Marec - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Christovi, nášmu Spasiteľovi: „Tvojeblaženstvo, blaženstvo mučenia, prenasledovaniatoho, koho ľudia nechápu,toho, kto stojí osamote izolovaný, takétoblaženstvo nechcem! A keď ho chceš ty,tak nes kríž a zomieraj na Golgote. Ja naGolgotu nepôjdem a po krížovej cestekráčať nechcem. Ja už som sa dosť nachodilapo tejto ceste počas môjho dlhého aťažkého života.“ Táto žena bola vlastneúprimná a pravdivá. A verím tomu, žeChristos prijal jej slovás oveľa väčšou ochotou,ako keby povedala: „Ach,aké je to prekrásne“! a anipalcom by nepohla, abyten kríž, ktorý treba niesť,vzala na seba, na svojeplecia a niesla ho.Sme povinní čítaťEvanjelium s otvorenýmrozumom, mysľou, s otvorenýmsrdcom, abystretajúc sa s konanímChrista, vidiac Jeho vzťahk ľuďom, počujúc Jehoslová, adresované tomualebo druhému človeku, počujúc to, čoOn hovorí svojím žiakom i to, čo adresovalnám, videli a počuli sme to v pravde,vnútornej pravde, pripravení povedať:„Toto áno, Pane! Toto budem dodržiavaťako zákon, pretože teraz už tomu rozumiem.Toto zmeniť nemôžem, tomu eštenerozumiem, o čom rozprávaš, toto eštenemôžem prijať, toto v žiadnom prípadenemôžem! Možno, až keď dorastiem, aleteraz nemôžem!“Tak by sme mohli nájsť v Evanjeliuhoci i len jedno z niekoľkých miest, oktorých môžeme povedať, že v Jeho slováchakoby som uvidel sám seba v zrkadleChristovej osoby, vtedy by sme mohlizačať žiť po kresťansky. Mohli by sme byťnielen činiteľmi tých alebo oných predpisova prikázaní, ale vyrásť na svoj rozmera podľa svojich síl podobať sa Christovi.Pretože pripodobenie sa Christovi neznamenávonkajšie napodobňovanie (umelé,neprirodzené), ale je to postupný rast ktomu, čo apoštol Pavol nazýva mysľouChristovou. A keď hovorí o Christovejmysli, hovorí o myslení,o obsahu mysle, srdcaa vôli Spasiteľa IsusaChrista.Toto sú úvodné pojmya predstavy, ktoré, zdá sami, je potrebné premyslieťsi, prežiť, ku ktorýmje potrebné dospieť eštepredtým, ako vstúpimeku konkrétnemu zápasu,cvičeniu duchovnéhoživota. Cvičenie duchovnéhoživota spočíva vtom, aby nikdy neboloskostnatelé a nezáživné.Askéta je ten, ktorý sa nachádza v neustálomvnútornom raste, boji, ktorý jeusporiadaný a cieľavedomý. Je potrebnéveľmi zápasiť, aby všetko to, čo poznámeo živote, o Bohu, o pravde, o svätosti, sastalo realitou v našom živote. Je potrebné,aby sme v sebe premohli mnohé, abyChristova cesta bola priama.O tomto hovoria všetci askéti a ukazujú,ako postupovať a čo robiť. O tomhovorí aj Cirkev vo svojich bohoslužbách.Hovoria o tom aj tie modlitby, ktoréneustále čítame ráno, večer a v rôznychsituáciách nášho života.03-2007 DUCHOVNOSŤ 15