3/2012 - Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce - Trnavská ...

30Dňa 19. decembra 2011 som bol v Skalici. V detašovanom pracovisku VŠZaSP sv.Alžbety som skúšal študentov z rodinného práva. Však skôr, ako som začal skúšať,vyzval som študentov, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku zosnuléhoVáclava Havla. Študenti povstali a ja s nimi.* 5. 10. 1936 - 18. 12. 2011ZomrelPánprezidentDnes, keď píšem tieto riadky, je 23. decembra2011 a o 12. hodine bude oficiálnyštátny pohreb zosnulého Pánaprezidenta. Zúčastnia sa ho vysokí predstaviteliaštyridsaťjeden štátov sveta. Generalitasvetového spoločenského diania. I jasom v duchu kráčal s občanmi Prahy, keďPána prezidenta v stredu odprevádzali najeho poslednej ceste na hrad. Podľa komentátorovČeskej televízie bolo medzi týmtosmú točným sprievodom a sprievodom pohrebuprvého československého prezidentaT. G. Masaryka mnoho paralel. Ale to nebolipodobnosti iba v pohrebe oboch štátnikov.Počas novoročných príhovorov bolo v televíziividno, že Pán prezident mal vo svojejpracovni bustu i knihy Masaryka. A nebolito iba predmety. I vo svojej prezidentskejfunkcii premýšľal podobne ako on. I prosociálne,našiel si čas i na besedy so študentmi,zaujímali ho problémy obyčajných ľudí.V novembri 1989 sa postavil do čela procesudemokratizácie Československa. Spolus Dubčekom sme ich videli stáť na tribúnach,keď sa menil náš svet. Pán prezidentPROSO 3/2012 SOCIOCI Obol však trochu iný ako Alexander Dubček,i keď Dubček zohral v Československu taktieždôležitú úlohu. Najmä jeho pokus reformysocializmu na socializmus s ľudskou tvárou.Doba však ešte v 70-tych rokoch na takétozmeny nedozrela. Prišli tanky a zmenysa nekonali. A z lídra pražskej jari sa staldisident. Až do novembra 1989, kedy sa moholspolu s Havlom znovu postaviť na tribúnya neskôr do funkcie predsedu Federálnehozhromaždenia Česko-slovenskej federatívnejrepubliky. A je tu ešte jedna paralelau Alexandra Dubčeka. Jeho reforma socializmuv roku 1968 sa podobala pokusu o reformusocializmu v Zväze sovietskych socialistickýchrepublík Michailom Gorbačovom.I ten videl, že je možné socializmuspoľudštiť, eventuálne poľudštený Sovietskyzväz zachovať. Však jeho snaha bola zmarenáv dôsledku historického vývoja v samotnomSovietskom zväze, a tak 12. júna 1990vznikla Ruská federácia – krátky názov Rusko,v čele s prezidentom Borisom Jelcinom.Spoločenstvo nezávislých štátov (ďalej lenSNŠ), ako voľné združenie štátov bývaléhoSovietskeho zväzu, bolo založené v Alma-Atepodpísaním „Almaatskej deklarácie“.Zakladajúca etapa existencie SNŠ bolazavŕšená v januári 1993, kedy bola na summiteprijatá Ústava SNŠ. Ústavu však nepodpísalaUkrajina s Turkménsko, ktoré sav dôsledku tohto kroku „de iure“ nepovažujúza plnohodnotných členov SNŠ.Ale vráťme sa k Václavovi Havlovi. Bol točlovek s veľkým „Č“. Nie preto o ňom taktohovorím, lebo je módne o ňom takto hovoriť.Ale preto, že to takto cítim. Veľmi pekneto vyjadrila pani Magda Vášáryová, keďv spomienke na neho povedala, „...my Slovácinemáme takúto osobnosť, ešte na ňu čakáme“.V týchto slovách s našou poprednouhereckou osobnosťou plne súhlasím. PánHavel bol Pán prezident a bol to i náš Pánprezident. Posledný česko-slovenský prezident.-Karol Zeman-Foto: internet