3/2012 - Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce - Trnavská ...

32ci“ vždy identifikovať? A čo potom s nimi?Guantanamo? A čo sme potom my? Ktozostane, keď z rovnice vylúčime zainteresovaných?Je to o tom? Je to o niečom inom?Informácií je príliš veľa, aby sa dal o tejtosituácii vytvoriť neroztrieštený obrázok,z ktorého by bežný človek pochopil, čo jepodstatou, čo má byť výsledkom a čo skutočnechceme, aby výsledkom bolo a ako tochceme urobiť. Vajíčkami a banánmi? A ktomá priniesť tú zmenu? Dezorientovaní organizátorivzbúr dneška? Takýto? Je to perspektíva?Kto to rozsúdi? A má ísť vôbeco nejakú zmenu? Či sa len budeme chvíľuguľovať vajcami, kým sa unavíme, a potomsi povieme, že nám predsa nie je až tak zle?Či je to naozaj len predvolebná kampaň,ktorá má takýto negativistický trend už niekoľkovolebných období (aj keď táto je určitenajsilnejšia)? A po voľbách bude čo? Ticho?Premýšľajme. Kriticky. Sami a subjektívne.Premýšľajme inteligentne.SOCIOMédiá „vedia“SO 3/2012PROCI OMáme veriť médiám, ktoré majú tiež svojichmajiteľov, tiež svojich donorov, ktorí majúznova a zas tiež svoje záujmy? A sú dnes médiáešte objektívne? Veríme im? Neveríme?Premýšľame nad tým vôbec? Sme vôbec kritickívoči tomu, čo médiá prinášajú aleboto len jedným hltom skonzumujeme a včlenímedo svojho názorového arzenálu? Potomsa nedivme, že všetko vidíme väčšinovoa zdesíme sa, keď sa dozvieme, že aj to,čo si myslí tisíc ľudí okolo nás, mohla a bolalen príhodná stratégia. Ako môžme tak ľahkopreberať mediálne názory? Prečo, pýtamsa, prečo im tak veríme? Veď sú pre nás akocudzí ľudia. Tým tiež nezveríme svoju dôveru,lebo nevieme, kedy na nás vytiahnu nôž.A prečo by média mali vyvíjať nejaké stratégie?Či nebodaj klamať? Vedomky či nevedomky,každý máme svoje motivácie, či užsi ich neuvedomujeme alebo naopak uvedomujemeveľmi dobre, pretože nám štrngajúv peňaženke. Neolizujú všetky poslušnemodernohodnotovo pošpinené prstysvojich majiteľov? Novinárska etika, zodpovednosťvoči ľuďom, občanom? Majú takétoslová vôbec zmysel? Nemajú? A vadíto? Že strácajú svoj prvotný klasický objektívno-informačnýúčel a vysmážajú senzácieprodukované na rýchlopáse, aby násnabudili svojou schopnosťou promptne násurobiť sekundu po sekunde informovanýmio všetkom. Komu záleží na tom, nakoľkopravdivo? My nie sme informovaní, ale„prežraní“. Mediálny fastfood, dobrú chuť.Akí sme my, taká bude aj našakrajinaKoliečka v mozgu mi lupkajú naprázdno.Myšlienkový poklus si drží tempo dostihovejkobyly. Premýšľam na koho som stavila.A kam sme sa to dostali? Premýšľam o ľuďoch,prečo sme takí. Nikdy som si nepotrpelana klasifikácie v zmysle – toto je dobréa toto je zlé. Hovorme radšej o stave, hodnoťmeten, skúsme ho kvalifikovať trochukonštruktívnejšími obsahmi, faktami ako je„dobré a zlé“.Prečo sme my ľudia zostali takýto? Vytvorilisme spoločnosť korupcie, nepokojov,zrád, nedostatkov, podvodov, na úkor nevinnýchpre vlastné mastné papule, prestalisme myslieť na tie najzákladnejšie zložkymechanizmu spoločnosti, bez ktorých bybola nefunkčná – na ľudí. Akí sme my, takábude aj naša krajina, naša zem. Každý z násreprezentuje celé ľudstvo. Všetci sme individuality,no v jednom máme byť tými istými– reprezentantmi nášho druhu. Nemôžmepredsa takto zlyhávať! Robiť hanbu nielensebe samým, ale aj ďalším iks miliardámľudí, ktorých každý z nás ako človek zastupuje,a to ako konaním, tak aj myslením.Zdá sa vám to prehnané?Nie, len sme možno zabudlina tú číru zodpovednosť zaviac ako náš sebestredný zadok.Prečo sa divíme a pohoršujeme,že politici si pracú vlastné vreckáa nerobia nič pre ľudí? Nie sme takíistí? Čo my robíme pre druhých? Ja niesom pesimista, ale vy nebuďte pokrytci.Ako had chcel slonom byťNeviem prečo sme takí, ale nejdem to aniskúmať. Dôvody je potrebné hľadať lenv prípade, že sa tento „vývoj“ dá zvrátiť. Vývoj,ktorý dnes môžeme nazvať skôr degeneráciouspoločenského organizmu, savšak zvrátiť nedá.Každý z nás niekedy v minulosti určite videlaspoň jeden sci-fi film zobrazujúci ľudstvoďalekej budúcnosti ako obyvateľstvotechnického, komunikačného a intelektuálnehovrcholu. Že sa budeme voziť v lietajúcichautách, komunikovať myšlienkami,budeme nesmrteľní vďaka vede, pokrokovív každom smere, atď. Keď si na túto predstavupomyslím a pripojím k nej obraz súčasnosti,nechcem nikoho sklamať, ale tentostav tam určite nesmeruje. Je to ako pozeraťsa na dokumentárny prírodovedný film v trvaníniekoľkých nekonečných hodín, zobrazujúcihada, ktorý sa snaží transformovaťdo slona. Jediný rozdiel je možno ten, že tenhad by mal na tento svoj bizarný kúsok aspoňvôľu a snahu, no čo máme my?Možno sa ľudstvo už prejedlo dávno zabudnutýchvývojových úspechov a medzníkovminulosti, možno sa unavilo tým, že uždlhú dobu necíti prosperitu a pokrok skorov žiadnej oblasti, že už nemôže nikam postúpiťa je unavené to neustále skúšať, stagnuje.Možno už príliš popodvádzalo každúspoločenskú hodnotu, ktorá za niečo stála.V lesíku za mestom ju každú jednu znásilniloa ustaté ich potom hodilo do blata. A taktozačalo zneužívať všetko – od ľudskýchpráv, cez vedu, informačno-komunikačnéprostriedky a technológie, až po tie praobyčajnémedziľudské kontakty. Tie isté obrazyvšade, krachy systémov, bankroty nie-