Prečo na FZaSP nemáme nositeľov Nobelovej ceny?FAKULTAPoviete si, ten dekan sa už minul rozumom,keď spomína Nobelovu cenu.Skúsme sa však zamyslieť, čo to znamenábyť nositeľom takéhoto uznania. V prvomrade by som chcel ozrejmiť, že mi ideo cenu za prínos vo vede a to najmä v oblastifyziológie alebo medicíny. Nevylučujemani ostatné oblasti, ale našej škole je určitebližšia medicína ako fyzika, chémia, literatúra,mier alebo ekonómia. Pozrime sa,či vôbec v histórii malo Slovensko nositeľovNobelovej ceny. Wikipedia ponúka prehľadnositeľov tejto ceny podľa krajín. Slovenskov zozname krajín nie je, preto je možnéusudzovať, že nositeľa tejto ceny nemáme.Ale je to skutočne tak? Pozrime sa, čiv Česku sa nenachádza niekto, kto túto cenuzískal v dobe, kedy sme boli v spoločnomštáte. Dve mená Call Ferdinand Cori a GertyCori získali toto ocenenie za fyziológiua medicínu v roku 1947. Obaja sa narodiliv Prahe pred I. svetovou vojnou, teda vovtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Zoznámili sana lekár skej fakulte v Prahe a po skončeníštúdií pracovali v Rakúsku. Ferdinand získalmožnosť pôsobiť v Grazi u prof. Otto Loewi,ktorý získal Nobelovu cenu v roku 1936 zaštúdium vplyvu blúdivého nervu na srdce.Gerta pracovala na Detskej klinike vo Viedni.Narastajúci antiseminizmus v Európea ťažké životné podmienky po vojne (Gertatrpela na xeroftalmiu spôsobenú podvýživou)viedli k rozhodnutiu manželov odsťahovaťsa do Spojených štátov americkýchv roku 1922. Pracovali spoločne v ústavena výskum malígnych ochorení. Venovalisa najmä metabolizmu glukózy v ľudskomtele a hormónom, ktoré tento proces regulujú.V roku 1922 navrhli teoretický cyklus,za ktorý získali Nobelovu cenu v roku 1947.Prečo o tom píšem? Mám dva dôvody, jedenz nich je ten, že aj tento životný príbeh poukazujena to, ako spoločenská atmosféravýznamne vplýva na rozvoj jednotlivcaa ľudského poznania. Druhým dôvodom jefakt, že akademik Teofil Rudolf Niederlandbol na študijnom pobyte v USA a pracovalv laboratóriu manželov Cori ako mladýslovenský vedec. Ja som mal tú výsadu, žesom mohol niekoľko rokov pôsobiť na klinike,ktorú viedol a zároveň bol mojim školiteľomv doktorandskom štúdiu.Úroveň, s ktorou spoločnosť podporuje vedeckývývoj (a nielen finančne), sa určite odrazíaj na výsledkoch, ktorým jedným z ukazovateľovmôže byť aj počet nositeľov Nobelovejceny. Pozrime sa na krajiny bývaléhoHabsburského mocnárstva, Rakúsko malo18 nositeľov, z toho 6 za fyziológiu a medicínu.Julius Wagner-Jauregg (1927), ktorý juzískal za poznanie, že vysoká teplota u pacientamá liečivý účinok na pacienta so syfylisom.Karl Landsteiner (1930) za spoznaniekrvných skupín. Otto Loewi (1936) zavýskum v oblasti fyziológie srdca. Karl vonFrisch (1973) spolu s Konradom Lorenzoma Nikolaas Tinbergen (Holandsko) získalitoto ocenenie za štúdium správania sa včiel.V roku 2000 sa nositeľom Nobelovej cenystal Erich Richard Kandel za výskum procesovučenia. Albert Szent-Györgyi z BudapeštianskejSemmelweis univerzity bol maďarskýfyziológ, ktorý získal Nobelovu cenuza objav vitamínu C v roku 1937. V jeho prípadeho osud zavial do Bratislavy, kde začalkariéru výskumníka, ale po vzniku Československejrepubliky odišiel. Prešiel viacerýmiuniverzitami, až sa nakoniec usadil nauniverzite v Szegéde. Tam aj získal uvedenéocenenie. Ostatným z ocenených z krajínbývalého mocnárstva, ktorého spomeniem,je Georg von Békésy, ktorý cenu získalv roku 1961 za výskum cochlea, teda fyziológiepočutia. Rovnako ako jeho predchodcaopustil Maďarsko a veľkú časť života pracovalv USA.Čo majú spoločné tieto osudy významnýchvedcov? Ako to súvisí s FZaSP dnes? Pri podrobnejšomzoznámení sa so životom týchtoľudí, poznajúc prof. Niederlanda, dávamna zváženie tieto spoločné črty:- potreba kontinuity práce,- celoživotná orientácia na vedu a poznanie,- sústavné rozvíjanie svojich schopnostía zároveň rozvoj kvality celého teamu.Prvý bod veľmi pekne demonštrujú osudyvedcov, ktorým do života zasiahli vojny,krízy, politické zvraty. Väčšina z nich našlamožnosti pre pokojnú prácu v USA. Mnohíz nás sme nespokojní so súčasným stavompodpory vedy a výskumu na FZaSP, ale porovnajteto s podmienkami cez ktoré prešlinapr. manželia Cori, hlad a výskum. Tomusí byť naozaj silná motivácia, ak napriektakýmto okolnostiam vytrvali v poznávaní.Celoživotná orientácia na vedu a poznanieje kvalita dôležitá najmä pre biologickévedy. V exaktných vedách je vedecká kariéranajmä v mladších vekových kategóriách.V biologických, v štúdiách o človeku sa musíjedinec tomu venovať po celý život. To neznamená,že má sedieť v laboratóriu. Mnohíz ocenených boli významní lekári, ktoríaktívne vykonávali prax. Ich spoločnou črtoubol záujem o poznanie podstaty vlastnéhosnaženia, o poznanie príčin javov, ktoré3ich obklopujú. Pri sledovaní vývoja našej fakultynadobúdam niekedy dojem, že vedeckýprístup k problematike okolitého sveta jelen vyhovením požiadavkám vedenia fakulty,resp. univerzity pre potreby rozpočtu čiakreditácie. Keby toho nebolo, mnohí z násby si na vedu a výskum ani nespomenuli.Inými slovami, pocit potreby bádania a spoznávanianového nie je imanentný všetkým,čo sa hrdia vedecko – pedagogickým titulom,alebo sa pripravujú na jeho získanie.Často to vyplýva aj z nedostatočného upevňovaniavlastných schopností. Veď vedaa výskum vyžaduje prípravu a tréning rovnakoako šport. Uvediem príklad. Opakovanesom sprevádzal prof. Niederlanda na cestácha všimol som si, že vždy čítal anglickúknihu typu detektívky. Nedalo mi a spýtalsom sa, či ho tie dobrodružné romány bavia.On mi odvetil, že ani nie, veď sú na jednokopyto, ale číta ich preto, aby si udržal,resp. rozvinul slovnú zásobu. Začal som torobiť aj ja, na prvej ceste do Rakúska som sikúpil v anglickom vydavateľstve akúsi knižkutohto typu a pustil som sa do nej. Až tusom pochopil o čom pán profesor hovoril.Angličtinu, ktorú som sa učil, ktorú som poznalz odborných publikácií, som musel rozšíriťo množstvo výrazov a slovných spojeníz bežného života Angličana. Neskôr, keďsom začal viac chodiť na konferencie a dosveta, sa mi to veľmi zišlo. Nechcem sa rozpisovaťo tom, ako ťažko sa v tých časoch takétoknihy získavali. Chcem len podčiarknuť,ako je dôležité neustále rozvíjať svojeschopnosti a angličtina – jazyk vedy našejdoby je rovnakým prostriedkom ako znalosťpočítačov či štatistiky.Čítanie odbornej literatúry je vôbec boľavýmbodom väčšiny učiteľov a študentov naFZaSP. Vidieť to aj v diskusiách ale aj v požiadavkáchna knižničné služby univerzitnejknižnice. Aj elektronické zdroje, včítanefull-textových sa nevyužívajú tak, ako by tobolo možné. Veď máme k dispozícii ScienceDirect, cez CVTISR je možné za necelé 2€ narok získať prístup k časopisom úrovne Lancet.Nepočul som, že by niekto z mojich kolegovaž na niekoľko výnimiek spomínalnajnovšie články z Nature alebo British MedicalJournal. Aj to vytvára vedeckú atmosféru,aj to dáva príklad našim študentoma mladým kolegom.Takže na záver. Moja odpoveď na otázkuprečo FZaSP nemá nositeľov Nobelovej cenyje uvedená v tomto článku. Rád by som judiskutoval so všetkými, ktorí majú záujemo to, aby FZaSP mala viac nositeľov tohtoocenenia, teda aspoň jedného v čo najbližšejbudúcnosti. Dnes môžeme k tomu spoločnepoložiť základy.Prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc.dekan FZaSP TUFoto: Marián Holub
Dr. Jaap KootSympóziumWorkshopOktóber je vždy významným mesiacomna našej fakulte. Je to mesiac,kedy sa chodby a učebne naplniahúfmi študentov s nezabudnuteľnýmispomienkami na leto a s očakávaním ďalšíchneočakávaných udalostí a povinnostíich študentského života. Tohtoročný októbersa uskutočnili ďalšie 2 významné udalostina pôde našej fakulty. Medzinárodnýworkshop verejného zdravotníctva o životnomprostredí a zdraví pod názvom „FogrtyPre-Conference Workshop“. Boli smemilo prekvapení, že aj naši študenti malizáujem sa zúčastniť, niečo nové sa dozvedieť,dokonca sa aj aktívne zapojili do tvorivýchskupín a prezentovali spoločné nápadyv anglickom jazyku. Výsledkom 2 dňovéhoworkshopu, na ktorom sa prehodnocovalinápady na potenciálne nové aktivity v rámcimedzinárodnej spolupráce s Rumunskoma Srbskom, boli 3 idey projektov: zdravotnícka,sociálna a ošetrovateľská problematikaadresovaná do oblasti Kwale, Keňa, návrhvzdelávacieho programu v oblasti verejnéhozdravotníctva a tretia vízia zameranána infekcie a respiračné ochorenia u školopovinnýchdetí v Rumunsku a na Slovensku.Chceli by sme preto osloviť študentov, ktoríby mali záujem zapojiť sa do poslednéhospomínaného návrhu projektu, aby kontaktovalikoordinátorku projektu Janku Ďuricovú(jduricovaster@gmail.com).Druhou významnou udalosťou bolo sympóziumako medzinárodná konferencia, ktorása konala už po tretíkrát, má svoju tradíciua sme radi, že sa záujem o ňu zvyšujez roka na rok. Tretie interdisciplinárne sympóziumverejného zdravotníctva, ošetrovateľstva,sociálnej práce a laboratórnych vyšetrovacíchmetód s medzinárodnou účasťousa konalo pod záštitou riaditeľa samosprávnehoTrnavského kraja, Ing. TiboraMikuša, a rektora Trnavskej Univerzity,doc. Ing. Martina Mišúta, PhD. Aj tento rokprišli zaujímavý zahraniční hostia zo Srbska(MUDr. Predrag Duric, PhD), Rumunska(MUDr. Alexandru Coman), Holandska(MUDr. Jaap A.R: Koot), Írska (Dr. MonicaO’Mullane, PhD), USA- Scranton (DanielJ. West, PhD. FACHE, FACMPE), susednéhoRakúska kňažná..., Českej republiky (prof.MUDr. Jozef Novotný, PhD., MUDr. KvetoslavaKotrbová, PhD. ai.) a veľa zaujímavýchhostí aj so Slovenska (prof. MUDr. VladimírKrčméry DrSc., Dr.h.c.mult., PhDr. JaroslavStančiak, PhD., MPH). Tento rok bola opäťbohatá tematika prednášok a prezentácii,napr. história lekárskej fakulty TrnavskejUniverzity, Zdravotnícka gramotnosť, bezpečnosťpacientov, problematika vybranýchrespiračných, nádorových, kardiovaskulárnycha ďalších civilizačných ochorení. Novéliečivá, problematika životného prostredia,migrácie a migrantov, duševného zdravia,sociálneho manažmentu a aktivity sociálnychpracovníkov. Tematika týkajúca sarozvojových krajín, Afriky a Sudánu a mnohéďalšie. V neposlednom rade by sme chcelipoďakovať nášmu dekanovi, prof. Rusnákovi,za zabezpečenie konferencie, zaujímavýchpozvaných hostí a účastníkov konferenciea za možnosť nás doktorandov aktívnezdokonaľovať svoju angličtinu. Poďakovaniepatrí aj všetkým ľudom, ktorí saakýmkoľvek spôsobom podieľali na prípravea organizácii konferencie. Ďakujeme!Už teraz sa tešíme na budúcoročné sympózium,ktoré nás opäť obohatí o poznatkya zaujímavosti aktivít nielen našej fakulty,ale aj o poznatky z iných krajín.-Veronika Mikušová-Foto: Marek MajdanSpráva o povinnej prednáške Dr. Kootanevzbudila medzi študentmi extrémnenadšenie a o nič viac prejavenéhoentuziazmu nenastalo pri zistení,že spomínaná prednáška bude odprezentovanáv ang lickom jazyku. Prvotné obavyz nedostatočného porozumenia evokovalipocit nepotrebnosti a zbytočnosti byť naprednáške a snažiť sa vnímať podanú tému.Daný stav by sa dal jednoducho vyjadriť –prídem, posedím, odídem.A tak 22. 10. <strong>2010</strong> sa prvý a druhý ročníkMgr. stupňa verejného zdravotníctva dostavilina prednášku riaditeľa Národného inštitútuzdravia v Holandsku.Avšak už prvý pohľad na pána Dr. JaapaKoota hovoril o opaku spomínaného stavu.Hlasitejšie „Good morning“ charizmatickéhomuža vnieslo do miestnosti vľúdnosťa pria teľstvo. Príjemné vystupovaniea vyslovovaná angličtina, ktorej porozumelaväčšia poslucháčov, pôsobila na študentovuvoľňujúco a slová, akoby časom nebolivyslovované v cudzom jazyku, ale v rodnejslovenčine.Rozoberanie problematiky zdravotnej gramotnostiokamžite zaujala. Z prednáškysme sa dozvedeli, ktoré skupiny obyvateľovsú postihované a zraniteľné najviac danýmproblémom. Pričom prednášajúci zapojili publikum do riešenia problému s cieľomstanoviť problematickú oblasť a populáciev SR, ako i rozšírenosť problému na Slovensku.Postupne sa Dr. Koot dopracoval k aktivitáma metódam vhodným na zlepšenie situácie,ktoré sa môžu, resp. i my ako verejnízdravotníci ich môžeme použiť.Komunikácia, či následné riešenie a prediskutovanieproblémov v skupinkách spôsobilzáujem študentov o daný problém, akoi chuť naučiť či zdokonaliť sa v anglickomjazyku.Študenti sa v závere neubránili vďačnémupotlesku ako i pokračujúcim debatám o dokonalomprezentovaní Dr. Koota.Človek, akým je Dr. Koot, vyvoláva u ľudí,v našom prípade u študentov, pocit hodnôtvďaka ktorým viete, prečo ste tam, kdeste. Viete prečo študujete to, čo študujete.Vzbudzuje vo vás energiu napredovaniaa zlepšovania sa.-Jana Andelová-FAKULTA4