18/2008 - Bratislavský kuriér

Ročník II. číslo 18pondelok 24. november 200840 500 výtlačkov www.staromestskykurier.sk ZADARMOPrídu na radtrestnéstrieľania?str. 5Zimná službav Bratislavestr. 9-1060 výhercovnarodeninovej súťažeStaromestského kuriérastr. 15ZAČÍNA SA 26-DŇOVÝ FESTIVAL VIANOČNÝCH CHUTÍ A VÔNÍJeden z poslednýcha najkrajších vrcholov sezóny jetu. Vianočné trhy na Hlavnoma Františkánskom námestí násv tomto roku potešia od piatka28. novembra do utorka 23.decembra. Bratislavský magistrátpripravil pre návštevníkov26-dňový kolotoč nielen vôní,chutí a vianočných darčekov,ale už tradične aj bohatý kultúrnyprogram. Ten odštartujev piatok o 16,30 h slávnostnýmprogramom.Pod približne 30-ročnýmvianočným smrekom bude v 107stánkoch predávať 122 predajcov.Z celkového počtu 107 stánkovbude 41 tzv. gastrostánkov a 66stánkov je určených na predajvianočných suvenírov a darčekov.Svoje zastúpenie majú aj v tomtoroky stánky určené charitatívnyma neziskovým organizáciam. Vianočnétrhy budú otvorené denneod 10. do 22. hodiny.Keďže Vianočné trhyvyvolávajú neopakovateľnú atmosférunajkrajších sviatkov roka,opýtali sme sa niekoľkých Bratislavčanov,čo pre nich znamenajúvianočné trhy...(pokračovanie na str. 13)OD JANUÁRA UZAVRÚ PRE HAVARIJNÝ STAV STARÝ MOSTTohtoročný silvestrovskýohňostroj na Dunaji saonedlho nebude lúčiť ibas rokom uplynulým, ale svoje„zbohom“ dá aj najstaršiemubratislavskému mostu. Starýmost totiž od 1. januára uzavrúpre individuálnu dopravua prístupný bude už len premestskú hromadnú dopravu,peších a cyklistov. Dôvodom jezlý technický stav, ktorý potvrdiliposledné merania.Bratislavských vodičovtak čaká od začiatku roka ďalšiazaťažkávacia skúška, keď príduo jeden z piatich mostov. Hlavnémesto však plánuje do koncaroku 2008 zabezpečiť projektorganizácie dopravy, na základektorého primátor BratislavyAndrej Ďurkovský komplikáciev doprave neočakáva, nakoľkopo Starom moste prejde denneiba 5% vozidiel využívajúcichvšetky bratislavské mosty.Na havarijný stav a nevyhnutnúrekonštrukciu Staréhomosta upozorňoval primátoruž niekoľkokrát. K zásadnémua jednoznačnému rozhodnutiudospel magistrát okamžite povýsledkoch poslednej kontrolnejprehliadky, ktorá potvrdilavýrazné zhoršenie statickýcha dynamických parametrov mosta.Hoci zrútenie mosta podľaodborníkov nehrozí, zámeromtohto opatrenia je zachovať bezpečnosť,spoľahlivosť a exploatačnúspôsobilosť Starého mosta.Od začiatku budúceho rokatak bude po moste premávať lenMHD, pričom jednotlivé vozidlábudú povinné zachovávať vzájomné70 metrové odstupy.(pokračovanie na str. 2)

strana 2Spravodajstvo Staromestský kuriér 18/2008UZÁVIERKASTARÉHOMOSTA(dokončenie zo str. 1)O budúcnosti mosta sarozhodne neskôr. Mesto, ktoré presadzujejeho úplnú prestavbu musíčakať na rozhodnutie Ministerstvakultúry SR, ktoré chce most vyhlásiťza národnú kultúrnu pamiatkua zachovať tak jeho súčasný vzhľad.Toto vyhlásenie by však celý projektvýrazne skomplikovalo. Ak Starýmost vyhlásia za pamiatku, mostsa bude rekonštruovať vyzváraníma vylepšením oceľovej konštrukcie.V opačnom prípade mesto vyhlásisľúbenú architektonickú súťaž.Hlavnú prehliadku s navrhovanýmiopatreniami realizoval prof.Ing. Alexander Tesár, PhD., DrSc.,komplexný autorizovaný inžinier.Po Starom moste prejdev rannej dopravnej špičke 1100 áutza hodinu v oboch smeroch, medzi16. – 17. hodinou 1600 áut v obochsmeroch.Peter KimijanOPATROVATEĽ-SKÁ SLUŽBA SAPRESŤAHOVALAOpatrovateľská služba,ktorá poskytuje svoje kapacityseniorom žijúcim v mestskejčasti Bratislava – Staré Mesto, sapresťahovala do bezbariérovýchpriestorov na Medenej ul. č. 10.Návštevníci tak už nebudú musieťvystupovať namáhavo po širokomschodisku a blúdiť dlhými chodbami,ako to bolo na doterajšompôsobisku opatrovateľskej službyna Vajanského nábr. č. 3.Všetky služby ponúkanéStaromešťanom seniorom sústredilamestská časť Bratislava – StaréMesto pod jednu strechu. Od 1.júla 2008 ich poskytuje prostredníctvomSeniorcentra.(pk)Tomuto „čudu“ sa môžu turisti iba nechápavo prizeraťROZHOVORs Dr. Branislavom Záhradníkom,predsedom predstavenstva DPB, a.s.Cestujúci v prostriedkochbratislavskej mestskej hromadnejdopravy už nie sú odkázanína kúpu cestovného lístka ibav trafikách či automatoch. Od 17.novembra si môžu kúpiť cestovnýlístok aj prostredníctvom mobilnéhotelefónu. Po zaslaní prázdnejSMS správy na číslo 1100 dostanúdo dvoch minút spätnú SMS-ku,ktorá poslúži ako cestovný lístok.Cena jedného SMS-lístka je 24korún (0,80 €) a platí 70 minút bezohľadu na počet prestupov či tarifnépásmo. Dopravný podnik chcetakto eliminovať počet ”nedobrovoľnýchčiernych pasažierov”, ktorísi nestihli kúpiť cestovný lístokpretože novinový stánok bol zatvorenýalebo automat nefungoval.MODERNIZÁCIA DPB POKRAČUJESMS-LÍSTKY V BRATISLAVSKEJ MHD SÚ UŽ REALITOUFOTO: Miroslav KošírerZ troch slovenskýchmobilných operátorov sú zatiaľ naslužbu pripojení dvaja. V rámciskúšobnej prevádzky, ktorá potrvádo konca februára budúceho roka,môžu službu bez obmedzenia využívaťzákazníci spoločnosti T-Mobilea Orange s mesačnými paušálmi.Pre zákazníkov spoločnosti O2spustia možnosť kúpy SMS-lístkado konca novembra. Zavedenienového systému stálo Dopravnýpodnik Bratislava milión korún (33193,91 €).O tejto určite prospešnejnovinke sme sa porozprávali spredsedom predstavenstva DPB,a.s. Dr. Branislavom Zahradníkom.FOTO: Miroslav KošírerAko služba SMS lístku funguje ?Systém sme chceli vytvoriťveľmi jednoducho a prakticky.Cestujúci na zastávke zhruba 2minúty pred plánovaným príchodomvozidla pošle prázdnu SMSna číslo 1100. Do 2 minút dostanespätnú SMS, ktorá je samotnýmcestovným lístkom. Obsahujeúdaje o čase, počas, ktorého cestujúcimôže cestovať v MHD bezobmedzenia. SMS cestovný lístokplatí 70 minút bez ohľadu na početprestupov, pásma, dennú či nočnúdopravu. Stojí 24 korún a cenaje konečná, operátori si k tejtočiastke už neúčtujú žiadne ďalšiepoplatky za odoslanie SMS a pod.Prečo ste sa ako prvý dopravcana Slovensku rozhodli sprístupniťtúto službu?Viedla nás k tomu našasnaha modernizovať celý Dopravnýpodnik v Bratislave. Chceme,aby to bol efektívny podnik, ktorýčo najlepšie slúži svojím zákazníkom– cestujúcim. Jedným zosegmentov modernizácie je ajvyužívanie informačných technológií.Myslíme si, že využitiemobilných telefónov pri plateníza cestovní lístky je pohodlné,praktické a spoľahlivé riešenie.Inšpirovala nás dobrá skúsenosťpražského dopravného podnikus touto službou.Aké sú skúsenosti po prvýchdňoch prevádzky?Výborné. Sme prekvapení,aký veľký záujem je o tútoformu. Počas prvých 24 hodínfungovania služby ju využilo viacako tisíc cestujúcich. Systém potechnickej stránke funguje spoľahlivo,nezaznamenali sme anivážnejšie problémy pri kontrolerevízormi. Určitý čas bude trvať,pokiaľ si ľudia na novú službuzvyknú a budú ju vedieť ľahkopoužívať. Na druhej strane trebapovedať, že štandardné cestovnélístky v tlačenej podobe budúpredávané naďalej a je na slobodnejvoľbe cestujúceho akú formutarifného vybavenia si vyberie.Na aké ďalšie novinky sa môžutešiť cestujúci?Staromešťanov určitepoteší nová minibusová linkačíslo 147, ktorú spúšťame od 10.decembra, a ktorá bude premávaťv lokalite Slavín - Palisády. Chcemeuľahčiť dostupnosť k nosnýmlinkám MHD aj obyvateľomv tejto kopcovitej lokalite. Finalizujemeaj tender na nákup 240veľkokapacitných kĺbových autobusov,ktoré by už v budúcomroku mali zvýšiť kvalitu a kultúrucestovania, ale aj spoľahlivosťa prevádzkovú efektívnosť MHD.ZIMNÉ ZAKRÝVANIE FONTÁN – NEVKUSNÁBRATISLAVSKÁ ŠPECIALITABratislava sa snaží ukázaťsa v čo najlepšom svetle pred tisíckamituristov, ktorí tu majú čo obdivovať.Turisti sem chodia počas celéhoroka, nemáme more, ale mámekultúru a históriu – múzeá, divadlá,paláce, fontány... Dnes však miestokrásnych fontán v celej ich veľkostividíme iba obrovské neestetické polykarbonátovémonštrá, ktoré ukrylinádherné pamiatky minulých čias.Paming už niekoľko rokovprekrýva historické fontányv Bratislave - zazimováva ich. Oceľovákonštrukcia a odolné plexisklo„krášlia“ nádrže, odhaľujú pramáloz kultúrnej pamiatky a brániazvedavým pohľadom návštevníkovhlavného mesta. Nejde iba oochranu pred mrazom, ale aj predvandalmi. Je to zaujímavé riešenie,avšak v množstve iných veľkýchmiest, kde si vážia cudzincov a chcúim ukázať krásy mesta namiestoopách, ako obranu pred vandalminamontovali bezpečnostné kamery.Aj argumentácia hrozby mrazov jezvláštna. Boli sme za poslednýchdesať rokov svedkami tuhších zímnež v predchádzajúcich storočiach?Fontány vydržali bez týchto zazimovanístáročia a zrazu potrebujúnevkusný „kabátik“ do zimy.Hovorkyňa magistrátu EvaChudinová nám povedala, že zatiaľje zakrytých šesť historických fontán:„Osvedčilo sa nám to, fontánysa týmto šetria. Ľudia do nich nevhadzujúodpadky, nesadá do nichšpina. Týmto spôsobom sa fontányšetria aj pred mrazom, aby sa nám ajnaďalej zachovali. Náklady na údržbusú 250 tisíc korún (8 298 €0).“Obyvatelia a návštevníciStarého Mesta však majú iný názor.„Je to smiešne, vyzerá to neesteticky.Vo väčšine veľkých miest sa fontányneprekrývajú. Myslím, že turistomto tiež vadí, prídu si sem niečopozrieť a uvidia toto,“ reagovala navzhľad fontány na Hlavnom námestívysokoškolská pedagogička.Turistická sprievodkyňamá podobný názor: „Vodím semdenne turistov a namiesto krásnejveľkej fontány, ktorou by sme samali hrdiť, im môžem ukázať tak jedenmeter! Nie sú s tým spokojní anioni, keďže si zaplatili za prehliadkukultúrnych pamiatok a ani ja, pretožesú ukrátení o to, čo v lete vidianávštevníci Bratislavy bežne.“(rm)Napokon sme sa spýtalina názor aj nemeckého turistu: „Užsom bol v Bratislave a videl som fontány,ale takto sa mi to vôbec nepáči.Prišiel som, aby som opäť niečovidel, aby som si oživil spomienky,nechodím sem predsa každý deň ateraz si budem pamätať iba akýsiskleník.“Postoj k fontánovýmplášťom nám povedal aj hlavnýarchitekt mesta Bratislava prof.Štefan Šlachta: „Na jednej stranemi je ľúto, že sú fontány schovanéa neviem, či je to naozaj potrebné.Je pravda, že keď fontány nefungujú,ľudia do nich hádžu odpadky, to jekultúra národa. Vo väčšine miest satakéto prekrytia nerobia, možno vNemecku, v Rakúsku. Ale neviem siprestaviť, ako by vyzeral Rím, kebytam prekryli fontány, lebo to patrí ktvári mesta. Keby niekto zakryl Fontánudi Trevi, ako by to vyzeralo? Amyslím si, že zazimovávanie fontánv čase globálneho otepľovania nie jenevyhnutné.“ Rovnako negatívne bysa asi tvárili turisti aj v Prahe, kebyktosi zakryl Křižíkovu spievajúcufontánu, nádhernú Apolónovu čiNeptúnovu fontánu v parížskomVersailles...Veronika Ševčíková

Staromestský kuriér 18/2008 Spravodajstvostrana 3ROKOVALO MESTSKÉ ZASTUPITEĽSTVOInvestičnými prioritami mesta do roku 2010 sú hokejová hala, kúpa autobusov a električiek.V úvode 7 hodinového rokovacieho maratónu primátor Andrej Ďurkovský zhodnotil prvú polovicu volebného obdobia. Podľa neho boli definované priority, ktoré sapostupne realizujú. Ako príklady uviedol prípravu výstavby koľajovej trate pre rýchloelektričky do Petržalky, prevzatie Divadla Pavla Országha Hviezdoslava do správy mesta,či projekt prestavby Zimného štadióna Ondreja Nepelu. Ocenil tiež transparentnosť pri prerokúvaní materiálov v zastupiteľstve. Negatívom je, že stále nebola zriadená stavebnápolícia. V druhej časti volebného obdobia bude primátor Ďurkovský okrem iného presadzovať posilnenie útvaru mestskej kontrolórky, výrazne zníženie predajov mestskéhomajetku, či personálne posilnenie Oddelenia územného plánu. Následne sa mestskí poslanci zaoberali vyše 30 bodmi programu.MESTO NEBUDE KUPOVAŤ PARČÍK NABELOPOTOCKÉHO ULICI Z PEŇAZÍ OBČANOVPoslanci neschválili majetkoprávneriešenie parčíka naBelopotockého ulici - navrhovanéboli dve alternatívy – kúpa pozemkuod vlastníka za 160 mil. Sk (31mil. €) alebo zámena za pozemokv Petržalke s doplatkom mesta vovýške 135 mil. Sk (4,48 mil. €). Viacerýmposlancom sa požiadavkavlastníka pozemku - spoločnostiSTRABAG-ZIPP Developmentzdá prehnaná a pre mesto veľminevýhodná. Podľa Štefana Holčíka(bez PP) „parčík to nikdy nebol“a „už v 20 - 30. rokoch minuléhostoročia to bol stavebný pozemok“.Podľa Pavla Baxu (KDH) by totoriešenie (kúpu pozemkov) zaplatilivšetci Bratislavčania a prostriedkyby sa museli ubrať z iných zámerov.Podľa prvého viceprimátoraMilana Cíleka (OK) by to každéhoBratislavčana stálo 372 Sk (12,35€) a mesto by tým sanovalo chybuštátu. Podľa poslanca a starostuStarého Mesta Andreja Petrekaúzemný plán v tejto lokalite dovoľujestavať a ak stavebník splnívšetky podmienky, Stavebný úradvydá stavebné povolenie. Zmyseľmá podľa neho usporiadať verejnúzbierku na odkúpenie pozemkua záchranu parčíka. AktivistkaSoňa Párnická navrhla, aby poslancio tejto veci nehlasovali,pretože ide o neadekvátne návrhy.Podľa primátora Ďurkovského jepožiadavka investora vysoká, avšakhlasovanie o návrhoch podporil.Ján Budaj (DÚ) navrhol možnosťzvážiť iniciovanie referenda o tejtoproblematike. Zároveň predložilpozmeňovacie návrhy, aby mestopozemky na Belopotockého uliciodkúpilo, resp. zamenilo za cenystanovené v znaleckom posudku.HLASOVANIE - 1. alternatíva– odkúpenie pozemkov za 160mil. Sk (5,31 mil. €) -PRÍTOMNÝCH: 55 poslancov,ZA: 3, PROTI: 44, ZDRŽALI SA:7, NEHLASOVAL: 1.HLASOVANIE - 2. alternatíva– zámena pozemkov a doplatokmesta 135 mil Sk. (4,48 mil. €)– PRÍTOMNÝCH: 55 poslancov,ZA: 4, PROTI: 41, ZDRŽALI SA:9, NEHLASOVAL: 1.HLASOVANIE - 3. alternatíva– návrh J. Budaja - odkúpenieza 70 mil. Sk (2,32 mil. €) – PRÍ-TOMNÝCH: 54 poslancov, ZA:12, PROTI: 17, ZDRŽALO SA:20, NEHLASOVALI: 5.HLASOVANIE - 4. alternatíva– návrh J. Budaja – zámena pozemkova doplatok 40 mil. Sk(1,33 mil. €) – PRÍTOMNÝCH:54 poslancov, ZA: 9, PROTI: 28,ZDRŽALI SA: 15, NEHLASO-VALI: 2.SCHVÁLILI INVESTIČNÉ PRIORI-TY HLAVNÉHO MESTADo zoznamu priorítpribudli napríklad vyvolanéinvestície v súvislosti s rekonštrukciouzimného štadiónaOndreja Nepelu pre hokejovéMajstrovstvá sveta v roku2011 – 370 mil. Sk (12,28 mil.€), kúpa 10 veľkokapacitnýchautobusov a 6 veľkokapacitnýchnízkopodlažných električiekza 500 mil. Sk (16,59mil. €) a 600 mil. Sk (19,91mil. €) by malo ísť na obnovumestských komunikácií.Viacerí poslanci predloženýmateriál ocenili, objavili savšak aj kritické hlasy. MilanaFtáčnika (bez PP) zaujímalofinancovanie „nových“ prioríta Ľudmile Farkašovskej (SF)chýbal odpočet plnenia schválenýchpriorít. Z pozmeňovacíchnávrhov zastupiteľstvoodsúhlasilo medzi priority ibavybudovanie cestnej svetelnejsignalizácie Púchovská – PriVinohradoch. Priority mestabudú financované z prostriedkovz už poskytnutého úveru,ako aj z mestského rozpočtu.HLASOVANIE - PRÍTOM-NÝCH: 50 poslancov, ZA:43, PROTI: 0, ZDRŽALISA: 7.V závere rokovaniaprimátor Andrej Ďurkovskýpredstavil 2 návrhy, ktorými samagistrát zaoberá v súvislostis náhradou za PKO. Prvouje Sklad č. 7 na dunajskomnábreží - pri komplexe Eurovea,ktorý by dotvoril novénámestie pred novým Slovenskýmnárodným divadlom. Išloby o nadstavbu Skladu, pričomkapacita mestského auditóriaby bola 1200 miest na sedeniea 2500 na státie. Druhou možnosťouje vybudovanie projektu„LIDOPARK BRATISLA-VA“ na petržalskom nábreží,pri Starom moste – oprotikomplexu Eurovea. Projekt,ktorý by malo tvoriť 5 objektovtzv. „Vĺn Dunaja“, bude optickypreviazaný s Hradom a SND.Hlavná sála má mať kapacitu2000 ľudí. Súčasťou projektubude aj vybudovanie Lidopláže s minigolfom. O konkrétnychprojektoch by maliposlanci hovoriť na niektoromz nasledujúcich zasadnutí.(rm)Na sviatok sv. MartinaMiestny úrad Staré Mestopredstavil verejnosti svoj návrhProgramu hospodárskeho a sociálnehorozvoja. Záujem ľudío verejnú prezentáciu nebolpríliš bohatý, rovnako ako svätomartinskásnehová nádielka.Okrem členov žurnalistickejobce prišiel na stretnutie jedenobčan. Program prezentovalzástupca starostu mestskej častiStaré Mesto Peter Tatár, IvanaHacajová - poverená vypracovanímprojektu a zástupcoviaspoločnosti VVMZ s. r. o., ktoráprogram vypracovala.Úlohou programu jevytýčiť hlavné smery rozvojamestskej časti. Ide o strategickýdokument, ktorého sa majú držaťzástupcovia občanov nielen súčasní,ale aj tí, ktorí prídu v ďalšomobdobí. K podobe programusa mohli vyjadriť formoudotazníkov aj Staromešťania,ktorým samospráva rozposlalav októbri do schránok dotazník,ktorý zisťoval, aké priority majúAMATÉRSKY NEPODAROK STAROMESTSKEJSAMOSPRÁVY ZAPLATILI OBČANIAobyvatelia Starého Mesta. Rozoslanýchbolo viac ako 22 tisícdotazníkov, ktoré boli voľne prístupnéi na internete.Dotazník vyplnilo iba363 obyvateľov Bratislavy s vekovýmpriemerom 48 rokov, čojednoznačne znamená, že samosprávanedostatočne vysvetlilaobčanom, prečo by sa mali dotohto projektu zapojiť. Takmervšetkých 22 000 dotazníkov takvyšlo úplne nazmar. Negatívnenás však prekvapilo vyjadreniezostavovateľov, ktorí oznámili, žeodozva bola vyššia než očakávali.Návratnosť 0,1 desatiny percentaje žalostná. Ako môže s takýmtovýsledkom niekto vyjadriť spokojnosť,resp. plánovať ešte horšívýsledok? Tento nepodaroka amatérsky prieskum samosprávy,samozrejme zaplatili občaniamestskej časti.Pozrime sa však, čo trápitú jednu desatinu percenta obyvateľovStarého Mesta.Na prvom mieste bolanízka kvalita životného prostredia,hneď za ňou figurovala doprava.Ako ďalšie problematickéoblasti sa ukázali bezpečnosť aporiadok, šport a voľný čas, manažmentmestskej časti, zdravotnáa po nej sociálna starostlivosť,kvalita bývania a služby. Ako najmenejproblémové vyšli z dotazníkaoblasti kultúra a školstvo.Zástupcovia VVMZ námnásledne predstavili stratégiustrednodobého plánu hospodárskehoa sociálneho rozvoja, ktoráobsahuje 3 ciele. Hlavný globálnycieľ, z ktorého sa zvyšné tri odvíjajú,hovorí, že Staré Mesto,ako historické a multifunkčnécentrum hlavného mesta Slovenskejrepubliky Bratislavy, má byťatraktívnym a bezpečným domovompre obyvateľov so službamina európskej úrovni.Prvým cieľom je vytvoreniepodmienok pre bezpečné,zdravé a trvalé bývanie obyvateľstvav Starom Meste. Ďalší cieľsi stanovuje zlepšiť kvalitu a dostupnosťslužieb pre obyvateľov.Tými službami by mali byť sociálneslužby, zdravotná starostlivosť,prevencia v zdraví, školstvoa s ním aj materské a základnéškoly a napokon by sa malazlepšiť aj kvalita manažmentu vStarom Meste. Posledným vytýčenýmcieľom je zabezpečeniepodmienok pre hospodárske,historické a multikultúrne centrumeurópskeho významu.Tento cieľ by sa mal dosiahnuť,keď sa zvýši kvalita a podporamiestnych kultúrnych služieb,zoptimalizuje sa doprava, začnesa rozvíjať hospodárstvo mestskejčasti. Predstavený programrozvoja musí byť v ďalšom krokuschválený miestnym zastupiteľstvom,ktoré bude zasadať vdecembri. Občania si ho môžupozrieť na stránkach StaréhoMesta v programe miestnehozastupiteľstva.Rozvojový programobsahuje aj orientačný finančnýplán. Ťažko povedať, nakoľkoreálny môže byť plán napísaný na7 – 10 rokov. Každé tri roky všakbude schvaľovaný akčný plán,ktorý bude aktuálnejšie prerozdeľovaťfinancie, určovať zodpovednosťa prípadne aj meniťpriority. Strategický plán je lenorientačný, otvorený dokument,ktorý sa bude prispôsobovaťaktuálnej situácii a financiám,no a dodajme, že v prvom radenovému komunálnemu vedeniu,ktoré sa mení každé 4 roky.Benevolentnosť dokumentu takumožňuje, aby si ho každý moholotočiť, ako potrebuje.Veronika Ševčíková

strana 4 SpravodajstvoStaromestský kuriér 18/2008ZLATYERB.SK PREBRATISLAVUMinulý týždeň sa konaloslávnostné vyhlásenie výsledkov6. ročníka súťaže ZlatyErb.sk, vktorej získalo hlavné mesto SRBratislava celkovo tri ocenenia,z toho aj hlavné ocenenie DexiaGrand Prix.Hlavné ocenenie „DexiaGrand Prix“ za najvyššie hodnotenieu všetkých porotcov z hľadiskavšetkých kritérií súťaže, ako aj nomináciuna medzinárodnú súťaž„Eurocrest“, získalo mesto Bratislava.Hlavné mesto tiež získaloocenenie „Najlepšia stránka Miesta Mestských častí“ a „Najlepšiabezbariérová stránka“. Do súťažesa prihlásilo 81 samospráv sosvojimi internetovými stránkamia elektronickými službami, ktoréhodnotilo 10 porotcov podľa 64kritérií.Vyhlásenie výsledkovsúťaže ZlatyErb.sk 2008 prebehlopočas slávnostného galavečerav Bratislave, v priebehu medzinárodnejkonferencie ITAPA2008. Vyhlasovateľom súťažeZlatyErb.sk sú spoločne Úniamiest Slovenska, Združenie informatikovsamospráv Slovenskaa eSlovensko - občianske združeniepod záštitou predsedu vládySR Roberta Fica a Európskehokomisára za Slovenskú republikuJána Figeľa. Hlavným cieľom súťažeZlatyErb.sk je podporiť informatizáciuslovenských samospráva oceniť výnimočné projekty,podporiť výmenu skúseností aohodnotiť snahu zástupcov samosprávúčinne využívať informačno-komunikačnétechnológie kzvyšovaniu kvality a prístupnostislužieb samosprávnych krajov,miest, mestských častí a obcí.(pk)SCHVÁLILI NOVÝ ORGANIZAČNÝ PORIADOKMIESTNEHO ÚRADUStaromestskí poslancina novembrovom zastupiteľstveschválili aj nový organizačný poriadokMiestneho úradu MČ Bratislava-StaréMesto. Dôvodom prejeho aktualizáciu bolo množstvozmien, ktoré by vo forme dodatkuk existujúcemu poriadku spôsobilijeho neprehľadnosť. Nový poriadoknadobudol účinnosť 15. novembra2008.Oproti doteraz platnémuorganizačnému poriadku, novýmodel presnejšie a jednoznačnejšieupravuje vzťahy vyplývajúce z organizácieriadenia miestneho úradu areflektuje na zmeny, ktoré priniesloprijatie nového Štatútu hlavnéhoa) kancelária starostu- sekretariát starostu- referát komunikácie sverejnosťou- referát personálny a mzdový- referát evidencie, povoľovania akontroly podujatí- referát civilnej ochrany akrízového riadenia- referát požiarnej ochrany abezpečnosti a ochrany zdravia priprácib) kancelária prednostu- sekretariát prednostu- referát organizačný- referát informatiky a registratúry- referát kontroly, sťažnostía petíciíc) matričný úradd) oddelenie územnéhorozhodovania a stavebnéhoporiadku- referát územného rozhodovania- referát stavebného poriadku- referát špeciálneho stavebnéhomesta SR Bratislavy.Na základe výsledkov vnútornéhopripomienkového konaniaboli náplne jednotlivých organizačnýchútvarov upravené a aktualizovanépodľa požiadaviek ichvedúcich. Pri formulovaní náplníbola uplatnená zásada všeobecnosti,čo znamená, že neboli používanéodkazy na žiadne konkrétne právnepredpisy, aby sa zabránilo tomu, žesa organizačný poriadok stane vdôsledku zmeny určitého právnehopredpisu v niektorej časti neaktuálny.Miestny úrad má podľanového organizačného poriadku17 oddelení. V dôsledku zrušeniarozpočtovej organizácie VEPOSbolo v organizačnej štruktúremiestneho úradu vytvorené novéoddelenie s názvom Oddelenieverejnoprospešných služieb, ktoréprostredníctvom troch referátovbude zabezpečovať všetky činnosti,ktoré zabezpečoval zrušený VE-POS. Oddelenie bolo v organizačnejštruktúre vytvorené aj napriektomu, že k zrušeniu rozpočtovejorganizácie VEPOS dôjde až k31.12.2008. Oddelenie reálne začnevykonávať svoju činnosť až po 1.januári 2009, pričom na toto oddeleniebudú zaradení bývalí zamestnancizrušenej organizácie, ktorejuniverzálnym právnym nástupcomMiestny úrad sa vnútorne člení na organizačné a riadiace útvary:úradu- referát ochrany prírody aservisných činnostíe) oddelenie územného plánuf) oddelenie správnych činností- referát správny- referát obchodu a služieb- referát dopravy- referát verejného poriadku ačistoty- referát evidencie občanovg) oddelenie právne- referát právnych služieb- referát vymáhania pohľadávokh) oddelenie finančné- referát rozpočtu- referát účtovníctva- pokladňai) oddelenie ekonomikyzmluvných vzťahov a miestnychdaní- referát ekonomiky zmluvnýchvzťahov- referát miestnych daníj) oddelenie majetkové- referát evidencie nehnuteľnéhomajetku- referát prevodov nehnuteľnéhomajetku- referát nájmov nehnuteľnéhomajetkuk) oddelenie investícií a správybytov a nebytových priestorov- referát investičných činností- referát správy a údržby bytov anebytových priestorovl) oddelenie projektovm) oddelenie prevádzky úradu aúdržby- referát vnútornej dopravy- referát technického zabezpečenia- referát prevádzkovej údržbyn) oddelenieverejnoprospešných služieb- referát cestného hospodárstva- referát údržby zelenesa stáva mestská časť.Organizačné zmeny sa dotklitiež oddelenia školstva, kde bolna úrovni referátuvytvorený „školský úrad“, čím boloreflektované na zmeny v platnejlegislatíve na úseku školstva. Akopodriadené organizačné útvary podOddelením školstva boli zaradenézariadenia mestskej časti - materskéškoly bez právnej subjektivity azariadenia školského stravovaniapri materských školách, ktoré vpredchádzajúcej štruktúre miestnehoúradu absentovali.- referát správyverejnoprospešných zariadení(pk)o) oddelenie sociálnych vecí- referát sociálnej pomoci- referát zariadení sociálnychslužieb a komunitného rozvoja- referát sociálnoprávnej ochranydetí a sociálnej kurately- detské jaslep) oddelenie školstva- školský úrad- referát správy škôl a školskýchzariadení- materské školy (bez právnejsubjektivity)- zariadenia školského stravovaniapri materských školách (bezprávnejsubjektivity)q) oddelenie kultúry- referát kultúrnych činností- referát propagácie- centrá kultúry(dokončenie zo str. 3)Mestské zastupiteľstvo 20. novembra schválilo:- novelu Všeobecne záväznéhonariadenia o dani za užívanieverejného priestranstva – dôvodomjej prijatia je plánovanézavedenie eura, nové formyreklamy ako aj snaha zlepšiť kontrolu.V budúcom roku tak mestoplánuje získať 2,4 mil. Sk (79 665€). Diskusia sa rozprúdila okolozdaňovania telefónnych búdok.Tých je v Bratislave približne 650a na mnohých sa objavili reklamy.Strata spoločnosti T-Com z ichprevádzkovania je podľa jej zástupkyneJúlie Steinerovej, ktorávystúpila na rokovaní, ročne 65mil. Sk (2,16 mil. €). Požiadalapreto, aby telefónne búdky bezreklamy neboli zdaňované. Návrhsi osvojil poslanec StanislavFiala (KDH) a mestské zastupiteľstvojeho návrh schválilo. Zároveňodobrilo aj návrh AndrejaPetreka (bez PP) na zvýšeniepoplatku za telefónne búdky s reklamouz 0,66 € (19,88 Sk) na 1 €za každý deň a štvorcový meterverejného priestranstva.HLASOVANIE o VZN akocelku – jednomyseľne ZA: 54prítomných poslancov.- Všeobecne záväzné nariadenieo určení názvov ulíc a parkuv mestských častiach Čunovo,Karlova Ves a Rača – Bratislavabude mať od 15.-ho novembravyše 10 nových ulíc, najviac ichvznikne v Karlovej Vsi na DlhýchDieloch a v lokalite Staré Grunty.V Čunove sa predĺžia ulice Ražnáa Novosadná a v Rači na rohuPúchovskej a Detvianskej ulicevznikne Park Jozefa MiloslavaHurbana.HLASOVANIE – PRÍTOM-NÝCH: 54 poslancov, ZA: 40,PROTI: 4, ZDRŽALI SA: 9NEHLASOVAL: 1.- urbanistickú štúdiu Mestskýlesopark Draždiak v Petržalke- cieľom je vybudovať priestorpre krátkodobú rekreáciu Bratislavčanov.Problémom boloplánované prepojenie Maléhoa Veľkého Draždiaka. Viacerí občania,ktorí vystúpili v rozprave,navrhovali vypustiť z dokumentuaj ustanovenie o územnej rezervepre možné kanálové prepojenieoboch Draždiakov. PrimátorĎurkovský si tento návrh osvojil.Celú lokalitu plánuje mestoskultivovať, prírodný charakterúzemia však bude zachovaný.HLASOVANIE - PRÍTOM-NÝCH: 58 poslancov, ZA: 55,PROTI: 2, ZDRŽAL SA: 0, NE-HLASOVAL: 1.- návrh dohody o cezhraničnejspolupráci medzi Bratislavoua spolkovou krajinou DolnéRakúsko na roky 2008 až 2013– medzi ťažiskové oblasti spoluprácesú navrhované: dopravnáinfraštruktúra, ochrana pred povodňamia katastrofami, poľnohospodárstvoa vinohradníctvo,veda a výskum ako aj cestovnýruch.HLASOVANIE – PRÍTOM-NÝCH: 52 poslancov, ZA: 52,PROTI: 0, ZDRŽAL SA:0.- zrušenie predkupného právahlavného mesta k pozemkomvo vlastníctve spoločnostiBratislavské podhradie– ide o pozemky s výmerouvyše 25 000 štvorcových metrovv lukratívnej lokalite Bratislavy,pričom predkupné právo maloplatiť do vydania právoplatnéhostavebného povolenia. V októbrizastupiteľstvo návrh po diskusiineschválilo. Investor projektuZuckermandel však opätovnepožiadal o zrušenie predkupnéhopráva, čo odôvodnil tým, želokalita je regulovaná územnýmplánom zóny ako aj snahou získaťúver. Teraz poslanci návrhschválili bez rozpravy.HLASOVANIE – PRÍTOM-NÝCH: 44 poslancov, ZA: 32,PROTI: 4, ZDRŽALI SA: 8.- návrh na predaj bytov dražbouv bytovom dome na uliciGorkého 5 – Laurinská 8 (Motešickýchpalác) - vyvolávacie ceny4 prázdnych bytov vo výmere 76až 466 štvorcových metrov budú3,35 mil. Sk (111 200 €) až 33,05mil. Sk (1,1 mil. €). Dom je momentálnev rekonštrukcii, byty súv zlom stave pričom mesto musíako minoritný vlastník platiťmesačne do fondu opráv takmer900 000 Sk (29 875 €).HLASOVANIE – PRÍTOM-NÝCH: 44 poslancov, ZA: 43,PROTI: 0, ZDRŽAL SA: 1.(rm)

Staromestský kuriér 18/2008Hoci od rozhodnutiao usporiadaní hokejových Majstrovstievsveta v roku 2011 na Slovenskuuplynulo už vyše 2,5 roka,stále nie je definitívne rozhodnuté,kde sa v Bratislave budú hrať zápasy75. hokejového šampionátu.Kedy padne konečný verdikt?Do hokejového šampionátu,prvého v dejinách Slovenska,síce ostáva ešte zhruba rovnakýčas, no zatiaľ môžeme konštatovaťiba jedno – samo sa to nepostaví.Téma lokality novej hokejovej halyuž obsadila titulky takmer všetkýchmédií, no i navzdory tomu sme saposunuli iba o malý krok vpred.Pozrime sa späť a pripomeňmesi, čo všetko sa postupne udialoa i napriek tomu zatiaľ stále nevieme,čím sa budeme môcť pochváliťsvetu. V hokejovej terminológii jestav nerozhodný a musia prísť narad trestné strieľania...KROKY HLAVNÉHO MESTAROKY 2006 - 2007 – nová viacúčelovášportová hala by mala vyrásťv Petržalke medzi Starým a Prístavnýmmostom. Jej výstavba by sivyžiadala 3 mld. Sk (99,58 mil. €).Mestské zastupiteľstvo v záujmerealizácie tohto projektu schválilovýmenu Amfiteátra na Búdkovejceste za pozemky na petržalskomnábreží medzi Starým a Prístavnýmmostom, na ktorých sa nováviacúčelová hala mala postaviť.Tento projekt sa však nezrealizovalpre majetkovo nedoriešenú časťpozemkov.Istý čas sa uvažovalo ajo možnosti výstavby viacúčelovejhaly pri letisku Milana RastislavaŠtefánika - medzi diaľnicou D1 aletiskom približne na úrovni obchodnéhocentra Avion. Potrebnépozemky však boli v súkromnomvlastníctve.OKTÓBER 2007 – nováviacúčelová hala bude na územíNárodného cyklistickéhoštadióna Vlastimila Ružičku na Tehelnompoli. Poslanci mestskéhozastupiteľstva schválili potrebnúzámenu pozemkov. Mesto vymenilopozemky pod štadiónom vovlastníctve súkromnej spoločnostiza mestské pozemky na Machnáči.JANUÁR 2008 – mestské zastupiteľstvoschválilo prenájom pozemkovpod Národným cyklistickýmštadiónom Vlastimila RužičkuSlovenskému zväzu ľadovéhohokeja. Návrh postaviť viacúčelovúhalu s kapacitou 12 000 až 14 000divákov na mieste cyklistickéhoštadióna sa však stretol s nesúhlasomobyvateľov okolitých ulíc.Samospráva Nového Mesta navrhla,aby sa hala postavila na miesteZákladnej školy na Kalinčiakovejulici. Podmienkou výstavby všakbolo, že sa na mieste cyklistickéhoštadióna vybuduje nový objekt prezákladnú školu.MAREC 2008 - bratislavskémestské zastupiteľstvo odsúhlasiloprenájom areálu a budovy Základnejškoly na Kalinčiakovej ulici prehokejový zväz na výstavbu multifunkčnejarény. Poslanci zároveňzrušili prenájom cyklistickéhoštadióna na túto výstavbu, ktorýodsúhlasili koncom januára.SpravodajstvoPRÍDU NA RAD TRESTNÉ STRIEĽANIA?APRÍL 2008 - mesto Bratislavapodpísalo nájomnú zmluvu so Slovenskýmzväzom ľadového hokejao nájme areálu a budovy Základnejškoly na Kalinčiakovej ulici na výstavbumultifunkčnej haly pre hokejovéMS 2011. Proti výstavbe natomto mieste sa však postavili obyvateliadotknutej lokality a objavilisa aj názory ohľadom dopravnejpriepustnosti územia.JÚN 2008 - vedenie Bratislavy ponúklomožnosť usporiadania hokejovýchMS 2011 na zrekonštruovanomZimnom štadióne OndrejaNepelu. Podľa primátora AndrejaĎurkovského štadión by chcelozrekonštruovať mesto s finančnouspoluúčasťou štátu.SEPTEMBER 2008 – mestskíposlanci schválili zámer rekonštrukcieZimného štadióna OndrejaNepelu pre účely hokejovýchMS 2011. Hlavné mesto Bratislavaoficiálne začalo proces prestavbyštadióna. Finančné náklady presiahnu1,2 mld. Sk (39,83 mil. €).Prvé stavebné práce by sa mali začaťv roku 2009. Podľa vybranéhovariantu architektonickej kancelárieFischer v zrekonštruovanejaréne má byť najmenej 10 000miest na sedenie. Primátor AndrejĎurkovský písomne oslovil premiéraRoberta Fica s požiadavkou,aby sa na projekte podieľal aj štát.OKTÓBER – NOVEMBER 2008- samospráva Bratislavy rokuje sMinisterstvom financií o možnostiachfinancovania rekonštrukcieZimného štadióna Ondreja Nepeluzo strany štátu.KROKY BRATISLAVSKÉHOSAMOSPRÁVNEHO KRAJAJANUÁR 2008 - podľa predseduBratislavského samosprávnehokraja Vladimíra Bajana by hala prehokejový šampionát v roku 2011mala stáť v Petržalke. Dôvodomje podľa neho okrem časovéhohľadiska najmä dostupnosť a dobrádopravná obsluha.APRÍL 2008 - zastupiteľstvo Bratislavskéhosamosprávneho krajaschválilo 50 mil. Sk (1,65 mil.€) na kúpu pozemku v Petržalkena výstavbu haly pre hokejovýšampionát.JÚN 2008 - poslanci krajskéhozastupiteľstva odsúhlasili kúpu9-hektárového pozemku v Petržalkena výstavbu multifunkčnejšportovej haly za 287,21 mil. Sk(9,53 mil. €).SEPTEMBER 2008 - predstaviteliaBratislavského samosprávnehokraja prezentovali projekt výstavbymultifunkčnej haly, plavárne,aquaparku a futbalového štadiónav Petržalke. Krajský parlamentschválil:• zámer prenájmu pozemkov vovýmere približne 3,5 hektáraurčeného na výstavbu multifunkčnejhaly pre MS 2011do užívania štátu v zastúpeníMinisterstvom školstva na99 rokov za 1 Sk (0,03 €) zaúčelom stavby multifunkčnejšportovej haly v Petržalke.• zámer ponuky na predaj polovicetoho istého 3,5 hektárovéhopozemku mestu Bratislavaza účelom spoločnej realizácievýstavby multifunkčnej športovejhaly v Petržalke.OKTÓBER 2008 – zastupiteľstvoBratislavského samosprávnehokraja uznesenia o zámeroch prenájmupozemkov štátu ako aj predajamestu Bratislava zrušilo a schválilozaloženie akciovej spoločnosti „1.župná“ na realizáciu investičnéhozámeru vybudovania oddychovo--športového areálu na zabezpečeniešportových potrieb v rámcibratislavského regiónu.NOVEMBER 2008 - PredsedaBratislavského samosprávnehokraja Vladimír Bajan podpísalMemorandum o vytvorení strategickéhopartnerstva na realizáciumultifunkčnej haly v Petržalkes fínskymi a anglickými partnermivýstavby.Primátor Bratislavy AndrejĎurkovský zámer výstavbymultifunkčnej haly v Petržalkepodporuje. Bratislava podľa nehotakýto priestor potrebuje, avšak prekonanie MS 2011 v ľadovom hokejipreferuje rekonštrukciu Zimnéhoštadióna Ondreja Nepelu. Rokovaniakoordinačnej skupiny k projektuprestavby štadióna naďalej pokračujúkaždé dva týždne, pričomjej členovia sa zaoberajú nielenširšími vzťahmi v území Tehelnéhopoľa, ale aj riešením dopravnejsituácie, možnosťami parkovania amožnosťami vzniku nových pešíchzón ako nástupných spoločenskýchpriestorov v bezprostrednom okolíštadióna.KROKY VLÁDYKabinet 16. apríla 2008schválil návrh postupu pri výstavbeviacúčelovej športovej haly, ktorábude využitá pri organizácii MS vroku 2011. Schválený materiál obsahujealternatívu výstavby novejviacúčelovej športovej haly formouverejno-súkromného partnerstva.STANOVISKO MINISTER-STVA ŠKOLSTVANakoľko mesto v júni2008 prezentovalo alternatívurekonštrukcie Zimného štadiónaOndreja Nepelu pre hokejovýšampionát, Ministerstvo školstvapripravuje na rokovanie vlády novýmateriál, ktorý bude reagovať nazmeny navrhované samosprávouBratislavy. Hlavné mesto už poslaloMinisterstvu školstva žiadosťo zabezpečenie financovaniarekonštrukcie Zimného štadiónaOndreja Nepelu vo výške 1,2 mld.Sk (39,83 mil. €). Rezort ešte požadujeďalšie technické a ekonomickéanalýzy vrátane stanoveniapevnej ceny resp. stanovenia konečnejvýšky požadovanej dotácies tým, že ostatné vyvolané nákladyspojené s rekonštrukciou štadiónabude riešiť Hlavné mesto zo svojhorozpočtu. Rezort školstva po predloženíďalších materiálov zo stranyhlavného mesta, pripraví novýmateriál na rokovanie vlády, ktorýzohľadní všetky zmenené skutočnosti.Až po prerokovaní vládoumôže byť prijaté vládne rozhodnutiev súvislosti s financovanímrekonštrukcie Zimného štadiónaOndreja Nepelu. Podľa Ministerstvaškolstva by vláda mohla rokovaťo materiáli v januári 2009.(rm)strana 5ZIMNÁ SLUŽBA2008 V ČÍSLACHZimná služba na komunikáciácha verejných priestranstváchv správe bratislavskéhomagistrátu sa začne 1. decembraa potrvá do konca februárabudúceho roka, pokiaľ tento termínneovplyvnia mimoriadnepoveternostné vplyvy. Na zimnúúdržbu vyčlenilo mesto vo svojomrozpočte 130 mil. Sk (4,32 mil. €).Hlavné mesto bude prostredníctvom5 dodávateľských firiemzabezpečovať zimnú údržbu:- komunikácií v dĺžke vyše 450kilometrov,- námestí, verejných priestranstiev,chodníkov, lávok a mostovvo výmere 385 509 m2,- 249 zastávok MHD s výmerou33 993 m2,- 1 228 priechodov pre chodcov.Na zvládnutie zimnejúdržby komunikácií bolo u dodávateľskýchorganizácií zabezpečených:40 sypačov, 2 malotraktory,8 multikár, 7 nakladačov a 49 pracovníkov.Na posyp komunikáciíje pripravených 3 000 ton soli,900 ton kamennej drte a 200 tonSolmagu.Okrem tradičnej solibude hlavné mesto testovať tútozimu rozmrazovací prostriedokSolmag. ktorý má oproti kamennejsoli viacero výhod – rozpúšťaľad a sneh až do teploty -23˚C, poaplikovaní znižuje prašnosť, pripreventívnom použití zabraňujevzniku poľadovice, má výraznenižšie korozívne účinky na kovya hlavne sa výrazne priateľskejšiespráva k životnému prostrediu.Jeho použitie je však finančnenáročnejšie - kým tona soli stojí3700 Sk (122,81 €), tona Solmaguvyjde na 9700 Sk (321,98€). Používať sa bude na Starommoste, Novom most a mosteApollo ako aj v pešej zóne Staréhomesta. V lokalitách Kramáre,Koliba, Pražská ulica, Brnianskaulica, Mlynská dolina, Lamačskáulica, Podháj, Mudroňova ulica,Búdkova cesta a Dlhé diely budepri zimnej údržbe použitý posypsoľou navlhčovanou roztokomSolmagu. Pri takejto aplikácii posypukomunikácií bude zníženépoužitie soli, čím sa výrazne znížiekologická záťaž okolia komunikácií.Týmto spôsobom bude nakomunikácie pri priemernej zimevysypaných o 65 ton soli menej.Základné ekonomické parametrezimnej údržby komunikáciív Bratislave.Celomestský zásah s posypom168 t cca 830 000 Sk/ 27 551 €Trvalá pohotovosť1 deň 625 000 Sk/ 20 746 €Pohotovosť90 dní 56,25 mil. Sk/ 1,87 mil. €(pokračovanie na str. 10)

strana 6Staromestský servis Staromestský kuriér 18/2008Stánky s predajom:A1CD, DVD – rozprávky, vianočnépiesne, klasická hudba.A2darčekových kníh v umeleckej knižnejručnej väzbe a výrobkov v tvarestarých kníh.A3slovenskej ľudovej figurálnej tvorbys dôrazom na vianočné motívy.A4edičných titulov Slovenského filmovéhoústavu.A5marionet – divadelných bábok, vianočnýchozdôb na stromček z pálenéhocesta.A6cínových figúrok, cínového betlehemu,cínových šperkov, vianočnýchozdôbok.A7ručne maľovaného a vypaľovanéhoskla a keramiky a kombináciu sklaa šamotu.A8kníh vydavateľstva Dajama v slovenskomjazyku a v cudzojazyčných mutáciách.A9ručne razených mincí s vianočnoutematikou, ručne odlievanýchmosadzných zvončekov.A10ručne tvarovaného a fúkaného skla.A11ozdobných sviečok, adventných,plávajúcich, vonných olejových lámp.A12vianočných suvenírov – medovníkov.A13originálnych smaltovaných výrobkov:čajníkov, konvičiek, dóz na čaj,cukorničiek.A14bronzové odlievané zvončeky, vianočnéa novoročné zvončeky, zvony.A15tradičných medovníkov vyrábanýchz drevených foriem.A16sklenených fúkaných figúrok,betlehemov, anjelikov, postavičiek,bižutérie.A17medoviny – hriatej, fľaškovejv darčekovom balení s vianočnýmimotívmi, včelieho medu.A18darčekového, ozdobného a úžitkovéhotovaru z prírodných kameňov a kovu.A19vianočných ozdôb upletených z drôtua korálkov, svietnikov, príveskov,anjelikov.A20 - A31gastrostánkyA32ručnej, originálnej keramiky –dekorácií, ozdôb, darčekov s vianočnoutematikou.A33vianočných dekorácií, betlehemov,darčekových predmetov.A34Fair trade produktov – predmetovdarčekového charakteru.A35vlastnoručne vyrobenej certifikovanejslovenskej ľudovej majoliky.A36adventných vencov, venčekov,dekorácií na dvere a stôl, svietnikov.B1 - B15 - gastrostánkyB16vianočných darčekov vyrobenýchz minerálov.B17ručne vyrábaných mydiel od „starejmamy“, keramiky, drôteného tovaru.B18ručne robenej keramiky a suvenírovs vianočnou tematikou.B19drevených hračiek – skladačiek,kociek, počítadiel, závesných hračiek.B20potlačených a maľovaných fliaša pohárov rôznych tvarov a rozmerov.B21výrobkov z dreva - hračiek – nábytok,vozíky, kolísky.B22kožených výrobkov -náramky,kľúčenky, mešce, obaly na modlitebnéknižky, opasky, fľaše v koži.B23dreveného dekoratívneho tovaru– remeselnej výroby – betlehemov,svietnikov.B24keramických betlehemov, postavičieka vianočných ozdôb zo šúpolia.B25drevených vianočných ozdôb,vianočných a novoročných pozdravov.B26vianočných anjelov, betlehemov a inýchvianočných predmetov z keramiky.B27ručne maľovaného skla : svietnikov,kahancov, fotorámikov.B28vyrezávaných betlehemov, drevenýchvianočných ozdôb na vianočnýstromček.B29adventných vencov, vianočnýchsvietnikov, sviečok, vianočných ozdôb.B30vankúšov, diek, anglickéhoprestierania, obrusov, tapisériívyrobených technikou „patchwork“.B31vianočných anjelikov: keramických,

Staromestský kuriér 18/2008Staromestský servisstrana 7drevených, látkových; maľovanýchkamienkov, lampášov.B32vianočného tovaru z dreva, keramiky,skla a textilu prevažne ľudovoumeleckejtvorby zo slovenských dielní.B33ľudovoumeleckýchvýrobkovz dreva, keramiky, šúpolia, textilu,medovníkov.B34bytového textilu a doplnkov.B35ručne vyrábaných glycerínovýcha olivových mydiel.B36dreveného a kamenného ovociaa kvetov s vôňami.B37sypaných čajov, vianočných sypanýchčajov, horoskopových čajov a káv,porciovaných vianočných čajov.B38betlehemov, anjelov, zvončekov,vianočných ozdôb, pohľadníc, figúroka rôznych príveskov z materiálov.B39ručne robených výrobkov z vlny– čiapok, šálov, rukavíc, čeleniek.B40keramiky, výrobkov zo skla, šúpolia,dreva a látok vlastnej výroby.B41hudobných nosičov CD, DVD ajs vianočnou tematikou, klasiky, jazzu,folklóru.B42náhrdelníkov, príveskov, náušníc,náramkov, leštených kameňov.B43tradičných syrových špecialít.C1 - C15 – gastrostánkyC16keramických výrobkov, maľby nahodváb.C16pečiva, drevených výrobkov,keramických výrobkov, adventnýchvencov.C16vianočnej keramiky a darčekovýchpredmetov.C16pohľadníc, záložiek do kníh, výrobkovz keramickej hmoty, maľovanýchobrázkov.C16výrobkov zo skla – technika tiffany.C16výrobkov detí s postihnutím a ichrodičov z tvorivých dielní.C16projektu Konta Orange „DarujteVianoce“C16batikových tričiek a šatiek, náramkov,náhrdelníkov.C16dekoratívnych predmetov -vencov, svietnikov, maľovanýchsklenených pohárov z produkciepracovno-socializačného centra.C17vianočných koláčikov, detskýchvýrobkov, sviečok, kníh – Bocianmamy nenosí, detských pokladničiek,pier, hrnčekov, balónikov, vianočnýchpohľadníc, drobných predmetovs logom Úsmev ako dar.C17prírodných mydiel, solí do kúpeľa,darčekových košíkov, keramiky.C17výrobkov vyrobených autistickýmideťmi a ich rodinnými príslušníkmi.C17drobných textilných a sklenenýchpredmetov s vianočnou tematikou.C17tkaných výrobkov – tašiek, ruksakov,prestieraní, obrusov, vianočnýchobrusov.C18vianočného punču, mastnéhochleba s cibuľou, cukrárenskýcha pekárenských výrobkov.C19vareného vína, vianočného punču,vianočného pečiva, zemiakovýchplaciek, lokší.C20vianočných pozdravov a pohľadnícznačky UNICEF, darčekovéhovianočného tovaru, kalendárov,dekorácií, sviečok, diárov, ozdôb.C20drobných vianočných darčekovC21vianočného pečiva – váženého,vianočných vanilkových rožkov.C22sekaného tureckého medu, rezanéhokokosového kmeňa, ručne fúkanejčokolády.C23vianočných domácich oblátoka trubičiek.C23zdobených vianočných medovníčkovvlastnej výroby.C24okrasných fľašiek s vianočnoutematikou, medu, propolisu, medu.C25medoviny hriatej, medových sviečok,darčekovej medoviny.C26sviečok z včelieho vosku, včelíchproduktov.C27medoviny monoprodukt, novej sadyv klasickom svetlom prevedení +v netradičnom horko-bylinkovomprevedení.C28perníkov, vianočných oblátok,cukroviniek s vianočnou tematikou.

strana 8Staromestský servis Staromestský kuriér 18/2008OTVORILI PREMÁVKU NA ROZŠÍRENEJ ZÁHRADNÍCKEJ ULICIDobrý deň,zomrel nám otec a zanechalnám veľký nový dom. My, akodedičia sme sa rozumne dohodli nadelení majetku. Moja otázka znie,či musíme dať vypracovať odbornýznalecký posudok na tento dom,len kvôli tomu, aby sme ho v rámcidedičského konania predložili notárovi.ďakujemPaľoRozširovanie Záhradníckejulice v úseku Miletičova– Líščie Nivy sa začalo 20. mája2008. Počas uplynulých šiestichmesiacov bola vybudovaná nováelektričková trať, pribudla novádvojprúdová komunikácia, novébezbariérové chodníky, cestná svetelnásignalizácia a zastávky MHD.Dĺžka realizovanej komunikácie je790 metrov a dĺžka rekonštruovanýchelektričkových koľají (ktoréboli uvedené do prevádzky 2. septembra2008) predstavuje 729 metrov.Počas druhej etapy - rok 2009– doprava bude presmerovaná nanovú dvojpruhovú komunikáciua na jestvujúcej Záhradníckej ul.sa uskutoční rekonštrukcia povrchu,vrátane nových obrubníkov,odvodnenia, ochranného zábradliaa rekonštrukcie vodovodného potrubiapod komunikáciou.(pk)Notár, ako súdny komisár, je poverenýprejednaním dedičstva. Podľa§12 ods. 1 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti SR č. 31/1993 Z.z.o odmenách a náhradách notárovje základom odmeny súdneho komisáraza iné úkony vykonané vkonaní o dedičstve všeobecná cenamajetku poručiteľa, ktorý sa stalpredmetom konania o dedičstve.Z tohto základu sa potom vypočítavavýška odmeny notára akosúdneho komisára.Ak sa dedičia v rámcidedičského konania dohodnú navýške všeobecnej ceny majetkuporučiteľa, znalecký posudok nie jepotrebné vypracovať. Ak však taktostanovená všeobecná cena majetkuporučiteľa nezodpovedá jehoskutočnej všeobecnej cene, potomje potrebné zabezpečiť znaleckýposudok. Notár, ktorého odmenasa vypočítava práve z tejto všeobecnejceny majetku poručiteľa,preto môže dať vyhotoviť znaleckýposudok za účelom objektivizácietejto všeobecnej ceny majetku poručiteľa.Ivan ŠvecadvokátFOTO: Miroslav KošírerPOZOR NA VYKRÁDAČOV ELEKTROODPADUPred tohtoročným jarnýmzberom elektrospotrebičovmestská časť zverejnila trasy,po ktorých sa v stanovenýchtermínoch mali uberať vozidláEnvidomu - autorizovanej spoločnostiv oblasti zberu a spracovaniaelektroodpadov. Teraz totak nebude. Ukázalo sa totiž, žespoločnosť Envidom predbehlitzv. vykrádači, ktorí elektrospotrebičerozobrali a privlastnili si,čo sa im hodilo.Organizovaná zberováakcia má zabrániť práve takémutopostupu. Pracovníci Envidomupredmety zvážajú do dielne, kdeich odborne rozoberajú tak, abyzabránili úniku nežiaducich látokdo ovzdušia, resp. chránili životnéprostredie.Staromešťania majú eštetýždeň na to, aby požiadali mestskúčasť Bratislava - Staré Mestoo odvoz starých, nefunkčnýcha energeticky náročných elektrospotrebičov.Musia to stihnúť najneskôrvo štvrtok 27. novembra,pretože prvé vozidlo, ktoré budeodstavené chladničky, práčky,televízory, počítače, mikrovlnky,kávovary, čajovary, kulmy, rýchlovarnékanvice, sušiče na vlasy,vysávače a pod. zbierať, sa do staromestskýchulíc vydá po prvý razuž v sobotu 29. novembra 2008.Druhá etapa zberu je naplánovanána 6. decembra a ďalšia o týždeňneskôr – 13. decembra.Zatiaľ sa na referátochrany prírody mestskej častiobrátilo do 50 občanov. Ďalší majúmožnosť prihlásiť sa telefonickyv pracovných dňoch na tel. č.59246 333 alebo prostredníctvomelektronickej pošty na adrese cillikova@staremesto.sk.Treba uviesťsvoje meno, adresu, kontakt a druhelektrospotrebiča.Za vynesenie predmetovz domácností sa nebude platiť,ako bolo pôvodne oznámené. Boloby však vhodné, keby ich občaniaumiestnili mimo obytných miestností,čím predídu možným nedorozumeniam.Zabránia aj možnémuzneužitiu situácie pochybnýmiživlami vydávajúcimi sa za osobyrealizujúce zberovú akciu.(pk)INZERCIAV spolupráci s Miestnym úradom mestskej časti Bratislava – Staré Mesto pripravujemepre Staromešťanov jednoduchý spôsob ako zbaviť svoju domácnosť nepotrebnýchelektrospotrebičov!Počas troch sobôt - 29. novembra, 6. a 13. decembra 2008 bude prebiehať mobilný zber preobyvateľov Starého Mesta. V týchto termínoch bude lokalitami Starého Mesta prechádzaťnákladné auto, ktoré sa zastaví na vopred oznámených adresách a odvezie z nich nahlásenýelektroodpad. Odvezie vám veľké spotrebiče (chladničky, práčky a pod.) ako aj malé spotrebiče(vysávače, žehličky, holiace strojčeky a pod.), ktoré taktiež nepatria do koša.Máte na to už len pár dní!Ako na to?Stačí ak do 28.11. 2008 telefonicky na 02/5924 6333 aleboe-mailom na cillikova@staremesto.sk nahlásite nasledovné údaje:typ a počet spotrebičov, ktoré potrebujete odviezťmeno, priezvisko, presnú adresu bydliska a telefonický kontaktNásledne vám pracovníci Miestneho úradu Bratislava – Staré Mestooznámia, v ktorú sobotu vám nahlásený elektroodpad odvezieme.

Staromestský servisStaromestský kuriér 18/2008 strana 9STAROMESTSKÁ ULICA BY MOHLA MAŤ NIEKOĽKO POSCHODÍVšetky návrhy riešeníStaromestskej ulice sú užna stole hlavného mestskéhoarchitekta Štefana Šlachtu.Šestnásť autorských kolektívovsa zapojilo do tvorby novejkoncepcie ústrednej a veľmivyťaženej ulice Starého Mesta.Workshop, ktorý bol veľkoutvorivou dielňou, priniesol svojeovocie a hlavný architekt je sjeho výsledkami spokojný.Mesto oslovilo päť kolektívov,ktoré naprojektovalinávrh riešenia podľa zadanýchpožiadaviek, následne sa z vlastnejiniciatívy zapojilo ďalšíchjedenásť architektonických dielní.Zaujímalo nás, ktorý z ďalších návrhovbude v rámci návrhu riešeniaulice podporený: „Nejde o topodporiť niekoho. Všetky návrhypriniesli svoje vklady do riešeniaulica. Nielen pozitívne, ale aj negatívne,lebo nám ukázali, ktorýmsmerom sa uberať nemáme,“ povedalhlavný architekt. Následneby sa mala rozprúdiť diskusiamedzi odbornou, ale aj širokouverejnosťou. Šlachta si myslí, že vriešení Staromestskej ulice by samali rešpektovať predovšetkýmobčania. „Návrhy ukázali širokúpaletu možností, keď to ľudiabudú vidieť, môže to k niečomuviesť. Nebudú mať pred sebou ibavirtuálny obraz, ale fyzicky uvidiaprojekty.“Na vyriešenie Staromestskejulice je nutný veľkorysýprístup, „príštipkárstvo“ jejnepomôže. Jednou z požiadaviekpri vypracovávaní projektov bolohľadanie riešenia pre dopravu,čo väčšina kolektívov rešpektovala.Ako najprijateľnejšie sa zdábyť ponorenie komunikácie podzem, čím by sa vytvoril nadzemnýpriestor pre zástavbu investorov,ktorí v ulici vyvíjajú tlak. Niektoréprojekty situovali pod komunikáciuešte aj garáže. Hlavnému architektovisa táto myšlienka páči,pretože z garáží by sa dalo vyjsťpriamo v historickom centre: „Čoviac môžeme chcieť?“ dodáva.Jeden z architektonických kolektívovdokonca vyriešil probléminžinierskych sietí. Neráta sfinančne náročnou prekládkou,ale ponecháva siete na súčasnommieste, pričom ponára podzemnúkomunikáciu asi o dva metrehlbšie než iné projekty. „V tejtočasti je veľmi dobrý terén. Kopec,na ktorom stojí Bratislavský hrad,ide strmo dole a v oblasti, kdebola hradná priekopa, sa nachádzauž len hlina,“ hovorí Šlachta.Momentálne je na plánerealizácia výstavy všetkých projektov.Následná diskusia by malaprebehnúť ešte pred Vianocami.Architektova predstava je, že navýstave by bola kniha návštev,do ktorej by obyvatelia vpisovalisvoje reakcie a postrehy. Rovnakoby bola diskusia umožnená ajna internete. Za najvhodnejšiemiesto Šlachta považuje priestorypri Bibiane, pretože návštevnícivýstavy by sa priamo z oknamohli pozrieť na Staromestskú apredstaviť si realizáciu návrhu.Po výstave a zvážení občianskejdiskusie nastane vyhodnotenieprínosov, definícia riešenia Staromestskejulice a vypracovaniepodkladu pre spracovanie územnéhoplánu zóny. Ďalší krok je navedení Starého Mesta, pretožeulica je v kompetencii tejto mestskejčasti.(vs)ODSÚDENIAHODNÉ!?Nie je tajomstvom, že staromestskásamospráva krátko posvojom nástupe pred dvoma rokmizrušila desiatky kultúrnych podujatí,reorganizovala svoje kultúrneinštitúcie a schválila Koncepciukultúrnej politiky, ktorá má priniesťobčanom kultúru s výraznoupridanou hodnotou.Výstava v Galérii CypriánaMajerníka v historických priestorochZichyho paláca pod názvom„Jediné, čo chcem, je vidieť chlapcašťastného“ je však podľa staromestskýchposlancov Demokratickéhoklubu vrcholom dekadencie,uráža dobrý vkus občanov StaréhoMesta, ohrozuje morálny a mravnývývoj mladej generácie. V Zichyhopaláci, priestoroch po dlhé rokyzasvätených kultúre, výchovemladých umelcov, či uzatváraniusobášov, sa nikomu nehnusí ukázaťsvetu to, o čom sama poľská autorkana otvorení povedala: „Doma bymi toto nedovolili.“Áno, čo nemôžu ZuzaKrajewská a Bartek Wieczorekvystaviť v silne kresťanskom Poľsku,prišli ukázať v rámci Mesiacafotografie do Bratislavy. Pri vstupedo paláca je síce vylepené upozornenie„Nevhodné pre deti a mládeždo 18 rokov“, no v rozpakoch sa istoocitnú aj plnoletí, keď uvidia vystavovanúsériu hlboko perverznýchfotografií. Jemné mužské akty sútotiž asi najprijateľnejšou zložkouvýstavy. I tu však medzi tromimladíkmi vidíme nahého chlapca,ktorý vyzerá na trinásť rokov. Inéobrazy však boli fotené so značnoudávkou exhibicionizmu. Onanujúcimuž zobrazený zo zadnéhopohľadu s visiacimi semenníkmi shlavou strčenou v plynovej trúbe,opitý transvestita, muž s rozbitouhlavou a ústami zapchatýmihandrou a pod. To je iba zlomokfotografií výstavy s tak nevinnýmnázvom „Jediné, čo chcem, je vidieťchlapca šťastného“. Avšak odšťastia návštevníkov má výstavanaozaj ďaleko.Poznámky v knihe návštevhovoria za všetko. Občas sa nájdemalá pozitívna iskrička, ale väčšinouiba negatívny popol. „Toto jeumenie?“, „Upozorním všetkýchsvojich známych, aby sa tomutomiestu vyhýbali!“, „Každý sa potrebujenejako prejaviť, aj za peniazedruhých“, tomuto podobné výrokyzapĺňajú stránky, kde boli doteraziba podpisy návštevníkov. Možnoide o moderné umenie, možno ažpriveľmi moderné, ale rozhodnesa takmer pornografická výstavanehodí do priestorov dýchajúcichhistóriou a vznešenosťou.Žiadajú vyvodiť dôsledkyReakcie samozrejmenenechali na seba dlho čakať.Ako jedni z prvých zareagovaliposlanci Demokratického klubuv Starom Meste. „Je zarážajúce, žetieto aktivity sa dejú pod pláštikomnapĺňania Koncepcie kultúrnej politikyv gescii komisie kultúry MiZBratislava-Staré Mesto. Demokratickýklub nemá ambíciu zasahovaťdo slobody kultúrneho prejavuumelcov. Sme však presvedčení, žefinančné prostriedky z daní našichobčanov by nemali byť využívanéspôsobom, ktorý ohrozuje mravnúa kultúrnu výchovu ich detí.Domnievame sa, že miestom prepodobné aktivity sú privátne galérie,“vyhlásil Marián Procházka,poslanec staromestského zastupiteľstva.Demokratický klub BratislavaStaré-Mesto zároveň žiadastarostu MČ, aby okamžite konala ukončil výstavu, aby táto nebolaspájaná s kultúrnymi aktivitamimestskej časti Bratislava- StaréMesto. Aby voči pracovníkom,ktorí sú zodpovední za konanievýstavy vyvodiť zodpovednosť,odvolal vedúceho oddelenia kultúrys cieľom zamedziť jeho vplyvuna kultúrne aktivity, na ktorýchsa podieľa MČ. Aby ukončil spoluprácus kurátorkou výstavy, abysa podobný škandál nemohol v budúcnostiopakovať.Zároveň poslanci Demokratickéhoklubu požadujú nanajbližšie rokovanie zastupiteľstvazaradiť bod „VyhodnotenieKoncepcie kultúrnej politiky MČBratislava –Staré Mesto“, aby sastaromestská kultúra stala opäťzrozumiteľná a prijateľná pre občanovStarého Mesta.A čo na to kompetentní?S protinázorom prichádzastaromestský poslanecký klubSDKÚ-DS, ktorý vníma výzvustarostovi na zrušenie výstavyfotografií mladých poľských umelcova personálne čistky v okruhuzodpovedných, ako absurdné pripomenutiesi totalitných praktík.Poslanci klubu vyjadrujú pobúrenienad akoukoľvek snahou politikovhodnotiť umenie a zakazovaťho. Bratislava bola vždy otvorenávýtvarnému umeniu a všetkýmpokusom o prekračovanie hraníc vňom. Vyhlásenie Demokratickéhoklubu podľa nich odsudzuje hlavnémesto do polohy provincie a komunistickéhoskanzenu a prípadnépersonálne čistky by ju odsúdili nalavicu hanby civilizovaného sveta.„Stotožňujem sa s názorom,že ku kultúre a umeniu patrísloboda vyjadrovania. Ku kultúrea umeniu patrí aj provokácia akontroverznosť. Súhlasím s tým,že kvalitu kultúry a umenia nesmúposudzovať politici, ale jedine a lenodborníci a kultúrna obec. Somvšak presvedčený, že pokiaľ sa verejnostiponúka výstava v obecnýchpriestoroch, v tomto prípade v galériipatriacej mestskej časti Bratislava–StaréMesto, nemala by návštevníkovlen provokovať a niektorýchaj pohoršovať. Práve toho smesvedkami v Zichyho paláci. Akostarosta mestskej časti, ktorej patriaspomínané výstavné priestory,sa nemôžem tváriť nevšímavo. Nechcemsa stavať do pozície cenzoraumenia, ani si neosobujem právohodnotiť jeho kvalitu. Pokladámsi však za povinnosť reagovať naodkazy ľudí, ktorí si pozreli nielensúčasnú výstavu, ale aj predchádzajúce,pričom sa o svoje dojmyz nich podelili v Knihe návštev. Aksituáciu hodnotím z tohto pohľadu,som presvedčený, že nie všetko, čomôže byť prezentované napr. v súkromnejči nezávislej galérii, patrí ajdo výstavných priestorov mestskejčasti či obce a už vôbec by nemalibyť financované z peňazí daňovýchpoplatníkov.Nezdieľam názor, že súčasnúvýstavu treba zrušiť. GalériaCypriána Majerníka bola totižv minulosti neslávne známa právecenzurovaním vystavovateľov a ichprác. Autori, ktorí boli na čiernejlistine predchádzajúceho režimu,vystavovať nemohli, prípadne ichprezentácie boli zrušené a predčasneukončené. Ja touto cestounepôjdem. Aj preto, že najkontroverznejšiesnímky boli z výstavyodstránené. Na druhej strane sompripravený urobiť kroky, ktoré byprispeli k spokojnosti Staromešťanov,Bratislavčanov a ďalšíchnávštevníkov galérie,“ uvádza sa vovyhlásení starostu Starého MestaAndreja Petreka.Nuž, názor, kde sú hranice umenia,kam až môžu siahať, si zrejmemusí urobiť každý sám. Avšak zodpovedne,a to nielen voči sebe, alehlavne voči okoliu...Peter KimijanFoto Miroslav Košírer

strana 10Staromestský servis Staromestský kuriér 18/2008KTO JE ZODPOVEDNÝ POČAS ZIMYZA SCHODNOSŤ CHODNÍKOV?Zabezpečenie schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnostiam, ktoré sanachádzajú v zastavanom území a hraničia s miestnou komunikáciou, má za povinnosťvlastník, správca alebo užívateľ priľahlej nehnuteľnosti.Pri zabezpečovaní zimnej služby v minulom roku sa osvedčila spolupráca sosprávcovskými organizáciami, ktoré v mestskej časti vykonávajú správu nehnuteľností,ktoré po upozornení zodpovednými zamestnancami cez konkrétnu osobu zabezpečovaliodstránenie zistených nedostatkov v schodnosti chodníkov, prípadne verejných priestranstiev.Vzhľadom na uvedené, Oddelenie správnych činností požiadalo všetky dotknutésprávcovské organizácie, aby poskytli kontaktné osoby a telefonický kontakt, na ktorýbude možné nahlasovať zistené nedostatky v zimnom období 2008 – 2009.ZIMNÁ SLUŽBA JE KOMPLETNEV RUKÁCH DODÁVATEĽOVZabezpečenie zimnej služby je stanovenév termíne od 15. novembra 2008 do31. marca 2009. Za výkon zimnej služby vMČ Bratislava Staré Mesto zodpovedá štábv zložení:vedúci štábu ZS: Jozef Cepek,riaditeľ VEPOS, zástupca štábu ZS: VladimírHudec, technický manažér a ostatní členoviaštábu.Zásah zimnej služby na zverenýchkomunikáciách III. IV. kategórie, vybranýchchodníkoch, schodov a parkoviskách v MČBratislava Staré Mesto musí začať v pracovnejdobe a pracovných dňoch do 2 hodín od vyhláseniasituačného stupňa aktivity, v nočnýchhodinách a v dňoch pracovného pokoja do6 hodín. Čistenie musí byť ukončené do24 hodín po ukončení spádu snehu resp.poľadovice. Vzhľadom k reštrukturalizáciipodniku VEPOS, zimná služba je zabezpečovanádodávateľsky. Pre potreby vyžiadaniapri zásahu zimnej služby je určenéstále telefónne číslo na dispečerskú službuVEPOS - pevná linka – 52 49 56 98, mobil- 0903 617 176.Rozsah zimnej služby:- komunikácie III. a IV. kategórie v dĺžke 63,5 km (plocha cca 403,105m2)- schodnosť 22 chodníkov a 52 schodovv kopcovitom teréne MČ- čistenie vybraných parkovacích plôchFoto: Miroslav KošírerNOVÉ CALL CENTRUMODDELENIA CESTNÉHOHOSPODÁRSTVA MAGISTRÁTUV snahe skvalitniť prácu a urýchliťtok informácií medzi občanmi a magistrátomzriadilo aj hlavné mesto od 15. novembranovú službu Call – centrum, ktoré je k dispozíciivždy po pracovnej dobe magistrátu, počasvíkendov a sviatkov.Na telefónnom čísle 0850 211 525môžu Bratislavčania nahlásiť akékoľvek problémya nedostatky, ktoré sa týkajú správy ciest– problémy s dopravným značením, problémys cestnou svetelnou signalizáciou, nefungujúcimverejným osvetlením, poškodeniakomunikácií, mimoriadne znečistenia komunikácií,problémy s podchodmi, lávkami prepeších, cestnou zeleňou, poškodenia súčastíciest (zvodidlá, zábradlia) či nedostatkypri zimnej údržbe komunikácií. Každýmpodnetom sa kompetentní pracovnícibudú zaoberať a v prípade, že ide o kompetenciumestskej časti, na prípad upozorniakonkrétny miestny úrad.Linku Call - centra zabezpečujúpracovníci dispečerskej služby, ktorá fungujena Oddelení cestného hospodárstvamagistrátu. Technické zariadenie telefonickejlinky aj s odkazovačom stálo hlavnémesto 150 000 Sk (4 979 €). Linka má podľamagistrátu slúžiť ako verejná kontrola aspätná väzba od Bratislavčanov.Na Miestnom úrade MČ Bratislava-Staré Mesto v období od 15. novembra2008 do 31. marca 2009 je na referáte kontroly verejného poriadku a čistotyzriadený dispečing, kde bude možné zo strany obyvateľov v úradnýchhodinách, t.j.:pondelok od 8.00 – 17.00 h,utorok od 8.00 – 14.00 h,stredu od 8.00 – 17.00 h,štvrtok od 8.00 – 14.00 h,piatok od 8.00 – 12.30 h,a v čase spádu snehu a poľadovice aj v sobotu a nedeľu od 14.30 h do 22.30 h na t.č. 52 92 00 07 (aj fax), 59 24 63 63, 59 24 63 70 nahlasovať zistenia neočistenýchchodníkoch od snehu a ľadu. V ostatnom čase môžu občania svoje zistenianahlasovať na odkazovač t. č. 59246269.Za operatívne riešenia nahlásených zistení je zodpovedná JUDr. SoňaKardelis – vedúca referátu kontroly verejného poriadku, t. č. 52 92 00 07, 5924 63 63 a v jednotlivých rajónoch asistenti verejného poriadku:Dušan Barát -Jozef Gergely -Juliana Hubáčková -Milan Kulich -Peter Schwartz -Vladimír Studený -Vladimír Šimkovic -Jaroslav Turinič -Zuzana Zahradníková Ing. -0902914084 rajón č.5 Patrónka0903725019 rajón č. 1 Historické jadro0903455025 rajón č. 9 Dunajská0902914082 rajón č. 6 Slavín59246268 rajón č. 2 Bôrik0911432463 rajón č. 7 Žilinská0902914085 rajón č. 4 Drotárska0903725012 rajón č. 3 Partizánska0902914083 rajón č. 8 ObchodnáSchodnosť chodníkov priľahlých k nehnuteľnostiam, v ktorých sú umiestnenématerské školy, bude zabezpečovaná brigádnicky a zodpovedný za ich včasnékonanie bude Miroslav Németh, t. č. 59 24 62 76. Za schodnosť chodníkov pri ZŠa MŠ s právnou subjektivitou, je zodpovedný ich riaditeľ.V prípade, že i napriek ústnym alebo písomným upozorneniam nedôjde kočisteniu chodníka, MČ v správnom konaní alebo v priestupkovom konanípostihne vlastníka, správcu alebo nájomcu, prípadne písomne poverenú fyzickúosobu alebo právnickú osobu, pokutou v zmysle platných zákonov.(pk)

TémaStaromestský kuriér 18/2008 strana 11HLUK NÁS POMALY ZRÁŽA NA KOLENÁHudba v reštauráciácha obchodoch sa kedysi začalapúšťať, aby prehlušila akustickýsmog: hluk dopravy, či z okolitýchstavenísk. Ibaže časom sa,,hudobný hluk“ stal súčasťouzvukového smogu. Ruší nás viacnež električky a bagre. Mnohísa však bez neho nezaobídu.Poobzerali sme sa, ako to u násvyzerá.Bar v tichej uličke StaréhoMesta sa z ulice prezentovalako pokojné miestečko, vhodnéna posedenie s priateľmi i na diskrétnedebaty. Keď sme ale vstúpilidovnútra, ohlušil nás nápor hudbyako víchrica. Prekážal aj nášmuspoločníkovi Martinovi, mladémuspevákovi zo začínajúcej kapely,ktorá má už za sebou niekoľkovystúpení po Slovensku. ,,Častosa pohybujeme vo veľkom hluku,ale toto nemám rád. Každý tón sačloveku doslova zasekáva do hlavy,reže do uší. Takéto grády patria nakoncert, nie do kaviarne. Iba ťažkosa tu môžem zhovárať s kamarátmi,lebo vôbec nepočujeme, čohovoria“ vraví o svojich pocitoch.Peter (32), ktorý bar prevádzkujepriznáva, že príliš hlasitáhudba je veľký problém, no ťažkovyhovieť každému a nájsť primeranýkompromis. ,,Mám tu takýchzákazníkov, ktorí si žiadajú dokoncakonkrétny druh muziky, abysi ju užili. Neodbytnejším častovyhovieme – čašníci sú voči hlukuzdanlivo imúnni, rovnako ako vočicigaretovému dymu. Ale usilujemesa vyhovieť aj tým, ktorí naozajhľadajú príjemný priestor na rozhovory.“História hlukuO takzvanom hudobnomhluku a hudobnej ekológii sa začalopomere veľa hovoriť v 90.rokoch najmä v Kanade, USAa západnej Európe. Tam vtedyprišli hypermarkety s nápadom, žepre zákazníkov bude príjemnejšiepočúvať pri nakupovaní muziku.Background music alebo hudbav pozadí ich mala upokojiť, rozptýliťa prekryť hluk z ulice či priľahlýchskladov. Mnohé marketingovéštúdie sa dlho zaoberali tým, akýhudobný sprievod k nákupompúšťať. ,,Aj my si to otestovalia zistili sme, že rýchlejšia hudba jeobchodne výhodnejšia,pretože zákazníkplní košík pekne dorytmu,“ smeje saJozef, vedúci predajav obchodnom domev centre mesta. Problémbol však v tom,že podobne dynamicky,,dotancoval“až ku kase. Pomalšieskladby síce zákazníkanehnali takrýchlo, ale zase honútili premýšľať nadkaždým výrobkom,a to sa obchodníkomakosi nehodilo.N a p o k o nvznikol kompromisa skladby sa začalistriedať. Sofistikovanýmodel savšak v mnohýchprípadoch nakonieczmenil v neorganizovanúprodukciu bezporiadku.,,Hudba– nech užje akákoľvek– miv obchodochveľmineprekáža.Vlastne juani nevnímam,taknech tamvyhrávajúdo úmoru...“vravíZdena Veresová(46).,,Čo mivšak veľmip r e k á ž a ,je hlučnáh u d b av kaviarnialebo hučiacitelevízor.Aj preto si napríklad nedámdobrú kávičku v tomto obchodnomdome, lebo televízor tu ide naplnoa kazí mi to náladu,“ dodáva.Pracovníci reštaurácií tomajú jednoduchšie – na začiatkuvychádzali z vystúpenia živýchpianistov, ktorí kedysi bežne hrávaliku káve alebo zákusku a volili,,náladovky“ a nie uponáhľanéskladby. Zámerom majiteľov bolo,aby sa konzument zdržal a objednávalpomaly, ale systematicky. Alednes sa hudobná produkcia v obchodocha kaviarňach ničím neodlišujeod programov komerčnýchstaníc. ,,Ťažko hľadať optimum. Donášho pubu chodia najmä mladía tým je naozaj celkom jedno, čimuzika duní alebo nie. Už si na ňuzvykli, veď ju počúvajú nepretržite.Pripúšťam, že si asi zarábajú nabudúce problémy so sluchom, aleje to ich štýl a ja ich prevychovávaťnebudem,“ vraví prevádzkarGabo (26) z vyhľadávanej pivárne.Podobnú taktiku zvolili aj v sympatickejkaviarni na Námestí SNP.Hudba sa ozýva z každého kúta,pravda, ak požiadate, aby ju stlmili,personál vám vyhovie (aj keď s pripomienkou,že ostatným to neprekáža).Existujú ešte oázy pokoja?Že sa dá vyhovieť obomstranám sme sa presvedčili vovychýrenej čokoládovni na Hlavnomnámestí. Hudba tu skutočnedotvára atmosféru a nepôsobí rušivo.Skôr naopak. ,,Málokto premýšľanad tým, aký význam hudbav reštauračných a kaviarenskýchpriestoroch má. Heslo je jasné:hlavne nech čosi hrá. Všadeprítomnáhudobná kulisa však obťažujea ruší stále viac a viac ľudí.Citlivejších jedincov môže dokoncapoškodiť,“ vraví dr. Černičková,ktorá sa zaoberá hudobnou ekológiou.,,Som maniak na muziku,ale prekáža mi, že dnes nenájdembistro či kaviareň, kde by doslovanehučala nejaká hudba a to ma vieporiadne nazlostiť. Navyše ak vkuspersonálu je celkom iný ako tenmôj, hovorí vysokoškolák Tomáš(19).Ešte horšia je situácia vovečerných a nočných hodinách,najmä ak ide o prevádzku, ktorá jev blízkosti obytných domov alebopriamo v nich. Obyvatelia sa sťažujú,píšu petície na magistrát čimiestny úrad, aby urobil nápravu.,,My máme šťastie, že sme mimoobytnej zóny, sú tu iba úrady a tiesa večer vyprázdňujú. A naši hostiasem zvyčajne chodia na jeden– dva drinky a zdržiavajú sa tukrátko. A pivárom hlučná hudobnáprodukcia neprekáža,“ približujesvoje skúsenosti dvadsaťročný čašníkVlado z vyhľadávaného bistra.,,V kaviarni nie je dôležitáhudba, dokonca ani konzumáciakávy, ale komunikácia medzi ľuďmia tá nemá byť ničím narušovaná.Preto ma vždy poriadne rozladí,keď zájdem do mojej obľúbenejkaviarničky v centre mesta a kýmnepožiadam personál, aby rádiostíšili, tak sa s priateľmi vôbecnepočujeme,“ hnevá sa Gabriela(29). Aj preto si urobila súkromnýprieskum v meste a zistila, žetakmer v 90 % si personál robív prevádzkach „diskotéky“ a hudbaje burácajúca.Od nepríjemných pocitovk zhoršenému zdraviu azávislostiPrirodzené akusticképrostredie sa za posledné desaťročiecelkom zmenilo. Začalo sa tomasívnym rozvojom dopravy, čorazdokonalejšia reprodukčná technikapotom posunula vnímanie zvukovdo celkom inej roviny. Podľa výskumovneurológov z Mníchova právekvôli podnetom zvonka, sa našezmysly stále viac otupujú. Sluchnevynímajúc. Podľa odborníkov užnie sme schopní rozoznávať drobnépodnety. Naše zmysly reagujú ibana čoraz silnejšie impulzy. Dr. JurajTandly zdôrazňuje, že nadmernýhluk akéhokoľvek pôvodu, hudbynevynímajúc, poškodzuje sluchovýaparát, zvyšuje telesnú teplotu,tlak a tiež hladinu endorfínov,čím môže u ľudí stúpať agresivita.Ovplyvňuje chemickú rovnováhuv tele: pôsobením hluku unikajúz buniek horčíkové ionty, vylučujesa a stúpa množstvo adrenalínu.Psychológova, ktorí pomocou muzikoterapieliečia toxikomanov alebopacientov s duševnými poruchamisa zhodujú, že nepretržitý tok hudbya nemusí byť ani nepríjemnehlasná, môže ako stresový faktorvyvolávať nespavosť, precitlivenosť,podráždenosť, bolesti hlavy. Hudbamá schopnosť prenikať do hlbšíchsfér ľudskej psychiky viac než hovorenéslovo alebo iné zvuky.Zatiaľ čo dobre zvolenáa načasovaná hudobná prestávkazvyšuje pracovný výkon, hudobnépodfarbovanie osemhodinovéhopracovného času vedie podľa výskumovu šesťdesiatich percentk nadmernej fyzickej i duševnejúnave.Istá hladina zvuku je dnesžiadaná. Keď nie je, hudobný hluksi sami vytvárame. Na parížskejSorbone zistili, že sedemdesiatpercent ľudí mladších ako 45-ročnýchsa dnes nenaje bez toho, abysi k tomu nepustili hudbu, televíziuči video. Takmer šesťdesiat percentSlovákov zase nevie vykonávať rôznepráce v tichu, enormný pokoj ichvyvádza z miery. Začína sa vravieťo závislosti na hudobnej kulise,ktorá síce ešte nie je vedená akodiagnóza, napriek tomu ju lekáriprirovnávajú až k závislostiam nahracích automatoch alebo alkohole.Ako sa kedysi stala hudobnákulisa módnym trendom, dnessa začína propagovať ticho. Alezvykať si naň budeme oveľa ťažšienež na background music. ,,Dnessi už môžete dokonca ticho navoliťv music boxoch,“ vraví hudobnýkritik Jaro o svojich skúsenostiachzo sveta a upozorňuje: ,,Ďalšímúskalím neustále toku hudby je to,že už nedokážeme muziku vnímaťa vychutnávať si ju. Považujem toza estetický zločin.“Čo na to samospráva?Problematike hlučnosti uždlhšie venujú pozornosť aj mestskíposlanci i poslanci Miestneho zastupiteľstvaStarého Mesta. Tí rozhodli,že podmienky na prevádzkuobchodov, podnikov či služieb naúzemí mestskej časti Staré Mestobudú od 1. decembra prísnejšie.Všeobecne záväzné nariadenie(VZN), ktoré schválili miestniposlanci na nedávnom zasadanízastupiteľstva, hovorí aj o ochraneobyvateľstva pred hlukom a vibráciami.Za nerešpektovanie časuprevádzky či za nadmerný hlukmôžu fyzické i právnické osobydostať pokutu od 50 tisíc korún(1 660 €) do 200 000 Sk (6 638 €).Ak prevádzka prekročí najvyššiestanovené hodnoty pre denný,večerný a nočný čas, staromestskýúrad najskôr podnikateľa do trochdní vyzve k náprave a určí aj lehotunápravy. Samostatný paragrafVZN tvorí exteriérové sedenie. Tomôže byť v prevádzke od nedele doštvrtka od 8.00 do 24.00, v piatoka v sobotu od 8.00 do 1.00 nasledujúcehodňa. V sezónnom exteriérovomsedení bude zakázanépoužívať hudobnú produkciu.Eleonóra BujačkováIlustračné foto Miro KošírerHladina hlukuv reštauráciách či predajniach,teda ani hudobnákulisa, nemá prekročiť 60decibelov. Na porovnanie:hlučnejšia prevádzkanás zaťažuje asi 80 decibelmi,štartujúce lietadlopribližne 130. Prípustnémnožstvo decibelov stanovujenariadenie vládyo ochrane zdravia prednepriaznivými účinkamihluku a vibrácií

strana 12 Poradňa Staromestský kuriér 18/2008AKO SA BUDÚ VYVÍJAŤ ÚROKOVÉ SADZBYV NAJBLIŽŠOM ČASE?EURO V STAROMMESTEKedy a ako mám uhradiťpríspevok na stravu svojho dieťaťa,ktoré chodí na obedy v školskejjedálni?Mestská časť Bratislava –Staré Mesto dala vytlačiť zloženky,na ktorých sú už uvedené finančnésumy v eurách. Rodičia malýchstravníkov ich dostanú v decembri2008. Uhradiť ich však môžu až nabudúci rok, konkrétne do 10. januára2009 (vždy najneskôr do 10. dňav mesiaci, ku ktorému sa platby zastravu v školskej jedálni viažu).Rovnaký postup je aj pri úhradáchza pobyt dieťaťa v školskom klubealebo v materskej škole. Rodič mápritom možnosť rozhodnúť sa preplatbu zloženkou, ale aj bankovýmprevodom.Euro pre detiEurópska komisia pripravilapri príležitosti osláv 10.výročia zavedenia eura on-linesúťaž v tvorbe europlagátov podnázvom Eurocompetition, do ktorejsa môžu zapojiť žiaci z krajíneurozóny a Slovenska vo vekuod 10 do 14 rokov. Ústrednýmbodom súťaže je webová stránkawww.eurocompetition.net/ww/sk/pub/ecfin/homepage.htm, kdeučitelia aj žiaci nájdu užitočné informácie,rady a pomôcky o eure,jeho histórii a budúcnosti. Všetkysúťažné príspevky, vyjadrujúcenázor a postoj žiakov k 10 rokomeura, budú zverejnené v on-linegalérii. Stačí vytvoriť návrh plagátuna zadanú tému a zaslať ho doon-line galérie na stránke. Plagátby mal vyjadriť postoj mladéhočloveka k euru, aký malo dopadna európskych občanov, aké sú výhodymenovej únie a ako si predstavujúbudúcnosť jednotnej meny.Návštevníci webovej stránky Eurocompetitionmôžu získať aj propagačnýplagát Euro Kid‘s Corner,ktorý je preložený do 12 jazykovkrajín eurozóny vrátane slovenčiny.Pre 16-tich víťazov, zastupujúcichvšetky krajiny eurózóny a Slovensko,je pripravená zaujímava cenav podobe digitálneho fotoaparátua ich víťazné plagáty budú počascelého roka 2009 vystavené v sídleEurópskej komisie v Bruseli.(pk)Toto je otázka, ktorúriešia nielen tí, ktorí zvažujú možnosťvziať si hypotekárny úver akúpiť byt či postaviť dom, ale ajtí, ktorí zvažujú, ako najvhodnejšiezhodnotiť svoje úspory. Jednoduchšiasituácia je v druhomzo spomenutých prípadov. Takévysoké sadzby, ako banky na termínovanýchvkladoch ponúkali vposledných týždňoch, sme tu nemaliuž roky. Dôvod bol jednoduchý- finančná kríza sa veľmi rýchloprejavila v nedostatku voľnýchpeňazí na medzibankovom trhu,na ktorý si banky zvykli ako naVysoká horúčka, až 40°C, ukrutná bolesť v krku a pocit,že nedokážeme vypiťani hlt čaju.Takýmito príznakmi sa väčšinouohlasuje angína. „Príznakomkomplikácií môže byť aj sťaženéotváranie úst,“ vraví docent JanKloznar o ochorení, ktoré najčastejšievyvolávajú streptokokovébaktérie. S angínou sa v životestretol takmer každý z nás, aleveľmi nepríjemné sú opakovanézápaly krčných mandlí.,,Opakujúce sa tonzilitidy,teda laicky angíny, sú veľkýmproblémom. Krčné mandlepredstavujú zdroj infekcie, ktorása objaví, keď človek prechladne,alebo je vyčerpaný. Ak je organizmusoslabený, tak infekcia, ktoráv mandliach pretrváva, získa nadčlovekom navrch a rozvinie sa choroba,“popisuje docent Kloznar.Liečba opakujúcich saangín je veľmi zložitá. „Chronickáinfekcia je ťažko liečiteľná antibiotikami,pretože je síce v krčnýchmandliach vo vnútri hrdla, ale zároveňmimo tela. Zdroj infekcie jetotiž v hlbokých záhyboch mandlía tento priestor nie je súčasťounášho organizmu, takže i antibiotikumpodané formou tabliet aleboinjekcií, sa tam ťažko dostáva,“ popisujeproblém docent Kloznar.Lekári k antibiotikám pridávajúi lokálnu liečbu, potieraniemandlí dezinfekčným prostriedkom,ale ani tak nedokážu infekciustopercentne zlikvidovať. „Jedinárada je vždy angínu i virózy dôslednevyliečiť . To znamená najlepšiedoma v posteli. Prechodenímchoroby sa zvyšuje riziko recidív,“vraví MUDr. Rovanová. „Ak krčnémandle predstavujú ložisko opakujúcichsa infekcií, tak sa odporúčau pacientov starších ako dvadsaťrokov ich odstránenie. U detí saich snažíme ponechať, vzhľadomna dôležitosť pre imunitný systém“dodáva docent.Komplikácie angín rozdeľujemena celkové a miestne.Najčastejšou miestnou komplikáciouje absces. Stav, keď sa infekciapremiestni do priestoru primandliach a môže tam vytvoriťakúsi kapsu s hnisom. Ide o akútnystav, ktorý musí lekár okamžiteriešiť. Pri zanedbaní liečby sa zápalmôže šíriť ďalej až do hlavy aleborýchly a ľahko dostupný zdroj likvidity,ktorú potrebujú pre svojefungovanie. Tento zdroj sa už viacnež rok stával čoraz vzácnejším amenej dostupným a v septembritakmer vyschol. Banky sa pretoobracali inde, a boli jednoduchonútené (aj pod vplyvom konkurencie)lákať vklady od občanovaj vyššími úrokmi. Táto situáciasa však mení. Nedostatok peňazía neochotu bánk vzájomne si ichpožičiavať považujú zodpovednéorgány za jeden z najnebezpečnejšíchprejavov finančnej krízy,ktorý môže mať ďalekosiahledôsledky. Preto centrálne bankypo celom svete pumpujú natrhy stovky miliárd eúr i dolárov,ochotnejšie poskytujú voľné zdrojebankám a predovšetkým znižujúúrokové sadzby. Tým na jednejstrane riešia tento potenciálneveľký problém, na druhej stranevšak zároveň znižujú potrebuzískavať vklady za vysoké úroky.Dá sa teda predvídať, a čiastočneto už aj nastáva, že úroky na vkladochbudú klesať. Každý, komu sanaskytne možnosť zafixovať si narok či prípadne aj dlhšie úročenievkladov, dlhopisov a podobne nadnešnej úrovni, mal by ju bez váhaniavyužiť.S úvermi je to zložitejšie.Aj tam platí, že banky získavajúzdroje lacnejšie, a mali by maťpriestor na znižovanie sadziebaj pre klientov. Problém je všakv tom, že v čase hospodárskehospomalenia sa zvyšuje pravdepodobnosť,že niektorí klientinebudú schopní dostáť svojimzáväzkom a úvery splácať. Tozvyšuje náklady banky, ktoré musípokrývať celkom jednoducho tak,že zvýši rozdiel medzi úrokmi, zaktoré získava zdroje, a tými, zaktoré ich ďalej požičiava klientom(tzv. úrokovú maržu). Dnes nie jejasné, do akej miery sa tieto zvýšenénáklady prejavia aj na Slovensku,platí však, že banky sú menejochotné vystavovať sa riziku a akuž riziko podstupujú, nechávajúsi to zaplatiť. Predpovedať, ktoráPOZOR NA ČASTÉ ANGÍNYhrudníka. „Medzi komplikácieako následok nesprávne liečenejangíny patrí dokonca možnosťzápalu srdcovej blany, kĺbov aleboľadvín,“ varuje MUDr. MartaRovanová.Angína sa začína častobolesťami hlavy, brucha, niekedyaj zvracaním. Objavuje sa vysokáhorúčka. O niekoľko hodín poprvých príznakoch sa zväčšiakrčné mandle a opúcha zadnástena hltanu. Bolesť býva rôzna,od malej až po veľkú, spôsobujúcučasto aj hltacie problémy.Krčné uzliny sa obvykle zväčšiaa sú citlivé na pohmat. Horúčkatrvá až 4 dny, záleží dôležitáje správne zvolená liečba.- Bolesť v hrdle najčastejšiespôsobujú vírusy, takmer osemdesiatpercent ochorení. Natieto antibiotika nezaberajú.- Bakteriálna infekcia, teda angína,má za následok približnepätnásť percent problémov sbolením v hrdle. Pri angínelekár predpisuje antibiotika.- Pri dlhotrvajúcich bolestiach samusí, najmä u fajčiarov, vylúčiťmožné zhubné ochorenie – rakovina.z týchto protichodných tendenciínapokon preváži, nie je dnescelkom dobre možné. Dá sa všakpovedať, že klienti, ktorí spadajúdo menej rizikových kategóriípodľa hodnotenia banky, prípadnemajú významnú časť vlastnýchprostriedkov určených na nákupnehnuteľnosti, sa zvýšených sadziebmôžu obávať menej, akoklienti, u ktorých tieto podmienkyneplatia. V každom prípade všakplatí, že je to veľmi individuálne,závisí od konkrétnej situácie každéhoklienta, od nehnuteľnosti,ktorú chce kúpiť, postaviť či rekonštruovať,a žiadne všeobecneplatné rady sa poskytnúť nedajú.Juraj Bartahlavný ekonóm SLSPMýty o angíne- Nemám mandle, nemôžem maťangínu!Nie je to pravda! Aj malý kúsoktkaniva spôsobuje časté zápaly.Podobné tkanivo sa vyskytuje ajinde v hltane, napríklad v korenijazyka. Ochorenie sa preto môžeprejaviť aj na inom mieste nežpriamo na krčných mandliach.- Zo zmrzliny nemôžem maťangínu!Nie je to pravda! Veľké množstvostudenej zmrzliny a chladnýchnápojov spôsobí oslabenie sliznice,ktorá sa stane náchylnejšou nainfekcie.- Nepôjdem na operáciu, aj takmi nepomôže!Nie je to pravda! Po odstráneníkrčných mandlí významne ochoreníubudne.- Na operáciu môžem ísť iba vzime!Áno i ne! Je pravda, že v letnýchhorúčavách je vyššie riziko pooperačnéhokrvácania, ale v zime zasehrozia komplikácie spôsobenéčastejšími virózami a chrípkou.Pre alergikov nie je vhodné naoperáciu jar a leto.(buj)INZERCIA

KultúraStaromestský kuriér 18/2008 strana 13ANKETA – VIANOČNÉ TRHY VAŠIMI OČAMIRozhlasová redaktorka, 23rokov„Vianočné trhy podporujúa znásobujú vianočnú atmosféru atú ja milujem. Takže si tam zájdemvždy, a ak sa dá, tak idem aj doiných miest. Dám si s priateľompunč, nejakú štrúdľu...A keď jeešte aj pekne mrazivé počasie, je tofantázia. Ale, v posledných rokochje tam nenormálna tlačenica, takžesa na trhoch nedá hýbať, stoly súobsadené, nemám si kam ten pohárikpoložiť. Kým sa dostanem zjedného konca na druhý, strácamnervy aj vianočnú náladu. Všetkona trhoch je predražené, ale raz doroka som to schopná ospravedlniť.“Technik, 45 rokov„Vianočné trhy pre mňa vpodstate veľa neznamenajú, pretožesa ich veľmi nezúčastňujem.Minulý rok som sa však bol na nepozrieť a bol som sklamaný - hlavana hlave, proste stádo ľudí, nedalosa hnúť. Ja som tam išiel s rodinoupreto, že som si chcel pozrieťvýzdobu mesta a vedieť o čom tietrhy sú. Ale podľa mňa je to príležitosťna biznis - predať ľuďom veci,čo by si inak nekúpili.“ROZHOVORso Stanislavom ŠtepkomNiet v súčasnosti na Slovenskulepšieho dramatika, nežje Stanislav Štepka. Každý jehodivadelný počin v nás vyvolávapríjemné pocity, prebúdza našečlovečenstvo. V Radošinskomnaivnom divadle vzniká veľmisvojská dramatika, ktorá vypovedáo nás, našich trpkostiachi nádejach.Stanislav Štepka hľadí nasvojich súčasníkov s nemilosrdnouzvedavosťou a odhalí v nichkopu neveľmi vábnych vlastností.Zároveň je však presiaknutý múdrouzhovievavosťou – všeličo imodpustí, čo je ľudské. Humor máskvelú schopnosť: obrusuje hrany,spochybňuje dôležitosť a veľkosť...vysmieva sa pátosu, nadutostia pýche. Humor je vlastne o tom,že sa nevysmievame iným, ale najmävlastným hlúpostiam. V tomje jeho sila a to je koniec-koncovaj náš dar, vyslovil kedysi. Už 45rokov vrchovato rozdáva dobrúnáladu a núka priestor na zamyslenie.Kedy a kde sa vo Vás zrodil nápadnapísať divadelnú hru? Akéto bolo prvýkrát?Zopár rokov som akomladý radošinský divadelník hrávalhry iných autorov. No a v jedendeň som si povedal (mal somvtedy devätnásť rokov a v našombývalom spoločnom štáte bolinevídaným hitom divadlá malýchjaviskových foriem), že hádam užstačilo hovoriť na javisku za druhých,a teda by bolo na čase pokúsiťsa povedať niečo sám za seba.Premiéra bola pred štyridsiatimipiatimi rokmi v Radošine na BožieŠtudentka, 22 rokov„Vianočné trhy znamenajúpre mňa veľmi veľa. Začínampociťovať to vianočné čaro, veľadobrých ľudí okolo seba. Stretávamsa s priateľmi, pochutnám sina cigánskej, na vianočnom punči,na varenom vínku. Atmosféra navianočných trhoch je vždy pre mňavýnimočná, nepociťujem žiadnenegatíva. Aj tento rok sa na ne veľmiteším.“Architekt, 30 rokov„Vianočné trhy mi nedávajúnič. Skôr ma deprimuje, akosa ľudia naháňajú a ako sa Vianocekomerčne zneužívajú.“Vizážistka, 38 rokov„Dávajú mi veľa pozitívneho,ako sa hovorí, Vianocesú sviatky pokoja, radosti, láskyv kruhu blízkych - to cítim aj natrhoch. Vždy, keď tam som, mámpocit pokoja, sála z nich úplnávianočná nálada. Všade vôňa varenéhovínka, medovníkov a všelijakévýrobky, ktorým nikdy neodolám aniečo si kúpim.“Banková úradníčka, 25 rokov„Vianočné trhy mám veľmirada, pretože symbolizujú príchodORIGINALITA, KTORÁ V SLOVENSKEJDRAMATIKE NEMÁ OBDOBUnarodenie a prvý javiskový pokusmal názov Nemé tváre alebo Zversa píše s veľkým Z.Kde beriete inšpiráciu?Všade. Aj tak by sa dalopovedať: nechodím po inšpiráciu,ale inšpirácia navštevuje mňa.Stačí si otvoriť noviny, nebadanepočúvať neodbytné telefonáty velektričke, čítať nápisy pod mostomalebo počúvať starých vinárovv tržnici... Tém je oveľa viac akočasu na ich spracovanie.Kde sa vo Vás berie toľká nehaa porozumenie pre život, prečloveka?Neviem, či je to neha aporozumenie... ale v každom prípadema zaujíma to, čo ľudí dokážeo čosi viac spájať ako rozdeľovať.S Radošincami je spojený humor.Ako sa mení smiech divákova mení sa vôbec?Humor asi ľudí nemení,ale dokáže pomáhať. Dokonca ajv najťažších chvíľach. Raz sombol na kare po pohrebe kamaráta,ticho a smutno sme tam sedeli,keď zrazu dnu vošla vari deväťdesiatročnástarenka, radostne sausmievala a ukazovala na hodinky,čo držala v ruke: „Náš Jožko je užna cintoríne, ale, aha, jeho hodinkyešte furt idú...“Dá sa vybrať z množstva premiérjedna, ku ktorej máte zvláštnyvzťah?Vianoc. Milujem tieto sviatky,prinášajú pokoj, harmóniu a zovšadiaľ cítiť vôňu vianočného punčua medovníkov. Na vianočnýchtrhoch sa stretávam s priateľmi pripití sviatočného nápoja, rozprávamesa, obdivujeme krásne ozdobenýstromček na námestí. Ani mráz,či husté sneženie nemôžu pokaziťtúto výnimočnú atmosféru.“Povedia vám to všetci herciv mojom divadle: najintímnejšívzťah máme k poslednej uvedenejinscenácii. Počas štyridsiatich piatichrokov existencie Radošinskéhonaivného divadla sme uviedlirovných päťdesiat hier, a tak ťažkovybrať jedinú. Možno by to boloŽenské oddelenie. Práve kvôli tejneopakovateľnej atmosfére na javisku,ktorú vytvárala prítomnosťnezabudnuteľnej Kataríny Kolníkovej.Už dlhé roky žijete v Bratislave.Maklérka, 53rokov„Podľa mňa sú Vianočnétrhy psychologický ťah, ako navodiťaj uponáhľaným a prepracovanýmľuďom atmosféru Vianoc - že užsú naozaj tu. Sama si veľakrát až privianočnom mestečku uvedomím,že prišli Vianoce. Ako pozitívumvidím, že ľudia akoby zmäkli.“(vs)Čím je a čo pre Vás znamenátoto mesto?V Bratislave žijem takmerštyridsať rokov a nedám dopustiťna toto krásne mesto! Privítaloma síce tým najhorším: reálnymsocializmom a búraním podhradiaa stredu mesta. Ale dnes sa už našehlavné mesto stáva naozaj európskymmestom so všetkým, čo ktakémuto mestu patrí, hoci eštestále je čo naprávať a je na čompracovať.Eleonóra BujačkováFoto Miroslav KošírerSúčasťou edície Bratislava– Pressburg, ktorú vydáva AlbertMarenčin – VydavateľstvoPT, je aj kniha Igora JanotuBratislavské rarity. Autor v nejpribližuje všetky atraktívnekuriozity a kuriózne atraktivitystarej Bratislavy. Pozývame vásna krátku exkurziu....Prvá záložňaPo februári 1948 záložneu nás zanikli. Režim ich označil zanesocialistické, nehumánne a zdieračskéinštitúcie. Nebola to celkompravda. Veľmi často pomohliľuďom, čo sa znezrady dostali dohmotnej núdze a napochytro si potrebovalivybaviť nevysokú krátkodobúpôžičku. Záložňa im mohlaokamžite a bez akýchkoľvek komplikáciítakúto pôžičku poskytnúť.Museli však so sebou priniesť nejakýcennejší predmet. Jeho cenuzáložňa odhadla a vo výške jednejtretiny poskytla peniaze. Človekmal istotu, že po vrátení pôžičkyv dohovorenom termínu a po zaplateníneveľkého úroku, dostanezaložený predmet späť.Záložne zakladal kedysierár, mesto a mníšske rehole akoalternatívu proti úžerníkom, ktorísíce ľuďom peniaze požičiavali, alepýtali si za to nekresťanské úroky.Prvú záložňu pod názvom Montepieta otvorili v talianskom mestePerusine v roku 1462 františkánskimnísi. Nijaké úroky nepripočítavali,stačilo, aby dvaja svedkoviavydali svedectvo, že požičiavajúcije človek chudobný.Od tých čias sa záložnešírili po celej Európe, hoci väčšinauž narábala s úrokmi. Niektoré ichzačali požadovať až neúmerne vysoké.To pobúrilo rakúsko-uhorskúpanovníčku Máriu Teréziu (1740– 1780). V roku 1773 podpísalalistinu, ktorou v Bratislave založilaprvú oficiálnu štátnu záložňu Domusfiduciaria. Latinsky písaný dokumentmá 24 strán a je uchovanýv Budapešti. Odcitujme z nehoaspoň niekoľko riadkov:My, Mária Terézia,z Božej milosti ovdovená rímskacisárovná, apoštolská kráľovnáUhorska, Česka, Dalmácie, Slovinska,veľkokňažná rakúska, kňažnáBurgundska, panovníčka Sedmohradska,kňažná Milána, Mantovy,Parmy, grófka z Habsburgu,Flandrie a Tirolska, vdova po kniežatiz Lotrinska, Baru a Etrúrie...milostivo prikazujeme, aby smeblahodarný protiliek (proti úžere)zaviedli i na území Uhorskéhokráľovstva, a takýmto spôsobomsme ustanovili záložňu v našommeste Prešporku. Na krátky časjej poskytujeme pôžičku na miernyúrok. Z osohu záložne má neskôrvzniknúť podporná základina naúžitok verejných ústavov, napríkladseneckej polepšovne a prešporskejnemocnice...(pokračovanie nabudúce)

strana 14 Kultúra Staromestský kuriér 18/2008MRÁZIK ZAHRIEVA DUŠEUŽ AJ V DIVADELNOM KRESLEBAŠTOVA ULICANajužšia a najromantickejšiaulička v Bratislave – Baštova.Patrí medzi ulice, ktoré vzniklina vnútornej strane mestskýchhradieb. V roku 1440 mali obeuličky pri Michalskej bráne, tedaaj terajšia Baštová, spoločné pomenovanie– Zámočnícka. Pretožena Baštovej ulici v dome číslo7 býval kat, niesla od roku 1740pomenovanie po ňom – Katovaulica. Názov Baštova dostala až poroku 1792, meno však bolo v nemčine- Zwinger Gassel. Poslovenčenýnázov, ktorý poznáme dnes,má až od roku 1921. Pôvodne bolasúčasťou židovského osídlenia,čo dosvedčuje aj židovský kúpeľ,ktorý sa na nej nachádzal. V roku1760 bola na ulici vybudovanástudňa, o šesť rokov neskôr kanalizáciaa na začiatku 19. storočiavodovodné potrubie.Mikuláš Gažo„Vyrástla štíhla jedlička,už čas nad ňou letí, o nej je tátopesnička, počúvajte deti.“ Kto bynepoznal krásnu melódiu z viacnež len obľúbenej zimnej rozprávky?Divadlo Nová scéna sarozhodlo oživiť divácky atraktívnurozprávku aj na svojich doskách.V polovičke novembra sa konalapremiéra kultového Mrázika.Scenár, ktorý sa takmer dobodky držal pôvodného filmu, zahrievadušu aj v divadelnom kresle.Preložil ho a upravil režisér hrySvetozár Sprušanský. V predstavenínie sú zakomponovaní Nastenkindeduško a zbojníci, ale ich neprítomnosťdiváci vôbec nepocítia.Krásna scéna, ktorá korešpondujes filmovou predlohou, je skutočnýmpútačom pre oči. Maľovanéokienka, stromy, Marfina posteľ čiMrázikove sane. Rekvizity dokonaledopĺňajú atmosféru, ktorá žiariz rozprávky.Úlohu rozprávačky si vychutnalaEva Rysová, Mrázika hralIvan Letko, na nerozoznanie podobnýfilmovému kolegovi. Švárnehoa namysleného Ivana stvárnilRóbert Halák, Nastenkou sa stalaKarin Olasová. Tú poznáme z rozprávkyako skromné, jednoduchédievča, Karin však chýba prirodzenosť.Nastenkinu skromnosť zatĺkapriveľkou afektovanosťou. Je škoda,že hlavná postava nevystihujesvoju úlohu. Nemožno zabudnúťani na Marfu a macochu. Rovnakékreatúry, ako ich poznáme z televíznejobrazovky. RozmaznanáMarfa, ktorá stále žuje klobásku,a nadovšetko milujúca macocha,ktorá by jej zniesla modrá z neba.Zahanbiť sa nedala ani kostymérkaAlexandra Grusková, ktorávytvorila krásne a verné kostýmy.Červené čižmižky, veľké drevenékorále, typické ruské šatky na hlavy.Mrázik bol skutočne ako z rozprávky.Babu Jagu hral, tak ako vofilme, chlap – Marcel Ochránek.Asi máloktorá žena by sa nechalatak doobliekať a domaľovať, ako tobolo v prípade Marcela. Skutočnemožno povedať, že kostýmy sútotožné s originálom.Nezameniteľná hudbaa pôvodné piesne umocňujú čarorozprávky. Divadelný príbeh jedoplnený o niekoľko ďalších pesničiekako Baba Jaga, Dedinôčka, Jasom kohút, kto je viac? a iné. Všetkysa však držia filmovej melódiea ako skladačka ľahko zapadajú domuzikálovej rozprávky.Celkový dojem je čarovný.Rozprávku si vychutnajú detii dospelí. Naozaj ide o rozprávkovépredstavenie robené pre deti, alevkradli sa sem aj momenty, ktorémajú jemne erotický nádych. Deťomnič nepovedia, ale dospelí sana nich zabavia. Pekné spracovanie,neodbočenie od pôvodnéhoscenára, kvalitné obsadenie, to jevýstižná charakteristika novej hryv divadle Nová scéna.Veronika ŠevčíkováBratislavské kúpaliskáJa ako rodák z mesta naDunaji som popil veľa dunajskejvody, pretože som sa chodil do Dunajakúpať a plávať. S rodinou smechodievali na Lido, kde bol bazén.Miesto, kde sa mohlo plávať, bolooddelené plávajúcimi brvnami aneustále tam patroloval plavčíkna člne a dával pozor, aby ľudianepodliezali brvná a vplávali doSPOMIENKY JEDNÉHO PREŠPORÁKAprúdu Dunaja. S rodičmi som chodilna Lido ako celkom malý, samozrejme,bolo možné dostať sa sempeši, ale aj loďou. Nebolo to drahé,a tak sme niekedy využili aj tú loď.Aby som sa neutopil, dostal somtaký kvázi záchranný pás, ktorý bolvyrobený z korku. Veľké kusy korkuboli zviazané dvomi špagátmi.Niektoré deti mali také pomôckyna plávanie, ktoré boli vyrobené zhustého plátna. Mne sa to veľmipáčilo. Keď plátno bolo mokré, takudržalo vzduch pomerne dosť dlho.Z tohto plátna sa zrejme po domáckyvyrobili dva vankúše, rožkysa pospájali a potom sa prišili nane pentličky, ktoré sa zaviazali zachrtom, takto sa deti mohli v tejvode čvachtať. Neskôr, keď ma učiliplávať, som musel najskôr domana „štrkole“ nasucho cvičiť tempáa neskôr mi mama v Gröslingu zaplatilahodiny u plavčíka. Plavčíkmi dal takú „gurtňu“ okolo pása. Tábola pripevnená hrubým povrazomna štangľu, ktorú oprel o zábradliena kraji bazéna, nohou zakvačiljej druhý koniec a ja som visel akoryba na udici. Plavčík mi diktoval:„Ein, zwei, drei und ein, zwei, drei,“a rukou ukazoval, aké pohyby mámrobiť. No plavčík mal na starostinielen mňa, ale aj celé dianie okolobazéna. Keď niekedy čosi uvidel,tak začal upozorňovať pískaním,ale pritom zabudol na mňa, takžesom sa napil vody.Rád som plával a možnostiplávania boli také ako teraz, možnoešte lepšie. Bol som členom SPK –Slovenského plaveckého klubu, boloto príjemné. Ďalší plavecký klub bolBarko. V tomto klube boli tiež vynikajúciplavci a môžem povedať, žev Bratislave sme všetky miesta, kdebolo trochu vody a možnosť kúpania,využili. Po `38, keďže Petržalkuobsadili Nemci, bol koniec Lida.Chodili sme na Tehelné pole. Občaspraskalo vo švíkoch, bazény boli akopolievka, ale bolo tam fajn, hralisme pingpong, na nejakom uterákusme si našli fliačik zeme a tam smepotom oddychovali.V Bratislave boli aj Pľuvátkaurčené na rýchle kúpanie. Bolitam drevené bazény, ktoré ležalina železných sudoch. Mali drevenédno a to bolo pripevnené železnýmityčami, tak mohla voda medzi tyčamitiecť. Tých Pľuvátok bolo viac,boli pre ženy a pre mužov. V lete,keď sme mali dosť korzovania, odskočilisme si na tú jednu hodinku.Tento čas bol presne určený, predkoncom začal plavčík kričať: „Oblígat!“A my sme museli presne načas z Pľuvátka vypadnúť. Pľuvátkaboli naproti Slovenskej národnej galérii,na brehu pripevnené hrubýmioceľovými lanami, je škoda, že už tonemáme, a je smutné, že Bratislavastratila veľa kúpalísk, ani si to neuvedomujeme.Napríklad Grösling,pod hradom sa nedokončilo, Lido,Riviéra, Pľuvátka, dosť obľúbenébolo aj kúpalisko Železná studnička,kde boli prederavené kabíny, aleradi sme tam chodili. Neskôr sa totokúpalisko akosi rozbahnilo a muselito zatvoriť. Okrem kúpania sa tudalo aj člnkovať. Príjemné a málonavštevované miesta boli ostrovčekyza Sihoťou smerom na Devín.Mikuláš GažoVIANOČNÝ BAZÁR OTVORIL PREDVIANOČNÚ ATMOSFÉRUStará tržnica privítalav nedeľu 18. Vianočný bazárMedzinárodného klubu žien(IWCB). Ako po iné roky, ajteraz sa stoly v rozmanitýchstánkoch doslova prehýbalipod ťarchou tovaru od výmyslusveta. Aj v tomto roku moholkaždý, kto sa tohto dobročinnéhopodujatia zúčastnil,prispieť na charitu. Princípompodujatia je totiž predaj typickýchjedál a výrobkov jednotlivýchkrajín na tzv. Medzinárodnýchstoloch.Takto získané finančnéprostriedky sa následne poukazujúna charitatívny účet IWCBa na ich rozdelenie dohliada nazáklade žiadostí Charitatívnyvýbor IWCB zložený z členiekz mnohých krajín. Za 18 rokovsvojej existencie IWCB podporildesiatky dobročinných organizácií,každoročne rozdelí viacako 1 milión korún (33 194€).Momentálne má klub členkyzo 45 krajín sveta, vrátanemnohých slovenských členiek.Pre návštevníkov bolVianočný bazár možnosťouochutnať jedlá z celého sveta,kúpiť prvé zaujímavé vianočnédarčeky, zažiť krásnu predvianočnúatmosféru, vyhraťniektorú z mnohých cien vtombole a zároveň príjemnýmspôsobom prispieť na dobročinnosť.Vianočný bazár totižtradične otvára predvianočnúatmosféru v Bratislave. Navštevujúho tisícky Bratislavčanov,vrátane mnohých osobností zkultúrneho a politického života.Každoročne ho navštevujú aj slovenskíprezidenti a ich manželky.(pk)

RelaxStaromestský kuriér 18/2008 strana 15NARODENINOVÁ SÚŤAŽ O 60 DARČEKOVMilí čitatelia, v predchádzajúcichčíslach sme vyhlásilinarodeninovú súťaž Staromestskéhokuriéra. Aby ste mohli byťzaradení do žrebovania, stačilovyplniť anketový lístok a zaslaťnám ho prostredníctvom poštyalebo emailu. Sme radi, že ste sazapojili a prispeli tak k zlepšeniukvality Vašich novín. Podnetnénázory a pripomienky zaradímepostupne do praxe.Prinášame mená 60šťastných výhercov, ktorí od násv najbližších dňoch obdržia darček.Čitateľkám venujeme horúcuknižnú novinku „Krása nemávek“, ktorý iba pred pár dňamikrstila autorka a dermatologičkaAlexandra Novotná. Pre mužskýchčitateľom sme pripravilidarčekový kôš.Ing. Ľudovít AdamEva BorcsányiováHelena BakováCarmen BystranováZuzana BeniakováJana BeránkováJán BabjakAlojz BernhauerMichaela BrusnickáVlasta BušováMarek DianAlexander DrozdDaniela DilongováIng.Andrea DenkováEleonóra FrankováEduard GalbavýMária GondováZlatica GrígelováĽubica HorňákováJitka HederováMaria HlavinkovaLenka HuckovaHelena HusárováVladimír HuljakOtília HirnerováIda ImreováDana JanktováRenata JánošováJozefína KulifajováIng. Emil KminiakMUDr. Zita KubováDr. Štefan KišoňOľga LiozinováJán LudvichDarina LaukováJozef MikačMarta MosnáJana MockováMUDr. Daniela MračnováIngrid NedorostováVlado NovackýJozef OravecMarcel OlejárAlena PukšováJana PaulíkováHelena PriesolováEva PavlíkováPavel PotočnýJuraj SantoDušan StehlíkDr. Štefan SedláčekAlena SemberováBeáta SlížováMgr. Erika TuchyňováMariana VojtkováEmília VarádyováJán VidaŠtefan ViktorDr. Hana VaškovičováLadislav VeselýKrása nemá vek(úryvky...)LASEROVÁ EPILÁCIA...........Nielen ženy, ale ajmuži si odstraňujú ochlpenie, asúčasným ideálom krásy je vypracovanáhladká mužná hruď. Málokomusa páči, ak mu niečo rastietam, kde nemá a chce sa toho čonajrýchlejšie a bez bolesti zbaviť.Celkom bezbolestne to asi nepôjde,sú však metódy, ktoré sa k tomupribližujú............ Ak sa na našukliniku obráti klient kvôli ochlpeniuna nezvyčajných miestach(napríklad u žien na brade, nadhornou perou, na bruchu alebookolo prsných bradaviek), musímenajskôr vylúčiť vážne ochoreniea až potom sa môžeme zaoberaťodstraňovaním chĺpkov.......... S doktorkouSoňou Bohunskou, korektívnoudermatologičkou, už od roku 2000pracujeme s rôznymi druhmi laserovurčených na trvalé odchlpeniea máme s nimi bohaté a predovšetkýmdobré skúsenosti.............Ošetrenie je minimálnebolestivé, treba ho všakniekoľkokrát opakovať, aby sa zničilivšetky korienky v rastovej fázevláska. NEŠKLBAŤ!.............“Mám 37 rokov auž päť rokov užívam lieky - mámproblémy so štítnou žľazou. Odkedysom sa začala liečiť, začalimi na brade rásť chĺpky. Nepekné,čierne. Nenávidím bolesť a bojím sajej.............Nakoniec somsa rozhodla, že najjednoduchšiea najmenej bolestné ich bude holiť.Nechcite vedieť, ako som sa cítila,keď ma manžel prichytil v kúpeľninad umývadlom so žiletkou vruke... Bol to však práve on, ktomi povedal - neblázni, zájdi nakliniku, určite ti s tým budú vedieťpomôcť. Tak som tu a dúfam, že sanemýlil,“ rozprávala klientka. Je tosíce len jeden príbeh, ale takmernavlas rovnakých sme v ordináciipočuli už veľmi veľa, stovky........... Táto pacientkamala šťastie. Vysoká žena s čiernymiočami, havraními vlasmi,tmavou pokožkou. Dalo by sa povedať,južanský typ. Práve takétoženy mávajú s chĺpkami najviacproblémov. Veľkú úlohu zohrávadedičnosť, v tomto prípade však ajochorenie štítnej žľazy.Dvojtýždenník Staromestskýkuriér vydáva Staromešťan,s.r.o. Šefredaktor: Peter Kimijan,sefredaktor@skurier.sk, Náklad:40.500 kusov. E-mail: redakcia@skurier.sk,tel. č.: 02/ 544377 81 Inzercia: inzercia@skurier.sk.Nová adresa redakcie:Ventúrska č. 4, 821 05 Bratislava.Grafická úprava EKORA.Tlač: Petit Press, a.s., Bratislava,www.tlaciaren.petitpress.sk Distribúcia:bezplatne do všetkýchdomácností a firiem v Bratislave-StaromMeste. RegistrovanéMK SR: RP 350/2007.

strana 16 Inzercia Staromestský kuriér 18/2008

InzerciaStaromestský kuriér 18/2008 strana 17RP_byty_Zlavy_275x380_StaromKurier.indd 1 20.11.2008 10:05:03

strana 18Relax Staromestský kuriér 18/2008ZABÍJAČKOVÁSEZÓNAMesiac pred Vianocami.Ideálny čas na zber úrody a uskladneniezásob na zimu. Nezbierajú savšak len plodiny z poľa, ale i to, čo sadlhé mesiace chovalo v chlievikocha maštaliach. Nastal čas zabíjačiek.My sme boli na zabíjačke v dedinemedzi Bratislavou a Nitrou. Tu patriachovatelia medzi posledných,ktorí zabíjajú doma dochované svine.Ostatní volia pohodlnejší spôsob,kúpia si veľkú, zabitú a opálenúsvinku a doma ju už len spracujú.Receptov a spôsobov, ako má vyzeraťsprábna zabíjačka, je iste toľko,koľko tých, čo zabíjačky robia – myvšak prinášame tento náš, nech sapáči...PrípravyDátum zabíjačky sa prispôsobujemäsiarovi. Šikovný mäsiarnemá totiž ani jeden víkendpočas sezóny voľný a treba si hozaistiť niekoľko týždňov dopredu.V sobotu skoro ráno je už všetkopripravené. Na tanieri sa belie kiloočisteného cesnaku a niekoľko kilogramovcibule, pripravený je majorán,ktorý trpezlivo rástol v záhrade,aby napokon krásne rozvoniavalv jaterniciach a tlačenke. Vo veľkomvandli čaká sto nakrájaných rožkov,kým ich napustia krvou. Dva veľkékotle na dvore zaizoloval chovateľJožko zmesou hliny, vody a kukuričnéhošrotu, aby neprepúšťali teplo aneunikal popol do vzduchu.Len pre silné žalúdkyO šiestej sa nad chlievikomzažalo svetlo. Jedno z prasiatokvyhnal chovateľ do výbehu, druhézostalo zavreté. Keď sa totiž zabíjajúdve prasatá z jedného chlieva,druhé v poradí nesmie vidieť, akoprišlo o „parťáka“. Sviňa sa totižzľakne a keď príde na ňu rad, nedása vyhnať z chlieva. Neraz sa stalo,že splašené zviera začalo utekať. Pritakýchto akciách sa spomína aj napredchádzajúce zabíjačky. Dávno,niektorý zo susedov zvolil nie veľmihumánny spôsob omráčenia, a tosekerou. Prasa sa však nepodarilozložiť, a tak behalo so sekerou vhlave po záhrade. Profesionálnymäsiar Šaňo si na omráčenie priniesolvidlicu, do ktorej tečie jednosmernýprúd. V sekunde mu mäsiarzarazil vidlicu do zátylku. Zvierazmeravelo a prevalilo sa na bok.Vtedy mu dlhým nožom prepichlikrčnú tepnu a cez ňu vrazili nôž aždo srdca. Zdvíhaním prednej nohyz neho pumpovali krv. Po chvíli vdôsledku elektrického prúdu začaloprasiatko kopať zadnými nohamia tým zo seba vyhnalo krv takmerdo poslednej kvapky. Je to smutnýpohľad.Dvaja chlapi ho odtiahli navybetónovaný priestor, kde nastávadezinfekcia. Tou je opálenie plynovýmhorákom. Plameňomet spálivšetky baktérie na povrchu tela aspáli aj riedku srsť, ktorou sú prasceobrastené. Po prvej fáze mäsiarŠaňo a syn chovateľov oškriabalizuhoľnatené chlpy a hornú vrstvukože. Po tejto procedúre prichádzaešte jedno opaľovanie, tentoraz aždo čierna. Keď sa koža dobre opáli,ľahko sa sťahuje zo slaniny, ktorá jepod ňou ukrytá. Svinka teraz vyzeráako vietnamské prasiatko. Čiernakoža sa zabára horúcou vodou aopäť zoškrabuje. Napokon je kožačistá a zlatistá. Prasa je pripravenéna spracovanie. Aby sa so 180 kilogramovýmbravom dobre manipulovalo,šesť chlapov ho zavesí zazadné nohy na vysokú trojnožku.Prišlo na rad na druhéprasa. Ten istý postup, ten istývýsledok. Chliev zostáva prázdny.Druhé prasa opaľuje syn a zať chovateľov,mäsiar začína pitvať prvéprasa. Najskôr odstráni genitálie,potom mu rozreže brucho a vyberiečrevá, ktoré sa posúvajú chovateľkeVierke na spracovanie. Kedysi sačrevá doma čistili, ale šíril sa z nichzápach a preplachovanie dlho trvalo.Dnes sa dajú v mäsiarstve kúpiťčisté zasolené črevá, pripravené nanadievanie. Vierka však zo statočneobrastených vnútorností oberá sadlo.To sa vysmaží s cibuľou, pomeliea pridáva sa do jaterníc, krvavničiek,tlačenky aj krúpovej kaše.Na niektorých dedinách túto zmessadla a cibule nazývajú „okržlé“.Zabíjačkové špecialityNa trojnožke už nevisíprasa, sú tu už iba kusy mäsa. Postoloch sú rozložené rôzne častibravčoviny určené na konkrétnespracovanie. Rezne, polievka, guľáš,kapustnica, rebierka, bôčik... Z hlávsa vybrali mozočky, ktoré nevestausmažila na cibuľke. Do hotovejzmesi pridala niekoľko vajec apraženica s mozgami sa mohla podávať.Iné vnútornosti ako slezina,obličky, pečienka, srdce a ďalšie savyvárajú v kotly. Keď budú uvarenéa vychladnuté, nakrájajú sa a skončiav tlačenke, alebo sa pomelú dojaterníc. Nevyhnutnou súčasťoumnohých zabíjačkových špecialítsú mleté kože. Uvarené kože sa pomelúna mäsovom mlynčeku. Tentoprodukt premasťuje a zlepuje hotovévýrobky. Na inom stole sa pácujúkusy podbradku. Zmes zo soli,cesnaku, mletej papriky a ovarovejvody, v ktorej sa varia vnútornosti,sa nanesie na prerastenú slaninu zbravčového krku. Ďalší účastnícizabíjačky zase krájajú slaninu, abysa z nej mohla vytopiť domáca masťa chrumkavé oškvarky. Masť sasmaží niekoľko hodín na miernomohni, aby nezhorela. Na začiatoksmaženia sa v závislosti od množstvaslaniny pridá trochu mlieka.Obed sa v tejto rodine podávadvojaký. Jedna polovica uprednostňujevýlučne dusené mäso avarené zemiaky a druhá zase mäsoaj zemiaky pečené. Pekné kúskyz podbrušiny sa nakrájajú na väčšiekocky a dusia sa pod pokrievkou.Zmäknuté mäso sa z hrnčeka odoberiea uloží na pekáč, kde zostalcesnakový výpek z raňajšej cigánskej.Podobne sa odoberie časť z varenýchzemiakov a pridá sa k mäsu.Mäso pod pokrievkou i na pekáči sazasype cibuľou, rascou a primeranesa osolí. Takto sa nechajú oba chodydokončiť.Vo vode, kde sa varili vnútornosti,sa teraz varí desať kilogramovryže. Horúca ryža sa zamiešaso studenou pomletou zmesouvnútorných orgánov, okorení, osolí,pridá sa majorán a všetko sa riadnepremieša. Mäsová ryža sa musí plniťza tepla, keď ochladne, nebudesa s ňou dať pracovať. Pri nadievaníčriev sa vystriedalo niekoľko ľudí.Nakoniec tam zakotvili traja „plniči“,ktorí vyrábali jaternice alebo,ako ich tu nazývajú, „hurky“. Zať plnil„nadívák“ a pomocou kľuky vtláčalzmes do čriev. Jeho dcéra črevárezala na ideálnu dĺžky, uzlíkovalakonce a naplnenú jaternicu otáčanímrozdelila na menšie, asi dvadsaťcentimetrové kúsky. Prostrednýčlánok reťazca dcéra chovateľov navliekalačrevá na koniec „nadíváka“.Kým sa naplnili tieto „hurky“,Šaňo zarobil ďalšie – krvavničky.Pomletú krv, ktorá sa zachytilaz krčnej tepny svíň, zamiešal s nakrájanýmirožkami, pridal „okržlé“,dochutil korením a mohli sa plniťaj krvavničky. Oba druhy jaternícsa vyvárajú v kotly. Črevá sa vhorúcej vode sťahujú, a tak zmeszostane uzavretá vo vnútri. Napokonmäsiar zarába aj klobáskovúmasu. Kusy mäsa mieša s mletoupaprikou, sladkou, aby mali farbu,a pikantnou, aby mali šmrnc. Navôňu sa do klobás prelisovalo asipol kila cesnaku. Táto masa zostávastáť do druhého dňa, aby sa všetkyingrediencie „užrali“.Napokon sa varí i krúpkovákaša. Krv, krúpky, „okržlé“ a soľsa spolu vyvaria a vznikne typickázabíjačková pochúťka. Na tejto dedineju všetci poznajú ako „žebračúkaššu“.Po celom dni sa nakonieculožia vychladnuté kusy mäsa domrazničiek. Na druhý deň je eštetreba uvariť a zavariť kapustnicu,naplniť klobásy a stopiť masť. Vtento rodine sa časť z klobás zaúdi,časť vysuší a napokon sa časť z nichrovno za čerstva upečie a zavarí.Zavárajú aj podbrušinu a pliecko.Kusy mäsa, nakrájané asi na rozmer5x5 cm sa navrstvia do zaváracíchpohárov. Na spodok a na vrch idekúsok kože, aby sa vytvorila hustášťava. Mäso v malých pohárikochsa solí jednou čajovou lyžičkou navrch, vo veľkom pohári treba pridaťaj lyžičku doprostred. Mäso sa potomzavrie a varí dva dni. Prvý deňsa nechá vrieť dve hodiny a druhýdeň hodinu. Zaváranina sa dá ďalejjesť už bez tepelnej úpravy alebomôžete mäsko usmažiť na cibuľke.Veronika Ševčíková

TerčStaromestský kuriér 18/2008 strana 19Astoria Palace sklamal...Dovoľte mi vyjadriťnázor na budovu Astoria Palacena Hodžovom námestí. Pred niekoľkýmirokmi sme sa dočítali opripravovanom projekte s názvomAstoria Palace. Na internete saešte dajú nájsť staršie články, ktorénás informovali o tomto projekte.Výstavba Astoria Palace trvalanekonečne dlho a časový sklz saneustále naťahoval. Pociťoval somto každý deň, pretože tu neďalekobývam. Na stavebné obmedzeniasom si zvykol a už len dúfal, žečoskoro zmiznú. Žiaľ, celý výsle-OTÁZKY PRE „ KOMPETENTNÝCH“Vaše postrehy, námety, otázky týkajúce sa životav Starom Meste, činnosti samosprávy a jejpredstaviteľov, negatíva, ale aj pozitíva, s ktorými sadenne stretávate. Staromestský kuriér sa bude snažiťadresovať ich kompetentným a priniesťna tieto podnety odpoveď.Vaše otázky smerujte s označením „Terč“na e-mailovú adresu redakcie: redakcia@skurier.sk,poštovú adresu: Župné nám. č. 7, Bratislava 815 68dok po rokoch, je úbohý. AstoriaPalace mal byť vo svojej prízemnejčasti prispôsobený hlavne okoloidúcimobčanom, ľuďom čakajúcimna zastávke a pod. Je tu skutočneveľký pohyb ľudí. Prízemnáčasť neponúka absolútne nič avôbec nič z toho čo pre týchto ľudísľubovala. Na zastávke môžetepozorovať sklenený ihlan, ktorýmmožno sledovať špinavé parkovacieboxy. Keď sa prejdete kúsok ďalej,vidno len priestrannú recepciuso strážnou službou a výťahmi. Naopačnej strane veľmi bizarnú predajňuluxusného nábytku, ktoráslúži len veľmi úzkej skupine zákazníkova ani náhodou okoloidúcim.Zvyšok prízemia dopĺň bankaa niekoľko kancelárii.Podľa mňa ide o absolútneignorantský prístup k riešeniutýchto priestorov. Minimálneby som tu čakal predajňu s tlačoua tabakovými výrobkami....aleani to nie. Predajne v podchodenie sú ničím novým a boli tam ajpredtým. Žiaľ, luxusné administratívnepriestory slúžia asi ibafirmám, ktoré si platenie nájmumôžu dovoliť. My okoloidúci tadetolen prechádzame ako kulisami,ktoré nás ničím neupútajú a aninezdržia. Otázne zostáva aj to,ako dopadne divadielko Astorka,ktoré malo byt taktiež opravované.Erdo JozefSVÄTÝ MIKULÁŠJE I PATRÓNOMPROSTITÚTOKPostava sv. Mikuláša jeuctievaná vo všetkých kresťanskýchnáboženstvách. Na východe je dokoncaMikuláš najuctievanejší svätýhneď po Panne Márii. V Rusku jepatrónom krajiny. Svätcov s týmtomenom bolo v dejinách niekoľko,najznámejší je však biskup z Patare.Mikuláš bol Turek a narodilsa okolo roku 280. Jeho rodinabola bohatá a vážená, ale boli ajhlboko veriaci kresťania. Legendy oMikulášovej dobrosrdečnosti prekonaliveky. Tá najznámejšia, ktoráprepožičala symboliku tradícii obdarovávania,je o vene pre chudobnédievčatá. Príbeh hovorí o Mikulášovomsusedovi, ktorý veľmi schudobnel.Aby mala rodina peniaze a jehodcéry mali z čoho žiť, museli robiťprostitútky. Keď sa o tomto smutnomosude dozvedel bohatý mladík,v noci im cez okno hodil tri mešceso zlatom a dievčiny sa tak mohličestne vydať. Vďaka tejto legendeje sv. Mikuláš patrónom bývalýchprostitútok. Iná legenda hovorí o záchranenespravodlivo odsúdenýchveľmožov podplateným sudcom.Mikuláš prinútil sudcu priznať svojuvinu a zastaviť popravu. Odvtedy siho za patróna berú nespravodlivoodsúdení a väznení.(vs)INZERCIA G R O U P

strana 20Inzercia Staromestský kuriér 18/2008