4CHÝRNIKPrezentácia prác Mariána Mandúcha v Matici i v SynagógeMojzesov<strong>sk</strong>ý umelec z Murán<strong>sk</strong>ej ZdychavyMaliar a fotograf Ing. MariánMandúch sa v ostatnom čase „zviditeľnuje”prezentáciou svojich prácv rôznych kultúrno-spoločen<strong>sk</strong>ýchzariadeniach, v mestách i obciachi mimo novozámockého regiónu.Umelec Marián Mandúch celkom vpravoPochádza z Murán<strong>sk</strong>ej Zdychavya v súčasnosti žije v obci Mojzesovo,v okrese Nové Zámky. Je členomKolpingovej rodiny Šurany, mojzesov<strong>sk</strong>éhoSloven<strong>sk</strong>ého orla, ktorýnedávno oslávil sto rokov od svojhovzniku a je tiež členom fotografickéhoklubu Hexagonal v NovýchZámkoch.Marián Mandúch mal pred párdňami vernisáž výstavy fotografiípod názvom Sloven<strong>sk</strong>o očami šurian<strong>sk</strong>ehoturistu, ktorá potrvá dokonca tohto mesiaca. Jej miestomje Dom Matice sloven<strong>sk</strong>ej v NovýchZámkoch. Výstavu si autor inštalovalsám, zabezpečil občerstveniez vlastných zdrojov, všetko na vlastnénáklady, bez akéhokoľvek grantu.Horšie to však bolo s účasťou na vernisáži,neprišiel ani primátor mesta,ktorý dáva <strong>sk</strong>ôr prednosť takýmakciám, ako sú výdatné pohostenia,napríklad oberačkové slávnosti, tzv.Klobá<strong>sk</strong>ofest a podobne, kde samožno dosýtosti najesť a napiť, kde„pod refelektormi mest<strong>sk</strong>ej televíziea novín, i bohatšej účasti” je možnélepšie sa prezentovať pred občanmi.A týka sa to nielen primátora, aleaj mnohých ďalších predstaviteľovkultúry i prezentácie mesta, ktoríako sa zdá, nemajú veľký záujemo takéto a podobné sloven<strong>sk</strong>é kultúrno-spoločen<strong>sk</strong>éakcia.Autor mal pôvodne v pláneumiestniť v priestoroch Centra kultúry50 svojich umeleckých diel,no napokon z objektívnych príčin(pokračovanie na str. 5)Vlani si pripomenuli okrúhle výročieVzácne dokumenty a prvé záznamyo farnosti v Radave(pokračovanie)Na stavbe kostola sa pokračovaloaj po Vianociach v dňoch 27.,28. a 30. decembra 1969, oddebňovalisa stropná do<strong>sk</strong>a a nosníky.Na týchto prácach sa zúčastniloasi 30 veriacich. Na Silvestra zošurian<strong>sk</strong>ej tehelne vozili tehlu natraktoroch Štefan Haládik, JozefLevák a Vojtech Bajla. Šiestehojanuára 1970 sa z Kyáru kúpilokusové vápno, ktoré doviezol AlbínMrváň na traktore miestnehoJRD. Siedmeho, ôsmeho a deviatehojanuára sa vo vápennej jamehasilo vápno a uzatvárala sa stavbakostola - všetky otvory sa zadebnilido<strong>sk</strong>ami.Na stavbe sa pokračovalo aždesiateho marca 1970, najmä nazateplení a zadebnení strešnejkonštrukcie kostola, zároveň sanavážal štrkopiesok na betónovúpodlahu interiéru. Desiatehomarca bol Matej Babín s novýmsprávcom farnosti vdp. farárom JánomFormánkom objednať v OSPŠtúrovo odkvapové rúry a žľaby,jeho zamestnanci ich namontovali23. a 24. marca 1970. Štrnástehomarca sa začala betónovať podkladováplocha pod izolácie a 20.marca sa začalo izolovať. Na ďalšídeň sa zvárali okenné rámy a dverovézárubne. Tieto práce robiliFrantišek Križan, Pavol Franek,František Németh, Jozef Brezan<strong>sk</strong>ýa Pavol Bystrian<strong>sk</strong>y. Štvrtéhoapríla montovali Dominik Melišek,Hieroným Melišek, PeterMitúch a ďalší občania „haki lešenie“,aby sa mohlo pokračovaťvo výstavbe kostolnej veže. Siedmehoapríla začali Teodor Halás,Jozef Laho, Štefan Ikréni a TeodorHolka montovať elektroinštaláciu.Projektovú dokumentáciu vypracovalOkresný stavebný podnikv Nových Zámkoch, konkrétneŠtefan Melišek, rodák z Radavy.Desiateho apríla sa pokračovalov murovaní kostolnej veže, ktorúdostavali 18. apríla. Od 20. do25. apríla robili občania vonkajšieomietky veže, zároveň osádzalioceľové okná a murovali priečky.Dvadsiateho siedmeho aprílaosadili kríž na vežu kostola, ktorádosahuje výšku 29,75 metra. Zhotovilho Ján Lakatoš z KostolnéhoSeku z ľahkej hliníkovej zliatiny;kríž je z hranola 10 krát 10 centimetrova je vysoký 8 metrov.Tridsiateho apríla 1970 začaliMarián Štrbo, Ján Pospeš, ŠtefanŠvihlík, Vladimír Baža a JaroslavKozár z Levíc oplechovávaťstrechu kostola. Práce ukončili 9.mája. V tom istom čase sa začalirobiť vnútorné aj vonkajšie omietkykostola.Posviacka zvonov sa u<strong>sk</strong>utočnila28. mája 1970, keď zvonynamontovali do veže. Do vežekostola ich umiestnili pomocoukladkostroja upevneného na zvonovejkonštrukcii veže. Zvonysa ťahali ručne lanom zo strechysakristie. Ne<strong>sk</strong>ôr pracovníci dnesuž neznámej firmy z Brna vykonalimontáž elektronického zariadenia,v dôsledku ktorej ranné,obedňajšie a večerné zvonenieprebiehalo automaticky. Onedlhosa táto citlivá časť poškodila a dodnes,napriek viacerým pokusomsa nepodarilo automatické zvonenieobnoviť.Súčasťou posviacky zvonovbola svätá omša, ktorú celebrovalThDr. Ján Čížik. Zúčastnili sa nanej aj budúci arcibi<strong>sk</strong>up Mons.Ján Sokol, šurian<strong>sk</strong>y dekan ThDr.Karol Markovič, manželia Jendželov<strong>sk</strong>í,Ing. akad. arch. VladimírZábor<strong>sk</strong>ý, bývalý pán farár MilanHajdin a asi 1 500 veriacich z celéhookolia.Dňa 8. júla Štefan Haládikodbagroval prebytočnú zeminuz okolia kostola, k dispozícii bolidve nákladné autá, na ktorýchjazdili Rudolf Somoláni a GabrielTóth z Veľkých Loviec. Zeminuodvážali na svah u Klobučníkovcova Majerčíkovcov. V závodeCalex Šurany opracovali do<strong>sk</strong>yz červeného smreka (smrekovca)na obklad interiéru pod vedenímJána Vozárika.V auguste 1970 začali stoláriŠtefan Zemko, Ján Vozárik, JánHomola zo Šurian, Ján Melišek,Peter Mitúch a Severín Mrváňz pojazdného lešenia pribíjaťstropné do<strong>sk</strong>y a robiť nátery.Od 1. septembra 1970 začaliukladať mramorovú dlažbu v interiérikostola, hlavným dlaždičombol Jozef Jesenič z Malej Mane,pracovník závodu Zlatý Onix Levice,pomáhal mu Matej Babín.Dlažbu položili do 30. septembra.(pokračovanie v budúcom čísle)Matej Babín, priamy účastníkvýstavby kostola
CHÝRNIK 5Mojzesov<strong>sk</strong>ý umelec...(dokončenie zo str. 4)tu prezentoval “iba” zlomok z nich,ako povedal, výberu podľa nehotých najvydarenejších. Mimochodomvýstavu si možno prezrieť ajv týchto dňoch, určite na nej, a tonielen priaznivci umeleckej fotogfafiea krásy prírody a okolia, nájdučosi pre seba, čo ich zajume a poteší.Mimochodom, pre zaujímavosť,tejto výstave Mariána Mandúchapredchádzala v závere uplynuléhoroka jedna z jeho ďalších výstav,konkrétne v šurian<strong>sk</strong>ej Synagóge,kde sa na otvorení zúčastnila i riaditeľkanovozámockej Galérie umeniaMagdaléna Klobučníková a o krátkyumelecký program sa postaralipadagógovia tamojšej základne školy,keď slávnostne ju otvoril riaditeľmúzea v Synagóge Miroslav Eliáš.Okrem toho, maliar a fotografMarián Mandúch mal doteraz vyšeštyridsať samostaných výstav narôznych miestach, i mimo novozámockéhoregiónu. Je tiež autoromtakmer 70-tich pohľadníc obcí,nielen zo spomínanho regiónu, aleaj z Murán<strong>sk</strong>ej Zdychavy a PustýchSadov. Jaho samostatná publikácias titulom Mandúchovo Čaro Vianocvyšla vlani ako Kultúrna topografiamesta a regiónu Nové Zámky.Pri jej vydaní mu pomáhali viacerístarostovia obcí naklonení kultúrei sponzori. Je v nej odprezentovanýchviac ako 100 kostolov a kaplniekzo 60-tich obcí a troch miestnovozámockého regiónu. V dokumentesú zmapované všetky kostolya betlehemy v okrese Fotografiamiich autor zvečnil, zilustroval a zdokumentoval.Marián Mandúchje aj autorom mnohých fotografiíuverejnených v knihách niekoľkýchobcí ako - Lipová, Čakajovce, Radava,Mojzesovo a Malé Ripňany,ale i v samostatných publikáciáchako Vraciam sa ako kňaz a Budútam chýbať. Autor prezentoval svojefotoobrázky aj na vyše sedemdesiatichpohľadniciach v regióne, a tiežz Murán<strong>sk</strong>ej Zdychavy a PustýchSadov. Sám, bez akýchkoľvek matičných,či iných dotácií si sám zorganizoval,zinštaloval i urobil vernisáž natakmer štyridsiatich samostatnýchfotografických výstavách. Fotografujetiež interiéry kostolov a betlehemov,kaplnky, z ktorých mnohéboli použité v spomínanej knihe.V tomto roku chce vydať zborníkpod názvom Kostoly, kalvárie, krížovécesty a kríže a trpezlivo čaká ajna vydanie knihy o obci Uľany nadŽitavou, ktorá je ilustrovaná a dokumentovanájeho fotografiami. Pripravujeaj samostatnú fotografickúpublikáciu o Radave a dve ďalšiepublikácie - Fotografie z Radošin<strong>sk</strong>ejdoliny a Súbor krajinár<strong>sk</strong>ychfotografií Murán<strong>sk</strong>ej Zdychavy.V jeho práci, najmä s grafikou mupomáha jeho 19-ročný syn Marek.Na margo výstavy kolekcii fotografiíz Murán<strong>sk</strong>ej Zdychavy, riaditeľkanovozámockej Galérie umeniaMgr. Magdaléna Klobučníkovápovedala:“ Dielo Ing. Mariána Mandúchaje takpovediac živou učebnicouekológie. Ako možno vidieť nafotografiách, autora inšpirujú Lazyna Murán<strong>sk</strong>ej planine. Kraj a ľudiamu učarovali podobne, ako predním mnohých významných sloven<strong>sk</strong>ýmdokumentaristov, ktorýmučaroval svet s panen<strong>sk</strong>ou prírodou,autentickou kultúrou a tradičnýmspôsobom života. Mimochodomniekdajšiemu fotografistovi KaroloviPlickovi sa počiatočný kultúrnyšok z autenticity pretavil do tichejoslavy Sloven<strong>sk</strong>a s patriarchálnymistarcami, z obdobia rokov 1924 až1950, ďalej publicista a dokumentaristaMartin Martinček v cyklevrchárov dokumentuje svet na odchode50-tich až 70-tich rokov. I napriekodstupu niekoľkých desaťročísa tento „zázrak“ podaril aj MariánoviMandúchovi, ktorého prvé stretnutias krajinou, architektúrou, ľuďmia ich zvykmi neuspokojili a jehozvedavosť, s opakovanými návštevamisi vytvoril určitý druh závislostina prostredí a spoločenstve,ktorého sa stáva dokumentaristom.Príliš nezasahuje, ale nenápadnesleduje život posledných obyvateľovZdychavy, ich vyrovnávanie sas každodennou prácou a osudom.Zachytáva a zobrazuje dva typy ľudí,pre ktorých je Zdychava domovom(ak opomeniem novousadlíkov,ktorých rozhodnutia o usadení preveríčas). Obe <strong>sk</strong>upiny pochádzajúz tohto istého prostredia, keď jednazostáva kvôli tradíciám, koreňom adruhá uspokojená s tradičnéhospôsobu života. Fotografie zo Zychavysú obrazom reality pretožeautor nič neprikrášľuje ani nedotvára,pracuje <strong>sk</strong>ôr so svetlom, atmosféroukrajiny, vyhľadáva ročnéobdobia, ktoré tejto krajine ľahodia.Podobne ako pri zátišiach s náradím,kvetmi, ktoré hoci by v niektorýchprípadoch mohli niesť stopuinscenácie, volí <strong>sk</strong>ôr lá<strong>sk</strong>avý pohľad.Tým, že si autor zvolil pre svoju výpoveďfarebnú fotografiu, obmedzildramatickosť výpovede a zjemniltak hrany sociálnej reality krásouzdychav<strong>sk</strong>ej prírody. Podobne akoiní dokumentaristi má i on svojichrozprávačov príbehov, z ktorýchmnohí časom odišli, iní zostávajúaby vydali v tejto podobe to “najostatnejšie”prírodné a iné svedectvo.Mimochodom Susan Sontagovávo svojej eseji pod názvomV Platónovej ja<strong>sk</strong>yni konštatuje, žeod roku 1839 sa začalo s inventarizáciousveta a odvtedy bolo vyfotografovanévšetko, alebo takmer všetko.Napriek tomu fotografia stáleprináša nové pohľady, nové emócie,nové výtvarné i dokumentárne hodnotya práve pri fotografovaní platíokrídlené príslovie...keď dvaja robiaalebo vidia to isté výsledok určitenie je rovnaký. Z pohľadu celkovejtvorby je téma Zdychavy jednouz hlavných tém autora, popri krajine,portrétnej tvorbe a tvorbe zoživota rehoľníčok a duchovenstva.Podľa slov Mariána Mandúcha,kedy sa táto téma uzatvorí, záležíod jeho zdravia, sily, inšpirácie, alei nových podnetov, ktoré môžu prerásťdo dominantných. Čo všetkoešte dokáže zobraziť v budúcnosti,preverí čas. Tieto výstavy - Zdychavav minulosti a Sloven<strong>sk</strong>o očamišurian<strong>sk</strong>eho turistu - by mohli byťživou učebnicou mnohých novodobýchvied o kultúrnych, spoločen<strong>sk</strong>ýcha sociálnych javoch, hociv súčasnosti zostáva živou učebnicouekológie.“Milan Kupecký,foto M. Mandúch mladšíMURENA ŠURANY, spol. s r. o.PREDAJŇA STAVEBNINYa STAVEBNÁ FIRMAPONÚKA – PREDAJ:-široký sortiment stavebnéhomateriálu-stavebné náradie-dovoz zakúpenéhomateriálu-vykládka hydraulickourukou-rôzne zľavySTAVEBNÉ PRÁCE-kompletné stavby-rekonštrukcie, opravy-fasády, zatepľovanie,omietky-obklady, dlažby-strechy, bytové jadrá(možnosť platby platobnýmikartami a na splátky!)Kontakt:tel.: 035/6500915, 035/6500916e-mail: firma@murenasurany.<strong>sk</strong>Adresa:ul. Ž. Bosniakovej č. 5942 01 Šurany(pri železničnej stanici)www.murenasurany.<strong>sk</strong>Hudba, Taneca Humor vo SvodíneMyšlienka oživiť vo Svodíneopäť divadelé predstavenia, vzniklapred pár rokmi medzi svodín<strong>sk</strong>ymikultúrnymi precovníkmi. Išlo oprebuďmie vzbudiť v ľuďoch túžbupo zábave a relaxe. Myšlienku<strong>sk</strong>oncipovaná asi pred štyrmi rokmivystriedali <strong>sk</strong>utky. A tak občania aľudia pôsobiaci okolo kultúry v obcidnes už môžu hrdo prehlásiť, žemajú za sebou už desiate, jubilejnédivadelné predstavenie. Počas štyrochrokov účinkovali niekoľkokrátdo Nitry i susednej Budapešti. smedo Budapešti. za rok to bolo, kvôlizvýšenému záujmu až štyry päť autobusovýchzájazdov.V rámci trv. Zimných divadelnýchvečerov to bolo nedávno uždvanáste predstavenie, ktoré popzostávalonavyše aj už z obvyklého galavečera, na ktorom dostali príležitosťprezentovať sa aj mladí, talentovaníumelci.a to nielen z obce. Radosťz tanca napríklad absolventiek z tanečnejškoly Südi Iringó prinesieso sebou veľký umelecký zážitoka strhne aj publikum. Veľkým umeleckýmzážitkom je aj vystúpeniemladého svodín<strong>sk</strong>eho speváka GergelyBarna.A divedeľné predstavenie, ktorésa vždy u<strong>sk</strong>utoční v závere programuosloví každého, nehľadiac navek, pohlavie a národnosť.Pollák János