2/2010 - Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce - Trnavská ...

Universitatula nostrapulcherrima estaleboNaša univerzitaje najkrajšiaZimný semester 2010/2011 je v plnom prúde a ja sa zamýšľam,koľký v poradí už je. Tento rok je niečím výnimočný. Je to rok,kedy oslavujeme 375. výročie založenia historickej Trnavskejuniverzity. Škoda len, že to nie je 375. zimný semester na tejtouniverzite. Ten prvý na Lekárskej fakulte začal 29. novembra1770. Dúfam, že odborníci na históriu mi odpustia, keď sa celkomlaicky pustím do malej úvahy o tom, čo by pre nás – dnešných študentov a učiteľov – mala znamenaťhistorická Trnavská univerzita a najmä jej Lekárska fakulta. Alebo aspoň čo znamenajú pre mňa.FAKULTATrnavská univerzita bola založená kardinálomPetrom Pázmányom v roku1635 a fungovala v Trnave až do roku1777 – celkom dlho vzhľadom na to, že paralelnes dnešnou univerzitou sa potýkalas mnohými problémami – počnúc nezhodamis mestom Trnava cez finančné problémyaž po nedostatok učební (zdá sa, že toto jenadčasový problém). Zo začiatku mala univerzitaiba Filozofickú a Teologickú fakultu.Neskôr pribudla Právnická fakulta (1667)a ako posledná bola v roku 1770 otvorenáaj Lekárska fakulta.Keď dnes prechádzame z našej fakulty doAdalbertína, možno si mnohí z nás ani neuvedomujú,že obe tieto budovy boli súčasťoustarej univerzity a tiež aj univerzitný kostol,budova vojenského archívu a budovy na Holéhoulici tvorili vtedajší univerzitný komplex.Som veľmi rád, že my – študenti a učiteliaFakulty zdravotníctva a sociá lnej práce– máme to privilégium, že naša fakulta sídliv budove bývalej lekárskej fakulty. Myslím,že máme byť na čo hrdí, hoci univerzitav Trnave nesídlila celých 375 rokov a v roku1777 bola presunutá do Budína. Často keďsom v budove, rozmýšľam, kde asi prebiehaliprednášky z anatómie, kde bolo umiestnenéchemické laboratórium, kde sídlili jednotlivékatedry (bolo ich päť), či kde presnev meste sídlila botanická záhrada, za ktorútak veľmi bojoval profesor botaniky a chémieJakub Winterl.Lekárska fakulta pôsobila v Trnave len 7 rokova nakoľko – podobne ako v súčasnosti– štúdium medicíny si vyžadovalo veľké5peňažné výdavky, mala obrovské problémy.Nedostatok mŕtvol pre anatomické cvičenia,nevyhovujúca nemocnica, nedostatokfinancií, byrokracia, s týmto všetkým fakulta(a jej piati zakladajúci profesori) bojovala.Napriek tomu však počas svojej krátkejčinnosti vychovala 39 absolventov. Bolito úspešní lekári, ktorí boli iste hrdí na svojuAlma mater. Z pier profesorov, ale i absolventovlekárskej fakulty vyšli knihy a publikácie,ktoré boli v tom čas veľmi cenené odbornouverejnosťou. Bola to napríklad knihaprofesora Václava Trnku o malárii (a ďalších40 jeho kníh), analýza minerálnych vôda kniha o trnavskej flóre od profesora Winterla,či príručka pôrodníctva od profesoraJozefa Plencka. Dizertačné práce, ktoré vznikalina vtedajšej fakulte boli predchodcaminašich diplomových a dizertačných prác. Jezaujímavé, najmä pre mňa ako študenta verejnéhozdravotníctva, že už v tomto obdobísa absolventi Lekárskej fakulty zaoberali témamiako vplyv počasia, prírodných úkazova veku pacienta na chorobnosť (K. E. Krieger),vplyv pohybu a diéty na liečbu vysokéhokrvného tlaku a obezity (Z.T. Huszty) alebovplyv nesprávnej životosprávy na zdravie(H. Oertel). Musím spomenúť ešte jednuprácu bratislavského mestského lekára TeofilaHusztyho – Rozprava o verejnom zdravotníctve(Bratislava, 1786). Táto práca dokazuje,že aj absolventi Trnavskej univerzitysa už v 18. storočí zaoberali problematikouvplyvu životného a pracovného prostrediaako aj životosprávy na zdravie ľudí. Abypresvedčil rodičov, v roku 1795 verejne zaočkovalsvoju dcérkuproti kia hňam.Teofil Huszty sa popriJ.P. Frankovi stalspoluzakladateľomvedy o verejnomzdraví v európskompriestore...V súčasnosti, 240rokov po založenílekárskej fakulty,sme tu my – študentia učitelia súčasnejfakulty. Skúsmesa inšpirovať vytrvalosťoua snahounašich predchodcovvo vedách, ktorýmsa v podstate venujemeaj my. Budujme si svoju universitatulutak, aby sme mohli povedať, že je síce tenella(skromná), ale pulcherrima (najkrajšia),pretože univerzita, to nie sú budovy, tosú ľudia.Zdroj:Bokesová-Uherová, M: Lekárska fakulta Trnavskejuniverzity (1770 – 1777). Bratislava.Vydavateľstvo SAV, 1962.Jankovič,V: Trnavská univerzita. Bratislava.Pamiatkový ústav, 1995.Schott,H: Kronika medicíny. Bratislava. FortunaPrint, 1994-Marek Psota-Foto (hore): Marián Holub