3/2012 - Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce - Trnavská ...

stratilo to zaujímavé z názvu?“ pýta sa preseba Lily s dodatkom: „Očakávame niečopraktické, jasné, presné, čo môžeme využiťaj v praxi a dočkáme sa vývoja problematiky,genealógie.“ Správu z praxe vyjadrilaManila: „Pre mňa sú zaujímavé, ale ten študijnýprogram tak pôsobí asi hlavne preto,lebo sú tie predmety rôznorodé. Predovšetkýmpreto, že sociálna práca pôsobí v podstatedá sa povedať v celej spoločnosti, využívapreto pri svojej realizácii veľa poznatkova zdrojov. V praxi vidíš, že ti nestačí lento nejaké čiastkovéminimum alebo čiastkovépoznatky, musíšmať rozhľad, abysi tú prácu vedel robiťčo najlepšie, seba saméhovedel využívaťv práci s ľuďmi čo najefektívnejšie.“Motivácia študovať nanašej škole, túto otázkudostal zrejme každýštudent našej fakulty. Ako to však vyzerá„bez servítky“, môžeme vidieť na odpovediachnašich anonymných študentov: „Nerozhodovalasom sa podľa univerzity. Alepodľa iných kritérií. A moc na výber nie je,“odštartovala Ria. Yves netají čestné úmysly:„Študujem preto, lebo chcem pracovaťv sociálnej sfére. Ale drvivá väčšina, čo poznám,študuje len kvôli tomu, aby mali titula nejakú výšku.“ Mitsu mala podľa vlastnýchslov veľké očakávania: „Na interneteboli popísané zaujímavosti, ako sa hovorí– veľké oči. No so systémom, ktorý je neusporiadaný,motivácia opadla a ani ružovéokuliare už nenosím. Chcela som študovaťniečo, čo mi je srdcu blízke, no zatiaľ samáliteratúra a žiadna poriadna prax. Manilaani v tejto odpovedi nezaprela svoje altruistickénadšenie: „Moja motivácia bola jasná.Chcem to robiť, pracovať s ľuďmi a vytváraťnejakú hodnotu v tejto spoločnosti,ktorá zabúda na ľudí, na vzájomnosť. Čo satýka motivácie študentov vo všeobecnosti,už som to spomenula. Ľahko sa na túto školudostať. Je to o zle nastavenom site. Dnesje to mladým ľuďom aj dosť jedno, ide o tietituly, a keď sa dá čo najľahšie k nim dostať,tak prečo sa siliť na nejakej „ťažkej škole“?A proti tomu treba bojovať, lebo inak budeten odbor čím ďalej tým viac znehodnocovaný.To by ma mrzelo, sociálna práca másvoje miesto v spoločnosti.“Aktivity na škole majú až integračný charakter.Aké aktivity by privítali študenti naškole bude preto zaujímavým čítaním. Riaby privítala „nejaké kluby na stretávanie,školské diskotéky a nejaké spoločné akciepre študentov našej fakulty.“ Vyjadrenéslovným spojením – deficit zábavy. Yvesnaproti tomu siahla po nemenej užitočnejpredstave: „Keby vedenie vypisovalo nejaképonuky na prax, prípadne na zamestnanie...Mám pocit, že tá spolupráca s rôznymizariadenia mi, čo sa nás dotýkajú a našou fakultou,sú veľmi slabé.“ Varšava sa pridáva:ROZHOVOR„Prepáčte, ale abycelý semester vyzeralicviká tak, že si každýpripraví nejakúseminárnu prácu a lenju odprezentuje?“„Určite viac praxe, ale v inštitúciách, kde má škola väčšie kontakty, kde by sa študenti aj niečonaučili... Aj výskumný ústav by bol dobrý (v rámci praxe pre študentov, ktorých táto oblasťzaujíma). Viac projektov pre študentov, kde by sa mohli realizovať. V podstate hocičo,len aby sa študentom ukázalo, čo je to sociálna práca, prebudiť v nich ako také sociálne cítenie,empatiu, altruizmus.“ A čo tak úplne elementárne veci? Slnečnica konštatuje: „Čokoľvekz praxe. Predmety, ktoré máme na škole, okolo praxe ani neprešli.“ Lily kladie dôraz na študentskúvzájomnosť: „Celkovo väčšiu zaangažovanosť študentov, z čoho by mohla vzísť ajštudentská organizácia. Organizovanie akcií pri rôznych významných dňoch, medzinárodnýchdňoch, ktoré sú niečomu venované... Ale aby išla aktivita od študentov a s vyučujúcimispolupracovali, aby sa postupne stalosamozrejmým, že študenti vyvíjajú aktivitua vyučujúci ich dokážu podporiť.“ Z vyjadrenítrochu rezignovanáMitsu tovidí takto: „Okremšportu, ktorýsamozrejmenie je a nebude(čo ma mrzí,lebo keďže užnie futbal atď.,mohli by byť aspoňnejaké posilňovne,babyby určite privítalinejaké hodinové cvičenia ako taebo, zumba,pilates a pod.), nemáme žiadne záujmovékrúžky. Možno aj niečo z umenia alebo uskutočniťnejaké posedenie či diskotéku.“ Zároveňto s tou rezignáciou nie je až tak tragické, keďnavrhuje: „Škola by mohla zriadiť nejaké spoločensképriestory za študentské vstupné a zazískané peniaze tak niekomu pomôcť či financovaťtie priestory.“Ďalej sme boli zvedaví, čo študentom na školechýba a čo ich na škole baví. Takisto mali možnosťniečo na škole vyzdvihnúť. Rii chýba, akovraví, príjemný personál: „Keď niečo potrebujemzistiť, tak ma zo všadiaľ odbijú a posielajúod dverí k dverám, že oni sa tomuto nevenujú.“To, čo ju baví, vyjadrila aj menovite: „Baviama predmety s profesorkou Levickou a ešte ajs doktorom Pavelekom.“ Yves chýba najmä „praktickosťa pragmatickosť.“ Toto strádanie vyjadrilapísomne 27 výkričníkmi, čo znamená, že jej todosť chýba... Nepotrebuje k životu paradigmy „keď jane viem, ako sa vybavujú dávky, keď neviem, ako vypísaťtlačivo na nejaký posudok, keď neviem, ako konkrétnemám pomôcť týranej žene a iné podobné veci... Nehovorím,že teoretické poznatky nie sú dôležité, isteže sú, ale vyjdemzo školy a v realite v sociálnej sfére som prakticky nepoužiteľná,všetko sa musím učiť odznovu.“ Yves si nakoniec vyliala srdceaj v súvislosti so slobodou prejavu na fakulte: „Každý na škole vyzýva,ako sa nemáme báť povedať svoj názor a čo si myslíme, a keď to urobíme,zlynčujete nás ako siroty, a aj tak je to zle...“ A na záver dostal naloženéaj autor tohto rozhovoru: „Áno, Matúš, aj ty si mi to urobil.“Profesijnú oddanosť vyjadrila Varšava: „ Ja ani neviem, či má naša škola pozitíva.Mňa baví to, čo študujem, chcem pracovať s ľuďmi. Na druhej strane mi jezle zo študentov, ktorí sem prišli len preto, aby získali diplom a potom dovidenia.“Lily chýba správna vlnová dĺžka: „Chýbajú mi priamejšie a otvorenejšie vzťahy me dzištudentmi a vyučujúcimi. Málokedy je na prednáškach či cvičeniach vidno nadšenie,buď zo strany študenta alebo vyučujúceho. Chýba mi to všeobecné naladenie, že sme navysokej škole a robíme, čo sme chceli, chceme sa posúvať, hľadať, pýtať sa a dávať odpovede.Skôr to vyzerá, že len sedíme a čakáme, kedy bude koniec.“Stručné a výstižné vyjadrenie podáva opäť Slnečnica: „Chýba prístup pedagógov k študentomako k ľuďom, česť výnimkám.“Prístup vyučujúcich k študentom bola otázka, ktorú sme nemohli vynechať. Pozitíva aj negatívaboli vyjadrené takto: „Prednáška je zaujímavá vtedy, ak sa nečíta z papierov, ale pridajúsa osobné postrehy a skúsenosti. Klasické prepisovanie poznámok je nudné a potomPROSO 3/2012CI O3