3/2012 - Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce - Trnavská ...

1 €študentský štvrťročník Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce32012My sme zdruZenie ´ STORMAKo STUDENT SEDí A CAKá...´Kto bude piatym dekanom ?´ ´´ ´?

HELPZdruženie Albert organizuje v období od 1.4.2012 do 31.3.2013 verejnúzbierku v rámci podpory vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a pracovníkovzdravotno-sociálnej starostlivosti o deti a matky v oblasti Kwale(Keňa).Do zbierky sa môžete zapojiť aj Vy.AKO?»»Odovzdaním 2% z daní za rok 2011 ako fyzická osoba (tlačivo nájdetev tomto čísle ProSocia) do 30.4.2012»»Poukázaním ľubovoľnej sumy na číslo účtu zbierky:2810109656/0200 od 1.4.2012-31.3.2013»»Vhodením ľubovoľnej sumy do uzavretej pokladničky označenej logomzdruženia v priestoroch FZaSP TU od: od 1.4.2012-31.3.2013»»Prostredníctvom darcovskej SMS v tvare DMS ALBERT na číslo 877 od1.4. do 31.8. 2012 (cena jednej SMS je: 1 euro ) (http://www.darcovskasms.sk)Členom Združenia Albert sa môže stať ktokoľvek z Vás a Vašich priateľov, študentiaj zamestnanci univerzity, či priaznivci alebo tí, ktorí sa zaujímajú o rozvojovúpomoc.Viac informácií na internetovej stránke: http://ozalbert.webgarden.cz/

E D I T O R I A ´ LOzimnom semestri a skúškovom období už hovorímev minulom čase (verím, že bol prevšetkých z vás úspešný) a realitou sa stal nový– letný semester. Spolu s ním prichádza aj nové Pro-Socio a mne pripadla významná úloha, uviesť hov tomto editoriáli. Premýšľate často o tom, čo boloa čo bude? Ja áno. Možno nie je najlepšou voľbou rozdeľovaťsvoju existenciu na tieto dva smery, veď konieckoncov mnohí tvrdia, že je potrebné žiť pre súčasnosť.Carpe diem! Ja to však neviem... Nedávnosom si pozeral fotografie spred pár rokov. Pri tejtočinnosti sa nikdy neubránim myšlienkam o tom, akosa tá ktorá osoba zmenila, ako sa uberal jej život a čoby urobila, ak by v momente fotografovania vedela,ako to s ňou bude ďalej. A väčšinou k tomu pribudneešte jedno konštatovanie: „Ako bolo vtedy dobre.“Čím som starší, tým viac mám pocit, že čas utekáakosi rýchlejšie a je stále ťažšie žiť pre moment. Študentskýživot je mnohými označovaný za najkrajšie obdobie v živote človeka. Súhlasíte?Ja áno. Myslime na to, keď sme sklamaní, nahnevaní alebo dokonca zhrození nadrealitou, ktorá sa niekedy ukáže. Aj v škole. Myslime na to, že máme jedinečnú možnosťžiť viac-menej bezstarostný život, plný radostí a starostí, ktoré sú omnoho menšie akotie, ktoré nás čakajú po škole. Myslite na to aj vy, ktorí hovoríte, že študujete, pretožemusíte, že vás štúdium nenapĺňa, nebaví. Dostali ste šancu. A využite ju, aby ten pohľadna fotky v albume stál za to.V novom semestri želám všetkým veľa úspechov.-Marek Psota-Foto: Ľuboš HolkovičR E D A K C I ANÁZOV PERIODIKA: ProSocioPERIODICITA VYDÁVANIA: štvrťročníkVYDAVATEĽ: Trnavská univerzitav Trnave, Fakulta zdravotníctvaa sociálnej práce, Univerzitné námestie1, 917 00 TrnavaIČO: 31825249DÁTUM VYDANIA: 1. 3. 2012ČÍSLO: 3ROČNÍK: 3/2012CENA: 1 €EVIDENČNÉ ČÍSLO: EV 3915/09TLAČIAREŇ: Tlačové štúdio VáryHlavná 54, 917 01 TrnavaNÁKLAD: 150 kse-mailová adresa redakcie:redakcia.prosocio@gmail.comŠÉFREDAKTOR: Nika ĽuptákováZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA: Marek PsotaKOORDINÁTOR: Miroslav ŠvaroKOREKTÚRY: Nika Ľuptáková, Milka Macová,Zuzana Kráľová, Veronika ŠťastnáGRAFIKA: Magdaléna KubišováFOTOGRAF: Ľuboš HolkovičREDAKTORI: Jana Andelová, Ján Púchly,Michaela Surmanová, Michaela Svitková,Paulína VidiováEXTERNÍ REDAKTORI: Vladimír Bošák, TomášHubinák, Bohumil Chmelík, Martina Ješková,Katarína Klembalová, Zuzana Kráľová, MichalLipovský, mamina, Milka Macová, VeronikaMikušová, Monica O´Mullane, Eva Nemčovská,Matúš Német, Martin Rusnák, Karol Zeman,Dominika ZvolenskáPoužívanie článkov, fotografií a obrázkovpre osobné účely je možné len sosúhlasom ich autora.Za obsah príspevku zodpovedá jehoautor. Redakcia nemusí súhlasiť sovšetkými publikovanými názormi.PRIDAJTE SAK PROSOCIO NAFACEBOOKUO B S A HRozhovorAko študent sedí a čaká... 2FakultaDruhá konferenciadoktorandov 5Ocenenia pre úspešnýchštudentov 5Ocenenia pre jubilujúcichdekanov FZaSP 6Kto bude piatym dekanom? 7Do you speak english? 8Projekt v Mapuordite -Južný Sudán 10KultúraRecenzia – Ben X 12Recenzia- Requiem za sen 12Top témyŠtudentský ombudsman 13O formulároch alebo výsledkyankety 2011 13O uzavretom kruhuslovenského vysokého školstva– Čo po škole? 14Koniec pracovných zdravotnýchslužieb od januára 2012? 15ZdravieOčkovanie na Slovensku?Nie je to také jednoduché 16Keď krv pomáha 17Študentský životFórum mladých výskumníkovVZ 2011 v Kodani 18Zimné študentské hry 2012 20Gaudeamus igitur 21SocioListy zo Sarajeva 22Ireland and Spirituality 24Rodová rovnosť a rovnosťpríležitostí 25„My sme Združenie STORM“ 27Zomrel Pán prezident 30Želať si koniec sveta a myslieťto celkom vážne 31Rasová segregácia 34Sprievodca svetomMoje kenské dobrodružstvo 35

2Ako Student´sedíROZHOVORa caká... ´´´Na stránkach nášho časopisu vždy venujeme priestor rozhovorus osobami pre študentov významnými, či už z prostredia fakulty,univerzity a podobne. Možno bude táto prvá veta opäť sčasti naplnená,ak do série rozhovorov zahrnieme samotných študentov.Vzmysle revolučnosti časopisu, ktoránám bola vštepovaná od úvodu, smesa rozhodli pre anonymný rozhovors niekoľkými študentmi. Svojím spôsobomnie je podstatné kto hovorí, ale čo hovorí.Vytipovali sme si preto ľudí podľa určitýchkritérií, ochotných podeliť sa so svojimi názormina fakultu a štúdium. Nevychádzalisme zo žiadneho presne stanoveného výskumnéhopostupu, aj v tom zmysle, že každýsi môže utvoriťnázor sám preseba. Aj keď názorkaždého sa počíta.Čo teda trápi študentskésrdce? Akoje to s rozvrhoma kto je triedny učiteľ na fakulte? Aj to sa dozvietev nasledujúcich riadkoch. Mená anonymnýchštudentov nájdete v závere článku.Pre korektnosť a pre ilustráciu treba uviesť,že rozhovor sa konal sčasti ako interview sozvukovým záznamom, sčasti komunikácioucez sociálne siete.Skôr ako sme spustili nahrávanie zvukovéhozáznamu, v hlave mi preblyslo, že úvodnáotázka by sa mala týkať nášho časopisu.Tak sme sa spýtali, či si naši „vytipovaní“študenti časopis kupujú. Podporné stanoviskánašich anonymov/anonymiek nás potešili,ale za zváženie stála najmä táto odpoveďohľadne kúpy: „Nie, nekupujem si Pro-Socio, je to super nápad, je dobré, že sa niečotaké robí... Ale nezaujíma ma natoľko dianieškoly, že by som zaň dávala 1,50 eur“začala Yves.Po alibistickej úvodnej otázke sme prešlihneď k zásadným, systémovým témam.Zaujímalo nás, prečo medzi študentmi prevládaapatia – nezáujem o dianie na škole(účasť na voľbách do senátu a podobne).„Malá informovanosť, čo sa na škole deje,“myslí si Ria, kým Varšava tvrdí: „90% študentovpo skončení školy ani nechce pracovaťv sociálnych službách.“ Mitsu vidí problémvo vyučujúcich: „Majú každý svoj sveta len tak vás do„...prídeš do školy,odsedíš si prednáškya ideš domov...“neho nevpustia.Na škole sa nedejúnijaké aktivitypre študentov,samozrejmeokrem každoročnýchbeánií. Inak klasika, prídeš do školy,odsedíš si prednášky a ideš domov.“ Manilaje však sebakritická: „Veľa ľudí je na tejtoškole len preto, že boli ľahké prijímačky,že sa dá štúdiom preplávať bez problémov,že tu nie je matika a máš titul v podstatezadarmo. Preto určite neriešia nejakéveci pomimo ako dianie na škole, zapájaniesa do školských aktivít. Veď to vidieťúplne na všetkom. Konkrétny prípad – konferencie,ktoré sa u nás organizujú a väčšinoutam ani nikto nie je alebo ak áno, tak podonútení profesorom v rámci vyučovania.Tu máš jasný obraz toho, akí ľudia na našuškolu chodia.“ Yves na záver háji študentskéfarby: „Pre mňa je odpoveď jednoduchá.Lebo je na škole pridrbaný systém, keby bollepší, zdravší systém, viac by ma zaujímalodianie na škole. Takto sa snažím na školumyslieť čo najmenej, lebo sa mi z toho zdvíhakrvný tlak a už ho mám aj tak dosť vysoký.Je pravda, že som asi trochu rezignovala,tak ako bohužiaľ mnohí, i keď na voľbáchsom bola.“Ďalšou témou, ktorou sme sa zaoberali, bolštudijný program. Nezainteresovaná osobasa pri pohľade naň vyjadrila, že oprotijej štúdiu na Ekonomickej univerzite disponujemezaujímavými predmetmi. Naši študentisi však myslia nasledovné: „No áno, tienázvy niektorých predmetov znejú vskutkuzaujímavo, avšak skutočnosť je taká, že náplňtýchto predmetov, resp. náplň učebnýchhodín, ktoré máme, stojí za veľké h..... Prepáčte,ale aby celý semester vyzerali cvikátak, že si každý pripraví nejakú seminárnuprácu a len ju odprezentuje?“ – zavelilado útoku opäť Yves. Varšava bola diplomatickejšia:„Myslím, že to je zaujímavé, lenpotom realita sa veľmi nespája s tým zaujímavým“.Ria vyzdvihuje v tomto smereprax: „Je to výhodou v našom odbore. Mámemožnosť zistiť, že to, čo sa naučíme, niekedyv praxi ani nevyužijeme.“ Mitsu námvšak realitu ozrejmila: „Nenechaj sa zmiasťprvým dojmom, lenže pri výbere predmetovdo ďalšieho ročníka sa riadime ibatým. Neviem, kto nás to bude učiť a ani čovšetko pod ten predmet spadá. Príde semestera predstaví sa nám vyučujúci, ktorýani sám nemá poňatie, ako sa správne vyučuje.Niektorí nás nič nenaučia, len doslovaklebetíme alebo preberáme dokola tieisté veci. Páni vyučujúci napríklad za sebana prednášky posielajú doktorandov v štýleprečítať prezentáciu alebo povedať pár vietz kníh.“ Aby tej reality nebolo dosť: „Človekje aj zvedavý, o čom predmet bude, ale stanesa, že na konci semestra si povie, že vlastneani nevie, o čom ten predmet bol. A kam saPROSO 3/2012CI O

stratilo to zaujímavé z názvu?“ pýta sa preseba Lily s dodatkom: „Očakávame niečopraktické, jasné, presné, čo môžeme využiťaj v praxi a dočkáme sa vývoja problematiky,genealógie.“ Správu z praxe vyjadrilaManila: „Pre mňa sú zaujímavé, ale ten študijnýprogram tak pôsobí asi hlavne preto,lebo sú tie predmety rôznorodé. Predovšetkýmpreto, že sociálna práca pôsobí v podstatedá sa povedať v celej spoločnosti, využívapreto pri svojej realizácii veľa poznatkova zdrojov. V praxi vidíš, že ti nestačí lento nejaké čiastkovéminimum alebo čiastkovépoznatky, musíšmať rozhľad, abysi tú prácu vedel robiťčo najlepšie, seba saméhovedel využívaťv práci s ľuďmi čo najefektívnejšie.“Motivácia študovať nanašej škole, túto otázkudostal zrejme každýštudent našej fakulty. Ako to však vyzerá„bez servítky“, môžeme vidieť na odpovediachnašich anonymných študentov: „Nerozhodovalasom sa podľa univerzity. Alepodľa iných kritérií. A moc na výber nie je,“odštartovala Ria. Yves netají čestné úmysly:„Študujem preto, lebo chcem pracovaťv sociálnej sfére. Ale drvivá väčšina, čo poznám,študuje len kvôli tomu, aby mali titula nejakú výšku.“ Mitsu mala podľa vlastnýchslov veľké očakávania: „Na interneteboli popísané zaujímavosti, ako sa hovorí– veľké oči. No so systémom, ktorý je neusporiadaný,motivácia opadla a ani ružovéokuliare už nenosím. Chcela som študovaťniečo, čo mi je srdcu blízke, no zatiaľ samáliteratúra a žiadna poriadna prax. Manilaani v tejto odpovedi nezaprela svoje altruistickénadšenie: „Moja motivácia bola jasná.Chcem to robiť, pracovať s ľuďmi a vytváraťnejakú hodnotu v tejto spoločnosti,ktorá zabúda na ľudí, na vzájomnosť. Čo satýka motivácie študentov vo všeobecnosti,už som to spomenula. Ľahko sa na túto školudostať. Je to o zle nastavenom site. Dnesje to mladým ľuďom aj dosť jedno, ide o tietituly, a keď sa dá čo najľahšie k nim dostať,tak prečo sa siliť na nejakej „ťažkej škole“?A proti tomu treba bojovať, lebo inak budeten odbor čím ďalej tým viac znehodnocovaný.To by ma mrzelo, sociálna práca másvoje miesto v spoločnosti.“Aktivity na škole majú až integračný charakter.Aké aktivity by privítali študenti naškole bude preto zaujímavým čítaním. Riaby privítala „nejaké kluby na stretávanie,školské diskotéky a nejaké spoločné akciepre študentov našej fakulty.“ Vyjadrenéslovným spojením – deficit zábavy. Yvesnaproti tomu siahla po nemenej užitočnejpredstave: „Keby vedenie vypisovalo nejaképonuky na prax, prípadne na zamestnanie...Mám pocit, že tá spolupráca s rôznymizariadenia mi, čo sa nás dotýkajú a našou fakultou,sú veľmi slabé.“ Varšava sa pridáva:ROZHOVOR„Prepáčte, ale abycelý semester vyzeralicviká tak, že si každýpripraví nejakúseminárnu prácu a lenju odprezentuje?“„Určite viac praxe, ale v inštitúciách, kde má škola väčšie kontakty, kde by sa študenti aj niečonaučili... Aj výskumný ústav by bol dobrý (v rámci praxe pre študentov, ktorých táto oblasťzaujíma). Viac projektov pre študentov, kde by sa mohli realizovať. V podstate hocičo,len aby sa študentom ukázalo, čo je to sociálna práca, prebudiť v nich ako také sociálne cítenie,empatiu, altruizmus.“ A čo tak úplne elementárne veci? Slnečnica konštatuje: „Čokoľvekz praxe. Predmety, ktoré máme na škole, okolo praxe ani neprešli.“ Lily kladie dôraz na študentskúvzájomnosť: „Celkovo väčšiu zaangažovanosť študentov, z čoho by mohla vzísť ajštudentská organizácia. Organizovanie akcií pri rôznych významných dňoch, medzinárodnýchdňoch, ktoré sú niečomu venované... Ale aby išla aktivita od študentov a s vyučujúcimispolupracovali, aby sa postupne stalosamozrejmým, že študenti vyvíjajú aktivitua vyučujúci ich dokážu podporiť.“ Z vyjadrenítrochu rezignovanáMitsu tovidí takto: „Okremšportu, ktorýsamozrejmenie je a nebude(čo ma mrzí,lebo keďže užnie futbal atď.,mohli by byť aspoňnejaké posilňovne,babyby určite privítalinejaké hodinové cvičenia ako taebo, zumba,pilates a pod.), nemáme žiadne záujmovékrúžky. Možno aj niečo z umenia alebo uskutočniťnejaké posedenie či diskotéku.“ Zároveňto s tou rezignáciou nie je až tak tragické, keďnavrhuje: „Škola by mohla zriadiť nejaké spoločensképriestory za študentské vstupné a zazískané peniaze tak niekomu pomôcť či financovaťtie priestory.“Ďalej sme boli zvedaví, čo študentom na školechýba a čo ich na škole baví. Takisto mali možnosťniečo na škole vyzdvihnúť. Rii chýba, akovraví, príjemný personál: „Keď niečo potrebujemzistiť, tak ma zo všadiaľ odbijú a posielajúod dverí k dverám, že oni sa tomuto nevenujú.“To, čo ju baví, vyjadrila aj menovite: „Baviama predmety s profesorkou Levickou a ešte ajs doktorom Pavelekom.“ Yves chýba najmä „praktickosťa pragmatickosť.“ Toto strádanie vyjadrilapísomne 27 výkričníkmi, čo znamená, že jej todosť chýba... Nepotrebuje k životu paradigmy „keď jane viem, ako sa vybavujú dávky, keď neviem, ako vypísaťtlačivo na nejaký posudok, keď neviem, ako konkrétnemám pomôcť týranej žene a iné podobné veci... Nehovorím,že teoretické poznatky nie sú dôležité, isteže sú, ale vyjdemzo školy a v realite v sociálnej sfére som prakticky nepoužiteľná,všetko sa musím učiť odznovu.“ Yves si nakoniec vyliala srdceaj v súvislosti so slobodou prejavu na fakulte: „Každý na škole vyzýva,ako sa nemáme báť povedať svoj názor a čo si myslíme, a keď to urobíme,zlynčujete nás ako siroty, a aj tak je to zle...“ A na záver dostal naloženéaj autor tohto rozhovoru: „Áno, Matúš, aj ty si mi to urobil.“Profesijnú oddanosť vyjadrila Varšava: „ Ja ani neviem, či má naša škola pozitíva.Mňa baví to, čo študujem, chcem pracovať s ľuďmi. Na druhej strane mi jezle zo študentov, ktorí sem prišli len preto, aby získali diplom a potom dovidenia.“Lily chýba správna vlnová dĺžka: „Chýbajú mi priamejšie a otvorenejšie vzťahy me dzištudentmi a vyučujúcimi. Málokedy je na prednáškach či cvičeniach vidno nadšenie,buď zo strany študenta alebo vyučujúceho. Chýba mi to všeobecné naladenie, že sme navysokej škole a robíme, čo sme chceli, chceme sa posúvať, hľadať, pýtať sa a dávať odpovede.Skôr to vyzerá, že len sedíme a čakáme, kedy bude koniec.“Stručné a výstižné vyjadrenie podáva opäť Slnečnica: „Chýba prístup pedagógov k študentomako k ľuďom, česť výnimkám.“Prístup vyučujúcich k študentom bola otázka, ktorú sme nemohli vynechať. Pozitíva aj negatívaboli vyjadrené takto: „Prednáška je zaujímavá vtedy, ak sa nečíta z papierov, ale pridajúsa osobné postrehy a skúsenosti. Klasické prepisovanie poznámok je nudné a potomPROSO 3/2012CI O3

FAKULTA 5Druhá konferencia doktorandovEšte pred začatím letného semestrasa v dňoch 8. a 9. februára2012 konala v aule Pazmaneumv poradí druhá konferenciainterných doktorandovFZaSP TU.Druhá konferencia doktorandovFZaSP TU sa uskutočnila pod záštitoupovereného dekana prof. RNDr.Vladimíra Bošáka, CSc. a poverenej prodekankypre doktorandské štúdium PhDr.Ocenenia pre úspeSnYch ´ ´ Studentov´fakultyVpredchádzajúcichčíslach ProSociasme vás informovali o víťazoch fakultnéhokola Študentskej vedecko-odbornejčinnosti. Na tomto podujatí bolov máji 2011 prezentovaných 11 študentskýchprác, z ktorých víťazne vyšli práce študentovodboru verejné zdravotníctvo. Pre zopakovanie,prvé miesto obsadila Bc. Jana Andelová,ktorá so svojím školiteľom PhDr. MarekomMajdanom, PhD. vytvorila štúdiu s náz vom„Aspekty konzumácie alkoholu u študentovtroch typov stredných škôl v Žilinskom kraji“,druhé miesto získal Bc. Martin Samohýl (školiteľkaMgr. Antónia Ivanová), ktorý predniesolvýsledky svojej práce „Informovanosť občanovo chronickej obštrukčnej chorobe pľúc“a na treťom mieste sa umiestnila Bc. StanislavaGrambličková, ktorá so svojím školiteľomdoc. PharmDr. Pavlom Beňom, PhD. pracovalana štúdii s názvom „Incidencia, liečba a rezistenciana antituberkulotiká v Trnavskomkraji v r. 2008 – 2010 z pohľadu verejnéhozdravotníctva“.Všetci traja sa zúčastnili aj na celoslovenskomkole ŠVOČ s medzinárodnou účasťou, ktoréusporiadala Trenčianska univerzita AlexandraDubčeka 22. júna 2011. História sa zopakovalaa Bc. Andelová opäť dokázala kvality svojejpráce a obsadila prvé miesto. Bc. Grambličkovása umiestnila na druhom mieste a Bc. Samohýlna treťom mieste.Darí sa aj našim doktorandom. Cenou dekanaFZaSP TU, ktorá slúži na ocenenie prácenajlepších interných doktorandov za príslušnýakademický rok, budú odmenené doktorandkyodboru ošetrovateľstvo. PhDr. Jarmila Jakubekovápod vedením školiteľky doc. PhDr.Ľubice Ilievovej, PhD. pracuje na dizertačnejpráci s názvom „Sebaakceptácia kontinuálnehovzdelávania v profesii sestra“. PhDr. KarinLiptáková pracuje pod vedením školiteľkydoc. PhDr. Andrey Botíkovej, PhD. na dizertačnejpráci s názvom „Úloha ošetrovateľstvav prevencii osteoporózy“.Ako prejav uznania sa vedenie fakulty rozhodloodmeniť týchto študentov udelením čestnéhodiplomu a finančnou odmenou. VíťazkaŠVOČ i obe ocenené doktorandky budúmať tiež možnosť predniesť výsledky svojichprác pred Vedeckou radou FZaSP TU, ktorejAndrey Lajdovej,PhD. Profesor Bošák vosvo jom úvodnom príhovore zdôvodnil potrebua prínos tejto konferencie tým, žepodujatie slúži doktorandom na to, abyprezentovali svoje práce, inšpirovali sa navzájoma boli (v prípade vyšších ročníkov)lepšie pripravení na minimové a dizertačnéskúšky. Na konferenciu bolo prihlásených45 interných, ale aj externých doktorandova takmer rovnaký počet aj aktívne vystúpil(neúčasť bola ospravedlnená, veď chorobasi nevyberá). Počas dvoch dní prezentovalisvoje dizertačné práce, vedeckovýskumnúčinnosť a ostatné odborné aktivity doktorandivšetkých odborov a ročníkov. Živosa diskutovalo o témach ako kvalita zdravotnejstarostlivosti, zdravie marginalizovanýchskupín, dopady finančnej krízy, humanitárnapomoc a efektivita intervencií. Taktiežsa hovorilo o použitých vedeckých metódach,štatistike a o mnohom inom. Konferenciasa niesla v duchu dobre mienenejkritiky, rád, ale aj pochvál zo strany komisie,prítomných školiteľov, vysokoškolskýchučiteľov a doktorandov samotných. Na záverprofesor Bošák uzatvoril konferenciukonštatujúc, že druhý ročník doktorandskejkonferencie bol na vyššej úrovni v porovnanís prvým ročníkom, ale stále je čo zlepšovať.Príkladom je stále nie celkom uspokojiváprítomnosť všetkých školiteľov, a tiež nezáujemzo strany študentov nižších stupňov.Druhá konferencia bola zaujímavá aj tým, žev spolupráci s profesorom Bošákom a referentkoupre doktorandské štúdium pani TáňouMasnicovou, ho tentokrát organizovalisamotní doktorandi. Preto by som na záverchcel za všetkých vysloviť vďaku organizátoromkonferencie, ktorými boli RNDr. AlžbetaBenedikovičová, Mgr. Jana Sedliaková,Mgr. Silvia Puteková, Mgr. Martin AlbertBotka, Mgr. Naďa Kulková.Tešíme sa na spoločné stretnutie o rok.-Marek Psota-Foto: autor´ ´členovia sú vedci nielen z našej fakulty, ale ajz iných významných pracovísk na Slovenskui v zahraničí.ProSocio oceneným študentom srdečne blahoželá!-Marek Psota-Foto: Marián HolubBc. Jana AndelováPROBc. Stanislava Grambličková,Bc. Martin SamohýlSO 3/2012CI O

6FAKULTAOcenenia prejubilujúcichdekanov FZaSPv roku 2011V roku 2011 oslavovali významnéživotné jubileá dvaja bývalídekani našej fakulty. Prof. MUDr.František Mateička, PhD. oslávilpäťdesiate narodeniny a prof.MUDr. Martin Rusnák, CSc. šesťdesiate.V mene celej akademickejobce FZaSP TU a redakcie časopisuProSocio obom jubilantomsrdečne blahoželáme a želámeim pevné zdravie a veľa úspechovv ďalšej práci.Profesor Mateička po ukončeníštúdií na Lekárskej fakulte UniverzityKomenského v roku 1985nastúpil do Národného ústavu reumatickýchchorôb v Piešťanoch, kde sa podieľalna vybudovaní mikrobiologickéholaboratória, ktoré sa stalo špičkovýmnielen v rámci vtedajšieho Československa.Okrem klinickej praxe sa venoval ajštúdiu úlohy mikroorganizmov v etiopatogenézereumatických chorôb. ProfesorMateička doteraz publikoval viac ako 200vedeckých prác, prednášal na vyše stovkevedeckých kongresov a sympózií. O kvalitejeho prác svedčí viac ako 200 citačnýchohlasov evidovaných v me dzinárodnýchdatabázach WOS a Scopus. V roku 1997habilitoval na Lekárskej fakulte v Olomouciv odbore vnútorné lekárstvo a inaugurovalv roku 1999 na Fakulte zdravotníctvaa sociálnej práce TU v odborelaboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve.Od roku 1997, kedy nastúpilna FZaSP TU, sa aktívne zapájal do pedagogickejpráce – výučby, vedenia diplomovýcha dizertačných prác. Pôsobil vofunkcii prodekana a tiež dekana. Kvalitnápráca prof. Mateičku bola odmenená viacerýmioceneniami, ako napríklad najlepšiapublikácia SLS, bronzová medailaSLS, ocenenie Americkej zdravotníckejaliancie (AIHA) a ďalšie. V roku 2011 savedenie FZaSP TU rozhodlo udeliť profesoroviMateičkovi Zlatú medailu FZaSPTU za záslužnú prácu pri budovaní a rozvojifakulty.-prof. RNDr. Vladimír Bošák, CSc.-Foto: archív FZaSPProf. Rusnák ukončil štúdium všeobecného lekárstva na Lekárskej fakulteUniverzity Komenského promóciou v roku 1975. Kandidatúru v odborelekárske vedy obhájil na pôde Slovenskej akadémie vied. Habilitovanýbol vo vednom odbore Verejné zdravotníctvo – informatika na Fakultezdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. Titul vysokoškolskýprofesor verejného zdravotníctva prevzal v roku 2008.Už v úvodných rokoch lekárskej praxe na Klinike pľúcnych chorôb a tuberkulózya na II. Internej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského sa systematickyzameral na informatiku ako nový progresívny prvok so širokýmuplatnením v zdravotníctve.Profesor Rusnák pôsobil vo Výskumnom ústave lekárskej bioniky, Výskumnomústave medicínskej informatiky a Národnom centre podpory zdravia,ako aj v mnohých medzinárodných i domácich projektoch. Je prezidentomPROSO CI 3/2012Oneziskovej organizácie „Medzinárodná spoločnosť pre výskumúrazov mozgu“ so sídlom vo Viedni, ktorá je dlhodoboorientovaná na manažment starostlivosti o pacientovs ťažkým úrazom mozgu. Pôsobil ako konzultant prireforme zdravotníctva doma i v zahraničí, tiež po ukončenívojny v krajinách Balkánu a Južného Sudánu. Úspešnepôsobil na viacerých zahraničných pracoviskách, napríkladvo Svetovej zdravotníckej organizácii, v Medzinárodnominštitúte pre aplikovanú systémovú analýzu (IIASA),na Cornell University i na Univerzite v Heidelbergu. Publikujedoma i v zahraničí. Vo vydavateľstve Springer vyšlamonografia „Models of noncommunicable diseases, healthstatus and health service requirements“, do ktorej napísalkapitolu a bol jedným z jej editorov. Celkovo publikovalviac ako 80 vedeckých článkov, najmä v zahraničnýchpe riodikách a t ieto práce nachá dzajú ohlas vo svetovej vedeckejverejnosti. Vychoval a vychováva vedeckých pracovníkov,z ktorých mnohí pracujú na prestížnych pracoviskáchvo Švédsku, Rakúsku, Holandsku i Abu Dabi.Profesor Rusnák pôsobí na FZaSP TU od jej vzniku v roku1994. Do konca roka 2011 zastával funkciu dekana fakulty.V súčasnosti vykonáva pedagogickú činnosť na fakulte a jetiež vedúcim projektu Európskej únie v Bosne a Hercegovinena roky 2012 a 2013.V roku 2011 bol profesor Rusnák ocenený striebornoumedailou Slovenskej lekárskej spoločnosti a tiež Cenourektora TU.-prof. MUDr. Bohumil Chmelík, CSc., prof. RNDr. VladimírBošák, CSc.-Foto: archív FZaSP

FAKULTA 7Zmeny vo vedení Fakulty zdravotníctvaa sociálnej práceKTO BUDE PIATYMDEKANOM?Tak ako Slovensko v súčasnosti žije blížiacimi sa parlamentnými voľbami,aj na našej fakulte sa schyľuje k ďalšej voľbe. Tento raz ide o najvyššiehopredstaviteľa FZaSP TU, dekana fakulty.Vo vedení FZaSP TU sa doteraz vystriedalištyria vysokoškolskí pedagógovia.Prof. MUDr. Vladimír Krčméry,DrSc., Dr. h.c. mult. bol dekanom fakultyopakovane v rokoch 1994 – 2000 a 2001 –2007. V rokoch 2000 – 2001 funkciu dekanazastával prof. MVDr. Alexander Sabó, DrSc.Od 1.2.2007 bol poverený a neskôr riadnemenovaný dekanom fakulty prof. MUDr.František Mateička, CSc. Posledným, ktorývykonával funkciu dekana, od 8.2.2010 do31.12.2011, bol prof. MUDr. Martin Rusnák,CSc., ktorý k spomenutému dátumu abdikoval.O dôvodoch jeho abdikácie si môžeteprečítať v článku Listy zo Sarajeva.Pretože fakulta musí pokračovať vo svojejčinnosti, bolo potrebné poveriť niekoho jejvedením. Akademický senát poveril vykonávanímfunkcie dekana prof. RNDr. VladimíraBošáka, CSc.Ako prebieha voľba dekana?Právo voliť dekana tajným hlasovaním máAkademický senát FZaSP TU. Podľa Postupuvoľby kandidáta na funkciu dekana FZaSPTU musí byť vyhlásenie voľby zverejnenéminimálne 90 dní vopred. Právo navrhovaťkandidáta má každý člen akademickejobce fakulty. Začiatok navrhovania kandidátovbol v tomto prípade stanovený na obdobiemedzi 3. a 23. februárom 2012. Samotnejvoľbe dekana predchádza zvolanie akademickejobce, pred ktorú navrhnutí kandidátipredstúpia. Tu majú členovia akademickéhosenátu, a tiež aj akademickej obce(teda študenti a pedagógovia FZaSP TU) jedinečnúmožnosť pýtať sa a žiadať odpovedeod kandidátov, informovať sa na plánypotenciálneho dekana na rozvoj fakulty.Je to veľmi dôležité, veď dekan je najvyššípredstaviteľ fakulty, vedie ju a reprezentujenavonok smerom k rektorátu, a tiež mimouniverzitu. Preto pozývame všetkých študentov,ktorí sa zaujímajú o život na fakultea nie je im ľahostajná jej budúcnosť, abysa zúčastnili na tejto diskusii. PredsedníčkaAkademického senátu, prof. MUDr. AdrianaOndrušová, PhD., MPH, vyhlásila voľby na 8.marca 2012 v aule Pazmáneum. Po diskusiiso všetkými kandidátmi sa pristúpi k tajnejvoľbe dekana a členovia akademickejobce budú požiadaní, aby opustili rokovaciumiestnosť. Po skončení voľby kandidátana funkciu dekana fakulty členovia volebnejkomisie spočítajú hlasovacie lístky a zistiapočet platných hlasovacích lístkov odovzdanýchpre každého kandidáta. Na zvoleniekandidáta na funkciu dekana je potrebnáv prvom kole najmenej trojpätinová väčšinahlasov všetkých členov Akademického senátu.V druhom kole postačuje nadpolovičnáväčšina hlasov pre jedného z dvoch kandidátov,ktorí získali v prvom kole najvyššípočet hlasov. Výsledky voľby zverejní predsedníčkaAkademického senátu bezodkladnehneď po jej skončení na úradnej tabuli.Iné zmeny vo vedení fakultyV poslednom období došlo k zmenám ajna postoch prodekanov fakulty. PhDr. AndreaLajdová, PhD. nahradila vo funkcii prodekankypre študijné záležitosti docentkuPhDr. Ľubicu Ilievovú, PhD., ktorá jev súčasnosti prorektorkou TU pre vzdelávaniea starostlivosť o študentov. Po povereníprof. RNDr. Vladimíra Bošáka, CSc. vykonávanímfunkcie dekana, bola poverená dr.Lajdová aj vykonávaním funkcie prodekankypre doktorandské štúdium. PhDr. JarmilaPekarčíková, PhD, MPH nahradila vo funkciiprodekanky pre zahraničné vzťahy PhDr.Danielu Kállayovú, PhD. MPH. Dr. Pekarčíkovátiež zastáva funkciu prvého prodekana,čo znamená, že v čase neprítomnostiprof. Bošáka vedie fakultu práve ona.Je potrebné pripomenúť, že tieto zmeny súdočasné a nový dekan si po svojom zvolenímôže zvoliť nový tím spolupracovníkov.-Marek Psota-Foto: Nika ĽuptákováPROSO 3/2012CI O

8„Do you speakenglish?“„Ako prosím?“„Hovoríteanglicky?“Dlho som hľadala slová, ktoré by somvhodne usporiadala do kontextuviet súvisiacich s témou príspevku.Vety, ktorými by som bola schopná nájsťšťastlivé východisko pre študentov, akoaj uspokojivé riešenie pre pedagógov. Kdev tomto močiari otázok nájdem ropuchupravdy?Aby som nepresadzovala len svoj názorvzťahujúci sa k anglickému jazyku, rozhodlasom sa osloviť osoby, ktorých sa témapriamo dotýka. Študentov. Rozposlala some-maily s prosbou a požiadavkami všetkýmročníkom (tým pádom i všetkým študentom)verejného zdravotníctva, aby prejavilisvoj názor. Neviem ako mám chápať skutočnosť,že k tak gigantickému problémudokázalo (z takmer 230 študentov) podaťspätnú väzbu a reagovať len 14 študentov!?Tento numerický údaj ma na jednej stranepotešil (konečne sa aj niekto ozval!) a nastrane druhej zarmútil a pobúril, že len takmálo.Prichádzam na tri alternatívy:1. Študenti sú poháňaní bičmi strachuaž natoľko, že sa boja vyjadriť (dokoncai v anonymnej forme z ročníkového e-mailu).2. Problém anglického jazyka dokázaljeden človek rétorickými schopnosťamiľubozvučnej slovenčiny zveličiť priamdo kolosálnych rozmerov.3. Tento bod ide ruka v ruke s bodom 2.,ale rozviniem tu, že študenti všetko, čoim školstvo ponúkne, ignorujú a slepokonzumujú, bez dôvodu hľadať a bádať.Poďme však späť k problému – k výskytuanglického jazyka či skôr textov v anglickomjazyku. Vzhľadom na skutočnosť, žesom prisľúbila študentom dodržanie ichanonymity, prepracovala som ich vyjadreniado súvislého textu. Všetkým štrnástimveľmi pekne ďakujem, že venovali svoj časPROCI OSO 3/2012 FAKULTA„Perfektne!“Keď sa spomenie anglický jazyk, od každej steny výučbovýchpriestorov sa ozývajú hlasy nespokojnosti, smútku a inýchemotívnych prejavov študentov odboru verejné zdravotníctvo.Ale pozor! Nejde pritom o samotnú výučbu cudzieho jazyka.Protestné prejavy sa objavujú pri zadaniach úloh, pri poskytovanímateriálov či pri požiadavkách spracovania prác.Dôvod? Pracovanie s materiálom, ktorý je v nematerinskomjazyku – v anglickom. Poďme teraz odhaliť, v čom tkvie kameňúrazu.a dokázali napísať pár riadkov, v ktorých savyjadrili.Jediný rozkol, na ktorý som natrafila, bolnasledovný. Študenti z vyšších ročníkov videliproblém predovšetkým v tom, že anglickýjazyk verejného zdravotníctva je nedostatočný.Chýba angličtina zameraná naoblasť zdravotníctva. Na druhej strane študentinižších ročníkov poukázali na to, žeangličtina by mala byť hlavne o konverzáciia nie zameraná na termíny, ktoré sú odbornéa príliš zamerané na zdravotníctvo. Mojareakcia? Šok! Pretože neustále sme žiadalivýučbu anglického jazyka, kde by sme nasávalia čerpali výrazy predovšetkým z odbornejsféry. A hľa! Môžeme vidieť, že je konečnetomu tak, i keď sa to nie všetkýmpáči... Odkaz pre nás „veteránov“ – angličtinasa vyučuje tak, ako sme si predstavovali.To, že nie všetci vedia po anglicky, vyvolaloorganizačné prekážky. Študenti si sícemohli zvoliť predmet, ale keď zistili, že výučbabude prebiehať i v anglickom jazyku,predmet si odhlásili.Od študentov, ktorí vedia „len“ nemeckýjazyk, prichádza najväčší odpor, protestya ohlasy na angličtinu. „Vyhrážanie“ odniektorých vyučujúcich, že bez angličtinyna tejto škole zahynú, zažili aj tí, teraz užnajstarší, a dokázali „prežiť“ a nezahynúť.Hoci mne osobne sa takáto cesta nátlakuna psychiku vôbec nepozdáva.Tiež je mierne nepochopiteľné, prečo keďsa vo výberovom konaní uprednostňujúangličtinári, takmer polovica študentov(+/-) sú nemčinári? Ak sa tak preferuje AJ,nech sa to aj náležite napíše do požiadaviekv prijímacom konaní. Inou cestou (vo väčšineprípadov) sa študenti nemajú ako dozvedieť,že je na VZ natoľko preferovaný anglickýjazyk. Prípadne nech je možnosť výberuAJ pre začiatočníkov, aby si aspoň osvojilizákladne veci. Dať si predmet AJ pre začiatočníkovnebolo možné. Nakoľko vyučujúcikladú veľkú pozornosť i na literárne zdrojev anglickom jazyku, mohol by sa naň klásť ajväčší dôraz vo výučbe. Zaoberať sa skôr komunikáciouproblematiky z odboru, nie gramatikou.Potešujúce (a k zamysleniu) je, žeak by študenti mali na výber vyučujúcehoangličtiny, vybrali by si Dr. Monicu O´Mullane,pretože ona sa nikdy žiadnemu študentovinevysmiala za to, čo sa povedalo aj bezsprávnej gramatiky.Viacerí zdieľame názor, že väčšina dobrých– validných, odborných textov je v angličtine,a opäť aj pri tomto študenti apelujú, abysa tomu prispôsobila aj výučba a povinnosťanglického jazyka pre všetkých. Na druhejstrane, ruku na srdce priatelia, kto z vás(z nás) zdvihne ruku a opýta sa, ak niečo nechápe,nerozumie či nevie preložiť? Dostanetetext, nie vždy si ho správne preložíte.Následne vznikajú nedorozumenia. Opäť.Opýtali ste sa vyučujúceho, či ste text správnepreložili? Či správne rozumiete výkladutextu? Myslím, že odpoveď poznáte.

FAKULTA9„Sprechen siekoala?“Pomerne často sa stretávamei so slovným spojením„znevýhodňovanínem činári“, a to kvôlitomu, že nerozumejú anglickýmtextom. Pochopiteľné.Avšak podobný texthravo usporiadaných písmeniekdo nezrozumiteľných„znakov“ majú predočami aj angličtinári. Ajoni si vytvorili nové portálovépriateľstvo s google-translator-oma šantiaspolu od úsvitu do súmraku.Aj oni majú probléms porozumením anglickýchtextov. Som študent a mám predsaaj povinnosti. Jednej veci však nerozumiema budem rada, ak dostanem odpoveď. Koľkíz vás, ktorí ovládate nemecký jazyk, vo svojichprácach používate literárne zdroje v nemeckomjazyku? Nik netvrdí, že štúdium verejnéhozdravotníctva je jednoduché, ak nerozumiete,o to viac náročnejšie, ale snáďraz budete aj vy natoľko nabudení entuziazmombádania, ktorý vás bude hnať i k prekladujaponsky písaných textov.Študenti sú nespokojní, prirodzene, musiapracovať a titlať sa s cudzojazyčným textom.Dúfam, že ma nik nebude naháňať s vidlami,motykami, sekerami, zapálenými pochodňami,ale skúste sa, i napriek tiku v okua napnutej žile cez pol čela, zamyslieť nadzámerom anglického jazyka v odbore VZ.Musíte (bohužiaľ) akceptovať, že anglickýjazyk je svetový jazyk. A ak by ste si pozrelipráce iných škôl, možno by ste pochopili,aké je skvelé napísať prácu, ktorá má aktuálnezdroje, ktorá čerpala literárne zdrojez odborných časopisov, citovala renomovanýchvedcov. Všetko má svoje pre a proti, alebudem veriť, že vy zistíte a pochopíte, prečoje to tak a prečo sa budete chcieť zlepšovať.So, have a nice day.-Jana Andelová-Foto: internetK vytvoreniuc e l i s t v o s t ip r o b l é m usme, okremš t u d e n t o v ,p o ž i a d a -li o stanoviskoaj vedenímkatedry poverenú PhDr. EvuNemčovskú, PhD., ktorá ochotnereagovala na pripomienkya otázky študentov.Milí študenti a kolegovia,som veľmi rada, že sa našiel priestor a časpráve na túto tému, pretože už pár mesiacovmám pocit, že sa diskutuje len za zatvorenýmidverami kancelárií a tried. Dovoľtemi teda napísať pár riadkov.Štúdium na vysokej škole –práca alebo zábava?Keď sa mladý človek rozhoduje, kam ísťštudovať na vysokú školu, má vlastné kritériávýberu. Jedna skupina si zvolí školu,o ktorej sa hovorí, že na jej ukončeniestačí chodiť na prednášky a cvičeniaa diplom je „istý“, pretože získať ho je ichjediný cieľ. Ďalšia skupina si vyberá podľanázvu odboru a predmetov, ktoré ich zaujímalina strednej škole. Stretávame saaj s takými, ktorých primárnym cieľom jepredĺžiť si tzv. študentské časy. Iní majúaj vlastné kritériá, podľa ktorých sa rozhodujú,a to obsah výučby, ako je daná vysokáškola hodnotená odborníkmi, akáje úspešnosť absolventa zaradiť sa na trhpráce podľa Ministerstva školstva, aké súmožnosti štúdia v zahraničí a mnohé iné.V súčasnosti len veľmi málo študentov nazačiatku štúdia tuší, prečo a načo študuje,čo je na jednej strane prirodzené, lebo ideo mladých ľudí, ale ak sa štúdium postupnenestane pre študenta výzvou, ale len niečím„čo musí“, prichá dzajú problémy.Aký jazyk ovládaš? No predsacudzí!Základnou požiadavkou pri prijímacom konanído prvého ročníka v odbore verejnézdravotníctvo je úspešné ukončenie strednejškoly. Väčšina našich študentov sú absolventigymnázií a stredných zdravotnýchA Co ´ anglickY ´ jazykz pohLadu ´ vedenímkatedry VZ poverenejPhDr. Evy NemCovskej,´PhD.?´´´škôl. Na oboch typoch škôl študenti absolvujúmaturitnú skúšku z minimálne jednéhocudzieho jazyka. Preto existuje predpoklad,že základy z jazyka už má každý prichádzajúci„prvák“. Základy, ktoré sa postupnebudú len rozvíjať.Pedagóg – zrkadlo vedomostíči skúseností?Úlohou vysokoškolského pedagóga (názorautorky) je ukázať študentovi možnostisebazdokonaľovania, naučiť ho, ako narábaťs informáciami, s odborným textom, byťmu partnerom v odbornej diskusii, dať muspätnú väzbu a snahou pedagóga je najmävychovať absolventa univerzity schopnéhouplatniť sa vo svojom odbore u nás či v zahraničí.Dôležité je, že vysokoškolský pedagógtu nie je na to, aby žiadal od študentamemorovanie odborných textov a skrípt.Na to, aby sme nielen my „pedagógovia“, aleaj vy „študenti“ boli životaschopní na trhupráce a vo svete vedy, musíme ísť stále hlbšiedo problematiky v odbore. To predstavujeneustále samovzdelávanie a hľadanienových informácií. Aj profesori a docentisa neustále vzdelávajú a pracujú na sebe.Keďže v súčasnosti žijeme prakticky vo svetebez hraníc, znalosť minimálne dvoch cudzíchjazykov sa v európskom priestore považujeza samozrejmosť.Na Katedre verejného zdravotníctva pôsobiapedagógovia, ktorí absolvovali štúdiumverejného zdravotníctva aj na zahraničnýchuniverzitách, a to v USA – Iowa University,University of Scranton, v Dánsku – Universityof Southern Denmark. Okrem štúdia súalebo boli zapojení do množstva medzinárodnýchprojektov, kde sa stretávajú s uznávanýmiodborníkmi v oblasti verejnéhozdravotníctva. Je prirodzené, že počas takýchtostretnutí a aktivít pedagóg zistí, akáje úroveň vzdelávania a aký je trend v danejoblasti na iných univerzitách v zahraničía chce to aplikovať aj na domáce podmienkys cieľom skvalitnenia výučby. Takto pedagóg-výskumníkdozrieva a vytvára sámpred sebou kritériá a hodnoty, podľa ktorýchchce svoje vedomosti a skúsenosti šíriťďalej svojim študentom.„Google translator“Výborný nástroj na preklad!!! Aj ja ako pedagógho používam pri preklade do anglickéhojazyka a naopak. Najmä pri písaníodborných článkov, pri komunikácii so za-PROSO 3/2012CI O

10hraničnými partnermi, ale najmä pri prípravena prednášky a cvičenia pre študentovverejného zdravotníctva. Sú predmety,ktoré si vyžadujú použitie cudzojazyčnéhotextu (v mojom prípade skoro vždyanglického). Prečo? Pretože sa snažím študentomsprostredkovať vždy tie najaktuálnejšieinformácie. Áno, stretávam sa s protestnýmpostojom študentov k anglickýmmateriálom v zadaných úlohách. Avšak, akich majú riešiť a prekladať v krátkom časena vyučovacej hodine, som k dispozíciia s prekladom pomôžem. Ak je to zadanieúlohy s termínom ukončenia o týždeň, študentmá dostatok času si text preložiť a premýšľaťo obsahu a samozrejme všetko prekonzultovaťs pedagógom. Sú aj také zadania,kde si študent sám vyberá cudzojazyčnýodborný text a rozpracuje ho. Mám skúsenosti,že študenti prekladajú texty nemecké,francúzske, maďarské, španielske (a to mateší, že sa vynájdu), ktoré si sami našli v databázachodborných článkov. Stále však tvrdím,že publikačný jazyk je anglický a tentotrend nasledujem. Anglické texty majú ajiný cieľ: „Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“.Zároveň, prednášky a skúšky na bakalárskoma magisterskom stupni sú v slovenskomjazyku.Zahraničný lektor – bonusalebo prekážka v bezstarostnomštúdiu?Na Katedre verejného zdravotníctva pôsobíaj naša kolegyňa a priateľka Dr. MonicaO´Mullane. Mnohí z vás ju poznáte akomilú, priateľskú a bezkonfliktnú „Monicu“.Vedie výučbu pre PhD. študentov vo verejnomzdravotníctve a tento semester sme juzapojili aj do výučby pár prednášok a cvičenína magisterskom stupni. S úmyslom zvýšiťkvalitu, nie strašiť a znechutiť študentov.Tu sme sa zrazu stretli s hromadným odhlasovanímštudentov z predmetu, z obavy nezvládnutiakomunikácie a úloh. Bola somprekvapená, že mladý človek nechce využiťtakúto šancu. Ja tomu hovorím „kurz angličtinypravidelne - každý týždeň - s nativespeakerom ZADARMO“. Fakulta zdravotníctvaa sociálnej práce nie je jazyková škola,ktorá bude poskytovať študentovi základya konverzáciu v cudzom jazyku niekoľkosemestrov.Questions make you thinkdeeplyMyslím si, že každý študent má právo (bapriam povinnosť) pýtať sa a diskutovať.A preto by som touto cestou chcela vyzvaťvšetkých študentov, aby využívali možnosťkonzultácie a diskusie s pedagógom. Pretože:„Kto sa nepýta, nič sa nedozvie!“-PhDr. Eva Nemčovská, PhD.-Foto: archív autorkyPROFAKULTA´SO 3/2012CI OProjektv Mapuorditev RepublikeJuZnY ´ SudánKatedra rozvojových štúdií a tropického zdravotníctva na Fakultezdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v spolupráciso Slovenskou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu(SlovakAid) spustila 1.decembra 2011 realizáciu projektu„Posilnenie kontinuálnej starostlivosti o matku a dieťa pomocouviacstupňovej vzdelávacej intervencie v Južnom Sudáne“.Predpokladaný termín ukončenia projektu je december 2013.´Mary Immaculate Hospital Mapuordit - areál nemocniceJužný Sudán je najmladším štátom sveta,ktorý vyhlásil svoju nezávislosť 9.júla 2011. Ide o krajinu dlhodobo sužovanúobčianskymi vojnami, krajinu s nedostatkompitnej vody, elektriny a so zničenouinfraštruktúrou. V oblasti Južného Sudánuje najvyššia morbidita a mortalita matieka detí do piateho roku života na svete.Podľa posledných prieskumov Ministerstvazdravotníctva Južného Sudánu je novorodeneckáúmrtnosť 102/1000 živonarodenýcha mortalita detí do piateho roku života je105/1000. Úmrtnosť žien pri pôrode a počasgravidity je 2054/100000. Z týchto faktovvyplýva, že kvalita v poskytovaní zdravotnejstarostlivosti v Južnom Sudáne je nedostatočná.Prístup k zdravotnej starostlivostimá len 60% obyvateľstva z celkovéhopočtu 8 – 10 miliónov ľudí. Problém prameníz nerovnomerného rozloženia zdravotníckychcentier a nemocníc v krajine. K ďalšímhlavným problémom patrí nízke hygienicképovedomie v spojitosti so zdravotníckymiúkonmi, neadekvátne technickévybavenie zdravotníckych centier a nedostatokkvalifikovaného lokálneho personáluv zdravotníckych zariadeniach.Hlavným zámerom realizovaného projektuje sociálno-zdravotný rozvoj komunityv spádovej oblasti Mapuordit na územíJužného Sudánu, s dôrazom na zlepše-

Sudánske matky s deťmiFAKULTA 11nie a podporu kontinuálnej starostlivostio matku a dieťa prostredníctvom viacstupňovejzdravotnícko-vzdelávacej intervencie.Projekt pokračuje v dobre fungujúcej spoluprácis Diecézou Rumbek a nemocnicou Mapuordit,ktorá je pod jeho správou. Zároveňprojekt nadväzuje na poznatky a skúsenostizískané z predchádzajúceho projektu TUFZaSP s názvom „Rozvoj kapacít v ošetrovateľstve,pôrodnej asistencii a komunitnomzdravotníctve v špecifických podmienkachJužného Sudánu“, ktorý bol ukončený v novembri2011.Riešením problematiky starostlivostio matku a dieťa prispievame k plneniu Miléniovýchrozvojových cieľov, konkrétne č. 4– Zníženie detskej úmrtnosti a č. 5 – Zlepšeniezdravotného stavu matiek.Vysielaním expertov v trojmesačných intervaloch(lekár a tzv. paramedik – ide o verejnéhozdravotníka, ošetrovateľa, sociálnehopracovníka a i.) do oblasti je zabezpečenázdravotná starostlivosť o matku a dieťav nemocnici Mapuordit, poskytnuté vzdelaniezamestnancom nemocnice, študentomRumbeckej odbornej školy pre certifikovanézdravotné sestry a poskytnuté osvetovéinformácie samotným matkám, a to nie lenv rámci nemocnice, ale aj v ich komunite.Výchovou súčasného a budúceho zdravotníckehopersonálu zvyšujeme ich odbornosťa kapacity tak, aby mohli samostatnevykonávať zdravotnú starostlivosť a zdravotníckuosvetu zameranú na starostlivosťo matku a dieťa.Cieľom týchto aktivít, prepojením zdravotníckeja vzdelávacej časti, je zlepšenie dostupnostia kvality zdravotníckej starostlivosti,zvýšenie povedomia matiek v starostlivostio svoje zdravie i zdravie svojich detí,a tým zníženie chorobnosti a úmrtnosti matieka detí. Vzhľadom na zložité postavenieženy v sudánskej spoločnosti je pre úspešnosťimplementácie projektu veľmi dôležitézakomponovať do projektových aktivíti mužov, zároveň sa tým prehĺbi aj snaha dosiahnuťrodovú rovnosť v komunite.Medzi aktivity projektu je tiež zaradenáedukácia mužov a žien mimo nemocnicev teréne, vzhľadom na náročnú dostupnosťa nízku informovanosť odľahlých komunítv spádovej oblasti. Ženy a muži sú oslovovaníprostredníctvom „out-reach“ programu(t.j. návštevy v teréne). Táto cieľová skupinaje kľúčová pri zabezpečení rozšíreniaosvety v oblasti starostlivosti o matku a dieťa.Terénnym programom sa zvyšuje povedomiečlenov v odľahlých komunitách o významestarostlivosti v zdravotníckom zariadenív rámci starostlivosti o matku a dieťa.Je potrebné si uvedomiť, že aj v 21. storočížijú v týchto komunitách ľudia, ktorí počassvojho života ešte nenavštívili žiadne zdravotníckezariadenia, nie sú si vedomí ich benefitov,prípadne majú voči nim predsudky.Projekt v Mapuordite spustili v decembri2011 naše kolegyne, lekárka MUDr. MagdalénaFülöpová a verejná zdravotníčka Mgr.Mária Kvaková, PhD. V súčasnosti pôsobív Mapuordite v poradí druhá posádka, a toMUDr. Eva Hazuchová a ošetrovateľka Mgr.Erika Mareková.Počas celého trvania projektu bude ženám,matkám a ich deťom poskytovaná zdravotnástarostlivosť v antenatálnej poradni. Zároveňbude dostupná ambulancia a príslušnélaboratórium vybavené potrebnýmiprístrojmi a ich príslušenstvom pre kvalitnejšieposkytovanie zdravotnej starostlivosti.Na základe prvotných zistení sa budúvytvárať formuláre a databáza pre zberúdajov získaných počas projektových aktivít,ktoré budú slúžiť pre vyhodnocovaniea publikovanie samotného projektu. Ďalejsa pracuje na vytvorení kurikúl jednotlivopre oblasť vzdelávania žien, matiek a mužov,zdravotníckeho personálu nemocnicea študentov Rumbeckej odbornej školy precertifikované zdravotné sestry, ktoré budúvyužité pri uskutočňovaní ďalších aktivítprojektu zameraných na zvyšovanie povedomiaa vzdelávanie v oblasti starostlivostio matku a dieťa.-Zuzana Kráľová-Foto: MUDr. Tomková, Mgr. Mária KvakováPhD.Zdroj: Projektová dokumentáciaSmilingMatka a dieťaPROSO 3/2012CI O

3/2012 PROSO12KULTÚRA ´RECENZIE RECENZIEBen XŠtudentské obdobie môže byť pre niekohotým najťažším v živote. Belgičan korešponduje s plynutím príbehu. Vsuvkyvania sa okolia, ktorých plynutie časovo ne-Nic Balthazar sa v tomto svojom ojedinelompôsobia natoľko fatalisticky, že divák očakáskarežisérskom počine z dielne Holandvatragický koniec. Ťažko postrehnúť, v kto-a Belgicka dostáva do sveta Bena, chlapca,rom momente nastáva zlom v smerovaníktorého každodenný život je poznačený príbehu, kedy sa mení náboj Benovho poromšikanou a Aspergerovým syndrómom. Ben stavenia v rozprávaní. Jednou z ovplyvňujúcichžije so svojou autistickou poruchou vo svetepremenných je stretnutie s vernoudetailov, každodenných zaužívaných a opakujúcichhernou priateľkou Scarlite, ktorá sa tak stánomsa rituálov, no zároveň vo všedvanielen liečiteľkou Bena – statočného bo-svete študenta, v ktorom sa kvôli poruchejovníka, ale i liečiteľkou Bena – utláčanéhostáva obeťou. Byť iný jeoutsidera.ťažké. Únikom z ťažkej realityOdpor, ponižovanie, nepochopenieje MMORPG ArchLord, hernýa utláčanie, s kto-iluzórny svet, kde sa Benrým sa Benstáva bojovníkom, ktorýje schopný ovládať svojuexistenciu a získať si moc.Väčšina príbehu plyniez pohľadu samotnéhoBena, čo je často podfarbenéjeho vnútornýmimonológmi. Do dejavšak vstupujú takmeraž dokumentaristickévsuvky, vyjadreniaBenových známycha rodiny, týkajúcesa Benovej situácie, poruchy a sprá-Requiem za senFilm je natočený podľa rovnomennej lovania drog. A Marion, čerstvo zamilovaná,knihy od spisovateľa Roberta Shelbyho,autora zodpovedného aj za Po-Atmosféra filmu je celkovo pochmúrnaspadne do závislosti tiež.sledný útek do Brooklynu. V spojení s umelcoma niekedy smutná, ale ak začnete pozerať,a filmárom Darrenom Aronofskym, nemôžete skončiť. Vtrhne vás do deja – v pr-ktorý sa rozhodol príbeh zachytiť necenzurovanýmvej polovici si hovoríte, že je to vcelku fajna neúprosným spôsobom, vytvori-film, nič až také zlé sa nedeje, no potom prívejli famózne dielo, ktoré vo vás zanechá veľa de ďalšia scéna a už sa necítite celkom komfortne.rôznych pocitov.Psychicky veľmi náročný, vyvolávaConey Island so všetkými jeho súčasťami. odpor, smútok, beznádej a zúfalosť ako žiadenOpisuje krutý život americkej spoločnosti.iný film. Od druhej polovice začína na-Na prvý pohľad je to príbeh o závislostiberať rýchlejší spád a končí sa... povedzmena drogách a ich následkoch, avšak to nie zaujímavo, ale to by ste sa mali dozveberaťje celou pravdou. Dvojica tvorcov sa snažila dieť už vy.vyjadriť prostredníctvom drog drvivú moc Hudba je jedným z najvýraznejšícha následky akejkoľvek závislosti, a taktiežprvkov.jej vplyv na psychiku človeka.Opakuje sa tu melódiaHlavnými postavami je štvorica ľudí, ovdovenáod Clinta Massela, ktoráSara Goldfarb (Ellen Burstin), jej syn príbeh podfarbuje a robíHarry Goldfarb (Jared Leto) s priateľkou ho ešte tragickejším.Marion (Jennifer Connely) a kamarátom TyronomHerecké obsadenie nie je(Marlon Wayans). Sara, ovládaná te-také hviezdne, ako by stelevíznymi programami, je pozvaná do svojejmohli čakať, no herci sa doobľúbenej televíznej show, a tak s túž-toho ponorili celou dušou,bou obliecť staré šaty sa stane posadnutá čo je určite vidieť aj vo filme.diétami. Harry s Tyronom nájdu ľahký spôsobJared Leto s Jennifer Connelyako zbohatnúť, a to prostredníctvom dí- tvoria dobre zohranúdvojicu,CI ORECENZIE-Nika Ľuptáková-Foto: internetmimo domova stretáva, rodinu zomknea privedie na nezvyčajnú cestu, na ktorejkonci na Bena čaká vyrovnanosť sosebou samým a istota jeho okolia. V neposlednomrade prichádza i prekvapivýzáver, ktorý stojí za filmu obetovaný časa ponecháva divákovi dostatok priestorupre interpretáciu.Síce námet filmu nepatrí k tým najveselším,príbeh si zachováva istý nadhľada humor, čo však v celkovom dojme neuberána vážnosti. Rovnako aj sprvu extrémnevyzerajúce situácie prispievajúk reálnosti a priamočiaremu vykresleniuľudskej krutosti, intolerancie, nechápavostia pokrytectva. Skladá si ružovéokuliare, diváka však nenechározladeného. Akouž bolo spomenuté,spejek zmiereniua akejsi istote.Táto silná snímkazo severnejšíchkončín bezpochybystojí zapozornosť.-Dominika Zvolenská-Foto: internetno najlepšiu prácu odviedla určite EllenBurstin, ktorá by si za túto úlohu zaslúžilanejedno ocenenie.Režisér Darren Aronofsky sa preslávilfilmom Pí, natočeným podľa knižnejpredlohy Posledný útek do Brooklynua po natočení Requiemu za sen sa staljedným z najuznávanejších nezávislýchrežisérov USA.

TOP TEMY ´13´´´StudentskYMáte pocit, že ste sa stali obeťounespravodlivosti na akademickejpôde? Myslíte, že počasštúdia na vysokej škole nie jemožné domôcť sa svojich práv?Alebo sa len domnievate, žeštudent je na škole tým posledným,ktorý má čo povedať k jejchodu? V blízkej budúcnosti užmožno nebudete takí bezmocní.Študentská rada vysokýchškôl totiž prichádza s obdobouverejného ochrancu práv – takzvanýmštudentským ombudsmanom.V tejto správe by som vás, váženíčitatelia, chcel s čo najvyššoumierou stručnosti oboznámiťs výsledkami ankety, ktorúnáš-váš časopis realizoval koncomroka 2011.Spotešenímmôžeme konštatovať, ženašu anketu vyplnilo 164 študentova pedagógov FZaSP (čo je viac, ako sazúčastnilo na posledných voľbách do Akademickéhosenátu). Nechcem sa vyjadrovaťku každej otázke, ale rád by som vás informovalo veciach, ktoré sa v časopise prejaviav najbližšej budúcnosti. Najviac vás zaujímajúaktuality z diania na fakulte, tiežodborné témy z odborov, ktoré študujete.Preto sa v časopise budú viac objavovať reportážez konferencií a všetkých podujatí,ktorými fakulta žije, a tiež novinky z vedeckéhosveta v odboroch, ktoré sa na FZaSPštudujú. Naďalej budeme pokračovať v uverejňovanípopisov ciest členov akademickejobce a rozhovory s osobami, ktoré sú prenašu fakultu významné.ombudsmanZriadenie tohto úradu iniciovala Študentskárada vysokých škôl (ŠRVŠ)a Ministerstvo školstva ako aj Slovenskárektorská konferencia tento návrh privítali.Študenti, ktorí sa počas štúdia ocitnúv problémoch súvisiacich so štúdiom,sa teda budú môcť obrátiť na svojho vlastnéhoochrancu práv. Podľa TASR ombudsmanby mal študentom poskytovať právnupomoc v oblasti vysokoškolskej legislatívya tiež navrhovať jej zlepšenie. Náplňou jehopráce bude aj vydávanie manuálov na riešenieproblémov, s ktorými sa vysokoškolácistretávajú. Záujemca o tento úrad musí maťprávnické vzdelanie, mal by to byť človek,ktorý pôsobil v akademickom senáte či študentskejrade, no na druhej strane by malbyť nezávislý. Ombudsman vzišiel z výberovéhokonania, ktoré vyhodnotila porotazložená z piatich členov ŠRVŠ, zástupcu ministerstvaškolstva a Slovenskej rektorskejkonferencie.´Na zhromaždení ŠRVŠ dňa 25.2.2012 bolz 20 kandidátov zvolený tridsaťpäťročnývysokoškolský pedagóg a advokát JUDr.Rastilav Kaššák, PhD.Na otvorenie kancelárie a plat ochrancupráv študentov dostala ŠRVŠ od rezortuškolstva 3000€. Projekt bude prebiehaťspočiatku pilotne a ombudsmana budemožné nájsť v priestoroch Ústavu informáciía prognóz školstva v Bratislave.Pre aktuálne informácie sledujte stránkuŠRVŠ http://www.srvs.sk/.-Marek Psota-Zdroj: TASR 2012Foto: internetO formulárochalebo VYsledkyAnkety 2011Medzi študentmi mimo odboru sociálnapráca neustále pretrváva domnienka, žečasopis sa vzhľadom na svoj názov zaoberáproblematikou sociálnej práce. Opakovanemusíme tvrdiť, že to tak nie je. ProSocioje študentský časopis FZaSP TU a snažísa mapovať všetky odbory. Aj touto cestouvyzývame študentov a pedagógov z odborovošetrovateľstvo a laboratórne vyšetrovaciemetódy v zdravotníctve, ak majú záujem,aby sa pridali k redakčnej rade a zastupovaliv nej svoje odbory.Pomaly sa dostávam k spomínaným formulárom.Prvý dôvod, prečo si časopis nekupujeteje, že neviete, kde je predajné miesto.Žiaľ, časopis nemá stále predajné miesto,a tak môže byť niekedy problém zakúpiťsi ho. Práve preto sme prišli s objednávkovýmformulárom. Chcete časopis, ale neviete,kde si ho kúpiť? Vyplňte krátky formulár,ktorý dostávate na ročníkové maily a mybudeme vedieť, že máte o časopis záujem.Následne sa dohodneme na mieste na fakulte,kam vám ho doručíme. Sme presvedčení,že toto je najjednoduchšia cesta, ako sak ProSociu môžete dostať.Na záver by som sa vám všetkým, ktorí stesa do ankety zapojili, chcel poďakovať a verím,že sa vaše názory a priania v časopiseodrazia.-Marek Psota-PROSO 3/2012CI O

14O uzavretom kruhuslovenského vysokéhoskolstva ´ ´–Avynárajú sa ďalšieotázky, napríkladprečo má krajinas piatimi miliónmi obyvateľov39 vysokých škôl?Kde berieme toľko odborníkov,ktorí môžu na týchtoškolách učiť? (V prípadeverejného zdravotníctvasi túto otázku kladú ajautori Guliš, Katreniakováa Kollárová vo svojomčlánku New challenges inpublic health educationand training in the SlovakRepublic, JPH - Year 7, Volume6, Number 1, 2009).Podľa nedávnej správyzverejnenej TASR, v súčasnostina Slovensku študuje220 000 študentov, ktorínevnímajú znalosti akopodstatu, ale ich jedinoumotiváciou je titul [1]. Maťtitul rovná sa mať prácu???Veľký omyl. Možnoto platilo kedysi, ale určitenie dnes. Napokon, dokazujeto aj naša anketa z minuléhočísla, kedy 5 mesiacovpo štátnici pracovaloiba 53% absolventov verejnéhozdravotníctva.Iniciatíva „Nemajna saláme“Týmto problémom sa zaoberáaj Inštitút hospodárskej politiky, ktorý v spolupráci s partnermipripravil projekt „Spájame vysoké školy s trhom práce“. Cieľom je upriamiťpozornosť širokej a odbornej verejnosti na potrebu monitoringuuplatnenia absolventov v praxi. Manažérka projektu, Lucia Kleštincová,menuje na základe svojich analýz 5 dôvodov nekvality v slovenskom vysokomškolstve. Pozrime sa na ne [2]:PROTOP TÉMY1. Orientácia na kvantitu namiesto kvality– Je nemožné očakávať kvalitu a absorpciutrhom práce, ak ročne štúdium skončívyše 70-tisíc absolventov. Podiel novoprijatýchštudentov na1. stupeň a spojenéštúdium presahuje60% populačnéhoročníka.3. Neznalosť a nezáujemo poznaniepotrieb trhu práce– Vysoké školy niesú nútené maximalizovaťuplatniteľnosťabsolventov na trhupráce, ani nemusia zbierať informácie o ichuplatnení. Výsledkom potom je, že v podstatenikto netuší, akosa absolventom daríuplatňovať sa v odbore,ktorý vyštudovali.5. Nedotiahnutá reformabakalárskehostupňa štúdia – Bakalárskystupeň je sícepro forma oddelený od magisterského, reálnevšak absolventovi neumožňuje kvalifikovanesa zaradiť do práce. Na rozdielod západných krajín, u nás nie je považovanýza ukončené vysokoškolské vzdelaniea takmer všetci bakalári pokračujú aj v magisterskomštúdiu.SO 3/2012CI O´ ´co po skole?2. Nábor namiesto prísneho výberu talentov– Ak vôbec niektorá vysoká školaešte robí prijímacie pohovory, znižuje pritomminimálne nároky na prijatie. Kýmpred pár rokmi musel študent na prijímacíchpohovoroch ovládať nemalú časť učivaprvého ročníka vo svojom vysnívanom odbore,dnes si neraz vystačí s maturitným vysvedčeníms vyznamenaním. Mechanizmusfinancovania totiž nekladie žiadne nárokyna kvalitu prijímaných a absolvujúcich študentov,nezohľadňuje pokles populačnéhoročníka, ani zmeny ekonomiky.V posledných dňoch akosi často počujem správy, ktoré majú spoločnéslová – vysoké školy, nekvalita, veľa absolventov, nezamestnanosť.Hovorí sa o uzatvorenom kruhu, kedy vysoké školy produkujúabsolventov, ktorí nemajú pracovné miesta. A tak sú buď nezamestnaníalebo obsadzujú miesto stredoškolákom. A tí, pretože nemajúpracovné miesta, idú študovať na vysoké školy. Je normálne, aby v požiadavkáchna priehradkového pracovníkana pošte bolo uvedené vzdelanie od strednejškoly až po tretí stupeň vysokoškolskéhovzdelania? Hamletovsky založený človek saneubráni konštatovaniu,že čosi je zhnité v našomštáte slovenskom.Súčasťou projektu je aj iniciatíva„Nemaj na saláme“ (www.nemajnasalame.sk), ktorejcieľom je prebudiť študentova verejnosť k tomu, aby začalirozmýšľať nad vzdelávacímsystémom na Slovensku. Naweb stránke možno nájsť všetkypotrebné čísla od priemernýchplatov absolventov, najžiadanejšíchpozícií v budúcnosti, ažpo informácie o tom, čo zamestnávateľomna absolventoch najviacchýba. Ďalšie analýzy a tlačovésprávy Inštitútu hospodárskejpolitiky na túto tému môžetenájsť na tejto webstránke:http://www.ihp.sk/projekty/projekt-spajamevysokeskolystrhomprace.htm.Do budúcna bude veľmi zaujímavésledovať, do akej absurdnostinás takýto postup privedie.Medzitým nám neostávanič iné, iba sa obracať najviac akoje možné, byť čo najlepší po všetkých stránkach, a tiež maťveľký kus šťastia. Držme si palce!4. Slabý praktický rozmer výučby – Talenta praktické zručnosti sú rovnako dôležitéako teoretické znalosti, ale vysoké školysa akosi zabudli prispôsobiť tomuto tvrdeniu.Mnohokrát študenti trávia hodinynad knihami namiesto toho, aby si praktickytestovali nadobudnuté vedomosti v praxis potenciálnymi zamestnávateľmi.-Marek Psota-Foto: internet´ ´Zdroje:[1] Sirota, L.: Každý tretí vysokoškolák pracuje na pozíciistredoškoláka. TASR 2012. Dostupné online: http://www.prestavka.sk/2-17574/L--SIROTA:-Kazdy-treti-vysokoskolak-pracuje-na-pozicii-stredoskolaka.xml[2] Kleštincová, L.: Prečo máme mizerné školy? Tu je 5hlavných dôvodov. Dostupné online: http://nemajnasalame.sk/news/13/preco-mame-mizerne-skoly-tu-je-5-hlavnych-dovodov/

16ZDRAVIEOCkovanie na Slovensku?Nie je to také jednoduché.´ ´Zdá sa, že problémy slovenskéhozdravotníctva nemajú konca kraja.Po tom, čo sme prežili štrajk lekárov,je tu ďalší problém – očkovanie.Krízová situácia s očkovacími látkamisa začala, keď 1. decembra 2011vstúpili do platnosti zákony o liekoch.Ambulantní lekári si podľa novej legislatívymusia očkovacie látky od tohto dátumukupovať sami (a uskladniť ich v ambulancii)a poisťovňa im to dodatočne preplatí.Dovtedy si vakcíny na predpis pacientivyberali z lekárne, priniesli ich svojmu lekárovia ten ich zaočkoval [1]. Prečo sa to ministerstvorozhodlo zmeniť? Odpoveďou jechladový reťazec. Pri skladovaní, transportevakcín a pri každej manipulácii s vakcínouje totiž dôležité dodržiavať určité pravidlá –takzvaný chladový reťazec. Vakcíny sú citlivéna teplo aj na chlad. Pri vzostupe teplotyklesá schopnosť vyvolať tvorbu protilátok,skracuje sa trvanlivosť vakcín. Teploty podbodom mrazu môžu nezvratne redukovaťúčinnosť niektorých vakcín. Práve tento reťazecmôže byť porušený, ak je vakcína vydanádo „neodborných rúk“ pacientov [2].PROSO 3/2012CI OPeniaze a opäť peniazeToto sa lekárom nepáči. Tvrdia,že na kúpu očkovacích vakcín nemajúpeniaze a ani vybavenie naich uskladnenie v ambulanciách.V mnohých ambulanciách sa užočkovanie zastavilo a niektoré využívajúvakcíny, ktoré boli zabezpečenédo decembra. Chýbajú vakcínyproti chrípke, proti zápalupľúc, proti tetanu a záškrtu. Nedostatokočkovacích látok tak ohrozujehlavne malé deti. Zdravotnícivarujú, že keď sa vakcíny minú,v krátkom čase sa môže plošne zastaviťpovinné očkovanie. A týmmôže dôjsť k významnému porušeniupráv pacientov. Tí pacienti,ktorí majú s očkovaním problém,sa majú obrátiť priamo na rezort zdravotníctva.Niektorí tak už urobili. Sťažnosti nalekárov, ktorí nezaočkovali pacientov, buderiešiť aj Úrad pre dohľad nad zdravotnoustarostlivosťou. Lekári, ktorí nerešpektujúnovelu, môžu podľa ministerstva dostať pokutuaž 17-tisíc eur [3,4].Dohoda?Začiatkom februára MZ SR oznámilo, žedošlo k dohode. V platnosti ostáva zmena,ktorú novela zákona zavádza. Po dohodeso zástupcami lekárov minister zdravotníctvaa štátna Všeobecná zdravotná poisťovňazabezpečia zjednodušenie a odstránenieniektorých administratívnych prekážok,ktoré lekárom zjednodušia prístupk vakcínam. Minister tiež prisľúbil lekárom,že v budúcnosti bude nákup vakcín zabezpečovanýštátom a lekári si tieto vakcínylen vyzdvihnú – napríklad na Regionálnychúradoch verejného zdravotníctva. Nieje však jasné, odkedy takýto postup začnefungovať [2].-Michaela Surmanová-Foto: internetZdroje:[1] Veronika Foltenová, 2011, SME. Dostupnéna: http://www.sme.sk/c/6182744/lekari-zastavili-povinne-ockovania.html#ixzz1lE5ehVCl[2] SITA, 2012. Dostupné na: http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ministerstvosa-definitivne-dohodlo-s-l/456291-clanok.html[3] TASR, 2011. Dostupné na: http://hnonline.sk/c1-54211510-nedostatok-vakcin-ohrozuje-male-deti-varuju-uhliarika-zdravotnici[4] TASR,2011. Dostupné na: http://www.aktuality.sk/clanok/198723/nedostatokvakcin-dohodnu-sa-lekari-s-lekarnami/Nový systém--Lekár naplánuje očkovanie,v lekárni nakúpi vakcíny--Lekáreň mu vystaví faktúru--Lekár pošle do poisťovne každýmesiac výkaz na preplatenie--Poisťovňa do 30 dní pošle peniaze,ktorými lekár zaplatí lekárni[3]

ZDRAVIE 17´KeD ´ krvpomáhaVroku 1995 vznikol v Bratislave naKlinike hematológie a transfuziológiev Bratislave Národný registerdarcov kostnej drene, ktorý je v súčasnostinapojený na medzinárodnúsieť registrov celého sveta. Momentálneje v ňom zaregistrovaných2799 potenciálnych darcov,čo z počtu 2 119 169ľudí [www.portal.statistics.sk]vo veku vhodnomna darovanie kostnejdrene znamená 0,13%.Veľa? Málo? Pre ľudí jesamozrejme bežnejšiedarovať krv, napríkladpočas Valentínskejkvapky krvi v roku2011 prišlo 25 019 darcov[www.redcross.sk].Propagácia darovaniakrvi je podstatne väčšia,preto je namieste uviesťpár slov aj o iných možnostiachdarovania.Darcom kostnej drene (KD)sa môže stať človek vo veku18 – 45 rokov pri hmotnostiväčšej ako 50 kg, ak je zdravý– bez hepatitídy, HIV negatívny,bez vážnych chronických a akútnychinfekčných ochorení a bez závislostí.Trvale sú vylúčené osoby s astmou, akje potrebná liečba, ľudia so srdcovo-cievnymiochoreniami, cukrovkou, epilepsiou, prípadnelatexovou alergiou.Ak by ste začali o darovaní kostnej drenerozmýšľať, rozhodne si pozrite stránkuwww.registerdarcovkostnejdrene.sk, kde jevšetko podrobne a prehľadne uverejnené.V skratke: z danej stránky si vytlačíte prihláškudo registra a s vypísanou prídetedo Bratislavy na Antolskú 11, 2. poschodie,číslo dverí 214, prípadne sa naj-„Nežijeme v dobrých časoch,kedysi bolo lepšie, ľudia sao seba navzájom akosi viac zaujímali.“Toto je veľmi častáveta a každý z nás ju určite nerazpočul. Nie vždy nám je záujemľudí príjemný, niekedy jevšak doslova životodarný.prv môžete informovať na telefónnom čísle02/68673588 alebo na skbmdr@pe.unb.sk,či nie je niektoré odberné miesto k vášmubydlisku bližšie. Vopred sa môžete a nemusíterozhodnúť (vyznačíte v prihláške), čichcete darovať kostnú dreň (KD) alebo periférnekrvotvorné bunky (PKB). Najdôležitejšímvyšetrením je vyšetrenie vzorky krvi,ktorú vám odoberú ako pri bežnom odbere.Výsledky vyšetrenia sa uložia do počítačovéhosystému, prostredníctvom ktoréhosú v prípade potreby vyhľadávaní vhodnídarcovia. V registri môžete byť zaradenícelé roky (vo veku 60 rokov ste automatickyz registra vyradení), pričom sa vám nemusianikdy ozvať, že ste pre niekoho vhodnýdarca. Môžu sa však ozvať aj na druhý deň...Ak sa objaví pacient, s ktorým máte zhodnétransplantačné znaky, register vás oslovía urobí podrobnejšie vyšetrenia na potvrdeniezhody.Odber PKB prebieha väčšinou ambulantne,trvá približne 5 hodín a počas neho vámodoberajú krv, ktorá je prečerpávaná cezkrvinkový separátor, kde sa získavajú PKBa ostatná krv sa vracia do krvného obehudarcu.Odber kostnej drene na účel transplantáciesa robí počas operácie v celkovej anestézez lopatky bedrovej kosti. V súčasnosti je menejčastý ako odber PKB.Darovanie je anonymné a bezplatné. Kontakts pacientom je zo strany darcu možnýiba korešpondenčne, a to cestou Národnéhoregistra. Osobný kontakt je možný po dvochrokoch od transplantácie, ak s tým súhlasiaobe strany.-mamina-Foto: internetZdroje:www.registerdarcovkostnejdrene.skwww.portal.statistics.skwww.redcross.skDarovanie janonymnébezplatnéPROSO 3/2012CI O

18Fórum mladych ´vyskumníkov´vo verejnomzdravotníctve2011 vŠTUDENTSKY ´ ŽIVOTKodaniMalá morská panna (Lille Havfrue)Prístav NyhavnŽivot doktoranda na FZaSP TU môže byť veľmi zaujímavý. Okremneustáleho zvyšovania vedomostí v odbore, skúseností s prácouso študentmi, spoznávania nových ľudí a spolupráce na zaujímavýchprojektoch, vám umožňuje cestovať a spoznávať miesta,ktoré buď ani nepoznáte alebo by vás ani nenapadlo navštíviťich v rámci letných dovoleniek. Podobne to bolo aj s mojou návštevouKodane, najdrahšieho mesta v Európe. Ale poďme pekneod začiatku...tals (Prieskum kultúry bezpečnosti pacientavo vybraných slovenských nemocniciach) som mala absolvovať 3 konferencie na roz-ďalších školských aktivitách (popri výučbena 4. Európsku konferenciu verejného zdravotníctva,Fórum mladých výskumníkov VZ. ktoré som sa taktiež musela pripraviť). Faličnýchmiestach v priebehu 2 týždňov, naVrámci doktorandského štúdia má študentmožnosť zúčastniť sa aj medzi-Snahu zúčastniť sa tejto konferencie som kulta mi vyšla v ústrety a pomohla mi s financovanímcesty a ubytovania, a tak sommala aj rok predtým, no bola som neúspešná.Preto som veľmi nedúfala, že by sa môj sa rozhodla, že pôjdem. A neľutovala som.národných konferencií. Mňa zaujalamožnosť zúčastniť sa konferencie mladýchvýskumníkov vo verejnom zdravot-druhý pokus vydaril. Prečo? Dôvod je jednoduchý.Každoročne zašle na túto konferenciusvoj abstrakt vyše 150 študentov a ibaníctve pod záštitou Asociácie škôl verejnéhozdravotníctva v Európskom regióne - AS-Fórum mladých výskumníkovtridsiatim z nich umožnia prezentovať svojuprácu. Veľmi ma potešilo, keď som e-mai-a prekvapenie s oneskorenímPHER (The Association of School of PublicHealth in the European Region). Je to podujatie,na ktorom máte možnosť dozvedieťlom dostala odpoveď, že komisiu moja prácazaujala a ponúkli mi možnosť prezento-obavy z orientácie na letisku, dopravy met-Môj pobyt v Kodani trval 3 dni. Mala somsa, čomu sa venujú študenti VZ z iných krajín,načerpať nové nápady a skúsiť šťastievať výsledky štúdie vo forme posteru 9. novembrav Kodani. Mala som 24 hodín na jazyk neovládam a mala som obavy, či „dánroma najmä z komunikácie, pretože dánskydostať sa medzi úspešných mladých verejnýchzdravotníkov. A tak som poslala pri-rozmyslenie, či ponuku prijmem alebo nie. skej angličtine“ budem rozumieť. Na mojeRozhodovanie nebolo jednoduché. Muselasom si zvážiť, či som ochotná investovať i v mestských autobusových spo joch bolaprekvapenie orientácia na letisku, v metrehlášku a abstrakt s témou Survey of PatientSafety Culture in Selected Slovak Hospi-nemálo peňazí, a či to budem stíhať popri jednoduchá. Všade nájdete farebné map-PROSO 3/2012CI O

RosenborgKrátko o ASPHEReŠTUDENTSKÝ ´ ŽIVOTky mesta v angličtine a ochotných ľudí,ktorí vám poradia. Konferencia sa konalavo veľkom kongresovom komplexe modernéhodizajnu, The Bella Centre. Ako takmerna každej konferencii, aj tu bol zhon a kopecnevyriešených drobností, najmä problémys registráciou. Samotná konferencia sakonala v malej miestnosti (veľkosti našichučební), pred ktorou boli tabule na umiestňovanieposterov. Bola som prekvapenápestrosťou tém študentov VZ, ktorí prišliz Veľkej Británie, Francúzska, Portugalska,Holandska, Írska, Poľska, ale aj z Chorvátska,Litvy, Izraela, Iránu či Bulharska. Venovalisa oblastiam nadváhy a obezity u detív rozvojových krajinách, eliminácii osýpokv EÚ (aj s údajmi o Slovensku), budúcnostidostatku verejných zdravotníkov v Poľsku,faktorom kardiovaskulárneho rizika či vplyvugenetických predispozícií rodičov a prarodičovna hmotnosť novorodenca, asociáciámexpozície gravidných žien atmosférickýmpolutantom a placentárnej hmotnostidieťaťa a iným. Program konferencie s názvamiprednášok a ich autorov je dostupnýna www.aspher.org. Prednášky študentovboli zaujímavé a zároveň podané jednoduchoa zrozumiteľne. Publikum kládloneočakávané otázky, nie na odhalenie nedostatkovprác, ale zamerané na subjektívnepocity a postrehy autorov, čo zvýrazňovalozaujímavosť danej problematiky. Konferenciabola komorná. Niektorí študentichodia na túto konferenciu pravidelne, čoma osobne prekvapilo, alebo chodia v skupinkáchpo dvoch, troch zástupcoch z každejuniverzity a všetci majú výbornú angličtinu.Na záver konferencie sa nám organizátoriospravedlnili, že nemali veľa časuštudovať naše postery, ale že môžeme byťvšetci hrdí, pretože zo 158 abstraktov bolipráve naše vybraté ako tie najlepšie. Všetcisme dostali dip lomy, štyria boli oceneníaj finančne. Dobrý pocit mi trochu kazilTáto nezávislá organizácia bola založená v r. 1966 a v súčasnosti má viac ako 80 členov,medzi ktorých patrí aj naša FZaSP TU. ASPHER je zastúpený v 39 európskych krajinách prostredníctvomvyše 500 akademikov z jej členských inštitúcií. Hlavným zámerom organizácieje posilňovať VZ prostredníctvom rozvoja vzdelávania a školení odborníkov vo VZ preich prax a výskumné aktivity. Viac info nájdete na stránke www.aspher.org.fakt, že môj poster nebol ocenený, napriektomu, že mnohých, vrátane porotcov, zaujala študenti si ho dokonca fotili. Čo už, človekpredsa nemôže mať všetko. A tak, plnázážitkov, som poskladala svoj poster do tubusua vybrala sa domov. Po necelých 2 týždňochprišiel ďalší e-mail od organizátorovkonferencie. Oznamovali mi v ňom, že sak posterom ešte vrátili a prehodnotili svojeocenenia, a že mi gratulujú k udeleniu striebornejceny Fóra mladých výskumníkov. Neuveriteľné!Touto cestou by som sa rada poďakovala dr.Monice O’Mullane, PhD., ktorá mi pomohladoštylizovať angličtinu na posteri.Kodaň expresneSamotné mesto Kodaň je najväčšie mestoDánska s vyše 500 000 obyvateľmi, ktoréna mňa pôsobilo veľmi romanticky. Centrummesta je tvorené samými historickýmibudovami obrovských rozmerov s množstvomkostolov a synagóg, v ktorých mátemožnosť obdivovať neopakovateľnú architektúrua vychutnať si organové koncerty.Najznámejším symbolom Kodane je umeleckédielo „Malá morská panna“. Okremtoho tu nájdete zaujímavý umelo vytvorenýos trov Kastellet – sídlo historickej pevnosti,zámok Rosenborg s krásnymi alejami,radnicu, zábavný park Tivoli či prístav Nyhavn,ktorý mi svojou architektúrou veľmipripomínal prístav gréckeho ostrova Simi,a kde sa počas decembra konajú vianočnétrhy s malebnými drevenými stánkami. Všadena uliciach rozvoniavajú pekárne s čerstvýmpečivom a zákuskami. Ľudia si aj v novembriradi posedia vonku na terasách kaviarní,pochutnajú na zmrzline či na orieškocha palacinkách.Netradičné pre nás, Stredoeurópanov, bolovyužívanie bicyklov ako najrýchlejšiehodopravného prostriedku. Všade sú pre nevyhradené veľké parkovacie zóny. Nešlopritom o žiadne športové bicykle ako u nás,v Kodani sa používajú jednoduché, z čias prvýchmodelov, ktoré obyvatelia mesta nechávajúodstavené bez použitia bezpečnostnýchzámkov. Cyklisti majú svoje jazdnépruhy na cestách a aj samostatné semafory.S tvrdením, že Kodaň je najdrahšie mestov Európe, súhlasím. Najlacnejší hot-dog tukúpite za 4€, pivo za 5€, za pizzu zaplatíte20 € a za skromný obed pre jednu osobuv reštaurácii 40€ a viac. Napriek tomu tovšak stojí za tie peniaze. Na tú chuť len takľahko nezabudnete! Najviac mi chutili škoricovékoláčiky, pečivo rozmanitých príchutí,lahodné syry, dánske pivo a výborné pelendreky.Môj celkový dojem z mesta je veľmidobrý, odporúčam ho navštíviť. Ja osobne satam určite ešte aspoň raz vrátim.-Mgr. Veronika Mikušová-Foto: autorkaPROSO 3/2012CI O19

´ ´20 ´2012Zimné Studentské hryPROSO CI OV dňoch 3. až 5. februára 2012 sa konal nultý ročníkZimných študentských hier na Donovaloch.Študentská rada vysokých škôl SR a ESN Slovakiavytvorili pre študentov nezabudnuteľný víkendplný športu, zábavy a skvelej hudby.Študentská rada vysokých škôl SR ako najvyšší zastupiteľský orgánštudentov vysokých škôl na Slovensku a poradný orgán Ministerstvaškolstva, vedy, výskumu a športu SR a ESN Slovakiaako medzinárodná organizácia poskytujúca mobility pre zahraničnýchštudentov sa rozhodli vytvoriť projekt, do ktorého by sa mohli zapojiťslovenskí a zahraniční študenti. Nosnou myšlienkou organizátorovpodujatia bolo vzbudiť v mladých ľuďoch záujem o mimoškolské aktivity,rozvíjať spoluprácu, toleranciu a solidaritu rôznorodých kultúr.Prostredníctvom kultúrneho programu a teambuildingových aktivít sanám podarilo tieto vízie v plnej miere naplniť.V piatok 3. februára prebiehalo ubytovanie študentov v hoteliVesel až do večerných hodín, pričom organizačný tím ESN Slovakiasa postaral o bohatý poobedný program, ktorý tvorili teambuildingovéaktivity na svahu, ale aj v priestoroch hotela.Cieľom športových aktivít je lepšie spoznať kolektív, rozvíjaťkomunikáciu a spoluprácu jednotlivých členov skupiny.Po večeri sa už všetci tešili na uvítaciu Playboy party, ktorúotvorila kapela Simplify a ViZia. Po vystúpení kapiel nasledovalpríhovor Juraja Tilescha a Miroslava Hajnoša. Počascelej noci nás sprevádzal DJ a študenti opúšťali parket ažv ranných hodinách.Sobota 4. februára sa niesla v duchu športových pretekov,v ktorých mohli súťažiaci získať zaujímavé ceny. Ajnapriek studenému arktickému počasiu a občasnémusneženiu začali po raňajkách na štart prichádzať prvísúťažiaci. K dispozícii boli dva lyžiarske svahy, ktoréposkytol Park Snow Donovaly. Každý súťažiaci samohol zúčastniť slalomu a zjazdu v snowboardingualebo v lyžovaní. Po súťažiach nasledoval oddych,teplý čaj, teambuilding a hry. Večerný programzačal vyhlásením výsledkov a odovzdanímcien víťazom.Ceny do súťaží poskytli sponzori akcie: DELLSlovakia, Profesia, Tulák, Playboy, MojeTrencle. Realizáciu Zimných študentskýchhier podporili partneri: Slovenský kultúrnyinštitút, Diskotéka.sk, MC2, Krea TV, RadioHappy, Park Snow. Večernú párty zahájilakapela Billy Barman, ocenená RadioHead Awards ako najlepšia kapela roka2010. Neskôr svoju tvorbu predviedol aj DJMatwä, ktorý dokáže namiešať skvelé sety v netradičnomrytme swingu. Zábava, hudba, nové priateľstvá posilni-3/2012ŠTUDENTSKY ŽIVOTli ducha celej akcie a študenti si vychutnávaliskvelú atmosféru až do svitania. V nedeľu5. februára sme sa prebudili do krásneho slnečnéhorána. Skvelou lyžovačkou v ParkuSnow Donovaly sme spravili bodku za Zimnýmištudentskými hrami 2012.-Bc. Katarína KlembalovádelegátŠtudentskej rady vysokých škôlUMBFoto: internet

ŠTUDENTSKÝ ´ ŽIVOT 21Gaudeamusg turPre asi každéhovysokoškolskéhoštudenta,ktorý úspešneabsolvoval štátnuskúš ku, je deňpromócie jednýmz veľkých slávnostnýchdní a najmä očakávanouchvíľou, kedypo dlhoročnom štúdiuzíska titul. Vysokoškolskéštúdium sa ukončuještátnou záverečnouskúškou a obhajobou záverečnejpráce. Odovzdávaniediplomov sa vykonávapri slávnostnom akte,kde každý študent bude promovaný.Dávam do pozornosti slová slávnostnýakt, pretože práve od nich závisí každýdetail promócií. Promócia podľa slovníkacu dzích slov znamená slávnostné udelenievysokoškolskej hodnosti; slávnostné ukončenieštúdia na vysokej škole alebo univerzite.Teda nezabúdajme, že pri takejto príležitostije priam nevítané nekultúrne správaniesa. Takáto akcia si vyžaduje veľkú pozornosť.Keďže hovoríme o slávnostnom akte, je nevyhnutnétakémuto dňu prispôsobiť aj svojšatník. Oblečenie vyberáme to najslávnostnejšiea konzervatívnejšie, teda muž budemať oblečený čierny oblek, bielu košeľus dlhými rukávmi a čierne šnurovacie topánky.Dáma si oblečenie vyberá taktiežkonzervatívnejšie: dlhé šaty, prípadne kostým.V žiadnom prípade nič vyzývavé aninič, čo priláka pozornosť každého, okolokoho prejde.Slávnostné udalosti sa zväčša odohrávajúv najhonosnejších sálach univerzít. Na promóciusi môžeme pozvať svoju najbližšiurodinu a príbuzných, známych a priateľov.Ak to však kapacita sály nedovoľuje, väčšinouštudijné oddelenie upozorní študentovna to, aby si pozvali len svoju najbližšiu rodinu,teda rodičov a súrodencov. Práve onido sály vstupujú ako prví, veľmi dôstojne,predsa nie ako na štadióne. Promočný obradpôsobí veľmi archaicky, preto je prítomnosťnajmenších detí v aule na zváženie.Vyp nuté mobilné telefóny sú samozrejmosťounielen pre študentov, ale i pre verejnosť.Veľmi dôležitý je včasný príchod na promóciu,najmä čo sa týka samotného študenta.Je nedôstojné, aby meškal. A ak by študenti napriek tomu mal meškať, je nutné upovedomiťo tom študijné oddelenie, aby s nímpočítali.Väčšine promócii predchádza i samotný nácvik.Ceremoniál promócií začína príchodomza zvukov univerzitných fanfár, následnesa spieva národná hymna. Ako prví prichádzajúčerství absolventi – študenti, zanimi nasledujú akademickí hodnostári v talároch(slávnostné oblečenie zastávajúcejfunkcie). Ako poslední prichádzajú tí najvýznamnejší– dekan fakulty a rektor univerzity.Kým všetci prídu na svoje miesta, prítomnístoja. Sadnú si až vtedy, keď nezasadnespoločensky najvýznamnejšia osoba,teda rektor univerzity. Ako prvý sa prihovorídekan fakulty, po príhovoroch obvyklenasleduje dlhé čítanie absolventov. Pri čítanímien a odovzdávaní diplomov sa netlieskaa negratuluje nahlas. Počas promócieprebieha ceremoniál, pri ktorom absolventizložia sľub na žezlo fakulty a prevezmú sidiplom o ukončení štúdia. Počas celého ob-Spoločenská etiketa sa dodržiava na rôznychspoločenských udalostiach. Môžemehovoriť napríklad o sobášoch, konferenciách,recepciách a čo je univerzitenajbližšie – o promóciách. Spoločenskáetiketa má pri promóciách svoje nezastupiteľnémiesto. Je dobré určité pravidládodržiavať, aby sme tak predišli tzv.faux pas (fo-pá), teda niečomu, čo by prenás v budúcnosti mohlo byť zahanbujúce,nepríjemné či smiešne.radu hostia sedia, vstanú len pri čítaní sľubu.Na konci, podľa zvykov fakulty, je ďakovnýprejav jedného zo študentov, ktorý je určenýnajmä akademickej obci, rodičom a absolventom.Vystúpenie má byť veľmi dôstojnéa vážne. Odchod zo sály prebieha v opačnomporadí ako príchod, to znamená, žeprvý odchádza rektor, dekan a ostatní akademickífunkcionári, nakoniec absolventi.Gratulácie je nutné uskutočňovať mimo sályalebo skôr po odchode z auly, prípadne predfakultou. Najdôstojnejším vyjadrením gratuláciizostávajú kvety, ostatné dary je dobrédarovať až neskôr, prípadne pri slávnostnomobede, ktorý, ako býva zvykom, sa hodíusporiadať. Treba však dbať, aby správaniegratulantov nenarúšalo dôstojnosť a slávnostnýcharakter tejto chvíle. Slávnostnýobed sa obyčajne usporadúva doma alebov reštaurácii, pozýva sa širšia rodina a niektorípriatelia absolventa. Dar, ktorý venujeme,má mať trvalejšiu hodnotu, aby pripomínalslávnostnú a dôležitú chvíľu.-Michal Lipovský-Foto: internetZdroj: Špaček, L. Nová veľká kniha etikety.2010. 268 str. ISBN: 978-80-204-2096-1 – KPROSO 3/2012CI O

22Listy zoSarajeva( 1. cast ˇ ˇ)SOCIOMilí čitatelia ProSocia,vykročil som do roku 2012 z funkcie dekana fakulty dofunkcie vedúceho projektu Európskej únie v Bosne a Hercegovinena roky 2012 a 2013.PROSO 3/2012CI OTento krok mal viacero dôsledkovpre mňa, moju rodinu a aj pre viacerýchz Vás. Nechcem veľmi rozvá dzaťdôvody, ktoré ma viedli k tomuto kroku, takželen poviem, že jedným z najsilnejších bolfakt, že v oblasti Balkánu profesionálne pôsobímuž viac ako 10 rokov a stále objavujemniečo nepoznané, nové a zaujímavé.V škole učíme princípy multikulturality, alev Bosne a Hercegovine ich máte na každodennomporiadku. Druhým momentom bolaj fakt, že projekt, ktorý som pomáhal napísať,a v rámci ktorého som kandidoval navedúceho, bol vybraný spomedzi ôsmychsúťažiacich konzorcií z celej EÚ. Dosť mato potešilo, pretože v atmosfére slovenskéhovysokého školstva a po potýčkach s niektorýmičinovníkmi z akreditačnej komisie,ministerstiev a v neposlednom rade aj nauniverzite, som si potvrdil, že mám stále čoponúknuť v medzinárodnej súťaži.Popíšem moje prvé dojmy z môjho novéhopôsobiska. Prvú decembrovú nedeľu v uplynulomroku som nasadol do auta aj so synomBraňom a vydali sme sa na cestu Bratislava– Budapešť – Pecs – Osijek – BosanskiŠamac – Sarajevo. Až po hranice medziChorvátskom a Bosnou je to vlastne nudnácesta. Braňo šoféruje a ja mám možnosťspomínať na deväťdesiate roky. Pracovalsom vtedy s kolegami z Cornell Universitya snažili sme sa nejako pomôcť kolegoma priateľom v Osijeku, ktoré bolo pod paľbouSrbov na druhej strane rieky. Keďže nemocnicaje na brehu rieky a vstup do blokus operačnými sálami pre traumatológiua neurochirurgiu je otvorený od rieky, snajperičasto zastrelili raneného priamo na nosidlách.Samozrejme, pre nás bola cesta doOsijeku počas vojny nemožná, a tak sme sas nimi stretávali v maďarskom meste Pecs.Pamätám si, ako sme večer sedeli na terasereštaurácie a voľne debatovali a v pozadíbolo vidno občasnú červenú žiaru, výsledokostreľovania. Nebol to dobrý pocit... Prechádzamemimo Osijeku, a tak ma napadá,že nedávno som videl film o najväčšej prírodnejrezervácii v močarinách rieky Dráva.Lenže počas vojny tam vojaci nakládli mínya tie sa počas záplav dali do pohybu, takžednes sa tam prakticky nedá ísť. Len člnomv miestach, kde je dosť vody, a to je pomernemalá časť rezervácie. Na druhej strane toveľmi prospelo zveri a rybám, ktoré sú vrajrozmnožené v nevídanej miere. Škoda, kolegoviaz Osijeku mi vždy sľubovali fantastickúrybačku na obrovské sumce a iné dravéryby. Asi to ostane len pri sľuboch. Me dzimaďarskými hranicami a O sijekom je stálemnoho domov zničených vojnou, do ktorýchsa nevracia život ani po 15 či 16 rokoch.Srbi sa odsťahovali a zrejme sa už takľahko nevrátia.Prekročili sme hranicu Bosny a Hercegovinya rozdiel je okamžite viditeľný: chudobaa neporiadok. Sme hladní. V prvom mestečkuza hranicami zastavujeme a v prázdnejreštaurácii si dávame obed. Okrem násje tam len rodina s malým dievčatkom. Oteci matka fajčia tak intenzívne, že pomerneveľká reštaurácia je plná dymu. Ten mabude sprevádzať počas celých dvoch rokov,musím si zvykať. Pleskavica bola čerstvogrilovaná a výborná. Dobre, že sme sa najedli,lebo aj keď sme mali pred sebou “len”nejakých 250 km, cesta nedovoľovala ísťrýchlosťou vyššou ako 80 km/hod, aj to lenna krátkych úsekoch. Tak sme sa vliekli aždo Sarajeva.Spomínam na svoju prvú návštevu v tomtomeste, niekoľko týždňov po skončení obliehania.Rakúske aerolínie už lietali na linkeViedeň – Sarajevo. Prvé, čo som po vystúpeníz lietadla uvidel, boli rozstrieľané paneláky.Doteraz na to musím myslieť, kedykoľvekvchádzam do Sarajeva.Prvý večer sa stretávame celá misia, pridávasa k nám priateľ Karol, ktorý prišiel na výletna niekoľko dní a kolega, s ktorým strávimnajbližšie dva roky – Dr. Venanzio Vellaz Ríma. Venanzio je epidemiológ z InstitutoSuperiore di Sanita, ktorý však už rokypôsobí v rôznych krajinách ako konzultant.Práve sa vrátil z Etiópie, kde pracoval na ministerstvev Addis Abeba. Je ešte plný spomienoka rád ho počúvam, pretože túto časťAfriky nepoznám.Prvý deň v Sarajeve trávim organizovanímkancelárie a bytu. Našťastie, predchádzajúciprojekt skončil pred niekoľkými mesiacmia lokálna asistentka Sanela predvídavozjednala prenájom oboch priestorov.Budem bývať päť minút pešo od práce, neuveriteľné!Po rokoch cestovania do Trnavy,po hodinách strávených vo vlaku či aute, sa

môžem prejsť do práce pešo. Snáď si zvyknem.Ako zisťujem po prvej noci strávenejv byte, všetko je výborné, len električky začínajúpremávať ráno o pol šiestej a prirodzenesa na tento cudzí zvuk budím. Z domusom zvyknutý v lete na štebot vtákov, občasnézabrechanie psa a prípadný budík. Tu súto električky, staré, hlučné, ako sme ich maliv Bratislave pred rokmi. Vyrobené v Československu.Domáca je staršia pani Baha, veľmimilá. Dohováranie sa o parkovaní môjhoauta na stráženom parkovisku pred domomje ako z Kusturicovho filmu: Baha stojív otvorenom okne a strážca či majiteľ parkoviskastojí na parkovisku a dohadujú sana cene. Prirodzene celá ulica je zapojená.Nakoniec samozrejme platím najvyššiu taxuurčenú pre cudzincov.Máme prvé stretnutie na úrade delegácieEÚ. Supervízorkou projektu je doktorkaJadranka. Najprv nás straší, ako je potrebnévšetko hlásiť, ako nás bude kontrolovaťa podobne. Postupne sa však ľady preboriaa začíname normálne komunikovať.Keď zistí, že som zo Slovenska, ešte viac sapoľudští a oznámi nám, že jej šéfkou je paniinžinierka z Bratislavy. Slováci sú všade.V Sarajeve máme dobrú povesť, keďže niekoľkorokov bol najvyšším predstaviteľomEÚ pán Lajčák a zanechal tu vynikajúci dojem.Okrem toho bolo pred vojnou mnohoľudí v Československu a všetci na to radiSOCIOspomínajú. Dobre, že nevedia, ako sme ichmy doma nazývali „juhošmi“ a mali povesťzvodcov žien a priekupníkov.Postupne s Venanziom a Aminou, našoumiestnou asistentkou, navštevujeme inštitúcie,najmä ministerstvá a úrady verejnéhozdravotníctva. Skoro všade je rovnaký scenár.Najprv nám nedôverčivý úradník vysvetlí,ako tu všetko vlastne dobre fungujea od koho všetkého sme si mali pýtať povolenia.Po krátkom čase, keď sa ukáže, čo smevlastne zač, teda Slovensko, moja základnáchorvátčina, moje predchádzajúce pôsobeniev Sarajeve, prechádzajú väčšinou dopria teľského tónu a začíname pracovať. Príjemníľudia. Mnohé dvere nám otvára fakt,že som dlhodobo pracoval s kolegom, ktoréhomama bola ministerkou zdravotníctvapočas vojny a po jej skončení. Jeho strýkobol vysoký predstaviteľ Titovej diplomaciea posledný vykonával úrad prezidenta Juhoslávie.Kolega je docentom neurochirurgiea vedúcim katedry. Spolupracovali smena viacerých projektoch, aj na projekte EUFP6. Druhý deň po príchode do Sarajeva matento kolega zavolal na recepciu v jednomz nových hotelov, kde uvádzal svoju knihu.Išiel som aj s Venanziom. Išlo o stretnutieneurochirurgov z celej krajiny. Boli oslavnéreči, jedlo i víno. Najväčšie prekvapeniema čakalo v nasledujúce dni. Takmer všetci,s ktorými som sa prvýkrát stretol v rám-ci rozbehu projektu vedeli, že sme boli na tejrecepcii, kde, ako sa ukázalo, bol aj ministerzdravotníctva. Očividne to bola dôležitáspoločenská udalosť a fakt, že sme boli pozvaní,pomohol zvýšiť váhu nášho projektu.No, malý svet je to Sarajevo, počtom obyvateľovo niečo menší ako Bratislava.Záverom niekoľko slov o projekte. Má trisúčasti. Prvá je vytvorenie systému rýchlehovarovania pred epidémiou na báze povinnehlásených infekčných ochorení. Druhouje zavedenie systému Medzinárodnýchregulácií zdravia (International Health Regulations)do praxe a nakoniec problematikaNárodných účtov zdravia (NationalHealth Accounts). Kým prvé dve sú oblasti,v ktorých som pracoval aj s ECDC, tretiaje pre mňa nová. Na jej riešenie máme všakekonóma Steva, ktorý v januári príde posilniťnáš malý tím. Takže tematicky je problematikatypická pre procesy, ktoré dnes prebiehajúv celej Európskej únii, a kde sa kladiedôraz na skvalitnenie hlásení a narábanieso zozbieranými údajmi. Už sme zistili,že práca v Bosne nie je jednoduchá a produktivitapráce niektorých inštitúcií je rôzna.Celú situáciu sťažuje komplikovaná politickárealita.Pozdravujem všetkých.-prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc.-Foto: Marián Holub, internet23PROSO 3/2012CI O

24SOCIOIrelandal, if they so chose. However manyreligious clergy are in their vocationout of love and goodness, notto do harm or wrong. This needsto be also acknowledged. My ownpersonal experience with the Catholicclergy has been nothing butpositive.Currently, there is a high increaseof people engaging in meditationpractices, spiritually awakenedpeople are taking part in angelmeditations, group meditationand prayer practices and goingback to their faith of origin. Irishpeople are known for their traditionof voluntarism and this contiandFor this issue of ProSocio I’ve decidedto write some of my ownthoughts on spirituality, withparticular reference to Ireland.Spirituality of any country is aninteresting topic and is one that hasusually a long story underneath it..spirituaIreland is no exception in this respect.Many people are familiar with the Celtichistory of the Irish nation. Celts weresaid to have been originally a continentalEuropean race and were noticeable as beingshort, and having dark hair and beinga sallow-tanned people. It is said that theywere driven to the north and west of Europeby the Roman Empire; they sought refugefrom the imperious Romans. They reachedIreland 500 BC circa, and practicedtheir own pagan faith until Christianityarrived in Ireland by the 5th Century AD,upon the arrival of St Patrick who broughtChristianity to the people of Ireland. Celticreligion had many related features withChristianity, such as the druids being similarto the priests of the Christian religion;also their belief in after life was comparable.It is for these reasons and more, thatChristianity was so widely accepted intoIreland when St Patrick came to convertthe paganistic people of Ireland to anotherfaith.The pagan religion of the Celts should notbe associated with badness or evil. Theywere a deeply spiritual people whohad a close and tendercompassion for oneanother and for naturearound them. Pre-Christian art of the paganCelts usually includedbronze and silverpersonal ornaments with circular designs,which was usual for this race. The Celts hadeight annual holidays that were celebratedfor centuries but I’ll only describe two inthis article.On the 1st of February, Imbolc (pronouncedas em-bolk) was celebrated. This holidayworshiped the Celtic Goddess Brigid.She was associated with miracles and fertility.Before her death, she was baptised, apparentlyby St Patrick, and became a Sainttodayknown as Saint Brigid. In Ireland asa child I recall the Feast of Saint Brigid- itPROSO 3/2012CI Owas always big deal at school! We all learnedabout Brigid and how she was a strongfemale goddess/saint who had great compassionfor Irish people. She sought only tonurture the spiritual being of the Irish. Onthe 1st of February each year, Irish childrenmake St Brigid crosses at school.This involves making a crossfrom rushes or straw, and althougha known Christiansymbol, its design derivedfrom the pagan sunwheel.The other Celtic holiday iscalled Beltaine (pronouncedas Biel-ten-eh), whichtook place on the 1st of May.It is one of the first Celtic holidaysof worship and veneration.Beltaine is one of themost sacred days as it acknowledgedthe passingof winter and the start ofa fruitful spring; a timeof blossoming fruit andflowers. Many bonfires happenedas part of Beltaine, in order to ridfarms and land of evil spirits. TodayBealtaine is still a word used in Gaeliclanguage (although with a slightlydifferent spelling); it means May (themonth of May).This very brief background on Irish spiritualityis to give you an idea of the natureof belief in Ireland, which has existedsince the Stone Age. Whether worshipingsaints or goddesses, Irish peopleare a deeply faithful and spiritualrace. As you saw in my previous article, Godis mentioned a lot in the Irish language! Forexample, to say hello in Irish is ‘Dia dhuit’,which literally translated, means ‘God bewith you.’Today Irish spirituality is somewhat ata cross-road. Many people have strayedaway from the traditional religion ofthe country, predominantly the CatholicChurch, some because of child abuse scandals,abuse of single mothers, abuse of thementally disabled, and so on. Some peoplemay say that the good of many clergy hasbeen tainted by the actions of a few. It is certainlyterribly disappointing, to say the least,that there existed institutional silenceuntil only a few years ago regarding theabuse; this doesn’t shed the Irish CatholicChurch in a very positive light. The Catholicreligion in Ireland was traditionally a fearbasedone and unfortunately, scared peopleinto believing in God, instead of gently enablingpeople to become more spiritu-

SOCIO25Rodová rovnosTa rovnosT príleZitostí´ ´´ ´´ ´alityvo vYtvarnom ´stvárnenídievCat a chlapcov zoSkôlok v Trnavskom kraji´ ´´ ´nues today, in a more secular (albeit spiritual)environment, for instance, non-religiousagencies working with homeless people.Irish people have a keen sense of awarenessof their own soul, and I feel are reachingout to seek support in nurturing that soul,be that in a religious church or in a more alternativefield.Personally, I am a deeply spiritual person.I believe life is not all black-and-white, itcannot be always explained by logic. I believewe are all born with our guardian angelsthat take care of us daily. We are never alone.I am not religious. I believe in the Godof my own understanding. I don’t associatethe word religious as being the same asspiritual- for me personally, they are relatedbut separate concepts. They are not synonymous.However, I respect all religiouspractices and I am deeply grateful tomy grandparents, parents and teachers forinstilling strong beliefs in me as a child, sothat I could come to better know my Self, asI have gotten older.Since coming to Slovakia I have grown toknow this country as a spiritual place, andthe people as a soulful people. I love the naturehere, it is breathtaking and the beautyis quite overwhelming. Also the huge welcomethat I have received since coming here isnothing but spiritual! It continually remindsme of the good that lies within each andevery person. I believe there is a bit good ineveryone and a bit of bad in everyone too.We all live under the same sky and have thesame needs and desires. It is in a world oftolerance, love and peace, not conflict, bitternessand anxiety, which we can all growsoulfully together.If you have any questions or comments thatyou would like me to address, or have anidea for a future article, please contact me:Monica.irsko@gmail.com. I would love tohear from you!Until next time, go mbeannaí Dia duit!-Monica O´Mullane-Foto: internetO aktivitách Národného projektu Inštitút rodovej rovnosti – Krajskéhokontaktného miesta (ďalej len „KKM“) Trnava bolo už nastránkach tohto časopisu niekoľko stránok popísaných. Radi bysme tentokrát napísali pár slov o zatiaľ poslednej aktivite, ktorousa KKM Trnava rozhodlo osloviť našich najmenších – dievčatáa chlapcov z materských škôl.Išlo o výstavu výtvarných prác na témurodová rovnosť, ktorá bola zrealizovanáv spolupráci s materskými školamiTrnavského kraja za podpory Mgr. MargityDomsi Majcherovej, PhD. z Krajského školskéhoúradu.Cieľom výtvarnej aktivity bolo ponúknuťdievčatám a chlapcom v predškolskom vekupohľad na problematiku rovnosti príležitostía rodovej rovnosti primeraný ich veku.Snahou bolo ponúknuť možnosť individuálnejvoľby a pohľadu na dianie okolo seba.Úsilie o uvoľňovanie rodových stereotypova upriamenie pozornosti na rôznorodosťv chápaní, môže byť dobrým začiatkom prerodovo citlivú výchovu.Dievčatá a chlapci z materských škôlmali možnosť vybrať si a kresliť na vopredurčené témy:Ako doma pracujemeJa a moja obľúbená hračkaAko doma varíme obedManažérka KKM Trnava Mgr. Martina Ješkováspolu s lektorkou a konzultantkouPhDr. Hermínou Marekovou, PhD. navštíviliviac ako 40 materských škôl v rámci celéhoPROSO 3/2012CI O

CI OUkážkyz výtvarnýchprác3/2012 PROSO26SOCIOTrnavského kraja a učiteľkám poskytovalikonzultácie k celej aktivite, k jednotlivýmzadaným témam, ako i k problematike rodovejrovnosti a rovnosti príležitostí. V spoločnostiako takej, kde prístup rovnosti príležitostífunguje, by mal mať každý jednotlivecmožnosť naplno využívať svoje schopnostibez obmedzení rodovými stereotypmi.Stereotypy sú nereálne očakávania spoločnosti.Dievčatá aj chlapci si tieto stereotypyosvojujú počas výchovy tzv. socializáciouuž v ranom veku. Výtvarná hra poskytlamožnosť odstraňovať rodové stereotypyz vyučovacieho procesu, a tým prispieťk rodovo citlivej výchove. Počas aktivít detív škôlke, s pomocou vymaľovánky (ktorábola špe ciálne vytvorená pre túto konkrétnuaktivitu KKM Trnava) alebo aj vtipnýmihrami bolo treba nájsť stereotypy, pomenovaťich, poukazovať na ne a pretvoriť totonové myslenie do výtvarného diela. K výtvarnýmprácam boli pripojené trefné poznámkymalých autorov a autoriek o tom,čo namaľovali.V materských školách sa Mgr. Ješková ajDr. Mareková stretli s pozitívnymi odozvamijednotlivých pedagogičiek a výsledkombola vysoká účasť ako i veľmi vysoká úroveňvýtvarných prác. Úroveň kresieb potvrdilaaj vysokú pripravenosť našich učiteliekv materských školách („pána učiteľa“ v MŠsme nestretli ani jedného).Celkovo sa v rámci výtvarnej aktivity podarilozozbierať 160 výkresov, ktoré namaľovalideti z 31 materských škôl z Trnavy, Hlohovca,Piešťan, Vrbového, Senice, Skalice,Sobotišťa, Zavara, Hviezdoslavova, VeľkýchÚľan, Cífera, Horných Otrokoviec, Abrahámu,Jánoviec a Serede.Výtvarné spracovanie umeleckých diel našichnajmenších vyvrcholilo výstavou, ktorejotvorenie sa uskutočnilo 14. decem bra2011 v ZOC MAX v Trnave za prítomnostipani učiteliek a malých autorov a auto-Tatinko vysáva, maminka zatiaľ perie. Tatinkočasto robí to vysávanie.(Pavlínka Tepalová, 5,5 r.)Jakubko mi požičal loptu a auto a ja (Katka)jemu bábiku. (Katka Burianová, 5 r.)Tatino varívečeru.(Tamarka, 5 r.)Maminka uspáva Leušku, tatino varí a je vzaduv kuchyni, ja prestieram. Tatino varí pre mňapárky a pre seba praženičku. Maminka už papalaa Leuška už spí, maminka pri nej zaspala. (LuciaTabačeková)riek výtvarných prác, ktorí potešili všetkýchprítomných aj svojim sprievodným programom.Na vernisáži boli v hojnom počte zastúpeníaj rodičia detí. Dúfame, že sa mnohína umeleckých dielach svojich detí aj spoznali.Výstava bola voľne dostupná v priestorochZOC MAX Trnava a návštevníci si ju mohlipozrieť do 9. januára 2012.V súčasnosti v plnom prúde v KKM Trnavaprebieha príprava výtvarnej súťaže prežia kov a žiačky základných škôl Trnavskéhokraja na tému rodová rovnosť. Vyvrcholenieakcie sa uskutoční v apríli 2012, kedy budev priestoroch ZOC MAX otvorená výstavaprác týchto detí a autor výtvarného die la,ktoré najviac zaujme komisiu, získa odmenupre seba a celú svoju triedu.-Mgr. Martina Ješková-Foto: Krajské kontaktné miesto Trnava NPIRRTato varí mrkvovú polievku a varuje sestruNatálku. Maminka je zatiaľ v robote.(Elisa Matusiaková, 6 r.)Hrám sa na šoféra.(Katka Černáková, 5 r.)Na obrázku otecko upratuje, zatiaľ čo mamičkaodpočíva v posteli. (Lea Záhradníková, 6 r.)

SOCIO 27„My sme ZdruZenie ´STORM´“Pred desiatimi rokmi bolo len nápadom v hlavách študentiek vysokej školy. Desaťrokov na to má už dosť stabilné miesto v poskytovaní preventívnych a nízkoprahovýchslužieb, no tiež stále priestor a motiváciu posúvať sa vpred a tieto službyrozširovať, tak ako aj polia svojej pôsobnosti. Už mnohým študentom dalopopri štúdiu možnosť priblížiť sa ľuďom, ktorí to potrebujú, a to vlastným pričinením,vlastnými rukami. V prvom rade sa však snaží dávať tie možnosti ľuďom, pre ktorýchtu je. Združenie STORM a ľudia, ktorí ním sú.Združenie STORM ako apolitickéa neziskové združenie vzniklo15. mája 2002 registráciou naMinisterstve vnútra SR. Ob čianskezdruženie je jednou z mála organizáciína Slovensku, ktorésa na základe nízkoprahovýchprincípov venujú problematiketerénnej sociálnejpráce s užívateľmi drogpodľa filozofie znižovaniarizík a problematike neorganizovanýchskupíndetí a mládeže. Je zároveňjediným a akreditovanýmsubjektom MP-SVaR SR v tejto oblasti,ktorý pracuje v dvochkrajoch, troch okresocha v troch mestách. Momentálnezdruženie realizuje triprojekty, a to:projekt KROK VPRED,projekt CIRKUSprojekt STEREO.Celoročný projekt„KROK VPRED“ vychádzaz filozofie harm reduction.Terénni pracovníci združenia pracujús aktívnymi užívateľmi drog bez toho, abyod nich vyžadovali ukončenie užívania drog.V rámci filozofie, na ktorej sa činnosť projektu zakladá,tvrdia, že niektoré spôsoby užívania drog sú menej nebezpečné ako ostatné. Tento projektsa taktiež zameriava na preventívne aktivity spojené s osobami pracujúcimi v sex-biznise.Terénna sociálna práca umožňuje pracovať s klientom priamo v jeho najprirodzenejšom prostredí.V rámci projektu sa realizuje aj subprojekt „STORMík“ – časopis pre klientov o aktuálnych témach, ktoréich zaujímajú a do ktorého majú možnosť aj sami prispievať.Čo sa týka poskytovaných služieb, konkrétne ide najmä o distribúciu injekčných striekačiek –formou výmenyza použité ihly a striekačky. Ich následná likvidácia je zabezpečená v spolupráci s Fakultnou nemocnicouv Trnave. Tým sa prispieva k ochrane klienta pred krvou prenosnými chorobami, ale aj k ochrane verejnéhozdravia elimináciou výskytu týchto použitých striekačiek a ihiel na verejných priestranstvách.Klientom je tiež distribuovaný iný – najmä zdravotnícky materiál. Slúži na prevenciu krvou a pohlavne prenosnýchinfekcií ako HIV/AIDS, zápalov pečene typu B, C a i. Sú to alkoholové tampóny na dezinfekciu miestavpichu a injekčná voda, ktorá je tekutinou pripomínajúcou roztok vlastný telu. Ďalej suché antiseptickétampóny na zastavenie krvácania po vpichu, filtre na filtráciu nežiaducich prvkov v droge, kyselina askorbová,ktorá slúži na rozpustenie heroínu, ale zároveň slúži ako výživa pre žily, a tiež prezervatívy. Pri prvomkontakte dostáva klient aj škrtidlo, ktoré uľahčuje prístup k žilám a znižuje počet nevydarenýcha zraňujúcich pokusov o vpich. V prípade záujmu sa distribuujú klientom aj hygienické rukavice.Pre osoby pracujúce v sex-biznise sú určené lubrikačné gély, prezervatívy, hygienické vreckovkya vreckovky na intímnu hygienu. Klienti majú k dispozícií aj pitný servis. Terénni pracovníciv prípade záujmu a potreby zo strany klienta poskytujú aj základné zdravotnéošetrenie. K základným službám patrí aj poradenstvo, informačný servis,motivačné rozhovory a sociálna asistencia.PROSO 3/2012CI O

28SOCIOPoslaním Nízkoprahovéhoklubu pre detia mládež CIRKUS je zameranie naprimárnu prevenciu sociálno-patologických javov u detí a mládeže. Cieľovouskupinou projektu sú deti a mládež vo veku od 11 do 20 rokov. Priemernýpočet klientov na službu je 15, pričom za rok bolo zaregistrovaných 835 kontaktovs klientmi projektu (údaj za rok 2010). Klub je členom Asociácie nízkoprahovýchzariadení na Slovensku, ktorá zastrešuje všetky nízkoprahové zariadenia,sieťuje ich a vytvára podmienky na skvalitnenie ponúkaných služieb, medializáciua vzdelávanie.CIRKUS je priestorom na nadviazanie kontaktu pomocou voľnočasových aktivít. Prostredníctvompozitívnej skúsenosti, povzbudzovaním a oceňovaním vedú pracovníciklientov k samostatnosti, zodpovednosti a sebadôvere. Klub klientom ponúka bezpečnúalternatívu ulice. Dáva mladým ľuďom príležitosť spoznávať nové možnosti využívaniavoľného času, iné hodnoty, spôsoby komunikácie a riešenia konfliktov. Poskytuje informácie,sprevádzanie pomocou kontaktnej práce, krízovej intervencie a základného poradenstva.Zariadenie taktiež zapája komunitu a sociálne okolie do preventívnych programov. Od marca roku 2011 je súčasťouprojektu aj nová služba, ktorou je terénny program pre deti a mládež.Zámerom projektu je taktiež znižovať drobnú kriminalitu, vandalizmus, experimentovanie s drogami, sexuálnenásilie, záškoláctvo, poskytovať kvalitné sociálne služby nízkoprahového charakteru. Taktiež pomáhať riešiťklientom krízové a záťažové situácie. Poskytuje širokú ponuku voľnočasových aktivít (spoločenské hry, stolnýfutbal, športové hry, umelecké aktivity), ktoré slúžia ako prostriedok k získaniu dôvery klienta. Tá je podstatnápre ďalšiu hlbšiu prácu, pričom sa využíva aj pri rozvoji osobnostných vlastností klientov.Ponuka sociálnych služieb zahŕňa tiež skupinovú prácu, prácu s rodinou a komunitnú sociálnu prácu.Klub organizuje besedy, prednášky, komunitné akcie a interaktívne workshopy vždy na aktuálnutému a to v spolupráci s klientmi, čím sa u nich rozvíja pocit spolupatričnosti, spolupráce a zodpovednostivoči sebe aj voči zariadeniu.Cieľom projektu je tiež v spolupráci s Komunitným centrom naďalej spájať komunitua vytvárať sociálnu sieť sídlisk Klokočina, Čermáň, mesta Nitra a zapájať komunitu,rodičov, ostatné organizácie a sociálne okolie do preventívnych programovrozličného charakteru.Vroku 2010začalo Združenie STORM pilotne realizovaťprojekt primárnej prevencie závislostína základných a stredných školách s názvom STEREO.Formou interaktívnych skupinových stretnutí sociálne pracovníčkyZdruženia STORM prinášajú na základné a stredné školynielen vedomosti v oblasti látkových a nelátkových závislostí,ale najmä možnosť pre žiakov/študentov vytvoriť si vlastný pohľada názor potrebný k predchádzaniu závislostiam.Projekt STEREO sa zameriava na kvalitu primárnej prevencie, niekvantitu. Na prevenciu sa sociálne pracovníčky pozerajú v reálnychkontúrach – majú skúsenosti s prácou s deťmi a mládežou – tedas tými, ktorí s drogami začínajú experimentovať a zároveň ajs aktívnymi užívateľmi drog. Projektom STEREO sa ZdruženieSTORM pokúša o odstránenie mýtov, doplnenie informáciížiakom/študentom v danej oblasti, poskytnutie odporúčanía pomoci v zmysle filozofie harm reduction (znižovaniarizík).PROSO 3/2012CI O

Čo ťa viedlo k tomu, aby si street začal/arobiť?Zaujal ma inzerát na nástenke na fakulte. Streetworknavonok pôsobil ako niečo akčnejšie než je prax na úradepráce, tak som to chcela skúsiť. Lákal ma aj priamykontakt s klientmi a samotná práca s užívateľmi, pretožetáto cieľová skupina sa mi zdá byť veľkou časťou populácienepochopená a odmietaná. Mňa táto práca naopakveľmi lákala. Možno práve preto, že to nie je prácapre každého. (Zuzka)Chcel som robiť niečo prospešné niekomu a aj verejnostia chcel som sa priblížiť aj tejto skupine ľudí, o ktoreješte stále koluje veľa mýtov. V neposlednom rade známosťľudí, ktorí túto prácu už vykonávajú. (Majka)Nechcela som byť súčasťou spoločnosti predsudkovvoči užívateľom a sexworkerkám, a tak som z tej spoločnostitakýmto spôsobom „vystúpila“. Tiež to, že sompoznala myslenie závislého človeka a tým pádom sommala na to podľa mňa aj dostatočnú prax a naladenie.V neposlednom rade je pre mňa to, že streetworkeri príduza klientom tam, kde on „žije“, v určitom zmysle demonštráciouľudskosti. Že klient vidí, že si prišiel, leboti za to stojí. (Mili)Vždy ma to ťahalo k práci so závislými a keď som sa prostredníctvomprednášky o STORMe dozvedela o tom, žebude nábor, tak som hneď vedela, že tam musím ísť. Jeto práca s klientmi v ich prirodzenom prostredí, čo jetaké iné, takto si viem lepšie predstaviť ich život, niektoréveci lepšie pochopiť, ako by som ich možno pochopilav inom zariadení pri práci s takýmito klientmi.(Nika)V čom vidíš najväčší prínos streetu?Z dotazníkov...Asi v tom, že sa striekačky nepovaľujú hocikde (keď vidímtie plné bandasky, ktoré máme, a keď si predstavím,že by to mohlo ležať niekde vonku...). A určite v tom, žeužívateľom vieme dať pocítiť, že nie sú sami a môžu saprísť poradiť, ošetriť či len pokecať, a že nie sú pre každéhoiba niečím zlým a nebezpečným. A v neposlednomrade určite v tom, že sa staráme o ich zdravie. (Majka)Najväčší prínos vidím v priamom kontakte s klientmi,možnosti dať im informácie, ku ktorým by sa inak nedostali,sprostredkovať im kontakt s odborníkom – aksi ho nemôžu zabezpečiť sami. V neposlednom rade výmenuinjekčných striekačiek a dávanie materiálu, abysa zamedzovalo šíreniu krvou prenosných ochorení.Možnosť dostať sa k službám, ktoré by im inak neboliprístupné. (Dada)V tom, že naozaj klienti chodia za nami meniť a nie súihly pohádzané niekde po zemi v parkoch. Aj to, že jeto anonymné a klienti nemajú problém za nami prísť.(Aďka)V akých momentoch máš zo svojej prácenajlepší pocit?Keď si uvedomím jedinečnosť danej prítomnej chvíle(moment „tu a teraz“), ktorá sa už nezopakuje a viem, žeSOCIO 29naša spoločná snaha a energia – klienta a mňa – môžeovplyvniť ďalšie dianie k dobrému. A potom také to, žesme užitoční a niekomu to fakt dôjde a nejakým spôsobomnám to povie. (Andrejka)Keď klienti nosia približne toľko striekačiek, koľko siberú, keď vznikne spontánna dôverná situácia a klientsa otvorí a rozrozpráva, aj keď nikdy predtým sa náms ničím nezdôveril, keď klient od nás odchádza s úsmevomalebo keď vieme poradiť či zohnať info, ktoré požadujú.(Džu)Keď nám klienti ďakujú za materiál/služby/našu prítomnosť.(Kateka)Keď niekto príde za mnou sám od seba, že má probléma ja viem poradiť, keď mi niekto poďakuje a povie, žesi mám dávať na seba pozor, keď vymením kopu i hiel,keď môžem niekoho vypočuť, skrátka vtedy, keď vidím,že som užitočná, že ma tí ľudia potrebujú, že tomá význam. (Iva)Keď sa klientovi podarí niečo, z čoho má radosť a bavilisme sa o tom. (Katka)Čo ťa viedlo k tomu, aby si začal/a robiťv nízkoprahovom centre?Pre mňa bola motivácia detská klientela. Dostal somsa k tomu, že moja spolužiačka už robila v CIRKUS-e,a tak som mal informácie z prvej ruky. Ďalším dôvodombola aj prax. To, čo som sa naučil v škole, bolo fajna zaujímavé, no mal som potrebu mať aj reálnu skúsenosťs klientom/-kou a nie len tak hypoteticky sa baviťo tom „čo a kto“ je to klient/-ka. (Maťo)V čom vidíš najväčší prínos prácev nízkoprahovom centre?Verím, že existencia klubu a práca, ktorá sa s deckamirobí, im aspoň trochu zlepšuje život. Zasahuje tú cieľovúskupinu detí a mladých, ktorí sú mimo dosahu klasickýchinštitúcií a často sú už ,,odpísaní“. Nemám totak, že rieši všetky ich problémy, ale vedia, že sme tampre nich, keby niečo. (Lucia)Klienti majú možnosť dozvedieť sa a spoznať názory,veci, hry, ľudí, ktoré (ktorých) by podľa môjho názorunemali na ulici šancu spoznať. (Lukáš)V akých momentoch máš zo svojej prácenajlepší pocit?Keď vieme klientovi pomôcť, ukázať mu viacero možnostíriešenia jeho problému. Pre klientov je vo veľkejmiere veľmi dôležité, ak si ich len vypočujeme. Veľmiveľa pre mňa osobne znamená, keď sa klient potom namňa usmeje, čo viem, že je vyjadrenie vďaky či vyslovenieslovíčka ďakujem. Vtedy si uvedomím, že prácaa služby, ktoré uskutočňujeme, majú význam. (Tina)-Milka Macová, Nika Ľuptáková-Foto: Daniel Kosír, archív združenia STORMZdroj: www.zdruzeniestorm.skPROSO 3/2012CI Owww.zdruzeniestorm.sk

30Dňa 19. decembra 2011 som bol v Skalici. V detašovanom pracovisku VŠZaSP sv.Alžbety som skúšal študentov z rodinného práva. Však skôr, ako som začal skúšať,vyzval som študentov, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku zosnuléhoVáclava Havla. Študenti povstali a ja s nimi.* 5. 10. 1936 - 18. 12. 2011ZomrelPánprezidentDnes, keď píšem tieto riadky, je 23. decembra2011 a o 12. hodine bude oficiálnyštátny pohreb zosnulého Pánaprezidenta. Zúčastnia sa ho vysokí predstaviteliaštyridsaťjeden štátov sveta. Generalitasvetového spoločenského diania. I jasom v duchu kráčal s občanmi Prahy, keďPána prezidenta v stredu odprevádzali najeho poslednej ceste na hrad. Podľa komentátorovČeskej televízie bolo medzi týmtosmú točným sprievodom a sprievodom pohrebuprvého československého prezidentaT. G. Masaryka mnoho paralel. Ale to nebolipodobnosti iba v pohrebe oboch štátnikov.Počas novoročných príhovorov bolo v televíziividno, že Pán prezident mal vo svojejpracovni bustu i knihy Masaryka. A nebolito iba predmety. I vo svojej prezidentskejfunkcii premýšľal podobne ako on. I prosociálne,našiel si čas i na besedy so študentmi,zaujímali ho problémy obyčajných ľudí.V novembri 1989 sa postavil do čela procesudemokratizácie Československa. Spolus Dubčekom sme ich videli stáť na tribúnach,keď sa menil náš svet. Pán prezidentPROSO 3/2012 SOCIOCI Obol však trochu iný ako Alexander Dubček,i keď Dubček zohral v Československu taktieždôležitú úlohu. Najmä jeho pokus reformysocializmu na socializmus s ľudskou tvárou.Doba však ešte v 70-tych rokoch na takétozmeny nedozrela. Prišli tanky a zmenysa nekonali. A z lídra pražskej jari sa staldisident. Až do novembra 1989, kedy sa moholspolu s Havlom znovu postaviť na tribúnya neskôr do funkcie predsedu Federálnehozhromaždenia Česko-slovenskej federatívnejrepubliky. A je tu ešte jedna paralelau Alexandra Dubčeka. Jeho reforma socializmuv roku 1968 sa podobala pokusu o reformusocializmu v Zväze sovietskych socialistickýchrepublík Michailom Gorbačovom.I ten videl, že je možné socializmuspoľudštiť, eventuálne poľudštený Sovietskyzväz zachovať. Však jeho snaha bola zmarenáv dôsledku historického vývoja v samotnomSovietskom zväze, a tak 12. júna 1990vznikla Ruská federácia – krátky názov Rusko,v čele s prezidentom Borisom Jelcinom.Spoločenstvo nezávislých štátov (ďalej lenSNŠ), ako voľné združenie štátov bývaléhoSovietskeho zväzu, bolo založené v Alma-Atepodpísaním „Almaatskej deklarácie“.Zakladajúca etapa existencie SNŠ bolazavŕšená v januári 1993, kedy bola na summiteprijatá Ústava SNŠ. Ústavu však nepodpísalaUkrajina s Turkménsko, ktoré sav dôsledku tohto kroku „de iure“ nepovažujúza plnohodnotných členov SNŠ.Ale vráťme sa k Václavovi Havlovi. Bol točlovek s veľkým „Č“. Nie preto o ňom taktohovorím, lebo je módne o ňom takto hovoriť.Ale preto, že to takto cítim. Veľmi pekneto vyjadrila pani Magda Vášáryová, keďv spomienke na neho povedala, „...my Slovácinemáme takúto osobnosť, ešte na ňu čakáme“.V týchto slovách s našou poprednouhereckou osobnosťou plne súhlasím. PánHavel bol Pán prezident a bol to i náš Pánprezident. Posledný česko-slovenský prezident.-Karol Zeman-Foto: internet

ZelaT si „koniec sveta“´ ´´ ´SOCIO 31a myslieT tocelkomváZneČarbem si mozaiky na kancelársky papier položenýna novinách. Ziapu z nich redukované novinárskevýkriky, burcujúce imperatívy, klasifikácie, zvieratá.Čarbem si ako vždy, keď si potrebujem upokojiťhlavu. Asi preto mám doma tak veľa kresieb. Ľudiama iritujú. Iritujú ma média. Sťahujú sa mi opaskyobopínajúce mozog, držiac na ňom zahaľujúcusutanu, aby nebolo vidieť, že tie udalosti poslednýchdní už jednoducho nezvláda rozšifrovávať, že už nezvládaspracovávať (dez)informácie poslednýchspoločenských udalostí. Premýšľam ako vyzerá spotenámozgová kôra... v hlave mi tiká bomba. O chvíľuju rozplesne a zasviním tými úvahami štyri nevinnésteny.´ ´´ ´Tik tik bum!Nemala som tie noviny ani otvárať. Celédni atakujúce správami o našich slovenských„občianskych nepokojoch“, všednýchinstantných „revolúciách“. Suchý prachvmiešaný do vriacej vody. Každý sa smiestať hrdinom, byť súčasťou „veľkej veci“. Padajúveľké slová, lebo máme slobodu slova.Všetci sa vyjadrujeme, všetci riešime. Jednymenšinovo, väčšina ako väčšinou väčšinovo.Uznávam ich? Kohouznávam? Pohŕdam nimi?Bojím sa ich? A ktorí z nichsú tí hlúpi? Ktorí majú pravdu?A ktorí len moc? A jedav mocný? Prečo to tak je?Premýšľam, prečo sa „protestuje“až teraz. Prečo tonebolo už dávno? Čo smeo tom nevedeli? Necítili smeto pokrytectvo, tie nedostatkyaj bez dôkazov? Že jeto nefunkčné? Žilo sa námpredtým dobre? Ktorý systéma vláda nás uspokojili?Netušili sme, ako to v politikeje? Ako to funguje? Akísú ľudia? „Hore“ sú iní ako„dole“? Iní vpravo ako vľavo?Nevedeli sme, že všetcimajú chuť si prilepšiť? Nerobíkaždý niečo (dnes už ajtak nefunkčnou morálkou)odsúdeniahodné? Nie sme všetci maskujúcia využívajúci? Sú toto barikády? A sú miliónyeur len kamienky, pretože patria štátua teda občanom? To nie je zodpovednosť,reprezentovať milióny ľudí? A nemá mať túzodpovednosť aj dav, ktorý „chce“ tie miliónyľudí reprezentovať?Jedno a to isté sa však nemení – ľudia sú ľudia.Či sú to predavačky v Jednote alebo štátnici,ktorí majú viesť krajinu k lepšej (alebominimálne nie horšej) budúcnosti. Všetci sivo svojom genetickom kóde nesieme tie istébunky – ľudské. Dnes je však taký trend, žeľudia robia zo slova ľudský skôr urážku alebominimálne spľasnuté a bezcenné klišoidnépomenovanie ako vlastnosť pre hrdosť.GuantanamoOdborníci vravia, že Slovensko za celú svojukrátku históriu nezažilo takýto úpadok, takétosilné bezvládie. Vravia, že politici nikdytakto nesklamali. Že „elita“ nebola nikdytakto skorumpovaná. Musím sa smiať. A ktovie? Možno ten proces zákulisného šaškovaniaa pletichárstva na „prostých“ ľuďochmal stupňujúci sa trend a možno to bolotaké zlé od začiatku. A kto vie, čo nám ešteprivejú tajné zdroje? Ľudia sa masovo búria,vraj nepôjdu k voľbám. Veď koho by napokonvolili, keď všetci sklamali? A je to dobrériešenie? Nevoliť? Myslíte? A je to na niečodobré – voliť? Myslíte?Každého bežného človeka musí zákonitenapadnúť aj to, koho bol toto záujem. Abysa toto dialo. Možno príhodne práve terazna prelome januára/februára. Možno je tádoba irelevantná. Je? A nie je dnes už vovšetkom niečí záujem? Nie nadarmo – zmätenýa vystrašený dav sa najľahšie ovláda.Lebo pokiaľ ľudia nevedia, ako by sa samipričinili o svoje šťastie, uveria tomu prvému,ktorý im povie, že im ho isto-iste dá. Nievždy je to však tak.Ale dá sa všetko rozšifrovať? Dajú sa „vinní-PROSO 3/2012CI O

32ci“ vždy identifikovať? A čo potom s nimi?Guantanamo? A čo sme potom my? Ktozostane, keď z rovnice vylúčime zainteresovaných?Je to o tom? Je to o niečom inom?Informácií je príliš veľa, aby sa dal o tejtosituácii vytvoriť neroztrieštený obrázok,z ktorého by bežný človek pochopil, čo jepodstatou, čo má byť výsledkom a čo skutočnechceme, aby výsledkom bolo a ako tochceme urobiť. Vajíčkami a banánmi? A ktomá priniesť tú zmenu? Dezorientovaní organizátorivzbúr dneška? Takýto? Je to perspektíva?Kto to rozsúdi? A má ísť vôbeco nejakú zmenu? Či sa len budeme chvíľuguľovať vajcami, kým sa unavíme, a potomsi povieme, že nám predsa nie je až tak zle?Či je to naozaj len predvolebná kampaň,ktorá má takýto negativistický trend už niekoľkovolebných období (aj keď táto je určitenajsilnejšia)? A po voľbách bude čo? Ticho?Premýšľajme. Kriticky. Sami a subjektívne.Premýšľajme inteligentne.SOCIOMédiá „vedia“SO 3/2012PROCI OMáme veriť médiám, ktoré majú tiež svojichmajiteľov, tiež svojich donorov, ktorí majúznova a zas tiež svoje záujmy? A sú dnes médiáešte objektívne? Veríme im? Neveríme?Premýšľame nad tým vôbec? Sme vôbec kritickívoči tomu, čo médiá prinášajú aleboto len jedným hltom skonzumujeme a včlenímedo svojho názorového arzenálu? Potomsa nedivme, že všetko vidíme väčšinovoa zdesíme sa, keď sa dozvieme, že aj to,čo si myslí tisíc ľudí okolo nás, mohla a bolalen príhodná stratégia. Ako môžme tak ľahkopreberať mediálne názory? Prečo, pýtamsa, prečo im tak veríme? Veď sú pre nás akocudzí ľudia. Tým tiež nezveríme svoju dôveru,lebo nevieme, kedy na nás vytiahnu nôž.A prečo by média mali vyvíjať nejaké stratégie?Či nebodaj klamať? Vedomky či nevedomky,každý máme svoje motivácie, či užsi ich neuvedomujeme alebo naopak uvedomujemeveľmi dobre, pretože nám štrngajúv peňaženke. Neolizujú všetky poslušnemodernohodnotovo pošpinené prstysvojich majiteľov? Novinárska etika, zodpovednosťvoči ľuďom, občanom? Majú takétoslová vôbec zmysel? Nemajú? A vadíto? Že strácajú svoj prvotný klasický objektívno-informačnýúčel a vysmážajú senzácieprodukované na rýchlopáse, aby násnabudili svojou schopnosťou promptne násurobiť sekundu po sekunde informovanýmio všetkom. Komu záleží na tom, nakoľkopravdivo? My nie sme informovaní, ale„prežraní“. Mediálny fastfood, dobrú chuť.Akí sme my, taká bude aj našakrajinaKoliečka v mozgu mi lupkajú naprázdno.Myšlienkový poklus si drží tempo dostihovejkobyly. Premýšľam na koho som stavila.A kam sme sa to dostali? Premýšľam o ľuďoch,prečo sme takí. Nikdy som si nepotrpelana klasifikácie v zmysle – toto je dobréa toto je zlé. Hovorme radšej o stave, hodnoťmeten, skúsme ho kvalifikovať trochukonštruktívnejšími obsahmi, faktami ako je„dobré a zlé“.Prečo sme my ľudia zostali takýto? Vytvorilisme spoločnosť korupcie, nepokojov,zrád, nedostatkov, podvodov, na úkor nevinnýchpre vlastné mastné papule, prestalisme myslieť na tie najzákladnejšie zložkymechanizmu spoločnosti, bez ktorých bybola nefunkčná – na ľudí. Akí sme my, takábude aj naša krajina, naša zem. Každý z násreprezentuje celé ľudstvo. Všetci sme individuality,no v jednom máme byť tými istými– reprezentantmi nášho druhu. Nemôžmepredsa takto zlyhávať! Robiť hanbu nielensebe samým, ale aj ďalším iks miliardámľudí, ktorých každý z nás ako človek zastupuje,a to ako konaním, tak aj myslením.Zdá sa vám to prehnané?Nie, len sme možno zabudlina tú číru zodpovednosť zaviac ako náš sebestredný zadok.Prečo sa divíme a pohoršujeme,že politici si pracú vlastné vreckáa nerobia nič pre ľudí? Nie sme takíistí? Čo my robíme pre druhých? Ja niesom pesimista, ale vy nebuďte pokrytci.Ako had chcel slonom byťNeviem prečo sme takí, ale nejdem to aniskúmať. Dôvody je potrebné hľadať lenv prípade, že sa tento „vývoj“ dá zvrátiť. Vývoj,ktorý dnes môžeme nazvať skôr degeneráciouspoločenského organizmu, savšak zvrátiť nedá.Každý z nás niekedy v minulosti určite videlaspoň jeden sci-fi film zobrazujúci ľudstvoďalekej budúcnosti ako obyvateľstvotechnického, komunikačného a intelektuálnehovrcholu. Že sa budeme voziť v lietajúcichautách, komunikovať myšlienkami,budeme nesmrteľní vďaka vede, pokrokovív každom smere, atď. Keď si na túto predstavupomyslím a pripojím k nej obraz súčasnosti,nechcem nikoho sklamať, ale tentostav tam určite nesmeruje. Je to ako pozeraťsa na dokumentárny prírodovedný film v trvaníniekoľkých nekonečných hodín, zobrazujúcihada, ktorý sa snaží transformovaťdo slona. Jediný rozdiel je možno ten, že tenhad by mal na tento svoj bizarný kúsok aspoňvôľu a snahu, no čo máme my?Možno sa ľudstvo už prejedlo dávno zabudnutýchvývojových úspechov a medzníkovminulosti, možno sa unavilo tým, že uždlhú dobu necíti prosperitu a pokrok skorov žiadnej oblasti, že už nemôže nikam postúpiťa je unavené to neustále skúšať, stagnuje.Možno už príliš popodvádzalo každúspoločenskú hodnotu, ktorá za niečo stála.V lesíku za mestom ju každú jednu znásilniloa ustaté ich potom hodilo do blata. A taktozačalo zneužívať všetko – od ľudskýchpráv, cez vedu, informačno-komunikačnéprostriedky a technológie, až po tie praobyčajnémedziľudské kontakty. Tie isté obrazyvšade, krachy systémov, bankroty nie-

SOCIO 33lupatričnosti do mamonu, ega, autonómnejtechniky a chladu svetskosti, a tak si kon iecsveta sami želajú. Niektorí ho možno tušia.A možno tieto filmy chcú len naznačiť,že nám chýbajú „hrdinovia“, vzory, ktoré bynás viedli k prosperite, či už duchovnej alebospoločenskej, takej tej všeľudskej, nechuž by bola akákoľvek, ak by bola skutočnýmpokrokom vo vývoji ľudí. Chýbajú nám takýtoľudia a my to vieme.Sme už príliš ďaleko po dátume spotreby,aby sa takýto ľudia vynorili? Naozaj niesú medzi nami? Naozaj?! Prečo ich nevidno?Prečo ich nepočuť? A prečo Tí nevedúnašu krajinu, nie sú našimi vzormi a reprezentantmi?Možno je to preto, že vidia, čomajú reprezentovať. Nás. Možno sú naozajfrustrovaní a nemyslia si, že stojíme za túnámahu, no naopak – že už z nás nič nebude.A bolo by to inak vôbec na niečo dobré?Uverili by sme ešte niekomu, kto by priniesolefektívne štrukturálne a koncepčné riešenia?Nebudeme aj za tými hľadať len záujemniekoho ďalšieho? Existujú ešte nesebeckí„hrdinovia“? Čestní a schopní idealisti,vizionári, ktorí by vytvorili (alebo aspoňoprášili) medzi ľuďmi opäť hodnoty, ktoréza niečo stoja. Alebo ich vždy nazvemepodvodníkmi, šialencami, lebo veď predsa,podľa dnešných meradiel, ten idealizmusnesype a určite za tým musia byť teda nejaképeniaze, príhodne opäť raz tie „naše“. Ktoby komu veril, keď už nikto, ani politici animédiá a ani ľudia necítia zodpovednosť vočiniekomu inému ako voči svojej vlastnej zadnici?Alebo musíme naozaj prežiť tú takú filmovúkatastrofickú hrôzu alebo napríklad takú„treťo-sveto-vojenskú“, aby sme sa dostalina pokraj vlastného strachu o svoju holúexistenciu, na pomedzie šialenstva z obáva odvahy, naučili sa opäť navzájom o sebastarať, museli opäť budovať, začínať odKeď si spomeniem na už vyššie spomenutésci-fi filmy, nedá mi nezabrdnúť aj dotých katastrofických. Tie sa nám možno tiežzdajú byť takým light sci-fi, keďže asi niktoz nás neverí, že by sa aj vyplnili. Veď vietektoré – vždy je tam hrdina, príhodne vždynejaký prvoplánovo pekný chlap a vždy jetam nejaká love-story medzi ním a tiež príhodnekultovo krásnou ženou a obaja bojujúv ohrození života za nejaké tie vyššie ideály,ako za zachovanie ľudstva, za životy miliónovak nie miliárd „nevinných ľudí“. Veďviete. Spomínam si, že pred niekoľkými rokmisom čítala článok, ktorý sa zamýšľal nadtým, prečo je produkovaných toľko filmovs touto tematikou, teda konca sveta. Kdevôbec ľudia takýto nápad – že koniec sveta,vzali? Možno sa pohrávať s myšlienkou,že samotní ľudia cítia tú nezmyselnosť, tenšialený prepad inteligencie, ľudskosti a spopiky?Vyskratovali sa v patových situáciáchobklopení beznádejou, pustotou a nedostatkom,aby sme sa vrátili naspäť k podstateslova „človek“ a „život“, ktorá bola naprvopočiatku krásna vo svojej kvalite? Aj natoto existujú rôzne teórie.O „konci sveta“ sa toho popísalo už mnoho.Niekto by povedal veľa šamanistického. Aleaj keď vo svojej snahe realisticky uchopiťmyšlienku „konca sveta“ vylúčite možnosťničivej prírodnej katastrofy, myšlienka v poradítretej masívnej vojny nie je vôbec nereálna.Nie som prívržencom čierneho humorua nie som ani pesimistom. To by stením museli nazvať aj Pentagon, ktorý hrozbuobčianskych nepokojov až vojny na územíštátov EÚ spomenul vo svojich správachuž pred pár mesiacmi. Tak ako sme určitenetúžili po súčasnom stave, ktorý tu ale napriektomu je, ani ja netúžim po smrti miliónovľudí, po konci sveta v tom prvoplánovomzmysle slova, ale po premene a obnove.Minimálne je možné, že ten koniec sveta užbol, lenže sme si to uvedomili len niektorí.A nemôžme z toho. Možno tá zmena už prebieha,mohla by. Lebo modlám dneška, akoto sami vidíme, sa už klaňať, je celkom zbytočné.A tak hodnoťme. Múdro a zodpovedne. Každýsme koliečkom roztáčajúcim mechanizmusorganizmu spoločnosti. Berte svojuúlohu poctivo, vráťte tomu systému jehoprincipiálne vlastnosti plnohodnotnosti,nech je taký, aby sa aj vám páčil! Každý z násmá túto schopnosť. Každý z nás je myšlienkou,ktorá má túto ohromnú silu. Len smezabudli. A veľmi veľmi hlboko zaspali.-Milka Macová, Mgr.-Foto: internetlen spoločností, ale aj krajín, podvody, aféry,vzbury, vojny, nepokoje, nestability.Od pikyNa záver:Redaktor New York Times sa spýtalindiánskeho náčelníka Dva tesáky: „Máte90 rokov a celú tú dobu pozorujete belochov– akých úspechov dosiahli a aké škody napáchali?Keď to všetko zvážite, kde podľa Vás urobilichybu?“„Keď bieli muži prísť, indiáni byť vládci zeme. Žiadnedane, žiadne dlhy. Bizónov veľa, bobrov veľa,voda čistá. Ženy urobiť všetky práce. Šaman liečiťzadarmo. Indiáni muži celý deň loviť a rybychytať. Večer zaspievať, zatancovať, zafajčiťsi, potom celú noc...“Na to sa náčelník trpko pousmial. „Bielymuž dosť kretén, keď myslieť, že takátosystém sa dá vylepšiť.“PROSO 3/2012CI O

34RasovásegregáciaPár viet k rasovej segregáciivCera, dnes, a ... zajtra uZ nie!Príklady rasovej segregácie sa vyskytovaliv minulosti a vyskytujú sai dnes. Všeobecne známymi persónamiv boji proti rasovej segregácii a diskrimináciiboli napríklad Martin Luther King,Jr. a jeho „I have a dream speech“ v auguste1963 pri pochode na Washington (TheMarch on Washington for Jobs and Freedom)alebo Rosa Parks, ktorá 1. decembra1955 v meste Montgomery (štát Alabama,USA) odmietla poslúchnuť príkaz šoféra autobusu,aby uvoľnila miesto v autobuse vyhradenépre bielych pasažierov (Martin LutherKing, Jr. aj Rosa Parks boli Afro-Američania).Rasovú segregáciu najciteľnejšiebadať v školstve pri prípadoch oddelenýchtried či škôl pre rôzne rasové skupiny žiakovalebo študentov. Ak zostaneme ešte naokamih v Spojených štátoch Amerických,Najvyšší súd Spojených štátov Amerických17. mája 1954 v prípade Brown v. Boardof Education [1] rozhodol, že zákony štátovupravujúce separované verejné školypre bielych a čiernych študentov (napríkladv 17 štátoch Spojených štátov Americkýchv zmysle zákonov bola pred rozhodnutímNajvyššieho súdu rasová segregácia v školstvepovinná), sú protiústavné a sú v rozporeso zásadou rovnakej ochrany. Koniecrasovej diskriminácie zahŕňajúc i rasovú segregáciuv školách a verejnom živote v Spojenýchštátoch Amerických priniesol zákono občianskych právach z roku 1964 (The CivilRights Act of 1964).Slovenská republika patrí k štátom, kdesa otázka rasovej segregácie objavuje akotéma odborných i spoločenských diskusií.Začiatkom januára 2012 publikovali prin-PRO´ ´CI OO téme rasovej segregácie sa píšu knihy, odborné štúdie, prijímajú sa zákonya medzinárodné zmluvy z dôvodu predchádzania rasovej segregácii.Tá najčastejšie súvisí s rasovou diskrimináciou, ktorou je akékoľvekrozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo zvýhodňovanie založenéna rase, farbe pleti, rodovom alebo na národnostnom alebo etnickompôvode, ktorého cieľom alebo následkom je znemožnenie alebo obmedzenieuznania, používania alebo uskutočňovania ľudských práv a základnýchslobôd na základe rovnosti v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnejalebo v ktorejkoľvek inej oblasti verejného života.SO 3/2012 SOCIOtové média správu o rozhodnutí Okresnéhosúdu v Prešove, ktorý rozhodol, že základnáškola v Šarišských Michaľanoch (okresSabinov) porušila zásadu rovnakého zaobchádzaniav zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorýchoblastiach a o ochrane pred diskriminácioua o zmene a doplnení niektorých zákonov(antidiskriminačný zákon) v zneníneskorších predpisov (ďalej len „Antidiskriminačnýzákon“) tým, že segregovala rómskychžiakov ich umiestňovaním do oddelenýchtried. Informáciu médiám poskytla Poradňapre občianske a ľudské práva, ktorápodala v zmysle Antidiskriminačného zákonanávrh na začatie súdneho konania voveciach súvisiacich s porušením zásady rovnakéhozaobchádzania. Nakoľko rozhodnutieOkresného súdu v Prešove nenadobudlok dnešnému dňu právoplatnosť, nie jepublikované na portáli Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky, nebolo bykorektné z našej strany vynášať akékoľveksúdy v predmetnej veci, keďže nepoznámeodôvodnenie a podrobný opis skutkovéhostavu. K tomuto rozhodnutiu sa však vrátimev nasledujúcich číslach časopisu v čase,keď rozhodnutie v tejto veci nadobudneprávoplatnosť a bude prístupné verejnosti.Rozhodne však možno uviesť rozhodovaciučinnosť Európskeho súdu pre ľudské práva,ktorý sa otázke segregácie rómskych žiakovv školách venoval vo viacerých rozhodnutiach.Všeobecne Európsky súd pre ľudsképráva zostáva na stanovisku, podľa ktoréhorozdielne zaobchádzanie s určitou skupinouosôb, ktorá je v podobnom postaveníako iné osoby, aby nebolo toto rozdielnezaobchádzanie diskriminačné, musí byťobjektívne a primerane odôvodnené a musíexistovať rozumný vzťah proporcionalitymedzi použitými prostriedkami a sledovanýmcieľom. V tomto duchu Európsky súdpre ľudské práva rozhodol o diskrimináciirómskych žiakov v Ostrave v Českej republikeich oddelením do špeciálnych škôlna základe psychologického testu [2] alebov niektorých obciach v Chorvátsku zaradenímrómskych žiakov do oddelených triedz dôvodu nedostatočnej znalosti chorvátskehojazyka [3]. Bližšie pozri uvedené rozhodnutiaEurópskeho súdu pre ľudské práva.Na záver doplňme, že zákaz diskriminácie,resp. zákaz rasovej diskriminácie či segregácie,upravuje v podmienkach Slovenskej republikynapríklad Ústava Slovenskej republiky,ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorýmsa uvádza Listina základných práv a slobôd,Dohovor o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd, Medzinárodný dohovor o odstránenívšetkých foriem rasovej diskrimináciealebo Antidiskriminačný zákon.-Tomáš Hubinák-Foto: US Human Rights NetworkZdroje:[1] Brown v. Board of Education, 347 U.S.483 (1954)[2] Case of D.H. and Others v. The Czech Republic(Application no. 57325/00)[3] Case of Oršuš and others v. Croatia (Applicationno. 15766/03)´ ´

SPRIEVODCA SVETOM 35MojekeNskédobrodruZstvo ´´Tiwi BeachKeď som si ako tému svojej dizertačnej práce vybral problematiku kvality vnútorného ovzdušiav usadlostiach v Keni, bolo mi jasné, že potrebné údaje získam len tak, že sa tam so svojím školiteľomPhDr. Marekom Majdanom, PhD. vydám osobne. Avšak nečakal som, že to príde tak skoro.PríletNa októbrovom Sympóziu FZaSP miničné priestory. Keďže bol už čas obeda, išlimôj školiteľ oznámil zaujímavú novinkua síce, že do Afriky, konkrétne Konečne sme prileteli. V lietadle bola stánia.Názov bol celkom originálny – Wema-sme do miestneho stravovacieho zariade-do Kwale v Keni, pôjdeme na 3 týždne ešte le zapnutá klimatizácia, tak som mal oblečenúmikinu. Avšak už pri vstupe na letis-reštaurácia, kaviareň alebo ľudovo povedacafé,ale doteraz neviem povedať, či to bolav roku 2011. Buď niekedy začiatkom novembraalebo decembra. O dva dni neskôr ko nás omráčilo pravé africké teplo, takže né – krčma. Nemal som ani len poňatia, čobol termín stanovený – 6. november 2011. som musel všetky zbytočné kúsky oblečeniazo seba strhnúť. Nasledovala vízová boli vo swahilčine. A tak som zvolil metó-si mám objednať, kedže všetky názvy jedálV polovica októbra už neostávalo veľa časuna prípravy. A tak sme museli celé dni pripravovaťmetodiku výskumu a aj celej expe-na parkovisko. Tam nás už čakali Adéla No-malo chutiť ako hovädzí guláš s ryžou. Odh-kontrola. Vzali sme si batožinu a vydali sa du experimentu. Objednal som si niečo, čodície. Dva týždne do odchodu... To stíhame, votná a Ján Bodo, dvaja členovia projektu, liadnuc od toho, že sa pokrm vôbec neponášalna spomínaný guláš, musím povedať, žemáme ešte čas. Realita bola však iná a my ktorý v Keni práve prebieha. Ide o projektsme makali “ako fretky”, aby všetko bolo do “Sociálno-zdravotnícka starostlivosť o podvyživenédeti do 5.roku života a ich matky robí zázraky). Asi po troch dňoch som si nato chutilo vcelku dobre (hlad zrejme naozajposledného detailu dokonalé.Prišiel “deň D” – nedeľa a ja som sa vydal v regióne Kwale”, ktorý finančne podporujeSlovenská agentúra pre medzinárodnúmiestnu kuchyňu zvykol.s rôznou meracou technikou v batožine naletisko. Priznám sa, že mi hlavou neraz preletelamyšlienka, že ma buď na Schwechate mení nás odviezli na miesto, kde sme malirozvojovú spoluprácu. Po krátkom zozná-Čas na prácualebo v Zürichu pri letiskovej kontrole spacifikujeochranka. Tie prístroje mohli pre som fotil každú cestičku, rastlinku a kamie-rôznych povolení na merania a zdĺha-byť najbližšie 3 týždne ubytovaní. Cestou Prvý týždeň nám ubehol vybavovanímlaikaIpôsobiť dojmomLOVEbomby, najmä keďKnok, pretože to bolo niečo úplne nové. Napriektomu som sa rýchlo adaptoval, na pronitnýmipracovníkmi sme si dohodli tervoubyrokraciou. Po stretnutí s komu-som pri sebe mal asi 10 párov bateriek. Našťastiesom nevyzeral podozrivo a cez všetkykontroly som prešiel bez problémov. Keď beach (bývali sme tu v chatke), cítil som sa notlivých osád. Bolo to začiatkom druhéstredieaj na teploty. Keď sme prišli na Tiwi míny, kedy môžeme prísť merať do jed-som sa usadil v lietadle, netušil som, že ma ako v raji. Nádherné miesto, príroda, pokoj ho týždňa nášho pobytu. Prvý deň výskumuprebiehal chaoticky, ale neskôr sme vy-čaká krutých 10 a pol hodiny letu. Myslel a teplúčko. Nevedel som sa dočkať, kedy budemmať možnosť ísť sa pozrieť na pláž, chytali muchy a všetko už išlo ako po mas-som si, že obsedieť takú dobu na jednommieste je pre mňa absolútne nereálne. Ale ktorá bola len 200 metrov od našej chalúpky.Po vybalení viedla naša prvá cesta do prácu. Ľudia boli veľmi milí, nemali žiadnele. Komunitní pracovníci odvádzali dobrúzvládol som to. Až na škvŕkanie v žalúdkuod hladu. Tá kozmonautická strava nebola nemocnice v Kwale, kde práve prebieha problémy s tým, aby sme v ich domácnostimerali kvalitu vnútorného ovzdušia po-podľa môjho gusta.projekt našej fakulty zameraný na výstavbuvýživového centra. Tu sme sa zoznámili so čas varenia. Všetci nás vítali slovom “karizástupcaminemocnice a prezreli si nemoc-PROSO CI O 3/2012

36bu” (čo v swahilčine znamená vitajte) , podávanímruky a otázkami, ako sa máme. Denne smetakto zmerali asi 20 domácností a popodávalisi ruky s množstvom ľudí.Domácnosti sú v porovnaní s našimi veľmi jednoduché.Stavebný materiál použitý na stavbutýchto príbytkov je zväčša blato a drevo a nastrechu slama alebo suché palmové listy. Namoje prekvapenie je táto strecha veľmi dobrevode odolná, avšak jej životnosť je asi 3 roky.O vybavení domácnosti ako takom nemožnohovoriť, pretože obvykle sa tam nachádza ibaposteľ, nádoby na varenie a samotné ohnisko.Aj napriek tomu majú zmysel pre poriadok.Vykonali sme merania v 125 domácnostiacha urobili spirometrické vyšetrenia viac ako 200ľuďom. Bolo to však fyzicky náročné, kedže teplotysa šplhali na vyše 30°C a vlhkosť vzduchubola vysoká. Každý deň som sa s chuťou vracaldo postele, kde mi spoločnosť robili plošticea komáre.Po každom dni merania sme išli s komunitnýmipracovníkmi na čaj a chapattis (“čapáty” – niečoako naše lokše). Miestny čaj mi nechutil, alezo slušnosti som ho pil. Až do momentu, kedysom zistil, o čo vlastne ide. Ide o klasický čaj,avšak s tým rozdielom, že namiesto vody ho zalievajúhorúcim kozím mliekom. Odvtedy sompil len čaj pripravený z vody. Medzitým som saúplne adaptoval aj na jedlo. Nerobilo mi problémrozoznať jednotlivé špeciality podľa názvov– pilau, pilau full, githeri, maandazi, chapattis,nyama choma, sukuma wiki, kuku (kura)a iné špeciality. Ako býva v Afrike zvykom, všetkobez výnimky jedla je jednoduché. Na prípravujedál sa používa zelenina, občas mäso, a tonajmä hovädzie, menej kozie. O kvalite by somradšej nehovoril. Používané sú aj koreniny, aleasi skôr zo zvyku ako pre dochutenie, pretožemálokedy sa mi podarilo nejakú koreninuv jedle rozpoznať. Pochytil som dokonca aj domácevýrazy a výslovosť. Počas môjho pobytusom sa stretol s veľkým počtom zvierat a akomilovník prírody som si tieto chvíle naplno vychutnával.Najmä osobné stretnutie s mambouzelenou v chatke (stretnutie dopadlo 1:0 prenás), prípadne každodenný budíček pripravenýzo strany drzých opíc, ktoré nám ako stádokoní dupali po streche.NávratSPRIEVODCA SVETOMV každej osade sme vzbudzovali pozornosť. Mzungu (beloch) sa tu často nevidí.Tri týždne doslova preleteli. Údaje sme malizozbierané, pomohli sme aj pri spomínanomfakultnom projekte, a tiež sme odovzdali zástupcomnemocnice nutričné prípravky Unimix,ktoré sme zakúpili z vyzbieraných peňazíZdruženia Albert (o tom ste sa mohli dočítaťKENYA.v predošlom čísle ProSocia). Posledné dva dnisom sumarizoval môj pobyt v exotickej Keni.To miesto mi prirástlo k srdcu do takej miery,že sa mi domov v podstate ani nechcelo. O tohoršia bola realita, keď som vystúpil z lietadlavo Schwechate a pocítil som blížiacu sa zimua mráz...Dúfam, že to nebola moja posledná návštevaKene, pretože ju môžem charakterizovať slovamiI LOVE -Miroslav Švaro-Foto: autorPROSO CI O 3/2012Githeri specialDiani Beach

Katedra sociálnej práceFakulta zdravotníctva asociálnej práceTrnavská UniverzitaDpt. of Health Administrationand Human ResourcesThe University of ScrantonUSAVás pozývajú na6. ročníkMedzinárodnej konferenciehospicoveja paliatívnej starostlivosti,J. Murgas FoundationRenovatio - Nova, n.o.ktorá sa koná pod záštitouEuropean Association for Palliative Care,EAPC Onlusdňa 21. apríla 2012v TrnaveHlavní organizátori a garanti konferencie:doc. PhDr. Mgr. Patrícia Dobríková, PhD. et PhD.prof. Daniel J. West, Jr., PhD., FACHE, FACMPEProgram konferencie a ostatné detaily budúzverejnené na www.hospice.sk do 31.03.2012Trnavský samosprávny kraj aFakulta zdravotníctva a sociálnej práceVás pri príležitosti Svetového dňa sociálnej prácepozývajú na 4. ročník konferencieN A B U D U ´ C E„Dobrá prax –naša inšpirácia“s tematickým zameraním na„ Hodnotenie podmienok kvalityposkytovanej sociálnej služby“konferencia sa uskutoční dňa13. marca 2012v priestoroch Fakulty zdravotníctvaa sociálnej práceUniverzitné námestie č. 1, Trnavav aule Pazmáneum, na 1. poschodíNa ktoré dveretreba zaklopať poskončení školy?