2/2010 - Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce - Trnavská ...

Množstvo peňazí, bilióny dolárov boli poslanédo krajín tretieho sveta, ale neboli všetkysprávne použité, pretože v krajinách je stálechudoba a kruh problémov základných životnýchproblémov sa rozpúšťa príliš ťažkopádne.Ako už bolo povedané potrebná je vôľaa podpora politikov. Práve oni majú v rukáchmoc zmeniť a posunúť túto situáciu vpred. OrganizáciaOECD (Organization for economiccooperation and development), v ktorej v súčasnostipôsobí 33 krajín, zohráva jednu z mimoriadnychúloh. Členské štáty tejto organizácieposkytujú najväčší objem rozvojovej pomocivo svete. V rámci OECD bol zriadenýVýbor pre rozvojovú pomoc DAC (Developmentassistance commitee). Najväčším poskytovateľomzo skupiny DAC sú Spojené štátyamerické (viac ako 29 biliónov dolárov), čo jevšak dôležité, proporčne oproti ich ročnémurozpočtu je to suma nízka. Dôležitým prispievateľomje aj Čína, ktorá však nie je súčasťouDAC a pri tejto krajine sa naskytá otázka,či samotný poskytovateľ dodržiava a uznávaľudské práva. Táto krajina je však naozaj aktívnaaj prispievaním aj svojimi organizáciami,ktoré sa snažia pomáhať v štátoch subsaharskejAfriky.Poďme k načrtnutiu výhod a nevýhod MDGs(Millenium development goals). Podstatnýmpozitívom je jednoduchosť a zrozumiteľnosťstanovených cieľov, pojmy ako chudoba, rodováproblematika, vzdelanie, zdravotná starostlivosť,boj proti chorobám chápe asi každýz nás a toto je podstatné: tieto ciele tak môžudostať významnú podporu verejnosti. Úspechy,ktoré dosiahli niektoré krajiny v dosahovanízlepšenia bodov MDGs, sú viditeľné: India,Čína, Ghana sú krajiny, ktoré sa darí rozvíjať.Trochu sklamaním sú však ostatné rozvojovékrajiny kontinentu Afrika. Populáciav týchto krajinách rapídne rastie a politickásituácia je nestabilná. Aj preto je tak ťažké implementovaťtrvalo udržateľný rozvoj.Kritika tohto projektu sa týka tiež časovéhoohraničenia, kde sa črtá dôležitá otázkačo ďalej. Donorstvo a tvorba projektov je jedenz naj podstatnejších atribútov, či sú projektyadresné, či pokračujú v tom, aby ľudiatýchto krajín dokázali žiť samostatne. Napríkladv Etiópii program pre dostatok jedla zamestnáva7 miliónov ľudí každý rok ( programsociálnej ochrany). Na druhej strane v Zimbabwepostavili školskú budovu pre dievčatá,ale v projekte sa zabudlo na stavbu oddelenýchlatrín, tým pádom dievčatá školu nenavštevujú,pretože v ich kultúre nie je zaužívanézdieľať tie isté toalety s mužmi.Problémov je príliš veľa na písanie jednéhočlánku a na jednu prednášku ako sú: správnalokalizácia projektov, problém s donormi, adresnosťprojektov, meranie úspešnosti projektov.Patrick Marren nakoniec postavil otázku dodiskusie, čo si myslia prítomní, čo uprednostňujú,aký prístup by bol vhodný pre zlepšenieplnenia miléniových cieľov? Možnosti bolinasledovné:1.Viac menej to isté2. Niečo viac radikálne3. Kombinácia miléniových cieľov s niečímnovým.4. Alebo jednoducho úplne vyradiť miléniovéciele?V miestnosti F 105 na našej fakulte sa rozprúdiladiskusia. A začo ste vy? Chýbajú váminformácie, zdroje? Je to pre nás výzva študovať,zlepšovať svoju znalosť jazykov, zlepšovaťsvoje poznatky o dianí a situácii rozvojovýchcieľov. To, čo je na druhej strane sveta,je skutočnosť a nie je to iba „ich“ problém.Aj vedomosti a zorientovanie sa v problémemôžu pomôcť k zmene.Touto cestou by som sa chcela poďakovaťPat rickovi Marrenovi za motivujúcu prednášku,nadácii Pontis za sprostredkovanie a Mgr.Ivane Raslavskej za ochotu poskytnutia informáciia fotiek. .Zdroje : prednáška Patricka Marrenawww. nadaciapontis.skwww. unicef.skwww. undp.orgwww.oecd.org-Mária Ábelová-Foto: Ivana RaslavskáFAKULTA14