Doprava 2050 – ambiciózny plán na zvýšenie mobility a - SAŽP

Organizácia Spojených národovEnvironmentálne aktivity UNESCOUNESCO pred Svetovým summitom RIO+20Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) sa konštituovala po vojne, 16. novembra 1945, v Londýne.Spočiatku 47 štátov, z ktorých ju do roka ratifikovalo 20 (vrátane Československa) a dnes združuje 195 členských štátov a 8 pridruženýchkrajín (od 9. februára 1993 aj SR). Tvorí akýsi protipól rôznych vojenských zoskupení, založený na rozvoji poznania, všeobecnekultúry a humanity. Nedávno od 25. októbra do 10. novembra 2011 sa uskutočnila v jej sídle v Paríži, nazývanom Ypsilonka, 36. generálnakonferencia UNESCO, ktorej predsedala Katalin Bogyay z Maďarska. Na tejto konferencii sa okrem iného uskutočnilo za účastigenerálnej riaditeľky UNESCO Iriny Bokovej aj slávnostné zasadnutie k 40. výročiu založenia Programu UNESCO „Človek a biosféra“.Program UNESCO „Človek a biosféra“Program je na Slovensku známy aj pod skratkou MaB (Man and the BiosphereProgramme). Tento program už iniciovala Medzivládna konferencia o biosfére, ktorá sa konalav septembri 1968 v Paríži, ktorej v tom čase Československo po augustových uda-lostiach nevenovalo pozornosť (následne bojkotovalo aj Konferenciu OSN o životnomprostredí človeka v Stockholme v roku 1972, z ktorej deň prijatia Stockholmskej konferencie– 5. jún sa dodnes označuje za Svetový deň životného prostredia). Vychádzapritom z poznatkov, ktoré zhromaždil Medzinárodný biologický program (InternationalBiological Programme – IBP) od roku 1960 s odporúčaním na vytvorenie celosvetovejsiete areálov pre zabezpečenie systematickej ochrany genetických zdrojov (dnes známaako Svetová sieť biosférických rezervácií MaB). Prvé zasadnutie Medzinárodnej koordinačnejrady pre Program MaB sa uskutočnilo v roku 1971 a prijalo 14 medzinárodných projektov.V roku 1976 už sekretariát MaB vydal prvé certifikáty pre 57 biosférických rezerváciía v Moskve sa uskutočnilo americko-sovietske sympózium o biosférických rezerváciách,ktoré vytvorilo aj politické podmienky spolupráce (nadväzne na Helsinki 1975).Desaťročnicu MaB si pripomenuli na Medzinárodnej konferencii o ekológii v praxiv novembri 1981 v Paríži, po ktorej v októbri 1983 nasledoval I. medzinárodný kongreso biosférických rezerváciách v Minsku. V decembri 1984 Rada MaB prijala Akčný plán prebiosférické rezervácie, ktorý odsúhlasila aj Generálna konferencia UNESCO a Riadiacarada UNEP. Budovanie siete biosférických rezervácií MaB sa rozbehlo na plné obrátky;rozvinul sa ich výskum ochrany, začali sa im venovať štátne orgány a odbornéinštitúcie na všetkých kontinentoch. Do dnešnej doby táto sieť obsahuje 580 biosférickýchrezervácií (BR) v 114 štátoch (vrátane štyroch na Slovensku – Slovenský kras1977, Poľana 1990, Východné Karpaty 1992 a Tatry 1992). Rozloha tejto svetovejsiete BR presahuje 570,23 mil. ha (187 predstavuje pobrežné a morské BR), pričom18 BR má bilaterálny až trilaterálny charakter – Východné Karpaty a W Region nahraniciach Beninu, Nigeru a Burkina Faso (k bilaterálnym patrí Aj BR Tatry). Na tútosieť sa dnes zameriava množstvo výskumných a ochranárskych projektov a rôznychpodujatí. Doteraz k najvýznamnejším patrí II. medzinárodná konferencia o biosférickýchrezerváciách, ktorá sa konala v roku 1995 v Seville (prijala Sevillskú stratégiu prebiosférické rezervácie) a III. medzinárodný kongres o ochrane biosféry v roku 2008 vMadride (prijal tzv. Madridský akčný plán).Foto: Jozef KlindaJúlius Ozslányi, predseda Národného komitétu MaB v SR, narokovaní Komisie UNESCO pre prírodné vedyUNESCO – Ypsilonka v Paríži16 Enviromagazín 4/2011