Doprava 2050 – ambiciózny plán na zvýšenie mobility a - SAŽP

Zelený rastkonceptu zeleného rastu si vyžaduje nové investície (najmädlhodobé). Ak predpokladáme, že cena za využívanie prírodnéhozdroja je správne stanovená, náklady na investíciusa vrátia v podobe úspory, ktorú nám investícia priniesla(napr. nižšia spotreba palív). V celom hospodárstve sa investícieprejavia napríklad v podobe nižších nákladov nazdravotníctvo (v dôsledku zlepšenia životného prostredia).Obdobie návratnosti investície sa však líši od typu investície.Dobrým príkladom sú úsporné žiarovky alebo elektromobily.Sú drahšie ako bežne používané (vyššia investíciana začiatku), ich prevádzka je ale lacnejšia (úspora energie).Vzniká tým dvojitý benefit – pre samotný subjekt, akoaj pre životné prostredie. V niektorých prípadoch nemusíbyť investícia ani vysoká alebo stačí len zmeniť svoj doterajšíspôsob života alebo správanie (príklad – necestovaťsám v aute, na cestovanie v meste využívať bicykel aleboiné alternatívne formy, triediť odpad, kupovať elektrospotrebičevyšších energetických tried atď.).Ďalšou zmenou, ktorú je potrebné uskutočniť, je vytvoreniestabilného a predvídateľného podnikateľskéhoprostredia. Vláda akejkoľvek krajiny musí ukázať „smer“alebo „cestu“, kam sa chce uberať pri riešení environmentálnych(a tým aj ekonomických a sociálnych) otázok.Dôvodom je vytvorenie signálu pre investorov, ktorí bytak mali byť motivovaní investovať do nových technológií,procesov, vedy a výskumu a nemali by sa „obávať“ o svojeinvestície. Prierezovosť témy si vyžaduje, aby konceptzeleného rastu mal jasne definovaného gestora.Aké sú environmentálne nástrojeekonomického rastu?Environmentálne nástroje zeleného rastu sú totožnéso súčasnými nástrojmi. Zmena spočíva v ich uplatňovaní.Kým v súčasnosti sa využívajú takmer „izolovane“,koncept vyžaduje uplatňovanie nástrojov „spoločne“.Aplikácia nástroja nemá vplyv len na konkrétnu zložkuživotného prostredia, pre ktorú je určený, ale má širšiesúvislosti. Podstatný je teda tzv. mainstreaming – zahrnutieenvironmentálnych nástrojov do všetkých ostatnýchrelevantných politík. Používanie nástrojov má teda viesťk dosahovaniu synergického efektu. Napríklad: opatreniena podporu energetickej efektívnosti v budovách (zatepľovanie,vykurovanie biomasou a pod.) patrí medzi opatreniav energetickej politike. Výrazne ovplyvňuje aj životnéprostredie (napr. emisie). Výsledný nástroj by mal rešpektovaťciele oboch politík – nemalo by ísť o kompromis, aleo vzájomné doplnenie sa oboch nástrojov.Okrúhly stôl na workshope Smerom k zelenému rastu v podmienkach SR 10. novembra 2011 v BratislaveSamotné environmentálne nástroje sú: i) trhové; ii)netrhové a iii) dobrovoľné. Ktoré nástroje kam patria,ich výhody a nevýhody nebudeme v článku rozoberať,predpokladám, že sú všeobecne známe. Dôraz sa, samozrejme,kladie na efektívnosť nástrojov – využívať trhovénástroje vo všetkých oblastiach, kde je to možné. Dôležitúúlohu teda zohrávajú environmentálne dane ako prostriedokinternalizácie negatívnych externalít (alebo stanoveniaspoločenskej ceny životného prostredia). Zmenadaňových systémov krajín a environmentálne daňovéreformy sú nevyhnutné na dosiahnutie „zeleného“ hospodárstva.Podstatou reforiem je presun daňového zaťaženiaz „dobrých vecí“ na „zlé veci“ (Andersen, M. S., Eskins,P.: Carbon energy taxation. Lessons from Europe. OxfordUniversity Press, 2009), a tým ovplyvňovanie jednakekonomických premenných (hrubý domáci produkt, zamestnanosťatď.), ako aj premenných v oblasti životnéhoprostredia (emisie, tvorba odpadu a pod.), „Dobré veci“predstavujú práca a kapitál – produktívne faktory. „Zléveci“ predstavuje znečistenie životného prostredia.Netrhové nástroje je vhodné uplatniť vtedy, ak vieme,že trhové nástroje by „nefungovali“ správne. Napríklad vprípade neexistencie reakcie na cenový signál, alebo ak jeuplatnenie a dodržiavanie trhového nástroja drahšie.Dobrovoľné nástroje majú niekoľko „funkcií“: poskytujúinformácie (napr. pre spotrebiteľov a energetickej úspornostialebo o ekologickej výrobe), zlepšujú riadenie podniku(napr. environmentálne účtovníctvo a audit), alebomôžu slúžiť ako prostriedok konkurenčného boja medzipodnikmi. Taktiež znamenajú, že subjekt robí niečo „nadrámec“ svojich povinností.Ako ďalej?Koncept zeleného rastu si vyžaduje nový pohľad naspoločnosť a hospodárstvo. Cieľ je deklarovaný, nástrojepoznáme. Avšak, podmienkou samotného uplatňovania jecelospoločenská akceptácia. Na jej dosiahnutie je potrebnézapojenie všetkých zúčastnených strán (stakeholders)už do prípravy opatrení, ako aj do ich následnej implementáciea monitorovania. Dosiahnutie výsledkov je možnélen pomocou nových investícií a zmenou správania sa jednotlivýchekonomických subjektov – od vlád až po konkrétnychjednotlivcov. Koncept zeleného rastu je agendabudúcnosti. Je to dlhodobý koncept, ktorý vyžaduje začaťkonať čím skôr.Martin DarmoMinisterstvo životného prostredia SRPozn. red: Článok prezentuje názory autora, ktoré nemusiaodzrkadľovať oficiálne stanovisko Ministerstva životnéhoprostredia SR.Foto: Jozef KlindaZhodnotenie ich významu a prezentovania bolo hlavným cieľom výročnej konferencie.Tú pripravil envirorezort za účasti zástupcu Európskej komisie. Potrebupodporovať všetky kvalitné projekty zamerané na zlepšenie stavu životnéhoprostredia na Slovensku aj v Európe vyzdvihol zástupca Generálneho riaditeľstvaEK pre regionálnu politiku Christopher Todd.Na konferencii sa stretli účastníci z radov odbornej verejnosti pracujúci vo sféreochrany a obnovy životného prostredia a krajiny. Predovšetkým odborníci z ústrednýchorgánov štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy, regionálnychenvironmentálnych poradenských a informačných stredísk a z radov prijímateľov.Tí priblížili a predstavili jednotlivé projekty a vyzdvihli ich prínos a dôležitosť.Operačný program Životné prostredie je programový dokument SlovenskejKonferencia venovaná projektom OPŽPDobudovanie kanalizácie v Zohore (Bratislavský kraj), zvýšenie ochrany pred povodňami v obci Kalinovo (Banskobystrický kraj), rekonštrukcia spaľovne v Martinskej univerzitnejnemocnici (Žilinský kraj), ale aj rekultivácia skládky odpadu v Galante (Trnavský kraj) a vybudovanie pracoviska pre archiváciu DNA živočíchov v ZOO Bojnice (Trenčiansky kraj).Toto je len časť niekoľkých úspešne zrealizovaných projektov v tomto roku. Tie podporilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pomocou eurofondov v rámciOperačného programu Životné prostredie (OPŽP). V tomto roku envirorezort vyhlásil 45 výziev. Záujemcovia predložili 2 299 žiadosti o nenávratný finančný príspevok, schválenýchbolo bezmála 600 žiadostí. Ministerstvo životného prostredia na výročnej konferencii 5. decembra 2011 zastupoval štátny tajomník envirorezortu Branislav Cimerman.republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie pre sektor životnéhoprostredia na roky 2007 až 2013. Financovaný je spoločne z Európskeho fonduregionálneho rozvoja (ERDF) a Kohézneho fondu (KF). Obsahuje samostatné prioritnéosi pre každý z uvedených fondov a samostatný záväzok za každý fond.Jeho globálnym cieľom je zlepšenie stavu životného prostredia a racionálnehovyužívania zdrojov prostredníctvom dobudovania a skvalitnenia environmentálnejinfraštruktúry SR a posilnenie efektívnosti environmentálnej zložky trvaloudržateľného rozvoja. Plnenie priorít v oblasti environmentálnej infraštruktúry aochrany životného prostredia zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia SRprostredníctvom sekcie environmentálnych programov a projektov.Zdroj: MŽP SR4/2011 Enviromagazín11