2/2010 - Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce - Trnavská ...

Nie je bezdomovecako bezdomovecistej reštaurácii pracovala aj moja žena. Potomreštauráciu zatvorili a obaja sme stratiliprácu. Dostala prácu tu, v Bratislave, taksme sa presťahovali, ale potom ochorela narakovinu.Povedal si mi, že jej choroba mala rýchlypriebeh.Ona pracovala, aby mala zdravotné poistenie.Moc tomu nerozumiem, len viem, žeto tak bolo. Ja som sa snažil nájsť si prácu,ako som vedel, ale čím viac som sa snažil,tým viac sa mi nedarilo. Všetky naše peniazesme dávali do jej liečby.Aká bola pomoc štátu?V čase, keď sme sa obaja dostali do týchtoproblémov, bola nám poskytnutá pomocs niektorými účtami na lieky, ale nič mocto nebolo. Kým sa všetko rozbehlo, zomrelami. Mám pocit, že som mal spraviť viac,asi som bol vtedy veľký slaboch, keď som sao ženu nevedel postarať.Máš syna?Jo, mám.Môžeš mi niečo o ňom povedať?Je v Iraku. Nevidel som ho skoro rok. Niekedymi posiela peniaze, ale nemám adresu,tak je pre neho ťažké ma nájsť. Mámsíce mobila, ale s ním nemôžem volať, keďsi zmyslím.Prečo nie?No, neplatím moc tie ich účty, tak som viacvypnutý. A nabíjať ho tiež nemám často kde.Čo hovorí na svoju mamu?Nebol tu, keď Lýdia odišla. Stále veľa cestuje,prišiel len na pohreb a utekal zas niekampreč. Armáda ho stále niečím zamestnáva.Ale sme stále v kontakte.Podal ti on pomocnú ruku, keď tvojažena umierala?On robil, čo mohol. Ale dokopy sme nič užnemohli spraviť. Jej ošetrenie stálo veľmiveľa. On v tej dobe len začínal v armáde.Pracoval si odvtedy?Trochu. Len pomocné práce, aby som malaspoň na to jedlo. Nikto nechce zamestnaťteraz už chlapa v mojom veku. S tým neurobímnič.Vyzerá to tak, že máš pevné zdravie.Som zdravý, tak ďakujem Bohu, že sa o mňastará. Peniaze, ktoré zarobím, alebo dostanem,za tie nekupujem drogy alebo alkohol.Nepijem už nič dvadsať rokov a nikdy somani veľa nepil. Nežiadam ani od ľudí peniaze,ale niekedy mi niekto niečo len tak dá,ak ma tu vidí. Neni bezdomovec ako bezdomovec.V lahôdkach?Áno, tu.Prečo si tu tak často?Ľudia stále bežia, ale toto miesto nebeží. Jetu vždy. Ja tu len sedím, je tu televízor, aleniekedy ho nepotrebujem, lebo sa pozerámna tých všetkých ľudí, ktorí sem prichádzajúa odchádzajú. Aj teba som si všimol tak. Tysi sem vždy chodila večer na rožky a pomazánku,to si pamätám. A ešte je to tu klimatizované.Je to lepšie, ako sedieťv parku. Len chcem sedieť, piťkávu, ak na ňu mám a ísť nazáchod, tak ako slušný človeka nie chcať všade, kde sa dá.Džony, ak ti to nevadí, že sapýtam, kde prebývaš v noci?Zvyčajne v útulku, ale ak súpreplnené, tak sa vrátim semdo lahôdok. Nikto ma odtiaľtonevyženie. Nie som zlý, len tusedím a pozerám sa. Snažím saale vždy si kúpiť aspoň kávu,aby som nevyzeral ako príživník.Nie, myslím tým, ako sa dostať z tejto situácie.V mojom veku sa moc toho nedá robiť.A čo tvoj syn? Príde niekedy natrvalo domov?Ak budem žiť ešte dlho.Mohol by si potom zostať s ním?Myslím, že by som mohol. Ale ja mu nechcembyť na obtiaž. Je to muž v najlepšíchrokoch. Bude si chcieť založiť rodinu, keďsa dostane z armády a ja mu nechcem stáťv ceste. Lýdia aj ja sme mali dosť rokov už,keď sme ho mali.Džony, chceš mi niečo ešte povedať?Jasné, chcel som povedať, že niekedy píšemsynovi e-mail a on mi odpisuje.Máš prístup k internetu? Kde? V útulku?Nie, chodievam na počítač do knižnice.Predtým ale musím ísť na stanicu, aby somsa tam trochu poumýval, aj keď ja sa umývamkaždý deň, ale myslím si, že knižnica sizaslúži, aby som sa pred ňou umyl. To už jerozhovor za nami?Môžeme sa rozprávať tak dlho, ako lenbudeš chcieť.Až nabudúce Lucka, teraz sa mi vrátili spomienkyna moju ženu a chcem sa im venovať.Prídem za tebou ešte niekedy?A urobíme ďalší rozhovor? S týmto magnetofónoma so všetkým?Ak chceš, tak určite.Zajtra pôjdem do knižnice a napíšem o tomtorozhovore synovi.Potom sme len tak sedeli. On dopíjal svojudvojhodinovú kávu, ja som sa pozerala naneho. Smútok za ženou, ktorú doteraz miluje,mu vytvoril charakteristické vrásky.Zostal ale dobrým človekom a určite sa zaním niekedy vrátim. Po troch hodinách odchádzam.Niekoľko metrov od lahôdok saotočím a vidím ako mi Džony máva o dušu.Cítim nesmierne dobrý pocit a ďakujem zamožnosť pripraviť rozhovor s týmto človekom.ROZHOVORMáš nejaké plány dobudúcna?Len život a smrť ako všetciostatní.-Lucia Hô-Chíová-2