2/2010 - Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce - Trnavská ...

2/20100,70 €ProSocioštudentský mesačník Fakulty zdravotníctva a sociálnej práceRozhovor s „Džonym“Effects of globalizationExkurzia- Levoča, Žakovce, MočenokEurópa pre ženy

Darček si vyberajte tak dlho, ako len chcete.Peniaze naň môžete dostať na počkanie.A s kým bankujete vy?Spotrebnýúverna ČokoľvekBližšie k vámNa banke záleží.So Spotrebným úverom na Čokoľvek môžete vašim najbližším splniť ich želania. Dostať ho môžetena počkanie v ktoromkoľvek obchodnom mieste Slovenskej sporiteľne na Slovensku. Príďte sa presvedčiť.www.slsp.sk | sporotel: 0850 111 888 | 288 obchodných miest v SR | 691 bankomatov v SR | 5 548 bankomatov skupiny ErsteAD spotrebny uver.indd 110/22/10 1:24:04 PM

O B S A HRozhovor s ... Rozhovor s „Džonym“ 1Fakulta Prečo na FZaSP nemáme nositeľovNobelovej ceny? 3Sympózium 4Dr. Jaap Koot 4Universitatula nostrapulcherrima est alebo Našauniverzita je najkrajšia 5Wanted: Hľadá sa arbiter kvality 6Akademická obec:o forme aj o obsahu 7Ohrozené Beánie 8Konferencia – Rodina akohodnota na prahu 3. milénia 9Ako spojiť príjemné s užitočným– recept alá exkurzia 11Vedomosti vedú k zmene 13Kultúra Recenzie 15Playing For Change FoundationHľadajme to, čo nás spája 16Top Témy Aktuality 17Politika Zima je keď... 19Socio Európa pre ženy 20SOS - povodne 2010 21Mladí nie sú hrozní 23Effects of globalization indeveloping country- KENYA 25Nabudúce 28EDITORIÁLKoho očami by ste chceli vidieť svet?Odpovede sa rôznia. „Asi očami maléhodeca... Všetko sa zdá také veľkéééé...A myslíte si, že problémy za vás vždy vyriešiarodičia.“ Alebo: „Ako idealistka sa nasvet pozerám často spoza ružových okuliarov.Ale keby som ten svet nevidela kvôlimodromodrej dúhovke na modro, alebona ružovo (kvôli tým okuliarom), rada bysom ho videla očami toho pána, čo si odrezal ucho. A okremjeho sietnice a spojiviek by som chcela mať aj jeho prsty, fantáziua ryšavé vlasy.“ No a posledná odpoveď, ktorú som získala,bola: „Asi by som chcel pozerať na svet očami muchy– videl som raz nejaký dokument, v ktorom bola simulovanáoptika mušieho oka. Tie bzučiace beštie majú oko zložené zostoviek malých očiek a každé z nich vidí samostatne. Predstavtesi, že sa pozeráte na jediný plný krígeľ piva a vidíte ichtam tisíce... Nebolo by to nádherné?“Posledný dotazovaný skutočne zasiahol do čierneho. Muchaje jedným z rekordmanov v mozaikovom videní, pričomrozlišuje 250 – 300 obrazov za sekundu. Človek sa však odnej v tomto prípade príliš nelíši. Nie že by mal zložené oko,ale kráčajúc svojou životnou cestou si uchováva spomienky,ktoré v jeho vnútri vytvárajú obrazce. Jeho život je zloženýz malých, pravidelne sa vynárajúcich detailov. A tam, kdevidí jednu vec, si zrazu spomenie na rad ďalších. Možno sapreto fyzické videnie človeka líši od muchy, ale obrazce vytváratiež – vo svojom vnútri. Spojenie tohto množstva vnútornýchfotografií človeka sa rovná životu samému.Preto vám prajem úspešný mesiac november – mesiac „vnútorných“fotografií.-Lucia Hô Chí-REDAKCIAProSocioNÁZOV PERIODIKA: ProSocioPERIODICITA VYDÁVANIA:mesačníkVYDAVATEĽ: Trnavskáuniverzita v Trnave, Fakultazdravotníctva a sociálnej práce,Univerzitné námestie 1, 917 00TrnavaIČO: 31825249DÁTUM VYDANIA: 29.11.2010ČÍSLO: 2ROČNÍK: 2/2010CENA: 0,70 €EVIDENČNÉ ČÍSLO: EV3915/09TLAČIAREŇ: Stredná odbornáškola polygrafická, Račianska190, 835 26 Bratislava, SlovenskárepublikaNÁKLAD: 150 ksŠÉFREDAKTOR: Matúš NémetZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA: LuciaHô-ChíováKOORDINÁTOR: Zuzana KráľováKOREKTÚRY: Lucia Hô-Chíová, MilkaMacová, Nika Ľuptáková, MatúšNémetDIZAJN, GRAFIKA: MagdalénaKubišováFOTOGRAF: Marián HolubREDAKTORI: Matúš Német, Lucia Hô-Chíová, Mária Ábelová, Milka Macová,Jana Andelová, Dominika Ľuptáková,Barbora Plešková, Karina GuzmanováLucia SkočíkováEXTERNÍ REDAKTORI: dekan prof.Martin Rusnák, Lenka Fabianová,Benson Alumbasi Timona, StanislavaŽáková, Marek Psota, PetronelaBaštová, Veronika Mikušová, BraňoUrban, Karol Zemane-mailová adresa redakcie:redakcia.prosocio@gmail.com

Rozhovor s„Džonym“ROZHOVORLen pár metrov od domu, kde somkedysi bývala, sú ošumelé lahôdkyotvorené 24 hodín denne. Jedávalasom tam dosť často nielen preto,že to bolo blízko, ale aj vďakatomu, že sú lacné, čo je pre násštudentov často prioritný faktorpri výbere stravnej spoločnosti.Myslím, že som sa stala pravidelnýmhosťom, keďže ma poznaliuž aj po mene. Každý deň semchodieval jeden chlapík. Nevedelasom jeho skutočné meno, ale každýho volal „Džony“. On sám si hovoríbezdomovec Džony a áno, jeto bezdomovec.Pred pár dňami som sa ho spýtala,či by nebol ochotný so mnou spraviťrozhovor a on súhlasil. Pripravilosa niekoľko otázok a to, akoto celé dopadlo vám prinášamv nasledujúcich riadkoch.Ahoj Džony, toto je diktafón, nebude vadiť,ak si náš rozhovor budem nahrávať?Nebude.Než začneme, je niečo dôležité, čo by sichcel povedať?To sa mi páči. A čo by som mal povedať?Len to, čo chceš povedať na začiatok.No, nikdy som nič takéto predtým nerobil.Rozhovor?Hej, nikdy som takúto vec nerobil a ne viem,ako začať. Opýtaj sa ma, čo chceš. Počkaj,možno by som začal tým, kto som alebo niečotaké.Dobre.Ja som Džony. Niektorí mi hovoria bezdomovecDžony. Mám 68 rokov a som pôvodnez Chorvátskeho Grobu. Dobre?Hej, dobre, to je fajn spôsob, ako začať.Takže som pripravený. Aká je tvoja ďalšiaotázka?Hovorili sme o tom síce dávnejšie, alepre záznam, môžeš mi povedať, ako si sadostal k menu „BEZDOMOVEC DŽONY“?V útulku, to je to miesto, kde ma tak prvýkrátvolali. Jeden chlapík s tým začal.Iný bezdomovec?Jo, jeden z nás. Ľudia v útulku, myslím týchpracovníkov, alebo aj sociálnych pracovníkov,ako si aj ty, by mi také niečo nikdy nepovedali.Asi si myslia, že je to neúctivé alebočo. Ale mne to nevadí, príde mi to velicevtipné. Vadí mi aj keď mi ľudia vykajú, pretosom si s tebou hneď potykal. Veď som neni1taký starý či?Nie, Džony, nie si. A ako dlho ťa tak už ľudiavolajú?Asi tri roky, ani sám neviem, ale asi taknejak.A predtým?Len Džony, alebo Jano.Takže žiadne ďalšie prezývky?Nie, veď dovtedy som bol akoby len dieťaa dieťa nemá žiadne prezývky.Môžeš mi povedať niečo o tom, ako si sastal bezdomovcom? Ak nechceš, nemusíšzachádzať do detailov.To je v poriadku. Hovorili sme o tom už.Mne to vôbec nevadí. Bol som bez domovaasi dva roky. Mal som prácu kuchára a v tej

Nie je bezdomovecako bezdomovecistej reštaurácii pracovala aj moja žena. Potomreštauráciu zatvorili a obaja sme stratiliprácu. Dostala prácu tu, v Bratislave, taksme sa presťahovali, ale potom ochorela narakovinu.Povedal si mi, že jej choroba mala rýchlypriebeh.Ona pracovala, aby mala zdravotné poistenie.Moc tomu nerozumiem, len viem, žeto tak bolo. Ja som sa snažil nájsť si prácu,ako som vedel, ale čím viac som sa snažil,tým viac sa mi nedarilo. Všetky naše peniazesme dávali do jej liečby.Aká bola pomoc štátu?V čase, keď sme sa obaja dostali do týchtoproblémov, bola nám poskytnutá pomocs niektorými účtami na lieky, ale nič mocto nebolo. Kým sa všetko rozbehlo, zomrelami. Mám pocit, že som mal spraviť viac,asi som bol vtedy veľký slaboch, keď som sao ženu nevedel postarať.Máš syna?Jo, mám.Môžeš mi niečo o ňom povedať?Je v Iraku. Nevidel som ho skoro rok. Niekedymi posiela peniaze, ale nemám adresu,tak je pre neho ťažké ma nájsť. Mámsíce mobila, ale s ním nemôžem volať, keďsi zmyslím.Prečo nie?No, neplatím moc tie ich účty, tak som viacvypnutý. A nabíjať ho tiež nemám často kde.Čo hovorí na svoju mamu?Nebol tu, keď Lýdia odišla. Stále veľa cestuje,prišiel len na pohreb a utekal zas niekampreč. Armáda ho stále niečím zamestnáva.Ale sme stále v kontakte.Podal ti on pomocnú ruku, keď tvojažena umierala?On robil, čo mohol. Ale dokopy sme nič užnemohli spraviť. Jej ošetrenie stálo veľmiveľa. On v tej dobe len začínal v armáde.Pracoval si odvtedy?Trochu. Len pomocné práce, aby som malaspoň na to jedlo. Nikto nechce zamestnaťteraz už chlapa v mojom veku. S tým neurobímnič.Vyzerá to tak, že máš pevné zdravie.Som zdravý, tak ďakujem Bohu, že sa o mňastará. Peniaze, ktoré zarobím, alebo dostanem,za tie nekupujem drogy alebo alkohol.Nepijem už nič dvadsať rokov a nikdy somani veľa nepil. Nežiadam ani od ľudí peniaze,ale niekedy mi niekto niečo len tak dá,ak ma tu vidí. Neni bezdomovec ako bezdomovec.V lahôdkach?Áno, tu.Prečo si tu tak často?Ľudia stále bežia, ale toto miesto nebeží. Jetu vždy. Ja tu len sedím, je tu televízor, aleniekedy ho nepotrebujem, lebo sa pozerámna tých všetkých ľudí, ktorí sem prichádzajúa odchádzajú. Aj teba som si všimol tak. Tysi sem vždy chodila večer na rožky a pomazánku,to si pamätám. A ešte je to tu klimatizované.Je to lepšie, ako sedieťv parku. Len chcem sedieť, piťkávu, ak na ňu mám a ísť nazáchod, tak ako slušný človeka nie chcať všade, kde sa dá.Džony, ak ti to nevadí, že sapýtam, kde prebývaš v noci?Zvyčajne v útulku, ale ak súpreplnené, tak sa vrátim semdo lahôdok. Nikto ma odtiaľtonevyženie. Nie som zlý, len tusedím a pozerám sa. Snažím saale vždy si kúpiť aspoň kávu,aby som nevyzeral ako príživník.Nie, myslím tým, ako sa dostať z tejto situácie.V mojom veku sa moc toho nedá robiť.A čo tvoj syn? Príde niekedy natrvalo domov?Ak budem žiť ešte dlho.Mohol by si potom zostať s ním?Myslím, že by som mohol. Ale ja mu nechcembyť na obtiaž. Je to muž v najlepšíchrokoch. Bude si chcieť založiť rodinu, keďsa dostane z armády a ja mu nechcem stáťv ceste. Lýdia aj ja sme mali dosť rokov už,keď sme ho mali.Džony, chceš mi niečo ešte povedať?Jasné, chcel som povedať, že niekedy píšemsynovi e-mail a on mi odpisuje.Máš prístup k internetu? Kde? V útulku?Nie, chodievam na počítač do knižnice.Predtým ale musím ísť na stanicu, aby somsa tam trochu poumýval, aj keď ja sa umývamkaždý deň, ale myslím si, že knižnica sizaslúži, aby som sa pred ňou umyl. To už jerozhovor za nami?Môžeme sa rozprávať tak dlho, ako lenbudeš chcieť.Až nabudúce Lucka, teraz sa mi vrátili spomienkyna moju ženu a chcem sa im venovať.Prídem za tebou ešte niekedy?A urobíme ďalší rozhovor? S týmto magnetofónoma so všetkým?Ak chceš, tak určite.Zajtra pôjdem do knižnice a napíšem o tomtorozhovore synovi.Potom sme len tak sedeli. On dopíjal svojudvojhodinovú kávu, ja som sa pozerala naneho. Smútok za ženou, ktorú doteraz miluje,mu vytvoril charakteristické vrásky.Zostal ale dobrým človekom a určite sa zaním niekedy vrátim. Po troch hodinách odchádzam.Niekoľko metrov od lahôdok saotočím a vidím ako mi Džony máva o dušu.Cítim nesmierne dobrý pocit a ďakujem zamožnosť pripraviť rozhovor s týmto človekom.ROZHOVORMáš nejaké plány dobudúcna?Len život a smrť ako všetciostatní.-Lucia Hô-Chíová-2

Prečo na FZaSP nemáme nositeľov Nobelovej ceny?FAKULTAPoviete si, ten dekan sa už minul rozumom,keď spomína Nobelovu cenu.Skúsme sa však zamyslieť, čo to znamenábyť nositeľom takéhoto uznania. V prvomrade by som chcel ozrejmiť, že mi ideo cenu za prínos vo vede a to najmä v oblastifyziológie alebo medicíny. Nevylučujemani ostatné oblasti, ale našej škole je určitebližšia medicína ako fyzika, chémia, literatúra,mier alebo ekonómia. Pozrime sa,či vôbec v histórii malo Slovensko nositeľovNobelovej ceny. Wikipedia ponúka prehľadnositeľov tejto ceny podľa krajín. Slovenskov zozname krajín nie je, preto je možnéusudzovať, že nositeľa tejto ceny nemáme.Ale je to skutočne tak? Pozrime sa, čiv Česku sa nenachádza niekto, kto túto cenuzískal v dobe, kedy sme boli v spoločnomštáte. Dve mená Call Ferdinand Cori a GertyCori získali toto ocenenie za fyziológiua medicínu v roku 1947. Obaja sa narodiliv Prahe pred I. svetovou vojnou, teda vovtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Zoznámili sana lekár skej fakulte v Prahe a po skončeníštúdií pracovali v Rakúsku. Ferdinand získalmožnosť pôsobiť v Grazi u prof. Otto Loewi,ktorý získal Nobelovu cenu v roku 1936 zaštúdium vplyvu blúdivého nervu na srdce.Gerta pracovala na Detskej klinike vo Viedni.Narastajúci antiseminizmus v Európea ťažké životné podmienky po vojne (Gertatrpela na xeroftalmiu spôsobenú podvýživou)viedli k rozhodnutiu manželov odsťahovaťsa do Spojených štátov americkýchv roku 1922. Pracovali spoločne v ústavena výskum malígnych ochorení. Venovalisa najmä metabolizmu glukózy v ľudskomtele a hormónom, ktoré tento proces regulujú.V roku 1922 navrhli teoretický cyklus,za ktorý získali Nobelovu cenu v roku 1947.Prečo o tom píšem? Mám dva dôvody, jedenz nich je ten, že aj tento životný príbeh poukazujena to, ako spoločenská atmosféravýznamne vplýva na rozvoj jednotlivcaa ľudského poznania. Druhým dôvodom jefakt, že akademik Teofil Rudolf Niederlandbol na študijnom pobyte v USA a pracovalv laboratóriu manželov Cori ako mladýslovenský vedec. Ja som mal tú výsadu, žesom mohol niekoľko rokov pôsobiť na klinike,ktorú viedol a zároveň bol mojim školiteľomv doktorandskom štúdiu.Úroveň, s ktorou spoločnosť podporuje vedeckývývoj (a nielen finančne), sa určite odrazíaj na výsledkoch, ktorým jedným z ukazovateľovmôže byť aj počet nositeľov Nobelovejceny. Pozrime sa na krajiny bývaléhoHabsburského mocnárstva, Rakúsko malo18 nositeľov, z toho 6 za fyziológiu a medicínu.Julius Wagner-Jauregg (1927), ktorý juzískal za poznanie, že vysoká teplota u pacientamá liečivý účinok na pacienta so syfylisom.Karl Landsteiner (1930) za spoznaniekrvných skupín. Otto Loewi (1936) zavýskum v oblasti fyziológie srdca. Karl vonFrisch (1973) spolu s Konradom Lorenzoma Nikolaas Tinbergen (Holandsko) získalitoto ocenenie za štúdium správania sa včiel.V roku 2000 sa nositeľom Nobelovej cenystal Erich Richard Kandel za výskum procesovučenia. Albert Szent-Györgyi z BudapeštianskejSemmelweis univerzity bol maďarskýfyziológ, ktorý získal Nobelovu cenuza objav vitamínu C v roku 1937. V jeho prípadeho osud zavial do Bratislavy, kde začalkariéru výskumníka, ale po vzniku Československejrepubliky odišiel. Prešiel viacerýmiuniverzitami, až sa nakoniec usadil nauniverzite v Szegéde. Tam aj získal uvedenéocenenie. Ostatným z ocenených z krajínbývalého mocnárstva, ktorého spomeniem,je Georg von Békésy, ktorý cenu získalv roku 1961 za výskum cochlea, teda fyziológiepočutia. Rovnako ako jeho predchodcaopustil Maďarsko a veľkú časť života pracovalv USA.Čo majú spoločné tieto osudy významnýchvedcov? Ako to súvisí s FZaSP dnes? Pri podrobnejšomzoznámení sa so životom týchtoľudí, poznajúc prof. Niederlanda, dávamna zváženie tieto spoločné črty:- potreba kontinuity práce,- celoživotná orientácia na vedu a poznanie,- sústavné rozvíjanie svojich schopnostía zároveň rozvoj kvality celého teamu.Prvý bod veľmi pekne demonštrujú osudyvedcov, ktorým do života zasiahli vojny,krízy, politické zvraty. Väčšina z nich našlamožnosti pre pokojnú prácu v USA. Mnohíz nás sme nespokojní so súčasným stavompodpory vedy a výskumu na FZaSP, ale porovnajteto s podmienkami cez ktoré prešlinapr. manželia Cori, hlad a výskum. Tomusí byť naozaj silná motivácia, ak napriektakýmto okolnostiam vytrvali v poznávaní.Celoživotná orientácia na vedu a poznanieje kvalita dôležitá najmä pre biologickévedy. V exaktných vedách je vedecká kariéranajmä v mladších vekových kategóriách.V biologických, v štúdiách o človeku sa musíjedinec tomu venovať po celý život. To neznamená,že má sedieť v laboratóriu. Mnohíz ocenených boli významní lekári, ktoríaktívne vykonávali prax. Ich spoločnou črtoubol záujem o poznanie podstaty vlastnéhosnaženia, o poznanie príčin javov, ktoré3ich obklopujú. Pri sledovaní vývoja našej fakultynadobúdam niekedy dojem, že vedeckýprístup k problematike okolitého sveta jelen vyhovením požiadavkám vedenia fakulty,resp. univerzity pre potreby rozpočtu čiakreditácie. Keby toho nebolo, mnohí z násby si na vedu a výskum ani nespomenuli.Inými slovami, pocit potreby bádania a spoznávanianového nie je imanentný všetkým,čo sa hrdia vedecko – pedagogickým titulom,alebo sa pripravujú na jeho získanie.Často to vyplýva aj z nedostatočného upevňovaniavlastných schopností. Veď vedaa výskum vyžaduje prípravu a tréning rovnakoako šport. Uvediem príklad. Opakovanesom sprevádzal prof. Niederlanda na cestácha všimol som si, že vždy čítal anglickúknihu typu detektívky. Nedalo mi a spýtalsom sa, či ho tie dobrodružné romány bavia.On mi odvetil, že ani nie, veď sú na jednokopyto, ale číta ich preto, aby si udržal,resp. rozvinul slovnú zásobu. Začal som torobiť aj ja, na prvej ceste do Rakúska som sikúpil v anglickom vydavateľstve akúsi knižkutohto typu a pustil som sa do nej. Až tusom pochopil o čom pán profesor hovoril.Angličtinu, ktorú som sa učil, ktorú som poznalz odborných publikácií, som musel rozšíriťo množstvo výrazov a slovných spojeníz bežného života Angličana. Neskôr, keďsom začal viac chodiť na konferencie a dosveta, sa mi to veľmi zišlo. Nechcem sa rozpisovaťo tom, ako ťažko sa v tých časoch takétoknihy získavali. Chcem len podčiarknuť,ako je dôležité neustále rozvíjať svojeschopnosti a angličtina – jazyk vedy našejdoby je rovnakým prostriedkom ako znalosťpočítačov či štatistiky.Čítanie odbornej literatúry je vôbec boľavýmbodom väčšiny učiteľov a študentov naFZaSP. Vidieť to aj v diskusiách ale aj v požiadavkáchna knižničné služby univerzitnejknižnice. Aj elektronické zdroje, včítanefull-textových sa nevyužívajú tak, ako by tobolo možné. Veď máme k dispozícii ScienceDirect, cez CVTISR je možné za necelé 2€ narok získať prístup k časopisom úrovne Lancet.Nepočul som, že by niekto z mojich kolegovaž na niekoľko výnimiek spomínalnajnovšie články z Nature alebo British MedicalJournal. Aj to vytvára vedeckú atmosféru,aj to dáva príklad našim študentoma mladým kolegom.Takže na záver. Moja odpoveď na otázkuprečo FZaSP nemá nositeľov Nobelovej cenyje uvedená v tomto článku. Rád by som judiskutoval so všetkými, ktorí majú záujemo to, aby FZaSP mala viac nositeľov tohtoocenenia, teda aspoň jedného v čo najbližšejbudúcnosti. Dnes môžeme k tomu spoločnepoložiť základy.Prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc.dekan FZaSP TUFoto: Marián Holub

Dr. Jaap KootSympóziumWorkshopOktóber je vždy významným mesiacomna našej fakulte. Je to mesiac,kedy sa chodby a učebne naplniahúfmi študentov s nezabudnuteľnýmispomienkami na leto a s očakávaním ďalšíchneočakávaných udalostí a povinnostíich študentského života. Tohtoročný októbersa uskutočnili ďalšie 2 významné udalostina pôde našej fakulty. Medzinárodnýworkshop verejného zdravotníctva o životnomprostredí a zdraví pod názvom „FogrtyPre-Conference Workshop“. Boli smemilo prekvapení, že aj naši študenti malizáujem sa zúčastniť, niečo nové sa dozvedieť,dokonca sa aj aktívne zapojili do tvorivýchskupín a prezentovali spoločné nápadyv anglickom jazyku. Výsledkom 2 dňovéhoworkshopu, na ktorom sa prehodnocovalinápady na potenciálne nové aktivity v rámcimedzinárodnej spolupráce s Rumunskoma Srbskom, boli 3 idey projektov: zdravotnícka,sociálna a ošetrovateľská problematikaadresovaná do oblasti Kwale, Keňa, návrhvzdelávacieho programu v oblasti verejnéhozdravotníctva a tretia vízia zameranána infekcie a respiračné ochorenia u školopovinnýchdetí v Rumunsku a na Slovensku.Chceli by sme preto osloviť študentov, ktoríby mali záujem zapojiť sa do poslednéhospomínaného návrhu projektu, aby kontaktovalikoordinátorku projektu Janku Ďuricovú(jduricovaster@gmail.com).Druhou významnou udalosťou bolo sympóziumako medzinárodná konferencia, ktorása konala už po tretíkrát, má svoju tradíciua sme radi, že sa záujem o ňu zvyšujez roka na rok. Tretie interdisciplinárne sympóziumverejného zdravotníctva, ošetrovateľstva,sociálnej práce a laboratórnych vyšetrovacíchmetód s medzinárodnou účasťousa konalo pod záštitou riaditeľa samosprávnehoTrnavského kraja, Ing. TiboraMikuša, a rektora Trnavskej Univerzity,doc. Ing. Martina Mišúta, PhD. Aj tento rokprišli zaujímavý zahraniční hostia zo Srbska(MUDr. Predrag Duric, PhD), Rumunska(MUDr. Alexandru Coman), Holandska(MUDr. Jaap A.R: Koot), Írska (Dr. MonicaO’Mullane, PhD), USA- Scranton (DanielJ. West, PhD. FACHE, FACMPE), susednéhoRakúska kňažná..., Českej republiky (prof.MUDr. Jozef Novotný, PhD., MUDr. KvetoslavaKotrbová, PhD. ai.) a veľa zaujímavýchhostí aj so Slovenska (prof. MUDr. VladimírKrčméry DrSc., Dr.h.c.mult., PhDr. JaroslavStančiak, PhD., MPH). Tento rok bola opäťbohatá tematika prednášok a prezentácii,napr. história lekárskej fakulty TrnavskejUniverzity, Zdravotnícka gramotnosť, bezpečnosťpacientov, problematika vybranýchrespiračných, nádorových, kardiovaskulárnycha ďalších civilizačných ochorení. Novéliečivá, problematika životného prostredia,migrácie a migrantov, duševného zdravia,sociálneho manažmentu a aktivity sociálnychpracovníkov. Tematika týkajúca sarozvojových krajín, Afriky a Sudánu a mnohéďalšie. V neposlednom rade by sme chcelipoďakovať nášmu dekanovi, prof. Rusnákovi,za zabezpečenie konferencie, zaujímavýchpozvaných hostí a účastníkov konferenciea za možnosť nás doktorandov aktívnezdokonaľovať svoju angličtinu. Poďakovaniepatrí aj všetkým ľudom, ktorí saakýmkoľvek spôsobom podieľali na prípravea organizácii konferencie. Ďakujeme!Už teraz sa tešíme na budúcoročné sympózium,ktoré nás opäť obohatí o poznatkya zaujímavosti aktivít nielen našej fakulty,ale aj o poznatky z iných krajín.-Veronika Mikušová-Foto: Marek MajdanSpráva o povinnej prednáške Dr. Kootanevzbudila medzi študentmi extrémnenadšenie a o nič viac prejavenéhoentuziazmu nenastalo pri zistení,že spomínaná prednáška bude odprezentovanáv ang lickom jazyku. Prvotné obavyz nedostatočného porozumenia evokovalipocit nepotrebnosti a zbytočnosti byť naprednáške a snažiť sa vnímať podanú tému.Daný stav by sa dal jednoducho vyjadriť –prídem, posedím, odídem.A tak 22. 10. 2010 sa prvý a druhý ročníkMgr. stupňa verejného zdravotníctva dostavilina prednášku riaditeľa Národného inštitútuzdravia v Holandsku.Avšak už prvý pohľad na pána Dr. JaapaKoota hovoril o opaku spomínaného stavu.Hlasitejšie „Good morning“ charizmatickéhomuža vnieslo do miestnosti vľúdnosťa pria teľstvo. Príjemné vystupovaniea vyslovovaná angličtina, ktorej porozumelaväčšia poslucháčov, pôsobila na študentovuvoľňujúco a slová, akoby časom nebolivyslovované v cudzom jazyku, ale v rodnejslovenčine.Rozoberanie problematiky zdravotnej gramotnostiokamžite zaujala. Z prednáškysme sa dozvedeli, ktoré skupiny obyvateľovsú postihované a zraniteľné najviac danýmproblémom. Pričom prednášajúci zapojili publikum do riešenia problému s cieľomstanoviť problematickú oblasť a populáciev SR, ako i rozšírenosť problému na Slovensku.Postupne sa Dr. Koot dopracoval k aktivitáma metódam vhodným na zlepšenie situácie,ktoré sa môžu, resp. i my ako verejnízdravotníci ich môžeme použiť.Komunikácia, či následné riešenie a prediskutovanieproblémov v skupinkách spôsobilzáujem študentov o daný problém, akoi chuť naučiť či zdokonaliť sa v anglickomjazyku.Študenti sa v závere neubránili vďačnémupotlesku ako i pokračujúcim debatám o dokonalomprezentovaní Dr. Koota.Človek, akým je Dr. Koot, vyvoláva u ľudí,v našom prípade u študentov, pocit hodnôtvďaka ktorým viete, prečo ste tam, kdeste. Viete prečo študujete to, čo študujete.Vzbudzuje vo vás energiu napredovaniaa zlepšovania sa.-Jana Andelová-FAKULTA4

Universitatula nostrapulcherrima estaleboNaša univerzitaje najkrajšiaZimný semester 2010/2011 je v plnom prúde a ja sa zamýšľam,koľký v poradí už je. Tento rok je niečím výnimočný. Je to rok,kedy oslavujeme 375. výročie založenia historickej Trnavskejuniverzity. Škoda len, že to nie je 375. zimný semester na tejtouniverzite. Ten prvý na Lekárskej fakulte začal 29. novembra1770. Dúfam, že odborníci na históriu mi odpustia, keď sa celkomlaicky pustím do malej úvahy o tom, čo by pre nás – dnešných študentov a učiteľov – mala znamenaťhistorická Trnavská univerzita a najmä jej Lekárska fakulta. Alebo aspoň čo znamenajú pre mňa.FAKULTATrnavská univerzita bola založená kardinálomPetrom Pázmányom v roku1635 a fungovala v Trnave až do roku1777 – celkom dlho vzhľadom na to, že paralelnes dnešnou univerzitou sa potýkalas mnohými problémami – počnúc nezhodamis mestom Trnava cez finančné problémyaž po nedostatok učební (zdá sa, že toto jenadčasový problém). Zo začiatku mala univerzitaiba Filozofickú a Teologickú fakultu.Neskôr pribudla Právnická fakulta (1667)a ako posledná bola v roku 1770 otvorenáaj Lekárska fakulta.Keď dnes prechádzame z našej fakulty doAdalbertína, možno si mnohí z nás ani neuvedomujú,že obe tieto budovy boli súčasťoustarej univerzity a tiež aj univerzitný kostol,budova vojenského archívu a budovy na Holéhoulici tvorili vtedajší univerzitný komplex.Som veľmi rád, že my – študenti a učiteliaFakulty zdravotníctva a sociá lnej práce– máme to privilégium, že naša fakulta sídliv budove bývalej lekárskej fakulty. Myslím,že máme byť na čo hrdí, hoci univerzitav Trnave nesídlila celých 375 rokov a v roku1777 bola presunutá do Budína. Často keďsom v budove, rozmýšľam, kde asi prebiehaliprednášky z anatómie, kde bolo umiestnenéchemické laboratórium, kde sídlili jednotlivékatedry (bolo ich päť), či kde presnev meste sídlila botanická záhrada, za ktorútak veľmi bojoval profesor botaniky a chémieJakub Winterl.Lekárska fakulta pôsobila v Trnave len 7 rokova nakoľko – podobne ako v súčasnosti– štúdium medicíny si vyžadovalo veľké5peňažné výdavky, mala obrovské problémy.Nedostatok mŕtvol pre anatomické cvičenia,nevyhovujúca nemocnica, nedostatokfinancií, byrokracia, s týmto všetkým fakulta(a jej piati zakladajúci profesori) bojovala.Napriek tomu však počas svojej krátkejčinnosti vychovala 39 absolventov. Bolito úspešní lekári, ktorí boli iste hrdí na svojuAlma mater. Z pier profesorov, ale i absolventovlekárskej fakulty vyšli knihy a publikácie,ktoré boli v tom čas veľmi cenené odbornouverejnosťou. Bola to napríklad knihaprofesora Václava Trnku o malárii (a ďalších40 jeho kníh), analýza minerálnych vôda kniha o trnavskej flóre od profesora Winterla,či príručka pôrodníctva od profesoraJozefa Plencka. Dizertačné práce, ktoré vznikalina vtedajšej fakulte boli predchodcaminašich diplomových a dizertačných prác. Jezaujímavé, najmä pre mňa ako študenta verejnéhozdravotníctva, že už v tomto obdobísa absolventi Lekárskej fakulty zaoberali témamiako vplyv počasia, prírodných úkazova veku pacienta na chorobnosť (K. E. Krieger),vplyv pohybu a diéty na liečbu vysokéhokrvného tlaku a obezity (Z.T. Huszty) alebovplyv nesprávnej životosprávy na zdravie(H. Oertel). Musím spomenúť ešte jednuprácu bratislavského mestského lekára TeofilaHusztyho – Rozprava o verejnom zdravotníctve(Bratislava, 1786). Táto práca dokazuje,že aj absolventi Trnavskej univerzitysa už v 18. storočí zaoberali problematikouvplyvu životného a pracovného prostrediaako aj životosprávy na zdravie ľudí. Abypresvedčil rodičov, v roku 1795 verejne zaočkovalsvoju dcérkuproti kia hňam.Teofil Huszty sa popriJ.P. Frankovi stalspoluzakladateľomvedy o verejnomzdraví v európskompriestore...V súčasnosti, 240rokov po založenílekárskej fakulty,sme tu my – študentia učitelia súčasnejfakulty. Skúsmesa inšpirovať vytrvalosťoua snahounašich predchodcovvo vedách, ktorýmsa v podstate venujemeaj my. Budujme si svoju universitatulutak, aby sme mohli povedať, že je síce tenella(skromná), ale pulcherrima (najkrajšia),pretože univerzita, to nie sú budovy, tosú ľudia.Zdroj:Bokesová-Uherová, M: Lekárska fakulta Trnavskejuniverzity (1770 – 1777). Bratislava.Vydavateľstvo SAV, 1962.Jankovič,V: Trnavská univerzita. Bratislava.Pamiatkový ústav, 1995.Schott,H: Kronika medicíny. Bratislava. FortunaPrint, 1994-Marek Psota-Foto (hore): Marián Holub

W a n t e d :Hľadá sa arbiter kvalityPri debate o kvalite vysokých škôl narážame na rozpor medzi individuálnymzáujmom (spravidla získať „papier“ o absolvovaní štúdia)a verejným záujmom (zvýšiť vzdelanie a zručnosti absolventov). Ajpreto, že „získať papier“ v individuálnych motiváciách často dominuje.Papier ale už v aktuálnom čase pri budúcom zamestnaní absolventovškôl nezohráva takú dôležitú úlohu, ako to bolo v minulosti.Titul vs. KvalitaKaždoročne v júni pribúda na úradoch prácetakmer 7000 absolventov vysokých škôl.V súčasnosti na našej fakulte študuje 589študentov denného štúdia a 993 študentovexterného štúdia. Z toho tento rok ukončísvoje pôsobenie na vysokej škole (ak beriemedo úvahy len študentov magisterskéhoštúdia, keďže predpokladáme, že bakaláribudú v štúdiu pokračovať) 367 študentov.Otázka, ktorú pokladáme je: Koľkí z nich sauplatnia vo vyštudovanom odbore? Vychovávanaša fakulta kvalitných absolventovs možnosťou okamžitého uplatnenia sa natrhu práce? V prípade študentov sociálnejpráce by sa zdalo, že čím je oblastná špecifikáciaužšia, tým horšie sa im podarí nájsťsi voľné pracovné miesto. Na druhej straneale stojí fakt, že od škôl sa vyžaduje, aby poskytovališirší spoločenský, občiansky a vedomostnýcharakter, ktorý však trh prácelen ťažko ohodnotí. Možno pre tento dôvodsa vytvorili aj na našej fakulte dva nové študijnéodbory, ktorými sú: Organizácia a riadeniesociálnych služieb a Sociálna prácav zdravotníctve. Bez akéhokoľvek ostychuale môžeme tvrdiť, že u mnohých študentovsa radosť zo štúdia a každodenného navštevovaniaškoly často mení na negatívne očakávaniatoho, čo sa dnes v škole udeje alebokoľko času strávime čakaním na ďalšievyučovacie hodiny. Tu už však figuruje faktorpriestorový, resp. nedostatok priestorov,ktoré má naša fakulta na relatívne veľký početštudentov, ako aj zlá komunikácia medzištudentmi a vyučujúcimi. Problémom je, žesa kvalita jednotlivých škôl neberie do úvahypri rozdeľovaní financií. Dlhé roky bolipri prideľovaní finančných prostriedkovpre školy prevažne kritériá v podobe počtuštudentov. To ale mohlo slúžiť len ako prechodnéobdobie v 90-tych rokoch, keď bolaveľká potreba zvýšiť percento študentov.Pedagogická kvalitavs. vedecká kvalitaOkrem mnohokrát jedinej motivácie študentov– zisk titulu za štúdium na vysokejškole je ďalším problémom posudzovaniekvality merania vedeckej a pedagogickejúrovne. Vedeckú kvalitu totiž môžeme posudzovaťna základe tzv. „tvrdých dát“, tedanapríklad počtu publikácií, citácií, článkova pod. S pedagogickou kvalitou je to oveľazložitejšie, pretože tu chýbajú indikátory,ktoré by slúžili na získanie tvrdých dátref lektujúcich kvalitu vysokej školy. Z tohtopohľadu sa oko akreditačnej komisie aleaj ARRY (Akademická rankingová a ratingováagentúra) veľmi ľahko zmýli, a preto zaužívanépravidlo – „Čo oko nevidí, to srdcenebolí“ – sa v tomto prípade míňa účinkom.Finančné prostriedkyvs. kvalitaIdeologicky neutrálne, technické, prírodovednéalebo lekárske smery štúdia mali väčšiemožnosti rozvoja už za socializmu. Pretojednou z najväčších chýb transformácie jeneschopnosť pomôcť práve spoločenskýma humanitným študijným odborom. Stačí sapozrieť na prerozdeľovanie finančných prostriedkov– v prospech týchto vied ide lenzanedbateľné množstvo. Aby sme mohli pomáhaťa riešiť problémy vznikajúce v spoločnosti,je nesmierne dôležité poznať našuspoločnosť v súčasných premenách, čo bezrozvoja týchto vied jednoducho nepôjde.Absolventi vs. kvalitaČo teda robí univerzitu univerzitou? Ideo kvalitu jej výstupov. A prvoradým výstupomby mal byť jej absolvent. V jeho prípadeje dôležitá nielen špecializácia, ale aj kreativita,empatia, schopnosť analyticky aleaj kriticky myslieť,... Množstvo ľudí sa aleu nás díva na vysokoškolský diplom ako nacertifikát mzdy, bohatšieho života. Samozrejme,je to fakt, veď nie nadarmo sme študovaliniekoľko rokov. Na druhej strane, nemožnozredukovať celé vzdelávanie sa ibana zárobok a pozerať sa na všetko čisto mechanickya materialisticky.Príkladom by nám mali stáť absolventiFakulty manažmentu Univerzity Komenského,ktorí založili občianske združenieManažéria, prostredníctvom ktorého pomáhajúsvojej materskej fakulte tak, že si vyberajúnajlepších študentov, organizujú imprednášky odborníkov z celého sveta a stretnutias vrcholovými manažérmi domácichfiriem. Sadnú si s nimi na kávu, debatujúo diplomových prácach a pod. Vo svete jetakýto prístup dosť bežný. Fungujú tam klubyabsolventov a ďalšie organizácie tohtodruhu. Pestuje sa u nich hrdosť na almamater a udržiava sa spoločenstvo tých, ktorýchpripravila pre život. Medzi absolventmibýva mnoho známych osobností, či uždomácich alebo zo zahraničia, ktoré zadarmoprednášajú na svojej bývalej univerzitea tým jej akoby vracajú časť toho, čo im onakedysi dala. Existuje mnoho vecí, ktoré môžemeurobiť bez toho, aby sme potrebovalinejaké peniaze, ktoré sú nezriedka zámienkouna to, aby sme nič nemenili.Našiel sa arbiter kvality?Pôvodný článok bol nasmerovaný kritickyna nové študijné odbory, na nedostatokpriestorov, vďaka čomu študenti v niektorýchprípadoch čakajú aj celý deň v poradovníkuna obsadenie neustále preplnenýchmiestností. Ale „nevi dali“, plány sazmenili, k čomu prispelo i premýšľanie nadtým, čoho všetkého sú študenti ako kreatívnezmýšľajúci jedinci schopní, ak svoje možnostinepotláčajú na úkor slepoty spôsobenejpriveľkou túžbou zisku titulu a rýchlehoúniku zo svojej alma mater. Preto sa domnievame,že kvalita fakulty stojí na ramenáchkvalitných študentov, ktorí sú formovaníkvalitnými pedagógmi.-Lucia Hô-Chí-FAKULTA6

Akademická obec:o forme aj o obsahu27. októbra o desiatej hodine v doobedňajšomčase sa v priestorochauly Pazmánea uskutočnilo zasadnutieakademickej obce. Mimopočetného zastúpenia študentov,ktorí zaplnili priestor v „reprezentácii“všetkých kate dier, nechýbalov predných radoch vedeniefakulty, ako aj zastúpenieProSocio vo forme a obsahu autoratohto článku.FAKULTAÚvodom pán dekan privítal všetkýchzúčastnených, menovite predstavilzasadaniu predsedkyňu senátu, prof.Adrianu Ondrušovú, prodekanku pre zahraničnévzťahy doc. Danielu Kállayovú, prodekankupre študijné záležitosti doc.ĽubicuIlievovú, prodekana pre vedecko-výskumnúčinnosť a nemocnicu doc. Dušana Saláta,prodekanku pre rozvoj doc. Martinu Žákovúa zástupcu študentskej komory Akademickéhosenátu Bc. Michala Lipovského.Samotný obsah zasadania rozdelil pán dekanv rozmedzí dobrých a zlých správ, pričomzačal tou dobrou a tým bol prísľub finančnéhopríspevku na nadchádzajúce Beánie.V súvislosti s 375. výročím založenia Trnavskejuniverzity, pán dekan ozrejmil študentompriebeh osláv tohto „jubilea“, ako ajmožnosti zúčastniť sa celebrovania svätejomše v dóme sv. Martina v Bratislave a ďalšíchsprievodných podujatí, z ktorých si študentineodnesú len zážitok duchovnéhocharakteru, ale aj darček od rektorátu univerzity.V ďalšom bode pán dekan zhodnotil situáciuna fakulte vo všeobecnej rovine ako stabilizovanú,pričom konkretizoval niektoréproblémy s garantmi, ktoré sa napokonúspešne vyriešili a dnes sú všetky programyakreditované a môžu pokračovať.7V rámci edukačného procesu bola spomenutáspráva – audit edukačného procesu,na ktorej pracuje docentka Ilievová.V predbežných výsledkoch tejto správy pándekan poukázal na nedostatok týkajúci saškoliteľov študentov, tak doktorandskéhoako aj magisterského štúdia. Problém spočívanajmä v nezáujme školiteľov dostaviťsa na obhajobu doktorandov – študentov, čopovažuje za prejav veľmi nízkej morálky. Vedeniez tohto stavu mieni vyvodiť patričnédôsledky.Ďalším nedostatkom v rámci edukačnéhoprocesu bolo poukázanie na skutočnosť,že niektorí vyučujúci neuskutočňujú výučbu.V tomto zmysle ide o nevykonanie pracovnejpovinnosti v zmysle Zákonníka práce.Niečo obdobné je podľa pána dekana nemysliteľné,aby sa daný vyučujúci nedostavilna výučbu, pričom existuje možnosť zastúpeniavyučujúceho iným kolegom.V súvislosti so študentmi bolo poukázanéna veľmi nízku úroveň komunikácie študentovnašej fakulty v cudzom jazyku, ako ajschopnosti študentov pracovať s počítačovýmprogramom MS Word a podobne.Ďalší výsledok auditu v rámci vzdelávaniapreukázal množstvo prekrytých hodín,ako aj nefunkčnosť podstaty kreditnéhosystému. Takisto v rámci skúšok z jednotlivýchpredmetov bola zistená ich formálnosť:všetci študenti majú v rámci niektorýchpredmetov zo skúšky hodnotenie „A“.Aj v tejto súvislosti sa v budúcnosti uvažujenad tvrdými zmenami, s cieľom skvalitneniavýučby. Takisto sa v budúcom roku očakávaso znížením rozpočtu, čo fakultu nútik viacerým zmenám týkajúcim sa súčasnéhostavu.V súvislosti s publikačnou činnosťou bolzaznamenaný nárast v rámci fakulty. Tentorok, podľa slov pána dekana predstavovalpočet publikácií číslo 459, pričom minulýrok išlo o 270 publikácií. Obdobný trendzvýšeného počtu publikácií má priaznivú finančnúnávratnosť, nakoľko cena jednej publikácie„Áčkového“ výstupu predstavujecca 400 €.Ďalej bol spomenutý prechod systému školstvana systém tzv. Projektového správania,čo korešponduje s parametrami výrobnejsféry: vyššia efektivita práce, vyšší dôraz nadosahovanie výsledkov, väčší dôraz kladenýna aktivitu študentov.Takisto bolo spomenuté využívanie niektorýchfondov, na základe ktorých je možnéposielať študentov do zahraničia. Doterazje zaznamenané malé využívanie projektuERASMUS, pričom existujú ponukyaj od českých univerzít na výmenné pobyty.Tieto taktiež nie sú využívané študentmi.Pán dekan zdôraznil, že prípadný záu-

jem o štú dium v zahraničí je možné konzultovaťs prodekankou Danielou Kállayovou.Fakulta má záujem rozvíjať projekty v Afrike:Južný Sudán, Keňa, ako aj záujem posielaťdo Afriky na príslušné projekty aj študentovmagisterského štúdia, čo si vyžadujenajmä schopnosť komunikácie v cudzomjazyku. Pán dekan nezabudol spomenúťšesť doktorandov, ktorí strávili toto letov Keni (medzi nimi aj naša redaktorka, viacv budúcom čísle).Jednou z posledných informácií v rámcichodu fakulty bol cieľ zníženia kontaktnýchhodín pre študentov, čo bude znamenaťnajmä viac práce pre študentov. Tieto novinkysúvisia hlavne s úsilím univerzity budovanianového informačného systému –eLearningu.Ďalším bodom programu bola diskusiaa možnosť študentov položiť otázku vedeniufakulty. Po prvej otázke technickéhocharakteru od Michala Lipovského, ktorýprevzal vedenie diskusie, nasledovalachvíľa študentskej ostýchavosti, ktorú okomentovalaprodekanka Daniela Kállayováv zmysle poľutovania stavu pasivity študentovk veciam, ktoré sa ich bytostne týkajú.Taktiež apelovala na študentov, aby dbali navlastný kritický pohľad a budovali si vlastnúnázorovú perspektívu, ktorá je jednýmz atribútov súvisiacich s úlohou študentav rámci spoločnosti.Jednou otázkou sa prezentoval aj autor tohtočlánku, ktorá súvisela s myšlienkou založeniavýskumného centra pôsobiacehov rámci fakulty, najmä pre výskumné úlohyodboru Sociálna práca. Pán dekan na margotejto otázky informoval nad záujmom fakultyzískania finančných prostriedkov, ktoréby bolo možné použiť aj na tento účel.K výskumnému centru sa ďalej vyjadrilvedúci katedry sociálnej práce, pán docentOndrej Botek, ktorý uvítal túto myšlienku,ale zdôraznil praktickú stránku realizáciezriadenia tohto centra, pričom zdôraznil záujema nevyhnutnosť participácie na možnejrealizácii zo strany študentov. Taktiežpán docent Botek v súvislosti s výskumompripomenul akademickej obci členstvo našejuniverzity v Európskom výskumnom inštitútesociálnej práce, ktorý každoročneusporadúva v Ostrave Jarnú školu doktorantovsociálnej práce. Toto podujatie taktiežnemá výraznejšiu odozvu v radoch študentov,čo je na škodu veci.Ďalšie otázky smerovali najmä z radov odboruOšetrovateľstvo. Úvodom sa vedúcejkatedry odboru Ošetrovateľstvo, pani doc.Andrey Botíkovej nepáčil formálny prejavautora tohto článku pri položení svojej otázky,z čoho vznikla z pohľadu autora tohtočlánku dosť zbytočná debata. V budúcnostisa pri kladení otázok určite postaví. Jehoúdajné ignorantstvo bolo skôr pozabudnutímsa, nakoľko robil zápis z celej akademickejobce a jeho prekrížená noha zostanežiaľ neduhom, s ktorým bojuje počas celéhosvojho života.V závere využili priestor pre otázky najmäštudentky Ošetrovateľstva. Išlo o otázky týkajúcesa niektorých nejasností ohľadne výučby.Akademickú obec ukončil pán dekan s konštatovanímprospešnosti podobného zasadnutia.-Matúš Németfoto:Marián HolubUž rok sa my – tretiaci tešíme, že budeme organizátormi najlepšej študentskej akcie roka – BEÁNIÍ. Organizátormisíce sme, ale nerátali sme s tým, že nám budú pod nohy hádzané toľké polená...FAKULTANaše problémy sa začali už na začiatkua to so základnou položkou, miestnosťou,kde by sa mala Beánia konať.Mysleli sme si, že problém miestnosti nebudememusieť vôbec riešiť. Spoliehali sme sa totižna už tradičnú spoluprácu rektorátu a našejfakulty, čo znamená, že sme očakávali bezproblémovýprenájom jedálne Trnavskej univerzitypre danú udalosť. Z omylu nás však vyviedlavedúca jedálne, ktorá nám odmietla jedáleňposkytnúť z dôvodu, že vraj sa tak na rektorátedohodli, že nebudú na Beánie prenajímať jedáleň,pretože sa študenti nevedia správať a pominuloročnom plese zostalo veľa poškodenéhomajetku. Nevieme presne, čo všetko bolozničené, ale snažili sme sa ju presvedčiť argumentmi,že by sme všetko zničené boli ochotnízaplatiť. Naše naliehanie a prosby ale nepadlina úrodnú pôdu, tak sme sa rozhodli zabojovaťo „našu“ jedáleň inak. Rozhodli sme sa hľadaťpomoc u nášho dekana, ktorý bol veľmi ústretovýa našej požiadavke o poskytnutí odporúčania,aby sa Beánie konali v jedálni vyhovel.Šli sem teda opäť s odporúčaním za pani vedúcou,avšak naše naliehanie bolo márne.Naša snaha preto pokračovala už v inom duchu.Chceli sme získať aspoň nejakú finančnúpodporu zo strany fakulty, ku ktorej sme sa počase dopracovali a naozaj za ňu veľmi pekneďakujeme. Veľmi si ceníme, že okrem nás, súna fakulte ľudia, ktorým študentské akcie niesú ukradnuté, a nechcú, aby sa s každoročnoutradíciou študentského plesu skončilo.Posmelení získaním finančnej podpory z fakultysme pokračovali v organizovaní Beánií,presnejšie hľadaním vhodnej miestnosti.Nemilé prekvapenie nás však čakalo, keďsme zistili, že vhodných miestností pre konanieštudentského plesu je v Trnave síce dosť,ale buď ich treba rezervovať aspoň rok dopredu,alebo za ne treba zaplatiť obrovské sumy.Nakoniec sa nám predsa len podarilo zohnaťjedinú miestnosť vyhovujúcu všetkým našimpožiadavkám, ale keďže sa nám problémy nevyhýbaliani naďalej, boli sme uzrozumení,že na rezervovanie nami vybranej miestnostije potrebný aj súhlas primátora mesta. Vzhľadomna to, že sa čoskoro budú konať komunálnevoľby, podpis súčasného primátora, ktorýnám miestnosť potvrdí už po voľbách platiťnebude, pretože do primátorskej funkcie nastúpinový človek.8Nekonečný kolotoč sa skončí 13. decembra.Kedy sa všetci stretneme na Kopánke, kde Vásvšetkých srdečne pozývame.-Barbora Pleškováestea89@gmail.com

K o n fe r e n c i aPredsedníctvo konferencieRodina ako hodnotana prahu 3. miléniaSlovensko sa ešte stále pokladá oficiálne za kresťanskú krajinu, väčšinaobčanov našej malej zato krásnej krajinky sa k tomuto svetovémunáboženstvu aj odvážne hlási. Železná opona už dávno klesla a pretoodvaha zdvihnúť ruku a povedať áno som kresťan a verím v Boha, nieje zdá sa až tak potrebná. Píšem zdá sa, pretože reálne to v súčasnostinie je až tak moderné a skutočné veriť a žiť podľa viery, podľa duchovnavo svojom vnútri. Kostoly, chrámy, svätyne mnohokrát zívajúprázdnotou, zato sudcom zameraným na rodinné právo sa aj z hlávkymusí občas pariť, koľko manželstiev každý deň rozvádzajú.FAKULTANie že by stačilo ísť iba do kostola, nazáchranu a harmonický rozvoj rodinyje potrebných určite viac navzájomspolupracujúcich vecí, ale aj v kresťanstvesa môže nájsť podpora, opora, záchrana,veď napokon je to náboženstvo, ktorékáže a verí v lásku. Práve dôvod, že v súčasnostičasto vnímame termín kríza rodinya zároveň realitu nedostatku viery ako faktv našej spoločnosti, motivovalo hlavnýchorganizátorov k dôvodu uskutočnenia kon-Hudobné vystúpenie študentovferencie venovanej rodine, ktorá sa konalana našej fakulte.Konferencia s názvom Rodina ako hodnotana prahu 3. milénia sa konala dňa11.11.2010 v priestoroch Fakulty zdravotníctvaa sociálnej práce TU. Hlavnými organizátormiboli Trnavská arcidiecéza v spolupráciuž s menovanou Trnavskou univerzitoua Metodicko – pedagogickým centromv Trnave, záštitu nad konferenciou prevzaliMons. ThLic.Róbert Bezák, CSsR trnavskýarcibiskup a doc. Ing. Martin Mišút rektorTrnavskej univerzity v Trnave.A čo bolo obsahom konferencie? Na začiatokby som spomenula kultúrne vystúpenieštudentov z PaSA Blahoslavenej Laury,osobne ma očarili, bolo to veľmi príjemné,ich piesne a hlasy boli pre mňa jednýmz najpozitívnejších aspektov toho dňa. Nasledovalootvorenie konferencie prof. Levickoua príhovor mons. Róberta Bezáka.Pos ledná pieseň zboru končila prerobenoupiesňou Leonarda Cohena, a na to nadviazalaj mons. Róbert Bezák. Leonard Cohen totižvo svojej snáď najznámejšej piesni (jednejz jej verzií) Halelujah spieva o Dávidovia o tom ako sa zaľúbil do Betsabé, a právena to tento charizmatický muž nadviazal.Tento príbeh je starý už tri tisícročia a napriektomu je aktuálny, zaľúbenie, následnésebectvo a zrada. V mnohých rodinách satak dostávajú partneri na pozíciu toho tretiehoa prebytočného. Kráľ Dávid svojho rivala(manžela Betsabé) poslal na istú smrť.9A teda o uchovanie hodnôt sa nezápasí lendnes, zápasilo sa oň už veľmi dávno, každýz nás má v sebe svoj vlastný boj o rozhodnutiesa pre tie správne hodnoty, závisí len nanás. Posolstvo slávnostného príhovoru bolojasné asi pre každého z nás, človek sa nemusíučiť ako má partnerský vzťah vyzerať, akvyrastá v nanajvýš harmonickej rodine.Nasledovali príspevky, ktoré boli samozrejmevšetky zamerané na problematikudnešných rodín, ale vo všeobecnosti byTrnavský arcibiskupmons. Róbert Bezák

sme ich mohli rozdeliť na niekoľko blokov,v ktorých sa príspevky tematicky zhodovali.Témy boli zamerané na hodnoty v rodinácha v spoločnosti, výchova v rodine, rodinaa diferentné sociálne prostredie, rodinaa seniori. Aktívnych zúčastnených bolospolu 27, odzneli viaceré zaujímavé prezentácie.Pre informáciu však spomeniemeiba niektoré. Prof. Levická sa sústredila naproblematiku už spomínaných hodnôt, kdebola prioritná otázka: Zdieľame spoločnéhodnoty? Zdieľa rodina spoločné hodnoty?Ako veľmi je to dôležité? Média nám v súčasnostipodsúvajú pravidelne rôzne druhypostojov, názorov a hodnôt, ale sú to tiepravé pre stabilitu našu a našej rodiny? Akohlavné hodnoty vzťahujúce sa k manželstvua rodine uviedla prof. Levická tieto atribúty:1. láska2. úcta3. starostlivosť4. obetavosť5. vernosť6. čistota na telesnejaj duševnej úrovni7. zdieľanieA čo sú vaše hodnoty, viete? Skúste sa nadtým zamyslieť, hodnoty nie sú len slovo, jeto ako základný stavebný kameň od nehosa odrážajú naše ďalšie činy, ak nie je dobrýzáklad, celá stavba sa môže zrútiť. Ďalšímzaujímavým človekom bol pre mňa ajMgr. Ivan Podmanický, PhD. s témou Výchovak manželstvu a rodičovstvu a súčasný demografickývývoj rodinného stavu v SR, ktorýpovedal: „ Láska vyžaduje aktivitu“ , aknie je aktivita, nemôže byť vzťah a následnásebarealizácia, ktorá sa ukotvuje vo vzťahocha i v činnosti – v práci. Mgr. Podmanickýsa vyjadril aj ku kríze, ktorú definovalako bod zlomu, ku ktorému vo väčšine vzťahochdôj de, dôležité je ako sa k tomu postavíme,podstatné je uvedomiť si svoju zodpovednosť,a to nielen za seba, ale i za svojurodinu. Poďme o kúsok ďalej. Nedávnosom čítala knihu Päť jazykov lásky od GaryhoChapmana, na moje prekvapenie právetúto knihu rozoberal jeden z prezentujúcichkňazov a musím povedať, že veľmi pútavo.A čo je na tejto knihe také zaujímavé?Ak si nerozumiete s partnerom a máte pocit,že hovoríte iným jazykom, odpoveď byznela VŠETKO. V konferenčnom príspevkuboli zdôraznené najmä dané jazyky, ktorýmivyjadrujeme lásku svojim partnerom,príčinou nezhôd vo vzťahu môže byť právenesúlad medzi naším vyjadrením a rozdielnymvyjadrením partnera, riešením by potommohlo byť naučiť sa hovoriť jazykomtoho druhého, tu sú už spomínané zázraky :1. Slová uistenia, ktorými oceníme hodnotutoho druhého.2. Pozornosť, keď sa dokážeme vcítiť dovnú torných prežitkov druhého a vyjadriťsvoju duševnú blízkosť.3. Jazyk darov, keď druhého zahrňujemedrobnými maličkosťami, ktoré ho potešia.4. Skutky služby, keď druhého obklopímepraktickou starostlivosťou.5. Fyzický kontakt, ktorým môžeme vyjadriťsvoju fyzickú blízkosť a nehu.Touto malou ukážkou jedného z príspevkov,by som ukončila svoj malý opis.Snáď som vám aspoň trochu načrtla obsahtejto konferencie, tým ktorí ste sa práve nemohlizúčastniť, alebo ste mali povinnosti,či nejakú tú chrípku na „ krku“, verím, že nabudúcu konferenciu uskutočnenú na našejfakulte sa tam už spolu stretneme.Na koniec ešte ďakujem za prínos všetkýmorganizátorom a to menovite trnavskej arcidiecézev zastúpení Mons. Róberta Bezáka,ThLic, CSsR trnavského arcibiskupa, v menenašej fakulty prof. Jane Levickej, Mgr. KataríneLevickej a ďalším spoluorganizátorkám,a taktiež spoluorganizátorom z Metodicko– pedagogického centra v Trnave.-Mária Ábelová-Foto: Marián HolubPlénum konferencieFAKULTA10

AKOPrestávka na Donovalochspojiť príjemné s užitočnýmrecept alá exkurziaZápisom predmetu Exkurzia do našich indexov sme si otvorili možnosťpreskúmať viaceré sociálne zariadenia, zväčša v oblasti východnéhoSlovenska. Pravdupovediac mnohí sme nečakali takú ochotu a aktivituzo strany našich vyučujích, aktivitu, ktorá premenila plán na skutočnosť.Dvojdňový „výlet” odboru sociálna práca v dátume 13. – 14.10.sa mohol začať.FAKULTAKomunita kráľovnej pokojaRáno sme nasadli do autobusu, ktorýnás čakal na parkovisku za Mestskoušportovou halou. Všetci sme boli plníočakávaní, čo nás čaká, pretože o exkurziisme pred tým len počuli, no nikdy smeneverili, že sa jej na našej fakulte dočkáme.A ono to vyšlo. Dokonca aj pedagogický dozorsa veru vydaril, doc. Mária Dávidekováa doc. Nadežda Kovalčíková.Z Trnavy sme vyrazili o pol 8 a naša prvácesta viedla do neďalekého Močenku, kdesa nachádza DSS Komunity kráľovnej pokoja,ktorá vznikla 26.10.1993.Do komunity sme prišli o niečo skôr, keďboli ešte všetci na omši, tak sme počkaliv predsieni, ktorá sa celkom podobala na tiezo starodávnych filmov z čias kráľov a bálov.Celý bývalý kaštieľ bol nádherný, priestranný,miestami až obrovský. Steny niektorýchmiestností zdobili ešte pôvodné tapety. Celýmkláštorom sa tiahla vôňa minulosti.Pustili nás do miestnosti, do ktorej o chvíľuvošiel otec Branko Tupý, ktorý je zároveňria diteľom tohto zariadenia. Mal veľmi miléoči, veľmi sa snažil, rozprával vážne, no zároveňhumorne. Bolo to príjemné počúvanie.Zo začiatku mal trochu trému, ale pochvíli sa rozbehol a porozprával nám čosio začiatkoch komunity, o problémoch, s ktorýmisa stretávali, o prebiehajúcich projektoch,ako aj o klientoch, ktorí sú súčasťoukomunity. Súčasťou Komunity kráľovnejpokoja sú - Domov sociálnych služieb Radošina,Domov sociálnych služieb a Domovdôchodcov Močenok, Detský domov Močenoka Chránené bývanie Hrabičov.Domov sociálnych služieb, ktorý sme navštívilimy, sa nachádza v prekrásnom prostredí.Vidno, že sa o jeho okolie starajú.Pred kaštieľom je veľká záhrada s fontánou,na jednej časti budovy ešte dokončujú fasádu.Súčasťou kaštieľa je aj minifarma. Klientisa starajú o zvieratá (kravy, ovce, prasiatka,sliepky), pestujú zeleninu, ovocie. Všetko,čo dopestujú, ako aj zvieracie produkty,používajú na konzumáciu. Obhliadkou záhradya minifarmy sa skončila naša návštevaKomunity kráľovnej pokoja a pobrali smesa smerom na východ. Našou ďalšou zastávkoumali byť Žakovce.Inštitút Krista Veľkňaza11Cesta tam mala hladký priebeh. Spievalisme, papali, spali, pozerali filmy, poniektoríaj na gitare hrali. Po predošlých chladnýchdňoch bol deň našej exkurzie obzvlášťkrásny, počasie nám maximálne prialo. Pretoaj zastávka na Donovaloch bola o to príjemnejšia.Sedeli sme v bistre na terase, vychutnávalisi chutný, niektorí aj menej chutnýobed a užívali si prenádherný výhľad nahory, ktoré nás volali k sebe. Po prestávkesme nasadli do autobusu a zase sme spievali,hrali, spali, papali...až sme sa dostavilina želané miesto, do malej obce na východeSlovenska, do Žakoviec. Tie sú známe hlavnefarárom Mariánom Kuffom a jeho „chlapcamia dievčatami“. Je to miesto, ktoré mnohípoznáte aspoň z počutia, iní sa o tomtofarárovi a jeho vnútornej sile presvedčilinaživo, alebo ho videli niekde v televízii,či zachytili niečo v rádiu. „Chlapci a dievčatá“,ako ich tento bezprostredný zakladateľvia cerých sociálnych zariadení nazýva, súľudia z okraja spoločnosti - bezdomovci, bývaléprostitútky, bývalí väzni, matky s deťmibez domova, problémové rodiny, jednoduchoľudia, ktorí stratili pôdu pod nohamia strechu nad hlavou a dokážu dodržiavaťzákladné pravidlá. Sú tu prijatí, práve pretosa zariadenie rozširuje aj o ďalšie budovy.V súčasnosti majú spolu okolo 220 klientov.Pravidlá sú prísne, ale bez nich by tietozariadenia fungovať nemohli. Všetci musianiečím prispieť, či už prácou, silou alebovierou. Dostanú za to totižto veľa oporya nový domov.Po našom príchode nás uviedli do jedálne,kde na nás čakal chutný obed, akurát, že viaceríz nás si stihli svoje žalúdky doplniť počascesty na Donovaloch. Tak sme si dali väčšinaaspoň polievku, aby sme neurazili našichhostiteľov. Obed nás každého stál symbolicky1 euro. Poobede nás vedúca odviedlado kaplnky, ktorá sa nachádzala v hlavnejbudove. Svojimi slovami nás stručne uviedlado poznania miestnych pomerov v danejfare Inštitútu Krista Veľkňaza, až nako niecNa salaši v Ružomberku

prišiel aj samotný maestro farár Marián.Osobne som bola naňho veľmi zvedavá, pretožespolužiačky mi ho z vlastnej niekoľkotýždňovejpraxe opisovali v samých superlatívoch.Z dokumentov, ktoré som však videla,sa mi zdal akýsi prísny a direktívny.Po prvých slovách ma však odzbrojil. Najprvnás poprosil o spoločnú modlitbu a potomhovoril. Hovoril o svojom živote, vtipnea neviazane, úprimne a otvorene. Tak pútavoa pravdivo ako vie len málokto. Mnohýchnás rozplakal, ale mnohých, keď rozprávalo svojich názoroch ohľadne partnerskýchvzťahov, i pobúril. Ale aj v tom je ukrytá sloboda– nesúhlasiť je tiež možnosť. On savšak nehneval ani nesúdil, je to človek, ktorýdáva priestor pre voľbu. Asi sa to naučilv živote a to veru znamenite.Po prednáške nasledovala diskusia, do ktorejsme sa mnohí zapojili. Po odznených slováchbolo načase ísť, veď cesta pokračovalaďalej. Nasledovala obhliadka areálu, do ktorejsme sa však, ešte s dvomi spolužiačkaminepripojili a zostali sme stáť s kňazom Mariánomna schodoch. Za odmenu sme dostalirozhovor v ktorom on sám hovoril o svojejláske k žene, k Bohu, o svojom sne z mladosti,keď najviac túžil po žene, ale nakoniecho jeho duša potiahla inam. Bol to premňa skutočne hlboký zážitok, verím že všetcisi z odtiaľto niečo odniesli, a keď už aj nič,tak aspoň malý medailón Matky Božej, ktorýnám do naštartovaného autobusu s radosťoumalého chlapca priniesol tento pozoruhodnýčlovek.Ubytovali sme sa v Poprade, v účelovom zariadeníMinisterstva práce, sociálnych vecía rodiny. Bola to taká budova, kde bolo akuráttak miesta pre nás. Možno o niečo menej.Pri vchode nás privítala veľmi milá teta,ktorá sa veľmi snažila, aby nám pridelilaizby s odpovedajúcim počtom postelí. Aj napriekjej snahe v ubytovni nastal menší chaosa tak sa stalo, že niektorí jedinci nemalikde spať. Spalo sa na zemi, no o to to bolozaujímavejšie. Pripomenulo mi to situáciezo strednej školy.Večer sa šlo do mesta alebo sa bavilo naubytovni. Spontánne sa vytvorilo niekoľkoskupín a každá skupina išla na svoju stranu.Myslím, že v noci spal iba šofér, čo bolo dosťpozitívne, keďže sme mali ešte dlhú cestupred sebou. Ráno sme všetci naplnení pozitívnouenergiou vyštartovali pravou nohoudo nového, nemenej náročného dňa, ktorýnás čakal. Naša exkurzia pokračovala ďalej,tentokrát bola na rade neďaleká Levoča.Ako prvé bolo v pláne rehabilitačné strediskopre zrakovo postihnutých. Privítala nászástupkyňa riaditeľa aj samotný ria diteľ.Pani zástupkyňa Labajová nás previedlamiestnosťami, v ktorých prebiehali kurzypre ich klientov. Zriaďovateľom tohto strediskaje Ministerstvo práce, sociálnych vecía rodiny SR. Jeho úlohou je poskytovať rehabilitáciu,vzdelávanie a prípravu pre trhpráce dospelých zrakovo postihnutých.Všetko potrebné nám bolo ochotne vysvetlenéa ukázané. Zaujímavé bolo všetko bezvýnimky a dokonca, keď sme išli kartonážskoumiestnosťou, dostali sme od jednéhoúčastníka tohto kurzu jeho veľmi pekný výtvor.Niektorí klienti masérskeho kurzu náschceli i pomasírovať, na to sme však žiaľ nemalivyhradený čas (vedieť to skôr stojímtam už od 7.00 hodiny).Ďalšie kroky smerovali do Slovenskej knižnicepre nevidiacich. Musím spomenúť, a tonie so žiadnymi lupeňmi cez oči, ale bez príkras,že s takou ochotou, ako sme sa stretliv levočských zariadeniach, sa naozaj každýdeň nestretáme. Aj v tomto stredisku,každý jeden človek, ktorý sa nám venoval,bol obdarený chuťou pracovať a svoju prácusprostredkovať a šíriť ďalej ako osvetu.Mali sme možnosť vidieť, ako sa tvoria nahrávkypre nevidiacich, ako sa tlačia knihys brailovým písmom, nahliadli sme do možnostiknižnice, bolo nám vysvetlené ako sačo tvorí, koľko času na to potrebujú, koľkotakých kníh majú, ako funguje celoslovenskývýpožičný systém. Bolo toho dosť a takniektorí spolužiaci, nechtiac, aj na stolezaspali. Už aj s miernou únavou, nie pretože by to nebolo zaujímavé, ale chceli smestihnúť veľa za menší časový úsek, a taksme vykračovali po levočských chodníkochsmerom pozrieť si samotnú Levočskú knižnicus izbou Mateja Hrebendu. Izbu obdivuhodnejosobnosti slovenských dejín, ktorýako slabo vidiaci, neskôr nevidiaci, peškyv 19. storočí šíril slovenskú literatúru. PoNahrávacie štúdio, kde vznikajú knihy pre nevidiacich v Levočivšetkých informáciách poctivo vsiaknutýchdo naších spomienkových receptorov, smesa vybrali na vytúžený obed a na malú obhliadkulevočských pamiatok.Po všetkom, čo sme absolvovali, sme saplný pekných zážitkov, zaujímavých a novýchinformácií a príjemnej spoločnostipobrali späť do reality, do Trnavy. A predsasa ešte niečo po ceste prihodilo. Zastavilisme sa v Ružomberku na salaši, ktorýmboli všetci uchvátený. Dúfam, že môžem hovoriťza všetkých, že v tej chvíli sme si priali,aby sme mali o niečo viac času a strávilitam ešte aspoň pár hodín. No stihli sme sinakúpiť aspoň produkty z ovčieho mlieka,chutné, čerstvé a nesmierne voňavé pečivov medovníkovej chalúpke a užiť si prítomnosťhusičiek, kozičiek a iných domácichzvierat. No a potom už nám naozaj nestálonič v ceste, aby sme sa vrátili späť domov.Touto cestou by sme sa chceli poďakovaťdoc. Dávidekovej za jej námahu pri organizovanítakejto úžasnej exkurzie, za to,že sa na to vôbec dala, že to s nami vydržalaa že medzi nás úplne zapadla. A ešteby sme sa chceli poďakovať doc. Kovalčíkovejza odbornú asistenciu pri dozorea za to, že vybavila to úžasné počasie tamhore. Vieme, že to bola jej práca.-Mária Ábelová--Matea Bucalo-Foto: Matea BucaloKaplnka v ŽakovciachFAKULTALevoča12

Vedomostivedú k zmeneDňa 10. 11. sa na našej fakulteuskutočnila v spolupráci s nadáciouPontis prednáška PatrickaMarrena z Kimmage centra prerozvojové štúdia sídliace v Írskuna tému Poznanie spôsobuje zmeny.Táto prednáška je súčasťouprojektu Vzdelanie prináša zmenu!,ktorého súčasťou sú tri európskekrajiny- Slovensko, Poľskoa Cyprus. Partnerom projektu jeuž spomínaná Nadácia Pontis,poľská organizácia HumanitarianAction a organizácia NGO SupportCentre z Cypru. Cieľom projektuje hlavne zlepšiť spoluprácumedzi mimovládnymi organizáciami, akademickými inštitúciami,vládnymi predstaviteľmi a verejnosťou.Projekt má tiež za úlohurozprúdiť vo verejnosti diskusiu vproblematike rozvojovej pomoci.FAKULTAPoďme k obsahu samotnej prednášky.Pat rick Marren najprv v krátkosti predstavilseba i samotné Kimmage centrum,ktoré je založené Irish aid. Toto centrumposkytuje tréningy a kurzy pre rozvojovýchpracovníkov. Cieľom tohto centra je pozdvihnutievedomého kritického myslenia a činov,ktoré vedú k pozdvihnutiu rovnakého právaľudí na život a k odstráneniu chudoby vosvete. Takisto sa tu vzdelávajú mnohí študentizo západnej a východnej Afriky a štúdiumje akreditované. Patrick je zástupcom riaditeľacentra a lektorom pre rozvojovú ekonomiku,politiku ekonomiky rozvoja, udržateľnéhoživobytia.Prednáška pokračovala v objasňovaní miléniovýchcieľov, úspechov v ich dosahovaní,v chybách zabraňujúcim v rýchlejšom progrese,a pokračovala v navodení otázok, čo by samohlo zmeniť, aby sa darilo plniť tieto závažnéciele.Miléniové rozvojové ciele vychádzajú z tzv.Miléniovej deklarácie, ktorá bola podpísanáv roku 2000 na Miléniovom summite. Spoločnesa pod ňu podpísalo 189 krajín sveta vrátaneSlovenskej republiky. Tieto ciele sú zameranéna dosiahnutie viditeľného zlepšeniakvality života ľudí pre rozvojové, ale aj bohatékrajiny, ako aj medzinárodné organizácie, ktorépodporujú práve rozvojové programy. TýmitoCieľmi v skratke sú :1.Odstrániť extrémnu chudobu a hlad2.Dosiahnuť, aby všetci získali základné vzdelanie3.Presadzovať rovnosť pohlaví a podporiťženy4.Znížiť úmrtnosť detí5.Zlepšiť starostlivosť o ženu počas tehotenstvaa pôrodu6.Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalšímchorobám7.Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia8.Vytvárať globálne partnerstvá pre rozvojPatrick pre porovnanie zdôraznil ako je dôležité,kde sa človek narodil, a preto použil indexľudského rozvoja (HDI). Ide o porovnávacíúdaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernejdĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorovštátov sveta vypracovaný OSN. Na prvommieste je v súčasnosti Nórsko a na porovnanieNigéria sa nachádza medzi poslednýmimiestami zaznamenaných štátov. Krajinysa delia na štyri kategórie a to: štáty s veľmivysokým HDI, štáty s vysokým HDI, štátyso stredným HDI a štáty s nízkym HDI. Čomyslíte kam patrí Slovensko? Ak ste tipovalido prvej kategórie, uhádli ste. Slovensko sav súčasnosti nachádza na 31. mieste krajíns veľmi vysokým ľudským rozvojom. Vráťmesa však k tomu, čo je zarážajúce, keď sa pozrietena výsledky HDI, krajiny s nízkym indexomľudského rozvoja ani zďaleka nemajúmožnosti na zdravotnú starostlivosť, nádejna prežitie svojho dieťaťa ani prístup k vzdelaniu.Napríklad počet doktorov v Nigeri je menejako 1. na 10 000 obyvateľov. Patrick hovorilpríklad, ako bol v roku 2002 v Sierra Leonea ako bol prekvapený, že svojim deťompo narodení nedávajú mená, spýtal sa prečo?Dostal odpoveď: „Pretože je veľká šanca, žedieťa zomrie“. Vysoká úmrtnosť, nízke príjmy,ktoré siahajú pod úroveň základného minimasú realitou ozajstných ľudí, to nie sú iba štatistiky.Žijeme vo svete, kde 15 miliónov ľudímá rovnaký príjem ako ostatných 2,7 biliónovľudí. A práve projekt miléniových cieľov bymal redukovať problémy týchto krajín. Rozvojvšak nie je iba o príjmoch, ale o poskytovaníšance ľuďom na výber, prístup rozvíjať svojeschopnosti. Je to oveľa viac komplexnejšieako sa zdá. Nevyhnutná politická implikáciapozitívnych vízii a reálnych cieľov podloženáreálnymi schopnosťami zástupcov danýchrozvojových krajín. Na to, aby mohli projektypomáhať, musia byť určené jasné ciele, objektypomoci, jasné úlohy a jasný proces ohodnotenia.K tomu slúži i držanie manažérskehotermínu SMART goals(Specific, Measurable, Achievable, Realistic,Time-bound).Patrick Marren tiež zdôrazňoval sily ľudí akoreenergetizáciu projektov, silu kooperácie.13

Množstvo peňazí, bilióny dolárov boli poslanédo krajín tretieho sveta, ale neboli všetkysprávne použité, pretože v krajinách je stálechudoba a kruh problémov základných životnýchproblémov sa rozpúšťa príliš ťažkopádne.Ako už bolo povedané potrebná je vôľaa podpora politikov. Práve oni majú v rukáchmoc zmeniť a posunúť túto situáciu vpred. OrganizáciaOECD (Organization for economiccooperation and development), v ktorej v súčasnostipôsobí 33 krajín, zohráva jednu z mimoriadnychúloh. Členské štáty tejto organizácieposkytujú najväčší objem rozvojovej pomocivo svete. V rámci OECD bol zriadenýVýbor pre rozvojovú pomoc DAC (Developmentassistance commitee). Najväčším poskytovateľomzo skupiny DAC sú Spojené štátyamerické (viac ako 29 biliónov dolárov), čo jevšak dôležité, proporčne oproti ich ročnémurozpočtu je to suma nízka. Dôležitým prispievateľomje aj Čína, ktorá však nie je súčasťouDAC a pri tejto krajine sa naskytá otázka,či samotný poskytovateľ dodržiava a uznávaľudské práva. Táto krajina je však naozaj aktívnaaj prispievaním aj svojimi organizáciami,ktoré sa snažia pomáhať v štátoch subsaharskejAfriky.Poďme k načrtnutiu výhod a nevýhod MDGs(Millenium development goals). Podstatnýmpozitívom je jednoduchosť a zrozumiteľnosťstanovených cieľov, pojmy ako chudoba, rodováproblematika, vzdelanie, zdravotná starostlivosť,boj proti chorobám chápe asi každýz nás a toto je podstatné: tieto ciele tak môžudostať významnú podporu verejnosti. Úspechy,ktoré dosiahli niektoré krajiny v dosahovanízlepšenia bodov MDGs, sú viditeľné: India,Čína, Ghana sú krajiny, ktoré sa darí rozvíjať.Trochu sklamaním sú však ostatné rozvojovékrajiny kontinentu Afrika. Populáciav týchto krajinách rapídne rastie a politickásituácia je nestabilná. Aj preto je tak ťažké implementovaťtrvalo udržateľný rozvoj.Kritika tohto projektu sa týka tiež časovéhoohraničenia, kde sa črtá dôležitá otázkačo ďalej. Donorstvo a tvorba projektov je jedenz naj podstatnejších atribútov, či sú projektyadresné, či pokračujú v tom, aby ľudiatýchto krajín dokázali žiť samostatne. Napríkladv Etiópii program pre dostatok jedla zamestnáva7 miliónov ľudí každý rok ( programsociálnej ochrany). Na druhej strane v Zimbabwepostavili školskú budovu pre dievčatá,ale v projekte sa zabudlo na stavbu oddelenýchlatrín, tým pádom dievčatá školu nenavštevujú,pretože v ich kultúre nie je zaužívanézdieľať tie isté toalety s mužmi.Problémov je príliš veľa na písanie jednéhočlánku a na jednu prednášku ako sú: správnalokalizácia projektov, problém s donormi, adresnosťprojektov, meranie úspešnosti projektov.Patrick Marren nakoniec postavil otázku dodiskusie, čo si myslia prítomní, čo uprednostňujú,aký prístup by bol vhodný pre zlepšenieplnenia miléniových cieľov? Možnosti bolinasledovné:1.Viac menej to isté2. Niečo viac radikálne3. Kombinácia miléniových cieľov s niečímnovým.4. Alebo jednoducho úplne vyradiť miléniovéciele?V miestnosti F 105 na našej fakulte sa rozprúdiladiskusia. A začo ste vy? Chýbajú váminformácie, zdroje? Je to pre nás výzva študovať,zlepšovať svoju znalosť jazykov, zlepšovaťsvoje poznatky o dianí a situácii rozvojovýchcieľov. To, čo je na druhej strane sveta,je skutočnosť a nie je to iba „ich“ problém.Aj vedomosti a zorientovanie sa v problémemôžu pomôcť k zmene.Touto cestou by som sa chcela poďakovaťPat rickovi Marrenovi za motivujúcu prednášku,nadácii Pontis za sprostredkovanie a Mgr.Ivane Raslavskej za ochotu poskytnutia informáciia fotiek. .Zdroje : prednáška Patricka Marrenawww. nadaciapontis.skwww. unicef.skwww. undp.orgwww.oecd.org-Mária Ábelová-Foto: Ivana RaslavskáFAKULTA14

RECENZIERECENZIERECENZIEKatka -MilkaMacová-Dokumentárny film z dielne HelenyTřeštíkovej vznikal 13 rokov. Tútodobu zachytáva ako reálny čas, ktorýuplynul v živote mladého dievčaťa, neskôrdospelej ženy - Katky, závislej na heroíne.Samotný film sa začína zábermi na jednozo sedení terapeutickej komunity Sananim,kde vtedy 19-ročná Katka číta pred skupinousvoj sloh – rozprávku, ktorú sama nazvala:Rozprávka o tom, ako sa Katka ženskoustala a čo by ešte stihnúť mala.Zo záberov sa na nás pozerá krásne dievčas hustými kučeravými vlasmi a plnými perami,ktoré v danú chvíľu nevie ako to s ňoudopadne, len dúfa, že to slnko v nej ju nikdyneopustí.Počas plynutia dokumentu ju však opúšťaoveľa viac ako len to slnko a divákovi je dovolenésledovať Katkinu rapídnu premenu.Pred očami sa nám tak odohrá dlhý úsek životazávislého dieťaťa - dievčaťa – ženy, a toaž po moment, kedy sa sama stane matkoua bude si musieť zvoliť.Samotný príbeh prechádza etapami odohrávajúcimisa v Katkinom skutočnom živote.Krádeže, prostitúcia, život vo squatoch,psychické a fyzické chátranie – teda reálnedôkazy pre ľudí, ktorí si myslia, že droga je„sranda“ o tom, že to „sranda“ naozaj nie je.Režisérka ocenená európskym Oscarom,ktorá sa preslávila televíznym projektomv roku 1987, sprevádzala Katku s kameroutakmer polku jej doterajšieho života. S menšímiprestávkami sa s Katkou po celú tútodobu kontaktovala, pomáhala jej so zháňanímodborníkov, na jej dlhej ceste bojas drogou. Ako sama režisérka hovorí, častoju prosila, aj na kolenách, aby sa postavilana čelo svojho života a vytrhla sa z tej smoly,ktorou jej závislosť na heroíne lepila nohyk zemi a nútila ju padať. Spomína ako sedelapri nej a držiac ju za ruku cítila, ako jej vlievasvoju energiu. To najhlavnejšie – povedaťdefinitívne nie svojej závislosti - však vždyzostávalo na Katke.Pani Třeštíková sa v jednom z rozhovorovpo premiére tohto dokumentu vyjadrila, žekeby sme videli Katku sedieť niekde na lavičke,cítili by smeodpor, pretože v istomštádiu, ako toona sama nazvala,vyzerala už naozaj„príšerne“. Ale„Keď preniknetehlbšie, vidíte, že jeto vlastne celkomchytrá, citlivá a zaujímavážena, ktorámá potenciál..Ten v nej však drogaubíja..“Po skončení dokumentu nadobudne človekšpecifický pocit. Ja osobne som sa cítila,akoby ma niekto veľkou silou udrel do hrude.Hrubosť a surovosť nie je v dokumentochsamozrejme filmárskym ťahom, pretožeak sa dá definovať týmito slovami – je torealita. Ľútosť? Výčitky? Zhnusenie? Neha?A ešte dlhé minúty, keď mi v hlave zneli slová,ktoré Katka v dokumente veľakrát zopakovala– „Chcem veľmi chcieť.“ ...KULTÚRASkafander a motýľ -Nika15Ľuptáková-Vroku 2007 sa príležitostnému režiséroviJulianovi Schnabelovi podarilozožať veľké úspechy so snímkouSkafander a motýľ- biografiou Jeana-DominiqueaBaubyho, bývalého šéfredaktora francúzskejverzie časopisu Elle. Jean-Do sa právompovažoval za šťastného muža- bol otcom,bol inteligentný, úspešný, bohatý, sympatickýa o ženy nemal núdzu. Jeho hektický život šéfredaktoraprestížneho časopisu mu však skrížilanáhla mozgová príhoda, čo zásadne zmenilojeho život.Jean-Do sa prebúdza a divák vidí jeho očami.Mŕtvica spôsobila trojtýždňovú kómu a úplneparalyzovala telo. Myslenie, vnímanie a fantáziasú však nenarušené, čo Jean-Do najprv považujeza prekliatie, pretože jediné, čo môžerobiť, je žmurkať. Divák je s ústrednou postavouv prvej tretine filmu úplne stotožnený,vidí výlučne jeho očami, vníma a myslí spolus ním, vidí jeho slzy, vníma, keď sa prebúdzaa aj to, ako mu zašívajú pravé oko. V Jeanovomvnútri vládne depresia, beznádej, a nazačiatku rovnako aj zúrivosť, že všetko, čo siv hlave hovorí a premieta, to, na čo myslí, jev ňom uväznené.Objektívne kamerové snímanie nastane ažv zlome, keď Jean-Do prijme svoj osud a rozhodnesa, že už sa viac nebude ľutovať. Objavujesa motýľ- Henriette, logopedička, ktorázostavila špeciálny systém komunikácie- abecedu,ktorú číta a Jean-Do žmurkne vždy pripísmene, ktoré chce vyjadriť. Takto dáva dokopyslová, vety... a dokáže komunikovať. Jeto jediný možný spôsob, ktorý mu jeho paralýzaponúka- jedno očné viečko, ktoré spájavnút ro s celým svetom. Telefonuje, rozprávasa s rodinou, priateľmi, lekármi, a nakoniectýmto spôsobom nechá vzniknúť aj knihu Skafandera motýľ.Počas celého filmu Jean-Do vo svojej hlavekomentuje jednotlivé situácie, často humorneaž satiricky a v deji prebleskujú obrazy zo životaJeana-Do pred mozgovou príhodou.Tento príbeh v sebe nesie neuveriteľnú silua keď som mala možnosť vidieť ho prvý raz,odchádzala som z kina s vyrazeným dychom.Nemôžem iné, len ho odporúčať.

Playing For Change FoundationHľadajme to, čo nás spájaHudba je mágia. Ak ju milujete, žijete (s) ňou každý deň. Buď ako jej konzument,alebo, ak máte v sebe ten cit, aj ako jej tvoriteľ. Hudba, nech užide o akýkoľvek žáner, má zázračnú moc pôsobiť na ľudí a rozvíriť v nichpriam chemické reakcie. Hudba nás mení (alebo nás vracia k našej podstate?),berie nás do iných sfér myslenia a cítenia, svojimi zatónovanýmizaklínadlami nás utešuje, burcuje, upokojuje, rozosmieva, rošťastnieva,otvára, mení... Playing For Change Foundation je nadácia, ktorá urobilašťastných už veľmi veľa ľudí, a to práve vďaka hudbe. Tou sa už niekoľkorokov snaží „hrať pre zmenu“, spájať ľudí a nie ich stratifikovať a odlišovať,ako to je dnes v móde.Peace through musicMiesta, kde nádej ožívaNa začiatku bolo mobilné nahrávacie štúdioa nápad jazdiť po svete, zaznamenávaťumenie pouličných umelcov z rôznych krajína umožniť jeho distribúciu po celom svete.Ako však bežal čas, Playing For Changetím si začal uvedomovať, že to, čo robia,nestačí. Vtedy sa rozhodli robiť niečo viaca vrátiť tak zmysel a radosť zo života mnohýmľuďom po celom svete.Aby umožnili týmto ľuďom, s chuťou prezentovaťsa prostredníctvom hudby avšaks obmedzenými možnosťami k hudobnémuvzdelaniu, naplniť ich túžby, začali otváraťv konkrétnych komunitách hudobné školy,kde sa vzdialené sny a nerealizovateľnáchuť produkovať hudbu začali stávať realitou.Ako to prezentujú aj samotní tvorcoviastojaci za myšlienkou PFCH, tieto školy niesú ich, ale patria každej konkrétnej komunite.S deťmi a dospelými tu pracujú odborníci,učitelia, ktorí sú ich mentormi a učiaich hudbe v tradičných dimenziách jednotlivýchkultúr a komunít. Navyše umožňujúaj vzájomný kontakt medzi týmito komunitamiza účelom komunikácie a spoznávaniainých tradícií.V dnešnej dobe, keď sa do popredia dostávačoraz viac a vo väčšinovom pomere k tradičnýmhudobným prejavom hudba populárna(inými slovami víťazstvo prvoplánovitostia komercie), je táto iniciatíva PFCH úspešnýmkrokom v boji proti hudobnej hegemóniia deštrukcii, či minimálne pozabudnutiutradícií tvoriacich kultúrnu identitu každéhoz nás.PLAYING FORCHANGERegióny v ktorých organizácia našla svojepôsobiská sú v prevažnej miere oblasťami,kde majú chudoba, bieda, dezilúzia a mizernástarostlivosť spoločnosti, čo sa týkazdravia a vzdelania, svoje pevné postavenie.Sú to miesta, ktorými prešlo mnoho občianskychkonfliktov a genocída, nestabilnépolitické usporiadania, tak ako aj mnohésmrteľné infekcie. Ľudia, ktorých zástupcoviaorganizácie stretli na svojich cestách,ľudia z vyššie spomenutých oblastí, im všakdali najavo, tak ako dali najavo aj životu samotnému,že sú stále schopní nájsť nádejvo svojom každodennom utrpení. Práve títoľudia samotným strojcom myšlienky PFCHpomohli obnoviť nádej v silu, odvahu, vierua lásku, v nezlomnosť ľudského ducha, keďvďaka hudbe našli spôsob ako pretvoriť zléna krásne. Pretože, keď dáte ľuďom šancu,väčšina z nich si vyberie tú správnu cestu.Okrem tejto iniciatívy rozvíja samotná organizáciaaj komunikáciu medzi komunitami,tiež manažuje zdroje iného charakterua to podľa konkrétnej potreby každej jednejkomunity.A tak sa stalo, že nádej sa vrátila na tietomiesta:Intore Culture & Music Center – RwandaBizung School Of Music and Dance - Tamale,GhanaTintale Village Teaching Center – NepalMehlo Arts Center - Johannesburg, SouthAfricaTibetan Refugee Centers - Dharamsala, Indiaa Kathmandu, NepalNtonga Music School - Gugulethu, South AfricaKULTÚRA16Kliknite si na: www.playingforchange.com-Milka Macová-

TOP TÉMYAKTUALITY(spracovala Katka Kepenešová)Nový projekt organizácieVoices – BaterkaV súčasnej dobe, keď sa ešte stále skloňujeslovíčko kríza a jej dôsledky sú viditeľné,nie je problém stratiť zamestnanie. Mladíľudia vedia túto situáciu lepšie zvládnuť ajvďaka množstvu príležitostí, ktoré majú.Komplikovanejšie to majú ľudia vo vyššomveku.Organizácia Voices rozbehla projekt zameranýna ľudí vo veku 45+, ktorí prišli o zamestnaniez dôvodu racionalizácie, krízy,alebo z rôznych iných dôvodov.Projekt je zameraný na zlepšenie sociálnychkompetencií a zručností. Cieľom je:motivovať týchto ľudí, pomôcť im prekonaťobavy a zvýšiť ich uplatnenie na trhupráce. V rámci projektu je ľuďom poskytovanébezplatné poradenstvo, tréningya vzdelávacie semináre zo zameraním narozvoj osobnostných kvalít. Možnosť využiťkariérové poradenstvo a tréningy je aktuálnaod novembra 2010 do júna 2011.Zdroj: VoicesHlavaPäta- k rozvoju bankymôžu pomôcť aj študentiČSOB banka prišla na vysoké školy s novoumyšlienkou, prostredníctvom ktorej mo hlištudenti využiť kreatívne myslenie. Tentoprojekt predstavoval novú formu vzdelávacíchaktivít. Študenti boli rozdelení do dvadsaťtrojčlenných tímov. Ich úlohou bola prácana produktoch a marketingu pre klientovbanky, kde uplatňovali svoje nápady, prácuv tíme a kooperáciu pri zvládaní problémov.Študenti mali navrhnúť motiváciu klientovk uloženiu peňazí do banky. Bolo potrebnézladiť dostatočnú atraktívnosť ponuky preklienta, pri zachovaní produktového riešeniapre banku. K dispozícii im boli manažéria zamestnanci banky. Študenti mali možnosťnahliadnuť do sveta finančného trhu.Junior Achievement Slovensko, n.o. je neziskovávzdelávacia organizácia, ktorá už 19rokov realizuje na Slovensku podnikateľské,ekonomické a finančné vzdelávacie programypre mladých ľudí. Programy podporujúekonomické a podnikateľské myslenie, učiaetickému rozhodovaniu, orientujú študentovv trhovej ekonomike a pod.Zdroj: webnovinyFilantropia do firiemPri firmách a organizáciách, ktoré dennodennepracujú na svojej prestíži a zisku, saslovíčko filantropia zdá príliš vzdialené. Filantropiasa poväčšine prejavuje pri darovaní2 percent, alebo štedrej sume na konciroka. Nadácia Pontis prišla s myšlienkouako môžu firmy a ich zamestnanci darovaťneziskovému sektoru viac ako len peniaze.Ide o dar vo forme vedomostí a zručnostíz oblasti biznisu, na posilnenie neziskovýchorganizácií a tiež posilnenie spoluprácemedzi firmami a neziskovým sektorom.Organizácia Pontis uskutočnila na tútotému 3. ročník fóra na ktorom sa rozoberalimožnosti spolupráce a aplikácia týchtomyšlienok do praxe. Prostredníctvom krátkychprezentácií boli predstavené nástroje,príklady firemnej filantropie (ako napríkladspolupráca firmy a neziskovej organizáciena projekte v Keni), alebo uplatňovaniefiremných dobrovoľníkov pri výstavbedomov pre sociálne slabšie rodiny. NadáciaPontis si na podujatie pozvala aj vzácnehohosťa z Veľkej Británie, zakladateľaorganizácie GuideStar International, BuzzaSchmidta, ktorého v roku 2001 Time Magazinevyhlásil za jedného zo šiestich vizionárova lídrov vo filantropii.Súčasťou fóra bolo aj odovzdávanie cienv súťaži Employee Volunteering Award Slovakia.Firmy boli ocenené za dobrovoľnícke programyzamestnancov, a to pod záštitoutoho, že občianska spoločnosť je pod neustálymtlakom, a keď sa o ňu ľudia nebudústarať, rozpadne sa. Preto „Akejkoľvek oblastisa firmy venujú, vždy sa dá nájsť vhodnáorganizácia“, tvrdí Schmidt. Firemná filantropiapredstavuje zodpovedné firmy,ktoré pomáhajú občianskej spoločnosti nielenfinančne, ale akýmkoľvek vhodnýmspôsobom. Firmy a občianska spoločnosťsú preto stále užšie zviazané.„Zodpovedné podnikanie funguje všade vosvete aj na Slovensku. Keď firma prestávavnímať okolie, môže mať potom veľké problémy,“vyhlásil Ján Kondáš zo Slovak Telekomu.Lenka Surotchak z Nadácie Pontis zasetvrdí, že treba rozmýšľať, čo firma v krajinemôže zmeniť a ako to zmeniť. „Zmena sa nepodaríbez spolupráce s firmami,“ dodáva.Firemná filantropia sa aj keď malými krokmi,ale predsa začína rozvíjať aj na Slovenskua ďalšiemu napredovaniu bude snáďpriať aj rok 2011, ktorý je Európskou komisiouvyhlásený za rok dobrovoľníctva.Zdroj: Nadácia Pontis, webnoviny17

Vedci odhalili odlišnéfungovanie mozgu autistovAmerickí vedci prišli s výskumom o odlišnostifungovania mozgu u nositeľov génu,zvyšujúceho riziko autizmu. Vedci z Kalifornskejuniverzity za pomoci magnetickejrezonancie skúmali 32 detí, z čoho polovicabola autistická. Svoju pozornosť zameralinajmä na komunikáciu prebiehajúcu v mozgu,dorozumievanie sa neurónov a tiež silutýchto spojení pri procesoch učenia. Zistili,že spojenia medzi predným lalokom a ďalšímičasťami mozgu boli u detí s mutáciougénu odlišné ako u detí, ktorých DNA tútomutáciu neobsahovalo. Deti, ktorých DNAobsahovalo mutáciu génu CNTNAP2, malomenej nervových spojení s ostatnými časťamimozgu. Bunky tejto časti komunikovaliskôr medzi sebou. Táto mutácia sa podieľaväčšinou na rečových poruchách, aleaj zvyšuje riziko autizmu. Mutáciu génuCNTNAP2 nesie asi tretina populácie., „Zdalosa, akoby sa predná časť mozgu rozprávalaväčšinou sama so sebou, nekomunikovalatak veľmi s ostatnými časťami a so zadnoučasťou mozgu nemala žiadne spojenia,“vyjadrila sa vedúca výskumu Ashley Scott-VanZeeland.Rozdiel sa ukázal aj medzi prepojenímprednej časti s pravou a ľavou hemisférou.U detí, ktoré síce mali mutáciu génu, ale nevyvinulsa u nich autizmus, smerovali silnejšiespojenia do ľavej časti mozgu. U detí s rizikovouobmenou boli prepojenia obochčastí mozgu s predným lalokom rovnaké.Podľa odborníkov táto skutočnosť môževysvetľovať, prečo mutácia génu CNTNAP2spôsobuje u detí neskorý vývoj reči. Akouviedla Scott-Van Zeeland, ak by tento variantgénu predurčoval problémy s rozprávaním,bolo by možné navrhnúť liečbu, ktoráby dokázala podporiť správny vývoj. Celosvetovotrpí touto poruchou približne 67miliónov ľudí. Toto ochorenie postihuje štyrikrátčastejšie chlapcov ako dievčatá.Zdroj: webnoviny, BBCOpäť raz sa uskutočnil jeden z najznámejšíchmedzinárodných festivalov dokumentárnychfilmov. Od 23.-28.novembra festivalponúkol množstvo kvalitných dokumentárnychfilmov so sociálnou tematikou. K Jednémusvetu patria aj sprievodné podujatia,diskusie na témy, ktoré hýbu svetom, ako ajdiskusie s autormi dokumentov. Počas celéhofestivalu bola k dispozícii výstava fotografií– Svet očami Afganských detí. Nechýbaloani niečo pre milovníkov divadla, pred-Dátum Mesto Organizátor23. - 25.11. 2010 Nitra Kníhkupectvo pod Vŕškom24. - 26.11. 2010 Prešov PKO Prešov/Kino Scala25. - 27.11. 2010 Banská Mestský úrad BŠŠtiavnicaSpišská Nová25. - 27.11. 2010 MVO ProximaVes29.11. - 1.12.Ružomberok OZ Centrum prijatia201029.11. - 2.12.2010Festival Jeden svet(23.11. - 28.11.2010)Trnavastavilo sa Divadlo bez domova, ktoré sa venujetme bezdomovectva. Začiatok víkendupre zmenu patril koncertom.Organizátorom festivalu je občianske združenieČlovek v ohrození, ktoré nám už niekoľkorokov touto cestou prináša Filmy bezobalu, ktoré sa na nič nehrajú a musia byťvidené. Preto je dobré, že Jeden svet prebiehakaždoročne okrem Bratislavy aj v ďalšíchregiónoch.Jeden svet na Slovensku (november 2010 - január 2011)Správa kultúrnych a športovýchzariadení TrnavaBrezová pod3. - 4.12. 2010Mestský úrad BpBBradlom3. - 4.12. 2010 Pezinok OZ Priatelia divadla a filmu4. - 5.12. 2010 Modra Amavet klub 878/Trúbkoklub7. - 8.12. 2010 Zvolen Filmový klub Zvolen8. - 11.12. 2010 Košice Tabačka Kulturfabrik10. - 11.12. 2010 Púchov skupina fyzických osôb16. - 19.12. 2010 Bardejov OZ Different27. - 30.12. 2010 Stropkov KDMS Stropkov26. - 30.1. 2011 Žilina Stanica Žilina - ZáriečieTOP TÉMY18

Čo vŕta ViktoroviKubalovi v hlave a čovám?Zima je keď...Som človek veselý a rád sa zasmejem najmä z ľudskej hlúposti, či inýchnegatívnych ľudských vlastnostiach. Muster (vzor) som si zobral už kedysidávno, keď som sa naučil čítať a prečítal som si Ezopové bájky, čibájky Jeana de La Fontaina.POLITIKAPred rokom som dostal od svojho priateľaz Česka zábavný, avšak veľmipravdivý, článok na riešenie sociálnejsituácie a donedávna tak trochu aj v Slovenskejrepublike. Volá sa „Mravec a cikáda“.Prosím čujme .Klasická verzia :Mravec pracuje celé horúce leto, postavísi dom a vytvorí si zásoby nazimu. Cikáda si povie: „Aký je tenmravec hlupák, také pekné počasie,...“ smeje sa tancuje a užíva si.Potom príde zima, mravec sa schovádo tepla domu a pochutnáva si na zásobách,zatiaľ čo cikáda sa trasie zimoua bez jedla skoro zomrie.Súčasná verzia :Mravec pracuje celé dlhé horúceleto, postaví si dom a vytvorí si zásobyna zimu. Cikáda si hovorí : „Aký jeten mravec hlúpy, také pekné počasie,smeje sa, tancuje a užíva si. Potompríde zima, mravec sa schová dotepla domu a pochutnáva si na zásobách.Cikáda trasúca sa zimou, zorganizujetlačovú konferenciu, naktorej sa pýta : „... a kde zobral mravecprávo na to byť v teple a dobreživený, zatiaľ čo iní, menej šťastní,umierajú od hladu a zimy?“Televízia uvádza všetko v priamom prenose,ukazuje trasúcu sa cikádu a zábery mravca,ako si v teple útulného domu pochutnáva nadobrotách všetkých druhov.Televízni diváci sú veľmi pobúrení faktom,že v tejto (relatívne bohatej) krajine, súniektorí ponechaní utrpeniu ako chuderacikáda, hoci iní žijú v prepychu. Interpelujúvládu, aby zvýšila mravcovi dane, predsamusí odvádzať spravodlivý diel. Na základeprieskumu verejnej mienky je prijatý zákono ekonomickej spravodlivosti a zároveň novelaantidiskriminačného zákona so spätnouúčinnosťou.Dane sú zvýšené, mravec dostane pokutuza to, že nezamestnal cikádu a daňový úraddáva návrh exekútorovi, ktorý mu dom predá,lebo mravec nemá peniaze na zaplatenievšetkých pohľadávok. Mravec emigruje doLichtenštajnska.Televízia pripraví reportáž o tlstej cikáde,ktorej teraz dochádzajú mravcové zásoby, ato i napriek tomu, že jar je ešte ďaleko. Bývalýmravcov dom, teraz sociálna ubytovňapre cikádu, chátra pri nezáujme cikády i vlá­19dy. Vláde je vytýkaná nedostatočná sociálnapodpora a je vytvorená špeciálna expertnákomisia s ročným nákladom milión €.Medzi tým cikáda zomrie na predávkovaniea tlač ešte viac podčiarkuje nutnosť staraťsa o sociálnu rovnosť (nerovnosť).A prečo názov „zima je keď...“.Lebo keď sa človek nesmeje, neprevzdušňujesi pľúca, stáva sa „suchárom“ a ako suchárovije mu zima a skoro ... .P.S.Pre tých, čo nevedia čo je mravec a čo cikádatrochu z botaniky.Mravec je keď .... .Cikáda (u nás sa vyskytuje najmä vo formecikády viničnej) je drobný chrobák, ktorývysáva blízko nadzemnej časti vinnú révu.Pri zhluknutí sa do väčšieho spoločenstvaniekedy i tisícky jedincov, svojim nočnýmcvrkaním robí tak neznesiteľný zvuk, že človeknemá šancu spať. Pretože tento spôsobživota sa spája s neefektívnym až darmožráčskymživotným štýlom (podobneako u svrčkov a ...), je považovaný vľudskom ponímaní za príživníka.Na záver pôvod slova cikáda– ciká da ... .Podobnosť môže byť,avšak iba náhodná.-Karol Zeman-

EURÓPAP R E Ž E N YHistória diskriminácie z dôvodu pohlavia má hlboké korene. Ešte preddvesto rokmi mali ženy veľmi málo práv. Nemohli voliť a boli považovanéza majetok svojich otcov alebo manželov. Za posledné roky saich postavenie výrazne zmenilo. Veľkú zásluhu na tom má aj Európskaúnia, ktorá neustále podporuje opatrenia na zlepšenie situácie žiena ich realizáciu v praxi.Cieľom niektorých aktivít, s ktorýmiprichádza Európska únia, je odstraňovaniediskriminácie a dosiahnutierovnakých príležitostí pre mužov aj ženy.Princíp rovnakého postavenia mužov a žiensa po prvýkrát objavuje v Rímskej zmluvez roku 1957. Spočiatku bol zadefinovanýako princíp rovnakého odmeňovania me dzioboma pohlaviami, no postupom času sarozvinul do širších dimenzií. Od roku 1970európske a národné zákony rozširujú možnostižien a prispievajú k zlepšovaniu ichživota. Napríklad od roku 1984 majú ženyv Európskom parlamente vlastný výbor prepráva žien, ktorý sa zaoberá práve dopadomlegislatívnych návrhov na ich životy a problémy.Hlavným cieľom všetkých týchto aktivítje dosiahnutie ekonomickej nezávislosti,aby mohli ženy pracovať, zarábať a maťrovnaké benefity ako muži.Vzdelanostná úroveň žien sa v poslednýchrokoch významne zvýšila. Dievčatám sav škole darí viac ako chlapcom a tvoria až59 % absolventov vysokých škôl v EÚ. Napriektomu, že od roku 2000 ženy obsadilitri štvrtiny z milióna nových pracovnýchmiest, ktoré v Európe vznikli, je ich koncentráciai naďalej najvyššia v tradične ženskýcha často málo platených odvetviach.Moc v politickeja hospodárskej sféreje stále pevne v rukách mužov, no EÚ zvyšujepočet žien, ktoré sú zapojené do rozhodovaniaalebo vymenované na pozície s rozhodovacouprávomocou. Vedenie domácnostia rozdelenie povinností je však stáleveľmi nevyvážené a ženám sťažuje rozvojvlastnej kariéry. Počet pracujúcich žien rastie,no do práce chodí len 65 % žien s malýmideťmi v porovnaní s 91 % mužov. Európskysociálny fond každoročne podporuje 10miliónov ľudí (vyššiu polovicu z nich tvoriaženy) pri získavaní nových skúseností a hľadanípráce, pomáha odstraňovať nerovnostina pracoviskách. Prostredníctvom fondumôžu ženy absolvovať špecializované školeniaa využívať poradenstvo.Aktuálne sú snahy o vytvorenie rovnováhymedzi časom venovaným pracovnému, súkromnémua rodinnému životu, aby si každýmohol naplánovať deti alebo starostlivosťo rodinných príslušníkov bez toho, aby bolvystavený stresu či chudobe. Zákony upravujúrodičovskú dovolenku, prácu na čiastočnýúväzok, chránia tehotné ženy a mladématky na pracovisku. EÚ podniká krokyna zvýšenie pracovného času strávenéhomimo pracoviska pre obidvoch rodičov.Zákonník práce upravuje pružný pracovnýčas, ktorého podstata je v tom, že zamestnanecmá možnosť si v rámci stanovenýchpravidiel sám určiť začiatok a koniec svojhopracovného času. To umožňuje lepšie zosúladeniepracovných a rodinných povinností.Napriek mnohým pozitívnym zmenám,ženy stále zarábajú o 15 % menej než mužia obsadzujú menšie množstvo pozícií, ktorémajú vplyv na politické a hospodárskerozhodnutia, či miest vo vyššom vedení.Vlastné spoločnosti riadi omnoho viac mužovako žien. Podnikateľky tvoria približne8 % ženskej pracovnej sily v porovnaníso 16 % mužov. Súčasné údaje ukazujú,že muži majú trikrát vyššiu pravdepodobnosťzačať vlastným úsilím podnikať. EÚverí, že podnikateľské nadanie žien môžezvýšiť európsku prosperitu a preto poskytuježenám, ktoré si chcú založiť vlastnú firmupomoc. Iniciatíva, ktorá bola spustená,20má za cieľ zvýšiť počet nových spoločnostízaložených ženami. EÚ vytvorila na stránkeEurópskej komisie www.ec.europa.eu(za tiaľ len v angličtine) portál pre podnikateľky,ktorý podporuje vytváranie záujmovýchskupín medzi podnikateľkami vo vnútria medzi európskymi krajinami. EÚ vytvorilaEurópsku sieť na podporu podnikateliek,ktorá má členov v 30 európskych krajinách.Slovenskú sieť reprezentuje v každomregióne podnikateľka, tzv. ambasádorka,ktorá sa snaží byť vzorom a inšpiráciou.Prostrednícvom stretnutí a seminárov motivuježeny, aby premenili svoje podnikateľskésny na realitu. Cieľovou skupinou súpotenciálne podnikateľky z radov matiekna materskej dovolenke, nezamestnanýchžien, zamestnaných žien uvažujúcich o osamostatnenísa a študentiek. Slovenské ambasádorkynájdete na stránke www.ambasadorka.sk.Aktivity EÚ na pomoc ženám siahajú aj doiných oblastí. Ženy sú hlavnými obeťami násiliaa odhaduje sa, že v celej EÚ sa počasdospelého života s fyzickým násilím stretlinajmenej dve ženy z desiatich a približnejedna žena z desiatich trpela sexuálnym násilím.Zintenzívňuje sa boj proti násiliu naženách, vrátane obchodu s bielym mäsom –pomocou medzinárodnej spolupráce medzipolicajnými a súdnymi orgánmi, výmenouinformácií, ako aj formou sledovania zločineckýchskupín, ktoré hľadajú ženské obete.Ženy, ktoré boli predané na prostitúciu,môžu získať podporu fondov EÚ na opätovnézačlenenie do spoločnosti prostredníctvomvzdelávania, školení a sprostredkovaniazamestnania. Okrem iného sú ženy vystavenéšpecifickým zdravotným problémom.Rakovina prsníka, krčka maternicea hrubého čreva tvoria 32 % úmrtí na rakovinuu žien. EÚ podporuje členské štáty pritvorbe kvalitných programov na zaistenievčasnej diagnózy a zvyšovanie počtu vyliečenýchpacientov v EÚ.-Bc. Stanislava Žáková-SOCIO

SOS -povodne 2010Voda, bahno, plesne, navlhnuté omietky, popraskané steny domov, odplavenémosty,... krstené plačom, smútkom a bezmocnosťou povodňoupostihnutých ľudí. Rovnako pocity nespravodlivosti, ale aj láskya obety priniesli so sebou ničivé prívalové vody. Toto všetko registrovalimoje oči a hlavne srdce počas môjho pôsobenia v organizácii Člověkv tísni - pobočka Slovensko.SOCIONapredujeme vo svete vedy a techniky.V snahe kráčať s dobou, čím ďalejtým menej zdvíhame nohy a prispôsobujemesi veci tak, ako nám vyhovujú. Zasahujemedo prirodzeného chodu prírody.Túžime si ju celú podmaniť, ovládať, riadiť,a tak dostať pod svoju kontrolu. No prírodaje silnejšia! Nechápeme to, a tak nám to zrozumiteľnýmspôsobom dáva najavo.Začiatok leta nebol až taký slnečný, ako smeočakávali. Prišli dažde, ktorým sa vôbec nechceloodísť z nášho územia. Zem nestíhalaabsorbovať všetku vlahu a voda sa začalarozlievať po poliach, lúkach, záhradácha nakoniec si našla cestu aj do našich domovov.K niekomu bola ,,milosrdná“ a dot klasa len múrov domu, iným premiestnila nábytokpodľa vlastného vkusu. Vybúrila sa ažkeď zákerným spôsobom podmyla domy,narušila statiku, čím vyhnala ľudí z vlastnýchpríbytkov. Pri záberoch, ktoré vysielalatelevízia sa nejednému z nás tisli slzy doočí. Tí empatickejší z nás súcitili s poškodenýmirodinami, a zároveň ďakovali Bohu, žeoni spia v suchom prostredí.Po zhliadnutí týchto záberov som pochopila,že toto je moja misia, moja cesta ako pomáhať.V tom čase PhDr. Fabiánova PhD.pos lala mail do našej ročníkovej schránky.Informovala v ňom o možnosti dobrovoľníctvacez občianske združenie Člověkv tísni. A tak sa to celé začalo. Podľa prvýchinštrukcií som mala distribuovať vysúšače.No neskôr pribúdali nové a nové pokyny:„Pripravte si montérky, rukavice, čižmy.Potrebujeme Vás na sanácii Základnej ško-21

ly v Richnave!“ Škola bola zaplavená do výškyjedného metra a všetko, čoho sa dotklavoda, bolo nepoužiteľné. Našou úlohou bolovyprázdniť školu a odstrániť navlhnutúomietku. Po dvoch týždňoch náročnej prácesme sa presunuli do obce Vítkovce, kdenás očakávala obdobná situácia ako v Richnave.Túto prácu sme ukončili v predtermínelen vďaka ľuďom zapáleným pre prácu.Zároveň sa týmto skončila aj moja dobrovoľníckapráca, ktorá trvala necelý mesiac.Tento koniec sa však súčasne stal začiatkompre ďalšie výzvy v oblasti dobrovoľníctva.Pár dní na to prišla pracovná ponuka odobčianskeho združenia Člověk v tísni - pobočkaSlovensko, na pozíciu terénneho sociálnehopracovníka. Moja úloha spočívalav mapovaní povodňovej situácie vo vybranýchoblastiach. Takéto sieťovanie slúžilona prerozdeľovanie finančných zbierok občianskehozdruženia Človek v ohrození, Člověkv tísni, Konferencia biskupov a SlovenskejKatolíckej charity. Tešila som sa na tútoprácu, no na druhej strane som mala obavy.Dokážem správne odhadnúť škody? Pridelímsprávne peniaze tým, ktorí to naozajpot rebujú? Nezabudnem na nikoho, ktopotrebuje našu pomoc? Bola to však výzva,ktorá sa nedala odmietnuť.Všetko začalo školením. Metodika sa prebralaod našich susedov Čechov, ktorí už majús povodňami značné skúsenosti. Vzniklo sedemdvojčlenných tímov, v ktorých jedenčlen bol zástupcom organizácií KBS a SKCHa druhý reprezentoval ostatné organizácie.Na školení sme boli oboznámení s kritériami,podľa ktorých máme postupovať,ako napríklad: navštevovať iba domácnosti,ktoré mali vodou poškodené obytné priestory;navštíviť najskôr domácnosti, ktoréutrpeli ľudskú stratu počas povodní aleboich dom nie je už obývateľný a pod. V závereškolenia nám bola položená otázka, čimáme nejaké nezrovnalosti, nejasnosti, naktoré by sme sa chceli opýtať. Vtedy ma nenapadlonič, ale prvý deň v teréne sa spustilv mojej hlave vír nekonečných otázok. Kritériaboli všeobecné a prípady špecifické.Bolo to veľmi náročné na čas a predstavovalopsychickú i fyzickú záťaž.Povodne, okrem materiálnych škôd, poukázaliaj na charaktery a postoje ľudí. Dôchodcovia,ktorí na otázku: ,,Čo ste zachránilizo svojho majetku?“ odpovedali: „Utekalisme len s holými životmi.“ Iný prípad hovorilo mužovi, ktorý žil sám v malom záhradnomdomčeku, za ktorým stál silný, krásnystrom, na ktorom mal túžbu obesiť sa po zasiahnutípovodňami. Ľahostajnými nás nemohlanechať ani situácia, ktorá sa odohrávalapred krásnym domom zasiahnutým povodňami.Majiteľ nám podal veľkú mozoľovúruku a potom sa rozplakal. Každá rodinabola výnimočná a mala svoj príbeh. Boloťažké znovu otvárať ich rany. V každej rodinesme sa zdržali približne jednu hodinua v tú chvíľu sme žili ich utrpenie. Veľakrátsme narážali na „omyly“ pri prerozdeľovaníštátnych peňazí. Hovorí o tom aj príbehpani na invalidnom dôchodku, ktorej pri minuloročnýchzáplavách voda pohltila dvochčlenov rodiny. A ako keby toho ešte nebolodosť, v ten istý rok sa na večnosť pobral ajjej manžel. Pri prerozdeľovaní štátnych peňazípani dostala o 700 € menej ako mala,no iný pán v tej istej dedine dostal omnohoviac a voda sa pritom ani nedotkla jehodomu. Poviete si - žeby hlúpy omyl? Zápachpeňazí pritiahol nespravodlivosť. A aj z tohodôvodu našou úlohou nebolo spisovať lenškody, ale aj rodinnú, sociálnu a finančnúanamnézu. Týmto spôsobom sme sa snažilipriblížiť k spravodlivosti.Po ukončení práce v teréne sme si sadlipred komisiu. Pár minút sme mali na to, abysme im čo najvierohodnejšie a s čo najlepšímodhadom povedali o situácii tej ktorejrodiny a následne tak ovplyvnili výšku finančnejpomoci. Tu sa skončila moja práca.Ďakujem Bohu za túto príležitosť. Zodpovednosť,náročnosť, smútok, pocit zmysluplnosti,poznanie, skúsenosť, priblíženiesa slovenským rodinám... . Toto všetko premňa znamenali povodne 2010 na území SR.-Petronela Baštová-Foto: Petronela BaštováSOCIO22

Mladínie sú hrozníMyslím, že výrok o tom, akí sú mladí hrozní, už počul každý z nása nie len raz. Nedávno som to počula aj ja a veľmi ma to nahnevalo.Ale to predsa nie je pravda, že všetci mladí sú hrozní! Nemožno všetkýchhádzať do jedného vreca na základe toho, že niektorí mladí robiahlúposti. A ja sa pýtam: Čo tí ostatní, ktorí sú fajn? Prečo sa o nichnehovorí? Dosť bolo však rečí, uveďme si konkrétne príklady.SOCIOMargita Hulmanová (24) nás reprezentovalana rôznych zasadnutiach v OSN. Tátomladá žena diskutovala so svetovou politickoušpičkou o záujmoch a potrebáchmladých na Slovensku. Aktívne sa podieľalana navrhnutí rezolúcie o mládeži (politikya programy týkajúce sa mládeže), ktorúbudú neskôr schvaľovať členské štáty OSN.Tiež sa stretávala i s ostatnými mladými delegátmiz rôznych krajín a spoločne hľadaliriešenia problémov mladých ľudí.V lete sa konala súťaž Dramaticky mladí2010, ktorú vyhlásil Divadelný ústav Bratislava.Tejto súťaže sa mali možnosť zúčastniťmladí od 11 – 17 rokov. Ich témou bolškolský dvor. Mladí ľudia vo svojich dielachrozobrali rôzne problémy cez lásku, priateľstvo,hľadanie samých seba až po konfliktys učiteľmi a šikanovanie. Títo mladí ľudiaukázali, že sú nadaní, talentovaní a vediasvoj čas tráviť aj inak ako len jeho márnením.Ocenení:1. MIESTO: Peter Hadvab (15): Obchodníks mydlami2. MIESTO: Michal Dudoň (14): Láska ponašom3. MIESTO: Daniel Mališ (14): UčiteľkachémieV októbri získali Slováci prestížne oceneniev súťaži mladých vedcov. Európska únia vyhlasujekaždoročne Súťaž Európskej úniepre mladých vedcov (EUCYS). Tento roksa konala v Lisabone, v Múzeu elektriny. Zúčastnilosa jej 125 mladých vedcov vo veku14 – 21 rokov z 37 európskych krajín, ale ajz Kanady, Brazílie, Číny, USA a prezentovali85 projektov z oblasti vedy. Tri prvé miestaobsadili projekty mladých vedcov z Českejrepubliky, Poľska a Maďarska. Slovenskoreprezentoval Jaroslav Ferenc z GymnáziaVojtecha Mihálika v Seredi, ktorý získalšpeciálne ocenenie 2500 eur za projektTestovanie cirkadiánnych rytmov v citlivostihviezdice prostrednej (Stellaria media)na herbicíd glyfozát. Vladimíra Bejdováz Gymnázia v Medzilaborciach zase získalaza projekt Nová premenná hviezda v poliCN And špeciálne ocenenie - účasť na 62.Medzinárodnom astronautickom kongrese,ktorý bude na budúci rok v októbri v Kapskommeste v Južnej Afrike. Konal sa 22.ročník tejto súťaže a EU rozdala 51500eur.Ešte musím spomenúť Mladých reportérovpre životné prostredie (Young Reportersfor the Environment, YRE). Je tovzdelávací certifikačný program medzinárodnejNadácie pre environmentálne vzdelávanie(Foundation for Environmentaleducation - FEE), určený študentom strednýchškôl. Ocenenie YRE Awards v národnejkategórii získalo desať fotografií, ktoré saumiestnili na prvých piatich miestach a štyričlánky, ktoré obsadili prvé tri miesta.Ocenení:Kategória ČLÁNKY1. miesto: Voči prírode nie sme ľahostajní(Liptovský Mikuláš)2. miesto: Divoké skládky (Nitra)3. miesto: Doprava v Martine včera a dnes(Martin)Smreky do Štiavnických vrchov nepatria!(Banská Štiavnica)23Kategória FOTOGRAFIE1. miesto: fotografia Sitno - Katarína Kordíková,17 r., Gymnázium A. Kmeťa, BanskáŠtiavnica2. miesto: fotografia Námraza - KatarínaKordíková, 17 rokov, Gymnázium A. Kmeťa,Banská Štiavnica3. miesto: fotografie Dovolenka budúcnosti- Martin Barbier, 17 rokov (fotografia),Antónia Hollá, 17 rokov, Veronika Kašáková,16 rokov (text), Škola: Gymnázium M.M.Hodžu, Liptovský MikulášLet kačky ponad rieku Dunajec - KatarínaKordínková, Gymnázium A. Kmeťa, BanskáŠtiavnica4. miesto: fotografie Aj deti recyklujú - VeronikaHašuľová, 16 rokov, Gymnázium SninaNa „romantickej“ prechádzke Patrik Lidaj,16 rokov, Piaristické gymnázium sv. JozefaKalazanského, NitraObývačka? - Patrik Lidaj, 16 rokov, Piaristickégymnázium sv. Jozefa Kalazanského,Nitra5. miesto: fotografie Hora odpadu (Nitra),Dojazdili sme (Nitra), „Foto2“ (LiptovskýMikuláš)Sitno

Dovolenka budúcnostiLet kačky ponad rieku DunajecA nakoniec len toľko - Neukazujte nám negatívnevzory, nemyslím, že nás ovplyvniapozitívne. Ukážte nám, čo všetko dokážeme.Dajte nám návod, ako sa stať lepšími a nieako sa zaradiť k mladým – hrozným. Mladísú kreatívni, talentovaní, plní energie a nápadov,veria v ideály a snažia sa za nimi kráčať.Nie sme hrozní, sme mladí a v každomz nás sa ukrýva potenciál robiť v živote niečopozitívne.SOCIO-Lilo-Aj deti recyklujúNa romantickej prechádzke24

EFFECTS OF GLOBALIZATIONIN DEVELOPING COUNTRY –KENYASOCIOGLOBALIZATION IN AFRICA25Globalization is first and foremost a/ as resultof the expansion, diversification anddeepending/ depending of trade and financiallinks between countries, expecially overthe last years. But is it the situation same inAmerica or Europe as in Africa?Globalization is a process of advancementand increase in interaction among the world’scountries and peoples facilitated by progressivetechnological changes in locomotion,communication, political and militarypower, knowledge and skills, as well as interfacingof cultural and value systems andpractices. Globalization is not a value-free,innocent, selfdetermining process. It is aninternational socio-politico-economic andcultural permeationprocess facilitated by policies of governments,private corporations, internationalagencies and civil society organizations.It essentially seeks to enhance and deploya country’s (society’s or organization’s)economic, political, technological, ideologicaland military power and influence forcompetitive domination in the world. (Nsibambi,2001)Globalization has always affected Africa.The slave trades in East and West Africaprofoundly shaped the development ofmany african societies over hundreds of years.Today, most African countries are extremelyopen to the international economy asexports plus imports constitute a very significantshare of the total economy. However,African countries have palpably/propablyfailed to take advantage of the opportunitiesoffered by the globalized economyof the twenty first century: they receivelittle foreign investment(s), fail to producemany processed goods for export, andare less “wired” than almost any other regionof the world. However, despite theiroverall poor performance, African countriesare becoming increasingly differentiatedin all areas, including their ability to benefitfrom globalization. A few African nationsare now poised/ forced to take advantageof the new international economy while,at the other extreme, there are significantnumber of countries that are simply tryingto preserve their basic institutions with littlehope of successful engagement with theworld. (Herbst, 2005)|No other region has suffered during this periodof globalisation as Africa has. Africancountries now face all the usual problemsassociated with this economic phenomenon.Problems range from heavy debts tounfavourable trade and all the bad conditionsimposed by the International MonetaryFund (IMF) and the World Bank. Africanpeople from South Africa to Algeria are nowstarting to fight back. And their/Their leadersare complaining about these problems.(Mutethia, 2000). Africa is for many peopleconnected with slums, the poorest societiesliving in undignified conditions in manycountries like Kenya, South Africa, etc. Slumlife often entails enduring some of the mostintolerable housing conditions, which frequentlyinclude living in overcrowded, insecureneighbourhoods, constantly facingthe threat of eviction, crime and abuses ofall kinds. The slum dwellers are in fact moreoften victims than perpetrators.The slums are not only a moral affront tothe rich world, but also the hot zones of theglobalization. This challenge of the slums,along with the persistent growth of povertyand inequality, is nourishing the emergenceof globalization‘s new left, with the combinationof spreading democracy and impoverishmentof a majority in developing nations„the state might come back,“ especiallywhen social mobility is blocked. (Gardels,2006)It is very important to focus not only on thenegative and disruptive aspects of globalization,but on the other hand the globalizationbring some benefits, innovations, dynamicaspects to everyone and offers greatopportunities. The process of globalizationhas not only an economic features. It includesa lot more than economic and politicalideas, like cultural, religious beliefs andpractices, it effects/ affects environment,education, administrative and managerialconcepts and practices across boarders andorganizations. It involves internationalizationof conflicts that would otherwise remainin local concept and a lot more then/ thanwe see.Globalization in KenyaKenya belong to the “medium human development”countries of the world, placing it148th out of 177 countries according to the2007 UNDP Human Development Reportwith a GDP per capital of around US$1,240(2007 World Bank). Kenya is generallya peaceful country in terms of political activism,but it is common during elections, referendumsand other political votes for sporadiccampaign violence to occur aroundthe country. Kenya remains critically ratedfor both crime and transnational terrorism.Kenya is facing a new Urban „timebomb“with millions of Nairobi residents sufferinga daily struggle struggle for food andwater as the divide/division between richand poor widens. A combination of falling

Positive effects of globalizationNegative effects of globalizationInformation and communiction technologies have increasedinteraction among people and comunities, etc.People are divided between the connected, who know and theisolated, who do not know and who practically have nothingTo share the culture, values, traditions, beliefs, creativity, ideas,etc.Some cultures are diluted and destroyed, negative values arespread, loosing cultural identity,International trade, commerce, foreign investment, flow ofcapital, new rules of local markets etc.Encouraged illicit trade in drugs, prostitution, pornography,human smuggling, dumping of dangerous wast and depletionof the environment, etc.Free labour movements across boundaries, facilitated „bratintrade“Reducing further human capacity, economic and socialstagnation, etc.Global village out of wide and diverse world,etc.Global village of pirvileged people whose borders areimpenetrable to the poor, unconnected and unskilled. Thecitizens of the global village are very few.Reinforcement the position of women, women rights, morepossibilities, tec.Loosing the women identity, change of roleHealth care institutions, HIV/AIDS treatmentLimited Access of poor communities to the equal services, etc.household income, rising prices, and poorgovernance is making life a misery for thepoor majority in Kenya’s capital. Rapid urbanizationis changing the face of povertyin Kenya. Nairobi’s population is set to nearlydouble to almost six million by 2025,and 60% of residents live in slums with noor limited access to even the most basic servicessuch as clean water, sanitation, housing,education and healthcare. Whereasthe starkest poverty has previously beenfound in remote rural areas, within the nextten years half of all poor Kenyans will bein towns and cities. (Taylor – Goodfellow,2009). Is this also impact of globalization?The reach of globalization includes all theparts of the country, savanna in its remotestcorners and activities of daily life. Manyfamilies hold on to the traditional way of lifebut accept and incorporate outside tools,goods, and practices that suit and benefitthe family’s well-being and general security.Poverty and lack of access to the outsideworld play, however, a significant role inthe observed cultural and economic isolation.It is a big challenge of today to be wiseand take good leadership to guide the african(Kenyan)tribes, communities into thenew period, maintaining their culture whilea dapting to the changing world aroundthem.The globalization of African cities hasgrown significantly in the past two decadesin response to domestic and global economic,social, cultural and political forces. Inparticular, the World Bank-IMF’s StructuralAdjustment Programs of the 1980s and1990s played an important role in liberalizingthe economies of many African countriesto the benefit of domestic and globalcapital. As one of Africa’s most global cities,Nairobi has witnessed significant developmentand reinforcement of its global trade,transport, communications, financial, andinvestment linkages since the 1980s due togreater tourist flows to Kenya and the ongoingconcentration of multinational corporations,international NGOs, and UN agenciesin the city. Moreover, the city’s global distributionand consumption (and to some extentproduction) role has benefited fromthe increased emigration of Kenyans to richercountries and the subsequent increasein remittances, continuing regional politicalinstability in East and Central Africa andthe ensuing relocation of wealthy Somalis,Rwandese, & Congolese to the city and, theincreasing role of Nairobi in aspects of theglobal underground economy. Nevertheless,the city’s increased globalization hasheightened its socioeconomic cleavages,with the local and global elite increasinglyretreating to gated residential, office, commercial,and leisure spaces even as the relativedeprivation of average Nairobians hasincreased; raising serious questions aboutcity’s, and indeed Kenya’s, future social andpolitical stability. (Otiso, 2009)The positive and negative sideof globalization in Kenya26The extreme optimists see globalization asa glass three quarters full of opportunities.On the other hand the extreme pessimistssee globalization as a crisscross, full of problems,especially exploitation, socio-economicinjustice and international political domination.Mid-point strategists must seeglobalization as a change process full of opportunitiesand challenges that must be carefullyand skilfully harnessed and managedfor human development. We can saythat globalization has also two sides of thecoin. We try to give some examples of effectsof globalization in Kenya.Globalization of Maasaicommunity in KenyaIn Kenya there are living forty-two traditionalethnic groups which can be broadly dividedinto three groups: the Bantu, Nilotes,and Cushites. These three categories of ethnicgroups are spread all over the country,and no particular group can be tied to oneregion. The regional boundaries do little toseparate the similarity of customs and beliefspossessed by each group, owing to theircommon heritage and contacts over hundredsof years. Special status has the Massaicommunity.One of the most legendary tribe in Kenyaare Maasai people, warriors are the posterpeople of conservative African culture.Most Maasai have resisted colonial and nationalgovernment efforts to integrate intomodern society. The life of rural Maasai hashas been governed by their love for cattle—in the past, present, and perhaps tomorrow.Maasailand straddles the border of Kenyaand Tanzania.The Maasai are a semi-nomadic peoplewho lived under a communal land managementsystem. The movement of livestockis based on seasonal rotation. Contraryto many claims made by outsiders, particularlythe Hardinian school of thought, thiscommunal land management system allowsus to utilize resources in a sustainable manner.Each section manages its own territory.Under normal conditions, reserve pasturesare fallowed and guarded by the warriors.SOCIO

SOCIOHowever, if the dry season becomes especiallyharsh, sections boundaries are ignoredand people graze animals throughout theland until the rainy season arrives. Accordingto Maasai traditional land agreement,no one should be denied access to naturalresources such as water and land. (MaasaiAssociation, 2009)Regional and local changes have impactedMaasailand for about 100 years. Europeancolonization, a cattle rinderpest epidemic,and an outbreak of smallpox in 1892 weakenedthe entire Maasai population. Morerecently, wealthy and poor Maasai alike endureenormous stress from different things,like Urban and suburban sprawl near thecity of Nairobi, establishment of game reservesand other conservation areas restrictingor formbidding Access of Maasai livestockto watering places, etc. (Walter- Hamfler,2009)Through tourist eyes, the scantily dressedMaasai women and warriors are reminiscentof the 1800s. However, the signsof globalization in Maasailand are strongand include a lot of changes in their dailylife. There is a big progress on the occupationand professional positions. You canmeet Maasai doctros, administrotors, teachers,prists, politicans, etc. They are havinga community acceptance of veterinarycare and public health care. Maasai communityaccepteda a modern transpotation,esspecially bicycles, buses and trucks. Theyaccepted and are buying imported goodsfrom China and India like soap, plastics, metalspears, and textiles, and they are usingthem daily.Maasai society has been very successful inadapting its economic and business life tonational and world trade. Leading Maasaientrepreneurs have applied for and receivedtitles to their traditional lands. They diversifiedtheir activities by growing wheatand maize crops including high yield varietiesof the green revolution, built fences toexclude the livestock of other Maasai fromtheir fields. (Walter- Hamfler, 2009)Some opened elementary schools to educateMaasai children. They accepted non-Maasaineighbors in the rural environment. Significantlycontributed to the work force intourist facilities and national parks, servingall positions from waiters to game scoutsand park directors. Despite the growingMaasai community, Maasai who operate agriculturalmachinery, use solar energy panels,and collaborate with internationalnon-governmental organizations live sideby side with very traditional Maasai. Evidenceof resistance can be seen in maintenanceof traditional practices and age-oldrituals. For example they still considere thecattle as symbol of wealth. To their traditionsbelongs teenage circumcision as riteof passage, and moran (warrior) age sets.They still practiese polygamy. Majority ofthem are dressing traditional clothing andtools, including weapons, are using traditionalcosmetics, beading, ear-stretching, etc.They are living in their traditional houses,called an ‚enkaji‘ and ‚manyattas‘, temporaryhome bassed on a simple frame structureand made from mud, soil, cow dung andgrass.ConclusionThe great question in the decades ahead ishow the poorest of the poor can harvest thebenefits of globalization . Leaving a billionpeople behind is not an option. Globalizationis not sustainable for the few if it also doesn‘twork for all.It is hoped that the global actors will realizethat it is not beneficial to them or to anyoneelse to play the globalization-game withoutthe poor. For globalization to ultimatelybe beneficial to everyone, the rich andthe poor, all must have certain levels of capacitythat permit them to effectively participatein the game. The current world, whereresources and benefits are concentratedin the hands of very few, is not a comfortableworld for anybody. And to sustain it is tobreed future insecurity as the mass of thepoor strives to get a share of the riches concentratedin the hands of the few. It is clearthat globalization benefits those who havethe capacity to harness it but can be verydetrimental to those whom it finds not prepared.Most African States are not prepared,especially in terms of having the requisitecapacity. (Nsibambi, 2001)Kenya is the country where globalizationis present in every action, every day life.But for ordinary people is not easy to thinkglobally and act locally, like the governmentis urging their population. Unfortunatelybesides the positive effects, globalizationis sometimes like a train in the desert, itis on its way somewhere, but no one knowsexactly where it is going. The questionswhich are coming are not set only for thepoliticians, but for all of us. How to reducethe marginalization, social and economicalinequalities and disadvantages, to concentratemore on effective programs, export27production, regional organizations, strengtheningthe position of women, etc. Thereis not clear answer, but what is an acknowledgementthat globalization has enormouspotential to improve a lot of humankind.There is space for every human being,but the state should create the conditionfor everyone. People need to feel that theyare not only caught in a massive global movement,where they don’t have any power,they need to feel that they have choices, opportunitiesand chances to change their lifein positive way.Mgr. Benson Alumbasi Timona,PhDr. Lenka Fabianová, PhD.Foto: PhDr. Lenka Fabianová, PhD.

Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzityv TrnaveVysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbetyv Bratislave,Katedra medicínskej etiky a bioetiky Slovenskej zdravotníckejuniverzity Bratislavaz príležitosti Európskeho roka dobrovoľníkov Vás a Vašichspolupracovníkov pozývajú na medzinárodnú konferenciuVzdelávanie a motiváciadobrovoľníkovktorá sa uskutoční1. decembra 2010v aule Pázmáneum,Fakulta zdravotníctva a sociálnej práceTrnavskej univerzity,Univerzitné námestie 1, Trnavadekana FZSP Trnavskej univerzityPredsedníctvo konferencie: .Vedecký výbor konferencieprof. Ing. L.Radková, prof. MUDr. L. Šoltés, DrSc., Dr.h.c, prof.PhDr. Ivan Štúr, CSc., doc.DrPharm. Pavol Peňo, PhD., h. doc..JUDr. Karol Zeman, PhD., PhDr. Vojtech Ružička, PhD., doc. PhDr.Mária Davideková, PhD., doc. PhDr. OndrejBotek, PhD.Konferenčný poplatok (zaplatiť pri registrácii):Študenti, dobrovoľníci a aktívni účastnícizdarmaostatní: 5 EuroProsíme autorov príspevkov o dodanie názvu a abstraktu v rozsahucca 10 riadkov do 1.11.2010 a plného textu v elektronickej podobena adresu libusa.radkova@gmail.com najneskôr do 15. novembra2010 vo forme: Times New Roman, veľkosť 10, riadkovanie1,5, názov: , meno, priezvisko a pôsobisko autora, abstrakt,kľúčové slová, text, e-mailova adresa autora, použitá literatúra,nezarovnané, nepoužívať italic. Časový rozsah príspevku je max.15 min (t.j. max 3 strany textu)Spoluorganizátori konferencie:Ústav zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava Nové ZámkyZdravotně-sociální fakulta Jihočeskej univerzity České BudejoviceÚstav ošetřovatelství Slezské univerzity v OpaveKonferencia sa uskutoční pod záštitouProSocio rok poBeseda s Jánom RiapošomPosilnenie postavenia žienV Indii

Pavel GrosmanPEOPavel GrosmanPavel GrosmanPavel GrosmanPavel GrosmanPLEBrano UrbanPavel GrosmanPavel Grosman