

konverziu výstupného <strong>na</strong>pätia a je<br />

typu on-line. To zabezpeèuje spo¾ahlivý<br />

zdroj <strong>na</strong>pätia s nulovým prerušením<br />

a presné dodranie výstupnej frekvencie,<br />

èo môe by dôleité <strong>na</strong>pr. pre<br />

servery alebo siete v bankovom sektore.<br />

Predný panel zariadenia zobrazuje<br />

vo forme LED aktuálnu záa a kapacitu<br />

batérie. Po výpadku sieového<br />

<strong>na</strong>pájania sa tento stav môe sig<strong>na</strong>lizova<br />

vizuálne i akusticky (obe sig<strong>na</strong>lizácie<br />

sa dajú vypnú).<br />

Ako softvérová výbava sa k tomuto<br />

zariadeniu dodáva PowerChute plus.<br />

Ten umoòuje <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>stavi, komu sa<br />

pošle správa po výpadku sieového <strong>na</strong>pájania,<br />

komu sa hlási neúspešný test<br />

batérie a pod. Zároveò môete pomocou<br />

tohto softvéru sledova vybrané<br />

parametre v grafickej forme – <strong>na</strong>pr.<br />

kapacitu batérie, ostávajúci èas prevádzky<br />

pri súèasnej záai, hodnotu výstupného<br />

<strong>na</strong>pájania a pod.<br />

Smart-UPS sa k poèítaèu pripája pomocou<br />

sériového portu, príslušný kábel<br />

je v dodávke. Zároveò tu nájdete<br />

tri káble <strong>na</strong> pripojenie <strong>na</strong>pájaných zariadení,<br />

montáne zariadenia, návod a<br />

softvérové vybavenie. Firmware v UPS<br />

je upgradovate¾ný cez stránku výrobcu.<br />

Smart-UPS umoòuje pridáva aj<br />

rozširujúce batérie a takto škálova po-<br />

adovanú dobu prevádzky <strong>na</strong> batérie.<br />

Postavenie UPS môe by v podobe ve-<br />

e (dodávajú sa „noièky“), mono ho<br />

prevádzkova aj <strong>na</strong>leato alebo v zabudovaní<br />

do 19-palcovej <strong>sk</strong>rine (výška 2U).<br />

Okrem bankovníctva sú takéto záloné<br />

zdroje urèené pre telekomunikaèné<br />

spoloènosti, medicínu, priemysel<br />

a v podstate všetko, kde sa prevádzkujú<br />

„kritické“ aplikácie.<br />

Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškach dokázal tento<br />

<strong>na</strong>pájací zdroj prevádzkova sústavu<br />

servera spolu s monitorom po dobu<br />

jednej hodiny a desiatich minút. Táto<br />

sústava mala odber 2 A. Nabíjanie batérie<br />

<strong>na</strong> kapacitu 100 % trvalo 3 hodiny<br />

a 50 minút pri súèasnom <strong>na</strong>pájaní<br />

spomí<strong>na</strong>nej elektrickej sústavy. -om-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Výstupná kapacita: 2000 VA, 1400 W<br />

Nominálne výstupné <strong>na</strong>pätie: 230 V,<br />

sínusový priebeh<br />

Poèet výstupných zásuviek: 6<br />

Doba prevádzky <strong>na</strong> poloviènú záa (700 W):<br />

14,5 minúty<br />

Doba prevádzky <strong>na</strong> úplnú záa (1400 W):<br />

4,9 minúty<br />

Typická doba <strong>na</strong>bíjania: 3 hodiny (do 90 %<br />

kapacity)<br />

Rozmery (š × v × h): 432 × 85 ×<br />

482 mm<br />

Hmotnos: 25 kg<br />

Rozsah teplôt pri prevádzke: 0 ÷ 40 °C<br />

Rozsah vlhkosti: 0 ÷ 95 %<br />

Hluènos: 50 dBA<br />

Ce<strong>na</strong>: 55 490 Sk bez DPH<br />

Záruka: 2 roky<br />

Dodávate¾: APC, Èe<strong>sk</strong>á republika<br />

72 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

Microtek TurboScan 1505u<br />

Najnovší model od firmy Microtek v podstate<br />

definuje novú kategóriu <strong>sk</strong>enerov. Ide o dokumentaèný<br />

<strong>sk</strong>ener, ktorý sa vyuíva špeciálne<br />

<strong>na</strong> archiváciu ve¾kého mnostva<br />

neviazaných dokumentov predovšetkým<br />

v podniku. Spracúva tak <strong>na</strong>pr. poštu,<br />

zápisy èi hlásenia, ktoré z nejakého<br />

dôvodu nemáte v elektronickej podobe.<br />

Skener je rozmerovo malý, má zasúvací<br />

výstupný zásobník a odnímate¾ný vstupný<br />

zásobník. Pouíva vonkajší zdroj elektrickej energie.<br />

Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel tvoria štyri tlaèidlá, jed<strong>na</strong><br />

LED a jednoz<strong>na</strong>kový displej. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel<br />

umoòuje ovláda <strong>sk</strong>ener v manuálnom reime.<br />

Volíte ním reim prevádzky, vyvolávate dialógové<br />

okno <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie, resp. priamo kopírujete dokumenty<br />

<strong>na</strong> pripojenej tlaèiarni. Na pouívate¾<strong>sk</strong>om<br />

paneli nájdete ešte otoèné kolie<strong>sk</strong>o, ktorým <strong>na</strong>stavujete<br />

kontrast pri kopírovaní dokumentov.<br />

Na spojenie s poèítaèom slúi výhradne port<br />

USB. Po <strong>na</strong>inštalovaní ovládaèa môete zadáva<br />

<strong>sk</strong>enovacie úlohy. Pritom urèujete poèet spracúvaných<br />

strán (<strong>na</strong>pr. aj všetky zo vstupného zásobníka)<br />

a volíte reim <strong>sk</strong>enovania (èiernobielo, odtiene<br />

sivej farby, farebne, ïalej <strong>sk</strong>enovacie rozlíšenie a<br />

pod.). Zaujímavou vo¾bou je výber <strong>sk</strong>enovanej strany.<br />

TurboScan 1505u toti dokáe <strong>sk</strong>enova obidve<br />

strany dokumentu, a to pri jednom prechode papiera<br />

<strong>sk</strong>enerom – teda bez otáèania. Toto zatia¾ nedokázal<br />

ani jeden <strong>sk</strong>ener, ktorý sme mali v redakcii.<br />

V ovládaèi si môete ïalej vybera spôsob <strong>sk</strong>enovania<br />

– môe to by realizácia náh¾adu, prvotné<br />

<strong>sk</strong>enovanie, <strong>sk</strong>utoèné <strong>sk</strong>enovanie do súboru a <strong>sk</strong>enovanie<br />

do schránky systému Windows. Prvé dva<br />

reimy slúia <strong>na</strong> overenie si spôsobu spracovania<br />

prvej strany dokumentu a <strong>na</strong>stavenie príslušných<br />

volieb pre celú mnoinu dokumentov. Skenovanie<br />

do súboru bude asi <strong>na</strong>jbenejším spôsobom práce v<br />

podniku. Do vstupného zásobníka vloíte vo¾né<br />

listy (maximálne 50) a spustíte proces <strong>sk</strong>enovania.<br />

Urèi sa dá, kam sa majú výsledky uklada a v akom<br />

formáte (bohuia¾, chýba typ súboru .jpg).<br />

Súèasou softvérového vybavenia je program<br />

ABBYY FineReader Pro vo verzii 6. Ako iste viete,<br />

tento program slúi <strong>na</strong> OCR – prevod <strong>sk</strong>enovaného<br />

textu do editovate¾nej podoby, teda do textu <strong>na</strong>pr.<br />

v programe MS Word. Prevod <strong>sk</strong>enovacej predlohy<br />

do programu FineReader môete realizova <strong>na</strong>pr.<br />

pomocou schránky operaèného systému.<br />

Ïalej nájdete v dodávke program Adobe Acrobat<br />

5.05. Ten sa vyuíva <strong>na</strong> vytvorenie súboru typu<br />

.pdf, ktorý je všeobecne akceptovaný aj medzi rozliènými<br />

operaènými systémami <strong>na</strong> dokumenty<br />

obsahujúce texty aj grafiku. Posledným programom<br />

je Panda Antivirus Titanium v 30-dòovej <strong>sk</strong>úšobnej<br />

verzii. Jeho dlhodobé pouívanie však musíte zaplati<br />

osobitne.<br />

Skener sme <strong>sk</strong>úšali v rozlièných reimoch prevádzky.<br />

Overili sme si všetky údaje o rýchlosti <strong>sk</strong>enovania,<br />

ktoré po<strong>sk</strong>ytuje výrobca v technických údajoch.<br />

Všetky sa pri <strong>na</strong>šich testoch potvrdili s malými<br />

odchýlkami. Monochromatické <strong>sk</strong>enovanie 30<br />

strán jednostranne trvalo 2 minúty a 2 sekundy, pri<br />

duplexnom reime nám <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanie 15 listov (teda<br />

30 strán) trvalo minútu a 58 sekúnd. To sú ve¾mi<br />

dobré hodnoty, ide <strong>na</strong>ozaj o rýchly <strong>sk</strong>ener. Pravdou<br />

však je, e s ïalším zvyšovaním rozlíšenia výrazným<br />

spôsobom klesá rýchlos. Napríklad farebné<br />

jednostranné <strong>sk</strong>enovanie s rozlíšením 200 dpi desiatich<br />

strán u trvá takmer 4 minúty.<br />

Skener sa jednoz<strong>na</strong>ène uplatní v podniku, kde je<br />

potrebné v elektronickej forme spracúva predovšetkým<br />

zvonka prichádzajúce dokumenty. Minimálne<br />

rozmery <strong>sk</strong>enovanej predlohy umoòujú spracova<br />

aj vizitku (v štandardnej ve¾kosti). Softvérová<br />

výbava pritom zabezpeèí rýchle <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanie<br />

dokumentov predovšetkým v nišom rozlíšení (to<br />

sa však pouíva <strong>na</strong>jèastejšie), ako i transformáciu<br />

textu <strong>na</strong> jeho editovate¾nú podobu.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Rýchlos spracovania v základnom rozlíšení<br />

☺ Duplex pri jednom prechode papiera<br />

☺ Rozmery <strong>sk</strong>enera<br />

☺ Komplexná softvérová výbava<br />

☺ Monos spracovania vizitiek<br />

☹ Nedajú sa <strong>sk</strong>enova viazané dokumenty<br />

☹ Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 49 990 Sk bez DPH<br />

Záruka: 1 rok<br />

Dodávate¾: ts−pro<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Rozmery <strong>sk</strong>enovaných dokumentov: A8 (pribline vizitka) a A4<br />

Rýchlos <strong>sk</strong>enovania: Jednostranne − monochromaticky<br />

15 strán/min. pri 200 dpi, úrovne sivej 13 strán/min.<br />

pri 200 dpi, farebne 5 strán/min. pri 150 dpi. Duplex –<br />

monochromaticky 7,5 strany/min. pri 200 dpi, úrovne sivej<br />

6,5 strany/min. pri 200 dpi, farebne 2,5 strany/min.<br />

pri 150 dpi.<br />

Maximál<strong>na</strong> kapacita vstupného podávaèa: 50 listov<br />

Minimál<strong>na</strong> gramá papiera: 64 g/m 2<br />

Maximálne rozlíšenie: 600 dpi<br />

Spôsob <strong>sk</strong>enovania: CCD kamera<br />

Rozhranie: USB 1.1<br />

Maximál<strong>na</strong> farebná håbka: 24 bitov<br />

Maximál<strong>na</strong> spotreba energie: 28 W<br />

Hmotnos: 2,5 kg<br />

Rozmery (š × v × h): 309 × 130 × 154 mm<br />

Hardvérové poiadavky: podporovaný operaèný systém<br />

Windows 98, 2000, Me, XP, 64 MB RAM, 70 MB vo¾ného<br />

priestoru <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u<br />

10/2002 PC REVUE 73

H A R D W A R E<br />

Wacom Cintiq 15X<br />

Wacom je pojem, ktorý poz<strong>na</strong>jú <strong>na</strong>jmä grafici a<br />

návrhári. Rov<strong>na</strong>kej cie¾ovej <strong>sk</strong>upine pouívate¾ov<br />

je urèený aj <strong>na</strong>jnovší z jeho produktov.<br />

Nie je iadnym tajomstvom, e jestvuje celá<br />

škála pouívate¾ov osobných poèítaèov, ktorým<br />

klasické ovládanie poèítaèa prostredníctvom<br />

myši a klávesnice nevyhovuje. Ide<br />

<strong>na</strong>jmä o grafikov, návrhárov, dizajnérov,<br />

ale aj ma<strong>na</strong>érov èi lekárov. Pre spomí<strong>na</strong>né<br />

<strong>sk</strong>upiny je <strong>na</strong>jprirodzenejším<br />

spôsobom ovládania klasické pero.<br />

Práve pre potreby tejto <strong>sk</strong>upiny pouívate¾ov<br />

vznikli tablety. Ani tie<br />

však v spojení so štandardnými<br />

monitormi nespåòajú poiadavky<br />

všetkých pouívate¾ov.<br />

Ide <strong>na</strong>jmä o grafikov, pre ktorých<br />

je rušivým faktom neustály<br />

pohyb oèí medzi perom a obrazom. Práve tento zásadný<br />

problém vyriešili vývojári spoloènosti Wacom,<br />

keï implementovali tablet priamo do <strong>LCD</strong> displeja.<br />

Spojením týchto dvoch komponentov a prispôsobením<br />

podstavca <strong>LCD</strong> displeja <strong>na</strong> pouitie v „leatej“ polohe<br />

vznikol nástroj, ktorý sa spôsobom vyuitia <strong>na</strong>jviac<br />

pribliuje práci s klasickým perom a papierom.<br />

Základom modelu Cintiq 15X je 15" TFT displej,<br />

ktorý je vybavený vstupom DVI a káblom, ktorý<br />

umoòuje aj pripojenie ku klasickému výstupu<br />

VGA grafickej karty. Špeciálne upravený stojan<br />

displeja umoòuje tak klasické umiestnenie<br />

„<strong>na</strong>stojato“, ako aj umiestnenie, ktoré je prirodzené<br />

pre kreslenie.<br />

Tablet integrovaný do displeja vyuíva<br />

technológiu magnetickej rezo<strong>na</strong>ncie<br />

a vyz<strong>na</strong>èuje sa vysokou citlivosou a<br />

presnosou, jeho pripojenie k poèítaèu<br />

je moné tak prostredníctvom portu<br />

USB, ako aj sériového portu. Pero,<br />

ktoré je súèasou dodávky, disponuje dvoma<br />

aktívnymi hrotmi (písanie, guma) a dvoma<br />

funkènými tlaèidlami.<br />

Univerzálnos zariadenia dokumentuje<br />

aj zoz<strong>na</strong>m operaèných systémov,<br />

pre ktoré sú k dispozícii<br />

ovládaèe – Windows 95, 98,<br />

NT, 2000, ME a XP, SGI, Mac<br />

OS 8.52 a vyšší, Mac OS X a<br />

UNIX.<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Výrobca/Model Wacom/Cintiq 15X<br />

Uhloprieèka 15"<br />

Rozmer vidite¾nej plochy 302 × 226 mm<br />

Rozmer bodu<br />

0,297 × 0,297 mm<br />

Rozlíšenie 1024 × 768<br />

Kontrast 200:1<br />

Jas 270 cd/m 2<br />

Latencia<br />

45 ms<br />

Pozorovací uhol<br />

Vertikálny (H,D) 80°, 80°<br />

Horizontálny (¼,P) 80°, 80°<br />

Vstupy<br />

Video DVI, VGA (D−Sub) 1<br />

Ïalšie<br />

USB, sériový<br />

Tablet<br />

Typ, plocha<br />

Magnetická rezo<strong>na</strong>ncia,<br />

302 × 226 mm<br />

Rozlíšenie, presnos 0,05 mm <strong>na</strong> bod, 0,5 mm<br />

Pero<br />

Bezdrôtové, bezbatériové<br />

Hmotnos, poèet úrovní tlaku 12 gramov, 256<br />

Fyzikál<strong>na</strong> špecifikácia<br />

Rozmery<br />

424 × 365 × 51 mm<br />

Hmotnos<br />

4,7 kg<br />

Spotreba<br />

45 W<br />

Stredná doba bezporuchovej 25 000 hodín<br />

prevádzky<br />

Legenda: 1 Vo forme redukcie<br />

Ce<strong>na</strong>: 79 990 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: Conquest Slovakia<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

74 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

Philips 150MT<br />

Najnovším hitom v ponuke výrobcov monitorov sa<br />

stali <strong>LCD</strong> displeje kombinované s televíznym prijímaèom.<br />

Príchod tohto typu zariadenia sa dal predpoklada.<br />

Pouívatelia, ktorých pracovi<strong>sk</strong>om sa stala<br />

ich domácnos, ale aj študenti toti èoraz èastejšie<br />

riešili problém, ako zladi <strong>na</strong>jmä priestorové<br />

nároky klasického poèítaèového monitora a televízora<br />

a vtes<strong>na</strong> ich do jedného priestoru.<br />

Na istý èas sa stalo uspokojivým riešením vyuitie<br />

televíznych kariet, pomocou ktorých je moné<br />

premeni ¾ubovo¾ný poèítaè <strong>na</strong> TV prijímaè. Ne<strong>sk</strong>ôr<br />

však vzrástla hluènos poèítaèov a toto riešenie<br />

sa stalo menej atraktívnym.<br />

S <strong>na</strong>rastajúcou popularitou <strong>LCD</strong> displejov sa zaèali<br />

objavova aj štúdie preferujúce integráciu <strong>LCD</strong><br />

monitora a TV prijímaèa do jediného zariadenia.<br />

V súèasnosti dokonca poprední výrobcovia spotrebnej<br />

elektroniky ponúkajú aj <strong>LCD</strong> TVP, urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie<br />

v domácich kinách.<br />

Philips je prvým výrobcom, ktorý prostredníctvom<br />

modelu 150MT ponúka aj sloven<strong>sk</strong>ým pouívate¾om<br />

monos ma <strong>na</strong> pracovnom stole súèasne<br />

<strong>LCD</strong> displej i TV prijímaè. O tom, e model<br />

150MT je plnohodnotnou náhradou TV prijímaèa<br />

vyššej kategórie, svedèí nielen kvalitný TV tuner<br />

umoòujúci príjem TV signálu, ale aj podpora<br />

teletextu, integrácia dvojice doplnkových videovstupov<br />

èi podpora funkcie PIP (obraz v obraze).<br />

Vïaka integrácii videovstupov je moné<br />

<strong>LCD</strong> vyui aj v spojení s videorekordérom, videokamerou<br />

èi DVD prehrávaèom. Súèasou dodávky<br />

je dia¾kový ovládaè, ktorý umoòuje pohodlné<br />

a plnohodnotné ovládanie prístroja v re-<br />

ime TV prijímaèa.<br />

V úlohe <strong>LCD</strong> monitora pripojeného k poèítaèu je<br />

Philips 150MT alter<strong>na</strong>tívou ku klasickým CRT monitorom<br />

s uhloprieèkou 17", a to tak z poh¾adu zobrazovacej<br />

plochy, ako aj technických parametrov.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> predpokladané univerzálne <strong>na</strong>sadenie<br />

monitora neprekvapí integrácia dvojice audiovstupov,<br />

reproduktorov a slúchadlového výstupu.<br />

Vo všetkých reimoch prístroja sa prejaví vysoká<br />

kvalita TFT panela, ktorú dokumentuje vysoký kontrast,<br />

jas a krátka latencia. Optimálne <strong>na</strong>stavenie prístroja<br />

zabezpeèuje funkcia automatického <strong>na</strong>stavenia,<br />

ktorá optimalizuje <strong>na</strong>stavenie prístroja v závislosti<br />

od typu a kvality privedeného vstupného signálu.<br />

T E C H N I C K É<br />

Ce<strong>na</strong>: 46 333 Sk bez DPH, 56 900 Sk s DPH<br />

Dodávate¾: Datalan<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

P A R A M E T R E<br />

Výrobca/Model Philips/150MT<br />

Uhloprieèka 15"<br />

Rozmer vidite¾nej plochy 304,1 × 228,1 mm<br />

Rozmer bodu<br />

0,297 × 0,297 mm<br />

Rozlíšenie 1024 × 768<br />

Povrchová úprava antiodrazová, polarizaèná<br />

Kontrast 500:1<br />

Jas 300 cd/m 2<br />

Latencia<br />

60°,>70°<br />

Horizontálny (¼,P) >75°,>75°<br />

Vstupy a doplnky<br />

Video<br />

VGA (D−Sub), S−Video, SCART<br />

TV<br />

Anténny<br />

Audio<br />

PC, SVHS, SCART<br />

Reproduktory<br />

2 × 2,5 W<br />

Výstup <strong>na</strong> slúchadlá 2 × 4 mW<br />

Dia¾kové ovládanie áno<br />

Fyzikál<strong>na</strong> špecifikácia<br />

Rozmery<br />

391 × 366 × 200 mm<br />

Hmotnos<br />

5,5 kg<br />

Spotreba<br />

48 W<br />

Stredná doba bezporuchovej 50 000 hodín<br />

prevádzky<br />

10/2002 PC REVUE 75

H A R D W A R E<br />

KyoceraMita FS−1900<br />

Tento model predstavuje výkonnú laserovú tlaèiareò<br />

pre pracovné <strong>sk</strong>upiny. Predurèuje ju <strong>na</strong> to rýchlos<br />

tlaèe 18 strán za minútu, kapacita vstupného<br />

zásobníka, vysoký mesaèný výkon, ako i monos<br />

dokúpenia sieového rozhrania.<br />

Predný panel obsahuje <strong>LCD</strong> displej a systém tlaèidiel<br />

<strong>na</strong> ovládanie tlaèiarne. Papier prechádza zo spodného<br />

vstupného zásobníka, prechádza tlaèiaròou a<br />

umiestòuje sa v hornom výstupnom zásobníku.<br />

Spotrebný materiál tvorí, ako je u v prípade z<strong>na</strong>èky<br />

KyoceraMita pravidlom, len toner. Na optický valec<br />

dostávate záruku tri roky alebo 300 000 vytlaèených<br />

strán (èo <strong>na</strong>stane <strong>sk</strong>ôr). Z tohto dôvodu FS-1900 dosahuje<br />

ve¾mi nízke prevádzkové náklady – okolo 40<br />

halierov <strong>na</strong> stranu s pokrytím 5 %.<br />

FS-1900 dokáe rás s poiadavkami pouívate¾a.<br />

Môete si rozšíri pamä, dokúpi sa dá aj pevný di<strong>sk</strong><br />

<strong>na</strong> hlavièkové papiere, èiarové kódy, uschovávanie privátnych<br />

dokumentov, virtuálnu poštovú schránku a<br />

pod. K dispozícii je tlaè <strong>na</strong> obidve strany papiera, rozširujúce<br />

vstupné a výstupné zásobníky.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme si overili deklarovanú<br />

rýchlos tlaèe a <strong>na</strong>merali sme hodnotu zodpovedajúcu<br />

tvrdeniu výrobcu. Presvedèi sa o tom môete v tabu¾ke,<br />

kde sme pre porov<strong>na</strong>nie uviedli aj hodnoty <strong>na</strong>merané<br />

pri iných modeloch od firmy Kyocera. Krátka<br />

je aj doba tlaèe prvej strany, hoci v tomto prípade sme<br />

ne<strong>na</strong>merali presne hodnotu udávanú výrobcom. Doba<br />

okolo 12 sekúnd <strong>na</strong> prvú stranu však patrí k ve¾mi dobrým<br />

hodnotám.<br />

Pri inštalácii tonerovej kazety sme opä zaregistrovali<br />

dlhšiu dobu, pokým sa toner umiestni <strong>na</strong><br />

správne miesto. Inštalácia trvá okolo 9 minút a jej<br />

proces by ste nemali nijako prerušova.<br />

Kyocera Kyocera Kyocera Kyocera<br />

Meranie doby tlaèe a rýchlosti tlaèe FS−1000 FS−1000+ FS−1010 FS−1900<br />

Doba tlaèe 50 rozlièných strán z programu Microsoft Word [s] 315 270 227 170<br />

Rýchlos (formátovaný text 50 rozlièných strán) [ppm] 9,52 11,11 13,22 17,65<br />

Doba tlaèe 50 rov<strong>na</strong>kých strán z programu Microsoft Word [s] 304 259 219 169<br />

Rýchlos (neformátovaný text 50 rov<strong>na</strong>kých strán) [ppm] 9,87 11,58 13,70 17,75<br />

Výrobcom deklarovaná rýchlos [ppm] 10 12 14 18<br />

Doba tlaèe prvej strany (prestávka 1 minúta) [s] 15,4 15,2 12,8 11,9<br />

Doba inicializácie (prestávka 3 minúty) [s] 15,2 14,8 14,8 13,5<br />

Porov<strong>na</strong>nie doby a rýchlosti tlaèe pre rozlièné modely od firmy KyoceraMita<br />

Zo stránky kvality Kyocera FS-1900 podporuje štyri<br />

stupne – od 300 do 1200 dpi. K dispozícii je aj reim<br />

šetrenia tonera. Kontrast a jas sa dajú pomocou ovládaèa<br />

individuálne <strong>na</strong>stavi pri kadom reime tlaèe.<br />

FS-1900 je vcelku tlaèiareò, ktorá je urèená pre<br />

nároènejšieho zákazníka. Vyššia <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong><br />

sa vám vráti v nízkych prevádzkových nákladoch.<br />

Tlaèiareò sa vám tak oplatí, keï tlaèíte <strong>sk</strong>utoène<br />

ve¾ké mnostvo dokumentov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 34 900 Sk bez DPH<br />

Záruka: 2 roky, <strong>na</strong> vývojnicu 3 roky alebo 300 000 strán<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Technológia tlaèe: Kyocera Mita ECOSYS, laser<br />

Max. rýchlos tlaèe: 18 strán za minútu<br />

Doba zahrievania po zapnutí: max. 16 sekúnd<br />

Doba do tlaèe prvej strany: max. 9,5 sekundy<br />

Rozlíšenie: v reime Fast 1200: 1800 × 600 dpi, v reime<br />

KIR2 (PostScript): 2400 × 600 dpi<br />

Max. mesaèné zaaenie: 65 000 strán<br />

Max. spotreba, hluènos poèas tlaèe: 383 W, 53 dBA<br />

Procesor: PowerPC 405/200 MHz<br />

Kapacita pamäte: 16 MB, rozšírite¾ná <strong>na</strong> 144 MB<br />

Emulácie: PCL6, KPDL2 (PostScript Level 2), IBM ProPrinter,<br />

Epson LQ−850, Diablo 630<br />

Rozhranie styku s poèítaèom: paralelné, USB 1.1, monos<br />

rozšírenia <strong>na</strong> sériové a Ethernet<br />

Rozmery (š × v × h): 345 × 300 × 390 mm<br />

Hmotnos: 13 kg<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 500 listov<br />

Kapacita multifunkèného zásobníka: 100 listov<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 250 listov (monos rozšírenia)<br />

Prevádzkové náklady: toner s kapacitou 10 000 strán pri 5 %<br />

pokrytí, jeho ce<strong>na</strong> je 3995 Sk bez DPH, vytlaèenie jednej<br />

strany – 3995/10000 = 0,3995 Sk bez DPH<br />

76 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

Nové De<strong>sk</strong>jety od HP<br />

V tomto èlánku predstavíme nové atramentové tlaèiarne,<br />

ktoré prichádzajú <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý jesenný trh.<br />

Ich uvedenie súvisí hlavne s prezbrojením, ktoré<br />

má <strong>na</strong> svedomí technológia tlaèe HP PhotoREt IV.<br />

Pri opise tlaèiarní uvedieme aj porov<strong>na</strong>nie novšej a<br />

staršej technológie tlaèe.<br />

HP De<strong>sk</strong>Jet 3820<br />

Táto tlaèiareò vznikla prepracovaním mechanickej<br />

koncepcie tlaèiarne HP De<strong>sk</strong>Jet 920c. Pouíva teda<br />

ešte staršiu technológiu tlaèe HP PhotoREt III. Výrobca<br />

ako cie¾ový segment pre tento model urèil rodiny,<br />

pouívate¾ov v domácnosti a študentov – jednoducho<br />

cenovo citlivých ¾udí. HP De<strong>sk</strong>Jet 3820 pouíva<br />

dve atramentové náplne – èiernu a integrovanú farebnú.<br />

Pri maximálnej rýchlosti pod¾a výrobcu vytlaèí 12<br />

èiernych alebo 10 farebných strán za minútu. Ak pouijete<br />

špeciálny papier, môete pod¾a výrobcu dosiahnu<br />

maximálnu kvalitu 4800 × 1200 dpi.<br />

Dizajn tlaèiarne je prispôsobený stiesneným priestorovým<br />

podmienkam – vstupný podávaè sa dá <strong>sk</strong>lopi<br />

smerom k telu tlaèiarne. HP De<strong>sk</strong>Jet 3820 tak<br />

umiestnite aj do polièky s knihami. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel<br />

je jednoduchý – tri tlaèidlá (zapnutie, opätovné<br />

zavedenie listu do tlaèiarne a okamité prerušenie tlaèe)<br />

a dve LED diódy (prevádzka a spotrebovanie atramentu).<br />

Túto tlaèiareò pripojíte aj k starším poèítaèom<br />

– okrem portu USB má toti aj paralelný port. Podpora<br />

operaèných systémov siaha od Windows 95 a po<br />

Windows XP, pouíva sa dá aj so systémom Macintosh<br />

OS 8.6 a OS X.<br />

Tlaèiareò sme pri teste porovnávali s modelom HP<br />

De<strong>sk</strong>Jet 5550 (opis pozri ïalej) a aj s modelom Epson<br />

Stylus C80 (<strong>na</strong>jlacnejšia tlaèiareò z testu v PC REVUE<br />

è. 9/2002 s cenou 7899 Sk bez DPH). Namerané údaje<br />

sú uvedené v tab. 1. Ako vidie, tlaèiareò HP De<strong>sk</strong>Jet<br />

3820 je o nieèo pomalšia ako porovnávané modely,<br />

ale rozdiel nie je ve¾ký. Najviac sa menšia rýchlos prejavuje<br />

pri tlaèi dlhších dokumentov, èo asi nebude<br />

typickým <strong>na</strong>sadením tohto modelu. Dobrú rýchlos<br />

dosahuje De<strong>sk</strong>Jet 3820 pri <strong>na</strong>jlepšej tlaèi fotografií.<br />

Rov<strong>na</strong>ko budete spokojní s dosiahnutou kvalitou tlaèe<br />

– HP PhotoREt III bola a je technológia tlaèe s ve¾mi<br />

dobrými výsledkami.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Výhodná ce<strong>na</strong><br />

☺ Dobrá kvalita tlaèe <strong>na</strong> špeciálnom papieri<br />

☹ Nízka rýchlos tlaèe pri dlhších dokumentoch<br />

HP De<strong>sk</strong>Jet 5550<br />

Ide o tlaèiareò, pri ktorej debutovala nová tlaèová technológia<br />

HP PhotoREt IV. HP De<strong>sk</strong>Jet 5550 je zacielená<br />

<strong>na</strong> domácich pouívate¾ov, ale urèená je aj do kancelárie<br />

<strong>na</strong> osobnú tlaè. Oproti starším tlaèiaròam od HP<br />

sa De<strong>sk</strong>Jet 5550 výrazne odlišuje dizajnom. Ten je strieborno-sivý<br />

a tvar tlaèiarne je futuristický. Je nišia ako<br />

predchádzajúce modely od HP, pôdorys sa však zväèšil.<br />

Hlavne priestor okolo zásobníkov <strong>na</strong> papier sa<br />

podriadil <strong>sk</strong>ôr dizajnu ako praktickému vyuitiu.<br />

V štandardnej dodávke je èier<strong>na</strong> a integrovaná<br />

farebná náplò. Pokia¾ si dokúpite tzv. fotografickú<br />

náplò, dosiahnete šesfarebný tlaèový systém. Ten<br />

vyuijete pri tlaèi fotografií, pretoe pri nej sa vyuívajú<br />

zoslabené odtiene základných farieb. Technológia<br />

PhotoREt IV sa pouíva len vtedy, ak je zaradená<br />

fotografická náplò. Na fotografické papiere<br />

s rozmermi 10 × 15 cm dokáe tlaèi bez okrajov.<br />

HP De<strong>sk</strong>Jet 5550 má zabudované niektoré funkcie<br />

známe <strong>sk</strong>ôr z profesionálnych modelov – automatické<br />

zarovnávanie tlaèových hláv bez úèasti pouívate¾a,<br />

automatické rozpoz<strong>na</strong>nie typu pouitého<br />

papiera, monos pouitia adaptéra <strong>na</strong> bezdrôtovú<br />

tlaè, reim núdzovej tlaèe po vyèerpaní niektorej z<br />

náplní a pod. Úplnou novinkou je nové vyuitie klávesu<br />

PrintScreen <strong>na</strong> klávesnici poèítaèa. Po <strong>na</strong>inštalovaní<br />

ovládaèa tlaèiarne sa po jeho stlaèení bez ïalších<br />

úkonov vytlaèí <strong>na</strong> tlaèiarni aktuál<strong>na</strong> podoba obrazovky.<br />

Výhodou je, e tento systém funguje aj v poèítaèových<br />

hrách a väèšinou aj po páde operaèného systému<br />

(známa modrá obrazovka). K tlaèiarni sa dá prikúpi<br />

aj doplnok <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> obidve strany papiera.<br />

Softvérová èas dodávky obsahuje systém <strong>na</strong> spracovanie<br />

digitálnych fotografií. Jeho súèasou je aj HP<br />

Memories Disc Creator, ktorým si môete vytvori z<br />

fotografií CD médium. To sa dá prehráva <strong>na</strong> poèítaèi<br />

alebo v DVD prehrávaèi. Vytvorené médium obsahuje<br />

aj fotografie v originálnom rozlíšení, èo vyuijete pri<br />

ne<strong>sk</strong>oršej tlaèi fotografií priamo z CD média.<br />

Ovládaè tlaèiarne aj úplne nový. Obsahuje toti štyri<br />

stupne kvality tlaèe – pribudol reim oz<strong>na</strong>èený ako<br />

normálny rýchly (v anglickom origináli Everyday). Pri<br />

<strong>na</strong>šich testoch sa HP De<strong>sk</strong>Jet 5550 prejavila ako rýchla<br />

tlaèiareò hlavne v návrhovom a <strong>na</strong>jlepšom reime<br />

tlaèe. V normálnom reime je o nieèo pomalšia – pre<br />

pouívate¾ov, ktorí sa viac ponáh¾ajú, je tu spomí<strong>na</strong>ný<br />

reim normálny rýchly. Ten po<strong>sk</strong>ytuje o nieèo<br />

menej kvalitnejšie výsledky ako normálny, zvýšenie<br />

rýchlosti tlaèe je asi o 10 %. Pri tlaèi fotografií v re-<br />

ime normálny a <strong>na</strong>jlepší sú k dispozícii ïalšie funkcie<br />

<strong>na</strong> optimalizáciu tlaèe fotografií.<br />

Zaujímavosou je aj automatické vypnutie tlaèiarne<br />

zhruba po 30 minútach neèinnosti, ako i jej automatické<br />

zapnutie po zadaní poiadavky <strong>na</strong> tlaè.<br />

Kvalitu tlaèe charakterizujeme porovnávacím<br />

spôsobom pri opise tlaèiarne HP Photosmart 7150.<br />

Zatia¾ len <strong>na</strong>še odporúèanie: Ak chcete tlaèi fotografie,<br />

kúpte si spolu s HP De<strong>sk</strong>Jet 5550 aj fotografickú<br />

náplò. Neo¾utujete!<br />

78 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Softvérová výbava<br />

☺ Rýchlos tlaèe pri kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentoch<br />

☹ Bez fotografickej náplne sa <strong>na</strong> fotografiách prejavuje posun<br />

k èervenej farbe<br />

HP Photosmart 7150<br />

Ide o produkt primárne zameraný <strong>na</strong> fototlaè. Štandardnou<br />

súèasou dodávky je tak farebná a fotografická<br />

náplò, teda 6-farebný tlaèový systém. Ako<br />

doplnok sa dá v tomto prípade dokúpi èier<strong>na</strong> náplò,<br />

ktorá sa vymieòa za fotografickú náplò. Táto<br />

konfigurácia je potom vhodná <strong>na</strong> tlaè kancelár<strong>sk</strong>ych<br />

dokumentov. Ide o rov<strong>na</strong>ké náplne, aké pouíva<br />

HP De<strong>sk</strong>Jet 5550.<br />

Maximál<strong>na</strong> kvalita tlaèe je pri špeciálnom papieri<br />

4800 dpi, HP Photosmart 7150 dokáe tlaèi bez<br />

okrajov <strong>na</strong> fotopapiere s rozmermi 10 × 15 cm.<br />

Na prednom paneli sa <strong>na</strong>chádzajú bené tlaèidlá a<br />

sig<strong>na</strong>lizaèné diódy. Navyše je tu umiestnený aj ïalší<br />

port USB. Ten však neslúi <strong>na</strong> pripojenie tlaèiarne k<br />

poèítaèu, ale k digitálnemu fotoaparátu. V takomto<br />

prípade môete tlaèi priamo z fotoaparátu bez pouitia<br />

poèítaèa. Podmienkou však je, e pouitý fotoaparát<br />

bude z<strong>na</strong>èky HP a bude vyrobený po roku<br />

2001. Predný port USB sa nedá vyui <strong>na</strong> pripojenie<br />

tlaèiarne <strong>na</strong>pr. k notebooku. Èítaèky pamäových kariet<br />

nie sú v tomto modeli zabudované.<br />

Softvérová výbava je totoná s modelom HP<br />

De<strong>sk</strong>Jet 5550 vrátane HP Memories Disc Creator a<br />

priamej optimalizácie tlaèe fotografií pri tlaèovom<br />

ovládaèi. Zabudovaný ultrafialový systém rozpoznáva<br />

typ tlaèového média a automaticky kalibruje<br />

tlaèiareò. Rov<strong>na</strong>ko je k dispozícii núdzový spôsob<br />

tlaèe po vyèerpaní zásobníka s pouitím zostávajúceho<br />

atramentu z druhého zásobníka. Funkcia tlaèe<br />

obrazovky po stlaèení klávesu PrintScreen však nie<br />

je v tomto prípade podporovaná.<br />

Medzi doplnkovým príslušenstvom je zariadenie<br />

<strong>na</strong> obojstrannú tlaè a bezdrôtové pripojenie k<br />

poèítaèu.<br />

Pri tejto tlaèiarni sme sa zamerali aj <strong>na</strong> vplyv alter<strong>na</strong>tívneho<br />

pouitia èiernej, resp. fotografickej náplne<br />

pri tlaèi fotografie. Zo stránky dosiahnutej kvality je<br />

rozdiel medzi obidvoma spôsobmi rozpoz<strong>na</strong>te¾ný <strong>na</strong><br />

prvý poh¾ad. Ak pouijete <strong>na</strong> tlaè fotografie èiernu<br />

náplò, potom sa <strong>na</strong> výsledku objaví zrete¾ný posun<br />

smerom k èervenej farbe. Neplatí teda, e dosiahnutá<br />

kvalita tlaèe je v takomto prípade totoná s výsledkom,<br />

ktorý zí<strong>sk</strong>ate technológiou HP PhotoREt III.<br />

Tlaèiareò HP De<strong>sk</strong>Jet 3820 toti dosiahla jemnejšie a<br />

vernejšie podanie farieb ne pri tlaèi fotografií s èiernou<br />

náplòou v prípade modelov HP De<strong>sk</strong>Jet 5550 a HP<br />

Photosmart 7150. Pokia¾ však v týchto modeloch<br />

pouijete fotografickú náplò, dosiahnutý výsledok je<br />

lepší ako v prípade technológie HP PhotoRET III.<br />

Rozdiel v kvalite medzi PhotoREt III a IV však urèite<br />

nie je dramatický – <strong>sk</strong>ôr sa prejaví, ak pozorujete fotografiu<br />

pod lupou.<br />

Pokia¾ ide o rýchlos, doba tlaèe je vdy kratšia<br />

pri pouití èiernej náplne. Model HP Photosmart<br />

7150 pritom patrí k tým pomalším<br />

v rodine fotografických tlaèiarní od firmy<br />

HP. Namerané a prepoèítané hodnoty sú<br />

uvedené v tab. 2, kde sme <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie<br />

uviedli aj hodnoty modelu Canon S900 (<strong>na</strong>jrýchlejšia<br />

fototlaèiareò z testu v PC REVUE<br />

è. 9/2002) a všetkých tlaèiarní HP Photosmart.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Kvalita fotografickej tlaèe<br />

☹ Rýchlos tlaèe hlavne kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov<br />

HP Photosmart 7550<br />

Momentálne je Photosmart 7550 tlaèiareò s <strong>na</strong>jširšou<br />

výbavou <strong>na</strong> spracovanie fotografií. Jej súèasou<br />

je kompletná výbava <strong>na</strong> èítanie údajov z pamä-<br />

ových kariet a aj farebný <strong>LCD</strong> displej. Pomocou displeja<br />

si priamo z pamäovej karty vyberáte <strong>na</strong> základe<br />

náh¾adu fotografiu, ktorú chcete vytlaèi. HP<br />

Photosmart 7550 je zároveò prvá atramentová tlaèiareò<br />

pouívajúca sedemfarebný tlaèový systém,<br />

ktorú sme dostali do <strong>na</strong>šej redakcie. Pod odklápacím<br />

vekom nájdete priestor <strong>na</strong> tri atramentové<br />

náplne – èiernu, farebnú i fotografickú. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, e tlaèiareò môete poui pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ych<br />

i fotografických dokumentov, a to bez toho,<br />

aby ste èoko¾vek menili. Aj v tomto prípade<br />

nájdete <strong>na</strong> prednom paneli port USB <strong>na</strong> pripojenie<br />

digitálneho fotoaparátu (obmedzenia<br />

rov<strong>na</strong>ké ako pri HP Photosmart 7150).<br />

Vyuitie <strong>LCD</strong> displeja je širšie ne len <strong>na</strong><br />

jednoduché zobrazovanie fotografií z pamä-<br />

ových médií. Pomocou neho a tlaèidiel <strong>na</strong> prednom<br />

paneli môete upravi kontrast snímky,<br />

prida rámèek, údaj o dátume, farebný efekt a<br />

pod. Nastavi sa dá ve¾kos tlaèených fotografií<br />

a ich rotácia. Výhodou je aj mierka, ktorou pomocou<br />

<strong>LCD</strong> displeja presne vyberiete zväèšenú<br />

èas pôvodnej fotografie, ktorú budete tlaèi. Maximálne<br />

zväèšenie pomocou softvéru v tlaèiarni je<br />

pritom trojnásobné. Ak tlaèíte fotografie, v podstate<br />

nemusíte pouíva poèítaè. Vytlaèenie jednej<br />

fotografie s rozmermi 10 × 15 cm v <strong>na</strong>jlepšej kvalite<br />

z pamäovej karty CompactFlash trvá dve minúty<br />

a 45 sekúnd. Tlaè <strong>na</strong> obyèajný papier trvá asi o<br />

30 sekúnd kratšie.<br />

Softvérová výbava je rov<strong>na</strong>ká ako pri HP De<strong>sk</strong>Jet<br />

5500 a Photosmart 7150, funkcia PrintScreen je<br />

v tomto prípade podporovaná. <strong>LCD</strong> panel sa vypí<strong>na</strong><br />

asi po piatich minútach od poslednej zmeny.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme zistili dobrú rýchlos tlaèe<br />

tohto modelu tak pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ych, ako i fotografických<br />

dokumentov. Výhodou je univerzálnos<br />

pouitia tejto tlaèiarne, keïe výrobca v tomto prípade<br />

neurobil v technickom vybavení iadny kompromis.<br />

To sa, prirodzene, odrazilo aj v predajnej cene.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Monos tlaèe fotografií bez poèítaèa<br />

☺ Rýchlos tlaèe<br />

☺ Kvalita tlaèe<br />

☹ Ce<strong>na</strong><br />

10/2002 PC REVUE 79

H A R D W A R E<br />

Výkonné kancelár<strong>sk</strong>e Najrýchlejšia tlaè Najrýchlejšia tlaè Štandardná tlaè Štandardná tlaè Štandardná tlaè Najlepšia tlaè Najlepšia tlaè Priemerná rýchlos Priemerná rýchlos<br />

tlaèiarne. Uvedené 1 strany èierneho 50 kópií farebnej 50 strán fareb. 8 strán 6 strán tabuliek 1 strany fareb. 4 fotografií pre kancelár<strong>sk</strong>e pre fotografické<br />

doby tlaèe [mm:ss] dokumentu strany (Word) dokumentu prezentácie a grafov (Excel) dokumentu 9 × 13 cm dokumenty dokumenty<br />

a prepoèítaná (Word) (Word) (PowerPoint) <strong>na</strong> obyèajný <strong>na</strong> špeciálny [str./min.] [str./min.]<br />

rýchlos [str./min.] papier papier A4<br />

(Photoshop)<br />

Epson Stylus C80<br />

HP De<strong>sk</strong>Jet 3820<br />

HP De<strong>sk</strong>Jet 5550<br />

Doba tlaèe<br />

Doba tlaèe<br />

Doba tlaèe<br />

0:00:13<br />

0:00:19<br />

0:00:18<br />

0:08:19<br />

0:08:53<br />

0:06:55<br />

0:12:29<br />

0:19:23<br />

0:19:12<br />

0:04:16<br />

0:07:58<br />

0:04:57<br />

0:03:12<br />

0:05:43<br />

0:06:11<br />

0:03:15<br />

0:04:03<br />

0:05:40<br />

0:05:54<br />

0:04:44<br />

0:04:35<br />

Rýchlos<br />

Rýchlos<br />

Rýchlos<br />

4,62<br />

3,16<br />

3,33<br />

6,01<br />

5,63<br />

7,23<br />

4,01<br />

2,58<br />

2,60<br />

1,88<br />

1,00<br />

1,62<br />

1,88<br />

1,05<br />

0,97<br />

0,31<br />

0,25<br />

0,18<br />

0,17<br />

0,21<br />

0,22<br />

3,68<br />

2,68<br />

3,15<br />

0,24<br />

0,23<br />

0,20<br />

Tab. 1 Porov<strong>na</strong>nie doby a rýchlosti tlaèe pri tlaèiaròach do domácnosti a kancelárie<br />

Výkonné fotografické Najrýchlejšia tlaè Štandardná tlaè Najlepšia tlaè Štandardná tlaè Najlepšia tlaè Najlepšia tlaè Najlepšia tlaè Najlepšia tlaè Priemerná Priemerná<br />

tlaèiarne. Uvedené 1 strany fareb. 1 strany fareb. 1 strany fareb. 6 strán 4 fotografií 1 strany 1 strany 2 strán rýchlos pre rýchlos pre<br />

doby tlaèe [mm:ss] dokumentu dokumentu dokumentu prezentácie 9 × 13 cm fotografie fotografie reklamného kancelár<strong>sk</strong>e fotografické<br />

a prepoèítaná (Word) (Word) (Word) (PowerPoint) <strong>na</strong> špeciálny <strong>na</strong> obyèajný <strong>na</strong> špeciálny plagátu <strong>na</strong> dokumenty dokumenty<br />

rýchlos [str./min.] papier A4 papier papier obyè. papier [str./min.] [str./min.]<br />

(Photoshop) (Photoshop) (Photoshop) (Acrobat)<br />

Canon S900<br />

HP Photosmart 7150<br />

HP Photosmart 7350<br />

HP Photosmart 7550<br />

Doba tlaèe<br />

Doba tlaèe<br />

Doba tlaèe<br />

Doba tlaèe<br />

00:23<br />

00:50<br />

00:50<br />

00:35<br />

00:50<br />

02:09<br />

02:28<br />

01:25<br />

02:14<br />

04:16<br />

05:30<br />

04:20<br />

05:24<br />

08:35<br />

06:55<br />

06:19<br />

01:54<br />

05:29<br />

05:03<br />

05:12<br />

01:50<br />

03:37<br />

04:20<br />

03:36<br />

02:11<br />

04:53<br />

04:59<br />

04:55<br />

04:18<br />

08:08<br />

07:55<br />

07:50<br />

Rýchlos<br />

Rýchlos<br />

Rýchlos<br />

Rýchlos<br />

2,61<br />

1,20<br />

1,20<br />

1,71<br />

1,20<br />

0,47<br />

0,41<br />

0,71<br />

0,45<br />

0,23<br />

0,18<br />

0,23<br />

1,11<br />

0,70<br />

0,87<br />

0,95<br />

0,53<br />

0,18<br />

0,20<br />

0,19<br />

0,55<br />

0,28<br />

0,23<br />

0,28<br />

0,46<br />

0,20<br />

0,20<br />

0,20<br />

0,47<br />

0,25<br />

0,25<br />

0,26<br />

1,34<br />

0,65<br />

0,66<br />

0,90<br />

0,50<br />

0,23<br />

0,22<br />

0,23<br />

Tab. 2<br />

Porov<strong>na</strong>nie doby a rýchlosti tlaèe pri fototlaèiaròach<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Ondrej Macko<br />

HP De<strong>sk</strong>Jet 3820<br />

Max. rýchlos: èierny text 12 strán/min., farebný 10 strán/min.<br />

Štandardná rýchlos: èierny text 6 strán/min., farebný 4,5 strany/min.<br />

Tlaè farebnej fotografie A4: v štandardnom reime 0,8 strany/min.,<br />

v <strong>na</strong>jlepšom 0,25 strany/min.<br />

Max. kvalita tlaèe: èierny text 600 × 600 dpi, farebne<br />

4800 × 1200 dpi pri pouití špeciálneho papiera<br />

Technológia tlaèe: HP PhotoREt III<br />

Kapacita vstupnej pamäte: 2 MB<br />

Tlaèový jazyk: PCL Level 3<br />

Max. mesaèné zaaenie: 1000 strán<br />

Odporúèaná gramá tlaèových médií: 60 ÷ 90 g/m 2 , pri fotografiách<br />

a 240 g/m 2<br />

Vstupný zásobník: <strong>sk</strong>lopný, 100 listov<br />

Výstupný podávaè: 50 listov<br />

Max. spotreba pri tlaèi: 25 W<br />

Rozhranie: paralelné, USB<br />

Rozmery (š × v × h): 445 × 380 × 197 mm<br />

Hmotnos: 3 kg<br />

Prevádzkové parametre: èierny text – ce<strong>na</strong> náplne 1159 Sk bez DPH,<br />

výdr 603 strán pri 5−percentnom pokrytí, farebné dokumenty –<br />

ce<strong>na</strong> náplne 2490 Sk bez DPH, výdr 970 strán pri 15−percentnom<br />

pokrytí. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia strany s èiernym textom – 1159/603 =<br />

1,92 Sk bez DPH, ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebného dokumentu –<br />

2490/970 = 2,57 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong>: 5033 Sk bez DPH<br />

HP De<strong>sk</strong>Jet 5550<br />

Max. rýchlos: èierny text 17 strán/min., farebný 12 strán/min.<br />

Štandardná rýchlos: èierny text 6 strán/min., farebný 4 strany/min.<br />

Tlaè farebnej fotografie s rozmermi 10 × 15 cm v <strong>na</strong>jlepšom reime:<br />

4−farebný systém – 115 sekúnd, 6−farebný systém – 145 sekúnd<br />

Max. kvalita tlaèe: èierny text 1200 × 1200 dpi, farebne<br />

4800 × 1200 dpi pri pouití špeciálneho papiera<br />

Technológia tlaèe: HP PhotoREt IV<br />

Kapacita vstupnej pamäte: 8 MB<br />

Tlaèový jazyk: PCL Level 3<br />

Max. mesaèné zaaenie: 3000 strán<br />

Odporúèaná gramá tlaèových médií: 60 ÷ 90 g/m 2 , pri fotografiách<br />

200 g/m 2<br />

Vstupný zásobník: 100 listov<br />

Výstupný podávaè: 50 listov<br />

Max. spotreba pri tlaèi: 30 W<br />

Rozhranie: paralelné, USB<br />

Rozmery (š × v × h): 456 × 385 × 156 mm<br />

Hmotnos: 5,3 kg<br />

Prevádzkové parametre: èierny text – ce<strong>na</strong> náplne 920 Sk bez DPH,<br />

výdr 450 strán pri 5−percentnom pokrytí, farebné dokumenty –<br />

ce<strong>na</strong> náplne 1500 Sk bez DPH, výdr 400 strán pri 15−percentnom<br />

pokrytí. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia strany s èiernym textom – 920/450 =<br />

2,04 Sk bez DPH, ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebného dokumentu –<br />

1500/400 = 3,75 Sk bez DPH<br />

Volite¾ná farebná náplò: ce<strong>na</strong> 1050 Sk bez DPH, výdr –<br />

<strong>na</strong> 125 fotografií 10 × 15 cm<br />

Ce<strong>na</strong>: 6984 Sk bez DPH<br />

HP Photosmart 7150<br />

Max. rýchlos: èierny text 9 strán/min., farebný 10 strán/min.,<br />

pri pouití èiernej náplne je rýchlos tlaèe èierneho textu<br />

14 strán/min. a 11 strán/min. pri farebnom dokumente<br />

Štandardná rýchlos: èierny text 6 strán/min., farebný 4 strany/min.<br />

Tlaè farebnej fotografie s rozmermi 10 × 15 cm v <strong>na</strong>jrýchlejšom<br />

reime: 1,2 strany za minútu<br />

Max. kvalita tlaèe: èierny text 1200 × 1200 dpi, farebne<br />

4800 × 1200 dpi pri pouití špeciálneho papiera<br />

Technológia tlaèe: HP PhotoREt IV<br />

Kapacita vstupnej pamäte: 8 MB<br />

Tlaèový jazyk: PCL Level 3<br />

Max. mesaèné zaaenie: 3000 strán<br />

Odporúèaná gramá tlaèových médií: 60 ÷ 90 g/m 2 , pri fotografiách<br />

240 g/m 2<br />

Vstupný zásobník: 100 listov a zvláštny podávaè <strong>na</strong> fotografie<br />

10 × 15 cm<br />

Rozhranie: USB separátne pre poèítaè a fotoaparát<br />

Rozmery (š × v × h): 456 × 160 × 390 mm<br />

Hmotnos: 5,2 kg<br />

Prevádzkové parametre: farebná náplò – ce<strong>na</strong> náplne 1500 Sk bez DPH,<br />

výdr 400 strán pri 15−percentnom pokrytí, fotografická náplò –<br />

ce<strong>na</strong> náplne 1050 Sk bez DPH, výdr 125 fotografií 10 × 15 cm.<br />

Volite¾ná èier<strong>na</strong> náplò: ce<strong>na</strong> 920 Sk bez DPH, výdr 450 strán<br />

pri 5−percentnom pokrytí<br />

Ce<strong>na</strong>: 7878 Sk bez DPH<br />

HP Photosmart 7550<br />

Max. rýchlos: èierny text 17 strán/min., farebný dokument 13 strán/min.<br />

Štandardná rýchlos: èierny text 6,5 strany/min., farebný 5 strán/min.<br />

Tlaè farebnej fotografie s rozmermi 10 × 15 cm v <strong>na</strong>jrýchlejšom<br />

reime: 1,2 strany za minútu<br />

Max. kvalita tlaèe: èierny text 1200 × 1200 dpi, farebne<br />

4800 × 1200 dpi pri pouití špeciálneho papiera<br />

Technológia tlaèe: HP PhotoREt IV<br />

Podporované pamäové karty: CompactFlash, SmartMedia,<br />

SecureDigital, Memory Stick<br />

Kapacita vstupnej pamäte: 16 MB<br />

Tlaèový jazyk: PCL Level 3<br />

Max. mesaèné zaaenie: 3000 strán<br />

Odporúèaná gramá tlaèových médií: 60 ÷ 90 g/m 2 , pri fotografiách<br />

240 g/m 2<br />

Vstupný zásobník: 100 listov a zvláštny podávaè <strong>na</strong> fotografie<br />

10 × 15 cm<br />

Rozhranie: USB separátne pre poèítaè a fotoaparát<br />

Rozmery (š × v × h): 513 × 168 × 386 mm<br />

Hmotnos: 6,5 kg<br />

Prevádzkové parametre: èier<strong>na</strong> náplò – ce<strong>na</strong> 920 Sk bez DPH, výdr<br />

450 strán pri 5−percentnom pokrytí, farebná náplò – ce<strong>na</strong> náplne<br />

1500 Sk bez DPH, výdr 400 strán pri 15−percentnom pokrytí,<br />

fotografická náplò – ce<strong>na</strong> náplne 1050 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong>: 16 399 Sk bez DPH<br />

Záruka <strong>na</strong> všetky modely: 1 rok<br />

Všetky modely zapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o<br />

80 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

Reproduktory Dreamax<br />

Súèasou takmer kadého poèítaèa hlavne v domácnosti je aj aktív<strong>na</strong> reproduktorová<br />

sústava. Na sloven<strong>sk</strong>ý trh vstupuje nová z<strong>na</strong>èka Dreamax, ktorá<br />

podporuje celé spektrum sústav. Nájdeme tu riešenia pre cenovo citlivého<br />

pouívate¾a i ¾udí, ktorí si potrpia <strong>na</strong> maximálnu kvalitu. Predstavujeme aj<br />

riešenia pre kvalitné domáce kino v reime AC-3 Dolby Digital. Predstavované<br />

zostavy sa vyz<strong>na</strong>èujú predovšetkým dobrým pomerom výkon/ce<strong>na</strong>.<br />

Dreamax Active 200<br />

Dreamax Active 300<br />

Ide o niší model so <strong>sk</strong>utoèným hudobným výkonom<br />

(RMS) 3 watty. Sústava pozostáva z dvoch<br />

reproduktorov, <strong>na</strong> jednom z nich je ovládanie hlasitosti<br />

a konektor <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel. Zapnutie<br />

reproduktorov je sig<strong>na</strong>lizované zelenou LED<br />

diódou. Vyhotovenie je plastové, reproduktory sú<br />

magneticky chránené. Kvalita reprodukcie zodpovedá<br />

nákupnej cene. Ak si chcete vychut<strong>na</strong> hlbšie<br />

tóny, mali by ste si pripravi viac peòazí.<br />

Je to vyšší model, ktorý je zameraný práve <strong>na</strong><br />

urèité zlepšenie reprodukcie hlbokých tónov.<br />

Sústavu tvorí dvojica reproduktorov, prièom<br />

<strong>na</strong> jednom z nich je pripojenie slúchadiel. Výkon<br />

sústavy je o nieèo vyšší – 5 W. Pri <strong>na</strong>šom<br />

teste sme sa zamerali práve <strong>na</strong> kvalitu hlbších<br />

tónov. Tá je <strong>sk</strong>utoène o nieèo vyššia ako v<br />

predchádzajúcom prípade, pokia¾ to nepre-<br />

eniete s hlasitosou. Navyše súèasou je aj regulátor<br />

farby tónu. Je to jednoducho sústava, ktorá má pod¾a nášho názoru<br />

nádej <strong>na</strong> úspech <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.<br />

Dreamax Active 500<br />

Táto zostava je orientovaná <strong>na</strong> pouívate¾ov,<br />

ktorí oèakávajú dobrú reprodukciu hlbokých<br />

tónov. Zostava má okrem ovládania hlasitosti<br />

aj oddelené ovládanie výšok a basov, takisto je<br />

tu konektor <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel. Napriek<br />

tomu, e ide o plastovú zostavu, môete oèakáva<br />

dobrú hudobnú reprodukciu pri hrách a<br />

audiosúboroch. Umoòuje to rozmer sústavy i<br />

zlepšený basreflexový dizajn. Ani pri <strong>na</strong>jvyššej hlasitosti v tomto prípade nedochádza<br />

k <strong>sk</strong>resleniu.<br />

Dreamax Active 800<br />

Ide o zostavu s iným dizajnom, ne je to<br />

v predchádzajúcich prípadoch. Predovšetkým<br />

je to zostava typu 2.1 – súèasou<br />

je teda subwoofer a dva satelitné<br />

reproduktory. K subwooferu je káblom<br />

pripojené dia¾kové ovládanie. Dizajn<br />

sústavy je tmavosivý, jej rozmery<br />

umoòujú pouitie aj v stiesnených podmienkach. Pri tejto<br />

sústave môete oèakáva, e hlboké tóny budú <strong>sk</strong>utoène zdôraznené<br />

– pri <strong>na</strong>jvyššej hlasitosti to neujde ani pozornosti vašich<br />

susedov.<br />

Dreamax Xtreme 1500<br />

Xtreme je opä sústava typu 2.1 – subwoofer a<br />

dva satelity. Výhodou je, e tak subwoofer,<br />

ako i satelitné reproduktory<br />

sú z dreva. Na hliníkovom prednom<br />

paneli nájdete samostatné ovládanie<br />

hlasitosti, basov a výšok. Pre pouívate¾ov,<br />

ktorí majú zvukovú kartu<br />

bez podpory zvuku 4.1 alebo 5.1, je<br />

Xtreme 1500 jedno z <strong>na</strong>jlepších riešení <strong>na</strong> kvalitný zvuk. Pod¾a výrobcu ide o<br />

reprodukciu v kvalite Hi-Fi a môeme potvrdi, e sústava hrá <strong>na</strong>ozaj dobre.<br />

Výhodou je aj to, e dokúpením ïalších satelitov by ste si túto zostavu mohli<br />

rozšíri <strong>na</strong> normu 5.1.<br />

Dreamax Cinema 5100<br />

Toto je súprava, ktorú môete vyui predovšetkým<br />

pri zostavovaní domáceho<br />

ki<strong>na</strong>. Ide o súpravu kompatibilnú s normou<br />

AC-3 Dolby Digital. Subwoofer je<br />

vyhotovený z dreva a satelity sú plastové.<br />

Na hliníkovom<br />

prednom paneli nájdete<br />

ovládanie hlasitosti,<br />

výšok a basov. K satelitom<br />

vedú asi 2-metrové<br />

prepojovacie káble, <strong>na</strong> lepšie umiestnenie satelitov si budete<br />

musie zoh<strong>na</strong> dlhšie káble (konèia sa konektorom Jack 3,5 mm).<br />

10/2002 PC REVUE 81

H A R D W A R E<br />

Dreamax Cinema 6100<br />

Ide o momentálne <strong>na</strong>jvyšší model reproduktorovej sústavy<br />

od firmy Dreamax. Celá sústava je vyhotovená z<br />

dreva, súèasou dodávky je aj infraèervené dia¾kové ovládanie.<br />

Na dia¾kovom ovládaní môete osobitne ovláda<br />

hlasitos centrálneho satelitu, subwoofera a jednotlivých<br />

kanálov. Na hliníkovom prednom paneli sa <strong>na</strong>chádza aj<br />

tzv. svetelný had, ktorý graficky zobrazuje zvukový signál.<br />

Signál pre tento prvok<br />

je odvodený od predných<br />

satelitov. Na prednom<br />

paneli <strong>na</strong> subwooferi<br />

sa <strong>na</strong>chádza<br />

aj lokálne ovládanie<br />

celej sústavy. Satelity sú v tomto prípade prepojené dvojlinkou<br />

a dodané káble sú dostatoène dlhé. Dva satelity<br />

majú pripevnený prvok <strong>na</strong> uchytenie <strong>na</strong> stenu.<br />

Kvalita reprodukcie je v tomto prípade <strong>na</strong>jlepšia zo<br />

všetkých tu predstavovaných sústav. Týka sa to celého<br />

zvukového spektra, predovšetkým však hlbokých<br />

tónov. Rov<strong>na</strong>ko aj celkový zvukový výkon je dostatoèný<br />

<strong>na</strong> kvalitné domáce kino.<br />

Ondrej Macko<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Dreamax Active 200<br />

Výkon: PMPO 200 W – RMS 3 W<br />

Reproduktor: 3" širokopásmový reproduktor<br />

Frekvenèný rozsah : 100 Hz ÷ 16 000 Hz<br />

Rozmery (š × v × h) : 96 × 182 × 82 mm<br />

Vstupná citlivos : 240 mV<br />

Ce<strong>na</strong>: 391 Sk bez DPH<br />

Dreamax Active 300<br />

Výkon: PMPO 300 W – RMS 5 W<br />

Reproduktor: 3" širokopásmový reproduktor<br />

Frekvenèný rozsah : 80 Hz ÷ 18 000 Hz<br />

Rozmery (š × v × h): 104 × 200 × 98 mm<br />

Vstupná citlivos: 240 mV<br />

Ce<strong>na</strong>: 588 Sk bez DPH<br />

Dreamax Active 500<br />

Výkon: PMPO 500 W – RMS 8 W<br />

Reproduktor: 4" širokopásmový reproduktor<br />

Frekvenèný rozsah: 20 Hz ÷ 20 000 Hz<br />

Rozmery (š × v × h): 131 × 240 × 116 mm<br />

Vstupná citlivos: 240 mV<br />

Ce<strong>na</strong>: 1025 Sk bez DPH<br />

Dreamax Active 800<br />

Výkon subwoofera: PMPO 800 W – RMS 20 W<br />

Reproduktor : 3" woofer<br />

Frekvenèný rozsah : 23 Hz ÷ 180 Hz<br />

Výkon satelitných reproduktorov: 2×5 W RMS<br />

Reproduktor : 2,5" širokopásmový reproduktor<br />

Frekvenèný rozsah : 100 Hz ÷ 16 Hz<br />

Vstupná citlivos: 240 mV<br />

Ce<strong>na</strong>: 1106 Sk bez DPH<br />

Dreamax Xtreme 1500<br />

Usporiadanie: 2.1<br />

Celkový výkon: 35 W RMS – 1500 W PMPO<br />

Subwoofer – 4", satelity − 2,5"<br />

Impedancia: 4 ohmy subwoofer, 8 ohmov satelity<br />

Skreslenie: max. 0,5 W<br />

Frekvenèný rozsah: 40 ÷ 20 000 Hz<br />

Odstup signál/šum: viac ako 70 dBa<br />

Ce<strong>na</strong>: 2347 Sk bez DPH<br />

Dreamax Cinema 5100<br />

Usporiadanie: 5.1<br />

Celkový výkon: 40 W RMS – 1500 PMPO<br />

Výkonu subwoofera: 15 W RMS, priemer 4"<br />

Výkon satelitov: 5 × 4 W RMS, priemer 2,25"<br />

Impedancia: 4 ohmy subwoofer, 8 ohmov satelity<br />

Skreslenie: max. 0,5 W<br />

Frekvenèný rozsah: 30 ÷ 20 000 Hz<br />

Odstup signál/šum: viac ako 60 dBa<br />

Ce<strong>na</strong>: 3505 Sk bez DPH<br />

Dreamax Cinema 6100<br />

Usporiadanie: 5.1<br />

Celkový výkon: 65 W RMS<br />

Subwoofer 5,5", satelity 3"<br />

Impedancia: 4 ohmy subwoofer, 4 ohmy satelity<br />

Skreslenie: max. 0,5 W<br />

Frekvenèný rozsah: 30 ÷ 20 000 Hz<br />

Odstup signál/šum: viac ako 60 dBa<br />

Ce<strong>na</strong>: 5346 Sk bez DPH<br />

Záruka <strong>na</strong> všetky modely: 24 mesiacov<br />

Dodávate¾ <strong>na</strong> všetky modely: Euromedia<br />

NOVINKY<br />

Sony DRU500 – multiformátové DVD prepisovaèky!<br />

Prednedávnom sme vám priniesli informáciu,<br />

e spoloènos Sony pravdepodobne pripravuje<br />

uvedenie univerzálnej DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky,<br />

ktorá bude podporova záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> DVD-<br />

R/RW i DVD+ R/RW a CD-R a CD-RW. Na<br />

internete sa objavila ïalšia informácia, pod¾a<br />

ktorej Sony pripravuje hneï dve takéto<br />

mechaniky! Parametre oboch mechaník sú,<br />

samozrejme, rov<strong>na</strong>ké, líšia sa iba vyhotovením.<br />

Kým model DRU500A bude interný, model<br />

DRU500UL bude externý, prièom by mal obsahova<br />

rozhranie FireWire, ako aj USB 2.0! V prípade<br />

zápisu si pod¾a typu média budete môc<br />

dopria 24× záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> CD-R, 10× <strong>na</strong> CD-RW,<br />

4× <strong>na</strong> DVD-R, 2,4× <strong>na</strong> DVD+R i DVD+RW a<br />

2× <strong>na</strong> DVD-RW. Pri èítaní mechanika zvládne<br />

32× pre CD a 8× pre DVD. Objavila sa aj informácia<br />

o dodávanom programovom vybavení a<br />

aj z tejto stránky dostanete od Sony <strong>na</strong>ozaj<br />

dos: Veritas RecordNow DX (<strong>na</strong>pa¾ovanie<br />

video, audio a dáta <strong>na</strong> CD i DVD), Veritas Drive<br />

Letter Access (DLA, packet writing pre CD i<br />

DVD), Veritas SimpleBackup (aplikácia <strong>na</strong> zálohovanie),<br />

Sonic Solutions MyDVD (authoringový<br />

nástroj pre DVD a VCD), Arcsoft Showbiz<br />

(program <strong>na</strong> editáciu videa), CyberLink Power-<br />

DVD (SW prehrávaè DVD) a MusicMatch Jukebox<br />

(multimediálny prehrávaè).<br />

<br />

82 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

CSW MegaWorks 510D<br />

Projektor BenQ SL703S<br />

Reproduktorový systém Cambridge<br />

SoundWorks MegaWorks 510D charakterizuje<br />

pútavý dizajn, kvalitná dy<strong>na</strong>mika<br />

a zvuková vernos, digitálny<br />

vstup a reálny 6-kanálový dy<strong>na</strong>mický<br />

výkon a 500 wattov. Vïaka digitálnej<br />

podpore všetkých zvukových<br />

kanálov a 24-bitového kódovania pri<br />

frekvencii 96 kHz a še<strong>sk</strong>análovej<br />

digitálnej konektivite pomocou jedného<br />

kábla k zvukovej karte Sound<br />

Blaster Audigy umoní pouívate¾om<br />

vyuíva pokroèilé monosti zvuku v<br />

hrách podporujúcich technológiu<br />

EAX ADVANCED HD èi filmov v štandarde<br />

Dolby Digital 5.1. Satelitné reproduktory<br />

pokrývajú stredné a vyššie<br />

frekvencie, subwoofer vyuíva<br />

technológiu aktívneho ekvalizátora<br />

<strong>na</strong> rovnomernejší výstup všetkých basových<br />

frekvencií, èo generuje èistý a<br />

realistický zvuk v kadej aplikácii.<br />

Jedným z mála projektorov, ktoré sa<br />

dostali pod hranicu 100 000 Sk, je<br />

BenQ SL703S. Za cenu 75 900 Sk dostanete<br />

1100 ANSI LUMEN projektor<br />

s technológiou zobrazenia<br />

DLP, s podporou PIP (Picture<br />

in Picture) v rozlíšení<br />

SVGA/XGA, ktorý disponuje<br />

kontrastom 600:1.<br />

Funkcia Auto zabezpeèuje<br />

automatickú detekciu zdroja signálu<br />

a <strong>na</strong>konfiguruje projektor <strong>na</strong> jeho<br />

zobrazovaciu frekvenciu. Korekèné<br />

funkcie umoòujú upravi kvalitu<br />

zobrazovania, o. i. trapezoidný obraz,<br />

ktorý vznikne pri šikmom premietaní<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> zobrazovaciu<br />

plochu, upravi do pravidelného obdånikového<br />

tvaru. Rov<strong>na</strong>ko je moné<br />

obraz rotova èi preklápa, èo sa<br />

vyuije pri zadnej projekcii.<br />

Vïaka pouitiu technológie DLP<br />

je moné dosiahnu vysoký kontrast<br />

zobrazenia (600:1), èím tento<br />

model prekoná aj bené <strong>LCD</strong> projektory.<br />

Projektor je kompatibilný s<br />

HDTV štandardom, ktorý umoní<br />

dosahova kvalitu zobrazovania<br />

ako pre digitálnu TV. Obraz sa tak<br />

dokáe zobrazova aj v širokouhlom<br />

formáte 16:9, ktorý je <strong>na</strong>jprirodzenejší<br />

pre ¾ud<strong>sk</strong>é videnie. Širokouhlé<br />

šošovky umoòujú zobrazi<br />

60" obraz pri vzdialenosti len 2 metrov,<br />

<strong>na</strong>jväèší rozmer obrazu pritom<br />

môe by 300" široký. Hluènos<br />

projektora je priemerná (34 db), má<br />

hmotnos 1,7 kg a jeho pôdorys je<br />

zhodný s plochou papiera formátu<br />

B5.<br />

BenQ SL703S vie <strong>na</strong>raz prijíma a<br />

zobrazova signály z dvoch zdrojov,<br />

vïaka èomu môete jeden z<br />

obrazov umiestni vnútri väèšieho<br />

(PiP). Èas obrazu je moné zväèši<br />

vïaka funkcii digitálny zoom, pri<br />

prezentáciách mono obraz stmavi<br />

èi, <strong>na</strong>opak, urobi „màtvolku“ – zastavenie<br />

videosekvencie <strong>na</strong> jednom<br />

políèku. Projekt disponuje inteligentným<br />

chladiacim systémom, ktorý<br />

chráni výbojku pred prehriatím a<br />

<strong>sk</strong>orším opotrebovaním.<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Celkový výkon systému: Dy<strong>na</strong>mický výkon<br />

500 wattov (efektívnych), satelity – 70 wat−<br />

tov RMS <strong>na</strong> kanál (5 kanálov), subwoofer –<br />

150 wattov (efektívnych)<br />

Frekvenèný rozsah: Satelity: 150 Hz – 18 kHz<br />

± 3 dB, Subwoofer: 32 Hz – 150 Hz ± 3 dB<br />

Odstup signálu od šumu zosilòovaèa 95 dB<br />

(a<strong>na</strong>lógový alebo digitálny): 95 dB<br />

Obsah balenia: 5 satelitných reproduktorov so<br />

stojanèekmi <strong>na</strong> stôl, <strong>na</strong>stavite¾ný stojanèek <strong>na</strong><br />

monitor (pre stredný reproduktor),<br />

subwoofer v drevenej <strong>sk</strong>rinke, ergonomický<br />

ovládaè hlasitosti cez káblik, tri 3 m káble<br />

<strong>na</strong> pripojenie èelných a stredného satelitu,<br />

dva 5 m káble <strong>na</strong> pripojenie priestorových<br />

satelitných reproduktorov, <strong>na</strong>pájací kábel,<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>á príruèka – User's Guide<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 765 Sk<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

T E C H N I C K É P A R A M E T R E<br />

Jas: 1100 ANSI lúmenov<br />

Natívne rozlíšenie: SVGA (800 × 600)<br />

/XGA (1024 × 768)<br />

Podporované rozlíšenia: od 640 × 350<br />

do 1280 × 1024<br />

Vstupy RGB: A<strong>na</strong>log−D−sub 15 pin<br />

S−Video: Mini−din 4 pin<br />

Video: Composite Video<br />

Lampa: 120 W VIP, ivotnos 1500 hodín<br />

Podporované videonormy: NTSC/PAL/SECAM<br />

Spotreba: 185 W (max.)<br />

Farebná paleta: 16,7 milió<strong>na</strong> farieb<br />

Podporované formáty: 4:3/16:9<br />

Monosti projekcie: predná/zadná,<br />

stôl/strop<br />

Šošovky: manuálny zoom, F=2,6 a<br />

3,1,f=23 a 27,6 mm<br />

Ve¾kos obrazu: 22" a 300"<br />

Ce<strong>na</strong>: 75 900 Sk<br />

Dodávate¾: Agem<br />

84 PC REVUE 10/2002

H A R D W A R E<br />

Samsung ML 1210/1250<br />

Zdá sa, e s laserovými tlaèiaròami sa roztrhlo<br />

vrece. Ïalší z výrobcov, ktorý<br />

sa po<strong>sk</strong>úša o predaj aj <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šom trhu, je Samsung.<br />

K dispozícii sme mali<br />

dva produkty – ML-1210<br />

s rozlíšením 600 dpi a<br />

ML-1250 s dvojnásobným<br />

rozlíšením.<br />

zanedbate¾ný. Väèší rozdiel je len<br />

v dobe prípravy tlaèiarne<br />

do prevádzky po jej<br />

zapnutí. Dosiahnutá<br />

kvalita postaèuje<br />

<strong>na</strong> tlaè textu a<br />

jednoduchej kancelár<strong>sk</strong>ej<br />

grafiky.<br />

Detail pouívate¾<strong>sk</strong>ého panela<br />

V celkovom hodnotení ide o tlaèiarne, ktoré sa<br />

uplatnia predovšetkým u pouívate¾ov zameraných<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu tlaèiarne. Ich funkèné<br />

vyuitie umoòuje <strong>na</strong>sadenie v domácnosti alebo v<br />

podniku <strong>na</strong> osobnú tlaè.<br />

Ondrej Macko<br />

ML−1210<br />

Ide o tlaèiareò, ktorá sa<br />

tvarovo ve¾mi podobá<br />

<strong>na</strong> tlaèiareò od firmy Lexmark.<br />

Mechanická zostava je teda v podstate<br />

totoná, rozdiely sú v softvérovom ovládaèi. Na<br />

prednom paneli sú tri tlaèidlá a tri LED diódy.<br />

Zaujímavé je tlaèidlo Toner save, ktorým môete<br />

priamo pred tlaèovou úlohou zada reim šetrenia<br />

tonera.Pochva¾ovali sme si aj to, ako sa výrobca vyrov<strong>na</strong>l<br />

s funkciou tlaèidla Cancel&Reprint.Pokia¾ ho<br />

potlaèíte poèas tlaèe, dôjde k jej zrušeniu. Ak ho<br />

potlaèíte po dokonèení tlaèe, opakovane sa vytlaèí<br />

posledná dávka.<br />

Ovládaè umoòuje zada povel <strong>na</strong> tlaè viacerých<br />

strán <strong>na</strong> jeden list alebo, <strong>na</strong>opak, jednej strany <strong>na</strong><br />

viac listov (poster). K dispozícii sú aj vodoz<strong>na</strong>ky.<br />

Porov<strong>na</strong>nie doby tlaèe sa <strong>na</strong>chádza v tabu¾ke.<br />

V nej sme tlaèiarne z<strong>na</strong>èky Samsung porov<strong>na</strong>li s modelmi<br />

od firiem HP a Xerox. Predstavované tlaèiarne<br />

sú síce o nieèo pomalšie, ale rozdiel je v podstate<br />

ML−1250<br />

Táto tlaèiareò dosahuje<br />

vyššie rozlíšenie a to<br />

sa pri <strong>na</strong>šom teste aj prejavilo.<br />

Ide hlavne o zloitejšiu<br />

grafiku, kde rozdiely medzi oboma<br />

modelmi urèite zbadáte. Pokia¾<br />

ide o konštrukciu a predný panel, sú v podstate totoné<br />

ako pri tlaèiarni ML-1210. Rov<strong>na</strong>ká je aj softvérová<br />

výbava, v ovládaèi však pribudla vo¾ba <strong>na</strong> tlaè<br />

v rozlíšení 1200 dpi.<br />

Systémom šetrenia tonera sa ušetrí asi 25 %<br />

tonera, mono by sa oplatilo nejakým spôsobom<br />

zabudova aj ïalší (ešte výraznejší) systém šetrenia.<br />

Dosiahnutá rýchlos tlaèe bola o nieèo nišia ako<br />

pri tlaèiarni ML-1210, èo si vysvet¾ujeme hlavne<br />

nišou kapacitou vstupnej pamäte. V tomto prípade<br />

sa však dá pamä dodatoène rozšíri. Toner,<br />

ktorý prichádza spolu stlaèiaròou, má výdr 1000<br />

strán.<br />

Model tlaèiarne/typ 50 kópií textového 50 strán komplikovaného Jed<strong>na</strong> textová Inicializácia<br />

tlaèeného dokumentu dokumentu dokumentu stra<strong>na</strong><br />

Nameraný údaj Doba tlaèe Rýchlos Doba tlaèe Rýchlos Doba tlaèe Doba prípravy<br />

[mm:ss] tlaèe [s/m] [mm:ss] tlaèe [s/m] prvej strany [s] <strong>na</strong> tlaè po zapnutí [s]<br />

Xerox DocuPrint P1210 04:26 11,28 04:28 11,19 15,3 5<br />

HP LaserJet 1200 03:41 13,57 03:56 12,71 14,8 15<br />

Samsung ML−1250 04:42 10,64 05:09 9,71 14,3 29<br />

Samsung ML−1210 04:45 10,53 04:52 10,27 14,5 28<br />

Porov<strong>na</strong>nie doby a rýchlosti tlaèe pri rozlièných tlaèiaròach<br />

T E C H N I C K É<br />

P A R A M E T R E<br />

ML−1210<br />

Maximál<strong>na</strong> rýchlos: 12 strán/min.<br />

Rozlíšenie: 600 dpi<br />

Procesor: 66 MHz, RISC<br />

Kapacita pamäte: 8 MB<br />

Pripojenie k poèítaèu: paralelné a USB<br />

Podporovaný operaèný systém: Windows 9x, NT, 2000, Me,<br />

Mac OS 8.0, Linux Red Hat 6.0<br />

Hmotnos: 6,5 kg<br />

Ce<strong>na</strong>: 9650 Sk bez DPH<br />

Prevádzkové parametre: výdr batérie 2500 strán, ce<strong>na</strong> tone−<br />

ra 2999 Sk bez DPH, ce<strong>na</strong> tlaèe jednej strany pri 5 % pokrytí<br />

2999/2500 = 1,20 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: IM Computer, a. s.<br />

ML−1250<br />

Maximál<strong>na</strong> rýchlos: 12 strán/min.<br />

Rozlíšenie: 1200 dpi<br />

Procesor: 66 MHz, RISC<br />

Kapacita pamäte: 4 MB, rozšírite¾ná <strong>na</strong> 68 MB<br />

Pripojenie k poèítaèu: paralelné a USB<br />

Mesaèná záa: 12 000 strán<br />

Tlaèový jazyk: PCL 6<br />

Podporovaný operaèný systém: Windows 9x, NT, 2000, Me,<br />

Mac OS 8.0, Linux Red Hat 6.0<br />

Hmotnos: 6,5 kg<br />

Rozmery (š × v × h): 329 × 231 × 355 mm<br />

Prevádzkové parametre: výdr batérie 2500 strán, ce<strong>na</strong> tone−<br />

ra 2999 Sk bez DPH, ce<strong>na</strong> tlaèe jednej strany pri 5 % pokrytí<br />

2900/2500 = 1,20 Sk bez DPH<br />

Ce<strong>na</strong>: 10 800 Sk bez DPH<br />

Dodávate¾: IM Computer, a. s.<br />

86 PC REVUE 10/2002

S O F T W A R E<br />

Vývojový nástroj Borland Kylix 2<br />

Kylix 2 alebo Delphi pre Linux, taký je názov v poradí<br />

u druhého vývojového nástroja typu RAD (Rapid<br />

Application Development) od spoloènosti Inprise/Borland.<br />

Ide o radikálne zrýchlenie a zjednodušenie<br />

tvorby <strong>na</strong>tívnych aplikácií pre operaèný systém<br />

Linux pomocou vizuálneho programovania, zaloeného<br />

<strong>na</strong> komponentoch. Kylix 2 sa dodáva v troch<br />

variantoch: Enterprise, Professio<strong>na</strong>l a Open Edition.<br />

Jednotlivé varianty sa od seba odlišujú nielen poètom<br />

dostupných komponentov, ale hlavne tým, pre akú<br />

<strong>sk</strong>upinu koncových zákazníkov sú urèené.<br />

Obr. 1<br />

Testovanie systému pred inštaláciou produktu<br />

Kylix 2<br />

TRI VARIANTY<br />

Kylix 2 Enterprise – tento variant obsahuje všetky<br />

funkcie, ktoré firma Inprise/Borland do produktu<br />

Kylix 2 implementovala. Pripomeniem aspoò v<br />

<strong>sk</strong>ratke: vývoj SOAP/XML Web Services e-business<br />

rýchlych aplikácií s WebS<strong>na</strong>p, BizS<strong>na</strong>p a DataS<strong>na</strong>p;<br />

zme<strong>na</strong> a manipulovanie s XML dokumentmi a dátami;<br />

tvorba aplikácií v súèinnosti s Web Services<br />

platforms .Net a BizTalk od Microsoft a ONE OD Sun<br />

Microsystems; vývoj klientov GUI a Web Services<br />

pre Borland AppServer 4.5; CORBA; dbExpress<br />

výkonný databázový ovládaè <strong>na</strong> otvorený prístup<br />

k databázovým strojom – driver pre Oracle, DB2,<br />

Informix, MySQL, PostgreSQL a InterBase; crossplatformový<br />

vývoj aplikácií. Tento produkt vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> svoju cenu (1999 USD) je urèený pre profesionálne<br />

firmy, zaoberajúce sa programovaním<br />

aplikácií a ich predajom.<br />

Kylix 2 Professio<strong>na</strong>l – tento variant mono charakterizova<br />

takto: vytváranie vizuálnych vysokovýkonných<br />

linuxových GUI, databáz a Apache Web<br />

aplikácií; integrácia informácií lokálnych databáz v<br />

aplikáciách s dbExpress pomocou rýchlych databázových<br />

driverov pre InterBase a MySQL; crossplatformový<br />

vývoj aplikácií, MyBase, podpora protokolov<br />

HTTP, FTP, SMTP POP3 a ïalších. V tejto verzii<br />

však márne budete h¾ada novinky ako BizS<strong>na</strong>p,<br />

WebS<strong>na</strong>p, DataS<strong>na</strong>p a CORBA. Poèet komponentov,<br />

ktoré mono poui, je pribline 165.<br />

Kylix 2 Open Edition – posledný variant firma Inprise/Borland<br />

ponúka pod licenciou GPL pre programátorov<br />

Open Source. Open Edition má v porov<strong>na</strong>ní<br />

s verziami Enterprise a Professio<strong>na</strong>l obmedzenú<br />

funkènos. Chýbajú komponenty <strong>na</strong> prácu<br />

s databázami, komponenty <strong>na</strong> vytváranie internetových<br />

aplikácií a vývoj modulov pre server Apache.<br />

Nenájdete tu novinky BizS<strong>na</strong>p, WebS<strong>na</strong>p, Data-<br />

S<strong>na</strong>p, VisiBroker, AppServer, takisto chýba kninica<br />

dbExpress <strong>na</strong> rýchly a vysokovýkonný prístup k<br />

databázam IBM DB2, Oracle 8i, MySQL a InterBase.<br />

Naopak, výhodou Kylix 2 Open Edition je to, e je<br />

zadarmo. Zí<strong>sk</strong>ate tak funkèné vývojové prostredie s<br />

integrovaným ladiacim nástrojom. Tento nástroj<br />

môete poui <strong>na</strong> vývoj jednoduchých nekomerèných<br />

aplikácií. Komponenty <strong>na</strong> prácu s databázou<br />

si buï <strong>na</strong>programujete sami, alebo <strong>sk</strong>úste h¾ada <strong>na</strong><br />

internete. Jednou z horúcich adries, ktoré vám mô-<br />

em odporúèa, je <strong>www</strong>.torry.net. Nájdete tam ve¾a<br />

rôznych komponentov, rozdelených do kategórií<br />

Components, Applications, Database, Experts a Tools.<br />

Ak <strong>na</strong> uvedenej adrese nenájdete to, èo h¾adáte,<br />

<strong>sk</strong>úste ešte http:// delphi.icm.edu.pl/ – Delphi Super<br />

Page.<br />

INŠTALÁCIA PRODUKTU. Skôr ako zaèneme inštalova,<br />

je potrebné pripoji CD mechaniku príkazom:<br />

mount −t iso9660 −r /dev/cdrom /mnt/cdrom<br />

cd /mnt/cdrom<br />

Inštaláciu produktu Kylix 2 spustíte príkazom<br />

./setup.sh alebo sh setup.sh. Následne sa spustí<br />

program testsystem, resp. borpretest a vykoná sa<br />

test systému, prièom sa zisuje, aká je verzia jadra<br />

(musí by 2.2.0+), verzia kninice GLIBC (musí by<br />

2.2+, prípadne opravená verzia 2.1.2), X11 Server,<br />

prítomnos kninice Libjpeg (6.2.0+) a <strong>na</strong>koniec sa<br />

testuje verzia kninice Libgtk (1.2.0+). Výstup testovacieho<br />

programu môete vidie <strong>na</strong> obrázku 1.<br />

Obr. 2<br />

Výber komponentov pred inštaláciou<br />

V prípade, e test nedopadne vo všetkých bodoch<br />

OK a máte problém s kninicou GLIBC, JPEG, resp. Qt,<br />

v adresári patches <strong>na</strong> CD nájdete opravné balíèky,<br />

resp. kompletný inštalaèný rpm balík pre danú<br />

kninicu. Na CD sa dodáva oprava GLIBC pre tri hlavné<br />

distribúcie – Mandrake, Red Hat, SuSE. Na inštaláciu<br />

kninice pre distribúciu Red Hat môete poui<br />

program kpackage (KDE), prípadne gnorpm (GNO-<br />

ME). Ak ste pokroèilí pouívatelia, staèí, samozrejme,<br />

poui príkaz rpm s prepí<strong>na</strong>èom i.<br />

Po úspešnom ukonèení testu systému sa vám zobrazí<br />

okno s LICENSE AGREEMENT, po ktorom <strong>na</strong>sleduje<br />

samotná inštalácia produktu Kylix 2 (pozri obrázok<br />

2). Inštalátor umoòuje <strong>na</strong>stavi, kam sa bude<br />

program inštalova, v ktorom adresári sa vytvoria<br />

symbolické linky, ktoré balíky sa majú <strong>na</strong>inštalova<br />

(oproti Kylix 1.0 ich je viacej) a èi si prajete vytvori<br />

88 PC REVUE 10/2002

S O F T W A R E<br />

poloku v menu KDE, resp. GNOME. Po kliknutí <strong>na</strong><br />

tlaèidlo Begin Install prebehne <strong>na</strong>inštalovanie programu.<br />

Inštalácia zaberie <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u pribline 240 MB (samozrejme,<br />

to len v prípade výberu všetkých komponentov,<br />

ktoré inštalátor ponúka). Chcel by som však<br />

upozorni <strong>na</strong> jednu chybu, ktorá sa vám môe vy<strong>sk</strong>ytnú.<br />

V prípade, e vám inštalátor vypíše chybu Error<br />

– 10 while installing, treba inštaláciu spusti s parametrom<br />

-m (teda ./setup.sh –m, resp. sh setup.sh –m).<br />

BIZSNAP, WEBSNAP, DATASNAP, VISIBROKER,<br />

APPSERVER. Pilierom produktu Kylix 2 Enterprise<br />

Edition je pä nových funkcií (BizS<strong>na</strong>p, WebS<strong>na</strong>p,<br />

DataS<strong>na</strong>p, VisiBroker a AppServer), ktoré mono<br />

charakterizova takto:<br />

1. BizS<strong>na</strong>p<br />

BizS<strong>na</strong>p rozširuje monosti operaèného systému Linux<br />

a webového servera Apache o monosti vyuitia<br />

e-business XML a webových sluieb. Umoòuje jednoducho<br />

vymenova, pretvára dokumenty v tvare<br />

XML a pracova s nimi. Tým po<strong>sk</strong>ytuje prunos, rozšírite¾nos<br />

a úplnú integráciu B2B pomocou webových<br />

sluieb.<br />

2. WebS<strong>na</strong>p<br />

WebS<strong>na</strong>p dostáva webový server Apache <strong>na</strong> úroveò<br />

výkonných podnikových webových aplikaèných serverov,<br />

zaloených <strong>na</strong> prácu s dátami. Prináša silu a<br />

rýchlos komponentovo orientovaného RAD vývoja<br />

do sféry webových aplikácií vyuívajúcich Apache,<br />

zvyšuje produktivitu programátor<strong>sk</strong>ej <strong>sk</strong>upiny a<br />

spo¾ahlivos zdrojových kódov. Podpora jazyka Java-<br />

Script v objektoch WebS<strong>na</strong>p umoòuje vytvára dy<strong>na</strong>mické<br />

stránky <strong>na</strong> strane servera a jednoducho sa<br />

integrova do firemných webových serverov a portálov,<br />

ktoré boli vytvorené pomocou vývojových<br />

nástrojov HTML, ako Micromedia DreamWaeaver<br />

alebo Microsoft FrontPage.<br />

3. DataS<strong>na</strong>p<br />

Táto technológia vyuíva všetky normy distribuovaného<br />

poèítania, ako SOAP, XML, COM, DCOM,<br />

CORBA a TCP/IP, aby zjemnila integráciu súèasných<br />

podnikových databáz, aplikaèných systémov a objektov<br />

s aplikáciami pre elektronický obchod. Podpora<br />

týchto noriem z<strong>na</strong>mená, e aplikácie <strong>na</strong>písané v Kylixe<br />

môete plynulo integrova èi vzájomne prepojova<br />

s ¾ubovo¾nými obchodnými procesmi, ktorých<br />

aplikácie sa opierajú o webové sluby. DataS<strong>na</strong>p tie<br />

po<strong>sk</strong>ytuje výkonný prístup k databázovým systémom<br />

Obr. 3<br />

DB2, InterBase, Informix, MySQL, Oracle a PostgreSQL.<br />

Zároveò optimalizuje prepojenia s databázovými servermi<br />

a šírku prenosového pásma tým, e centralizuje<br />

prístup k dátam a zápisy medzi všetkými procesmi<br />

a aplikáciami elektronického obchodovania. Po<strong>sk</strong>ytuje<br />

vyèerpávajúcu súpravu riešení práce s dátami: aplikácie,<br />

ktoré vdy mono prispôsobi rastúcemu objemu<br />

transakcií a rastúcemu poètu pouívate¾ov.<br />

4. VisiBroker<br />

Produkt VisiBroker for Kylix, vedúci sprostredkovate¾<br />

komunikácie medzi objektmi pod¾a normy CORBA,<br />

vám dá všetku prunos a otvorenos, aby ste mohli<br />

vyvíja a prevádzkova aplikácie v heterogénnych prostrediach.<br />

VisiBroker po<strong>sk</strong>ytuje škálovate¾nos, ktorá<br />

je poadovaná pri aplikáciách, ktoré sú distribuované<br />

prostredím intranetu, extranetu a internetu. Dômyselná<br />

správa zdroja, ktorá je z princípu obsadená vo<br />

všetkých aplikáciách vytvorených pomocou Visi-<br />

Brokera, z<strong>na</strong>mená, e ve¾kos a rozsah aplikácie je obmedzený<br />

iba potrebami a poiadavkami organizácie.<br />

5. AppServer<br />

Vïaka integrácii s Borland AppServer 4.5 zodpovedá<br />

Kylix nároèným poiadavkám globálnych zákazníkov<br />

vyuívajúcich aplikácie typu e-business. Kylix<br />

rýchlo a efektívne vytvára vysokovýkonné tenké a<br />

zároveò pouívate¾<strong>sk</strong>y prívetivé GUI a WebS<strong>na</strong>p klientov<br />

k aplikáciám <strong>na</strong>d Borland AppServerom. Je moné<br />

priamo prepoji aplikácie AppServera vytvorené<br />

pomocou EJB (Enterprise Java Beans) prostredníctvom<br />

internetu so zákazníkmi èi dodávate¾mi s vyuitím<br />

nástrojov pre elektronický obchod, ako je BizS<strong>na</strong>p,<br />

DataS<strong>na</strong>p a WebS<strong>na</strong>p, a s vyuitím webových sluieb<br />

XML/SOAP. Výkonný, od platformy nezávislý Borland<br />

AppServer po<strong>sk</strong>ytuje clustering, vyvaovanie záae a<br />

integráciu s ostatnými podpornými systémami <strong>na</strong>sadenými<br />

v podniku.<br />

Tabu¾ka 1 Kylix 2 Enterprise Kylix 2 Professio<strong>na</strong>l Kylix 2 Open Edition<br />

Procesor Intel Pentium II 400 MHz Intel Pentium 200 MHz Intel Pentium 166 MHz<br />

Pamä RAM 128 MB RAM 64 MB RAM 32 MB RAM<br />

Potrebný priestor <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u 225 MB 185 MB 110 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 1999 USD 249 USD 0,00 USD<br />

Upgrade: 999 USD 149 USD 0,00 USD<br />

10/2002 PC REVUE 89

S O F T W A R E<br />

Vo verzii Kylix 2 Enterprise a Kylix 2 Professio<strong>na</strong>l Edition nájdete aj MyBase.<br />

Ide o lokálny XML databázový stroj s malými nárokmi <strong>na</strong> systémové prostriedky <strong>na</strong><br />

rýchle spracovanie tabuliek „v pamäti“, flexibilnú výmenu dát a jednoduché bezkonfiguraèné<br />

<strong>na</strong>stavenie a inštaláciu. MyBase ponúka transparentnú škálovate¾nos<br />

aplikácií a migráciu dát z a <strong>na</strong> RDBMS podporované Kylixom. Podporuje<br />

interne prepojené relácie master/detail, všetky populárne dátové typy vrátane<br />

Blob, syntax ANSI 92 SQL pre filtre, ivé agregácie a dátové obmedzenia, to všetko<br />

pre výkonné lokálne databázové sluby podobné SQL RDBMS s rýchlymi, jednoducho<br />

pouite¾nými a distribuovate¾nými tabu¾kami vo formáte XML.<br />

VÝKONNÉ NATÍVNE APLIKÁCIE PRE LINUX. Kylix pouíva optimalizujúci<br />

32-bitový kompilátor <strong>na</strong> tvorbu strojového kódu <strong>na</strong>miesto pomalších interpretovaných<br />

<strong>sk</strong>riptov, ktoré pouívajú iné nástroje. Z toho dôvodu aplikácie<br />

vytvorené pomocou Kylixu beia podstatne rýchlejšie ne interpretované aplikácie.<br />

Rýchlos behu kódu je zvláš kritický faktor v aplikáciách vyuívajúcich<br />

matematické výpoèty alebo pri práci s ve¾kým objemom dát, keï sa spracúva<br />

kadý databázový záz<strong>na</strong>m.<br />

Zdie¾aný objektový kód staèí <strong>na</strong>písa iba raz a opakovane ho poui v akejko¾vek<br />

inej aplikácii, ktorá pouíva štandardné zdie¾ané objekty systému Linux (ide o<br />

súbory s príponou .so). Môete vytvára samostatne vyko<strong>na</strong>te¾né súbory pre Linux<br />

vo formáte ELF.<br />

Kylix odbúrava bariéry prístupu k slubám <strong>na</strong> systémovej úrovni. V Kylixe je<br />

moné poui aplikaèné programové rozhranie Linuxu èi C hladko a úèinne;<br />

kninice typu gLibc alebo xfree sa pouívajú jednoducho. Zloité rozhranie<br />

sluieb v jazyku C je zabalené v komponentoch CLX a je moné ho rýchlo<br />

poui z prostredia Kylixu.<br />

Kylix podporuje vloený kód v Assembleri pomocou direktívy kompilátora.<br />

Je teda moné jednoducho prepí<strong>na</strong> medzi jazykom Object Pascal a kódom<br />

Assemblera. Vyuijú sa tak posledné technológie procesora vrátane toho <strong>na</strong>jnovšieho<br />

kódu Intel x86 a aj inštrukèné sady MMX, SIMD a AMD 3Dnow!.<br />

Kylix po<strong>sk</strong>ytuje riešenia <strong>na</strong> vývoj úèinných aplikaèných súborov, ktoré je<br />

moné rýchlo a jednoducho distribuova a spravova. Technológia balíèkov je<br />

unikát<strong>na</strong>, s pokroèilou monosou kompilátora, ktorá vám dovolí rozdeli aplikáciu<br />

do oddelených, opakovane pouite¾ných kompilovaných binárnych modulov<br />

tak, aby nebol obetovaný výkon celej aplikácie. Balíèky umonia vytvori<br />

preh¾adné modulárne aplikácie, poèas vývoja je moné <strong>na</strong>hradzova iba tie binárne<br />

sekcie, ktoré sa zmenia. Rozdelenie aplikácie do balíèkov sa volí <strong>na</strong>stavením<br />

parametra kompilácie; nevyaduje teda iadne zmeny štruktúry zdrojového kódu<br />

aplikácie a iadne ïalšie školenia.<br />

ZÁVER. Poèas testovania tohto produktu som zistil dva nedostatky. Prvým, mono<br />

<strong>na</strong> prvý poh¾ad zanedbate¾ným nedostatkom bolo chybné vykres¾ovanie ok<strong>na</strong><br />

Alignment Palette, ktoré zabezpeèuje zarovnávanie vloených prvkov <strong>na</strong> formulári.<br />

Na príèinu tejto chyby sa mi nepodarilo prís, keïe ostatné okná sa prekres-<br />

¾ovali správne. Odporúèam zbytoène nepohybova týmto oknom po obrazovke.<br />

Ïalším problémom bolo spustenie preloenej aplikácie. Tento problém sa dá<br />

rieši tak, e <strong>na</strong>stavíte premenné prostredia LD_LIBRARY_PATH a PATH pomocou<br />

príkazu export.<br />

Premenná LD_LIBRARY_PATH musí obsahova<br />

/usr/local/kylix2/bin:/usr/local/kylix2/vbroker<br />

a do premennej PATH treba doplni<br />

/usr/local/kylix2/bin:/usr/local/kylix2/lib:/usr/local/kylix2/vbroker.<br />

Samozrejme, cesty ku kniniciam závisia od adresára, do ktorého ste príslušný<br />

produkt <strong>na</strong>inštalovali.<br />

Kylix 2 je vo svojej triede jediným komplexným nástrojom typu RAD, ktorý<br />

sa pre OS Linux dodáva. Aj <strong>na</strong>priek zisteným nedostatkom vám ho môem len<br />

odporúèa, zí<strong>sk</strong>ate nástroj <strong>na</strong> rýchly vývoj aplikácií pod Linuxom. Cenové relácie<br />

jednotlivých produktov a minimálne systémové poiadavky pre Kylix 2 nájdete<br />

v tabu¾ke 1. Produkt bol testovaný <strong>na</strong> distribúcii RedHat Linux release 7.3<br />

(Valhalla) s jadrom 2.4.18.<br />

Podporované distribúcie OS Linux:<br />

Red Hat 7.1<br />

Mandrake 8.0<br />

SuSE 7.2<br />

Peter Gašparoviè<br />

Vysvetlivky:<br />

RAD (Rapid Application Development) – rýchly vývoj aplikácií. Pouíva sa<br />

v súvislosti s vizuálnymi nástrojmi <strong>na</strong> tvorbu aplikácií.<br />

90 PC REVUE 10/2002

S O F T W A R E<br />

Borland JBuilder 7.0<br />

Aktuálnemu trendu vo vývoji webových aplikácií<br />

sa prune prispôsobujú všetci dodávatelia vývojár<strong>sk</strong>ych<br />

nástrojov. Výnimkou nie je ani firma,<br />

ktorá má v tejto oblasti bohatú tradíciu – Borland.<br />

Veï kto by si nepamätal legendárny Turbo Pascal,<br />

Turbo C++ alebo aktuálne produkty Delphi, C++<br />

Builder, Kylix. Ak predpokladáme, e s rastúcim èíslom<br />

verzie rastie aj kvalita produktu, tak za oz<strong>na</strong>èením<br />

JBuilder 7.0 by sa mal <strong>sk</strong>rýva kvalitný a vyzretý<br />

produkt. Podobne ako programovací jazyk Java<br />

je multiplatformový, aj vývojové prostredie JBuilder<br />

7.0 je urèené <strong>na</strong> vývoj multiplatformových EJB (Enterprise<br />

Java Beans) aplikácií, XML a databázových<br />

aplikácií pre všetky <strong>na</strong>jpouívanejšie aplikaèné servery,<br />

<strong>na</strong>príklad Oracle 9i, BEA WebLogic, IBM Web-<br />

Sphere, iPlanet a, samozrejme, Borland Enterprise Server.<br />

Poèet kombinácií nám ïalej <strong>na</strong>rastie, pretoe<br />

tieto aplikaèné servery môu by <strong>na</strong>sadené <strong>na</strong> systémoch<br />

Windows, Linux, Solaris, MacOS...<br />

Borland JBuilder 7.0 existuje v troch verziách<br />

Enterprise<br />

Professio<strong>na</strong>l<br />

Perso<strong>na</strong>l<br />

Verziu Perso<strong>na</strong>l je moné stiahnu z webu a bezplatne<br />

pouíva <strong>na</strong> nekomerèné úèely.<br />

Dodávka JBuilder 7 Enterprise Edition pozostáva z<br />

troch pomerne hrubých príruèiek a piatich CD. V dnešných<br />

èasoch elektronických kníh u mono papierové<br />

príruèky pôsobia tak trochu ako rarita, ale priz<strong>na</strong>jme<br />

si, e majú svoje výhody, hlavne pri štúdiu. Keï u<br />

spomí<strong>na</strong>me štúdium, tu zaujme príruèka Learning<br />

Java with JBuilder, pomocou ktorej sa tento programovací<br />

jazyk dá pomerne rýchlo osvoji. Ïalšie dve<br />

príruèky – Building Applications a Developing Enterprise<br />

Applications – èiastoène formou výkladu, èiastoène<br />

formou tutoriálov objasòujú filozofiu vývojového<br />

prostredia a budovanie aplikácií typu klient –<br />

server, aplikácií, ktoré pracujú s údajmi v databázach,<br />

servletov, stránok JSP a podobne. Balenie obsahuje 5<br />

Pracovná obrazovka vývojového prostredia<br />

Diagram UML<br />

CD, okrem JBuildera a Enterprise servera ešte CD s<br />

nástrojmi a komponentmi tretích strán, inštalaèné<br />

CD databázového servera Interbase 6.5 a trial CD<br />

programu Optimizeit.<br />

INŠTALÁCIA. Pri inštalácii sa môeme rozhodnú,<br />

èi <strong>na</strong>inštalujeme len vývojové prostredie alebo aj aplikaèný<br />

server. Hardvérové minimum je procesor Pentium<br />

II taktovaný <strong>na</strong> 233 MHz a 256 MB pamäte RAM.<br />

Z nášho testovania vyplynulo, e ak chceme aplikácie<br />

aj testova, tak prakticky pouite¾né minimum je 512<br />

MB RAM, a to nepoèítame prípadné nároky databázového<br />

servera. Take radšej a jeden gigabajt. Èo sa<br />

týka di<strong>sk</strong>ovej kapacity, potrebujeme zhruba 450 MB<br />

di<strong>sk</strong>ového priestoru. V priebehu inštalácie sa dozvieme<br />

o niektorých pokroèilých èrtách, ktoré tento<br />

produkt obsahuje, <strong>na</strong>príklad o monosti vyuitia vizuálneho<br />

modelovania (Ratio<strong>na</strong>l Rose), nástrojoch <strong>na</strong><br />

vývoj dy<strong>na</strong>mického webu (Macromedia Dreamweaver),<br />

monosti vývoja aplikácií pre mobilné zariadenia<br />

J2ME a podobne. Pri inštalácii aplikaèného servera,<br />

ktorá <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong> inštaláciu vývojového prostredia,<br />

nás môe mierne za<strong>sk</strong>oèi poiadavka <strong>na</strong> zadanie<br />

inštalaèného k¾úèa. Ten nájdeme <strong>na</strong> jednom z nenápadných<br />

papierikov vnútri balenia. Inštalaèný k¾úè k<br />

vývojovému prostrediu je <strong>na</strong> nálepke <strong>na</strong>lepenej <strong>na</strong><br />

obale príslušného CD. JBuilder 7 musíme do tridsiatich<br />

dní zaregistrova.<br />

VÝVOJOVÉ PROSTREDIE (IDE). Opisom pracovnej<br />

obrazovky vývojového prostredia by sme nosili<br />

drevo do lesa, jej rozdelenie <strong>na</strong> jednotlivé oblasti<br />

zrejme vychádza zo zásad ergonómie a estetiky a je<br />

podobné ako pri ostatných vývojových prostrediach.<br />

Ve¾mi príjemná je monos <strong>na</strong>stavenia štýlu úpravy<br />

zdrojového textu. Niekto má rád zátvorky pod<br />

sebou, iný zasa uprednostòuje ¾avú zátvorku za názvom<br />

funkcie.<br />

Pri posudzovaní vývojového prostredia je dôle-<br />

itá aj efektívnos vývoja aplikácie. Vývoj je drahý,<br />

a preto je s<strong>na</strong>ha <strong>sk</strong>ráti túto etapu <strong>na</strong> minimum,<br />

nie však za cenu urýchlenia nevyhnutného testovania<br />

a ladenia. Z tohto aspektu ponúka JBuilder mnostvo<br />

implementovaných nástrojov, <strong>na</strong>príklad App<br />

Browser <strong>na</strong> komplexný náh¾ad <strong>na</strong> kódy a resource<br />

vyvíjanej aplikácie, interaktívneho pomocníka typu<br />

IntelliSense, ktorý sa s<strong>na</strong>í <strong>na</strong>poveda a niekedy aj<br />

dopåòa k¾úèové slová a parametre práve vytvorenej<br />

funkcie, take vývojár si nemusí od<strong>sk</strong>akova<br />

pre osvieenie pamäti do klasického helpu. U¾ahèené<br />

je aj párovanie zátvoriek. Vývojár webových<br />

aplikácií pracuje s rôznymi typmi súborov, <strong>na</strong>príklad<br />

Java, HTML, XML, WML (kód pre stránky WAP<br />

zobrazite¾né <strong>na</strong> displeji mobilného telefónu), JSP a<br />

podobne. Na u¾ahèenie práce s uvedenými a mnohými<br />

inými typmi súborov slúi nástroj zvaný<br />

StructureInsight. K distribúcii javov<strong>sk</strong>ých aplikácií<br />

neodmyslite¾ne patrí práca s archívmi, preto App-<br />

Browser umoòuje prehliada archívy typu JAR,<br />

WAR, ZIP a EAR.<br />

10/2002 PC REVUE 91

S O F T W A R E<br />

UML. Novým smerom vo vývoji aplikácií je etapa<br />

vizualizácie pomocou UML (Unified Modeling Language)<br />

diagramov. UML diagramy umoòujú nielen<br />

spreh¾adnenie etapy vývoja, ale v maximálnej monej<br />

miere u¾ahèujú <strong>na</strong>príklad prevzatie projektu iným<br />

vývojárom alebo pribratie nových vývojárov do tímu.<br />

Tí môu <strong>na</strong> danom projekte po oboznámení sa s jeho<br />

návrhovou štruktúrou bez väèšieho zdrania zaèa<br />

pracova. Diagramy UML toti preh¾adne ukazujú aj<br />

pomerne zloité závislosti medzi jednotlivými triedami<br />

a objektmi. Okno prehliadaèa UML zobrazuje diagramy<br />

jednotlivých javových súborov, a to dokonca v<br />

zjednodušenej podobe aj vtedy, ak ešte neboli <strong>sk</strong>ompilované.<br />

Aby sme mohli pracova s aktuálnym a presným<br />

diagramom UML, je výhodné pred otvorením<br />

záloky projekt UML <strong>sk</strong>ompilova.<br />

REFACTORING. Ïalšou podporovanou èrtou je refactoring<br />

(reštrukturalizácia a optimalizácia kódu).<br />

Umoòuje <strong>na</strong>príklad vytvorenie metódy <strong>na</strong> základe<br />

bloku kódu, zavedenie premennej, dokonca aktualizáciu<br />

všetkých referencií <strong>na</strong> balík, triedu alebo metódu<br />

pri ich premenovaní alebo pri presune.<br />

BORLAND ENTERPRISE SERVER 5.1. Pretoe<br />

javové aplikácie sa <strong>na</strong>sadzujú do prostredia klient<br />

– server, súèasou produktu JBuilder 7.0 je aj vývojár<strong>sk</strong>a<br />

licencia <strong>na</strong> produkt Borland Enterprise Server,<br />

AppServer Edition. Samotný Enterprise Server 5.1<br />

je dodávaný aj vo verziách Web Edition a VisiBroker<br />

Edition. Spomí<strong>na</strong>ná rodi<strong>na</strong> aplikaèných serverov je<br />

zaloená <strong>na</strong> produkte Borland VisiBroker a po<strong>sk</strong>ytuje<br />

komplexné prostredie <strong>na</strong> vývoj a prevádzku aplikácií<br />

<strong>na</strong>sadených v podnikovej infraštruktúre. Borland<br />

Enterprise Server podporuje štandardy J2EE 1.3,<br />

CORBA 2.4, EJB 2.0, JMS 1.02, Servlet 2.3, JSP 1.2, XML<br />

a SOAP. Lepší preh¾ad o pouití jednotlivých verzií<br />

zí<strong>sk</strong>ame z tabu¾ky.<br />

Borland Enterprise Server Základné funkcie Oblas pouitia<br />

AppServer Edition (obsahuje VisiBroker Edition) Aplikaèný server Výkonné infraštruktúry J2EE/EJB alebo webové sluby<br />

VisiBroker Edition (obsahuje Web Edition) Sluby strednej vrstvy Na integráciu obchodných aplikácií <strong>na</strong> báze<br />

CORBA/C++/Java<br />

Web Edition Webový server Pre webové aplikácie <strong>na</strong> báze JSP Servletov alebo<br />

webových sluieb<br />

Server pre webové aplikácie vychádza z populárneho<br />

Apache, ktorý je doplnený serverom Tomcat<br />

(o chví¾u tu budeme ma celý arzenál amerického<br />

vojen<strong>sk</strong>ého letectva) <strong>na</strong> spúšanie servletov<br />

a JSP stránok. Obidva servery komunikujú pomocou<br />

štandardu CORBA, prièom webový server mô-<br />

e komunikova s nieko¾kými Tomcatmi.<br />

PODPORA TÍMOVEJ PRÁCE A LADENIA. Vývoj<br />

podnikových a webových aplikácií je, samozrejme,<br />

záleitosou tímov. Na projektoch sa podie¾a<br />

nieko¾ko špecialistov, <strong>na</strong>príklad návrhári koncepcie,<br />

dizajnéri, programátori, databázoví špecialisti... tí<br />

všetci potrebujú efektívne <strong>na</strong>vzájom spolupracova.<br />

Borland JBuilder 7 umoòuje pracova s nástrojmi <strong>na</strong><br />

riadenie tímovej spolupráce, ako sú <strong>na</strong>príklad Ratio<strong>na</strong>l<br />

ClearCase, Microsoft Visual SourceSafe a Concurrent<br />

Version System (CVS). Integrovaný systém<br />

CVS umoòuje aj ladenie <strong>na</strong> dia¾ku cez internet a<br />

intranet. Jednotlivé verzie súborov sú spravované<br />

priamo integrovanými nástrojmi, take nemusíme<br />

opúša prostredie JBuildera. Aktualizácia súborov je<br />

ve¾mi jednoduchá, prièom zmeny vyko<strong>na</strong>né v rôznych<br />

verziách sú farebne rozlíšené.<br />

Medzi programátormi sa poloartom hovorí, e<br />

posledných 10 percent vývojových prác zaberie a 90<br />

percent èasu. Nie je to a taký nezmysel, ako by sa<br />

mohlo zda. Obyèajne tých 10 percent kapacity je<br />

<strong>na</strong>plánovaných <strong>na</strong> ladenie a testovanie prvého projektu.<br />

Potom sa u plánovaè pouèí a <strong>na</strong>plánuje reálne<br />

èísla. Ladenie aplikácie by sa dalo opísa ako proces<br />

h¾adania, identifikácie a opravy chýb. Je to zvyèajne<br />

nároèný proces, v ktorom vývojári <strong>na</strong>stavujú body<br />

prerušenia, nechávajú si zobrazi hodnoty atribútov,<br />

prípadne štruktúru aktívnych vlákien a podobne.<br />

JBuilder po<strong>sk</strong>ytuje vývojárovi maximálnu podporu aj<br />

v tomto procese, èo obvykle pomôe etapu ladenia<br />

výrazne <strong>sk</strong>ráti. Syntaktické chyby sú v zdrojovom<br />

texte oz<strong>na</strong>èené èervenou vlnovkou. Pomocou Error-<br />

Insight je moné vyko<strong>na</strong> hlbšiu a<strong>na</strong>lýzu chyby a odhali<br />

tak <strong>na</strong>príklad chýbajúce importy alebo nezhody<br />

typov.<br />

ZÁVER. Kompletné otestovanie zloitého vývojového<br />

prostredia v èase <strong>na</strong> to urèenom nie je moné,<br />

preto sme sa zamerali <strong>na</strong> testovanie jeho hlavných<br />

èàt. Niektorých zamýš¾aných testov sme sa museli<br />

èiastoène zriec z dôvodu obmedzenej pamäovej kapacity<br />

notebooku (394 MB RAM), <strong>na</strong> ktorom sme testovali,<br />

preto sme ich, hlavne testy Enterprise servera,<br />

vykonávali za asistencie technikov v pra<strong>sk</strong>ej filiálke<br />

firmy Borland. Silnou stránkou recenzovaného produktu<br />

je jeho komplexnos a multiplatformovos. Takisto<br />

dokumentácia je <strong>na</strong> vynikajúcej úrovni. Firma Borland<br />

má prepracovaný systém školení, preto zoz<strong>na</strong>movacia<br />

fáza s novým produktom pre vývojárov, ktorí<br />

doteraz s touto platformou nepracovali, by mala by<br />

krátka a bezproblémová.<br />

¼uboslav Lacko<br />

92 PC REVUE 10/2002

S O F T W A R E<br />

PhotoImage Digital<br />

Digitálne obrázky sú fenoménom, ktorý zasiahol<br />

kadého pouívate¾a poèítaèa. Nech u ich zí<strong>sk</strong>avate<br />

¾ubovo¾ným spôsobom (z internetu, <strong>sk</strong>enerom èi<br />

digitálnym fotoaparátom), po istom èase dôjdete k<br />

presvedèeniu, e udra si v nich preh¾ad nie je jednoduché<br />

a e by sa vám zišiel nástroj, ktorý by vám<br />

v tejto èinnosti pomohol. Ak h¾adáte program, ktorý<br />

by vám pomohol nielen v archivácii, ale ponúkol<br />

aj nástroje <strong>na</strong> ich spracovanie, pozrime sa spoloène<br />

<strong>na</strong> aplikáciu pochádzajúcu od <strong>na</strong>šich západných<br />

susedov.<br />

POIADAVKY NA SYSTÉM. PhotoImage Digital<br />

je program v súèasnosti dostupný pre operaèné systémy<br />

Microsoft Windows (95, 98, ME, NT 4.0, 2000<br />

a XP). Výrobca zvauje aj uvedenie verzií pre poèítaèe<br />

Apple i pre operaèný systém Linux. Z uvedených<br />

informácií vyplýva, e program nemá vysoké<br />

nároky <strong>na</strong> hardvér, pod¾a výrobcu vystaèíte prakticky<br />

s ¾ubovo¾ným poèítaèom pracujúcim s Windows.<br />

Program si vystaèí s mikroprocesorom triedy<br />

Pentium, 32 MB RAM, pribline 10 MB miesta <strong>na</strong><br />

di<strong>sk</strong>u (<strong>na</strong> inštaláciu), displejom a grafickou kartou<br />

podporujúcou prácu v rozlíšení 800 × 600 bodov a<br />

256 farieb.<br />

KATALÓG. Program je vytvorený <strong>na</strong> princípe databázy,<br />

preto jeho základom je katalóg. Pri prvom<br />

spustení je potrebné definova jeho umiestnenie,<br />

prièom v prípade potreby môete vytvára aj nové<br />

katalógy. Samozrejme, aj v rámci katalógov je moné<br />

ich obsah èleni. Na tento úèel slúia zoraïovaèe.<br />

Po inštalácii program automaticky vytvorí štvoricu<br />

zoraïovaèov. Do prvého sa ukladajú snímky<br />

<strong>na</strong>chádzajúce sa vo fotoaparáte, v ïalších sú snímky<br />

urèené <strong>na</strong> spracovanie vo fotolabe, <strong>na</strong> zostavenie<br />

slide-show a samostatný zoraïovaè majú snímky,<br />

ktoré program vyhodnotí ako výsledok vyh¾adávania.<br />

Mne sa osvedèil centrálny katalóg s bohatšou<br />

štruktúrou zoraïovaèov. Na rozdiel od<br />

iných programov vaše obrázky nebudú fyzicky premiestnené<br />

do zadaného adresára. Katalóg toti<br />

obsahuje iba náh¾ady jednotlivých obrázkov a jednotlivé<br />

doplnkové informácie o nich a ich originálnom<br />

umiestnení. Jednotlivé operácie vykonávané s obrázkami<br />

sú vykonávané v ich „zdrojovom“ adresári.<br />

Ak sa rozhodnete obrázok editova prostredníctvom<br />

niektorej z funkcií (o nich bude reè ne<strong>sk</strong>ôr),<br />

štandardne vám PhotoImage Digital ponúkne<br />

monos zapísa výsledky vašej práce do nového<br />

súboru. Je to uitoèná vo¾ba, pretoe vïaka tomuto<br />

prístupu vám vdy ostane zachovaný aj originál.<br />

V katalógu sú okrem náh¾adu jednotlivých obrázkov,<br />

ich aktuálneho umiestnenia (v katalógu i<br />

fyzického) uchovávané aj ïalšie informácie. Všetky<br />

ich máte poruke v informaèných paneloch, ktoré sú<br />

k dispozícii štyri. Prvý s názvom Informácie obsahuje<br />

informácie o obrázku, a to tak o jeho reálnom<br />

umiestnení, ako aj o rozlíšení, ve¾kosti súboru a<br />

doplnkové informácie EXIF, ktoré program zí<strong>sk</strong>a<br />

pri importe obrázkov. Druhé okno zobrazuje informáciu<br />

o k¾úèových slovách priradených k danému<br />

obrázku. Program umoòuje definova neobmedzený<br />

poèet k¾úèových slov, vïaka ktorým máte monos<br />

vytvori vlastné, pomerne preh¾adné èlenenie<br />

obrázkov, nezávislé od ich umiestnenia. V ïalšom<br />

okne sa zobrazuje komentár, ktorý môete k jednotlivým<br />

obrázkom prida priamo v prostredí programu.<br />

Tento panel slúi <strong>na</strong> ukladanie doplnkových informácií<br />

v textovej podobe. Ešte atraktívnejšiu funkciu<br />

ponúka posledné pole – zvukový záz<strong>na</strong>m. To umoòuje<br />

priradi ku kadému obrázku zvukový záz<strong>na</strong>m,<br />

ktorý môete vytvori priamo v programe, prípadne<br />

môete k obrázku priradi ¾ubovo¾ný zvukový záz<strong>na</strong>m,<br />

ktorý u máte k dispozícii.<br />

Do katalógu je, samozrejme, moné zahrnú prakticky<br />

všetky známe obrázkové formáty – BMP, GIF,<br />

JPEG, PCX, PNG, TARGA a TIFF (pri importe a 32-bitový<br />

CMYK, ukladaný je však 24-bitový). Program podporuje<br />

aj import súborov vo formátoch MDC a PhotoCD,<br />

pri nich však nie je moné priame spracovanie.<br />

PhotoImage Digital <strong>na</strong>vyše ponúka monos katalogizova<br />

aj audio, video, dokonca aj komprimovanej<br />

podobe. Do katalógu je moné zahrnú video vo formátoch<br />

AVI, MOV a MPEG, zvuk vo formátoch MIDI,<br />

MP3 a WAV a komprimované súbory vo formáte ZIP.<br />

Na prácu s nimi však musíte poui externý program.<br />

Ostatne aj <strong>na</strong> spracovanie súborov vo formátoch,<br />

ktoré PhotoImage Digital interne podporuje, môete<br />

vyui sluby vášho ob¾úbeného programu.<br />

Okrem importu súborov, ktoré u máte umiestnené<br />

<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u (jedno, èi <strong>na</strong> vašom alebo <strong>na</strong> ¾ubovo¾nom<br />

v sieti LAN), podporuje program aj katalogizáciu súborov<br />

umiestnených <strong>na</strong> médiách (di<strong>sk</strong>ety, CD-ROM,<br />

CD-R, CD-RW) a, samozrejme, aj priamy import obrázkov<br />

z digitálnych fotoaparátov, videokamier a <strong>sk</strong>enerov.<br />

Z rozhraní sú podporované všetky, poèí<strong>na</strong>júc sériovým<br />

cez SCSI a USB a po FireWire.<br />

V ¾avej èasti hlavného ok<strong>na</strong> programu je priestor, kde je zobrazovaná adresárová štruktúra katalógu, ktorá<br />

umoòuje tematické èlenenie obsahu, pod òou je priestor, kde sa zobrazujú informaèné panely, ktorých<br />

zobrazovanie je závislé od vôle pouívate¾a a umoòujú mu dopåòa k obrázkom ïalšie informácie.<br />

Spracovanie obrázkov vo fotoautomate je komfortné,<br />

program vás <strong>na</strong>príklad upozorní aj <strong>na</strong> to, e ste<br />

pre daný záber zvolili formát, <strong>na</strong> ktorý nemá zdrojový<br />

súbor postaèujúcu kvalitu (druhý z troch vybraných<br />

obrázkov oz<strong>na</strong>èený èerveným symbolom), ak chcete,<br />

program môe všetko potrebné vyko<strong>na</strong> úplne<br />

automaticky.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> databázovú koncepciu programu neprekvapí<br />

kvalita vyh¾adávacieho nástroja. Ten ponúka<br />

vyh¾adávanie nielen pomocou klasických informácií<br />

(meno súboru, dátum), ale aj pod¾a vami zadaných<br />

k¾úèových slov a komentárov. Výborná je monos pouitia<br />

logických operátorov v zadaní vyh¾adávania alebo<br />

definovania oblasti katalógu, v ktorej sa má vyh¾adáva.<br />

Zaujímavá je aj monos definova akciu,<br />

ktorá bude s nájdenými obrázkami vyko<strong>na</strong>ná.<br />

MONOSTI SPRACOVANIA OBRÁZKOV. Benou<br />

súèasou je editor, ktorý však nie je klasickou<br />

aplikáciou tohto typu. Jeho funkcie sú toti optimalizované<br />

<strong>na</strong> manipuláciu s obrázkami. V tejto<br />

oblasti môete meni ve¾kos obrázkov, otáèa ich,<br />

meni ich formát, orezáva ich, aplikova efekty èi<br />

upravova farby. Pri poslednej funkcii sú k dispozícii<br />

nielen klasické <strong>na</strong>stavenia jasu, kontrastu, sýtosti<br />

a gama korekcie, ale aj kompletný histogram.<br />

Program disponuje nieko¾kými desiatkami filtrov<br />

<strong>na</strong> úpravy obrázkov, jediné, èo mi v ponuke chýbalo,<br />

je funkcia <strong>na</strong> redukciu èervených oèí.<br />

Okrem editácie disponuje PhotoImage aj širokou<br />

paletou nástrojov <strong>na</strong> hromadné spracovanie obrázkov.<br />

Z klasickej ponuky takýchto programov (preme-<br />

10/2002 PC REVUE 93

S O F T W A R E<br />

Monosti zabudovaného editora sú síce bohaté, ponuka funkcií je však orientovaná <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> manipuláciu<br />

s obrázkami ako <strong>na</strong> ich editáciu.<br />

Všetky <strong>na</strong>stavenia programu sú dostupné v šiestich<br />

hárkoch tohto ok<strong>na</strong>.<br />

novanie, zme<strong>na</strong> ve¾kosti, otoèenie, odoslanie e-mailom)<br />

vyboèuje funkcia automatickej korekcie farieb.<br />

Zmienku si zaslúi aj tlaèový ma<strong>na</strong>ér programu,<br />

ktorý ponúka všetko, èo <strong>na</strong> svoju spokojnos<br />

potrebuje aj nároèný pouívate¾.<br />

„ŠPECIALITY“. PhotoImage Digital disponuje aj<br />

nieko¾kými funkciami, ktoré by ste v iných programoch<br />

h¾adali márne. Doslova perlièkou je kalibrácia<br />

monitora. Program toti umoòuje zobrazi fotografiu<br />

a stupnicu sivej <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie monitora. Aby ste<br />

<strong>na</strong>stavenie mali s èím porov<strong>na</strong>, v balení programu<br />

sa <strong>na</strong>chádza kalibraèná fotografia v tlaèenej podobe.<br />

Ïalšou špecialitou programu je spracovanie<br />

fotografií <strong>na</strong> tlaè vo fotoautomate. Rov<strong>na</strong>ko mono<br />

hodnoti aj sprievodcu exportom, ktorý nájde<br />

uplatnenie v prípade, e si budete chcie z fotografií<br />

v katalógu zostavi <strong>na</strong>príklad CD.<br />

ZÁVER. PhotoImage Digital je zaujímavý program,<br />

ktorý <strong>na</strong> profesionálnej úrovni pokrýva potreby<br />

pouívate¾ov súvisiace s digitálnymi obrázkami.<br />

Ovládanie programu je preh¾adné, jednoduché, program<br />

má nízke nároky <strong>na</strong> hardvér, èo zaruèuje široké<br />

monosti jeho <strong>na</strong>sadenia a <strong>na</strong>vyše je kompletne<br />

v èeštine. V súèasnosti je k dispozícii aj anglická<br />

verzia a v prípade záujmu je moné program jednoducho<br />

lokalizova do ¾ubovo¾ného jazyka (všetko<br />

potrebné je toti zapísané v súbore INI).<br />

Dlho som musel premýš¾a, èo mono tomuto<br />

programu vytknú. Sú to drobnosti, ktoré mono<br />

výrobca v ïalšej verzii odstráni (chýbajúci korekèný<br />

nástroj <strong>na</strong> redukciu èervených oèí, nemonos<br />

meni rozmer náh¾adov, podpora formátu PSD).<br />

Ak sa <strong>na</strong> PhotoImage Digital pozriem po takmer<br />

mesaènom kadodennom pouívaní, musím konštatova,<br />

e som spokojný. Hromadnému rozšíreniu<br />

u nás asi zabráni ce<strong>na</strong> tohto programu. Za adekvátnu<br />

však spomí<strong>na</strong>nú investíciu mono povaova<br />

minimálne u profesionálov spracúvajúcich ve¾ké<br />

mnostvá digitálnych obrázkov. Pouívatelia s nišími<br />

nárokmi by isto ocenili aj jednoduchšiu verziu<br />

programu za prijate¾nejšiu cenu. To je však <strong>sk</strong>ôr<br />

námet <strong>na</strong> úvahu pre výrobcu. Myslím si, e o budúcnos<br />

tohto produktu sa obáva netreba.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Koncepcia<br />

☺ Nízke HW nároky<br />

☺ Rozsah funkcií<br />

☹ Drobné nedostatky a ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 4850 CZK<br />

Zapoièal: Elsyst Engeneering<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

94 PC REVUE 10/2002

S O F T W A R E<br />

TurboCAD Professio<strong>na</strong>l<br />

Archiv IMSI<br />

TurboCAD je urèený pre všetky technické<br />

odbory: strojári, stavbári, elektrikári,<br />

dizajnéri, nábytkári... TurboCAD<br />

je urèený takisto aj pre dodávate¾ov<br />

stavieb, projektantov špecialistov,<br />

priemyselných dizajnérov, strojárov,<br />

výrobcov plošných spojov, elektroininierov<br />

atï. Pri pouívaní Turbo-<br />

CAD-u Professio<strong>na</strong>l ani architekti nevyjdú<br />

s prázdnymi rukami. Obsahuje vyše<br />

10 000 CAD, 3000 ACIS symbolov a<br />

ve¾mi oceníte aj jeho variabilnos pri<br />

<strong>na</strong>èítavaní výkresov z iných programov.<br />

K základným funkciám patrí monos<br />

priestorového modelovania (booleov<strong>sk</strong>é<br />

operácie), vyahovanie <strong>na</strong>kresleného<br />

pôdorysu do priestoru cez „EX-<br />

TRUDE“, <strong>sk</strong>osenie a zaoblenie hrán pri<br />

3D telesách, rýchle <strong>sk</strong>rývanie hrán vrátane<br />

prieniku dvoch telies, kreslenie<br />

2D výkresov, rozdelenie si pracovného<br />

prostredia <strong>na</strong> hladiny, èo sú funkcie,<br />

ktoré ponúkajú podstatne drahšie<br />

programy.<br />

Je schopný importova a exportova<br />

súbory v mnostve formátov,<br />

ponúka širokú paletu moností S<strong>na</strong>p,<br />

pod¾a potreby si aktivujete tú, ktorú<br />

potrebujete pri aktuálnej operácii.<br />

TURBOCAD PROFESSIONAL V PRA−<br />

XI? Hlavne sa ho netreba bá. Keï<br />

budete pomaly prenika do prostredia,<br />

kde <strong>sk</strong>rýva funkcie, ktoré ve¾mi<br />

oceníte, budete <strong>na</strong>dšení, èo všetko<br />

dokáe. Ja som ocenil ve¾mi jednoduché<br />

vytváranie si vlastných 3D symbolov,<br />

ich následné ukladanie do kniníc<br />

a následnú prácu s nimi. Zároveò,<br />

keï som si <strong>na</strong> výkres poumiestòoval<br />

predmety ako nárys, pôdorys a bokorys<br />

a k tomu ešte nejaký 3D obrázok,<br />

keï som zmenil nejakú hodnotu <strong>na</strong><br />

ktoromko¾vek obrázku, automaticky<br />

sa mi zmenili všetky kóty, ve¾kosti<br />

súvisiace s tým predmetom.<br />

V praxi som sa stretol s ve¾a firmami,<br />

ktoré majú kuchyn<strong>sk</strong>é štúdiá a pracujú<br />

jed<strong>na</strong>k v zastaraných programoch,<br />

ktoré nepo<strong>sk</strong>ytujú dostatoèný<br />

komfort pri <strong>na</strong>vrhovaní pred zákazníkom,<br />

alebo nepracujú vôbec. Spolu s<br />

týmto produktom sa v balíku dodáva<br />

aj produkt FloorPlan3D. Bol som prekvapený,<br />

s akou jednoduchosou a preh¾adnosou<br />

sa dajú ve¾mi rýchlo v tomto<br />

programe vytvori vizualizácie èi u<br />

kancelárie, kuchyne, alebo iných priestorov.<br />

Firma Špi<strong>na</strong>r-software, od ktorej<br />

som si produkt zakúpil, zabezpeèuje<br />

aj predaj u hotových kniníc pre<br />

kuchyne, kúpe¾ne, vstavané <strong>sk</strong>rine, kancelárie.<br />

Na prácu s produktom TurboCAD/<br />

FloorPlan3D nepotrebujete ve¾ké<br />

<strong>sk</strong>úsenosti s prácou v oblasti aplikácií<br />

CAD. Pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie je<br />

ve¾mi preh¾adné a jeho intuitívne pouívanie<br />

zvládne i laik v priebehu<br />

nieko¾kých hodín.<br />

Balík programu TurboCAD ponúka<br />

automatické kreslenie stien, okien,<br />

dverí, ktoré sú v databáze, automatický<br />

výpoèet plôch miestnosti a stien,<br />

monos osadenia schodí<strong>sk</strong> a striech a<br />

mnoho 3D prvkov, ktorými dotvoríme<br />

interiér do takej predstavy, akú nosíme<br />

vo svojich myšlienkach.<br />

Nemáme potrebný prvok, nepáèia<br />

sa nám ponúkané textúry? Takisto<br />

som ne<strong>na</strong>šiel väèší problém. V TurboCAD<br />

Professio<strong>na</strong>l som si prvok vymodeloval<br />

ve¾mi jednoducho, exportoval<br />

do FloorPlanu a tam uloil do<br />

svojej kninice. A farby? Špi<strong>na</strong>r-software<br />

po<strong>sk</strong>ytuje celu škálu farieb drevín,<br />

podlahovín, èalúnnických látok,<br />

obkladov, pracovných kuchyn<strong>sk</strong>ých<br />

dosiek a pod. Myslím, e ich paleta<br />

uspokojí kadého záujemcu o prácu s<br />

týmto produktom. Vývojovým prostredím<br />

TurboCAD-u je Visual Basic.<br />

Keï <strong>na</strong>vrhneme interiér, dostaneme<br />

aktuálny výpis prvkov cez tabu¾ku,<br />

ktorú si vytvoríme sami alebo pouijeme<br />

tú, ktorú nám ponúka program.<br />

V tabu¾ke máme výpis jednotlivých<br />

prvkov, ich cenu, ve¾kos, plochu v m 2 ,<br />

poèet kusov. A všetky tieto hodnoty<br />

môeme meni v závislosti od svojich<br />

poiadaviek.<br />

Ukonèenú alebo èiastoènú prácu je<br />

z TurboCAD-u schopný pouívate¾<br />

automaticky pripoji ako prílohu<br />

výkresového súboru do elektronickej<br />

pošty a odosla svojmu partnerovi.<br />

Ïalšia z moností je výkres z Turbo-<br />

CAD-u automaticky vyexportova ako<br />

internetovú stránku (HTML). Zákazník<br />

pripojený <strong>na</strong> internet sa môe v<br />

ktorejko¾vek èasti sveta okamite pozrie<br />

<strong>na</strong> návrh svojho projektanta<br />

a konzultova s ním prípadné zmeny.<br />

ZÁVER. Osobne pracujem v nábytkár<strong>sk</strong>ej<br />

oblasti a venujem sa kresleniu<br />

výkresov v oblasti interiérov, dielen<strong>sk</strong>ých<br />

výkresov, perspektív a modelovaniu<br />

interiérov v 3D a neviem si<br />

predstavi, e by som v súèasnosti<br />

pracoval v nieèom inom.<br />

Miroslav Zimen<br />

Archív Ing. Píša<br />

Archív Ing. Pavelek<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Minimálne odporúèané: Windows<br />

95/98/NT4/ME/2000/XP, procesor Pentium,<br />

64 MB RAM (radšej 128 – 256 MB RAM<br />

<strong>na</strong> prácu s väèšími výkresovými súbormi 3D),<br />

asi 150 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, Super<br />

VGA (rozlíšenie 1024 × 768, High Color<br />

16 bit), 4× CD−ROM mechanika (32 bit<br />

drivers), myš (IntelliMouse), MS Internet<br />

Explorer <strong>na</strong> registráciu<br />

Impot/export: DWG, DXF, DGN, 3DS, IGES,<br />

PLT, EPS, VRML, FCD, FCW, SAT, WMF, CGM,<br />

MTX...<br />

Ce<strong>na</strong>: 34 900 Sk<br />

Zapoièal: Špi<strong>na</strong>r Software<br />

10/2002 PC REVUE 95

S O F T W A R E<br />

SMS klient<br />

Ide o program, ktorý vám umoòuje pohodlne komunikova<br />

pomocou SMS správ. Na posielanie SMS<br />

nepotrebujete pouíva mobilný telefón – správy<br />

spravujete z poèítaèa. Máte tak preh¾ad o odoslaných<br />

i prijatých správach, pretoe tie sa ukladajú<br />

do databázy. Oproti vo¾ným SMS brá<strong>na</strong>m máte<br />

výhodu v tom, e SMS správy môete cez poèítaè aj<br />

prija a môete <strong>na</strong>stavi automatickú odpoveï <strong>na</strong><br />

prijatú správu. Navyše máte istotu, e správa <strong>sk</strong>utoène<br />

dôjde k adresátovi.<br />

Pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie programu SMS klient<br />

Program SMS klient je urèený hlavne pre podnikový<br />

sektor, <strong>na</strong>pr. cestovné kancelárie, obchodné a mediálne<br />

spoloènosti. Výhodou pre takéto organizácie<br />

je monos hromadného zasielania SMS, organizácia<br />

súaí alebo hlasovaní. Súèasou programu je SMS<br />

adresár, pomocou ktorého môete jednoducho zasiela<br />

správy všetkým vašim klientom.<br />

Pokia¾ vám klienti chcú posla SMS správu, potom<br />

ju v štandardnej dodávke programu pošlú <strong>na</strong><br />

jednotné telefónne èíslo (0907 976 281). Keïe toto<br />

èíslo je jedno spoloèné pre viacerých pouívate¾ov<br />

programu SMS klient, rozlišuje sa konkrétny adresát<br />

správy pomocou tzv. kódu. Kód súvisí s tým,<br />

aké profily si vytvoríte v programe SMS klient pri<br />

jeho <strong>na</strong>stavení. My sme si pri <strong>sk</strong>úškach vytvorili<br />

profil pod názvom PCR. Pokia¾ sa k nám mala SMS<br />

dosta, musela sa zaèí<strong>na</strong> kódom PCR, za ktorým<br />

<strong>na</strong>sledoval text správy. Na to treba myslie a klientom<br />

to vysvetli. Pokia¾ pošlete SMS bez kódu, správa<br />

sa dostane len <strong>na</strong> všeobecný server prevádzkovate¾a<br />

programu SMS klient, no k vám urèite nie.<br />

V rámci mesaèného poplatku dostávate limit <strong>na</strong><br />

5000 prijatých SMS, odosielanie SMS vás vyjde od<br />

1,40 do 1,70 Sk bez DPH pod¾a toho, aké mnostvo<br />

odoslaných SMS správ si objednáte. Ce<strong>na</strong> 1,70 Sk<br />

platí pri poète od 500 do 3000 správ, suma 1,40 Sk<br />

je platná pri mnostve <strong>na</strong>d 10 000 SMS.<br />

Pokia¾ si to prajete, môe by správa posielaná aj<br />

<strong>na</strong> vaše telefónne èíslo. V tomto prípade je registrácia<br />

programu drahšia asi o 4000 Sk bez DPH a<br />

dodávate vlastnú SIM kartu. Nastavenie programu<br />

je potom úplne <strong>na</strong> vás – podmienkou nemusí by<br />

ani nevyhnutnos zasielania identifikaèného kódu<br />

zo strany vašich zákazníkov.<br />

V pouívate¾<strong>sk</strong>om rozhraní si môete jednotlivé<br />

SMS správy zvýrazòova, podporovaná je funkcia<br />

losovania urèeného poètu spomedzi prijatých<br />

správ. Adresár v programe SMS klient je moné<br />

exportova ako textový súbor, funkcia importu adresára<br />

však nie je zaradená. Výhodná je monos<br />

kategorizova záz<strong>na</strong>my v adresári.<br />

Program SMS klient si môete vy<strong>sk</strong>úša aj vy. Dá<br />

sa stiahnu z adresy <strong>www</strong>.dataintech.com/smsdown.<br />

html. Nájdete ho aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom CD Revue v tomto<br />

èísle èasopisu. Demonštraèná verzia programu má<br />

obmedzenie v tom, e si môete vytvori len dva<br />

profily a do kadého z nich môete prija maximálne<br />

pä SMS správ.<br />

Monosti SMS servera, <strong>na</strong> ktorom beí SMS<br />

klient, sú, prirodzene, širšie. Pomocou neho je<br />

moné posiela aj obrázkové SMS, logá operátorov<br />

alebo zvonenia. Dajú sa vytvára samostatné<br />

SMS brány <strong>na</strong> vnútrofiremnú komunikáciu, objednávkové<br />

systémy elektronického obchodovania,<br />

implementova SMS brány do softvérových aplikácií<br />

a pod.<br />

Ce<strong>na</strong>: registraèný poplatok 5000 Sk bez DPH, mesaèný paušál<br />

200 Sk bez DPH. V cene paušálu je 5000 prijatých SMS.<br />

Za kadých 1000 prijatých SMS správ <strong>na</strong>d limit je ce<strong>na</strong> 200 Sk<br />

bez DPH. Odoslanie SMS stojí od 1,40 po 1,70 Sk bez DPH za<br />

správu pod¾a objed<strong>na</strong>ného mnostva.<br />

Výrobca: DATAinTECH, Košice<br />

Ondrej Macko<br />

96 PC REVUE 10/2002

S O F T W A R E<br />

2 × CD Špidla<br />

MP3 <strong>na</strong> plný plyn 2<br />

Na CD s názvom MP3 <strong>na</strong> plný plyn 2<br />

nájdete mnostvo programov shareware<br />

a freeware, ktorých spoloèným<br />

menovate¾om je nejaká súvislos<br />

s populárnym hudobným formátom<br />

MP3. To zahàòa prehrávaèe,<br />

editory, programy <strong>na</strong><br />

prevod <strong>sk</strong>ladieb z CD priamo<br />

do MP3, rozlièné katalogizéry<br />

a podobne. CD<br />

obsahuje spolu 216 takýchto<br />

programov.<br />

CD sa spustí po vloení<br />

do mechaniky a ponúkne<br />

príjemne vyzerajúci ovládací program.<br />

Ten zobrazuje základné údaje o<br />

kadom programe, umoòuje program<br />

spusti a kopírova <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>.<br />

Navyše <strong>na</strong> prvý poh¾ad vidie, pre<br />

ktorý operaèný systém je<br />

program urèený. Uitoèný<br />

je aj filter, ktorý umoòuje<br />

vybera programy<br />

len pre operaèné systémy<br />

MS DOS, Windows 3.x<br />

alebo Windows 9x/NT.<br />

Spolu s týmto CD dostanete<br />

aj ïalšie s názvom 10<br />

hodín èe<strong>sk</strong>é a sloven<strong>sk</strong>é<br />

hudby v MP3 formátu. Obsahuje<br />

presne to, èo s¾ubuje<br />

názov – mnostvo<br />

hudby v pestrom ánrovom<br />

zloení, z ktorého si<br />

urèite kadý vyberie. O niektorých<br />

interpretoch sa dozviete z CD aj viac,<br />

mnohí ponúkajú aj akordy ku <strong>sk</strong>ladbám<br />

a fotografie z ich èinnosti.<br />

Hráèùv ráj: Sportovní hry<br />

Toto CD obsahuje 121 shareware<br />

a freeware hier<br />

so športovou tematikou.<br />

Programy pokrývajú témy<br />

od atletiky cez ba<strong>sk</strong>etbal,<br />

baseball, golf, hokej<br />

a po preteky automobilov<br />

a kozmických lodí.<br />

CD sa spustí po vloení do mechaniky<br />

a ponúkne príjemne vyzerajúci<br />

ovládací program. Ten zobrazuje<br />

o kadom programe základné údaje,<br />

umoòuje program spusti a kopírova<br />

<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Navyše <strong>na</strong> prvý poh¾ad<br />

vidie, pre ktorý operaèný systém je<br />

program urèený. Uitoèný je aj filter,<br />

ktorý umoòuje vybera programy<br />

len pre operaèné systémy MS DOS,<br />

Windows 3.x alebo Windows 9x/NT.<br />

Peter Kováè<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

CD: Autoškola<br />

Ak sa chystáte absolvova prípravu a<br />

<strong>sk</strong>úšky <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie vodiè<strong>sk</strong>ého oprávnenia,<br />

potom Autoškola môe by pre<br />

vás dobrým pomocníkom. Nájdete tu<br />

zákony týkajúce sa dopravy, preh¾ad<br />

ich novelizácie, dopravné z<strong>na</strong>èky, dopravné<br />

situácie a <strong>sk</strong>úšobné testy. CD<br />

je èiastoène multimediálne – <strong>na</strong>pr. pri<br />

riešení dopravnej situácie sa vyuíva<br />

animácia. Látka i <strong>sk</strong>úšobné testy sa<br />

týkajú záujemcov o vodiè<strong>sk</strong>ý preukaz<br />

všetkých <strong>sk</strong>upín. Preberaná látka je<br />

pritom schválená Ministerstvom dopravy,<br />

pôšt a telekomunikácií SR.<br />

Program Autoškola sa pouíva<br />

beným spôsobom – <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong>inštalujete<br />

program (<strong>na</strong>hrajú sa <strong>na</strong>pr. niektoré<br />

fonty a ovládaèe) a potom ho<br />

spustíte priamo z CD média. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, e CD médium musí by pri<br />

pouívaní stále v mechanike. Po spustení<br />

<strong>na</strong>stáva prvá fáza programu –<br />

prezentácia reklamných sponzorov.<br />

Tá trvá takmer 30 sekúnd a nedá sa<br />

preruši. Potom u môete pristúpi<br />

ku <strong>sk</strong>utoènej výuèbe. Kliknutím <strong>na</strong> logo<br />

sponzora spustíte blišiu prezentáciu<br />

sponzora.<br />

Základnú obrazovku programu tvoria<br />

štyri okná. Pravé horné je urèené<br />

pre zákony a vyhlášky o doprave. Mô-<br />

ete sa rozhodnú pre ich úplné znenie<br />

alebo zobrazi len novelizácie.<br />

K dispozícii sú tie testovacie otázky.<br />

Pri testovaní si vyberáte z troch odpovedí<br />

– správnos vašej vo¾by vidíte<br />

okamite. Èas <strong>na</strong> rozhodovanie nie je<br />

nijako obmedzený.<br />

¼avé horné okno je vyèlenené pre<br />

dopravné z<strong>na</strong>èky. Môete si overi<br />

ich výz<strong>na</strong>m a opä sa da vy<strong>sk</strong>úša.<br />

Pri vysvet¾ovaní výz<strong>na</strong>mu sú dopravné<br />

z<strong>na</strong>èky kategorizované do deviatich<br />

<strong>sk</strong>upín (príkazové, zákazové a<br />

pod.). Testovanie prebieha tak, ako<br />

sme u uviedli.<br />

Pravé spodné okno obsahuje èas<br />

<strong>na</strong> riešenie kriovatiek. Tá je pre vodièa<br />

asi <strong>na</strong>jdôleitejšia a z programovej<br />

stránky je zvládnutá dobre.<br />

Vyberáte si zo 40 dopravných situácií<br />

a pomocou animácie si zobrazíte<br />

sled pohybu jednotlivých vozidiel.<br />

Simuluje sa situácia, e sedíte v uèebni<br />

a diaprojektor premieta pohyb<br />

vozidiel. V èasti urèenej <strong>na</strong> testovanie<br />

potom odpovedáte <strong>na</strong> otázku<br />

typu: „Ktoré auto prejde cez kriovatku<br />

ako druhé?“<br />

Posledné okno je urèené <strong>na</strong> simuláciu<br />

<strong>sk</strong>úšobného testu. V tomto prípade<br />

si vyberáte <strong>sk</strong>upinu, o ktorú sa pri<br />

zí<strong>sk</strong>aní vodiè<strong>sk</strong>ého preukazu zaujímate.<br />

Potom dostanete test a máte 20<br />

minút <strong>na</strong> jeho vyplnenie. Ubiehajúci<br />

èas vidíte v grafickej forme. Správnos<br />

odpovedí sa nedozviete okamite, ale<br />

a po dokonèení celého testu. Pokia¾<br />

chcete, môete si odmeriavanie èasu<br />

vypnú – to je výhodné hlavne pre<br />

zaèiatoèníkov.<br />

Autor programu s¾ubuje priebenú<br />

aktualizáciu pomocou internetovej<br />

stránky <strong>www</strong>.peetee.<strong>sk</strong>. Súèasou dodávky<br />

je dvojstranový opis inštalácie,<br />

návod <strong>na</strong> pouitie, riešenie niektorých<br />

problémov a postup pri aktualizácii<br />

programu. Na túto aktualizáciu<br />

musíte odosla vyplnenú registraènú<br />

kartu.<br />

-om-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Poiadavky <strong>na</strong> prevádzkovanie programu:<br />

PC s CD−ROM mechanikou, operaèný systém<br />

Windows 95, 98, Me, NT, 2000, XP, grafic−<br />

ká karta s rozlíšením 800 × 600 bodov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 499 Sk s DPH<br />

Zapoièal: Cenega Slovakia, spol. s r. o.<br />

10/2002 PC REVUE 97

S O F T W A R E<br />

Web Jet – ma<strong>na</strong>ment (webového) obsahu<br />

ÈO JE TO WEB JET? Hneï <strong>na</strong> úvod<br />

treba uvies, e Web Jet nie je typický<br />

nástroj z kategórie produktov oz<strong>na</strong>èovanej<br />

termínom Content Ma<strong>na</strong>gement<br />

System. Prakticky ide o systém<br />

urèený <strong>na</strong> rýchly vývoj a ne<strong>sk</strong>oršiu jednoduchú<br />

správu „klasických“ firemných<br />

prezentácií. Web Jet bol od zaèiatku<br />

vyvíjaný s prihliadnutím <strong>na</strong> ich<br />

špecifické poiadavky a tomu bola prispôsobená<br />

nielen koncepcia, ale aj<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie a celková filozofia<br />

práce so systémom. Na druhej<br />

strane to však nez<strong>na</strong>mená, e prostredníctvom<br />

Web Jetu nepostavíte <strong>na</strong>príklad<br />

spravodaj<strong>sk</strong>ý server, ale, úprimne<br />

povedané, nebude to ono.<br />

PREÈO WEB JET? Na zaèiatku bolo<br />

strohé konštatovanie. Všetky firemné<br />

prezentácie sú z poh¾adu štruktúry a<br />

poiadaviek <strong>na</strong> funkènos zo strany<br />

ich prevádzkovate¾ov viac-menej identické.<br />

V drvivej väèšine ide o nieko¾ko<br />

dokumentov zaradených do kategórií,<br />

upravených pod¾a urèitých pravidiel<br />

vyplývajúcich z corporate image<br />

prevádzkovate¾a. Tieto dokumenty je<br />

obèas potrebné upravi, prípadne<br />

prida nové alebo vyradi tie neaktuálne.<br />

V dokumentoch treba vyh¾adáva,<br />

prístup k niektorým dokumentom<br />

je zas vhodné umoni len urèitým<br />

(registrovaným) návštevníkom.<br />

Ve¾mi príjemné je umoni návštevníkom<br />

odosla e-mail prostredníctvom<br />

webového formulára. Na škodu nie sú<br />

ani štatistiky návštevnosti alebo nástroj<br />

<strong>na</strong> hromadné odosielanie správ<br />

elektronickej pošty. Niè viac, niè<br />

menej. A presne toto Web Jet zvládne<br />

<strong>na</strong> výbornú.<br />

PRE VÝVOJÁROV. Na strane vývojára<br />

predstavuje Web Jet ucelený systém,<br />

komplexne riešiaci problémy spojené<br />

s vývojom webových lokalít. Èas<br />

vývoja je moné <strong>sk</strong>ráti <strong>na</strong> minimum.<br />

Vývojár u nemusí objavova objavené.<br />

K dispozícii je mnoi<strong>na</strong> modulov riešiaca<br />

drvivú väèšinu programátor<strong>sk</strong>ých<br />

úloh èasto sa vy<strong>sk</strong>ytujúcich v praxi,<br />

poènúc fulltextovým vyh¾adávaním a<br />

po systém pouívate¾<strong>sk</strong>ých úètov.<br />

Vývoj je rýchly a lacný. Menej programátor<strong>sk</strong>ej<br />

práce má v koneènom<br />

dôsledku za následok menej chýb <strong>na</strong><br />

výstupe.<br />

PRE PREVÁDZKOVATE¼OV. Pre prevádzkovate¾ov<br />

webových lokalít predstavuje<br />

Web Jet vo¾nos. U nikdy<br />

viac nebude treba èaka, kým tretia<br />

spoloènos, poverená správou webovej<br />

lokality, spracuje dodané materiály.<br />

Všetky obsahové úpravy je moné<br />

vykonáva in-house, èo z<strong>na</strong>mená nielen<br />

èasové, ale aj fi<strong>na</strong>nèné úspory.<br />

Preèo by ¾udia z marketingového oddelenia<br />

nemohli aktualizova tlaèové<br />

správy? Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie je ve¾mi<br />

jednoduché a ten, kto zvládne textový<br />

editor, nevyhnutne zvládne aj<br />

Web Jet.<br />

TECHNOLÓGIA. Z poh¾adu pouitej<br />

technológie predstavuje Web Jet od<br />

platformy nezávislé a škálovate¾né<br />

riešenie. Technologickou platformou<br />

je Java v spojení s ¾ubovo¾ným SQL<br />

databázovým strojom. Štandardne je<br />

Web Jet prevádzkovaný <strong>na</strong> platforme<br />

Tomcat + MySQL. Na uvedenej dvojici<br />

je moné Web Jet <strong>na</strong>inštalova a<br />

pripravi <strong>na</strong> prácu v priebehu necelej<br />

polhodiny. Osobne som sa po zlých<br />

<strong>sk</strong>úsenostiach s inými produktmi <strong>na</strong>jviac<br />

obával procesu vytvorenia prázdnej<br />

databázy, ale všetky príkazy SQL<br />

zbehli <strong>na</strong> prvý pokus bez <strong>na</strong>jmenších<br />

problémov. O hardvérových poiadavkách<br />

nemá zmysel di<strong>sk</strong>utova,<br />

pretoe sú silne závislé od zvolenej<br />

platformy a poadovaného výkonu.<br />

Na tomto mieste treba zdôrazni fakt,<br />

e Web Jet, aj keï je z dielne sloven<strong>sk</strong>ej<br />

spoloènosti, je dodávaný spoloène<br />

s kompletnou dokumentáciou, ponúkajúcou<br />

miestami <strong>na</strong> prvý poh¾ad<br />

struèný, ale obsahovo dostatoèný<br />

opis všetkých jeho vlastnosti vrátane<br />

opisu postupu pri inštalácii. Takýto<br />

„luxus“ nie je zväèša pri sloven<strong>sk</strong>ých<br />

produktoch, ktoré sú <strong>na</strong> trh uvádzané<br />

takpovediac za behu, vdy samozrejmý.<br />

98 PC REVUE 10/2002

AKO TO FUNGUJE? Ve¾mi jednoducho.<br />

Z koncepènej stránky Web Jet<br />

odde¾uje obsah od vzh¾adu prostredníctvom<br />

ve¾mi jednoduchého, ale<br />

zato <strong>na</strong> tento úèel funkèného mechanizmu<br />

formátovacích šablón. Ich<br />

úpravou je moné ve¾mi rýchlo vyko<strong>na</strong><br />

zmeny výzoru celej webovej lokality.<br />

Existujú dva druhy formátovacích<br />

šablón. Prvú <strong>sk</strong>upinu tvoria tzv.<br />

HTML šablóny, ktoré pripravuje dizajnér,<br />

resp. grafik. Takúto šablónu si<br />

môete predstavi ako „klasický“<br />

webový dokument s tým, e <strong>na</strong> mieste,<br />

kde sa bude <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>príklad<br />

hlavièka alebo <strong>na</strong>vigácia, je vloená<br />

špeciál<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èka. Takýchto „špeciálnych“<br />

objektov a k nim prislúchajúcich<br />

z<strong>na</strong>èiek je spolu pä. Druhým<br />

typom šablóny sú tzv. virtuálne<br />

šablóny, ktoré urèujú, akým obsahom<br />

budú <strong>na</strong>hradené z<strong>na</strong>èky umiestnené v<br />

šabló<strong>na</strong>ch HTML. Pri kadom dopyte<br />

<strong>na</strong> webový dokument potom Web Jet<br />

vykonáva nieko¾ko substitúcií <strong>na</strong><br />

základe pravidiel definovaných týmito<br />

šabló<strong>na</strong>mi. V okamihu, keï sú<br />

všetky príslušné šablóny definované,<br />

prichádza <strong>na</strong> rad práca pre redaktorov,<br />

ktorí Web Jet <strong>na</strong>plnia obsahom.<br />

Pre kadého redaktora je vytvorený<br />

samostatný úèet a sú mu pridelené<br />

prístupové práva. Neoddelite¾nou<br />

súèasou systému publikovania je<br />

mechanizmus schva¾ovania zmien,<br />

ktorý predstavuje nástroj <strong>na</strong> kontrolu<br />

jednotlivých redaktorov.<br />

ABY TO BOLO NAOZAJ RÝCHLE.<br />

Pre vývojárov je urèených nieko¾ko<br />

predpripravených modulov a šablón<br />

riešiacich klasické úlohy spojené s<br />

tvorbou firemných prezentácií (tab. 1).<br />

Nemá zmysel ich podrobne rozobera,<br />

azda je len potrebné zdôrazni,<br />

e monosti Web Jetu nimi nie sú<br />

nijako obmedzené. Nikomu nebude<br />

nikto bráni doprogramova presne<br />

to, èo potrebuje.<br />

Tabu¾ka 1:<br />

fulltextové vyh¾adávanie<br />

verzia pre tlaè<br />

štatistika prístupov<br />

direct mailing<br />

kalendáre<br />

systém schva¾ovania obsahových<br />

zmien<br />

mapa webového sídla<br />

spracovanie webových formulárov<br />

ochra<strong>na</strong> èastí webového sídla <strong>na</strong><br />

základe pouívate¾<strong>sk</strong>ého me<strong>na</strong><br />

a hesla<br />

mechanizmus schva¾ovania obsahu<br />

dokumentov<br />

SUMMA SUMMARUM. Výber je <strong>na</strong><br />

vás. Ak potrebujete riešenie rýchlo<br />

alebo chcete ma obsah pod svojou<br />

kontrolou a nechcete by závislí od<br />

tretej spoloènosti, Web Jet je pre vás<br />

jednou z moných alter<strong>na</strong>tív. Vo svojej<br />

triede ponúka jeden z <strong>na</strong>jlepších<br />

koeficientov ce<strong>na</strong>/monosti.<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

základný balík Web Jet Core: 34 990 Sk<br />

Dodávate¾:<br />

InterWay, s. r. o. (http://<strong>www</strong>.interway.<strong>sk</strong>/)<br />

Richard Willmann

S O F T W A R E<br />

Lasso<br />

Webový engine<br />

Webové aplikácie sú od tých <strong>na</strong>tívnych<br />

odlišné vo viacerých smeroch. Pri<br />

ich vývoji sa rieši ve¾ké mnostvo<br />

iných, s ich primárnou funkcio<strong>na</strong>litou<br />

vôbec nesúvisiacich úloh. Ide <strong>na</strong>jmä o<br />

úlohy spojené s validáciou pouívate¾<strong>sk</strong>ého<br />

vstupu alebo ochranou pred<br />

útokmi typu DoS, ktoré sú v praxi<br />

èasto podceòované. Práve táto <strong>sk</strong>utoènos<br />

je primárnym dôvodom, preèo sú<br />

webové aplikácie v koneènom dôsledku<br />

drahšie, prièom ich bezpeènos nie<br />

je v mnohých prípadoch <strong>na</strong> dostatoènej<br />

úrovni. V kontexte s tým sa treba<br />

zamyslie, kde <strong>na</strong>stala chyba. Je to<br />

chyba aplikaèného programátora, ktorý<br />

nedostatoène <strong>sk</strong>ontroloval vstupné<br />

dáta? Alebo je to chyba iného programátora,<br />

ktorý tomu aplikaènému nedal<br />

potrebné nástroje <strong>na</strong> to, aby sa takejto<br />

hrubej chyby vôbec dopustil? Áno, je<br />

to vo výbere toho správneho nástroja.<br />

Aplikaèní programátori by nemali<br />

„programova“. Aplikaèní programátori<br />

by mali tvori. A keï tvori pre<br />

web, tak Lasso je jednou z moností.<br />

SPRÁVNY NÁSTROJ. V kontexte s<br />

monosou výberu pri vývoji webových<br />

aplikácií sa za posledných nieko¾ko<br />

rokov situácia priam dramaticky zmenila.<br />

Èasy, keï jedinou monosou, ako<br />

oivi i<strong>na</strong>k statické dokumenty, bola<br />

„technológia“ CGI v spojení s Perlom,<br />

sú nenávratne za <strong>na</strong>mi. Vývojár<strong>sk</strong>ych<br />

nástrojov a rôznych frameworkov je<br />

èoraz viac. Treba si len správne vybra.<br />

Súèasné trendy sa nesú v z<strong>na</strong>mení<br />

škálovate¾nosti a platformovej nezávislosti.<br />

V èom však väèši<strong>na</strong> nástrojov zaostáva,<br />

sú vlastnosti riešiace, prípadne<br />

zjednodušujúce riešenie úloh typických<br />

pre webové aplikácie. Ešte raz: je to len<br />

o správnom výbere.<br />

ÈO JE TO LASSO? Je to jed<strong>na</strong> z moných<br />

alter<strong>na</strong>tív. Alter<strong>na</strong>tív, ako jednoducho,<br />

rýchlo a <strong>na</strong>jmä pohodlne vyvíja<br />

robustné webové aplikácie. Lasso<br />

nie je moné priamo prirov<strong>na</strong> k bene<br />

pouívaným nástrojom, ako je <strong>na</strong>príklad<br />

programovací jazyk PHP alebo<br />

„technológia“ ASP. Lasso je <strong>sk</strong>rátka iné.<br />

Koncepciou i monosami, ktoré ponúka.<br />

A èo je ešte dôleitejšie, Lasso oslovuje<br />

inú cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu. Cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu<br />

tých <strong>na</strong>ozajstných aplikaèných<br />

programátorov. Programátorov, ktorí<br />

de facto neprogramujú.<br />

Pre jednoduchos a z dôvodu, e sa<br />

nieko¾ko rokov zaoberám vývojom<br />

aplikácií v jazyku PHP, sa pokúsim <strong>na</strong><br />

nieko¾kých príkladoch prezentova<br />

to, v èom je Lasso odlišné.<br />

KONCEPCIA. Hneï prvý rozdielom je<br />

architektúra. K¾úèový je v tomto kontexte<br />

tzv. konektor, ktorý si môete<br />

predstavi ako urèité prepojenie medzi<br />

webovým serverom a jadrom Lassa.<br />

Konektory sú dnes dostupné len pre<br />

platformu Windows a Mac OS X a webové<br />

servery Apache, Webstar a Internet<br />

Information Server. V blízkej budúcnosti<br />

by mali by uvedené konektory<br />

aj pre platformu Linux. Priamo podporovaná<br />

bude distribúcia RedHat. Tu<br />

treba zdôrazni, e API je otvorené a<br />

dobre zdokumentované. Konektor si<br />

môe <strong>na</strong>písa prakticky ktoko¾vek. Priamou<br />

súèasou Lassa je embedded verzia<br />

databázového stroja MySQL. Túto<br />

vlastnos oceníte <strong>na</strong>jmä v prípade, ak<br />

budete dodáva aplikáciu urèenú práve<br />

pre tento databázový stroj, keï <strong>na</strong> strane<br />

vašich zákazníkov nebude okrem samotného<br />

Lassa potrebné niè inštalova.<br />

DATABÁZOVÉ STROJE. Monolitická<br />

architektúra jadra umonila implementáciu<br />

„pravého“ poolingu databázových<br />

konekcií. Podporovaných je viacero<br />

databázových strojov (Microsoft<br />

SQL, FileMaker, PrimeBase, OpenBase...).<br />

Èo ma príjemne prekvapilo, bola existencia<br />

abstraktnej vrstvy <strong>na</strong> prácu s<br />

databázovými strojmi. Táto otázka je<br />

èasto riešená prostredníctvom tretích<br />

kniníc. Jej priame zaèlenenie do Lassa<br />

umoòuje programátorom vyvíja <strong>na</strong><br />

databázovom stroji nezávislé aplikácie.<br />

Prechod <strong>na</strong> inú databázovú platformu<br />

je jednoduchý a bezbolestný. Ïalšou<br />

zaujímavou vlastnosou je systém<br />

umoòujúci definíciu pravidiel, <strong>na</strong><br />

základe ktorých je moné zakáza<br />

vykonávanie urèitých dopytov SQL<br />

alebo jednotlivých príkazov jazyka<br />

LDML (pozri ïalej). Toto je vlastnos,<br />

ktorú som u dlho h¾adal. A nemyslím,<br />

e som sám.<br />

PROGRAMOVANIE. Lasso ponúka<br />

tzv. Lasso Dy<strong>na</strong>mic Markup Language.<br />

Ide o jednoduchý, <strong>na</strong> z<strong>na</strong>èkách zalo-<br />

ený „programovací“ jazyk. Z<strong>na</strong>èky sú<br />

rozdelené do nieko¾kých základných<br />

kategórií a sú oz<strong>na</strong>èené <strong>na</strong>jmä pre zaèí<strong>na</strong>júcich<br />

programátorov prijate¾nejšími<br />

názvami, ako to je <strong>na</strong>príklad v prípade<br />

PHP. Osobne som však pri ich<br />

názvosloví ne<strong>na</strong>šiel nijakú a<strong>na</strong>lógiu s<br />

tým, èo u poznám (Perl, Python, PHP,<br />

C, Java, Visual Basic, Bash, Pascal...). Na<br />

jednej strane je síce príjemné, e zvolené<br />

názvy sú „výstinejšie“, ale pre mòa<br />

a ¾udí, ktorí u nejaký èas programujú,<br />

je to zbytoèná komplikácia. Názvoslovie<br />

je zvolené tak, aby samotný názov<br />

jednoz<strong>na</strong>ène identifikoval, <strong>na</strong> aký úèel<br />

jednotlivé z<strong>na</strong>èky slúia. Medzi jeho fanúšikmi<br />

budú, ako som u uviedol,<br />

<strong>na</strong>jmä zaèí<strong>na</strong>júci programátori, prípadne<br />

tí programátori, ktorí nikdy neprišli<br />

do styku s nišími programovacími jazykmi.<br />

Na druhej strane po nieko¾kých<br />

hodinách sa <strong>na</strong> to dá zvyknú. Èo sa<br />

týka objektovo orientovaného programovania,<br />

má Lasso <strong>na</strong>vrch. Podpora<br />

OOP v PHP nie je pod¾a môjho názoru<br />

<strong>na</strong>jšastnejšia a niektoré veci sa programujú<br />

vyslovene komplikovane. Oproti<br />

tomu Lasso bolo s prihliadnutím <strong>na</strong><br />

OOP vyvíjané hneï od zaèiatku a tomu<br />

zodpovedá aj výsledok. Medzi ïalšie<br />

oblasti, v ktorých Lasso svojimi vlastnosami<br />

vyniká, je práca s chybami.<br />

PHP implementuje funkèný, ale zato<br />

akopádny a nie príliš komfortný model.<br />

Naproti tomu v Lasso je moné<br />

nájs obdobu klasiky v podobe Try/<br />

Catch konštrukcií. Ïalšou vlastnosou,<br />

ktorú PHP úplne zanedbáva, je ochra<strong>na</strong><br />

duševného vlastníctva. Aplikácie Lasso<br />

je moné distribuova aj v inej ne<br />

„zdrojovej“ podobe. Samozrejme, <strong>na</strong> ich<br />

prevádzku je potrebný konektor pre<br />

príslušnú platformu a webový server.<br />

ADMINISTRÁCIA. V prípade PHP máte<br />

k dispozícii textový konfiguraèný<br />

súbor, v prípade Lassa komfortnú<br />

administrátor<strong>sk</strong>ú webovú konzolu.<br />

Ve¾mi príjemné sú <strong>na</strong>jmä nástroje <strong>na</strong><br />

prácu s databázami. Ide o nieko¾ko<br />

základných nástrojov <strong>na</strong> prezeranie a<br />

vytváranie tabuliek a databáz. Takýto<br />

základný balík je vdy vhodné ma<br />

poruke. V prípade Lassa je k dispozícii,<br />

a to aj v zdrojovom tvare, èo oceníte<br />

<strong>na</strong>jmä v okamihu, keï budete potrebova<br />

konzolu doplni o nové funkcie.<br />

ROZŠÍRITE¼NOS A PLATFOR−<br />

MOVÁ NEZÁVISLOS. Podobne ako<br />

v prípade PHP ponúka Lasso API pre<br />

jazyk C, prièom dopåòa Javu. V otázke<br />

platformovej nezávislosti je moné<br />

Lassu vytknú absenciu podpory pre<br />

Linux, ktorá je v súèasnosti zatia¾ nedostupná.<br />

RÝCHLOS. V tejto oblasti som, priznám<br />

sa, nerobil iadne testy, a preto<br />

vás musím odkáza <strong>na</strong> dokumenty<br />

<strong>na</strong>chádzajúce sa <strong>na</strong> webovom sídle<br />

Lassa. Všeobecne sa z grafov dalo vyèíta,<br />

e <strong>na</strong> platforme IIS hovorili výsledky<br />

v prospech Lassa.<br />

SUMMA SUMMARUM. Je to jed<strong>na</strong> z<br />

moných alter<strong>na</strong>tív. ia¾, viac po dvoch<br />

dòoch práce s Lassom poveda nemô-<br />

em. Na seriózne zhodnotenie kladov a<br />

záporov by bolo potrebné pracova s<br />

ním aspoò <strong>na</strong> jednom väèšom projekte,<br />

èo ani z èasových, ani z fi<strong>na</strong>nèných<br />

dôvodov nie je moné. Na druhej strane<br />

sa mi niektoré vlastnosti Lassa páèili<br />

a neviem sa zbavi pocitu, e to môe<br />

by zaujímavá alter<strong>na</strong>tíva pre programátorov.<br />

Podotýkam, e Lasso je komerèný<br />

produkt, ktorý nie je zadarmo.<br />

info@lassoce.com, <strong>www</strong>.lassoce.com<br />

<br />

100 PC REVUE 10/2002

S O F T W A R E<br />

Zoner Media Explorer 4.5 SELECT<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE<br />

Zoner Media Explorer 4.5 SELECT (ZME) je pokroèilý správca multimediálnych<br />

súborov. Výhodou je, e spracúvate údaje pod¾a ich<br />

obsahu, prièom tento program spracováva obrázky, zvuk i video.<br />

Prostredie programu ZME je podobné ako v prípade prie<strong>sk</strong>umníka<br />

z prostredia operaèného systému Windows 95/98. Rozdiel je v tom, e<br />

ZME prehliadne <strong>na</strong>stavenú zloku a v samostatnej èasti pod výpisom súborov<br />

zvolenej zloky zobrazí náh¾ady obrázkov, animácií a videa. Pri stlaèení tlaèidla<br />

myši <strong>na</strong> náh¾ade sa spustí príslušný prehliadaè multimediálneho súboru.<br />

V prípade všetkých podporovaných bitmapových a vektorových obrázkov<br />

je týmto prehliadaèom Zoner Viewer. Okrem týchto funkcií vie ZME aj zobrazi<br />

všetky obrázky v zloke, tlaèi jednotlivé obrázky i ich katalógy. ZME<br />

vytvára náh¾ady a umoòuje v prehliadaèi Zoner Viewer prehliada bitmapové<br />

súbory typu PCX, GIF (i animovaný), TIF, BMP, DIB, RLE, WPG, ICO,<br />

MAC, TGA, JPG, JPEG, PNG, BMI a PCD. Z vektorových súborov sú podporované<br />

typy WMF, EMF, ZBR, ZMF, ZCL a DWG. Zoner Media Explorer podporuje<br />

ïalej animované súbory typu AVI, FLI, FLC, MPG, MPEG, M1V, MPA,<br />

MPE, ENC, MOV, QT a audiosúbory typu WAV, MID, RMI, AU, SND, AIF, AIFC,<br />

AIFF, MP2 a MP3.<br />

Zoner Media Explorer pracuje podobne ako prie<strong>sk</strong>umník z operaèného systému<br />

Windows. Dokáe súbory kopírova, presúva, premenúva, maza, vytvára<br />

zloky atï. Ïalšími funkciami sú konverzia obrázkov do podporovaných bitmapových<br />

formátov, zme<strong>na</strong> farebnej håbky, typu kompresie, horizontálne a vertikálne<br />

zrkadlenie, otoèenie okolo stredu, zme<strong>na</strong> rozmerov obrázkov, ako i hromadná<br />

konverzia súborov. K dispozícii je aj premietanie súborov obsahu zloiek v abecednom<br />

poradí s <strong>na</strong>stavením automatického alebo manuálneho ovládania.<br />

Bitmapové efekty <strong>na</strong> úpravu <strong>sk</strong>enovaných obrázkov zahrnujú zmenu jasu a kontrastu,<br />

úpravu zloiek RGB, úpravu zloiek HSV, zaostrenie, rozostrenie, efekt pretlaèenia,<br />

prevod <strong>na</strong> škálu jednej farby, detekciu hrán a inverziu alebo podporu bitmapových<br />

filtrov. Takisto môete orezáva obrázky a zameriava sa <strong>na</strong> detaily.<br />

ZME je po inštalácii integrovaný do prostredia operaèného systému Windows.<br />

Dialóg pre konverziu, tlaè, vloenie do schránky a prezeranie obrázka<br />

si môete ¾ahko vyvola <strong>na</strong>pr. po stlaèení pravého tlaèidla myši.<br />

Na výstave Invex sa pripravuje predstavenie <strong>na</strong>jnovšej verzie Zoner<br />

Media Explorer 5. Tá obsahuje pokroèilé funkcie <strong>na</strong> zlepšovanie kvality digitálnych<br />

fotografií, disponuje výkonným tlaèovým systémom alebo exportom<br />

obrázkov èi celých albumov do súboru typu PDF. Zaujímavou funkciou<br />

bude aj podpora spracovania fotografií v digitálnych fotozberniach cez<br />

internet. Súèasou tejto funkcie bude toti výpoèet nákladov <strong>na</strong> vyhotovenie<br />

fotografie vo vybranej zberni. Blišie informácie o tomto programe sú <strong>na</strong>pr.<br />

<strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.zoner.<strong>sk</strong>/zme. Program sa bude dodáva v dvoch verziách –<br />

Home a Professio<strong>na</strong>l, ceny pre sloven<strong>sk</strong>ý trh budú urèené tesne pred jeho<br />

uvedením <strong>na</strong> trh – bude to v polovici októbra.<br />

-om-<br />

Dodávate¾: ZONER, s. r. o., Bratislava, tel./fax: 02/6381 1615, email:info@zoner.<strong>sk</strong><br />

10/2002 PC REVUE 101

GAMESY / RECENZIA<br />

Heroes of Might & Magic IV<br />

Zomrel krá¾, nech ije krá¾?<br />

U sú to desaroèia, èo bojová posadnutos dvoch<br />

vládcov znièila <strong>na</strong>šu starú vlas. Len nemnohí z<br />

mnostva tvorov unikli <strong>sk</strong>aze cez brány do iného<br />

sveta. Do sveta plného zelených lesov a lúk, svietiaceho<br />

slnka a zdravej prírody. Dúfali sme, e<br />

krutá <strong>sk</strong>úsenos nás pouèí a budeme si vái ivot<br />

v lá<strong>sk</strong>e a mieri. ia¾, ctibanosti a krutosti sa niektorí<br />

z nás nezbavili.<br />

V poslednom èase sa v <strong>na</strong>šom kraji dejú èudné<br />

veci. Objavujú sa vypálené dediny, poddaní sú týraní<br />

vysokými daòami a krutými trestami, lesy sú<br />

plné banditov a divných príšer. Mnohí z pánov<br />

znovu zaèí<strong>na</strong>jú medzi sebou bojova – o polia a<br />

pasienky, dedinky alebo len o také prázdne slovo,<br />

ako Èes bezpochyby je. A <strong>na</strong>jviac trpíme my obyèajní<br />

¾udia, ktorí sa dennodenne s<strong>na</strong>íme zabezpeèi<br />

ivobytie pre seba i svoje rodiny. Kedy sa<br />

nájde niekto, kto sa postaví <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu stranu a zastaví<br />

tie nekoneèné príkoria? Kto ukonèí nezmyselné<br />

boje? Mono to budeš ty, èo práve toto èítaš.<br />

Nabrús si meè alebo sekeru! Vylešti brnenie a<br />

štít! Prekefuj koòa! Naostri si èarodejnícku palièku,<br />

opráš staré kúzla a zabudnuté recepty <strong>na</strong> bylinkové<br />

odvary! Na obrazovky monitorov prichádza v<br />

poradí u štvrté pokraèovanie legendárnej ahovej<br />

stratégie Might and Magic. Prevte¾ sa do jedného z<br />

hrdinov a pokús sa vylieèi ohòom, meèom a kúzlami<br />

bolestivé vredy tejto krajiny. Na pokraèovania<br />

úspešných hier èakajú hráèi vdy ve¾mi netrpezlivo.<br />

ia¾, dos èasto sú výsledkom <strong>sk</strong>lamaní. Na štvrté<br />

pokraèovanie HOMAM sme my, èo sme si túto<br />

sériu ob¾úbili, èakali o to netrpezlivejšie, e ani<br />

jedno z predošlých pokraèovaní nás ne<strong>sk</strong>lamalo. Kadá<br />

predchádzajúca èas priniesla do hry nové ` prvky<br />

(grafiku, príšery, príbeh), ale <strong>na</strong>priek tomu ostala<br />

verná svojmu základnému konceptu.<br />

Ten je vo svojej jednoduchosti takmer geniálny<br />

– je nejaká kraji<strong>na</strong>, po ktorej sa pohybujú hráèovi<br />

hrdinovia a s<strong>na</strong>ia sa obsadzova miesta produku-<br />

102 PC REVUE 10/2002<br />

júce nejaké nerastné suroviny.<br />

Tie sú dôleité <strong>na</strong> stavbu<br />

a zlepšovanie nových budov<br />

v mestách, ktoré hráè obsadí.<br />

Budovy produkujú bojovníkov<br />

a iné náleitosti, ktoré<br />

hráè potrebuje <strong>na</strong> splnenie<br />

cie¾ov hry – zvyèajne rozdrvi<br />

nepriate¾a a obsadi<br />

všetky jeho mestá. Niekedy k<br />

úlohám pribudol aj nejaký<br />

bonus, <strong>na</strong>príklad objavenie<br />

nejakého dôleitého artefaktu, za ktorého objavenie,<br />

samozrejme, patrila hrdinovi náleitá odme<strong>na</strong><br />

vo forme zvláštneho kúzla èi schopnosti. Prevzal<br />

štvrtý diel èaro, ktorým opantali predchádzajúce<br />

èasti hráè<strong>sk</strong>u obec? Je táto nová èas hodná svojho<br />

me<strong>na</strong>? Èo nové priniesla? Na tieto otázky sa pokúsim<br />

odpoveda. Na hráèa èaká 6 levelov so samostatnými<br />

príbehmi, v kadom leveli má by 5 <strong>na</strong><br />

seba <strong>na</strong>dväzujúcich hier, do ktorých si prenáša svojich<br />

hrdinov aj s ich <strong>sk</strong>úsenosami. Na prvý poh¾ad<br />

sa okrem grafiky akoby niè nezmenilo. Rov<strong>na</strong>ký<br />

izometrický poh¾ad <strong>na</strong> mapu, rov<strong>na</strong>ko sa hra prepí<strong>na</strong><br />

poèas boja do bojového módu, v ktorom bojujú<br />

príšerky hrdinovej armády proti nepriate¾ovi.<br />

Rov<strong>na</strong>ko sa obsadzujú bane, takisto sa dajú nájs<br />

budovy, v ktorých sa hrdi<strong>na</strong> môe nieèo <strong>na</strong>uèi,<br />

môe dosta nejakú úlohu alebo si môe <strong>na</strong>ja<br />

nových bojovníkov. Samozrejme, vzh¾adom <strong>na</strong><br />

pokrok vo výpoètovej technike sa výrazne zmenila<br />

grafika - <strong>na</strong> jednej strane je detailnejšia a <strong>na</strong>príklad<br />

animácia pohybu bojovníkov poèas bojovej fázy<br />

hry je prepracovanejšia, <strong>na</strong> druhej strane je nepochopite¾né,<br />

e mestá sú fádne a bez nápadu.<br />

Stavby, ktoré sú v kadom meste, sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong><br />

rov<strong>na</strong>kom mieste a sú takmer rov<strong>na</strong>ké. A animácia<br />

pohybu bojovníkov je miestami a smieš<strong>na</strong>. V prvom<br />

momente som nevedel, èi sa mám smia alebo rozèúli.<br />

Ale dá sa <strong>na</strong> to zvyknú. Zásadnejšou zmenou je<br />

zväèšenie bojového po¾a, upustenie od hexapolí<br />

poèas boja a prechod ku kvázi 3D priestoru. V praxi<br />

to vyzerá tak, e bojovníci zásadne obchádzajú všetky<br />

prekáky a za prekáku povaujú aj rôzne vyvýšeniny<br />

a údolia. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e sa nezobrazí cesta,<br />

kade bojovník pôjde, ak ho niekam pošleme, èasto<br />

<strong>na</strong>stane kurióz<strong>na</strong> situácia – za svojím cie¾om sa pustí<br />

po úplne nezmyselnej ceste. A to v prípade, e potrebujete<br />

<strong>na</strong>pr. 5 kôl, aby ste sa dostali k nepriate¾<strong>sk</strong>ému<br />

lukostrelcovi, èo decimuje stavy vašich bojovníkov, a<br />

táto cesta sa ešte predåi hlúpym výberom trasy, ako<br />

sami urèite uznáte, <strong>na</strong>štve.<br />

Samostatnými kapitolami sú dobýjanie hradov a<br />

mágia. Hrad sa u nedá doby tak, e katapultom<br />

zbúrate hradby, èím máte umonený prienik <strong>na</strong><br />

nádvorie. Jediná cesta, ako sa dá dosta do hradu,<br />

je cez drevenú bránu, ktorú <strong>na</strong>jprv niektorý z bojovníkov<br />

musí rozbi. A potia¾ by som to ešte<br />

akceptoval. Udivujúce je však to, e bojovníci môu<br />

medzi sebou bojova, aj keï ich odde¾uje kamenný<br />

múr hradieb – jeden je pred hradbami, druhý za<br />

nimi a pekne krásne sa môu mláti meèmi jed<strong>na</strong><br />

rados. A hradby im neprekáajú. Zato lukostrelci<br />

za hradby nedostrelia. Iba ak má protihráè <strong>na</strong><br />

veiach nejakých bojovníkov, po tých strie¾a<br />

môe. Dobrý nápad je ` zvýhodnenie streleckých<br />

jednotiek strie¾ajúcich z týchto veí – verte, e ak<br />

má obranca dostatok streleckých jednotiek a má<br />

zlepšený hrad tak, aby mal nieko¾ko veièiek, <strong>na</strong><br />

jeho dobytie je potrebné ve¾ké mnostvo jednotiek<br />

alebo silné kúzla. Mágia takisto prešla výraznými

S O F T W A R E<br />

zme<strong>na</strong>mi – okrem klasických kúziel môe hrdi<strong>na</strong><br />

pouíva aj rôzne odvary a elixíry. Nie je to ve¾mi<br />

prakticky vymyslené, ale <strong>na</strong> nepohodlnos a nutnos<br />

klika <strong>na</strong> f¾aštièky s elixírmi s cie¾om zisti, èo vlastne<br />

urobia (lebo jediné, èo tie f¾aštièky od seba odlišuje, je<br />

ich farba a je ich to¾ko a príbuzných farieb, e jednoducho<br />

sa treba cez to preklika), si po èase hráè hádam<br />

zvykne. Na èo si urèite nezvykne, je fakt, e u<br />

nemá taký dobrý preh¾ad o tom, aké kúzlo <strong>na</strong> koho<br />

pôsobí. Navyše to chýba, keï nepriate¾ zošle viac<br />

kúziel <strong>na</strong> mojich bojovníkov. O tom, aké kúzla pôsobia<br />

a èi ešte pôsobia, sa vie hráè presvedèi len kliknutím<br />

<strong>na</strong> konkrétneho bojovníka. Preè je krás<strong>na</strong> jednoduchos<br />

predchádzajúcich dielov – staèil jeden<br />

poh¾ad a vedel som, kto je paralyzovaný, kto oslepený...<br />

Skrátka, mágiu a dobýjanie hradov povaujem za<br />

<strong>na</strong>jväèšie mínusy celej hry.<br />

Naopak, zásadnou zmenou, ktorú som privítal,<br />

je zapájanie hrdinov do bojov a monos vytvára<br />

armády aj bez hrdinov. Hrdi<strong>na</strong> sa tak dostáva <strong>na</strong><br />

úroveò normálnych bojovníkov v armáde. Samozrejme,<br />

e má lepšie schopnosti a èasto aj väèšiu<br />

ivotnos. Ale môu ho zabi. Tak sa vám môe<br />

sta, e prídete o hrdinu, ktorého si dlho zlepšujete<br />

a piplete. Verím, e to by hráèov poriadne <strong>na</strong>štvalo<br />

a hádam preto autori hry upustili od úplnej<br />

straty hrdinu – ten sa stáva zajatcom protivníka a<br />

je uväznený v <strong>na</strong>jblišom nepriate¾<strong>sk</strong>om meste. Ak<br />

dobyjete toto mesto, hrdi<strong>na</strong> sa znova pridá k svojej<br />

armáde. Samozrejme, e to platí aj <strong>na</strong>opak – eliminujete<br />

nepriate¾<strong>sk</strong>ého hrdinu a ten sa dostane do<br />

vášho väzenia.<br />

Nutnos povoli monos vytvárania armád aj bez<br />

hrdinov asi vyplynula z faktu, e hrdi<strong>na</strong> síce môe by<br />

„zabitý“, ale <strong>na</strong>priek tomu boj vyhráte. Èo by sa malo<br />

sta s takou armádou bez hrdinu? Skrátka – existuje<br />

<strong>na</strong>ïalej. Toto sa dá vynikajúco vyui pri verbovaní<br />

nových bojovníkov. Armáda bez hrdinu obieha mestá<br />

a miesta, <strong>na</strong> ktorých sa dá nieèo <strong>na</strong>verbova, a potom<br />

<strong>na</strong>verbovanú armádu dopravuje hrdinovi, ktorý zatia¾<br />

objavuje nové územia a obsadzuje bane. Pretoe len<br />

armáda, v ktorej je aspoò jeden hrdi<strong>na</strong>, je schopná<br />

podmani si bane, mlyny a iné stavby <strong>na</strong> mape. A len<br />

èo sú obsadené hrdinom, u ich môe obhospodarova<br />

armáda bez hrdinu. Urèite ste si všimli, e som<br />

<strong>na</strong>písal „armáda, v ktorej je aspoò jeden hrdi<strong>na</strong>“.<br />

Naozaj, nejde o mýlku, <strong>sk</strong>utoène je moné v jednej<br />

armáde ma viac hrdinov alebo <strong>na</strong>príklad ma armádu<br />

len a len z hrdinov.<br />

Nákup hrdinov však u nie je taký jednoduchý.<br />

Jed<strong>na</strong>k si hráè v jednom meste môe „kúpi“ hrdinu<br />

len raz za 7 dní, ale výber vhodného typu je<br />

podstatne zloitejší – jed<strong>na</strong>k si môe zvoli, èi chce<br />

vybera zo en<strong>sk</strong>ých alebo z mu<strong>sk</strong>ých hrdinov,<br />

hlavne však má <strong>na</strong> výber z mnostva vlastností,<br />

<strong>na</strong>pr. aký druh mágie pestujú a pod. Vhodným <strong>sk</strong>åbením<br />

vlastností viacerých hrdinov v armáde je<br />

hráè schopný vybudova ve¾mi ako porazite¾nú<br />

armádu. Výstavba miest prebieha rov<strong>na</strong>kým spôsobom,<br />

kadá stavba stojí nejaké peniaze a suroviny.<br />

Niektoré stavby <strong>na</strong>dväzujú <strong>na</strong> existenciu iných stavieb,<br />

kým tie nie sú postavené, nepostavíme tie<br />

<strong>na</strong>dväzujúce, postavením niektorých, <strong>na</strong>opak,<br />

znemoníme postavi nejakú inú stavbu. Poteší<br />

monos jedným klikom <strong>na</strong>kúpi maximálne dostupné<br />

mnostvo vojakov – u netreba klika <strong>na</strong><br />

kadý typ voj<strong>sk</strong>a a vybera maximum... Toto je funkcia,<br />

<strong>na</strong> ktorú si kadý urèite ve¾mi rýchlo zvykne.<br />

Tak ako v predchádzajúcich dieloch aj v tomto sa<br />

<strong>na</strong> mape <strong>na</strong>chádza mnostvo príšer a bojovníkov,<br />

ktorí bojujú len za seba – sú to rôzni strácovia baní,<br />

hor<strong>sk</strong>ých priesmykov a pod. V tejto èasti ich je však<br />

DARKENED SKYE<br />

Darkened Skye bude vtipná 3D akèná adventúra<br />

od spoloènosti Simon & Schuster Interactive,<br />

ktorá je urèená všetkým milovníkom fantasy príbehov<br />

a kúzlenia. Ryšavá krásavica Skye z Lynlory<br />

u má dos pasenia dwentilov a sníva o dobrodrunom<br />

ivote. Jej sen sa splní po nájdení kúzelného<br />

predmetu, ale v trochu inej podobe – zaènú<br />

ju pre<strong>na</strong>sledova sluobníci zlého Necrotha a Skye<br />

musí bojova o holý ivot.<br />

Vïaka svojmu èarovnému prútiku sa jej sprístupní<br />

tajomstvo mágie a zo Skye sa zrazu stáva<br />

obávaná bojovníèka a kúzelníèka. Táto hra ne<strong>sk</strong>lame<br />

nikoho, kto má rád akèné adventúry, kúzla a<br />

mágiu. Podmanivú atmosféru <strong>sk</strong>vele doplní kompletné<br />

profesionálne èe<strong>sk</strong>é vyhotovnie vrátane<br />

dabingu a doko<strong>na</strong>lá zvuková stránka.<br />

Developer: Simon & Schuster<br />

Vydavate¾: CD Projekt<br />

podstatne viac, zvyèajne pozostávajú z viacerých<br />

typov bojovníkov, a èo je absolút<strong>na</strong> novinka, nemusia<br />

zostáva <strong>na</strong> jednom mieste, dokonca keï sa k nim<br />

nejaký hrdi<strong>na</strong> priblíi, môu ho <strong>na</strong>padnú. Nebezpeènú<br />

blízkos `sig<strong>na</strong>lizujú hráèovi lto oz<strong>na</strong>èené<br />

úseky <strong>na</strong> èiare predstavujúcej cestu, po ktorej chceme<br />

armádu posla. To, èi budú tieto stráne jednotky<br />

pohyblivé alebo stacionárne, si hráè môe v menu<br />

vypnú. Poteší aj rozšírená funkcia autosave – ukladá<br />

sa vdy posledný hráèov ah a aktuálny ah. Take<br />

hráè sa vie vráti do stavu pred ahom protihráèa<br />

alebo do stavu po ahu protihráèa. Je to mono trochu<br />

podvádzanie, ale musím podotknú, e obanos je<br />

aj pri tej <strong>na</strong>j¾ahšej úrovni dos vysoká a obe funkcie<br />

autosave budú niektorí hráèi urèite èasto vyuíva. A<br />

moje dojmy z hry? V prevanej miere sú pozitívne,<br />

svoje výhrady som u uviedol a týkajú sa hlavne<br />

dobýjania hradov a animácie pohybu bojovníkov a<br />

spôsobu pouívania mágie. Nie sú to však zásadné<br />

nedostatky hry. Chybou, ktorá dos ovplyvòuje hru, je<br />

však fakt, e po nieko¾kých hodinách hrania sa hra<br />

výrazne spomalí, jednotky sa pohybujú trhano alebo<br />

sa hra úplne zasekne. Pod¾a neoficiálnych informácií<br />

to vraj spôsobuje zlá práca hry s cache PC – všeobecne,<br />

èím väèšia hodnota cache, tým dlhšie hra beí bez<br />

sekania a pádu. Ja mám 256 MB RAM a hodnotu cache<br />

<strong>na</strong>stavenú <strong>na</strong> dvojnásobok pamäte a pri takejto konfigurácii<br />

mi hra beí plynulo asi tri a pol a štyri hodiny.<br />

Potom si ju musím uloi a reštartova.<br />

Mono niekoho bude zaujíma multiplayer. Niè<br />

nové pod slnkom – podporovaná je jedine hra viacerých<br />

hráèov <strong>na</strong> jednom PC a jednej obrazovke.<br />

Mal som monos od<strong>sk</strong>úša anglickú a do èeštiny<br />

lokalizovanú verziu hry. Som nútený <strong>sk</strong>onštatova,<br />

e lokalizovaná verzia ma zaujala viac, pretoe<br />

jednotlivé príbehy sú vcelku zaujímavé a dos<br />

zlepšujú dojem z hry. Hra sa dodáva <strong>na</strong> štyroch CD.<br />

A teraz sa drte – <strong>na</strong> prvých dvoch je prvý a druhý<br />

diel Heroes of Might and Magic. A keïe som si<br />

nedávno kúpil verziu Game4You Heroes III. Complete,<br />

mám túto legendárnu sériu celú. Zarazila ma<br />

jedine ce<strong>na</strong> – a tu si neodpustím kritiku <strong>na</strong>šich predajcov:<br />

v Èe<strong>sk</strong>u sa hra predáva za 900 Kè, u nás<br />

som ju kúpil za takmer 1500 Sk, a nech sa <strong>na</strong> mòa<br />

nikto nehnevá, pripadá mi to ako zderstvo.<br />

Nespomenul som niektoré novinky, <strong>na</strong>pr. monos<br />

<strong>na</strong>voli si rôzne typy formácií hráèovej armády,<br />

schopnos hrdinov presviedèa nepriate¾<strong>sk</strong>é jednotky,<br />

aby sa pridali <strong>na</strong> hráèovu stranu, rozde¾ovanie artefaktov<br />

medzi všetkých èlenov armády, ale myslím si,<br />

e tie <strong>na</strong>jdôleitejšie veci som uviedol. Tých zmien je<br />

ve¾a a ja ich tu nemám èas všetky vymenova, veï <strong>na</strong><br />

mòa èaká môj hrdi<strong>na</strong>, aby som doviedol jeho aenie<br />

do víazného konca. A preto v duchu môjho ob¾úbeného<br />

hesla „Hàà <strong>na</strong> nich! Nepriate¾ov sa ne¾akajte a <strong>na</strong><br />

mnostvo neh¾aïte!“ sa púšam znovu do boja za<br />

spravodlivos, proti krivde a bezpráviu.<br />

Výrobca: New World Computing<br />

Distribútor: CD project<br />

Minimál<strong>na</strong> konfigurácia: PII 300 MHz<br />

3D karta: nie<br />

Multiplayer: nie<br />

Typ: stratégia<br />

Verdikt: Dal by som aj viac, ale uvedené chybièky, hlavne to,<br />

e sa hra sekne, ma <strong>na</strong>ozaj nútia hodnotenie zníi<br />

Hodnotenie: 70 %<br />

Trimmm – trimmm@gamesweb.<strong>sk</strong><br />

GAMESY / NOVINKY NA OBZORE<br />

Systém: PC<br />

Typ: action<br />

Dátum: 2002<br />

WIN – win@gamesweb.<strong>sk</strong><br />

DREDD VS. DEATH<br />

Pre milovníkov brutálnych sci-fi komiksov série<br />

Judge Dredd pripravuje Rebellion novú 3D<br />

strie¾aèku Dredd vs. Death, v ktorej sa v role sudcu<br />

Dredda zhostíte ve¾mi krutého boja so smrou. Na<br />

Dredda tentoraz èaká ve¾ké zlo v podobe sudcu<br />

Deatha, ktorý je v podstate nesmrte¾ná obivnutá<br />

màtvola šíriaca okolo seba smr.<br />

Developer: Rebellion<br />

Vydavate¾: NDA Production (Vivendi Universal)<br />

Systém: PC<br />

Typ: 3D action<br />

Dátum: január 2003<br />

WIN – win@gamesweb.<strong>sk</strong><br />

10/2002 PC REVUE 103

S O F T W A R E<br />

Sharewarové okienko<br />

FaxAmatic v9.44<br />

Opis: program pre Win95-XP <strong>na</strong> zasielanie a príjem faxových správ<br />

Vlastnosti:<br />

program sa inštaluje vo forme tlaèiaren<strong>sk</strong>ého ovládaèa, ktorý tlaèový výstup<br />

vytvorený v ¾ubovo¾nej aplikácii (MS Excel, MS Word alebo iný textový procesor<br />

a pod.) zašle prostredníctvom pripojeného faxmodemu vo forme faxovej správy;<br />

jednoduché faxové správy je moné vytvori aj vo vstavanom textovom editore<br />

program je moné prevádzkova <strong>na</strong> lokálnom poèítaèi vybavenom 1-4 jednolinkovými<br />

modemovými kartami (autor odporúèa faxmodemy firmy ZyXel)<br />

alebo jedným viaclinkovým modemom (podpora 4-linkových modemov od<br />

firiem Mainpine a Perle); program je moné aplikova aj v sieovom prostredí s<br />

vyuitím modemov inštalovaných <strong>na</strong> iných poèítaèoch pracujúcich vo funkcii<br />

faxového servera<br />

podpora väèšiny faxmodemov Group 3 CLASS 1, CLASS 2 a CLASS 2.0; monos<br />

vo¾by formátu papiera (A4, A5, Letter, Legal, resp. mono definova vlastný formát),<br />

tlaèe <strong>na</strong> výšku alebo šírku papiera a aj rozlíšenia prenášaného dokumentu;<br />

pred správou je moné posla automaticky generovanú úvodnú stránku<br />

obsahujúcu logo odosielate¾a, oz<strong>na</strong>èenie <strong>na</strong>liehavosti správy, meno a faxové<br />

èíslo adresáta, informácie o èase a dátume zaslania, poète stránok faxovej správy<br />

a pod.<br />

pri zasielaní dokumentu vo forme faxovej správy je moné postupova ruèným<br />

zadaním telefónneho èísla príjemcu, výberom úèastníka (úèastníkov) zo<br />

vstavaného telefónneho zoz<strong>na</strong>mu alebo zasla správu mnoine príjemcov definovaných<br />

textovým zoz<strong>na</strong>mom; je k dispozícii konfigurovate¾né znovuvytáèanie<br />

obsadených úèastníkov; zaèiatok zasielania faxových správ je moné <strong>na</strong>plánova<br />

a automaticky spúša <strong>na</strong>pr. v noèných hodinách; je moné archivova<br />

všetky odosielané faxové správy, ako aj komunikaèné aktivity programu vo<br />

forme log súboru<br />

príjem faxových správ môe prebieha <strong>na</strong> pozadí (pouívate¾ môe by <strong>na</strong> ich príchod<br />

upozornený zvukovým signálom), prièom sa buï ukladajú <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> vo formáte<br />

DCX <strong>na</strong> ich ne<strong>sk</strong>oršie prezretie <strong>na</strong> obrazovke pomocou vstavaného prehliadaèa<br />

a eventuálnu tlaè, alebo sa automaticky tlaèia <strong>na</strong> pripojenej tlaèiarni; interný prehliadaè<br />

faxových správ obsahuje aj modul OCR, ktorý umoòuje prijatú faxovú<br />

správu po jej rozpoz<strong>na</strong>ní uloi vo forme textového súboru; je tu takisto monos<br />

exportu prijatých faxových správ do obrázkov vo formáte PCX<br />

-ph-<br />

Autor: Bill Krahmer – ElectraSoft, USA<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia má limitované monosti, èo sa týka poètu<br />

odosielaných dokumentov<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 59 USD + 23 % DPH<br />

Registrácia v SR: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Dom. stránka: http://<strong>www</strong>.electrasoft.com/faxa.htm<br />

Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/comm/faxasx.exe (1792 KB)

S O F T W A R E<br />

Uninstall Ma<strong>na</strong>ger v4.10<br />

Opis: nástroj pre Win9x/Me/2000/XP umoòujúci úplné odinštalovanie aplikácií<br />

Vlastnosti:<br />

pri prvom štarte programu, resp. v ¾ubovo¾nom inom okamihu je moné spusti<br />

katalogizáciu a uloenie aktuálneho stavu súborového systému (je moné<br />

uloi 5 rôznych stavov); po inštalácii a štandardnom odinštalovaní novej aplikácie<br />

(nových aplikácií) cez poloku Prida/odstráni programy v ovládacom paneli<br />

je potom moné zisti, èi v súborovom systéme neboli v porov<strong>na</strong>ní so zvoleným<br />

uloeným stavom ponechané nejaké nové súbory, resp. adresáre, a tie prípadne<br />

odstráni<br />

program pri aplikácii pod Win9x/Me umoòuje sledova, èi poèas inštalácie<br />

novej aplikácie nedošlo k prepísaniu systémových súborov Windows; zmenené,<br />

resp. vymazané súbory je moné obnovi<br />

funkciu detekcie zmien v systéme je moné aktivova ruène alebo sa aktivuje<br />

automaticky pri kadom štarte operaèného systému; spod kontroly je moné<br />

vyòa zvolené adresáre<br />

je moné zálohova a obnovova stav interných registrov a <strong>na</strong>stavení operaèného<br />

systému Windows<br />

ïalšou funkciou je mazanie doèasných súborov (súborov s rozšírením .bak,<br />

.tmp a pod., resp. celého obsahu adresára WINDOWS/TEMP) a volite¾ne aj<br />

cache pamäte prehliadaèov MSIE a Netscape; je pritom moné zvoli, èi ide o<br />

nevratné vymazanie alebo len o presun do odpadkového koša<br />

monos upozornenia <strong>na</strong> existenciu novšej verzie, dostupnej <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej<br />

stránke programu<br />

-ph-<br />

Autor: Ahmet Hidayetoglu, Turecko<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 15 USD<br />

Dom. stránka: http://<strong>www</strong>.samsunsegman.com/um<br />

Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/utilfile/um410.zip (739 KB)<br />

korekcia html, jpg a gif súborov, v príprave je korekcia Flash animácií a podpora<br />

protokolu HTTPS (SSL)<br />

<strong>na</strong>stavenie programu spoèíva vo zvýraznení èi potlaèení jednotlivých farebných<br />

zloiek s cie¾om zabezpeèi rozlíšenie jednotlivých plôch farebných <strong>sk</strong>úšobných<br />

obrazcov<br />

farebne korigované stránky sa ukladajú v cache pamäti <strong>na</strong> zrýchlenie opakovaného<br />

prístupu k nim<br />

je moné individuálne <strong>na</strong>stavenie farebných korekcií pre viacerých pouívate¾ov<br />

je k dispozícii štatistika prehliadaných stránok a filter reklamných okien -ph-<br />

Autor: Ferenc Sági, Maïar<strong>sk</strong>o<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 27 EUR<br />

Dom. stránka: http://<strong>www</strong>.szintevesztes.hu<br />

Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/comm/rgbprx10.exe (857 KB)<br />

Multi−Edit v9.0b<br />

Opis: textový editor pre Win95-XP, urèený pre profesionálnych programátorov;<br />

je k dispozícii aj verzia programu pre operaèný systém MS DOS<br />

Vlastnosti:<br />

je moné <strong>na</strong>raz editova a 255 DOS, resp. UNIX textových alebo binárnych<br />

súborov bez obmedzenia ich ve¾kosti vo viacerých prekrývajúcich sa alebo v jednom<br />

spoloènom delenom okne; monos automatického zotriedenia poradia<br />

okien pod¾a zadaných kritérií<br />

výkonné funkcie vyh¾adávania a náhrady s podporou logických výrazov a monosou<br />

spracúva hromadne viacero súborov <strong>na</strong>raz; ukladanie histórie vyh¾adávania;<br />

globálne zvýraznenie h¾adaného reazca v celom editovanom texte<br />

zvýraznenie syntaxe mnostva programovacích jazykov vrátane ASM, ASP,<br />

C/C++, ColdFusion, CSS, CSV, Dbase, Delphi, HTML(Script), Java(Script),<br />

Matlab, Miva, PERL(Script), PHP, SQL (PL/SQL), VB(Script) a ïalších; farebné zvýraznenie<br />

syntaxe je moné aplikova aj pri tlaèi zdrojových textov<br />

úplná integrácia s prostredím C++, Watcom C/C++, Delphi, MS Visual<br />

Studio, Macromedia Cold Fusion Studio a Homesite, Oracle SQL, resp. viac ako<br />

80 ïalšími kompilátormi; práca v sieovom prostredí vrátane podpory proto-<br />

RGB doki Proxy server v1.02<br />

Opis: nástroj pre Win9x, 2000 a XP, urèený pre pouívate¾ov s parachromatickou<br />

chybou <strong>na</strong> farebnú korekciu zobrazovaných webových stránok<br />

Vlastnosti:<br />

nástroj je koncipovaný ako lokálne inštalovaný (sekundárny) HTTP proxy server,<br />

ktorý farebne koriguje sahované dokumenty a obrázky; je podporovaná<br />

10/2002 PC REVUE 105

S O F T W A R E<br />

kolu FTP; história zmien zdrojového kódu, vizualizácia zmien v súbore oproti<br />

jeho predchádzajúcej verzii<br />

je k dispozícii bohatý makro jazyk; monos editovania zoz<strong>na</strong>mu klávesových<br />

<strong>sk</strong>ratiek (je moné poui aj štandardnú súpravu <strong>sk</strong>ratiek, kompatibilnú s prostredím<br />

Borland, Visual Studio, Wordstar alebo Brief), ako aj konfigurácie grafického<br />

rozhrania programu; monos ïalšieho rozširovania editovacích funkcií<br />

pomocou vlastného programovacieho jazyka CMAC<br />

vstavaná programátor<strong>sk</strong>á kalkulaèka, monos kreslenia èiar a rámikov, kontrola<br />

pravopisu, viacnásobná pamäová schránka, triedenie textu, porovnávanie<br />

súborov a mnostvo ïalších funkcií<br />

-ph-<br />

Autor: American Cybernetics, Inc., USA<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 139 USD + 23 % DPH (registraèný kód bez média)<br />

Registrácia v SR: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Dom. stránka: http://<strong>www</strong>.multiedit.com<br />

Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/utiltext/m9eval.zip (6084 KB)<br />

Di<strong>sk</strong> Investigator v1.2<br />

Opis: prehliadaè di<strong>sk</strong>ových sektorov <strong>na</strong> fyzickej úrovni pre Win95-XP s monosou<br />

obnovy zmazaných súborov<br />

Vlastnosti:<br />

podpora súborových systémov FAT12, FAT16, FAT32 a NTFS<br />

zobrazenie všetkých dostupných informácií o di<strong>sk</strong>ovom médiu (organizácia<br />

sektorov, typ súborového systému, poloha systémových oblastí a pod.)<br />

program umoòuje zobrazenie obsahu di<strong>sk</strong>ových sektorov <strong>na</strong> fyzickej úrovni;<br />

rýchly prístup k obsahu boot sektora, FAT tabuliek a kmeòového adresára;<br />

zobrazuje sa hexadecimálny kód, decimálny kód a zodpovedajúce ASCII z<strong>na</strong>ky;<br />

je moné prechádza di<strong>sk</strong> sektor po sektore, zvolené sektory uklada do pamäte<br />

a vzniknutý blok sektorov potom ako celok uloi vo forme súboru do zvolenej<br />

cesty (<strong>na</strong> inom médiu)<br />

zobrazenie zoz<strong>na</strong>mu adresárov a súborov v nich vrátane vymazaných poloiek<br />

(adresárov aj súborov); monos ich obnovenia a uloenia do zvolenej<br />

106 PC REVUE 10/2002

S O F T W A R E<br />

cesty (<strong>na</strong> inom médiu); je dostupná aj funkcia hromadného obnovenia všetkých<br />

zmazaných súborov<br />

funkcia vyh¾adávania textových a hexadecimálnych reazcov <strong>na</strong> celom di<strong>sk</strong>ovom<br />

médiu; program obsahuje aj konvertor hexadecimálneho a decimálneho<br />

kódu<br />

-ph-<br />

Autor: Kevin Solway, Austrália<br />

Štatút programu: freeware<br />

Dom. stránka: http://<strong>www</strong>.theabsolute.net/sware/d<strong>sk</strong>inv.html<br />

Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/utildi<strong>sk</strong>/d<strong>sk</strong>inv12.exe (534 KB)<br />

CD Zoz<strong>na</strong>m v3.02<br />

Opis: program <strong>na</strong> katalogizáciu obsahu CD médií pre Win95-XP so špeciálnym<br />

zameraním <strong>na</strong> zbierku súborov MP3<br />

Vlastnosti:<br />

program umoòuje zobrazi obsah CD médií formou stromovej štruktúry<br />

alebo zoz<strong>na</strong>mu, pri súboroch MP3 sú k dispozícii informácie ID3 (podpora ID3<br />

v1.0, v1.1 aj v2.0); zí<strong>sk</strong>ané údaje o obsahu jednotlivých CD médií je moné<br />

uloi do databázy vo formáte MDB; pri zasunutom médiu je moné zvolené<br />

súbory spúša priamo z prostredia programu<br />

CD médiá je moné zatriedi do preddefinovaných kategórií (encyklopédie,<br />

hry, MP3...); jednotlivé poloky obsiahnuté <strong>na</strong> CD je tie moné zaradi do zvolenej<br />

hlavnej a ved¾ajšej kategórie<br />

v takto vytvorenej databáze je potom moné <strong>na</strong> základe definovaných kritérií<br />

(vrátane monosti poui logické operátory) a filtrov vyh¾adáva súbory a<br />

adresáre, pri súboroch MP3 je opä moné poui informácie ID3<br />

evidencia poièaných CD vrátane údajov o osobe, ktorá si médium poièala;<br />

je k dispozícii aj kontrola vrátenia poièaných CD médií v definovanej lehote,<br />

ktorá sa môe spúša automaticky pri štarte Windows, raz za deò alebo raz za<br />

týdeò vo zvolený deò<br />

tlaè obsahu databázy, export databázy do súboru HTML; funkcia exportu a<br />

importu medzi rôznymi databázami toho istého alebo viacerých pouívate¾ov<br />

programu<br />

-ph-<br />

Autor: Roman Plo<strong>sk</strong>oò, SR<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 14 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 350 Sk<br />

Dom. stránka: http://<strong>www</strong>.cdzoz<strong>na</strong>m.host.<strong>sk</strong><br />

Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/cdzoz<strong>na</strong>m.zip (4376 KB)<br />

Dkrypt<br />

Program Dkrypt slúi <strong>na</strong> šifrovanie a dešifrovanie súborov, ktoré mono rozdeli<br />

do <strong>na</strong>sledujúcich troch kategórií:<br />

Dokumenty (*.doc, *.xls, *.txt, *.htm, *.html, *.pdf)<br />

Médiá (*.avi, *.mpeg, *.mp3, *.wav)<br />

Foto (*.gif, *.jpg, *.jpeg, *.bmp)<br />

Po spustení programu (pozri obrázok) sú aktívne tri tlaèidlá:<br />

Výber – ponúkne jednu z moností: zašifrova alebo dešifrova vybraný dokument,<br />

pre pomoc a info kliknite sem – zobrazí návod, ako s programom pracova,<br />

10/2002 PC REVUE 107

S O F T W A R E<br />

Koniec – ukonèenie programu.<br />

Stlaèením tlaèidla Výber vám program umoní<br />

dokument:<br />

zašifrova – <strong>na</strong>staví program <strong>na</strong> šifrovanie dokumentu,<br />

dešifrova – <strong>na</strong>staví program <strong>na</strong> dešifrovanie<br />

dokumentu.<br />

Po výbere jednej z moností sa vysvietia príslušné<br />

editovate¾né polia a tlaèidlo Otvori, ktoré umoní<br />

výber dokumentu <strong>na</strong> šifrovanie, resp. dešifrovanie.<br />

Môete si vybra jednu z kategórií – Dokumenty, Médiá<br />

alebo Foto. Dokument môe by umiestnený v ¾ubovo¾nom<br />

prieèinku. Tlaèidlo Spusti vykoná akciu,<br />

ktorá bola zvolená, t. j. šifrovanie alebo dešifrovanie.<br />

V prípade, e sa šifrovanie, resp. dešifrovanie <strong>sk</strong>onèilo<br />

úspešne, zobrazí sa <strong>na</strong> obrazovke dialógové okno,<br />

ktoré to potvrdí. Pri šifrovaní treba zada k¾úè s minimálnou<br />

ve¾kosou tri z<strong>na</strong>ky a maximálnou ve¾kosou<br />

dvadsa z<strong>na</strong>kov. Za z<strong>na</strong>k sa povauje aj medzera (space)!<br />

Pri zašifrovaní a opätovnom dešifrovaní dokumentu<br />

nezabudnite zakadým vybra (tlaèidlom<br />

Otvori) ten správny súbor <strong>na</strong> šifrovanie, resp. dešifrovanie!<br />

Zašifrovaný súbor program Dkrypt <strong>na</strong>zve koD_<br />

+ názov pôvodného súboru. Dešifrovaný súbor bude<br />

ma názov DekoD_ + názov zašifrovaného súboru.<br />

DÔLEITÉ!!!<br />

Zašifrovaný súbor, ktorý sa bude dešifrova, musí<br />

ma predponu koD_!!! I<strong>na</strong>k ho program Dkrypt<br />

nerozozná a neakceptuje. Preto je <strong>na</strong>jlepšie zašifrovaný<br />

súbor nepremenováva a ponecha mu názov<br />

taký, aký mu dal program Dkrypt. Program funguje<br />

<strong>na</strong> operaèných systémoch Windows 9x/Me/<br />

Windows 2000/NT/XP.<br />

-pg-<br />

Verzia: Dkrypt v1.0.2<br />

Autor programu: Drakko<br />

Email autora: drakko@centrum.<strong>sk</strong><br />

Dom. stránka, download URL: nie je<br />

Ve¾kos: asi 250 KB<br />

HW poiadavky: procesor Pentium a vyšší, min. 16 MB RAM<br />

Typ programu: freeware<br />

IconForge<br />

Tento program mono bez obáv <strong>na</strong>zva malým<br />

Photoshopom. Slúi síce <strong>na</strong> prácu s iko<strong>na</strong>mi, a nie<br />

klasickými obrázkami, no nájdete tu aj také funkcie<br />

ako Blur, Darken/Lighten, Swirl a Dissolve a tie<br />

sú, uz<strong>na</strong>jte sami, <strong>sk</strong>ôr známe zo spomenutého<br />

Phostoshopu èi Corel PhotoPaintu. Okrem formátov<br />

ICO a ICL podporuje IconForge aj mnostvo<br />

ïalších, ako <strong>na</strong>príklad JPG, BMP, PNG a PCX, a<br />

zvládne aj tzv. multi-resolution ikony. Je tu dokonca<br />

monos vytvárania kolekcií ikon a generovania<br />

inštalaèného programu, ktorý túto kolekciu<br />

<strong>na</strong>inštaluje (takýmto spôsobom môete svoje<br />

zbierky distribuova èi predáva). Navyše Icon-<br />

Forge dokáe zmeni aj niektoré implicitné ikony<br />

systému Windows.<br />

-iz-<br />

Názov: IconForge<br />

Ve¾kos: 3,39 MB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.cursorarts.com<br />

4Di<strong>sk</strong>Clean Gold<br />

Máte plný di<strong>sk</strong>? Mnohí tento problém riešia kúpou<br />

nového di<strong>sk</strong>u s vyššou kapacitou, èo nie je vdy<br />

optimálne riešenie. Pokroèilejší pouívatelia Windows<br />

vedia, e tento systém neraz priam plytvá<br />

miestom a aplikácie pod ním beiace, bohuia¾, týmto<br />

syndrómom tie trpia. Nešetrné hospodárenie sa<br />

prejavuje mnostvom zbytoèných èi duplicitných<br />

súborov, hàbou neplatných záz<strong>na</strong>mov v databáze<br />

Registry a podobne. Ako u <strong>na</strong>povedá názov, niektoré<br />

problémy spojené s di<strong>sk</strong>ovou kapacitou<br />

pomáha rieši 4Di<strong>sk</strong>Clean – odstraòuje duplicitné a<br />

doèasné súbory a takisto zástupcov odvolávajúcich<br />

sa <strong>na</strong> neexistujúce súbory. Okrem toho umoòuje<br />

zobrazi štatistiku vyuitia di<strong>sk</strong>u, ktorá príde vhod<br />

<strong>na</strong>jmä pri rozhodovaní, ktoré adresáre je potrebné<br />

preèisti. Je to <strong>sk</strong>rátka nástroj pre tých, ktorí chcú<br />

ma di<strong>sk</strong> pod kontrolou.<br />

-iz-<br />

Názov: 4Di<strong>sk</strong>Clean Gold<br />

Ve¾kos: 1,4 MB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.4di<strong>sk</strong>clean.com<br />

Autori: Peter Hubin<strong>sk</strong>ý, Peter Gašparoviè, Ivan Zernovác<br />

AVIR<br />

Registrácia shareware programov<br />

w w w . a v i r . s k<br />

za sloven<strong>sk</strong>é koruny<br />

108 PC REVUE 10/2002

S O F T W A R E<br />

TEST<br />

ALTERNATÍVNE<br />

KOMUNIKAÈNÉ NÁSTROJE<br />

Chaty, rozhovory, di<strong>sk</strong>usie, posielanie<br />

súborov, linkov <strong>na</strong> zaujímavé<br />

stránky – to všetko sú èinnosti, ktoré<br />

denne vykonávajú všetci uívatelia<br />

siete ICQ. A nie je ich práve málo –<br />

rádovo môeme hovori o miliónoch<br />

¾udí, roztrúsených po celej planéte.<br />

Okrem základného programu ICQ,<br />

ktorý vyvinuli priamo tvorcovia tejto<br />

siete, sa však <strong>na</strong> internete môeme<br />

stretnú i s ïalšími programami, ktorými<br />

dokáete komunikova so svojimi<br />

priate¾mi v sieti ICQ.<br />

V tomto porovnávacom teste od<strong>sk</strong>úšame<br />

štyri z nich. Pri ich výbere<br />

sme dbali <strong>na</strong> to, aby <strong>na</strong>ozaj podporovali<br />

ICQ, èo z<strong>na</strong>mená, e pri<strong>na</strong>jmenšom<br />

musia dokáza prijíma a<br />

odosiela tzv. message cez tento centralizovaný<br />

server. O podpore ostatných<br />

funkèných špecifík programu<br />

ICQ sa u zmienime priamo v opise –<br />

schopnos komunikova však pova-<br />

ujeme za základnú.<br />

A teraz si v <strong>sk</strong>ratke predstavme<br />

<strong>na</strong>šich štyroch adeptov <strong>na</strong> víazstvo.<br />

Sú nimi: ve¾mi známy komunikátor<br />

menom Trillian, malý, ale výkonný<br />

NetTools, nemenej zaujímavý program<br />

Miranda ICQ a <strong>na</strong>koniec sympatický<br />

Sympatico Instant Messanger.<br />

Miranda ICQ<br />

V prvom rade treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e<br />

program Miranda ICQ je šírený pod<br />

licenciou GNU GPL (General Public<br />

License), èo z<strong>na</strong>mená, e okrem samotného<br />

programu sú vo¾ne šírite¾né<br />

i jeho zdrojové kódy. To urèite patrí k<br />

jeho kladom. Vcelku môeme program<br />

<strong>na</strong>zva malým komunikaèným<br />

nástrojom.<br />

Èo sa týka dizajnu, autori sa rozhodli<br />

pre úplne jednoduchý vzh¾ad,<br />

ktorý je zjavne zameraný <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong><br />

funkènos ako <strong>na</strong> estetický záitok.<br />

Hlavným oknom je Tool Bar, v ktorom<br />

sa <strong>na</strong>chádzajú kontakty <strong>na</strong> vašich známych.<br />

V hornej èasti ok<strong>na</strong> je menu,<br />

kde si svoje miesto <strong>na</strong>šli <strong>na</strong>stavenia a<br />

funkcie programu. Po dvojkliku <strong>na</strong> osobu,<br />

s ktorou chcete <strong>na</strong>dviaza rozhovor,<br />

sa otvorí samostatné okno <strong>na</strong><br />

odoslanie správy. Spracovanie takéhoto<br />

rozhovoru však nie je ani zïaleka<br />

klasické – kým v iných programoch<br />

vidíte priebeh rozhovoru pekne správa<br />

za správou vypísaný pod sebou, tu<br />

vidíte <strong>na</strong>raz iba jeden message – ten,<br />

ktorý píšete, alebo ten, ktorý k vám<br />

práve dorazil. V okne s názvom History<br />

potom môete pekne pod¾a èasu<br />

a dátumu listova v správach. Tento<br />

spôsob sa mi nezdal <strong>na</strong>jšastnejší,<br />

nešlo však o nepreko<strong>na</strong>te¾nú prekáku.<br />

Naopak, keï si <strong>na</strong> tento štýl práce<br />

zvyknete, nebude vám robi problémy.<br />

Èo sa týka tzv. vidite¾nosti, teda<br />

akéhosi módu, v akom vás vidia priatelia<br />

pri rozhovore, Miranda ICQ<br />

pozná tieto stavy: Online, Offline,<br />

Away, DND, NA, Occupied, Free chat<br />

a Invisible. Prida kontakty mono pod-<br />

¾a emailovej adresy, ICQ UIN a me<strong>na</strong>,<br />

resp. priezvi<strong>sk</strong>a èi prezývky. Program<br />

pod¾a týchto údajov dokáe vyh¾ada<br />

osobu, o ktorú máte záujem.<br />

Zaujalo ma, e program podporuje<br />

technológiu, ktorá <strong>na</strong>príklad preèíta<br />

prichádzajúcu správu, ako aj pomôcku<br />

menom Autochat. Naopak, ako zápor<br />

hodnotím úplnú absenciu akéhoko¾vek<br />

pomocníka – nerátajúc, samozrejme,<br />

okno O programe ☺.<br />

Program Miranda ICQ mono<br />

zhodnoti ako zaujímavý projekt vïaka<br />

tomu, e je šírený spolu so zdrojovými<br />

kódmi. Tento fakt by mohol priláka<br />

viacerých vývojárov, ktorí <strong>na</strong><br />

jeho základoch môu postavi ïalšie<br />

nástroje. Miranda však sama osebe<br />

nie je príliš konkurenèný poèin a<br />

okrem spomenutých programátorov<br />

by mohla zauja len tých z vás, ktorí<br />

od rozhovoru <strong>na</strong> internete nevyadujú<br />

prílišný komfort.<br />

Download: <strong>www</strong>.miranda−icq.sourceforge.net<br />

Autor: (nezistený)<br />

Štatút: program šírený pod licenciou GPL<br />

(General Public License)<br />

Ce<strong>na</strong>: zadarmo<br />

Trillian<br />

Program Trillian poznám dostatoène<br />

dlho <strong>na</strong> to, aby som o òom mohol<br />

poveda, e môe by ve¾kým vzorom<br />

pre podobné alter<strong>na</strong>tívy k ICQ. O jeho<br />

kvalitách svedèí aj fakt, e <strong>na</strong> serveri<br />

<strong>www</strong>.download.com patrí medzi<br />

<strong>na</strong>jsahovanejšie programy a jeho<br />

<strong>na</strong>jnovšia verzia bola v èase písania<br />

tohto èlánku stiahnutá u vyše 117 000-<br />

krát.<br />

Poïme sa však pozrie <strong>na</strong> dizajn<br />

programu. V prvom rade poteší <strong>sk</strong>inovate¾nos.<br />

V základnej výbave síce<br />

nájdete iba jeden, ale z domov<strong>sk</strong>ej<br />

stránky produktu si môete vybra<br />

<strong>na</strong>ozaj ve¾ké mnostvo <strong>sk</strong>inov, ktoré<br />

Trillian zmenia <strong>na</strong> nepoz<strong>na</strong>nie.<br />

Základ programu rov<strong>na</strong>ko ako pri<br />

Mirande ICQ tvorí toolbar – ten je<br />

však, samozrejme, ove¾a prepracovanejší.<br />

Vo vrchnej èasti sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

ikony <strong>na</strong> <strong>na</strong>jzákladnejšie funkcie –<br />

Prida kontakt, zloka tzv. Away<br />

správ, Stav pripojenia a ïalšie. Pod<br />

ním je u zoz<strong>na</strong>m jednotlivých pouívate¾ov,<br />

ktorých ste si pridali do<br />

kontaktov. Tí sú rozdelení jed<strong>na</strong>k<br />

pod¾a <strong>sk</strong>upín, kam ste ich zaradili<br />

(General, Friends atï.), jed<strong>na</strong>k pod¾a<br />

toho, èi sú práve pripojení alebo nie.<br />

Tu treba hneï poveda, e Trillian<br />

nepodporuje len ICQ, ale rov<strong>na</strong>ko aj<br />

IRC, MSN, AIM a Yahoo!. Známych zo<br />

všetkých týchto sietí však môete<br />

ma v jednom Contact-Liste, a tak vlastne<br />

ani nemusíte rozoznáva, s kým a<br />

v ktorej sieti komunikujete.<br />

Povedzme si teraz nieèo o priebehu<br />

rozhovoru. Po kliknutí <strong>na</strong> èloveka,<br />

s ktorým sa chcete rozpráva, resp.<br />

po tom, èo vás on sám prizve <strong>na</strong> rozhovor,<br />

sa otvorí jednoduché okno <strong>na</strong><br />

komunikáciu, ktoré pozostáva z výpisu<br />

doteraz odoslaných správ a prvku<br />

<strong>na</strong> odoslanie nového message. V prípade,<br />

e toto okno minimalizujete,<br />

Trillian vás jeho blikaním bude informova<br />

o prichádzajúcich správach.<br />

Tu sa <strong>na</strong>chádza aj iko<strong>na</strong> <strong>na</strong> rýchle<br />

odoslanie súboru. Všetky rozhovory<br />

sa potom zaz<strong>na</strong>menávajú<br />

do logov v adresári<br />

programu, odtia¾ si<br />

ich môete osobitne prezera.<br />

Výborne je spracovaný<br />

proces pridávania pouívate¾a.<br />

Tu si <strong>na</strong> zaèiatok<br />

vyberiete, z akej siete<br />

má by pouívate¾ importovaný<br />

do vášho adresára,<br />

prièom takisto<br />

urèíte, do akej <strong>sk</strong>upiny<br />

si ho prajete zaradi.<br />

Skvelou funkciou je aj automatické<br />

pridanie všetkých známych z niektorého<br />

zo starých Contact listov – ak <strong>na</strong>príklad<br />

prechádzate z ICQ <strong>na</strong> Trillian,<br />

staèí vybra príslušný súbor *.IDX,<br />

ktorý nájdete v adresári ICQ, a program<br />

za vás pridá všetkých priate¾ov a<br />

známych, ktorých ste v ICQ pouívali.<br />

Najmä pri ve¾kom poète ¾udí<br />

vám to ušetrí mnoho minút práce.<br />

10/2002 PC REVUE 109

S O F T W A R E<br />

Ve¾mi dobrým pomocníkom je tzv. Status okno, ktoré vás bude informova<br />

o procesoch vášho pripojovania k jednotlivým sieam a pomôe vám pri riešení<br />

niektorých akostí. Ak máte zoz<strong>na</strong>m nieko¾kých ¾udí, o ktorých prítomnosti<br />

<strong>na</strong> ICQ chcete ma <strong>na</strong>ozaj dobrý preh¾ad, môete im v sekcii Alerts priradi<br />

funkciu, ktorá vás o nich bude vdy informova – kedy zmenili mód svojho ICQ,<br />

kedy sa pripojili, kedy odpojili – vdy dostanete presnú a aktuálnu správu.<br />

V èase, keï ste <strong>na</strong>stavení ako Away (èie keï ste preè od poèítaèa), program<br />

zachytáva správy, ktoré k vám prichádzajú, do špeciálneho prieèinka. Keï sa<br />

vrátite, môete si ich všetky preèíta.<br />

Okrem uvedených funkcií program disponuje ešte ove¾a širšími <strong>na</strong>staveniami,<br />

ktoré sa sem však u nezmestili. No u aj to minimum, èo sme spomenuli,<br />

nás môe uisti, e Trillian je <strong>sk</strong>utoèným krá¾om alter<strong>na</strong>tív k ICQ. Je <strong>na</strong>vyše<br />

šírený úplne zadarmo a vyuijete ho aj pri IRC, MSN, AIM a Yahoo!. Vy<strong>sk</strong>úšajte<br />

ho, neo¾utujete!<br />

Download: <strong>www</strong>.trillian.cc<br />

Autor: Cerulean Studios<br />

(Scott Werndorfer, Kevin Kurtz)<br />

Štatút: freeware<br />

Ce<strong>na</strong>: zadarmo<br />

NetTools<br />

Program NetTools je ïalším z jednoduchých programov <strong>na</strong> komunikáciu v sieti<br />

internet. Vyz<strong>na</strong>èuje sa príjemným vzh¾adom a jednoduchým ovládaním. Prvé,<br />

èo ma <strong>na</strong> programe zaujalo, je, e ho vôbec netreba inštalova. Z internetu som<br />

si iba jednoducho stiahol súbor zip obsahujúci jeden program bez nijakých<br />

iných súborov a ten som následne extrahoval do zvoleného adresára. A potom<br />

som ho u iba spustil. Navyše v komprimovanej podobe mal NetTools len<br />

160 KB, èo sa dá hodnoti ve¾mi kladne.<br />

Základné okno tvorí znova ToolBar. Na jeho<br />

<strong>na</strong>jvrchnejšej strane sa <strong>na</strong>chádzajú ikony<br />

základných funkcií. Okrem toho je tam aj<br />

poloka Menu, v ktorej u nájdete vlastnosti<br />

programu v ove¾a podrobnejšej verzii.<br />

Tak ako v ostatných programoch aj tu bol<br />

tzv. Contact list umiestnený priamo do hlavného<br />

ok<strong>na</strong>. Znova máme monos vytvára<br />

<strong>sk</strong>upiny pouívate¾ov, autori pri tejto monosti<br />

vytvorili aj jednoduchý editor, ktorý vám<br />

v tom ve¾mi pomôe. Ako výhodu hodnotím<br />

spôsob, akým môete posiela správy. Ak vyberiete<br />

presne osobu, s ktorou sa chcete rozpráva,<br />

program otvorí špeciálne okno, v ktorom<br />

klasickým spôsobom prebehne di<strong>sk</strong>usia.<br />

No ak presného adresáta nevyberiete, otvorí<br />

sa vám trochu iný dialóg, v ktorom budete<br />

môc message rozposiela hromadne. Tento<br />

spôsob sa mi páèil <strong>na</strong>jviac.<br />

NetTools <strong>na</strong>vyše nepodporuje len ICQ, ale aj SMS a e-mail. Okrem toho má v<br />

sebe zabudovaný engine <strong>na</strong> vyh¾adávanie <strong>na</strong> internete, èo takisto nie je <strong>na</strong> zahodenie.<br />

A import ICQ kontaktov sa tie môe zís.<br />

NetTools je malý, ale uitoèný nástroj. Ponúka len základné funkcie, ale o to<br />

lepšie prepracované. Vy<strong>sk</strong>úšajte ho, urèite s ním niè nepokazíte.<br />

Download: <strong>www</strong>.trillian.cc<br />

Autor: Cerulean Studios (Scott Werndorfer, Kevin Kurtz)<br />

Štatút: freeware<br />

Ce<strong>na</strong>: zadarmo<br />

Sympatico Instant Messanger<br />

Tento <strong>na</strong>ozaj <strong>sk</strong>velý program sa vlastne do môjho opisu ani nemal dosta –<br />

jeho hlavným zameraním toti nie je ICQ, ale vlastná sie, ktorú si buduje.<br />

Napriek tomu však umoòuje <strong>na</strong>logovanie do ICQ a ponúka aj jeho základné<br />

funkcie. A keïe sa mi prive¾mi zapáèil, nedokázal som ho sem nezaradi ☺.<br />

V prvom rade treba poveda, e stiahnutie programu nie je jediný potrebný<br />

krok k jeho pouívaniu. Pri prvom spustení toti budete poiadaní, aby ste<br />

uviedli meno a heslo do systému – to si musíte zaloi <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke.<br />

Následne dôjde k <strong>na</strong>logovaniu do vlastnej siete, zobrazia sa vám jej uívatelia<br />

a budete ma prístup aj k jej ïalším vymoenostiam (je ich ve¾a, ale pretoe v<br />

tomto èlánku sa venujeme ICQ, nemá výz<strong>na</strong>m si ich menova). Z menu Login<br />

teraz vyberte Other IM a pridajte ICQ spolu s vašimi <strong>na</strong>staveniami. Následne<br />

budete odkázaní <strong>na</strong> import priate¾ov z ICQ. Keï aj to prebehne v poriadku, staèí<br />

sa u iba prihlási a program sa zaène správa, ako keby bol urèený <strong>na</strong> ICQ. Pri<br />

kadom spustení programu budete ma prístupných aj „kolegov“ z ich vlastnej<br />

siete.<br />

Vráme sa však k dizajnu<br />

programu – ten sa<br />

môe meni, keïe autori<br />

pristúpili ku <strong>sk</strong>inovate¾nosti<br />

vzh¾adu. V pôvodnej<br />

výbave sú k dispozícii dva<br />

<strong>sk</strong>iny. Vcelku je rozmiestnenie<br />

ponúk vymyslené<br />

<strong>na</strong>ozaj dobre, program je<br />

preh¾adný. Len èo sa <strong>na</strong>loguje<br />

niekto z uívate¾ov,<br />

dostanete o tom krátku<br />

správu. Môete si tie <strong>na</strong>stavi<br />

emailovú notifikáciu,<br />

priate¾om odosiela<br />

URL <strong>na</strong> dobré stránky a<br />

takisto posiela súbory.<br />

Dobre sú zvládnuté detaily<br />

o pouívate¾ovi, nechýba<br />

história prijatých<br />

správ. Program sa dá s preh¾adom<br />

ozvuèi, okrem toho<br />

i <strong>na</strong> ICQ mono aplikova<br />

nieko¾ko netradièných<br />

funkcií. Tie však budú fungova<br />

iba uívate¾om programu<br />

Sympatico Instant<br />

Messanger.<br />

Program hodnotím kladne,<br />

hoci <strong>na</strong> ICQ sa zameriava iba okrajovo. Napriek tomu pre vás môe by plnohodnotným<br />

sprievodcom pri rozhovoroch <strong>na</strong> internete.<br />

Závereèné slovo a hodnotenie programov. Tento test programov ma presvedèil<br />

o viacerých <strong>sk</strong>utoènostiach. Prvá vec, ktorú som si uvedomil, je, e postavenie<br />

programu ICQ nie je do budúcnosti vôbec také jednoz<strong>na</strong>èné, ako by sa<br />

zdalo. Na internete sa toti objavuje èoraz viac programov, ktoré dokáu stále<br />

viac a viac. Napriek tomu však ešte chví¾u potrvá, kým budú môc programu<br />

ICQ aspoò sèasti konkurova. Lebo nech sa s<strong>na</strong>ia akoko¾vek, ICQ má predsa len<br />

ve¾ký ná<strong>sk</strong>ok.<br />

Druhá vec, ktorú som si uvedomil, bola <strong>sk</strong>utoènos, e komunikaèné nástroje<br />

sa nevy<strong>sk</strong>ytujú <strong>sk</strong>oro vôbec vo forme shareware, <strong>na</strong>opak, ide takmer vdy o<br />

freeware, prípadne dokonca GNU projekt. Dôvod takéhoto správania je jasný –<br />

ak sa dnes chce komunikaèný nástroj presadi, musí by vo¾ne dostupný <strong>na</strong><br />

šírenie a zadarmo musí ponúka ve¾a funkcií. I<strong>na</strong>k jednoducho neprerazí.<br />

Náhradou èasto bývajú reklamné bannery, ktoré pravdepodobne staèia kry<br />

nároky <strong>na</strong> vývoj.<br />

A teraz u prejdime k hodnoteniu, hoci u pravdepodobne tušíte, ako bude<br />

vyzera. Krá¾om tohto testu sa zaslúene stáva Trillian. Hoci od kvality ICQ je<br />

predsa len ešte stále dos vzdialený, je ove¾a lepší ne ostatné testované programy.<br />

Druhé miesto ude¾ujem programu NetTools. Tento malý nástroj bol milý<br />

tým, e svoje funkcie dokázal implementova takmer <strong>na</strong> jednotku, i keï ich<br />

bolo, samozrejme, len pomenej. Tretie miesto patrí Sympatico Instant<br />

Messangeru, ktorého doménou síce ICQ nie je, <strong>na</strong>priek tomu ho však zvládne<br />

v celku slušne. Štvrté miesto, ale v iadnom prípade nie zahanbujúce umiestnenie<br />

zí<strong>sk</strong>al program Miranda ICQ. Absenciu rozsiahlejších funkcií vy<strong>na</strong>hradí<br />

prístupnos zdrojových kódov.<br />

To¾ko teda test. Ako vdy aj teraz <strong>na</strong> záver vyjadrujem svoju vieru, e vám<br />

aspoò trochu pomohol.<br />

Thomas Ulej<br />

110 PC REVUE 10/2002

S O F T W A R E<br />

4t Explorer Sweeper<br />

Zahladzovanie stôp pre kadého<br />

„Vidím, e vdy poctivo vymazávaš<br />

históriu,“ <strong>sk</strong>onštatoval raz môj<br />

známy, keï sa chcel dopátra k istému<br />

špeciálnemu programu, o ktorom<br />

som mu odmietol prezradi podrobnosti.<br />

Bolo to <strong>na</strong>ozaj tak – históriu<br />

som vymazával, pretoe nebol <strong>na</strong>jmenší<br />

dôvod, aby ostatní pouívatelia<br />

poèítaèa v uèebni vedeli, kde som<br />

sa pohyboval. Okrem toho som pravidelne<br />

likvidoval aj doèasné súbory Internet<br />

Explorera. V tomto prípade<br />

však bol dôvod celkom prozaický –<br />

šetrenie miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Z èasu <strong>na</strong><br />

èas som odstraòoval aj obsah zloky<br />

Dokumenty, èlovek predsa nikdy nevie.<br />

Keï som o pár mesiacov ne<strong>sk</strong>ôr<br />

<strong>na</strong>trafil <strong>na</strong> program, ktorý pomáha<br />

zautomatizova všetky uvedené èinnosti,<br />

okamite som si ho stiahol.<br />

DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Ve¾kos<br />

inštalaèného archívu ZIP je 550 KB a<br />

po rozbalení je potrebné spusti inštalaèný<br />

program. Inštalácia prebehne<br />

ve¾mi rýchlo, bez akýchko¾vek<br />

„špecialít“.<br />

SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Pod¾a<br />

dokumentácie by program mal pracova<br />

aj <strong>na</strong> 66 MHz 486-ke. Ja som ho<br />

testoval <strong>na</strong> 133 MHz Pentiu s 32 MB<br />

RAM a nemal som problémy.<br />

PROSTREDIE PROGRAMU. 4t Explorer<br />

Sweeper v podstate pozostáva z<br />

jediného ok<strong>na</strong>, v ktorom sa <strong>na</strong>stavuje<br />

konfigurácia a odkia¾ sa spúša proces<br />

èistenia. Toto okno sa <strong>sk</strong>ladá zo<br />

štyroch èastí: General, Windows, Internet<br />

Explorer, Netscape a Additio<strong>na</strong>l.<br />

Poïme teda pekne po poriadku a zaènime<br />

sekciou General: odtia¾to je<br />

moné <strong>na</strong>stavi automatickú aktiváciu<br />

programu v urèitých intervaloch<br />

(kadú minútu, kadých 5 minút<br />

atï.). Nastavenia Running Mode urèujú,<br />

èi sa má 4t Explorer Sweeper<br />

spúša v klasickom alebo nevidite¾nom<br />

reime. Ako ste u zrejme uhádli,<br />

nevidite¾ný reim z<strong>na</strong>èí, e program<br />

nevidie <strong>na</strong> paneli úloh, dokonca<br />

ani <strong>na</strong> systémovom paneli. V sekcii<br />

General sa <strong>na</strong>chádza aj zaškrtávacie<br />

pole, pomocou ktorého je moné<br />

zamedzi „èistenie“, keï je webový<br />

prehliadaè spustený, èo je ve¾mi rozumný<br />

nápad.<br />

Druhá sekcia s názvom Windows<br />

obsahuje vo¾by <strong>na</strong> odstraòovanie doèasných<br />

súborov, nedávno pouitých<br />

dokumentov a vymazávanie Koša.<br />

Okrem toho sa odtia¾to dá vypnú a<br />

zapnú funkcia AutoSuggest programov<br />

Explorer a Internet Explorer.<br />

Pre väèšinu pouívate¾ov bude zrejme<br />

<strong>na</strong>jzaujímavejšia sekcia Internet<br />

Explorer, keïe tento prehliadaè má<br />

takmer monopolné postavenie. 4t<br />

Explorer Sweeper dokáe odstráni<br />

cookies, doèasné súbory, vymaza históriu,<br />

heslá AutoComplete a v neposlednom<br />

rade aj všetky príkazy a webové<br />

adresy zadané prostredníctvom<br />

klávesnice. Ve¾mi zaujímavé sú tzv.<br />

Hidden Favorites, èo sú vlastne ob-<br />

¾úbené poloky, ktoré nie sú vidite¾né<br />

v menu Internet Explorera. Na ukladanie<br />

stránok do tejto <strong>sk</strong>rytej histórie<br />

je moné <strong>na</strong>definova si vlastnú klávesovú<br />

<strong>sk</strong>ratku.<br />

V èase písania tejto recenzie som,<br />

ia¾, <strong>na</strong> poèítaèi nemal <strong>na</strong>inštalovaný<br />

Netscape, a tak som nemohol otestova<br />

funkcie v sekcii pomenovanej po<br />

tomto prehliadaèi. Podobne ako v prípade<br />

IE aj tu sa dajú vymazáva<br />

cookies a doèasné súbory, hlavný rozdiel<br />

však spoèíva v tom, e je tu monos<br />

uloi separátne <strong>na</strong>stavenia pre<br />

kadý profil. Je takisto potrebné<br />

doda, e tu chýbajú <strong>sk</strong>ryté ob¾úbené<br />

poloky.<br />

Príjemne ma prekvapila sekcia<br />

Additio<strong>na</strong>l, ktorá obsahuje ve¾mi<br />

praktickú funkciu pravidelného mazania<br />

obsahu urèitého adresára. Mô-<br />

e sa to hodi <strong>na</strong>príklad v prípade,<br />

keï máte súbory zašifrované šifrovacím<br />

programom. Ak s nimi chcete<br />

pracova, treba ich dekódova a po<br />

úpravách znovu zakódova. Je však<br />

ivotne dôleité, aby dekódovaná<br />

verzia súboru neostala <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u,<br />

potom toti celé šifrovanie nemá<br />

zmysel. Preto je tieto rizikové súbory<br />

vhodné umiestòova do zvláštneho<br />

adresára, ktorého obsah bude v<br />

pravidelných intervaloch vymazaný.<br />

Takto je moné zaruèi, e nepovolaná<br />

osoba o pár dní ne<strong>sk</strong>ôr nenájde<br />

citlivé dáta v dekódovanej<br />

podobe. Pre úplnos dodávam, e<br />

v sekcii Additio<strong>na</strong>l je tie moné <strong>na</strong>stavi<br />

vymazávanie zoz<strong>na</strong>mu súborov<br />

otvorených vo Windows Media<br />

Playeri.<br />

ZÁVER. Pokia¾ nechcete, aby mali<br />

ostatní preh¾ad o tom, aké stránky<br />

<strong>na</strong>vštevujete a s akými dokumentmi<br />

pracujete, je 4t Explorer Sweeper<br />

dobrým riešením (hoci tajných agentov<br />

èi agentky by zjavne neuspokojil).<br />

Ovládanie je ve¾mi jednoduché a<br />

program v priebehu piatich minút<br />

zvládne aj zaèiatoèník, preto ho bez<br />

váhania odporúèam do vašej pozornosti.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Jednoduchos<br />

☺ Skryté ob¾úbené poloky<br />

☺ Klávesové <strong>sk</strong>ratky<br />

Licencia: shareware<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 19,95 USD<br />

Ve¾kos súboru: 0,5 MB<br />

Download: http://<strong>www</strong>.4t−niagara.com<br />

Ivan Zernovác<br />

10/2002 PC REVUE 111

L I N U X W A R E<br />

LinuxWare<br />

Utilitky a nástroje pre Linux<br />

Aj v októbri sa spolu pozrieme <strong>na</strong> zaujímavé programy zo sveta open source.<br />

Všetky programy sú, ako i<strong>na</strong>k, pod niektorou z licencií open source, a tak si ich<br />

môete vo¾ne stiahnu z internetu alebo ich nájs aj <strong>na</strong> CD v tomto èísle. A rov<strong>na</strong>ko<br />

aj tento mesiac vás chcem poprosi: ak máte nejaký zaujímavý a nie ve¾mi<br />

známy program, pode¾te sa! Ak si, <strong>na</strong>opak, myslíte, e váš program je dostatoène<br />

známy, ale je dos ve¾ký <strong>na</strong> to, aby si ho kadý mohol dovoli stiahnu, pošlite nám<br />

link a my ho dáme <strong>na</strong> <strong>na</strong>jblišie CD.<br />

Cez prázdniny som „objavil“ okrem iného aj jeden ve¾mi pekný programovací<br />

jazyk – Python. Kedysi o òom beal <strong>na</strong> týchto stránkach aj seriál, no mne sa vtedy<br />

ïalší jazyk uèi nechcelo. Veci (a ¾udia) sa však èasom menia a teraz sa stal jedným<br />

z mojich ob¾úbených jazykov. Preto sa môete v <strong>na</strong>jblišom èase teši <strong>na</strong> nieko¾ko<br />

recenzií rôzneho softvéru (nástrojov) pre nás programátorov v tomto sympatickom<br />

jazyku. U <strong>na</strong> tomto CD nájdete Python i nieko¾ko balíèkov <strong>na</strong> prácu s OpenGL<br />

a grafikou (SDL), ktoré som <strong>na</strong>šiel pri mojich potulkách internetom. Skúste a porov<strong>na</strong>jte<br />

si s Céèkom! ☺ Dos však bolo (škodo)radosti, pustime sa do spàšky programov!<br />

Songwrite<br />

Prvý z recenzovaných programov je urèený pre hudobníkov – gitaristov. Jeho úlohou<br />

je hlavne tvorba tabelatúr (tabelatúra je jednoduchý spôsob zápisu nôt pre<br />

gitaristov do obyèajného textového súboru). Ovláda sa jednoducho – šípkami sa<br />

presuniete <strong>na</strong> správne miesto a zadáte èíslo (kde máte <strong>na</strong> danej strune zahra; 0 =<br />

prázd<strong>na</strong> stru<strong>na</strong>). Stlaèením medzerníka (alebo kliknutím <strong>na</strong> text Play) si svoje dielo<br />

môete vypoèu. Songwrite <strong>na</strong>jprv vytvorí súbor MIDI a ten následne prehrá prehrávaèom,<br />

ktorý si môete sami zvoli. U je teda jasné, e program dokáe aj<br />

exportova súbor MIDI (bez prehrávania). Ïalšou peknou vlastnosou je, e môete<br />

exportova aj „Rich MIDI“, teda súbor obohatený o údaje, <strong>na</strong> ktorej strune sa daný<br />

tón má zahra. Tento súbor môete, samozrejme, aj importova. To isté môete<br />

urobi aj s obyèajným súborom MIDI, no program v tom prípade môe správnu<br />

strunu iba „vytuši“. Medzi ïalšie vlastnosti patrí <strong>na</strong>príklad tlaè <strong>na</strong>písaných tabelatúr,<br />

a to tak s textom, ako aj bez neho (text – slová piesne – si môete jednoducho<br />

prida). Ïalej je to export obyèajnej tabelatúry, import tabelatúry (pochopite¾ne,<br />

pôjde to iba s tými, ktoré vyexportoval Songwriter), tlaè <strong>na</strong> tlaèiarni i do<br />

PostScriptu. Program podporuje okrem gitary aj iné nástroje, <strong>na</strong>príklad basgitaru<br />

(uvidíte iba štyri struny), bicie (dos zvláštny spôsob editácie...) alebo ¾ubovo¾ný iný<br />

nástroj (môete si zvoli, ako bude znie), ale editova ho budete ako gitaru.<br />

Program umoòuje aj <strong>na</strong>stavovanie strún (poèet, ladenie). Ešte v <strong>sk</strong>ratke technické<br />

poznámky: program je <strong>na</strong>písaný v Pythone (aká náhoda ☺ – práve tento program<br />

bol jeden z tých, ktoré ma „prinútili“ pozrie sa <strong>na</strong> tento jazyk...) a pouíva<br />

grafickú kninicu (alebo <strong>sk</strong>ôr kninièku) Tkinter (známe Tk v prostredí Pytho<strong>na</strong>).<br />

Web: http://oomadness.tuxfamily.org/en/songwrite/<br />

Gentoo<br />

Nie, tento program nemá niè spoloèné s Gentoo Linux, tak trochu svojráznou distribúciou<br />

Linuxu. Je to správca súborov pre X, a to nie hocijaký. Dá sa dobre konfigurova,<br />

take si ho môete úplne prispôsobi vašim predstavám – okrem „samozrejmostí“,<br />

ako zme<strong>na</strong> farieb, zobrazovaných ståpcov (ve¾kos, typ...), si môete<br />

<strong>na</strong>konfigurova aj zobrazované tlaèidlá (dole) alebo <strong>na</strong>stavi, kedy a ako sa má<br />

<strong>na</strong>mountova niektorý z vašich di<strong>sk</strong>ov. Naozaj ide o vysokú triedu, a ak ste doteraz<br />

pouívali drag'n'drop a neve¾mi vám to vyhovovalo alebo ste aj pod X pouívali<br />

<strong>na</strong> prácu so súbormi Midnight Commander, tak <strong>na</strong> to rovno zabudnite a <strong>sk</strong>úste `<br />

tento program, urèite sa vám bude páèi. Nebudete si musie pamäta rôzne krkolomné<br />

<strong>sk</strong>ratky ako v MC, môete si <strong>na</strong>stavi vaše vlastné! Ïalej za zmienku stojí aj<br />

<strong>na</strong>definovanie si vlastných ob¾úbených adresárov, ku ktorým máte vdy rýchly prístup.<br />

Pri konfigurácii stojí za zmienku <strong>na</strong>príklad asociácia akcie k urèitému typu<br />

súborov alebo monos <strong>na</strong>stavi si, ktoré súbory budú <strong>sk</strong>ryté (štandardne to síce<br />

je bodka, ale pomocou regulárnych výrazov si to môete zmeni <strong>na</strong> prakticky èoko¾vek<br />

– i <strong>na</strong> viac samostatných podmienok, <strong>na</strong>príklad bodka pred menom a dajme<br />

tomu .so za menom súboru...). Objavenie ostatných príjemných vlastností nechávam<br />

u <strong>na</strong> vás. Program pouíva známu kninicu GTK.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.obsession.se/gentoo/<br />

Blassic<br />

Poznáte Basic? Mnohí z nás zaèí<strong>na</strong>li programova práve <strong>na</strong> òom. Tí, ktorí o òom<br />

nepoèuli, nech ani nechcú ☺. Je to pravdepodobne <strong>na</strong>jhorší programovací jazyk vo<br />

vesmíre (<strong>na</strong> Zemi urèite). Preèo? Existujú síce aj horšie jazyky, ale Basic je (resp.<br />

bol) taký rozšírený (hlavne <strong>na</strong> mikropoèítaèoch spred pár rokov), e pokazil mnoho<br />

nádejných programátorov hlavne svojím „zvláštnym“ štýlom programovania,<br />

ktorý sa <strong>na</strong> nešastného programátora <strong>na</strong>lepí a u sa ho tak ¾ahko nezbaví. Nieèo<br />

podobné sa dokonca píše aj v The New Hacker's Dictio<strong>na</strong>ry, take si to asi nemyslím<br />

sám... Preèo taký úvod? Tým chytrejším u asi došlo, e Blassic je interpreter<br />

jazyka Basic. O tom, e v tomto jazyku vládne dodnes chaos, som sa mohol znovu<br />

presvedèi pri tomto nástroji – zdrojové texty sú len tak <strong>na</strong>hádzané rovno v archíve<br />

(nijaký zbalený podadresár, ako je to dobrým zvykom pri kadom slušnom<br />

112 PC REVUE 10/2002

programe), spolu s nimi sú <strong>na</strong>miešané aj príklady, dokumentácia<br />

iad<strong>na</strong> (dokonca aj README obsahuje <strong>na</strong>miesto<br />

struènej charakteristiky iba výòatok zo spomí<strong>na</strong>ného slovníka<br />

– to by však <strong>na</strong> druhej strane mohlo práve slúi<br />

<strong>na</strong>miesto nej... ☺), no slovom hrôza. Dos však bolo kritiky.<br />

Pozbieral som dávno zabudnuté vedomosti dávno<br />

zabudnutého jazyka a zosmolil som jednoduchý príklad<br />

(nejaký hlbší zmysel v òom asi nenájdete):<br />

for i = 1 to 10: print "Zdravime vsetkych citatelov PC<br />

Revue!": next i<br />

Výsledok môete vidie <strong>na</strong> obrázku... Tento príklad som<br />

vy<strong>sk</strong>úšal v tzv. interaktívnom móde, teda všetky príkazy sa<br />

po odklepnutí priamo vykonávajú. Samozrejme, zdrojové<br />

texty môete uklada aj do súborov (štandardná prípo<strong>na</strong> je<br />

.bas). Spomí<strong>na</strong>l som príklady – tých je dos, no niektoré sú<br />

iba v španielèine, take výz<strong>na</strong>m si mnohí iba domyslia... Ak<br />

vás teda Basic <strong>na</strong>ozaj zaujíma, resp. potrebujete si spusti<br />

nejaké vaše staré programy, <strong>sk</strong>úste Blassic.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.xente.mundo−r.com/notfound/blassic/<br />

RPG1<br />

Radi hráte RPG hry? A máte radi aj tie textové? Alebo<br />

radšej tie <strong>na</strong>bité grafikou? Tak èi tak, táto hra nespadá ani<br />

do jednej z týchto kategórií – nie je èisto textová, ale nepouíva<br />

grafiku – <strong>na</strong>miesto toho z ASCII z<strong>na</strong>kov vykres¾uje<br />

jednoduché obrázky, mapky atï., take máte aspoò akýtaký<br />

preh¾ad o miestnosti, v ktorej sa <strong>na</strong>chádzate. Aspoò<br />

nemusíte ve¾a èíta. Na druhej strane vïaka absencii „<strong>sk</strong>utoènej“<br />

grafiky si ju môete zahra aj <strong>na</strong> textovom termináli<br />

<strong>na</strong> starších poèítaèoch. Z technickej stránky ide o Perl<br />

<strong>sk</strong>ript, ktorý <strong>na</strong> zobrazovanie pouíva kninièku/modul<br />

Term:ANSIColor (musíte ju teda ma vo svojej inštalácii<br />

Perlu a musíte ma terminál ANSI).<br />

Web: https://cat2.ath.cx/cat2/rpg1.html<br />

Nadvsh<br />

Pri textových zábavkách ešte chví¾ku ostaneme, pretoe<br />

<strong>sk</strong>ratka NADVSH z<strong>na</strong>mená New Adventure Shell. Áno, èítate<br />

dobre. Teraz môete pracova a hra sa súèasne... Tento<br />

program funguje „<strong>na</strong>d“ vaším ob¾úbeným shellom, trošku<br />

pozmení jeho vzh¾ad a niektoré príkazy filtruje a okrem<br />

toho, e ho vykoná, urobí aj nieèo iné. Napríklad príkazom<br />

„go“ zmeníte aktuálny adresár a zároveò sa vám zobrazí<br />

struèný opis „miestnosti“ èie adresára. Samozrejme, pozná<br />

iba niektoré adresáre, <strong>na</strong>príklad /home. Celkom zaujímavý<br />

vynález, o nieèom podobnom som u dlhšie uvaoval. Celý<br />

program sa <strong>sk</strong>ladá v podstate iba z jedného shell <strong>sk</strong>riptu,<br />

ktorý spustíte <strong>na</strong>písaním . <strong>na</strong>dvsh – a u fungujete.<br />

Web: https://cat2.ath.cx/cat2/rpg1.html<br />

Cyanide – Reality<br />

A teraz len struèná informácia o ïalšej hre. Ide o „virtual<br />

reality“ multiplayer hru – pohybujete sa vo virtuálnom<br />

svete spolu so svojimi protihráèmi a objavujete<br />

ho... Je <strong>na</strong>písaná v Pythone (tak server, ako aj klient<br />

– pozor, sú to dva oddelené balíèky!), a tak si ju môete<br />

jednoducho prispôsobi, dokonca vytvori svoj vlastný<br />

svet!<br />

Web: http://cyanide.sourceforge.net/<br />

GtkDi<strong>sk</strong>Free<br />

Z názvu mono vytuši dve veci: program pouíva<br />

kninicu GTK a má nieèo do èinenia s vo¾ným miestom<br />

<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Hmm, èo to asi bude? Nebudem vás <strong>na</strong>ahova.<br />

Tento program vám preh¾adne ukáe, <strong>na</strong>ko¾ko sú vaše<br />

di<strong>sk</strong>y a partície obsadené. e to dokáe kadý lepší<br />

súborový ma<strong>na</strong>ér? Áno, <strong>na</strong>príklad MC to dokáe, no<br />

vdy iba pre aktuálnu partíciu. Takto to máte všetko<br />

pekne pokope, <strong>na</strong>vyše s pekným grafom. Okrem toho<br />

má program implementovanú aj funkciu un/mount,<br />

teda zvolený di<strong>sk</strong> môete <strong>na</strong>montova/odmontova. To<br />

je všetko. Niè viac, niè menej (ak rátame celkom dobrú<br />

monos konfigurácie programu za samozrejmos). Je to<br />

vlastne starý známy program df v novom grafickom<br />

šate.<br />

Web: http://gtkdi<strong>sk</strong>free.tuxfamily.org/<br />

PyGame<br />

Na CD Revue sa u kedysi objavila kninica <strong>na</strong> prácu s<br />

multimédiami SDL (Simple DirectMedia Layer). Pouíva<br />

sa aj v oblasti programovania hier a grafických ukáok<br />

(demá). Samozrejme, je to kninica pre jazyk C/C++.<br />

Trošku som sa poobzeral po internete a <strong>na</strong>šiel som alter<strong>na</strong>tívu<br />

pre programátorov v Pythone. Myslím, e<br />

dovo¾uje pouíva väèšinu uitoèných funkcií z kninice<br />

SDL, take si v nej môete urobi prakticky ¾ubovo¾nú<br />

hru èi demo ove¾a jednoduchšie (vïaka pouitému jazyku).<br />

Na druhej strane vám to pôjde pomalšie, pretoe<br />

Python je interpretovaný jazyk. V balíèku <strong>na</strong> CD nájdete<br />

aj dokumentáciu, tutoriály a príklady.<br />

Web: http://<strong>www</strong>.pygame.org/<br />

PyOpenGL<br />

Ak by ste radšej <strong>sk</strong>úsili spravi nejakú 3D hru/demo,<br />

potom <strong>sk</strong>úste toto. Balík obsahuje iba bindovania pre<br />

kninice OpenGL (pouíva SWIG, ale ten si – <strong>na</strong>šastie<br />

– nemusíte inštalova...). Podporované sú aj rozšírenia<br />

ako GLU, GLUT, WGL, GLE a vlastné bindovanie kninice<br />

Tk (take nebudete pouíva Tkinter z inštalácie<br />

Pytho<strong>na</strong>). Poteším vás ešte jednou správou: takto vytvorené<br />

hry by mali by ve¾mi dobre portabilné, pretoe<br />

PyOpenGL podporuje okrem Linuxu a Windows aj<br />

MacOS, *BSD, AIX, IRIX atï. Samozrejme, kninica prináša<br />

aj všetky známe výhody a nevýhody Pytho<strong>na</strong><br />

oproti C (jednoduchos programovania, trochu nišia<br />

rýchlos atï.). Na CD nájdete aj balík OpenGLContext,<br />

ktorý vám u¾ahèí tvorbu programov OpenGL a <strong>na</strong>vyše<br />

obsahuje rôzne príklady a dokumentáciu (samozrejme,<br />

s istými obmedzeniami môete poui aj oficiálnu<br />

dokumentáciu a tony tutoriálov z internetu pre prostredie<br />

jazyka C, <strong>na</strong>príklad http://nehe.gamedev.net).<br />

Web: http://pyopengl.sourceforge.net/<br />

Oto Komiòák

L I N U X W A R E<br />

Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 5. èas<br />

V predošlej èasti sme si povedali nieèo o tom, ako Linux pristupuje k zariadeniam.<br />

Vieme, e kadé zariadenie je v Linuxe reprezentované ako súbor. Preto<br />

sa tentoraz pozrieme <strong>na</strong> to, ako Linux pristupuje k súborom.<br />

Linux je <strong>na</strong> rozdiel od DOS/Windows viacpouívate¾<strong>sk</strong>ý systém. Obsahuje<br />

teda mechanizmy chrániace dáta pred neoprávneným prístupom. Primárnym<br />

mechanizmom je obmedzenie prístupu k adresárom a súborom <strong>na</strong> základe identifikácie<br />

pouívate¾a iadajúceho o prístup. To <strong>na</strong>pomáhajú prístupové práva,<br />

priradené ku kadému adresáru a súboru. Vlastníctvo súborov a prístupové práva<br />

sú základné pojmy vzahujúce sa k bezpeènosti a ochrane súborov pred inými<br />

pouívate¾mi. Je ve¾mi dôleité venova im istú pozornos, i<strong>na</strong>k by sa mohli prihodi<br />

èudné veci – priradenie nesprávnych prístupových práv môe vies <strong>na</strong>pr. k<br />

tomu, e si pouívate¾ (alebo aj my sami) nebudeme môc preèíta vlastnú poštu.<br />

Ve¾mi nepríjemné hlásenie Permission denied z<strong>na</strong>mená, e nemôeme pristúpi<br />

k súboru z dôvodu nedovolených prístupových práv.<br />

Typy prístupových práv<br />

Prístupové práva sú spôsoby, akými môe pouívate¾ pracova so súbormi. Tie<br />

sa tvoria kombináciou<br />

atribútov súboru (adresára) a<br />

úrovòou vlastníctva súboru (adresára)<br />

ATRIBÚTY SÚBORU A ADRESÁRA. Spomenieme si <strong>na</strong> atribúty súborov v<br />

DOS/Windows? Sú to a – archivova, r – len <strong>na</strong> èítanie, h – <strong>sk</strong>rytý a s – systémový.<br />

Linux má odlišné atribúty, ktoré majú pri súbore iný výz<strong>na</strong>m ako pri adresári.<br />

Sú to tieto tri typy:<br />

r – read (povolenie èítania)<br />

w – write (povolenie zápisu)<br />

x – execute (povolenie spustite¾nosti)<br />

Ich bliší výz<strong>na</strong>m pri súbore a adresári zahrnuje tabu¾ka è. 1.<br />

Atribút Výz<strong>na</strong>m pre súbor Výz<strong>na</strong>m pre adresár<br />

r èíta obsah súboru vypísa obsah adresára<br />

w zapisova do súboru vytvára alebo maza súbory v adresári<br />

x spúša súbory zobrazova info o súboroch v adresári<br />

Tab. 1<br />

Atribúty súborov a adresárov<br />

Mnohí si poloia otázku, preèo sa pouívajú obidva atribúty r a w, keï v<br />

DOS-e staèil iba jeden – r – len <strong>na</strong> èítanie.<br />

Linux èasto pouíva programy a prostriedky, keï dovolí, aby ten-ktorý pouívate¾<br />

do urèitého súboru mohol zapisova, ale nemohol ten istý súbor èíta.<br />

Predstavme si <strong>na</strong>mi vytvorený program, ktorý zapisuje do súboru <strong>na</strong>pr. cinnost.txt<br />

kadú èinnos, ktorú pouívate¾ <strong>na</strong> Linuxe vykonáva (jednoducho taká malá špioná).<br />

Keï spustí tento program dotyèný pouívate¾, program spravidla pracuje so<br />

súborom cinnost.txt s prístupovými právami tohto pouívate¾a. Take presne zapisuje<br />

jeho aktivity. My však nechceme, aby pouívate¾ dokázal súbor èíta (lebo by<br />

ho mohol zmanipulova), a preto mu právo <strong>na</strong> èítanie odoprieme.<br />

Kadý súbor a adresár, ktorý je v Linuxe, má pridelené atribúty! Tie sa<br />

pride¾ujú pri vzniku súboru (adresára) a sú u urèitým spôsobom optimalizované<br />

pod¾a svojho výz<strong>na</strong>mu.<br />

Prístupové práva sa tvoria nielen z atribútov súboru, ale aj z úrovne vlastníctva<br />

daného súboru. Aby pouívatelia mohli <strong>na</strong> Linuxe pracova spoloène,<br />

existujú v systéme tri úrovne vlastníctva súboru:<br />

vlastník (owner)<br />

<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> (group)<br />

ostatní (other)<br />

Vidíme, e súbor alebo adresár môe vlastni vlastník. To je spravidla ten,<br />

kto daný súbor vytvoril. Skupi<strong>na</strong> vlastníkov je urèitá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> pouívate¾ov,<br />

ktorú spája spoloèná èinnos v systéme a spravidla do tejto <strong>sk</strong>upiny patrí aj<br />

vlastník súboru (ale nemusí).<br />

„Ostatní“ oz<strong>na</strong>èuje kadého, kto nie je vlastník ani èlen <strong>sk</strong>upiny.<br />

Keï <strong>sk</strong>ombinujeme atribúty súboru s vlastníctvom súboru, dostaneme prístupové<br />

práva.<br />

Spomí<strong>na</strong>te si, ako sme si vytvorili nového pouívate¾a mior a <strong>sk</strong>upinu ucto?<br />

A e sme do tejto <strong>sk</strong>upiny priradili aj pouívate¾a mior?<br />

Dobre, pozrime sa <strong>na</strong> obr. è. 1.<br />

Prejdime si posledný riadok odzadu. Vidíme, e súbor zostava.txt bol vytvorený<br />

24. júla o 16. hodine a 19. minúte a má ve¾kos 1019 bajtov. U vieme, e<br />

ho môu vlastni (rozumej, e k nemu môu pristupova) tri subjekty – vlastník,<br />

<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> a ostatní. Môeme predpoklada, e tento súbor vytvoril mior, lebo<br />

je jeho vlastníkom. (Niekedy sa stáva, e vlastníkom nie je autor súboru, to ešte<br />

uvidíme.) Zároveò je tento súbor k dispozícii <strong>sk</strong>upine s názvom ucto a, samozrejme,<br />

aj ostatným. Èo však môu s týmto súborom robi jednotlivé subjekty,<br />

to opisujú práva, ktoré sú zobrazené hneï <strong>na</strong> zaèiatku riadka, vyjadrené desiatimi<br />

z<strong>na</strong>kmi.<br />

Obr. 1<br />

Ak si odmyslíme prvý z<strong>na</strong>k (d alebo -), lebo<br />

vieme, e definuje, èi ide o adresár alebo súbor,<br />

zostáva devä z<strong>na</strong>kov, <strong>sk</strong>ladajúcich sa zo známych<br />

atribútov r, w a x (ak niektorý atribút nie<br />

je definovaný, je zobrazený pomlèkou -).<br />

Obr. 2<br />

Rozdelíme ich do troch mnoín po troch atribútoch<br />

(obr. è. 2):<br />

Prvá (¾avá) mnoi<strong>na</strong> urèuje, aké atribúty (teda èo všetko môe robi) má daný<br />

súbor pre vlastníka, stredná urèuje atribúty pre <strong>sk</strong>upinu a posledná (pravá)<br />

mnoi<strong>na</strong> opisuje atribúty pre ostatných.<br />

Preèítajme si teraz tento riadok komplexne:<br />

Vtedy a vtedy bol vytvorený súbor zostava.txt s takou a takou ve¾kosou a<br />

má iba jeden odkaz (linku – to si o chví¾u vysvetlíme!).<br />

Jeho vlastníkom je mior a ten môe z neho èíta aj do neho zapisova (rw-).<br />

Skupi<strong>na</strong> s názvom ucto môe z neho iba èíta (r--).<br />

Ostatní v tomto prípade nemôu z neho ani èíta, ani do neho zapisova (---),<br />

teda nemôu niè! (No, chceli by ste, aby si <strong>na</strong> sieti mohol hocikto preèíta výšku<br />

vašej výplaty?!?)<br />

Poznámka: Všimnime si, e jednotlivé atribúty majú svoje pevné miesto v kadej<br />

mnoine. Atribút r je vdy prvý, w je druhý a x je tretí atribút z¾ava.<br />

ZMENY VLASTNÍCTVA K SÚBOROM. Tak ako všetko (ja viem, e je to u<br />

otrepaná fráza, ale budete ju ešte ve¾akrát poèu!) aj prístupové práva a vlastníctvo<br />

k súborom sa dá v Linuxe zmeni.<br />

Väèšinou vystaèíme s prístupovými právami, ktoré systém pri vytváraní<br />

súboru alebo adresára <strong>na</strong>stavil automaticky. Existujú však výnimky, zvláš pre<br />

správcov systému. Niekedy treba zmeni prístupové práva alebo vlastníctvo<br />

súboru z bezpeènostných dôvodov alebo preto, e sme vytvorili novú <strong>sk</strong>upinu,<br />

ktorej chceme urèité súbory sprístupni.<br />

Jeden príklad z praxe:<br />

Máme <strong>na</strong>inštalovaný WWW server Apache, ale chceme, aby do jeho adresára<br />

/var/<strong>www</strong> mohol pristupova aj náš dvorný programátor webových stránok,<br />

ktorý sa volá Martin. Tento Martin je v systéme definovaný pod logovacím<br />

menom martin. Preto by bolo dobré, aby sme vytvorili novú <strong>sk</strong>upinu pracovníkov<br />

okolo WWW stránok, ktorá sa <strong>na</strong>zýva web. Èlenom tejto <strong>sk</strong>upiny bude,<br />

samozrejme, martin a ja – pod logovacím menom mior. A nech má táto <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong><br />

web právo pristupova do adresára /var/<strong>www</strong>.<br />

Ako budeme postupova?<br />

Najprv príkazom useradd martin vytvoríme nového pouívate¾a s menom<br />

martin. Priradíme mu heslo 8xCB9V príkazom passwd martin. Vyplníme poadované<br />

heslá a pokraèujeme vytvorením novej <strong>sk</strong>upiny web. Pouijeme nám<br />

známy príkaz groupadd web. Do tejto <strong>sk</strong>upiny priradíme Marti<strong>na</strong> príkazom<br />

usermod -G web martin a mòa usermod -G web mior. Priradenie do <strong>sk</strong>upiny overíme<br />

príkazmi groups martin a groups mior.<br />

Potia¾ to všetko u poznáme.<br />

Teraz sa pozrieme <strong>na</strong> èiastoèný výpis adresára /var/<strong>www</strong> príkazom ls -la /var.<br />

Èo vidíme? (výpis è. 4)<br />

114 PC REVUE 10/2002

L I N U X W A R E<br />

drwxr−xr−x 3 root root 4096 lis 11 2001 state<br />

drwxrwxrwt 2 root root 4096 srp 27 04:02 tmp<br />

drwx−−−−−− 2 root root 4096 dub 4 2001 tux<br />

drwx−−−−−− 2 root bin 4096 pro 27 2001 web<br />

mindrwxrwxr−x 6 root root 4096 srp 27 08:28 <strong>www</strong><br />

drwxr−xr−x 3 root root 4096 lis 11 2001 yp<br />

Všimnime si predposledný riadok – adresár <strong>www</strong> (ktorý je pracovným adresárom<br />

webového servera Apache) vlastní root a <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> root. To nám však nevyhovuje,<br />

a preto musíme <strong>sk</strong>upinu zmeni. Samotného vlastníka meni nemusíme.<br />

Na zmenu <strong>sk</strong>upiny sa pouíva príkaz chgrp (change group = zmeò <strong>sk</strong>upinu).<br />

Jeho všeobecný zápis je:<br />

chgrp [vo¾by] nová_<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> meno_súboru<br />

Vo¾by sú urèité parametre, ktorými môeme príkaz ovplyvòova. Pre informáciu<br />

sa pozrieme do manuálovej stránky (man chgrp). Teraz nám staèí vedie,<br />

e pouijeme parameter -R (recursive), ktorý zabezpeèí, e vlastníka zmení nielen<br />

tento adresár, ale aj všetky jeho podadresáre a súbory v nich.<br />

Zadáme ([root@rubin /root] # je môj prompt, vy ho môete ma iný pod¾a<br />

vašej inštalácie!):<br />

[root@rubin /root] # chgrp −R web <strong>www</strong><br />

Keï sa znovu pozrieme <strong>na</strong> výpis adresára pomocou ls -la, vidíme, e sa <strong>sk</strong>utoène<br />

zmenila vlastnícka <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> (výpis è. 5):<br />

drwxrwxr−x 6 root web 4096 srp 27 08:28 <strong>www</strong><br />

drwxr−xr−x 3 root root 4096 lis 11 2001 yp<br />

Prezretím obsahu adresára <strong>www</strong> zistíme, e sa <strong>na</strong>ozaj zmenila aj <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong><br />

všetkých podadresárov (výpis è. 6):<br />

total 24<br />

drwxrwxr−x 6 root web 4096 srp 27 08:28 .<br />

drwxr−xr−x 26 root root 4096 pro 27 2001 ..<br />

drwxrwxr−x 2 root web 4096 èec 9 13:10 cgi−bin<br />

drwxrwxr−x 9 root web 4096 èec 9 11:21 html<br />

drwxrwxr−x 3 root web 4096 lis 11 2001 icons<br />

drwxrwxr−x 2 root web 4096 lis 11 2001 nut−cgi−bin<br />

Poznámka: Všimnime si jednu bodku a dve bodky v ståpci mien. U z prostredia<br />

DOS/Windows vieme, e jed<strong>na</strong> bodka z<strong>na</strong>mená daný pracovný adresár, v tomto prípade<br />

<strong>www</strong> (/var/<strong>www</strong>), a dve bodky z<strong>na</strong>èia <strong>na</strong>dradený adresár – teda /var. Keïe<br />

sme pri òom <strong>sk</strong>upinu nemenili, <strong>na</strong>chádza sa v ståpci <strong>sk</strong>upín meno root. Ostatné <strong>sk</strong>upiny<br />

boli prepísané <strong>na</strong> web. A to je to, èo sme chceli dosiahnu!<br />

Predstavme si, e by sme z podobného dôvodu chceli zmeni okrem <strong>sk</strong>upiny<br />

aj vlastníka. Len <strong>na</strong>ozaj z cvièných dôvodov zmeòme vlastníka adresára <strong>www</strong><br />

z root <strong>na</strong> martin. Na to pouijeme príkaz chown (change owner = zmeò vlastníka).<br />

Jeho syntaktický zápis je<br />

chown [vo¾by] nový_vlastník meno_súboru<br />

Vo¾by sú identické ako pri príkaze chgrp. Take zadáme<br />

[root@rubin /root] # chown −R martin <strong>www</strong><br />

a príkazom ls -la overíme vyko<strong>na</strong>nú zmenu (výpis è. 7):<br />

drwxrwxr−x 6 martin web 4096 srp 27 08:28 <strong>www</strong><br />

Zapamätajme si: Iba vlastník súboru (adresára) alebo root môe zmeni vlastníka<br />

súboru! A iba vlastník súboru (adresára) alebo root môe zmeni <strong>sk</strong>upinu, do ktorej<br />

súbor náleí!<br />

ZMENY PRÍSTUPOVÝCH PRÁV. Ak chceme z podobných dôvodov zmeni<br />

prístupové práva k súboru, musíme zmeni jeho jednotlivé atribúty pre jednotlivé<br />

úrovne vlastníctva (t. j. v jednotlivých mnoinách atribútov).<br />

Predstavme si príklad, e sme ako pouívate¾ mior vytvorili program v Perle<br />

(ob¾úbený interpretaèný programovací jazyk v Linuxe) s názvom vypocet. Keï-<br />

e sme ho sami <strong>na</strong>programovali, má len urèité systémom definované atribúty<br />

prístupových práv (<strong>na</strong>pr. ako <strong>na</strong> výpise è. 8):<br />

−rwxrw−r−x 6 mior mior 14096 srp 27 18:28 vypocet<br />

My chceme, aby ho mohol autor, a teda vlastník èíta, upravova (=zapisova) a<br />

spúša (rwx), <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> mior (<strong>na</strong> èlenoch tejto <strong>sk</strong>upiny nech teraz nezáleí) ho mohla<br />

iba èíta a spúša (r-x) a ostatní si ho môu len pozrie, ako je vytvorený (r--).<br />

Chceme teda, aby sa jeho prístupové práva zmenili <strong>na</strong> rwxr-xr--.<br />

Na zmenu prístupových práv sa pouíva mocný príkaz chmod (change mode<br />

= zmeò mód). Všeobecný zápis je<br />

chmod [vo¾by] mód meno_súboru<br />

Vo¾by sú zase identické ako pri chgrp a chown.<br />

Meno_súboru je meno súboru alebo súborov, prípadne adresára, ktorého prístupové<br />

práva chceme zmeni.<br />

Mód urèuje, ktoré atribúty a ako sa zmenia.<br />

Mód sa môe <strong>sk</strong>lada z èísel alebo z<strong>na</strong>kov.<br />

VÝPOÈET ÈÍSELNÉHO MÓDU. Èíselný mód povaujem za jednoduchší a preh¾adnejší.<br />

Vypoèítava sa ako súèet èísel, ktorými sú reprezentované jednotlivé<br />

atribúty vo všetkých troch mnoinách.<br />

Pre blišie pochopenie sa pozrime <strong>na</strong> tabu¾ku è. 9:<br />

Prístupové práva<br />

Ak teda chceme zmeni prístupové práva <strong>na</strong> rwxr-xr--, vypoèítame mód tak,<br />

e sèítame módové èísla tam, kde atribút je. Kde je z<strong>na</strong>mienko –, z<strong>na</strong>èiace<br />

absenciu atribútu, módové èíslo nezapoèítavame.<br />

Poïme <strong>na</strong> to jednotlivo:<br />

10/2002 PC REVUE 115

L I N U X W A R E<br />

Pre vlastníka platí rwx, teda sèítame všetky èísla: 400 + 200 + 100 = 700.<br />

Pre <strong>sk</strong>upinu platí r-x, take sèítame èísla: 40 + 10 = 50 (20 nezapoèítame, lebo<br />

atribút w nie je akceptovaný)<br />

Pre ostatných platí r--, take dostaneme iba èíslo 4.<br />

Teraz to sèítame spolu: 700 + 50 + 4 = 754.<br />

A to je h¾adané èíslo módu.<br />

Teraz môeme zada príkaz<br />

[root@rubin /root] # chmod 754 vypocet<br />

(Nepouijeme iadnu vo¾bu, lebo ju nepotrebujeme.)<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> výpis è. 10, ako sa zmenili prístupové práva:<br />

−rwxr−xr−− 1 mior mior 14096 srp 27 18:28 vypocet<br />

Vidíme, e sme sa dopracovali k iadanému výsledku.<br />

VYTVORENIE ZNAKOVÉHO MÓDU. Z<strong>na</strong>kový mód sa ne<strong>sk</strong>ladá z èísel, ale<br />

<strong>sk</strong>upiny troch z<strong>na</strong>kov v tvare:<br />

kategórie operátor atribút (bez medzier!)<br />

Kategória urèuje mnoinu, <strong>na</strong> ktorú sa vzahuje atribút.<br />

Kategórie sú:<br />

u – vlastník (user)<br />

g – <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> (group)<br />

o – ostatní (other)<br />

a – všetci (all)<br />

Operátor definuje, èi sa má atribút prida alebo odobra:<br />

+ pridá atribút<br />

- odoberie atribút<br />

Jednotlivé atribúty u poznáme – r, w a x (existujú aj ïalšie, ale tými sa zatia¾<br />

nebudeme zaobera). Poïme stanovi prístupové práva pod¾a nášho príkladu:<br />

Vieme, e všetky tri mnoiny vlastníkov majú atribút r <strong>na</strong> èítanie. Take zapíšeme:<br />

[root@rubin /root] # chmod a+r vypocet<br />

„a“ môeme vynecha, zápis chmod +r je ekvivalentný.<br />

Vieme, e spúša program môe len vlastník a <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>.<br />

Take zadáme<br />

[root@rubin /root] # chmod ug+x vypocet<br />

A <strong>na</strong>koniec vieme, e zapisova, upravova alebo maza súbor vypocet smie<br />

iba vlastník, take zadáme:<br />

[root@rubin /root] # chmod u+w vypocet<br />

Je len samozrejmé, e keby sme chceli niektorý èiastkový atribút odobra,<br />

pouijeme z<strong>na</strong>mienko – (mínus).<br />

Sumárne povedané, z<strong>na</strong>mienko urèuje, èi chceme atribút prida alebo odobra,<br />

vpravo od z<strong>na</strong>mienka je iadaný atribút a v¾avo od z<strong>na</strong>mienka, teda pred<br />

z<strong>na</strong>mienkom je úroveò vlastníctva (kategória), v ktorej chceme atribút zmeni.<br />

Vyberte si, ktorý mód a jeho zápis vám vyhovuje. Ja preferujem èíselný zápis,<br />

dokáem ho ¾ahko spoèíta a píše sa ve¾mi jednoducho.<br />

Zapamätajme si: Iba vlastník súboru (adresára) alebo root môe zmeni prístupové<br />

práva súboru alebo adresára!<br />

SPÚŠANIE PROGRAMOV. Asi sa pýtate, ako môeme vytvori program s<br />

názvom vypocet a spúša ho, keï nemá iadnu príponu?<br />

Môeme!<br />

Vieme, e v DOS/Windows prostredí sa dajú spúša iba súbory s prípo<strong>na</strong>mi<br />

.COM, .EXE a .BAT. Prvé dve prípony definujú programy v preloenom kóde,<br />

.BAT definuje dávkový súbor v èitate¾nom textovom formáte, ktorý obsahuje<br />

príkazy z prostredia DOS. Spustite¾nos <strong>na</strong> základe prípony zabezpeèoval systémový<br />

súbor command.com, a ak sme premenovali súbor z VYPOCET.EXE <strong>na</strong><br />

VYPOCET (bez prípony alebo inou nespustite¾nou príponou), command.com tento<br />

program nespustil, aj keï bol <strong>na</strong>ozaj funkèný.<br />

V Linuxe to je i<strong>na</strong>k. Aj tu sa programy delia <strong>na</strong> preloené, ktorým hovoríme<br />

binárky, alebo v textovom tvare, obsahujúce príkazy shellu alebo iného interpretaèného<br />

programovacieho jazyka. Na mene a prípone programu vôbec nezáleí!<br />

O spustite¾nosti práve rozhoduje atribút x v prístupových právach súboru.<br />

Pozrime sa ešte raz <strong>na</strong> náš príklad:<br />

Chceli sme, aby program vypocet (nemusím pripomí<strong>na</strong>, e vzh¾adom <strong>na</strong><br />

case-sensitive vlastnos Linuxu ve¾mi záleí <strong>na</strong> ve¾kosti písmen, a preto <strong>na</strong> rozdiel<br />

od DOS-u nemôeme <strong>na</strong>písa VYPOCET alebo Vypocet!!!) mohol spúša iba<br />

vlastník a priradená <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>. Preto sme im <strong>na</strong>definovali atribút x. Naopak, ne<strong>na</strong>definovaním<br />

atribútu x pri ostatných sme im zabránili spúša tento program.<br />

Z toho vyplýva, e v Linuxe nie sme obmedzení pri tvorbe názvu súboru <strong>na</strong> formát<br />

8.3, teda 8 z<strong>na</strong>kov me<strong>na</strong> a 3 z<strong>na</strong>ky prípony. Sme obmedzení iba ve¾kosou<br />

názvu maximálne <strong>na</strong> 127 písmen a iných povolených z<strong>na</strong>kov. Napriek tomu sú v<br />

Linuxe (un*xe) ob¾úbené len nieko¾kopísmenové mená súborov, spravidla bez prípony,<br />

ak ide o príkazy a programy, alebo aj s prípo<strong>na</strong>mi, ktoré sú konvenène dohodnuté,<br />

ako <strong>na</strong>pr. prípo<strong>na</strong> obrázkov, textových dokumentov a podobne.<br />

I<strong>na</strong>k, tak ako všetko v Linuxe (no, u sa zase opakujem!), názvy a prípony<br />

súborov závisia iba od <strong>na</strong>šej ¾ubovôle.<br />

PRÁCA SO SÚBORMI. Tak ako sme si povedali nieèo o práci s adresármi, povieme<br />

si teraz nieèo o práci so súbormi.<br />

ZOBRAZENIE OBSAHU SÚBORU. U vieme, e súbory môu obsahova textové<br />

alebo binárne informácie. Obsah binárnych súborov má výz<strong>na</strong>m <strong>sk</strong>ôr pre<br />

<strong>sk</strong>úsených programátorov, ale obsah textových súborov je zrozumite¾ný a jednoducho<br />

zobrazite¾ný. Na výpis obsahu súboru sa pouíva príkaz cat a ako<br />

parameter zadáme meno súboru, <strong>na</strong>pr.:<br />

[root@rubin /root] # cat /etc/passwd<br />

Poznámka: Ak chceme prezera obsah súboru, musíme ma <strong>na</strong>stavený atribút r v prístupových<br />

právach.<br />

Ak je súbor prive¾ký a nevojde sa <strong>na</strong> obrazovku, pouijeme náš dobre známy<br />

príkaz more, <strong>na</strong>pr. takto:<br />

[root@rubin /root] # more /etc/passwd<br />

ZMAZANIE SÚBORU. Aby sme zmazali súbor, pouijeme príkaz rm (remove<br />

= odstráò) a ako argument meno súboru:<br />

[root@rubin /root] # rm zlysubor<br />

Ak sa súbor <strong>na</strong>chádza niekde inde ako v pracovnom adresári, pouijeme<br />

zápis pomocou úplnej alebo relatívnej cesty.<br />

Poznámka: Ak chceme súbor alebo jeho obsah maza, musíme ma <strong>na</strong>stavený atribút<br />

w v prístupových právach.<br />

Pozor! Ak súbor raz v Linuxe zmaeme, je <strong>na</strong>vdy stratený. Buïme preto opatrní,<br />

aby sme si nezmazali dôleité informácie!<br />

Vo¾ba -i príkazu rm spôsobí, e nás poiada o potvrdenie nášho zámeru zmaza<br />

daný súbor. Linux túto vo¾bu automaticky dopåòa, aj keï ju nezadáme!<br />

KOPÍROVANIE SÚBORU. Na kopírovanie súboru slúi príkaz cp (copy =<br />

kopíruj). Ako argumenty zadáme meno súboru, ktorý chceme kopírova, a meno<br />

alebo cestu, kam ho chceme <strong>sk</strong>opírova.<br />

Napríklad:<br />

[root@rubin /root] # cp /etc/passwd hesla.txt<br />

<strong>sk</strong>opíruje súbor passwd z adresára /etc do súboru hesla.txt v pracovnom adresári.<br />

Ak by u taký súbor v tomto adresári existoval, Linux ho prepíše. Ale keïe<br />

Linux automaticky dopåòa vo¾bu -i, aj keï ju nezadáme, pred vyko<strong>na</strong>ním prepisu<br />

sa <strong>na</strong> to ešte raz spýta.<br />

PREMENOVANIE ALEBO PRESUNUTIE SÚBORU. Na premenovanie súboru<br />

sa pouíva príkaz mv (move = presuò). (Všimli ste si, e Linux aj Unix s ob¾ubou<br />

pouívajú príkazy <strong>sk</strong>ladajúce sa spravidla z dvoch alebo troch z<strong>na</strong>kov?) Ako argumenty<br />

zadáme meno (alebo cestu) súboru a meno (alebo cestu) nového súboru.<br />

Príklad<br />

[root@rubin /root] # mv stary novy<br />

premenuje súbor stary <strong>na</strong> súbor s menom novy. Ak cie¾ový súbor u existuje,<br />

bude prepísaný. Ale nebojme sa, automaticky dopåòaná vo¾ba -i spôsobí, e sa<br />

systém pred prepisom spýta, èi to myslíme váne.<br />

VYH¼ADANIE SÚBORU. Ve¾mi èasto sa stáva, e potrebujeme nájs konkrétny<br />

súbor, ale nevieme, kde sa <strong>na</strong>chádza. Na vyh¾adávanie súborov slúi príkaz<br />

find (= nájdi), ktorý má nesmierne monosti vyh¾adávania. Nám zatia¾ staèí,<br />

aby <strong>na</strong>šiel súbor, ktorého meno poznáme (<strong>na</strong>pr. zaloha.dat), ale nevieme, kde je.<br />

Príkaz<br />

[root@rubin /root] # find . −<strong>na</strong>me 'zaloha.dat' −print<br />

sa pokúsi nájs súbor zaloha.dat, uloený v pracovnom adresári alebo jeho podadresároch<br />

(preto tá bodka). Ak príkaz súbor nájde, zobrazí absolútnu cestu k<br />

nemu. Ten výpis <strong>na</strong>riaïuje argument -print.<br />

V prípade, e poznáme iba èas me<strong>na</strong>, môeme poui zástupné z<strong>na</strong>ky –<br />

olíky, <strong>na</strong>pr. hviezdièku (tak ako ju poznáme z DOS-u):<br />

[root@rubin /root] # find / −<strong>na</strong>me 'zal*' −print<br />

116 PC REVUE 10/2002

L I N U X W A R E<br />

Tá lomka <strong>na</strong>miesto bodky z<strong>na</strong>èí, e bude preh¾adaný celý adresárový strom,<br />

¾udovo povedané, celý Linux od hlavy a po päty. Nájde všetky súbory, ktoré<br />

sa zaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> 'zal'.<br />

VYTLAÈENIE SÚBORU. Ak má náš poèítaè pripojenú tlaèiareò, môeme súbor<br />

vytlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni pomocou príkazu lpr (line printer = riadková tlaèiareò).<br />

Príkaz<br />

[root@rubin /root] # lpr /etc/passwd<br />

pošle obsah súboru /etc/passwd <strong>na</strong> tlaèiareò.<br />

Linux <strong>na</strong> rozdiel od DOS-u má ve¾mi dobre prepracovaný systém tlaèového<br />

frontu. To z<strong>na</strong>mená, e zatia¾ èo sa jeden súbor tlaèí, ostatné tlaèové súbory sa<br />

ukladajú do tlaèového frontu, a keï sa tlaèiareò uvo¾ní, postupne sa vytlaèia. Takto<br />

môeme posla <strong>na</strong> tlaèiareò nieko¾ko súborov a pritom sa <strong>na</strong>ša práca nezdruje (v<br />

DOS-e sme museli èaka, pokým sa súbor nevytlaèí, a potom sme mohli znova pracova<br />

s klávesnicou – do vytlaèenia súboru bol celý systém zamest<strong>na</strong>ný tlaèou).<br />

Príkaz lpq (line printer queue = tlaèiaren<strong>sk</strong>ý front) vypíše, ktoré súbory<br />

èakajú vo fronte <strong>na</strong> vytlaèenie:<br />

[root@rubin /root] # lpq<br />

Výsledok bude:<br />

lp is ready and printing<br />

Rank Owner Job Files Total Size<br />

active root 155 /etc/passwd 1036 bytes<br />

Kadý súbor, ktorý sa tlaèí alebo èaká <strong>na</strong> vytlaèenie, má priradené èíslo tlaèovej<br />

úlohy (Job). Príkazom lprm (line printer remove = odstráò z tlaèiarne) s<br />

parametrom tlaèovej úlohy (slangovo dobu), teda:<br />

[root@rubin /root] # lprm 155<br />

môeme iadaný súbor vymaza z tlaèového frontu. To môe urobi iba pouívate¾,<br />

ktorý úlohu spustil, alebo root.<br />

U z názvu line printer je zrejmé, e je moné tlaèi (dnes u <strong>na</strong> ¾ubovo¾nej<br />

tlaèiarni) iba textové súbory. Rôzne obrázky a podobne sa tlaèia i<strong>na</strong>k, v grafickom<br />

reime, <strong>na</strong>jlepšie z prostredia X-Window.<br />

PRÁCA S LINKAMI. Nebude tu reè o telefónnych linkách alebo autobusoch.<br />

Linux umoòuje, aby sme sa <strong>na</strong> daný súbor mohli odkazova iným, spravidla<br />

jednoduchším menom bez toho, aby sme vedeli, kde ten originálny súbor leí.<br />

Je to ve¾mi podobné zástupcom <strong>na</strong> ploche v prostredí Windows. Tu takisto<br />

<strong>na</strong> grafickej pracovnej ploche leí zástupca – akýsi odkaz – <strong>na</strong> program, ktorý<br />

je zašitý niekde vnútri systému.<br />

Linux ve¾mi rád vyuíva takéto odkazy. Nazývajú sa linky, a aj keï ich hneï<br />

teraz nebudeme pouíva, musíme o ich existencii vedie, aby sme boli „in“.<br />

Linux pouíva dva druhy liniek – symbolické a pevné. Nebudeme si ich<br />

vysvet¾ova podrobne, to ešte príde. Vedzme, e <strong>na</strong> vytvorenie linky sa pouíva<br />

príkaz ln (line = linka).<br />

Vo výpise è. 11:<br />

lrwxr−xr−− 1 mior mior 14096 srp 27 18:28 vyp −> vypocet<br />

−rwxr−xr−− 1 mior mior 14096 srp 27 18:28 vypocet<br />

príkaz ls linku s menom vyp <strong>na</strong> súbor vypocet spoznáme pod¾a písme<strong>na</strong> l <strong>na</strong><br />

prvej pozícii typu súboru (tam, kde býva d pri adresári) a pri mene súboru pod-<br />

¾a šípky smerujúcej k originálnemu súboru.<br />

Nateraz by staèilo, prejdite si jednotlivé príkazy <strong>sk</strong>úšaním v systéme a pozrite<br />

sa aj do manuálových stránok pre podrobnejšie monosti. Fintièky so súbormi<br />

sa dajú robi rôzne, ešte si ich postupne ukáeme.<br />

Aby ste sa mali <strong>na</strong> èo teši, <strong>na</strong>budúce sa budeme koneène zaobera prostredím<br />

X-Windows. Povieme si princíp tohto systému, vysvetlíme si a ukáeme jeho<br />

monosti. A pre tých nedoèkavých, ktorí u majú súbory, prácu s nimi a hlavne prístupové<br />

práva zaité, tu mám návod, ako sa do grafického prostredia dosta:<br />

Riadne sa <strong>na</strong>logujeme (môeme aj ako root) a <strong>na</strong> príkazovom riadku <strong>na</strong>píšeme<br />

príkaz:<br />

[root@rubin /root] # startx<br />

Ak máme riadne <strong>na</strong>inštalované X-y, spustí sa grafické prostredie (pravdepodobne<br />

KDE). Toto prostredie pracuje <strong>na</strong> siedmej konzole pod klávesom F7. Ak<br />

sa chceme z grafického reimu prepnú do inej textovej konzoly, pouijeme<br />

kombináciu klávesov Ctrl – Alt – Fx, kde x je prvá a šiesta konzola. Návrat do<br />

grafického prostredia je kombináciou Alt – F7 alebo Ctrl – Atl – F7.<br />

Skúšajte, <strong>sk</strong>úšajte, <strong>sk</strong>úšajte! Len prax z vás urobí odborníkov.<br />

Miroslav Oravec<br />

10/2002 PC REVUE 117

L I N U X N E W S<br />

Linux sa dostáva <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>top! Dokonca predbehol aj<br />

poèítaèe Macintosh. Podiel <strong>na</strong> trhu je smiešny – 3,9 %<br />

oproti 3,1 %, ktoré má Macintosh. Tento podiel však<br />

zí<strong>sk</strong>al z nuly, ktorú mal pred pár rokmi, a myslím, e<br />

toto èíslo bude len rás. Projekty, kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie<br />

aj de<strong>sk</strong>topové prostredia rastú ako huby po dadi.<br />

Jedným zo zaujímavejších je projekt HomeBase. Je<br />

zaloený <strong>na</strong> Mozille a po<strong>sk</strong>ytuje kompletné de<strong>sk</strong>topové<br />

prostredie. Zaujímavé je, e projekt je slobodný softvér<br />

(pod GNU GPL) a mnostvo kódu sa vrátilo do<br />

samotnej Mozilly. Biznis model danej firmy je v po<strong>sk</strong>ytovaní<br />

rozšírených sluieb, ako <strong>na</strong>príklad „jeden de<strong>sk</strong>top<br />

odvšadia¾“. Pri tejto slube máte vyhradený priestor<br />

<strong>na</strong> serveroch OEone a môete tak ma k svojim<br />

dátam prístup odkia¾ko¾vek. Spomí<strong>na</strong>nému produktu<br />

sa budem venova v niektorom z ïalších èísel podrobnejšie.<br />

Èasopis Salon (http://<strong>www</strong>.salon.com/tech/feature/2002/<br />

09/10/browser_wars/index.html) píše, e projekt Mozilla<br />

sa stáva platformou pre vývoj aplikácií (HomeBase je<br />

toho ivým príkladom). Nejde však o webové aplikácie,<br />

ktoré beia <strong>na</strong> serveri. Vïaka svojej platformovej nezávislosti<br />

a jazyku XUL, ktorý slúi <strong>na</strong> vytváranie grafického<br />

prostredia, sa stáva stále vyh¾adávanejšou platformou<br />

pre nové aplikácie. Okolo Mozilly sa toèí<br />

mnostvo nových projektov. Mne osobne sa ve¾mi páèi<br />

<strong>na</strong>jnovšia verzia 1.1, ktorá obsahuje zlepšený Java-<br />

Script debugger a DOM inspector.<br />

Open For Business píše (http://<strong>www</strong>.ofb.biz/modules.<br />

php?<strong>na</strong>me=News&file=article&sid=161), e dôvody,<br />

ktoré zabraòovali pouívaniu Linuxu <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>tope, sa<br />

postupne vytrácajú. Kompatibilita s hardvérom, technická<br />

podpora, pouite¾nos, to sú všetko dávno<br />

vyriešené veci, aj keï mono nie dotiahnuté do úplnej<br />

doko<strong>na</strong>losti. Záver Open For Business je však taký, e<br />

v súèasnosti u nie je reálny dôvod, preèo by Linux<br />

nemal by <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>tope firemných poèítaèov. Myslím,<br />

e s nimi sèasti súhlasím.<br />

Samozrejme, jediným súèasným cie¾om linuxovej<br />

komunity nie je len dosta Linux <strong>na</strong> sekretárkin poèítaè.<br />

Cie¾om sú aj deti, èoho dôsledkom je nový projekt<br />

Debian Edu, ktorý bude ve¾mi úzko spolupracova s<br />

projektom Debian Jr. Debian Jr. je súèas projektu<br />

Debian. Ak máte deti akéhoko¾vek veku, pozrite sa vo<br />

svojom Debiane po balíkoch, ktorých meno sa zaèí<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong> junior. Nájdete tam programy <strong>na</strong> výuèbu, ale aj<br />

„hranie sa“ s matematikou, grafikou, zvukom, ïalej<br />

programy, ktoré deti <strong>na</strong>uèia písa, a aj hry, ktoré im<br />

pomôu rozvinú rôzne schopnosti. V opisoch balíkov<br />

nájdete, ktoré programy sú vhodné pre deti príslušného<br />

veku. Takto budete ma kontrolu <strong>na</strong>d tým, èo<br />

deti hrajú, a budete ma istotu, e vaše štvorroèné<br />

diea nehrá hneï nejaký krvák.<br />

Z trošku smutnejšej èasti – spoluzakladate¾ Open<br />

Source Initiative, ve¾ký obhajca Linuxu a nieko¾koroèný<br />

maintainer Debianu Bruce Perens bol vyhodený<br />

z firmy Hewlett-Packard. Stalo sa tak pre spojenie s<br />

Compaqom. Výsledná firma sa toti stala <strong>na</strong>jväèším<br />

predajcom poèítaèov s OS Windows, a tak jeho verejné<br />

výroky proti Microsoftu neladili s firemnou politikou.<br />

HP/Compaq stále predáva aj servery s Linuxom. Bruce<br />

sa dal <strong>na</strong> konzultant<strong>sk</strong>ú dráhu a rozhodol sa pracova<br />

<strong>na</strong>ïalej s Linuxom – odmietol zosta ticho a radšej sa<br />

zastal toho, èomu verí.<br />

Zaujímavý prípad (bohuia¾, stále nie bený) sa stal<br />

v štáte Ohio, kde sa Nelsonvill<strong>sk</strong>á verejná kninica rozhodovala,<br />

ktorý softvér pouije <strong>na</strong> správu kninice,<br />

keïe ten pôvodný bol zastaraný. Ve¾mi vhodný kandidát<br />

bol open source systém Koha, ktorý však mal<br />

nieko¾ko nedostatkov. Namiesto toho, aby ho vyradili<br />

ako nepouite¾nú monos, zaplatili si programátora,<br />

ktorý dané vlastnosti dorobil. V koneènom dôsledku<br />

nezaplatili viac ako za proprietárny systém, majú však<br />

všetky výhody, ktoré open source systém prináša.<br />

Na Xboxe od firmy Microsoft beí Linux. Na internete<br />

sa <strong>na</strong>chádza viacero manuálov, ako <strong>na</strong>inštalova<br />

Linux <strong>na</strong> túto hraciu konzolu. Momentálne je <strong>na</strong> to<br />

potrebný tzv. mod èip – jednoduchá zme<strong>na</strong> hardvéru,<br />

ktorá zabezpeèí, aby bolo moné Linux spusti. Dôvodom<br />

je, e <strong>na</strong> Xboxe bez mod èipu beí len softvér,<br />

ktorý autorizuje Microsoft. Na rozbehanie Linuxu <strong>na</strong><br />

Xboxe bez mod èipu bola nedávno vyhlásená odme<strong>na</strong>.<br />

Microsoft, samozrejme, nie je potešený z tohto faktu a<br />

nová licencia <strong>na</strong> pouívanie sluby Xbox Live hovorí,<br />

e ktoko¾vek, kto pouíva konzolu s mod èipom, môe<br />

okamite strati všetky práva <strong>na</strong> pouívanie sluby.<br />

Okrem toho si vyhradzujú právo kontrolova prítomnos<br />

mod èipu cez sie bez vášho vedomia.<br />

Fakulta práva <strong>na</strong> Duke University dostala anonymný<br />

dar vo výške jedného milió<strong>na</strong> amerických dolárov. Dar<br />

bol urèený <strong>na</strong> jeden úèel – <strong>na</strong> boj proti neracionálnym<br />

copyrightovým zákonom v USA. Fakulta plánuje dar <strong>na</strong><br />

tento úèel, samozrejme, aj poui, keïe verí, e súèasné<br />

zákony v tejto oblasti sú neprimerané.<br />

Rôzne distribúcie zaèali odstraòova prehrávaèe MP3.<br />

Aj keï nedošlo k zmene patentových podmienok, ktoré<br />

stále iadajú poplatky, nieèo tieto distribúcie prinútilo<br />

odstráni dekodéry tohto formátu. Tvorcovia formátu<br />

Ogg Vorbis <strong>na</strong>písali otvorený ïakovný list drite¾om<br />

patentu formátu MP3, pretoe veria, e toto ich formátu<br />

pomôe. Pre tých z vás, ktorí neviete: Ogg Vorbis je formát<br />

kódovania zvuku, ktorý nemá iadne patentové<br />

problémy a je <strong>na</strong>ozaj otvorený. Verejne prístupné (GNU<br />

GPL) sú aj kninice <strong>na</strong> dekódovanie pre poèítaèe, ktoré<br />

nemajú rýchlu podporu èísel s pohyblivou rádovou èiarkou.<br />

Pod¾a istého testu medzi 6000 nemeckými poslucháèmi,<br />

ktorí mali sluchovými testami porov<strong>na</strong> jednotlivé<br />

formáty, tento formát vyšiel <strong>na</strong>jlepšie. Dosahuje ve¾mi<br />

vysokú kvalitu pri rov<strong>na</strong>kom bitrate ako MP3. Niektorí<br />

poslucháèi si dokonca pomýlili 256-kilobitový záz<strong>na</strong>m<br />

Ogg Vorbis so <strong>sk</strong>utoènou digitálnou <strong>na</strong>hrávkou.<br />

Venezuela oznámila novú politiku preferovania kó<br />

du GPL vo vláde pred proprietárnym. Akýko¾vek softvér,<br />

ktorý je vyvíjaný pre vládu, musí by pod licenciou<br />

GPL a vláda bude preferova slobodný softvér, kedyko¾vek<br />

to bude praktické. Ako píše The Register<br />

(http://<strong>www</strong>.theregister.co.uk/content/4/26928.html),<br />

„teraz, keï takmer kadá vláda alebo firma je beznádejne<br />

závislá [od produktov Microsoftu], spoloènos<br />

cíti, e je bezpeèné trošku pritiahnu pravidlá a posla<br />

BSA Taliban, aby vykopával dvere, vykonával audity a<br />

nechával za sebou obrov<strong>sk</strong>é úèty za licenèné poplatky.<br />

Nikto nepotrebuje takéto zaobchádzanie. Ako však<br />

práve pochopila Venezuela, <strong>na</strong>jlepším spôsobom, ako<br />

uchlácholi Microsoft, je asistova im v tejto výprave a<br />

<strong>na</strong>hradi ich produkty slobodnými alter<strong>na</strong>tívami“.<br />

Gratulujeme Venezuele. Škoda, e <strong>na</strong> moju otázku (vo<br />

vlastnom mene, nie ako redaktora PC REVUE) <strong>na</strong><br />

monos pouitia slobodného softvéru v <strong>na</strong>šej vláde<br />

nikto z vlády neodpovedal. Adresoval som ju <strong>na</strong> oficiálne<br />

emailové adresy...<br />

Prajem vám príjemný zvyšok mesiaca.<br />

Juraj Bednár

L I N U X W A R E<br />

Microcom 56K Inter<strong>na</strong>l/L, prax pod Linuxom<br />

Keï mi poèas jednej mimoriadne silnej letnej búrky odišiel externý modem<br />

(Microcom De<strong>sk</strong>Porte 56K Voice), dostal som sa do dilemy, èi kúpi ako náhradu<br />

zas externý modem, ktorý nemá problémy fungova pod iadnym OS, alebo<br />

jeho z<strong>na</strong>ène lacnejšiu internú winmodem (èas funkcio<strong>na</strong>lity je emulovaná OS)<br />

alter<strong>na</strong>tívu. Nakoniec som zostal pri rov<strong>na</strong>kej z<strong>na</strong>èke, rozhodnutie však padlo<br />

<strong>na</strong> interný model De<strong>sk</strong>Porte 56k Inter<strong>na</strong>l/L, o ktorého inštalácii pod Linuxom<br />

(konkrétne testovanej <strong>na</strong> distribúcii SuSE 8.0) bude tento èlánok.<br />

Technicky ide o PCI faxmodem urèený pre operaèné systémy Windows<br />

9x/ME/NT, s podporou pre protokol V.90 (56000 bps) a faxovými prenosmi a<br />

do rýchlosti 14 400 b/s.<br />

INŠTALÁCIA. Po hardvérovej inštalácii sa dá prítomnos modemu v systéme<br />

zisti príkazom lspci.<br />

linux:/tmp # lspci<br />

00:00.0 Host bridge: Intel Corp. 440BX/ZX/DX - 82443BX/ZX/DX Host bridge (rev 03)<br />

00:01.0 PCI bridge: Intel Corp. 440BX/ZX/DX - 82443BX/ZX/DX AGP bridge (rev 03)<br />

00:07.0 ISA bridge: Intel Corp. 82371AB/EB/MB PIIX4 ISA (rev 02)<br />

00:07.1 IDE interface: Intel Corp. 82371AB/EB/MB PIIX4 IDE (rev 01)<br />

00:07.2 USB Controller: Intel Corp. 82371AB/EB/MB PIIX4 USB (rev 01)<br />

00:07.3 Bridge: Intel Corp. 82371AB/EB/MB PIIX4 ACPI (rev 02)<br />

00:09.0 Multimedia audio controller: Ensoniq ES1371 [AudioPCI-97] (rev 06)<br />

00:0b.0 Communication controller: Lucent Microelectronics 56k WinModem (rev 01)<br />

00:0d.0 Ethernet controller: Realtek Semiconductor Co., Ltd. RTL-8029(AS)<br />

00:13.0 Unknown mass storage controller: Triones Technologies, Inc. HPT366 / HPT370 (rev 01)<br />

00:13.1 Unknown mass storage controller: Triones Technologies, Inc. HPT366 / HPT370 (rev 01)<br />

01:00.0 VGA compatible controller: nVidia Corporation Vanta [NV6] (rev 11)<br />

linux:/tmp #<br />

Ovládaèe sú prístupné <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.physcip.uni-stuttgart.de/heby/<br />

ltmodem. Tam som si stiahol súbor ltmodem-8.22a5.tar.gz. Po rozbalení a prepnutí<br />

sa do pracovného adresára (v prípade rozbalenia do /tmp to bol /tmp/<br />

ltmodem-8.22a5):<br />

uza@linux:/tmp # tar xzf ltmodem-8.22a5.tar.gz<br />

uza@linux:/tmp/ltmodem-8.22a5 #<br />

je pre RPM alebo DEB distribúcie moné vygenerova balík pomocou príkazov:<br />

linux:/tmp/ltmodem-8.22a5 # ./build_rpm<br />

resp.:<br />

linux:/tmp/ltmodem-8.22a5 # ./build_deb<br />

ktoré sa potom po¾ahky dajú inštalova príslušným správcom balíkov. Balíky sa<br />

takisto dajú stiahnu z http://<strong>www</strong>.physcip.uni-stuttgart.de/heby/ltmodem/dists.<br />

Alter<strong>na</strong>tív<strong>na</strong> cesta, ktorá by mala fungova pre kadú distribúciu, je séria<br />

príkazov (kadý z nich po spustení vyaduje nieko¾konásobné potvrdenie cez<br />

):<br />

linux:/tmp/ltmodem-8.22a5 # ./build_module<br />

linux:/tmp/ltmodem-8.22a5 # ./ltinst2<br />

linux:/tmp/ltmodem-8.22a5 # ./autoload<br />

ktorá sa postará o vygenerovanie kernelových modulov a ich inštaláciu.<br />

Po úspešnej inštalácii pribudnú <strong>na</strong>sledujúce moduly:<br />

lt_serial a lt_modem<br />

Základná šabló<strong>na</strong> tohto súboru sa <strong>na</strong>chádza v inštalaènom adresári.<br />

ZÁVER. Poèas prevádzky tohto interného modemu pod Linuxom som nespozoroval<br />

nijaké problémy. Pouitá kombinácia (De<strong>sk</strong>Porte Inter<strong>na</strong>l/L a Linux) spolu<br />

s asi iba tretinovými nákladmi oproti externému modemu môe by ve¾mi dobrým<br />

argumentom pre ¾udí, ktorí svoj modem nechcú vyuíva len pod Windows.<br />

Referencie:<br />

http://<strong>www</strong>.physcip.uni-stuttgart.de/heby/ltmodem/; http://linmodems.org<br />

Martin Uák<br />

7. víkend s Linuxom<br />

5. a 6. 10. 2002<br />

ilin<strong>sk</strong>á univerzita, Fakulta riadenia a informatiky<br />

Tradièné stretnutie „¾udí okolo Linuxu“, organizované SKLUG-om.<br />

Program je zaujímavý pre laikov a aj profesionál si nájde zaujímavé<br />

prednášky:<br />

Digital Identity<br />

Next generation Internet: Web services<br />

Bojujeme proti spamom aktívne<br />

Testovanie<br />

Small Business Server based on LDAP,<br />

CSTeX – história, súèasný stav a budúcnos (prednáša bude administrátor<br />

CSTeXu Petr Olšák).<br />

Prosíme úèastníkov, aby sa zaregistrovali <strong>na</strong> stránkach SKLUG-u:<br />

http://<strong>www</strong>.<strong>sk</strong>lug.<strong>sk</strong>/lugcon.<br />

Na týchto stránkach nájdete aj kompletný zoz<strong>na</strong>m prednášok<br />

a podrobnejšie informácie o podujatí.<br />

Srdeène Vás všetkých pozývame a tešíme sa <strong>na</strong> Vašu úèas.<br />

Ešte dodám, e <strong>na</strong> odstránenie modulov slúia príkazy:<br />

linux:/tmp/ltmodem-8.22a5 # ./ltuninst2<br />

linux:/tmp/ltmodem-8.22a5 # ./cleanup<br />

INŠTALÁCIA SOFTVÉRU. Teraz, keï u systém dokáe rozpoz<strong>na</strong> náš winmodem<br />

(resp. linmodem :), <strong>na</strong>sleduje krok, ktorý je pre interné modemy rov<strong>na</strong>ký<br />

ako pre externé.<br />

Pokroèilí linuxáci siahnu pravdepodobne po pppd, zaèiatoèníci asi radšej<br />

pouijú nieèo jednoduchšie <strong>na</strong> konfiguráciu, èi u klikací kppp, alebo wvdial<br />

pre konzolu. Konfiguraèný súbor (~/.wvdialrc) pre posledný menovaný z nich<br />

by mohol vyzera takto:<br />

[Dialer Defaults]<br />

Modem = /dev/modem<br />

Baud = 115200<br />

Init1 = ATX3<br />

Init2 = ATQ0 V1 E1 S0=0 &C1 &D2 +FCLASS=0<br />

ISDN = 0<br />

Modem Name = De<strong>sk</strong>Porte 56K Inter<strong>na</strong>l/L<br />

Modem Type = A<strong>na</strong>log Modem<br />

Phone = 01919<br />

User<strong>na</strong>me = <br />

Password = <br />

10/2002 PC REVUE 119

NOVINKY: Technológie & biznis<br />

Trendy: èo je IN a èo je OUT? V <strong>sk</strong>ratke, bezpeènostný soft−<br />

vér a integrácia aplikácií je IN, kúpa nového hardvéru<br />

a CRM softvér je OUT. Augustový prie<strong>sk</strong>um opierajúci sa<br />

o 225 respondentov z radov vrcholových IT ma<strong>na</strong>érov<br />

hovorí jednoz<strong>na</strong>ène: objem obchodu v IT biznise sa bude<br />

meni len ve¾mi pozvo¾ne. Len 16 % opýtaných hovorí<br />

o zvýšení investícií do konca roku, 28 % dokonca plánuje<br />

minú menej. Záujem je sústredený <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> integráciu<br />

aplikácií a investície do bezpeènostného a ERP softvéru.<br />

Linux <strong>na</strong>preduje ïalej. Zaujímavý je poh¾ad <strong>na</strong> dôvody,<br />

preèo ¾udia kupujú linuxové servery. Treti<strong>na</strong> z opýtaných<br />

hovorí o zvyšovaní výkonu, druhá treti<strong>na</strong> nimi vymenila ser−<br />

very s OS Windows, zhruba 24 % UNIX a 14 % opýtaných<br />

ním vymieòa servery beiace <strong>na</strong> inom operaènom systéme.<br />

Èo sa týka výkonu, a polovica opýtaných hovorí, e ich ser−<br />

very beia <strong>na</strong> zhruba poloviènom výkone. Treti<strong>na</strong> hovorí<br />

o 20 % výkonnostnej rezerve. Len 28 % opýtaných plánuje<br />

kupova nové servery ešte tento rok.<br />

Prvá multiprocesorová blade serverová architektúra.<br />

Spoloènos HP predstavila prvú multiprocesorovú blade<br />

server architektúru – systém HP ProLiant BL p−Class, ktorá<br />

sa vyz<strong>na</strong>èuje inteligentným <strong>na</strong>pájaním odolným proti<br />

poruchám, SCSI di<strong>sk</strong>ami pripojite¾nými za chodu, redun−<br />

dantnými sieovými kartami a integrovaným RAID<br />

(Redundant Arrays of Inexpensive Di<strong>sk</strong>s) radièom.<br />

Inovatívny dizajn umoòuje zákazníkom dy<strong>na</strong>micky škálo−<br />

va pracovné zaaenia prostredníctvom pridávania<br />

modulov s blade servermi, prepojovacích jednotiek<br />

a <strong>na</strong>pájacích modulov. Okrem toho v porov<strong>na</strong>ní s tradiè−<br />

nými servermi zákazníci vyuívajúci serverovú architektúru<br />

p−Class teraz môu zníi mnostvo poadovanej kabeláe<br />

a o 80 percent.<br />

Bude VeriSign <strong>na</strong>ïalej registrova domény? Na strane a−<br />

lobcu je ICANN, <strong>na</strong>dnárodná organizácia majúca pod<br />

správou systém DNS, <strong>na</strong> strane obvineného je VeriSign,<br />

majúci kontrakt <strong>na</strong> registráciu domén druhej úrovne pod<br />

viacerými TLD, dôvodom je „chaos“ v databáze WHOIS. Za<br />

posledných 18 mesiacov ICANN upozoròoval VeriSign <strong>na</strong><br />

chyby spolu 17−krát. V prípade, ak VeriSign neopraví infor−<br />

mácie obsiahnuté v databáze WHOIS, ICANN hrozí odo−<br />

bratím licencie, resp. zrušením kontraktu <strong>na</strong> registráciu do−<br />

mén druhej úrovne.<br />

Nový klastrový databázový systém pre Linux. Spoloènos<br />

Oracle vôbec po prvýkrát uvo¾nila vlastný zdrojový kód k no−<br />

vému klastrovému databázovému systému pre Linux. Ten<br />

pomôe zákazníkom pouívajúcim Oracle9i Real Appli−<br />

cation Clusters zjednoduši správu klastrovaných databázo−<br />

vých systémov.<br />

Nový klastrový databázový systém Oracle pre lacnú<br />

linuxovú platformu umoòuje zákazníkom Oracle9i Real<br />

Application Clusters ¾ahko pracova so súbormi v klastrova−<br />

nom prostredí. Je k dispozícii rov<strong>na</strong>ko ako Oracle9i Da−<br />

tabase Release 2 a umoòuje systémovým administrátorom<br />

pouíva sémantiku pri správe ve¾kých dátových súborov<br />

a pri rozširovaní súborov, zároveò zachováva vysokú do−<br />

stupnos, spo¾ahlivos a výkonnos. Predtým museli adminis−<br />

trátori databáz pri implementácii Oracle9i Real Application<br />

Clusters <strong>na</strong> Linuxe pouíva tzv. raw di<strong>sk</strong>y, èo bolo príliš<br />

zloité a nákladné.<br />

HP bude robi pre Matador outsourcing IT sluieb. Spo−<br />

loènos Compaq Computer Slovakia, ktorá je teraz súèasou<br />

spoloènosti nový Hewlett−Packard (HP), podpísala zmluvu so<br />

spoloènosou Matador, a. s., v hodnote 320 mil. Sk <strong>na</strong><br />

po<strong>sk</strong>ytovanie outsourcingových sluieb v oblasti budovania,<br />

prevádzky a údrby podnikových informaèných systémov<br />

a IT infraštruktúry spoloènosti Matador, a. s. Uvedené sluby<br />

budú po<strong>sk</strong>ytované vo forme outsourcingu poèas piatich<br />

rokov. V rámci dohodnutej spolupráce nový HP postupne<br />

v dvoch etapách <strong>na</strong>hradí pôvodný, u desa rokov<br />

pouívaný podnikový informaèný systém novým systémom<br />

mySAP.com. Následne bude zabezpeèova jeho prevádzku,<br />

údrbu a podporu. HP bude zabezpeèova aj prevádzku<br />

a údrbu IT infraštruktúry spoloènosti Matador. Existujúca<br />

infraštruktúra bude postupne obnovená a rozšírená, prièom<br />

nová IT infraštruktúra bude vo vlastníctve HP. V rámci out−<br />

sourcingu budú po<strong>sk</strong>ytované sluby viac ako 700 pracovní−<br />

kom Matadoru. Nový HP bude <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie sluieb<br />

vyuíva aj súèasných IT špecialistov Matadoru, ktorí sa<br />

stanú zamest<strong>na</strong>ncami HP.<br />

Caldera si nevie prís <strong>na</strong> meno... Caldera pred dvoma rok−<br />

mi u<strong>sk</strong>utoènila akvizíciu spoloènosti SCO (The Santa Cruz<br />

Operation Inc.), respektíve jej serverovej divízie a divízie pro−<br />

fesionálnych sluieb, teda technológií UnixWare a Open−<br />

Server. S týmto krokom bolo spojené aj premenovanie celej<br />

produktovej línie. Dnes, po dvoch rokoch s<strong>na</strong>hy o presadenie<br />

I N F O W A R E<br />

PosAm s èistým zi<strong>sk</strong>om takmer 40 mil. Sk. Spoloènos<br />

PosAm, a. s., Bratislava hospodárila v roku 2001 s èistým<br />

zi<strong>sk</strong>om 39,77 mil. Sk. Najväèší podiel <strong>na</strong> tomto výsledku<br />

malo hospodárenie v prevádzke, kde spoloènos zaz<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>la zi<strong>sk</strong> <strong>na</strong> úrovni 60,92 mil. Sk. Trby z predaja tova−<br />

ru dosiahli 462,03 mil. Sk, prièom obchodná mara pred−<br />

stavovala 99,03 mil. Sk.<br />

Datalan za prvý polrok 2002. Spoloènos Datalan, a. s.,<br />

zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la za prvý polrok roku 2002 hodnotu trieb v<br />

sume 422, 7 mil. Sk, èo oproti rov<strong>na</strong>kému obdobiu minu−<br />

lého roka predstavuje nárast o 132,5 %.<br />

HP za tretí štvrrok 2002. Spoloènos Hewlett−Packard<br />

ohlásila fi<strong>na</strong>nèné výsledky za svoj tretí fi<strong>na</strong>nèný štvrrok,<br />

ktorý sa <strong>sk</strong>onèil 31. júla 2002. Tento ohlásený fi<strong>na</strong>nèný<br />

výsledok je prvý, ktorý zahàòa aj fúziu s firmou Compaq<br />

Computer Corp., ktorá bola zavàšená 3. mája 2002.<br />

Spoloènos HP ohlásila príjmy za tretí štvrrok vo výške<br />

16,5 mld. USD, v porov<strong>na</strong>ní s 18,2 mld. <strong>na</strong> báze zlúèenej<br />

spoloènosti v predchádzajúcom štvrroku. Oproti predchá−<br />

dzajúcemu štvrroku zlúèené príjmy poklesli o 9 %, avšak<br />

došlo k zvýšeniu pro forma hrubej mare z 25,5 % <strong>na</strong><br />

25,7 %. Pro forma prevádzkové náklady vzrástli oproti<br />

predchádzajúcemu štvrroku z 21 % <strong>na</strong> 22,5 % z èistých<br />

príjmov, odráajúc tak normálne vplyvy sezónnosti, nut−<br />

HOSPODÁRSKE VÝSLEDKY<br />

nos vyko<strong>na</strong>nia predajných školení zamest<strong>na</strong>ncov a uvá−<br />

dzania nových výrobkov spojených s fúziou. Prevádzkové<br />

náklady poklesli medziroène o 10 %, èo sa rovná sume<br />

400 miliónov USD <strong>na</strong> absolútnej dolárovej báze.<br />

ST za polrok so zi<strong>sk</strong>om 2,2 mld. Sk. Sloven<strong>sk</strong>é telekomu−<br />

nikácie, a. s. (ST) za prvý polrok 2002 dosiahli výnosy 9,5<br />

mld. Sk, hrubý zi<strong>sk</strong> 5,1 mld. Sk a èistý zi<strong>sk</strong> <strong>na</strong> úrovni 2,2<br />

mld. Sk. V porov<strong>na</strong>ní s rov<strong>na</strong>kým obdobím minulého roka<br />

sú výnosy nišie asi o 2 %, prièom zi<strong>sk</strong> je <strong>na</strong> pribline rov−<br />

<strong>na</strong>kej úrovni.<br />

Ako uviedol zastupujúci prezident ST Mark Peter Mon−<br />

tagne von Lillien<strong>sk</strong>iold, ST v tomto roku preinvestujú takmer<br />

rov<strong>na</strong>ký objem prostriedkov, ako v roku 2001. Celkové in−<br />

vestície za minulý rok pritom dosiahli 6,1 mld. Sk. Lilliens−<br />

kiold taktie uviedol, e keï sa zrátajú investície ST v roku<br />

2000 v objeme 5 mld. Sk, minuloroèné vo výške 6,1 mld.<br />

Sk, tohtoroèné a takisto plánované investície <strong>na</strong> rok 2003,<br />

ktorých výšku však nešpecifikoval, záväzok spoloènosti<br />

Deutsche Telekom vo výške 1 mld. eur, vyplývajúci z kúpnej<br />

zmluvy, bude takmer <strong>na</strong>plnený. Nesplnenie záväzku pod¾a<br />

zastupujúceho prezidenta limituje dopytu trh a ST „nemôu<br />

vyhadzova peniaze oknom“. Pod¾a Lillien<strong>sk</strong>iolda si však aj<br />

<strong>na</strong>priek tomu musí SR ceni takého ve¾kého a seriózneho<br />

investora, ako je Deutsche Telekom.<br />

10/2002 PC REVUE 121

I N F O W A R E<br />

sa <strong>na</strong> trhu riešení Li−<br />

nux/Unix, sa Caldera<br />

rozhodla <strong>na</strong> základe<br />

odporúèania akcio−<br />

nárov zmeni názov<br />

firmy <strong>na</strong> „The SCO Group“ (SCO). Spolu so<br />

zmenou názvu firmy dochádza aj k zmenám<br />

názvov produktov a sluieb:<br />

Caldera OpenLinux sa premenuje <strong>na</strong><br />

SCO Linux, ktorého jadrom bude United−<br />

Linux,<br />

Caldera Open UNIX sa vráti k pôvodné−<br />

mu názvu SCO UnixWare,<br />

divízia Caldera Global Services sa pre−<br />

menuje <strong>na</strong> SCO Global Services,<br />

SCO OpenServer si ponechá svoj pôvod−<br />

ný názov,<br />

novým symbolom, pod ktorým budú<br />

akcie kótované <strong>na</strong> burze, sa stáva SCOX.<br />

Komentár IT NEWS: Netreba by ve¾kým a<strong>na</strong>−<br />

lytikom <strong>na</strong> <strong>sk</strong>onštatovanie, e ak sa firma po<br />

èase vzdáva svojho vlastného me<strong>na</strong> v pros−<br />

pech firmy, ktorú kedysi kúpila, tak s pôvod−<br />

ným „garde“, kto mal koho kupova, asi<br />

nebolo všetko v poriadku. Rozhodne ani<br />

premenovanie dobre sa predávajúceho ro−<br />

dinného striebra nebolo celkom dobrým<br />

nápadom. O tom, e tento krok celkom<br />

nevyšiel a proces akvizície nebol úspešný,<br />

svedèí aj odstúpenie iniciátora akvizície,<br />

dlhoroèného CEO a zakladate¾a spoloènosti<br />

Caldera, ktorým bol Ransom Love. O tom, èi<br />

tento krok postaèí Caldere/SCO <strong>na</strong> návrat<br />

do prosperity, rozhodnú zákazníci, ktorí sú<br />

však <strong>na</strong> takéto zmeny dos citliví.<br />

CA posilòuje riešenia pre správu systémov<br />

beiacich pod Linuxom. Spoloènos Computer<br />

Associates (CA) oznámila nieko¾ko noviniek<br />

vo svojom portfóliu. Patria medzi ne riešenia<br />

správy Linuxu pre mainframe poèítaèe a sie−<br />

ové poèítaèe (distributed environment). Pre<br />

mainframe poèítaèe, kde sa vyuíva Linux,<br />

vydalo CA nové verzie aplikácií Unicenter<br />

Software Delivery a Unicenter Asset Ma<strong>na</strong>−<br />

gement a beta verzie aplikácií Unicenter<br />

ServicePlus Service De<strong>sk</strong> a BrightStor Enter−<br />

prise Backup. Pre terminály v poèítaèových<br />

sieach vyuívajúce Linux vydalo CA novú<br />

verziu aplikácie eTrust Admin a nieko¾ko no−<br />

vých funkcií a agentov v rámci aplikácie<br />

BrightStor. CA ponúka viac ne 50 distri−<br />

buovaných a mainframeových riešení, ktoré<br />

umoòujú riadi, zabezpeèova, chráni a in−<br />

tegrova Linux do heterogénneho podniko−<br />

vého IT prostredia.<br />

Energotel vstúpil do SWAN−u. Po<strong>sk</strong>ytovate¾<br />

telekomunikaèných sluieb Energotel, a. s.,<br />

odkúpil majoritný podiel v spoloènosti<br />

SWAN, a. s. Zvýšením základného imania<br />

a odkúpením balíka akcií zavàšila akciová<br />

spoloènos Energotel svoj vstup do akciovej<br />

spoloènosti SWAN. Energotel tak dosiahol<br />

popri vysokokapacitnej optickej infraštruktú−<br />

re <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u s uzlami v priestoroch ener−<br />

getiky prístup k riešeniu poslednej míle a tým<br />

aj priamy prístup k zákazníkom. Spoloènos<br />

SWAN, a. s., je drite¾om licencie <strong>na</strong> pre−<br />

vádzkovanie bezdrôtovej technológie FWA<br />

v regulovanom pásme 26 GHz. Kapitálová<br />

úèas v spoloènosti SWAN umonila Ener−<br />

gotelu dosta sa blišie k zákazníkovi pro−<br />

stredníctvom miestnych prístupov, ktoré je<br />

moné realizova z koncových bodov siete<br />

systémami FWA alebo MW spojením pro−<br />

stredníctvom prenosových rýchlostí od 256<br />

kbit/s a po n × 2 Mbit/s.<br />

SANET2 beí <strong>na</strong> 890<br />

Mb/s! Zdruenie po−<br />

uívate¾ov Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

akademickej a dáto−<br />

vej siete SANET (<strong>www</strong>.<br />

sanet.<strong>sk</strong>) testovalo maximálnu prenosovú<br />

rýchlos v sieti SANET2, ktorej juná vetva<br />

bola spustená do prevádzky vo februári<br />

2002. Pri testovaní bola dosiahnutá maxi−<br />

mál<strong>na</strong> rýchlos 890 Mb/s. Najvyššia rých−<br />

los bola dosiahnutá medzi uzlami vo Zvo−<br />

lene a Bratislave pri paralelnom prenose<br />

štyroch 100 MB súborov. Sie SANET2 je<br />

postavená <strong>na</strong> báze pre<strong>na</strong>jatých optických<br />

vlákien, <strong>na</strong> ktorej je <strong>na</strong>sadená technológia<br />

prepí<strong>na</strong>ného gigabitového ethernetu. Pre−<br />

nos dát bol realizovaný medzi dvoma<br />

entry−level servermi Sun Fire V880 s proce−<br />

sormi UltraSPARC−III od firmy SUN Micro−<br />

systems (<strong>www</strong>.sun.<strong>sk</strong>). V sieti s takouto pre−<br />

nosovou rýchlosou je moné obsah jed−<br />

ného DVD di<strong>sk</strong>u s kapacitou 4 GB prenies<br />

za necelých 36 sekúnd alebo vytvori viac<br />

ako 100 paralelných videokonferencií<br />

v DVD kvalite v reálnom èase.<br />

UnitedLinux vstupuje do fázy testovania.<br />

Spoloènosti Caldera, Conectiva, SuSE a Tur−<br />

bolinux oznámili 15. 8. 2002 zaèatie neve−<br />

rejného beta testovania produktu United−<br />

Linux. V rámci tejto fázy bude UnitedLinux<br />

ponúknutý vybraným partnerom spoloè−<br />

ností zdruených v rámci projektu. Na<br />

verejné testovanie bude odovzdaný v záve−<br />

re tretieho štvrroka roku 2002. UnitedLinux<br />

je výsledkom spoloèného úsilia èlenov pro−<br />

jektu, ktorého cie¾om je vytvori a ïalej roz−<br />

víja jednotnú linuxovú platformu zameranú<br />

<strong>na</strong> podnikovú sféru. UnitedLinux je posta−<br />

vený <strong>na</strong> spoloèných základoch zjednocujú−<br />

cich linuxové technológie jednotlivých parti−<br />

cipantov. Jadrom produktu je Enterprise<br />

Server spoloènosti SuSE. UnitedLinux spåòa<br />

poiadavky štandardov ako LSB èi Li18nux<br />

a bude dostupný v rade jazykových varian−<br />

tov vrátane èe<strong>sk</strong>ého.<br />

Borland Delphi 7 Studio. Borland Delphi<br />

7 Studio je viacplatformové prostredie <strong>na</strong><br />

rýchly vývoj softvérových aplikácií (RAD –<br />

Rapid Application Development). Integruje<br />

v sebe nástroje <strong>na</strong> modelovanie, vývoj<br />

a <strong>na</strong>sadenie moderných, robustných infor−<br />

maèných systémov pre elektronický<br />

obchod, prevádzkovaných <strong>na</strong> platforme<br />

Windows alebo Linux. Delphi 7 Studio<br />

umoòuje vyuitie <strong>na</strong>jnovších technológií,<br />

ako sú <strong>na</strong>príklad .NET, webové sluby<br />

alebo aplikaèné servery. Viac ako jednému<br />

miliónu pouívate¾ov predchádzajúcich ver−<br />

zií Delphi prináša nové Delphi 7 Studio<br />

monos ve¾mi jednoducho zvládnu a efek−<br />

122 PC REVUE 10/2002

I N F O W A R E<br />

tívne vyuíva nové technológie Microsoft<br />

.NET Framework. Borland myslí, e archi−<br />

tektúra .NET bude ma nepochybne k¾úèový<br />

výz<strong>na</strong>m pre tvorbu nových aplikácií, be−<br />

iacich v operaènom systéme Windows.<br />

Vysokorýchlostné pripojenie v USA bude<br />

pomalšie, ale aj lacnejšie. V USA sa zaèí<strong>na</strong><br />

presadzova trend zníenia mesaèných<br />

poplatkov za trvalé pripojenie k internetu<br />

pod 50 USD (asi 2240 Sk). Dosahuje sa to<br />

zníením prenosovej rýchlosti predovšet−<br />

kým DSL spojení za súèasného dodrania<br />

trvalého pripojenia k internetu. Prvá spo−<br />

loènos, ktorá zaèala takúto slubu po<strong>sk</strong>y−<br />

tova, je Covad Communication. Pouíva−<br />

telia si môu zakúpi trvalé pripojenie<br />

k internetu za 39,95 USD (asi 1790 Sk)<br />

mesaène, prièom za prvé štyri mesiace pla−<br />

tia len 21,95 USD (asi 985 Sk). Podobný<br />

trend vidie aj v ïalších spoloènostiach<br />

v USA – Charter Communication, Cox<br />

Communication a pod. Podobné plány<br />

majú aj rozhodujúci po<strong>sk</strong>ytovatelia –<br />

AT&T, Verizone, SBS... Prenosová rýchlos<br />

je pri týchto „DSL lite“ pripojeniach od 200<br />

po 250 kb/s. To je okolo tretiny benej DSL<br />

rýchlosti, ale stále je to nieko¾kokrát rých−<br />

lejšie ako tradièné dial−up spojenie. Pod¾a<br />

prie<strong>sk</strong>umov pouívatelia oceòujú predo−<br />

všetkým neustálu dostupnos k internetu,<br />

vysoká rýchlos spojenia je a <strong>na</strong> druhom<br />

mieste. Kritickou aplikáciou pre pouíva−<br />

te¾ov je stále e−mail a tam sa výhody<br />

always−on spojenia prejavia. Pre pouíva−<br />

te¾ov, ktorí potrebujú sahova filmy, však<br />

táto rýchlos nebude vyhovova.<br />

Satelitné vysielanie <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u – ba−<br />

líèek Slovak Link. 31. augusta 2002 uviedli<br />

Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie, a. s., a Rádio−<br />

komunikácie, o. z., do prevádzky prvé po−<br />

zemné satelitné zariadenie, ktoré výraznou<br />

mierou prispeje k zlepšeniu kvality prenosu<br />

signálu a takmer 100 % pokrytiu územia SR.<br />

Pozemná satelitná stanica je umiestnená<br />

v areáli televízneho vysielaèa <strong>na</strong> Kamzíku<br />

v Bratislave. Spoloènos zároveò pre svojich<br />

zákazníkov pripravila nový produkt – ba−<br />

líèek televíznych a rozhlasových programov<br />

Slovak Link, ktorý je monou alter<strong>na</strong>tívou<br />

káblovej televízie.<br />

Ponuka nového produktu Slovak Link bu−<br />

de obsahova programy: TV Markíza, STV2,<br />

rozhlasové programy S1, S2, S3, FUN rá−<br />

dio, Twist a Okey.<br />

Ponuka sa bude rozširova o televízie<br />

a rádiá pod¾a záujmu vlastníkov licencií<br />

a tvorcov programov, <strong>na</strong>pr. aj o programy<br />

èe<strong>sk</strong>ej televízie. Podmienkou šírenia televíz−<br />

neho alebo rozhlasového signálu je iados<br />

vlastníka konkrétnej licencie alebo tvorcu<br />

programu o monos šírenia svojho progra−<br />

mu touto cestou. Rádiokomunikácie, o. z.,<br />

sú technicky pripravené nového záujemcu<br />

pripoji a dekódova.<br />

Výhodou nového produktu Slovak Link<br />

je, e <strong>na</strong> jeho prijímanie bude potrebná len<br />

jednorazová investícia – dekódovacia karta<br />

bez akýchko¾vek ïalších poplatkov a inves−<br />

tícia do prijímaèa.<br />

Slovak Link môe by pre sloven<strong>sk</strong>ého<br />

diváka a poslucháèa alter<strong>na</strong>tívou káblovej<br />

televízie s vysokou kvalitou signálu, s doko−<br />

<strong>na</strong>lým pokrytím územia Sloven<strong>sk</strong>a, ako aj<br />

investíciami spojenými s vyuívaním produk−<br />

tu Slovak Link. Pozemná satelitná stanica<br />

vysiela <strong>na</strong> tom istom transponderi druice<br />

EuroBird 1 ako Czech Link. Zámerom Rá−<br />

diokomunikácií, o. z., je spoji jazykovo prí−<br />

buzné programy do jedného balíka a sprí−<br />

stupni ich pre divákov jednou kartou.<br />

Pravdepodobný koniec internetových roz−<br />

hlasových staníc. Pod¾a agentúry Jupiter<br />

Media hudba opustí „kyberéter“ do 18, ma−<br />

ximálne 24 mesiacov. Väèši<strong>na</strong> staníc si ne−<br />

bude môc dovoli ïalej plati vysoké li−<br />

cenèné poplatky, ktoré v júni stanovila lice−<br />

nèná komisia amerického Kongresu. Pod¾a<br />

prie<strong>sk</strong>umov zostanú <strong>na</strong> internete jediné dva<br />

ivotaschopné formáty: športové prenosy<br />

a hovorené slovo. Mnoho malých hudob−<br />

ných staníc u svoje vysielanie zrušilo a ïal−<br />

šie budú postupne zanika, pretoe príjmy<br />

z reklám nepokryjú náklady <strong>na</strong> licencie za<br />

reprodukovanú hudbu.<br />

Logica bude pre ST robi systémovú in−<br />

tegráciu. Logica uzavrela dohodu o projekte<br />

systémovej integrácie so Sloven<strong>sk</strong>ými tele−<br />

komunikáciami <strong>na</strong> implementáciu rozsiah−<br />

leho systému prevádzkovej podpory – Ope−<br />

ratio<strong>na</strong>l Support System (OSS).<br />

Logica zavedie integrované riešenie OSS<br />

<strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie sluieb a inventarizáciu<br />

prvkov siete. Súèasou celého riešenia bude<br />

systém <strong>na</strong> riadenie pracovných zdrojov,<br />

zriaïovanie nových sluieb a <strong>na</strong> evidenciu<br />

sieových prvkov.<br />

Seminár Next Generation Networks. Zdru−<br />

enie ATM v SR pokraèuje v spolupráci<br />

a podpore aktivít, ktoré <strong>na</strong>pomáhajú uvá−<br />

dza nové komunikaèné technológie do<br />

praxe. Preto dòa 27. novembra 2002 uspo−<br />

riada pre odbornú verejnos seminár pod<br />

názvom Next Generation Networks. Na<br />

tomto seminári, ktorý sa bude ko<strong>na</strong> <strong>na</strong> FEI<br />

STU v Bratislave, budú prezentované prak−<br />

tické aplikácie cez širokopásmové prístupy<br />

z poh¾adu sietí budúcich generácií.<br />

Rámcový program pozostáva z týchto<br />

èastí :<br />

Širokopásmové prístupy typu xDSL<br />

Širokopásmové prístupy z poh¾adu sietí<br />

NGN<br />

Širokopásmové prístupy k internetu –<br />

podpora protokolu IP v sieach NGN<br />

Bezdrôtové prístupy a aplikácie typu<br />

GPRS, FWA<br />

Kvalita sluieb v sieach NGN<br />

Konvergencia sietí z poh¾adu èíslovania,<br />

adresovania a pomenovania<br />

Garantmi aplikácií budú èlenovia Zdru−<br />

enia ATM v SR: Damovo, FEI STU Bra−<br />

tislava, FEI TU Košice, SANET, Sloven<strong>sk</strong>é<br />

telekomunikácie, SWH, VÚS.<br />

Blišie informácie sú uvedené <strong>na</strong> webo−<br />

vej stránke <strong>www</strong>.atm.<strong>sk</strong>.<br />

Entry level server Sun LX50 útoèí <strong>na</strong> high−<br />

end systémy. Na tlaèovej konferencii v San<br />

Franciscu Sun predstavil Sun LX50, server<br />

základnej kategórie, zaloený <strong>na</strong> architektú−<br />

re x86. Nový systém obsahuje Sun softvér<br />

a open source softvér, softvérovú súpravu<br />

otvoreného sieového prostredia Sun Open<br />

Net Environment (Sun ONE), monos zá−<br />

kazníckej vo¾by medzi novým sunov<strong>sk</strong>ým,<br />

10/2002 PC REVUE 123

I N F O W A R E<br />

predkonfigurovaným Linuxom alebo operaèným prostredím<br />

Solaris Operating Environment (OE) a úplnú paletu podpor−<br />

ných sluieb. Predkonfigurovaný server Sun LX50 zniuje<br />

prevádzkové náklady a pomáha vyplni medzeru súvisiacu<br />

s bezpeènosou a stabilitou, ktorú majú 32−bitové systémy<br />

stále príliš otvorenú. V cenových reláciách od 2759 USD<br />

(pod¾a cenníka v USA) obsahuje Sun LX50 plne integrovaný<br />

softvér pre infraštruktúru, zdoko<strong>na</strong>lenú správu, jednotný<br />

zdroj hardvérovej a softvérovej podpory a sluby <strong>na</strong> profe−<br />

sionálnej úrovni. Sun bude <strong>na</strong> svojich 32−bitových systémoch<br />

Linux a Solaris ponúka celú svoju softvérovú súpravu Sun<br />

One. Sun LX50 predstavuje prvý univerzálny 32−bitový x86<br />

systém, vyz<strong>na</strong>èujúci sa predkonfigurovaným Linuxom,<br />

zaloeným <strong>na</strong> štandardnom kerneli 2.4 Linux, predinštalo−<br />

vaným a optimalizovaným pre stabilnú a bezpeènú pre−<br />

vádzku, jednoduchou inštaláciou a <strong>na</strong>stavením a vzdialenou<br />

spravovate¾nosou. Sun LX50 obsahuje jeden alebo dva<br />

1,4 GHz x86 procesory v spo¾ahlivom, 1 3 /4; palca vysokom<br />

rackovom serveri – podobnom škatuli od pizze. Môe by<br />

<strong>na</strong>konfigurovaný a s 6 GB pamäte a 216 GB interného<br />

priestoru <strong>na</strong> ukladanie dát.<br />

50 terabitov <strong>na</strong> štvorcový palec v pevnom di<strong>sk</strong>u? Pri prí−<br />

leitosti otvorenia novej poboèky Seagate demonštroval prvé<br />

vzorky pevných di<strong>sk</strong>ov s technológiou HAMR, ktorá je za−<br />

loená <strong>na</strong> nevyhnutnom ohreve magnetickej èastice pri<br />

zmene jej magnetickej polarizácie. Takto sa dosahuje vyššia<br />

stabilita zapamätaných údajov a ne<strong>na</strong>stáva efekt samo−<br />

vo¾ného strácania magnetickej polarizácie pri zmenšovaní<br />

rozmerov elementárnej magnetickej èastice pod kritickú hra−<br />

nicu. Teplota vyadovaná pri zápise údajov sa bude vytvára<br />

laserovým lúèom. Generátor laserového lúèa bude zabudo−<br />

vaný priamo v pevnom di<strong>sk</strong>u. Pod¾a vyjadrenia predstavi−<br />

te¾ov tejto firmy bude pomocou technológie HAMR moné<br />

zapísa a 50 terabitov <strong>na</strong> štvorcový palec (2,54 × 2,54 cm)<br />

plochy di<strong>sk</strong>ovej platne. V horizonte piatich rokov by sa táto<br />

technológia mala dosta <strong>na</strong> trh a tvori podstatnú èas pro−<br />

dukcie pevných di<strong>sk</strong>ov z<strong>na</strong>èky Seagate. HAMR pritom umo−<br />

ní také pamäové kapacity di<strong>sk</strong>ov, e celú digitálnu podobu<br />

kninice v Kongrese USA bude moné umiestni <strong>na</strong> jediný<br />

pevný di<strong>sk</strong> v notebooku.<br />

Nový Enhanced Stacking prepí<strong>na</strong>è pre optiku. Allied Telesyn<br />

predstavil AT−8026FC – <strong>na</strong>jnovší prírastok do rodiny riade−<br />

ných L2 prepí<strong>na</strong>èov AT−8000 urèený pre siete s optickou<br />

chrbticou pracujúcou <strong>na</strong> 100 Mb/s. Prepí<strong>na</strong>è AT−8026FC je<br />

základný 24−portový model 10/100TX riadený Fast Ethernet<br />

prepí<strong>na</strong>èom <strong>na</strong> 2. vrstve a je vybavený dvoma pevnými<br />

100FX uplinkmi s SC konektormi. Táto konfigurácia je vhod−<br />

ná pre zákazníkov preferujúcich chrbticové spoje Fast<br />

Ethernet <strong>na</strong> optike pred Gigabitom.<br />

Spoloèné vlastnosti obsiahnuté v celom produktovom<br />

rade zahàòajú výkon rov<strong>na</strong>júci sa rýchlosti média, architek−<br />

túre bez úzkych èastí a technológii zlepšenej stohovate¾nosti<br />

Enhanced Stacking. Funkcie správy zahàòajú webové roz−<br />

hrania, SNMP a Telnet.<br />

Neprijatie novely pod¾a ST plánovanú liberalizáciu neohro−<br />

zí. Pod¾a Sloven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií, a. s. (ST), neprijatie<br />

prezidentom vrátenej novely záko<strong>na</strong> o telekomunikáciách<br />

nijako neohrozuje liberalizáciu telekomunikaèného trhu.<br />

„Jej realizáciu s platnosou od 1. januára 2003 garantuje u<br />

v súèasnosti platný zákon o telekomunikáciách,“ uvádza sa<br />

v stanovi<strong>sk</strong>u spoloènosti. Pod¾a pôvodnej normy ST strácajú<br />

od zaèiatku roka 2003 monopol v oblasti hlasových sluieb<br />

v pevnej sieti, alter<strong>na</strong>tívni operátori tak budú môc poiada<br />

o licenciu <strong>na</strong> prevádzkovanie pevných hlasových sluieb.<br />

Telekomunikáciám však nevzniká povinnos pre<strong>na</strong>jíma<br />

konkurenèným spoloènostiam miestne vedenia, ako to pred−<br />

pokladala novela. ST sa v stanovi<strong>sk</strong>u odvolávajú <strong>na</strong> nový<br />

regulaèný rámec Európ<strong>sk</strong>ej únie (EÚ) z apríla tohto roku,<br />

ktorý musia všetky èlen<strong>sk</strong>é štáty implementova do jú<strong>na</strong><br />

2003 a kandidát<strong>sk</strong>e krajiny k termínu vstupu. Sloven<strong>sk</strong>á<br />

republika je povinná <strong>na</strong> základe nového regulaèného<br />

rámca pripravi k 1. januáru 2004 nový telekomunikaèný<br />

zákon. „V záujme prístupového procesu k EÚ je ove¾a<br />

dôleitejšie prija úplne nový zákon, ktorý sa u zaèal pri−<br />

pravova <strong>na</strong> Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií SR<br />

v zmysle nového regulaèného rámca. Tento zákon bude<br />

plati od 1. januára 2004,“ uviedli predstavitelia ST.<br />

Uvo¾nenie miestnych vedení, ktoré bolo obsahom súèas−<br />

ného znenia novely záko<strong>na</strong> o telekomunikáciách, pod¾a ST<br />

liberalizáciu telekomunikaèného trhu nez<strong>na</strong>mená. „Uvo¾ne−<br />

nie miestnych vedení priamo nesúvisí s liberalizáciou trhu<br />

a nie je jej nevyhnutnou podmienkou. Ide tu len o vyuitie<br />

miestnych vedení vo vlastníctve ST alter<strong>na</strong>tívnymi operátor−<br />

mi,“ uvádza sa v stanovi<strong>sk</strong>u firmy. Alter<strong>na</strong>tívni operátori<br />

však zastávajú názor, e liberalizácia trhu bez prístupu<br />

k miestnym vedeniam nemá iadny výz<strong>na</strong>m, pretoe <strong>na</strong><br />

monopolnom postavení ST sa niè nezmení. Zneuívaniu<br />

monopolného postavenia ST mali pod¾a Asociácie teleko−<br />

munikaèných operátorov zabráni aj iné ustanovenia<br />

neschválenej novely, <strong>na</strong>jmä v súvislosti so zvýšením sankcií<br />

za zneuívanie monopolného postavenia <strong>na</strong> trhu alebo<br />

posilnením právomocí jediného trhového regulátora, Tele−<br />

komunikaèného úradu SR.<br />

<br />

REKLAMNÝ ÈLÁNOK<br />

SWAN, a. s., po<strong>sk</strong>ytovate¾ firemnej komunikácie<br />

Telekomunikaèná oblas svetového trhu je jednou<br />

z <strong>na</strong>jrýchlejšie sa vyvíjajúcich oblastí. Firemná<br />

komunikácia smeruje k cenovo efektívnym riešeniam<br />

so zameraním <strong>na</strong> kvalitu, bezpeènos a komplexnos<br />

ponúkaných riešení.<br />

Spoloènos SWAN, a. s., vznikla <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

ako plnohodnotný po<strong>sk</strong>ytovate¾<br />

komplexných telekomunikaèných riešení<br />

a sluieb. Zí<strong>sk</strong>aním licencie <strong>na</strong> budovanie<br />

a prevádzkovanie bezdrôtových prístupových<br />

sietí FWA 26 (Fixed Wireless Access),<br />

vyuívajúcich regulované frekvenèné pásmo<br />

26 GHz, je SWAN jeden z mála telekomunikaèných<br />

operátorov, ktorí vlastnia miestne<br />

prístupové okruhy. Tie slúia <strong>na</strong> pripojenie<br />

zákazníkov do chrbticovej siete IP (IP backbone)<br />

vybudovanej <strong>na</strong> vysokokapacitnej<br />

optickej infraštruktúre Energotelu.<br />

Cie¾om spoloènosti SWAN je po<strong>sk</strong>ytovanie<br />

komplexných riešení firemnej komunikácie<br />

od jedného po<strong>sk</strong>ytovate¾a. Vïaka týmto riešeniam<br />

má zákazník monos takmer okamite<br />

meni parametre existujúcich sluieb, resp. realizova<br />

nové sluby a pripojenia.<br />

Na zabezpeèenie nepretritej komunikácie<br />

medzi vzdialenými lokalitami (LAN) spoloènosti<br />

SWAN po<strong>sk</strong>ytuje sluby virtuálnych privátnych<br />

sietí. Sluby sú realizované pripojením kadej siete<br />

LAN do IP backbone SWAN prostredníctvom<br />

bezdrôtovej technológie FWA, Bod-Bod alebo pevným<br />

pre<strong>na</strong>jatým digitálnym okruhom. Bezdrôtové<br />

pripojenia sú realizované v regulovaných pásmach<br />

s vysokou garanciou dostupnosti pripojenia.<br />

Prenosovú rýchlos prístupového okruhu si pod¾a<br />

poiadaviek definuje zákazník, štandardne je to<br />

od 64 kbit/s a do n × 2 Mbit/s.<br />

Keïe SWAN prevádzkuje IP backbone <strong>na</strong> báze<br />

protokolu IP s podporou MPLS (Multiprotocol Label<br />

Switching), môeme hovori o IP VPN <strong>na</strong> sieti MPLS.<br />

Hlavnou èrtou siete MPLS je efektívne vyuívanie<br />

šírky prenosového pásma a monos definovania<br />

priorít a garancií pre dôleité typy aplikácií a prevádzok.<br />

To z<strong>na</strong>mená, e ak potrebuje zákazník vyuíva<br />

IP VPN <strong>na</strong> prenos aplikácií citlivých <strong>na</strong> one<strong>sk</strong>orenia,<br />

hlasové aplikácie alebo <strong>na</strong> rýchlu výmenu<br />

elektronickej pošty, SWAN po<strong>sk</strong>ytuje pre zákazníka<br />

monosti definova garantované minimálne<br />

šírky prenosových kapacít pre jednotlivé<br />

typy prevádzok. Ak príde k zahlteniu<br />

prenosovej linky, progresív<strong>na</strong> technológia<br />

MPLS <strong>na</strong> základe <strong>na</strong>stavenia<br />

priorizuje prevádzky tak, aby boli dodrané<br />

garantované parametre sluby.<br />

Pre IP VPN sluby SWAN po<strong>sk</strong>ytuje<br />

sluby <strong>na</strong> komplexnú firemnú komunikáciu,<br />

ktorých neoddelite¾nou súèasou<br />

je vyuívanie pripojenia <strong>na</strong> prenos hlasu<br />

v rámci platnej legislatívy a pripojenie<br />

do internetu.<br />

Všetky sluby a prepojenia po<strong>sk</strong>ytuje<br />

SWAN s nepretritým doh¾adovaním<br />

kostrovej siete a zákazníckych pripojení.<br />

Informácie o komplexných slubách spoloènosti<br />

SWAN, a. s., zí<strong>sk</strong>ate <strong>na</strong> internetovej adrese <strong>www</strong>.<br />

swan.<strong>sk</strong>. V prípade záujmu o sluby zavolajte <strong>na</strong><br />

telefónne èíslo 02/598 02 111 alebo zašlite svoju<br />

poiadavku <strong>na</strong> e-mail sales@swan.<strong>sk</strong>.<br />

Vojtech Nagy, SWAN, a. s.<br />

124 PC REVUE 10/2002

I N F O W A R E<br />

Liberalizácia doménového priestoru II.<br />

BUDEME PLATI. TERAZ U NAOZAJ A DEFINITÍVNE<br />

Zhruba pred rokom zaèali <strong>na</strong> verejnos prenika<br />

prvé informácie o plánoch súèasného správcu sloven<strong>sk</strong>ého<br />

doménového priestoru, spoloènosti<br />

EuroWeb Slovakia, a. s., <strong>na</strong> zmenu registraèného<br />

systému domén druhej úrovne pod ccTLD .<strong>sk</strong>.<br />

V tom èase to boli <strong>sk</strong>ôr dohady a dezinformácie ako<br />

fakty a èísla. Di<strong>sk</strong>utovalo sa <strong>na</strong>jmä o cene a moných<br />

alter<strong>na</strong>tívach v smere zmeny správcu. K monosti<br />

prevzia správu doménového priestoru sa<br />

smelo hlásil kadekto. Najaktívnejší v tomto smere<br />

bol Dial Telecom, a. s., ktorý s¾uboval podstatne<br />

vyššiu kvalitu sluieb a nišie registraèné poplatky.<br />

O nieèo ne<strong>sk</strong>ôr ohlásil svoju pripravenos aj prevádzkovate¾<br />

portálu Superzoz<strong>na</strong>m.<strong>sk</strong>. Niè viac, niè<br />

menej. Uplynulo nieko¾ko dní, bolo vydaných nieko¾ko<br />

ïalších tlaèových správ a všetci <strong>na</strong> to, èo raz<br />

nevyhnutne príde, ticho zabudli. Na dvere ICANN<br />

<strong>na</strong>koniec nezaklopal nikto.<br />

SÚÈASNOS<br />

O tom, e Sloven<strong>sk</strong>o je viac-menej jednou<br />

z posledných krajín, kde je registrácia národných<br />

domén po<strong>sk</strong>ytovaná zadarmo, niet pochýb.<br />

Dôvodov <strong>na</strong> to, preèo bol registraèný systém<br />

postavený súèasným spôsobom, je nieko¾ko a netreba<br />

ich ïalej rozobera. Dôvodov, preèo sa koncepène<br />

mení a teraz, u to¾ko zas nie je. Dôleité<br />

však je, e sa mení. Súèasný registrátor pracoval<br />

viac ne rok a od 2. septembra sa mono presvedèi,<br />

ako je pripravený.<br />

KONCEPCIA<br />

V roku 1999 bola sprevádzkovaná prvá databázová<br />

aplikácia registraèného systému. V tom èase bol zavedený<br />

štatút tzv. registrátora. Registrátor je subjekt<br />

zabezpeèujúci registráciu domén pre koncových<br />

pouívate¾ov. Koncepcia registrátorov, kde<br />

koncoví zákazníci (tzv. dritelia domén) nekomunikujú<br />

priamo s SK-NIC, bude aj <strong>na</strong>ïalej zachovaný.<br />

Registrátori budú podobne ako doteraz poverovaní<br />

koncovými zákazníkmi. Registraèný poplatok budú<br />

koncoví zákazníci plati príslušným registrátorom,<br />

ktorí ho ïalej zaplatia správcovi SK-NIC. Koncová<br />

ce<strong>na</strong> pre drite¾ov domén nebude regulovaná a bude<br />

predmetom dopytu a ponuky. SK-NIC v kontexte<br />

s platnou legislatívou nemôe urèi výšku odporúèanej<br />

koncovej ceny. Základná výška registraèného<br />

poplatku pre registrátorov bola stanovená <strong>na</strong><br />

600 Sk bez DPH/rok. Z tejto ceny bude po<strong>sk</strong>ytovaná<br />

jednotlivým registrátorom z¾ava, ktorej výška bude<br />

závisie jed<strong>na</strong>k od toho, èi platba bude realizovaná<br />

on-line prostredníctvom niektorého z podporovaných<br />

platobných systémov, a jed<strong>na</strong>k od celkového<br />

poètu domén, ktoré registrátor spravuje. Výška tej<br />

prvej bude konštantná, výška tej druhej bude urèená<br />

<strong>na</strong> základe jednoduchej tabu¾ky, de facto ide<br />

o mnostvovú z¾avu. Výška z¾avy pre jednotlivých<br />

registrátorov ani systém kalkulácie mnostvovej<br />

zloky z¾avy nebude pre verejnos dostupná. Na<br />

tlaèovej konferencii EuroWeb Slovakia, a. s., sa<br />

hovorilo o monosti realizácie platieb prostredníctvom<br />

embosovanej platobnej karty a prostredníctvom<br />

elektronického bankovníctva bankového<br />

domu TatraBanka, a. s. (EliotPay, TatraPay). Cenová<br />

politika nepoèíta s konceptom prvého zvýšeného<br />

tzv. zavádzacieho (aktivaèného) poplatku, splatného<br />

pri registrácii domény, a ïalšieho, u nišieho<br />

poplatku za prolongáciu registrácie domény <strong>na</strong><br />

ïalšie obdobie. Systém je zaloený <strong>na</strong> jednej cene.<br />

BYROKRACIA<br />

Cie¾om SK-NIC je uvies do databázy drite¾ov domén<br />

poriadok. S týmto odôvodnením bude SK-NIC<br />

poadova pri kadej zmene netechnických údajov<br />

dodranie urèitého postupu. Prakticky pôjde <strong>na</strong>príklad<br />

o nutnos odoslania notárom overeného poverenia<br />

registrátora koncovým zákazníkom spoloène<br />

s viacerými formalitami preukazujúcimi identitu<br />

koncového zákazníka (výpis z obchodného registra<br />

atï.). Novinkou je monos registrácie domén aj pre<br />

fyzické osoby nepodnikate¾ov. Naopak, zmeny nevyadujúce<br />

odobrenie operátora <strong>na</strong> strane SK-NIC<br />

budú vykonávané rýchlo a automaticky (bez ¾ud<strong>sk</strong>ého<br />

zásahu). SK-NIC sa zaväzuje vykonáva ak-<br />

10/2002 PC REVUE 125

I N F O W A R E<br />

doménový priestor a bude moné registrova uvo¾nené domény. Obmedzenie<br />

v smere zákazu registrácie domén identických s inou ccTLD alebo TLD doménou<br />

bude zachované.<br />

tualizáciu svojich databáz <strong>na</strong>jmenej raz denne. V praxi to bude z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e<br />

<strong>na</strong>príklad zme<strong>na</strong> NS záz<strong>na</strong>mov delegujúcich doménu do samostatnej zóny <strong>na</strong><br />

treom DNS serveri bude vyko<strong>na</strong>ná <strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôr do 24 hodín. Ostatné zmeny budú<br />

vykonávané priebene v poradí, v akom iadosti prichádzajú. Medzi ïalšie zásadné<br />

zmeny je moné zaradi zriadenie novej databázy, nezávislej od RIPE.<br />

TRH S DOMÉNAMI<br />

Zme<strong>na</strong> systému a zavedenie registraèných poplatkov otvoria trh s domé<strong>na</strong>mi.<br />

Registrovaná domé<strong>na</strong> s uhradeným registraèným poplatkom sa stane <strong>na</strong> urèité<br />

obdobie vlastníctvom príslušného drite¾a. Takúto doménu bude moné preda,<br />

vymeni, pre<strong>na</strong>ja alebo umiestni do internetovej aukcie. Otázka riešenia sporov<br />

o domény bude prenechaná súdom Sloven<strong>sk</strong>ej republiky a organizácii WIPO.<br />

Týmto krokom SK-NIC predíde monosti súdnych sporov zo strany „ukrivdených“,<br />

ktorí sa v niektorých prípadoch po rozhodnutí SK-NIC obrátili <strong>na</strong> súd.<br />

ÈASOVÝ PLÁN<br />

Od 2. 9. 2002 sa zaèalo obdobie novej evidencie registrátorov. Dôvodom je –<br />

ako i<strong>na</strong>k – „neporiadok“ v databáze. Tento proces bol ukonèený 27. 9. Po tomto<br />

termíne <strong>na</strong>sleduje víkend, poèas ktorého sa ukonèí prevádzka starého a zaène<br />

prevádzka nového systému. Ide <strong>na</strong>jmä o technickú èas, teda databázový backend<br />

registraèného systému. Od 30. 9. vstupujú do platnosti nové pravidlá pre<br />

registráciu domén. Od tohto okamihu bude kadá novo zaregistrovaná domé<strong>na</strong><br />

podlieha spoplatneniu a jej registrácia bude prebieha v súlade s novým<br />

postupom a pravidlami. Èo sa týka u registrovaných domén, od 30. 9. zaèí<strong>na</strong><br />

plynú šesmesaèné obdobie, poèas ktorého budú domény plnofunkèné aj bez<br />

zaplatenia. Termínom <strong>na</strong> zaplatenie registraèného poplatku, resp. registráciu<br />

domén v novom systéme, je 1. apríl 2003. Po tomto termíne budú domény<br />

deaktivované, to z<strong>na</strong>èí, e budú vyradené zo zóny .<strong>sk</strong>. V prípade, ak bude chcie<br />

drite¾ domény vyko<strong>na</strong> akéko¾vek zmeny súvisiace s doménou zaregistrovanou<br />

v starom systéme poèas týchto šiestich mesiacov, bude musie vyko<strong>na</strong> registráciu<br />

v novom systéme v èase vykonávania takejto zmeny. S tým súvisí aj<br />

povinnos uhradi registraèný poplatok. Po deaktivácii domén <strong>na</strong>sleduje ïalšie<br />

šesmesaèné obdobie, poèas ktorého domény síce nebudú funkèné, ale nie je<br />

ich moné registrova novým záujemcom. Toto obdobie je dôleité pre<br />

drite¾ov, ktorí z akýchko¾vek dôvodov nestihnú vyko<strong>na</strong> proces „novej“ registrácie.<br />

Po ukonèení tohto obdobia 1. 10. 2003 budú všetky záz<strong>na</strong>my o takýchto<br />

domé<strong>na</strong>ch nenávratne vyradené z databáz SK-NIC. Nasleduje ïalšia, <strong>na</strong>ozaj<br />

posledná šanca v dåke jedného mesiaca. Dòa 31. 10. 2003 bude uvo¾nený<br />

POSTUP PRI REGISTRÁCII<br />

Spoplatnenie domén so sebou prinieslo aj zmenu registraèného postupu. Aj<br />

<strong>na</strong>ïalej budú domény fyzicky registrova poverení registrátori. Na tento úèel<br />

im bude k dispozícii nové rozhranie registraèného systému. Systém akceptácie<br />

platieb bude ve¾mi podobný ako ten, ktorý sa pouíva v Èe<strong>sk</strong>ej republike.<br />

Domé<strong>na</strong> bude funkèná ihneï po jej registrácii (rozumej fyzickom zadaní údajov<br />

o doméne do registraèného systému). Po jej registrácii bude <strong>na</strong>sledova<br />

urèité obdobie (jeho dåka nám nie je ešte známa), poèas ktorého bude ma<br />

registrátor èas uhradi príslušný registraèný poplatok. V prípade, e tak neurobí,<br />

<strong>na</strong>sleduje ïalšie, kratšie obdobie, poèas ktorého bude môc koncový<br />

zákazník poiada <strong>na</strong>príklad o zmenu registrátora. Ak ani po uplynutí toho<br />

druhého obdobia nebude registraèný poplatok uhradený, domé<strong>na</strong> sa uvo¾ní <strong>na</strong><br />

registráciu iným záujemcom. Trhlinou tohto problému sú špekulanti, ktorí<br />

môu neuhradením registraèného poplatku zámerne blokova urèité domény.<br />

Pod¾a vyjadrenia SK-NIC bude existova obmedzenie, ktoré zabráni koncovým<br />

zákazníkom a registrátorom v takomto postupe. Konkrétne ide <strong>na</strong>príklad o stanovenie<br />

limitu, ko¾kokrát je moné registrova a následne neuhradi registraèný<br />

poplatok jed<strong>na</strong>k pre konkrétnu doménu, jed<strong>na</strong>k jedným koncovým zákazníkom,<br />

resp. registrátorom. Èi bude takáto ochra<strong>na</strong> dostatoèná, to ukáe èas.<br />

Urèite lepšou vo¾bou by bol systém zaloený výhradne <strong>na</strong> on-line platbách<br />

s vylúèením akéhoko¾vek ochranného obdobia. Tento model sa však nestretol<br />

s pochopením <strong>na</strong> strane po<strong>sk</strong>ytovate¾ov internetových sluieb, ktorí dokonca<br />

<strong>na</strong>liehali <strong>na</strong> predåenie tohto obdobia. Pôvodne <strong>na</strong>vrhovaná dåka bola 10 pracovných<br />

dní. Odôvodnenie <strong>na</strong> strane po<strong>sk</strong>ytovate¾ov internetu sa nieslo v duchu<br />

problémov s neplatièmi a neochotou znáša riziko spojené s prípadným<br />

vymáhaním svojich poh¾adávok u zákazníkov. Pod¾a vyjadrenia SK-NIC sa plánuje<br />

so zavedením takéhoto postupu v budúcnosti.<br />

CENY<br />

Výška registraèného poplatku bola pod¾a SK-NIC zvolená <strong>na</strong> základe odhadu<br />

prevádzkových nákladov, nákladov spojených s vývojom nového databázového<br />

back-endu registraèného systému, nákladov <strong>na</strong> spustenie celého systému (školenia<br />

operátorov, investície do infraštruktúry, práv<strong>na</strong> pomoc atï.) a oèakávaným<br />

zi<strong>sk</strong>om vo výške 10 % z obratu. Na druhej strane si treba uvedomi, e<br />

SK-NIC, zastrešené spoloènosou EuroWeb Slovakia, a. s. (predtým EUnet), prevádzkoval<br />

tento systém pomerne dlhý èas bezplatne a <strong>na</strong>vrhovaná ce<strong>na</strong> pre<br />

registrátorov je <strong>na</strong>jnišia z okolitých krajín. EuroWeb Slovakia, a. s., investoval<br />

a to, e investície sa musia vráti, je nepopierate¾né. I<strong>na</strong>k by to nerobili.<br />

ÈO BUDE NASLEDOVA<br />

V kadom prípade sa treba pripravi <strong>na</strong> problémy. Kadý systém má chyby a tento<br />

ich urèite tie bude ma. Èi budú väèšie alebo menšie, to uvidíme v priebehu<br />

<strong>na</strong>sledujúcich nieko¾kých týdòov. Pravdepodobne <strong>na</strong>jväèším problémom budú<br />

špekulanti, s ktorými majú <strong>na</strong>pr. v susednej Èe<strong>sk</strong>ej republike bohaté <strong>sk</strong>úsenosti.<br />

Richard Willmann<br />

126 PC REVUE 10/2002

I N F O W A R E<br />

ŠTÚDIA:<br />

Kto je to Open Source?<br />

Urèite nikto nebude protestova proti tvrdeniu, e z Open Source sa stal<br />

do istej miery fenoménom dnešnej doby. Ve¾a ¾udí si kladie otázku preèo.<br />

Preèo ¾udia investujú svoj vo¾ný èas v prospech tých ostatných? Je dôvodom<br />

ich ego? Chcú svetu dokáza, e oni vedia, e oni <strong>na</strong> to majú? Alebo,<br />

<strong>na</strong>opak, iba ich to baví, prípadne sa uèia a cítia potrebu sa s tým, èo<br />

vytvorili, s niekým podeli? A samozrejme, preèo tí ostatní tomu softvéru<br />

dôverujú a pouívajú ho? Preto, lebo je zväèša zadarmo <strong>na</strong> ¾ubovo¾né<br />

pouitie? Alebo ich presvedèila kvalita èi iné vlastnosti tohto softvéru,<br />

ktoré nevedia nájs v tom komerènom?<br />

Na tieto, ale aj <strong>na</strong> ve¾a ïalších otázok sa poèas dvanástich mesiacov<br />

od júla 2001 pokúšal h¾ada odpovede Medzinárodný inštitút informatiky<br />

pri univerzite v Maastrichte spoloène so spoloènosou Berlecon Research.<br />

Spracovanie štúdie s názvom Free/Libre and Open Source Software<br />

(FLOSS) fi<strong>na</strong>ncovala Európ<strong>sk</strong>a komisia.<br />

Aktuálny vek vývojových pracovníkov OS/FS<br />

OTÁZKY A ODPOVEDE<br />

Celý materiál je pomerne obsiahly a je k dispozícii <strong>na</strong> stiahnutie vo formáte<br />

Adobe Acrobat <strong>na</strong> adrese uvedenej <strong>na</strong> konci èlánku. Materiál je<br />

rozdelený do piatich èastí. Prvá dvojica sa zaoberá otázkami pouívania<br />

softvéru Open Source v komerènej a verejnoprávnej sfére.<br />

Súèasou sú aj informácie o tom, preèo a za akých podmienok by mal<br />

štát podporova Open Source, prípadne aké následky a ved¾ajšie efekty<br />

fenomén Open Source so sebou prináša. V poradí tretia èas sa zaoberá<br />

poh¾adom <strong>na</strong> (ak sa to tak dá vôbec <strong>na</strong>zva) „obchodný model“ Open<br />

Source, resp. <strong>na</strong> trh Open Source. Dá sa <strong>na</strong> softvéri Open Source vôbec<br />

zarobi? Štvrtá èas, ktorej obsah vám <strong>na</strong> tomto mieste priblíime, prináša<br />

poh¾ad <strong>na</strong> ¾udí, ktorí sú v pozadí. Ide o otázky typu: preèo to robia,<br />

kto sú to? Poslednou èasou, ktorá bola – aspoò z „technologického“<br />

h¾adi<strong>sk</strong>a – ve¾mi zaujímavá, je štúdia softvéru Open Source. Ide<br />

o poh¾ad <strong>na</strong> dáta, ktoré boli rôznymi spôsobmi zí<strong>sk</strong>ané zo zdrojových<br />

kódov softvéru Open Source.<br />

METODIKA<br />

„Na ¾udí z Open Source treba ís i<strong>na</strong>k...“ To boli moje prvé pocity po preèítaní<br />

èasti opisujúcej, ako sa zí<strong>sk</strong>ali hrubé èísla o ¾uïoch, ktorí nejakým spôsobom<br />

participujú <strong>na</strong> vývoji softvéru Open Source. Mechanizmus bol ve¾mi jednoduchý.<br />

Pre kadého záujemcu bol on-line k dispozícii webový formulár. O tom, e<br />

takýto formulár vôbec existuje, sa jednotliví vývojári dozvedali sami medzi<br />

sebou. Prvá informácia bola odoslaná do nieko¾kých di<strong>sk</strong>usných <strong>sk</strong>upín.<br />

Dotazník <strong>na</strong>koniec v èase od februára do apríla 2002 vyplnilo 2784 vývojárov.<br />

Na prvý poh¾ad ide o pomerne malý poèet respondentov <strong>na</strong> to, aby to bola<br />

<strong>na</strong>ozaj reprezentatív<strong>na</strong> vzorka. Na druhej strane si však treba uvedomi, e<br />

webový dotazník bol pomerne dlhý a ve¾mi podrobný. Súbene so spracúvaním<br />

štúdie zdrojového kódu bola vyko<strong>na</strong>ná kríová verifikácia dát pri nieko¾kých<br />

dotazníkoch.<br />

KTO? Pohlavie a vek<br />

Jednoz<strong>na</strong>ène a nie prekvapivo prevládajú mui. Ich podiel voèi nenému pohlaviu<br />

je 98,9 %. Ïalším zaujímavým údajom je vek, ktorý sa pohybuje v pásme od<br />

14 do 73 rokov. Dominujú ¾udia vo veku 16 a 36 rokov. Len 25 % je starších<br />

ne 30 a 10 % ne 35 rokov. Aritmetický priemer je 27,1, prièom medián (stredná<br />

hodnota z radu) je <strong>na</strong> úrovni 26, èo z<strong>na</strong>mená, e väèši<strong>na</strong> vývojárov je<br />

mladšia ne 27 rokov. Nemenej zaujímavý je údaj, kedy zaèali by ¾udia v Open<br />

Source aktívni. Len 8,2 % respondentov zaèalo pred rokom 1990. Väèšinou to<br />

bolo v druhej polovici roku 1996. Ich priemerný vek bol <strong>na</strong> úrovni 22,9 rokov.<br />

Spolu 7 % vývojárov zaèalo pred dovàšením 16. roku ivota, treti<strong>na</strong> vo veku 16<br />

a 25 rokov a štvrti<strong>na</strong> po oslave 26. <strong>na</strong>rodenín.<br />

KTO? Partner<strong>sk</strong>ý ivot<br />

Mýtus o tom, e programátori sú osamelí èudáci, sa aspoò v prípade tých, èo sa<br />

zaoberajú Open Source, nepotvrdil. Nadpolovièná väèši<strong>na</strong> (60 %) ije v nejakom<br />

Zdroj: FLOSS<br />

10/2002 PC REVUE 127

I N F O W A R E<br />

Profesionál<strong>na</strong> štruktúra vývojových pracovníkov OS/FS<br />

Mesaèný hrubý príjem vývojových pracovníkov OS/FS<br />

Zdroj: FLOSS<br />

druhu partner<strong>sk</strong>ého ivota. Zhruba 18 % vývojárov má partnera, s ktorým ije<br />

v spoloènej domácnosti. Presne to¾ko isto z nich partnera síce má, ale neijú<br />

spoloène. Spolu 21 % vývojárov ije v manel<strong>sk</strong>om vzahu. Len 17 % respondentov<br />

„priz<strong>na</strong>lo“ diea. V <strong>na</strong>dpoloviènej väèšine prípadov iba jedno, v 33 %<br />

dve a v 14 % tri.<br />

KTO? Vzdelanie<br />

Spolu 70 % vývojárov má univerzitné vzdelanie. Ïalších 14 % úspešne absolvovalo<br />

strednú školu a len v 8 % prípadov je <strong>na</strong>jvyšším ukonèeným vzdelaním<br />

základná škola. Vzh¾adom <strong>na</strong> nízky priemerný vek respondentov je však ve¾ká<br />

pravdepodobnos, e absolventi základnej alebo strednej školy budú vo svojom<br />

vzdelávaní pokraèova ïalej.<br />

Zdroj: FLOSS<br />

Dôvody <strong>na</strong> vstup a zotrvanie v OS/FS komunite<br />

Zdroj: FLOSS<br />

KTO? Zamest<strong>na</strong>nie<br />

Neprekvapujúco je väèši<strong>na</strong> vývojárov zamest<strong>na</strong>ná v IT sektore, prípadne <strong>na</strong><br />

univerzitách. Najväèšiu <strong>sk</strong>upinu s tretinovým podielom tvoria softvéroví ininieri,<br />

<strong>na</strong>sledovaní 16 % študentov. ¼udia pracujúci vo vedúcich pozíciách,<br />

obchodníci, ma<strong>na</strong>éri a ¾udia z oblasti marketingu tvoria minoritu. Relatívne<br />

ve¾ká èas vývojárov podniká. Túto <strong>sk</strong>upinu tvorí spolu 14 % z respondentov.<br />

Nadpolovièná väèši<strong>na</strong> z nich je zamest<strong>na</strong>ná (65 %). Nezamest<strong>na</strong>ných z dôvodu<br />

štúdia je 17 %, z iného dôvodu len 2 %. V priemere nie je príjem ¾udí z Open<br />

Source príliš vysoký. Jedným z primárnych dôvodov je <strong>na</strong>jmä vysoký podiel študentov.<br />

Mesaèný príjem polovice respondentov neprekroèí 2000 EUR. Príjem<br />

19 % opýtaných bol vyšší<br />

Národnos a krajiny pôsobenia vývojových<br />

pracovníkov OS/FS<br />

Zdroj: FLOSS<br />

ne 2000, ale niší ne<br />

3000 EUR. Lepšie platených<br />

vývojárov, zarábajúcich<br />

3000 – 4000 EUR mesaène,<br />

je 12 %. Tých, ktorí<br />

zarábajú ešte viac, 4000 –<br />

7500 EUR, je spolu 13 %.<br />

Len 5 % z respondentov<br />

má mesaèný príjem vyšší<br />

ne 7500 EUR.<br />

KTO? Národnos<br />

Skoro dvojtretinový podiel<br />

majú vývojári pochádzajúci<br />

z niektorej z krajín<br />

Európ<strong>sk</strong>ej únie. Tých<br />

zo Spojených štátov a Ka<strong>na</strong>dy<br />

je 13 % a tých zo<br />

zvyšku sveta 17 %. Všeobecne<br />

dominujú Francúzi<br />

(16,4 %) , Nemci (12,4 %)<br />

a Amerièania (10,3). Inou<br />

otázkou je, kde vývojári<br />

ijú. Opä dominuje Francúz<strong>sk</strong>o<br />

s 15,4-percentným<br />

podielom, <strong>na</strong>sledované<br />

USA (12,7 %) a Nemeckom<br />

(12,6 %).<br />

AKO? Aký softvér<br />

Zaujímavý je aj poh¾ad <strong>na</strong> nástroje, ktoré vývojári Open Source pouívajú.<br />

Vedúcou platformou je Linux <strong>na</strong> èele s konzervatívnou distribúciou Debian<br />

(48,1 %). Nasleduje s ve¾kým odstupom RedHat (13,8 %), Mandrake (9,8 %)<br />

a SuSE (9,2 %). Platforma Windows neprekvapivo „uhryzla“ len 2,2-percentný<br />

podiel. V kontexte s pouívanými de<strong>sk</strong>topmi vedie GNOME (32,4 %), tesne<br />

<strong>na</strong>sledované KDE (30,2 %). Textovej konzole prišlo <strong>na</strong> chu 8,3 % z respondentov.<br />

Najob¾úbenejší textový editor je vi (38,8 %).<br />

PREÈO? Dôvody<br />

Otázka motivácie, preèo ¾udia vôbec s Open Source zaèí<strong>na</strong>jú, je ve¾mi zaujímavá.<br />

Len 1,9 % respondentov nevie. A 78,9 % vývojárov sa v Open Source <strong>na</strong>ozaj<br />

uèí. Táto <strong>sk</strong>utoènos odpovedá aj <strong>na</strong> otázku, èo dáva Open Source vývojárom.<br />

Azda kadý programátor mi dá za pravdu, e <strong>na</strong>jlepšie sa uèí <strong>na</strong> príkladoch, prípadne<br />

modifikácii u existujúceho kódu. Ïalším z majoritných dôvodov je<br />

potreba podeli sa o svoje vedomosti a <strong>sk</strong>úsenosti (49,8 %). Nasleduje chu participácie<br />

inou, povedzme alter<strong>na</strong>tívnou formou.<br />

SUMMA SUMMARUM<br />

FLOSS je unikát. Je príliš obsiahly a podrobný <strong>na</strong> to, aby sme vám priniesli všetky<br />

informácie. Ak vás Open Source zaujíma a máte radi èísla, je FLOSS tým<br />

správnym èítaním. A nielen pre zaujímavos. Ako som u v úvode spomenul,<br />

obsahuje aj ve¾a nevšedných poh¾adov a faktov výz<strong>na</strong>mných pre komerènú<br />

sféru. A teraz nemám <strong>na</strong> mysli len informácie o trhu alebo podiele softvéru<br />

Open Source v prostredí inštitucionálnych subjektov.<br />

Kompletné znenie:<br />

http://<strong>www</strong>.infonomics.nl/FLOSS/index.htm<br />

Richard Willmann<br />

128 PC REVUE 10/2002

I N T E R N E T<br />

Net & Security news<br />

Portál Atlas.<strong>sk</strong> sa rozhodol ís cestou centralizácie, a tak sa servery vrátili spä do<br />

Èiech, odkia¾ budú spravované. Èas ukáe, èi toto opatrenie prispeje ku <strong>sk</strong>valitne−<br />

niu sluieb, ako hovoria zástupcovia spoloènosti, alebo ide len o šetrenie nákladov<br />

<strong>na</strong> prevádzku <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Prezident Ru<strong>sk</strong>ej federácie Vladimír Putin vydal svoju novú verziu webových strá−<br />

nok. Najzaujímavejšie <strong>na</strong> tomto fakte je, e len za prvých 24 hodín musel server<br />

odola 96 pokusom o hacknutie. Ako sa zdá, ru<strong>sk</strong>é úrady web testovali dostatoè−<br />

ne kvalitne – <strong>na</strong>pokon to trvalo celé tri mesiace.<br />

Xbox Linux Project sa doèkal prvej pre−alfa verzie! Hoci zatia¾ nie je moný nija−<br />

ký grafický výstup ani vstup, autori veria, e sa im <strong>na</strong> tejto hracej konzole podarí<br />

Linux predsa len spusti v plnej miere. Pripomeniem, e Microsoft hardvér Xboxu<br />

dotuje <strong>na</strong> úrok hier, èo z<strong>na</strong>mená, e samotná konzola by sa v krátkej budúcnosti<br />

mohla sta konkurenciou klasickým PC.<br />

Na sloven<strong>sk</strong>om internete sa objavil ïalší zaujímavý projekt, ktorý si kladie za cie¾<br />

monitorova vybrané elektronické médiá a prispie tak ku zvýšeniu kvality písania<br />

autorov. Projekt sa volá Slovak Press Watch a nájdete ho <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>. slovak−<br />

presswatch.blogspot.com.<br />

Internetom sa šíri nový trój<strong>sk</strong>y kôò – jeho meno je Setiri a vyuíva chybu v In−<br />

ternet Exploreri. Po spustení programu, ktorý sa môe <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>príklad v mai−<br />

lovej správe, sa tento trój<strong>sk</strong>y kôò usadí vo vašom poèítaèi. Aplikácia potom môe<br />

vïaka spomenutej chybe odosiela cez internet <strong>na</strong>príklad stlaèené klávesy èi osob−<br />

né údaje ïalším ¾uïom. Komunikáciu pritom nezachytí väèši<strong>na</strong> firewallov. Micro−<br />

soft vraj <strong>na</strong> oprave tejto citlivej chyby u pracuje.<br />

Spoloènos Profinet nezaplatila prvú splátku za UMTS a GSM licenciu. Zaujímavý<br />

bol prístup vedenia spoloènosti, ktoré vytvorilo absolútne informaèné vzducho−<br />

prázdno. Uvidíme, ako sa po tejto udalosti bude Profinetu dari ako po<strong>sk</strong>ytova−<br />

te¾ovi internetových sluieb.<br />

Zaujímavý priebeh malo objasòovanie chyby, ktorá umoòovala preko<strong>na</strong> ochranu<br />

webovej lokality po<strong>sk</strong>ytovanú protokolom Secure Sockets Layer (SSL). Pôvodne sa za<br />

pôvodcu chyby povaoval Internet Explorer, ako sa však ne<strong>sk</strong>ôr zistilo, chyba je v <strong>sk</strong>u−<br />

toènosti v samotnom operaènom systéme Windows. Nejde pritom o iadnu maliè−<br />

kos, objavite¾ chyby dokonca tvrdí, e pri kadom bankovom prevode, ktorý je chrá−<br />

nený SSL, je reál<strong>na</strong> šanca, e niektoré z citlivých údajov uniknú tretej strane.<br />

Host.<strong>sk</strong> u nie je rajom pre nenásytných uívate¾ov. Nové podmienky sú jasné, 50<br />

MB di<strong>sk</strong>ovej kapacity vrátane vašej pošty – ani o kúsok viac. Ak máte zaujímavý<br />

projekt, zvái sa pridelenie väèšieho miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Tragická správa pre všetkých<br />

tých, ktorí Host.<strong>sk</strong> chápali ako svoj osobný dátový server. Trend je jasný, bezplat−<br />

né sluby sa maximálne okrešú, ak chcete viac, staèí zaplati.<br />

Internet Explorer obsahuje ïalšie dve chyby. Prvá sa týka súborov XML – v prípade,<br />

e poznáte cestu k nim, môete ich ¾ubovo¾ne èíta. Druhá trhli<strong>na</strong> bola objavená<br />

v downloade. Šikovnému hackerovi sa môe pošasti zmeni lokalitu sahovaného<br />

súboru a tak vám <strong>na</strong>núti <strong>na</strong>príklad vlastný vírus. Informácie o oboch chybách náj−<br />

dete v dokumente <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.microsoft.com/technet/treeview/<br />

default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS02−047.asp<br />

CryptoAPI je deravé! Tak toto je <strong>na</strong>ozaj váne. Ve¾mi struène, webová lokalita<br />

s platným certifikátom môe predstiera aj druhý, „vymyslený“. Jednoducho to<br />

vysvetlil jeden z a<strong>na</strong>lytikov spoloènosti Gartner: „Ste <strong>na</strong> mojej stránke a ja poviem<br />

'Kliknite sem pre presmerovanie <strong>na</strong> Amazon.com'. Vy kliknete, ale ja vás nepre−<br />

smerujem <strong>na</strong> Amazon.com. Ja môem predstiera, e som Amazon.com a vy mi<br />

dáte èíslo svojej platobnej karty...“ Tento problém sa týka všetkého softvéru<br />

pouívajúceho CryptoAPI <strong>na</strong> platforme Windows a Mac.<br />

Ïalšia závaná chyba v PGP. Pod¾a spoloènosti Foundstone, zaoberajúcej sa poèí−<br />

taèovou bezpeènosou, je moné poui správu elektronickej pošty, ktorej obsah<br />

je zakódovaný prostredníctvom Pretty Good Privacy, ako úèinnú „zbraò“ <strong>na</strong> ovlád−<br />

nutie poèítaèa príjemcu. Konkrétne ide o problém so spracovaním dlhých názvov<br />

súborov (problémy sa zaèí<strong>na</strong>jú pri viac ako 200 z<strong>na</strong>koch). Okrem toho, e odosie−<br />

late¾ môe zí<strong>sk</strong>a úplnú kontrolu <strong>na</strong>d <strong>na</strong>padnutým poèítaèom, je táto diera<br />

oz<strong>na</strong>èovaná ako vysoko nebezpeèná aj z iného dôvodu. Pouívatelia kryptovaným<br />

správam „veria“ viac ako tým beným. Diera sa týka balíka PGP Corporate Edition<br />

vo verziách 7.1.0 a 7.1.1. Záplatu tentoraz <strong>na</strong>priek predaju PGP rovnomennému<br />

startupu uvo¾nila spoloènos Network Associates.<br />

Podrobnosti o deravom Apache. Diera sa týka produktového radu 2.x <strong>na</strong> všetkých<br />

platformách s výnimkou operaèných systémov UNIX/Linux. Diera umoòuje útoè−<br />

níkovi okrem zí<strong>sk</strong>ania prístupov k všetkým súborom, ku ktorým má Apache prí−<br />

stup, <strong>na</strong>príklad aj „zhodi“ webový server, prípadne uloi a vyko<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>na</strong>padnu−<br />

tom stroji akýko¾vek kód. Workaround u existuje. Pretoe ide o ve¾mi závanú<br />

chybu, všetci pouívatelia by mali okamite vyko<strong>na</strong> upgrade <strong>na</strong> verziu 2.0.40.<br />

Thomas Ulej, Martin Turoò, Richard Willmann<br />

Vytvárame WWW stránky / 13. èas<br />

Tento mesiac budeme pokraèova v <strong>na</strong>èatej téme. Budeme sa zaobera tagmi, ktoré sme<br />

doteraz vynechávali.<br />

Tag ISIndex<br />

Tento tag sa u v novších štandardoch neodporúèa, ale sa v nich vy<strong>sk</strong>ytuje, preto si o òom<br />

nieèo povieme. Jeho výsledkom je jednoriadkový textový vstup <strong>na</strong> zadávanie vstupných<br />

dát, ktoré budú ne<strong>sk</strong>ôr spracované nejakým <strong>sk</strong>riptom. Dnes je u tento tag <strong>na</strong>hrádzaný<br />

tagom Input. Jediným dôleitým parametrom tohto tagu je prompt, ktorý zobrazí text<br />

pred vstupným po¾om:<br />

Ukáka:<br />

<br />

Výsledok:<br />

Tag KBD<br />

Tento element sa pouíva iba ve¾mi málo, a to <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie textu, ktorý má by zadaný<br />

pouívate¾om, alebo klávesu, ktorý má pouívate¾ stlaèi. V Internet Exploreri je písmo v<br />

tagu KBD odlíšené inou ve¾kosou.<br />

Ukáka:<br />

Pre potvrdenie stlaète A a pre koniec N.<br />

Výsledok:<br />

Pre potvrdenie stlaète A a pre koniec N.<br />

Tag Link<br />

Tento nepárový tag slúi <strong>na</strong> definíciu väzby. Na rozdiel od tagu A sa však vyuíva aj v hla−<br />

vièke dokumentu (v sekcii Head). Element Link vlastne nikam neodkazuje, iba po<strong>sk</strong>ytuje<br />

informácie o vzahu dokumentu a nejakého objektu, ktorý môe by prehliadaèom spra−<br />

covaný rôznymi spôsobmi. Vyuitie <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>jmä pri ka<strong>sk</strong>ádových štýloch, keï odka−<br />

zuje <strong>na</strong> súbor, v ktorom je ka<strong>sk</strong>ádový štýl uloený.<br />

Tag Meta<br />

Tento nepárový tag, umiestnený v sekcii Head, podáva prehliadaèu alebo webovému ser−<br />

veru také informácie, ktoré nie je moné poda pomocou štandardných tagov HTML.<br />

Tieto informácie nie sú vo výslednom dokumente zobrazené. Základná štruktúra tohto<br />

elementu je alebo . Výz<strong>na</strong>m jednotlivých parametrov je takýto:<br />

<strong>na</strong>me – meno Meta tagu, alebo akú informáciu obsahuje<br />

http−equiv – má podobný výz<strong>na</strong>m ako <strong>na</strong>me. Obsiahnuté informácie pouívajú nie−<br />

ktoré http servery ako http hlavièku stránky<br />

content – samotná informácia<br />

Ukáka:<br />

Ak máme svoje dokumenty v sloven<strong>sk</strong>ej kódovej stránke Windows, pouijeme tento tag:<br />

<br />

Tento tag môeme takisto poui <strong>na</strong> definovanie informácie o stránke. Napríklad:<br />

.<br />

Okrem toho môe slúi aj <strong>na</strong> presmerovanie návštevníka <strong>na</strong> inú stránku po urèitom èase:<br />

.<br />

Element Meta má ove¾a viac pouití. My sme si spomenuli len niektoré. Ak by mal niekto<br />

záujem dozvedie sa o všetkých, nech <strong>na</strong>vštívi stránku <strong>www</strong>.w3c.org.<br />

Tag Pre<br />

Podobne ako tag Code slúi <strong>na</strong> zobrazenie textu neproporcionálnym písmom. Na rozdiel<br />

od tagu Code ho však zobrazuje v presne takej podobe, ako bol <strong>na</strong>písaný, teda vrátane<br />

medzier a zalomenia. Vyuíva sa <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> zobrazenie výpisov zdrojových kódov.<br />

130 PC REVUE 10/2002

I N T E R N E T<br />

Ukáka:<br />

<br />

procedure TPlayerWND.PlayMP3(FileName:string);<br />

begin<br />

if (Player.PlayerMode=pmPlaying)<br />

or (Player.PlayerMode=pmPaused) then Player.Stop;<br />

with Player do<br />

begin<br />

Close;<br />

InputName:=File<strong>na</strong>me;<br />

Open;<br />

InitStream;<br />

Play;<br />

Pauza.e<strong>na</strong>bled:=true;<br />

end;<br />

minuty:=(Player.Size div 1000) div 60;<br />

sekundy:=(Player.Size div 1000) mod 60;<br />

CelkovyCas.Caption:=Format( '%.2d: %.2d' ,[minuty,sekundy]);<br />

end;<br />

<br />

Výsledok:<br />

procedure TPlayerWND.PlayMP3(FileName:string);<br />

begin<br />

if (Player.PlayerMode=pmPlaying)<br />

or (Player.PlayerMode=pmPaused) then Player.Stop;<br />

with Player do<br />

begin<br />

Close;<br />

InputName:=File<strong>na</strong>me;<br />

Open;<br />

InitStream;<br />

Play;<br />

Pauza.e<strong>na</strong>bled:=true;<br />

end;<br />

minuty:=(Player.Size div 1000) div 60;<br />

sekun´kdy:=(Player.Size div 1000) mod 60;<br />

CelkovyCas.Caption:=Format( '%.2d: %.2d' ,[minuty,sekundy]);<br />

end;<br />

Element Q<br />

V predchádzajúcich èastiach sme hovorili o tagu Blockquote, ktorý slúi <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie<br />

textu, ktorý je citovaný z iného zdroja. Element Q má v podstate rov<strong>na</strong>ký výz<strong>na</strong>m, ale<br />

pouíva sa <strong>na</strong> kratšie citácie. Na rozdiel od Blockquote nie je odsadený od ¾avého okra−<br />

ja. Tento tag má len jediný parameter cite, ktorý urèuje adresu dokumentu, z ktorej cito−<br />

vaná èas pochádza.<br />

Ukáka:<br />

Èasto sa stretávame<br />

so stránkami, ktoré majú v hornej èasti jeden rám <strong>na</strong> reklamu, ïalší je v¾avo <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>vigáciu a zvyšok stránky je vpravo. Ako to dosiahnu? Jednoducho.<br />

KOMENTÁR: /dev/null/014<br />

Po pomerne zaujímavo <strong>na</strong>konfigurovanom konci leta udrela jeseò a s òou aj<br />

udalos svetoborného výz<strong>na</strong>mu. Vo¾by do parlamentu. Vo chvíli, keï tieto riad−<br />

ky èítate, u ve¾mi dobre viete, ako táto malá, ale pomerne veselá záleitos<br />

dopadla. No v èase, keï týchto pár zlomyse¾ných riadkov ukám do mašiny, chý−<br />

ba len pár hodín do zaèiatku volebného moratória. To z<strong>na</strong>mená, e mi nezostá−<br />

va niè iné, len vytiahnu krištá¾ovú gu¾u, kus líšèieho chvosta z lišiaka uloveného<br />

pri mesaènom splne, mohutne sa sústredi a... A niè. Keï sa toti spolu so mnou<br />

zamyslíte, èo sa zmení pre Janka Priemerného, nevyhnutne prídete k záveru, e<br />

zrejme niè podstatné. Priaznivci pá<strong>na</strong> Murphyho by tie mohli s dávkou histo−<br />

rickej <strong>sk</strong>úsenosti pripomenú, e kadá zme<strong>na</strong> vedie k horšiemu. Nehovoriac u<br />

o pesimistoch, ktorí budú bohorovne tvrdi, e slovo voliè je odvodené od slov−<br />

ného kmeòa „vôl“ ☺.<br />

Preto radšej obrátim zlomyse¾né pero smerom do minulosti. Neviem ako vy, no<br />

ja som sa pred jeseòou tešil <strong>na</strong> dve veci. Tou prvou bol vstup vytúeného tretieho<br />

mobilného operátora <strong>na</strong> trh. Druhým historickým medzníkom, pri ktorom som<br />

plánoval bakchanálie stredného rozsahu, bolo dlho oèakávané úmrtie monopolu<br />

<strong>na</strong>šich všetkým milých telekomunistov. Pretoe veci dopadli tak, ako dopadli, azda<br />

len pár historických faktov. Prvé oèakávanie bolo, diplomaticky povedané, nie prí−<br />

liš dlhého trvania. Spoloènosti Profinet pridelil Telekomunikaèný úrad SR licenciu<br />

<strong>na</strong> prevádzkovanie a po<strong>sk</strong>ytovanie sluieb v sieach GSM a UMTS 12. júla 2002.<br />

Ïalší vývoj kauzy je struène zhrnutý <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.teleoff.gov.<strong>sk</strong>/sub3/<br />

Press/2002/odn−prof.html. Povedané v slangovom duchu, 12. septembra bolo<br />

„po ftákoch“. Len <strong>na</strong> dokreslenie mnostva informácií, ich rozsahu a aktuality zo<br />

strany spoloènosti sa hádam oplatí <strong>na</strong>vštívi stránky http://<strong>www</strong>.profinet.<strong>sk</strong>/<br />

?cmd=news. O udelení licencie tam nájdete tak odsek, o jej odòatí tam 17. sep−<br />

tembra, teda 5 dní po vzdaní sa práva poda rozklad zo strany Profinetu, nenáj−<br />

dete ani slovko. Sic transit gloria mundi. Ako sa hovorilo v 19. storoèí, bez peòazí<br />

nebude muzika.<br />

Novela telekomunikaèného záko<strong>na</strong> je ïalšou akou ranou pre poèítaèovú<br />

komunitu. Pre ilustráciu <strong>na</strong>mierte vaše prehliadaèe <strong>na</strong> adresu http://<strong>www</strong>.<br />

nrsr.<strong>sk</strong>/zakony/Vratene/index_dalsie_1643z.htm. Tu nájdete dôvody, ktoré<br />

viedli prezidenta SR k vráteniu záko<strong>na</strong>. Okrem tohto nápadu pán prezident ešte<br />

v lete vymyslel „medzinárodnú spoluprácu pacientov“. Otvorene však treba pri−<br />

z<strong>na</strong>, e vrátenie záko<strong>na</strong> prezidentom nie je samo osebe nijaká tragédia. Lene<br />

k tomu sa pridalo duchaprítomné poèí<strong>na</strong>nie poslancov a výsledkom bolo nepri−<br />

jatie prezidentom vráteného záko<strong>na</strong>. Výsledky hlasovania jednotlivých poslan−<br />

cov nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.nrsr.<strong>sk</strong>/Bin/hpo.asp?wci=hpo_wiklub&wce=10912.<br />

V prípade niektorých jednotlivcov sa <strong>na</strong>tí<strong>sk</strong>a slovné spojenie „listi<strong>na</strong> hanby“. Pre<br />

zaujímavos: <strong>sk</strong>úste si zisti, ktorí z tých pánov a dám sedia v parlamentných<br />

laviciach aj po vo¾bách. A takisto si pozrite, ktoré zo strán ve¾kohubo mlátili<br />

slamu o „podpore rozvoja internetu“.<br />

Dúfam, e po vo¾bách sa aspoò v prípade internetu a cien zaò situácia trochu<br />

pohne smerom k svetlejším zajtrajškom.<br />

Peter Kováè<br />

Výsledok:<br />

Èasto sa stretávame so stránkami, ktoré majú v hornej èasti jeden rám <strong>na</strong> rekla−<br />

mu, ïalší je v¾avo <strong>na</strong> <strong>na</strong>vigáciu a zvyšok stránky je vpravo. Ako to dosiahnu?<br />

Jednoducho.<br />

Element Samp<br />

Tento párový tag sa pouíva <strong>na</strong> ukáku výstupu alebo výpisu z programov. Jeho inter−<br />

pretácia opä závisí od prehliadaèa, ale väèšinou sa zobrazí ako neproporcionálne písmo.<br />

Ukáka:<br />

Text formátovaný tagom Samp<br />

Výsledok:<br />

Text formátovaný tagom Samp<br />

ZÁVER<br />

Na tento mesiac je to všetko. V budúcej èasti dokonèíme vynechané tagy a tým zakonèí−<br />

me prvú sériu nášho seriálu, ktorá mala za úlohu <strong>na</strong>uèi vás jazyk HTML.<br />

Igor Kulman<br />

10/2002 PC REVUE 131

I N T E R N E T<br />

NA POTULKÁCH<br />

S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y<br />

MARTIN TUROÒ<br />

<strong>www</strong>.geocities.com/<br />

/pinkpanthersite<br />

<strong>www</strong>.pacificpost.info<br />

<strong>www</strong>.cnn.com/SPECIALS/2002/<br />

/wtc.ideas<br />

Ruový partner, ako komiksová postava, vznikol v roku<br />

1964 a doteraz je ve¾mi ob¾úbený. Pamätám si, ako som<br />

aj ja sledoval jeho príhody. A teraz, po pár rokoch si<br />

môem túto postavu prezrie <strong>na</strong> internete, èosi si o nej<br />

preèíta a nájdem, samozrejme, aj obrázky. Zamierte sem<br />

aj vy, nielen milovníci Pink Panthera.<br />

Sledujte manel<strong>sk</strong>ý pár <strong>na</strong> ich ceste po svete, ktorá má<br />

trva devä mesiacov a ktorú oni sami opisujú <strong>sk</strong>ôr ako<br />

emocionálny záitok. Cesta bude prebieha a do roku<br />

2003, <strong>na</strong> pláne je pridávanie fotografií, ako aj nových<br />

záitkov a ïalších materiálov z cesty. Urèite sem zamierte,<br />

oplatí sa to.<br />

Vyše roka po tragických udalostiach v New Yorku z 11.<br />

septembra majú návštevníci tejto webovej stránky<br />

monos vyjadri sa k jednej otázke: Èo by sa malo posta−<br />

vi <strong>na</strong> mieste bývalých budov World Trade Center? Pre−<br />

zrite si návrhy od obèanov USA, niektoré <strong>sk</strong>utoène stoja<br />

za povšimnutie.<br />

<strong>www</strong>.totallyofftherecord.com<br />

<strong>www</strong>.ameristat.org<br />

<strong>www</strong>.cryptozoology.com<br />

Pokia¾ sa vám stala nejaká neobvyklá príhoda vo vašej<br />

práci, vedzte, e nie ste sami. Na tomto serveri si staèí<br />

vybra povolanie a u o pár sekúnd si môete preèíta<br />

o tom, èo nezvyèajné sa stalo vášmu kolegovi z brane.<br />

Niektoré príhody <strong>sk</strong>utoène stoja za to, chce to len vedie<br />

dobre po anglicky.<br />

Tak tento server by si niektoré konkrétne sloven<strong>sk</strong>é inšti−<br />

túcie mali vzia za príklad. Nájdete <strong>na</strong> òom kompletne<br />

všetky štatistiky a prie<strong>sk</strong>umy, ktoré sa týkajú Amerièanov.<br />

A okrem toho aj mnoho ïalších zaujímavých informácií.<br />

A pritom všetky sú pekne graficky spracované a rýchlo<br />

dostupné.<br />

Hovorí vám èosi slovo kryptozoológia? Ide o vedný odbor,<br />

ktorý sa zaoberá <strong>sk</strong>úmaním zvierat, ktoré ešte neboli ofi−<br />

ciálne opísané. Aj keï tento odbor sa èasto neberie príliš<br />

váne, predsa len sa nájdu stránky, kde nájdete celkom<br />

solídne èlánky o problematike a, samozrejme, aj fotogra−<br />

fie. Ako <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> tomto webe...<br />

<strong>www</strong>.ipnsig.org<br />

<strong>www</strong>.9−11images.com<br />

<strong>www</strong>.syberpunk.com<br />

IPN, inými slovami Interplanetary Internet Project, je vízia,<br />

ktorá sa s<strong>na</strong>í o to, aby mal èlovek prístup k internetu <strong>sk</strong>u−<br />

toène všade. A to dokonca aj mimo priestoru <strong>na</strong>šej plané−<br />

ty, vo vesmíre. Je to vcelku zaujímavá vízia, viac o jej cie−<br />

¾och, ako aj plánoch do budúcnosti nájdete <strong>na</strong> tejto ofi−<br />

ciálnej stránke projektu.<br />

A ešte raz k udalostiam z 11. 9. 2001 v New Yorku. Ve¾a sa<br />

popísalo, ve¾a pofotilo, ale <strong>sk</strong>utoène impozantné fotogra−<br />

fie vo väèšom mnoste bolo vidie málokde. Preto ma<br />

potešila táto adresa, kde sú <strong>sk</strong>utoène kvalitné fotografie<br />

v dostaènom mnostve a kvalite, a to bez zbytoèných tex−<br />

tov èi inej záae.<br />

A <strong>na</strong> záver jeden bláznivý japon<strong>sk</strong>ý server. Nájdete <strong>na</strong><br />

òom niektoré pri<strong>na</strong>jmenšom „èudné“ japon<strong>sk</strong>é zvyky zdo−<br />

kumentované <strong>na</strong> fotografiách alebo obrázky zajaca, ktorý<br />

s ob¾ubou balansuje predmetmi <strong>na</strong> svojej hlave. Ak sa<br />

chcete v práci od¾ahèene pobavi, staèí sem zamieri.<br />

132 PC REVUE 10/2002

I N T E R N E T<br />

SVETOM WWW<br />

S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y<br />

<strong>www</strong>.birdz.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.internetradio.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.zili<strong>na</strong>.net<br />

Atypicky riešený portál, zameraný <strong>na</strong> mladistvých. Samo−<br />

zrejmosou je v tomto prípade trošku drzý, ale sviei<br />

dizajn, ktorý je síce príjemnou zmenou oproti klasickým<br />

„sivým“ webom, ale aj tak chýba dos k doko<strong>na</strong>losti, sú<br />

to <strong>na</strong>jmä detaily. Obsah celého webu je aké opísa, náj−<br />

dete tu témy primerané veku návštevníkov. Všetko sa toèí<br />

okolo problémov mladých, ale, samozrejme, aj okolo ich<br />

vo¾ného èasu, zá¾ub a podobne. Rozvrhnutie stránok je<br />

pomerne logické, aj keï je potrebné si <strong>na</strong>ò chví¾u <strong>na</strong>vy−<br />

ka. No celý systém <strong>na</strong>vigácie je pomerne logický, a tak by<br />

ste pri òom nemali ma problém. Ak teda chcete zamieri<br />

<strong>na</strong> server pre −násroèných, je tu birdz.<strong>sk</strong>.<br />

Obsah: OOOOOOOGGG<br />

Dizajn: OOOOOOOGGG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOGGG<br />

Poèúva pri práci hudbu sa pre mòa stalo zvykom. A keïe<br />

kolekcia MP3 <strong>sk</strong>ladieb nie je nekoneèná, je potrebné prejs<br />

aj <strong>na</strong> rádio, a to internetové rádio. Pri tomto kroku vám<br />

ve¾mi pomôe táto stránka, ktorá uvedenú problematiku<br />

spracúva v <strong>sk</strong>utoène dobrej podobe. Nielene tu nájdete<br />

trochu teórie, ale <strong>na</strong>vyše je tu aj zoz<strong>na</strong>m sloven<strong>sk</strong>ých, èes−<br />

kých a svetových internetových rádií a nechýbajú ani rádiá<br />

zaradené pod¾a hudobného ánru, ktorý vysielajú. Vám<br />

potom u len staèí vybra si to správne a zapoèúva sa.<br />

Ohlas servera je <strong>na</strong> výbornej úrovni, troška horšie je <strong>na</strong> tom<br />

však u jeho grafické vyhotovenie. Ale tak èi tak, ak máte<br />

dostatoène rýchlu konektivitu a chcete ma poruke<br />

zoz<strong>na</strong>m internetových rádií, zamierte sem...<br />

Obsah: OOOOOOOOOO<br />

Dizajn: OOOOOOGGGG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOG<br />

A opä raz ivá ukáka toho, e aj neoficiál<strong>na</strong> stránka<br />

mesta môe svojou kvalitou predbehnú aj originálnu<br />

verziu, ktorá sa teší priazni mesta. Zili<strong>na</strong>.net je vyni−<br />

kajúco spracovaný server, ktorý je nielen dobre graficky<br />

odetý, ale svojim návštevníkom po<strong>sk</strong>ytne aj dostatok<br />

informácií o tomto peknom meste. Èo sa týka orientá−<br />

cie <strong>na</strong> serveri, tá je <strong>sk</strong>utoène bezproblémová a nebude−<br />

te ma problém pohodlne a rýchlo so stránkami praco−<br />

va. Ak k tomu pridáme mnostvo informácií a k tomu<br />

ešte aj ich pekný obal, nie je o èom pochybova. Jediné,<br />

èo by tejto stránke bolo moné vytknú, je vyaenie<br />

servera, ktoré sa však prekvapivo preukázalo <strong>na</strong>jmä<br />

hlboko v noci.<br />

Obsah: OOOOOOOOGG<br />

Dizajn: OOOOOOOOOG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOGGG<br />

grief.webpark.<strong>sk</strong><br />

zeleznice.host.<strong>sk</strong><br />

koridor.factory.<strong>sk</strong><br />

Toto je jed<strong>na</strong> zo stránok, pri ktorej nejde ani tak o dizajn<br />

èi technické vyhotovenie, ale viac−menej len o obsah.<br />

Áno, pokia¾ tu budete h¾ada komplikované FLASH ani−<br />

mácie, odídete <strong>na</strong>prázdno, ak sa však chcete pekne zaèí−<br />

ta a troška pozastavi v kadodennom strese, ste tu<br />

správne. Na tejto stránke toti nájdete mnostvo básní<br />

mladého autora, ktorý sa nechá oslovova Grief. Aj keï<br />

ide o smutné texty, urèite odporúèam ako kultúrnejšiu<br />

formu relaxu <strong>na</strong> internete.<br />

Obsah: OOOOOOOOOO<br />

Dizajn: OOOOOOGGGG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOG<br />

Èlovek niekedy ostane prekvapený, ko¾ko toho nevedel o e−<br />

lezniciach. Nie sú to len vlaky, je za tým, samozrejme, aj his−<br />

tória, ¾udia a mnohé ïalšie veci. Preto <strong>na</strong> tejto stránke náj−<br />

dete okrem bených informácií <strong>na</strong>príklad aj zoz<strong>na</strong>m loko−<br />

motív èi cestovné poriadky, ako aj uitoèné rady, ktoré vám<br />

môu pomôc pri cestovaní po Európe. Èo sa týka dizajnu,<br />

ten je <strong>na</strong> primitívnej úrovni, ale, pravdu povediac, pri zahå−<br />

bení sa do všetkých údajov ho celkom prestanete vníma a<br />

nebude vám prekáa. Rov<strong>na</strong>ko aj systém stránok a ich<br />

rýchlos, ktorá ve¾mi závisí od „nálady“ servera Host.<strong>sk</strong>.<br />

Obsah: OOOOOOOOOG<br />

Dizajn: OOOOOGGGGG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOGG<br />

Aj keï v poslednom èase stále menej aktualizovaný, ale<br />

ve¾mi dobre zaitý magazín o hudbe a všetkom in, èo<br />

patrí k dnešnej modernej kultúre. Prvé, èo vás <strong>na</strong> òom<br />

zaujme je absolútne nekonvenèný dizajn, ako aj èlenenie<br />

sekcií. Aj keï tie sú, ako som u spomí<strong>na</strong>l, pomenej ak−<br />

tualizované, aj tak u len pre ich históriu sa sem oplatí<br />

pozrie. Ak k tomu prirátame ve¾mi atypické riešenie<br />

celého webu, môeme Koridor bra <strong>sk</strong>ôr ako inšpiráciu<br />

pre tvorcov WWW stránok.<br />

Obsah: OOOOOGGGGG<br />

Dizajn: OOOOOOOOOG<br />

Origi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOGGG<br />

Na záver: Keïe kvalitných stránok je u nás dostatok, nemá zmysel uprednostòova len domény 2. úrovne. Miesto rozdelíme férovo, a preto sa vdy rov<strong>na</strong>ký diel dostane aj kvalitným stránkam sídliacim pod<br />

domé<strong>na</strong>mi 3. úrovne. Aj teraz platí, e vaše tipy <strong>na</strong> kvalitné stránky sú vítané <strong>na</strong> adrese mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>. Dovidenia o mesiac.<br />

Martin Turoò<br />

10/2002 PC REVUE 133

I N T E R N E T<br />

Zatajený svet internetu – OCHRÁÒTE SI OBSAH NA WEBE<br />

S internetovou stránkou sme sa u stretli všetci, kto nie, ten<br />

má èo doháòa. Takisto väèši<strong>na</strong> z nás má teoretické a prak−<br />

tické <strong>sk</strong>úsenosti s tvorbou týchto stránok buï pre osobnú<br />

potrebu, alebo <strong>na</strong> komerèné vyuitie. Tí z nás, ktorí to robia<br />

profesionálne, sú urèite <strong>na</strong> svoje prezentácie hrdí a môu<br />

s èistým svedomím poveda, e vloili do nich všetok svoj<br />

um, zruènosti a estetické cítenie. O to menej nás poteší, ak<br />

výsledky svojej práce, i keï zmenené, náhodne objavíme pri<br />

surfovaní po internete <strong>na</strong> miestach, kde by sme to neèakali.<br />

V tomto èlánku chceme upozorni širokú <strong>sk</strong>upinu vývojá−<br />

rov internetového obsahu <strong>na</strong> nástroje chrániace internetové<br />

prezentácie od spamerov, „dolovaèov“ internetových strá−<br />

nok a prezeraèov zdrojových dokumentov. Väèši<strong>na</strong> tu spo−<br />

mí<strong>na</strong>ných nástrojov dokáe aj zablokova sahovanie obsa−<br />

hu webovými downloadermi (Teleport, WebZip...).<br />

Nástroje sú nezávislé od programu, v ktorom stránky<br />

vznikli, t. j. je jedno, èi boli vytvorené ako export súboru<br />

z Wordu alebo ako výsledok práce v sofistikovanejšom<br />

nástroji, urèenom <strong>na</strong> profesionálnu tvorbu.<br />

V èlánku sú uvedené nástroje vyuívajúce striktne iba<br />

<strong>sk</strong>riptovacie jazyky (Javascript, Vbscript), a nie tie, ktoré sú<br />

zaloené <strong>na</strong> iných technológiách, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> báze jazyka Java.<br />

V èlánku budú spomenuté programy, ktoré spadajú<br />

pod shareware.<br />

TECHNIKY NÁSTROJOV OCHRANY<br />

INTERNETOVÝCH STRÁNOK<br />

Najjednoduchším prvkom ochrany (nie dostatoèným) je<br />

zablokovanie pravého tlaèidla myši, èím sa nezobrazí kontex−<br />

tová ponuka umoòujúca okrem iného uloenie dokumentu<br />

alebo obrázkov, resp. zobrazenie zdrojového kódu dokumen−<br />

tu (úèinná ako ochra<strong>na</strong> pre internetové galérie obrázkov).<br />

Rozšírením predchádzajúcej ochrany je zablokovanie<br />

výberu textu – návštevník a potenciálny útoèník si myšou<br />

neoz<strong>na</strong>èí text, èím stráca monos <strong>sk</strong>opírovania textu do<br />

systémovej schránky.<br />

Anti−Spam ochra<strong>na</strong> zabráni spamer<strong>sk</strong>ým nástrojom<br />

vydolova emailové adresy z chránených stránok.<br />

Kryptovaním odkazov <strong>na</strong> stránkach zabránime zí<strong>sk</strong>ava−<br />

niu stránok webovými downloadermi.<br />

Najvyššou formou ochrany je zneèitate¾nenie celého<br />

obsahu stránky „kryptovaním“ pomocou Javascriptu s hes−<br />

lom alebo bez neho, prièom vizuálne podanie stránky<br />

v prehliadaèi ostáva rov<strong>na</strong>ké ako pri nechránenej stránke.<br />

Vyuite kryptovacej technológie Javascriptu je transpa−<br />

rentné, pretoe je podporovaná väèšinou moderných we−<br />

bových prehliadaèov, èím robí tento spôsob kryptovania<br />

bezpeèným a pohodlným tak z poh¾adu návštevníka inter−<br />

netu, ako i tvorcu obsahu.<br />

Závereèné vyhodnotenie<br />

Väèši<strong>na</strong> spomenutých nástrojov pracuje systémom vyber<br />

dokumenty, ktoré chceš chráni, <strong>na</strong>stav, ako ich chceš chrá−<br />

ni, spusti proces ochrany a prípadne, ak to program umo−<br />

òuje, tak si <strong>na</strong>stavenia ulo do pomenovaného projektu.<br />

PROBLÉMY PRI POUÍVANÍ<br />

PROGRAMOV<br />

Ako je všeobecne známe, kadá ochra<strong>na</strong> je preko<strong>na</strong>te¾ná,<br />

pokia¾ máme èas a peniaze. Platí to aj pre technológie<br />

spomenuté v tomto èlánku.<br />

Faktom, <strong>na</strong> ktorý by tvorca nemal zabudnú, je, e chrá−<br />

nené stránky sú pouite¾né iba v prehliadaèoch podporujú−<br />

cich obmeny Javascriptu, resp. Vbscript (IE3+, N3+...).<br />

Takáto ochra<strong>na</strong> je úèinná pre prezentácie urèené široké−<br />

mu okruhu návštevníkov, kde odradí potenciálnych „lov−<br />

cov“, ktorí sa radšej vyberú tam, kde to zí<strong>sk</strong>ajú rýchlo a bez<br />

námahy. Pokým sa nepouije „kryptovanie“ celého obsahu<br />

stránky, javascriptové funkcie <strong>na</strong> èiastkové blokácie (anti−<br />

SPAM, prezeranie stiahnutej stránky z di<strong>sk</strong>u...) sú jednodu−<br />

ché (zopár je uvedených v sekcii Pre tvorcov) a dajú sa<br />

poui u poèas tvorby stránky, ale sila týchto nástrojov sa<br />

prejaví a pri pouití pre rozsiahle webové sídlo.<br />

Ve¾mi èastým javom je framovanie cudzích dokumen−<br />

tov, keï „útoèník“ pouije <strong>na</strong>padnutú stránku v kontexte<br />

svojej prezentácie ako zdroj informácií v jednom z rámov.<br />

Komplikácie sú pri „kryptovaní“ z<strong>na</strong>kov ASCII 128−255,<br />

t. j. diakritiky, a nie kadý nástroj to zvládne s preh¾adom.<br />

Ochra<strong>na</strong> proti spamerom je úèinná, ak sú mailové linky<br />

v tagoch, a nie v texte.<br />

Blokovanie pravého tlaèidla myši pracuje iba v Internet<br />

Explorer 3 a vyššom a Netscape 3 a vyššom.<br />

V Netscape 4.x nepracuje blokácia pravého tlaèidla<br />

myši pri obrázkoch.<br />

Problémy sú pri zakryptovanom dokumente, ktorý<br />

vyuíva zlinkovaný externý súbor funkcií Javascriptu.<br />

Chýbajúce ukonèovacie tagy, resp. nespráv<strong>na</strong> syntax<br />

HTML dokumentu môu ma negatívny vplyv pri zobraze−<br />

ní „zakryptovaného“ dokumentu.<br />

Úplne <strong>na</strong> záver by som mal uvies, e urèite by som<br />

nimi nechránil obsah vyadujúci vysoký stupeò utajenia.<br />

Tam musí by pouitá zodpovedajúca technológia.<br />

INŠTALÁCIA<br />

Inštalácia spomenutých nástrojov je okrem istých detailov<br />

rov<strong>na</strong>ká. Potrebné je zada cie¾ový adresár a súbory sa auto−<br />

maticky <strong>sk</strong>opírujú <strong>na</strong> elané miesto, automaticky sa zaregis−<br />

trujú v registroch operaèného systému spolu s kom−<br />

ponentmi nevyhnutnými <strong>na</strong> ich prácu.<br />

Funkcia Tags Web Encrypt Html Guard HtmLock HTML LZW Text Guard Web protector<br />

projekty ! " " " " " "<br />

anti−SPAM ! ! ! ! ! ! !<br />

kryptovanie sekcie HEAD ! " " ! 5 " " !<br />

blokovanie kešovania dokumentov ! " ! 1 " " " !<br />

blokovanie OFF−LINE prezerania ! ! " " " " !<br />

blokovanie webových downloaderov ! ! ! ! ! ! !<br />

blokovanie zlepšení IE 6 ! " ! " " " !<br />

kompatibilita s diakritikou ! ! ! " ! " ! 7<br />

blokovanie pravého tlaèidla myši ! ! ! " " " !<br />

vkladanie prázdnych riadkov pred / ! / " " / " ! / ! " / " " / " " / " " / "<br />

/ za dokument<br />

blokovanie výberu textu myšou ! ! ! 2 " " " !<br />

blokovanie framovania dokumentu ! ! " " " " "<br />

vyòatie tagov z „kryptovania“ ! " " " " " "<br />

vloenie vlastného tagu <strong>na</strong> kryptovanie " " " " " ! "<br />

ochra<strong>na</strong> heslom " ! " ! ! ! "<br />

obnova pôvodného dokumentu " ! 4 ! 4 " 0 " 0 " 0 " 0<br />

znemonenie tlaèe dokumentu " ! ! 3 " " " !<br />

0 manuálne <strong>sk</strong>opírovanie zálohovaných súborov do pôvodných, 1 blokuje kešovanie obrázkov, ak sú stránky umiestnené <strong>na</strong> webovom ser−<br />

veri s podporou PHP, 2 iba pre IE 4.0 a vyšší, 3 iba pre IE 4.0+, Netscape6+ a Opera4+, 4 nesmie sa prepísa záloha dokumentov, 5 kryp−<br />

tuje sa celý dokument HEAD + BODY a neiaduco modifikuje metatagy, 6 èiastoèná<br />

Ak sme potvrdili vytvorenie zástupcu <strong>na</strong> ploche, po−<br />

uijeme ho <strong>na</strong> spustenie, i<strong>na</strong>k klasicky v menu Štart –<br />

Programy nájdeme zástupcov programov <strong>na</strong> ich spustenie.<br />

Ani jeden z recenzovaných programov však nebol loka−<br />

lizovaný do sloven<strong>sk</strong>ého, resp. èe<strong>sk</strong>ého jazyka, ale <strong>na</strong> dru−<br />

hej strane ai<strong>sk</strong>o ich práce je v nieèom inom a tú trochu<br />

<strong>na</strong>stavovacích volieb potvrdíme aj pod¾a anglického textu.<br />

Systémové poiadavky: Windows 95/98/2000/ME/NT/XP.<br />

RECENZOVANÉ PROGRAMY<br />

TagsLock Pro 1.41<br />

Recenzovaná verzia predstavuje <strong>na</strong>jvšestrannejší program<br />

preh¾adu. Nezaregistrovaná verzia vkladá vlastný text <strong>na</strong><br />

koniec dokumentu a umoòuje prácu 30 dní, resp. 30<br />

spustení (pod¾a toho, èo príde <strong>sk</strong>ôr). Práca s programom<br />

je jednoduchá a spoèíva v definovaní projektov, ktoré<br />

predstavujú stránky alebo celé webové sídla.<br />

Pri tvorbe nového projektu sa definuje názov, zdrojový<br />

adresár dokumentov a typ ochrany (blokovanie spame−<br />

rov, „zneèitate¾nenie“ celých stránok...). Zo zvoleného<br />

adresára môe by kadý dokument chránený ¾ubovo¾ným<br />

<strong>na</strong>stavením programu. Bohuia¾, musíme si to pamäta.<br />

Príkladom môe by <strong>na</strong>sledujúca situácia webu s rámca−<br />

mi: všetky dokumenty okrem úvodného (<strong>na</strong>pr. index.htm)<br />

chránime kryptovaním a úvodný chránime kryptovaním<br />

spolu s blokovaním framovania.<br />

Kadý typ ochrany pozostáva z viacerých funkcií a dola−<br />

denie projektu je moné ne<strong>sk</strong>ôr pomocou záloiek zluèujú−<br />

cich tieto funkcie do logických <strong>sk</strong>upín (typ „kryptovania“,<br />

práca s metatagmi...). Jed<strong>na</strong> zo záloiek umoòuje defino−<br />

va tagy, ktorých obsah bude vylúèený z ochrany.<br />

Klady:<br />

☺ mnostvo funkcií v programe<br />

☺ definovanie projektov<br />

☺ rýchly algoritmus pri <strong>na</strong>èítavaní stránky do prehliadaèa<br />

Zápory:<br />

☹ chýbajúca lokalizácia programu<br />

☹ nemonos <strong>sk</strong>upinovania stránok do podprojektov s roz−<br />

dielnym <strong>na</strong>stavením v rámci jedného projektu<br />

☹ nemoná ochra<strong>na</strong> dokumentu heslom<br />

☹ chýbajúca funkcia <strong>na</strong> automatické obnovenie pôvodného<br />

dokumentu<br />

☹ zväèšenie chráneného dokumentu oproti pôvodnému aj<br />

o 100 %<br />

Názov: TagsLock Pro 1.41<br />

Autor: <strong>www</strong>.atompark.com<br />

Ce<strong>na</strong>: 29,85 USD<br />

Web Encrypt 2.2<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> otvorené okno programu poteší kadé oko,<br />

no estetický dizajn nie je všetko, èo tento nástroj ponú−<br />

ka. Všetky k¾úèové prvky potrebné <strong>na</strong> prácu sú úèelne<br />

rozmiestnené <strong>na</strong> jednej obrazovke a pouívate¾ nie je<br />

nútený preklikáva medzi rôznymi <strong>na</strong>stavovacími obra−<br />

zovkami. Vykúpené je to zmenšením moností detail−<br />

134 PC REVUE 10/2002

I N T E R N E T<br />

nejšieho <strong>na</strong>stavenia spracovania, èo však neuberá <strong>na</strong> sile<br />

programu.<br />

Nezaregistrovaná verzia vkladá vlastný text <strong>na</strong> zaèiatok<br />

dokumentu.<br />

Celkový dojem z programu kazila opakovaná chyba<br />

v prípade spracovania súborov z celého adresára, keï sa<br />

program správal nestabilne a padal, resp. nespracoval<br />

nijaký dokument.<br />

Za zmienku stojí <strong>na</strong>stavenie proprietárnej technológie<br />

Web pressure, ktorá, ako tvrdí autor, zmenší niektoré do−<br />

kumenty a štvornásobne. V praxi sa autor ve¾mi nemýlil,<br />

no <strong>na</strong>èítanie neoèisteného dokumentu vytvoreného ex−<br />

portom z Wordu trvalo neúmerne dlho.<br />

Klady:<br />

☺ logické zo<strong>sk</strong>upenie priebehu tvorby kryptovania<br />

☺ podpora FTP v programe<br />

☺ vo¾by <strong>na</strong> zálohovanie pôvodných súborov<br />

Zápory:<br />

☹ chýbajúca lokalizácia<br />

☹ nemoná ochra<strong>na</strong> dokumentu heslom<br />

☹ chýbajúce definovanie projektov<br />

Názov: HTML Guard 2.2<br />

Autor: <strong>www</strong>.aw−soft.com<br />

Ce<strong>na</strong>: 15 USD alebo 15 EUR<br />

Chránená stránka bez hesla má iba slabý algoritmus<br />

„kryptovania“ a môe by ¾ahko prelomite¾ná.<br />

Vynikajúce vyuitie programu vidím v ochrane sólo<br />

stránok heslom.<br />

Klady:<br />

☺ wizard<br />

☺ silná ochra<strong>na</strong> dokumentu heslom<br />

Zápory:<br />

☹ chýbajúca lokalizácia<br />

☹ chýbajúce definovanie projektov<br />

☹ slabý algoritmus pre neheslované stránky<br />

☹ zle zvolený spôsob zálohovania<br />

☹ jeden prechod wizardom = jeden dokument<br />

☹ svojvo¾né zmeny v sekcii s metatagmi<br />

Názov: HTMLock 1.9.0<br />

Autor: <strong>www</strong>.atrise.com<br />

Ce<strong>na</strong>: 24,95 USD<br />

HTML LZW Pro 2.5<br />

Klady:<br />

☺ <strong>na</strong>jpotrebnejšie funkcie preh¾adne umiestnené <strong>na</strong> jednej obra−<br />

zovke<br />

☺ ochra<strong>na</strong> dokumentu heslom<br />

☺ funkcia <strong>na</strong> obnovenie pôvodného dokumentu<br />

☺ <strong>na</strong>stavenie Web pressure<br />

☺ silný kód kryptovania<br />

☺ znemonenie tlaèe dokumentu<br />

Zápory:<br />

☹ chýbajúca lokalizácia programu<br />

☹ chybné „kódovanie“ sekcie SCRIPT<br />

☹ zdåhavé <strong>na</strong>èítavanie stránky s vysokým obsahom textu (<strong>na</strong>pr.<br />

neoèistený export z Wordu)<br />

☹ nestabilita programu<br />

☹ chýbajúce definovanie projektov<br />

Názov: Web Encrypt 2.2<br />

Autor: <strong>www</strong>.design.co.yu<br />

Ce<strong>na</strong>: 25 USD<br />

HTML Guard 2.2<br />

Dizajnovo takisto pôsobivý program s logicky štruktúro−<br />

vanými zálokami <strong>na</strong>stavenia.<br />

V kadej záloke pouívate¾ špecifikuje svoje nároky<br />

<strong>na</strong> ochranu svojej webovej prezentácie. Nezaregistro−<br />

vaná verzia vkladá vlastný text do dokumentu.<br />

HTMLock 1.9.0<br />

Práca s programom je jednoduchá a realizovaná <strong>na</strong> spô−<br />

sob wizardu. Pouívate¾a vedie krok za krokom a do kon−<br />

ca, keï sa vytvorí chránený dokument.<br />

Neregistrovaná verzia neumoòuje spracova doku−<br />

menty >4 KB.<br />

Program však „zakryptuje“ aj metatag urèujúci kódovú<br />

stránku dokumentu (vloí èitate¾ný metatag s iso−8859−1),<br />

take diakritika sa zmení <strong>na</strong> domèeky a iné hrady.<br />

Vrátením kódovej stránky <strong>na</strong> pôvodnú hodnotu sa však<br />

testovaná stránka stala èitate¾nou sloven<strong>sk</strong>ému publiku, ale<br />

autor mal urèite dôvod, preèo to tak <strong>na</strong>programoval.<br />

Problémom je aj tvorba zálohy súboru. Miesto toho,<br />

aby vytváral kryptovanú stránku s novým menom, prepi−<br />

suje originál a originál premenuje. Ak budete pracova so<br />

stránkami väèšími ako 4 KB, ¾ahko môete zruši svoje ori−<br />

ginály. Pozor <strong>na</strong> to!<br />

Nevýhodou je „kryptovanie“ iba jednej stránky v jed−<br />

nom cykle programu.<br />

Program funkcio<strong>na</strong>litou ve¾mi podobný programu HTMLock,<br />

no pouíva silný algoritmus aj pre nezaheslované stránky.<br />

Neregistrovaný program pri „kryptovaní“ èaká 15 sekúnd<br />

a po 30 dòoch ho treba zmaza.<br />

Program umoòuje spracova viac dokumentov <strong>na</strong>raz,<br />

no nie vo forme projektu. Pri publikovaní <strong>na</strong> webový ser−<br />

ver treba poui prenos BINARY, a nie ASCII (program <strong>na</strong><br />

to upozoròuje). Aj keï je pouitý nesprávny spôsob zálo−<br />

hovania, pri pokuse o viacnásobné kryptovanie je po−<br />

uívate¾ <strong>na</strong> tento stav upozornený.<br />

Existuje tu monos pouitia VBScriptu ako <strong>sk</strong>riptova−<br />

cieho jazyka, èo nie je iaduce pre návštevníkov vašich<br />

stránok, ktorí pouívajú prehliadaèe nepodporujúce tento<br />

jazyk (Netscape).<br />

Klady:<br />

☺ vyber a „zakryptuj“<br />

☺ silná ochra<strong>na</strong> dokumentu heslom aj bez neho<br />

Zápory:<br />

☹ chýbajúca lokalizácia<br />

☹ chýbajúce definovanie projektov<br />

☹ pozor <strong>na</strong> prenos BINARY<br />

Názov: HTML LZW Pro 2.5<br />

Autor: <strong>www</strong>.3dv−soft.com<br />

Ce<strong>na</strong>: 38 USD<br />

10/2002 PC REVUE 135

I N T E R N E T<br />

Pre tvorcov<br />

Blokovanie framovania – vy<strong>sk</strong>ytuje sa, ak „útoèník“ pouije vašu<br />

prezentáciu vo svojej „tvorbe“<br />

<br />

if(frames){<br />

if(top.frames.length>0)<br />

top.location.href=self.location;<br />

}<br />

<br />

Blokovanie výberu<br />

<br />

document.onselectstart=new Function("return false");<br />

<br />

Blokovanie pravého tlaèidla myši<br />

<br />

function rbut(e) {<br />

if(document.all) {<br />

if((event.button==2)||(event.button==3)) {<br />

alert('Chránená stránka');<br />

return false<br />

}<br />

}<br />

if(document.layers) {<br />

if(e.which==3) {<br />

alert(' Chránená stránka ');<br />

return false<br />

}<br />

}<br />

}<br />

if (document.layers) {document.captureEvents(event.mousedown)<br />

}<br />

document.onmousedown=rbut;<br />

<br />

Zrušenie prezerania stránky OFF−LINE<br />

<br />

function ftf() {<br />

document.write("Presmeruj <br />

http://<strong>www</strong>.moje.<strong>sk</strong> ");<br />

window.location = " http://<strong>www</strong>.moje.<strong>sk</strong>";<br />

}<br />

if(window.location.href.substring(0,4)!='http') {<br />

setTimeout("ftf()", 200);<br />

document.body.innerHTML='';<br />

}<br />

<br />

alebo<br />

<br />

Blokovanie nástrojovej lišty v obrázkoch pre IE6<br />

<br />

TextGuard 1.1<br />

Sparan<strong>sk</strong>ý vzh¾ad, sparan<strong>sk</strong>é monosti. Ako<br />

hlavné zápory aplikácie treba podèiarknu to, e<br />

nepodporuje diakritiku sloven<strong>sk</strong>ej abecedy a ne−<br />

upozoròuje <strong>na</strong> tvorbu zálohy – ak nie je políèko<br />

potvrdené (zmeníte si zdrojové texty, ktoré spät−<br />

ne neobnovíte do pôvodnej podoby).<br />

Práca so súbormi je nepraktická a vhodná iba<br />

pre jeden projekt. Neregistrovaná verzia vkladá<br />

vlastný text do chráneného dokumentu.<br />

Klady:<br />

☺ program robí to, èo s¾ubuje, ale s¾ubuje toho málo<br />

Zápory:<br />

☹ chýbajúca lokalizácia<br />

☹ nevhodnos pre sloven<strong>sk</strong>é stránky<br />

☹ chýbajúce definovanie projektov<br />

☹ zle zvolený spôsob zálohovania<br />

☹ nízka funkcio<strong>na</strong>lita<br />

Názov: TextGuard 1.1<br />

Autor: <strong>www</strong>.textguard.com<br />

Ce<strong>na</strong>: nezistená<br />

Web Protector 2.0<br />

Najnovšia verzia programu umoòuje <strong>na</strong>voli<br />

jeden zo šiestich stupòov kryptovania odlišujúcich<br />

sa stupòom bezpeènosti a koeficientom zväèšenia<br />

chráneného dokumentu oproti pôvodnému. Po−<br />

uívate¾ nemá monos práce s projektom zahr−<br />

nujúcim webové sídlo. Na druhej strane má<br />

monos <strong>na</strong>èítania dokumentov z ¾ubo−<br />

vo¾ného adresára, resp. iba sólo dokumen−<br />

tov. Pred samotným procesom kryptovania<br />

sa pôvodný dokument zálohuje (doplní sa<br />

ïalšia koncovka .bak) a <strong>na</strong>hradí sa chráne−<br />

ným dokumentom, èo nie je <strong>na</strong>jšastnejší<br />

spôsob, lebo ¾ahko môete prís o originál<br />

(staèí dvakrát po sebe spusti proces bez<br />

obnovy zálohy).<br />

K tradièným ochranám pribudli blokovania<br />

zlepšení, ktoré priniesol Internet Explorer 6<br />

(<strong>na</strong>pr. nástrojová lišta obrázkov).<br />

Záloka Compression umoòuje <strong>na</strong>stavi<br />

kozmetické úpravy zmenšujúce ve¾kos dokumentu.<br />

Klady:<br />

☺ blokovanie zlepšení IE6<br />

☺ silný kód kryptovania<br />

☺ znemonenie tlaèe dokumentu<br />

Zápory:<br />

☹ chýbajúca lokalizácia<br />

☹ problémy s diakritikou<br />

☹ nevhodný spôsob zálohy<br />

☹ zdåhavé <strong>na</strong>èítavanie stránky s vysokým obsahom<br />

textu (<strong>na</strong>pr. neoèistený export z Wordu)<br />

Názov: Web Protector 2.0<br />

Autor: <strong>www</strong>.protecthtml.com<br />

Ce<strong>na</strong>: 49,95 USD<br />

Vladimír Stanèek<br />

U vás otravujú spamy? Zbavte sa ich!<br />

S rozširovaním elektronickej pošty rastie aj poèet spamov –<br />

nevyiadaných reklamných mailov. Takéto spamy vás zaènú<br />

riadne otravova, hlavne ak je ich poèet okolo 100, a to pra−<br />

videlne kadý deò. Keï ste v práci <strong>na</strong> pevnej linke, tak vlast−<br />

ne strácate èas tým, e musíte spamy vymazáva. Ešte horšie<br />

je, ak ste niekde v zahranièí a pri kontrole pošty cez vytáèanú<br />

linku za èas strávený <strong>na</strong> internete platíte vo forme telefonic−<br />

kých poplatkov.<br />

Existujú, prirodzene, programy, ktoré vás zbavia spamov.<br />

Nefungujú však stopercentne a v podstate musíte poèíta s<br />

istou dobou, pokia¾ sa celý systém <strong>na</strong>ladí <strong>na</strong> vaše podmienky.<br />

Prvým a asi <strong>na</strong>jlepším programom je iHateSpam. Ide<br />

o platený program (19,95 USD) a pracuje v programoch<br />

Microsoft Outlook i Outlook Express, rov<strong>na</strong>ko má aj podporu<br />

pre pouívate¾ov AOL. Poèas inštalácie program zisuje vašich<br />

„priate¾ov“ a „nepriate¾ov“. Priate¾ov si program vyberá <strong>na</strong><br />

základe údajov, ktoré máte uvedené vo svojich kontaktoch,<br />

alebo pod¾a toho, od koho pravidelne dostávate maily.<br />

Nepriate¾ov má u program <strong>na</strong>definovaných priamo v dodáv−<br />

ke – sú to všeobecne známe adresy. Ïalej existujú isté <strong>sk</strong>upi−<br />

ny slov, ktoré sa v spamoch vy<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong>jèastejšie. Pokia¾ pri<br />

svojej práci oz<strong>na</strong>èíte prostriedkami Outlooku prijatý mail ako<br />

spam, potom sa táto odosielajúca adresa zaradí medzi ne−<br />

priate¾ov. Ïalšie vo¾by sa týkajú obmedzenia pouitej kódovej<br />

stránky – môete si stanovi neprijímanie mailov, ktoré obsa−<br />

hujú <strong>na</strong>pr. ru<strong>sk</strong>é èi èín<strong>sk</strong>e z<strong>na</strong>ky. Nastavi môete aj stupeò<br />

kontroly mailov. K dispozícii je pä stupòov, prièom <strong>na</strong>jslabší<br />

vás zbaví len všeobecne známych spamov. Po inštalácii prog−<br />

ramu pribudne v Outlooku nástrojová lišta – pomocou nej<br />

potom jednoducho pridávate priate¾ov a nepriate¾ov, urèuje−<br />

te, ktoré maily sú spamy a pod. Ak chcete, môete ikonou<br />

v nástrojovej lište posla adresátovi správu „Address not<br />

found“, èo môe spôsobi vyradenie vašej adresy z databázy<br />

<strong>na</strong> posielanie. Všetky spamy sa odkladajú do prieèinka, ktorý<br />

sa <strong>na</strong>zýva „karanté<strong>na</strong>“ – je dobré obèas si ho pozrie, èi sem<br />

nezablúdil nejaký dôleitejší mail. Demonštraènú verziu prog−<br />

ramu si môete stiahnu z adresy http://<strong>www</strong>.sunbelt−soft−<br />

ware.com/download.cfm?id=930. Plnohodnotne pracuje<br />

30 dní, stiahnutie sa viae <strong>na</strong> registraèný formulár. Napriek<br />

tomu, e pri registraènom protokole je uvedená poznámka<br />

o nutnosti zadania registraèného kódu, ktorý dostanete elek−<br />

tronickou poštou (take by ste mali zada platnú mailovú<br />

adresu), iadny kód sa pri inštalácii nevyaduje... Po 30<br />

dòoch zistíte, èi vám program <strong>na</strong>ozaj pomôe.<br />

Ïalší program je Spamfree.net (<strong>www</strong>.spamfree.net).<br />

Tento program sa prevádzkuje ako sluba – za mesaèné<br />

pouívanie zaplatíte 5 USD. Na rozdiel od programu<br />

iHateSpam cez spamfree.net vôbec spamy neprejdú <strong>na</strong> váš<br />

poèítaè. Ostávajú <strong>na</strong> serveri prevádzkovate¾a. Program však<br />

pracuje len s klientom Outlook Express.<br />

Na vo¾né stiahnutie je dostupná aj aplikácia SpamWeasel<br />

(<strong>www</strong>.mailgate.com). Vyaduje väèšiu trpezlivos ako pred−<br />

chádzajúce programy. Pracuje len <strong>na</strong> základe vášho rozhod−<br />

nutia, èo je a èo nie je spam. Samotné pravidlá <strong>na</strong> definíciu<br />

spamu však nemá pouívate¾ k dispozícii.<br />

Doplnok k programu Outlook pod názvom Cloudmark si<br />

môete stiahnu <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.cloudmark.com. Podpo−<br />

ruje Outlook 2000/XP, pripravuje sa verzia i pre Outlook<br />

Express. Urèený je pre podnikových pouívate¾ov a opä je za−<br />

loený <strong>na</strong> uèení. Pod¾a reakcie pouívate¾ov <strong>na</strong> stránke výrob−<br />

Definícia nepriate¾ov<br />

Zachytené spamy v zloke Karanté<strong>na</strong><br />

cu sa tento program uèí dos pomaly a <strong>na</strong> zaèiatku nefiltruje<br />

ani spamy od notorických odosielate¾ov takýchto správ.<br />

Ani jeden z uvedených programov vás nezbaví celkom<br />

starostí s nevyiadanou elektronickou poštou. Predovšet−<br />

kým iHateSpam vám však môe zjednoduši ivot.<br />

136 PC REVUE 10/2002

RECENZIA<br />

Daniel Hillis je výz<strong>na</strong>mný súèasný infor−<br />

matik, ktorý sa preslávil ako jeden z hlav−<br />

ných konštruktérov vysoko paralelného<br />

poèítaèa Connection Machine (CM).<br />

Tento poèítaè vo svojej dobe (<strong>na</strong> prelome<br />

80. a 90. rokov) patril medzi <strong>na</strong>jrýchlejšie<br />

poèítaèe <strong>na</strong> svete. Základné princípy boli<br />

OBRAZCE V KAMENI<br />

Autor: Daniel Hillis Preloil: Ján Habdák Kalligram, Bratislava, 2002<br />

v prístupnej forme prezentované v jeho<br />

známej knihe Connection Machine (ktorá<br />

bola v r. 1993 preloená do èeštiny a<br />

vyšla vo vydavate¾stve Grada). D. Hillis sa<br />

v súèasnosti venuje umelému ivotu, teó−<br />

rii zloitosti a novým poèítaèovým archi−<br />

tektúram, stal sa <strong>na</strong>dšeným propagáto−<br />

rom evoluèného prístupu ku konštrukcii<br />

enormne zloitých programových systé−<br />

mov.<br />

Recenzovaná kniha je z edície Majstri<br />

vied a vyšla ako súèas široko koncipova−<br />

ného medzinárodného projektu vo vyda−<br />

vate¾stve Kalligram. Mono ju charakteri−<br />

zova ako populárny úvod do poèítaèovej<br />

vedy (informatiky) pre širokú verejnos,<br />

ktorého cie¾om je jednoduchým a hlavne<br />

názorným spôsobom vysvetli základné<br />

princípy „tajomnej“ <strong>sk</strong>utoènosti, ako pra−<br />

cujú poèítaèe. Tento cie¾ je ve¾mi ambi−<br />

ciózny, informatika je veda blízka mate−<br />

matike, preto autor musel v knihe ne−<br />

ustále rieši „neradostnú“ úlohu, a to<br />

h¾ada kompromis medzi presnosou a<br />

pochopite¾nosou (ia¾, tieto dve pod−<br />

mienky pre laickú èitate¾<strong>sk</strong>ú verejnos sú<br />

priamo antagonistické – vzájomne sa<br />

vyluèujúce). Mono konštatova, e auto−<br />

rovi sa podarilo <strong>na</strong>písa zrozumite¾ný<br />

text, v ktorom <strong>na</strong> matematický tréning<br />

nenároèným spôsobom vysvet¾uje základ−<br />

né princípy poèítaèovej vedy (informati−<br />

ky). Pre úplnos uvádzame aj názvy jed−<br />

notlivých kapitol: 1. Hlavné súèiastky, 2.<br />

Univerzálne stavebné kamene, 3. Prog−<br />

ramovanie, 4. Do akej miery sú Turingove<br />

poèítaèe univerzálne?, 5. Algoritmy a<br />

heuristiky, 6. Pamä: informácie a tajné<br />

kódy, 7. Rýchlos: paralelné poèítaèe, 8.<br />

Poèítaèe, ktoré sa uèia a prispôsobujú, 9.<br />

Za hranice techniky. V posledných dvoch<br />

kapitolách sa autor venuje dvom výz<strong>na</strong>m−<br />

ným paradigmám súèasnej informatiky, a<br />

to umelým neurónovým sieam a evoluè−<br />

nému princípu vedúcemu k samovo¾né−<br />

mu vzniku zloitých poèítaèových systé−<br />

mov (akým môe by <strong>na</strong>príklad poèítaè<br />

simulujúci ¾ud<strong>sk</strong>ú myse¾). Treba poz<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>, e nejde o nièím nepodloené<br />

fantazírovanie. U v súèasnosti sú známe<br />

zloité poèítaèové programy hrajúce <strong>na</strong><br />

vysokej úrovni hry, ako sú backgammon<br />

(po èe<strong>sk</strong>y „vrhcáby“), piškvorky, dámu a<br />

takisto aj šach. Tieto programy neboli<br />

S E R V I S<br />

<strong>na</strong>písané èlovekom programátorom, ale<br />

boli vytvorené pomocou evoluèného<br />

princípu. Klasická symbolová paradigma<br />

umelej inteligencie spoèívajúca vo vyèer−<br />

pávajúcej formalizácii algoritmu a jeho<br />

implementácii pre danú hru je v evoluè−<br />

nom prístupe <strong>na</strong>hradená darwinistickým<br />

procesom <strong>na</strong>d populáciou umelých neu−<br />

rónových sietí. Tieto programy – neuró−<br />

nové siete – hrajú medzi sebou „mega−<br />

tur<strong>na</strong>j“ <strong>na</strong>príklad v dáme, <strong>na</strong>júspešnejšie<br />

neurónové siete sa preferovane v populá−<br />

cii reprodukujú (nie celkom presne, ale s<br />

malými nepresnosami – mutáciami), pri−<br />

èom z populácie sú vytláèané menej<br />

úspešné neurónové siete.<br />

Na záver je potrebné pochváli presný<br />

a kultivovaný preklad knihy mladým infor−<br />

matikom Jánom Habdákom, ktorý je aktív−<br />

ny v umelej inteligencii a v kognitívnych<br />

vedách. Nerozpakoval sa pripoji vysvet−<br />

¾ujúce komentáre k urèitým problema−<br />

tickým – menej presným – èastiam knihy<br />

(o ¾ud<strong>sk</strong>om mozgu a o Baldwinovom efek−<br />

te v darwinov<strong>sk</strong>ej evolúcii). Kniha je urèe−<br />

ná pre širokú èitate¾<strong>sk</strong>ú verejnos (menovi−<br />

te mladšiu), ktorá sa zaujíma o základné<br />

princípy práce poèítaèov a o trendy mo−<br />

dernej informatiky.<br />

Vlado Kvasnièka<br />

kvasnic@stuba.<strong>sk</strong><br />

REPORTÁ: BRAVE−MODO LANPARTY 7<br />

Pár kilometrov za Tr<strong>na</strong>vou sa <strong>na</strong>chádza<br />

neve¾ká obec Biely Kostol. Ako v kadej<br />

obci aj tu nájdete kultúrny dom. Lene<br />

tento „kulturák“ sa z èasu <strong>na</strong> èas stane<br />

Inšpirácie pre tých, ktorým virtuálne<br />

zbrane nestaèia<br />

deji<strong>sk</strong>om tuhých bojov s mnohými de−<br />

siatkami virtuálnych màtvol. Odohrávajú<br />

sa tu toti tur<strong>na</strong>je v hre Counter−Strike,<br />

ktorej názov <strong>sk</strong>racujú hráèi zvyèajne len<br />

<strong>na</strong> písmená „CS“. Couter−Strike chutí<br />

<strong>na</strong>jlepšie v poèetnejších <strong>sk</strong>upinách, kla−<br />

noch, ktoré túto hru hrajú <strong>na</strong>vzájom<br />

proti sebe po sieti. A tak sa zavše ko<strong>na</strong>jú<br />

„masovky“ zvané LanParty. V poradí<br />

siedma sa v Bielom Kostole hrala vo ví−<br />

kendovom úpeku od 16. do 18. augusta.<br />

Miesto bolo zvolené vzh¾adom <strong>na</strong><br />

zameranie hry vhodne – cestou ku vcho−<br />

du do kultúrneho domu ste nemohli<br />

prehliadnu tematicky zameranú tabu¾u<br />

vyvolávajúcu viaceré otázky. Vnútri to<br />

len tak prekypovalo technikou a masou<br />

¾ud<strong>sk</strong>ých tiel – desiatky poèítaèov a mo−<br />

nitorov, stovky metrov káblov, myší, swit−<br />

chov a iného poèítaèového „eleza“. Vy−<br />

dýchaný vzduch bol pochopite¾ným<br />

následkom prítomnosti 145 hráèov a<br />

jednej hráèky. Keïe elektrická sie<br />

budovy postavenej v hlbokom socializ−<br />

me nebola dimenzovaná <strong>na</strong> taký masív−<br />

ny odber, prišli k slovu aj technicky<br />

zdatní hackeri, ktorí sali šavu priamo z<br />

rozvodnej <strong>sk</strong>rine <strong>na</strong> ulici.<br />

Pretoe išlo o akciu, ktorá u má istú<br />

tradíciu, podarilo sa presvedèi aj spon−<br />

zorov. Výsledkom s<strong>na</strong>hy organizátorov<br />

bola pomerne slušná dotácia, o ktorú sa<br />

hralo – asi 15 000 Sk – a aj záujem<br />

médií. Jeden zo sponzorov zabezpeèil aj<br />

poèítaèe pre úèastníkov zo zahranièia,<br />

Svetová rarita – baba hrajúca CS<br />

Hlavný organizátor pred kamerami a reklamou sponzora<br />

ktorí by mohli ma problémy s <strong>na</strong>šimi<br />

milými colnými orgánmi, keby sa pokú−<br />

sili prinies vlastné „elezo“. Sie LAN<br />

bola vybavená switchmi NORTEL, s kto−<br />

rými panovala doko<strong>na</strong>lá spokojnos.<br />

Podujatie bolo pripravené <strong>sk</strong>utoène<br />

dobre, keï uváime, e poèet organizá−<br />

torov dosiahol závratný poèet dvoch je−<br />

dincov.<br />

Pre históriu ostali zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né<br />

mnohé štatistické údaje. O dotáciu sa<br />

podelili klany v poradí neph, BSE|<br />

BRAVE a CE|BRAVE. Hralo 146 z pri−<br />

bline 180 úèastníkov, zjedlo sa 42<br />

kurèiat, 9 kíl kuracích pàs, 560 párkov,<br />

úèastníci zlikvidovali 120 litrov kofoly.<br />

Pod¾a organizátorov mala táto akcia<br />

výz<strong>na</strong>m aj pre ekonomiku Bieleho<br />

Kostola – obec toti nemá bohvieaké<br />

iné zdroje príjmov.<br />

Na záver môem azda len ponúknu<br />

pozvánku <strong>na</strong> MODO LanParty 8, ktorá sa<br />

má u<strong>sk</strong>utoèni koncom októbra. Po−<br />

drobnosti nájdete <strong>na</strong> adrese cs.modo.<strong>sk</strong>.<br />

Peter Kováè<br />

10/2002 PC REVUE 137

S E R V I S<br />

Vírusový radar<br />

Predpokladám, e v èase, keï vyjde toto èíslo, bude u po<br />

vo¾bách. Pravdepodobne to nie je celkom isté, ale isto je to cel−<br />

kom pravdepodobné. Netuším, ako dopadnú, ale ve¾ká výhra<br />

to asi nebude. Ono toti niet z èoho vybra, a preto je ve¾a ¾udí<br />

nútených voli PROTI niekomu, a nie ZA nieèo. Èo by pomohlo?<br />

Ve¾akrát sa pri tejto príleitosti spomí<strong>na</strong> ostrakizmus. Len pre<br />

istotu pripomí<strong>na</strong>m, e ide o mechanizmus dopåòajúci demo−<br />

kraciu v Até<strong>na</strong>ch od roku 507 a do roku 417 pred <strong>na</strong>ším leto−<br />

poètom. V prípade potreby sa slobodný ¾ud mohol vyjadri<br />

k otázke, kto <strong>na</strong>jviac ohrozuje demokraciu. Hlasovalo sa ekolo−<br />

gicky, <strong>na</strong>písaním me<strong>na</strong> <strong>na</strong> èrepinu (po grécky ostraké).<br />

Vyvolenému jedincovi sa niè hrozné nestalo, iba musel opusti<br />

Atény <strong>na</strong> desa rokov. Skrátka bol od neho <strong>na</strong> istý èas pokoj.<br />

Ach, viete si predstavi tú pohodu, keby sme mohli notoricky<br />

problémových jedincov vykáza povedzme <strong>na</strong> štyri roky aspoò<br />

z politiky? Nech sa zavrú vo svojich vilách a dajú nám koneène<br />

<strong>na</strong> chví¾u pokoj... A<strong>na</strong>rchisti <strong>na</strong> jednom svojom plagáte mali<br />

<strong>na</strong>písané: „Ak by vo¾by mohli nieèo zmeni, u dávno by ich<br />

vládnuce elity zakázali.“ Nesúhlasím s týmto názorom.<br />

Jednoducho vychádzam zo svojej osobnej <strong>sk</strong>úsenosti. Netýka<br />

sa ivotnej úrovne (s<strong>na</strong>ím sa, aby som nebol závislý od toho,<br />

èo dostanem od štátu), ale poèas pôsobenia niektorých vlád<br />

mám väèší pocit perspektívy a bezpeèia.<br />

Keby som mal formulova svoje postoje k demokracii, tak<br />

som mierne optimistický, èo je v protiklade s mojím celkovo<br />

<strong>sk</strong>ôr pesimistickým svetonázorom. Nie je to však taký <strong>na</strong>ivný<br />

optimizmus, ako predvádzajú <strong>na</strong>príklad niektorí Amerièania.<br />

Jedného letného podveèera <strong>na</strong> terase domu severne od San<br />

Francisca som dostal v rámci „intelektuálnej“ <strong>sk</strong>upinovej deba−<br />

ty otázku: „Myslíte si, e teraz u je u vás demokracia?“ Najprv<br />

ma to prekvapilo, ale po sekundovom zamyslení som popravde<br />

povedal: „Pod¾a môjho cítenia ešte nie celkom.“ Ale keï som<br />

videl, ako autorka otázky, emancipovaná tridsiatnièka podni−<br />

kajúca v ezoterike, ustarane pokyvuje hlavou, neodpustil som<br />

si pich¾avú poznámku: „Ale to vo vašej krajine pod¾a mòa tak−<br />

isto nie je.“ Nechápala, a preto znervóznela. Na toto sú ve¾mi<br />

citliví. Nu som podporil svoje tvrdenie názorom Amerièa<strong>na</strong>,<br />

Jima Morriso<strong>na</strong> z Doors. Hovoril, e ma <strong>na</strong> výber len medzi<br />

dvoma stra<strong>na</strong>mi s minimálne odlišnými programami, a èo je<br />

horšie, fi<strong>na</strong>ncovanými tými istými ¾uïmi, nie je vlastne výber.<br />

A bez výberu niet demokracie. Našastie nie všetci Amerièania<br />

sú takí. Celkom nedávno som èítal v èasopise Time esej od<br />

Lance Morrowa, v ktorej sa prihovára za obnovenie inštitútu<br />

ostrakizmu vo volebnom práve. Akurát by ho chcel modifikova<br />

tak, aby <strong>na</strong>príklad po volebnom dueli dvoch prezident<strong>sk</strong>ých<br />

kandidátov museli vypadnú <strong>na</strong> desa rokov preè obaja. Víaz<br />

i porazený.<br />

V predvolebnom èase sa objavujú aj vírusy, ktoré sa s<strong>na</strong>ia<br />

ovplyvni volièov. Prvé „volebné“ vírusy sa objavili u zaèiatkom<br />

devädesiatych rokov. Ich <strong>na</strong>jèastejšou stratégiou je zhanobenie<br />

konkurencie. Po dlhšom èase sa objavili nové vírusy so slovens−<br />

kými textami a ide práve o zmienený druh. Oba sú pravdepo−<br />

dobne od jedného autora a sú dos zbabrané, take neby toho,<br />

e sú šírené ako „spam“ z taiwan<strong>sk</strong>ého servera, nemali by ve¾kú<br />

šancu <strong>na</strong> rozšírenie. Tu sú Petrove opisy.<br />

VBS/SSIWG.R. VBS/SSIWG.R je èerv vytvorený pomocou<br />

generátora <strong>sk</strong>riptových èervov SSIGW. Má schopnos šíri sa pro−<br />

stredníctvom elektronickej pošty, IRC klientov mIRC a Pirch. Šíre−<br />

nie èerva je závislé od <strong>na</strong>inštalovania Windows Scripting Host<br />

(WSH), ktorý je štandardnou súèasou operaèného systému<br />

Windows 98 a novších.<br />

Èerv prichádza ako súbor v prílohe správy elektronickej pošty,<br />

ktorej predmetom je „kewl fotka“ a jej telo tvorí text „Kukaj <strong>na</strong><br />

tu supu, co som <strong>na</strong>siel :−)“. Prílohami tejto správy sú súbory<br />

tvare1.jpg a tvare2.jpg.vbs.<br />

Súbor image002.jpg obsahuje paródiu <strong>na</strong> známy plagát stra−<br />

ny SMER (obr. 1).<br />

Súbor tvare2.jpg.vbs obsahuje kód èerva. Po jeho spustení sa<br />

èerv <strong>sk</strong>opíruje do adresára, v ktorom je <strong>na</strong>inštalovaný operaèný<br />

systém Windows, pod menom vyzva.jpg.vbs a zabezpeèí svoju<br />

Obr. 1<br />

aktiváciu pomocou registra systému tým, e v k¾úèi HKLM\SOFT−<br />

WARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run vytvorí poloku<br />

WinUpdate. Jej hodnotu <strong>na</strong>staví tak, aby sa èerv spustil po re−<br />

štarte systému.<br />

Èerv potom odošle svoje kópie <strong>na</strong> všetky kontakty z adresára<br />

poštového klienta Microsoft Outlook. Èerv tie zisuje, èi je<br />

<strong>na</strong>inštalovaný IRC klient mIRC alebo Pirch. Ak áno, potom vytvo−<br />

rí pre mIRc súbor script.ini a pre Pirch súbor events.ini. Tieto<br />

súbory spôsobia, e príslušný klient bude ponúka prostredníc−<br />

tvom dcc <strong>na</strong> stiahnutie èerva všetkým, ktorí sa pripoja <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>−<br />

ký kanál ako pouívate¾ infikovaného poèítaèa.<br />

VBS/SSIWG.S. VBS/SSIWG.S je èerv vytvorený pomocou<br />

generátora <strong>sk</strong>riptových èervov SSIGW. Má schopnos šíri sa pro−<br />

stredníctvom elektronickej pošty, IRC klientov mIRC a Pirch. Šíre−<br />

nie èerva je závislé od <strong>na</strong>inštalovania Windows Scripting Host<br />

(WSH), ktorý je štandardnou súèasou operaèného systému<br />

Windows 98 a novších.<br />

Èerv prichádza ako súbor v prílohe správy elektronickej pošty,<br />

ktorej predmetom je „vyzva!“ a jej telo tvorí text „Vsetkym ob−<br />

canom!“. Prílohami tejto správy sú súbory image002.jpg,<br />

vyzva.jpg.vbs, prípadne aj vyzva.html.<br />

Súbor image002.jpg obsahuje fotografiu známeho mediálne−<br />

ho magnáta a politika (obr. 2).<br />

Súbor vyzva.jpg.vbs obsahuje kód èerva. Po jeho spustení sa<br />

èerv <strong>sk</strong>opíruje do adresára, v ktorom je <strong>na</strong>inštalovaný operaèný<br />

systém Windows, pod menom vyzva.jpg.vbs a zabezpeèí svoju<br />

aktiváciu pomocou registra systému tým, e v k¾úèi HKLM\SOFT−<br />

WARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\ Run vytvorí poloku<br />

TimeZone. Jej hodnotu <strong>na</strong>staví tak, aby sa èerv spustil po reštar−<br />

te systému.<br />

Èerv potom odošle svoje kópie <strong>na</strong> všetky kontakty z adresára<br />

poštového klienta Microsoft Outlook. Èerv tie zisuje, èi je <strong>na</strong>−<br />

inštalovaný IRC klient mIRC alebo Pirch. Ak áno, potom vytvorí<br />

pre mIRc súbor script.ini a pre Pirch súbor events.ini. Tieto súbo−<br />

ry spôsobia, e príslušný klient bude ponúka prostredníctvom<br />

DCC <strong>na</strong> stiahnutie èerva všetkým, ktorí sa pripoja <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ký<br />

kanál ako pouívate¾ infikovaného poèítaèa.<br />

Súbor vyzva.html obsahuje domnelé osobné vyhlásenie zná−<br />

meho mediálneho magnáta a politika, v ktorom ponúka prog−<br />

ram svojej politickej strany a vyjadruje sa k niektorým politicky<br />

zaujímavým témam.<br />

Ach, èo u... Do vírenia v lepších èasoch.<br />

Miroslav Trnka a Peter Kováè<br />

Obr. 2<br />

138 PC REVUE 10/2002

9. èas: UITOÈNÉ PRÍSLUŠENSTVO<br />

Po nieko¾kých predchádzajúcich èas−<br />

tiach u vieme, aký poèítaè si kde<br />

vybra, ako sa oò stara a èo <strong>na</strong>ò<br />

<strong>na</strong>inštalova. Je èas, aby sme si<br />

povedali nieèo aj o spôsobe zí<strong>sk</strong>avania<br />

dát a ich <strong>na</strong>jèastejšom spracovaní<br />

s oh¾adom <strong>na</strong> príslušný hardvér<br />

a zameranie nášho seriálu. Pristavíme<br />

sa hlavne pri monostiach a spôsobe<br />

tlaèe a pripojenia k internetu.<br />

Za dáta budeme <strong>na</strong> <strong>na</strong>še úèely povaova všetky informá−<br />

cie v digitálnej podobe, teda zjednodušene súbory doku−<br />

mentov (*.txt, *.doc, *.xls ...), hudby (*.mp3, .wav ...), ob−<br />

rázkov (*.gif, *.jpg ...) alebo <strong>na</strong>pr. videa (*.mpeg, *.avi ...).<br />

Dáta sa väèšinou vytvárajú s vyuitím nejakého zariadenia,<br />

spomeòme <strong>na</strong>pr. druice, fotoaparát, mikrofón alebo<br />

benú klávesnicu. Jedinou podmienkou je, aby boli zaz<strong>na</strong>−<br />

me<strong>na</strong>né v takej podobe, ktorá umoòuje s nimi ïalšiu<br />

prácu. A pod¾a monosti èo <strong>na</strong>jväèšiemu okruhu ¾udí (po−<br />

kia¾ špecifické podmienky – <strong>na</strong>pr. bezpeènos – nevya−<br />

dujú i<strong>na</strong>k).<br />

Berúc do úvahy fi<strong>na</strong>nèné a technické monosti väèšiny<br />

z nás, <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa <strong>na</strong>jviac pouíva klávesnica. Po−<br />

mocou nej sa síce zí<strong>sk</strong>avajú dáta ve¾mi pomaly a v malých<br />

mnostvách, èasto sú však zatia¾ <strong>na</strong>jcennejšie. Keïe sme<br />

si o klávesniciach blišie povedali v PCR è. 6/2002, spome−<br />

nieme si ïalšie pouívané zariadenia.<br />

Po výraznom poklese cien <strong>sk</strong>enerov tieto zariadenia u<br />

majú monos dosta sa do väèšiny kancelárií, ale aj mno−<br />

hých domácností. Skener slúi <strong>na</strong> prevod obrazovej podo−<br />

by do digitálnej (princíp, spôsob a druhy s oh¾adom <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>še zameranie nebudeme blišie opisova), s vyuitím<br />

špecializovaného softvéru to môe by aj text vrátane ta−<br />

buliek a grafov. Pokia¾ teda pracujete s podobnými pred−<br />

lohami a potrebujete ich èasto prenies do digitálnej po−<br />

doby, prípadne potrebujete len nieèo „prefoti“, <strong>sk</strong>ener<br />

urèite vyuijete. Upozorním však <strong>na</strong> zatia¾ nedoko<strong>na</strong>lý pre−<br />

vod textu. Na benej strane sa nieko¾ko chýb v závislosti<br />

od kvality predlohy vy<strong>sk</strong>ytne, èo je moné s vhodným gra−<br />

matickým slovníkom výz<strong>na</strong>mne eliminova. Domáci<br />

pouívate¾ by nákup <strong>sk</strong>enera mal zvái hlavne z priesto−<br />

rových a fi<strong>na</strong>nèných dôvodov. Ak sa rozhodnete kúpi <strong>sk</strong>e−<br />

ner, vyberajte s pripojením USB (je pomerne rýchle a lac−<br />

né) a s monosou jeho vypnutia (šetrí sa lampa). Skenery<br />

s paralelným portom sú o poz<strong>na</strong>nie pomalšie, <strong>na</strong>vyše sa u<br />

prestávajú vyrába (moný problém v novších OS) a vy−<br />

uite¾né sú hlavne v starších poèítaèoch bez portu USB.<br />

Skenerom pripojite¾ným cez SCSI by som sa vo väèšine prí−<br />

padov vyhol, pretoe sú ove¾a drahšie a oproti USB reálne<br />

o málo rýchlejšie. V prípade prevodu ve¾kého mnostva<br />

dokumentov odporúèam aj automatický podávaè. Oceníte<br />

i rýchlos náh¾adu, hlavne pri dlhodobejšom <strong>sk</strong>enovaní.<br />

V bených podmienkach vystaèí lacnejší <strong>sk</strong>ener s rozlíše−<br />

ním 600 × 1200 dpi (èím väèšie rozlíšenie, tým kvalitnejšia<br />

kópia, ale i väèší súbor) pri 32−bitovej håbke. Najèastejšie<br />

budete pravdepodobne pouíva asi 150 × 300 dpi × 16−<br />

bit., ktorý je vhodný <strong>na</strong> väèšinu prác. Vyvarujte sa zbytoè−<br />

ného <strong>sk</strong>enovania pri 600 × 1200 dpi × 32−bit. a násled−<br />

ného „zabalenia“ súboru formátom JPEG <strong>na</strong> jednu di<strong>sk</strong>etu.<br />

Dobrý <strong>sk</strong>ener je moné zí<strong>sk</strong>a pribline za 4000 Sk<br />

(<strong>na</strong>pr. od firiem Umax, Mustec, Microtec, profesionálnej−<br />

šie od Teac, HP a podobne). Za urèitých podmienok je<br />

moné kúpi aj integrované zariadenie, pozostávajúce<br />

<strong>na</strong>jèastejšie z tlaèiarne, <strong>sk</strong>enera, prípadne aj faxu s telefó−<br />

nom. So <strong>sk</strong>enerom spravidla zí<strong>sk</strong>ate aj príslušný softvér<br />

(ovládaèe k tlaèiarni, <strong>sk</strong>enovací program, OCR – rozpozná−<br />

vaè textu), ktorý <strong>na</strong> zaèiatoènú prácu urèite postaèí. Ak<br />

chcete teda <strong>sk</strong>enova, je dobré ma ešte väèší di<strong>sk</strong> (vráta−<br />

ne ostatnej práce od 10 GB), dostatok operaènej pamäte<br />

(min. 64 MB) a vo¾ný port USB (prípadne iný), kde pripojí−<br />

te <strong>sk</strong>ener.<br />

Mnohí <strong>sk</strong>ener vyuívajú aj <strong>na</strong> vytvorenie rodinných<br />

albumov fotografií. S digitálnym fotoaparátom je to však<br />

ove¾a jednoduchšie – nepotrebujete kupova film, lebo<br />

fotografujete do vyèerpania pamäte fotoaparátu (samo−<br />

zrejme, tá sa dá vymaza), môete si vybra fotografie,<br />

ktoré sa majú ïalej spracova, a celý proces tvorby zvlád−<br />

ne jeden èlovek (výborné <strong>na</strong> intímne fotografie ☺). Exis−<br />

tujú, samozrejme, aj negatíva – predovšetkým ce<strong>na</strong> (pri−<br />

bline od 10 000 Sk), pri niektorých typoch fotoaparátov<br />

nišia kvalita a <strong>na</strong>pokon zatia¾ pomerne drahá tlaè foto−<br />

grafie, pokia¾ nepostaèuje jej digitál<strong>na</strong> podoba (zvyèajne v<br />

kompresnej podobe formátu jpeg). Urèite však tento prí−<br />

stroj postupom èasu <strong>na</strong>hradí dnes rozšírené fotoaparáty a<br />

aj negatíva sa èasom minimálne zníia. Ak sa rozhodnete<br />

fotoaparát èasom kúpi, z poh¾adu práce s PC s ním nebu−<br />

dete ma problémy, pretoe dnešné prístroje sa u zväèša<br />

pripájajú <strong>na</strong> USB, prípadne ešte <strong>na</strong> sériový port.<br />

Podobným spôsobom pracujú aj kamery vrátane lac−<br />

ných tzv. webových kamier (asi 3000 Sk). Tie sú vhodné<br />

<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> monitoring predajne alebo aj <strong>na</strong> fotografovanie.<br />

Ak opomenieme výslednú kvalitu obrázkov èi filmu (<strong>na</strong><br />

benú prácu by to mohlo postaèova, do albumu však asi<br />

nie), tieto prístroje u majú aj urèité nároky <strong>na</strong> hardvér.<br />

Zvláš ak chcete robi film a výsledok uklada <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> poèí−<br />

taèa, uvaujte s pamäou od min. 128 MB, procesorom <strong>na</strong><br />

úrovni od Pentia III a hard di<strong>sk</strong>om od 20 GB v závislosti od<br />

zvolenej kvality výsledku a ïalších aplikácií.<br />

Beným prístrojom, ktorý sa èo<strong>sk</strong>oro bude vo ve¾kom<br />

vyuíva aj pri práci s PC, je mobilný telefón (prípadne<br />

rôzne organizéry, Palmy a pod.). Dnešné typy, ktoré ko−<br />

munikáciu umoòujú, sa k poèítaèu pripájajú buï cez<br />

kábel, alebo IrDA (infraport). V budúcnosti to bude prav−<br />

depodobne Bluetooth. Kábel je potrebné zakúpi, IrDA je zvy−<br />

èajne integrované <strong>na</strong> kadej základnej do<strong>sk</strong>e, ale je potrebné<br />

kúpi „oèko“ a pripoji ho k do<strong>sk</strong>e. Jedno i druhé sa dá rieši<br />

s urèitým obmedzením cez rôzne redukcie a vlastnou výro−<br />

bou, ale zaplatíte minimálne 300 Sk. Ak máte <strong>na</strong> výber, zatia¾<br />

by som uprednostnil IrDA, pretoe kábel je urèený len pre<br />

nieko¾ko podobných telefónov a zvyèajne len od jedného<br />

výrobcu. A v prípade výmeny mobilu za novší (v súèasnosti<br />

pribline kadé dva roky) by sme museli <strong>na</strong>še spojenie s PC<br />

rieši znova (redukcie zvyèajne neexistujú).<br />

Telefón pripojený k PC vám umoní <strong>na</strong>pr. pripojenie do<br />

internetu (ak má integrovaný tzv. hardvérový modem, ale<br />

vïaka „rýchlosti“ a poplatkom je to len obèasné riešenie),<br />

správu adresára, pošty, kalendára a pod. Osobne ho po−<br />

uívam hlavne <strong>na</strong> jednoduchšie písanie SMS, úpravu adre−<br />

sára, <strong>na</strong>stavení telefónu (a dnes núdzovo zašlem tento prí−<br />

spevok ☺).<br />

Vytvorené a spracované dáta pomocou PC a vhodného<br />

softvéru chceme èasto dosta „<strong>na</strong> papier“. Hoci je to nie−<br />

kedy neekonomické, sú situácie, keï nie je iné prijate¾né<br />

riešenie. Potrebujeme teda zakúpi tlaèiareò a z vlastných<br />

<strong>sk</strong>úseností viem, e minimálne 70 % nových poèítaèov do<br />

domácnosti sa do roka tlaèiaròou „dovybaví“. Jednou z<br />

príèin je aj to, e vytvorený dokument <strong>na</strong> rôznych PC (iný<br />

typ HW, OS a aplikácie, v ktorej bol dokument vytvorený)<br />

<strong>na</strong>dobudne iný formát. A potom sa stáva, e diplomovú<br />

prácu s nároènou úpravou <strong>na</strong> domácom PC nebude mo−<br />

né u otca v práci rýchlo vytlaèi. Spravidla bude treba celý<br />

dokument poopravova <strong>na</strong> PC, kde sa bude tlaèi, alebo sa<br />

rozlúèi s ideálnou úpravou. Èo urèite nepoteší a v èaso−<br />

vom zhone ani nepomôe. Pri tlaèiarni sa teda trochu pri−<br />

stavíme, hoci rozsiahly materiál bol uverejnený v PCR è.<br />

9/2002. Nebudeme teda vysvet¾ova princípy tlaèe a po−<br />

rov<strong>na</strong>nie jednotlivých výrobkov, zameriame sa <strong>na</strong> niektoré<br />

zásadnejšie rady, ktoré by mohli pomôc pri výbere vhod−<br />

nej tlaèiarne.<br />

Tlaèiarne delíme predovšetkým <strong>na</strong> ihlièkové, atramen−<br />

tové a laserové (vrátane tzv. LED). Ihlièkové odporúèam<br />

len do kancelárií, kde je potrebná tlaè <strong>na</strong>ozaj ve¾kého obje−<br />

mu, nezáleí <strong>na</strong> kvalite, rýchlosti a výborné je, ak sa tlaèí<br />

cez kopírovací papier. Typickým príkladom môu by fak−<br />

turaèné, úètovnícke a podobné oddelenia. Táto tlaèiareò<br />

má toti <strong>na</strong>jlacnejšie prevádzkové náklady, výme<strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>y<br />

je záleitosou rádovo 100 Sk a vydrí dlhé obdobie.<br />

Laserové tlaèiarne sú k dispozícii hlavne <strong>na</strong> tlaè odtie−<br />

òov èiernej. Kto má fi<strong>na</strong>ncie, vyadujú to okolnosti (<strong>na</strong>pr.<br />

marketingové práce) a dôkladne si zvái jej vyuitie, môe<br />

sa poobzera po farebnej laserovej tlaèiarni (v cene pri−<br />

bline od 70 000 Sk). Na vysoko reprezentatívne úèely<br />

(<strong>na</strong>pr. špeciálne vizitky) je <strong>na</strong>jlepšia farebná vo<strong>sk</strong>ová<br />

tlaèiareò (vysoko <strong>na</strong>d 100 000 Sk), ktorá má i nákladnú<br />

prevádzku. Z týchto dôvodov sa <strong>na</strong>jèastejšie v domácnos−<br />

tiach a kanceláriách objavujú monofarebné laserové (asi<br />

od 10 000 Sk) a farebné atramentové (asi od 3000 Sk)<br />

tlaèiarne, ktorým sa budeme venova trochu blišie.<br />

Laserová tlaèiareò umoòujúca tlaè èiernej (a jej od−<br />

tieòov) je vhodná hlavne <strong>na</strong> väèší objem tlaèe v dobrej<br />

kvalite a vysokej rýchlosti. Èasto sa vyuije aj monos<br />

obojstrannej tlaèe pri drahších typoch. Náklady <strong>na</strong> tlaè sú<br />

pribline pod 1 Sk za dokument A4. Zoh¾adní sa v nich<br />

ce<strong>na</strong> tlaèiarne, prevádzkové náklady vrátane výmeny tone−<br />

ra, fotocitlivého valca a èasom aj elektrickej energie. Pre<br />

dobrú a dlhodobú prácu musím upozorni <strong>na</strong> obmedzenú<br />

ivotnos komponentov. Tá závisí spravidla od mesaèného<br />

zaaenia a ich výme<strong>na</strong> vrátane tonera sa u blíi k cene<br />

novej tlaèiarne. Neodporúèam preto prekraèova stanove−<br />

né zaaenie (zvyèajne sa udáva v poète strán za mesiac) a pre<br />

zahrievanie tlaè <strong>na</strong>dmerného mnostva dát. Zvyèajne zásob−<br />

ník postaèuje asi <strong>na</strong> 50 listov a po ich jednorazovom vyèer−<br />

paní je dobré da tlaèiarni krátku pauzu. Pre podniky je eko−<br />

140 PC REVUE 10/2002

S E R V I S<br />

nomicky výhodnejšie kúpi výkonnejšiu, prípadne aj tzv.<br />

sieovú tlaèiareò, ktorá umoòuje tlaè ve¾kého objemu dát z<br />

viacerých poèítaèov. Je to ove¾a lacnejšie a kvalitnejšie rieše−<br />

nie ako ku kadému PC kupova aj tlaèiareò. Dobré tlaèiarne<br />

vyrába <strong>na</strong>pr. HP, Epson, Canon, Minolta, Kyocera a pod. Nie−<br />

ktoré tlaèiarne (<strong>na</strong>pr. HP 5L) však chybne odoberajú <strong>na</strong>raz<br />

ve¾a listov, mnohé nemajú tlaèidlo <strong>na</strong> vypnutie. Ak u dochá−<br />

dza toner (objavujú sa svetlé miesta), <strong>na</strong> urèitý èas pomôe<br />

jemné zatrasenie <strong>na</strong> boky náplne. A ešte drobnos: rozsypa−<br />

ný toner sa ve¾mi zle umýva, lepšie je ho sfúknu.<br />

Atramentová tlaèiareò je výborná vo¾ba hlavne do<br />

domácnosti, ale vyuijú ju aj v kancelárii <strong>na</strong> obèasnú tlaè<br />

farebných prospektov alebo vizitiek. Na tlaè obrázkov je<br />

tie vhodnejšia ako laserová tlaèiareò, ktorá nedokáe<br />

doko<strong>na</strong>le mieša a tvori farebné prechody. Atramentová<br />

tlaèiareò je lacná, nenároèná <strong>na</strong> obsluhu a tlaèí farebne pri<br />

PREH¼AD VÝVOJA CIEN KOMPONENTOV<br />

Druh komponentu: Z<strong>na</strong>èka a typ september rozdiel<br />

(august)<br />

Vyhotovenie (case) Miditower ATX, <strong>na</strong>pr. Eurocase MD 604A, 300 W 1350 −<br />

MB (základná do<strong>sk</strong>a) Gigabite 7VRXP, AMD Athlon/Duron, VIA KT333, ATA 133, RAID 0−1, 5×PCI, 4900 −200<br />

3× DDR DIMM, AGP 4 ×, AMR, 6×USB 2,0, sound CT 5880, LAN, Socket A, ATX<br />

CPU (procesor) AMD Duron 1,2 GHz 2000 −100<br />

RAM (operaèná pamä) DDR 256 MB PC 266 retail (3 roky záruka) 3000 −<br />

VGA (grafická karta) GeForce II 400 MX 64 MB DDR 2250 50<br />

HDD (hard di<strong>sk</strong>) WD 40 GB ATA 100, 7200 ot. 3700 300<br />

DVD ROM DVD Pioneer 16/40× 2600 −150<br />

FDD (floppy mechanika) FDD 3,5” TEAC 450 −<br />

Klávesnica Multimediál<strong>na</strong> US/SK, WIN 98, PS/2 600 −<br />

Myš s podlokou Genius NetScroll+ PS/2 + farebná podloka 180 −<br />

Zvuková karta<br />

Monitor<br />

<strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e<br />

Samsung 17” SM755DFX, (Dy<strong>na</strong>Flat X), 0,20 mm, HF30−85 kHz, VF 50−160 Hz,<br />

1600 × 1200@68 Hz max, TCO 99 9400<br />

Chladiè Chladiè Duron – gu¾ôèkové Titan TTC D5TB 550 −<br />

Reproduktory Speaker Creative Labs FPS1600, 4 point speakers, 4× sat.6W, subwoofer 17 W, retail 2250 −<br />

Spolu: zaokrúhlene do: 28 730<br />

Vysvetlivky:<br />

Ce<strong>na</strong> je pre koncového zákazníka bez DPH, vypoèítaná z ve¾koobchodných cien <strong>na</strong>jväèších distributérov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u a s pridaním<br />

tradiènej mare obchodníkmi. Oproti minulému mesiacu došlo opä k zmenám. Prikroèili sme aj k èiastoènej obmene HW z dôvodu<br />

technologického pokroku a cenových pohybov. Ak vám fi<strong>na</strong>ncie nevychádzajú, môete si vybra lacnejšie komponenty (<strong>na</strong>pr. sa<br />

orientova pod¾a starších èísel PCR) a <strong>na</strong>opak, ak máte ešte viac vo¾ných fi<strong>na</strong>ncií, kúpi ïalšie komponenty alebo <strong>na</strong>mi vybrané zmeni.<br />

Blišie v predchádzajúcich èíslach PC REVUE.<br />

MB sme <strong>na</strong> základe úvah pouitých v èlánku PCR è. 3/2002 vybrali pre procesor od AMD. Z<strong>na</strong>èka je Gigabite a èipová súprava KT333<br />

(u sa však objavil KT400 <strong>na</strong>miesto predpokladaného KT333A, take je predpoklad, e sa táto do<strong>sk</strong>a dlhodobo v cenníkoch neohre−<br />

je). Vybraná do<strong>sk</strong>a má u aj integrovanú sieovú a benú zvukovú kartu, vhodnú hlavne pre lacnejšie, nie <strong>na</strong>vrhnuté reproduktory.<br />

CPU sme vybrali <strong>na</strong> základe úvah v PCR è. 3/2002. Zmenili sme výber <strong>na</strong> rýchlejší model a spolu s ním sme vybrali masívnejší a tichší<br />

chladiè od firmy Titan. Ak chcete vyšší výkon, môete investova do procesora Athlon XP, vybraná do<strong>sk</strong>a to umoòuje. V cenníkoch<br />

sa objavili u aj verzie BOX procesorov AMD (hlavne s vyššími frekvenciami). Staèí však poh¾ad <strong>na</strong> cenu a väèši<strong>na</strong> sa rozhodne pre<br />

obyèajný CPU a chladiè si dokúpi pod¾a svojich poiadaviek. Ešte upozorním, e je predpoklad <strong>sk</strong>orého ukonèenia výroby Duronov a<br />

tým aj zníenia cien Athlonov.<br />

RAM patrí v súèasnosti stále medzi cenovo pohyblivé komponenty. Do<strong>sk</strong>a síce podporuje DDR 333, no tie sú ešte ve¾mi drahé (hoci<br />

sa ce<strong>na</strong> u pomaly pribliuje k pomalším typom a je predpoklad nástupu aj DDR400) a <strong>na</strong>vyše sa v kombinácii so súèasnými CPU<br />

úplne nevyuijú (v horizonte asi 12 mesiacov však urèite áno). Blišie k RAM v PCR è. 5/2002.<br />

Grafická karta je u dlhodobejší štandard. Ve¾mi priaznivo sa však vyvíja ce<strong>na</strong> Ge4 MX 440, ktorou súèasný model èo<strong>sk</strong>oro <strong>na</strong>hra−<br />

díme. A ak bude priestor, aj blišie opíšem zistené rozdiely. Plnohodnotnú Ge 4 alebo Ge 3 do ponuky vzh¾adom <strong>na</strong> cenu/výkon zatia¾<br />

nezaradíme. Blišie sme sa téme venovali v PCR è. 4/2002.<br />

HDD sa dá kedyko¾vek prikúpi, ale ce<strong>na</strong>/1 MB je <strong>na</strong>jvýhodnejšia zatia¾ pri vyšších kapacitách, zhruba do 80 GB. Nemá však pre väèši−<br />

nu z nás výz<strong>na</strong>m kupova vysoké kapacity, jednoducho ich úplne nevyuijeme (pokia¾ nebudeme pracova s videom). Odporúèaný<br />

model mám doma a som s ním ve¾mi spokojný. Ak sa rozhodnete vyui aj integrovaný RAID, zídu sa vám dva rov<strong>na</strong>ké di<strong>sk</strong>y. Blišie<br />

v PCR è. 5/2002.<br />

DVD−ROM, prípadne ešte lepšie CD−RW závisí od vo¾ných fi<strong>na</strong>ncií a poiadaviek, vo¾te radšej osvedèenú z<strong>na</strong>èku, a nie rýchlos.<br />

Keïe ceny trochu klesli, dávame do pozornosti model CD−RW Memorex 40/24/10 bulk (len mechanika bez SW, káblov...), ktorý<br />

môete zí<strong>sk</strong>a u od 3250 Sk bez DPH. Dobré z<strong>na</strong>èky CD−RW sú ešte <strong>na</strong>pr. Plextor a Teac. Blišie v PCR è. 5/2002. Nezabudnite dokú−<br />

pi tzv. audiokáblik <strong>na</strong> prepojenie CD (CD−RW, DVD) so zvukovou kartou.<br />

FDD – zatia¾ pre istotu, ale asi ju u z ponuky o pár mesiacov vyradíme. Ce<strong>na</strong> klesla (po dlhom èase), to z<strong>na</strong>mená, e nieèo sa u<br />

pomaly deje. Blišie v PCR è. 5/2002.<br />

Klávesnica – vyberte radšej dobrú multimediálnu, kde sa dobre spúša internet, kalkulaèka, ovláda hlasitos. Konektor pouite PS/2<br />

(aj pre myš). Blišie v PCR è. 6/2002.<br />

Myš Genius má dobre toèite¾né kolie<strong>sk</strong>o (bez kolie<strong>sk</strong>a u myš nekupujte) za výbornú cenu. Blišie v PCR è. 6/2002. Ostatné poloho−<br />

vacie zariadenia (joystick, volant, gamepad...) sú <strong>sk</strong>ôr urèené <strong>na</strong> špecifické pouitie (samozrejme, e hlavne hry ☺). Ich kúpu treba<br />

dôkladne zvái. Ak máte dostatok fi<strong>na</strong>ncií, vyberte si optickú.<br />

Zvuková karta + reproduktory. Zvuková karta integrovaná <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e nie je urèená <strong>na</strong> plné vyuitie <strong>na</strong>vrhovaných reproduktorov,<br />

bude preto nevyhnutné dokúpi kvalitnejší typ zvukovej karty alebo kúpi lacnejšie reproduktory (v kadom prípade je tu monos<br />

ušetri). Navrhovaná zostava reproduktorov (hlavne v kombinácii s integrovanou alebo kúpenou 4 – 6−kanálovou zvukovou kartou)<br />

je výborná hlavne <strong>na</strong> hry. Zvuk je však ve¾mi subjektív<strong>na</strong> záleitos, a preto sa orientujte pod¾a <strong>sk</strong>úseností (dobré je vyhliadnutú zosta−<br />

vu poèu <strong>na</strong>pr. u kamaráta – ale pozor – rozmery a zariadenie miestnosti výrazne ovplyvòujú výslednú kvalitu). Blišie v PCR è. 6/2002.<br />

Monitoru sme sa venovali v PCR è. 4/2002. Urèite vyberajte 17", so zrnom pod 0,26 mm a s podporovaným rozlíšením aspoò 1280<br />

× 1024. Pri rozlíšení 1024 × 768 zobrazovaciu frekvenciu <strong>na</strong>d 85 Hz, osobne odporúèam <strong>na</strong>d 100 Hz. Na z<strong>na</strong>èke nezáleí (dobrý je<br />

aj <strong>na</strong>pr. aj Relisys) − <strong>sk</strong>ôr ho treba vidie v èinnosti. My sme vo¾bu trochu obmenili a vybrali zn. Samsung s kvalitnou obrazovkou, ale<br />

za trochu vyššiu cenu oproti predchádzajúcemu modelu. <strong>LCD</strong> pre cenu a ešte stále chybné body väèšine neodporúèam.<br />

Skrinku kúpte s dobrým zdrojom (u je cenovo výhodné 300 W), ¾ahkým prístupom, vhodnou ve¾kosou a pekným dizajnom. S odpo−<br />

rúèanou majú viacerí z èitate¾ov aj z nás dobré <strong>sk</strong>úsenosti.<br />

pomerne prijate¾ných nákladoch. Oproti laserovým je však<br />

zvyèajne pomalšia (kam sa ponáh¾a ☺), prevádzka je<br />

nákladnejšia (zhruba od 1,50 Sk za A4 pri èiernej tlaèi a<br />

5 Sk za A4 pri farebnej <strong>na</strong> bený papier), ale zase viac šetrí<br />

ivotné prostredie (papiere z atramentovej tlaèiarne sa da−<br />

jú recyklova, má aj ove¾a nišiu spotrebu elektrickej ener−<br />

gie a neprodukuje škodlivý ozón). Problémom v niekto−<br />

rých situáciách (<strong>na</strong>pr. výroba priesvitiek) môe by však<br />

stálofarebnos, hlavne pri styku s vodou a pri lacnejších<br />

tlaèiaròach a náplniach. Preto ju odporúèam <strong>na</strong> miesta,<br />

kde netreba tlaèi èasto a vyuije sa farba. Ak však chcete<br />

tlaèi nieko¾ko fotografií <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> diplomovú prácu a máte<br />

ešte negatív filmu, ove¾a lacnejšie a krajšie výsledky do−<br />

siahnete zákazkou pre fotolab. Pokia¾ toti nemáte špe−<br />

ciálnu tlaèiareò <strong>na</strong> tlaè fotografií, je rozdiel min. 20 Sk – a<br />

to nepoèítam cenu špeciálneho papiera. Najviac atramen−<br />

tových tlaèiarní sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u predáva od firiem HP,<br />

Epson, Canon, Lexmark a pod.<br />

Urèite ste si všimli, e sa výrazne líšia nielen ceny rôz−<br />

nych výrobcov, ale i ceny rôznych modelov. A tých je,<br />

samozrejme, ve¾a. Nedokáem tu preto jednoz<strong>na</strong>ène urèi<br />

<strong>na</strong>jlepšiu tlaèiareò, ktorú sa oplatí kúpi v danom èase.<br />

Závisí to od mnostva faktorov, hlavne od predpoklada−<br />

ného vyuitia pouívate¾om, mnostva tlaèe, poadovanej<br />

rýchlosti, vo¾ných fi<strong>na</strong>ncií <strong>na</strong> tlaèiareò a prevádzku a pod.<br />

Spravidla však <strong>na</strong>jlacnejšie modely tlaèiarní sú <strong>na</strong>jpo−<br />

malšie, tlaèia v nišom rozlíšení (t. j. v horšej kvalite) a<br />

farebná vernos nie je optimál<strong>na</strong>. Takisto platí, e èím lac−<br />

nejšia je tlaèiareò, tým drahšie sú náplne. Na druhej stra−<br />

ne je dôleité si uvedomi, e <strong>na</strong>pr. atramentové tlaèiarne<br />

majú dýzy stavané <strong>na</strong> urèitý objem náplne a ten vystaèí<br />

<strong>na</strong> 0,5 a desiatky strán. Dá sa to pribline urèi pod¾a<br />

monitorovacieho programu spotreby a zvukových preja−<br />

vov tlaèiarne. Pokia¾ zvyèajne tlaèíte len pár strán, je lepšia<br />

lacnejšia tlaèiareò. Je tie neekonomické tlaèi v šetriacom<br />

reime (tento reim zniuje spotrebu náplne pribline <strong>na</strong><br />

polovicu) jednu stranu <strong>na</strong> drahších typoch tlaèiarní.<br />

Zostatková náplò v dýzach sa toti bez úitku vyèistí.<br />

Takisto kadé zapnutie tlaèiarne spôsobí <strong>na</strong>plnenie dýz,<br />

preto ju odporúèam zapí<strong>na</strong> len tesne pred tlaèou, <strong>na</strong>jle−<br />

pšie aspoò <strong>na</strong> tlaè nieko¾kých strán. Náplò výrobca odpo−<br />

rúèa spotrebova do 6 mesiacov, potom ju <strong>na</strong>vrhuje<br />

vymeni, aby nezaschla a neupchala dýzy (oprava vyjde<br />

zhruba <strong>na</strong> 1500 Sk). Niektoré tlaèiarne s originálnou<br />

náplòou však vydria aj 1,5 roka, pravda, nesmú by <strong>na</strong><br />

priamom slneènom svetle ani blízko radiátorov a je dobré,<br />

ak sa aspoò raz za dva mesiace vytlaèí nieko¾ko strán.<br />

Keï som spomenul originálne náplne (pre laserovky<br />

tonery), <strong>na</strong> trhu sú aj tzv. „recyklované“ (v prípade lasero−<br />

vých tlaèiarní) alebo náplne od iných výrobcov. Tie sú<br />

výrazne lacnejšie ako originály (min. o 50 %) a <strong>na</strong> ušetre−<br />

nie prevádzkových nákladov pri èiastoènom riziku (<strong>na</strong>pr.<br />

straty záruky, nišieho objemu, horšej kvality tlaèe) je<br />

moné meni originálne náplne s od<strong>sk</strong>úšanými (<strong>na</strong> podni−<br />

kovej alebo kamarátovej tlaèiarni ☺) neoriginálnymi a<br />

<strong>na</strong>opak. Nezabudnite, e si treba vdy zakúpi len typ<br />

urèený do vašej tlaèiarne. ivotnos, hlavne pri atramen−<br />

tovej tlaèiarni, môeme zvýši aj jej prikrývaním deèkou<br />

proti zaprášeniu.<br />

Pri kúpe si <strong>sk</strong>ontrolujte, èi sa tlaèiareò dodáva aj s<br />

príslušenstvom alebo to nie je v cene a je potrebné si ho<br />

dokúpi. Najmä v prípade chýbajúcich náplní v cene min.<br />

1000 Sk to nepoteší a tlaèiareò výrazne predraí, èasto<br />

však treba dokúpi aj kábel <strong>na</strong> prepojenie s PC. Dnes sa u<br />

<strong>na</strong>jèastejšie pouíva s koncovkou USB (zvyèajne je však<br />

dos krátky), <strong>na</strong>jrozšírenejšie paralelné sú u <strong>na</strong> ústupe. Aj<br />

z tohto dôvodu sa pred kúpou presvedète, èi váš poèítaè<br />

a operaèný systém vybranú tlaèiareò podporujú a budú s<br />

òou bez problémov spolupracova.<br />

Osobitným prípadom <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie, tvorbu a export dát<br />

je internet. No tomu sa z priestorových a èasových dôvo−<br />

dov budeme venova a <strong>na</strong>budúce. Teším sa <strong>na</strong> ïalšie<br />

stretnutie.<br />

Daniel Sládek<br />

10/2002 PC REVUE 141

S E R V I S<br />

Poradòa<br />

Sekanie obrazu<br />

Mám zostavu MB Epox EP−7kxa, Athlon k7 650 Slot A,<br />

GeForce2 MX 32, Relisys 787, TV Card Dart TV live. A tam je<br />

problém. Pod platformou NT (NT, 2000, XP), keï dám obraz<br />

<strong>na</strong> TV Carde <strong>na</strong> full screen, tak seká obraz (len obraz!!!!).<br />

Robí to, aj keï stiahnem <strong>na</strong>jnovšie ovládaèe z ich webovej<br />

stránky. Skúšal som aj meni rozlíšenia a niè. Záhorák<br />

Skúste si v programe, ktorý je dodaný s tunerom, zapnú<br />

mód Overlay. Ïalej si <strong>na</strong>inštalujte <strong>na</strong>jnovšie ovládaèe pre<br />

grafickú kartu – <strong>na</strong>pr. Deto<strong>na</strong>tory 29.40. Niektoré TV<br />

tunery vyadujú špecifikáciu PCI 2.1, ktorá sa dá zapnú v<br />

BIOS−e – <strong>sk</strong>ontrolujte, èi máte vo¾bu PCI Delay Transaction<br />

<strong>na</strong>stavenú <strong>na</strong> E<strong>na</strong>bled.<br />

-mh-<br />

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Ovládaè pre tlaèiareò HP 610c<br />

Nainštaloval som <strong>na</strong> PC Win98SESk vrátane obsluných<br />

programov pre <strong>sk</strong>ener PRIMAX. Všetko fungovalo, kým<br />

som ne<strong>na</strong>inštaloval ovládaè pre tlaèiareò HP 610c. Ak je<br />

<strong>na</strong>inštalovaný driver, spomalí sa príšerne <strong>sk</strong>ener, Word,<br />

samotná tlaè, s nièím sa nedá pracova. Na sieti som <strong>na</strong>šiel<br />

aj CZ verziu ovládaèa, ale nepomohlo to. Tlaèiareò nie je<br />

ani pripojená, len má <strong>na</strong>inštalovaný ovládaè a tak to<br />

„blbne“. Ak sa tlaèiareò odinštaluje, všetko funguje <strong>na</strong><br />

100 %. Moja konfigurácia: PC 400 MHz Celeron, MB neja−<br />

ký Intel s integrovanou grafikou zdie¾ajúcou pamä s<br />

RAM, 64 MB DIMM. V BIOS−e som <strong>sk</strong>úsil <strong>na</strong>stavi LPT <strong>na</strong><br />

EPP i ECP. Zapojenie LPT > <strong>sk</strong>ener > HP610C. Ïakujem za<br />

pomoc. Orionis<br />

Najprv si v správcovi zariadení (Tento poèítaè/Vlastnosti/<br />

Správca zariadení) overte, èi <strong>na</strong>inštalovaná tlaèiareò, <strong>sk</strong>e−<br />

ner alebo port nemajú konflikt s iným zariadením. Potom<br />

<strong>sk</strong>úste <strong>na</strong>jprv odinštalova ovládaèe pre <strong>sk</strong>ener aj pre<br />

tlaèiareò a <strong>na</strong>inštalova <strong>na</strong>jprv ovládaè pre tlaèiareò (tla−<br />

èiareò pripojíte priamo k poèítaèu) a a potom zapojte<br />

tlaèiareò <strong>na</strong> <strong>sk</strong>ener, <strong>sk</strong>ener <strong>na</strong> poèítaè a <strong>na</strong>inštalujete ovlá−<br />

daè pre <strong>sk</strong>ener. Pouite <strong>na</strong>jnovšiu verziu ovládaèa pre tla−<br />

èiareò, ktorú nájdete <strong>na</strong> ftp://ftp.hp.com/pub/printers/<br />

software/dj615en.exe. Ak systém bude aj potom fungo−<br />

va nestabilne, preinštalujte ho <strong>na</strong>novo. Takisto vy<strong>sk</strong>úšaj−<br />

te všetky <strong>na</strong>stavenia LPT portu v BIOS−e.<br />

-mh-<br />

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Obraz z PC <strong>na</strong> TV<br />

Mám zostavu: Duron 1000, mainboard ECS K7S5A SIS<br />

735, VGA ATI Radeon VE W/TV 32 MB od ManLi. Problém<br />

spoèíva v tom, e neviem dosta obraz z PC <strong>na</strong> TV. Ovlá−<br />

daèe dodané výrobcom fungujú normálne, ale softvér,<br />

ktorý je ku karte, neumoòuje v príslušnom ovládacom<br />

paneli zapnú funkciu TV. Pokia¾ odinštalujem VGA a systém<br />

ju identifikuje ako štandardnú VGA, tak mám obraz aj <strong>na</strong><br />

monitore, ale aj <strong>na</strong> TV. Ale po inštalácii ovládaèov TV pre−<br />

stane fungova. Poraïte mi, prosím. Ïakujem. Jozef Fabo<br />

Problém je v ovládaèoch grafickej karty. Odporúèam vám<br />

inštaláciu <strong>na</strong>jnovších ovládaèov z tejto stránky: http://<strong>www</strong>.<br />

ati.com/support/drivers/powered.html. Nájdete tam ovlá−<br />

daèe pre všetky verzie Windows.<br />

-mh-<br />

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

PC zostava a kúpa monitora<br />

Chcel by som Vás poprosi o radu: „staviam“ si zostavu<br />

PC, ktorú som chcel kúpi, ale neviem, èi mám <strong>na</strong>miesto<br />

pôvodnej uvaovanej: MB QDI KuDoz 7A V/A KT 266A<br />

èipová súprava, Socket A, 266 MHz FSB, ATX format, AMD<br />

Duron a Thunderbird + sound on board (3560 Sk), ktorá<br />

sa vraj u nevyrába, kúpi: MB QDI KuDoz 7E V/A KT 333<br />

èipová súprava, Socket A, 266 MHz FSB, ATX formát, AMD<br />

Duron a Thunderbird, sound on board=20 (3850 Sk),<br />

ktorá podporuje u aj 333 MHz DDRAM, aj keï si kúpim<br />

iba 266 DDRAM (málo koruniek). Neviem, èi je tá nová KT<br />

333 u dostatoène odladená a pod., ale zase rozpoèet je<br />

u <strong>na</strong>bitý a inú – rov<strong>na</strong>ko dobrú – okolo 3500 Sk som<br />

ne<strong>na</strong>šiel.<br />

Ïalší „problém“ mám s monitorom: RELISYS 17" 770<br />

FLAT MPR II OSD Teco obrazovka, 0,25 mm, 1280 ×<br />

1024/60 Hz, 1024 × 768/85 Hz, 30 − 86 kHz, 50 − 120 Hz,<br />

130 MHz, (6690 Sk) alebo sa oplatí prihodi 400 Sk a<br />

mám: RELISYS 17" 785 TCO99 (to je nejaká norma???)<br />

Teco FLAT obrazovka, 0,25 mm, 1280 ×1024/ 75 Hz, 1024<br />

× 768/100 Hz, 30 − 86 kHz, 50 – 120 Hz, 130 MHz (7350<br />

Sk)??? alebo Relisys nemám kupova? Aj také názory som<br />

poèul. Ale zase tu je problém s korunkami. Ja by som dal<br />

za monitor maximálne 7000 Sk a nieèo podobné som<br />

ne<strong>na</strong>šiel, mono ešte: PHILIPS 17" 107E21 MPR II, 1280 ×<br />

1024, 1024 × 768 88 Hz, 30 − 70 kHz, 0,27/0,23 mm (èo<br />

z<strong>na</strong>mená 0,27/0,23?), MPR II, (6521 Sk), ale ten som nikdy<br />

nevidel <strong>na</strong>ivo. Bc. Peter Hornik (hornik@pp−holding.<strong>sk</strong>)<br />

Èipová súprava KT 333 nie je ove¾a lepšia ako KT 266A,<br />

pridáva len tú podporu pre 333 MHz RAM. Všetci však<br />

èakajú <strong>na</strong> zlepšenú KT 333A – tá by u bola dobrá vo¾ba.<br />

V prípade èipových súprav od Via sú tie bez A ešte pomer−<br />

ne neodladené a èasto ve¾mi rýchlo <strong>na</strong>hradené práve<br />

áèkom. Take ak nebudete kupova KT 266A, radšej poè−<br />

kajte <strong>na</strong> KT 333A (ak sa, samozrejme, neponáh¾ate a ri<strong>sk</strong>−<br />

nete to s ce<strong>na</strong>mi po vo¾bách). No a inú do<strong>sk</strong>u – tú, ktorú<br />

uvádzate (QDI 7E...) – zatia¾ nepoznám, ale ak by ste chce−<br />

li QDI 7A, ešte sa dá zoh<strong>na</strong>. Radšej by som však zvolil inú<br />

z<strong>na</strong>èku – ak sa budete chcie trošku pohra s taktovaním<br />

a ladením, QDI toho ve¾a neumoní. Skúste pozrie po−<br />

rov<strong>na</strong>te¾né Gigabite, Lucky Star, vyhnite sa len ECS (býva−<br />

lá PC 100) a pod. U som dávnejšie nepozeral cenníky, ale<br />

uvádzaná ce<strong>na</strong> je s DPH? Ak áno, radšej <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>u urèite<br />

trošku viac, šetrite inde. Naozaj. Ne<strong>sk</strong>ôr sa to aj lepšie pre−<br />

dáva. Pozrite cenníky <strong>na</strong> internete, <strong>na</strong>pr. <strong>www</strong>.agem.<strong>sk</strong> a<br />

<strong>www</strong>.imc.<strong>sk</strong>, kde by nemal by problém dosta nieèo aj<br />

ako koncový zákazník.<br />

Monitor: Relisys mám aj ja a som spokojný. TCO, MPR<br />

a pod. sú normy, èím novšia, tým prísnejšia (v oblasti ia−<br />

renia, zobrazovacej frekvencie, ergonómie, šetrenia elek−<br />

triny a pod.). Radšej by som zvolil drahšie riešenie – mám<br />

od<strong>sk</strong>úšané, e lacnejšie sú èasto dos ochudobnené – a<br />

neadekvátne cene. Drahší podporuje vyššiu zobrazovaciu<br />

frekvenciu, èo oceníte pri dlhšej práci s PC. Philips mám<br />

síce rád, ale nie ako z<strong>na</strong>èku monitora. Tie èísla z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú<br />

ve¾kos „zr<strong>na</strong>“ alebo, i<strong>na</strong>k povedané, ve¾kos otvorov v<br />

ma<strong>sk</strong>e (0,27/0,23 sú obdånikové a sú trochu horšie ako<br />

pri Relisys), 0,25 je u dobré.<br />

-ds-<br />

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Výber MB<br />

Ešte sa chcem vráti k MB. Na KT333A asi u nebudem<br />

èaka. Do úvahy teda ešte pod¾a mojich kritérií – ce<strong>na</strong><br />

(uvádzam bez DPH), sound... – pripadajú <strong>na</strong>sledujúce MB:<br />

1. Mercury KT266A FSX, VIA VT8365, AMD<br />

Athlon/Duron, FSB 266 MHz, 3× DDR RAM,5× PCI,<br />

AGP*4, sound AC'97, ATX = 2680 Sk (to asi – aspoò<br />

pod¾a ceny – nie je niè extra?!)<br />

2. ABIT KR7A RAID, AMD Duron/Athlon/Athlon XP,<br />

VIA KT266A, FSB 266 MHz, ATA 133, 6× PCI, 4× DDR<br />

DIMM, AGP*4, USB 2×, Socket A, no sound, ATX =<br />

5980 Sk (to je u <strong>na</strong> mòa pridrahé!!)<br />

3. Gigabyte 7VTXE+, AMD Athlon/Duron, VIA KT266A,<br />

FSB 266 MHz, ATA 133, 5× PCI, 3× DDR DIMM, AGP*4,<br />

AMR, 4× USB, sound AC'97,Socket A, ATX = 3726 Sk<br />

4. Gigabyte 7VTXH+, AMD Athlon/Duron, VIA<br />

KT266A, FSB 266 MHz, ATA 133, 5× PCI, 3× DDR DIMM,<br />

AGP*4, 4× USB, sound CT5880, LAN RTL8100L, Socket<br />

A, ATX = 4392 Sk<br />

5. ASUS A7V266−C AMD Duron/Athlon/Athlon XP,<br />

èipová súprava VIA KT266A, FSB 266 MHz, 5× PCI, 3×<br />

DDR DIMM, AGP*4/AGP Pro, sound CMI 8738 6 kan=E1l,<br />

ATA 133, 2× USB, (Socket A, ATX) = 3815 Sk<br />

Osobne by som asi volil medzi 3 a 5. Pomohli by ste mi,<br />

keby ste mohli trošku vypichnú nejaké + a – pre jednot−<br />

livé MB, prípadne ich zoradili pod¾a Vašich preferencií.<br />

Bc. Peter Hornik (hornik@pp−holding.<strong>sk</strong>)<br />

1. Mercury <strong>na</strong>ozaj nie je to <strong>na</strong>jlepšie, hoci nie pod¾a ceny.<br />

Má ve¾mi slabé monosti ladenia a stability, hoci si pamä−<br />

tám pomerne ve¾kú kampaò asi pred rokom. Potom<br />

to zrazu stíchlo a u sa len ticho predáva. No <strong>na</strong> vá−<br />

nejšiu prácu neodporúèam.<br />

2. Abit je moja slabos (hlavne pre chýbajúcu zvu−<br />

kovku), ale asi je pre Vás drahá. Napokon podobné<br />

vlastnosti (okrem zvukovky a RAID...) majú aj ïalšie<br />

do<strong>sk</strong>y, ktoré uvádzate.<br />

3. GA 7VTXE+ je OK do<strong>sk</strong>a, ak to však chcete do<br />

firmy alebo máte kamaráta so sieovou kartou, je<br />

lepšia 4. monos, ktorá sa líši v existencii portu LAN<br />

a kvalitnejšej zvukovky (SB 128).<br />

4. GA 7VTXH+ mám v práci a nie je s òou iadny<br />

problém. Ponúka aj nejaké ladenie, pomerne dobrú<br />

stabilitu a za dané peniaze je fajn. Vcelku je však<br />

podobná s 3. monosou – okrem LAN a SB (závisí<br />

od Vašich preferencií).<br />

5. Asus – ve¾ký konkurent k Abit – výkonovo, sta−<br />

bilitou a podporou. Výborná vo¾ba a <strong>na</strong>vyše má dobrú<br />

zvukovku. Asi by som zvolil túto z ponúkaných mo−<br />

ností, ale myslím si, e v cenníku IMC je chyba alebo je<br />

niekde zakopaný pes... Tá ce<strong>na</strong> je ve¾mi nízka.<br />

Take pod¾a mòa (po zoh¾adnení ceny): 1. piata<br />

vo¾ba, ne<strong>sk</strong>ôr s malou odchýlkou: 2. štvrtá vo¾ba, 3.<br />

druhá vo¾ba, 4. tretia vo¾ba a ïaleko za nimi 5. prvá<br />

vo¾ba.<br />

-ds-<br />

---------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

Výber MB<br />

V prvom rade ïakujem za zhodnotenie mojej zosta−<br />

vy, ktorá bola zverejnená v PCR è. 8/2002. Mám však<br />

142 PC REVUE 10/2002

S E R V I S<br />

aj tak ešte pár otázok: Zostavu som robil z<br />

ponuky Agemu, ale neviem, ktorú z tých<br />

MB si mám zvoli k tej zostave (ktorá Abit je<br />

<strong>na</strong>jvhodnejšia). Ïalej preèo nie grafiku od<br />

ManLi? Monitor mám. Vopred vïaka. mar−<br />

tin.blavo@post.<strong>sk</strong><br />

Abit sú všeobecne takmer všetky dobré,<br />

ale aj drahé, mono by ste preto mohli<br />

<strong>sk</strong>úsi <strong>na</strong>šu Gigabite. Ináè sa orientujte<br />

pod¾a ceny a pouitej èipovej súpravy +<br />

podporovaných funkcií. ManLi radšej nie –<br />

nemal som s òou dobré <strong>sk</strong>úsenosti. Patrí<br />

medzi <strong>na</strong>jlacnejších „montérov“ a èasto<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> pouité súèiastky VGA od<br />

nich sú výkonnostne slabšie (nie je to zas<br />

ve¾a, ale obèas a do 20 %).<br />

-ds-<br />

--------------------------------------------------------------------------------------<br />

Kúpa PC DVD prepisovaèky<br />

V rubrike Zaèí<strong>na</strong>me s PC ma zaujala pasá<br />

o mechanikách CD/DVD.<br />

Mám vybudovanú priemernú konfigu−<br />

ráciu PC (850 MHz Celeron, 60 GB di<strong>sk</strong>, CD<br />

prepisovaèka a ostatné bené periférie) a<br />

zapodievam sa astronomickou a benou<br />

digitálnou fotografiou. Dosia¾ pracujem s<br />

a<strong>na</strong>lógovým kamkordérom Canon a robím<br />

prepisy <strong>na</strong> CD−MPG. Kvalita niè extra.<br />

Teraz mám dilemu: Odchádza mi kla−<br />

sický VHS rekordér, <strong>na</strong> ktorý som prepiso−<br />

val pá<strong>sk</strong>y z kamkordéra, a preto silne uva−<br />

ujem o upgrade <strong>na</strong> PC DVD prepisovaèku,<br />

ktorou by som (mono) <strong>na</strong>hradil klasický VHS<br />

rekordér. Momentálne sa vy<strong>sk</strong>ytuje schopná<br />

PC DVD prepisovaèka v Metre (Ivánka) za 26<br />

000 Sk, èo je u (oproti nedávnym 40 000<br />

Sk) relatívne znesite¾ná ce<strong>na</strong>.<br />

Moja dilema tkvie v rozhodovaní sa:<br />

Keïe existuje DivX Player 2.0 Alpha, po−<br />

mocou ktorého bená CD mechanika fun−<br />

guje ako kvázi DVD – èo je optimálne rieše−<br />

nie?<br />

Uvaujem o komplexnosti riešenia spo−<br />

lupráce: nová digitál<strong>na</strong> videokamera a s jej<br />

pomocou digitalizácia doterajších a<strong>na</strong>ló−<br />

gových pások s následnou konverziou <strong>na</strong><br />

PC CD do formátu MPG. Druhý smer úvah<br />

– miesto digitálnej videokamery ís <strong>na</strong> DVD<br />

prepisovaèku. Nákup oboch zariadení<br />

súèasne je prive¾a. Aký je Váš názor? Ïaku−<br />

jem. Ing. F. K. Závod<strong>sk</strong>ý<br />

Pod¾a mòa ve¾a závisí od toho, èo potom<br />

chcete s dátami robi. Èi posunú ïalším<br />

pouívate¾om, èi pre vlastnú potrebu... Ak<br />

ïalším pouívate¾om, treba myslie <strong>na</strong> to,<br />

e mnohí DVD nemajú, dokonca mnohí<br />

nemajú ani dostatoène silný stroj <strong>na</strong> èíta−<br />

nie DivX. Ak je to pre Vás, je to bezpred−<br />

metné. To ma <strong>na</strong>padá ako prvé.<br />

Ïalej je dôleité, ko¾ko máte práce –<br />

toti konverzia do DivX je èasovo z<strong>na</strong>ène<br />

nároèná (bene 1 DVD <strong>na</strong> 1 CD pri Vašej<br />

konfigurácii odhadujem pribline <strong>na</strong> 10 ho−<br />

dín) – take aj doterajšia práca (zvláš ak jej<br />

je ve¾a) by v podobe prerobenia formátu <strong>na</strong><br />

CD pre DivX z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la ïalšiu prácu <strong>na</strong>vyše.<br />

Osobne sa mi lepším riešením zdá pria−<br />

me <strong>na</strong>pálenie <strong>na</strong> DVD – je to toti rých−<br />

lejšie a kvalitnejšie (nepoznám ten kam−<br />

kordér), no drahšie riešenie (ce<strong>na</strong> ešte<br />

klesne, nerátam však tú novú kameru), a<br />

ak je to urèené pre ïalších pouívate¾ov,<br />

mnohí danú prácu nemusia (dokonca ani<br />

<strong>na</strong> niektorých DVD) preèíta. Zase do bu−<br />

dúcnosti by ste v prípade zakúpenia novej<br />

DVD prepisovaèky mohli ne<strong>sk</strong>ôr zakúpi<br />

novú kameru a <strong>na</strong>opak. Oboje cenovo kles−<br />

ne a oboje ešte nemá takú istú budúcnos<br />

v súèasnej podobe.<br />

-ds-<br />

--------------------------------------------------------------------------------------<br />

Kúpa TV tunera<br />

Prosím, poraïte mi, aký TV tuner zo súèas−<br />

ne predávaných mám kúpi, aby som<br />

mohol <strong>na</strong>hráva video z TV a kamery Hi8<br />

vo formáte AVI, MPEG−1 a v rozlíšení aspoò<br />

640 × 480 (optimálne 720 × 576). Potre−<br />

bujem zábery z videokamery ïalej spraco−<br />

va a archivova.<br />

Ïalšie poiadavky: zobrazovanie v nor−<br />

me PAL, stereozvuk, teletext, DO, prípadne<br />

aj FM tuner. vitik@post.<strong>sk</strong><br />

Pod¾a mojich <strong>sk</strong>úseností s pouívaním<br />

Aver TV Studia má táto karta všetko po−<br />

adované – normu PAL (vyrába sa s rôzny−<br />

mi, ale <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o sa zväèša dováa, po−<br />

chopite¾ne, len táto), stereozvuk (aj Dual<br />

A/B/Mono), teletex (nechce však stoper−<br />

centne fungova pod W XP), DO aj FM<br />

tuner (bez FM je asi o 1000 Sk lacnejšia).<br />

Nahráva z TV aj videa, no ne<strong>sk</strong>úšal som<br />

rozlíšenie. Samozrejme, podporuje AVI aj<br />

Mpeg. Obraz však beí pod¾a <strong>na</strong>stavenia a<br />

dá sa zväèšova (myslím, e max. do 720 ×<br />

576) bez vplyvu <strong>na</strong> kvalitu (urèite je to viac<br />

ako 352 × 288) – no ne<strong>sk</strong>úšal som to. To<br />

rozlíšenie <strong>sk</strong>úste pozrie <strong>na</strong> <strong>www</strong>.aver−<br />

media.com. Majú zastúpenie aj <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u a karta stojí asi 6000 Sk. Pod¾a<br />

mojich informácií je to asi jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jle−<br />

pších kariet <strong>na</strong> súèasnom trhu.<br />

PS: To, e predávajúci nevedia poradi,<br />

je len preto, e TV karty sa bene nekupu−<br />

jú, a kto s tým nemá <strong>sk</strong>úsenosti, nemôe<br />

radi. ia¾, obchodníci sú èasto len prekla−<br />

daèmi škatú¾.<br />

-ds-<br />

--------------------------------------------------------------------------------------<br />

Odpovedali: Daniel Sládek, Martin<br />

Harvánek<br />

10/2002 PC REVUE 143

M E D I A K L U B<br />

NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA POZN.<br />

2002 FIFA WORLD CUP CD62002−172 1 699 Sk<br />

AGENT HLÍNA CD52002−168 999 Sk<br />

ANATOMIE... LIDSKÉ TÌLO CD122000−84 499 Sk<br />

ANGLICKÁ GRAMATIKA & KONVERZACE CD22001−95 999 Sk<br />

ANGLICKO – SLOVENSKÝ, SLOVENSKO – CD82000−66 699 Sk<br />

ANGLICKÝ MUL. SLOVNÍK<br />

ANGLICKY EFEKTIVNÌ CD102000−76 999 Sk<br />

NEMÈINA EFEKTIVNÌ CD102000−76B 999 Sk<br />

ANGLIÈTINA – SLOVÍÈKA EFEKTIVNÌ – ANGLIÈTINA CD32001−104A<br />

999 Sk<br />

ANGLIÈTINA – SLOVÍÈKA EFEKTIVNÌ – NEMÈINA CD32001−104B 999 Sk<br />

ARTOPEDIA CD22001−96 799 Sk<br />

ATLANTIS – GAME4U CD112001−147 399 Sk<br />

AUTOŠKOLA CD72002−174 499 Sk<br />

BIOLOGIE ÈLOVÌKA CD72000−61 710 Sk<br />

BOTANIKA A ZOOLOGIE CD82000−65 870 Sk<br />

CAESAR 3 – GAME 4U CD12002−154 299 Sk<br />

CELÁ RODINA MILIONÁØEM – DÌJEPIS CD42002−161 799 Sk<br />

CELÁ RODINA MILIONÁØEM – VŠEOBECNÝ PØEHLED CD42002−162<br />

799 Sk<br />

COLLINS COBUILD STUDENT´S DICTIONARY CD52001−126 1 199 Sk<br />

COMMANDOS 2 CD102001−144 1 599 Sk<br />

COMANCHE GOLD – GAME 4U CD32002−159 299 Sk<br />

ÈESKÉ KLIPARTY 1 CD22001−92A 592 Sk<br />

ÈESKÉ KLIPARTY 2 CD22001−92B 592 Sk<br />

ÈESKÉ KLIPARTY 1 + ÈESKÉ KLIPARTY 2 – AKCIA CD22001−92C 1 060 Sk<br />

ÈESKÝ VÝBÌR 4 CD22001−97 399 Sk<br />

ÈTYØLÍSTEK CD ROMEK TAJEMSTVÍ PYRAMIDY<br />

CD112001−153299 Sk<br />

DOMÁCI UÈITE¼ ANGLIÈTINY – 1. DIEL CD52001−115A−1 999 Sk<br />

DOMÁCI UÈITE¼ ANGLIÈTINY – 2. DIEL CD52001−115A−2 999 Sk<br />

DOMÁCI UÈITE¼ NEMÈINY CD52001−115B 999 Sk<br />

EINSTEIN JUNIOR CD112001−152 799 Sk<br />

EMPIRE EARTH CD12002−156 1 499 Sk<br />

EUROPLUS + SPRACHKURS DEUTSCH: CD112001−151 6 799 Sk<br />

PROFESSIONAL PACK<br />

EUROTRAN 2000 – PREKLADAÈ CD699−19 1 169 Sk<br />

ANG. INTERNETOVÝCH STRÁNOK<br />

FIFA 2001 CD112001−146 999 Sk<br />

FILMOVÉ DOBRODRUSTVO CD72000−62B 699 Sk<br />

FRANCOUZSKY, ŠPANÌLSKY, ITALSKY EFEKTÍVNE:<br />

FRANCÚZŠTINA CD10200−78A 698 Sk<br />

ŠPANIELÈINA CD102000−78B<br />

698 Sk<br />

TALIANÈINA CD102000−78C 698 Sk<br />

FYZIKA – ZEBRA PRO ŠKOLY<br />

CD22001−93999 Sk<br />

GORDI V ØÍŠI HER CD72000−62A 699 Sk<br />

GRAFIKA – SKRZ – NASKRZ 2 CD12001−89 399 Sk<br />

HALF LIFE CD112001−148 599 Sk<br />

HALF LIFE GENERATION 3 CD42002−165 1 299 Sk<br />

HARRY POTTER CD122001−151 1 599 Sk<br />

HEROES OF M&M 3 KOMPLET – GAME 4U CD62001−129 399 Sk<br />

HRÁÈUV RÁJ – AKÈNÍ HRY 2 CD42000−53B 399 Sk<br />

HRÁÈUV RÁJ: KARETNÍ A HAZARDNÍ HRY CD72001−135 399 Sk<br />

HRÁÈUV RÁJ: SPORTOVNÍ HRY CD72001−136 399 Sk<br />

HRY A VŠE O MP3 CD1299−36 379 Sk<br />

HUDBA MP3: MP3 AUDIO CD BUDÚCNOSTI CD1299−37 379 Sk<br />

CHANGES BEAUTY STUDIO<br />

CD122001−153699 Sk<br />

CHEMIE II. – ZEBRA PRO ŠKOLY CD22001−94 745 Sk<br />

JAZZ AND FAUST CD92002−178 999 Sk<br />

KAMARÁD POÈÍTAÈ CD62001−128 735 Sk<br />

KANADSKÉ ERTÍKY CD72001−133 399 Sk<br />

KILOMETROVNÍK EURÓPY CD42001−106 1 399 Sk<br />

KNIGHTS & MERCHANTS CD42001−112 299 Sk<br />

KRIIACI CD62002−171 599 Sk<br />

KÚZELNÉ HRAÈKY CD72000−62C 699 Sk<br />

LANGMASTER ENGLISH IN ACTION CD52001−122 3 499 Sk *1<br />

899 Sk *2<br />

2CD ROYAL FAMILY<br />

1 999 Sk<br />

LANGMASTER MEAN CITY CD52001−118 1 799 Sk<br />

NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA POZN.<br />

LANGMASTER MILLENIUM LINE CD52001−125 5 799 Sk *1<br />

2 799 Sk *2<br />

V SPOJENÍ SO SLOVNÍKOM<br />

3 499 Sk<br />

OSOBITNE SLOVNÍK COBUILD<br />

1 199 Sk<br />

LANGMASTER THE HEINEMANN TOEFL CD52001−1233499 Sk *1<br />

2 299 Sk *2<br />

LANGUAGE TEACHER 10.0 (VÝUÈBA 2 JAZYKOV) CD42002−164 1 722 Sk<br />

LEGO CREATOR: HARRY POTTER CD62002−170 1 699 Sk<br />

LEXICON 2002 – ANGLICKÝ VE¼KÝ SLOVNÍK<br />

CD12002−232 499 Sk<br />

LEXICON 2002 – NEMECKÝ VE¼KÝ SLOVNÍK CD12002−23D 2 499 Sk<br />

LINGUA LAND: JAZYKOVÉ HRY CD42000−56 1 399 Sk<br />

LOGICKÉ HRY CD72000−62E 699 Sk<br />

LOGICKÉ HRY PRO CHYTRÉ HLAVIÈKY CD32002−160 399 Sk<br />

MEDAL OF HONOR: ALLIED ASSAULT CD22002−157 1 599 Sk<br />

MEMORARY ANGLIÈTINA CD52001−120A 1 199 Sk<br />

MEMORARY NEMÈINA CD52001−120B 1 199 Sk<br />

MODRÝ BLESK: ZLATÝ VÝBÌR CD82000−68 399 Sk<br />

MONSTERS INC.<br />

CD42002−1631 299 Sk<br />

MP3 NA PLNÝ PLYN CD32001−103 399 Sk<br />

MS EXCEL 2000 CD42001−108 1 049 Sk<br />

MS WORD 2000− MULTIMEDIÁLNA PRÍRUÈKA CD62001−127 1 049 Sk<br />

NAJLEPŠÍ SHAREWARE ROKU 2000 CD12001−88 399 Sk<br />

NEMECKÁ GRAMATIKA – CVIÈEBNICE CD42000−51 999 Sk<br />

NHL 2001 CD102001−143B 599 Sk<br />

NHL 2002<br />

ODYSSEY + BLACK MOON CHRONICLES – GAME 4U CD72002−177<br />

CD102001−1431 599 Sk<br />

399 Sk<br />

OPERATION FLASHPOINT CD72001−131 999 Sk<br />

OSOBNOSTI SLOVENSKÝCH DEJÍN CD1099−30 499 Sk<br />

PC ELEKTRO 2 CD42000−59 399 Sk<br />

PC NA MAXIMUM CD72001−134 399 Sk<br />

PC TRANSLATOR 2002 – ANGLIÈTINA, NEMÈINA<br />

CD42002−1634 674 Sk<br />

PEXESA PRO CELOU RODINU CD52002−169 699 Sk<br />

PHARAOH CD92001−140 599 Sk<br />

PLNÁ POLNÍ PRO KANCELÁØ CD12000−82 399 Sk<br />

POHÁDKA O MRÁZIKOVI, IVANOVI A NASTÌNCE CD22001−98 699 Sk<br />

POLDA III.<br />

CD42001−113699 Sk<br />

POLDA 2 – GAME 4U CD42001−113B 299 Sk<br />

PRVNÍ SVÌTOVÁ VÁLKA CD22001−99 1 199 Sk<br />

RETURN TO CASTLE WOLFENSTEIN CD12002−155 1 599 Sk<br />

SETTLERS 2 – GAME 4U CD22002−158 299 Sk<br />

SEXUÁLNÍ VÝCHOVA CD102000−75 1 176 Sk<br />

SLAVNÍ GENERÁLOVÉ 20. STOLETÍ CD42001−111 1 399 Sk<br />

SLOVNÍKY FRANCÚZŠTINA CD42001−105A 999 Sk<br />

ŠPANIELÈINA CD42001−105B 999 Sk<br />

TALIANÈINA CD42001−105C 999 Sk<br />

SOLDIER OF FORTUNE 2 CD72002−175 1 599 Sk<br />

STRATENÝ OSTROV CD102000−77 699 Sk<br />

THE LONGEST JOURNEY CD92001−139 1 099 Sk<br />

THE SIMS: ON HOLIDAY CD52002−167 899 Sk<br />

TIME MACHINE+DEVIL INSIDE – GAME 4U SPECIAL CD92002−179<br />

399 Sk<br />

TIMOTY CD122001−152 599 Sk<br />

TOCA TOURNING CARS – GAME 4U CD92002−180 299 Sk<br />

TOMB RAIDER – GAME 4U CD102001−145 299 Sk<br />

TOMÍKOVO PODMOØSKÉ DOBRODRUSTVÍ CD1099−33 699 Sk<br />

TS DETSKÝ KÚTIK II<br />

CD62002−173699 Sk<br />

TS ROZPRÁVKOVÁ MATEMATIKA CD112001−150 649 Sk<br />

VALIBUK + CD ROMIK CD12001−87 499 Sk<br />

VINIÈ HROZNORODÝ CD102001−142 400 Sk<br />

WARCRAFT 3: REIGN OF CHAOS CD72002−176 1 599 Sk<br />

ZÁBAVNÉ POÈTY CD72000−62D 699 Sk<br />

ZAK´S WORDGAMES CD52001−117 1 199 Sk<br />

ZEMÌPIS – SVÌT CD72000−60 870 Sk<br />

Legenda: Uvedené CD−ROM a kniné tituly si môete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloeného objednávkového lístka alebo v <strong>na</strong>šom internetovom obchode <strong>www</strong>.itstore.<strong>sk</strong>,<br />

kde nájdete aj anotácie <strong>na</strong> ponúkané tituly z predchádzajúcich èísel. *1 – kompletné balenie; *2 – jednotlivé tituly, úrovne; výhodná ce<strong>na</strong>; <strong>na</strong>jpredávanejšie tituly<br />

144 PC REVUE 10/2002

S E R V I S<br />

CD TITULY<br />

MAFIA<br />

Dobrodruný príbeh<br />

akého ivota z prostredia<br />

podsvetia ve¾komesta.<br />

Mafia prináša svet podsve−<br />

tia 30−tych rokov 20. storo−<br />

èia prostredníctvom 3D<br />

akènej hry z poh¾adu tretej<br />

osoby. Vyšvihnite sa z pros−<br />

tého, ale dobre obleèeného pešiaka <strong>na</strong> obáva−<br />

ného bossa. Prevezmite rolu zabijaka, „gorily“,<br />

mafián<strong>sk</strong>eho šoféra atï. vo vašej ceste za reš−<br />

pektom, peniazmi a silou v „rodine“<br />

Salieriovcov.<br />

Objednávkový kód: CD102002−181<br />

Ce<strong>na</strong>: 1399 Sk<br />

MEDIEVAL: TOTAL WAR<br />

Vládni svojmu krá¾ovstvu<br />

v èase krutých stredove−<br />

kých bitiek. Strategická<br />

hra od tvorcov Shogun:<br />

Total War. Tentoraz sa<br />

prenesieme do stredove−<br />

ku, budú sa oblieha<br />

hrady, pevnosti a rôzne<br />

mestá. Ide o realtime<br />

stratégiu, kde sa v jednom boji stretne celá<br />

armáda, èasto aj desatisíc jednotiek.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1699 Sk<br />

CD102002−182<br />

THE SHADOW ZORRO –<br />

ZORROV TIEÒ<br />

Real−time 3D akèná hra.<br />

Zorro sa v tejto hre musí<br />

vyhýba nepriate¾om<br />

a neutralizova ich za<br />

pouitia svojich zbraní<br />

(kord, pištole, granáty),<br />

ako aj schopnosti nepo−<br />

zorovaného priblíenia<br />

a pod. Jedineèný bojový<br />

systém v sebe <strong>sk</strong>rýva 120 kombinácií, 700 ani−<br />

mácií vytvorených technikou motion−capture.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 599 Sk<br />

CD102002−183<br />

NOVINKY NOVINKY NOVINKY NOVINKY NOVINKY<br />

SPIDERMAN: THE MOVIE<br />

3D akèná hra <strong>na</strong> motívy<br />

rovnomenného filmu.<br />

Hráè sa ocitne v úlohe<br />

samotného superhrdinu<br />

s ve¾kou silou, ale i zod−<br />

povednosou, ktorý<br />

zasvätil ivot likvidácii<br />

zloèinu a znièeniu hlavy<br />

podsvetia Gree<strong>na</strong><br />

Gobli<strong>na</strong> a jeho légie zla. Nový boj vo vzduchu,<br />

ovládanie poèas letu a monos vo¾ného pohy−<br />

bu sú predpokladom úspešnosti pokraèovania<br />

tejto série.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1699 Sk<br />

CD92002−177<br />

KNIHY<br />

ADOBE PREMIERE 6.0 –<br />

Oficiální výukový kurz + CD<br />

Vydavate¾: SoftPress<br />

Autor: Adobe Press<br />

Poèet strán: 464<br />

Kniha vám umoní ¾ahko<br />

a rýchlo zvládnu všetky<br />

monosti Adobe Premiere<br />

6.0. Má dvanás lekcií, obsahuje mnostvo<br />

tipov. Nauèíte sa mnostvo techník, ktoré vám<br />

umonia vytvára rôzne variácie tohto progra−<br />

mu. Publikáciu môete študova od zaèiatku a<br />

do konca alebo si vybera len tie lekcie, ktoré<br />

vás zaujímajú.<br />

Objednávkový kód: 469K102002AN<br />

Ce<strong>na</strong>: 817 Sk<br />

KURZ ANIMACE V 3DS MAX 4<br />

+ CD<br />

Vydavate¾: SoftPress<br />

Autor: John P. Chismar<br />

Poèet strán: 656<br />

Kniha je urèená pre kadého,<br />

kto pracuje s médiami, ani−<br />

máciami pre video èi vysiela−<br />

nie, odhalí vám tajomstvá tvorby nepreko<strong>na</strong>−<br />

te¾ných umeleckých animovaných log a štúdií,<br />

ktoré vidíte v televízii, <strong>na</strong> internete a v iných<br />

formách multimédií. Na priloenom CD nájdete<br />

vo¾ne šírite¾né mapy prvkov, súbory .avi reál−<br />

nych prípadových štúdií a ïalšie.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 982 Sk<br />

470K102002AN<br />

WEB.DESING<br />

Vydavate¾: SoftPress<br />

Autor: Jakob Nielsen<br />

Poèet strán: 384<br />

Kniha je venovaná webové−<br />

mu dizajnu, <strong>na</strong>písal ju sve−<br />

tovo uznávaný odborník a<br />

zameriava sa <strong>na</strong> vyuitie<br />

obsahu webových stránok. Kapitoly knihy vás<br />

prevedú od návrhu stránok cez preh¾adné<br />

usporiadanie obsahu a po detaily zamerané<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>vigáciu pre hendikepovaných návštevní−<br />

kov. Autor predkladá návod, ako komunikova<br />

s návštevníkmi, udra ich <strong>na</strong> stránkach.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1134 Sk<br />

471K102002AN<br />

MICROSOFT OFFICE XP KROK<br />

ZA KROKOM + CD<br />

Vydavate¾: iDNES<br />

Autor: Kristen Crupi, Curtis Frye<br />

Poèet strán: 500<br />

Na konkrétnych príkladoch<br />

sa s knihou <strong>na</strong>uèíte, aká jed−<br />

noduchá môe by príprava<br />

profesionálne vyzerajúceho dokumentu vo<br />

Worde alebo sledovanie a modelovanie vybra−<br />

ných ukazovate¾ov v Exceli. Ve¾ká èas je veno−<br />

vaná Outlooku, <strong>na</strong>uèíte sa základom práce<br />

v aplikácii Access, FrontPage a PowerPoint<br />

<strong>na</strong> prípravu prezentácií.<br />

Objednávkový kód: 472K102002AN<br />

Ce<strong>na</strong>: 825 Sk<br />

MACROMEDIA FLASH PRO<br />

VERZE 4, 5, MX JEDNODUŠE<br />

Vydavate¾: Computer Press<br />

Autor: Zdenìk Schneider<br />

Poèet strán: 104<br />

MACROMEDIA FLASH MX –<br />

Podrobná pøíruèka<br />

Vydávate¾: Computer Press<br />

Autor: Jiøí Fotr<br />

Poèet strán: 355<br />

JAK NA POÈÍTAÈ – DIGITÁLNÍ<br />

FOTOGRAFIE<br />

Vydavate¾: Computer Press<br />

Autor: Vlastimil Zdrail<br />

Poèet strán: 66<br />

PØETAKTOVÁNÍ – Jak zvýšit<br />

výkon poèítaèe<br />

Vydavate¾: Computer Press<br />

Autor: Petr Broa<br />

Poèet strán: 174<br />

Sprievodca, ktorý <strong>na</strong>uèí zaèia−<br />

toèníka zruènostiam potreb−<br />

ným <strong>na</strong> prácu s Flashom. Èita−<br />

telia vïaka prístupnej forme, názornému<br />

vysvet¾ovaniu <strong>na</strong> príkladoch rýchlo zvládnu<br />

základy kreslenia a animácie, prácu s textom a<br />

zvukom i interaktivitu. Knihu môu poui tak<br />

pouívatelia <strong>na</strong>jnovšej verzie programu Flash,<br />

ako i majitelia verzií 4 a 5.<br />

Objednávkový kód: 473K102002C<br />

Ce<strong>na</strong>: 200 Sk<br />

Kniha je urèená pre nároè−<br />

ných pouívate¾ov, progra−<br />

mátorov a webových grafi−<br />

kov. Podrobne opisuje ActionScript, zloitejšie<br />

animácie, doplòovanie zvukov, vkladanie videa,<br />

publikovanie <strong>na</strong> webe a ïalšie atraktívne témy.<br />

Priloené CD obsahuje <strong>sk</strong>úšobnú verziu progra−<br />

mu Flash MX a všetky príklady z knihy.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 499 Sk<br />

474K102002C<br />

Chcete si prehliadnu, èo ste<br />

odfotili, alebo si fotografiu<br />

upravi <strong>na</strong> poèítaèi pod¾a vlast−<br />

ných predstáv?<br />

Najjednoduchšou cestou je zaobstara si digi−<br />

tálny fotoaparát. Aký? To vám poradí táto<br />

príruèka, opisujúca zákl. funkcie digitálneho<br />

fotoaparátu a prácu s ním, oboznámite sa so<br />

zákl. pojmami a parametrami.<br />

Objednávkový kód: 475K102002C<br />

Ce<strong>na</strong>: 128 Sk<br />

Táto publikácia vám pomôe<br />

zlepši poèítaè v niektorých<br />

prípadoch a o 50 %. Budete si tak môc<br />

zahra moderné hry a pracova s nároènými<br />

programami bez toho, aby ste utratili jedinú<br />

korunu. Ako je to moné? Kadá z hlavných<br />

súèastí poèítaèa má rezervy vo výkone. A tie sa<br />

dajú vyui pomocou špeciálneho postupu,<br />

ktorý sa <strong>na</strong>zýva pretaktovanie.<br />

Objednávkový kód: 476K102002C<br />

Ce<strong>na</strong>: 272 Sk<br />

VELKÝ PRÙVODCE PROTOKOLY<br />

TCP/IP A SYSTÉM DNS<br />

Vydavate¾: Computer Press<br />

Autor: Libor Dostálek, Ale<strong>na</strong> Kabelová<br />

Poèet strán: 533<br />

Tretie vydanie publikácie<br />

o sieových protokoloch a<br />

spôsoboch konfigurácie<br />

súèasných sietí i vnútorných podnikových sietí<br />

je prepracovaná a doplnená <strong>na</strong> základe pripo−<br />

mienok èitate¾ov. Je aktualizovaná o aplikaèné<br />

protokoly, DNSsec, základnú abecedu práce so<br />

smerovaèom CISCO, IPv6 vo Windows .NET a<br />

bezdrôtovú technológiu.<br />

Objednávkový kód: 477K102002C<br />

Ce<strong>na</strong>: 719 Sk<br />

C# ZAÈÍNAME PROGRAMOVAT<br />

Vydavate¾: Grada<br />

Autor: Frank Eller<br />

Poèet strán: 239<br />

Kniha sa venuje novému<br />

objektovo orientovanému<br />

programovaciemu jazyku C#,<br />

ktorý je základným stavebným kameòom plat−<br />

formy .NET. Po jej preèítaní budú ovláda jazyk<br />

C# zaèí<strong>na</strong>júci programátori i tí, ktorí <strong>na</strong>ò<br />

prechádzajú z iných programovacích jazykov.<br />

Kniha objasòuje problematiku <strong>na</strong> základe<br />

ve¾kého mnostva príkladov.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 369 Sk<br />

478K102002G<br />

MYSLÍME V JAZYKU DELPHI 6<br />

– 1. díl<br />

Vydavate¾: Grada<br />

Autor: Marco Cantu<br />

Poèet strán: 496<br />

Kniha je prekladom prvej<br />

èasti jednej z <strong>na</strong>jlepších<br />

uèebníc jazyka Delphi, jej<br />

predchádzajúce vydanie zí<strong>sk</strong>alo rad ocenení.<br />

Nemala by chýba v kninici iadneho progra−<br />

mátora, ktorý potrebuje zvládnu toto vývojové<br />

prostredie a jednoduché i pokroèilé techniky,<br />

ktoré sú nevyhnutné <strong>na</strong> programovanie vo<br />

Windows.<br />

Objednávkový kód: 479K102002G<br />

Ce<strong>na</strong>: 799 Sk<br />

MYSLÍME V JAZYKU DELPHI 6<br />

– 2. díl<br />

Vydavate¾: Grada<br />

Autor: Marco Cantu<br />

Poèet strán: 511<br />

Preklad druhej èasti<br />

Mastering Delphi 6 Marca<br />

Cantu, popredného špecialis−<br />

tu <strong>na</strong> produkt Delphi. V tejto èasti sa autor<br />

sústreïuje <strong>na</strong> nároènejšie oblasti: výklad spolu−<br />

práce s externými databázami, návrh aplikácií<br />

typu klient – server, monos vytvára interne−<br />

tové aplikácie a webové sluby.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 955 Sk<br />

480K102002G<br />

10/2002 PC REVUE 145

S E R V I S<br />

MEMENTO<br />

DVD okienko<br />

Hodnotenie:<br />

FILM:<br />

<br />

DVD:<br />

<br />

FILM: Tridsaroèný Leo<strong>na</strong>rd (Guy Pearce) sa<br />

s<strong>na</strong>í vypátra vraha svojej eny. Situáciu mu<br />

však <strong>sk</strong>omplikuje <strong>sk</strong>utoènos, e si síce spo−<br />

mí<strong>na</strong> <strong>na</strong> svoj ivot pred vradou, ale nepa−<br />

mätá si, èo sa stalo pred nieko¾kými minúta−<br />

mi. Leo<strong>na</strong>rd o svojom hendikepe vie, preto<br />

so sebou všade nosí fotoaparát a zapisuje si<br />

všetky myšlienky a kroky, ktoré v pátraní<br />

urobil. Na to mu slúi i jeho vlastné telo, <strong>na</strong><br />

ktorom má vytetované <strong>na</strong>jdôleitejšie po−<br />

strehy vyšetrovania. Postupom deja sa stáva<br />

èoraz nejasnejším, kto je priate¾ a kto<br />

nepriate¾, kto je obe a kto vrah. Isté je len<br />

to, e vieme èím ïalej tým menej. Bielym<br />

miestam v Leo<strong>na</strong>rdovej pamäti zodpovedá i<br />

štýl snímania filmu. Èiernobiely obraz sa<br />

strieda s farebným, flashbacky a znova sa<br />

vracajúce scény tvoria kaleido<strong>sk</strong>op, ktorý<br />

rov<strong>na</strong>ký pocit zmätku a nejasnosti, aký má<br />

Leo<strong>na</strong>rd, vsugeruje divákovi.<br />

VYBAVENIE DVD: Nie je ve¾a filmov, ktoré<br />

by si zaslúili špièkové DVD, ale Memento<br />

si ho doslova iadalo. Bohuia¾, región 1 je<br />

nieèo iné ako región 2. V máji 2002 vyšla<br />

špeciál<strong>na</strong> anglická limitovaná edícia Me−<br />

menta, ktorá obsahuje okrem mnostva<br />

bonusov (polhodinový film o filme, po−<br />

viedka Jo<strong>na</strong>tha<strong>na</strong> Nola<strong>na</strong>, fotogaléria,<br />

nieko¾ko verzií plagátu, scan reisérovho<br />

scenára) aj jednu zásadnú monos, pre<br />

ktorú sa ju urèite oplatí zoh<strong>na</strong> – a to pre−<br />

hratie filmu v chronologickom poradí. Ani<br />

výborný audiokomentár reiséra Christo−<br />

phera Nola<strong>na</strong> a chronologická verzia filmu<br />

však neprinesú odpovede <strong>na</strong> zásadné<br />

otázky a <strong>sk</strong>ôr odha¾ujú nové motívy a<br />

zauzlenia, pre ktoré sa aj <strong>sk</strong>úsený fanúšik<br />

dostáva prakticky <strong>na</strong> zaèiatok. U nás sa<br />

však musíme uspokoji s klasickou edíciou<br />

DVD, ktorej ve¾kým plusom je nielen èe<strong>sk</strong>ý<br />

obal, ale aj kompletná èe<strong>sk</strong>á mutácia in−<br />

teraktívneho menu. Obrazový mastering<br />

1:2,35 (16:9) dopåòa èistý a presný origi−<br />

nálny zvukový mix v Dolby Digital 5.1 a aj<br />

tradiène kvalitný èe<strong>sk</strong>ý dabing v DS 2.0.<br />

Di<strong>sk</strong> ponúka 7 titulkových verzií vrátane<br />

èe<strong>sk</strong>ého variantu.<br />

BONUSY DVD: Tak tu je rozdiel medzi re−<br />

giónmi priam priepastný. Okrem zvyèaj−<br />

ných trailerov a fotogalérií sa <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

<strong>na</strong>chádza u len jeden dokument – rozho−<br />

vor s reisérom Christopherom Nolanom<br />

(25 minút). Dozviete sa nieèo o <strong>na</strong>táèaní a<br />

takisto aj o Nolanovej krátkometránej<br />

prvotine Following. Na èe<strong>sk</strong>é titulky však<br />

zabudnite. Miesto dokumentov o produk−<br />

cii a filmových tvorcoch, avizovaných <strong>na</strong><br />

obale, sa doèkáte len krátkych miniprofi−<br />

lov a struèného obsahu filmu.<br />

VERDIKT: Je smutné, e taký premyslený a<br />

originálny triler ne<strong>sk</strong>onèil <strong>na</strong> hodnot−<br />

nejšom DVD. Kvalita filmu mi však pri hod−<br />

notení zatvára obe oèi a absencia zaujíma−<br />

vých bonusov mi zrazu nepripadá taká<br />

negatív<strong>na</strong>. Memento jednoducho musíte<br />

vidie.<br />

PRÍSAHA<br />

Hodnotenie:<br />

FILM:<br />

<br />

DVD:<br />

<br />

FILM: Jedným zo základných pravidiel<br />

amerického krimitrilera je, e starší policajt<br />

odchádzajúci do dôchodku sa práve v po−<br />

sledný deò v práci (prípadne a <strong>na</strong> rozlúè−<br />

kovom veèierku) <strong>na</strong>koniec rozhodne vy−<br />

rieši posledný prípad. Nie je to i<strong>na</strong>k ani v<br />

remaku švajèiar<strong>sk</strong>ej detektívky Stalo sa to<br />

za bieleho dòa (1958), <strong>na</strong>zvanom Prísaha.<br />

Detektív Jerry Black (Jack Nicholson)<br />

odchádza do dôchodku a kolegovia mu<br />

pripravia pekný veèierok <strong>na</strong> rozlúèku. Zá−<br />

bava sa však ani nestaèí rozbehnú, keï<br />

sa Jerryho <strong>na</strong>driadený vytratí z oslavy ku<br />

krvavému prípadu – k deviantnej vrade<br />

deväroèného dievèatka. Jerry nedokáe<br />

ïalej oslavova, a tak ide za ním. Zúfalá<br />

matka dievèatka ho pri smutnej návšteve<br />

prinúti prisaha, e vrah neunikne spra−<br />

vodlivosti. A Jerry sa rozhodne prísahu spl−<br />

ni, aj keby musel obetova úplne všetko.<br />

VYBAVENIE DVD: Zmyslom DVD je ponú−<br />

ka filmovým divákom záitok porov<strong>na</strong>−<br />

te¾ný s návštevou ki<strong>na</strong>. I<strong>na</strong>k povedané, ide<br />

o prienik ki<strong>na</strong> do domácností. Stále sa však<br />

vy<strong>sk</strong>ytujú spoloènosti, ktoré nevidia roz−<br />

diel medzi VHS a DVD. Ich obeami sa tak<br />

stávajú nepodarené DVD edície zaujíma−<br />

vých filmov. Sem patrí aj Prísaha. Jej jedi−<br />

ným pozitívom je èe<strong>sk</strong>á titulková verzia,<br />

obohatená èe<strong>sk</strong>ým dabingom. Obraz bol z<br />

nepochopite¾ných dôvodov z formátu<br />

2,35: 1 transferovaný <strong>na</strong> televízny formát<br />

4:3. Pôvodný zvuk DD 5.1 dostal takisto<br />

zabra a <strong>na</strong> DVD je len v dvojkanálovej ver−<br />

zii Dolby Digital.<br />

BONUSY DVD: Podobne ako obraz a zvuk<br />

ve¾mi slabé. Na di<strong>sk</strong>u sú textové informá−<br />

cie o <strong>na</strong>táèaní, galéria fotografií, biografie<br />

hercov a reiséra, trailery a odkazy <strong>na</strong> in−<br />

ternetové stránky.<br />

VERDIKT: Príbeh <strong>na</strong>toèený pod¾a literárnej<br />

predlohy Friedricha Durrenmatta (slávne−<br />

ho švajèiar<strong>sk</strong>eho dramatika a spoluautora<br />

klasiky Stalo sa to za bieleho dòa) nie je<br />

typická detektívka, ale <strong>sk</strong>ôr sonda gradu−<br />

júceho šialenstva posadnutého èloveka.<br />

Samotný kriminálny atribút spåòa úlohu<br />

dejotvornej línie, ale tam sa jeho dôlei−<br />

tos konèí. Všetko ostatné je úplne upria−<br />

mené <strong>na</strong> psychologický rozbor hlavného<br />

hrdinu, zmietaného medzi <strong>sk</strong>utoènosou a<br />

fikciou. Divák si tak sám môe klás otáz−<br />

ky, èi Blackov vrah <strong>na</strong>ozaj existuje a nie je<br />

len výplodom jeho bujnej fantázie. DVD je<br />

to však príšerné.<br />

Peter Koneèný, pkonecny@kinema.<strong>sk</strong><br />

DVD zapoièala:<br />

DVD NEWS<br />

Nielen kiná pra<strong>sk</strong>ajú pod náporom ve¾kého mnostva filmových premiér, aj <strong>na</strong> pulty<br />

poièovní pribudlo ve¾a nových DVD titulov.<br />

ÈERNÝ JESTØÁB SESTØELEN (drsný vyše dvojhodinový film o vojne a ¾ud<strong>sk</strong>om<br />

utrpení s absenciou hlavného hrdinu)<br />

Nie je to tak dávno, èo v roku 1993 Somál<strong>sk</strong>o, zmie−<br />

tané vojnou, decimoval hladomor a diktátor<strong>sk</strong>á vláda<br />

Hameda Farrah Aidida, ktorá <strong>na</strong>stolila korupciu a pri−<br />

pustila boj zúrivých gangov o zahraniènú potravinovú<br />

pomoc. V hlavnom meste Mogadishe vládne strach a<br />

nepredstavite¾ný chaos.<br />

3. októbra je elitná sila amerických vojakov a pecho−<br />

ty OSN, ktorá je zodpovedná za rozde¾ovanie dávok<br />

jedla, vyslaná <strong>na</strong> benú misiu. Ich úlohou je v strede<br />

mesta Mogadisha unies a e<strong>sk</strong>ortova <strong>na</strong> základòu<br />

dvoch somál<strong>sk</strong>ych vojen<strong>sk</strong>ých velite¾ov, vysokopostave−<br />

ných poruèíkov diktátora Mohameda Farrah Aidida,<br />

ktorí môu ovplyvni vývoj politickej situácie a zamedzi<br />

e<strong>sk</strong>aláciu hladomoru, devastujúceho celú krajinu. No<br />

zdanlivo bezpeène vyzerajúca mierová misia sa obráti nesprávnym smerom a zmení sa<br />

<strong>na</strong> desivú noènú moru. Nikto toti nepoèítal so zúrivou nenávisou, ktorá proti ame−<br />

rickým vojakom postaví nielen príslušníkov nepriate¾<strong>sk</strong>ých polovojen<strong>sk</strong>ých klanov, ale<br />

aj civilistov. Celé mesto sa tak zmení <strong>na</strong> smrtiacu pascu. V labyrinte ulíc sa ukrývajú<br />

desiatky nepriate¾ov. Po tom, èo sú dve helikoptéry UH−60 Black Hawk zostrelené <strong>na</strong>d<br />

mestom a 99 amerických vojakov obk¾úèených stovkami povstalcov, sa z mierovej<br />

misie stane krvavý zápas o holé preitie...<br />

146 PC REVUE 10/2002

S E R V I S<br />

Tipy a triky pod Windows<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: 1<br />

Názov: pod¾a potreby<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: 2<br />

Automatické spúšanie di<strong>sk</strong>ety. Urèite ste si všimli, e<br />

po vloení CD do mechaniky sa väèšinou spustí nejaký pred−<br />

<strong>na</strong>stavený program (autorun). Môe to by <strong>na</strong>príklad in−<br />

štalátor. To je štandardné <strong>na</strong>stavenie, ktoré sa dá, samo−<br />

zrejme, vypnú a platí pre CD−ROM mechaniky. No ak do<br />

mechaniky vloíte di<strong>sk</strong>etu, niè sa nestane. Ale ak chcete,<br />

aby vám fungoval autorun aj pri di<strong>sk</strong>etách, dá sa to zaria−<br />

di. Staèí v registroch vo vetve HKEY_CURRENT_USER\<br />

SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Policies\<br />

Explorer nájs hodnotu NoDriveTypeAutorun. Táto hod−<br />

nota môe by vo vašom systéme rôz<strong>na</strong>, ale <strong>na</strong>jèastejšia<br />

hodnota je b5. To by malo zodpoveda binárnej hodnote<br />

10110101. Kadá pozícia v tejto hodnote zodpovedá jedné−<br />

mu typu di<strong>sk</strong>ovej mechaniky. Ak chcete aktivova autorun aj<br />

pri di<strong>sk</strong>etovej mechanike, musíte zmeni túto hodnotu <strong>na</strong><br />

10110001, èo zodpovedá hodnote b1. Zmeny sa prejavia a<br />

po reštarte systému.<br />

Autorun u máte povolený. Na di<strong>sk</strong>etu, ktorá sa má<br />

automaticky spúša, musíte teraz prida súbor autorun.<br />

inf s <strong>na</strong>sledujúcim obsahom:<br />

[autorun]<br />

icon=cesta_k_ikone.ico<br />

open=program.exe<br />

Ako vidíte <strong>na</strong> obrázku (obr. 1), di<strong>sk</strong>eta zmenila svoju iko−<br />

nu a spúša sa automaticky.<br />

Obr.1 Autorun aj pri di<strong>sk</strong>etovej mechanike<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ SOFTWARE \ Microsoft \<br />

Windows \ CurrentVersion \ Policies \ Explorer]<br />

Názov: NoDriveTypeAutorun<br />

Typ: REG_Bi<strong>na</strong>ry<br />

Hodnota: b1<br />

Vypnutie upozornenia v adresároch Windows. Ak ste<br />

niekedy prechádzali po zlokách C:\Windows a C:\Windows\<br />

System, urèite ste si všimli upozornenie (obr. 2). Toto upozor−<br />

nenie len zbytoène zdruje, pretoe ste vdy nútení klika<br />

<strong>na</strong> odkaz Ukáza súbory. Tak ako všetky upozornenia aj<br />

toto sa dá obís. Riešenie je jednoduché. Staèí vymaza<br />

súbor folder.htt. Tento súbor má však <strong>na</strong>stavený parame−<br />

ter „<strong>sk</strong>rytý“, a tak budete musie <strong>na</strong>jprv povoli zobrazo−<br />

vanie <strong>sk</strong>rytých súborov. Postup je takýto: v menu Zobrazi<br />

zvo¾te Monosti prieèinka a prepnite sa <strong>na</strong> záloku Zob−<br />

razenie a v sekcii Skryté súbory zaškrtnite vo¾bu Zobrazi<br />

všetky súbory. Teraz staèí u len spomí<strong>na</strong>ný súbor v obi−<br />

dvoch adresároch nájs a vymaza. Ak chcete vráti zobra−<br />

Obr. 2 Varovanie v systémových adresároch<br />

zovanie <strong>sk</strong>rytých súborov spä, zopakujte opisovaný po−<br />

stup s tým, e zaškrtnete vo¾bu Nezobrazova <strong>sk</strong>ryté ale−<br />

bo systémové súbory.<br />

Panel nástrojov Internet Explorera obsahuje ve¾a tlaèi−<br />

diel, prièom niektoré môu by pre niekoho úplne zbytoè−<br />

né. Tieto tlaèidlá sa dajú jednoducho odobra. Všetky zmeny<br />

musíte vyko<strong>na</strong> v registroch, a to hneï vo dvoch vetvách:<br />

HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\<br />

CurrentVersion\Policies\Explorer a HKEY_LOCAL_MA−<br />

CHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\ Po−<br />

licies\Explorer. V obidvoch týchto vetvách vytvorte novú<br />

hodnotu DWORD s názvom SpecifyDefaultButtons a pri−<br />

raïte jej hodnotu 1. Tým vlastne zapnete odoberanie tlaèi−<br />

diel. Potom vytvorte hodnotu DWORD (môe ich by aj<br />

viacero) s jedným z týchto názvov (pod¾a toho, aké tlaèidlo<br />

chcete odstráni) a priraïte jej hodnotu 2:<br />

Btn_Back – Dozadu<br />

Btn_Forward – Dopredu<br />

Btn_Stop – Zastavi<br />

Btn_Refresh – Obnovi<br />

Btn_Home – Domov<br />

Btn_Search – H¾ada<br />

Btn_Folders – Prieèinky<br />

Btn_Favorites – Ob¾úbené poloky<br />

Btn_History – História<br />

Btn_Fullscreen – Celá obrazovka<br />

Btn_Tools – Nástroje<br />

Btn_MailNews – Pošta<br />

Btn_Size – Ve¾kos<br />

Btn_Print – Tlaèi<br />

Btn_Edit – Upravi<br />

Btn_Discussions – Di<strong>sk</strong>utova<br />

Btn_Cut – Vystrihnú<br />

Btn_Copy – Kopírova<br />

Btn_Paste – Vloi<br />

Btn_Encoding – Kódovanie<br />

Btn_PrintPreview – Ukáka pred tlaèou<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \<br />

Windows \ CurrentVersion \ Policies \ Explorer]<br />

[HKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Microsoft \ Windows \<br />

CurrentVersion \ Policies \ Explorer]<br />

Názov: SpecifyDefaultButtons<br />

Vypnutie Ochrany súborov vo Windows 2000/XP. Win−<br />

dows 2000 a XP obsahujú funkciu <strong>na</strong>zvanú Windows File<br />

Protection (ochra<strong>na</strong> súborov). Z<strong>na</strong>mená to, e systém stále mo−<br />

nitoruje dôleité súbory (<strong>na</strong>príklad kninice DLL) a zabraòuje<br />

ich prepísaniu alebo modifikácii. Ak však chcete z akéhoko¾vek<br />

dôvodu prepísa niektoré dôleité systémové súbory a systém<br />

vám to nedovolí, je potrebné túto funkciu vypnú.<br />

Windows 2000:<br />

V registroch nájdite vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFT−<br />

WARE\Microsoft\WindowsNT\CurrentVersion\Winlogon.<br />

V nej sa <strong>na</strong>chádza hodnota DWORD <strong>na</strong>zvaná SFCDisable.<br />

Tejto hodnote môete priradi <strong>na</strong>sledujúce hodnoty:<br />

0 – zapne Windows File Protection<br />

1 – vypne Windows File Protection, ale pri <strong>na</strong>sledujúcom<br />

spustení systému sa vás opýta <strong>na</strong> zapnutie<br />

2 – vypne Windows File Protection, ale iba pre <strong>na</strong>sledujú−<br />

ce spustenie systému<br />

4 – zapne Windows File Protection, systém sa vás <strong>na</strong> niè<br />

nebude pýta<br />

ffffff9d – úplne vypne Windows File Protection<br />

Zmeny sa prejavia po reštarte.<br />

Windows 2000 SP2:<br />

Ak máte <strong>na</strong>inštalovaný Service Pack 2, predchádzajúci po−<br />

stup nie je moný. Treba ho povoli. Na to je potrebná hex<br />

editácia súboru SFC.DLL:<br />

Najprv si zálohujte súbor SFC.DLL. Nájdete ho v adre−<br />

sári C:\WINNT\SYSTEM32. Vytvorte ešte jednu kópiu, ten−<br />

toraz <strong>na</strong>zvanú SFC1.DLL, a otvorte ju v hex editore. Mô−<br />

ete poui Hex Workshop (<strong>www</strong>.bpsoft.com) alebo Ultra−<br />

Edit−32 (<strong>www</strong>.ultraedit.com). V offsete 00006211 (6211h)<br />

by ste mali nájs hodnoty 8B a C6. Ak tieto hodnoty nenáj−<br />

dete, nepokraèujte! Zmeòte tieto hodnoty <strong>na</strong> 90 90 a zme−<br />

ny ulote. Pomocou týchto príkazov aktualizujte systém:<br />

copy c:\winnt\system32\sfc1.dll c:\winnt\system32\sfc.dll /y<br />

copy c:\winnt\system32\sfc1.dll<br />

c:\winnt\system32\dllcache\sfc.dll /y<br />

Ak vás systém vyzve, aby ste vloili inštalaèné CD, klik−<br />

nite <strong>na</strong> Zruši. Zmeny sa prejavia po reštarte. Teraz mô−<br />

ete poui spomí<strong>na</strong>ný postup pomocou registrov.<br />

Windows XP:<br />

Najprv si zálohujte súbor SFC_OS.DLL. Nájdete ho v adre−<br />

sári C:\WINDOWS\SYSTEM32. Vytvorte ešte jednu kópiu,<br />

tentoraz <strong>na</strong>zvanú SFC_OS1.DLL, a otvorte ju v hex edito−<br />

re. V offsete 0000E2B8 (0E2B8h) by ste mali nájs hod−<br />

noty 8B a C6. Ak tieto hodnoty nenájdete, nepokraèujte!<br />

Zmeòte tieto hodnoty <strong>na</strong> 90 90 a zmeny ulote. Pomocou<br />

týchto príkazov aktualizujte systém:<br />

copy c:\windows\system32\sfc_os1.dll<br />

c:\windows\system32\sfc_os.dll /y<br />

copy c:\windows\system32\sfc_os1.dll c:\windows\sys−<br />

tem32\dllcache\sfc_os.dll /y<br />

Ak vás systém vyzve, aby ste vloili inštalaèné CD, klik−<br />

nite <strong>na</strong> Zruši. Zmeny sa prejavia po reštarte. Teraz mô−<br />

ete poui spomí<strong>na</strong>ný postup pomocou registrov.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \<br />

Windows NT \ CurrentVersion \ Winlogon]<br />

Názov: SFCDisableTyp: REG_DWORD<br />

Hodnota: 0 = zapnuté (predvolené), ffffff9d = vypnuté<br />

Igor Kullman<br />

10/2002 PC REVUE 147

P R O G R A M U J E M E<br />

Auto tools / 9. èas<br />

V tomto pokraèovaní seriálu Auto tools si zdoko<strong>na</strong>líme program “Hello, world!“, ktorý<br />

sme v predošlej èasti zaèali kódova. Pozrieme sa <strong>na</strong> to, ako pouíva viacero adresárov<br />

v jednom projekte...<br />

PODADRESÁRE. Podadresáre slúia (alebo by aspoò mali) <strong>na</strong> spreh¾adnenie a usporiada−<br />

nie dát (súborov). My budeme pravdepodobne <strong>na</strong>jèastejšie odde¾ova zdrojové súbory <strong>na</strong>prí−<br />

klad od dokumentácie, testov (hlavne pri kniniciach) a pomocných <strong>sk</strong>riptov èi programov.<br />

Skúste si všimnú pri inštalácii nejakého programu zo zdrojových textov, ako vyzerá adresáro−<br />

vá štruktúra toho−ktorého programu. Tie <strong>na</strong>jmenšie programy môu vyzera ako náš príklad z<br />

predchádzajúcej èasti − všetko je v jednom (hlavnom) adresári. Má to aj svoje výhody (nemá<br />

zmysel dáva jediný zdrojový súbor, z ktorého program pozostáva, do samostatného adresá−<br />

ra), ale aj nevýhody (obrov<strong>sk</strong>ý neporiadok pri programoch s väèším poètom súborov).<br />

ŠTRUKTÚRA. Najèastejšie si môete všimnú adresár src. Ten obsahuje zdrojové súbo−<br />

ry programu, a teda mohla by ho ma kadá distribúcia (balíèek so zdrojovými súbormi)<br />

¾ubovo¾ného programu. Trochu menej èastý je adresár doc – ako u asi tušíte, obsahuje<br />

dokumentáciu k programu (alebo kninici). Bohuia¾ (<strong>na</strong>šastie?) doteraz neexistuje nija−<br />

ký „štandard“, v ktorom by mala by dokumentácia dodávaná, a tak sa stáva, e v tomto<br />

adresári nájdete kadeèo. Na detailný preh¾ad formátov sa pozrieme inokedy, teraz si ich<br />

iba vymenujeme a struène okomentujeme.<br />

TXT (plain text – èistý text): Najstarší formát, pri ktorom máte zároveò záruku, e ho<br />

preèíta kadý (ak nepouijete nejaké non−ASCII z<strong>na</strong>ky – mäkèene, dåne a pod., ktoré by<br />

mohli niekomu spôsobova problémy).<br />

HTML (hyper−text markup language): Tento formát tie urèite poznáte (ak nie a chce−<br />

li by ste o òom vedie nieèo viac, <strong>sk</strong>úste si preštudova seriál o HTML, ktorý v tomto èaso−<br />

pise vychádza). Môete ho poui, ak chcete pouívate¾om doièi trošku vyšší komfort<br />

pri študovaní dokumentácie. Preèíta by ho mal by schopný asi kadý.<br />

SGML (structured generalised markup language) alebo LinuxDoc: Na prvý poh¾ad sa súbo−<br />

ry podobajú <strong>na</strong> HTML, keby ste sa však pokúsili prezrie si ich priamo v prehliadaèi, asi by vás<br />

ich výstup ne<strong>na</strong>dchol. Súbory SGML majú toti špeciálnu štruktúru a trošku odlišné tagy (z<strong>na</strong>è−<br />

ky) ako tie v HTML. Pomocou programov <strong>na</strong> spracovanie týchto súborov však z nich môete<br />

vytvori rôzne iné súbory, konkrétne spomí<strong>na</strong>né HTML, èistý text, RTF (rich text format – otvo−<br />

ríte ho <strong>na</strong>príklad aj vo Worde), LaTeX (<strong>na</strong> profesionálnu tlaè), PDF (hovorí vám nieèo Adobe<br />

Acrobat?), info (poznáte rovnomenný unixový program <strong>na</strong> èítanie dokumentácie?) a mnoho<br />

iných. Pri spracovaní týchto súborov sa automaticky môe vygenerova aj obsah, index, hyper−<br />

textové odkazy (ak to zvolený výstupný formát dovo¾uje – <strong>na</strong>príklad HTML alebo PDF), hlaviè−<br />

ky a päty strán a mnoho iných zaujímavých a uitoèných vecí. Na prácu s týmto formátom si<br />

však musíte <strong>na</strong>inštalova sgml−tools, súbor programov <strong>na</strong> spracovanie súborov SGML. Aj keï<br />

vo väèšine novších distribúcií sú tieto nástroje obsiahnuté, môe by dobré k vášmu progra−<br />

mu pribali aj dokumentáciu v nejakom èitate¾nom formáte, nie iba v SGML (<strong>na</strong>príklad pri−<br />

balíte aj HTML). Takisto je dobrým zvykom do správneho Makefile (ten, ktorý je v adresári s<br />

dokumentáciou) prida aj správne riadky, ktorými si cie¾ový pouívate¾ môe sám vygenerova<br />

taký dokument v takom formáte, aký mu <strong>na</strong>jviac vyhovuje. O tom, ako to spravi, si povieme<br />

ne<strong>sk</strong>ôr.<br />

TeX, LaTeX: O tomto formáte súborov sme u v PC REVUE publikovali aj seriál. Ako<br />

sme u spomenuli, poui ho môete <strong>na</strong> profesionálnu tlaè – výstupom je PostScript, DVI<br />

alebo PDF (Portable Document Format od Adobe). Neviem si však ve¾mi dobre predstavi,<br />

ako by niekto èítal dokumentáciu k programu v PostScripte :−). Keby ste sa však rozhodli<br />

pre tento formát, <strong>sk</strong>úste tak ako v predchádzajúcom prípade – do Makefile prida pra−<br />

vidlá <strong>na</strong> vytvorenie spomí<strong>na</strong>ných výstupných súborov (ps, dvi, pdf) alebo rovno pribali aj<br />

pdf (pokia¾ by neúmerne nezvýšil ve¾kos celého balíèka – pdf vie by <strong>na</strong>ozaj ve¾ké...).<br />

Info: Akiste poznáte program <strong>na</strong> èítanie dokumentácie info. Mnoho zloitejších prog−<br />

ramov má dokumentáciu práve v tomto formáte (ide hlavne o programy z projektu GNU).<br />

Skúste <strong>na</strong>príklad spusti info gcc a môete si preèíta nieèo o prekladaèi jazyka C. Program<br />

info umoòuje aj celkom pohodlnú <strong>na</strong>vigáciu v týchto súboroch – stránky môu ob−<br />

sahova menu, z ktorého sa môete dosta <strong>na</strong> iné podstránky. Poui môete aj poznám−<br />

ky pod èiarou, odkazy (nieèo ako hypertext) a mnoho iných zaujímavostí.<br />

Texinfo: Tento formát má nieèo z kadého z predchádzajúcich troch formátov – jeho<br />

príkazy èi z<strong>na</strong>èky vyzerajú ako (La)TeX, sám osebe je nepouite¾ný, umoòuje výstup rôz−<br />

nych formátov (ako SGML) a umoòuje <strong>na</strong>vigáciu ako Info. Ako výstupný formát môete<br />

poui prakticky všetko z u spomenutého – info, html, plain text, TeX, pdf a mnoho<br />

iných. O pridaní pravidiel do Makefile platí to, èo sme si povedali pri SGML.<br />

Man: Tento formát sa od ostatných (okrem info) líši aj tým, e sa inštaluje do systé−<br />

mu. Potom staèí spusti man x.y.z a u môete èíta. O tom, ako prida do Makefile pra−<br />

vidlá pre inštaláciu (aby sa <strong>na</strong>inštaloval pri spustení make install), si povieme ne<strong>sk</strong>ôr.<br />

Prešli sme si teda <strong>na</strong>jpouívanejšie formáty dokumentácie programov (ak som <strong>na</strong> niekto−<br />

rý formát zabudol, dajte mi vedie!). Dokumentácia sa <strong>na</strong>chádza, ako sme si u povedali,<br />

v adresári doc. Existujú však aj ïalšie adresáre. Napríklad v adresári test sa èasto <strong>na</strong>chádzajú<br />

rôzne testy, ktoré majú za cie¾ vy<strong>sk</strong>úša jednotlivé vlastnosti programu alebo kninice (pod¾a<br />

moností prv, ako sa <strong>na</strong>inštalujú). Názvy ostatných adresárov zväèša závisia od autora – ani<br />

tu neexistuje nijaký štandard, ktorý by uznávala väèši<strong>na</strong> tvorcov (<strong>na</strong> druhej strane je pravda,<br />

e mnoho programov si vystaèí s dvoma podadresármi – src a doc).<br />

AKO NA TO. Základom je, aby v kadom podadresári existoval Makefile.am (z neho sa<br />

vytvorí Makefile.in a Makefile, ale to u od predošlej èasti vlastne viete...). Druhá vec je,<br />

aby všetky zainteresované programy a súbory o vašom podadresári vedeli (configure.in<br />

(iba v hlavnom adresári) a Makefile.am v hlavnom adresári a aj v kadom podadresári,<br />

ktorý obsahuje ïalšie vnorené podadresáre). V súbore configure.in zmeníme posledný ria−<br />

dok – do zátvoriek umiestnime medzerami oddelený zoz<strong>na</strong>m všetkých generovaných<br />

súborov Makefile (s relatívnou cestou vzh¾adom <strong>na</strong> hlavný adresár projektu). Napríklad ak<br />

máme spolu tri súbory, ktoré chceme vygenerova, <strong>na</strong>píšeme:<br />

AC_OUTPUT(Makefile doc/Makefile src/Makefile)<br />

Súbory sa budú generova v takom poradí, v akom ich uvedieme v zátvorkách. Poradie<br />

kompilácie to vôbec neovplyvní. Samozrejme, zme<strong>na</strong> v configure.in nestaèí. Najprv musí−<br />

me do kadého vnoreného podadresára vytvori jeden Makefile.am a okrem toho v ka−<br />

dom Makefile.am, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v adresári, ktorý obsahuje aj ïalšie vnorené podad−<br />

resáre, musíme doplni riadok podobný tomuto:<br />

SUBDIRS = . doc src<br />

Premenná SUBDIRS obsahuje zoz<strong>na</strong>m všetkých podadresárov, ktoré má program make<br />

spracova (<strong>sk</strong>ompilova alebo zabali do balíèka a pod.). Pozor – záleí <strong>na</strong> poradí! Keby ste<br />

<strong>na</strong>príklad pri nejakej kninici, ktorá by v distribúcii mala aj nejaké tie self−testy, <strong>sk</strong>úsili toto:<br />

SUBDIRS = . test src<br />

asi by ste ve¾mi nepochodili, pretoe testy by nemali èo otestova – kninica by v èase tes−<br />

tovania ešte nebola <strong>sk</strong>ompilovaná!<br />

Hello, world! 1.1 Znova sa pustíme do praktickej èasti – zlepšíme si program uvede−<br />

ný v predchádzajúcej èasti a vyuijeme nové z<strong>na</strong>losti. Tu je listing súborov, ktoré boli<br />

súèasou nášho projektu, a <strong>na</strong>chádzali sa všetky v hlavnom adresári:<br />

Makefile.am<br />

Makefile.in<br />

aclocal.m4<br />

bootstrap<br />

configure<br />

configure.in<br />

hello.c<br />

hello.h<br />

install−sh<br />

main.c<br />

missing<br />

mkinstalldirs<br />

Výz<strong>na</strong>m jednotlivých súborov sme si opísali v predošlej èasti. Teraz však dôjde k ve¾−<br />

kému sahovaniu súborov... Take vytvoríme podadresáre doc a src. Do druhého podad−<br />

resára presunieme súbory:<br />

hello.c<br />

hello.h<br />

main.c<br />

Zároveò tam vytvoríme Makefile.am s <strong>na</strong>sledujúcim obsahom:<br />

## Process this file with automake to produce Makefile.in<br />

bin_PROGRAMS = hello<br />

hello_SOURCES = hello.c main.c<br />

noinst_HEADERS = hello.h<br />

Skúste si ho porov<strong>na</strong> so súborom Makefile.am z predchádzajúceho èísla – vynechali<br />

sme tieto dva riadky:<br />

AUTOMAKE_OPTIONS = foreign<br />

EXTRA_DIST = bootstrap<br />

Preèo? Pretoe prvý riadok by mal by iba v súbore v hlavnom adresári. A druhý riadok<br />

zase stratil zmysel, pretoe bootstrap sa v <strong>na</strong>šom podadresári ne<strong>na</strong>chádza (je iba v hlavnom<br />

podadresári). Teraz sa pozrime <strong>na</strong> podadresár doc. Ten by mal obsahova dokumentáciu, ale<br />

keïe náš program je <strong>na</strong>ozaj ve¾mi jednoduchý, vytvoríme zatia¾ iba prázdny súbor, <strong>na</strong>prí−<br />

klad hello.html. Samozrejme, aj tento podadresár potrebuje Makefile.am – tu je:<br />

## Process this file with automake to produce Makefile.in<br />

EXTRA_DIST = hello.html<br />

Keby sme mali viacero súborov (<strong>na</strong>príklad ïalšie súbory html), jednoducho ich pridá−<br />

me <strong>na</strong> koniec premennej EXTRA_DIST (názvy súborov odde¾ujeme medzerami). Ne<strong>sk</strong>ôr si<br />

ukáeme, ako prida pravidlá pre generovanie rôznych výstupných súborov <strong>na</strong>príklad zo<br />

spomí<strong>na</strong>ných súborov vo formáte SGML, TeX, Texinfo a iných. Vráme sa však do nášho<br />

hlavného adresára. V òom sa budú odteraz <strong>na</strong>chádza iba súbory potrebné pre progra−<br />

my z <strong>na</strong>šej <strong>sk</strong>upiny auto tools, ako aj rôzne „štandardné“ súbory, ktoré by mali by<br />

v kadom slušnom balíku – README, NEWS, ChangeLog a podobné. Tie si však pridáme<br />

a v budúcej èasti. Tentoraz sa ešte pozrieme <strong>na</strong> súbory configure.in a Makefile.am v hlav−<br />

nom adresári. Prvý z nich bude vyzera takto:<br />

dnl Process this file with autoconf to produce a configure script.<br />

AC_INIT(src/main.c)<br />

AM_INIT_AUTOMAKE(hello, 1.1)<br />

AC_PREFIX_DEFAULT(/usr/local)<br />

AC_PROG_CC<br />

AC_OUTPUT(Makefile doc/Makefile src/Makefile)<br />

148 PC REVUE 10/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

Okrem tretieho riadka sme si u vysvetlili všetko. Tento riadok <strong>na</strong>stavuje, kde sa má prog−<br />

ram <strong>na</strong>inštalova pri zadaní príkazu make install. Samozrejme, kadý pouívate¾ si to môe<br />

zmeni pri spustení programu configure s parametrom −−prefix=... a takto ho <strong>na</strong>inštalova prak−<br />

ticky do ¾ubovo¾ného adresára. Napríklad binárne súbory (náš spustite¾ný súbor src/hello) sa<br />

<strong>na</strong>inštalujú do prefix/bin (v štandardnom prípade /usr/local/bin). Samozrejme, okrem prefixu sa<br />

dajú meni aj konkrétne adresáre (pre binárky, pre hlavièkové súbory a pod.), <strong>sk</strong>úste si pre−<br />

študova ./configure −−help. Posledný riadok sme od predošlej èasti takisto pridali, no u sme si<br />

ho vysvetlili predtým. Okrem toho <strong>na</strong>stala ešte malá kozmetická úprava – v druhom riadku<br />

sme zvýšili verziu z 1.0 <strong>na</strong> 1.1 – program sa nám teda utešene vyvíja ☺.<br />

Nakoniec sa pozrieme <strong>na</strong> Makefile.am v hlavnom adresári:<br />

## Process this file with automake to produce Makefile.in<br />

SUBDIRS = . doc src<br />

To by bolo všetko, èo potrebujeme, aby náš projekt mohol obsahova viacero podadresá−<br />

rov s rôznymi typmi súborov. Pri zmene configure.in je potrebné spusti náš <strong>sk</strong>ript bootstrap,<br />

ktorý sa (okrem iného) postará aj o spustenie programu autoconf (práve ten má <strong>na</strong> starosti<br />

vytvori configure <strong>sk</strong>ript zo súboru configure.in). Pri zmenách v súboroch Makefiel.am sa o všet−<br />

ko postará samotný program make, ktorý si vlastne sám svoje súbory Makefile vytvára.<br />

config.h. Na koniec tejto èasti som si nechal súbor config.h. Ten patrí k <strong>na</strong>jdôleitejším,<br />

pretoe spolu s configure (je vygenerovaný pri jeho spustení) sa stará o jednu vec, pre<br />

ktorú vlastne celé auto tools vznikli – je òou portabilita (prenášate¾nos). Je to normálny<br />

hlavièkový súbor, ktorý obsahuje #define makrá. Tento súbor sa vygeneruje pri spustení<br />

configure <strong>na</strong> konci celého procesu (všimnite si výstup ./configure) a obsahuje informácie o<br />

tom, èo <strong>na</strong> danom poèítaèi <strong>na</strong>inštalované je a èo zase nie je. Tento súbor môete #inclu−<br />

de−ova ako kadý iný hlavièkový súbor, <strong>na</strong>jèastejšie takto:<br />

#ifdef HAVE_CONFIG_H<br />

#include <br />

#endif<br />

Tento text vloíte niekde <strong>na</strong> zaèiatok zdrojového súboru medzi ostatné vkladané súbo−<br />

ry. Ak pouívame tento súbor, trošku sa zmenia príkazy kompilácie, ktoré sa spustia po<br />

zadaní make: <strong>na</strong>miesto parametrov prekladaèa −DPACKAGE=\"hello\" −DVERSION=\"1.1\",<br />

ktoré sú obdobou #define makier, pri preklade sa pouije parameter −DHAVE_CONVIG_H.<br />

Ten zabezpeèí, aby sa vyko<strong>na</strong>lo podmienené #include (tie tri riadky vyššie). Aby sa však<br />

súbor config.h aj <strong>na</strong>ozaj vytvoril, musíme zmeni jed<strong>na</strong>k configure.in, ale aj bootstrap. Do<br />

prvého pridáme jeden riadok, take bude <strong>na</strong>koniec vyzera takto:<br />

dnl Process this file with autoconf to produce a configure script.<br />

AC_INIT(src/main.c)<br />

AM_INIT_AUTOMAKE(hello, 1.1)<br />

AM_CONFIG_HEADER(config.h)<br />

AC_PREFIX_DEFAULT(/usr/local)<br />

AC_PROG_CC<br />

AC_OUTPUT(Makefile doc/Makefile src/Makefile)<br />

Pridali sme tretí riadok s názvom súboru config.h. Všimnite si, e je to makro pre Automake<br />

(AM_ <strong>na</strong> zaèiatku názvu makra). Súbor config.h sa, ako sme si u povedali, vytvára <strong>na</strong> konci<br />

behu programu configure. Nevytvára ho však „len tak“, ako základ si berie súbor config.h.in<br />

(teda nie je to a také jednoduché... ☺). Tento súbor tie nemusíte písa ruène, pomôe vám<br />

autoheader, ktorý jednoducho pridáte do bootstrap, ktorý bude potom vyzera takto:<br />

aclocal && \<br />

autoheader && \<br />

automake −−add−missing −−copy && \<br />

autoconf<br />

Po spustení autoheader sa pre<strong>sk</strong>enuje configure.in a vytvorí sa config.h.in. Pri sputení<br />

configure sa <strong>sk</strong>ontroluje poèítaè, jeho <strong>na</strong>inštalované programy a konfigurácia. Ak to vyho−<br />

vuje vášmu programu, vytvoria sa súbory Makefile (zo súborov Makefile.in) a config.h (zo<br />

súboru config.h.in). Ak je váš program závislý od konkrétnej kninice a configure ju nenáj−<br />

de, tak sa <strong>sk</strong>onèí chybovým hlásením. Je však aj iná cesta, zaloená práve <strong>na</strong> config.h – ak<br />

sa nájde podobná kninica alebo kninica s trošku odlišným API a pod., configure to<br />

dokáe zisti a vytvori config.h s potrebnými #define makrami. Vo svojich zdrojových<br />

súboroch tento súbor vloíte a program <strong>na</strong>píšete tak, aby sa správal i<strong>na</strong>k v závislosti od<br />

pouívanej kninice. Napríklad ak nájde staršiu verziu poadovanej kninice, pod¾a defi−<br />

nícií to dokáete zisti a potom obmedzi niektoré vlastnosti vášho programu. Ak by tá<br />

kninica bola <strong>na</strong>ozaj ve¾mi stará a vám by nepostaèovala, jednoducho to oznámite u pro−<br />

stredníctvom configure. Ako to spravi? To si ukáeme a o nieko¾ko èastí ïalej.<br />

Tu je listing upravených zdrojových súborov tak, aby pracovali správne s config.h:<br />

hello.h:<br />

#include <br />

#ifdef HAVE_CONFIG_H<br />

#include <br />

#endif<br />

void hello(char* <strong>na</strong>me);<br />

hello.c:<br />

void hello(char* <strong>na</strong>me)<br />

{<br />

printf("hello, %s\n", <strong>na</strong>me);<br />

}<br />

main.c:<br />

#include "hello.h"<br />

int main(int argc, char* argv[])<br />

{<br />

if (argc < 2) {<br />

printf("Usage: %s \"text\"\n", argv[0]);<br />

return 1;<br />

}<br />

hello(argv[1]);<br />

return 0;<br />

}<br />

To by bolo <strong>na</strong>teraz všetko. Keby ste mali nejaké nejasnosti, otázky a problémy s vaši−<br />

mi projektmi alebo pripomienky k seriálu, rád si ich preèítam a odpoviem. Teším sa <strong>na</strong><br />

ïalšie stretnutie.<br />

Oto Komiòák<br />

Assembler pod Windows<br />

22. èas: Register + INI súbory II.<br />

RegQueryInfoKey<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno advapi32.lib advapi32.inc<br />

Funkcia vráti informácie o špecifikovanom k¾úèi registra Windows.<br />

Syntax: LONG RegQueryInfoKey, HKEY hKey, LPTSTR lpClass, LPDWORD lpcbClass,<br />

LPDWORD lpReserved, LPDWORD lpcSubKeys, LPDWORD lpcbMaxSubKeyLen, LPDWORD<br />

lpcbMaxClassLen, LPDWORD lpcValues, LPDWORD lpcbMaxValueNameLen, LPDWORD<br />

lpcbMaxValueLen, LPDWORD lpcbSecurityDescriptor, PFILETIME lpftLastWriteTime<br />

HKEY hKey: Aktuálny otvorený k¾úè alebo ¾ubovo¾ný z <strong>na</strong>sledujúcich preddefinovaných<br />

hodnôt: HKEY_CLASSES_ROOT, HKEY_CURRENT_USER, HKEY_LOCAL_MACHINE,<br />

HKEY_USERS.<br />

LPTSTR lpClass: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí meno triedy k¾úèa. Tento<br />

parameter môe by NULL.<br />

LPDWORD lpcbClass: Ukazovate¾ <strong>na</strong> DWORD, ktorý definuje ve¾kos buffera<br />

pre parameter lpClass. Táto ve¾kos zahrnuje aj ukonèovací nulový z<strong>na</strong>k. Pri návrate z<br />

funkcie hodnota lpcbClass obsahuje poèet bajtov kopírovaných do lpClass. Tento poèet<br />

však nezahrnuje ukonèovací nulový z<strong>na</strong>k. V prípade, e buffer nie je dostatoène ve¾ký,<br />

vznikne chyba ERROR_MORE_DATA a obsah lpcbClass obsahuje poèet bajtov, o ktoré<br />

treba buffer zväèši.<br />

LPDWORD lpReserved: Rezervované, musí by <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> NULL.<br />

LPDWORD lpcSubKeys: Ukazovate¾ <strong>na</strong> DWORD, do ktorého sa uloí poèet podk¾úèov<br />

pre špecifikovaný k¾úè hKey. Tento parameter môe by NULL.<br />

LPDWORD lpcbMaxSubKeyLen: Ukazovate¾ <strong>na</strong> DWORD, do ktorého sa uloí dåka <strong>na</strong>j−<br />

dlhšieho me<strong>na</strong> ¾ubovo¾ného podk¾úèa daného k¾úèa. Do tejto dåky sa nepoèíta ukonèo−<br />

vací nulový z<strong>na</strong>k. Tento parameter môe by NULL.<br />

LPDWORD lpcbMaxClassLen: Ukazovate¾ <strong>na</strong> DWORD, do ktorého sa uloí dåka <strong>na</strong>j−<br />

dlhšieho me<strong>na</strong> ¾ubovo¾nej triedy pre ktorýko¾vek podk¾úè daného k¾úèa. Do tejto dåky<br />

sa nepoèíta ukonèovací nulový z<strong>na</strong>k. Tento parameter môe by NULL.<br />

LPDWORD lpcValues: Ukazovate¾ <strong>na</strong> DWORD, do ktorého sa uloí poèet hodnôt pre<br />

špecifikovaný k¾úè. Tento parameter môe by NULL.<br />

LPDWORD lpcbMaxValueNameLen: Ukazovate¾ <strong>na</strong> DWORD, do ktorého sa uloí poèet<br />

z<strong>na</strong>kov v <strong>na</strong>jdlhšom mene akejko¾vek hodnoty. Do tejto dåky sa nepoèíta ukonèovací<br />

nulový z<strong>na</strong>k. Tento parameter môe by NULL.<br />

LPDWORD lpcbMaxValueLen: Ukazovate¾ <strong>na</strong> DWORD, do ktorého sa uloí poèet z<strong>na</strong>−<br />

kov v <strong>na</strong>jdlhšom komponente dát akejko¾vek hodnoty k¾úèa. Tento parameter môe by<br />

NULL.<br />

LPDWORD lpcbSecurityDescriptor: Ukazovate¾ DWORD, do ktorého sa uloí poèet baj−<br />

tov k¾úèa bezpeènostného podpisu. Tento parameter môe by NULL.<br />

PFILETIME lpftLastWriteTime: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru FILETIME, do ktorej sa uloí èas<br />

poslednej modifikácie k¾úèa alebo akejko¾vek jeho hodnoty. FILETIME je 64−bitová hod−<br />

nota, ktorá reprezentuje èíslo v 100−<strong>na</strong>nosekundových intervaloch od 1. januára 1601.<br />

10/2002 PC REVUE 149

P R O G R A M U J E M E<br />

Štruktúra má <strong>na</strong>sledujúci tvar:<br />

FILETIME STRUCT<br />

dwLowDateTime DWORD ?<br />

dwHighDateTime DWORD ?<br />

FILETIME ENDS<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, návratovou hodnotou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

RegQueryValueKeyEx<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno advapi32.lib advapi32.inc<br />

Funkcia vráti typ a dáta pre špecifickú hodnotu asociovanú s otvoreným k¾úèom v registroch.<br />

Syntax: LONG RegQueryValueEx, HKEY hKey, LPTSTR lpValueName, LPDWORD<br />

lpReserved, LPDWORD lpType, LPBYTE lpData, LPDWORD lpcbData<br />

HKEY hKey: Aktuálny otvorený k¾úè alebo ¾ubovo¾ný z <strong>na</strong>sledujúcich preddefinovaných<br />

hodnôt: HKEY_CLASSES_ROOT, HKEY_CURRENT_USER, HKEY_LOCAL_MACHINE,<br />

HKEY_USERS.<br />

LPTSTR lpValueName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec ukonèený nulou, ktorý obsahuje meno<br />

k¾úèa, <strong>na</strong> ktorého hodnoty sa pýtame.<br />

LPDWORD lpReserved: Rezervované, musí by <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> NULL.<br />

LPDWORD lpType: Ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu DWORD, do ktorej sa uloí typ dát hodnoty.<br />

lpType môe by NULL, ak sa nepoaduje iadny typ dát, i<strong>na</strong>k je to jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledujú−<br />

cich hodnôt:<br />

REG_BINARY – binárne dáta v ¾ubovo¾nej forme.<br />

REG_DWORD – 32−bitové èíslo.<br />

REG_DWORD_LITTLE_ENDIAN – 32−bitové èíslo vo formáte little−endian (to isté ako<br />

REG_DWORD). V tomto formáte je <strong>na</strong>jvyšší bajt <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším bajtom slova. Toto je<br />

<strong>na</strong>jvšeobecnejší formát pre poèítaèe beiace <strong>na</strong> systémoch Windows NT a Windows 95.<br />

REG_DWORD_BIG_ENDIAN – 32−bitové èíslo vo formáte big−endian. V tomto formáte je<br />

<strong>na</strong>jniší bajt <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším bajtom slova.<br />

REG_EXPAND_SZ – reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje nerozloené referencie pre<br />

premenné prostredia (<strong>na</strong>príklad: "%PATH%"). Èi to bude Unicode alebo ANSI reazec,<br />

závisí od toho, èi pouijete funkcie Unicode alebo ANSI. Windows 95 dovo¾ujú, aby<br />

tieto reazce boli uloené, ale neboli automaticky rozšírené.<br />

REG_LINK – symbolická linka pre iný podk¾úè (Unicode symbolic link).<br />

REG_MULTI_SZ – pole reazcov zakonèených nulou. Pole sa konèí zdvojeným nulovým<br />

z<strong>na</strong>kom.<br />

REG_NONE – nedefinovaný typ.<br />

REG_RESOURCE_LIST – device−driver resource list.<br />

REG_SZ – reazec zakonèený nulou. Èi to bude Unicode alebo ANSI reazec, závisí od<br />

toho, èi pouijete funkcie Unicode alebo ANSI.<br />

LPBYTE lpData: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí obsah hodnoty.<br />

LPDWORD lpcbData: Ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu DWORD, ktorá obsahuje poèet bajtov<br />

v lpData bufferi. Tento parameter môe by NULL, ak je lpData NULL. Pri návrate<br />

z funkcie hodnota lpcbData obsahuje poèet bajtov kopírovaných do lpData.<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, návratovou hodnotou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno advapi32.lib advapi32.inc<br />

RegRestoreKey<br />

Funkcia RegRestoreKey obnoví hodnoty podk¾úèa a jeho podk¾úèov zo súboru.<br />

Obnovené hodnoty kompletne prepíšu obsahy podk¾úèov. Ide o deštruktívnu náhradu,<br />

pri ktorej sa uchováva iba meno podk¾úèa. Podk¾úèe a hodnoty, ktoré existujú v uzle,<br />

budú obnovené, ale nebudú existova v kópii súboru, ktorá bola znièená. V prípade, e<br />

niektorý podk¾úè daného k¾úèa je otvorený, <strong>sk</strong>onèí sa táto operácia chybou.<br />

Syntax: LONG RegRestoreKey, HKEY hKey, LPCTSTR lpFile, DWORD dwFlags<br />

HKEY hKey: Aktuálny otvorený k¾úè alebo ¾ubovo¾ný z <strong>na</strong>sledujúcich preddefinovaných<br />

hodnôt: HKEY_CLASSES_ROOT, HKEY_CURRENT_USER, HKEY_LOCAL_MACHINE,<br />

HKEY_USERS.<br />

LPCTSTR lpFile: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, obsahujúci meno súboru, ktorý<br />

obsahuje dáta pre nový k¾úè. Tento súbor sa vytvára pomocou funkcie RegSaveKey.<br />

Pozor! V súborovom systéme FAT nesmie ma meno súboru príponu.<br />

DWORD dwFlags: Na vytvorenie nestáleho hive, ktorý je uloený iba v pamäti, <strong>na</strong>stavte<br />

parameter <strong>na</strong> REG_WHOLE_HIVE_VOLATILE. Toto je nové <strong>na</strong>stavenie informácií registra,<br />

ktoré budú existova len dovtedy, kým prebehne shutdown systému. Ak je príz<strong>na</strong>k<br />

<strong>na</strong>stavený, parameter hKey môe by iba HKEY_USERS alebo HKEY_LOCAL_MACHINE.<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, návratovou hodnotou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

RegSaveKey<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno advapi32.lib advapi32.inc<br />

Funkcia RegSaveKey uloí obsah registra do hive (súboru, ktorý môe by znova zavede−<br />

ný funkciou RegLoadKey alebo RegRestoreKey).<br />

Syntax: LONG RegSaveKey, HKEY hKey, LPCTSTR lpFile, LPSECURITY_ATTRIBUTES<br />

lpSecurityAttributes<br />

HKEY hKey: Aktuálny otvorený k¾úè alebo ¾ubovo¾ný z <strong>na</strong>sledujúcich preddefinovaných<br />

hodnôt: HKEY_CLASSES_ROOT, HKEY_CURRENT_USER, HKEY_LOCAL_MACHINE,<br />

HKEY_USERS.<br />

LPCTSTR lpFile: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou obsahujúci meno súboru, ktorý<br />

bude obsahova dáta registra pre nový podk¾úè. Pozor! V súborovom systéme FAT<br />

nesmie ma meno súboru príponu, pretoe potom nie je moné poui funkcie<br />

RegLoadKey a RegRestoreKey.<br />

LPSECURITY_ATTRIBUTES lpSecurityAttributes: Bezpeènostné atribúty pre nový súbor,<br />

pokia¾ je tento parameter <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> NULL, prijme súbor implicitné bezpeènostné<br />

atribúty.<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, návratovou hodnotou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

RegSetValueEx<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno advapi32.lib advapi32.inc<br />

Funkcia RegSetValueEx <strong>na</strong>staví hodnotu podk¾úèa.<br />

Syntax: LONG RegSetValueEx, HKEY hKey, LPCTSTR lpValueName, DWORD Reserved,<br />

DWORD dwType, CONST BYTE *lpData, DWORD cbData<br />

HKEY hKey: Aktuálny otvorený k¾úè alebo ¾ubovo¾ný z <strong>na</strong>sledujúcich preddefinovaných<br />

hodnôt: HKEY_CLASSES_ROOT, HKEY_CURRENT_USER, HKEY_LOCAL_MACHINE,<br />

HKEY_USERS. Na otvorenie k¾úèa musíte poui funkcie RegOpenKeyEx alebo<br />

RegCreateKeyEx.<br />

LPCTSTR lpValueName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje meno<br />

hodnoty, ktorej dáta sa majú <strong>na</strong>stavi. Ak hodnota s týmto menom neexistuje v danom<br />

k¾úèi, funkcia ju do tohto k¾úèa pridá. Pokia¾ je tento parameter NULL a typ dát dwType<br />

je REG_SZ, zapíšu sa obsahy do implicitnej hodnoty.<br />

DWORD Reserved: Rezervované, musí by NULL.<br />

DWORD dwType: Ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu DWORD, do ktorej sa uloí typ dát hodnoty.<br />

dwType môe by NULL, ak sa nepoaduje iadny typ dát, i<strong>na</strong>k je to jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledujú−<br />

cich hodnôt:<br />

REG_BINARY – binárne dáta v ¾ubovo¾nej forme.<br />

REG_DWORD – 32−bitové èíslo.<br />

REG_DWORD_LITTLE_ENDIAN – 32−bitové èíslo vo formáte little−endian (to isté ako<br />

REG_DWORD). V tomto formáte je <strong>na</strong>jvyšší bajt <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším bajtom slova. Toto je<br />

<strong>na</strong>jvšeobecnejší formát pre poèítaèe beiace <strong>na</strong> systémoch Windows NT a Windows 95.<br />

REG_DWORD_BIG_ENDIAN – 32−bitové èíslo vo formáte big−endian. V tomto formáte je<br />

<strong>na</strong>jniší bajt <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším bajtom slova.<br />

REG_EXPAND_SZ – reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje nerozloené referencie pre<br />

premenné prostredia (<strong>na</strong>príklad: "%PATH%"). Èi to bude Unicode alebo ANSI reazec,<br />

závisí od toho, èi pouijete funkcie Unicode alebo ANSI. Windows 95 dovo¾ujú, aby<br />

tieto reazce boli uloené, ale neboli automaticky rozšírené.<br />

REG_LINK – symbolická linka pre iný podk¾úè (Unicode symbolic link).<br />

REG_MULTI_SZ – pole reazcov zakonèených nulou. Pole sa konèí zdvojeným nulovým<br />

z<strong>na</strong>kom.<br />

REG_NONE – nedefinovaný typ.<br />

REG_RESOURCE_LIST – device−driver resource list.<br />

REG_SZ – reazec zakonèený nulou. Èi to bude Unicode alebo ANSI reazec, závisí od<br />

toho, èi pouijete funkcie Unicode alebo ANSI.<br />

CONST BYTE *lpData: Ukazovate¾ <strong>na</strong> dáta, ktoré sa majú uloi v hodnote. Uloenie dát<br />

v registri je limitované pamäou. Rozsiahle hodnoty by mali by uloené v súboroch<br />

a mená súborov by mali by zapísané do registra.<br />

DWORD cbData: Urèuje ve¾kos v bajtoch pre parameter lpData. Ak typ dát je REG_SZ,<br />

REG_EXPAND_SZ alebo REG_MULTI_SZ, cbData musí obsahova ve¾kos vrátane ukonèo−<br />

vacieho nulového z<strong>na</strong>ku.<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, návratovou hodnotou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

150 PC REVUE 10/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

RegUnLoadKey<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno advapi32.lib advapi32.inc<br />

Funkcia RegUnLoadKey odstráni hive k¾úè a jeho podk¾úèe z registra.<br />

Syntax: LONG RegUnLoadKey, HKEY hKey, LPCTSTR lpSubKey<br />

HKEY hKey: K¾úè, ktorý sa má odstráni. Môe to by HKEY_LOCAL_MACHINE,<br />

HKEY_USERS alebo návratová hodnota funkcie RegConnectRegistry, ktorá je uzlom<br />

registra <strong>na</strong> inom poèítaèi.<br />

LPCTSTR lpSubKey: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, obsahujúci meno k¾úèa,<br />

ktorý sa má odstráni. Budú tie odstránené všetky podk¾úèe a hodnoty. K¾úè musí by<br />

vytvorený pomocou funkcie RegLoadKey.<br />

Výsledok funkcie: LONG: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, návratovou hodnotou je<br />

ERROR_SUCCESS, i<strong>na</strong>k vráti kód chyby.<br />

INI SÚBORY. Ak chcete uloi informáciu o stave aplikácie tak, aby ste ju mohli pri ïal−<br />

šom spustení programu obnovi, môete ju uloi do súboru vo formáte, aký povaujete<br />

za vhodný. No Windows po<strong>sk</strong>ytuje podporu pre ukladanie stavových informácií aplikácie<br />

– tzv. INI súbory.<br />

Metóda zápisu do tzv. INI súborov pochádza z operaèného systému Windows 3.1. Tieto<br />

súbory sa pouívali a stále sa pouívajú <strong>na</strong> uloenie dát systémovej konfigurácie. Polome si<br />

teda otázku: Preèo sa INI súbory ešte stále pouívajú? Odpoveï je jednoduchá: benému<br />

pouívate¾ovi ove¾a <strong>sk</strong>ôr vysvetlíte, e v danom INI súbore v adresári aplikácie si môe zmeni<br />

nejaké parametre programu. Bený pouívate¾ toti ani netuší, e existuje nieèo ako systé−<br />

mový register, ktorý obsahu−<br />

je údaje o jeho poèítaèi. Sa−<br />

mozrejme, z h¾adi<strong>sk</strong>a Micro−<br />

softu sa podpora INI súborov<br />

zachovala iba z dôvodu kom−<br />

patibility s Win16. Microsoft<br />

odporúèa, aby aplikácie vo<br />

Win32 ukladali svoje konfigu−<br />

raèné dáta do systémového<br />

registra Windows. Aj <strong>na</strong>priek<br />

tomu Win32 API v plnom roz−<br />

Obr. 1 INI súbor<br />

sahu podporuje INI súbory.<br />

ŠTRUKTÚRA INI SÚBOROV. Èasti vnútri INI súborov sa <strong>na</strong>zývajú sekcie a sú ohra−<br />

nièené reazcom v hra<strong>na</strong>tej zátvorke (pozri obrázok 1). Tento reazec sa <strong>na</strong>zýva meno sek−<br />

cie. Vnútri kadej sekcie môe by uloený akýko¾vek poèet k¾úèov. K¾úè predstavuje jedno<br />

konfiguraèné <strong>na</strong>stavenie, ktoré môe by <strong>na</strong>stavované alebo testované. K¾úè sa <strong>sk</strong>ladá<br />

z me<strong>na</strong> k¾úèa, z<strong>na</strong>mienka rovnosti a hodnoty k¾úèa. Na jednom riadku sa môe <strong>na</strong>chádza<br />

iba jeden k¾úè. V INI súbore sú povolené aj komentáre. Riadok s komentárom sa musí zaèí−<br />

<strong>na</strong> bodkoèiarkou (opä pozri obrázok). Bodkoèiarka sa smie vy<strong>sk</strong>ytova aj v hodnotách<br />

k¾úèa vnútri úvodzoviek, <strong>na</strong>príklad:<br />

Color = "RED;GREEN;BLUE"<br />

Medzi menom k¾úèa a z<strong>na</strong>mienkom rovnosti alebo medzi hodnotou k¾úèa a z<strong>na</strong>mien−<br />

kom rovnosti môe by vloený akýko¾vek poèet medzier. Pri vyh¾adávaní mien sekcie<br />

alebo mien k¾úèov sa nerozlišujú ve¾ké a malé písmená.<br />

Väèši<strong>na</strong> INI súborov sa oz<strong>na</strong>èuje ako súbory privátneho profilu. Tento pojem bol<br />

vytvorený vo Windows 3.1 <strong>na</strong> to, aby sa odlíšili aplikaèné INI súbory od WIN.INI. Súbory<br />

privátneho profilu sú typicky uloené v adresári Windows alebo v adresári, kde je <strong>na</strong>in−<br />

štalovaná aplikácia. Implicitne Windows h¾adá INI súbor v adresári Windows. No pri<br />

volaní funkcie pre INI súbor privátneho profilu môe by špecifikované úplné meno<br />

cesty pre INI súbor, take INI súbory môu by umiestnené kdeko¾vek <strong>na</strong> vašom di<strong>sk</strong>u.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom texte si opíšeme jednotlivé funkcie API <strong>na</strong> prácu s INI súbormi.<br />

Praktický príklad opä nájdete <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> v sekcii Programujeme <br />

Assembler pod Windows.<br />

LPCTSTR lpKeyName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje meno<br />

k¾úèa.<br />

INT nDefault: Implicitná hodnota, ktorú funkcia vráti, pokia¾ sa v zadanom INI súbore<br />

nenájde špecifikovaný k¾úè.<br />

LPCTSTR lpFileName: Reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje meno INI súboru. Ak<br />

parameter lpFileName neobsahuje úplne špecifikované meno cesty pre INI súbor, bude<br />

Windows h¾ada tento súbor v adresári Windows.<br />

Výsledok funkcie: UINT: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, návratovou hodnotou je<br />

Integer. Ak sa k¾úè nenájde, vráti sa implicitná hodnota nDefault. V prípade, e je hod−<br />

nota k¾úèa menšia ne nula, vráti sa nula.<br />

GetPrivateProfileSection<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno kernel32.lib kernel32.inc<br />

Funkcia GetPrivateProfileSection vyplní buffer opisom k¾úèov zo špecifikovanej sekcie<br />

INI súboru. Buffer sa bude <strong>sk</strong>lada z mnoiny reazcov zakonèených nulou. Posledný<br />

reazec je zakonèený dvoma nulovými z<strong>na</strong>kmi. Vo Windows 95 a Win32s nesmie<br />

ve¾kos sekcie, ktorá sa má èíta, presiahnu 32 KB. Windows automaticky uzamknú<br />

všetky aktualizácie INI súboru v dobe, keï sa z príslušnej sekcie kopírujú k¾úèe do<br />

buffera.<br />

Syntax: DWORD GetPrivateProfileSection, LPCTSTR lpAppName, LPTSTR<br />

lpReturnedString, DWORD nSize, LPCTSTR lpFileName<br />

LPCTSTR lpAppName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje meno<br />

sekcie.<br />

LPTSTR lpReturnedString: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí obsah sekcie.<br />

DWORD nSize: Ve¾kos buffera lpReturnedString, do ktorého sa uloia dáta.<br />

LPCTSTR lpFileName: Reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje meno INI súboru. Ak<br />

parameter lpFileName neobsahuje úplne špecifikované meno cesty pre INI súbor, bude<br />

Windows h¾ada tento súbor v adresári Windows.<br />

Výsledok funkcie: DWORD: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, návratovou hodnotou je<br />

poèet z<strong>na</strong>kov kopírovaných do buffera. Do poètu nie je zahrnutá zakonèovacia nula. Ak<br />

nie je k dispozícii dostatok priestoru <strong>na</strong> uloenie všetkých k¾úèov v sekcii, je návratová<br />

hodnota nSize – 2.<br />

GetPrivateProfileSectionNames<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Nie kernel32.lib kernel32.inc<br />

Funkcia GetPrivateProfileSectionNames vyplní buffer me<strong>na</strong>mi všetkých sekcií INI súboru.<br />

Obsahom buffera je zoz<strong>na</strong>m reazcov zakonèených nulou. Za posledným menom sekcie<br />

<strong>na</strong>sledujú dva nulové z<strong>na</strong>ky, èo z<strong>na</strong>èí koniec buffera. Pokia¾ sa vykonáva táto funkcia,<br />

systém zablokuje aktualizácie v INI súbore.<br />

Syntax: DWORD GetPrivateProfileSectionNames, LPTSTR lpszReturnBuffer, DWORD<br />

nSize, LPCTSTR lpFileName<br />

LPTSTR lpszReturnBuffer: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí zoz<strong>na</strong>m mien<br />

sekcie.<br />

DWORD nSize: Ve¾kos buffera lpszReturnBuffer, do ktorého sa uloia dáta.<br />

LPCTSTR lpFileName: Reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje meno INI súboru privát−<br />

neho profilu. Ak parameter lpFileName neobsahuje úplne špecifikované meno cesty pre<br />

INI súbor, bude Windows h¾ada tento súbor v adresári Windows.<br />

Výsledok funkcie: DWORD: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, návratovou hodnotou je<br />

poèet z<strong>na</strong>kov kopírovaných do buffera. Do poètu nie je zahrnutá zakonèovacia nula. Ak<br />

nie je k dispozícii dostatok priestoru <strong>na</strong> uloenie všetkých mien sekcie, je návratová<br />

hodnota nSize −– 2 a zoz<strong>na</strong>m mien sekcie bude <strong>sk</strong>rátený.<br />

GetPrivateProfileInt<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno kernel32.lib kernel32.inc<br />

Funkcia GetPrivateProfileInt vráti hodnotu Integer spojenú s k¾úèom zo špecifikovanej<br />

sekcie súboru privátneho profilu.<br />

Syntax: UINT GetPrivateProfileInt, LPCTSTR lpAppName, LPCTSTR lpKeyName, INT<br />

nDefault, LPCTSTR lpFileName<br />

LPCTSTR lpAppName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje meno<br />

sekcie.<br />

Literatúra<br />

[1] Simon, R. J. − Gouker, M. − Barnes, B. C.: Win32 API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS<br />

publishing, Brno 1997.<br />

[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty. Computer Press, Praha 1997.<br />

[3] Petzold, Ch.: Programování ve Windows – Win32 API. Computer Press, Praha 1999.<br />

Peter Gašparoviè<br />

10/2002 PC REVUE 151

P R O G R A M U J E M E<br />

Grafika cez OpenGL<br />

4. èas: Farby, pohyb, a tretí rozmer<br />

Opä je tu váš ob¾úbený seriál o OpenGL. Skôr ako zaèneme, musím reagova <strong>na</strong> zopár vašich<br />

mailov, v ktorých ste mi písali, e zdrojový kód má nieko¾ko chýb. Preto sa vám hlboko ospra−<br />

vedlòujem za uverejnené chyby. Ak máte s programovaním nejaké <strong>sk</strong>úsenosti, opravi ich by<br />

nemal by problém. Keï si však <strong>na</strong> to netrúfate, <strong>na</strong>píšte mi, obratom vám zašlem správny zdro−<br />

jový kód. To¾ko k vašim e−mailom a teraz spä k programovaniu. V predošlej èasti sme do−<br />

konèili <strong>na</strong>šu aplikáciu a vytvorili prvý polygón. Nikomu sa však asi nepáèi farba, ktorou sme<br />

polygón vykreslili. Preto si v tejto èasti ukáeme, ako prida farbu nášmu polygónu a ako ho<br />

rotova v 2D a potom v 3D. Zdrojový kód je totoný so zdrojovým kódom z predchádzajúcich<br />

troch èastí, zmeny sa, pochopite¾ne, týkajú iba funkcie DrawGLScene. Take ako som u spo−<br />

mí<strong>na</strong>l v prvej èasti, OpenGL pouíva systém RGBA, èie kadá farba je zloená zo štyroch (resp.<br />

troch) zloiek – èervenej, zelenej, modrej a jasu, po anglicky Red, Green, Blue, Alpha. V nie−<br />

ktorých prípadoch sa zloka jasu vynecháva. To¾ko k teórii farieb.<br />

Pouitie farieb v systéme OpenGL je ve¾mi jednoduché. V kreslení staèí pred kadý vrchol<br />

polygónu príkaz glColor3f(), resp. glColor4f(), prièom parametre sú jednotlivé podiely fareb−<br />

ných zloiek vo výslednej farbe. Vnútorná plocha sa vyplní farebným prechodom farieb vo<br />

vrcholoch. Take <strong>na</strong>príklad, keï chceme plochu vyfarbi farebným prechodom medzi èerve−<br />

nou, zelenou a modrou, zmeníme kód medzi glBegin(); a glEnd(); <strong>na</strong> toto:<br />

glColor3f(1.0f,0.0f,0.0f); //èervený vrchol ...<br />

glVertex3f(0.0f,1.0f,0.0f); // a jeho súradnice<br />

glColor3f(0.0f,1.0f,0.0f); //zelená sa tráva... ☺<br />

glVertex3f(−1.0,−1.0f,0.0f); //súradnice<br />

glColor3f(0.0f,0.0f,1.0f); //modrý vrchol<br />

glVertex3f(1.0f,−1.0f,0.0f); //súradnice<br />

Keï program uloíme, prekompilujeme a spustíme, z obrazovky sa <strong>na</strong> nás bude poze−<br />

ra krásny farebný trojuholník, vyplnený farebným prechodom. Ak sme šastnými maji−<br />

te¾mi nejakej staršej grafickej karty alebo máme grafiku integrovanú <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e, môu <strong>na</strong>še<br />

OpenGL programy trochu seka. Horšie je to, keï aj upgrade je takmer nemoný. Èo teda<br />

s tým? Na to, aby náš program išiel plynule, staèí prida pred glBegin() riadok:<br />

glPolygonMode(GL_FRONT_AND_BACK,GL_LINE);<br />

ktorý zmení spôsob vykres¾ovania primitív <strong>na</strong> obrazovku. Ako sa u dá z príkazu vyèíta, mení<br />

spôsob vykres¾ovania rubu aj líca polygónu <strong>na</strong> èiarové vykres¾ovanie, èie polygón bude bez<br />

výplne. Zatia¾ však takéto „trojuholníkovanie“ zvládne aj 8 MB S3 karta. Ne<strong>sk</strong>ôr však môeme<br />

zmenou vyplòovania dosiahnu vyššie fps (frame per second – snímky za sekundu).<br />

Aká by to však bola animácia èi hra, keby sa tam niè nehýbalo? Ani tento „efekt“ nie<br />

je v OpenGL zloitý. O rotáciu objektov okolo ich osi sa stará procedúra glRotatef(). Syntax<br />

je <strong>na</strong>sledujúca:<br />

glRotatef(uhol,x,y,z);<br />

uhol−uhol urèujúci rýchlos otáèania<br />

x,y,z−urèujú, okolo ktorej osi bude objekt rotova (dá sa aj kombinova)<br />

Ak vám robí problém pochopi, kedy objekt rotuje okolo ktorej osi, mono vám po−<br />

môe <strong>na</strong>sledujúca pomôcka:<br />

1. Predstavte si, e idete <strong>na</strong> bicykli. Ako tak šliapete do pedálov, kolesá sa toèia okolo<br />

osi. Ak by sme <strong>na</strong> kolese oz<strong>na</strong>èili nejaký bod, otáèal by sa okolo osi X.<br />

2. No a teraz si predstavte, e ste sa kúpali a teraz vypúšate vaòu. Vytiahnete zátku<br />

a voda zaène odteka odtokom. No a voda vo vypúšajúcej sa vani sa otáèa pod¾a osi Y.<br />

3. A do tretice si predstavte, e máte ve¾a peòazí a kúpite vrtu¾ové lietadlo (musíte<br />

šetri, prúdové bolo drahé ☺). Ako tak sedíte a zapnete motor, vrtu¾a sa zaène otáèa,<br />

a to pod¾a osi Z.<br />

To¾ko <strong>na</strong> vysvetlenie, pod¾a ktorej osi rotujú objekty, a teraz hor' sa do kódu. Na zaèiatok si<br />

však musíme v súbore, kde máme DrawGLScene(), definova novú premennú typu float, <strong>na</strong>zvi−<br />

me ju otacanie. Potom pred DrawGLScene() pridáme riadok s u spomí<strong>na</strong>nou glRotatef().<br />

float otacanie=1.0f; //premenná otáèania<br />

glRotatef(otacanie,0.0f,0.0f,1.0f); //otáèanie pod¾a osi Z<br />

Potom pokraèuje DrawGLScene() s takým istým kódom, aký sme pouili <strong>na</strong> vytvorenie<br />

farebného trojuholníka. No a za glEnd() pridáme riadok, ktorý zabezpeèí inkrementáciu<br />

premennej otacanie. Vïaka tomuto riadku sa nám trojuholník roztoèí pod¾a osi Z.<br />

glEnd(); //koniec kreslenia<br />

otacanie+=1.0f; //inkrementácia premennej<br />

Po uloení, prekompilovaní a spustení sa vám <strong>na</strong> obrazovke objaví nieèo podobné ako<br />

<strong>na</strong> obrázku è. 1.<br />

Samozrejme, objekt môeme otáèa aj pod¾a viacerých osí, <strong>na</strong>pr.<br />

glRotatef(otacanie,0.5f,0.0f,0.5f); //otáèanie pod¾a viacerých osí<br />

Objekt bude teraz rotova aj pod¾a osí X a Z. Skúste sa s týmito èíslami trochu pohra,<br />

dajú sa s tým robi rôzne veci.<br />

Obr. 1<br />

Kadý mi dá za pravdu, e 2D priestor je pekný, ale 3D priestor je ešte krajší. Ako teda<br />

tvori 3D objekty v OpenGL? Iste ste si všimli, e pri definovaní súradníc bodu sme ako<br />

tretí parameter zadali 0.0f. Tí s vyšším IQ (dúfam, e je vás aspoò 100 %) si iste domysle−<br />

li, e je to Z−ová súradnica bodu. Presne tak. Teda ak za tretí parameter v glVertex3f() za−<br />

dáme nenulové èíslo, zmeníme Z−ovú súradnicu objektu. Prichádza príklad:<br />

glBegin(GL_QUADS);<br />

glColor3f(1.0f,0.0f,0.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f,1.0f,0.0f);<br />

glColor3f(0.0f,1.0f,0.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f,−1.0f,0.0f);<br />

glColor3f(0.0f,0.0f,1.0f);<br />

glVertex3f(1.0f,−1.0f,2.0f);<br />

glColor3f(1.0f,1.0f,1.0f);<br />

glVertex3f(1.0f,1.0f,2.0f);<br />

glEnd();<br />

Po takejto zmene kresliacej èasti zí<strong>sk</strong>ame štvoruholník s jednou stranou v popredí.<br />

Snom kadého zaèí<strong>na</strong>júceho programátora grafiky (aspoò mòa a mojich priate¾ov v<br />

TurboPascale−G.N.) bolo <strong>na</strong>kresli rotujúcu kocku. Takýto “HelloWorld program“ <strong>na</strong>píše−<br />

me aj my. A nepotrebujeme vyrieši vidite¾nos a zabezpeèi správne otoèenie kadého bo−<br />

du. Staèí nám zmeni príkazy medzi glBegin() a glEnd() <strong>na</strong>:<br />

glColor3f(0.0f,1.0f,0.0f);<br />

glVertex3f( 1.0f, 1.0f,−1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f, 1.0f,−1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f, 1.0f, 1.0f);<br />

glVertex3f( 1.0f, 1.0f, 1.0f);<br />

glColor3f(1.0f,0.5f,0.0f);<br />

glVertex3f( 1.0f,−1.0f, 1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f,−1.0f, 1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f,−1.0f,−1.0f);<br />

glVertex3f( 1.0f,−1.0f,−1.0f);<br />

glColor3f(1.0f,0.0f,0.0f);<br />

glVertex3f( 1.0f, 1.0f, 1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f, 1.0f, 1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f,−1.0f, 1.0f);<br />

glVertex3f( 1.0f,−1.0f, 1.0f);<br />

glColor3f(1.0f,1.0f,0.0f);<br />

glVertex3f( 1.0f,−1.0f,−1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f,−1.0f,−1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f, 1.0f,−1.0f);<br />

glVertex3f( 1.0f, 1.0f,−1.0f);<br />

glColor3f(0.0f,0.0f,1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f, 1.0f, 1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f, 1.0f,−1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f,−1.0f,−1.0f);<br />

glVertex3f(−1.0f,−1.0f, 1.0f);<br />

glColor3f(1.0f,0.0f,1.0f);<br />

glVertex3f( 1.0f, 1.0f,−1.0f);<br />

glVertex3f( 1.0f, 1.0f, 1.0f);<br />

glVertex3f( 1.0f,−1.0f, 1.0f);<br />

glVertex3f( 1.0f,−1.0f,−1.0f);<br />

Je to trochu dlhé a po spustení uvidíme iba prednú stranu kocky, ale po pridaní rotá−<br />

cie objektu sa nám predstaví kocka v plnej paráde. Postup, ako kocku rotova, tu nebu−<br />

dem uvádza, <strong>sk</strong>úste zapnú mozgové závity a zapoji fantáziu.<br />

ZÁVER. Keïe bez praktického precvièovania sa èlovek niè ne<strong>na</strong>uèí, dám vám domácu<br />

úlohu. Skúste <strong>na</strong>písa program, ktorý by simuloval pohyb planét slneènej sústavy okolo<br />

Slnka a svojej osi. Namiesto gú¾, ktoré ešte neviete pouíva, pouite radšej štvorce, štvor−<br />

uholníky a tí, ktorí sa vo svojom zdrojovom kóde vyz<strong>na</strong>jú, môu poui kocky. To¾ko do−<br />

máca úloha. Lúèim sa s vami, dovidenia v novembri.<br />

Lukáš Staòa<br />

152 PC REVUE 10/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

ASP.NET<br />

7. èas: Vývoj aplikácie typu webová sluba pomocou vývojového<br />

prostredia Microsoft Visual Studia.NET<br />

V predchádzajúcej èasti seriálu sme vytvorili aplikáciu typu ASP.NET Web Application vo vývo−<br />

jovom prostredí MS Visual Studio.NET. Témou siedmej èasti bude vytvorenie webovej sluby. Aj<br />

<strong>na</strong>priek tomu, e ide o siedmu èas seriálu, táto problematika je <strong>na</strong>to¾ko nezávislá, e sa do èíta−<br />

nia môu pokojne pusti aj záujemcovia o webové sluby, ktorí tento seriál pravidelne neèítajú.<br />

WEBOVÁ SLUBA. Definova webovú slubu exaktnou definíciou nemá zmysel. Je<br />

uitoènejšie vedie, <strong>na</strong> èo sa dajú webové sluby poui a ako sa dajú vytvára. A <strong>na</strong>vyše<br />

ide o ve¾mi jednoduchú problematiku. Princíp je <strong>na</strong>sledujúci. Naša spoloènos má prívlas−<br />

tok informaèná, a preto ¾udia aj firmy sa delia do dvoch kategórií. Na tých, èo informácie<br />

majú a sú ochotní (väèšinou za nejakú protihodnotu alebo z propagaèných a marketin−<br />

gových dôvodov) ich po<strong>sk</strong>ytnú, a tých, ktorí o tieto informácie majú záujem. Vysvetlíme<br />

to <strong>na</strong> jednoduchom príklade. Na Sloven<strong>sk</strong>u vychádza ve¾a internetových denníkov a<br />

<strong>na</strong>chádza sa tu aj mnoho portálov, <strong>na</strong> ktoré denne pristupujú klienti. Všetci prevádzko−<br />

vatelia takýchto denníkov a portálov zverejòujú denne správy o poèasí. Zí<strong>sk</strong>avajú ich rôzne<br />

a vkladajú <strong>na</strong> svoje stránky. Tieto informácie však majú jednotný zdroj, buï ide o hydrome−<br />

teorologický ústav, alebo nejakú inú firmu, ktorá sa zaoberá predpoveïou poèasia. Keby<br />

takáto firma po<strong>sk</strong>ytla údaje o predpovedi poèasia (len údaje, nie konkrétny vzh¾ad stránky),<br />

prevádzkovatelia internetových denníkov a portálov by takúto slubu (po<strong>sk</strong>ytnutú za rozum−<br />

ných podmienok) urèite radi vyuívali. Ide len o to, ako <strong>na</strong> to? Momentálny stav je zrejme<br />

taký, e po<strong>sk</strong>ytovate¾ predpovede ju po<strong>sk</strong>ytne v nejakom textovom formáte a webmasteri to<br />

povkladajú <strong>na</strong> svoje stránky, kadý v tom svojom formáte a grafickej úprave. Podobne sa to<br />

deje aj s kurzami valút v jednotlivých bankách, programom televíznych staníc... Kvalitatívne<br />

novým riešením je pouitie webovej sluby, keï po<strong>sk</strong>ytovate¾ po<strong>sk</strong>ytne svoje údaje vo for−<br />

máte XML. Technológia XML je toti otvorená a platformovo nezávislá. Súbor XML obsahu−<br />

je okrem samotných údajov aj ich štruktúru. Zjednodušene by sa dalo poveda, e tento for−<br />

mát <strong>na</strong> výmenu údajov je rov<strong>na</strong>ko dobre èitate¾ný pre poèítaèe aj pre ¾udí. Údaje môeme<br />

¾ahko <strong>na</strong>èíta a identifikova pomocou pomerne jednoduchej rutiny v ¾ubovo¾nom progra−<br />

movacom jazyku alebo po definovaní formátu zobrazenia priamo publikova <strong>na</strong> webovej<br />

stránke. Dokument XML sa <strong>sk</strong>ladá z elementov. Kadý element obsahuje poèiatoènú a kon−<br />

covú z<strong>na</strong>èku (tag). Obidva tagy obsahujú názov elementu, koncový tag obsahuje <strong>na</strong>vyše pred<br />

názvom elementu lomku. Typický príklad elementu XML môe by takýto:<br />

36<br />

Kadý element môe v sebe obsahova ïalšie takzvané vnorené elementy.<br />

<br />

severozapadny<br />

36<br />

<br />

To¾ko staèilo ako teoretický úvod, poïme vytvori prvú webovú slubu. Pri výbere témy<br />

sme prihliadali <strong>na</strong> to, aby bola jednoduchá, no uitoèná. Bude to vlastne jednoduchý jed−<br />

noúèelový fi<strong>na</strong>nèný kalkulátor, ktorý bude poèíta parametre pôièky alebo jednoduchého<br />

lízingu. Po zadaní výšky pôièky, poètu mesiacov a úrokovej miery vypoèíta <strong>na</strong>mi vytvore−<br />

ná webová sluba výšku mesaènej splátky. Ide o jednoduchú záleitos, ktorú chceme ma<br />

èo <strong>na</strong>jrýchlejšie vytvorenú, preto pouijeme programovací jazyk Visual Basic.<br />

Vo Visual Studiu.NET pomocou menu File | New | Project vytvoríme v zloke Visual<br />

Basic Project nový projekt typu ASP.NET Web Service. Nazveme ho wsPozicka.<br />

Naša webová sluba bude umiestnená v adresári c:\inetpub\<strong>www</strong>root\wsPozicka a<br />

prístupná <strong>na</strong> adrese http://localhost/wsPozicka Po zatlaèení tlaèidla OK sa pustí do práce<br />

sprievodca vytvorením aplikácie a vytvorí za nás jej kostru. Na úvodnej obrazovke Visual<br />

Studia klikneme <strong>na</strong> link click here to switch to code view. V tomto prípade nás sprie−<br />

vodca vytvorením aplikácie nenechal trápi sa a rovno nám ukázal, ako sa taká sluba<br />

programuje. Take staèí odstráni komentáre <strong>na</strong> zaèiatku riadkov a prvú cviènú webovú<br />

slubu typu HelloWorld() máme hotovú.<br />

Imports System.Web.Services<br />

_<br />

Public Class Service1<br />

Inherits System.Web.Services.WebService<br />

' WEB SERVICE EXAMPLE<br />

' The HelloWorld() example service returns the string Hello World.<br />

' To build, uncomment the following lines then save and build the project.<br />

' To test this web service, ensure that the .asmx file is the start page<br />

' and press F5.<br />

'<br />

Public Function HelloWorld() As String<br />

HelloWorld = "Hello World"<br />

End Function<br />

End Class<br />

Pomocou menu Build | Build wsPozicka aplikáciu preloíme a zostavíme. Pomocou<br />

menu Debug | start môeme túto cviènú webovú slubu vy<strong>sk</strong>úša. Zobrazí sa okno webo−<br />

vého prehliadaèa (adresa http://localhost/wsPozicka/Service1.asmx).<br />

Po zatlaèení tlaèidla Invoke sa zobrazia údaje po<strong>sk</strong>ytnuté webovou slubou, v tomto<br />

prípade reazec Hello World vo formáte XML.<br />

Obr. 1 Vytvorenie projektu typu webová sluba<br />

Obr. 2 Testovanie webovej sluby<br />

Obr. 3 Testovanie webovej sluby wsPozicka<br />

Obr. 4 Registrácia webovej sluby<br />

10/2002 PC REVUE 153

P R O G R A M U J E M E<br />

<br />

Hello World<br />

Všimnime si upozornenie <strong>na</strong> stránke <strong>na</strong>šej webovej sluby, aby sme fiktívnu adresu<br />

<strong>na</strong>mespace http://tempuri.org/ zmenili <strong>na</strong> nejakú inú, kde by sa k <strong>na</strong>šej slube dostali aj<br />

ostatní záujemcovia, <strong>na</strong>príklad http://uddi.org alebo http://microsoft.com/webservices Na<br />

stránke je aj návod, ako to v obidvoch pouívaných programovacích jazykoch (C# a Visual<br />

Basic) realizova.<br />

C#<br />

[WebService(Namespace="http://microsoft.com/webservices/")]<br />

public class MyWebService {<br />

// implementation<br />

}<br />

Visual Basic.NET<br />

Public Class MyWebService<br />

' implementation<br />

End Class<br />

Prvú cviènú metódu webovej sluby máme vy<strong>sk</strong>úšanú a odladenú, vieme, ako <strong>na</strong> to,<br />

a môeme pristúpi k realizácii nášho zámeru – vytvoreniu pôièkového kalkulátora. Na výpo−<br />

èet splátky s výhodou pouijeme funkciu Pmt. Kód funkcie VypocetSplatok potom bude:<br />

Public Function VypocetSplatok (ByVal Vy<strong>sk</strong>a_pozicky As Double,<br />

ByVal Pocet_Mesiacov As Integer, ByVal Urokova_miera As Double) As String<br />

Dim dblSplatka As Double<br />

dblSplatka = −Pmt((Urokova_miera / 1200), Pocet_Mesiacov, Vy<strong>sk</strong>a_pozicky)<br />

Return FormatCurrency(dblSplatka)<br />

End Function<br />

Parametrami funkcie VypocetSplatok sú: Vy<strong>sk</strong>a_pozicky, Pocet_Mesiacov a<br />

Urokova_miera.<br />

Projekt znovu preloíme a zostavíme a <strong>na</strong>mi vytvorenú webovú slubu vy<strong>sk</strong>úšame.<br />

V tomto testovacom formulári môeme webovú slubu vy<strong>sk</strong>úša, <strong>na</strong>príklad s para−<br />

metrami Vy<strong>sk</strong>a_pozicky = 100000, Pocet_Mesiacov = 24 a Urokova_miera = 16<br />

Po zatlaèení tlaèidla Invoke sa zobrazia údaje po<strong>sk</strong>ytnuté webovou slubou, v tomto<br />

prípade výška mesaènej splátky vo formáte XML.<br />

<br />

4 896,31 Sk<br />

Naša webová sluba fun−<br />

guje presne pod¾a zadania.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom kroku si uká−<br />

eme, ako túto slubu vyui<br />

vo webovej aplikácii.<br />

VYTVORENIE APLIKÁ−<br />

CIE, KTORÁ BUDE VY−<br />

UÍVA WEBOVÚ SLU−<br />

BU. V tomto kroku vytvorí−<br />

me webovú aplikáciu pre<br />

bankový subjekt po<strong>sk</strong>ytujúci<br />

Obr. 5 Parametre pre komponent RadioButtonList pôièky, konkrétne èas, kto−<br />

rá spoèíta výšku mesaènej<br />

splátky pri zadaní výšky pôièky, úrokovej miery a poètu mesiacov, <strong>na</strong> ktoré je pôièka<br />

po<strong>sk</strong>ytnutá. Aplikácia bude vyuíva webovú slubu wsPozicka.<br />

Vo Visual Studiu.NET vytvoríme novú aplikáciu typu Web Application (zloka Visual<br />

Basic Projects) s názvom <strong>na</strong>príklad PrvaPozicková. Adresa <strong>na</strong> ladenie projektu potom bude<br />

http://localhost/PrvaPozickova.<br />

REGISTRÁCIA XML WEBOVEJ SLUBY. V <strong>na</strong>sledujúcom kroku zaregistrujeme<br />

XML webovú slubu. Klikneme pravým tlaèidlom myši <strong>na</strong> poloku References v okne<br />

Solution Explorer a v zobrazenom menu klikneme <strong>na</strong> poloku Add Web Reference. V<br />

dialógu, ktorý sa následne otvorí, zadáme referenciu <strong>na</strong> webovú slubu, v <strong>na</strong>šom prípa−<br />

de adresu http://localhost/wsPozicka/Service1.asmx. Tlaèidlom Add Reference pridáme<br />

do projektu referenciu <strong>na</strong> webovú slubu.<br />

VYTVORENIE FORMULÁRA NA KOMUNIKÁCIU S WEBOVOU SLUBOU.<br />

V tomto kroku vytvoríme aplikaèný formulár, ktorý bude slúi ako pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie z<br />

mobilného zariadenia <strong>na</strong> webovú slubu. Do formulára Form1 pridáme komponenty:<br />

Label – parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Výška pôièky<br />

TextBox – parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> LoanAmount<br />

Label – parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Úrok<br />

TextBox – parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> LoanRate<br />

Obr. 6 Návrh formulára aplikácie<br />

Label – parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Pôièka bude po<strong>sk</strong>ytnutá <strong>na</strong> dobu:<br />

RadioButtonList – parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> LoanMonths v riadku<br />

pre parameter Items klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo [...]<br />

V dialógu ListItem Collection Editor <strong>na</strong>stavíme hodnoty poloiek, poèet mesiacov pre<br />

stanovené obdobia 7, 15 a 30 rokov<br />

7 rokov – 84<br />

15 rokov – 180<br />

30 rokov – 360<br />

Pridáme komponent Button<br />

parameter text <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Výpoèet pôièky<br />

parameter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> CalculateLoan<br />

Na pracovnú plochu pod tlaèidlo Výpoèet pôièky pridáme komponent Label – para−<br />

meter ID <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> LoanResult.<br />

OBSLUHA UDALOSTI – VOLANIE WEBOVEJ SLUBY. Udalos, ktorú v tomto<br />

prípade chceme ošetri, je jednoz<strong>na</strong>èná – kliknutie <strong>na</strong> tlaèidlo Výpoèet pôièky. Po dvoj−<br />

kliku <strong>na</strong> jeho symbol sa zobrazí telo procedúry CalculateLoan_click (zatia¾ prázdne).<br />

Private Sub CalculateLoan_Click(ByVal sender As System.Object, ByVal e As<br />

System.EventArgs) Handles CalculateLoan.Click<br />

End Sub<br />

Do tela tejto procedúry pridáme kód:<br />

Private Sub CalculateLoan_Click(ByVal sender As System.Object, ByVal e As<br />

System.EventArgs) Handles CalculateLoan.Click<br />

'inicializacia XML Web Service proxy<br />

Dim wsPozicka As New localhost.Service1()<br />

' Deklaracia retazca pre zobrazenie vysledku<br />

Dim monthlyPayment As String<br />

' Volanie webovej sluzby, metoda VypocetSplatok<br />

monthlyPayment = wsPozicka.VypocetSplatok(LoanAmount.Text,<br />

LoanMonths.SelectedItem.Value, LoanRate.Text)<br />

LoanResult.Text = "Mesac<strong>na</strong> splatka bude: " + monthlyPayment<br />

End Sub<br />

Po úspešnom preklade a zostavení webovej aplikácie ju môeme otestova pomocou<br />

webového prehliadaèa. Adresa je v <strong>na</strong>šom prípade http://localhost/PrvaPozickova/Web<br />

Form1.aspx.<br />

Potia¾to sa vzh¾ad <strong>na</strong>šej aplikácie prakticky nelíši od testovacej stránky webovej<br />

sluby. Aby sme sa odlíšili, poèet mesiacov, <strong>na</strong> ktoré bude pôièka po<strong>sk</strong>ytnutá, zadáme<br />

iným spôsobom. Napríklad ak <strong>na</strong>ša firma chce po<strong>sk</strong>ytova dlhodobé úvery mladým rodi−<br />

nám <strong>na</strong> dobu 7, 15 alebo 30 rokov (nechali sme sa trochu unies, <strong>na</strong>budúce ako príklad<br />

pouijeme motív z inej rozprávky, <strong>na</strong>príklad z tej o Èervenej èiapoèke ☺), pouijeme<br />

komponent RadioButtonList. Pokraèujeme teda v pridávaní komponentov:<br />

Obr. 7 Test webovej aplikácie<br />

Obr. 8 Test upravenej webovej aplikácie<br />

154 PC REVUE 10/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

Aplikácia nám funguje, no z h¾adi<strong>sk</strong>a zvyklostí aplikaènej logiky výšku úrokovej miery<br />

si nestanovuje zákazník sám, ale stanovuje ju banka v závislosti od dåky pôièky a, samo−<br />

zrejme, aj <strong>na</strong> základe úrokovej miery stanovenej Národnou bankou (ïalší námet <strong>na</strong> jed−<br />

noduchú webovú slubu, ktorý by v tomto prípade mohla po<strong>sk</strong>ytova Národná banka).<br />

My si stanovíme výšku úrokov len v závislosti od dåky pôièky takto:<br />

7 rokov – 8 %<br />

15 rokov – 10 %<br />

30 rokov – 13 %<br />

Z aplikaèného formulára odstránime komponenty Label (s textom Úrok) a TextBox (ID<br />

LoanRate) a zmeníme kód procedúry <strong>na</strong> obsluhu tlaèidla<br />

Private Sub CalculateLoan_Click(ByVal sender As System.Object, ByVal e As<br />

System.EventArgs) Handles CalculateLoan.Click<br />

'inicializacia XML Web Service proxy<br />

Dim wsPozicka As New localhost.Service1()<br />

' Deklaracia retazca pre zobrazenie vysledku<br />

Dim monthlyPayment As String<br />

' Deklaracia urokovej miery<br />

Dim dUrok As Double<br />

Select Case LoanMonths.SelectedItem.Value 'pocet mesiacov<br />

Case 7<br />

dUrok = 8<br />

Case 15<br />

dUrok = 10<br />

Case 30<br />

dUrok = 13<br />

End Select<br />

' Volanie webovej sluzby, metoda CalculateMonthlyPayment<br />

monthlyPayment = wsPozicka.VypocetSplatok(LoanAmount.Text,<br />

LoanMonths.SelectedItem.Value, dUrok)<br />

LoanResult.Text = "Mesac<strong>na</strong> splatka bude: " + monthlyPayment<br />

End Sub<br />

Pri pôièke vo výške 1 000 000 Sk budú mesaèné splátky<br />

7 rokov – 11 904,76 Sk<br />

15 rokov – 5 555,56 Sk<br />

30 rokov – 2 777,78 Sk<br />

V budúcej èasti zaèneme pracova s databázami, a aby nám to chronologicky <strong>na</strong>dvä−<br />

zovalo, názov <strong>na</strong>sledujúceho pokraèovania bude Vytvorenie webovej sluby vyuívajúcej<br />

databázu.<br />

¼uboslav Lacko<br />

N O V Ý S E R I Á L<br />

Programujeme v jazyku C#<br />

1. èas<br />

Vítam vás pri <strong>na</strong>šom novom seriáli, v ktorom sa pokúsime opísa a priblíi vám programova−<br />

nie v jazyku C# (C sharp). Neviem, èi ste u nieèo o tomto programovacom jazyku poèuli, ale<br />

urèite vám nieèo hovorí aspoò pojem .NET (dot NET). Ide o relatívne novú technológiu z diel−<br />

ne firmy Microsoft, ktorou sa tento softvérový gigant chce presadi popri konkurenèných pro−<br />

duktoch podobného charakteru. Microsoft má, pochopite¾ne, výhodu v silnej pouívate¾<strong>sk</strong>ej<br />

základni, preto bude ve¾mi zaujímavé sledova, ako sa mu podarí túto technológiu presadi.<br />

Zatia¾ sa mu to pomerne darí <strong>na</strong>jmä vïaka širokej škále podporovaných technológií, keï <strong>na</strong>prí−<br />

klad v poslednom èase spoloènos vydala softvér, ktorý umoní platforme .NET spolupracova<br />

s databázou Oracle. Doteraz bol podporovaný iba databázový MS SQL Server, ktorý si vzá−<br />

jomne s Oracle konkuroval. Aj Microsoft si však uvedomil, e ak chce .NET presadi, musí spo−<br />

lupracova aj s konkurenènými produktmi. Spolu s uvedením .NET sa objavili aj informácie<br />

o nových verziách produktov Visual Studio a Windows. Visual Studio .NET je u nejaký èasu<br />

<strong>sk</strong>utoènosou a Windows .NET Server je momentálne v štádiu Release Candidate 1.<br />

.NET FRAMEWORK. Vráme sa však k platforme .NET. Tá sa <strong>sk</strong>ladá z viacerých súèas−<br />

tí, prièom nás bude zaujíma .NET Framework. Systém .NET Framework zahàòa kninice<br />

tried (BCL − Base Class Library) a behové prostredie CLR (Common Language Runtime).<br />

Kninice tried .NET sú k dispozícii všetkým programovacím jazykom. Tieto kninice sú<br />

ve¾mi rozsiahle a obsahujú podobne ako iné kninice tried prostriedky <strong>na</strong> prácu so súbor−<br />

mi, databázami, vlák<strong>na</strong>mi, sieou a mnoho ïalších.<br />

BEHOVÉ PROSTREDIE CLR. CLR je behové prostredie .NET Framework, ktoré umoòuje<br />

spúša jednotlivé aplikácie. Tu poz<strong>na</strong>menáme, e pri tomto seriáli sa nevyhneme èastému<br />

porov<strong>na</strong>niu s konkurenèným programovacím jazykom Java z dielne spoloènosti Sun. V tomto<br />

prípade by sa dalo CLR prirov<strong>na</strong> k Java Virtual Machine (JVM). Tak ako je JVM potrebná <strong>na</strong><br />

beh aplikácií <strong>na</strong>písaných v Jave, je CLR potrebné <strong>na</strong> beh aplikácií <strong>na</strong>písaných pre .NET<br />

Framework, a to bez oh¾adu <strong>na</strong> pouitý programovací jazyk, ktorým v <strong>na</strong>šom prípade bude<br />

C#. Systém CLR tak predstavuje jadro infraštruktúry platformy .NET. Ako som u spomenul,<br />

nezáleí <strong>na</strong> programovacom jazyku, v ktorom svoju aplikáciu vytvoríte, prostredie CLR sa vdy<br />

postará o jej správny beh. Aplikácia však musí spåòa urèité poiadavky a pravidlá, ktoré sa<br />

súhrnne <strong>na</strong>zývajú Common Language Specification (CLS). Kadý prekladaè musí vytvára apli−<br />

kácie, ktoré spåòajú túto špecifikáciu, <strong>na</strong> to, aby ich bolo moné v CLR spusti.<br />

KNINICA TRIED BCL. Kninica tried systému .NET Framework umoòuje aplikáciám<br />

vzájomne spolupracova a dovo¾uje pouíva jednotné programové rozhranie pre všetky funk−<br />

cie CLR. Keïe v BCL je sústredené úplne celé aplikaèné programové rozhranie, nie je moné<br />

bez nej <strong>na</strong>písa ani <strong>na</strong>jjednoduchší program. Vïaka tomu je vlastne programovací jazyk iba<br />

akousi sústavou syntaktických pravidiel a neobsahuje iadne vlastné funkcie. Práve vïaka tejto<br />

vlastnosti je moné, aby aplikácie beiace v CLR spolupracovali aj vtedy, ak <strong>na</strong> ich vytvorenie<br />

boli pouité rôzne programovacie jazyky. Ich kompilátory sa toti musia riadi CLS a tým je<br />

zabezpeèené správne volanie funkcií CLR. Takéto zjednotenie umoòuje programátorom<br />

pouíva pri vývoji .NET aplikácií svoj ob¾úbený programovací jazyk. Take je moné poui<br />

Visual Basic, C++ èi dokonca vïaka J# aj programovací jazyk Java. Tu však vzniká problém<br />

v tom, e vývojári kompilátorov sa môu rozhodnú nepodporova všetky funkcie CLR.<br />

Našastie v prípade C# je podporovaná väèši<strong>na</strong> funkcií CLR.<br />

MSIL A JIT. Èo sa <strong>sk</strong>rýva pod týmito <strong>sk</strong>ratkami? Tá druhá by mohla by niektorým z vás<br />

známa, <strong>na</strong>jmä pokia¾ sa venujete programovaniu v Jave. Poïme však po poriadku. MSIL je<br />

<strong>sk</strong>ratka z Microsoft Intermediate Language a predstavuje akýsi medzièlánok medzi zdrojovým<br />

kódom vašej aplikácie a jej výsledným spustite¾ným kódom. Podobný princíp je pouitý aj v prí−<br />

pade Javy. Po tom, èo <strong>na</strong>píšete zdrojový kód a uloíte ho (<strong>na</strong>jèastejšie do súboru s koncovkou<br />

.java), je teo preloený prekladaèom javac do súboru s koncovkou .class. Tento súbor nie je<br />

sám osebe spustite¾ný, pretoe <strong>na</strong> svoj beh potrebuje JVM (takisto <strong>na</strong>zývaný virtuálny stroj<br />

jazyka Java). Kód vo formáte MSIL je nieèo podobné ako kód v súbore .class. Predstavuje akýsi<br />

medzikrok medzi spustite¾nou aplikáciou a jej zdrojovým kódom. Funkciu JVM v tomto prípa−<br />

de plní CLR. Take po tom, èo <strong>na</strong>píšete program v jazyku C# a uloíte ho do súboru, je tento<br />

súbor <strong>sk</strong>ompilovaný kompilátorom csc.exe do súboru s koncovkou .exe obsahujúceho vašu<br />

aplikáciu v jazyku MSIL. Nenechajte sa touto koncovkou zmias. Tento súbor nie je moné<br />

spusti samostatne. Na jeho spustenie je potrebné, aby <strong>na</strong> poèítaèi bol <strong>na</strong>inštalovaný .NET<br />

Framework, ktorého behové prostredie CLR zabezpeèí preloenie kódu MSIL do strojového<br />

kódu zrozumite¾ného poèítaèu a jeho spustenie. Tomuto spôsobu sa hovorí kompilácia JIT<br />

(Just In Time), èo z<strong>na</strong>mená, e kód MSIL je preloený do strojového kódu a pri spustení apli−<br />

kácie. Je moné poui tri rôzne spôsoby kompilácie JIT. Najbenejším spôsobom kompilácie<br />

JIT je princíp kompilácie metód a tried pri ich prvom volaní. Nepouívané metódy a triedy<br />

zostanú ne<strong>sk</strong>ompilované a dovtedy, kým sa niektorá aplikácia nepokúsi pristúpi k nim, resp.<br />

ich vola. Ïalšou monosou je kompilácia celej aplikácie a všetkých metód a tried hneï pri ich<br />

inštalácii. Tým je moné urýchli beh celej aplikácie, pretoe má svoje súèasti hneï od zaèiat−<br />

ku k dispozícii <strong>sk</strong>ompilované. Na druhú stranu môe by tento spôsob zbytoène nároèný <strong>na</strong><br />

zdroje, keïe niekedy môu by <strong>sk</strong>ompilované aj zbytoèné a nevyuité súèasti. V tomto prípa−<br />

de, samozrejme, u nejde o kompiláciu JIT, keïe strojový kód nie je vytváraný za behu apli−<br />

kácie. Opakom <strong>na</strong>posledy spomí<strong>na</strong>ného spôsobu kompilácie je metóda EconoJIT. Pouíva sa<br />

v systémoch s obmedzenými zdrojmi. Umoòuje ukladanie preloeného kódu do pamäte<br />

cache a práve vïaka tomu môe kompilovanie pri nedostatku pamäte pozastavi a poèka <strong>na</strong><br />

jej uvo¾nenie. V tomto prípade sa však dá predpoklada spomalenie behu aplikácie.<br />

VÝHODY MSIL. Mono sa pýtate, <strong>na</strong> èo je dobrý tento princíp akoby dvojnásobnej kompi−<br />

lácie. Nu, prináša to hneï nieko¾ko výhod. Jednou z nich je vyuitie metadát a mechanizmu<br />

reflexie. Vïaka tomu môete zisti všetky informácie o typoch obsiahnutých v aplikácii bez toho,<br />

aby bolo potrebné sprístupòova jej zdrojový kód. Ak vám to niè nehovorí, niè si z toho nerob−<br />

te. Mechanizmu reflexie sa budeme venova podrobnejšie ne<strong>sk</strong>ôr v <strong>na</strong>šom seriáli. Ïalšou výho−<br />

dou by mohla by portabilita kódu medzi jednotlivými operaènými systémami. Preèo píšem<br />

„mohla“? Pretoe momentálne je .NET Framework k dispozícii iba pre operaèné systémy od<br />

Microsoftu a priznám sa, e neviem, èi sa dá predpoklada, e bude prenesená aj <strong>na</strong> iné ope−<br />

raèné systémy. Pravdepodobnejšia sa mi vidí záporná odpoveï. V prípade programovacieho<br />

jazyka Java je situácia jasná – vïaka prekladu kódu do súboru .class a existencie JVM pre rôzne<br />

operaèné systémy je moné spúša raz <strong>na</strong>písaný program v rôznych operaèných systémoch.<br />

NA ZÁVER. V úvodnej èasti nového seriálu o programovaní v jazyku C# som sa s<strong>na</strong>il vnies<br />

trochu svetla do problematiky novej platformy .NET a jej infraštruktúry, konkrétne systému<br />

.NET Framework. Jeho súèasti BCL a CLR sú potrebné <strong>na</strong> vytváranie aplikácií, okrem iného aj<br />

v jazyku C#, ktorému sa chceme venova. Do tejto èasti sa ešte nezmestil nijaký príklad, ale to<br />

niè, pretoe by aj tak nebol priestor <strong>na</strong> jeho opísanie. Preto budete musie vydra do <strong>na</strong>sle−<br />

dujúcej èasti, kde si vytvoríme prvú aplikáciu v jazyku C#, <strong>na</strong>uèíme sa, ako vytvára ïalšie apli−<br />

kácie a aké prostriedky <strong>na</strong> to poui, a budeme sa venova aj základným èrtám jazyka. Dovtedy<br />

vám odporúèam stiahnu a <strong>na</strong>inštalova si SDK systému .Net Framework, ktorý je k dispozícii<br />

<strong>na</strong> adrese msdn.microsoft.com/downloads/ sekcia Software Development Kits podsekcia<br />

Microsoft .NET Framework SDK. Na jeho správne fungovanie budete potrebova niektorý<br />

z operaèných systémov Windows NT 4.0 (so Service Packom 6), Windows 2000 alebo Win−<br />

dows XP Professio<strong>na</strong>l (nie Home Edition). To by bolo <strong>na</strong>teraz všetko, dovidenia pri ïalšej èasti.<br />

Andrej Chu<br />

10/2002 PC REVUE 155

P R O G R A M U J E M E<br />

Visual Basic / 10. èas<br />

Stretávame sa pri októbrovej èasti nášho seriálu o Visual Basicu. Tentoraz sa zameriame<br />

<strong>na</strong> objekt ListBox. Po jeho predstavení si ešte uvedieme príklad, ako si urobi vlastný adre−<br />

sár kontaktov.<br />

LISTBOX (ZOZNAM POLOIEK). Preklad v <strong>na</strong>dpise je povedzme trochu „neadek−<br />

vátny“, no presne vystihuje podstatu ListBoxu. Jeho funkcia je vypísa zoz<strong>na</strong>m a povoli<br />

pouívate¾ovi vybra si z neho. Pokia¾ poloky prekraèujú ve¾kos ListBoxu, automaticky sú<br />

doò pridané Scollbary.<br />

Pridáva poloky do zoz<strong>na</strong>mu môeme pomocou funkcie AddItem (<strong>sk</strong>ôr ide o zamas−<br />

kovanú vlastnos), ktorá má jeden povinný parameter Poloku (to, èo uvidíme v ListBoxe)<br />

a jeden nepovinný parameter Index (umiestnenie v ListBoxe – prvý prvok je 0, posled−<br />

ný prvok je poèet prvkov−1). Maza poloky môeme pomocou funkcie RemoveItem,<br />

ktorá má jeden parameter Index, kde uvedieme poradie prvku, ktorý chceme vymaza.<br />

Celý zoz<strong>na</strong>m vymaeme pomocou funkcie Clear.<br />

Ïalšou vecou, ktorú potrebujeme vedie, je názov vybranej poloky. Na to slúi vlast−<br />

nos Text:<br />

MenoPolozky = List1.Text<br />

Pokia¾ nie je vybraná nijaká poloka, vlastnos <strong>na</strong>vráti reazec s nulovou dåkou. Implicitne<br />

je <strong>na</strong>stavené, aby ste mohli zo zoz<strong>na</strong>mu vybra iba jednu monos. Pokia¾ však chcete ma<br />

monos vybra viac poloiek, musíte prestavi vlastnos MultiSelect z nuly <strong>na</strong> jednotku alebo<br />

dvojku. Jednotka <strong>na</strong>staví spôsob vyberania pomocou kliku myšou (jeden klik vyberie poloku,<br />

druhý klik zruší výber), dvojka <strong>na</strong>staví štandardné systémové vyberanie poloiek, a to pomo−<br />

cou CONTROL a SHIFT. V obidvoch prípadoch však prestane fungova vlastnos Text, take<br />

budete musie poui ïalšiu vlastnos Selected, ktorá má jeden parameter Index a <strong>na</strong>vracia<br />

hodnoty True alebo False pod¾a toho, èi je daná poloka vybraná alebo nie:<br />

For i = 0 To List1.ListCount − 1<br />

If List1.Selected(i) = True Then MsgBox "Bola vybraná poloka " & List1.List(i)<br />

Next i<br />

V príklade sme ešte pouili vlastnosti ListCount a List. Prvá vlastnos slúi <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie<br />

poètu poloiek v ListBoxe. Vlastnos List zase pre zmenu dokáe zisti meno poloky<br />

pod¾a poradového èísla, ktoré je jej jediným parametrom. Pokia¾ je vlastnos Sorted <strong>na</strong>sta−<br />

vená <strong>na</strong> True, budú poloky v ListBoxe zoradené pod¾a abecedy. Vlastnos Style urèuje, èi<br />

bude ListBox vyzera štandardne (obyèajný zoz<strong>na</strong>m) alebo bude pri kadej poloke<br />

CheckBox, ktorého zaškrtnutím vyberiete poloku. A posledná vlastnos Columns <strong>na</strong>sta−<br />

vuje, v ko¾kých ståpcoch budú poloky ListBoxu. Z udalostí stoja za zmienku Click a<br />

DblClick, ktoré <strong>na</strong>stanú pri kliku a dvojkliku <strong>na</strong> nejakú poloku.<br />

ADRESÁR KONTAKTOV. Nasledujúci príklad v tej <strong>na</strong>jjednoduchšej forme opisuje,<br />

ako vytvori adresár kontaktov vo Visual Basicu. Umoòuje kontakt vytvori, prípadne edi−<br />

tova a, samozrejme, vloi tak, aby sa dal <strong>na</strong>èíta ne<strong>sk</strong>ôr. Chýba mazanie prvkov, ako aj<br />

zme<strong>na</strong> poradia – túto èas vynechávame preto, lebo je síce jednoduchá, ale zabrala by<br />

zbytoène ve¾a miesta. V tomto momente ste predsa schopní situáciu zvládnu aj sami.<br />

Zalote si nový dokument<br />

a vlote doò Module1. Do<br />

neho pod seba vlote <strong>na</strong>sle−<br />

dujúci zdrojový kód – moje<br />

poznámky si pri kopírovaní<br />

nevšímajte a prehliadajte ich.<br />

Sú mojím opisom ku kódu a<br />

<strong>na</strong> beh aplikácie, samozrej−<br />

me, nemajú nijaký vplyv.<br />

Type A<br />

Meno As String<br />

Priezvi<strong>sk</strong>o As String<br />

Adresa As String<br />

Telefon As String<br />

Email As String<br />

End Type<br />

Tu sme si zaloili vlastný dátový typ vhodný pre adresár.<br />

Public Adresar() As A<br />

A <strong>na</strong>sleduje samotná Public deklarácia dy<strong>na</strong>mického po¾a premenných, ktoré budú<br />

spravova adresár.<br />

Public Declare Function GetPrivateProfileString Lib "kernel32.dll" Alias<br />

"GetPrivateProfileStringA" (ByVal lpApplicationName As String, ByVal lpKeyName As Any,<br />

ByVal lpDefault As String, ByVal lpReturnedString As String, ByVal nSize As Long, ByVal<br />

lpFileName As String) As Long<br />

Public Declare Function WritePrivateProfileString Lib "kernel32.dll" Alias<br />

"WritePrivateProfileStringA" (ByVal lpApplicationName As String, ByVal lpKeyName As<br />

String, ByVal lpString As String, ByVal lpFileName As String) As Long<br />

Tieto dve deklarácie definujú funkcie, ktoré zapíšu dáta do súboru. Vïaka nim bude−<br />

me môc uchováva adresár aj po ukonèení programu. Funkcie vyuívajú <strong>na</strong> zápis syntax<br />

*.ini súborov.<br />

Public Sub ZapisNastavenia(iniFile As String)<br />

x = WritePrivateProfileString("pocet", "Polozky", UBound(Adresar), iniFile)<br />

For i = 1 To UBound(Adresar)<br />

x = WritePrivateProfileString(CStr(i), "Adresa", Adresar(i).Adresa, iniFile)<br />

x = WritePrivateProfileString(CStr(i), "Meno", Adresar(i).Meno, iniFile)<br />

x = WritePrivateProfileString(CStr(i), "Email", Adresar(i).Email, iniFile)<br />

x = WritePrivateProfileString(CStr(i), "Telefon", Adresar(i).Telefon, iniFile)<br />

x = WritePrivateProfileString(CStr(i), "Priezvi<strong>sk</strong>o", Adresar(i).Priezvi<strong>sk</strong>o, iniFile)<br />

Next i<br />

End Sub<br />

Táto procedúra <strong>na</strong> základe spomenutých funkcií zapíše <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> aktuálny adresár, ktorý<br />

ste práve vytvorili. Ako prvú hodnotu vloí poèet poloiek a následne zapíše celý adresár.<br />

Public Sub CitajNastavenia(iniFile As String)<br />

Dim x As Integer, tmp As String, allI As String<br />

allI = Space(255)<br />

x = GetPrivateProfileString("Pocet", "Polozky", 0, allI, 255, iniFile)<br />

allI = Int(Left(allI, x))<br />

'***********<br />

ReDim Adresar(1 To allI)<br />

For i = 1 To allI<br />

Adresar(i).Adresa = Space(255)<br />

x = GetPrivateProfileString(CStr(i), "Adresa", "(nezadané)", Adresar(i).Adresa, 255, iniFile)<br />

Adresar(i).Adresa = Left(Adresar(i).Adresa, x)<br />

Adresar(i).Email = Space(255)<br />

x = GetPrivateProfileString(CStr(i), "Email", "(nezadané)", Adresar(i).Email, 255, iniFile)<br />

Adresar(i).Email = Left(Adresar(i).Email, x)<br />

Adresar(i).Meno = Space(255)<br />

x = GetPrivateProfileString(CStr(i), "Meno", "(nezadané)", Adresar(i).Meno, 255, iniFile)<br />

Adresar(i).Meno = Left(Adresar(i).Meno, x)<br />

Adresar(i).Priezvi<strong>sk</strong>o = Space(255)<br />

x = GetPrivateProfileString(CStr(i), "Priezvi<strong>sk</strong>o", "(nezadané)", Adresar(i).Priezvi<strong>sk</strong>o, 255,<br />

iniFile)<br />

Adresar(i).Priezvi<strong>sk</strong>o = Left(Adresar(i).Priezvi<strong>sk</strong>o, x)<br />

Adresar(i).Telefon = Space(255)<br />

x = GetPrivateProfileString(CStr(i), "Telefon", "(nezadané)", Adresar(i).Telefon, 255, iniFile)<br />

Adresar(i).Telefon = Left(Adresar(i).Telefon, x)<br />

Next i<br />

End Sub<br />

Táto funkcia, <strong>na</strong>opak, èíta dáta zapísané funkciou ZapisNastavenia. Vloí ich do pre−<br />

mennej „Adresar“.<br />

Teraz si do formulára vlote textové políèka: txtMeno, txtPriezvi<strong>sk</strong>o, txtEmail, txt−<br />

Telefon, txtAdresa, tlaèidlá: cmdZmen, cmdVlozit a cmdVytvor. A k tomu ešte ListBox s<br />

názvom List1. Tu je kód jednotlivých objektov, azda ho netreba blišie opisova:<br />

Private Sub cmdVlozit_Click()<br />

ZapisNastavenia App.Path & "\setup.ini"<br />

End Sub<br />

Private Sub cmdVytvor_Click()<br />

Dim x As Integer<br />

ReDim Preserve Adresar(1 To UBound(Adresar) + 1)<br />

x = UBound(Adresar)<br />

Adresar(x).Meno = InputBox("Zadaj krstné meno:")<br />

Adresar(x).Priezvi<strong>sk</strong>o = InputBox("Zadaj priezvi<strong>sk</strong>o:")<br />

Adresar(x).Adresa = InputBox("Zadaj adresu:")<br />

Adresar(x).Email = InputBox("Zadaj e−mail:")<br />

Adresar(x).Telefon = InputBox("Zadaj telefon:")<br />

RefreshPolozky<br />

End Sub<br />

Private Sub cmdZmen_Click()<br />

Dim x As Integer<br />

x = List1.ListIndex + 1<br />

Adresar(x).Meno = txtMeno.Text<br />

Adresar(x).Priezvi<strong>sk</strong>o = txtPriezvi<strong>sk</strong>o.Text<br />

Adresar(x).Adresa = txtAdresa.Text<br />

Adresar(x).Email = txtEmail.Text<br />

Adresar(x).Telefon = txtTelefon.Text<br />

RefreshPolozky<br />

End Sub<br />

Private Sub Form_Load()<br />

CitajNastavenia App.Path & "\Setup.ini"<br />

RefreshPolozky<br />

End Sub<br />

Sub RefreshPolozky()<br />

List1.Clear<br />

For i = 1 To UBound(Adresar)<br />

List1.AddItem Adresar(i).Meno & " " & Adresar(i).Priezvi<strong>sk</strong>o<br />

Next i<br />

End Sub<br />

Private Sub List1_Click()<br />

Dim x As Integer<br />

x = List1.ListIndex + 1<br />

txtMeno.Text = Adresar(x).Meno<br />

txtPriezvi<strong>sk</strong>o.Text = Adresar(x).Priezvi<strong>sk</strong>o<br />

txtTelefon.Text = Adresar(x).Telefon<br />

txtEmail.Text = Adresar(x).Email<br />

txtAdresa.Text = Adresar(x).Adresa<br />

End Sub<br />

Thomas Ulej<br />

156 PC REVUE 10/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

Malé ve¾ké databázy III. / 5. èas<br />

Minule sme si vysvetlili základy zálohovania a obnovy dát. Túto èinnos budeme spravid−<br />

la vykonáva pri krachu databázy v tom výz<strong>na</strong>me, e došlo k strate alebo z<strong>na</strong>ènému po−<br />

rušeniu dát.<br />

Poškodenie databázy však nemusí vdy vyadova jej obnovu z vytvorených záloh.<br />

Pokia¾ došlo k poškodeniu dát výpadkom elektrického prúdu alebo "zaseknutím" servera,<br />

je moné <strong>na</strong>jprv poui <strong>na</strong> obnovu dát urèité nástroje, ktorými systém MySQL disponuje.<br />

Tentoraz sa pozrieme <strong>na</strong> tieto prostriedky.<br />

DÁTOVÁ ŠTRUKTÚRA MYSQL. Ešte prv, ne zaèneme pouíva opravné prostried−<br />

ky MySQL, si musíme poveda nieèo o štruktúre dát.<br />

MySQL pouíva nieko¾ko formátov tabuliek. Tie sa delia <strong>na</strong> netransakèno−bezpeèné<br />

(not transaction−safe tables = NTST) a transakèno−bezpeèné (transaction−safe tables =<br />

TST). Medzi NTST patria tieto formáty:<br />

ISAM<br />

MyISAM<br />

HEAP<br />

MERGE<br />

a medzi TST patria:<br />

InnoDB<br />

BDB<br />

Nebudeme teraz vysvet¾ova, ktorý formát <strong>na</strong> èo slúi, jeho výhody a nevýhody uve−<br />

dieme inokedy. Nám staèí vedie, e MySQL pouívala do verzie 3.22 formát ISAM a od<br />

vezrie 3.23 formát MyISAM.<br />

My sa budeme zaobera formátom MyISAM, pretoe ten sa pouíva ako štandard pri<br />

kadej novej inštalácii MySQL.<br />

Poznámka:<br />

Keby sme z urèitých dôvodov potrebovali zmeni formát u pouívaných tabuliek, staèí<br />

poui mocný príkaz ALTER TABLE. Jednotlivé formáty sú „nepozerate¾né“ v ¾ubovo¾ných<br />

editoroch, preto ich nebudeme zbytoène otvára.<br />

V <strong>na</strong>mi pouívanom operaènom systéme nájdeme adresár, ktorého názov zodpovedá<br />

menu databázy, ktorú máme v MySQL definovanú. Nech je to v <strong>na</strong>šom prípade databáza<br />

KNIZNICA. Ak sa dobre pozrieme <strong>na</strong> výpis obsahu tohto adresára, vidíme tieto súbory:<br />

− kniha.frm<br />

− kniha. MYD<br />

− kniha.MYI<br />

− zaner.frm<br />

− zaner.MYD<br />

− zaner.MYI<br />

Je zrejmé, e súbory s názvom kniha budú prislúcha tabu¾ke KNIHA a tie ostatné<br />

tabu¾ke ZANER. Výz<strong>na</strong>m jednotlivých súborov konkretizujú prípony.<br />

Prípo<strong>na</strong> .frm je formátovací súbor, ktorý opisuje dátovú štruktúru príslušnej tabu¾ky.<br />

Prípo<strong>na</strong> .MYD obsahuje jednotlivé dáta, teda obsah záz<strong>na</strong>mov tabu¾ky.<br />

Prípo<strong>na</strong> .MYI obsahuje informácie o indexoch a k¾úèoch a iných vnútorných kríových<br />

odkazoch, prislúchajúcich k danej tabu¾ke.<br />

(Súbory formátu ISAM majú prípony .frm, .isd a .ism.)<br />

Práve posledné dva súbory treba pri poškodení opravova.<br />

Na opravu môeme poui nieko¾ko prostriedkov:<br />

CHECK TABLE<br />

REPAIR TABLE<br />

OPTIMIZE TABLE<br />

myisamchk<br />

Naposledy uvádzaný je <strong>na</strong>juniverzálnejší prostriedok, ktorého parametrizáciou <strong>na</strong>hra−<br />

díme úèinok tých predchádzajúcich. Preto sa mu budeme teraz venova. Len <strong>na</strong> doplne−<br />

nie: pre tabu¾ky typu ISAM sa pouíva program isamchk, ktorého parametre a úèinky sú<br />

totoné s myisamchk.<br />

POUITIE PRÍKAZU MYISAMCHK. Pred pouitím príkazu musíme by v príslušnom<br />

adresári, teda adresár KNIZNICA musí by <strong>na</strong>ším pracovným adresárom. V opaènom prí−<br />

pade musíme uvies úplnú cestu k vybranej tabu¾ke.<br />

Všeobecný zápis príkazu je:<br />

myisamchk [parametre] meno_tabu¾ky<br />

Výber <strong>na</strong>jèastejšie pouívaných parametrov je v tabu¾ke 1.<br />

Parameter Zápis Výz<strong>na</strong>m<br />

−a −−a<strong>na</strong>lyze A<strong>na</strong>lyzuje distribúciu k¾úèov, je vhodný <strong>na</strong> urýchlenie niektorých spojení tabuliek<br />

−d −−description Vypíše uitoèné informácie o tabu¾ke<br />

−e −−extend−check Dôkladne preverí vybraný súbor; pouíva sa, keï všetko zlyhá<br />

−f −−force Prepisuje doèasné súbory<br />

−i −−information Vypíše štatistické údaje o danej tabu¾ke<br />

−k poèet −−keys−used poèet Pouíva sa s prepí<strong>na</strong>èom −r; prikazuje programu, aby pred vyko<strong>na</strong>ním<br />

opravy deaktivoval k¾úèe, ktorých je <strong>na</strong>d stanovený poèet; teda ak k=0,<br />

odstráni (deaktivuje) všetky k¾úèe<br />

−q −−quick Pouíva sa s prepí<strong>na</strong>èom −r; vykoná rýchlu opravu iba indexových súborov<br />

−r −−recover Spustí opravu; opraví väèšinu problémov okrem konfliktov jedineèných k¾úèov<br />

−o −−safe_recover Pouíva staršiu metódu obnovy, ktorá je pomalšia; dokáe však opravi aj<br />

to, èo nevie parameter −r<br />

−s −−silent Vypíše iba zistené chyby<br />

−v −−verbose Reim s podrobným výpisom<br />

−V −−version Vypíše èíslo verzie programu a ukonèí sa<br />

Asi <strong>na</strong>jzákladnejším parametrom je parameter d.<br />

Pouijeme:<br />

myisamchk −d kniha<br />

Výpis uvedeného príkazu je <strong>na</strong> výpise è. 2.<br />

MyISAM file:<br />

kniha<br />

Record format:<br />

PackedCharacter set:<br />

latin1 (8)Data records: 10 Deleted blocks: 0<br />

Recordlength: 136<br />

table description:<br />

Key Start Len Index Type<br />

1 2 4 unique long<br />

Tento výpis okrem iného oz<strong>na</strong>muje, e tabu¾ka kniha obsahuje 10 záz<strong>na</strong>mov. Pre nás<br />

je v tejto chvíli zaujímavá hodnota pri Delete blocks. Tá hovorí, ko¾ko zmazaných blokov<br />

tabu¾ka obsahuje. Èím je èíslo vyššie, tým viac plytváme miestom. Preèo?<br />

Ak toti zmaeme nieko¾ko záz<strong>na</strong>mov z tabu¾ky, v <strong>sk</strong>utoènosti neuvo¾nia svoje miesto<br />

novým. Toto miesto zostáva obsadené a tým sa zväèšuje aj ve¾kos súboru. Pokia¾ ide o<br />

nízku hodnotu Delete blocks, môeme zosta pokojní. Ak však hodnota dosiahne urèitú<br />

výšku, musíme nevyuité miesto uvo¾ni.<br />

Preto pouijeme príkaz:<br />

myisamchk −r kniha<br />

a dostaneme výsledok podobný výpisu è. 3.<br />

– recovering (with sort) MyISAM−table 'kniha'<br />

Data records: 10<br />

– Fixing index 1<br />

Uvedený príkaz preh¾adá tabu¾ku KNIHA a <strong>na</strong> základe zistených informácií ju vytvorí<br />

znova, no tentoraz bez nevyuitého miesta. Tým sa zmenší aj ve¾kos súboru kniha.MYD.<br />

Príkaz myisamchk −d by sme mali spúša pravidelne, zvláš v prípadoch, ak pouívame<br />

ve¾mi „pulzujúcu“ databázu, teda ak sa v nej èasto pouíva príkaz DELETE. Práve po òom<br />

zostávajú v súboroch prázdne miesta. Len tak môeme bdie <strong>na</strong>d obsadeným miestom<br />

<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u.<br />

Zapamätajme si!<br />

Ak sa pri vykonávaní príkazu myisamchk pokúsi niektorý z klientov pripoji k databáze,<br />

<strong>na</strong>dobudne program myisamchk mylný dojem, e tabu¾ky sú poškodené, aj keï to tak v<br />

<strong>sk</strong>utoènosti nie je.<br />

Preto pred spustením príkazu myisamchk ukonèíme démo<strong>na</strong> (slubu) mysqld. (Ak sme<br />

si úplne istí, e poèas obnovy nebude nikto pristupova k tabu¾kám, staèí, e pred spus−<br />

tením zmieneného príkazu spustíme príkaz mysqladmin flush−tables.)<br />

POSTUP PRI OPRAVE POŠKODENÝCH TABULIEK. Poèas vývoja MySQL sa ustá−<br />

lil urèitý postup, ktorý <strong>na</strong>pomáha opravu poškodených záz<strong>na</strong>mov. Postupuje sa pri tom<br />

od <strong>na</strong>jjednoduchšieho k zloitejšiemu.<br />

Ešte pred samotnou opravou sa odporúèa vyko<strong>na</strong> zálohu databázy (pomocou mysql−<br />

dump, ak to, pravda, ide!). Keïe z dôvodu poškodenia sa „vydumpovanie“ databázy<br />

nemusí podari, vykonáme zálohovanie fyzických súborov, teda v <strong>na</strong>šom prípade<br />

kniha.frm, kniha.MYD a kniha.MYI. To preto, e nie vdy je zaruèené, e ten−ktorý postup<br />

(t. j. parameter) vedie ku kladnému výsledku opravy.<br />

RÝCHLE OPRAVY. Rýchle opravy vykonávame príkazom:<br />

myisamchk −rq názov_tabu¾ky<br />

Teda príkaz:<br />

myisamchk −rq kniha<br />

a jeho výpis è. 4:<br />

− check key delete−chain<br />

− check record delete−chain<br />

− recovering (with sort) MyISAM−table 'kniha'<br />

Data records: 10<br />

− Fixing index 1<br />

overí stav tabu¾ky a v prípade potreby ju opraví. Tento typ opravy sa oz<strong>na</strong>èuje ako rých−<br />

ly preto, lebo sa opravia iba indexové súbory.<br />

BENÉ OPRAVY. Väèšinu bených problémov okrem konfliktu jedineèných k¾úèov opra−<br />

ví príkaz myisamchk −r.<br />

ROZSIAHLEJŠIE OPRAVY. Na rozsiahlejšie opravy pouijeme príkaz myisamchk − e.<br />

Ten overí stav súborov .MYI a .MYD a starostlivo h¾adá zdroje moného poškodenia súboru.<br />

Opraví väèšinu problémov, ale ak sa stretne so závanou chybou, preruší opravy a ukonèí sa.<br />

Príkaz myisamchk −ev sa od predchádzajúceho líši nielen podrobnejším výpisom, ale po<br />

nájdení závanej chyby pokraèuje v odstraòovaní problému. Ak je to nevyhnutné, zmae kon−<br />

fliktné dáta. Preto pred pouitím týchto parametrov vykonáme bezpodmieneène zálohu<br />

súborov.<br />

10/2002 PC REVUE 157

P R O G R A M U J E M E<br />

Poznámka:<br />

Pouívajme príkaz s parametrami v poradí uvedenom tu. Postupným prehlbovaním<br />

testov môeme zisti <strong>sk</strong>utoèný rozsah poškodenia.<br />

OPRAVY POŠKODENÝCH K¼ÚÈOV. Napriek tomu, e sú k¾úèe (indexy) zvyèajne<br />

urèené <strong>na</strong> zvýšenie výkonu databázy, môe sa sta, e tento výkon, <strong>na</strong>opak, zniujú. To<br />

platí hlavne pri príkazoch INSERT alebo UPDATE. Ak spustíme program myisamchk <strong>na</strong><br />

tabu¾ku s poškodenými k¾úèmi, program môe predpoklada, e sú poškodené aj dáta,<br />

a môe ich vymaza.<br />

Ak sa domnievame, e sú poškodené k¾úèe, doèasne ich odstránime, obnovíme tabu¾−<br />

ku a <strong>na</strong> záver k¾úèe dosadíme spä.<br />

Príkaz<br />

myisamchk −rqk 0 (nula nie písmeno O)<br />

vynuluje k¾úèe a <strong>sk</strong>ontroluje, prípadne zreparuje tabu¾ku.<br />

Ak budeme s výsledkom opravy spokojní, obnovíme k¾úèe príkazom myisamchk −rq.<br />

PREMIESTNENIE DATABÁZY. Na premiestnenie databázy môeme ma ve¾a<br />

dobrých dôvodov. Môeme <strong>na</strong>príklad inovova hardvér alebo aj softvér alebo chceme<br />

jednoducho prenies databázu <strong>na</strong> iný poèítaè. Môeme ma dokonca kópiu svojej data−<br />

bázy, uloenú <strong>na</strong> bezpeènom mieste, ktorú potom kopírujeme <strong>na</strong> WWW server.<br />

Premiestneniu databázy sa hovorí replikácia (replication). Väèši<strong>na</strong> dobrých ve¾kých<br />

databáz s replikáciou poèíta a má ju v sebe integrovanú.<br />

My sa teraz pozrieme, ako by sme to vyriešili v MySQL.<br />

Nech u je dôvod replikácie akýko¾vek, v podstate sa tento proces delí <strong>na</strong> tri základné<br />

kroky:<br />

uloenie (archivácia)<br />

premiestnenie<br />

obnova<br />

My u vieme vyko<strong>na</strong> archiváciu databáz pomocou príkazu mysqldump. Je však moný<br />

ešte jeden spôsob, a to priamo archivova súbory <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.<br />

Prenos alebo premiestnenie archivovaných dát alebo súborov záleí <strong>na</strong> pouitom<br />

médiu, èi u ide o pá<strong>sk</strong>ové zariadenia, cédeèká, alebo vyuitie poèítaèovej siete.<br />

Obnova dát je závislá od spôsobu archivácie a prenosu.<br />

Musíme si uvedomi, e vyuitie fyzických súborov s prípo<strong>na</strong>mi .frm, .MYD a .MYI<br />

môe vies k nekonzistencii dát, a preto sa vyuíva iba výnimoène.<br />

Z celkového opisu vieme, e to asi nie je tá pravá replikácia. Chcelo by to trochu auto−<br />

matizácie a hlavne zrýchlenie celej èinnosti tak, aby replikovaný server bol „on−line“.<br />

Preto MySQL zaviedla „one way“ replikáciu od verzie 3.23.15, kde jeden server je mas−<br />

ter a druhý slave.<br />

A vo verzii MySQL 4.0 je to dokonca ešte zdoko<strong>na</strong>lené.<br />

Ale o tom <strong>na</strong>budúce.<br />

Miroslav Oravec<br />

Delphi v praxi / 19. èas: Ako <strong>na</strong> to?! II.<br />

Nie vdy je programovanie len o vytváraní algoritmov a funkèných èastí programu. Niekedy<br />

je priam nevyhnutné, aby programátori „zaútoèili“ <strong>na</strong> estetickú stránku. Drvivá väèši<strong>na</strong><br />

pouívate¾ov si priam potrpí <strong>na</strong> úasný výzor programu a èasto èaká <strong>na</strong> ïalšie verzie s taký−<br />

mito korekciami. Paradoxom je, e pri nároèných grafických a vedeckých aplikáciách sa stre−<br />

távam s prostredím „prešpikovaným“ grafickými doplnkami, ktoré v koneènom dôsledku<br />

uberajú <strong>na</strong> výkonnosti poèítaèa. Mono tieto fakty boli relevantné v období pred desiatimi<br />

rokmi, keï výkony stolných poèítaèov boli len zlomkami tých dnešných výkonných „mašín“.<br />

Nie som zástancom tvorby graficky „zdatných“ programov, no kladiem dôraz <strong>na</strong> funkènos<br />

a preh¾adnos programu, èo sa tie èasto nevydarí v jeho prvej verzii. Programy, ktoré tvorím,<br />

vyzerajú mono stroho a odstrašujúco, ale nie som z tých, ktorí <strong>na</strong>jprv vytvárajú imid prog−<br />

ramu so všetkými monými tlaèidlami, objektmi a a potom samotný program.<br />

SPUSTENIE APLIKÁCIE PRI ŠTARTE. Takmer všetky kadodenne pouívané apliká−<br />

cie disponujú monosou spustenia pri štarte. Realizova takéto spustenie môeme dvoma<br />

základnými spôsobmi. Oba sú v podstate synonymom vyuitia operaèného systému Windows.<br />

Rozdiel je v tom, e jeden je aj laikovi prístupný v ponuke štart\programy\po spustení a tá<br />

druhá monos je v registroch systému. Monoe tento spôsob patrí do sekcie tipov pre<br />

Windows, lebo hovorím len o obyèajnom prístupe do registrov systému. Mali by sme teda<br />

poz<strong>na</strong> vetvu registrov:<br />

HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run<br />

Do klauzuly uses zapíšeme kninicu Registry <strong>na</strong> prácu s registrami a štandardným spô−<br />

sobom otvoríme k¾úè HKEY_LOCAL_MACHINE a v podk¾úèi \Software\Microsoft\Windows\<br />

CurrentVersion\Run vytvoríme textovú hodnotu s opisom titulu <strong>na</strong>šej aplikácie a cestou<br />

k spúšanému súboru.<br />

...<br />

var Reg:TRegistry;<br />

begin<br />

Reg:=TRegistry.Create;<br />

with Reg do begin<br />

Rootkey:=HKEY_LOCAL_MACHINE;<br />

OpenKey('\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run',true);<br />

WriteString(Application.Title, Application.ExeName);<br />

CloseKey;<br />

end;<br />

end;<br />

Takto sme vytvorili parameter registrov tam, kde OS Windows „zavíta“ hneï po spus−<br />

tení. Ne<strong>sk</strong>úsený pouívate¾ potom nedokáe automatické spúšanie aplikácie zastavi<br />

iným spôsobom ne jeho opakovaným zatváraním po štarte systému alebo dôkladnejším<br />

štúdiom OS a jednotlivých vetiev registrov.<br />

AKO ZMENI IKONU ¼UBOVO¼NÉHO ADRESÁRA. Tento tip je urèený pre<br />

operaèný systém MS Windows. A s nástupom „XP−èka“ sa vo vlastnostiach adresára<br />

objavila monos zmeni jeho ikonu, èím sa koneène môeme zbavi starej, roky pouíva−<br />

nej ikony. Ikonu môeme zameni pomerne jednoduchým spôsobom, èo demonštrujeme<br />

<strong>na</strong> malièkej, párriadkovej utilite. Aby sme vedeli, èo má <strong>na</strong> svedomí túto zmenu, musíme<br />

v tomto smere zisti o <strong>na</strong>šom OS nieèo viac. Iniciátorom tejto funkcie je súbor de<strong>sk</strong>top.ini<br />

uloený vo vybranom adresári. Štandardne sa tam ne<strong>na</strong>chádza, a tak si ho musíme vytvo−<br />

ri. Tento systémový súbor má vo svojom tele zapísaný <strong>na</strong>sledujúci kód:<br />

[.ShellClassInfo]<br />

IconFile=FileNameIco<br />

IconIndex=0<br />

InfoTip=DescriptionText<br />

Nie je pravidlom, e zápis musí vyzera takto, lebo v prípade, keï vyuívame obrázky<br />

dy<strong>na</strong>mických kniníc OS, štruktúra zápisu je zmenená <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>:<br />

[.ShellClassInfo]<br />

IconFile=%SystemRoot%\system32\SHELL32.dll<br />

IconIndex=47<br />

Poloka IconFile je definovaná nie statickou cestou k jadru systému, ale relatívnou,<br />

ohranièenou „%“. IconIndex je v tom prípade index ikony, respektíve jeho pozícia v súbo−<br />

re. Prv, ne zaèneme pripravova vizuálnu stránku programu, musíme zapísa do klauzu−<br />

ly uses jednu kninicu, ktorá nám celý proces podstatne u¾ahèí (IniFiles). Je urèená <strong>na</strong><br />

prácu so súbormi, ktorých štruktúra je zhodná s *.ini súbormi, respektíve s uvedeným<br />

zápisom. Takýto program obsluhuje jed<strong>na</strong> vami vybraná udalos s obsluným textom.<br />

with TINIFile.Create(yourFolderName + '\de<strong>sk</strong>top.ini') do<br />

try<br />

WriteString('.ShellClassInfo', 'IconFile', FileNameIco');<br />

WriteString('.ShellClassInfo', 'IconIndex', '0');<br />

WriteString('.ShellClassInfo', 'InfoTip', DescrText);<br />

UpdateFile;<br />

fi<strong>na</strong>lly<br />

Free;<br />

end;<br />

SetFileAttributes(PChar(yourFolderName), FILE_ATTRIBUTE_SYSTEM);<br />

Všimnime si, e pouité premenné sú jed−<br />

notného typu, a to String. YourFolderName je<br />

premenná, do ktorej uloíme cestu ku kvázi<br />

zmenenému adresáru. Tri hodnoty zapísané<br />

pod záštitou ShellClassInfo sú identifikované<br />

ako IconFile, IconIndex, InfoTip, respektíve je<br />

moné poui len dve hodnoty IconFile, Icon−<br />

Index. Samozrejmosou je cesta k ikone File−<br />

NameIco a premenná DescrText (description<br />

text) je urèitým opisom adresára, zobrazujúcim<br />

sa v podobe hint pomoci, èo v preklade z<strong>na</strong>−<br />

mená rada, pokyn, návod. Zavàšením bloku Try−<br />

Fi<strong>na</strong>lly je príkaz UpdateFile, ktorý to všetko<br />

uloí. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e spomí<strong>na</strong>ný súbor je<br />

alebo má by systémový, upravíme jeho atribú−<br />

ty <strong>na</strong> systémové (FILE_ATTRIBUTE_SYSTEM). Bez<br />

reštartovania akejko¾vek sluby OS je iko<strong>na</strong><br />

okamite zmenená!<br />

OBDOBA KONTROLY CRC. V súvislosti s kon−<br />

trolou CRC, ktorú ste <strong>na</strong>šli v predošlom vydaní<br />

tohto seriálu, sa k tejto téme okrajovo vraciam. V poslednom èase sa moja pozornos<br />

upriamila <strong>na</strong> podobné kontroly, prièom som <strong>na</strong>razil <strong>na</strong> druhú monos v podobe kon−<br />

trolného súètu ELF. Priznám sa, e tento spôsob je pre mòa nový a po podrobnej a<strong>na</strong>lý−<br />

ze som zistil, e kontrolný súèet ELF si h¾adá svoju širokú ob¾ubu u pouívate¾ov a prog−<br />

ramátorov mono aj preto, e ho podporuje viacero programovacích jazykov (Visual<br />

Basic, Java), ale mono aj preto, e je ve¾mi, ale <strong>na</strong>ozaj ve¾mi rýchly, èo vidie aj v samot−<br />

nom prepoète.<br />

function ElfHash(const Value: string): Integer;<br />

var i, x: Integer;<br />

begin<br />

Result := 0;<br />

for i := 1 to Length(Value) do<br />

begin<br />

158 PC REVUE 10/2002

P R O G R A M U J E M E<br />

Result := (Result shl 4) + Ord(Value[i]);<br />

x := Result and $F0000000;<br />

if (x 0) then<br />

Result := Result xor (x shr 24);<br />

Result := Result and (not x);<br />

end;<br />

end;<br />

AKO TLAÈI WEBOVÝ DOKUMENT. Známy a vo Windows väèšinou pouívaný<br />

kombinovaný prehliadaè webových dokumentov môeme ovládnu vo viacerých smeroch,<br />

prièom staèí tak málo... Vyuitím jeho sluieb dokáeme pomocou externej aplikácie (apliká−<br />

cie Delphi) <strong>na</strong>plno vyuíva aj túto malièkos. Tlaè dokumentu HTML bez pouitia vlastného<br />

webového browsera nám šetrí predovšetkým ve¾kos programu. Pouijeme kninicu OleObj,<br />

ktorú si <strong>na</strong>jprv dopíšeme do uses a pokraèujeme párriadkovým telom:<br />

procedure PrintHTML(const url: string);<br />

var<br />

IE, Inn, Outt: Variant;<br />

begin<br />

IE := CreateOleObject('InternetExplorer.Application');<br />

IE.Navigate(url);<br />

IE.Visible := True;<br />

IE.ExecWB($00000006, $00000002, Inn, Outt);<br />

end;<br />

Procedúra PrintHTML po zadaní vstupnej URL vo forme http:// .... alebo file:// .... vytvorí<br />

objekt ole pre Internet Explorer. Po zaslaní URL sa nám núka monos tlaèi bez zobrazenia<br />

stránky alebo so zobrazením, èo <strong>na</strong>stavujeme v riadku IE.Visible. Posledný riadok u<strong>sk</strong>utoèní <strong>na</strong><br />

základe dvoch interno−externých konštánt tlaè. $00000006 – print a $00000002.<br />

PRACUJE SA SO SÚBOROM? Odpoveï <strong>na</strong> túto otázku vás pravdepodobne nezaujíma.<br />

Urèite padne otázka: <strong>na</strong>èo mi to je? Odpoveï sa núka vo viacerých podobách. Osobne som v<br />

sieti LAN so susedom a urèitá kontrola z mojej strany mi chýbala, pretoe som nevedel, èo<br />

práve „ahá“, èo si prezerá... Po uváení všetkých moností som došiel k záveru, e nie je nevy−<br />

hnutné programova zloité <strong>sk</strong>enery siete s vyuitím protokolov, ale svoju úlohu dokáe splni<br />

aj ruti<strong>na</strong>, ktorá zistí, èi sa s daným súborom momentálne pracuje (kopírovanie, prezeranie).<br />

Test je priam triviálny a svojou jednoduchosou zaráa! Jadro funkcie sa jednoducho pokúša<br />

vytvori u existujúci súbor a <strong>na</strong> základe spätne vrátenej hodnoty urèí výslednú: boolean.<br />

function FileInUse(FileName: string): Boolean;<br />

var hFileRes: HFILE;<br />

begin<br />

Result := False;<br />

if not FileExists(FileName) then exit;<br />

hFileRes := CreateFile(PChar(FileName), GENERIC_READ or GENERIC_WRITE,<br />

0, nil, OPEN_EXISTING, FILE_ATTRIBUTE_NORMAL, 0);<br />

Result := (hFileRes = INVALID_HANDLE_VALUE);<br />

if not Result then<br />

CloseHandle(hFileRes);<br />

end;<br />

Take teraz si u staèí preddefinova kontrolované súbory <strong>na</strong> lokálnom sieovom di<strong>sk</strong>u,<br />

respektíve <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u s plnými právami èítania a zápisu a verte, e sa vás budú pýta, ako<br />

to robíte a aký <strong>sk</strong>ener siete pouívate. Odpoveï formulujte pod¾a vlastného uváenia,<br />

<strong>na</strong>príklad: „Ty také jednoduché nevieš?!“<br />

ZMENA FARBY TPROGRESSBAR. Komponent, ktorý aj <strong>na</strong>priek doko<strong>na</strong>lejšiemu<br />

TGauge stále ostáva v palete štandardnej výbavy Delphi. Ale samozrejmé je aj to, e si<br />

máme z èoho vybra. Výber by bola jed<strong>na</strong> vec, druhá vec je škála moností, ktoré TProg−<br />

ressBar neponúka. Keï u ho v štandardnej výbave máme, tak jeho pouívanie si sprí−<br />

jemníme zmenou farby. Tú mono zapísa do krátkej procedúry, ktorá odošle kompo−<br />

nentu novú farbu cl.<br />

procedure ChangeProgressColor(pb: TProgressbar; cl: TColor);<br />

const<br />

PBM_SETCOLOR = WM_USER+9;<br />

begin<br />

SendMessage(pb.Handle, PBM_SETCOLOR, 0, cl);<br />

end;<br />

Spomí<strong>na</strong>te si <strong>na</strong> pouitie príkazu SendMessage v štrnástej èasti tohto seriálu? Musím<br />

uvies, e sa ešte neraz stretneme s týmto široko pouite¾ným príkazom.<br />

POSTUPNOS UDALOSTÍ APLIKÁCIE. Po spustení aplikácie je sled udalostí „špa−<br />

niel<strong>sk</strong>ou dedinou“, cez ktorú vás v <strong>sk</strong>ratke prevediem. Jednoducho môeme tvrdi, e po<br />

spustení je sled udalostí <strong>na</strong>sledujúci:<br />

1. OnCreate<br />

2. OnShow<br />

3. OnPaint<br />

4. OnActivate<br />

5. OnResize<br />

6. OnPaint again<br />

Ak teda potrebujeme vybra tú správnu udalos v ten správny èas, vtedy pozrieme<br />

kedy, respektíve po èom <strong>na</strong>stáva dané štádium spúšania programu. Samozrejme, hovo−<br />

ríme o aplikácii, kde základným stavebným kameòom je formulár aplikácie spolu s kom−<br />

ponentmi. Po vytvorení formulára v pamäti sa ten následne zobrazí, vykreslí sa, aktivuje<br />

sluby a procesy.<br />

NABUDÚCE. Ako sa hovorí, do tretice všetko <strong>na</strong>jlepšie. A tak si opä pripravte zrak <strong>na</strong><br />

mnostvo nových rád. O mesiac dovidenia.<br />

Ako <strong>na</strong> nápoveï / 5. èas<br />

V tejto èasti seriálu pre<strong>sk</strong>úmame makrá, ktorých pouitím môu autori nápovede z<strong>na</strong>è−<br />

ne rozšíri monosti nápovedného systému a priblíi tak nápoveï nielen svojim pred−<br />

stavám, ale aj poiadavkám koneèných pouívate¾ov. Tematika makier sa vám môe<br />

zda spoèiatku pomerne komplikovaná a nároèná <strong>na</strong> pochopenie. No ak vy<strong>na</strong>loíte<br />

úsilie <strong>na</strong> pochopenie základných princípov, budete schopní vytvára ove¾a pôsobi−<br />

vejšie nápovedné systémy ako doteraz. Ve¾a šastia!<br />

CHARAKTERISTIKA MAKIER. Pod pojmom makro budeme <strong>na</strong>ïalej rozumie<br />

súpravu inštrukcií, ktorá sa vykoná, keï je príslušné makro aktivované. Nás autorov<br />

nápovede nebude, pochopite¾ne, zaujíma, èo sa v <strong>sk</strong>utoènosti odohráva po spustení<br />

makra (resp. aká súprava inštrukcií sa pouíva). Naopak, budeme sa zaobera len<br />

výsledným efektom aplikácie makra. Pokia¾ teda budeme o makrách uvaova v tejto<br />

rovine, môeme si makro predstavi ako špeciálny druh funkcie. Tak ako funkcia<br />

i makro pri svojej práci prijíma urèité parametre, ktoré sa ne<strong>sk</strong>ôr pouijú v tele makra<br />

<strong>na</strong> u<strong>sk</strong>utoènenie poadovanej úlohy. Nakoniec makro – opä ve¾mi podobne ako<br />

funkcia – vracia svoju návratovú hodnotu, ktorú môeme v prostredí makier oz<strong>na</strong>èi u<br />

uvedeným termínom výsledný efekt. Výsledným efektom môe by <strong>na</strong>príklad spuste−<br />

nie externej aplikácie, vytvorenie tlaèidla <strong>na</strong> paneli tlaèidiel a podobne.<br />

V <strong>sk</strong>utoènosti makrá <strong>na</strong>ozaj pracujú s návratovou hodnotou, ktorú však vo väèšine<br />

prípadov kompilátor ignoruje. Návratová hodnota sa vyuíva <strong>na</strong>jmä v prípadoch, keï<br />

je potrebné riadi sled <strong>na</strong>sledujúcich udalostí. Pre zaèiatok je však vhodnejšie uva−<br />

ova o návratovej hodnote ako o imaginárnom výslednom efekte, ktorý predstavuje<br />

výsledok èinnosti makra.<br />

Keïe mnoi<strong>na</strong> makier je pomerne poèetná, aj spektrum výsledných efektov je<br />

ve¾mi rozsiahle. Pomocou makier môete <strong>na</strong>príklad pretvára nápovedné okná, pridá−<br />

va a odstraòova vlastné tlaèidlá, poloky menu, spúša externé aplikácie priamo<br />

z nápovede a ove¾a viac. Na <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch sa dozviete všetko potrebné <strong>na</strong><br />

to, aby ste mohli ihneï pracova s makrami i vo vašom nápovednom systéme. Naj−<br />

<strong>sk</strong>ôr sa pozrieme <strong>na</strong> to, ako vlastne makro v <strong>sk</strong>utoènosti vyzerá, z èoho sa <strong>sk</strong>ladá, ako<br />

sa spúša, a <strong>na</strong>koniec rozoberieme nieko¾ko makier, o ktorých si myslím, e by mohli<br />

by pre vás uitoèné.<br />

ZÁPIS MAKRA. Kadé makro má svoj jedineèný zápis, ktorý musíte dodra. Vše−<br />

obecný zápis makra je <strong>na</strong>sledujúci: Meno_makra(prvý parameter, druhý parame−<br />

ter, ... n−tý parameter). Zo zápisu je zrete¾né, e je moné rozlíši dve hlavné èasti,<br />

ktorými disponuje kadé makro (pozri obr. 1). Ide o meno makra a sig<strong>na</strong>túru alebo<br />

zoz<strong>na</strong>m platných parametrov, ktoré sú <strong>na</strong> èinnos makra nevyhnutné.<br />

Zatia¾ èo meno mak−<br />

ra je len jedno, makro<br />

môe obsahova jeden<br />

alebo aj nieko¾ko para−<br />

metrov, prípadne ne−<br />

musí obsahova nijaký<br />

parameter. I v prípade,<br />

e makro nepracuje so<br />

iadnymi parametrami,<br />

treba uvádza vdy prázd−<br />

ne zátvorky za menom<br />

Obr. 1 Ilustrácia zápisu makra<br />

makra. Pre názornos si uveïme príklad dvoch makier. Azda <strong>na</strong>jjednoduchší zápis má<br />

makro About(), ktoré zobrazuje dialógové okno s informáciami o práve otvorenom<br />

súbore nápovede. Všimnite si, e makro nemá nijaké parametre, a preto sú zátvorky<br />

prázdne. Makrom s dvoma parametrami je <strong>na</strong>príklad PopupId, ktoré zobrazuje tému<br />

nápovede v popup okne. Zápis makra je PopupId([meno_súboru,] kontextový reazec).<br />

Prvý parameter makra je volite¾ný (volite¾nos parametra je sig<strong>na</strong>lizovaná jeho uzatvore−<br />

ním do hra<strong>na</strong>tých zátvoriek). Tento parameter predstavuje názov súboru nápovede, v kto−<br />

rom sa <strong>na</strong>chádza téma, ktorá sa má zobrazi v popup okne. Pokia¾ sa príslušná téma nápo−<br />

vede <strong>na</strong>chádza v práve otvorenom súbore s nápoveïou, môete tento parameter vyne−<br />

cha. Jedineèné pomenovanie nápovednej témy (kontextový reazec) predstavuje druhý<br />

parameter, ktorý je u vyadovaný. Povedzme, e chcete zobrazi v popup okne tému<br />

s názvom Téma1 a táto téma sa <strong>na</strong>chádza v pracovnom súbore nápovede. Potom<br />

pouijete takýto zápis: PopupId(Téma1).<br />

Hoci sme u uviedli, e meno makra je len jedno, nie je to celkom tak. V <strong>sk</strong>utoènosti<br />

sa toti môeme stretnú i s ïalším, takzvaným <strong>sk</strong>ráteným menom makra. Napríklad<br />

<strong>sk</strong>rátené meno makra PopupId je PI. No nie všetky makrá majú i <strong>sk</strong>rátený ekvivalent,<br />

<strong>na</strong>pr. makro About() ním nedisponuje. Hlavným dôvodom pre urèitú „schizofréniu“<br />

v názvosloví makier je <strong>sk</strong>utoènos, e makrá je moné vola i prostredníctvom súboru<br />

s obsahom (.CNT) a pomocou externého programu (.EXE), presnejšie pomocou API funk−<br />

cie WinHelp. Keïe funkcia WinHelp nevie pracova s „normálnym“ menom makra, je<br />

potrebné jej toto meno „<strong>na</strong>servírova“ v <strong>sk</strong>rátenej podobe, pokia¾ existuje. Naproti tomu<br />

v súbore s témami (.RTF) a projektovom súbore (.HPJ) môete pokojne pouíva štan−<br />

dardný názov makier, pretoe pri kompilácii kompilátor automaticky prevedie dlhé názvy<br />

makier <strong>na</strong> ich krátku podobu.<br />

Problematika parametrov makra je však rozsiahlejšia, a preto sa jej budeme veno−<br />

va podrobnejšie. Take parametre makra môeme rozdeli do dvoch <strong>sk</strong>upín: <strong>na</strong> èísel−<br />

né a reazcové. Èíselné parametre obsahujú numerické hodnoty a reazcové para−<br />

metre obsahujú textové z<strong>na</strong>ky. Pokia¾ sig<strong>na</strong>túra makra pracuje s viacerými paramet−<br />

rami, tie musia by oddelené èiarkami. Ak sa koneèná hodnota parametra rovná nule<br />

10/2002 PC REVUE 159

P R O G R A M U J E M E<br />

alebo prázdnemu textovému z<strong>na</strong>ku (““), je moné takéto parametre v zápise makra vynecha.<br />

Rov<strong>na</strong>ko niektoré makrá vyadujú, aby reazcové parametre boli uzatvorené do úvodzoviek.<br />

Keï pouívate makrá v súbore s témami (.RTF) alebo v projektovom súbore nápovede (.HPJ),<br />

nie je zvyèajne potrebné, aby ste úvodzovky v zápise makier pouívali. Na druhej strane, pokia¾<br />

budete chcie vola makrá z prostredia obsahového súboru (.CNT) alebo z externého progra−<br />

mu (.EXE), je potrebné, aby reazcové parametre obsahovali text uzatvorený v úvodzovkách<br />

a èíselné parametre obsahovali platnú numerickú hodnotu. Pouitie úvodzoviek pri zápise<br />

parametrov makra je však pomerne komplikované. Preèo? Jednoducho preto, e v prostredí<br />

makier sa môete stretnú s dvoma druhmi úvodzoviek: jednoduchými (`') a dvojitými (““).<br />

Všimnite si, e pri jednoduchých úvodzovkách sa líši otváracia a uzatváracia úvodzovka.<br />

Jednoduché úvodzovky sa pouívajú pri definícii vnorených makier, aby sa predišlo problé−<br />

mom, keï by jeden reazec uzatvorený v dvojitých úvodzovkách bol opä uzatvorený do dvo−<br />

jitých úvodzoviek. Vnorené makro je makro, ktoré tvorí parameter iného makra. Laicky<br />

môeme poveda, e ide o makro v makre. K vnoreným makrám sa vrátime ešte ne<strong>sk</strong>ôr.<br />

AKTIVÁCIA MAKIER. Makrá môu by aktivované pri viacerých príleitostiach:<br />

1. Keï sa otvára súbor s nápoveïou (.HLP)<br />

Aby sa makro mohlo spusti ihneï po aktivácii súboru s nápoveïou, je potrebné ho zade−<br />

finova v sekcii [CONFIG] projektového súboru nápovede (.HPJ). Otvorte váš projektový<br />

súbor nápovede, klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Config a aktivujte tlaèidlo Add. Do textového po¾a<br />

Macro zadajte makro, ktoré chcete poui, a kliknite <strong>na</strong> tlaèidlo OK. Ak zadáte viacero<br />

makier, budú aktivované v tom poradí, v akom ste ich zapísali.<br />

2. Keï sa otvára nápovedná téma<br />

Makro sa môe aktivova aj po otvorení urèi−<br />

tej témy nápovede. Do tejto témy musí by<br />

vloený z<strong>na</strong>k výkrièník (!) ako symbol v po−<br />

známke pod èiarou. Za týmto z<strong>na</strong>kom potom<br />

<strong>na</strong>sleduje celý zápis makra, ktoré má by<br />

spustené. Celý zápis môete vidie <strong>na</strong> obr. 2. Obr. 2 Pouitie z<strong>na</strong>ku výkrièník<br />

3. Keï sa u<strong>sk</strong>utoèní nejaká akcia, <strong>na</strong>pr.<br />

v poznámke pod èiarou<br />

stlaèenie tlaèidla, vybratie poloky menu<br />

alebo klepnutie <strong>na</strong> hotspot<br />

Uvedieme si príklad aktivácie makra po klep−<br />

nutí <strong>na</strong> obrázok. Predpokladajme, e ste v sú−<br />

bore s témami (.RTF) definovali odkaz <strong>na</strong> ex−<br />

terný súbor s obrázkom pomocou príkazu<br />

{bmx meno_súboru.bmp}. Aby sa po klepnu− Obr. 3 Formátovaný zápis makra<br />

tí <strong>na</strong> obrázok spustilo makro, urobte toto:<br />

a) Celý text, ktorý predstavuje odkaz <strong>na</strong> súbor s obrázkom, vyberte do bloku<br />

a aplikujte <strong>na</strong>ò formát dvojitého podèiarknutia.<br />

b) Ihneï za podèiarknutý text zadajte z<strong>na</strong>k výkrièník (!) a celý zápis makra, ktoré<br />

chcete spusti.<br />

c) Teraz vyberte do bloku z<strong>na</strong>k výkrièník i zápis makra a formátujte ich ako <strong>sk</strong>rytý text<br />

(pozri obr. 3).<br />

4. Keï je aktivovaná poloka v obsahovom súbore (.CNT)<br />

Makro môe by spustené i po aktivácii poloky <strong>na</strong>chádzajúcej sa v obsahovej štruktúre<br />

nápovedných tém. Postupujte pod¾a <strong>na</strong>sledujúcich krokov:<br />

a) Otvorte váš obsahový súbor (.CNT).<br />

b) Oz<strong>na</strong>ète poloku a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Add Above alebo Add Below pod¾a toho,<br />

èi chcete prida poloku pred alebo za u existujúcu poloku.<br />

c) V dialógovom okne oz<strong>na</strong>ète vo¾bu Macro.<br />

d) V textovom poli Title zadajte názov poloky s makrom a do po¾a Macro zapíšte<br />

celý zápis makra, ktoré si prajete spusti po aktivácii tejto obsahovej poloky.<br />

5. Keï je zobrazené zvláštne okno<br />

Makro mono spusti po aktivácii urèitého typu ok<strong>na</strong>, pritom môe ís o primárne èi se−<br />

kundárne okno. Postup:<br />

a) Otvorte váš projektový súbor nápovede (.HPJ).<br />

b) Stlaète tlaèidlo Windows.<br />

c) Kliknite <strong>na</strong> záloku Macros. V otváracom zoz<strong>na</strong>me Window Type vyberte ten typ<br />

ok<strong>na</strong>, ku ktorému chcete makro priradi.<br />

d) Ïalej klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Add a do po¾a Macro zadajte celý zápis poadovaného<br />

makra.<br />

6. Keï je makro volané z externej aplikácie<br />

Mono budete prekvapení, no makrá mono aktivova i z externej aplikácie. Pri tejto prí−<br />

leitosti sa vyuíva u spomí<strong>na</strong>ná API funkcia WinHelp. Keïe sme sa však s touto funkciou<br />

ešte blišie neoboznámili, nebolo by v tejto chvíli vhodné demonštrova jej pouitie v spoje−<br />

ní s nápovednými makrami. Riešenie si ukáeme v jednej z <strong>na</strong>sledujúcich èastí seriálu.<br />

KOLEKCIA UITOÈNÝCH MAKIER. Koneène sa dostávame k praktickému vyuitiu<br />

makier. V tejto èasti si predstavíme nieko¾ko makier, ktorých schopnosti budete pri práci<br />

pravdepodobne èasto vyuíva.<br />

V <strong>sk</strong>utoènosti existuje nieko¾ko desiatok makier, ktorých schopnosti môete kedyko¾vek vyui.<br />

Je pochopite¾né, e podrobne pre<strong>sk</strong>úma takú objemnú mnoinu makier nie je v jednej èasti<br />

seriálu jednoducho moné. V prípade potreby môete vyh¾ada ïalšie makrá a ich zápis v<br />

nápovednom súbore, ktorý tvorí súèas kompilaèného programu Help Workshop.<br />

Makro CreateButton(ID−tlaèidla, text, makro)<br />

S pomocou makra CreateButton môete ¾ahko prida <strong>na</strong> panel tlaèidiel ok<strong>na</strong> nápovede<br />

vlastné tlaèidlo. Makro pracuje s tromi parametrami. Prvý parameter, ID−tlaèidla, pred−<br />

stavuje jedineèné pomenovanie tlaèidla, ktoré budete pouíva vdy, keï budete chcie<br />

pracova práve s týmto tlaèidlom. Druhý parameter, text, špecifikuje textový reazec,<br />

ktorý sa bude <strong>na</strong> tlaèidle objavova. Napokon tretím parametrom je makro, ktoré sa bude<br />

spúša vdy po tom, ako pouívate¾ klepne <strong>na</strong> vytvorené tlaèidlo. Zdá sa vám nieèo <strong>na</strong><br />

makre CreateButton zvláštne? Máte pravdu, pozornos pravdepodobne vzbudzuje posledný<br />

parameter makra, ktorým je takisto makro! Práve tretí parameter predstavuje vnorené<br />

makro, pretoe toto makro je vnorené v makre CreateButton. Makro CreateButton má i<br />

<strong>sk</strong>rátenú podobu CB.<br />

Príklad: Zápis makra uvedený ïalej vytvorí nové tlaèidlo, po ktorého aktivácii sa zob−<br />

razí dialógové okno s informáciami o aktívnom súbore nápovede.<br />

CreateButton(Tlacidlo1, O súbore, About())<br />

Keï budete chcie takto vytvorené tlaèidlo zruši, pouijete makro DestroyButton. Toto<br />

makro má len jeden parameter, ID−tlaèidla, ktorého výz<strong>na</strong>m je totoný ako pri makre<br />

CreateButton. Keby ste <strong>na</strong>príklad chceli zruši tlaèidlo vytvorené v predchádzajúcej èasti,<br />

pouili by ste tento zápis: DestroyButton(Tlacidlo1). Aby sme boli úplní, treba doda, e<br />

k dispozícii sú vám ïalšie dve makrá, ktoré mono aplikova <strong>na</strong> vytvorené tlaèidlo: E<strong>na</strong>b−<br />

leButton a DisableButton. Ako u samotný názov <strong>na</strong>povedá, tieto makrá sa starajú o to,<br />

èi je tlaèidlo pouívate¾om prístupné (E<strong>na</strong>bleButton), alebo nie (DisableButton). Ak tlaèid−<br />

lo nie je pouívate¾om prístupné, je vyfarbené sivou farbou. Obidve makrá preberajú len<br />

jeden parameter, ID−tlaèidla, ktoré sa má aktivova alebo deaktivova.<br />

Makro ExecFile(program[, argumenty[, mód[, kontextový reazec]]])<br />

Makro ExecFile je ve¾mi uitoèné a mono ho výhodne poui pri riešení mnohých prob−<br />

lémov. Makro slúi <strong>na</strong> spustenie externej aplikácie, prípadne aplikácie, ktorá je asociova−<br />

ná s urèitým typom súborov. Makro má štyri parametre, no povinný je len úvodný para−<br />

meter, špecifikujúci program, ktorý sa má spusti. Ako prvý parameter však môe by uve−<br />

dené i meno súboru. V tomto prípade sa spustí program, ktorý je asociovaný s daným<br />

typom súboru a zadaný súbor otvorí. Druhý parameter, argumenty, môete poui v si−<br />

tuácii, keï potrebujete programu pri spustení po<strong>sk</strong>ytnú vstupné parametre, i<strong>na</strong>k pove−<br />

dané, parametre príkazového riadka. Tretí parameter, mód, má mnoho variantov, ktoré<br />

urèujú, ako sa má spustená aplikácia zobrazi. Najèastejšie sa okno programu zobrazuje<br />

v štandardnej ve¾kosti, no niekedy môete chcie, aby sa program spúšal ako minimali−<br />

zovaný. Ve¾mi zaujímavý je posledný parameter, kontextový reazec, dovo¾ujúci vytvori<br />

pouívate¾<strong>sk</strong>y prívetivý nápovedný systém. Kontextový reazec determinuje tému nápove−<br />

de, ktorá sa má zobrazi v prípade, e sa externú aplikáciu nepodarí spusti. Nakoniec<br />

treba doda, e i makro ExecFile disponuje <strong>sk</strong>ráteným názvom EF.<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> nieko¾ko príkladov pouitia makra ExecFile.<br />

ExecFile(notepad.exe) – spustí program Poznámkový blok.<br />

ExecFile(mailto:meno@doménová špecifikácia) – aktivuje poštového klienta, ktorý<br />

zobrazí okno s novou správou.<br />

ExecFile(http://<strong>www</strong>.meno_firmy.cz) – spustí internetový prehliadaè s firemnou stránkou.<br />

Skúsme spoji monosti makier CreateButton a ExecFile. Uvedený zápis vytvorí <strong>na</strong> paneli<br />

tlaèidiel nové tlaèidlo, po ktorého stlaèení sa spustí program Poznámkový blok.<br />

CreateButton("Tlacidlo1", "Notepad", "ExecFile(`notepad.exe', `', 1)")<br />

Iste spoznáte, e opä ide o prípad, keï je jedno makro parametrom iného makra. V tomto<br />

prípade je však zápis makra komplexný, všetky reazcové parametre sú uzatvorené do úvo−<br />

dzoviek. Všimnite si pouitie jednoduchých úvodzoviek pri definícii parametrov makra<br />

ExecFile. Keïe nie je moné uzavrie reazec v dvojitých úvodzovkách znova do dvojitých úvo−<br />

dzoviek, musia sa poui jednoduché úvodzovky. Aby ste predišli tomuto problému, môete<br />

pouíva iba jednoduché úvodzovky. Zápis makra by potom vyzeral takto:<br />

CreateButton(`Tlacidlo1', `Notepad', `ExecFile(`notepad.exe', `', 1)')<br />

Makro JumpContents(meno_súboru)<br />

Makro JumpContents „<strong>sk</strong>áèe“ do úvodnej ponuky iného súboru s nápoveïou. Makro pra−<br />

cuje iba s jediným parametrom, ktorého hodnota predstavuje názov cie¾ového nápoved−<br />

ného súboru.<br />

Príklad: JumpContents(Súbor2.hlp)<br />

Makro PopupId([meno_súboru,] kontextový reazec)<br />

Ak chcete zobrazi tému nápovede v popup okne, nemusíte vdy poadovaný text špe−<br />

ciálne formátova. Podobnú úlohu hravo zvládne i makro PopupId. Navyše môete v prí−<br />

pade potreby explicitne urèi, do ktorého súboru s nápoveïou sa má „<strong>sk</strong>áka“. Skrátený<br />

tvar makra je PI.<br />

Príklad: PopupId(Súbor2.hlp, Tema01) – makro zobrazí v popup okne tému s názvom<br />

Tema01 z nápovedného súboru Súbor2.hlp.<br />

Makro SetPopupColor(èervená, zelená, modrá)<br />

S predchádzajúcim makrom je úzko späté makro SetPopupColor. To mení farbu pozadia<br />

popup ok<strong>na</strong>. Makro má tri parametre, z ktorých kadý reprezentuje istú èas farebného<br />

spektra RGB, teda ide o farby v poradí èervená – zelená – modrá.<br />

Èo je RGB?<br />

Ide o opisný model <strong>na</strong> miešanie farieb <strong>na</strong> rozlièných displejoch. Pozostáva z troch zloiek<br />

(farieb), a to èervenej (Red), zelenej (Green) a modrej (Blue). Prostredníctvom rôznej in−<br />

tenzity týchto troch farieb sa vytvárajú všetky ostatné farebné odtiene. Kadá farebná<br />

zloka môe <strong>na</strong>dobúda 256 moných hodnôt (interval ). Bielu farbu predsta−<br />

vuje kombinácia RGB (255, 255, 255), zatia¾ èo èiernu vykúzlite pomocou formulky RGB<br />

(0, 0, 0).<br />

Pomocou kombinácie týchto troch farieb môete ve¾mi ¾ahko <strong>na</strong>mieša akúko¾vek far−<br />

bu pod¾a vášho priania. V kadom prípade však pamätajte <strong>na</strong> zásadu, e <strong>na</strong> svetlom poza−<br />

dí sa lepšie vyníma tmavý text a <strong>na</strong>opak. Makro SetPopupColor má <strong>sk</strong>rátený tvar SPC.<br />

Príklad: SetPopupColor(255, 255, 255) – zmení farbu pozadia popup ok<strong>na</strong> <strong>na</strong> bielu.<br />

Teším sa <strong>na</strong> stretnutie pri ïalšej èasti seriálu.<br />

Ján Hanák<br />

160 PC REVUE 10/2002

ŠTUDENTI INFORMATIKY S ÚSPECHOM<br />

NA CSIDC 2002<br />

Komunikácia s poèítaèmi a medzi poèítaèmi bola témou<br />

tretieho roèníka medzinárodnej súae poèítaèovej spoloè−<br />

nosti v <strong>na</strong>vrhovaní CSIDC 2002 (Computer Society Inter<strong>na</strong>−<br />

tio<strong>na</strong>l Design Competition). Technologický základ súae<br />

tvorila technológia Bluetooth, ktorá umoòuje bezdrôtový<br />

prenos údajov medzi zariadeniami prostredníctvom rádio−<br />

vých vån.<br />

Študenti FEI STU v Bratislave sa po úspechu svojich pred−<br />

chodcov v posledných dvoch rokoch znovu dostali do finá−<br />

le medzi <strong>na</strong>jlepších 10 tímov študentov z univerzít z celého<br />

sveta. Sloven<strong>sk</strong>o reprezentovali študenti 4. roèníka baka−<br />

lár<strong>sk</strong>eho štúdia v odbore informatika Peter Blšták, Matúš<br />

Horváth, Peter Lacko a Marián Lekavý. Pod vedením peda−<br />

gógov Katedry informatiky a výpoètovej techniky doc.<br />

Márie Bielikovej a doc. Tibora Krajèovièa sa vo finále, ktoré<br />

sa ko<strong>na</strong>lo vo Washingtone, DC, umiestnili v nároènej kon−<br />

kurencii <strong>na</strong> 3. mieste.<br />

Sloven<strong>sk</strong>ý tím vo finále súae CSIDC (z¾ava): Matúš<br />

Horváth, Peter Lacko, Mária Bieliková, Marián Lekavý<br />

a Peter Blšták<br />

Táto súa je <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším celosvetovým podujatím<br />

projektového charakteru, ktoré je urèené študentom baka−<br />

lár<strong>sk</strong>eho štúdia. Organizuje ju Poèítaèová spoloènos me−<br />

dzinárodnej organizácie IEEE (Institution of Electrical and<br />

Electronics Engineers) – jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jväèších organizácií zdru−<br />

ujúcich profesionálov z oblasti informatiky a výpoètovej<br />

techniky z celého sveta. Tento rok súailo 71 tímov študen−<br />

tov bakalár<strong>sk</strong>eho štúdia.<br />

Vo¾né zadanie projektu si vyadovalo ïalšiu a<strong>na</strong>lýzu a<br />

spresnenie. Po zváení viacerých moností sa študenti sú−<br />

stredili <strong>na</strong> myšlienku monitorovania telesných funkcií<br />

èloveka pomocou bezdrôtovo pripojených senzorov. Na−<br />

vrhli systém, ktorý vyuíva koncept komunikácie senzorov<br />

v sieti okolo ¾ud<strong>sk</strong>ého tela (Body Monitoring Network).<br />

Autor sloven<strong>sk</strong>ého bestselleru Polnoèný denník Maxim<br />

E. Matkin vo svojej psychoporadni v inZine pravidelne<br />

rieši problémy èitate¾ov s bývalými lá<strong>sk</strong>ami, so vzahmi<br />

<strong>na</strong> pracovi<strong>sk</strong>u aj s tým, ako sa nestrápni <strong>na</strong> prvom<br />

rande.<br />

inZine okrem toho denne uverejòuje zaujímavé prí−<br />

behy, èlánky, názory, polemiky a fejtóny. Z tých <strong>na</strong>j−<br />

novších vyberáme:<br />

– Ako to bolo s právom voli a by volený <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u od èias Rakú<strong>sk</strong>ej mo<strong>na</strong>rchie, opisuje etnolo−<br />

gièka Monika Vrzgula. V èlánku Únik zo všednosti<br />

zase spomí<strong>na</strong>, ako sa dovolenkovalo v minulom storoèí<br />

vrátane fašistického sloven<strong>sk</strong>ého štátu.<br />

– Má Cirkev vstupova do verejného ivota a politi−<br />

ky? Na tieto otázky odpovedá v rozhovore katolícky<br />

kòaz Juraj Drobný.<br />

– V novej rubrike A je to! nájdete návody <strong>na</strong> riešenie<br />

situácií, ktoré sa v ivote èloveka neopakujú èasto, zato<br />

uèenie sa <strong>na</strong> vlastných chybách by prišlo ve¾mi draho.<br />

Napríklad ako kupova nehnute¾nos, ako prestavova<br />

dom èi ako zariaïova byt.<br />

– Sloven<strong>sk</strong>ý lekár <strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>ej pohotovosti Branislav<br />

Vopálen<strong>sk</strong>ý je autorom seriálu, v ktorom pribliuje<br />

rutinnú aj adre<strong>na</strong>línovú realitu svojej sluby.<br />

Tento koncept mono vyui všade, kde je dôleité a zaují−<br />

mavé <strong>sk</strong>úmanie telesných funkcií èloveka v nejakom èaso−<br />

vom úseku. Asi <strong>na</strong>jviac sa vyuije v zdravotníctve, kde sle−<br />

dovanie pacienta môe pomôc pri diagnostikovaní cho−<br />

rôb, pri monitorovaní pacientov s ochoreniami, ktoré by<br />

i<strong>na</strong>k vyadovali pobyt v nemocnici.<br />

Na realizáciu myšlienky monitorovania ¾ud<strong>sk</strong>ého tela sa<br />

študenti rozhodli pre scenár monitorovania pacienta. Pa−<br />

cient má <strong>na</strong> svojom tele senzory a pri sebe malé zariadenie<br />

– monitor, ktorý zabezpeèuje zber a a<strong>na</strong>lýzu údajov zo sen−<br />

zorov. Monitor tie informuje pacienta o všetkých dô−<br />

leitých <strong>sk</strong>utoènostiach v súvislosti s lieèbou pomocou<br />

vstupno−výstupného zariadenia. Senzory snímajú rôzne<br />

fyzikálne velièiny (<strong>na</strong>pr. teplotu, tlak). Lekár <strong>na</strong> základe<br />

týchto údajov bude môc lepšie stanovova diagnózu a ro−<br />

bi rozhodnutia. Monitor údaje nielen zbiera, ale aj a<strong>na</strong>ly−<br />

zuje. Na základe výsledkov a<strong>na</strong>lýzy vykonáva akcie pomo−<br />

cou vstupno−výstupných zariadení alebo modifikuje svoje<br />

správanie. Prepojenie jednotlivých súèastí monitorovacej<br />

siete (senzory, monitor a vstupno−výstupné zariadenia) je<br />

výhodné realizova technológiou Bluetooth. Krátky dosah<br />

Bluetooth, ktorý sa èasto povauje za nevýhodu, je v tomto<br />

prípade výhodou. Monitorovanie jednotlivých pacientov<br />

prebieha nezávisle, kadý má „svoju“ autonómnu monito−<br />

rovaciu sie. Lekár pri návšteve pacienta v ordinácii konfi−<br />

guruje jeho monitorovaciu sie.<br />

Základný prínos návrhu je v modulárnej realizácii soft−<br />

véru monitora tak, e je moné transparentné vyuitie rôz−<br />

nych spôsobov komunikácie medzi monitorom, senzormi<br />

a aj poèítaèom lekára. Oproti existujúcim riešeniam je sie<br />

okolo pacienta autonóm<strong>na</strong> v tom zmysle, e monitor<br />

okrem zberu údajov tieto údaje aj a<strong>na</strong>lyzuje, a tak umo−<br />

òuje <strong>sk</strong>valitnenie sledovania ¾ud<strong>sk</strong>ého tela.<br />

Študenti informatiky FEI STU spolu s pedagógmi z Ka−<br />

tedry informatiky a výpoètovej techniky svojím originálnym<br />

riešením upútali porotu odborníkov z viacerých výz<strong>na</strong>m−<br />

ných poèítaèových firiem, ako Intel Corp., Microsoft Corp.,<br />

Toshiba, ABB, Motorola, Sun Microsystems Inc., a aj z uni−<br />

verzít. Dosiahnutie 3. miesta ukazuje, e máme schopných<br />

a <strong>na</strong>dšených ¾udí, ktorí dokáu vynikajúco prezentova<br />

<strong>na</strong>šu krajinu v medzinárodnej konkurencii.<br />

Mária Bieliková, Katedra informatiky a výpoètovej techniky, FEI STU<br />

Ïalšie informácie o súai sú dostupné aj <strong>na</strong> internete,<br />

odporúèame <strong>na</strong>vštívi http://<strong>www</strong>.dcs.elf.stuba.<strong>sk</strong>/csidc<br />

alebo http://computer.org/csidc.<br />

– Zákonodarný výbor ka<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>ého senátu sa rozhodol<br />

legalizova marihuanu. V èlánku Marihua<strong>na</strong> legál<strong>na</strong>? to<br />

z Vancouveru komentuje Peter Petro.<br />

– ¼uba Lacinová píše seriál o problematike genetic−<br />

kého vý<strong>sk</strong>umu <strong>na</strong> rastlinách aj <strong>na</strong> zvieratách.<br />

– „¼udia majú radi istú seriálovos. Veï aj Biblia je seriál<br />

a idia tie dodatky ahajú a dodnes,“ povedal spisova−<br />

te¾ Rudo Sloboda v rozhovore, ktorý zo svojho archívu<br />

vybral Jozef Dado Nagy.<br />

– Hodnotenia televíznych reklám spolu s monosou on−<br />

line vyjadri k nim názor ponúka rubrika WOW.<br />

– V nároèných interaktívnych vedomostných testoch<br />

si môete overi svoje z<strong>na</strong>losti o víne, o rocku, pope<br />

a deze, astronómii, mytológii aj<br />

o vlastnej sloven<strong>sk</strong>ej histórii.<br />

– Internetová hitparáda<br />

Demovnica, v ktorej o poradí<br />

kapiel rozhodujú on−line interne−<br />

toví surferi, po úspešnom prezen−<br />

tovaní <strong>na</strong>jlepších kapiel <strong>na</strong><br />

Pohode 2002 vstupuje do ïalšie−<br />

ho kola.<br />

inZine – internetový magazín<br />

OKTÓBER 2002<br />

<strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.inzine.<strong>sk</strong><br />

ZOZNAM INZERENTOV<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. 100PRO PLUS 96 (033/5514 777)<br />

2. ABRA 105 (055/680 6472)<br />

3. AGEM 76, 99, 106 (02/6381 0049)<br />

4. ALLIED TELESYN 107 (+43/1/8762441)<br />

5. AP MEDIA 81, 123(02/6541 1168)<br />

6. ASBIS SK 66, 75, 92 (02/4487 1589)<br />

7. ASC−SK 143(02/5262 5231)<br />

8. ASM SLOVAKIA 115 (02/4446 2308)<br />

9. AT COMPUTER 35<br />

10. AUTOCONT 55 (02/6428 7881)<br />

11. AV DIGITAL 123, 126 (02/6828 6660)<br />

12. BCSR 126 (048/4151 380)<br />

13. BSP 10 (02/5443 0017)<br />

14. CASABLANCA 117 (02/5825 2131)<br />

15. CASPER 135 (02/4445 0574)<br />

16. CISCO SYSTEMS 17<br />

17. CQ SERVICE 53(02/4820 4911)<br />

18. CODUM 113 (02/6353 2921)<br />

19. COLUMBEX 18, 94 (02/6827 7777)<br />

20. CONQUEST 11, 13, 15 (02/4488 2145)<br />

21. DATA 64, 84, 89, 91 (02/4487 3656)<br />

22. DATALAN 122 (02/5025 7777)<br />

23. DATALOCK 111 (02/4445 0129)<br />

24. DIAL TELECOM 21 (02/5825 2111)<br />

25. DISKUS 98 (02/5341 6627)<br />

26. ELIX−COMET 98, 143 (032/6401 237)<br />

27. ESET 139 (02/5930 5311)<br />

28. EUROTEL 129 (02/4955 3622)<br />

29. EUROWEB 22 (02/4445 0044)<br />

30. EURO MEDIA 3. OBÁLKA, 39, 61 (041/5116 111)<br />

31. EXPERT & PARTNER 90<br />

32. GEMMA 38 (02/4445 1127)<br />

33. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA, 3, 23 (02/5020 5611)<br />

34. HT COMPUTERS 5 (02/5020 5611)<br />

35. I.M.COMPUTER 16, 83, 104, 120 (02/6381 0689)<br />

36. IBM – LOTUS 127 (041/5006 635)<br />

37. IIYAMASK 85 (02/5262 4752)<br />

38. IMAGE SUPPLIES 123<br />

39. INTERCOMP SERVICES 125 (02/5441 8046)<br />

40. JOYCE 65<br />

41. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)<br />

42. KROS 97 (041/7232 965)<br />

43. LAMA PLUS 117 (041/4361 302)<br />

44. LRP 123, 131 (0907 745 235)<br />

45. LUX 86 (02/6511 2980)<br />

46. METROLOGIE 73(02/5556 3070)<br />

47. NEC 67<br />

48. NEUSIEDLER 29 (02/4445 9046)<br />

49. NOKIA 27<br />

50. NUPSESO 142 (037/6542 381)<br />

51. OKI 74, 101, 108 (+420/2/2481 8153)<br />

52. OPAL MULTIMEDIA 138, 143, 147 (051/723 968)<br />

53. ORANGE 37, 43<br />

54. P.E.S. CONSULTING 138 (031/780 3419)<br />

55. PC BUSINESS 41 (02/4342 5000)<br />

56. PC KOCKA 143<br />

57. PROCA 79 (033/5922 131)<br />

58. PS PRODUCTS 12 (02/5556 8281)<br />

59. Q COMP 138 (055/6250 167)<br />

60. REMAX 19 (02/161 07)<br />

61. S&H WARE 82 (032/7443 836)<br />

62. SAS 121 (02/5296 1731)<br />

63. SLOV. TELEKOMUNIKÁCIE 31 (0800/123 456)<br />

64. SOFOS 63, 65, 77 (02/5477 3980)<br />

65. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)<br />

66. SONY 33<br />

67. STORMWARE 109 (02/5479 3647)<br />

68. SUNTEQ 99, 118 (046/5430 754)<br />

69. SUN FORUM 87<br />

70. SWS DISTRIBUTION 71 (02/4342 6811)<br />

71. SYNTEX 147 (02/4552 5471)<br />

72. SWAN 124 (02/5980 2111)<br />

73. ŠPINAR – SOFTWARE 95 (+420/5/543236223)<br />

74. TEOS TN 88 (032/7436 104)<br />

75. TRONET 78<br />

76. TSPRO 45, 47, 49 (02/5249 1491)<br />

77. UNICORN 25<br />

78. VARADY 123 (0903 627 117)<br />

79. VELETRHY BRNO – INVEX 14 (+420/5/41152849)<br />

80. VIDEONICS 123(0 3/7730 931)<br />

81. WEBGLOBE 131 (02/5363 4961)<br />

82. ZONER 119 (02/6381 5273)<br />

10/2002 PC REVUE 161

Šéfredaktor: Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) −md<br />

Zástupcovia<br />

šéfredaktora:<br />

Technický riadite¾:<br />

Hlavný sekretár:<br />

Administratíva:<br />

Technický servis:<br />

Spolupracovníci:<br />

DTP:<br />

Inzercia:<br />

Rediguje:<br />

Osvit:<br />

Tlaè:<br />

Internet pripojenie:<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −om<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −po<br />

Richard Willmann (rwillmann@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Lucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Zuza<strong>na</strong> Javor<strong>sk</strong>á (zjavor<strong>sk</strong>a@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Branislav Burjaniv (bburjaniv@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>) −bm<br />

Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ja<br />

Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jb<br />

Juraj Okolièányi (jokolièányi@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Marek Šamaj (msamaj@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Martin Kováè (mkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mk<br />

Martin Turoò (mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mt<br />

Martin Uák (muzak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Milan Gigel (mgigel@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Peter Hubin<strong>sk</strong>ý (phubin<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ph<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Peter Koneèný (pkonecny@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Peter Palúch (ppaluch@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Thomas Ulej (tulej@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

eM·Ha PREPRESS<br />

Tlaèiareò Telem K & M<br />

Dial Telecom, EuroTel, GTS Slovakia<br />

:−))))<br />

ZO IVOTA SEKRETÁRKY<br />

Vdy ma zaujímalo, èo si taká sekretárka myslí o po−<br />

èítaèoch, ako ich vníma. Sú pre òu nepochopite¾né<br />

rov<strong>na</strong>ko ako pre programátorov Word, Excel èi<br />

podvojné úètovníctvo? Mono je to ivot plný<br />

<strong>na</strong>pätia a zvratov.<br />

Môj ivot prebieha celkom stereotypne. Dnes sa mi<br />

však podaril malý objav. Prišla som <strong>na</strong> to, e keï stlaèím<br />

tlaèidlo s takou vlajkou (Win) a M, tak sa všetky progra−<br />

my dajú do lišty a ja môem kliknú <strong>na</strong> ikonu <strong>na</strong> ploche.<br />

Doteraz som musela <strong>na</strong> kadý program kliknú a potom<br />

ho minimalizova alebo zavrie. Ušetrila som si ve¾a<br />

práce. Kúpim si za to nieèo sladké a mono by som sa<br />

mala pochváli šéfovi. Tajne snívam o zvýšení platu.<br />

Ko¾ko minút tým ušetrím firme? Ko¾ko to môe by<br />

peòazí? Skúsim objavi ešte nejakú kombináciu klávesov.<br />

Medzitým...<br />

10.00 Blízko náhornej plošiny niekde <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

„Aha, pozri – kábel... Na èo asi slúi?“<br />

„Neviem, <strong>sk</strong>ús ho preseknú.“<br />

Sekera zasvišala vo vzduchu. „Hmm, niè sa nestalo.<br />

Asi bol zbytoèný...“<br />

„Poï, <strong>na</strong>pijeme sa...“<br />

10.01 Náhorná ploši<strong>na</strong> niekde <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

Zuzka ešte chví¾u stláèala rôzne klávesy, kým poèí−<br />

taè ne<strong>sk</strong>olaboval a nezaèal trucova.<br />

Našastie je tu servisné oddelenie...<br />

„Servisné oddelenie, prosím... Dobrý deò, mám<br />

taký problém s poèítaèom. Akosi ma prestal poslúcha.“<br />

„A èo vám nejde?“<br />

„Nemôem nájs súbory s poslednými faktúrami,<br />

h¾adala som u <strong>na</strong>ozaj všade.“<br />

„A h¾adali ste aj <strong>na</strong> serveri?“<br />

„Na ser... Na èom?“<br />

„Ide vám sie?“<br />

„Ja neviem...“<br />

„No dobre, pošleme technika.“<br />

„A kedy asi tak príde?“<br />

„Tak o dve hodiny.“<br />

11.15 Technik prišiel u o hodinu.<br />

„To je zvláštne, s tým som sa ešte nestretol,“ krúti<br />

hlavou. „Server je v poriadku, ale z tohto poèítaèa tie<br />

súbory nevidím. Pritom tam sú.“<br />

((((−:<br />

11.20 „Skontroloval som <strong>na</strong>stavenia siete, DNS ser−<br />

ver, ping funguje, IP sedí.“<br />

Zuzka sa ticho prizerá. Hmm, nemala som stláèa<br />

tie tlaèidlá, urèite je to tým. Dúfam, e <strong>na</strong> to nepríde.<br />

Prekliate poèítaèe. Ešte dobre, e som to nepovedala<br />

šéfovi, zas by zúril.<br />

12.05 Technik volá do centrály.<br />

„Martin, <strong>na</strong>ozaj vidíš tie súbory? Si si istý? Lebo ja<br />

tu niè nevidím.“<br />

„Prisahám ti, e ich <strong>na</strong> vlastné oèi vidím. Skúšal si<br />

sa pozrie z inej mašiny? Mono si sekretárka pomenila<br />

nejaké <strong>na</strong>stavenia.“<br />

„Druhý poèítaè tu nie je...“<br />

„A ping ti funguje?“<br />

„Funguje, ale je nejaký ve¾ký, akoby obchádzal pol<br />

sveta.“<br />

12.20 Ten technik sa asi ve¾mi nevyzná. Veï tých<br />

tlaèidiel som nestlaèila a tak ve¾a. Ale mohol by tu<br />

zosta dlhšie. Je celkom pekný. Ktovie, ako sa volá...<br />

12.25 No niè, musíme preinštalova systém, vyzerá<br />

to <strong>na</strong> závanú chybu.<br />

12.30 „Spravím vám kávu?“<br />

„Viete èo, nemusíte, o chví¾u pôjdem. Aspoò<br />

dúfam...“<br />

12.40 Ešte pár minút.<br />

12.50 U to dlho nepotrvá.<br />

12.60 Ešte registrácia.<br />

13.00 Blízko náhornej plošiny<br />

„Hej, <strong>na</strong>šiel som nejaký kábel. Myslíš, e aj tento je<br />

zbytoèný?“<br />

„Neviem, vy<strong>sk</strong>úšaj.“<br />

SEK! Niè sa nestalo...<br />

„To¾ko nevyuitých káblov, nechápem, ktorý blázon<br />

ich sem zakopáva?“<br />

„Kašli <strong>na</strong> to, poï, <strong>na</strong>pime sa...“<br />

13.00 Náhorná ploši<strong>na</strong><br />

Zvoní telefón. „Áno... To spojenie u nefunguje.<br />

Server je neprístupný. Je to moné? Trápim sa tu celý<br />

deò a <strong>na</strong>koniec je zlá linka. Ja sa <strong>na</strong> to môem...“<br />

Zuzka si len pomyslela: „Tak predsa to neboli tie<br />

tlaèidlá. U ich pre istotu nebudem stláèa. Aj tak by<br />

mi nezdvihli plat...“<br />

Ján Šuòavec<br />

Adresa redakcie:<br />

E−mail:<br />

Http:<br />

Vydavate¾stvo:<br />

Predplatné:<br />

Redakcia èasopisu PC REVUE,<br />

Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 4342 0956<br />

+421 2 4342 0957<br />

fax: +421 2 4342 0958<br />

redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.itregister.<strong>sk</strong>,<br />

<strong>www</strong>.itstore.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />

PERFEKT, a.s., Karpat<strong>sk</strong>á 7<br />

811 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 524 99 783<br />

fax: +421 2 524 99 788<br />

Adria<strong>na</strong> Kovácsová<br />

tel.: +421 2 524 99 783<br />

Èíslo 10 október 2002 X. roèník<br />

Poèas roka vyjde 12 èísel Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku je<br />

49,− Sk Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia <br />

Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejne−<br />

ných príspevkov <strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autor−<br />

<strong>sk</strong>ých práv<br />

Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. Registrá−<br />

cia MK SR è. 818/93, ISSN: 1335−0226 Tlaè: z doda−<br />

ných reprodukèných materiálov Rozširuje PONS, a. s.,<br />

Mediaprint−Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávky<br />

<strong>na</strong> predplatné prijíma PONS, a. s., kadá pošta a doruèo−<br />

vate¾ Sloven<strong>sk</strong>ej pošty, resp. PONS, a. s. Objednávky do<br />

zahranièia vybavuje PONS, a. s., Záhradnícka 151,<br />

821 08 Bratislava.<br />

Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.<br />

Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia repro−<br />

dukcia èlánkov moná len so súhlasom redakcie.<br />

OSPRAVEDLNENIE!<br />

V predchádzajúcej èasti seriálu<br />

Ako <strong>na</strong> nápoveï sme omylom uverejnili<br />

chybný obrázok è. 6 Problém pri pouití<br />

transparetnej bitmapy v statickej oblasti.<br />

Èitate¾om a autorovi sa ospravedlòujeme<br />

a prikladáme správny.<br />

Za pochopenie ïakujeme.<br />

Redakcia<br />

VYHODNOTENIE:<br />

POVEDZTE<br />

NÁM, AKÍ SME!<br />

Ïakujeme všetkým, ktorí nám poslali lístok z augusto−<br />

vého èísla PC REVUE s postrehmi a návrhmi a prispeli<br />

tak ku <strong>sk</strong>valitneniu nášho−vášho èasopisu. Redakèné<br />

trièká posielame týmto desiatim výhercom:<br />

Martin Števlík, Nové Zámky; Ing. Vendelín Kuruc,<br />

Bratislava; Ivan Porubec, Prievidza; Dušan Roštár,<br />

Zvolen; Gracián Koscelan<strong>sk</strong>ý, Luianky; Peter<br />

Gašparoviè, Smolenice; Michal Hmirák, Bratislava;<br />

Ján Jurov, Beniakovce, okr. Košice; Vlado Helík,<br />

Pova<strong>sk</strong>á Bystrica; Tomáš Kaèkoš, Košice<br />

ÏALŠIE RECENZIE SHAREWARE NA:<br />

<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />

Advanced CATaloguer – di<strong>sk</strong> ako z katalógu<br />

SysAgent – komplexný monitor èinnosti <strong>na</strong> PC<br />

Digital Photo Librarian – nástroj pre katalogizá−<br />

ciu obrázkov<br />

Active Document Keeper – všetky dokumenty<br />

po poriadku<br />

QuickView Protected Mode – prehrávaè multi−<br />

médií pod MS DOS<br />

Always Right – a poèítaè bude vo forme<br />

LockIt XP – zamknite to, èo treba<br />

Fast PDF Builder – vytváranie PDF expresne<br />

IParmor – stop èervom a trójanom!<br />

EuroConvert – prevody mien <strong>na</strong> euro a <strong>na</strong>opak<br />

AtClock – <strong>sk</strong>utoèné hodiny pre Windows<br />

SendTo – presúvajte súbory jednoduchšie<br />

Change Folder Icons – zmeòme si ikony zloiek<br />

SÚA:<br />

VYTVOR SI VLASTNÉ<br />

LOGO A VYHRAJ!<br />

Výhercov 3. kola súae o 5 modemov De<strong>sk</strong>Porte 56K<br />

Inter<strong>na</strong>l/L s aplikáciou SMS FunTom <strong>na</strong> CD, ako aj<br />

výhercu hlavnej ceny – poèítaèa Brave – zverejníme<br />

v novembrovom èísle PC REVUE.<br />

PRIPRAVUJEME: PCR 11/2002<br />

Test lacných laserových tlaèiarní<br />

Ako postavi domáce kino z PC<br />

6 × notebook vo všetkých kategóriách<br />

3D Studio MAX 5.0

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!