3/2012 - Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce - Trnavská ...

2Ako Student´sedíROZHOVORa caká... ´´´Na stránkach nášho časopisu vždy venujeme priestor rozhovorus osobami pre študentov významnými, či už z prostredia fakulty,univerzity a podobne. Možno bude táto prvá veta opäť sčasti naplnená,ak do série rozhovorov zahrnieme samotných študentov.Vzmysle revolučnosti časopisu, ktoránám bola vštepovaná od úvodu, smesa rozhodli pre anonymný rozhovors niekoľkými študentmi. Svojím spôsobomnie je podstatné kto hovorí, ale čo hovorí.Vytipovali sme si preto ľudí podľa určitýchkritérií, ochotných podeliť sa so svojimi názormina fakultu a štúdium. Nevychádzalisme zo žiadneho presne stanoveného výskumnéhopostupu, aj v tom zmysle, že každýsi môže utvoriťnázor sám preseba. Aj keď názorkaždého sa počíta.Čo teda trápi študentskésrdce? Akoje to s rozvrhoma kto je triedny učiteľ na fakulte? Aj to sa dozvietev nasledujúcich riadkoch. Mená anonymnýchštudentov nájdete v závere článku.Pre korektnosť a pre ilustráciu treba uviesť,že rozhovor sa konal sčasti ako interview sozvukovým záznamom, sčasti komunikácioucez sociálne siete.Skôr ako sme spustili nahrávanie zvukovéhozáznamu, v hlave mi preblyslo, že úvodnáotázka by sa mala týkať nášho časopisu.Tak sme sa spýtali, či si naši „vytipovaní“študenti časopis kupujú. Podporné stanoviskánašich anonymov/anonymiek nás potešili,ale za zváženie stála najmä táto odpoveďohľadne kúpy: „Nie, nekupujem si Pro-Socio, je to super nápad, je dobré, že sa niečotaké robí... Ale nezaujíma ma natoľko dianieškoly, že by som zaň dávala 1,50 eur“začala Yves.Po alibistickej úvodnej otázke sme prešlihneď k zásadným, systémovým témam.Zaujímalo nás, prečo medzi študentmi prevládaapatia – nezáujem o dianie na škole(účasť na voľbách do senátu a podobne).„Malá informovanosť, čo sa na škole deje,“myslí si Ria, kým Varšava tvrdí: „90% študentovpo skončení školy ani nechce pracovaťv sociálnych službách.“ Mitsu vidí problémvo vyučujúcich: „Majú každý svoj sveta len tak vás do„...prídeš do školy,odsedíš si prednáškya ideš domov...“neho nevpustia.Na škole sa nedejúnijaké aktivitypre študentov,samozrejmeokrem každoročnýchbeánií. Inak klasika, prídeš do školy,odsedíš si prednášky a ideš domov.“ Manilaje však sebakritická: „Veľa ľudí je na tejtoškole len preto, že boli ľahké prijímačky,že sa dá štúdiom preplávať bez problémov,že tu nie je matika a máš titul v podstatezadarmo. Preto určite neriešia nejakéveci pomimo ako dianie na škole, zapájaniesa do školských aktivít. Veď to vidieťúplne na všetkom. Konkrétny prípad – konferencie,ktoré sa u nás organizujú a väčšinoutam ani nikto nie je alebo ak áno, tak podonútení profesorom v rámci vyučovania.Tu máš jasný obraz toho, akí ľudia na našuškolu chodia.“ Yves na záver háji študentskéfarby: „Pre mňa je odpoveď jednoduchá.Lebo je na škole pridrbaný systém, keby bollepší, zdravší systém, viac by ma zaujímalodianie na škole. Takto sa snažím na školumyslieť čo najmenej, lebo sa mi z toho zdvíhakrvný tlak a už ho mám aj tak dosť vysoký.Je pravda, že som asi trochu rezignovala,tak ako bohužiaľ mnohí, i keď na voľbáchsom bola.“Ďalšou témou, ktorou sme sa zaoberali, bolštudijný program. Nezainteresovaná osobasa pri pohľade naň vyjadrila, že oprotijej štúdiu na Ekonomickej univerzite disponujemezaujímavými predmetmi. Naši študentisi však myslia nasledovné: „No áno, tienázvy niektorých predmetov znejú vskutkuzaujímavo, avšak skutočnosť je taká, že náplňtýchto predmetov, resp. náplň učebnýchhodín, ktoré máme, stojí za veľké h..... Prepáčte,ale aby celý semester vyzerali cvikátak, že si každý pripraví nejakú seminárnuprácu a len ju odprezentuje?“ – zavelilado útoku opäť Yves. Varšava bola diplomatickejšia:„Myslím, že to je zaujímavé, lenpotom realita sa veľmi nespája s tým zaujímavým“.Ria vyzdvihuje v tomto smereprax: „Je to výhodou v našom odbore. Mámemožnosť zistiť, že to, čo sa naučíme, niekedyv praxi ani nevyužijeme.“ Mitsu námvšak realitu ozrejmila: „Nenechaj sa zmiasťprvým dojmom, lenže pri výbere predmetovdo ďalšieho ročníka sa riadime ibatým. Neviem, kto nás to bude učiť a ani čovšetko pod ten predmet spadá. Príde semestera predstaví sa nám vyučujúci, ktorýani sám nemá poňatie, ako sa správne vyučuje.Niektorí nás nič nenaučia, len doslovaklebetíme alebo preberáme dokola tieisté veci. Páni vyučujúci napríklad za sebana prednášky posielajú doktorandov v štýleprečítať prezentáciu alebo povedať pár vietz kníh.“ Aby tej reality nebolo dosť: „Človekje aj zvedavý, o čom predmet bude, ale stanesa, že na konci semestra si povie, že vlastneani nevie, o čom ten predmet bol. A kam saPROSO 3/2012CI O