zdravie detí – výzva pre všetkých - pro lp asociácia liečebných ...

že môže nastať relaps alebo recidíva choroby a preto si zdravotný stav dieťaťa vyžiada
opakovanú hospitalizáciu alebo domácu liečbu a tým absenciu na vyučovaní alebo na
mimoškolských aktivitách
telesné a duševné oslabenie organizmu, ktoré môže byť príčinou zlyhávania v škole
riešenie vznikajúcich krízových, príp. dramatických situácií, súvisiacich so zdravotným
stavom dieťaťa.
Angažovanie pedagógov v komprehenzívnej podpore zdravotného stavu detí má aj preventívny
efekt. Povinnosťou pedagógov je aktívne a permanentne vstupovať do všetkých stupňov
prevencie.
Cieľom primárnej prevencie je predchádzať vzniku chorôb, úrazov a vrodených chýb. Pri
infekčných chorobách tiež ich šíreniu. Pri uplatňovaní primárnej prevencie môžu pedagógovia
využívať rozsiahle možnosti, ktoré im ponúkajú základné vyučovacie predmety a kreativita vo
využívaní medzipredmetových vzťahov.
Sekundárna prevencia sa uplatňuje v situáciách, keď už vznikli morfologické a funkčné zmeny,
prejavujúce sa poruchou zdravia. V takýchto prípadoch je treba intervenovať tak, aby sa
zabránilo rozvoju dlhodobého alebo trvalého funkčného obmedzenia. V tejto etape môžu
pedagógovia veľmi účinne zasahovať. Napr. tým, že si všímajú zdravotný stav svojich žiakov a
upozornia na neobvyklé správanie sa a zmeny, čím sa urýchli diagnostikovanie, včasná a účinná
terapia a možnosti kompenzácie. Ďalej tým, že budú dostatočne informovaní o aktuálnom
zdravotnom stave žiakov, budú podrobne informovaní o potrebných úpravách životosprávy
chronicky chorého alebo zdravotne oslabeného dieťaťa a budú rešpektovať a snažiť sa pomôcť
ich aj organizačne zabezpečovať. Časť z toho môžu zvládnuť sami, vlastnou iniciatívou, ale
väčšinou musia pri tom spolupracovať s rodičmi, zdravotníckym personálom, psychológom a
ostatnými členmi pedagogického personálu. Do edukačného rozvrhu žiaka je treba zaradiť napr.
prvky rehabilitácie alebo zdravotnú telesnú výchovu, alebo minimalizovať kontakt s alergénmi
alebo škodlivými látkami v niektorých vyučovacích predmetoch a mimovyučovacích činnostiach.
Je treba rešpektovať úpravu stravovacieho režimu, čo sa týka časových intervalov, ako aj
zloženia stravy a príjmu tekutín, resp. ich vylučovania.
O možných rizikách alebo symptómoch choroby spolužiaka by mali byť v únosnej miere
informovaní všetci žiaci, predovšetkým v jeho triede. Spolu s pedagógmi by mali byť pripravení
poskytnúť neodkladnú prvú pomoc. Bezpečná klíma v školskom prostredí podporuje udržiavať
chorobu pod kontrolou, predchádzať vzniku akútnych komplikácii a aj chronických komplikácií a
následkov v neskoršom veku. Takouto cestou je možné v školskom prostredí dosiahnuť pocit
bezpečia pre žiaka so zdravotným postihnutím, rovnako aj pre pedagógov ako aj celý žiacky
kolektív.
Terciárna prevencia je potrebná v situáciách, kedy choroba pretrváva alebo zanechala trvalé
následky. Intervencie v rámci terciárnej prevencie smerujú jednak k zdravotne postihnutej
osobe, ale súčasne pôsobia na blízke sociálne prostredie (rodina, rovesníci, priatelia) a tiež
celospoločensky. Sú prevenciou alebo minimalizovaním dopadu choroby a jej následkov do
psychosociálnej sféry na zmiernenie hendikepu - pozície znevýhodnenia. V treťom stupni
prevencie sa účinne uplatňujú všetky zložky rehabilitácie (habilitácie). Popri pokračujúcej
liečebnej rehabilitácii sa v detskom veku vo veľkej miere môže využívať pedagogická
rehabilitácia, buď začlenením žiaka do bežného typu školy alebo edukáciou podľa jeho
schopností a prognózy choroby, reedukáciou a neskôr rekvalifikáciou ho pripraviť na výkon
povolania a možnosť zamestnania sa. Socializačný a integračný efekt komprehenzívnej
rehabilitácie podporuje odstraňovanie nielen urbanistických bariér, ale aj vplyv na majoritnú časť
populácie, aby sa odstránili alebo minimalizovali psychosociálne bariéry. Pedagóg má v tomto
43