Otvoriť - EUROREPORT plus

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii Apríl 200769,– SkEKONOMIKAAUTOMOBILIZMUSENERGETIKAISSN 1336-8796

Ministerstvo hospodárstva SRINVESTIČNÉ STIMULY BOLIDOBRE VYNALOŽENÉ VEREJNÉPROSTRIEDKYZriadenie nového ministerstva či úradu pre turistický ruch nie je takpovediac „témoudňa“. Osobitne, keď si nová vláda dala v tomto roku za cieľ racionalizovať výkon štátnejsprávy aj z hľadiska počtu zamestnancov, povedal minister hospodárstva ĽubomírJahnátek v rozhovore pre EUROREPORT plus, ktorý pripravil publicista Ivan Špáni.■ Čo považujete za najzásadnejšiu zmenuv hospodárskej politike novej vlády oprotipolitike predchádzajúcich vlád a ako sa to odrážav činnosti ministerstva hospodárstva?Predovšetkým postoj k privatizácii strategickéhomajetku štátu, k výkonu akcionárskychpráv, k podpore malého a strednéhopodnikania, inovácií a aplikovaného výskumu,k energetickej bezpečnosti a sebestačnosti,i k otázkam rozvoja cestovného ruchu.Predchádzajúca vláda sa chystala sprivatizovaťzostávajúce majetkové účasti v energetickýchpodnikoch, my to robiť nebudeme a administratívnekapacity chceme preorientovaťna taký výkon akcionárskych práv, ktorý prinesieprospech štátu a jeho obyvateľstvu. Bývalávládna garnitúra prakticky zrušila priamupodporu malým a stredným podnikateľom.Nám sa podarilo presadiť Operačnýprogram Konkurencieschopnosť a hospodárskyrast, ktorý bude podporovať inovatívnemalé a stredné podniky a rezort bude terazzabezpečovať jeho implementáciu. Politikapredchádzajúcich vlád podcenila inováciea aplikovaný výskum, ktorého výstupy končiapriamo vo výrobe, čo sa už stalo aj predmetomkritiky Európskej komisie. Toto chcemezásadne zmeniť. Na rozdiel od minulostisa energetická bezpečnosť stáva prioritou.A deklaratívnu podporu cestovného ruchu,tohto perspektívneho odvetvia, chceme zameniťza vyprofilovanie aktívnej štátnej politikycestovného ruchu vrátane skvalitneniapropagácie, potrebnej legislatívy a finančnejpodpory.■ Strana Smer-sociálna demokracia, ktorejste nominantom, v minulosti neraz kritizovalavyužívanie prostriedkov daňových poplatníkovna podporu zahraničných súkromnýchspoločností, investujúcich na našom území.Foto: archív MH SRV čom je teda rozdiel v podpore, ktorú začalainvestorom poskytovať súčasná vláda?Oproti pôvodnému postupu my už nepreferujemelen zahraničných investorov. Zrovnoprávnilisme domácich podnikateľov a investičnéskupiny so zahraničnými záujemcamio investovanie na Slovensku. Zdôrazňujemeinvestície s vysokou pridanou hodnotou.Teda také, ktoré otvárajú pracovný priestorpre slovenských občanov s vyšším stupňomvzdelania a ktoré dajú možnosť uplatneniatvorivosti a kreativity. Takéto investície súz hľadiska budúcnosti veľmi dôležité. Investíciemontážneho charakteru majú tendenciupresúvať sa do teritórií s lacnejšou pracovnousilou. No projekty s vysokým podielomvysokoškolsky vzdelaných zamestnancov,napríklad výskumné a vývojové centrá, väčšinouzostávajú a dávajú základ na ďalší rozvojpriemyselných odvetví.■ Nie je napríklad štátna pomoc 2 miliónykorún na jedno vytvorené miesto pre Samsungpríliš vysokou cenou a príliš veľkorysýmdarom bohatému podnikateľovi?Možno na prvý pohľad, ale po prehodnotenífinančných a ekonomických vplyvovna budúce príjmy verejných financiía najmä na zamestnanosť bude pohľad iný.Výška priamej štátnej pomoci na jedno novovytvorenépracovné miesto je nižšia akosa uvádza v otázke a celková výška štátnejpomoci je nižšia ako celkový prínos pre verejnéfinancie, ktorý obsahuje dane z príjmov,odvody zdravotnej a sociálnej poisťovni.K týmto zdrojom je potrebné pripočítaťi úspory Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny.K výhodám tejto investície nepochybnepatrí i príchod subdodávateľov, odbytovémožnosti slovenských firiem, rozvoj regiónui zviditeľňovanie našej krajiny v zahraničí, čodáva impulz na príchod ďalších investorov.Na Samsung je nadviazaná aj aktivita firmySony na Slovensku atď.■ Aké ďalšie investície sa chystáte podporiť,prípadne ktoré sa uchádzajú o podporou štátuu nás?Máme záujem o investície do výroby s vyššoupridanou hodnotou, najmä high-tech,biotechnológie a nanotechnológie, chcemepodporovať aj investície do vývojových centier.Tomu prispôsobujeme aj nový zákono investičnej pomoci. Pomoc sa bude poskytovaťdiferencovane podľa miery nezamestnanosti,požiadaviek na kvalifikačnú štruktúruzamestnancov, sofistikovanosť výroby, výškupridanej hodnoty, využívanie informačnýchtechnológií. Pritvrdzujeme aj v tom, že strojea zariadenia, ktoré budú súčasťou investičnýchprojektov, musia byť celkom nové, doteraznepoužité.Rokovania s investormi, ktoré v súčasnostivedie ministerstvo hospodárstva prípadneSARIO ukazujú, že záujem investorov sa užobracia aj na regióny, ktoré doteraz neboliv centre pozornosti. Môžem povedať iba toľko,že niekoľko investorov smeruje na strednéSlovensko. Bližšie informácie v tejto fázerokovania sa zverejniť nedajú.■ Ako hodnotíte celkový efekt z doterajšiehoposkytovania prostriedkov na stimuly?Dalo by sa polemizovať, či všetky projekty,ktorým boli priznané investičné stimuly,boli optimálne vybraté. Ak to však budemhodnotiť globálne, zatiaľ sa ukazuje, že investičnéstimuly boli dobre vynaložené verejnéprostriedky. Podporené investície vytvorilimnožstvo nových pracovných príležitostípriamo vo vybudovaných závodoch i v sietisubdodávateľov a v službách. Oživili podnikaniev regiónoch, kde sa investori usadili.■ Ministerstvo hospodárstva pripravuje Stratégiuenergetickej bezpečnosti Slovenskas výhľadom do roku 2030. Mohli by ste užnaznačiť, ktoré hlavné zásady by mali byť jejkostrou?Slovensko sa bude opierať o Energetickúpolitiku EÚ a jej priority súvisiace s energetickoubezpečnosťou. Skrýva sa za ňouspoľahlivá dodávka všetkých druhov energiea energetických médií a prístup k energetickýmzdrojom a palivám v požadovanommnožstve, kvalite a za spravodlivé ceny.Energetická bezpečnosť závisí aj od technickejúrovne energetických zariadení. Súvisíaj so spoľahlivosťou obchodných partnerov.Možné scenáre sa v dokumente zamerajú nadva míľniky. Prvým je rok 2013, keď sa predpokladáuvedenie 2. a 3. bloku Jadrovej elektrárneMochovce do prevádzky, čo podstatneovplyvní vývoj energetickej bezpečnosti,a druhým je rok 2030. Pretože v energetikemusíme myslieť ďaleko dopredu, aby sme6 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo hospodárstva SRpripravili energetické riešenia aj pre našichpotomkov.■ Čo nás však bude spoľahlivé zásobovanieenergiami stáť?V očakávanom vývoji do roku 2013, akoi v predpokladanom vývoji do roku 2030by sme chceli načrtnúť dva možné scenáre– maximálne bezpečný bez ohľadu na nákladya primerane bezpečný s optimálnymi nákladmis prijateľnou mierou rizika.■ V súvislosti s využitím zariadení po jadrovejelektrárni v Jaslovských Bohuniciach a vyjadreniamiministerstva, že sa o ne uchádzanajmenej desať záujemcov, nebolo by efektívne,aby štát pripravil transparentný tendera vybral v ňom najvhodnejšieho investora?Záujem o výstavbu novej jadrovejelektrárne na Slovensku už prejavilo šesťinvestičných skupín. Ak vláda odobrípri schvaľovaní Stratégie energetickejbezpečnosti SR výstavbu novej jadrovejelektrárne, tender by sa mohol vyhlásiťv budúcom roku a samotná výstavba bysa mohla začať v roku 2009 alebo 2010.■ Bude sa Slovensko púšťať v najbližšomobdobí do investícií, ktorými podporí diverzifikáciuzdrojov a dopravných ciestpre ropu a zemný plyn? Za akých podmienok?K tejto problematike chceme predložiťna rokovanie vlády SR vo 4. štvrťroku2007 materiál, ktorý sa bude zaoberaťmožnosťami diverzifikácie zdrojova dopravných ciest. Pri plyne uvažujemeo jeho zdrojoch z oblasti Severnéhomora a Kaspického mora. V budúcnosti,pod podmienkou, že sa vyriešia sporyo jadrový program, by prichádzal doúvahy región Perzského zálivu, prípadneaj Irán. Aktuálne by to mohli byť najmäbalkánske plynovody Nabucco a BlueStream. Významnú rolu však budú zohrávaťtechnické, a najmä ekonomicképodmienky na dovoz plynu, a s tým súvisiacacenová konkurencieschopnosť.V prípade ropy ako alternatíva slúži popri ropovodeDružba aj ropovod Adria. Je možnosťprepojenia ropovodu Adria s plánovanýmrumunsko-srbsko-chorvátsko-talianskym ropovodomKonstanca – Terst, čím Slovenskodosiahne diverzifikáciu v zdrojoch ropy. Ďalšoumožnosťou diverzifikácie je ropovod IKL– Družba za predpokladu zabezpečenia jehoreverzného chodu. SR má záujem participovaťaj na projektoch, ktoré riešia ďalšie alternatívnemožnosti dodávok ropy pre krajinyEurópy. Ide o realizáciu projektu Odesa –Brody na prepravu kaspickej ropy do Európya realizáciu projektu prepojenie Bratislava –Schwechat. Riešenie týchto otázok nie je lenparketou štátu, angažovať sa musia aj podnikateľskésubjekty.Foto: dreamstime.com■ Významnou podporou slovenskej ekonomikysú finančné zdroje zo štrukturálnych fondovEurópskej únie. Ako ste spokojní, akohodnotíte ich doterajšie využívanie?Ministerstvo hospodárstva má na 97 % nakontrahovanéprostriedky, vyčlenené nášmurezortu v programovom období 2004 – 2006na Sektorový operačný program Priemysela služby. To vytvára predpoklad, že do koncaroku 2008 by sa všetky vybrané projektymohli zrealizovať a pridelené prostriedky vyčerpať.Ku koncu roku 2006 sme reálne vyčerpali35 % alokovaných zdrojov, čím sa nášoperačný program radí k najúspešnejším.Osobitne dobrá situácia je v opatrení určenomna podporu rozvoja nových a existujúcichpodnikov a služieb, kde sme dosiahliaž 61-percentné čerpanie. Na druhej strane,v opatreniach zameraných na podporu podnikania,inovácií a aplikovaného výskumua rozvoj zahraničnej spolupráce a imidžuSR sa čerpanie pohybuje len na úrovni 10 %.S tým naozaj nemôžeme byť spokojní. Osobitnedôležité bude, aké čerpanie sa nám podarídosiahnuť k 30. júnu 2007. V prípade,že nedosiahneme výrazný pokrok v čerpaní,bude nevyhnutné zintenzívniť komunikácius poberateľmi príspevkov.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Rezort hospodárstva pripravuje komplexnúlegislatívu pre štátnu politiku rozvoja cestovnéhoruchu. Čo je jej obsahom a cieľom?Vznikne ministerstvo alebo iný úrad pre cestovnýruch?Pre oblasť cestovného ruchu chystámev súčasnosti návrh zákona o združeniachcestovného ruchu. Jeho účelom je vytvoriťpodmienky na vznik, založenie, pôsobnosť,hospodárenie a financovanie združení cestovnéhoruchu a postavenia ich orgánov. Zákonby mal vytvoriť legislatívny rámec premarketing cestovného ruchu na úrovni obcí,miest a regiónov a zároveň vytvoriť inštitucionálnypriestor na čerpanie prostriedkovz Európskej únie. V krajinách s vyspelýmcestovným ruchom práve regionálne združeniaakcelerujú rozvoj, pretože združujú svojesily vo forme pracovných kapacít i finančnýchzdrojov na dosiahnutie spoločného záujmua cieľa.Stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskejrepubliky do roku 2013, ktorá v minulommesiaci prešla cez pripomienkové konanie,má okrem iného za cieľ zvyšovaniekonkurencieschopnosti cestovného ruchuna Slovensku so zámerom vyrovnávať regionálnedisparity, lepšie využiť potenciála tvorbu nových pracovných príležitostí,ako aj sústreďovať sa na originality,ktoré sú pre Slovensko charakteristickéa iným konkurenčným štátom chýbajú.Ide o to, aby Slovensko v plnej mierevyužilo svoje špecifiká. Musíme hľadaťnové formy propagácie, využívať všetkyformy a prostriedky komunikácie vrátanespoločného marketingu a propagáciestredoeurópskych štátov na vzdialenýchteritóriách na americkom a ázijskomkontinente. Zriadenie nového ministerstvači úradu pre turistický ruch nie jetakpovediac „témou dňa“. Osobitne,keď si nová vláda dala v tomto roku zacieľ racionalizovať výkon štátnej správyaj z hľadiska počtu zamestnancov.Okrem toho cestovný ruch nie je, a aninemôže byť záležitosťou jedného ministerstva.Budeme sa snažiť uvoľniť zdroje štátnehorozpočtu a využiť synergický efekttýchto zdrojov v kombinácii so súkromnýmizdrojmi. Oveľa intenzívnejšie samusíme sústrediť na hľadanie domácichi zahraničných investorov, ktorí prinesúna Slovensko nielen peniaze, ale aj taképotrebné know-how. Cestovnému ruchuiste prospejú aj pripravované projektyrozvoja dopravnej infraštruktúry.■ Ministerstvo prevzalo aj funkcie bývaléhoministerstva privatizácie. Súčasná vládasa však zaviazala nepokračovať v privatizáciia v doprivatizácii majetkovej účasti štátuv strategických podnikoch. Čo teda zostávanáplňou ministerstva v oblasti privatizácie?Problematika privatizácie tvorí v súčasnostiiba zlomok agendy, ktorú má ministerstvov náplni podľa kompetenčného zákona.Nechystáme sa privatizovať majetkové účastištátu v strategických podnikoch. Treba všakriešiť otázky prevodu nadbytočného majetkuštátu v štátnych podnikoch a dubióznehomajetku štátnych podnikov v likvidácii.Keď vláda určí, ktoré podniky sú strategické,bude potrebné pripraviť analýzy a rozhodnúťako naložiť s majetkovými účasťami, čo máštát prostredníctvom FNM SR v podnikochbez strategického významu z národohospodárskehohľadiska.■Apríl 20077

Ministerstvo hospodárstva SRINOVÁCIE SI VYŽADUJÚŠTÁTNU POMOC A PODPORU„V prvom rade kladieme väčší dôraz na energetickú suverenitu krajiny a na vyvažovanieregionálnych rozdielov prostredníctvom smerovania investícií.“ Takto charakterizovalnajpodstatnejšie rozdiely v stratégii smerovania hospodárstva štátny tajomníkministerstva hospodárstva Peter Žiga v rozhovore s publicistom Ivanom Špánim.■ Vo vašej kompetencii na ministerstve sústrategické smerovania slovenského hospodárstva.Čo považujete pre budúcnosť slovenskéhohospodárstva za strategické?Treba si uvedomiť, že podnikateľské prostrediesa v celej Európe mení smeromk inovačným technológiám a ani Slovenskouž nebude mať konkurenčnú výhodu v lacnejpracovnej sile, ale bude musieť budovaťkonkurencieschopnú ekonomiku na základevyšších technologických procesov a vzdelanejpracovnej sily. Teda zásadným smeromsú inovácie, podpora nových technológiía v rámci nich podpora vzdelávania.■ V inováciách značne zaostávame. Ako sadá zvrátiť tento stav?Áno, v inováciách má Slovensko značné rezervy,zaostáva najmä v intenzite inovačnýchaktivít podnikov. Vysoká pridaná hodnota savšak dosahuje pri inováciách, ktoré sú výsledkomnáročného výskumu, založeného naprincipiálne nových riešeniach. Predstavujúvšak vysokú mieru rizika, ktorú nemôže znášaťlen podnikateľská sféra. Úlohou štátnejpodpory výskumu, vývoja a inovácií sa pretodo budúcnosti musia stať také výskumnéa inovačné programy, ktoré podporia výskums vysokou pridanou hodnotou. K takto poskytovanýmprostriedkom však aj štát musípristupovať ako investor a nie ako sponzor.Inovácie si nevyhnutne vyžadujú štátnu pomoca podporu tak, ako je to v ostatnýchpriemyselne vyspelých krajinách.■ Ako hodnotíte orientáciu slovenského hospodárstvana automobilový priemysel a jehovýznam pre stratégiu Slovenska v nasledujúcichrokoch?Myslím si, že doterajšia orientácia boladosť jednostranná, a preto sa snažíme jedenpilier, ktorý zohľadňoval zásobu pracovnejsily v strojárstve, podopierať druhým i tretímpilierom, čoho výrazom sú dohody s veľkýmiinvestormi elektrotechnického priemyslu,s koncernami Sony a Samsung a na ceste súďalšie investície s vyššou pridanou hodnotou.Ale nemyslím si, že naštartovanie na automobilovýpriemysel bolo chybou. HlavnýmFoto: M. Nemecprínosom bolo, že vyvolalo záujem o Slovenskoa pozornosť investorov aj z ďalších odvetví,a zvýšila sa dôveryhodnosť investovaniana Slovensku nielen z krátkodobého, aleaj dlhodobého hľadiska. Predstavuje základnýakceleračný faktor jeho rozvoja.■ Ktorým smerom by sa mali zahraničné investícieteraz uberať, aké formy podpory činepodpory treba na ich získavanie voliť?Prebieha pripomienkové konanie k návrhunového zákona o investičných stimuloch,o investičnej pomoci, ktorý upravuje podmienkyposkytovania investičnej pomoci narozvoj regiónov. V návrhu zákona sa výškapomoci rieši diferencovane v závislosti odmiery nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch,požiadavky na kvalifikačnú štruktúrupracovníkov, sofistikovanosť výroby, výškupridanej hodnoty, využívanie IT technológií,pričom stroje a zariadenia, ktoré sú súčasťouinvestičných projektov musia byť nové, tedadoteraz nikde nepoužívané.■ Dokedy bude musieť SR vynakladať prostriedkydaňových poplatníkov na investičnéstimuly pre zahraničných podnikateľov?Uvedomujeme si, že investičný stimulvždy narúša čistotu konkurenčného prostredia,zasahuje do princípov trhu. Preto by malsmerovať tam, kam to vyhovuje vláde a prinesieiné benefity krajine, ktoré to vyvážia.V súčasnom vysoko konkurenčnom prostredíkrajín Visegrádskej štvorky je nemysliteľné,aby si akýkoľvek významný investorvybral pre svoj investičný zámer Slovenskúrepubliku iba na základe jej geografickýchvlastností a dostupnosti pracovnej sily.■ Podľa početných štúdií by EÚ mohla efektívneušetriť aspoň 20 % súčasnej spotrebyenergie v nákladoch. Čo je reálne ušetriť naSlovensku?Isto je aj na Slovensku veľký priestor vo zvyšovaníenergetickej efektívnosti. V tejto fázeešte len definujeme a pripravujeme jednotlivéopatrenia. Musíme však byť realistickí. V Koncepciienergetickej efektívnosti SR navrhujemecieľ ušetriť ročne v priemere jedno percentoz konečnej energetickej spotreby. No úsiliebude smerovať k tomu, aby sme dosahovalivyššie hodnoty energetických úspor, umožniliinvestovať do energeticky efektívnych technológiía rozvíjať aj energetické služby.Slovenská republika sa v súčasnosti nachádzavo fáze hospodárskeho rastu, ktorýje jeden z najvyšších v EÚ. Do prevádzky sauvádzajú a budú uvádzať nové priemyselnévýrobné kapacity, prebieha rozvoj nákladnejdopravy, bude nám pozvoľna rásť spotrebaelektrickej energie v domácnostiach a službách.To všetko si bude vyžadovať aj budovanienových energetických výrobných kapacít.Po odstavení jadrovej elektrárne V1 nebudemožné bez výstavby novej výrobnej kapacitypokryť odhadovanú spotrebu elektriny.■ Aké sú teda kontúry budovania novýchenergetických zdrojov na Slovensku?V energetike sme mali tzv. vyvážený energetickýmix. Tretinu výroby z jadrových zdrojov,tretinu z vody a tretinu klasickej tepelnejenergie. Chceli by sme túto vyváženosť zachovať,hoci vzhľadom na limity, ktoré mámevrátane limitov na emisie kysličníka uhličitéhoa ohraničených možností vodnej energetiky,budeme musieť viac využívať jadrovúenergiu. Bude nevyhnutné nahradiť odstavenújadrovú elektráreň V1 ďalším spoľahlivýmzdrojom. Pritom sme povinní implementovaťdohody v Európskej únii o využívaní obnoviteľnýchzdrojov energie.Medzi najvýznamnejšie projekty patrí dokončeniejadrovej elektrárne v MochovciachEMO 3, 4. Do úvahy prichádza využitie zariadenípo jadrovej elektrárni V1. Priestor naSlovensku vidíme aj na uhoľnú elektráreň, naparoplynové cykly Levice, Malženice a Žilinai obnoviteľné zdroje vrátane vodnej elektrárneSereď, prípadne v obmedzenej miere aj naveterné elektrárne, ale najmä na využitie biomasya štiepkov na energetické účely.Štát, podľa môjho názoru, by výstavbuenergetických zdrojov nemal iba podnecovať,v niektorých prípadoch môže byť spoluinvestorom,ba nevylučujem ani samostatnúštátnu investíciu. Otázka, kto to zaplatí na liberalizovanomvnútornom trhu EÚ s elektrinounemá zmysel. Každý realizovaný projektsa musí zaplatiť z tržieb z predaja elektriny.■ Zabezpečiť dostatok energetických zdrojovmôžeme aj členstvom v EÚ, nie?A odkiaľ máme reálnu možnosť doviezťenergiu? V EÚ vzhľadom na pokles investíciído nových zdrojov hrozí v strednodobej perspektívenedostatok elektriny, pričom žiadnakrajina EÚ nemá taký veľkorysý program výstavbynových zdrojov, ktorý by predpokladalvýznamný nárast exportu elektriny. Projektyprepojenia prenosových sústav prispejú skôrk stabilizácii, vyrovnávaniu odchýlok, k vzájomnejvýmene a podpore konkurenčnéhoprostredia.■8 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo hospodárstva SRCESTOVNÝ RUCH UŽ NIE JESLOVENSKÁ POPOLUŠKAPodľa štatistiky sa každoročne zvyšuje aktívny cestovný ruch na Slovensku, alestále nie dostatočne, ak berieme do úvahy prírodné danosti krajiny. Zo všetkýchstrán sa ozýva kritika, že z hľadiska služieb ponúkame turistom málo muzikyza veľa peňazí. O pohľad štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SRIvana Rybárika sa zaujímala publicistka Mária Šišuláková.■ Kde sú možnosti na zlepšenie situáciev cestovnom ruchu?Nemôžem súhlasiť s konštatovaním, že turistomponúkame málo muziky za veľa peňazí.V súčasnosti už na Slovensku mámemnožstvo kapacít cestovného ruchu, ale ajiných aktivít i atraktivít, ktoré sú v mnohýchprípadoch ponúkané za nižšie ceny než napr.v okolitých krajinách. V tom je naša výhodaoproti susedným krajinám. Hlavný problémvidím v nedostatočnej koordinácii marketingua propagácie krajov aj na republikovejúrovni. V najvšeobecnejšej rovine možno povedať,že treba sformovať cestovný ruch akohospodárske odvetvie so všetkými prvkami,vrátane úloh, povinností a kompetencií, alei financovania. V tejto oblasti nájde svoju úlohuštátna správa, tiež samospráva, teda vyššieúzemné celky, mestá i obce. Je potrebné, abyaj podnikateľské subjekty hľadali možnostispolupráce, predovšetkým prostredníctvomzdružení s cieľom poskytovať komplex služiebviažucich sa k danému stredisku aleboi pri ich prezentácii na národných alebo medzinárodnýchtrhoch. Potom budeme môcťhovoriť o rozvoji kvality služieb ako jednej zozákladných a nevyhnutných podmienok rozvojacestovného ruchu. Za posledné roky sana Slovensku zrekonštruovali alebo postavilidesiatky nových hotelov, penziónov, vybudovalisa aquaparky, termálne kúpaliská, vzniklomnoho iných atrakcií. Preto si myslím, žeideme správnym smerom.■ Aká je naša prezentácia navonok?V rámci prezentácie SR zabezpečuje Slovenskáagentúra pre cestovný ruch (SACR)marketingové a propagačné aktivity zameranéna rozšírenie a zvýšenie úrovne prezentáciemožností cestovného ruchu Slovenskaa podporu predaja produktu cestovného ruchuSlovenska najmä účasťou na medzinárodnýchvýstavách a veľtrhoch cestovnéhoruchu doma i v zahraničí, tvorbou, výroboua distribúciou tlačených, audiovizuálnycha multimediálnych propagačných materiálov,vydávaním propagačného periodikaPanoráma Slovenska, tvorboupozitívneho obrazu Slovenskaako cieľovej krajiny cestovného ruchuformou spotov v zahraničnýchtelevíznych vysielaniach, pozývameaj zahraničných novinárov a touroperátorov,aby sme propagovaliSlovensko ako celok.Čoskoro sa začne prevádzka nového internetovéhoportálu slovakia.travel, na ktoromzáujemcovia nájdu nový jednotný informačnýsystém cestovného ruchu Slovenskej republiky.V rámci neho budú prepojené turistickéa informačné kancelárie z rôznychregiónov Slovenska, pričom pravidelne upgradeovanýsystém poskytne komplexné informácieo ubytovacích, stravovacích a ďalšíchturistických službách v rámci Slovenska.Predpokladá sa, že portál ponúkne i rezervačnýsystém.Plánujeme otvoriť zahraničné zastúpenieSACR v Budapešti a v Bruseli. Sú to kľúčovéteritóriá cestovného ruchu, ktoré môžuzvýšiť prísun zahraničných turistov na Slovensko.Foto: P. Kozmon■ Zapájajú sa do propagácie naše ambasády?Je veľmi potrebné, aby v propagácii Slovenskaboli aktívne zastupiteľské úrady SRv zahraničí tak, ako sa zastupiteľské úradyiných štátov zapájajú do prezentácie svojichkrajín. Ambasády spolupracujú so SACR.Dôležitá je tiež funkcia zastupiteľských úradovako prvých kontaktných miest SR pristyku so zahraničnými partnermi.■ Funguje priama spolupráca s prepravcami,najmä leteckými?Ministerstvo hospodárstva SR a ani SACRnespolupracuje priamo s leteckými prepravcami.Ministerstvo v rámci svojich kompetenciívytvára priestor pre komunikácius partnerskými ministerstvami, prípravu legislatívy,reaguje na rôzne podnety a podobne.Využíva aj medzinárodné fóra, akými súnapríklad Výročná konferencia RDA – Medzinárodnéhozväzu autobusových prepravcov,alebo Európske fórum cestovného ruchuorganizované v spolupráci s Európskou komisiou,či stretnutia v rámci krajín V4.■ V uplynulých týždňoch ste sa zúčastnili nanajväčšom veľtrhu cestovného ruchu, ktorýmje ITB v Berlíne. Aké poznatky ste získali?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNie je to veľtrh len o ponuke cestovnéhoruchu pre nemecký trh, stretáva sa na ňomponuka s dopytom z celého sveta. V našomstánku som rokoval okrem iných aj so splnomocnencomvlády NSR pre turizmus pánomErnstom Hinskenom, ako aj s predstaviteľmiRDA. Nemeckí predstavitelia zhodne vyjadrilisvoj záujem podporiť vzájomnú výmenuturistov, veď nemecká klientela je už dlhodobona treťom mieste v návštevnosti Slovenskas približne 200-tisíc osobami za rok.Vyspelé krajiny, v ktorých cestovný ruchtvorí významnú súčasť národného hospodárstva,mali veľkolepo koncipované národnéstánky, architektonicky a výtvarne pripravenépráve pre veľtrh ITB.■ Aký je stav využitia fondov EÚ na rozvojcestovného ruchu a jeho služieb?Skúseností a poznatky v oblasti štrukturálnychfondov EÚ z plánovacieho obdobiarokov 2004 – 2006 dokumentujú kapitálovúpoddimenzovanosť cestovného ruchu.Teda potrebu finančnej podpory aj pre nastávajúceplánovacie obdobie rokov 2007 –2013. Z pohľadu tvorby podmienok na ichčerpanie v cestovnom ruchu v nasledujúcichrokoch možno vo vzťahu k základnýmkoncepčným dokumentom, predovšetkýmNárodnému strategickému referenčnémurámcu Slovenska povedať, že primárnebude cestovný ruch – výstavba infraštruktúrya neziskové aktivity – podporovanýprostredníctvom Regionálneho operačnéhoprogramu, kde riadiacim orgánom je Ministerstvovýstavby a regionálneho rozvoja SR.Podnikateľské aktivity a prezentačné aktivitySACR v rámci cestovného ruchu budúčerpať prostriedky z Operačného programuKonkurencieschopnosť a hospodárskyrast, kde riadiacim orgánom je Ministerstvohospodárstva SR. Vidiecka turistika a agroturistikabudú podporované z poľnohospodárskehofondu EAFRD v rámci Programurozvoja vidieka, ktorý bude implementovaťako riadiaci orgán rezort pôdohospodárstva.Musím však upozorniť, že toto nie sújediné možnosti podpory CR v nasledujúcomobdobí. Možno si predstaviť aj podporuprojektov cestovného ruchu v oblastiľudských zdrojov, využívajúce podporuz fondu ESF na vzdelávanie a pod. Budepreto potrebné, aby všetky subjekty pôsobiacev cestovnom ruchu poznali tieto možnostia následne ich aj využívali.■Apríl 20079

Národná rada SRZMLUVY V SÚLADE SOZÁKONMI NEBUDEME RUŠIŤRozhovor s predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky prehospodársku politiku Ing. Marošom Kondrótom (Smer-sociálna demokracia)pripravil publicista František Meliš.■ V minulom volebnom období znel názovvýboru, ktorého ste tiež boli členom, Výborpre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.Výbor národnej rady pre hospodársku politikubol zriadený uznesením národnej radyčíslo 13. Okrem činností, ktoré mu vyplývajúzo zákona o rokovacom poriadku NR SR, sazameriava najmä na skvalitnenie práce poverenýchorgánov v oblastiach hospodárstva,dopravy, pôšt, telekomunikácií, výstavbya regionálneho rozvoja, ako aj správy a privatizácienárodného majetku, hospodárskejsúťaže, priemyselného vlastníctva, normalizácie,metrológie a skúšobníctva, verejnéhoobstarávania a regulácie sieťových odvetví.Výbor zabezpečuje odborné posúdenie vzájomnejpreviazanosti a zosúladenie jednotlivýchlegislatívných predpisov.■ Dobrou praxou bola v minulosti činnosťodborných komisií.Práve aj prostredníctvom svojich komisiívýbor sleduje proces prípravy a schvaľovanialegislatívnych predpisov a tiež sa podieľamena ich tvorbe. Komisie, ktoré sme v tomtovolebnom období zriadili na ustanovujúcejschôdzi tohto výboru, slúžia ako poradný orgán.Majú pomáhať výboru vyhľadávať odbornéa stavovské organizácie, ktoré majúnajbližšie k objektivizácii súčasného stavu,a na konštruktívne riešenie problémov v príslušnejoblasti. Členovia komisií sa z vecnéhohľadiska vyjadrujú k predkladanýmmateriálom na rokovanie výboru, vyjadrujúsa k podaným petíciám a oznámeniam občanov,v ktorých poukazujú na nedostatkyv príslušnej oblasti, ako aj k stanoviskámzodpovedných orgánov za príslušnú oblasť.Odborné komisie sa môžu vyjadriť aj kukoncepciám a zámerom rozvoja jednotlivýchodborov a služieb. V tomto volebnom obdobísme kreovali štyri komisie – Komisiu preenergetiku, predsedom je Stanislav Janiš,Komisiu pre stavebníctvo a regionálny rozvoj,predsedá jej Iván Farkas, Komisiu predopravu, pošty a telekomunikácie a informatizáciuspoločnosti vedie Peter Pelgríni a Komisiupre podnikanie vediem ja. Komisie saFoto: M. Nemecskladajú z predsedov, z poslancovvýboru, ktorých vymenúva a odvolávana návrh výboru jeho predseda,zo zástupcov pridelených rezortov azástupcov vecne príslušných profesijnýchzdružení.■ Má vôbec súčasná vláda počassvojho volebného obdobia v pláneešte dajakú privatizáciu, alebo sabude uberať cestou reprivatizácie, ako sa tostalo v prípade bratislavského letiska aleboako sa o to usiluje v prípade vodného dielaGabčíkovo?Sústava vodných diel Gabčíkovo nebolaprivatizovaná. Pred samotným predajomakcií Slovenských elektrární, a. s., boli akcieprevedené na štátny podnik Slovenskávodohospodárska výstavba, ktorého zakladateľomje ministerstvo životného prostredia.Takisto nemožno povedať, že bratislavskéletisko bolo reprivatizované. Slovenskárepublika odstúpila od zmluvy s víťazomtendra konzorciom TwoOne. Transakciaani nenadobudla definitívnu platnosť,pretože TwoOne nesplnilo jednu z odkladacíchpodmienok a v lehote nepredložilosúhlas s koncentráciou. Neskôr aj Protimonopolnýúrad Slovenskej republikypotvrdil obavy slovenskej vlády a zakázalkoncentráciu, pretože by ňou viedenskéletisko eliminovalo jediného efektívnehokonkurenta, čím by sa odstránil súčasnýi potenciálny konkurenčný tlak na relevantnomtrhu poskytovania infraštruktúrypre pravidelné regionálne lety. Súčasnávláda rozhodne nehodlá privatizovať zvyšnépodiely v strategických podnikoch, aleani nemá v pláne rušiť doteraz podpísanéprivatizačné zmluvy, ak privatizácia prebehlav súlade s platnými zákonmi, čo jekoniec koncov uvedené aj v programovomvyhlásení vlády. Po vykonaní analýzy jepravdepodobné, že sa uskutočnia prevodynadbytočného majetku štátu, resp. privatizáciapodielov v subjektoch, ktoré nemajústrategický význam pre hospodárstvo Slovenskejrepubliky.■ Vláda šliapla na otlaky monopolným dodávateľomvšetkých druhov energií, za čo získavabody u obyvateľstva.V tomto roku sme udržali ceny „na uzde“najmä vďaka intenzívnemu vyjednávanius dodávateľmi. V nasledujúcom období bysa o to mal už postarať Úrad pre reguláciuv sieťových odvetviach (ÚRSO). Nedávnoprijatá novela zákona o regulácii sieťovýchodvetví posilňuje kompetencie samotnéhoúradu pri posudzovaní oprávnenosti nákladov,ktoré rozhodujú o výške ceny. Novelazákona umožňuje ÚRSO nielen sledovaťa monitorovať trh s energiou, ale aj prijímaťopatrenia na zlepšenie hospodárskejsúťaže. Možno povedať, že novelizovanýzákon zároveň zaviedol verejnú kontrolunad cenotvorbou plynu, energie, vodnéhoa stočného. Domnievame sa, že ani toto nemusídlhodobo stačiť. Bude potrebné vyvíjaťaktivity na diverzifikáciu zdrojov a reálneotvoriť trh tak, aby si odberateľ moholvyberať z viacerých dodávateľov.■ Enel sa zdráhal dostavať Mochovce. Po zásahuvlády však už túto možnosť pripustil.Netvrdil by som, že Enel sa zdráhal dostavaťJadrovú elektráreň v Mochovciach.Skutočnosť, že až teraz oznámil dostavbu,súvisí s podmienkami prijatými pri predaji66 % akcií Slovenských elektrární. RozhodnutieEnelu sa viazalo na vypracovaniešpeciálnej štúdie realizovateľnosti, ktorá samala dokončiť najneskôr do 12 mesiacovod uzatvorenia akvizície 66 % Slovenskýchelektrární, pričom spomínaná lehota uplynulauž 28. apríla tohto roka. Pri uzatvoreníakvizície predstavitelia Enelu informovali,že na Slovensku plánujú do roku 2013 preinvestovaťpribližne 2 miliardy eur, čo privtedajšom kurze slovenskej koruny k eurupredstavovalo asi 75 miliárd korún. Pri samotnomoznámení dostavby Jadrovej elektrárneMochovce vo februári tohto rokapredstavitelia spoločnosti Enel oznámili,že na Slovensku do roku 2013 chcú spolus dostavbou Mochoviec preinvestovať 110miliárd korún. Z rozhovorov s našou vládouvyplynula možnosť ďalších investíciído budúcnosti. Nový investičný plán budeznámy o niekoľko mesiacov.■ V Európskej únii však nie je jednotný názorani na podiel energie vyrábanej z obnoviteľnýchzdrojov.Európska únia pri zohľadnení rozličnejsituácie jednotlivých krajín, ich východiskovýchpozícií a potenciálov už schválilazáväzný cieľ, ktorým je 20 % podiel energiez obnoviteľných zdrojov na celkovejspotrebe energie Európskej únie do roku2020. V podmienkach Slovenska je reálnedosiahnuť do roku 2020 z terajších štyroch12 percent. Ministerstvo hospodárstva dokončiloStratégiu vyššieho využitia obnoviteľnýchzdrojov energie v Slovenskej republike.■10 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Národná rada SRVLÁDA CHCE ZO SLOVENSKAUROBIŤ JADROVÚ VEĽMOCInžinier Stanislav Janiš zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie-Demokratickej strany je členom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky prehospodársku politiku. Zhováral sa s ním publicista František Meliš.■ Myslíte si, že opozícia dostatočne propagandistickyvyužíva skutočnosť, že súčasnévýsledky našej ekonomiky sú predovšetkýmzásluhou reforiem vykonaných za predchádzajúcejvlády?Využívame ju v takom rozsahu, akonám médiá poskytnú priestor na prezentáciu.Už sme zoznámili verejnosť s dôvodmitohto hospodárskeho rastu a akodôvod sme komunikovali reformy, a hlavnedve rozhodujúce – reformu daňovéhosystému a novelu Zákonníka práce, ktorésú kľúčovými požiadavkami dobre fungujúcehopodnikateľského prostredia. To potomprináša tvorbu pracovných miest, rastzamestnanosti, zvyšovanie miezd a vyššiuživotnú úroveň. Štatistický úrad je štátnyorgán a vychádza z relevantných údajov,vláda však po zverejnení výsledkov zauplynulý rok nereagovala.■ Koalícia výrazne zmenila postavenie Úradupre reguláciu sieťových odvetví. V čom bolzmysel takýchto jej ráznych krokov?Novelou zákona o Úrade pre reguláciusieťových odvetví bola úplne potretá jehonezávislosť, pretože vláda chce politickyurčovať ceny. Je iste populárne, keď cenyenergií nerastú, ale je veľmi nebezpečné,ak nekopírujú reálne náklady. Je to nebezpečnénajmä pre budúcnosť, pretožeto bráni investíciám do energetiky. Tvárimesa, že ľuďom pomáhame, ale na druhejstrane im berieme. Na jednej straneim dávame nižšie ceny, ale berieme im napríkladzo zdravotníctva či spravodlivosti.Od 15. marca po účinnosti novely zákonana Slovensku vlastne nefunguje Úradpre reguláciu sieťových odvetví. V zákonesa hovorí, že 15. marcom končí úrad a regulačnárada. V prechodných ustanoveniachje povedané, že členovia doterajšejregulačnej rady zostávajú vo funkciách aždo vymenovania nových. Podľa dovtedajšiehozákona predseda regulačnej radybol aj predsedom úradu. Podľa novely zákonaje úrad jednou „právnickouosobou“ a regulačná rada druhou.Keďže predsedu úradu navrhujeregulačná rada a schvaľuje vláda,v súčasnosti, keď nie je nová regulačnárada, nemal kto navrhnúťpredsedu úradu. Teda teraz Úradpre reguláciu sieťových odvetví naSlovensku nie je a zrejme ani ďalšiedva mesiace nebude. Najskôrsa musí ustanoviť nová regulačnárada. Parlament zvolí šesť jej členov, vládadá tiež šesť a prezident republiky vyberiez dvanástich šesť a až takto zložená regulačnárada môže konať.Foto: M. Nemec■ Koalícia sa pustila aj do privatizácie Slovenskýchelektrární Enelom. Kameňom úrazuje prenájom vodného diela Gabčíkovo Slovenskýmelektrárňam za nevýhodných podmienok.Čo viedlo koalíciu k takémuto počínaniu?Úrad pre verejné obstarávanie dal síce nasúd návrh na rozhodnutie o právoplatnostinájomnej zmluvy, lenže Smer to ani veľminemedializoval. Zrejme došlo k nejakej dohodemedzi vládou a Enelom, ktorý potompovedal, že dostavia 3. a 4. blok Mochoviec.Prenájom Gabčíkova je odbornou a nie politickouzáležitosťou. Predpokladám, že všetci,čo sa na tých zmluvách podieľali, sú dnes naministerstve hospodárstva, na ministerstveživotného prostredia i na ministerstve zahraničnýchvecí. Sú to ľudia, ktorí relevantnemôžu povedať, ako celý proces prebiehal.Napokon rozhodne nezávislý súd.■ Enel, ktorý kúpil 66-percentný podiel v Slovenskýchelektrárňach, sa zdráhal dostavaťMochovce. Po zásahu vlády už túto možnosťpripustil a uviedol, že dobuduje dva blokyv Mochovciach a chce investovať aj do ďalšíchvýrobných kapacít. Prečo takýto obrat?Keď ešte neboli Slovenské elektrárne privatizované,súčasný premiér a vtedajší opozičnýpolitik Robert Fico hovoril o dostavbe3. a 4. bloku v Mochovciach štátom. Mysme vraveli, že ak je táto dostavba výhodnápre Slovenské elektrárne, nech to postavia,ale bez peňazí a záruk štátu. Súkromné peniazesú totiž oveľa efektívnejšie ako štátne.Nechceli sme, aby sa daňoví poplatníciskladali na veľké energetické diela, ktoré nemusiabyť sebestačné. Aj energetická politikaministerstva hospodárstva resp. jej návrhje viac-menej orientovaný na jadrovú energiu.Nemecký koncern E.ON, spoluvlastníkČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiZápadoslovenskej distribučnej po rokovanís premiérom vyhlásil, že postaví jadrovúelektráreň a aj paroplyn. Neviem, či chcemezo Slovenska urobiť jadrovú veľmoc čo satýka výroby elektrickej energie, ktorú potombudeme predávať. Ak sa dostavia 3. a 4. blokMochoviec, tak až do roku 2020, ako sa uvádzav koncepcii energetickej politiky, budena Slovensku prebytok elektrickej energie.Tú nadbytočnú chceme predávať do zahraničia,a preto budeme na Slovensku stavať jadrovéelektrárne?■ V Európskej únii nie je jednotný názor napodiel energie vyrábanej z obnoviteľnýchzdrojov. Slovensko sa bráni zvýšeniu podieluna 20 percent, veď v súčasnosti pokrývamelen 3,9 percenta spotreby všetkých druhovenergií z obnoviteľných zdrojov. Ako v tejtoproblematike ďalej?Vláda sa tejto problematike vôbec nevenuje.Ide o zdroje energie, ktoré najmenej poškodzujúživotné prostredie, ako sú vodnéelektrárne a využitie biomasy. Teda spriahnutímpoľnohospodárstva s vidiekom a využitímdrevnej štiepky i biomasy produkovaťbiopalivá a vyrábať pohonné látky, elektrinua teplo. Tento program vláda vôbec nemározpracovaný preto, lebo sa výhradne orientujena jadro. Myslím, že jadrová loby pri rozhodnutiachvlády zohráva veľmi veľkú úlohu.Energetika na Slovensku musí maximálnevyužívať aj obnoviteľné zdroje. V prvomrade využiť celý prírodný potenciál krajiny.Sme štvrtá najlesnatejšia krajina Európskejúnie. Treba brať vážne tých 20 % priemeruvýroby energie z obnoviteľných zdrojov, čoEurópska únia presadzuje, a nemyslieť si,že ten priemer niekto urobí aj za nás a mysa budeme venovať jadrovej energetike. Aksi myslíme, že my budeme znečisťovať životnéprostredie a napríklad susedné Rakúskobude dbať na obnoviteľné zdroje, tak sa veľmimýlime. Môže sa stať aj to, že nám povedia,ak máte taký vysoký rast hospodárstva,tak sa budete podieľať aj viac ako 20 percentamina podiele obnoviteľných zdrojov. Výsostnáorientácia vlády Roberta Fica na jadroje pre Slovensko nebezpečná najmä z dvochdôvodov. Z dôvodu rizík životného prostredianielen počas prevádzky elektrárne, ale ajroky po jej odstavení a z energetickej bezpečnosti.V súčasnosti sme naviazaní na ropua plyn len z Ruska. Ak sa budeme orientovaťlen na jadro, tak sa dostaneme do područiaaj s elektrickou energiou, lebo budeme závislíod uránu z Ruska.■Apríl 200711

STRÁCAME NAJLACNEJŠÍZDROJ ELEKTRINYV slovenskom energetickom sektore od vlaňajšieho roka pôsobí akciová spoločnosť JAVYS(Jadrová a vyraďovacia spoločnosť). EUROREPORT plus oslovil jej predsedu predstavenstvaIng. Jozefa Valacha.Foto: archív■ Spoločnosť JAVYS sa neocitla v energetikelen tak, akiste má svoju históriu. Akú?Podľa transakčných dokumentov o privatizáciiSlovenských elektrární, a. s., bola založená6. júla 2005 štátna organizácia GovCo,do ktorej boli vyčlenené závody VYZ a elektráreňV1. Od 1. apríla 2006 prevzala spoločnosťGovCo zodpovednosť za prevádzku JEV1, vyraďovanie všetkých jadrových zariadenína Slovensku, spracovanie, úpravu a ukladanierádioaktívnych odpadov a starostlivosťo vyhorené jadrové palivo. Zmenilo sa sídlospoločnosti s pôsobnosťou v Jaslovských Bohuniciacha 7. augusta aj jej názov na Jadrovávyraďovacia spoločnosť, a. s. Od marca tohtoroku je jej názov Jadrová a vyraďovacia spoločnosť,a. s. (JAVYS).Štartovacia pozícia spoločnosti v slovenskomenergetickom sektore sa odvíjala oddosiahnutých výsledkov dlhoročného pôsobeniazávodov SE, a. s. – VYZ-u a EBO V1.Popri prevádzkovaní dvoch blokov jadrovejelektrárne V1 spoločnosť realizuje prvú etapuprojektu vyraďovania jadrovej elektrárneA1, prevádzkuje Bohunické spracovateľskécentrum rádioaktívnych odpadov, bitumenačnúa vitrifikačnú linku na spracovanierádioaktívnych odpadov a fragmentačnépracovisko na kovové rádioaktívne odpady.V súčasnosti sa uvádza do prevádzky finálnespracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadovv Mochovciach. Tento reťazec je zavŕšenýbezpečným skladovaním spracovanýchnízko a stredne rádioaktívnych odpadovv Republikovom úložisku RAO v Mochovciach,ktoré svojimi bezpečnostnými štandardmipatrí k špičke v rámci európskychštátov. V pôsobnosti spoločnosti je i prevádzkaseizmicky zodolneného a skompaktnenéhomedziskladu vyhoreného jadrovéhopaliva v Jaslovských Bohuniciach. Trvalouprioritou pri zabezpečovaní týchto činnostizostáva jadrová a radiačná bezpečnosť v súlades environmentálnym prístupomk životnému prostrediu.Ak by sme zaradili realizáciu činnostízabezpečovaných spoločnosťouJAVYS do európskeho kontextu,môžeme Slovensko pri riešenízáverečnej časti jadrovej energetikyhodnotiť slušnou známkou.■ Čo je teda poslaním a cieľom spoločnosti?Poslaním spoločnosti JAVYS je bezpečne,spoľahlivo a efektívne prevádzkovať a vyraďovaťjadrové zariadenia, nakladať s rádioaktívnymiodpadmi a vyhoreným jadrovýmpalivom s minimálnym vplyvom na životnéprostredie.Strategickým cieľom spoločnosti je etablovaťsa na energetickom trhu nielen ako výrobcaelektriny, ale hlavne ako spoločnosťvysoko odborná a skúsená v poskytovaníslužieb v oblasti spracovania, úpravy a ukladaniarádioaktívnych odpadov.■ Okrem prevádzkovania jadrovej elektrárneV1 spoločnosť realizuje aj ukončovanie jejprevádzky. Ako celý proces prebieha?Pred odstavením 1. bloku na konci minuléhoroka boli vykonané práce hlavne v oblastidokumentácie a vypracovania rôznychanalýz. Nový prevádzkový režim – prevádzkas jedným odstaveným blokom si vyžiadalaspracovanie novej dokumentácie a jejpredloženie na schválenie odbornému dozoruÚradu jadrového dozoru Slovenskejrepubliky (ÚJD SR). Spracovaná bola tiežKoncepcia ukončovania prevádzky JE V1,v ktorej sú podrobne rozpracované opatreniana zabezpečenie bezpečnosti a prevádzky,na nakladanie s vyhoreným jadrovýmpalivom, na zaistenie odstavených zariadení,ako aj stav technologického zariadeniaa systémov.Od 1. januára 2007 sa na zariadeniachtohto bloku realizuje ďalšia etapa ukončovaniaprevádzky JE V1. V tejto etape sa musídochladiť vyhorené jadrové palivo z 1. bloku,to znamená, že v prevádzke zostanú všetkypotrebné systémy, treba zaistiť bezpečnostnúpodporu prevádzky 2. bloku, spracovať všetkyrádioaktívne odpady, ktoré vznikli počasprevádzky jadrového zariadenia, resp. vzniknúpri ukončovaní prevádzky V1.■ O necelé dva roky sa odstaví 2. blok elektrárneV1. Už sa naň nejako pripravujete?Proces ukončovania prevádzky je spoločnýpre oba bloky. Niektoré z vykonaných krokovsa vzťahujú na celú elektráreňV1, rozdiel je v jednotlivých fázachodstavenia. Postup a programy použitépri prvom bloku budú aplikovanéaj pri odstavení druhého bloku.■ Ako je zaistená jadrová bezpečnosťelektrárne v Jaslovských Bohuniciach?Zdôrazňujem, že jadrová bezpečnosťje prioritou číslo jeden.Je stanovená legislatívnym rámcom Slovenskejrepubliky, v ktorom sú zohľadnenéodporúčania medzinárodných dozornýchinštitúcií, najmä Medzinárodnej agentúrypre atómovú energiu (MAAE). Spĺňanie zákonnýchpožiadaviek neustále kontrolujepríslušný odborný dozor Úradu jadrovéhodozoru SR, ktorý má inšpektorov priamov lokalite. Bezpečnosť posudzovali aj viacerémedzinárodné misie.■ Mala Slovenská republika dostatok príležitostípresvedčiť o bezpečnosti jadrovej elektrárnemedzinárodné inštitúcie a ktoré konkrétneo to prejavili záujem?Ťažko sa mi odpovedá, či bolo dostatokpríležitostí. Využili sme však každú, ktorúsme mali. Bolo to hlavne prostredníctvomodborného dozoru, či už voči Medzinárodnejagentúre pre atómovú energiu voViedni, ale aj voči Európskej komisii. Nazačiatku 90. rokov to bol aj americký od-14 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

orný dozor Komisie jadrového dozoruSpojených štátov amerických (US NRC).Neskôr, po sformovaní združenia západoeurópskychjadrových dozorov WENRA,zástupcovia tohto dozoru priamo vykonalikontroly u nás. Ako prevádzkovateľ smečlenom Svetového združenia prevádzkovateľovjadrových elektrární WANO, ktorétakisto má aktuálny prehľad o aktivitácha tiež posudzovalo naše bloky. Ak bysom to mal sumarizovať, od roku 1990 bolov elektrárni V1 vykonaných osemnásť medzinárodnýchmisií. Nie je to úplný výpočet,pretože pri ďalších príležitostiach, či užprostredníctvom zastupiteľských úradovna Slovensku alebo pri spolupráci so zahraničnýmenergetickými spoločnosťami, smevždy poskytovali informácie o aktuálnomstave našich blokov.■ Môžete povedať, aké stanovisko tieto kontrolyzaujali?Okrem jednej misie, ktorú vyslala rakúskavláda, ani jedna z misií nenašla závažnéporušenia jadrovej bezpečnosti, ktoréby si vyžadovali odstavenie tejto elektrárne.Naopak, po ukončení programovrekonštrukcií v roku 2000 misie MAAEaj WENRA potvrdili splnenie zámeru dosiahnutiamedzinárodne akceptovateľnejúrovne bezpečnosti.■ Nie je prístup misie rakúskej vlády pochopiteľnýs ohľadom na známe všeobecne odmietavépostoje Rakúska k využívaniu jadrovejenergie, ak spomenieme napríklad Zwentendorf?Nechcem hodnotiť referendum v Rakúskuvoči Zwentendorf. Referendum v tom časemalo iné pozadie. Po ňom bolo už len trebadodržať politickú líniu. Nemyslím, že by Fínskomalo iný vzťah k životnému prostrediu,ale rozvoj energetiky vidí jednoznačne v rozvojijadrovej energetiky.■ Poskytla nám Európska komisia nejakékompenzácie za skončenie prevádzky 1. blokuV1?O ukončení prevádzky 1. a 2. bloku JE V1rozhodla vláda SR v roku 1999. Bol to výsledokpredvstupových rokovaní Slovenska doEurópskej únie a z tohto pohľadu je to politickérozhodnutie. Finančné prostriedky naprojekty súvisiace s pripravovaným odstavenímblokov V1 v Jaslovských Bohuniciachposkytuje Medzinárodný fond na podporuvyraďovania JE Bohunice (BIDSF) zriadenýEurópskou úniou a podporovaný ďalšími prispievateľmiz radov členských štátov Únie.Fond spravuje Európska banka pre obnovua rozvoj so sídlom v Londýne. Čerpanie finančnýchprostriedkov z fondu na jednotlivéprojekty je zabezpečené na základe uzatváraniagrantových dohôd medzi JAVYS-oma Európskou bankou. Doteraz bolo uzatvorených11 grantových dohôd. Musím všakzdôrazniť, že kompenzácia Európskej únienenahradí stratu Slovenskej republiky, ktorásúvisí s odstavením V1. Odstavujeme najlacnejšízdroj výroby elektriny a toto odstaveniepostupne pocítia občania Slovenska. Kompenzáciaje zameraná len na riešenie technickýchproblémov súvisiacich s odstavenímJE, nie s kompenzáciou voči spotrebiteľomzo straty najlacnejšieho zdroja v štruktúretvorby ceny elektriny.■ Čo obsahujú projekty vyraďovania?Na základe analýzy procesu odstavovaniaJE V1 boli definované projekty, ktoré sú rozdelenédo troch skupín. V skupine A sú definovanéprojekty zamerané na modifikáciusystémov JE V1 pre potreby ukončovaniaprevádzky JE V1. V druhej skupine B sú zaradenéprojekty týkajúce sa dokumentácie vyraďovaniana účely získania povolenia na etapuvyraďovania. Tretiu skupinu C tvoria projektynakladania s rádioaktívnymi odpadmiz vyraďovania JE V1.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Vlastník Slovenských elektrární – talianskaspoločnosť Enel oznámil, že dostavia 3. a 4.blok Jadrovej elektrárne Mochovce. Čo z tohopre JAVYS vyplýva?V etape výstavby vieme poskytnúť odborníkov,ktorí budú potrební pri riadení procesuvýstavby. Sme otvorení aj priamemu vstupudo dostavby ako 100-percentná štátnaspoločnosť s možnosťou spoločne sa podieľaťna financovaní a následnom prevádzkovaníEMO 3, 4. Po dostavbe blokov predpokladánaša spoločnosť, ktorá je poskytovateľomjadrových služieb, uzatvorenie zmluvyna spracovanie a ukladanie RAO a skladovanievyhoreného jadrového paliva.■ Počas veľkonočných sviatkov sa uskutočnilapreprava vyhorených palivových článkovz SE – Atómových elektrární Mochovce domedziskladu vyhoreného paliva v JaslovskýchBohuniciach. Pri tejto príležitosti sa objavilainformácia, že takýto transport sa bude opakovať.Do akej miery je prevoz bezpečný?Preprava takého materiálu sa vykonávav špeciálnych kontajneroch, ktoré musiaspĺňať prísne kritériá odolnosti voči poškodeniu.Režim prepravy podlieha takistoosobitným predpisom a tak ako v prípadejadrovej bezpečnosti, aj na prepravu je stanovenýlegislatívny rámec, ktorého kontroluvykonáva príslušný odborný dozor.■ Ak je v Jaslovských Bohuniciach iba medzisklad,zabezpečuje JAVYS aj definitívneuskladňovanie alebo využívanie vyhorenéhopaliva?Už zo samotného názvu medzisklad jeevidentné, že je to dočasný spôsob skladovania.Vláda SR zatiaľ nerozhodla o definitívnomriešení nakladania s vyhorenýmjadrovým palivom, ale z činností, ktoréspoločnosť vykonáva, je predurčená nato, že bude mať v kompetencii definitívneukladanie.■Apríl 200715

POTREBUJEME INVESTÍCIEDO MODERNIZÁCIEPRENOSU A DISTRIBÚCIEELEKTRICKEJ ENERGIEProjekty na výstavbu elektrických vedení európske krajiny nepodceňujúa budujú, pripomenul Tomáš Malatinský, predseda predstavenstvaa. s. Elektrovod Holding. Publicista Ivan Špáni sa s ním zhováral ajako s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SRa prezidentom Zväzu zamestnávateľov energetiky Slovenska.■ Dlhodobo upozorňujete na energetickú nedostatkovosťSlovenska. Myslíte si, že súčasnávláda sa už dostatočne seriózne zaoberánedostatkom energetických zdrojov a ich doplnením?Predovšetkým povedomie o tomto problémeje už niekde inde. Keď sme naň upozorňovali,tak sa vážnosť energetickej nedostatkovostiSlovenska podceňovala, zastieralaju hlavne privatizácia, o ktorej siniektorí falošne mysleli, že príchodomnových investorov automaticky vyrieši ajenergetickú nedostatkovosť Slovenska.Lenže – aj keď je to od krajiny ku krajineiné – oni majú rovnaké problémy. Fenoménobnoviteľných zdrojov totiž nerieši všetkyproblémy v energetike, zostáva nám sa zaoberaťvýstavbou klasických elektrární,zdrojov, ktoré vedia naplniť náročné podmienkyenergetickej sústavy. Myslím si, žesúčasná vláda si to dostatočne uvedomujea vytvára politicky tlak na investorov a vytváraim aj konkurenciu v možnosti otváraniadverí i iným investorom. Ale takáto náladaje už v celej Európe.■ Čiže súčasná vláda už lepšie načúva energetikomako predchádzajúca?Dá sa povedať, že áno. Ale náš hlas boliba odrazom objektívnej reality. Nedostatokenergie a zvlášť elektrickej zvyšuje jejcenu. A možno sa akokoľvek snažiť o reguláciu,o stransparentnenie prostredia, aknebudú zdroje, ceny elektriny nebudú klesať,ale stúpať.Foto: M. Nemec■ Pravdepodobne od vás som počul prvýkrátprezentovať myšlienku – napokon ju možnonájsť zverejnenú v EUROREPORTE plus – abysa odstavená výrobňa V1 v Jaslovských Bohuniciachstala základom nového energetickéhozdroja. Stáva sa už čoraz reálnejšou?Áno. Nikdy predtým si neosvojila politickáreprezentácia tento model tak aktívne akotáto. Lokalita Jaslovských Bohuníc – s dlhoročnoutradíciu jadrovej energetiky, s obyvateľstvom,ktoré už vie s takoutovýrobou žiť a túto nevýhodu a rizikopretransformovať na prednosť – je nato priamo predurčená. Z tohto okoliapochádza aj najviac vzdelaných expertovv jadrovej energetike celoeurópskeho, ba celosvetovéhovýznamu.Ak je niektorý uchádzač o energetické využitietejto lokality pre Slovensko zaujímavýz určitého hľadiska, povedzme v nadväznostina aktivity, ktoré už na Slovensku má, možnoto dať do podmienok súťaže, ale rovnosťšancí pre investorov, ktorí by chceli do tohtozdroja vložiť svoje peniaze, by sa v nijakomprípade nemala ignorovať.■ Neuralgickým bodom bol Úrad na reguláciusieťových odvetví, ku ktorého fungovaniubolo v minulosti veľa pripomienok, najmä ododberateľov energií. Ako hodnotíte zmenujeho postavenia?Boli sme proti tomu, aby do regulačnejrady nominovali čo len jedného zástupcu reprezentantiodberateľov. Úrad musí mať čonajneutrálnejšiu pozíciu. Pravdupovediac,rozhodnutia úradu v minulosti možno poškodiliveľkých a azda aj malých odberateľov,keďže súdne rozhodnutie im dalo za pravdu.Úrad asi pochybil, nekonal vyvážene, a pretobola zmena zákona logická. No v súčasnostimožno tomuto orgánu zasa vyčítať vyššiupolitickú závislosť ako v minulosti, ale jehofungovanie potvrdí prax.■ Teraz sa vás spýtam ako prezidenta Asociáciezamestnávateľských zväzov a združení:Ako sa v praxi darí súčasnej vláde napĺňaťzámer obnoviť funkcie tripartity a klásť väčšídôraz na komunikáciu so zástupcami zamestnancovi zamestnávateľov? Považujete užvzťah vlády, zamestnávateľov a zamestnancovza optimálny?Nepovažujeme. Vláda napriek tomu,že si dala tripartizmus do programovéhovyhlásenia, urobila niekoľko činov, ktoréposilnením tripartity nie sú. Napríkladtripartita síce prerokovala zákon o Sociálnejpoisťovni, no vláda ho nedokázala obhájiťpred parlamentom, ktorý ho doplnilo návrh vládneho poslanca Smeru-Sociálnademokracia. Pripomienky, na ktorých sazhodli všetci traja sociálni partneri sa dozákona nedostali. Podobne obišla vláda tripartituschválením rozšírenej pôsobnostivyšších kolektívnych zmlúv, a teda ignorovalatripartitu v takej zásadnej veci, ktorása dotýka sociálneho dialógu. Postavenietripartity posunulo oproti minulosti nižšieaj to, že ju už nevedie podpredseda vlády,ale v novom zákone ju dostalo do vienkaministerstvo práce a sociálnych vecí. Záležívšak na tom, ako bude nový model fungovaťv praxi. Uvidíme.■ Ako ste spokojní s dolaďovaním návrhuZákonníka práce?Pôvodný návrh vyšiel z nevyváženej dohodymedzi víťaznou politickou stranoua odbormi. Zaznamenávame však priaznivéposuny. Oproti východiskovému stavuje vláda trocha opatrnejšia, snaží sa, abysme sa dohodli bipartitne s odborármi, tíby však uprednostnili rokovanie v tripartite.No dospeli sme už k viacerým dohodám,množstvo otvorených problémov saznačne znížilo a ak bude dostatok času,nazdávam sa, že sa môžeme dohodnúť nazákone, ktorý bude pre všetky strany prijateľný.Liberalizácia pracovného prostrediaby však mala zostať trendom. Nemožnosem vnášať nejaký sociálny balast, ktorýbude brániť, aby sa napríklad umelo neudržiavalavýroba, ktorá je už na pokrajiefektívnosti a nemá perspektívu. Neprijateľnéje umožniť spolurozhodovanie odborovv podnikoch.■ Nepredišlo by sa mnohým tragédiám, kebymali odbory na podnet ohrozených zamestnancovprávo pozastaviť prácu, ktorá ohrozuježivot a zdravie pracovníkov?Máme predsa štátny inšpektorát bezpečnostipráce, prečo by nemohol na výzvuktoréhokoľvek pracovníka preveriť situáciua posúdiť, či nebezpečnú prácu netreba zastaviť.Ale nedávajme takú právomoc odborárom,lebo to nie sú odborári, ktorí sú v tejtooblasti podkutí a vzdelaní, ako boli odborári-špecialistina bezpečnosť práce pravidelneškolení za socializmu.16 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Foto: fotolia.com■ V čom nachádzate spoločnú reč s Republikovouúniou zamestnávateľov (RÚZ) a v čomsú vaše pohľady, nároky a prístupy odlišné?Napriek tomu, že Republiková únia zamestnávateľovvznikla z našej asociácie evidentnes podporou a na podporu predošlejvlády, zakrátko sa jej špičky aj objavili nakandidátke vtedajších vládnych strán, trebas ňou počítať i spolupracovať. Zásadnýrozdiel od našej zamestnávateľskej organizácieje v tom, že RÚZ sa vytvorila ako elitnázamestnávateľská organizácia združujúcapredovšetkým prispievateľov do štátnehorozpočtu a nie poberateľov z neho, čím zosvojho stredu už týmto vylúčili napríkladzdravotníctvo, poľnohospodárstvo a inésektory s podobnými znakmi. Organizácie,ktoré združuje naša AZZZ sú solidárnejšiea už dlhodobo si medzi sebou vyvažujú určitérozpory a je to pomoc aj vláde, pretožesi ich vydiskutujeme a otupíme hrany, ktorésú vnútri medzi našimi členmi. A nie jena škodu, keď nájdeme spoločnú reč s RÚZa vieme presadzovať spoločné záujmy. Horšieje to, ak sa vynorí problém medzi členmiRÚZ a AZZZ.■ „Rovná daň sa nerobila kvôli ľuďom, ale pretých, ktorým hospodárstvo patrí, pre majiteľovkapitálu, nehnuteľností a firiem,“ priznalnedávno verejne jej autor Richard Sulík. Akézlepšenia podnikateľského prostredia po jejzachovaní a ubránení teda ešte očakávate?Rovná daň určite naštartovala ekonomiku,ktorá môže zniesť aj prísnejšie kritériáa umožní riešiť aj problémy rezortov,čo sa dlhodobo odkladali, ako sú problémypoľnohospodárstva alebo zdravotníctva.Pre poľnohospodárstvo je to veľká príležitosťvyrovnať svoj hendikep, ktorý vznikolv predchádzajúcom období. Vidímepriestor na zlepšenie v odvodovej časti, abysystém odvodov nedeformoval podnikaniena Slovensku. Ak by sme aj museli v budúcnostipod tlakom Európskej únie ustúpiťv našom daňovom systéme, je tu príležitosťaspoň dovtedy, počas štyroch piatichrokov posunúť naše hospodárstvo dopredua pritiahnuť množstvo investorov, ktorí užtak ľahko zo Slovenska neodídu.■ Investorov však nepritiahla iba rovná daň,ale predovšetkým investičné stimuly, ktoréim vláda poskytla zo štátneho rozpočtu. Akosa pozeráte na pripravované zmeny v poskytovaníinvestičných stimulov pre zahraničných,ale aj domácich investorov?Patrím medzi tých, ktorí upozorňovali,že sa hendikepovali domáci podnikatelia.To, čo dobre fungovalo, sme popredalizahraničným záujemcom, vraj to neviemedobre spravovať... Stačí sa však ísť pozrieťdo Slovinska. Čo predali tam zo svojej infraštruktúry?Takmer nič. Do Únie sa napriektomu dostali pred nami, euro zaviedlitiež medzi prvými, dokazujú, že aj štátnepodniky sa spravovať dajú a že nielen domácimanažéri, ale aj domáci podnikateliaobstoja v konkurencii. Aj na Slovenskumáme podniky, ktoré sú v slovenských rukácha úspešne fungujú. No nie je ich veľa,a aj preto, že vytvárame lepšie konkurenčnépodmienky pre všetkých, ktorí k námdôjdu. Už by azda stačilo!Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Upozorňujete na to, že Slovensko až žalostnenebuduje prenosové vedenia, nezapája sado budovania transeurópskych medzinárodnýchenergetických vedení na prepravu elektrickejenergie. S akým ohlasom?Verbálny ohlas je dobrý, efekt je už slabší.Posledné medzinárodné prepojenie bolopostavené medzi Poľskom a Slovenskom, nopochádza ešte z konca deväťdesiatych rokovminulého storočia. Ale ani vnútri Slovenskasme odvtedy nevybudovali nijaké novétranzitné vedenia. To je veľmi vážny problém,lebo tranzitné vedenia nám chýbajú a sozmenami štruktúry výroby elektrickej energiebudú chýbať stále viac. Aj potreba využívaniaobnoviteľných zdrojov energie, ktorévytvára iné centrá výroby, sa nezaobíde beznových prepojení a vedení. Lenže aj vo využívaníobnoviteľných zdrojov, aj v budovanítranzitných vedení patríme na poslednémiesta európskeho rebríčka.■ Chystajú sa už podľa vašich predstáv nejakéinvestície do modernizácie prenosu a distribúcieelektrickej energie?Chystajú sa už veľmi dávno. Potrebujemeurobiť tretie prepojenie na Maďarsko,na severe by sme mali urobiť svoje tranzitnéprepojenie na Poľsko. Každý rok deklarovaliministri obidvoch krajín, že je to vecobojstranného záujmu, no výsledok nevidíme.Veľmi žiaduce by bolo prepojenie s Rakúskom,no v tomto prípade je loptička skôrna rakúskej strane.■ Budovanie tranzitných vedení vás isto zaujímaaj ako spolumajiteľa Elektrovodu, podnikuzameraného na výstavbu rekonštrukcie,modernizácie, údržbu prenosu, rozvodu a distribúciuelektrickej energie. Rastie teda aspoňna ostatnom na európskom trhu priestorna uplatnenie sa podnikov vášho typu a akoho dokážete zapĺňať?Projekty na výstavbu elektrických vedeníeurópske krajiny nepodceňujú a budujú.Na porovnanie: Nórsko, ktoré má veľmináročné podmienky na budovanie vedení,vypísalo tohto roku štyri tendre na40 – 50-kilometrové 400 kV vedenia, akésme u nás nestavali takmer dvadsať rokov.O podniky nášho typu je v Európe záujema Elektrovod dokazuje, že nie je neznámoufirmou, ale pravidelne a aktívne sa zapájado európskych projektov. Nedávno smeukončili dvojročný projekt, keď sme voveľmi zložitých podmienkach na Islandev krátkom čase zrealizovali stokilometrové400 kV vedenie. S nemeckým partneromrobíme vedenia vo Fínsku, ukončili smetrojročný írsky projekt a zdá sa, že v tomtoroku by sme mohli v Írsku pokračovať.Zapojili sme sa do tendra na výstavbu prepojeniaČierna Hora – Albánsko. Ak byvyšla len polovica projektov , ktoré mámerozohrané v európskych tendroch, zostanemeno našej firmy v rámci Európy významnezapísané.■ Ale nezostávate iba v Európe. Zväčšujetesvoju prítomnosť na svetovom trhu?No zvyšok sveta nám o niečo zúžil priestortým, že sa veľmi zvýšila vzdelanostná úroveňv takých krajinách, ako je India aleboPakistan, kde sú za oveľa nižšie peniaze ľudiaschopní v našej činnosti zvládnuť náročnédiela. Z bývalých zásobární pomocnýchrobotníkov sa stali našimi vážnymi konkurentmi,ktorí nás z trhu vytláčajú. Vieme savšak presadiť v projekčnej činnosti, s francúzskoufirmou chystáme projekt pre Sudán,kde sme vedenia stavali aj v minulosti.Projekčnú činnosť vieme uplatniť po celomsvete, horšie je to s realizáciou a montážou.Svet sa zmenil.■Apríl 200717

Obnoviteľné zdroje energieSVET JE ZÁVISLÝ OD ENERGIÍHlavným problémom súčasnosti nie je fakt, že využívame energiu, ale ako vyrábamea spotrebúvame energetické zdroje. Pretože náš svet závisí od energie, potrebujemezdroje, ktoré sú schopné zabezpečiť udržateľný rozvoj spoločnosti a majú neobmedzenúpoužiteľnosť. Také zdroje nazývame obnoviteľné, často alternatívne.Počet obyvateľov Zeme medzi rokmi1850 – 1970 vzrástol 3,2-krát, spotrebatzv. priemyselnej energie (uhlie, ropa, zemnýplyn, vodná a atómová energia) na obyvateľavšak vzrástla až 20-násobne. Podľa predpovedeOSN sa počet obyvateľov Zeme zvýšiz 5 na 8 miliárd do roku 2025. Koncom 21.storočia by sa tento počet mal stabilizovať na10 – 12 miliárd.Slnečná energiaKaždý rok dopadne zo Slnka na Zem asi10-tisíckrát viac energie než ľudstvo za totoobdobie spotrebuje. Množstvo slnečnej energiena území Slovenska je asi 200-násobneväčšie ako je súčasná spotreba primárnychsú systémy využívajúce tepelné čerpadlo.Metodiku, ktorá umožňuje priamu premenuslnečného žiarenia na elektrickú energiupomocou fotoelektrického javu nazývame fotovoltaikaa využíva sa v tzv. slnečných (fotovoltaických)článkoch. Súčasné komerčnéslnečné články sa vyrábajú z polovodičovýchmateriálov, ako je napr. kremík. Ich účinnosťpremeny slnečnej energie na elektrinu je 7 –15 %. Na pilotnej úrovni sú v súčasnosti tzv.tenkovrstvové solárne články, ktorých výrobnénáklady sú až 5-krát nižšie než pri kremíkových.Novinkou sú miniatúrne slnečnékoncentrátory s cenou porovnateľnou s tenkovrstvovýmičlánkami a účinnosťou blízko20 % (Kiosemi Corporation).Zdroje sú obmedzenéPredpokladané celosvetové zásoby, po odrátaní10 % na potreby chemického priemysluv budúcnosti, sú pri rope na 35 rokov, zemnomplyne na 200 rokov, uhlí na 300 rokov.Medzi fosílnymi palivami má osobitné postavenieurán – palivo pre atómové elektrárne.Aj tento zdroj je obmedzený a pri súčasnomtrende a forme spotreby bude vyčerpateľnýza 65 – 100 rokov.Obmedzenosť zdrojov palív nie je všakjedinou hrozbou, ktorej ľudstvo čelí. Spaľovaniefosílnych palív vedie k nárastu skleníkovéhoefektu. Zvyšovaním spotreby priemyselnejenergie narastú emisie uhlíka doatmosféry do roku 2025 o 61 % nad úroveňz roku 1990. Dohovor o klimatických zmenáchvšak zaväzuje všetky signatárske krajinyhľadať a rozvíjať cesty na stabilizáciuemisií uhlíka.Prechod na udržateľný energetický systémsi však vyžaduje, aby podiel obnoviteľnýchzdrojov kontinuálne narastal. Tie sa v spojenís novými technológiami môžu významnoumierou podieľať na pokrývaní spotreby energiepo roku 2020. Správa OSN hovorí, že privyužití súčasných technológií by obnoviteľnézdroje energie mohli pokryť asi 60 % svetovejspotreby elektriny a 40 % celosvetovej spotrebyenergie. Ich skutočný potenciál je všakoveľa väčší a je schopný pokryť všetky našeenergetické potreby.Výroba elektrinyvo vodnej elektrárniVodné elektrárne fungujú na princípe premenymechanickej energie vody na elektrickúenergiu. Vodný prúd prechádza nepohyblivýmirozvádzacími kanálmi turbíny a taktousmernený vodný prúd vteká do zakrivenýchlopatiek obežného kola vodnej turbíny, roztáčaich a odovzdáva im svoju mechanickúenergiu. Mechanická energia vody sa menína mechanickú energiu hriadeľa, tá sa následnemení pomocou elektrických generátorovna energiu elektrickú. Výhodou vodnýchelektrární jej ich vysoká životnosť a ekologickosť,ako aj možnosť ich využitia na reguláciumnožstva vody v krajine.energetických zdrojov u nás, čo znamenáhodnotu asi 1000 – 1250 kWh/m2/rok. Rozlišujeme3 základné spôsoby využitia slnečnejenergie: pasívne využitie vhodnou architektúrou,využitie slnečných kolektorov na prípravuteplej úžitkovej vody, alebo vykurovaniepriestorov, výrobu elektrickej energie slnečnými(fotovoltaickými) článkami, aleboinými systémami koncentrujúcimi slnečnéžiarenie.Hoci slnečná energia je z hľadiska celoročnéhopriemeru dostatočná na pokrytie spotrebyenergie v domácnostiach, jej praktickévyužitie je obmedzené premenlivosťou intenzityžiarenia v priebehu roka a obmedzenoumožnosťou skladovania energie.Pasívna slnečná architektúra sa v súčasnostivyužíva v budovách s cieľom zohrievať(resp. chladiť) a osvetľovať priestory budov.Pritom využíva konštrukciu budovy ako kolektor,akumulátor a zariadenie na transporttepelného žiarenia. Pre typickú budovumôže príspevok pasívneho slnečného dizajnupredstavovať až 15 %-nú úsporu energiena vykurovanie.Tepelné slnečné kolektorysú zariadenia, ktoré pohlcujú slnečné žiareniea premieňajú ho na teplo. Toto teplo saskladuje vo vode alebo vo vzduchu a používana prípravu teplej vody v budovách. Môže savšak využiť aj na ohrievanie bazénov, vareniealebo sušenie poľnohospodárskych plodín.Ohrievanie vody slnečnými kolektormimôže výrazne znížiť náklady za teplo a točasto až o 70 %. Na vykurovanie sú vhodnejšiekolektory s väčšou plochou, resp. vákuovékolektory napojené na systém podlahovéhokúrenia. Často je však potrebné maťaj zálohový systém kúrenia, najvhodnejšieZískanú energiu spravidla uskladňujemev batériách. Ďalšou nevyhnutnou súčasťouje menič, ktorý mení jednosmerný prúdz batérie na striedavý (220 V, 50 Hz resp.iné hodnoty).Jedným z riešení problému skladovania slnečnejenergie pre budúcnosť môže byť využívanietzv. vodíkového hospodárstva. Podstatoutohto hospodárstva je výroba vodíkaelektrolýzou vody pomocou elektriny generovanejslnečnými článkami s účinnosťou až90 %. Voda sa pri tomto procese rozkladá navodík a kyslík. Vodík sa zachytáva a využívav palivových článkoch.Veterná energiaEnergia vetra je formou slnečnej energie,ktorá vzniká pri nerovnomernom ohrievanízemského povrchu. Získané množstvo energiezávisí od hustoty vzduchu, plochy rotoraa rýchlosti vetra. Na začiatku rozvoja veternejenergetiky bola výroba malých veternýchturbín. V súčasnosti prakticky všetky väčšieturbíny dodávajú elektrickú energiu do siete.Súvisí to s tým, že výkon jednej turbíny jezvyčajne omnoho väčší ako je spotreba jednejresp. viacerých domácností. Do konca roka1998 bol celkový celosvetový výkon inštalovanýchturbín viac ako 9500 MW a vyrábaldostatok elektriny pre zásobovanie asi 3,5milióna domácností. Najlepšie poveternostnépodmienky na výstavbu veterných turbín súv blízkosti morských pobreží a na kopcoch.Veterná energia taktiež vykazuje sezónnezmeny intenzity – najväčšia je v zimných mesiacocha najnižšia v lete. Je to presne opačneako pri slnečnej energii, a preto sa slnečnáa veterná technológia vhodne dopĺňajú.18 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Obnoviteľné zdroje energieGeotermálna energiaGeotermálna energia nie je v pravom slovazmysle obnoviteľným zdrojom energie, keďžemá pôvod v horúcom jadre Zeme, z ktoréhouniká teplo cez vulkanické pukliny v horninách.Vzhľadom na obrovské, takmer nevyčerpateľnézásoby tejto energie však bývamedzi tieto zdroje zaraďovaná. Geotermálnaenergia sa v prevažnej miere využíva na vykurovanieobjektov napojených na systémcentralizovaného zásobovania teplom. Veľmičasto sa však využíva aj na výrobu elektrickejenergie. Geotermálna voda sa v SR využívav 35 lokalitách s úhrnným tepelným výkonom75 MW a výrobou 1218 TJ/r.Tepelné čerpadláRelatívne novými zariadeniami sú tzv.tepelné čerpadlá, ktoré využívajú okolitéprostredie ako zdroj vstupnej energie a tú potompremieňajú na užitočnú tepelnú energiunapr. v systémoch individuálneho vykurovaniadomov. Ako primárny zdroj energie možnovyužiť teplo zeme, geotermálnu i slnečnúenergiu, ale aj energiu odpadového vzduchuz budov, kanalizácie a pod. Funkcia tepelnéhočerpadla je založená na termodynamickomprocese, pri ktorom sa odoberá teplookolitému prostrediu a odovzdáva sa tepelnémumédiu (voda, vzduch). Na to, aby tentoproces prebiehal v uzavretom cykle, trebasystému dodávať elektrickú energiu na pohonelektromotora kompresora. Charakteristickouveličinou tepelného čerpadla je podielvýkonu a príkonu. Tento podiel, ktorý bývaaž 5, znamená že na 1 kW príkonu dodanéhovo forme elektrickej energie sa získa až 5kW vo forme úžitkového tepla. Energia sa pritomto procese nevytvára, energetický zisk saodoberá okolitému prostrediu.Energia biomasyBiomasa v podobe rastlín je chemickyzakonzervovaná slnečná energia. Jeto súčasne jeden z najuniverzálnejšícha najrozšírenejších zdrojov energie naZemi. Hoci chemické zloženie biomasysa medzi jednotlivými rastlinnýmidruhmi líši, v priemere rastliny obsahujúasi 25 % lignínu a 75 % uhľovodíkov.Dve významné zložky uhľovodíkovsú celulóza a hemicelulóza. Z hľadiskasvojej perspektívy je biomasa považovanáza kľúčový obnoviteľný zdrojenergie, a to na úrovni malých i veľkýchtechnologických celkov. Už dnessa podieľa asi 14 % na celosvetovej spotrebeprimárnych energetických zdrojov.Energetický obsah suchých rastlín(obsah vlhkosti 15 – 20 %) sa pohybujeokolo 14 MJ/kg. V čase zberu však biomasaobsahuje značné množstvo vody,ktoré sa pohybuje od 8 do 95 %.Z hľadiska metódy výroby energiez biomasy sa dnes v praxi presadzujúprocesy:– Priame spaľovanie.– Termochemické spracovanie, napr.pyrolýza alebo splyňovanie.Foto: bigstockphoto.com– Biologické procesy, ktoré vedú k produkciiplynných a kvapalných biopalív.Bezprostredným produktom týchto procesovje teplo využívané v mieste výrobyalebo v jej blízkosti. Teplo sa využíva buďpriamo na prípravu teplej vody alebo na výrobupary s následným pohonom elektrogenerátoraa výrobou elektriny. Iným produktomje napr. drevné uhlie alebo kvapalnébiopalivá na pohon motorových vozidiel.Spaľovací proces v dreve prebieha v týchtofázach: sušenie, splyňovanie, horenie uvoľnenéhoplynu, horenie uhlíkového zvyškuza vysokej teploty. Na účinné spaľovanietreba zabezpečiť primerane vysokú teplotua dostatok vzduchu a času, aby mohlo prebehnúťúplné spálenie biomasy.Termochemické spracovanie biomasy(pyrolýza) spočíva v zohrievaní biomasyv neprítomnosti vzduchu. Kyslík zabezpečujúcienergiu potrebnú na rozklad surovinysa získava jej čiastkovou autooxidáciou(biomasa obsahuje až 18,5 % vnútorne viazanéhokyslíka). Pyrolýza môže prebiehaťaj v prítomnosti malého množstva vzduchu(splyňovanie), vody (parné splyňovanie)alebo vodíka (hydrogenácia). V procese pyrolýzyvznikajú okrem tepla kvapalné produkty(sekundárny decht) po úprave použiteľnépodobne ako ropa, plynné uhľovodíkyC1-4, plynný vodík a uhlíkový zvyšok použiteľnýna rôzne technické a environmentálneaplikácie (čistenie odpadových vôd,úprava pôdy, absorpcia energetických plynov).Výroba metanolu a etanolu z biomasyna technické účely je známa už dlho. Chemickyzmenený etanol na etylterbutylén(EBTE) sa vo svete postupne stáva dôležitouČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiprísadou do bezolovnatých benzínov. Zvyšujeoktánové číslo a zlepšuje kvalitu horeniapaliva v motore.Bionafta, vyrábaná z repky olejnatej jejediným kvapalným biopalivom, ktoré savyužíva aj u nás. Výroba bionafty pozostávaz lisovania repky, filtrovania a následnéhodelenia oleja (esterifikácia) na metylester(MERO – bionafta) a glycerol. PoužitieMERO si vyžaduje malú úpravu motora,pričom sa zníži jeho výkon aj spotreba palivaasi o 5 %.Ďalšou z možností využitia biomasy jeanaeróbny rozklad exkrementov, pričomproduktom je metán.Vodíková energetikaVodík vykazuje najväčší potenciál nahradiťfosílne palivá v doprave, poskytuje možnosťbezemisného vysokoúčinného energetickéhozužitkovania v palivových článkoch,vodíkových motoroch a spaľovacích turbínacha zásoby vodíka na Zemi sú veľké (jetretím najrozšírenejším prvkom).Avšak vodík treba definovať ako nosičenergie, nie ako primárny zdroj. Znamenáto, že ho môžeme vyrobiť z rôznych, častolokálne výhodných zdrojov energie, a to obnoviteľných(výnimočne, ak je to výhodné, ajneobnoviteľných). Je ho možné vyrobiť pomocouiných nosičov energie, ako napr. elektrickáenergia pri elektrolýze vody, teplo pritermochemickom rozklade. Zvláštnu skupinutvoria biologické metódy výroby vodíka.V poslednom desaťročí rastie záujemo praktické využívanie energetického obsahuvodíka prostredníctvom palivovýchčlánkov. Výhodou tohto systému je priamapremena chemickej na elektrickú a odpadnútepelnú energiu od vychádzajúcejvodnej pary (reakčného produktu)s vysokou účinnosťou (~70 %) a bezprodukcie emisií. Palivové články sadelia predovšetkým podľa typu elektrolytu.V súčasnosti rozoznávame 5systémov:– Alkalické články (AFC) – elektrolythydroxid draselný KOH– Články s tuhými polymérmi (PEM)– elektrolyt tuhý organický polymér– Články s kyselinou fosforečnou(PAFC) – elektrolyt je kyselina fosforečná– Články s roztavenými uhličitanmi(MCFC) – elektrolyt zmes roztavenýchuhličitanov– Články s tuhými oxidmi (SOFC) –elektrolyt sú oxidy vybraných kovov.Aby však mohli byť tieto výhody vodíkavyužité, treba prekonať množstvotechnických prekážok spájajúcich sas fyzikálnymi vlastnosťami tohto plynu.Je potrebné vybudovať vodíkovúinfraštruktúru, ktorá by zabezpečovalabezemisnú výrobu vodíka z alternatívnychzdrojov energie, vhodnú formudistribúcie a bezpečné a efektívneskladovanie vodíka.■Marcela MorvováApríl 200719

EnergetikaV ENERGETIKE BUDEMESEBESTAČNÍOčakávanej energetickej závislosti a importu elektrickej energie sa napokon obávaťnemusíme. Slovensko nebude o niekoľko rokov odkázané na dovoz a opäť sa staneenergetickou veľmocou, ktorá bude vo veľkom vyvážať. Pomohlo nám k tomu hneďniekoľko udalostí.Mochovce, Nováky, Vojany, Trebišov,Malženice, či možno Jaslovské Bohunice.Lokality, o ktorých sa v ostatnomkrátkom čase prijali uznesenia, čo nerozhodlilen o najbližšom osude niekoľkýchobcí či miest, ale aj o osude Slovenska.Prinajmenšom v oblasti energetiky, aj napriektomu, že zopár rokov ešte budemeodkázaní na energiu z Ukrajiny.Náš osud je v jadreAko najhorúcejšia téma v tejto situácii,pravdaže, prichodí jadro. Po dostavbe Mochoviecbudeme mať štyri bloky neďalekoLevíc a ďalšie dva v Jaslovských Bohuniciach.Pritom sa stále ešte nevie, ako sa naloží s odstavenýmibohunickými blokmi, v priebehuniekoľkých rokov sa však bude uvažovať ajnad stavbou ďalšej jadrovej elektrárne.Jadro je pre dnešné Slovensko špecifikom,ktoré sme akoby dostali do vienka, inou cestouani ísť nemôžeme – nemáme na to dostatokpredpokladov. Obnoviteľné zdrojenie sú dostatočný argument vôbec čo i lendiskutovať o prehodnocovaní výroby z jadraa iná cesta by bola už len dovoz – a to by netešiloani tých najväčších jadrových kritikov.Navyše je to najekonomickejší, k životnémuprostrediu šetrný a relatívne dokonca najbezpečnejšíspôsob výroby energie.Prečo sa teda ozýva proti jadru toľkohlasov? Ako tieň sa nad každou atómkouvznášajú predsudky. Je ten strach už lenv tom samotnom slove? Alebo je to dozvukČernobyľu? „Černobyľ má určitý vplyv, alenie rozhodujúci. Ľudia majú skôr predstavuo Hirošime a tú spájajú s jadrovou energiou,“povedal pre EUROREPORT plus PeterLiška, riaditeľ divízie jadrovej bezpečnostiVÚJE. „Reálne údaje o Černobyle by všakurčite pomohli, lebo sú pre jadrovú energetikupriaznivejšie ako fámy.“ Fakt je, že podobnásituácia ako v Černobyle by na Slovenskufyzikálne ani nemohla nastať.Urán z RuskaV jadrových tendenciách však predsalen existuje háčik, a nie sú to ekologické, finančné,či bezpečnostné dôvody – ktoré saukazujú ako najvýhodnejšie –, ale náš výhradnýdovozca jadrového paliva – Rusko.Odtiaľ nám neprúdi len palivo, ale aj technológie,a to nie sú dobré karty pre energetickúnezávislosť, ktorú chce Slovenskobudovať. Nehovoriac o dodávateľoch z ďalšíchkrajín, ako je Škoda Jaderní strojírenstvíPlzeň, ktorá je dnes už v rukách ruskejoligarchie. Nie je tajomstvom, že v podobnýchpodnikoch má štát v Rusku silnúkontrolu a ak má v rukách páku na vydieranie,neváha ju použiť. O tom sa presvedčilipo obštrukciách ropy a zemného plynuv januári v Bielorusku, či minulý rokpo oranžovej revolúcii na Ukrajine. Ruskodnes celkom explicitne prejavuje nostalgiuza svojimi bývalými satelitmi.Je však Rusko naozaj relevantným dôvodomna to, aby sme zvažovali obmedzeniejadra? Pravdou je, že s Ruskom zlé vzťahynemáme, a rovnako je závislé od vývozu, akobudeme my od dovozu. Bez exportu svojhobohatstva by nebolo schopné ekonomickéhorozvoja. Rusko si mohlo dovoliť priškrtiťzásoby ropy a plynu a vytvoriť ekonomickýnátlak, s uránom by im to však nemuselovyjsť. Urán nepredstavuje veľký objem a jeľahko skladovateľný. Je teda možnosť urobiťzásoby aj na niekoľko rokov. Podľa P. Lišku„výhodou jadra je aj stabilná prevádzka minimálnepočas jedného roka, teda nezávislosť odplynulej dodávky paliva.“ Aj keby nám tedaRusi predviedli podobné divadlo ako v Bielorusku,vonkoncom by sme nemuseli našeelektrárne odstaviť a nikto by nemusel biťna poplach, stačilo by mať len dostatočnézásoby – a plynulo pokračovať vo výrobe.Zatiaľ by sme mohli obchodné styky presmerovaťpovedzme na Ameriku či Kanadu,kde by sme jadrové palivo kúpili bezpečnejšie.Nejde tu totiž o obrovské distribučnénáklady – ročnú dodávku jadrového palivazabezpečí jedna vlaková súprava.Foto: fotolia.comOZE a EÚSlovenskej energetike ešte môže zamiešaťkarty aj Európska únia. Našťastie všaklen do výšky 20 %, čo je kvóta, ktorú budememusieť dosiahnuť výrobou z obnoviteľnýchzdrojov (OZE). V EÚ v súčasnostivládne predstava, že svet stojí naprahu apokalyptickej katastrofy a pri jejfrustráciách z emisií a následkov globálnehootepľovania sa netreba čudovať, že budesvoje spasiteľské direktíva presadzovať ajv energetike. Podľa environmentalistov máSlovensko obrovský potenciál v OZE, ktorýnevyužíva, za čo nás, ako inak, kritizujeaj Európska komisia. Rozvoj OZE by námpritom nepriniesol len hrejivejší pocit prisrdci, že vyrábame ekologicky, ale aj väčšiuprimárnu sebestačnosť, širšiu diverzifikáciuzdrojov (energetický mix) a v neposlednomrade aj technologickú modernizáciudo marginalizovaných odvetví.Ak chceme čo najviac využívať perspektívneenergetické zdroje domáceho pôvodus minimálnym dopadom na životnéprostredie, potom sú obnoviteľné zdrojenašou jedinou možnosťou. Nimi však anipri najlepšej vôli nie sme schopní vyprodukovaťdostatok energie, aby sme si vystačili.Nanajvýš 30 %. A z čoho budemevyrábať zvyšnú elektrinu, ak nechcemedovážať? Z uhlia? To nám zatrhne EÚ –kvôli emisiám.Možnosť zvýšiť technicky využiteľný potenciálOZE tu však je. Ale za akú cenu?Boli by Slováci ochotní premeniť našeúrodné polia na sklené plochy zachytávajúceslnečnú energiu? Alebo ničiť ďalšietoky riek stavbou vodných elektrární? Abysme tak napokon vyrobili omnoho menejenergie ako jadrová elektráreň? Krásneideály nazývané „obnoviteľné zdroje“a „ekológia“ nemusia vždy nevyhnutne navzájomsúhlasiť.BudúcnosťPodobná názorová schizofrénia však anizďaleka nie je problémom iba na Slovensku.Práve naopak, u nás sa z jadra vyrábaa aj sa bude – na rozdiel od viacerých krajínEÚ, vrátane vlastníkov našich elektrární,Talianska.Dôležitosť a perspektívu jadra dnes potvrdzujúviacerí členovia EÚ. Jeho silabude s najväčšou pravdepodobnosťourásť, možno aj inde ako len na Slovenskuči vo Francúzsku, ktoré sa ho veľmi nebojí.Enel mal veľmi dobrý dôvod rozšíriť sa naSlovensko. V rodnom Taliansku z najvýhodnejšiehozdroja – teda z jadra – možnosťvyrábať energiu nemá. Naopak u náspodobné obmedzenia neexistujú a navyšebuduje na existujúcej infraštruktúre, technologickejaj personálnej. A to je dôvod,prečo by sme mali jadro, podobne ako too nás už uvážili Taliani, pokladať za našuvýhodu.■Matej Gašparovič20 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

KomentárMUSÍMESTAVIŤ NA KONKURENCIUSlovensko dnes v oblasti energetikymôže ťažiť zo svojej geografickej polohy.Krajina je tranzitným územím preruský plyn a ropu, ktorý smeruje do krajínzápadnej Európy. Slovenské pozícievšak ohrozujú geopolitické zmeny.Odpútať sa od RuskaV najbližších rokoch čaká Slovenskoúloha postarať sa o vybudovanie prepojenís cieľom dosiahnuť možnosť dodávokropy a plynu aj z iných zdrojov akoz Ruskej federácie. Moskva v minulosti užviackrát spájala ekonomické otázky s politickými.Nie je to len požiadavka Bruselu– pre slovenských odberateľov je dobrépri vyjednávaní cien mať „v zálohe“ ďalšíchodberateľov.V Ázii sa čoraz viac hlásia o slovo Čínaa India, ekonomiky s obrovským potenciálomlacnej pracovnej sily a rýchlym rastom,ktorých energetická spotreba rastie.Dnes obojstranne výhodný obchod medziRuskom a Európou sa v horizonte piatichaž desiatich rokov, keď budú vybudovanéprepojenia do ázijských krajín, môžez ruskej strany prehodnotiť. Ani konfliktymedzi Moskvou a bývalými sovietskymirepublikami bezpečnosť tranzitu na Slovenskoveľmi neposilňujú.V oblasti plynu by mohla naša krajinavstúpiť do pripravovaných projektov balkánskychplynovodov, alebo cez zatiaľ neexistujúceprepojenia dopravovať plyn z Jadranu,kam by sa mohol dostávať tankermi zo SevernejAfriky alebo iných častí sveta.Slovenským plynovodom na druhejstrane môže vyrásť konkurencia, čím byštát stratil príjmy z tranzitu. Rusi s Nemcamiuž dlhšie plánujú vystavať kontroverznýplynovod popod Baltické more,ktorý obíde „neposlušné“ pobaltské krajinya Poľsko. Budapeštianski politici zasachodia do Kremľa rokovať o paralelnomplynovode cez Maďarsko, čím by slovenskérúry mohli stratiť na význame.Ropu by bolo možné prakticky užv súčasnosti dovážať z nálezísk v oblastiKaspického mora. Chce to však zložitémedzinárodné dohody a aj zmenu výrobyv Slovnafte, ktorý v posledných rokochmasívne investoval do technológií na spracovanieťažkej sibírskej sírnatej ropy.Ďalšou možnosťou je dovoz ropy z chorvátskychterminálov cez ropovod Adria do Šiah.Do investícií sa však nikto nehrnie – ruskáropa je pre nás dnes stále najlacnejšia.Problémy z minulostiV blízkej budúcnosti bude potrebnévyriešiť niekoľko káuz, ktoré môžu každásvojím spôsobom ohroziť energetickúbezpečnosť Slovenska.V roku 2002 Slovensko predalo 49-percentnýpodiel akcií slovenského prepravcuropy Transpetrol spojený s manažérskoukontrolou firmy. Víťazom tendra sastala vtedy najväčšia ruská ropná firmaJukos. Majiteľ Jukosu Michail Chodorkovskijsa však dostal o rok neskôr do nemilostiKremľa, dnes sedí v sibírskom gulagua bývalý kolos je v konkurze.Akcie Transpetrolu, dnes v rukách holandskejdcéry Jukosu, sa stali neovládateľnými.Nárok na ne si robí ruský konkurznýsprávca Eduard Rebgun, blízkyKremľu, aj bývalé vedenie, reprezentovanézväčša americkými manažérmi, ktorésprávca odvolal. Podľa najaktuálnejšiehovyjadrenia súdu môžu obe strany nakladaťs akciami len po vzájomnej zhode.Keďže sa podľa všetkého zatiaľ k dohodeneschyľuje, nový vlastník akcií je zatiaľnejasný.Slovenskí politici už viackrát deklarovalisnahu odkúpiť akcie späť. O kontrolu nadslovenskou časťou Družby však ide viacerým.Moskva sa netají tým, že by na Slovenskunajradšej videla ruského vlastníka.Záujem o naše rúry majú hráči zo všetkýchokolitých krajín, dôležitá geopolitická otázkaje to pre EÚ, aj pre Američanov.Štát mal ešte donedávna podľa privatizačnejzmluvy právo zablokovať predajakcií neželanej tretej strane, začiatkomapríla však vypršalo. Dnes môže slovenskástrana vstup nového spoluvlastníkablokovať ignorovaním valného zhromaždenia,ktoré je potrebné zvolať pri takejtopríležitosti.Usporiadanie vzťahov je nevyhnutnépre ďalší rozvoj spoločnosti. Je dôležitémodernizovať zariadenia na našom územía urýchliť projekt prepojenia Bratislavys viedenskou rafinériou Schwechat.Chýbajú miliardyĎalšou, nie veľmi často zmieňovanou,ale napriek tomu pre peňaženky slovenskýchobčanov závažnou otázkou je dlhvo fonde na likvidáciu jadrových elektrárnía paliva. V najbližších desaťročiach budemepotrebovať na ich likvidáciu stovkymiliárd.Problémom je, že podobne ako v ostatnýchkrajinách Európy, ani u nás sa zdrojena tieto výdavky nezačali kumulovať včas.Elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach,ktorá po havárii v roku 1977 prestala elektrinuvyrábať po necelých piatich rokochprevádzky, nevyprodukovala na svojuv súčasnosti prebiehajúcu likvidáciu aniČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniikorunu. Aj ďalšie bohunické elektrárnezačali svoju činnosť roky predtým nežvznikol fond. Navyše, otáznou zostáva ajvýška odvodov do fondu. Prispievajú doňhlavne vlastníci a prevádzkovatelia jadrovýchreaktorov, ktorí prirodzene tlačia načo najnižšie poplatky.Vlani bolo vo fonde štrnásť miliárd korún,podľa odhadov o 15 až 20 miliárd menej,ako by tam malo byť. Navyše, zhodnocovanietýchto peňazí, ktoré je do budúcnostidôležité, je dnes zahmlené. V poslednomroku fond viackrát zmenil svojemeno aj manažment, spôsob vyrovnania„sekery“ sľubuje súčasná exekutíva nájsťv najbližších mesiacoch.Nech už riešenie bude akékoľvek, jeviac ako možné, že miliardy nakoniec zaplatiaobčania. Či už vo forme príplatkovv spotrebiteľských cenách za elektrickúenergiu, v daniach, ak by sa vláda rozhodladlh vo fonde subvencovať zo štátnehorozpočtu, alebo inou formou. Súčasní čibudúci majitelia jadrových elektrární totižnebudú ochotní znášať následky rozhodnutíz minulosti.Viac konkurenciePríchodom novej vlády v minulom rokusa zmenila aj koncepcia rozvoja slovenskejenergetiky. Kým predchádzajúce garnitúrysa privatizáciami postarali o reštrukturalizáciua ozdravenie nie práve najšťastnejšieriadených štátnych energetickýchmonopolov, súčasné vedenie štátu sa chcesústrediť podľa vlastných vyjadrení viacna rozvoj vlastných zdrojov a konkurencie.Zásluhou veľmi pozitívneho postoja vládyk jadrovej energii sa podporou výstavbynových nukleárnych reaktorov pravdepodobnepodarí dosiahnuť sebestačnosťvo výrobe elektriny a možno aj posilniťkonkurenciu. Medzery však stále zostávajúv podpore obnoviteľných zdrojov. Tie,aj keď sú dnes o niečo drahšie, majú silnúperspektívu do budúcnosti, keďže klasicképalivá sa postupne míňajú.Rozvoj konkurencie sa štátu nedarív oblasti plynu. Zatiaľ prakticky neohrozenúpozíciu má monopolný Slovenskýplynárenský priemysel, ktorý cez dcéryvlastní aj plynovodnú sieť. Veľkí európskihráči zatiaľ záujem o slovenský trh nemajúa malí si s Gazpromom, dnes jedinýmmožným partnerom schopným zaručiť pomernelacné a dlhodobé dodávky, nemôžuvyjednať také množstvové rabaty ako SPP.Ako poukazujú energetické firmy, rozvojukonkurencie nepomôže ani príklon vládyk čo najkomplexnejšej regulácii trhu, ktorýmôže obmedziť trhové prostredie.Jediným subjektom schopným konkurovaťSPP sa dnes ukazuje samotný Gazprom,ktorý už avizoval svoje zámerypriamo predávať plyn v susednej Českejrepublike. U nás podobné zámery Rusizatiaľ nepotvrdili.■Martin KóňaApríl 200721

VEDIEME NADŠTANDARDNÝSOCIÁLNY DIALÓG„Slovnaft, a. s., člen skupiny MOL, uzatvoril rok 2006 so ziskom síce o takmer 30 %nižším oproti roku 2005, no výsledok je úctyhodných 6,356 mld. po zdanení. Výsledkypodniku sú spoločným dielom všetkých zamestnancov,“ podčiarkol v rozhovore preEUROREPORT plus Pavol Buday, predseda odborového výboru ZO OZ Chémia SR a členDozornej rady SLOVNAFT, a. s.■ Ako by ste charakterizovali situáciu v Slovnaftez hľadiska hospodárskych výsledkov,úrovne odmeňovania, podmienok práce, starostlivostio zamestnancov, ako aj v súvislostis uzatváraním kolektívnej zmluvy?Snažíme sa budovať podnikovú kultúruzaloženú na vzájomnom rešpektovaní majiteľov,manažmentu a zamestnancov, zastupovanýchodborovou organizáciou. Zamestnávateliaa zamestnanci žijú v nezameniteľnejsymbióze, sú na seba odkázaní a z tohotreba vychádzať. Dosiahnuté výsledky potvrdzujúsprávnosť tohto smerovania. Priemernámzda za rok 2006 je 49 502 Sk, uzatvorilisme kolektívnu zmluvu na roky 2007 – 2009,ktorá zabezpečí jej ďalšie zvyšovanie. Okremtoho každý zamestnanec dostane mesačne4 000 Sk ako voliteľný sociálny príspevok,určený na úhradu nákladov súvisiacich s rekreáciou,vzdelávaním, kultúrou, športoma podobne. Zamestnávateľ taktiež poskytujepríspevok na úrazové a životné poisteniedo výšky 6 000 Sk ročne zamestnancom, ktorímajú uzavretú zmluvu o takomto poistení.To je len niekoľko konkrétnych výsledkov serióznychvzťahov sociálnych partnerov.Foto: archív■ Darí sa Slovnaftu aktívne participovať nacelkovej činnosti skupiny MOL, a to najmäz hľadiska optimalizácie riadiacich procesov?Aké sú pozície odborov v Slovnafte, a. s.,a aké výsledky dosahujú v rámci medzinárodnýchkontaktov odborárov?Integrovaná štruktúra riadenia skupinyvedená business leadrami zabezpečuje jednotnýpostup v rámci celej skupiny MOL,zavádzajú sa skupinové štandardy záväznépre všetky podniky. Dohodli sme programs názvom Nová Európa, ktorý určuje smerovaniev oblasti miezd, ako aj v oblastiachzamestnanosti, vzdelávania a zdravotnejstarostlivosti až do roku 2010. Pri mzdácha odmeňovaní realizujeme jednotný systémzaraďovania pracovných pozíciído mzdových úrovní podľametodiky HAY. Bezpečnosť prácea ochrana zdravia sa zameriavapredovšetkým na projekty preventívnejzdravotnej starostlivostia kontroly pracovného prostredia.Rozbiehame programy napodporu vzdelávania v súvislostis pracovným zaradením zamestnancov,ale aj s cieľom individuálneho kariérnehorastu. Keďže sme súčasťou nadnárodnejspoločnosti, a angličtina je rokovacímjazykom, podnik venuje pozornosťaj jazykovému vzdelávaniu. V politike zamestnávaniasa zavádza systém ponukyuvoľnených pracovných pozícií v rámci celejskupiny MOL, podnik sa venuje talentovanýmštudentom vysokých škôl a mázmluvy o spolupráci so strednými odbornýmiškolami.Významným prvkom medzinárodnejspolupráce je Európska zamestnaneckárada MOL, ustanovená v roku 2004, ktorejprostredníctvom vedieme inštitucionalizovanýnadnárodný sociálny dialóg. Jednýmz hlavných cieľov v rámci činnosti EZRje sociálna zodpovednosť spoločnosti vovšetkých oblastiach. Sociálny dialóg cielenýk dohodám na všetkých úrovniach, od podnikovejaž po nadnárodnú, považujem zanajlepšiu cestu prinášajúcu zisk zamestnávateľom,vláde aj odborom. Dovolím si citátVladimíra Špidlu, komisára EÚ, s ktorým saplne stotožňujem:„V súčasnosti sa medzi európskymi zamestnávateľmia odbormi objavuje celý radnových foriem spolupráce, ktorá prinášakonkrétne výsledky v celej EÚ. V meniacomsa svete práce majú sociálni partneri ideálnepostavenie na to, aby podporovali prispôsobivosťa prostredníctvom konkrétnych opatrenísa usilovali o kvalitu pracovných miest.“Takáto kultúra vzťahov nie je akýmsi samaritánstvomzo strany podnikov, ale veľmivecné uvedomenie si hodnoty týchto vzťahov,hlavne hodnoty vyplývajúcej z usporiadanosti,zjednodušení v oblasti pracovnýchzmlúv so zamestnancami a v neposlednomrade hodnotu sociálneho mieru na pracoviskách.V skutočnosti sa hodnoty vynaloženéna sociálny dialóg viacnásobne vrátia tým, žezamestnanci sa v pokojnej atmosfére s presnýmia vypočítateľnými podmienkami sústreďujúna prácu a majú oveľa vyššiu výkonnosť,je menej havárií, aj pracovných úrazov.■ Popri kvalitnej kolektívnej zmluvea nadštandardných podmienkachzamestnávania sa podnik venuješirokej škále podporných aktivít.V akých oblastiach?Ide najmä o kultúru, šport a humanitárneaktivity. Slovnaft podporujehokej, tenis, v našich farbáchna rely Paríž – Dakar jazdil JaroslavKatriňák, sme generálnym sponzoromLúčnice, významne prispievame na kontoLigy proti rakovine. Uznanie si zasluhujestarostlivosť o bývalých zamestnancov dôchodcova podpora činnosti Apollo klubu,ktorý poskytuje priestor na rôzne kultúrne,spoločenské a vzdelávacie aktivity určené zamestnancoma ich rodinám.■ Aké máte skúsenosti z práce v Dozornejrade Slovnaftu, a. s.? Priblížte, prosím, názoryvedenia odborárov a ďalších zamestnancovk rodiacej sa novele Zákonníka práce.Zastupovanie zamestnancov v dozornejrade je veľmi dôležitým nástrojom na tlmočenieich názorov a získavanie informáciío činnosti spoločnosti. Aj keď rada nie je orgánoms rozhodovacími kompetenciami, jejmiesto v štruktúre spoločnosti je veľmi významné.Je potrebné, aby odborová organizáciavedela postaviť do volieb kandidátov,ktorí získajú dôveru zamestnancov – voličov.To sa nám zatiaľ vždy podarilo a verím, že ajv tomto roku, keď nás čakajú voľby, budúnaši kandidáti zvolení.K novele Zákonníka práce je ťažké sa vyjadriťpár vetami. Práve pre dobré skúsenostizo sociálneho dialógu s našimi zamestnávateľmisom sklamaný z obsahu a štýlu komunikáciezástupcov zamestnávateľov počasrokovaní o zmenách. Chýbala mi určitáharmónia s cieľom kultúrneho napredovaniapracovnoprávneho prostredia. Zmeny navrhovanéodbormi predsa pomôžu serióznymzamestnávateľom a zabránia napríklad zneužívaniupráce živnostníkov zo strany podnikateľov,ktorí potom deformujú trhové podmienky.K nedôstojnostiam v rámci kampanezamestnávateľov voči odborom sa nechcemvyjadrovať ako urazený, mám však poznámku,že boj proti odborom je zároveň aj bojomproti zamestnávateľom, obzvlášť v EÚ.Navrhovaná novela nie je problémom anipre Slovnaft, ani pre zamestnancov. Dúfam,že parlament schváli novelu, ktorá naplnízákladnú požiadavku – posilniť postaveniea ochranu zamestnancov.■22 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Automobilový priemyselAUTOMOBILOVÁ VÝROBAPREKONÁVA OČAKÁVANIAZabezpečiť subdodávkami tri rôzne automobilky je veľmi zložitá úloha, no na druhejstrane dáva subdodávateľom do budúcnosti oveľa väčšiu stabilitu, konštatovalJozef Uhrík, prezident Združenia automobilového priemyslu SR (ZAP).Zhováral sa publicista Ivan Špáni.■ Na Slovensku už fungujú tri veľké automobilky.Môžete z pohľadu ZAP zhodnotiť, akodokázali vaši členovia, ale aj iní výrobcoviazo Slovenska ako ich možní dodávatelia, využiťa zhodnotiť túto príležitosť?To, čo sa udialo na Slovensku vybudovanímkapacít na výrobu osobných automobilovje niečo výnimočné. Osobitosťou je, že sapodarilo zabezpečiť produkciu automobilovtroch rôznych významných značiek a vytvoriťtri skupiny subdodávateľov, ktorí sa v súčasnostiuž vzájomne prelínajú. Niektorí sazúčastňujú na dodávkach dvom, dokonca ajvšetkým trom automobilkám, čo má veľkývýznam pre stabilizáciu programu v tej najcitlivejšejoblasti, akou sú subdodávatelia.Zabezpečiť subdodávkami tri rôzne automobilkyje veľmi zložitá úloha, no na druhejstrane dáva subdodávateľom do budúcnostioveľa väčšiu stabilitu.■ Keď sa ponúkalo automobilkám Slovensko,ponúkla sa im aj mapa 140 potenciálnych dodávateľovautomobilového priemyslu. Chopilisa teda šance?Je to rozdielne. Treba pripomenúť, že každýinvestor so sebou pritiahol na Slovensko ajsvoju skupinu hlavných systémových subdodávateľov,ale aj tí využili na Slovensku príležitosťa nedodávajú iba pre svojich pôvodnýchodberateľov. A môžeme očakávať, že v najbližšejetape prídu na Slovensko aj subdodávateliasystémových dodávateľov, až po výrobcovpolotovarov. To cítime už v súčasnosti.■ Ako sa to odzrkadľuje vo vývoji výrobykomponentov na Slovensku?Zatiaľ čo v roku 2000 výroba komponentovpre automobilový priemysel predstavovalanecelých 36 miliárd korún, vlani vzrástlatakmer na 210 miliárd, medziročne sa za poslednýrok zvýšila o 50 miliárd korún.Foto: I. Špáni■ Ako dynamizuje vlastná automobilová výrobaslovenský priemysel?Vlani sa na Slovensku už vyrobilo 295 390osobných automobilov. Obrat automobilovéhopriemyslu dosiahol rekordných 443 miliárdkorún, čo je vyše 28 percent priemyselnejvýroby SR. Podieľa sa tretinou na exporte slovenskéhopriemyslu. Investície do automobilovéhopriemyslu prekročili vlani 60 miliárdkorún, to je šesťnásobok ročných investíciído tohto odvetvia z rokov 1999, 2000. Aj v zamestnanostisa prekonali naše prognózy: automobilovýpriemysel už vlani ku koncu rokazamestnával takmer 67-tisíc pracovníkov.■ Ktoré pozitíva a ktoré najväčšie negatívas nástupom nových automobiliek na Slovenskovidíte?Pozitíva som spomenul, no negatíva nevidím.Skôr si myslím, že sme sa zľakli šance,ktorá sa nám ponúkla. Treba vziať doúvahy, že narastá nová kvalita problémov,najmä s prípravou kvalifikovaných ľudí. Začínasa úzka spolupráca našich tímov s ministerstvomškolstva pri formulovaní otázokstredného odborného vzdelávania. Ja pracujemv rade pre vedu a výskum, kde mámesnahu zapojiť do tohto procesu vysoké školya akadémiu vied, aby sme po zvládnutí etapyvýroby zvládli aj náročnejšiu etapu zapojenianašich vedeckovýskumných kapacítdo technologických procesov hi-tech, riadiacichprocesov a nových výziev, ktoré siautomobilová výroba vyžaduje. Považujemetotiž za strategický záujem Slovenska, abyu nás investori našli takú atmosféru a zázemieako majú v tradičných krajinách, z ktorýchprišli a aby sme už v zárodku eliminovaliakúkoľvek myšlienku hľadať si niekedyiné teritórium pôsobenia.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Čo treba robiť, aby bolo pre automobilovýpriemysel čo najdlhšie atraktívnym?Podľa doterajšieho vývoja odhad, že v roku2010 bude automobilový priemysel naSlovensku zamestnávať vyše 100-tisíc ľudí,je skôr konzervatívny. Dynamika je prudšia.Ak vytvoríme automobilkám také podmienky,aké majú v západných krajinách a našuvýhodu lacnejšej pracovnej sily doplnímeprípadne nahradíme aj zapojením nášho vedecko-výskumnéhopotenciálu, budeme preautomobilky dlho atraktívnou krajinou.Momentálne je však najdôležitejšie prebudovaťsústavu odborného školstva, ktoráv súčasnosti nekopíruje potreby Slovenska.Je zamerané príliš univerzálne a vznikajúproblémy s deficitom typických odborníkovnielen v automobilom priemysle, ale ukazujesa, že ide aj o problém strojárstva, stavebníctva,chémie a že ho treba radikálne riešiť.Výchova týchto odborníkov je však finančneoveľa náročnejšia ako výchova všeobecnevzdelaných stredoškolákov, alebo odborností,ktoré nepotrebujú náročný výcvik, laboratóriá,dielne. Teda treba posilniť aj financovanieodborného školstva.■ Ako mení automobilový priemysel svojcharakter?Jednou z vážnych zmien je stále narastajúcipodiel elektroniky v automobilovom priemysle.Dnes sa odhaduje, že takmer až 90percent vývojových prác v budúcnosti budezameraných na zabezpečenie elektroniky,a to v tom najzložitejšom, teda mobilnom vyhotovení.Druhou skupinou je využívanie vysokovýkonnýcha pevných materiálov, ktorési vyžadujú zvýšené nároky na bezpečnosť,využívanie ľahkých kovov ako je hliník. Treťouje precízne zvládnutie riadiacich procesova logistiky vo výrobe, aby sa materiálvždy nachádzal v potrebnom čase na potrebnommieste. V neposlednom rade sú trendompalivá a médiá, ktoré sa budú v automobilochpoužívať po vyčerpaní fosílnych palív.S trendmi v automobilovom priemysle súvisíaj riešenie ekologických problémov vyplývajúcichz ustavičného nárastu výroby automobilov.Napriek hlasom o stagnácii automobilovéhopriemyslu a výhľadoch o jeho recesiije totiž skutočnosť opačná. Kým v roku 2000sa vyrobilo 58,4 miliónov automobilov, vlanisa na svete vyrobilo 69 miliónov, medziročnevýroba rastie v posledných rokoch o viac akodva milióny automobilov.■ Z predpokladaných 75 miliónov automobilovv roku 2010 sa bude na Slovensku vyrábaťtakmer milión, no nasýtenosť nášho trhuautomobilmi je ešte stále nízka. Aké možnostividíte pre rast ich odbytu u nás?Aj predaj automobilov na Slovensku dosiaholvlani určitý rekord, aj keď sa netýkalen nových automobilov. Podľa centrálnehoregistra policajného zboru bolo vlanizaregistrovaných 78-tisíc nových osobnýcha malých úžitkových automobilov a spolus dovozom ojazdených pribudlo takmer150-tisíc automobilov, čo nikdy doteraz nebolo.No vo vybavenosti automobilmi stálesme na jednom z posledných miest Európy,takže s narastaním kúpyschopnosti obyvateľstvabude rast trhu pokračovať. Má rezervy.Ale nie je ani úlohou troch slovenskýchautomobiliek pokrývať potreby slovenskéhotrhu, na ktorom sa predáva 44 značiekv škále, ktorú nemôžu obsiahnuť ani tri automobilky.Ich úlohou je vývoz a posilňovanieobchodnej bilancie Slovenska, čo sa odrážav posilňovaní kurzu koruny. ■Apríl 200723

■ Bratislavské letisko vybavilo za uplynulýrok viac ako 1,93 mil. cestujúcich. Ku koncudecembra prešlo jeho bránami o 41 % viaccestujúcich ako za rovnaké obdobie roka2005. V uplynulých troch rokoch dosiahlo400-percentný nárast prepravy. S akou dynamikourastu počítate v najbližšej budúcnosti?Najskôr uvediem najčerstvejšie čísla. Zaprvé tri mesiace roka 2007 prešlo bránamibratislavského letiska 359 810 cestujúcich.V porovnaní s minulým rokom je to nárasto 5 %. Svojho dvojmiliónteho pasažiera očakávamev priebehu októbra 2007. Podľa prognózje reálne sústavné zvyšovanie počtu cestujúcich,ktoré môže siahať od 3,2 miliónaaž do 4,5 milióna v roku 2010. V roku 2020predpokladáme počet vybavených cestujúcichod 6 do 8 miliónov.■ To znamená aj prudký rozmach už teraznedostačujúcich priestorov letiska a služiebcestujúcim bez ohľadu na vstup Slovenska doschengenského priestoru?Nepochybne áno. Stratégia počíta tiežs rozvojom nákladnej dopravy. Navyše, akchceme plniť naše predsavzatia v oblastikvality poskytovaných služieb cestujúcejverejnosti, leteckým spoločnostiam a ďalšímobchodným partnerom, musíme byťo krok pred očakávaným trendom. Rozšírenieschengenského priestoru zvyšuje nároky,kladené na naše letisko a my sa im radia zodpovedne podriaďujeme.Foto: M. NemecBRATISLAVSKÉ LETISKOPRIPRAVENÉ NASCHENGENSKÚ HRANICUSplnenie všetkých kritérií Európskej komisie na začlenenie Slovenskej republikydo schengenského priestoru zahŕňa okrem ukrajinsko-slovenskej pozemnejhranice tiež vzdušné priestory. Najfrekventovanejšou medzinárodnou vzdušnouhranicou budúceho schengenského priestoru je Letisko Milana Rastislava Štefánika– Airport Bratislava, a. s. (BTS). EUROREPORT plus sa na stav pripravenostiletiska na nové podmienky, ktoré by mali naostro platiť od 1. januára budúcehoroka, opýtal generálneho riaditeľa akciovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika –Airport Bratislava Ing. Františka Stolárika.nový terminál pre cestujúcich. Rýchladostupnosť letiska a plynulosť vybavovanialietadiel, batožín a cestujúcichbude hlavnou devízou v súťaži s ostatnýmiletiskami v blízkosti Bratislavy. Pri rozvojidopravnej infraštruktúry v okolí letiskapočítame s podporou štátu, fondov EÚ, VÚCa mesta, ale tiež súkromného kapitálu.■ Na sklonku minulého roka vláda vytvorilapost splnomocnenca pre schengenskú hranicu,ktorým sa stal štátny tajomník Ministerstvavnútra SR Jozef Buček. Ten následnevytvoril medzirezortnú komisiu zameranú nasplnenie podmienok Európskej únie. Aký záujemprejavili čelní reprezentanti štátu o prípravubratislavského letiska na vstup doSchengenu?Začiatkom apríla naše letisko navštívilidvaja ministri vlády SR: minister vnútraRóbert Kaliňák a rezortný minister dopravy,pôšt a telekomunikácii Ľubomír Vážny.Zaujímali sa najmä o tempo realizácie stavebnýchprác na letisku. Práve tieto prácesúvisia so zmenami, ktoré vyplývajú z prípravSlovenska na vstup do schengenskéhopriestoru a majú teda priamy vplyv na rozhodnutiekomisie Európskej únie aj o našomo vstupe k 1. januáru budúceho roka.Obaja ministri skonštatovali výrazný kvalitatívnyposun v príprave letiska na ďalšíkontrolný deň hodnotiacej komisie Európskejúnie, ktorý bude 15. septembra tohtoroka. Úlohou stanovenou oboma ministramije urýchliť prípravné práce o 1 mesiac.■ Minister Kaliňák opakovane hovorí o skušobnejprevádzke nových schengenských hraníc,ktorá by sa mala spustiť ešte pred kontrolouz Bruselu, aby odhalila prípadné nedostatkyochrany. Hovorili ste o tom a pripravujetesa na tento skúšobný režim?Práve preto sme sa dohovorili na skoršomtermíne skončenia prípravných prác. Jeto náročné, pretože v tom období bude eštehlavná turistická sezóna s najhustejšou letovouprevádzkou v roku v plnom prúde. Toznamená, že okrem pravidelných letov sabude realizovať veľký počet charterovýchletov a to je najvhodnejší čas na preverenienepriepustnosti vzdušnej hranice na jednejstrane a súčasne na kvalitu poskytovanýchslužieb cestujúcej verejnosti a obchodnýmpartnerom.■ Aké sú v kocke vaše investičné zámery?Rekonštrukcia a rozšírenie súčasného terminálu,výstavba nového terminálu, ako ajrozšírenie parkoviska a prislúchajúcich služieb.Dôležitou oblasťou je urýchlenie plánovanejvýstavby železničného napojenialetiska Bratislava a zabezpečenie rýchlehoželezničného spojenia letiska s Rakúskom,Maďarskom, Českou republikou a celýmúzemím Slovenska. Bude tu umiestnená prechodováželezničná stanica v nadväznosti na24 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

■ Čo vyplynulo pre bratislavské letisko zosprávy Komisie Európskej únie pre implementáciuschengenských požiadaviek pre medzinárodnéletiská, ktorú vypracovala ešte vofebruári 2005?Komisia na čele s hodnotiacim komisáromThomasom Knötzerom vo svojej správe odporúčalarealizáciu viacerých stavieb a rekonštrukčnýchprác v niekoľkých etapách,a to počas plnej prevádzky medzinárodnéholetiska. V máji 2005 letisko prezentovaloprojekty a časový harmonogram týchto prác.Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava,a. s., všetky požiadavky hodnotiacich komisiíEurópskej únie v plnej miere akceptovaloa zapracováva do projektov a realizácie budovanianových vybavovacích kapacít.■ Ako postupujú realizačné práce?V prvom rade sa splnila požiadavka oddeleniaposádok a V.I.P. cestujúcich od obchodnýchcestujúcich. Letisko z vlastných zdrojovvybudovalo Terminál všeobecného letectva –G.A.T. Do prevádzky bol uvedený v januári2006 s celkovými nákladmi vrátane technológiev sume 15,5 milióna korún.Ďalšou požiadavkou bolo vybudovanievodotesných priečok v rôznych častiachterminálov, rekonštrukcia a doplnenie vybaveniapasových pultov Hraničnej kontrolyPolicajného zboru. Túto úlohu splniloLetisko M. R. Štefánika spolu s ďalšímipožiadavkami lepšej identifikácie pasažierova nemožnosti odovzdania cestovnýchdokladov prilietavajúcim non-schengenskýmcestujúcim postupne v období október2005 až január 2007 s nákladom 6 miliónovkorún z vlastných zdrojov.■ Aké boli ďalšie kroky investičného plánu?Vybudovali sme novú príletovú halu – terminálC, ktorá spĺňa kritériá oddelenia schengenskýcha non-schengenských cestujúcich,prilietavajúcich na letisko Bratislava. Právesem budú v krátkej budúcnosti prilietavaťcestujúci so schengenského priestoru. Realizáciastavby trvala od decembra 2005 do júna2006 v celkovom náklade 66 miliónov korún.Túto sumu letisku čiastočne prekryje projektschengenských prechodových fondov.Požiadavky presunutia pracovísk prevádzkovéhoútvaru z príletového terminálu predmiestom pasovej kontroly, požiadavky migračnéhoúradu na vybudovanie „azylového“pracoviska, požiadavky odsunu operačnéhoa monitorovacieho pracoviska a zázemia Policajnéhozboru z odletovej haly, riešilo LetiskoBratislava rekonštrukciou a nadstavboudvoch podlaží na budove „Staré Cargo“ –dnes Prevádzkovo-administratívna budova.Celkové náklady 123 miliónov korún zatiaľbratislavské letisko pokrýva z vlastnýchzdrojov, pričom bol odsúhlasený ďalší projektSchengenských prechodových fondov,z ktorého by malo byť letisku preplatených900 000 eur. Stavebné práce sa začali v júni2006 a po bezproblémovej kolaudácii jebudova v užívaní od januára tohto roka. Užv polovici septembra sa v nej začala montážserverovne nového kamerového systému Policajnéhozboru na letisku riešeného v rámciprojektu PHARE.■ Ktoré práce sa vykonávajú v súčasnosti?Podľa spomínaného a prezentovaného harmonogramusa realizujú a postupne aj dokončujúďalšie rekonštrukčné práce v termináloch.Ide o vybudovanie zázemia kontrolyprvého sledu Hraničnej kontroly Policajnéhozboru, vybudovanie bezpečnostnej kontrolytranzitných non-schengenských cestujúcich,vybudovanie sociálneho zázemia pre týchtocestujúcich, ale hlavne posun pasových pultovdo novej pozície medzi terminálmi, čímsa splní požiadavka oddelenia schengenskýcha non-schengenských cestujúcich zabezpečnostnou kontrolou. Finančný objemvykonávaných prestavieb je zmluvne viazanýna 15,4 milióna korún, hradený zatiaľ z vlastnýchzdrojov, ale po odsúhlasení príslušnéhoprojektu bude refundovaný zo schengenskýchprechodových fondov. Termín ukončeniaprác je 31. máj tohto roka.■ Čo sú to nástupné mosty, ktoré pripravujete?Mimoúrovňové premiestnenie cestujúcichponad obslužnú komunikáciu. Pred každýmterminálom na všetkých letiskách vedú takétokomunikácie na prevoz batožiny, cateringuatď., preto je v záujme bezpečnosti cestujúcich,aby sme ich takto presunuli ponad komunikáciu.Eskalátormi potom zídu do autobusov,ktoré ich odvezú k lietadlám, prípadnetúto vzdialenosť absolvujú pešo. Našousnahou je pochopiteľne aj obchodné využitiepriestoru mostov, ktoré zvýši komfort a úroveňslužieb pre cestujúcich, na strane druhejnám môže priniesť zisk. Realizácia mostovpriamo vyplýva z požiadaviek SchengenskejČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniikomisie a zároveň čiastočne rieši kapacitnýproblém jestvujúcich terminálov tým, že dostanemečakajúcich cestujúcich z preplnenejodletovej haly.■ Aký je význam mostov z pohľadu schengenskejhranice?Priamo súvisia s oddelením toku cestujúcich.Sú súčasťou plánovaného rozvoja letiskaa pozmenia jeho súčasný vzhľad. V súčasnostisa ukončujú projekčné práce a inžinierskečinnosti. Zmluvne je zabezpečenárealizácia stavby nástupného mosta podľapôvodného projektu, prezentovaného hodnotiacejkomisii Európskej únie pre vstupSlovenska do schengenského priestoru. Výškainvestícií vrátane projektovej dokumentácieje približne 54 miliónov korún s termínomrealizácie do konca septembra 2007.Most bude následne rozšírený, aby boli aspoňčiastočne splnené stúpajúce kapacitnépožiadavky prevádzky, ako aj opodstatnenépožiadavky cestujúcich na služby poskytovanémedzinárodným letiskom.Do 31. septembra bude uvedený do riadnejprevádzky jeden nástupný most. Našousnahou je urýchlenie jeho výstavby, ako tobolo dohodnuté na kontrolnom dni ministrovvnútra a dopravy. Táto investičná akciabola taktiež zahrnutá do projektu schengenskýchprechodových fondov. Pripravené jeďalšie rozšírenie nástupného mostu s dvomanovými vstupmi, tzv. „gates“.■ Koľko finančných prostriedkov si to všetkovyžiada?Celkové náklady letiska na realizáciu uvedenýchopatrení vrátane rozšírenia priestorovurčených na triedenie batožín dosiahnu426,1 milióna korún. Z toho náklady rekonštrukčnýchprác, spojených bezprostrednes plnením schengenských opatrení financovanýchzo schengenských prechodovýchfondov dosiahnu 133,8 milióna korún. ■Foto: Letisko M.R.Štefánika –Airport BratislavaApríl 200725

ZA PRVÉ TRI MESIACESME PRITIAHLI INVESTÍCIEZA 463 MILIÓNOV EURSlovensko má potenciál získať viac investícií s vyššou pridanou hodnotou. Nasvedčujútomu dobré hospodárske výsledky, priaznivé podnikateľské prostredie, ako aj zvyšujúcisa záujem tohto typu investorov o Slovensko. Do krajiny smeruje čoraz viac projektovv menšom investičnom objeme, no s vyššou pridanou hodnotou. O investíciách,ktoré na Slovensko prúdili počas prvých troch mesiacov tohto roka, sme sa rozprávalis generálnym riaditeľom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO)Ing. Petrom Hajašom.■ Aké sú výsledky činnosti agentúry SARIOza prvý kvartál tohto roku?Za sledované obdobie sme aktívne participovalna zrealizovaní 18 investičných projektov,čím sme zabezpečili prílev priamych zahraničnýchinvestícií v celkovej výške 462,8milióna eur. Tieto investície zároveň vytvoria3 513 nových pracovných miest s plánovanouexpanziou na 3 967 pracovných miest.■ Do ktorých krajov prúdilo najviac investícií?Pokiaľ ide o umiestnenie investícií, taknajviac projektov sa realizovalo v Bratislavskomkraji, a to 5 projektov, Nitrianskomboli 3 projekty, rovnaký počet v Košickomkraji, v Žilinskom a Trnavskom kraji po dveinvestície do ostatných krajov prišli po jednejinvestícii. Podľa typov priemyslu bolo realizovaných5 investičných projektov v odvetvíchémia, plasty, guma, v strojárskom 4 projekty,v elektrotechnickom 2, v kovovýrobe2, v potravinárskom odvetví, obchode, logistikea prepravných službách po 1 projekte,do IT služieb smeroval 1 projekt.■ Aká je prognóza v príleve investícií na tentorok?V súčasnosti asistujeme pri implementáciicelkom 125 zaregistrovaných investičnýchprojektov. Podľa krajiny pôvodu máme najviacrozpracovaných projektov z Nemecka,Talianska, Veľkej Británie, USA a Južnej Kórei.Podľa priemyselných odvetví je najviacrozpracovaných projektov v automobilovoma strojárskom priemysle, potom v elektrotechnickoma gumárenskom a v informačnýchtechnológiách. Slovensko má potenciálna pritiahnutie ďalších veľkých investícií.Tento rok bude možné už čerpať aj zdrojez európskych fondov. Podľa našich odborníkovmáme dobré predpoklady, aby k nám ajnaďalej prichádzali investície. Sme v situácii,keď môžeme môže investície s vyššou pridanouhodnotou nasmerovať do ekonomickyFoto: archívslabších regiónov. Po uskutočnení reforiemsa vláda teraz snaží o skvalitnenie investičnéhoprostredia. Investori totiž budú po vstupeRumunska a Bulharska posúvať svoje prevádzkyďalej na východ, preto musíme maťsvoju stratégiu získavania zahraničných investíciekomplexne premyslenú. Nesmiemezabúdať na podporu Slovenska zo štrukturálnychfondov EÚ, ktoré je určená aj na pomocpodnikateľského prostredia. Celkovo má Slovenskodostať na programové obdobie 2007 –2013 z únie približne 11,6 miliardy eur.Aj v tomto roku sa ešte viac ako minulompod vysokú výkonnosť ekonomiky podpíšuautomobilky. Silné miesto v hospodárstvebude mať však aj elektrotechnický priemysel,spojený hlavne s firmami Samsunga Sony. Pridaná hodnota a jej vplyv na hrubýdomáci produkt v tomto priemysle jetotiž vyššia ako v prípade automobilovéhopriemyslu. Z tohto pohľadu je strategickáinvestícia spoločnosti Samsung nesmiernecenná, nakoľko nejde len o 320 miliónoveur priamej investície, ale aj o viac ako 200miliónov eur, ktoré preinvestujú subdodávateliatejto spoločnosti.■ Pomáha agentúra aj etablovaným investoromu nás?V máji pripravujeme ďalšiu Roadshow pokrajských mestách. Budeme hovoriť o problémoch,s ktorými sa podnikatelia stretávajú,a ako im môže naša agentúra pomôcť. Je veľmidôležité zaujímať sa o investorov aj ďalej,keď už ich prevádzky naplno fungujú, abysme im v prípadnej expanzii vedeli poradiť,nech u nás investujú ďalej. Pripravovaná Roadshowvšak nebude len pre investorov. Pôjdeaj o sériu odborných prednášok pre primátorovmiest a obcí, predstaviteľov VÚC, v jednotlivýchregiónoch. Prvé stretnutie bude 14.mája v Prešove, 15. mája v Košiciach, 16. májav Žiline, 17. mája v Banskej Bystrici, 18. májav Trenčíne, 21. mája v Nitre, 22. mája v Trnavea posledné bude 23. mája v Bratislave.V predpoludňajších hodinách budú zástupcoviaSARIO hovoriť o tom, ako môže agentúrapomôcť samospráve, o procesoch implementácieštrukturálnych fondov, aj o tom,ako môžu primátori získať pre svoje mesto investora.V popoludňajších hodinách sa budehovoriť o tom, ako etablovaným investoroma podnikateľom môže agentúra pomôcťv ďalšej expanzii, hospodárskom raste a konkurencieschopnosti.Touto Roadshow chcemenadviazať na úspech predchádzajúcichdvoch. Je veľmi dôležité byť v čo najužšomkontakte s regiónmi a udržiavať dobrú informovanosťs etablovanými investormi. SA-RIO sa doteraz zameriavala len na získavanienových investičných projektov zo zahraničia,no v nasledujúcom období bude strategickéudržiavanie kontaktov práve s už etablovanýmiinvestormi, aby prípadné expanzie ichspoločností zostávali na Slovensku. Zároveňkaždý náš región má svoje špecifiká, o ktorýchmusíme so zástupcami samosprávy hovoriť.Je to dôležité pri vyhľadávaní najvhodnejšíchlokalít. Aj moja nedávna návšteva navýchode Slovenska ukázala potrebu užšejspolupráce s regiónmi, špeciálne tými, ktoréinvestície potrebujú ako soľ.■ Ako potom vidíte perspektívu východnéhoSlovenska v zahraničných investíciách?Prešov má obrovský potenciál vo využitígeotermálnej energie, v budúcnosti môže ponúknuťinvestorom ceny energií nižšie o viacako polovicu. Hovorili sme o tom s primátoromPrešova Pavlom Hagyarim, ktorý neskôrpovedal, že by mohli začať s využitímtohto typu energií do štyroch rokov. Prešovmá ešte veľké možnosti pritiahnuť strategicképrojekty v oblasti energetiky či logistiky.Problematickou je infraštruktúra, no veríme,že nie nadlho. Prešov môže byť aj mimoriadneatraktívny v oblasti cestovného ruchu, a tonajmä vo využití soľných a opálových baní.Na východe je najväčší potenciál pracovnejsily, no je potrebné zabezpečiť neustále zvyšovaniejej kvalifikovanosti. Napríklad priemyselnýpark Kechnec si uvedomuje túto potrebu,na stretnutí mi predstavili zaujímavýprojekt obecného integrovaného školskéhosystému, kde by na jednom mieste bola materskáa základná škola, ako aj gymnázium.Investori majú totiž veľký záujem spolupracovaťpri vzdelávaní. Práve tu sa ukazuje pespektívaKošíc, ktoré získavajú množstvo investíciído IT technológií.■26 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Priemyselné parkySLOVENSKO ZACHVÁTILA PARKOMÁNIANiet mesta a často aj obce, ktoré by nechceli mať svoj priemyselný park. Často sa pritom ani nevie, čo tento pojem znamená v praxi.Najdôležitejšie je, že priemyselné parky sa považujú za zaručenú značku úspechu, lebo sa stávajú domovom zahraničných investorov.A to znamená prácu pre nezamestnaných, podnikateľské príležitosti pre miestnych, obnovu a rozšírenie infraštruktúry i zvýšeniepríjmov pre obec, mesto či región.Pojem priemyselný park má svoju presnúdefiníciu. Oficiálne sa zaň považujeprojekt regionálneho alebo nadregionálnehocharakteru s rozlohou najmenej 10 hektárov,aby sa mohlo na jeho pôde umiestniť viacinvestorov. Priemyselný park musí stáť naprávne vysporiadaných a technicky presnedefinovaných pozemkoch, vybavených technickoua dopravnou infraštruktúrou. Nevyhnutnosťouje plná podpora parku zo stranyobce, mesta alebo vyššieho územného celkuspolu s jasne definovaným správcom parku,ktorým môže byť samospráva či súkromnáorganizácia. Plusom je, keď park podporujeinováciu a export, bonusom, ak je navyše napojenýna sieť ekonomických, personálnych,ubytovacích a rekreačných služieb. Potommožno počítať so štátnou pomocou či podporouz európskych fondov.Zriaďovanie priemyselných parkov sa ajpreto dostalo do pozornosti vládnych orgánov,ktoré zistili, že potenciál na ich vznik jena Slovensku veľký. Ministerstvo životnéhoprostredia SR nechalo v roku 2002 vypracovaťštúdiu lokalizácie priemyselných parkov,pričom sa posudzovalo až 529 lokalít. Z hľadiskavplyvov na životné prostredie odporučiloviac ako 50 lokalít vhodných na umiestnenieparku. Vláda napokon vybrala 12 lokalítna budovanie strategických priemyselnýchparkov, ktoré sa nachádzajú od Záhoriaaž po východ Slovenska.Pôvodne sa uprednostňovalo budovanieparkov na tzv. sivých plochách, teda v bývalýchpodnikoch, lebo ich realizácia sa javilalen otázkou času. Základy mnohých parkov,napríklad vo Vrábľoch, Leviciach, Popradeči Humennom tak aj vznikli. Mnohí, najmäveľkí investori však začali čoraz viac dávaťprednosť výstavbe na zelenej lúke. Tak sa naZáhorí udomácnili v parkoch na zelenej lúkesubdodávatelia pre automobilku Volkswagen.Neskôr pribudli podobné parky na juhozápadnomSlovensku a Považí aj pre ďalšiedve automobilky, PSA Peugeot Citroënv Trnave a KIA v Žiline. Pritom medzi nimije istý rozdiel. Francúzi, podobne ako Nemci,pritiahli so sebou len časť dodávateľov,lebo sa môžu spoliehať na dovoz z okolitýchkrajín, napríklad z Českej republiky. Fabrikapri Žiline je však pre kórejský podnik KIAprvým krokom na európsku pôdu, čo spolus tamojším zvykom mať tých istých osvedčenýchdodávateľov, znamenalo, že aj oni museliprísť na Slovensko.Zatiaľ čo priemyselné parky sa sústreďujúlen na priemyselnú výrobu, ďalšou kategóriousú vedecko-technologické parky, ktorýchvýznam čoraz viac rastie. Ich prvotnýmposlaním je zužitkovať a znásobiť technologicképoznatky ich prenesením z univerzíta výskumných ústavov do priemyslu. Zmenypo roku 1989 viedli k totálnemu rozpadudomáceho priemyselného výskumu a vývojaa zabezpečovaniu požiadaviek transferom zozahraničia. Pritom podľa OECD predstavujúnáklady na vývoj okolo 4 až 5 percent obratu.Ak v minulom roku mal slovenský priemyselobrat 1 561 miliárd Sk, potom optimálnebolo investovať do výskumu a vývoja 70miliárd korún, z toho v automobilovom priemysleasi 20 miliárd Sk, čo sa nestalo. Mámevšak dostatok vzdelaných a uznávaných odborníkovi veľkú víziu znalostnej spoločnosti,ktorá sa bez využívania najmodernejšíchpoznatkov vedy a výskumu nezaobíde. Pretoambície Slovenska nie sú v tomto smere o ničmenšie než v oblasti priemyselných parkov.Najväčší vedecko-technologický parkv strednej Európe pod názvom CEPIT (CentralEuropean Park Innovative Technologies)vyrastie v bratislavskej mestskej časti Vajnory.Zameria sa na elektrotechniku, mikrotechnológie,informatiku a elektroniku na báze mikrosystémova nanosystémov. Investor, ktorýmje spoločnosť CEPIT Management reprezentujúcarakúsky a nemecký kapitál, plánuje začaťs výstavbou v tomto roku. V budúcom chcevybudovať cesty, infraštruktúru a tri hlavnébudovy, ktoré budú predstavovať administratívnejadro technologického centra. Celý areálby mal byť hotový do 10 rokov.Snahu vybudovať si vlastný vedecko-technologickýpark však majú aj sídla regiónov.Najnovšie sa o to snaží Prešov vybudovanímregionálneho technologického parku. Vedecko-technologicképarky však pripravujú ajv Nitre, Trenčíne a Košiciach. Zatiaľ najbohatšieskúsenosti majú v Žiline. Na tamojšejuniverzite prevádzkujú takýto park odroku 2001. Inovačné centrum parku poskytlopriestor 27 začínajúcim firmám, z ktorých28 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: fotolia.comčasť spolupracuje s investormi v automobilovoma elektrotechnickom priemysle.Tretiu kategóriu tvoria logistické parky, ktorésa začali budovať po roku 2003. Až v roku2005 však dokončili prvý logistický projekt,ktorý nebol spojený so žiadnym konkrétnymzákazníkom väčšieho rozsahu. Jeho vyše66 000 metrov štvorcových nových skladovpredstavovalo niekoľkonásobne viac priestorunež pribudlo dovtedy od vzniku Slovenskejrepubliky v roku 1993. V prvej etape sa väčšinanových logistických parkov sústreďovalaokolo Bratislavy, neskôr aj v okolí Trnavy a naPovaží. Súvisí to s už spomínaným vybudovanímnových automobiliek, ktoré potrebujú logistickéjust-in parky na dodávky od subdodávateľov.Súčasne sa však stavajú aj sklady prevšetky ostatné druhy tovarov. Distribučnémusystému dnes kraľuje Senec pri Bratislave,kde ako prvý umiestnil svoje sklady obchodnýreťazec Billa a po ňom aj mnohí developeripre svojich klientov a logistické firmy akoDHL či Gebrüder Weiss. Do konca desaťročiaby malo byť v Senci niekoľko stotisíc metrovštvorcových skladovacích priestorov.Treba si však uvedomiť, že ani vybudovaniepriemyselného, vedecko-technologickéhoči logistického parku nemusí byť navečné časy. Tak, ako sem jednotliví investoriprichádzajú, môžu aj odísť. Napokon nemeckáfirma Draxlmaier posunula pôvodnú investíciuv priemyselnom parku v RimavskejSobote do Rumunska a americký Samsonitepresťahoval prevádzku v Šamoríne do Číny.Priemyselno-technologický park pod názvomEurovalley na Záhorí zasa zatiaľ nedokázalnaplniť druhú časť svojho označenia, tedatechnologický, a dnes tam láka bratislavskéuniverzity. Preto samotná existencia priemyselných,vedecko-technologických či logistickýchparkov nemusí byť všeliekom. ■Marián Babic

Zväz logistiky a zasielateľstvaKVALITNÁ LOGISTIKA JENEVYHNUTNÁ PRE ZNALOSTNÚEKONOMIKUEkonomická globalizácia a nové, moderné spôsoby výroby od množstva špecializovanýchsubdodávateľov až po outsourcing spôsobili, že niekdajšia preprava a skladovanietovarov sa zmenili na rozsiahly komplex logistiky a zasielateľstva. Prakticky to možnovidieť nielen rozmanitosťou a množstvom kamiónov na našich cestách, ale aj v podobenových moderných logistických centier, ktoré sa nachádzajú po celom Slovensku.Na otázky nášho spolupracovníka Mariána Babica odpovedá prezident Zväzu logistikya zasielateľstva SR Ing. František Komora.■ Čo vlastne všetko logistika a zasielateľstvozahŕňajú?Logistika je integrované plánovanie, formovanie,vykonávanie a kontrola materiálovýcha s nimi spojených informačných tokovod dodávateľa do podniku, vnútri podnikua z podniku k zákazníkovi. Teda pod týmtopojmom je doprava, skladovanie, delenie,balenie a dodávky až k výrobnej linke alebodo domu, sledovanie dopravy a prenosy informácií,ktoré súvisia s dopravou a dopravovanýmtovarom. Súčasťou logistiky je vystavovaniedokladov, colné konania, ale aj plánovaniecelého procesu. Zasielateľ sa častodefinuje ako architekt tohto všetkého.■ Kedy sa logistika začala na Slovensku výraznerozvíjať?Logistika existovala a rozvíjala sa aj v minulosti,čo sa však zmenilo, je jej chápaniea význam. S rozvojom kooperácie a globalizáciousa logistika začína vnímať ako jedenz kľúčových faktorov ekonomiky. Rastú nárokynielen na objemy, kvalitu a presnosť, ale ajkomplexnosť. Slovensko, najmä po rozdeleníČeskoslovenska, zostalo bez zasielateľskýchfiriem a odborníkov z praxe plne v rukáchúradníkov, ktorí nevedeli o logistike v podstatenič. Presadzovali sa rozličné skupinové záujmya tvorila legislatíva, ktorá na mnoho rokovzbrzdila rozvoj slovenských logistickýchfiriem. So vstupom do Slovenska do Európskejúnie sa však zúžil priestor na „vlastnú tvorbu“pravidelne obmieňaných osadenstiev MDPT.Foto: archív■ Nový trend je spojený s výstavbou modernýchlogistických centier. Ako sme na tom?Myslím, že napriek tomu, že na trhu užzačínajú ceny za skladové priestory pomalystagnovať, centrá ešte porastú, najmä v blízkostidopravných uzlov a priemyselnýchaglomerácií. Navyše trojuholník Bratislava– Viedeň – Brno je z geografického hľadiskaideálny na logistickú obsluhu širokéhoregiónu a súčasne je to križovatka viacerýchdopravných trás, čo je pre umiestnenie prekladiskaideálne. Na Slovensku však trochuchýba dopravná infraštruktúra a v tejto oblastisa zaostávanie doháňa veľmi dlho. Pretosa ešte budú budovať prekladiská a logistickécentrá po regiónoch Slovenska.■ Kto sú najväčší „ťahúni“ slovenskej logistikya zasielateľstva?Jednoznačne je to automobilový priemysel,ktorý prišiel k nám so svojimi nárokmina kvalitu a nastavil vysokú latku. Francúzia Kórejci prišli aj so svojimi dvornými zasielateľmi,takže sa zvýšila konkurencia.■ Zväz logistiky a zasielateľstva SR, ktorémupredsedáte, má 91 členov. Ako sa člení?Z ktorej kategórie je najviac členov?Hovoríme o 91 riadnych členoch, je všakešte silná skupina pridružených členov z radovškôl a softvérových firiem. Zväz je jednoliataorganizácia a každý člen má možnosťpracovať bez obmedzení v každej z 11 sekcií,ktoré vo zväze máme podľa potrieb a zamerania.Napríklad v sekciách cestnej dopravy,železničnej dopravy, kombinovanej dopravy,logistiky a podobne. Členmi sú najmä zasielateľskéa logistické firmy z radov svetovýchhráčov, ako aj domácich slovenských firiem.■ K logistike patrí aj zasielateľstvo, ktoré jespojené s dopravnou štruktúrou. Kde sú jejnajväčšie výhody a kde slabiny? Ktorý druhdopravy by sa mal výraznejšie rozvíjať?Firmám trvá niekoľko rokov, kým niekdevybudujú fabriku. Charakter výroby a štruktúraodberateľov určujú vhodný druh dopravy.Európa potrebuje všetky druhy dopravya lokálne sa uplatnia viac alebo menej podľamiestneho priemyslu. Práve zasielateľ bymal navrhnúť optimálny druh a organizáciudopravy tak, aby čo najviac zodpovedalapožiadavkám zákazníka. Ak tomu nebrániapožiadavky zákazníka, je múdre zabezpečiťpre logistický systém nižšiu závislosť dopravyod fosílnych palív.■ Naším problémom je nedostatok diaľnic,a tým aj menší záujem investorov o oblastinajmä na východe, kde nie sú. Čo to znamenápre služby členov vášho zväzu?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNielen diaľnice. Chýbajú rýchle železnice,kvalitné terminály kombinovanej dopravy,prístav v Bratislave sa snažia realitkya niekoľko podnikateľov premeniť na obytnúzónu. Logistika a priemysel ich nezaujíma.A že zlá infraštruktúra znamená menšízáujem investorov je zákonité. Pre zasielateľaje dôležitejšie, že investor predstavujeaj pre neho ďalšiu prácu. Cesty, hoci pomalšie,sa dajú prežiť. Horšie však bude, ak saniekde neuváženým budovaním kruhovýchobjazdov znemožní napríklad preprava väčšíchzásielok.■ Aký je vplyv členstva v EÚ na podnikaniev oblasti logistiky a zasielateľstva, najmä pokiaľide o právne úpravy či kvótové systémy?Myslím si, že korektná odpoveď je nad rámectohto periodika. Skúsim odpovedať tak,ako to cítim. Podľa mňa Slovákom právne istotyEÚ, zrušenie obmedzení v oblasti povolenía colnej oblasti zatiaľ pomohli, no musímebyť v strehu. Slovensko je malá krajinaa na veľkom liberalizovanom európskomtrhu to budeme mať ťažké.■ Čo očakávate od nových mýtnych systémovna diaľnicach? Aké sú doterajšie skúsenostiv zahraničí?Na túto tému som už hovoril veľa a musímpovedať, že nepatrím k fanúšikom novýchmýtnych systémov. Žiaľ, existuje globálnytrh. Európa má na tomto trhu čoraz ťažšiupozíciu. Tento trh nedovolí nikomu plytvaťa pokiaľ je cena pracovnej sily v Európe vyššiaako napríklad v Ázii, navyše nemáme surovinya energiu nakupujeme, musíme byťmaximálne efektívni, ak nechceme zanechaťsvojim deťom bankrotujúcu krajinu. Pretosa vždy musíme pýtať, či si luxus zdražovaniadopravy nevyhnutnej na chod priemyslumôžeme dovoliť? A musíme si klásť aj otázku,či by síce menej dokonalý, ale jednoduchýsystém nebol lepší? Zatiaľ však cestnádoprava napriek mýtnemu rastie a jediné, čosa podľa informácií z Nemecka zlepšilo výrazne,je efektívnosť a vyťaženosť vozidiel.Na skúsenosti z Čiech, kde už tiež začalis mýtnym systémom, si budeme musieť eštechvíľu počkať.■Apríl 200729

UMOŽNIŤ EFEKTÍVNYBIZNIS V REÁLNOM ČASEKapsch BusinessCom, podnikateľská vetva skupiny Kapsch so sídlom v Rakúsku,ktorá ponúka zákazníkom informačné technológie, komunikačnéa sieťové riešenia, sa rozhodla pre prudký rozvoj v krajinách strednej a východnejEurópy. O vývoji, ktorý má umožniť efektívne fungovanie v reálnomčase, o požiadavkách zákazníkov v oblasti prelínania hlasových a dátovýchslužieb a o akvizičných aktivitách skupiny sme hovorili s generálnou riaditeľkouspoločnosti Kapsch, s. r. o., Andreou Mögling.■ Firma Kapsch, s. r. o., je členom rakúskejskupiny Kapsch Group, ktorá patrí k významnýmeurópskym dodávateľom komplexnýchkomunikačných a telematických riešení a systémov.Mohli by ste zhrnúť terajšie aktivitya vývoj skupiny?V posledných štyroch rokoch sme zaznamenaliv celej skupine Kapsch obrovskýrozvoj. Na jednej strane došlo v spoločnostik silnej koncentrácii a k rozšíreniujej základných aktivít v oblasti IT, komunikáciia telematických službách. Nadruhej strane došlo k silnej a pokračujúcejinternacionalizácii Kapsch Group. KapschBusinessCom AG, ktorá v skupine pokrývasegment informačných technológií a komunikačnýchriešení pre podniky, je dobreusadená na trhoch strednej a východnejEurópy a ešte rozšírila svoju činnosť o trhyv Bulharsku a Chorvátsku. Okrem tohoboli minulé roky pre Kapsch BusinessComrokmi akvizícií: popri tých menších, špecializovanýchna IT a sieťových firmách,akými sú Techcom IT Solutions, Systrexa ADS Systems, v minulom roku boli najvýznamnejšímiakvizície pobočiek firmyGetronics v Rakúsku, v Slovenskej a Českejrepublike a v Poľsku.Všetky tieto kroky sú v súlades rozvojovou stratégiou KapschGroup, s cieľom do roku 2010zdvojnásobiť výnosy až na 1 mld.eur a zároveň stabilizovať jej ziskovosť.Pri pohľade na minuléroky možno skonštatovať, žespoločnosť je na výbornej cestek dosiahnutiu tohto cieľa.■ Aký je dopad akvizície firmyGetronics na Slovensku a ako satým zmení rozsah služieb poskytovanýchspoločnosťou Kapsch naSlovensku?Fúzia znamená dokončenienášho portfólia riešení, tedasnahy stať sa jediným poskytovateľom celejškály IT, komunikačných a sieťovýchriešení. Strategickým cieľom je: jeden poskytovateľkomplexných ICT riešení! KýmKapsch sa zameriaval na komunikačnéa sieťové služby, ako VoIP, kontaktné centráa bezpečnosť sietí, činnosť Getronics posilnínaše aktivity na poli IT riešení.Teraz sme schopní poskytnúť firmámkompletnú infraštruktúruIT, riadiť ich IT operácie, poskytovaťslužby Help desk a umožniťoutsourcing. Okrem toho, tátoakvizícia posilnila partnerstvos miestnymi hlavnými predajcamiIT hardvéru.Celkovo možno povedať, že akvizíciaGetronics na štyroch regionálnychtrhoch celkom určiteposilnila postavenie firmy Kapsch v stredneja východnej Európe.■ Vo vyhlásení o vašej vízii sa hovorí: „Umožniťefektívny biznis v reálnom čase“. Čo toznamená a ako vidíte vašu situáciu?Prijatím vízie „Enabling effective realtime business“ (umožniť efektívny biznisv reálnom čase) naša spoločnosť zaručuje,aby jej zákazníci naozaj vyvíjali aktivityv reálnom čase, čo je jeden z najdôležitejšíchfaktorov konkurencieschopnostiv dnešnom svete podnikania. Pre firmy toznamená komunikovanie v reálnom čase,prístup ku kritickým firemným údajomkedykoľvek a odkiaľkoľvek. Firmy taktomôžu konať rýchlejšie, ich rozhodnutiasa môžu opierať o správne údaje, môžu sastať efektívnejšími a konkurencieschopnejšímina ich trhoch. Riešenia v oblastikomunikovania v reálnom čase obyčajnevychádzajú z IP a obsahujú komunikačnéFoto: M. Nemecriešenia všetkých druhov – či už mobilnéalebo v rámci kancelárskeho prostredia,ako aj unifikované komunikovanie.■ Unifikované komunikovanie spomína dneskaždý – čo to je a čo prináša zákazníkom?Unifikované komunikovanie jednoduchoznamená združenie telefónu, e-mailovéhoprogramu a kancelárskych aplikácií. Osobnýpočítač sa naozaj stáva ústredným komunikačnýmcentrom, a tým nahrádza telefón.Osobný počítač je už aj dnes najpoužívanejšímzariadením. Do unifikovaného komunikovaniasa okrem e-mailov a ostatných komunikačnýchkanálov dostávajú počítačovételefonické rozhovory, faxy, SMSsprávy a videokonferencie.Technicky vyjadrené, je to integráciatelefónneho systému dokomunikačného servera Microsoftu.Z firemného hľadiska toznamená nové formy komunikovania,ktoré zamestnanci dokážuintuitívne ovládať, keďže si privyklina prácu s kancelárskymiaplikáciami.Riešenia unifikovaného komunikovaniauľahčujú mobilnú prácu,lepšie prepájajú lokality, pracovnýtok je efektívnejší a umožňujúúčinnejšie využívanie existujúcejsieťovej infraštruktúry.Ale ešte to chvíľu potrvá, kým savo firmách bude širšie využívať. V spoločnostiKapsch sme ho však realizovali a môžempovedať, že to zmenilo náš denný spôsobkomunikovania!!!■ Už oddávna bol trendom IP? Teraz sa presadila čo sa v podnikoch aplikuje dnes?30 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Predovšetkým vidno, že veľká časť novoaplikovanýchtelefónnych riešení je na základeIP. Pre toto investičné rozhodnutie súna strane zákazníka dva hlavné dôvody: prvýmje, že komunikovanie v rámci firemnejsiete je bezplatné a druhým, že to umožňujedo siete integrovať ďalšie komunikačnékanály a aplikácie. Len integráciou ďalšíchaplikácií dostane IP telefonovanie skutočnéčaro a je to viac než iba znižovanie nákladov.Napríklad, ak integrujete také aplikácie,akou je databáza zákazníkov, vo chvíli,keď vám zákazník volá sa na vašom počítačiobjaví jeho profil a historické údaje, ktoré saho týkajú. Váš pracovník je okamžite „v obraze“a klient má vynikajúci pocit, že ho firmahneď pozdraví po mene, vie aké obchodys ním doteraz robila alebo plánuje robiť atď.... Nenásilne a úctivo si budujete si blízkykontakt s klientom. Okrem toho sa tým dáušetriť veľa času, peňazí ... a asi aj nervov!V súčasnosti má Kapsch tri operačnécentrá, v Bratislave, Košiciach a v Ružomberkua servisné strediská vo všetkých ôsmichkrajských mestách.■ Ako vidíte postavenie firmy Kapsch, s. r. o.,na slovenskom trhu a akých klientov sa vámpodarilo získať?Určitú časť našich klientov tvoria štátneinštitúcie, ako sú Národná rada SR, niektoréministerstvá SR, ale aj štátne firmy, akouje Slovenská televízia. Najsilnejšie postaveniemá Kapsch v oblasti podnikovej sféry,ako sú Orange, Accenture, SkyEurope Airlines,Mondi Business Paper, Shell a mnohoďalších. Akvizíciou firmy Getronics zaujalaspoločnosť Kapsch postavenie v bankovom■ Kde vidíte strategické výhody Kapsch BusinessComvyplývajúce z regionálnej prítomnostiv strednej a východnej Európe?Firma Kapsch vstúpila na trhy Slovenska,Česka, Poľska, Maďarska a Ukrajiny hneďpo páde železnej opony. Považujem za veľmidôležité, že Kapsch BusinessCom prišiel takskoro do tohto regiónu. Terajšie zastúpeniepôsobí na Slovensku už 13 rokov a prejavilosa na trhu ako stabilná a seriózna firma.Výhodou regionálneho prístupu firmyKapsch je bezpochyby to, že dokážeme ponúknuťslužby na medzinárodnom základe.Má to rozhodujúci význam pre medzinárodnýchzákazníkov, napr. pre rakúskebanky a telekomunikačných operátorov,ktorí vyžadujú rovnaké služby vo všetkýchkrajinách ich pôsobenia. To je základomnašej nepretržitej expanzie na ďalšie trhystrednej a východnej Európy.A v neposlednom rade postupujemev regionálnom prístupe našich hlavnýchpartnerov. Kapsch BusinessCom je najväčšímpartnerom vedúcich predajcov technológiíCisco, Nortel a Ericsson, ale aj hlavnýmpartnerom firiem Microsoft a HewlettPackard v Rakúsku. To sú naši hlavní partneriaj na Slovensku. Regionálna prítomnosťfirmy Kapsch nás stavia na čelo týchtopartnerských vzťahov.■ Zaoberáte sa aj otázkou bezpečnosti?Bezpečnosť sa stáva čoraz viac kritickou,najmä v súvislosti so zvyšovaním mobilnýchpracovných riešení a ich využívania.Firmy musia zabezpečiť, že iba niektorí zamestnancimajú prístup do siete a k firemnýmúdajom. Zároveň musia zabraňovaťrastúcemu počtu útokov zvonku. Skutočnábezpečnosť IT si vyžaduje riešenia nielenv oblasti softvéru, ale aj vo sfére podnikovýchsmerníc a firemnej politiky.Význam nadobúda aj fyzická, teda nieiba IT bezpečnosť. Celkovo vidíme, že monitorovanieverejných priestranstiev nadobúdakritický význam pre miestne administratívya pre dopravných operátorov. Tuna Slovensku a v spolupráci so ŽSR, inštalujefirma Kapsch systém videokontrolys vysokou rozlišovacou schopnosťou a systémcentrálneho riadenia na železničnýchstaniciach. Prenos zhromaždených údajovsa robí cez IP, a tak výstupy kamier si možnoprezerať odkiaľkoľvek.■ Po dodávke vašich riešení pokračujetev poskytovaní ďalších služieb klientom?Poskytnutie kompletného riešenia dopĺňajúkonzultácie a analýza firiem s nainštalovanýmzariadením a analýza ich budúcichpotrieb. Po realizácii riešenia firmaKapsch na požiadanie zabezpečuje školeniepersonálu. Vo väčšine prípadov s namizákazníci uzatvárajú servisné kontrakty,čo im v naliehavých prípadoch zabezpečíprednostný servis.Pre nás je dôležité, aby sa naši odberateliastali našimi dlhodobými klientmi,a to sa netýka iba tých veľkých. Pokiaľ ideo riadené služby, poskytujeme plný outsourcingniektorých služieb, najmä v oblastiprevádzky a údržby IT sietí. NapríkladKapsch prevádzkuje servisnú službu preMondi SCP Ružomberok, podporu prveja druhej úrovne IT infraštruktúry. V tomtoprípade sa zákazník v plnej miere spoliehana služby firmy Kapsch a zaoberá sa lensvojou hlavnou činnosťou.Foto: bigstockphoto.comsektore, čo by sme v budúcnosti radi rozšírili.A aby som nezabudla, silné postaveniemáme v aj zahraničných investíciách budovanýchna zelenej lúke prichádzajúcichz Rakúska.Som presvedčená, že v posledných dvochrokoch firma Kapsch získala dobré postaveniena slovenskom trhu. Je to nielen vďakajej dlhodobej prítomnosti, ale aj vďakasnahe o rast a expanziu. S dnešným tímomdokážeme ešte väčšmi posilniť naše tunajšiepostavenie. Cieľom je stať sa jednýmz kľúčových hráčov na IT a komunikačnomtrhu na Slovensku.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Chceli by sme sa vás napokon opýtať na vašeosobné pôsobenie v Kapsch Group a akosa vám páči bývanie a práca v Bratislave.Pracovala som pre firmu Kapsch už štyriroky a po roku práce v sídle firmy vo Viednisom sa presťahovala do Bratislavy. Pokiaľide o život v Bratislave, čím viac hospoznávam, tým väčšmi sa mi páči. Tešímsa na to, že lepšie spoznám vašu krajinu,ľudí, život a aj slovenčinu!Som presvedčená, že rok 2007 bude prefirmu Kapsch na Slovensku rozhodujúci.Akvizíciou firmy Getronics naša firmazdvojnásobila počet zamestnancov a somnaozaj hrdá na tím, ktorý sa nám tu podarilovytvoriť. Teší ma ich vynikajúcaznalosť cudzích jazykov, vysoká úroveňvzdelania a kvalifikovanosť pri komunikovanís klientmi a partnermi. Rada by somčitateľov EUROREPORTU plus touto cestouinformovala, že práve sa sťahujeme donových kancelárskych priestorov do CityBusiness Centra 1. na Karadžičovej ulici,na 11. poschodie, čo pre všetkých znamenásymbolický nový začiatok. Tím momentálnepracuje na veľkých a závažných projektocha teším sa na výzvy a na naše vyhliadkydo najbližšej budúcnosti. ■Apríl 200731

Slovenská priemyselnáa obchodná komoraFoto: M. NemecEURÓPA ÁNO,ALE AKÁ ?Jubileá evokujú vždy spomienky, bilancovaniea hodnotenie. Tomu sa nemôžemevyhnúť ani pri 50. výročí podpísaniaRímskych zmlúv, predstavujúcich základeurópskej integrácie. Pri spomienkachsa vynárajú pojmy ako Európskezdruženie uhlia a ocele, Európske hospodárskespoločenstvo, Euratom, Európskespoločenstvá, Európska únia, Európskamenová únia, Schengen a pod., vyjadrujúcejednotlivé etapy európskej integrácie.Žiadna z týchto etáp sa nerodilaľahko, mala svojich prívržencov, ako ajodporcov. Každá však znamenala vo svojomfinále pokrok a zlepšenie života občanovEurópskej únie.50. výročie Rímskych zmlúv je nespornepríležitosťou uvedomiť si, že napriekmnohým pretrvávajúcim problémomeurópska integrácia dosiahla významnýpokrok v oblasti stability, demokracie,prosperity a solidarity. Práve toto sú základnéhodnoty, na ktorých je postavenáeurópska filozofia a tieto hodnoty súinšpirujúce aj pre ostatné krajiny sveta.Otvorenosť a schopnosť prijímať novýchčlenov sú ďalšou charakteristickoučrtou Európskej únie. Program prijatýšiestimi zakladajúcimi členmi EHS akocesta k prevencii vojenských konfliktovprostredníctvom hospodárskej spoluprácesa stal vynikajúcim nástrojom rozšíreniamieru a stability na veľkú časť európskehokontinentu. Postupné rozširovanieEÚ umožnilo aj krajinám, ktoré sa lennedávno vrátili do demokratického svetaa trhovej ekonomiky akcelerovať ichkonsolidáciu, ako aj proces demokratizácie,štrukturálnych a ekonomických reforiem.Vytvorením veľkého spoločnéhotrhu sa výrazne zvýšil intrakomunitárnyobchod, čo pôsobilo na vytvorenie veľkéhomnožstva pracovných príležitostí.Zavedenie eura, ktoré sa stalo silnoua stabilnou menou, vytvorilo priestor nakoordináciu hospodárskych a menovýchpolitík.Určite spoločný trh sa musí ďalej vyvíjaťa zdokonaľovať s cieľom plnohodnotnezabezpečiť voľný pohyb osôb, tovarua služieb. Určite sa musíme vážne zaoberaťrozsahom európskej byrokracie. A napokonurčite musíme uznať, že koncepteurópskej identity je stále v plienkacha potrebuje silnú revitalizáciu. Napriektýmto konštatovaniam európska integráciaje v globálnom meradle jasným príkladomunikátneho modelu úspešnej regionálnejintegrácie jedného kontinentu.50 rokov po podpísaní Rímskych zmlúvprestala ich pôvodná mierová misia byťhlavným či jediným motívom integrácie.Výrazne a rovnocenne ju dopĺňajúnové výzvy – globalizácia, konkurenčnáschopnosť, technologická revolúcia,starnúce obyvateľstvo, klimatické zmenya energetické problémy. Tieto nové výzvyprirodzene nastoľujú aj nevyhnutnosť reformysúčasného projektu európskej integrácie.Občania Európy, ale aj európskefirmy, ktoré boli vždy na čele zmiena promptne reagovali na nové výzvy očakávajú,že únia prijme nový ambicióznyprojekt definujúci pre budúce generáciehodnoty a ciele, ktoré v našom vlastnomzáujme musíme dosiahnuť.To čo si všetci občania a firmy želámeje silná, konkurencieschopná, výkonná,energeticky menej závislá a na princípochsolidarity operujúca Európa.Sila – v globalizovanom svete, v medzinárodnýchpolitických a ekonomickýchštruktúrach musí Únia a jej členskékrajiny prezentovať spoločné názory, akchceme, aby bol hlas EÚ počúvaný. BezpochybyEÚ ako ekonomická sila musíbyť rešpektovaná aj politicky.Konkurenčná schopnosť – reagujúc natechnologický náskok USA a nízke nákladynajmä ázijských krajín EÚ musívýraznejšie podporovať výskum a rozvojovúpolitiku, zefektívniť vzdelávaciesystémy a zlepšovať administratívny, daňovýa právny rámec pre ekonomickýchoperátorov, najmä pre malé a strednépodniky.Výkonnosť – v neustále sa meniacomsvete EÚ musí byť schopná rýchlo reagovaťa prijímať adekvátne opatrenia a závery.Musí zabezpečiť efektívnosť vlastnýchinštitúcií, ako aj rýchly a transparentnýproces rozhodovania podporenýkonzultáciami s hlavnými socio-ekonomickýmihráčmi.Energetická nezávislosť – energetikabude v najbližších dekádach jednýmz rozhodujúcich ekonomických faktorov.EÚ musí jednoducho zabezpečiť plynulýbeh vnútorného trhu s energiami. Nesmiesa stať jednostranným vazalom krajíndodávajúcich energetické suroviny.Musí byť schopná reagovať na klimatickézmeny, ako aj možné vyčerpanie neobnoviteľnýchzdrojov energie.Solidarita – občania majú byť v centrenového európskeho projektu. Európamusí zachovať model ekonomického rozvojaa vyváženého rozvoja spoločnosti,čo je charakteristickou črtou európskejdimenzie integrácie. Musíme byť všaksolidárni s tými, ktorí to potrebujú, alenie s tými, ktorí to zneužívajú.O európskej ekonomike sa často diskutuječi je dostatočne výkonná, o podnikateľskýchsubjektoch, či sú dostatočnekonkurenčne schopné v porovnaní s ichamerickými či ázijskými protihráčmi. Určiteje to v mnohých aspektoch oprávnenáotázka. Súčasne však zabúdame nato, že európska ekonomika zabezpečujenajlepšiu kvalitu života svojich občanovv porovnaní s ostatnými kontinentmi, žeeurópske firmy sa v oblasti ekológie správajúnajzodpovednejšie spomedzi svojichkonkurentov a napokon, že európska infraštruktúrapatrí medzi najlepšie na svete.Aj o tomto je konkurenčná schopnosťa výkonnosť ekonomiky, nielen o rastovýchčíslach. Ak budeme vnímať ekonomikulen pre seba samu, Európa musízmeniť svoj ekonomický a spoločenskýkoncept. Ak budeme vnímať ekonomikuako prostriedok k lepšej kvalite života,lepšiemu životnému prostrediu a k zodpovednostivoči budúcim generáciám,európska ekonomika je pred svojimi konkurentmi.Súčasne však nezabúdajme,že len solídny a udržateľný rast vytvárazdroje pre zdravý a spoločenský rozvoj.Bez zdrojov nie sú finančné prostriedkya bez nich sa nedajú realizovať sociálne,kultúrne či ekologické programy. Rastúcesociálne rozdiely vo svete, klimatickézmeny a znižovanie surovinového potenciáluzemegule musia vyvolať tlak aj nainé ekonomiky a na ich zodpovednejšiesa správanie v globálnych otázkach čozvýši konkurenčnú pozíciu Európy, ktoráv mnohých východiskách má náskokpred inými kontinentmi.Výzvy sú jasné nielen pre Európu, alei pre svet. My v rámci EÚ musíme na ichnaplnenie získať podporu väčšiny súčasných489 miliónov obyvateľov a 19 miliónovfiriem. EÚ musí zlikvidovať bariérumedzi európskymi inštitúciami a vlastnýmiobčanmi, musí ich dokázať presvedčiť,že ďalšie zlepšovanie ich životnýchpodmienok a kvality života je doveľkej miery podmienené vyšším stupňomintegrácie. Súčasne však im musígarantovať, že vyšší stupeň integrácie,teda viac integrácie nie je synonymommenšej národnej či regionálnej identity.Naopak, viac integrácie a menej byrokracievytvára väčší a kvalitnejší priestor preľudí, regióny a členské krajiny. ■Peter Mihókpredseda SOPK a viceprezident Eurochambres32 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

www.sportcentrumlucivna.skHotel SmrečinaMalá Lučivná★ uvádzacie ceny, výborné služby, skvelá kuchyňa, fittness relax★ nádherné prostredie★ kongresy, školenia, semináre uprostred nádhernej prírodys možnosťou firemných, športových a relaxačných sústredení a hier,ktoré zabezpečuje Sport Centrum Lučivná★ nová kongresová sála pre 220 ľudí, ďalšie reštaurácie + 2 salónikys kapacitou 20-30 osôb★ karaoke bar, šípky, biliard, wi-fi internet, play station, masáže, sauna,výrivky, inhalácie, jacuzzi pre 8 ľudí, bazén (leto)★ fantastická dovolenka v každom ročnom období★ svah aj pre najnáročnejších lyžiarov a snowboardérov★ jazda na snežných skútroch, štvorkolkách, snowrafting, snowtubing★ v areáli možnosť súkromnej barbecue, minigolf, jazda na koňoch,horské bicykle, tenisové kurty, futbalové ihrisko, volejbalové ihriskoturistika – skrátka všetko na čo si spomeniete★ pre Sport Centrum Lučivná nie je nič nemožné★ obrovské mimosezónne zľavy na ubytovanieHotel Pod SokolímVrátna dolina★ kongresová sála pre 100 osôb – školenia, semináre, firemné akcie,svadby★ obrovské mimosezónne zľavy na ubytovanie★ výrivka pre 4 osoby, mokrá sauna★ v okruhu hotela sú všetky miestne lyžiarske vleky, vrátane lanovkovejštvorsedačky so zimnou i letnou prevádzkou. Atrakciou prenávštevníkov je večerná lyžovačka na svahu s umelým osvetlením.Lyžiari majú k dispozícií požičovňu lyží, ich kompletný servisa lyžiarsku školu. V letnom období sú tu bohaté možnosti turistikya cykloturistiky.★ hotel má vlastné priestranné parkovisko, na ktorom môžu parkovať ajautobusyE-mail: reservation@hotelsmrecina.sk, Tel.: 043/5892260, Malá Lučivnáwww.hotel-podsokolim.sk www.hotelsmrecina.skE-mail: hotelpodsokolim@slovakiainn.sk, Tel.: 041/5993141-2Hotel CarpatiaBratislava★ wi-fi internet, reštaurácia, salóniky, parkovisko★ minigolf, detské ihrisko★ ubytovanie: 26 izieb – kapacita 54 stálych lôžok★ všetky izby sú zrkonštruované,vybavené kompletným hygienickýmzariadením, farebným TV napojením na satelit. V apartmáne súvírivé vane.★ nová jacuzzi pre5 osôb, terasa krytá aj nekrytáwww.hotel-carpatia.skE-mail: carpatia@zoznam.sk, Tel.: 0905155531Poľný Mlyn 1, Bratislava

CESTOVNÝ LEXIKÓN SLOVENSKEJREPUBLIKY 2007/2008Osvedčený sprievodca SlovenskomFoto: archívSpoločnosť Astor Slovakia Welcome Service vydáva Cestovný lexikón Slovenskej republiky a aktualizovanýAutoatlas SR už po deviaty raz. Táto prehľadne a systematicky usporiadaná ročenkazaujme trojjazyčným spracovaním textov – v slovenčine, angličtine a nemčine. Riaditeľkuspoločnosti Mgr. Beátu Kolníkovú ocenili organizátori bratislavského Veľtrhu cestovného ruchuSlovakiatour 2005 titulom Osobnosť cestovného ruchu v kategórii Propagácia cestovnéhoruchu Slovenskej republiky. Vďaka jej úsiliu sa otvára nová cesta pre ďalší rozvoj slovenskéhocestovného ruchu. Naznačila ju vlaňajšia medzinárodná konferencia Kultúrne dedičstvo a investície,ktorá sa konala na Slovakiatour 2006 i tohtoročné Business fórum o kúpeľníctve. Obepodujatia iniciovala a spoluorganizovala. Porozprávali sme sa s ňou o nových aktivitách.■ Okrem praktických stránok s množstvomkontaktov a užitočných informácií sa v Cestovnomlexikóne nachádzajú materiály, ktoré charakterizujúSlovensko ako krajinu bohatú nakultúrne, historické pamiatky a prírodné krásy.Na rozlohou neveľkom Slovensku sa nachádzanaozaj veľa výnimočných pamiatok.Svedčia o tom početné archeologické nálezy,zachované stavby, postavené pred stáročiami.K jedinečným pokladom patria drevenékostolíky na východnom Slovensku, bansképamiatky v Banskej Štiavnici a okolí, i Gotickácesta na Spiši a Gemeri. Lákavé sú i našeskvosty zapísané v Zozname svetového kultúrnehoa prírodného dedičstva UNESCO.Lexikón sa zameriava na mestskú a kultúrnuturistiku, neodsúva však ani informácieo prírode, národných parkoch či lesoturistike.Slovensko je v tomto smere mimoriadne.Stačí spomenúť tajomný podzemný svet jaskýň,termálne a liečivé pramene.Tohtoročný Lexikón pohotovo zachytávaaj nové trendy, ktorými žijú liečebné kúpele:stále častejšie nás pozývajú do svojej oázypokoja a čistého prostredia nielen na liečenie,ale aj na rodinné dovolenky či relaxačnéa wellness pobyty s pestrými službami.■ Súčasťou Cestovného lexikónu je AutoatlasSR.S každoročne aktualizovaným Autoatlasomv praktickej hrebeňovej väzbe sa na slovenskýchcestách nikto nestratí. Každý subjekt,o ktorom informujeme v Cestovnom lexikóne,má totiž odvolávku na umiestneniev Autoatlase.■ Popri ťažiskovej publikačnej činnosti stevlani na Veľtrhu Slovakiatour 2006 usporiadalis britskými partnermi zaujímavú konferenciuKultúrne dedičstvo a investície...Slovensko má veľa historických pamiatok.Niektoré sú zrekonštruované, iné na záchranulen čakajú. Štát sa však i pri najlepšej vôlidokáže postarať sotva o 15 percent takýchtostavieb. Majitelia schátraných pamiatoknedokážu nájsť na ich obnovu prostriedky.Neraz chýba aj nápad, ako by sa dal objektvyužívať v duchu trvalej udržateľnosti v prospechverejnosti a teda aj cestovného ruchu.Naši britskí partneri majú s revitalizácioupamiatok a ich začlenením do cestovnéhoruchu dlhoročné skúseností a ponúkli námsvoje know-how. Mnohé bývalé šľachtické sídlaby mohli po obnove slúžiť napríklad akoexkluzívne hotely, múzeá, koncertné siene čikultúrno-spoločenské objekty. To všetko sadá s ich pomocou zrealizovať v dohľadnomčase a v súlade s našimi zákonmi. Nečudo,že táto iniciatíva oslovila mestá a obce, ktorévlastnia vzácne, ale zanedbané objekty.■ Na tohtoročnom Veľtrhu cestovného ruchuste opäť zorganizovali zaujímavé podujatie –Business fórum o kúpeľníctve a regionálnomrozvoji. Patrilo k najpodnetnejším odbornýmpodujatiam veľtrhu.V odbornom programe Slovakiatour 2007sa uskutočnil seminár o kúpeľnej turistikeBusiness fórum o kúpeľníctve a regionálnomrozvoji. Podujatie sme pripravili so Slovensko-britskouobchodnou radou (SlovakBritish Business Council – SBBC) v Londýne.Podporilo ho Ministerstvo hospodárstvaSR, Slovenská agentúra pre cestovný ruchi Združenie miest a obcí Slovenska. Pohľadna možné využitie kúpeľov priblížili príspevkyzástupcov Európskeho zväzu kúpeľníctvaa experti z Veľkej Británie. Business fórum sazameralo na vytvorenie a propagáciu identitya imidžu našich liečebných kúpeľov, možnosticestovných kancelárií, hotelových služieba finančných a poisťovacích produktov. Poskytlopriestor na výmenu skúseností medziproducentmi kúpeľných služieb a zdravotnejturistiky, profesionálmi v turizme s prepojenímna infraštruktúru regiónov Slovenska.Projekt súčasne chce pomôcť pritiahnuť potrebnéinvestície do slovenských kúpeľov.■ Aktivity, zamerané na rozvoj slovenskéhocestovného ruchu ste začínali ročenkou Cestovnýlexikón, ktorá dnes patrí k najucelenejšíma najreprezentatívnejším turistickýmpublikáciám o Slovensku. Stále prichádzates novými podnetmi. Ste v tomto ohľade optimistkou?Určite áno. Verím, že myšlienka vydávaťCestovný lexikón Slovenskej republikyi ďalšie naše aktivity prispejú k výraznejšiemupredstaveniu Slovenska širokému okruhudomácich a zahraničných návštevníkov.Som presvedčená, že sa postupne stanemeturisticky atraktívnou krajinou s kvalitnýmituristickými službami. Je to však podmienenéspoluprácou, odbornosťou a ústretovosťouvšetkých partnerov, aby sme dosiahli maximálnuspokojnosť spotrebiteľa. Iba tak sadá budovať pozitívny imidž krajiny, ktorýje potom garanciou aj ekonomického rastu.Náš cestovný ruch má v tomto smere veľkýpotenciál a jeho ekonomický prínos môžemepotom výraznejšie pocítiť všetci – podnikatelia,samospráva i samotný štát.■Astor Slovakia Welcome ServiceBenediktiho 5, 811 05 Bratislava 1tel.: +421 2/ 52496063fax.: +421 2/ 52444374e-mail: astor.slovakia@stonline.skwww.lexikon.sk34 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Žilina...s profesionálmi je Váš business ľahšíkongresy ★ školenia ★ semináre★ bussiness hotel, kongresové sály,školenia, semináre, wellness, wifiinternet★ najväčší hotel priamo v centreŽiliny s dlhoročnou tradíciou.★ novozrekonštruované izby★ 6 dvojizbových a jeden luxusnýprezidentský 5-hviezdičkovýapartmán★ kongresové sály– najväčšia s kapacitou do 500miest, klimatizovaná, ozvučená– možnosť rôznych technickýchpomôcok★ od 1. 9. 2007 ďalšia kongresovásála s kapacitou 600 miest,klimatizovaná a ozvučená★ salóniky s kapacitou 60 miest, 20miest a 50 miest★ kapacita hotela je 200 stálychlôžok a 150 prístelok★ ochutnať môžete špeciality našejskvelej kuchyne a oddýchnuťsi v našom wellness a fittnesscentre★ relaxačné centrum (bazéns protiprúdom, parná sauna,suchá sauna, masáže, solárium,posilovňa ...)★ perfektné služby poskytovanéhotelovým hosťom★ strážené hotelové parkoviskoTel.: 041/7645671-4Fax: 041/7247975, 5124607E-mail: recepcia@slovakiainn.sk

JARNÉ VÝSTAVY V NITRERozhovor s generálnym riaditeľom výstaviska Agrokomplex Nitraakad. arch. Ing. Ladislavom Švihelom, Dr. h. c.■ Neplánujete po náročnej jari – výstaváchAqua-therm Nitra, Nábytok a bývanie a Gastra– odpočinok?Výstavnícky priemysel je ako „čertovo koleso“– nikdy sa nezastaví. Jarné podujatiapokračovali skupinou výstav pre záhradníctvo,záhradkárov, priateľov bonsajov, kvetov,životného prostredia a kamenárstva Gardenia,Bonsai Slovakia, Enviro a Stonekomplexv termíne 12. až 15. 4. 2007, rovnako ako stavebnávýstava Domexpo-postav si svoj dom,ktorá je organizovaná v spolupráci s LCEexpo, s. r. o. Od 12. do 14. 4. 2007 sa uskutočnilapredajná výstava výrobkov žiakov strednýchškôl, stredísk praktického vyučovaniaa stredných odborných učilíšť Mladý tvorca.Záhradkárske podujatia priniesli okrem nádhernýchbonsajov i široký sortiment jarnýchkvetov na balkóny, do záhradiek, množstvokrásnych orchideí, kaktusov, citrusov i priesadzeleniny na jarnú výsadbu. Návštevnícimali možnosť vidieť a naučiť sa rez ovocnýchstromov, prednášky im poradili pri ich ochranepred škodcami a zamerali sa aj na jarnépráce v záhrade. K ďalším zaujímavostiampatrilo viazanie a aranžovanie kvetín, vyrezávaniezo zeleniny, tvarovanie bonsajov,ochutnávky čajov a ukážky čajových obradov,rozprávanie o nádherných kameňochsuiseki, indonézska bambusová hudba a rôznesúťaže. Na programe sa aktívne podieľaliaj veľvyslanectvá Indonézie, Japonska a Honorárnykonzulát Srí Lanky.■ Pripravili ste v máji lákadlá aj odborníkom?Od 22. do 25. 5. 2007 sa bude konať 14.ročník MEDZINÁRODNÉHO STROJÁRSKE-HO VEĽTRHU. Za 13 rokov svojej existenciesa stal najvýznamnejšou prehliadkou strojárskejprodukcie na Slovensku. Aj z medzinárodnéhohľadiska sa zaradil medzi poprednéeurópske podujatia. Vyprofiloval sa na významnúplatformu pre obchodné a kontraktačnérokovania firiem z celej Európy. A zaradilsa medzi najvýznamnejšie podujatianitrianskeho výstaviska, ktoré svojou polohou,vybavenosťou a skúsenosťami manažmentuposkytuje podmienky porovnateľnés európskym štandardom.Tohtoročný veľtrh bude patriť celkom istemedzi najvýznamnejšie veľtrhové podujatiavo výstavnom areáli. Počtom zúčastnenýchfiriem, zahraničným zastúpením, ale najmäveľkosťou výstavných plôch potvrdí svoje významnépostavenie nielen na Slovensku, aleaj v strednej Európe. Očakávame účasť viacako 900 vystavovateľov a spoluvystavovateľovzo 17 krajín, ktorí zastupujú ďalších cca240 firiem. Celková prenajatá výstavná plochapresiahne 30 000 m 2 . Najväčšie zahraničnézastúpenie s účasťou približne 200 vystavovateľovpripadá Českej republike. Súčasťouveľtrhu sú štyri tematické výstavy: EU-ROWELDING – výstava zvárania, CAST-EX– zlievanie, metalurgia a hutníctvo, CHEM-PLAST – plasty a chémia pre strojárstvoa EMA – elektrotechnika, meranie a automatizácia.Za pozornosť stojí sekcia obrábacícha tvárniacich strojov, ktorá každoročne zaznamenávavýznamný plošný nárast.Odborný charakter zvýraznia seminárea konferencie zo strojárstva, automatizácie,spoľahlivosti systémov i elektrotechniky. Nebudúchýbať ani firemné prezentácie. Významnýmodborným podujatím v tomto rokubude stretnutie českých a slovenských topmanažérovza účasti ministra hospodárstva SRa ministra průmyslu a obchodu ČR. Nadväzujena podobné stretnutie na MSV 2005 v Brnea bude sa zaoberať otázkou spoločných postupovpri riešení niektorých aktivít Slovenskeja Českej republiky v oblasti ekonomikya strojárstva, najmä vo vzťahu k zahraničiu.Už prestížnou sa stala súťaž o „Cenu veľtrhu“,ktorú odborná porota udeľuje najlepším exponátom.Nezabúdame ani na kultúru.K veľtrhu 22. mája už nerozlučne patríkoncert Slovenskej filharmónie. ■36 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Združenie podnikateľov SlovenskaNEOČAKÁVANE VYSOKÝHOSPODÁRSKY RASTPrezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec hovorí s našímspolupracovníkom Darom Bunceľom aj o ekonomickej výkonnosti Slovenska,problémoch podnikateľov a novele Zákonníka práce.■ Vlani bol hospodársky rast rekordný, štruktúraHDP je vyrovnaná, ako by ste zhodnotiliekonomickú výkonnosť Slovenskej ekonomiky?Myslím si, že aj napriek tomu, že sa Slovenskouž v predchádzajúcich rokoch dostalona rastovú krivku, 8,3-percentný rastbol prekvapením. A asi nikto nečakal, žerast bude taký vysoký a že v tomto roku eštebude pravdepodobne akcelerovať. Asi smepodobne ako iné krajiny regiónu v období,keď po fáze lákania investícií v 90. rokoch,dnes investície začínajú produkovať a to ťaháaj ekonomický rast Slovenska. Treba všakpovedať, že to nie je len otázka fungovaniazahraničných investícií, ale je to aj domácidopyt. Domáci dopyt je ten diel HDP, ktorýsa spamätáva po neľahkých rokoch pomernebolestivých opatrení, stúpajú mzdy, s ktorýmirastie aj spotreba. Z tohto pohľadu homožno hodnotiť ako zdravú štruktúru rastu,ktorý je ťahaný nielen zahraničnými investíciami,ale aj domácim dopytom.■ Centrálna banka znížila neočakávane centrálnuparitu, aby zabránila posilňovaniu koruny.Koruna však posilňuje naďalej. Ako vnímajúpodnikatelia silnú korunu?Samozrejme to závisí od toho, či sú tovývozcovia alebo dovozcovia. Každý z nichto vníma podľa toho ako to na nich vplýva.Ale treba povedať, že je len málo tých,ktorí sú len čistí dovozcovia alebo vývozcovia.Slovenská ekonomika je malá, s trhom5,3 milióna a väčšina firiem je aj vývozcomaj dovozcom. Závisí to potom od konkrétnychprepočtov, či zhodnocovanie korunymá negatívny alebo pozitívny vplyv. Najväčšíexportéri hlásia aj najväčšie problémy sozhodnocovaním koruny.■ Proti menovým výkyvom existujú možnostizabezpečenia a aj napriek tomu sa podnikateliasťažujú, prečo?Otázkou je, či ich aj využívajú. Či sa skôrnespoliehali na to, že ušetria na tom, že nebudúplatiť za zabezpečovacie nástroje, a nemyslelisi, že možno sa kurz nebude vyvíjaťFoto: M. Nemectak dramaticky ako sa vyvíjal. Niektoré podnikysa tak možno prepočítali a teraz to ľutujú.Priali by si, aby sa čas vrátil a oni by radizaplatili za hedžing. Ale dnes je neskoro plakaťnad rozliatym mliekom■ Aktuálnou témou je zákonník práce...Táto téma úzko súvisí s eurom. Zavedenieeura znamená odstránenie rizika krátkodobýchvýkyvov koruny, ktoré tu reálne je.S prijatím eura nám však vzniká nové rizikopotenciálnej menovej krízy v strednodobomaž dlhodobom horizonte. Vo chvíli, keď súv Únii veľké ekonomiky, ktoré nemajú vyriešenéštrukturálne problémy, a my prijmemeich menu, slovenskej ekonomike môžu spôsobiťproblémy krajiny, na ktoré nemámedosah. Veľmi dôležité na stabilitu meny súpreto zmeny štruktúry ekonomiky a vytváraniepriaznivých podmienok na podnikanie.Tým sa dostávam k zákonníku práce. Novelazákonníka práce má všetky predpoklady,aby podmienky na podnikanie zhoršila, abyspomalila proces vytvárania nových pracovnýchmiest a aby zhoršila aj mikroekonomickústabilitu. Preto zákonník práce hodnotímako výrazne negatívny faktor, ktorý môžespôsobiť slovenskej ekonomike problémy.Navyše tlak na harmonizáciu daní je veľkýa budeme mať problém obhájiť manévrovacípriestor v daňovej politike. Za predpokladuneexistencie vlastnej menovej politiky námjedine zostáva vytvoriť v ekonomike podmienky,aby trhy boli pružné. A navrhovanýzákonník práce ide proti tomu.■ Primárne by samotné zavedenie eura nemalomať vplyv na rast cien, ale odstránenie menovéhokanála, ktorý tlačí ceny smerom nadolaj napriek výraznému hospodárskemu rastua rastu miezd, dáva priestor na rast cien...Rast cenovej hladiny je očakávateľný. Jepochopiteľné, že tendencia vyrovnávania cenoveja mzdovej hladiny k našim partneromtu bude, a asi prijatie eura rast cien akceleruje.Kľúčovým je však tempo. Na jednej straneje konvergencia cien a miezd, na druhejproduktivita práce. Ak bude produktivitarásť pomalšie ako u našich partnerov v eurozónea naopak tempo približovania ciena miezd bude rýchlejšie, ekonomika budemať problém. Je tu ešte jeden problém, týkajúcisa cenového vývoja. Ten sa týka paktustability. Ak je predstavou vlády, že sa sociálnipartneri zaviažu nezvyšovať ceny, abysme splnili inflačné kritérium do termínuprijatia eura a odborári sa zaviažu, že nebudútlačiť na rast miezd, tak je to dobré prevládu. Keď sme túto požiadavku rozoberalis našimi členmi povedali mi, že jediné, o čomsnívajú, je zvyšovanie cien, ale nedovoľuje imto konkurencia a nie pakt stability. Plus somešte nepočul od vlády, že by si aj ona stanovilanejaký záväzok v tomto smere. Vláda byv záujme prijatia eura mohla taktiež prijaťzáväzok, že pri takto krásnom raste dosiahnenapríklad vyrovnaný rozpočet...■ Aké sú najzávažnejšie problémy podnikateľov?Podnikateľské prostredie sa zlepšilo, aleneznamená to, že sme na špici. Máme tu zlepšenýdaňový systém a je dobré , že ho akceptovalaaj nová vláda s miernymi modifikáciami,nový dôchodkový systém, ktorý zdanlivomožno nesúvisiaci s podnikaním, ale v strednodobomhorizonte má významné dôsledkyna podnikanie. Mnoho podnikateľov sa eštestále sťažuje, že nemôžu dostať úver z banky.A práve správa peňazí cez dôchodkové fondyumožňuje, aby DSS investovali do akcií, tedaexistuje možnosť, aby sa dostala časť peňazícez alternatívne financovanie do podnikateľskéhosystému. Podnikaniu veľmi pomohlotiež to, čo sa nazýva reforma trhu práce, alev skutočnosti išlo len o odstránenie najväčšíchdeformácií v Zákonníku práce, ktoré sado neho dostali za prvej Dzurindovej vlády.■ Podnikatelia sa sťažujú aj na vysoké odvody,ako hodnotíte odvodové zaťaženie?Celkové finančné zaťaženie podnikaniasme riešili len čiastočne. Finančné zaťaženienie sú len dane, patria tam aj odvody. Tamnenastala žiadna zmena, pokračuje zlý chaotickýsystém, ktorý sme tu videli posledných10 rokov. Negatívom je to, že narastá segmenttoho, čo nie sú ani dane, ani odvody,ale platby vynútené prostredníctvom inýchzákonov. Napríklad platby za televízne prijímače,platby do recyklačného fondu, a podobne.Daňové zaťaženie tvorí približne17 % HDP, odvodové 12 % a iné platby predstavujúasi 2 %. Je to nebezpečenstvo, ktorésa ukázalo aj v iných krajinách, kde zaviedlidaňové reformy. Daňový systém má tendenciuk degenerácii, lebo parlament je tvorivýa výsledkom je skryté, alebo otvorené narastaniefinančného zaťaženia. Ani z hľadiskaadministratívneho rámca sme toho veľa neurobili.To, že máme snahu o e-governmentje síce pekné, ale treba neustále zdôrazňovať,že by malo ísť zároveň o e-small government.Zároveň s elektronizáciou štátnejsprávy teda treba redukovať administratívnezaťaženie podnikania.■38 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Podnikateľská aliancia SlovenskaPOPULÁRNE KROKYPROBLÉMY LEN PREHLBUJÚSkvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku v záujme ekonomického rastukrajiny je hlavným cieľom Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá združuje vybranépodnikateľské subjekty s pôsobnosťou v Slovenskej republike. Zásadami aliancie sú etika,otvorenosť, principiálnosť, solidárnosť a zákonnosť. Publicistka Mária Šišuláková saporozprávala s prezidentom Podnikateľskej aliancie Slovenska Martinom Krekáčom.■ Niekoľko rokov zaznievajú z úst podnikateľovkritické slová o kvalite slovenského podnikateľskéhoprostredia. Časté zmeny v legislatíve,jej neúplnosť, zmeny daňových a inýchzákonov sú brzdou rozvoja. Aké je podnikateľsképrostredie teraz?Podnikateľská aliancia Slovenska vzniklapreto, aby sme sa my sami, úspešní a zodpovednípodnikatelia, manažéri, v spoluprácis tretím sektorom pričinili o skvalitňovaniepodnikateľského prostredia na Slovensku.Pri vzniku PAS bola klíma na podnikanieniekde na začiatku cesty úrovne vyspelýchkrajín. Skutočné podmienky na rozvoj, aknerátam revolučné reformy krátko po roku1989, sa u nás začali vytvárať so značnýmoneskorením, v podstate od roku 1998. Vládasa podujala zaoberať názormi priamo zainteresovaných.Pri rozhodnutiach zvažovala,čo vplýva na rozvoj podnikateľskéhoprostredia a čo ho deformuje. To však vôbecneznamená, že dnes už je jeho úroveň dostatočná.V medzinárodnom hodnotení Svetovéhoekonomického fóra je Slovensko na 37.mieste, malo by byť ešte vyššie.Podarilo sa uskutočniť viaceré reformy,najmä v daňovom systéme a na trhu práce,ktoré naštartovali skvalitňovanie podnikateľskéhoprostredia, zdravý hospodárskyrast, znižovanie nezamestnanosti a napokonzvyšovanie životnej úrovne ľudí. Ale v zlepšovanípodnikateľského prostredia treba stálepokračovať. To je z hľadiska rozvoja Slovenskakľúčové.■ O čo sa pri tomto konštatovaní opierate?Vychádzam z výsledkov Indexu podnikateľskéhoprostredia, prostredníctvom ktoréhoštvrťročne monitorujeme rozhodujúceprvky ovplyvňujúce podnikanie, napríkladdaňovú legislatívu, funkčnosť súdnictva, stabilitucien a meny, ale tiež korupciu a funkčnosťpolitického systému v štáte. Už nedotiahnutiereforiem predchádzajúcej vlády dokonca, myslím aj na zdravotníctvo, školstvoFoto: archíva ďalšie predsavzatia z jej programového vyhlásenia,sa odzrkadlili na stagnovaní indexuv prvej polovici vlaňajška. V druhej poloviciroka už prišiel pokles, v závere sa index znížilna rovnakú úroveň, akú dosahoval vo 4.štvrťroku 2005, čo bolo 125 bodov. Tieto meraniarobíme šiesty rok, ide o prvý pohybsmerom nadol.■ V čom spočívajú príčiny?Napriek nedotiahnutiu všetkých zámerovbol vplyv kľúčových reforiem na podnikateľsképrostredie jednoznačne pozitívny. Horšieje, že v druhej polovici minulého rokasa význam vykonaných reforiem začal spochybňovať.Už toto spochybňovanie sa prejavilona znížení hodnoty Indexu podnikateľskéhoprostredia. Išlo o prejav istej nedôveryrespondentov, cítili sa byť vo svojej činnostičiastočne ohrození. Dnes už nejde len o spochybňovaniereforiem, ale protireformné kroky.Rovná daň nie je celkom rovná, štát viacreguluje, negatívne sa majú meniť pravidlána trhu práce. Spokojnosť s kvalitou podnikateľskéhoprostredia klesne. Reálny stav vyhodnocujemes istým oneskorením, a tak saspomenuté zásahy možno naplno prejavia ažv roku 2008. Už teraz tu sú isté symptómy.■ Počúvajú vláda a zodpovední politici vaševarovania?Je prirodzené, že sociálnodemokratickávláda viac kooperuje so zamestnancami nežso zamestnávateľmi. Otázne je, či pod zamestnancamimáme rozumieť len odbory.Nepovažujem za správne, že odbory sú zahľadenédo seba a privlastňujú si právo hovoriťza všetkých zamestnancov. Kde zostaldialóg so širokou občianskou spoločnosťou?Najlepšou zárukou dobrých podmienok preľudí práce je skvalitňovanie podnikateľskéhoprostredia, zvyšovanie konkurencie a znižovanienezamestnanosti. Vláda by si malauvedomiť tieto následnosti. Chceme s ňoudiskutovať, aby zo zlepšovania podnikateľskéhoprostredia mali úžitok všetci, vrátanezamestnancov.V dialógu odborárov s vládnou sociálnodemokratickoumocou je politika prítomná ajinde v Európskej únii. No diskusia medzi zástupcamizamestnancov, občianskej spoločnostia zamestnávateľov funguje nepretržitea v tomto duchu sa formujú názory všetkýchzúčastnených strán. A dohoda sa predkladávláde. U nás to tak nie je.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Aj to je dôvod nesúhlasu s predloženýmnávrhom novely Zákonníka práce?Prijatie zatiaľ platného zákonníka bolo výsledkomuvedomenia si minulej vlády, akánevyhnutná je flexibilita pre obe strany, abyštát mohol bojovať s veľkou nezamestnanosťoua súčasne zrýchľovať tempo ekonomickéhorastu, priťahovať zahraničné investíciea vytvárať nové pracovné miesta. Prijatím súčasnéhoZákonníka práce Slovensko v predstihunaplnilo požiadavku Európskej komisiereformovať národné pracovné kódexy.Dnes to odporúča Lisabonská stratégia každejčlenskej krajine, ktorá tak ešte neurobila.A terajšia slovenská vláda chce zmenu súčasnéhostavu?■ Aké poznatky máte v tomto ohľade z pozícieradcu – člena Európskeho hospodárskehoa sociálneho výboru v Bruseli?Únia prostredníctvom Kokovej správy vyzývačlenské štáty a sociálnych partnerov,aby prehodnotili a prispôsobili úroveň flexibilityv štandardných dohodách – zmluvnépodmienky, organizáciu pracovnéhočasu, samotný pracovný čas, mechanizmyna stanovenie miezd a mobilitu pracovníkov.Ako vzor nového modelu pracovnéhotrhu slúži Dánsko. Tam tzv. model flexikurityprináša väčšiu mobilitu medzi zamestnaniamispojenú s aktívnymi sociálnymiopatreniami. Spolu s minimálnou ochranoupred prepustením z práce viedli aktívneopatrenia trhu práce k vysokej mobilitemedzi zamestnaniami. Dánski zamestnancisa na rozdiel od svojich kolegov v inýchštátoch s vysokou ochranou zamestnancovcítia veľmi bezpečne.■ Ohrozia pripravované zmeny Zákonníkapráce pracovný trh a rast ekonomického rozvoja?Každá zmena, ktorá prináša obmedzeniapre zamestnávateľa alebo zamestnanca,teda znižujúca flexibilitu trhu práce, budev neprospech všetkých zúčastnených. Podľaprieskumu PAS novela zákonníka práce zvýšipodnikom náklady o 2,75 % a zníži zamestnanosťo 0,16 %.Už dnes vznikajú isté problémy u niektorýchzahraničných investorov. Ale ak prejdepripravovaná novela, o niekoľko rokov sanaša ekonomika môže ocitnúť v staronovýchproblémoch. Protireformné kroky môžu maťpre krajinu veľmi negatívne dôsledky. ■Apríl 200739

KomentárTERMÍN BRIC MÁ TRI ROKYPred tromi rokmi investičná banka GoldmanSachs zverejnila známu analytickúsprávu Dreaming With BRICs: The Path to2050, ktorá doplnila terminológiu finančnéhotrhu pojmom BRIC. Táto skratka označujeprvé písmená názvov skupiny krajín,ktorými sú Brazília, Rusko, India, Čína. Ekonóminvestičnej banky Goldman Sachs JimO‘Neill tento termín používal ešte skôr, užpred piatimi rokmi. Za päť rokov sa zmenilinázory ekonómov na perspektívy krajínBRIC. Čo majú tieto krajiny spoločné?Po prvé, tempá rozvoja týchto krajín súoveľa väčšie ako tie, ktoré predpovedali ekonómoviabanky pred piatimi rokmi, zvlášť toplatí pre Rusko a Čínu. Súčasne však trebapovedať, Brazília a India vôbec nesklamaliočakávania ekonómov investičnej bankyGoldman Sachs. Tieto krajiny prirodzenýmspôsobom vytvorili symbiózu. Rusko a Brazíliazásobujú surovinami rýchlo rastúce ekonomikyČíny a Indie, čo im zabezpečuje dobrépodmienky na ich vlastný rast.Ak hovoríme o Brazílii, táto krajina miernezaostáva za predpoveďami, ktoré urobilJim O´Neil pred piatimi rokmi. Vtedy predpokladal,že táto krajina dosiahne priemernýročný rast hrubého domáceho produktudo roku 2010. Už v súčasnosti je jasné, žetáto prognóza sa nenaplní. Medzi základnéproblémy brazílskej ekonomiky patrí jej mimoriadneveľká miera regulácie, príliš veľkézásahy štátu do národného hospodárstvaa do trhových procesov a neexistencia ekonomickýchreforiem na mikroúrovni, ktorésú potrebné kvôli podpore malého a strednéhopodnikania.Základným problémom ruskej ekonomikyje demografia. Podstatné zníženie počtuobyvateľov Ruska sa môže veľmi negatívneprejaviť na stave ekonomiky celej krajiny.Veľkým rizikom pre ruskú ekonomiku je pádcien na svetových trhoch surovín. Jednouz hlavných príčin ekonomických problémovSovietskeho zväzu bolo to, že v čase vysokýchcien ropy krajina ropné doláre neinvestovala,ale prejedla. Po páde cien ropy na prelomeosemdesiatych a deväťdesiatych rokovprišiel aj rozpad Sovietskeho zväzu.Medzi pozitívne faktory ovplyvňujúce rastruskej ekonomiky je veľmi vysoká úroveňvzdelania a obrovský potenciál rastu produktivitypráce. Treba poznamenať, že poklespočtu obyvateľov pri nezmenenej výškehrubého domáceho produktu vedie k rastuhrubého domáceho produktu pripadajúcehona jedného obyvateľa. Môže to postupneviesť aj k zmene orientácie ruskej ekonomikyz exportu na domácu spotrebu.Čína je tiež veľmi závislá od exportu. Napríkladlen vývoz tovarov z Číny do USApredstavuje 10 percent čínskeho hrubého domácehoproduktu. Môže to byť potenciálnymzdrojom ekonomickej nestability, najmä akberieme do úvahy nie vždy stabilné vzťahyUSA a Číny, ktoré sa týkajú najmä nízkehovýmenného kurzu juanu. Len indická ekonomikaje najmenej vystavovaná rôznehodruhu rizikám, pretože je v najväčšej mierev rovnovážnom stave.Nakoniec si treba pripomenúť, že JimO‘Neill navrhol modifikovať samotnú skratkuBRIC a zmeniť ju na BRIMC. Medzi krajiny,ktoré sa „rozvíjajú viac ako ostatné“ sa môžedostať Mexiko, ktorého ekonomický potenciálje porovnateľný s Ruskom a Brazíliou.Posledných niekoľko rokov sa kapitálové investíciedo krajín BRIC odlišovali od vkladovdo aktív iných krajín. Napríklad index MSCIpre Brazíliu ku koncu septembra tohto rokustúpol o 12, 8 %, index pre Rusko o 38,4 %, preIndiu o 51,1 % a pre Čínu o 39,1 %. Index precelú skupinu BRIC stúpol o 30,4 %. Na porovnanie,výnosnosť vkladov do aktív rozvinutýchkrajín za to isté obdobie bola 13,3 %.Od čias existencie termínu BRIC sa na finančnomtrhu objavilo veľa hráčov a nástrojovorientovaných na túto skupinu krajínFoto: bigstockphoto.comznámou pod touto skratkou. Finančné nástrojeorientované na investovanie do aktívv týchto krajinách sa tešia mimoriadnej pozornostiinvestorov.Je pravdepodobné, že makroekonomickéukazovatele týchto krajín sa budú v najbližšíchdvoch rokoch odlišovať a krajiny sazačnú odlišovať viac ako v minulosti. Dá sapovedať, že v budúcnosti sa bude dať pochybovaťo tom, či je správne pre túto skupinukrajín používať jednu a tú istú skratku.Spomalenie rastu svetovej ekonomiky samôže prejaviť v každej osobitne vzatej krajinerôznym spôsobom. Napríklad Čína môžemať problémy spojené s dvomi aspektmi jejekonomiky. Po prvé, prehriatie ekonomikyuž teraz núti čínsku exekutívu obmedzovaťrast ekonomiky administratívnymi opatreniami.Po druhé, tlak zo strany iných krajínmôže Čínu prinútiť revalvovať národnúmenu, čo zníži konkurencieschopnosť jejprodukcie na svetových trhoch.Spomalenie rastu ekonomík USA a Čínybude mať vplyv na dve najväčšie surovinovéekonomiky, Brazíliu a Rusko. V minulomroku export tvoril 31,9 % hrubého domácehoproduktu Ruska, pričom 85 % z neho tvorilisuroviny a polotovary. Spomedzi surovína polotovarov 65 % pripadá na ropu a plyn,17 % na kovy a 3 % na drevo.Pretože Čína je jedným z najväčších nákupcovenergetických surovín na svete, zníženiejej dopytu sa podstatným spôsobomprejaví na ruskej ekonomike. Brazília je eštezávislejšia od exportu. Od roku 1996 do roku2005 sa podiel exportu na hrubom domácomprodukte zvýšil u 6,2 % na 14,9 %. Odberateľmibrazílskej, väčšinou poľnohospodárskejprodukcie sú práve USA a Čína.Prípadný ekonomický pokles najlepšie znesieIndia. Domáca spotreba v tejto krajine tvorí61 % hrubého domáceho produktu, exporttovarov len 12,9 %. Znamená to, že zníženiedopytu na svetových trhoch, sa najmenejprejaví v indickej ekonomike. Značnú časťčínskeho vývozu predstavuje export služieb.V Indii sa nachádzajú telefonické centrá prepodporu klientov v mnohých krajinách sveta.Pre mnohé svetové firmy nákup týchto služiebznamená zníženie nákladov. Okrem tohoIndia je známa tým, že svetovým korporáciámpredáva služby svojich programátorov.Čo sa týka ťažkostí, základným problémomindickej ekonomiky je deficit verejných financií(8,7 % HDP) a bežného účtu platobnej bilancie(1,5 % HDP). Momentálne tieto schodkynepredstavujú riziko, ale v prípade globálnehopoklesu ekonomiky sa investori môžupozerať na ne ako negatívny faktor, čo môževyvolávať tlak na indickú menu a dlhopisy.Zdá sa, že práve preto, že krajiny spojenéskratkou BRIC sa nemusia v budúcnosti vyvíjaťrovnako, opodstatnenie skratky sa budezmenšovať. Na prípadný pokles ekonomikyv globálnom meradle bude najcitlivejšie reagovaťRusko a najmenej sa prejaví v národnomhospodárstve Indie. Brazília a Čína súniekde medzi nimi.■Vladimír Bačišin40 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Foto © Nathan Mandell

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiuEdmund S. Phelps sa narodil v Evanstonev americkom štáta Illinois v roku 1933.Vedecký titul PhD. z ekonómie získal v roku1959 na Yale University. Pracoval na Pensylvánskejuniverzite a v roku 1971 sa stalprofesorom na Columbia University. V roku2006 sa stal nositeľom Nobelovej ceny zaekonómiu.Edmund S. Phelps sa považuje za prívržencanového keynesovstva. V roku 1968 opísalrovnovážny stav na trhu práce. V jeho modelimzda hrá stimulujúcu úlohu, postačujúcuna to, aby sa ľudia nechali najímať do práce.Súčasne však zo stimulujúceho charakterumzdy vyplýva limitovanie objemu práce,čo vytvára vynútenú nezamestnanosť. V roku1969 v jednej zo svojich prác Edmund S.Phelps predstavil ekonomiku ako súostrovie.Na každom ostrove tohto súostrovia sa zamestnancirozhodujú, či majú prijať miestnumzdu, alebo sa presídliť na nový ostrov. Hľadanielepšej mzdy zaberá určitý čas a vytváradobrovoľnú nezamestnanosť. Hlavným objektomvýskumov Edmunda S. Phelpsa bolpotenciál nerovnovážnych stavov trhu a ichvplyv na ekonomiku.Trh a nezamestnanosťV roku 1970 Edmund S. Phelps zverejnilprácu Mikroekonomické základy zamestnanostia teória inflácie (MikroeconomicFoundations of Employment and InflationTheory), ktorá bola založená na materiálochkonferencie, ktorú organizoval. V roku1972 vydal monografiu Inflačná politikaa teória nezamestnanosti (Inflation Policyand Unemployment Theory). V týchto prácachsa tvrdilo, že rovnovážny stav mierynezamestnanosti sa dosahuje nemonetárnymspôsobom.V osemdesiatych rokoch Edmund S.Phelps začal so skúmaním faktorov, ktoréurčujú prirodzenú mieru nezamestnanosti.V roku 1994 zverejnil prácu Štrukturálne krízy:Moderná rovnovážna teória nezamestnanosti,úrokové miery a aktíva.V roku 1981 bol Edmund S. Phelps zvolenýdo Národnej akadémie vied USA, v roku2000 sa stal čestným členom Americkejekonomickej asociácie. V roku 1985 získalčestný doktorát na Amherst College. V roku2001 získal čestné doktoráty na Manheimskejuniverzite a Rímskej univezity Tor Vergata.Súčasne University of Columbia zverejnilavýročný zborník jeho článkov. V októbri2003 získal čestný doktorát na UnivesidadeNova Lisboa, v júli 2004 na parížskejuniverzite Dauphine, v októbri 2004 na Islandskejuniverzite. V máji 2004 získal čestnúprofesúru na čínskej Národnej univerzitev Pekingu.Edmund S. Phelps je autorom 80 vedeckýchčlánkov a tiež viac ako 90 iných ekonomickýchdokumentov, správ a referátov. Jeautorom a editorom mnohých kníh z oblastimakroekonómie a mikroekonómie. Je autoromučebnice Politická ekonómia (PoliticalEconomy: An Introductory Text).Foto: D. BondareffDNES ALEBOZAJTRA?Dnes si len ťažko možno predstaviť, žeekonómovia sa do začiatku šesťdesiatych rokovminulého storočia zaoberali iba krátkodobýmivýkyvmi ekonomickej konjunktúry.V tom čase sa nepozerali na dlhodobú perspektívu.Edmund S. Phelps v práci z roku1961 po prvý raz hovoril o faktoroch dlhodobýchúspor obyvateľstva. Neskôr, v prácachz rokov 1967 a 1968, ktoré sa stali klasickými,si položil otázku priamo sa týkajúcuhospodárskej politiky: Dnes alebo zajtra?Ináč povedané, ako rozhodnutia prijímanévládou vo vzťahu k inflácii a nezamestnanostina krátke obdobie ovplyvňujú dlhodobúperspektívu. Tieto práce ovplyvnili ďalšívývoj moderného ekonomického myslenia,hoci dnes sa zdajú byť triviálnymi.Revízia krivkyNajznámejšie práce Edmunda S. Phelpsa,ktoré napísal ešte v šesťdesiatych a sedemdesiatychrokoch, sa venujú analýze vzájomnejzávislosti nezamestnanosti a inflácie.Dominujúci názor v tých rokoch bolodrazom takzvanej „Phillipsovej krivky“. Jeto graf známy z učebníc, ktorý je pomenovanýmenom britského ekonóma, ktorý sanarodil na Novom Zélande, Albana WilliamaPhillipsa (1914 – 1975) hovoriaci, že čímvyššia je inflácia, tým nižšia je nezamestnanosťa naopak.Alban William Phillips bol talentovanýminžinierom, ktorý sa stal ekonómom. Študovalhistóriu Anglicka od roku 1860 do roku1957, a dokázal, že pre spomínaných takmer100 rokov platí, že v každom roku, v ktoromsa znížila nezamestnanosť, inflácia sa trochuzvýšila, z čoho odvodil pravidlo, že medzi inflácioua nezamestnanosťou je vzťah nepriamejúmernosti. Podľa teórie A.W. Philipsa toznamená, že inflácia sa môže stať večnýmmotorom pre vládu, čiže vláda a centrálnabanka môžu len vďaka menovej politikea zvyšovaniu výdavkov zvyšovať všeobecnýblahobyt a súčasne znižovať nezamestnanosť.Je prirodzené, že táto myšlienka bolaprijatá s veľkým nadšením.Znamenalo to, že úloha stabilizácie ekonomikyje triviálna. Podľa tejto teórie platilo, žebez aktívnej stimulujúcej makroekonomickejpolitiky (najmä rozpočtovej, menovej sa pripisovaladruhoradá a skôr podporná úloha)má ekonomika sama o sebe sklony k depresii.V rámci tejto teórie sa od vlády vyžadovalamanipulácia s rozpočtom a udržiavanie agregátnehodopytu na dostatočnej úrovni tak,aby sa vyhlo neúplnej zamestnanosti. Súčasnesa však nemal dosiahnuť mimoriadny dopytpo pracovnej sile, ktorý vedie k inflácii.Zvýšenie inflácie sa považovalo za nevyhnutnú„daň“ za zníženie nezamestnanosti, a pretobolo treba v určitom momente rozhodnúť,čo je dôležitejšie.Empirická závislosť medzi infláciou a nezamestnanosťoubola len veľmi slabo podporenápredstavami o správaní sa ekonomickýchagentov. V prvej etape sa interpretácietejto teórie opierali o tézu, že na akomkoľvektrhu zmeny ceny práce (nominálnejmzdy) odrážajú rozdiel medzi dopytoma ponukou, a tento proces korekcie opisujePhillipsova krivka. Súčasne platilo, že rýchlosťkorekcie, teda tempo zmeny nominálnejmzdy, a teda aj úrovne inflácie, odrážaveľkosť zvýšeného dopytu po pracovnejsile, ktorý je spojený s mierou nezamestnanosti.Avšak v tejto interpretácii zostávalinedoriešené otázky. Po prvé, z teoretickejkonštrukcie Phillipsovej krivky vyplývalo,že vyššia zamestnanosť by sa udržiavalapri určitej stálej miere inflácie. Táto myšlienkabola zjavne v protiklade s tradičnýmivýchodiskami ekonomickej teórie, žez dlhodobého hľadiska reálne veličiny sav ekonomike určujú reálnymi, a nie nominálnymiparametrami. Okrem toho nebolojasné, akými motívmi sa určuje úroveň dobrovoľnej(frikčnej) nezamestnanosti. Inýmislovami v modeli chýbali podmienky, ktoréurčujú stav rovnováhy.Menová a rozpočtová politikaO deväť rokov Edmund S. Phelps poukázalna to, že táto schéma je len mechanická,a ľudia nie sú stroje. Ak ceny rastú, tak ľudiachápu, že ich reálna mzda klesá. Pretovychádzajú z „očakávanej inflácie“ a žiadajúzvýšenie mzdy. Keď sa ich požiadavky aspoňčiastočne naplnia, ihneď rastie nezamestnanosť,pretože zamestnávatelia najímajú dopráce menej zamestnancov. Znamená to, žeinflácia neumožňuje z hľadiska dlhodobejperspektívy v praktickej politike využívaťPhillipsovu krivku, pretože ľudia nekonajúa nesprávajú sa mechanicky. Ale samotné„očakávania“ sa stali súčasťou ďalších vedeckýchvýskumov. Bolo zrejmé, že z hľadiskadlhodobej perspektívy nie je možné manipulovaťs trhom.Práce Edmunda S. Phelpsa, ale aj MiltonaFriedmana v podstate zmenili predstavy o finančnej(rozpočtovej) a menovej politike, akoo nástroji, ktorým možno odstrániť konfliktmedzi cieľmi zníženia inflácie a nezamestnanosti.Edmund S. Phelps a Milton Friedmannezávisle od seba prišli k záveru o chybnostikeynesovských názorov na Phillipsovu krivku,pretože v nich nie je obsiahnutá proble-42 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiumatika úlohy informácií v ekonomike. V praxiplatí, že individuálni ekonomickí agentinemajú úplné poznatky o správaní sa inýchagentov a musia svoje rozhodnutia zakladaťna očakávaniach.Edmund S. Phelps predpokladal, že neexistenciarovnováhy na trhu pracovnýchsíl vedie ku korekcii nie nominálnej, ale reálnejmzdy. Z toho vyplýva, že súčasná infláciazávisí nielen od úrovne nezamestnanosti,ale aj od inflačných očakávaní. Keďsa vedú rokovania a uzatvárajú sa dohodytýkajúce sa úrovne miezd, rozhodnutia samusia viesť na základe inflačných prognóz.Čím vyššia je úroveň očakávanej inflácie,tým vyššia by mala byť úroveň nezamestnanosti,ktorá zodpovedá určitej faktickejmiere inflácie. Vyššia súčasná miera infláciezvyčajne aj určuje vyššie inflačné očakávaniav budúcnosti, a jej vedomé urýchlenienevedie k vyriešeniu problémov stabilizácie,ale len k roztočeniu inflačnejšpirály. V súlade s tým Edmund S. Phelpsdefinoval svoju hypotézu interpretácie Philipsovejkrivky, v ktorej významnú úlohuhrajú očakávania (expectations – augmented):zmeny v zamestnanosti vyvoláva niesamotná inflácia, ale jej odklony od očakávanýchhodnôt.Očakávania a rovnováhaPretože očakávania majú tendenciuprispôsobiť sa reálnepozorovaným tendenciám, namiestostabilného vzťahu medziinfláciou a nezamestnanosťousa ukazuje byť reálnejšouskupina krátkodobých Phillipsovýchkriviek, ktoré zodpovedajúrôznym inflačným očakávaniam.,a takzvaná Phillipsovavertikálna krivka (ktorá jev skutočnosti priamkou). Vertikálnakrivka označuje, že v staverovnováhy, keď faktická infláciazodpovedá očakávaniamekonomických agentov, mierainflácie žiadnym spôsobom neovplyvňujezamestnanosť a mátendenciu priblížiť sa k svojej„prirodzenej úrovni“.V súčasnosti sa ako synonymumpre mieru rovnovážnejnezamestnanosti používa ukazovateľNAIRU (Non-AcceleratingInflation Rate of Unemployment)čo v preklade znamenámiera nezamestnanosti neakcelerujúcainfláciu. Podľa EdmundaS. Phelpsa sa NAIRU definujeako súbor štrukturálnychfaktorov: ponuka pracovnej sily,informačná priezračnosť pracovnéhotrhu, úroveň podpory v nezamestnanostia inými inštitucionálnymipodmienkami. Súčasnéštatistické výskumy Národnéhovýboru pre ekonomické analýzyUSA hovoria, že NAIRU preFoto: bigstockphoto.comamerickú ekonomiku je na úrovni 5 – 6 %pracovnej sily.Fundamentálny praktický záver novej teórieje nasledujúci: v strednodobej perspektíveneexistuje žiaden stabilný kompromis medziinfláciou na nezamestnanosťou, pretože nieje možný dlhodobý nesúlad medzi reálnoua očakávanou infláciou. Naopak, ukázalo sa,že ak sa podporuje politika nízkej inflácie,ňou sa stavajú základy pre očakávania nízkejinflácie aj v budúcnosti, čím sa uľahčuje podporastabilne vysokej zamestnanosti.Hypotéza vertikálnej Phillipsovej krivky(priamky) v rovnovážnej miere nezamestnanostisa stala jednou z najvplyvnejších myšlienok,ktoré mali vplyv na makroekonómiuv poslednom polstoročí. Hypotéza poukázalana existenciu obmedzení pri uplatňovanípolitiky zvyšovania zamestnanosti prostredníctvomzvyšovania agregátneho dopytu.Politika založená na vybudení agregátnehodopytu sa uplatňovala v sedemdesiatychrokoch, avšak po tom, čo vyvolala stagfláciu,bola v konečnom dôsledku vládami VeľkejBritánie a USA zavrhnutá.TransfomáciaDnes už len málokto rieši problémy infláciea nezamestnanosti v dlhodobomČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniihorizonte pomocou rozpočtových deficitovalebo prebytkov. Kľúčovým nástrojommakroekonomickej politiky sa stáva úrokovámiera. Umenie regulácie sa čoraz častejšieredukuje na výber adekvátnej úrokovejmiery, ktorá nebude urýchľovať infláciu,ale ani potláčať produkciu.Samozrejme, Edmund S. Phelps neboljediným ekonómom, ktorý spájal infláciua nezamestnanosť tak, aby sa do úvahybrali nielen krátkodobé, ale aj dlhodobéefekty. Nebol prvým, kto poukázal na to,že keynesovská paradigma nemá dobré teoretickézáklady. Poukazovali na to aj iníveľkí ekonómovia, ako napríklad ArthurPigou, Franco Modigliani. Robert Lucasriozvinul modely Edmunda S. Phelpsa, alev jeho svete ekonomickí agenti formovalisvoje očakávania vo vzťahu k budúcej miereinflácie „racionálne“, teda berúc do úvahypravdepodobnosť určitých makroekonomickýchscenárov. Neokeyenesovci vzalido úvahy názory Edmunda Phelpsa, ale ajkritiku Roberta Lucasa. Fin Kidland a EdwardPrescott poukázali na to, že dynamickáneefektívnosť je možná nielen kvôli spomalenejadaptácii ekonomických agentovna to čo, sa odohráva v ekonomike, ale ajv dôsledku strategických zvláštností správaniasa centrálnej bankyV súčasnej ekonomickej históriije známych veľa príkladovtoho, že v krajine môže byť súčasnevysoká inflácia aj vysokánezamestnanosť. Tak tomubolo napríklad bolo v USAa v európskych krajinách s vyspeloutrhovou ekonomikouv sedemdesiatych rokoch 20.storočia. Práve vtedy, teda koncomsedemdesiatych rokov, savlády zriekli Phillipsovej krivky.Prax ukázala, že v dlhodobejperspektíve nefunguje.V Japonsku sa v poslednýchrokoch vytvorila presne opačnásituácia, nízka nezamestnanosťbola sprevádzaná defláciou,teda poklesom cien. Lenv roku 2005 sa táto situácia začalameniť.Môžeme si spomenúť nedávneskúsenosti Československa,a neskôr Slovenska. Infláciastúpala súčasne s nezamestnanosťou.Krajiny v čase transformáciesú zvláštnym prípadom.Keď Alban William Phillipsa Edmund S. Phelps vytváralisvoje teoretické modely, uvažovalio krajine s fungujúcoutrhovou ekonomikou. EdmundS. Phelps sa k svojim teóriámvrátil začiatkom deväťdesiatychrokov, keď v USA začalekonomický boom pri veľminízkej nezamestnanosti s nízkouinfláciou.■Katarína BohušováApríl 200743

Hospodárske vzťahyPRINC FAJSAL NA SLOVENSKUA HOSPODÁRSKE VZŤAHY SOSAUDSKOU ARÁBIOUMedzi prvé tohoročné významné obchodné návštevy, ktoré pricestovali na Slovensko,patril saudskoarabský princ Fajsal Al-Saud, ktorý podniká vo viacerých oblastiach.O rozhovor ho požiadal náš spolupracovník Marián Babic.■ Vaša excelencia, mohli by ste charakterizovaťsúčasný stav ekonomiky Saudskej Arábie?Saudská Arábia je v skutočnosti subkontinent,ktorý má síce len 27 miliónovobyvateľov, ale rozlohu skoro dva miliónyštvorcových kilometrov. Ekonomika SaudskejArábie pritom rastie bez prestaniauž päťdesiat rokov. Náš hrubý domáciprodukt na jedného obyvateľa je vyše12-tisíc dolárov. Je to logické, lebo mámeveľké zásoby ropy, ktoré predstavujú štvrtinusvetových zásob. Práve jej export jednes jedným z najväčších vo svete. Ropapredstavuje 90 percent saudskoarabskéhoexportu a 75 percent štátnych príjmov.Menej sa už vie, že Saudská Arábia nieje len ropa. Máme napríklad 20 veľkýchmiest s letiskami a infraštruktúrou. Chceme,aby pozitívny vývoj v raste ekonomikyďalej pokračoval ešte výraznejším tempom.Preto zlepšujeme investičné prostrediev krajine, aby už v roku 2010 patrilaSaudská Arábia medzi desať najatraktívnejšíchkrajín na investovanie v celomsvete.■ Rok 2010 je však veľmi blízko, zostávajúešte tri roky na dosiahnutie tohto cieľa. Čopreň robíte?V súčasnosti budujeme v Saudskej Arábiidesať nových veľmi moderných a atraktívnychhospodárskych mestských centiers kompletnou infraštruktúrou, aby prilákalizahraničných podnikateľov. Za všetkyspomeniem King Abdullah EconomicCity, ktoré od roku 2005 vyrastá na pobrežíČerveného mora asi 50 kilometrov severneod mesta Jeddah. Aby ste si dokázalipredstaviť jeho význam, uvediem dvaúdaje. Mesto bude mať dva milióny obyvateľova bude stáť skoro 27 miliárd dolárov.Práve budovanie týchto nových miestje jedným z dôvodov, prečo som prišiel naSlovensko.■ Ako by sa slovenské firmy mohli podieľaťna ďalšom rozvoji saudskoarabskej ekonomiky?Musím žiaľ konštatovať, že napriektomu, že Slovensko a Saudská Arábia majúnadviazané diplomatické styky od roku1995, úroveň vzájomných vzťahov je nízka.Nedošlo k žiadnym významným návštevám.Pokiaľ ide o hospodárske vzťahy,obchodná výmena je asi na úrovni 35 miliónovdolárov. Výrazný je pritom slovenskývývoz, ktorému dominujú osobné vozidlá,valcované výrobky zo železa a ocele a sústruhy.Naopak Slovensko dováža najmäsaudskoarabské výrobky z plastov. Mojímcieľom je podporiť obchodné a hospodárskevzťahy medzi Saudskou Arábiou a Slovenskom.Ide nám najmä o získanie slovenskýchtechnológií a know-how pre potrebysaudského hospodárstva. Slovenskomá veľmi dobrých expertov a inžinierovv oblasti stavebníctva, strojárstva a hutníctvaso znalosťami know-how. Preto vidímetiež možnosť ich kooperácie na územíSaudskej Arábie.■ Vaša pozornosť sa zamerala aj na cestovnýruch.Zatiaľ na Slovensko nechodí veľa Saudov.Je tu viac Kuvajťanov, Sýrčanov, Egypťanov,Libanončanov či Jordáncov. Dôvodovje viacero. V prvom rade, slovenskékúpele a turistické strediská nie sú v SaudskejArábii zviditeľnené. Chýba im reklama.Neexistujú ani priame letecké spojeniamedzi našimi krajinami a čo je najhoršie,v Saudskej Arábii sa vôbec nedajúzískať slovenské víza. Kto ich chce získať,musí si ich vybaviť a vyzdvihnúť v inýcharabských krajinách, napríklad v Egypte,čo predstavuje zbytočnú prekážku a zdržanie.Turistika v každom prípade potrebujeveľa aktivít. V prvom rade sú potrebnékampane, ktoré by predstavili Slovenskosaudským občanov komplexne ako významnúturistickú destináciu. To znamenánielen jednu reklamu na niektoré kúpeleči turistické stredisko alebo dokonca lenhotel. Musí to byť zoznamovací komplexod turistických atrakcií cez kúpele, turistickéstrediská až po hotely a priamu leteckúdopravu. Saudskí Arabi pritom míňajúdnes veľa peňazí na cestovanie a svoje turistickéa rekreačné pobyty po celom svete.Radi navštevujú nové krajiny, ktoré eštenepoznajú. Pravda, bez toho, aby sa mohliinšpirovať k takýmto cestám, k tomu nedôjde,lebo nebudú o Slovensku vedieť.■ Slováci cestujú za turistikou do Spojenýcharabských emirátov. Môže byť ich ďalšoudestináciou Saudská Arábia?Saudská Arábia zatiaľ nie je klasickouturistickou destináciou. Sústreďovali smesa na cestovný ruch, ktorý sa spája s náboženskýmipúťami najmä do najposvätnejšiehoislamského centra Mekky. Chcemevšak vytvoriť predpoklady na to, aby Saudivo väčšej miere pozitívne prijímali ajpríchod bežných turistov. Vyrastajú novéturistické centrá – najmä na pobreží Červenéhomora, napríklad v už spomínanomKing Abdullah Economic City, ako aj hotelya ďalšie turistické zariadenia v starýchsaudských mestách.■ Dospeli ste pri svojich rokovaniach aj k nejakýmkonkrétnym výsledkom?Pokiaľ ide o turistiku, len zopakujem,že by ste sa mali v prvom rade u nás prezentovať.Návštevníci potom prídu. Osobnesom navštívil Rajecké Teplice, Piešťanya iné kúpele, kde by sa tiež mohlo vytypo-44 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Hospodárske vzťahyvať niekoľko investičných možností presaudských investorov v oblasti kúpeľníctvaa wellness.■ Mohli by ste zhodnotiť súčasné saudsko--slovenské hospodárske vzťahy a ich perspektívudo budúcnosti?Na Slovensko ma pozvala spoločnosťEuropean Business & Development,Inc. USA, ktorej prezidentom je SlovákIng. Milan Špaňo žijúci striedavo v USAa na Slovensku. Táto spoločnosť organizovalaaj môj program a sprevádzala mapočas celej mojej návštevy. Hospodárskevzťahy prirodzene musia vychádzať z diplomatickýchvzťahov. Preto som veľmirád, že aj slovenská vláda podporila mojunávštevu. Boli sme prijatí na Úrade vládySR riaditeľom Kancelárie predsedu vládySR Františkom Határom a riaditeľom Protokolárnehoúradu Marekom Eštokom.V rozhovoroch sme sa sústredili predovšetkýmna riešenie problému vstupnýchvíz do SR. Keď majú naši saudskí podnikateliaa investori cestovať do Egypta, abydostali slovenské víza, tak to prirodzenetakmer všetci hneď vzdajú. Počas rozhovorovsme otvorili otázku potreby zriadeniaveľvyslanectva v Saudskej Arábii v čonajkratšom čase, čo by okamžite zvýšilodostupnosť a skrátilo lehotu spracovaniavíz. Dosiahneme tak možnosť rozšíreniaturistiky zo Saudskej Arábie, ako aj prílevuinvestícií zo strany saudskoarabskýchinvestorov. Ďalšia vec, o ktorej sme spoluhovorili, je perspektíva otvorenia slovensko-saudskoarabskejobchodnej komoryv meste Jeddah na podporu vzájomnej obchodnejspolupráce.Vážim si podporu, ktorú otvorene deklarovalioficiálne autority. V takomto priateľskomprostredí budem s radosťou pracovaťna pokračovaní aktivít, ktoré sme spolus Ing. Milanom Špaňom na mojej návšteveSlovenska naštartovali. Zaujímavé možnostispolupráce v rôznych oblastiach načrtolaj generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová,Ing. Vladimír Soták. Túto spoločnosťpovažujem za úspešného a dôveryhodnéhopartnera s bohatými skúsenosťami predovšetkýmv oblastiach metalurgie a strojárstva,ktoré sú dnes pre moju krajinu mimoriadneaktuálne. Okrem biznisu Ing. Sotákpodporuje aj sociálny aspekt spolupráceako nadstavbu podnikania a v tejto súvislostivyzdvihol význam kúpeľnej turistikysmerom na Slovensko a priameho leteckéhospojenia oboch krajín.Naše hospodárske vzťahy sa musia posilniť.Slováci toho o Saudskej Arábii veľanevedia. Dostanú sa len k správam z novína televízie. Čo sa u nás deje, najmä v hospodárskejoblasti, nepoznajú. To isté všakplatí aj opačne. Stretol som sa s mnohýmislovenskými podnikateľmi, ktorí prejavilizáujem realizovať svoje aktivity v SaudskejArábii, alebo z nej dovážať. V žilinskomregióne som sa stretol s generálnymriaditeľom agentúry SARIO, Ing. PetromHajašom, ktorý pripravil pracovný obeds predstaviteľmi firiem Váhostav, SIRSa SSIM-OC. Tieto spoločnosti prejavili záujemo spoluprácu. V priestoroch agentúrySARIO v Bratislave mi prezentovalosvoje projekty a výrobné možnosti ďalšíchsedem spoločností – NS Gbely, popradskáfirma Arent, Aqua Tech z Tomášova, Gramontz Trnavy, Microstep z Bratislavy, rovnakobratislavské spoločnosti Sylex a IDOHutný projekt.Vidím však aj veľa možností pre saudskoarabskýchinvestorov v oblasti podnikaniana Slovensku. Predovšetkým je to development,urbanizácia pôvodne industriálnychmestských častí, alebo aj stavba obchodnýchcentier. Tu vznikla forma spolupráceso spoločnosťou Business DevelopmentSlovakia, ktorá mi na prezentácii v hoteliCarlton predstavila niekoľko mimoriadnekvalitných developerských projektov, kdekonateľ spoločnosti Václav Noska odporučilaj ďalšie možnosti spolupráce, a to v oblastiIT, kabelážnych sietí a optických káblovdo moderných inteligentných budov, čiuž v Saudskej Arábii alebo na Slovensku.V tomto prieniku saudskoarabskýchinvestorov na Slovensko a slovenskýchfiriem do Saudskej Arábie budem pokračovaťv spolupráci so spoločnosťou EuropeanBusiness & Development, Inc. USA,ktorá má veľké skúsenosti v promotérstvea v súčasnosti mandátne zastupujea reprezentuje v zahraničí viac ako 30veľkých slovenských spoločností. Jej dôležitúúlohu vidím v zriadení asociáciena podporu slovenského exportu v Jeddahv Saudskej Arábii. Spoločne založímejoint venture medzinárodnej veľkostina export petrochemických surovín zoSaudskej Arábie. Ďalšou úlohou tohto jointventure bude aktívne získavanie kontraktovpre slovenské podniky v SaudskejArábii v oblastiach stavebníctva, elektrifikácienovovznikajúcich urbanistickýchČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniimiest, networkingu, výstavby čističiekodpadových vôd a recyklácie vody, spaľovníodpadu, elektrární a ďalších oblastí,v ktorých má Slovensko kvalitných expertova inžinierov. Mnohé zo slovenskýchpodnikov nájdu uplatnenie pri výstavbemestských aglomerácií podobných spomenutémuKing Abdullah Economic Cityv oblasti subdodávateľských aktivít a dodávokkvalitných technologických celkovv prijateľnej cene oproti západným partnerom.Preto je potrebná medzinárodnáspoločnosť, ktorá dokáže prepájať dlhodobéfinancovanie, manažment rozsiahlychprojektov a riadiť kooperáciu slovenskýchfiriem s niekoľkonásobne väčšímihráčmi vo svetovom meradle ako Vincialebo Colas, na stavebnom trhu v SaudskejArábii. Takáto spoločnosť vie implementovaťslovenské firmy do výberovéhoprocesu a tendrov. Pri získaní kontraktupotom zostáva v polohe koordinátoravzťahov a finančného poradcu pre bankovéoperácie, plánovanie cash flow manažmentu,získavanie úverov a prípadnýchpodporných štátnych dotácií.■ Vaša excelencia, ďakujem vám za rozhovor,vzájomná spolupráca našich krajín vyzerápodľa vašich slov naozaj sľubne.Ja ďakujem, bolo mi potešením porozprávaťsa s vami. Podobne aj so všetkýmiSlovákmi, s ktorými som sa počas môjhopobytu stretol. Verte, že toto určite nie jemoja posledná návšteva Slovenska, budemsa sem vracať veľmi rád, nielen kvôliobchodným vzťahom, ktoré som prišielrozvíjať. Krásy Slovenska a jeho potenciálchcem ukázať aj svojím ďalším krajanom.Podobne by som bol rád, keby sa nám toisté podarilo dosiahnuť aj v opačnom smere,aby Slováci spoznali Saudskú Arábiua získala si ich srdcia ako priateľská krajinaa ďalšia dovolenková destinácia. ■Foto: archívApríl 200745

ReportážAndrej BánKOSOVO DNESNa prvý pohľad tá zákonitosť vyzerá akodo neba volajúca krivda. Niet krajinypo vojne, kde by sa z osloboditeľov, ak tamzostávajú dlhšie, nestali v očiach miestnychpo čase okupanti. Ľud do nich premieta svojefrustrácie. Dôvod? Cudzinci vyžadujú čosineslýchané – zákonnosť. Aspoň občas. Je toaj prípad Kosova na prahu nezávislosti.Sú dva druhy kosovských hotelov, pustéa ešte pustejšie. Hotel Iliria v centre Prištinypatrí medzi tie druhé. V piatok podvečercelkom prázdna reštaurácia, v rohu pri stolečosi konzumuje unudený čašník, ako bojazlivézviera otočený chrbtom do sály; cez dverepodchvíľou nazízajú bezradní Nepálčaniaomotaní šálmi, ktorí sem zablúdili zrejmeomylom. Iliria ešte nestihla prejsť privatizáciou,tak by mohla znieť obvyklá floskula.O niekoľko metrov ďalej stojí divadlo, oprotihrozivá socha národného hrdinu Skanderbegaa parlament s dymovými sklami,ktoré demonštranti nedávno obhádzali červenoufarbou pripomínajúcou krvavé škvrny.Dominanty tvoria akúsi trojnožku dobyrozkročenej medzi dedičstvom titovsko-miloševičovského„jugosocializmu“ a túžobneočakávanou samostatnosťou s euroamerickýmipatrónmi. Zajatí vo vlastných mýtoch,unavení slnkom i dažďom Kosovčaniaešte nie celkom pochopili, že toto územie nieje stredobodom Všehomíra.Vojna v Kosove priniesla viac ako desaťtisícobetí, z toho približne osemtisíc Albáncov.Bezprostredne po nej na jar 1999do Kosova prišlo 42 000 vojakov (dnes ichje tam tretina), 3500 policajtov a tisíc úradníkovz takmer štyridsiatich krajín, aby natento kúsok zeme trikrát menší ako Slovenskos pomocou miliárd dolárov „naštepili“univerzálny model euroamerickej demokracie.Nezadarilo sa celkom. Hlas krvi je zatiaľsilnejší, čo preukázali najmä udalosti z mar-46 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Reportážca 2004, keď horeli srbské domy a kostoly;rezolúcia OSN č. 1244 požadujúca multietnickéKosovo sa ukázala zatiaľ ako iluzórna.Úsilie však uprieť nemožno, a postupnézlepšovanie takisto. Práve osud 10-percentnejmenšiny Srbov bol kľúčovou agendourokovaní pod patronátom splnomocnencaOSN Maartiho Ahtisaariho, ktoré sa skončiliv polovici marca tohto roku bez akejkoľvekdohody vo Viedni. Belehrad ponúkalrozsiahlu autonómiu, pri zachovaní vonkajšíchhraníc Srbska, kosovská delegácia mánaopak nezávislosť ako základnú podmienku.Ahtisaari aj preto navrhuje podmienečnúnezávislosť „pod dozorom“ medzinárodnéhospoločenstva, čo je ťažký oriešok prevšetkých právnikov.Jediní Srbi v mesteAugust 2006. Tá pekná futbalová loptajedného dňa nečakane priplávala na hladinerieky Bistrica až pred dom Fatićovcov.Milan neváhal a vylovil ju pre svojho 10-ročnéhosyna Marka. Ktovie, možno sa s ňoupredtým hral albánsky chlapec. Vlastne, ktoiný? Peja (po srbsky Peć) je dnes dominantnealbánske 100-tisícové mesto na západeKosova. Fatićovci sa sem ako jediní štyriaSrbi vrátili 4. mája tohto roku. Teraz je august,sú v poriadku, čo je sám osebe zázrak.Z Belehradu, kde žili ako potkany v pivnicipaneláku, ich nedoviezol konvoj UNHCR,ani žiadna humanitárna organizácia. Doviezolich Albánec, ich sused.Neuveriteľný príbeh. Žiaľ, chytili sa hopo svojom aj niektoré nepoctivé médiá.„Boli už u nás z troch srbských televízií. Vymýšľalisi a tvrdili divákom, že nám do týždňadovezú chladničku a sporák, ktoré nám najviacchýbajú. Nikto nič nedoviezol!“ sťažujesa pani Leposava, Markova babička. Silnážena vychovala deväť detí, šesť synov a tridcéry. Má už sedemnásť požehnaných vnúčat.Na tradičné bodré „živio, živio, živió...“však akosi nie je príhodný čas.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii„Nemám z čoho žiť. Po albánsky neviem a prácumi tu nikto nedá. Žiaľ, dom sa nedá zjesť. Aksa bude dať, vezmem syna a odídeme za mojoumanželkou do Francúzska, kde požiadala o azyl,“načrtáva chmúrne vízie 40-ročný Milan.Odkedy sa vrátili, z domu radšej nevychádza.Predsa len, čisto albánske okolie neveštínič dobré. Dá sa však žiť doma ako vo väzení?A najmä, ako bude Marko od septembrachodiť do školy, keď sa najbližšia srbská školanachádza v desať kilometrov vzdialenomGoraždevci? Fatićovci samozrejme žiadneauto nemajú, bude ho teda voziť vojenské vozidlotalianskeho KFOR-u? Nástojčivé otázkybez odpovede.Dnes je však radostný deň. Marko oslavujedesiate narodeniny. V cukrárni na ulicioproti, ktorá patrí Goranovi (Gorania sú slovanskáetnická menšina moslimského vierovyznaniana juhozápade Kosova), mu dalotec urobiť tortu. Riadnu, so sviečkami. Markosi ju hrdo nesie. Žiaľ, nemá tu žiadnehokamaráta, s ktorým by sa podelil; iba sa mupod nohami tmolia dva malé psíky.„Kedysi nás tu v dvoch domoch žilo trinásťľudí z jednej rodiny. Aj všade naokolo boli samíSrbi. Mali sme 25 gaučov, 3 skrine, 3 televízory,detské izby... teraz nemáme nič. Nebyť dánskehoHabitasu, nemáme ani tie tri gauče, na ktorýchspíme. Košeľu mi kúpil syn v Belehrade,nohavice mám od nevesty z Nového Sadu,“ vravídedo Branko, ktorý tu 40 rokov pracovalako predavač obuvi. Vie dobre po albánskya má medzi Albáncami starých kamarátov.Napríklad Shabi, ten mu opravoval OpelOlympia, jeho milované a spoľahlivé autoz roku 1952. Keď utiekli do Čiernej Hory,musel ho predať.„Keď sme odchádzali, nemohli sme si zobraťani ceruzku. Raz som vonku na záhrade popíjalrakiju, žena piekla mäso, keď vtom prišiel veliteľa vraví: Branko, ty tu ešte sedíš? Všetci užodišli. Okamžite choď aj ty. Kam by som išiel,vravím mu, nikomu som nič neurobil,“ spomínaBranko Fatić.Jediný kontakt so svetom má v nedeľu,keď pravidelne chodievajú do pravoslávnehokláštora na opačnej strane mesta. Pešo, hodinutam a hodinu naspäť. Dostanú tam jedlo,šatstvo a aspoň chvíľu sú medzi svojimi.„Čo by ste poradili ostatným Srbom z Peće?“pýtam sa ho.„Aby sa všetci vrátili.“O tri mesiace je všetko ináč. Milan so synomMarkom odišli do Srbska. Tu ich údajnenečakala nijaká perspektíva.Neznesiteľná ľahkosť bitiaNovember 2006. 40 rozbitých okien nabudove parlamentu, 17 na sídle vlády a 22na budove UNMIK. Bezvýznamná správaz predposledného novembrového dňa dohodiny zapadla. Zaujímavé je čosi iné. Tentretí, posledný terč sa nedá celkom dobrepochopiť. Dvetisíc demonštrantov z mládežníckehohnutia Vetëvendosje (Samourčenie)Apríl 200747

Reportážsa vybúrilo kameňmi a fľaškami s červenoufarbou na fasáde organizácie, ktorá prišla doKosova zaštepiť zákon. Cudzinci očakávaliza túto misiu vďaku, dnes je však zrejmé, žesa im dostáva opak..Čo sa teda chystá, ak sa nenaplní – zaraza hneď – úplná samostatnosť? Útoky na izolovanéa roztrúsené srbské enklávy v centrálnoma južnom Kosove, kde žije, iróniouosudu väčšina tamojšej 130-tisícovej komunity.Albánci si vraj na srbský sever Kosovanetrúfnu, lebo by tam mohli naraziť naodpor, tajne sa však vyzbrojujú a vyhnanieSrbov z línie Štrpce –Gračanica by mali stihnúťza tri dni, tvrdí akási vojensko-bezpečnostnáagentúra z Belehradu, ktorá sa pýšiodhalením údajného tajného plánu albánskejofenzívy.Neuplynie týždeň, aby sa neobjavili ajsprávy iné, nemenej skľučujúce. Kameňovaniesrbských autobusov, ktoré s modrýmlogom UN prechádzajú albánskymi dedinami,je obľúbenou kratochvíľou školopovinnejmládeže. Nedávno zase výbuch zničilželezničnú trať používanú najmä Srbmi.Treba si spomenúť na Spasoje Džoriča z Klokotu,Vlastu Stankoviča zo Žetinje a inýchSrbov, ktorí sa v uplynulých rokoch staliobeťami útokov. Dodnes nie sú vyšetrené.KFOR, UNMIK a kosovská policajná službasi v týchto prípadoch zúfalo nesplnili svojupovinnosť, podobne ako nikto nezabrániltomu, aby Albánci obsadzovali domy a bytypo vysídlených Srboch.Masaker v KrušiMarec 2007. „Srbská polícia nás donútiladôjsť ku stodole, ktorá patrila babičke Batušovej.Bolo tam 112 mužov. Teraz vás môže zachrániťiba NATO! – nadávali nám. Mužov potom odviedlido stodoly. Mal som ruky za hlavou a stálsom čelom k stene. Začali na nás strieľať z dvería okien. Strieľali ťažký guľometom asi desať minút.Keď začali, skrčil som sa k zemi. Jednéhomŕtveho muža som mal na hlave, druhého nachrbte. Keď na nás prestali strieľať, zapálili v stodoleslamu...“ týmito slovami začína svedectvoMehmeta Krasniqiho pre týždenník The Observera televízny kanál Channel Four. Svedectvoo piatich vrahoch, svojich srbskýchsusedoch, ktorých napriek maskovaniu dedinčaniaidentifikovali, postúpili britské médiámedzinárodnému tribunálu pre zločinyv bývalej Juhoslávii (ICTY) do Haagu.Mehmet je jedným z troch Albáncov, ktorýprežili masaker. 112 mužov a chlapcov staršíchako dvanásť rokov tu 26. marca 1999,dva dni po začiatku náletov NATO, srbskívojaci a maskovaní ozbrojení muži beštiálnezavraždili. Podobnosť s osudom našich dedínOstrý Grúň a Kľak za 2. svetovej vojnyvôbec nie náhodná.Presne osem rokov potom sa v Malej Kruši,kde sa odohral prvý a najhorší masakervojny, koná opätovný pohreb 21 obetí.Ich telá vrátilo Srbsko z masových hrobovpri Belehrade, kam ich páchatelia odviezlia zakopali. Rozhorčený zástupca obcepri prejave hovorí: „Nič sa zatiaľ nevyšetrilo.Naše kosovské orgány sú voči medzinárodnémuspoločenstvu servilné. UNMIK tvrdí, že nemákompetencie, pretože páchatelia zločinov odišlido Srbska. Nikto však ich vydanie doteraz aninežiadal. Čo ak majú pozíciu utečencov na Západe?Nevyslali sem ani žiadneho prokurátoraalebo vyšetrovateľa. Desiatky našich advokátovz neďalekého Prizrenu nemajú o tento prípad záujem,radšej zastupujú mafiánov než obete, pretožetí im dobre platia.“Cesta do pekielApríl 2007. Téza srbského ministra zahraničiaVuka Draškoviča „jeden štát, dva systémy“je už zrejme neaktuálna. Srbi to nepriznávajú,dnes už však hrajú iba o 17 percentúzemia Kosova. O čo teda ide našim poslancom?O romantické reči o bratoch Srboch,alebo o to, aby na Balkáne nezabíjali ďalšíchnevinných ľudí? Ak o to druhé, mali by pochopiť,že odtrhnutie nekompaktných územíobývaných Srbmi od Kosova, ktoré budezrejme nasledovať ako dôsledok živelnéhovývoja po stroskotaní Ahtisaariho plánu, jespoľahlivá cesta k novým etnickým čistkám.Na súhlas Belehradu s osamostatnením Kosovaby mohli čakať ešte vnuci našich poslancov,a naopak súhlasu Prištiny so zotrvanímvo zväzku so Srbsku by sa nedožili aniich pravnuci. Pritom zachovanie dnešnéhostatus quo v prípade takých dvoch znepriatelenýchetník s nevyrovnanými účtami, ktoré„drží na uzde“ iba prítomnosť tisícov zahraničnýchvojakov a policajtov, by bolo istoucestou do pekiel.■Foto: Andrej Bán48 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

ProfilNA MERCEDESE KU KOŇOM!Na kus reči s generálnym riaditeľom DaimlerChrysler AutomotiveSlovakia, s. r. o., Andrejom GlatzomMILAN BLAHAStretnúť podnikateľa z dobrej komunistickejrodiny nie je na Slovensku nič výnimočné.Výnimočné je stretnúť podnikateľa,ktorý by bol na svoju dobrú komunistickú rodinuhrdý a neskrýval to. Obchodník z brandžepredaja najluxusnejšej automobilovejsvetovej značky Mercedes – Andrej Glatz, jepráve taký: „Môj otec bol v tridsiatom treťomjedným zo zakladateľov komunistickej stranyv Košiciach, čo sa k nemu ako človeku sosilným sociálnym cítením hodilo úplne dokonale.Som rád, že bol taký, aký bol. Principiálny.“Jediné, čo sa ku komunistickému presvedčeniustarého pána doktora Konráda Glatzanehodilo, bolo jeho povolanie – bol advokát.Čiže medzi právnikmi začiatku tridsiatychrokov minulého storočia ako komunista taktrochu bielou (červenou?) vranou. Ale neprekážalomu to. Naopak. Obhajoval chudobnýcha politicky sa angažoval aj spolu s manželkou,maminkou podnikateľa Andreja Glatza.Agitovali košických robotníkov do triednehoboja – za lepšie zajtrajšky...No životné príbehy bývajú kruté: to, čoJUDr. Glatza oslovovalo ako krásna myšlienkaspravodlivosti v 30. rokoch, v 50. ho hrýzloa začiatkom 80., po skúsenosti s reálnymsocializmom, mu už začalo prekážať. Nie,stalinizmus a totalita neboli jeho voľbou. Napriektomu nikdy nevystúpil z komunistickejstrany. V jednom si je však jeho syn Andrej,stopercentne istý – že by v novembri 1989 nanámestí, ak by sa bol dožil, štrngali s kľúčmispolu.Sú to slová Andreja Glatza. Charakterizovaliživotné postoje právnika starej školy,aj pomery, z akých vyšiel syn. Bolo dôležitéich vyjadriť, aby nevznikol dojem, že tie najväčšieživotné vášne Andreja Glatza – kone,a potom kone skryté pod kapotou áut, by vôbecnejako mohli súvisieť s (malo)meštiackymimanierami starých exaltovaných košickýchrodov, najmä teda tých fiškálskych,ktorých status už navonok a temer vždy charakterizovali– kone. Jednak tie pod kapotou,ale aj živé, zapriahnuté vo fiakri, a jednak tienajživšie – pod jazdeckým sedlom.Poďme však po poriadku: Andrej Glatz sak mercedesu prepracoval sústredene, už akodospelý, a ku koňu sa dopracoval čistou náhodou,keď ako chalanček, štvrtáčik na základnej,blúdil s kamarátmi ulicami Košíca zamotal sa do starých kasární, ktoré práveprerábali na Zväzarm aj s maštaľami plnýmijazdeckých koní. Koniec nosenia zatúlanýchpsov domov, koniec bezcieľnych potuliek pomestskom parku a starými uličkami Košíc– nastal čas sústredeného záujmu: tu vyhnojiťspod koňa, tam koňa vyčistiť a poutierať,a inokedy ho zasa nakŕmiť ovsom a senom.Až napokon všetky tie koníky a ich ošetrovatelias nimi – skončili roku 1957 v jazdeckomoddieli Lokomotívy Košice. Andrej mal desaťrokov a lásku na celý život.■Kto má rád zvieratá, má rád aj ľudí. AndrejGlatz to odmala dokazoval ako človek. Asiaj preto jediné, čo u Glatzovcov ostalo nedotknuté,bola Andejova láska ku zvieratám.Vedel si obľúbiť každého zatúlaného psíka,čo si ho do domu doniesol. Vždy, keď sa Andrejso psíkmi hral, tie kňučali a brechali aždo fistule, a krútiac chvostami sa mu vrhalik nohám a hrýzli ho nežne do holene, asi abyvedel, citlivý mládenček, ktože je najlepšímpriateľom človeka...Najlepším otcovým priateľom, naopak,bola spravodlivosť vyjadrená zákonom. Áno,JUDr. Glatz bol suchý advokát a vzdelanýprávnik. Ale aj ľavicivý intelektuál – po celýživot hlboko zainteresovaný do riešení sociálnychotázok. Pre ľudí bol a zostal uznávanýmadvokátom chudoby. No angažoval sa aj akočinovník – podpredseda československýchadvokátskych poradní. Čiže doma sa častonezdržiaval – tri dni v Prahe, dva v Bratislave,cez víkend v Košiciach. Väčšinou v advokátskejkancelárii, pravdaže.Doma Glatzovci hovorili po slovensky, ale– ako napokon všetci starí Košičania, hovoriliaj po maďarsky, hoci mohli aj po nemecky.Obaja rodičia pochádzali zo starých rodovkarpatských Nemcov. JUDr. Glatz sa pýšilspišským rodokmeňom siahajúcim až k roku1410, pani Glatzová pochádzala zo starej prešpurskejfamílie Arieovcov. No mama poprinemčine a maďarčine vedela aj po anglickya francúzsky: výchova z domu! Všetky tie jazykysa jej neskôr zišli. Keď sa s manželomrozviedli, učila angličtinu, nemčinu a francúzštinu.Cudzie deti, pravdaže. Tie svoje,najmä však Andreja, po rozvode šesťročnéhochalaniska, ani ako mladšieho zo súrodencovnijako nevedela získať pre jazyky. Cudziereči ho nelákali – vystačil si s maďarčinoua mal navyše úplne iné záujmy: psy! Potomprišiel ten deň strávený v starých kasárňach.O psíkov sa doma nemal kto postarať,a tak ich Andrej rozdal kamarátom: úplne hoopantali – kone!■Vysoké reklamné stožiare, na vrchole končiacetrojcípou hviezdičkou v uzavretom kruhu– značkou mercedesu, si na predmestíBratislavy všimne každý šofér. Pretože značkamercedesu je sama osebe neprehliadnuteľná:reprezentuje to najlepšie, čo sa medziautami za to najlepšie na svete ráta. A možnosi mnohý šofér povie, aha, už sú tu, dravínemeckí obchodníci, prudko sa tlačiaci nadnes už pomerne solventný slovenský trh.No pravda je úplne inde.Tie reklamné stožiare, ako aj celé to oceľovo-sklenékráľovstvo bratislavskej predajneáut značky Mercedes, je dielom predvídavostia schopností košického rodáka AndrejaGlatza, nie nemeckých obchodníkov: Mercedessa nikde netlačí, o Mercedes sa bojuje...Tak ako o krásne dievča. To jeho, dnes paniDaniela Glatzová, sa na petržalskom parkúreocitlo úplne náhodou: dievčatá z obchodnejakadémie sa vybrali, že si pozrú – kone.A skončili v štýlovo zariadenom jazdeckomklube: za barovým pultom sa sedelo na koženýchjazdeckých sedlách, drevom sa prikladalodo kozubu, pil sa čaj s rumom, bolo príjemnea veselo, a všetko to organizoval mladývysokoškolák – Andrej Glatz. Ako úspešnýparkúrový jazdec, už vtedy reprezentantČeskoslovenska, spával a žil v cimre nadmaštaľou petržalského areálu Slavie SVŠTaj s trénerom Paľom Blahom, skalickým rodákom,ktorý neskôr emigroval do Ameriky.Andrej si privyrábal v Jazdeckom klube. Čižeak o polnoci zavreli vysokoškolský V-Klub naNámestí SNP, štamgasti nasadli do áut a dofrčalido Petržalky, zatrúbili alebo zapískali podoknami Jazdeckého klubu Slávie SVŠT, Andrejsi obliekol texasky a šup dole. Pravdaže,hodilo to nejakú korunu, ale aj životné poznanie:„Človek nezbohatne z toho, že nedoleje,ale že zákazníci prídu znova,“ spomína nastaré dobré študentské časy Andrej Glatz.Je to tá istá filozofia, akú uplatňuje aj dnes– pri predaji áut!■Charakter útulnej presklenej kanceláriegenerálneho riaditeľa dopĺňajú dva umeleckémotívy: kresby a sošky koňov v pohybe,a potom autá: zopár miniatúr najslávnejšíchsérií mercedesov na parapete a nad nimi veľkámaľba pýchy šesťdesiatych rokov – športovéhokabrioletu Mercedes SL 280, o ktorom,božemôj, aká náhoda, šesťdesiatnik AndrejGlatz mladícky pyšne utrúsi, že ho vlastní.Je to až uhrančivo symbolické: kone podkapotou a divé kone v pohybe ako súčasť jedinéhocelku – kancelárie naplnenej (konskou?)osobnosťou inžiniera Andreja Glatza,ktorý dodnes nezosadol zo sedla športovýchkoní, hoci už dávno presedlal aj na športovékone pod kapotou mercedesov.Dalo by sa povedať – kone ako naplnenéživotné poslanie!■Andrej Glatz začal závodiť na parkúre,ešte nemal štrnásť. Stalo sa to v Tatrách, nadišpenz, pravdaže, čiže na vekovú výnimku,a bola to pani Marta Hojná, čo Andreja posadilana koňa. Keď maturoval, teda už akogymnazista, bol zrelým parkúrovým jazdcom.Študovať chémiu prišiel do Bratislavy,hoci pôvodne mal namierené do Prahy, kdežil Andrejov starší brat Tomáš, ale napokonostal na Slovensku – kvôli koňom. Aj kvôlipríležitosti, pravdaže.50 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

ProfilJazdecký oddiel Slavia SVŠT Bratislava – tobol už roku 1965 silný pojem! Navyše, emigrovaljeden z najlepších parkúrových jazdcov– Milan Kapec. A Andrej dostal okamžite ponukuod pána profesora Boóra, ktorý akodekan stavebnej fakulty viedol aj jazdeckýoddiel Slávie SVŠT. Sám bol jedným z najlepšíchpäťbojárov a parkúrových borcov. Ajsa to rýmovalo: čo Boór, to borec. A rýmovaťsa to neprestalo ani potom, čo Boórovci v sedemdesiatomemigrovali na západ.Ale to už je iný príbeh. Ten, čo súvisels Andrejom Glatzom, sa vlastne začal napretekoch v Tatranskej Lomnici. Tam už pánprofesor Boór bral Andreja ako vlastnéhosyna. Čiže prísne, tak ako svojich synov Borisa,Uroša a Martina, ktorí tiež denne pobývalina parkúre, v maštali, pri koňoch. Práve tobola tá pravá príčina úspechov Boórovie chalanov– denne byť na parkúre. A práve pretoAndrej Glatz prestúpil na stavarinu – nachémii bolo príliš veľa praktických cvičení...Ako nádejný reprezentant získal individuálnyštudijný plán, a tak stíhal oboje: kone ajštúdium.Tridsaťpäť rokov reprezentoval Československo.Ale pýtať sa Andreja Glatza na víťazstváje zbytočné – štatistiku si nevedie! Načo?Stačí, že vie, prečo je svet videný z konskéhochrbta najkrajší, a čo to znamená cítiť podsebou päťsto-šesto kíl pozitívnej energie najpokojnejšiehostvorenia na svete – koňa!Tu je štatistika zbytočná. Stačí povedať, akosa bol vyjadril Andrej Glatz, „precválal somna konskom chrbte celú Európu a v osemdesiatomdeviatom aj kus Ameriky, a to rovnona farme priateľa Paľa Blaha, ktorý v šesťdesiatomôsmom emigroval a dodnes chovákone v štáte New York a na Floride, a z Afrikyzo trikrát Líbyu aj s Kaddáfim prítomnýmna pretekoch“.Jediné športové príkorie, ktoré Andrej zažil,bolo to olympijské: do Mníchova sa nedostal,lebo sestra jedného z jazdcov utieklado zahraničia, a tak prišiel zákaz cestovať dozahraničia pre všetkých parkúrových reprezentantov,a do Moskvy preto nie, lebo ČSTVuprednostnil pozemné hokejistky.Svet sa nezrútil. Vysokoškolák AndrejGlatz žil, ako bol zvyknutý: snažil sa – víťazilna parkúre, za čo boli aj nejaké koruny,podnikal ako vedúci Jazdeckého klubu SlávieSVŠT, za čo tiež boli nejaké koruny, a čomu chýbalo k splneniu sna – k získaniu obľúbenéhoautíčka Fiat 600, to dohnal ako šoférnákladného auta pridruženej výroby SlávieSVŠT, na ktorom vozil do bratislavského Kovošroturozbité karosérie z autoopravovní.Bol to hektický život. V pohybe od rána dovečera: maštaľ, kone, škola, parkúr, maštaľ,skúšky, fušky, klub... A medzi tým (alebo potom?)vrúcne stretnutia s Danielou. Netrvalodlho a vzali sa. Pani Glatzová, vtedy ešteDanka Biľová, inšpicientka v Divadle na korze,prestúpila po maturite do Slávie SVŠTako ekonómka a ako ekonómka pracuje ajdnes v Mercedese. Čas letí. Ale ako hovoríAndrej Glatz: „Každý má 24 hodín a je len naňom, ako ich využije!“Foto: M. NemecAko úspešný športovec si Andrej Glatzdobre zapísal za uši, že bez konkurencie sanedá napredovať: „Nemožno ju obmedziť, jemožné iba jediné – byť lepší,“ povedal rázne.A že to bez konkurencie nejde ani v pracovnomživote, o tom sa presvedčil najmäv Amerike, kde tri mesiace pracoval na jeseňroku 1989. Pri koňoch, pravdaže.Beh politických udalostí vyriešil mnohýživotný rébus, aj ten konkurenčný. Už desaťdní po príchode zo Spojených štátov, teda14. novembra 1989, štrngá Ing. Andrej Glatzkľúčmi pred Národným divadlom. Potomprišiel sedemnásty november a svet sa zmenil:padol komunizmus.■Po nežnej revolúcii sa pomery zmenili –Andrej Glatz sa, opäť cez podnik zahraničnéhoobchodu Polytechna, stáva zamestnancomrakúskej firmy Wiesental. Púšťa sa dopodnikania. Dostáva ponuku pracovať preMercedes. Ako známej športovej osobnostimu ju dáva znalec koní a parkúrového športugróf Strachwitz, rakúsky aristokrat a moravskýrodák z Kroměřížska. Iba však tlmočíúprimný záujem iného aristokrata, grófaDouglasa, ktorý ako šéfmanažér a spolumajiteľfirmy Wiesental, čo predáva mercedesyna celom svete, hľadal vhodného reprezentantapre túto kultovú značku na Slovensku.Snom každého muža je mať auto, no maťmercedes, to je ako dotýkať sa hviezd. V prípadeAndreja Glatza však ide aj kus spomienkyna detstvo – mercedes bol vždy jehovysnívaným autom.Síce až v zrelej dospelosti, ale predsa len– meno Andreja Glatza sa spája s mercedesom.■Nebolo nič – iba Glatzov entuziazmusa podpora firmy Wiesental. No myšlienkapritiahla ľudí. Spontánne. Napríklad ZuzkaDančiaková, dcéra starého kamaráta a výbornéhoherca, ktorá vždy akoby patrilado rodiny Glatzovcov, prihrmela do firmyČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniis dvojmetrovým chlapom v kovbojskom texaskovomkomplete, ktorý sa – ruka v sadrea s helmou pod pazuchou, vyjadril rovno:„Chcem pracovať u vás v Mercedese.“ Povedalsom si, spomína Andrej Glatz, Zuzka,naša milá konzervatoristka, sa musela zblázniť.Ten dvadsaťpäťročný obor by možno moholhrať vo westerne, ale čo by tak asi robilv obchode?„Mýlil som sa,“ priznáva sa dnes a dodáva:„Už pri prvom rozhovore som zistil, že JuloŠabo bol ten najlepší tip. Už to spolu ťahámesedemnásť rokov. Firmu sme vybudovali spolu.Aj s Peťom Wagnerom, samozrejme, ktorýtiež prišiel v deväťdesiatom a tiež povedalrovno: „Chcem pracovať u vás v Mercedese.“„Bez týchto mládencov a bez mojej ženyby som to asi ťažko dokázal,“ hovorí AndrejGlatz a pripomína: „Boli to ťažké časy. Malisme však jedno veľké šťastie – mohli sme rásťs trhom. Nevýhodou bolo, že sme sa nemalina koho vyhovárať. Všetko, čo sa udialo, smeurobili sami. Dobré aj zlé. Keď sme v deväťdesiatomroku začínali na Poliankach, bolonás päť. Potom pribudlo zopár technikova zo štyri autá, ktoré sme doviezli z Rakúska,a šli sme do toho. Ako díleri firmy GebrüderHelbig, samozrejme, čiže nie ako importéri– to prišlo až o tri roky neskôr. Začali smebudovať obchodnú sieť na Slovensku a dnesmáme desať zmluvných partnerov. Len dostavebných prác sme investovali cez 3 miliardykorún. Ale nezaostali sme ani v inováciách.Zaviedli sme 24-hodinový servis,telemarketing a od roku 2001 aj šesťročnýzáručný servis, ktorý je v cene auta. Čo násvýrazne posunulo dopredu, určite bolo investovaniedo zákazníckej budúcnosti. Mám namysli tých 5-6-7 zákazníckych percent z cenypodľa typu auta, to boli finančné prostriedky,ktoré sme dali na rezervu. Áno, o toľkosme mohli byť bohatší, ale my investujemeaj do dôvery zákazníkov. Ako sa hovoriloa neplatilo za socializmu, náš zákazník, nášpán. Držíme sa toho. Potom prišiel rok 2005,Slovensko vstúpilo do Európskej únie a mydo firmy DaimlerChrysler. A funguje to. Veďpri trojnásobnom trhu v Maďarsku a dvojnásobnomv Česku, predávame rovnaký početáut. Pripisujem to jednak tomu šesťročnémuservisu, ale aj službám, ktoré ponúkame,a pravdaže, aj entuziazmu našich ľudí. Veďrátajme: v deväťdesiatom druhom sme predali12 áut, vlani 4 300. Čo viac povedať?“■Kruh sa uzavrel. Andrej Glatz začal s podnikanímv malej kancelárii slavistickej jazdiarnea dnes narába s ročným obratom vyše8,5 miliardy korún vo firme, ktorá zamestnávaokolo deväťsto ľudí. Aj jeho otec, starýkomunista JUDr. Konrád Glatz, by mal radosť.Tak ako syn, generálny riaditeľ AndrejGlatz, ktorý sa usmieva, lebo má dôvod. Akohovorí, „ak sa dielo darí, je radosť chodiť dopráce“. A na otázku, čo má radšej – či jazduv mercedese alebo jazdu v sedle koňa, tiežodpovedá s úsmevom:„Najradšej jazdím mercedesom – ku koňom!“■Apríl 200751

KomentárKONJUNKTÚRA PÄTNÁSŤROKOV PO MAASTRICHTEAk sa dnes priemerne vzdelaného Európanaspýtate, čo vlastne znamenal v históriiEurópskej únie Maastricht, zväčša dostaneteodpoveď, že práve v tomto holandskommestečku boli dohodnuté štyri hlavné slobodypohybu v zjednotenej časti starého kontinentu.Ide teda o voľný pohyb kapitálu, tovaru,osôb a služieb. Pravda pre medzinárodnýobchod v Európe sú to nesmierne dôležitépodmienky. Aj ľudia v nových členských krajínúnie, z tých, ktoré vstúpili v roku 2004,ale aj z tých, ktoré sa stali členmi len od 1.januára tohto roku totiž pociťujú svoje členstvolen ako druhoradé, či nedokonalé, právepokiaľ nie sú splnené podmienky takéhotovoľného pohybu.Preto aj nás potešilo, že od 1. mája môžuaj Slováci voľne pracovať v Holandsku. Veľakrajín EÚ si z pochopiteľných dôvodov chránisvoj pracovný trh. Holandsko ale má najnižšiumieru nezamestnanosti v únii (3,5 percenta)a počet voľných pracovných miest kukoncu uplynulého roka bol 225 000. A akovšade, aj Holanďania hľadajú predovšetkýmnekvalifikovanú, alebo nižšie kvalifikovanúpracovnú silu, predovšetkým domácichopravárov, maliarov, inštalatérov, ale – rovnakoako všade inde, sa uplatní aj vysokokvalifikovanýpracovník, napríklad v oblastiinformačných technológií. Dôležité je, že užani v Holandsku nebudú musieť pracovníciz krajín, ktoré vstúpili do Únie v roku 2004pracovať načierno, ba trestné pre zamestnávateľovbude aj vyplácanie nižšej ako priemernejmzdy. Aj pre Slovákov sa tak rozširujepočet krajín EÚ, v ktorých môžu pracovaťbez problémov a nebrať už len tie najťažšie,najšpinavšie a najmenej platené práce. Týmviac pociťujú ako problém, že práve nám najbližšiekrajiny svoj pracovný trh otvoriť nemienia– napríklad Rakúsko.Soňa MotusováZjednotená Európa –výklad pojmuMaastricht však nebol len o ekonomikeEÚ. Od 7. apríla 1992, keď zmluvu schválilEurópsky parlament bola aj snahou o politickúúniu – a to už nebolo v jednotlivýchčlenských krajinách také priechodné akospoločná ekonomika. Voľný pohyb osôb jeľahko akceptovateľný, či už ide o pracovnúsilu, spájanie rodín, alebo jednoduchý turizmus.Aj spoločná mena napriek skutočnosti,že mnohým obchodníkom sa stala cestouk zvyšovaniu cien, je v podstate príjemnouskutočnosťou, ktorá odstraňuje nevyhnutnosťmeniť peniaze a akceptovať kurzovéstraty. Horšie je presadiť spoločné politickéstanoviská, a preto aj vcelku neslávne skončilazmluva o ústave pre Európu, odmietnutáv dvoch referendách. Obyvatelia jednotlivýcheurópskych krajín sa obávajú unifikácie,odstránenia národných čŕt z jednotlivýchpolitík, ba obávajú sa diktátu Bruselu.Všetko sa na začiatku zdalo byť veľmi ľahkoprijateľné – mali byť poskytnuté nové právapre Európanov prostredníctvom občianstvaÚnie, malo byť posilnené postavenieEurópskeho parlamentu, a tým aj demokraciav Európe, EÚ mala získať nové právomociv oblastiach, ktoré si dovtedy vyžadovalimedzivládnu spoluprácu, položiť základybezpečnostnej a zahraničnej politiky, spoluprácev justícii a vo vnútorných veciach.Európska ústava ale neprešla a politici hľadajúmožnosti ako z nej zachovať aspoň tonajdôležitejšie. Aj o tom hovorí Berlínskadeklarácia podpísaná pri príležitosti 50.výročia Rímskych zmlúv, ktoré položili základnýkameň pre budovanie únie. Nemeckáspolková kancelárka v Berlíne vyhlásila,že Európa by mala mať „spoločný základ“už pred voľbami do Európskeho parlamentuv roku 2009. Aký bude tento spoločnýzáklad však dnes nikto nevie špecifikovať.EÚ je dnes spoločenstvom 27 krajín, ktoréprešli veľmi odlišným politickým vývojom,kde v časti ich členských štátov ešte nie jedokončené budovanie demokratických inštitúcií,kde pokrivkáva úroveň súdnictvaa ľudia sa ešte stále stretávajú s veľkou mieroukorupcie. Na východe kontinentu, v Bieloruskuexistuje už len jediná diktatúra nastarom kontinente, na Balkáne nie sú vyriešenéotázky okolo Kosova – a ani jednotlivéeurópske vlády nemajú na ich riešenie jednotnéstanovisko, obavy sa objavili aj okolovstupu Bulharska a Rumunska do únie.Niet pochýb, že aj Európa bude chcieť zaujímaťspoločné stanoviská k medzinárodnýmotázkam, bude to vždy problém. Najviacv situáciách, keď sa problém objaví priamona kontinente. Zjednocujúca osoba akéhosieurópskeho ministra zahraničných vecí,ktorý by mohol byť aj napríklad pendantomamerického šéfa diplomacie, by mala veľmiťažké postavenie. Akési „minimum“ z európskejústavy však budú musieť členskékrajiny prijať. Inak nebude schopná zodpovedaťsa svojim občanom za otázky rozširovania,spôsobu prijímania rozhodnutí v oblastibezpečnosti a spravodlivosti, právomocív energetickej politike, či počtu členovEurópskej komisie. V Berlínskej deklaráciisa preto nehovorí už o ústave, ale o „novýchspoločných základoch“ pre Európu. Zmienkuo euroústave totiž viaceré členské krajinyv deklarácii odmietli. Nemecká kancelárkaAngela Merkelová však argumentovala, že„je veľa vecí, o ktorých sa môžeme dohodnúťlen spoločne“. Podnietila aj ďalšiu debatuo euroústave, čím si vyslúžila pochvaluod dvoch najväčších frakcií v EP. Za najdôležitejšiučasť berlínskej deklarácie považujezmienku o spoločných hodnotách – vrátaneslobody, demokracie a spravodlivosti. PredsedaEurópskej komisie José Manuel Barrosodokonca tvrdí, že ak sa nepodarí dohodnúťsa na nových inštitucionálnych základoch,Európe hrozí rozštiepenie, ktoré ohrozí spoločnéhodnoty.Čo sú však tie propagované spoločné základyEurópy? Kresťania by povedali – a pokúsilisa to presadiť aj do preambuly spoločnejeurópskej ústavy, že ide výlučne o kresťanskéhodnoty, na ktorých je postavená celázápadná civilizácia. Veci však nie sú takéjednoduché. Ak existujú nejaké spoločné koreneeurópskej civilizácie, netreba zabúdaťna antické Grécko, či Rím, netreba zabúdaťna židovsko-kresťanské korene západnéhosveta. Ba mnohí ľudia, ktorí sa cítia byť Európanmiv tom najpravejšom zmysle slovatvrdia, že nesmierne dôležité bolo obdobierenesancie, ktorá sa prístupom k vzdelaniu,i v umení vlastne vracala k antickým koreňom.A napokon – a to by mnohí najradšejzabudli, nezanedbateľné sú aj vplyvy islamskéhoučenia, ktoré do Európy prenikaliz Blízkeho východu, ale aj z maurského Španielska.Európa prežívala vtedy obdobie temnaa islamskí učenci a umelci boli najcivilizovanejšímiobyvateľmi kontinentu. Cestovnámapa k „spoločným európskym základom“by teda nemala byť postavená na jednom--jedinom z týchto všetkých prameňov toho,čomu dnes hovoríme európanstvo.Problémom „spoločných základov“ je ajnedôvera obyvateľstva európskych krajínk „bruselským byrokratom“. Prevláda názor,že politickému a kultúrnemu zjednocovaniuEurópy uškodilo priveľké rozšírenie v roku2004, keď obyvatelia starých členských krajínpovažovali novoprichodiacich za jednaknedostatočne pripravených na vstup, a zadruhé za príliš cudzorodý faktor, než abyich mohli plne akceptovať. Okrem toho, aksom členom exkluzívneho klubu, nerád púšťamdo našich radov prišelca, ktorý môže byťnevychovaný či nečestný a navyše ohrozí ajmoje pohodlie.Nerealistická konjunktúra?Už pred viac ako rokom Európska komisiauznala, že ciele tzv. lisabonskej stratégie súnerealistické. Podľa nej sa EÚ mala stať najdynamickejšímekonomickým zoskupenímdnešného sveta, navyše so sociálnym rozmeroma vysoko sofistikovanou ochranou životnéhoprostredia. Veci však nešli tak jednoducho,ako sa pri kreovaní lisabonskej stratégiezdalo. Dnes sa však znovu hovorí o konjunktúrev európskej ekonomike, o „svetle nakonci tunela“, o znižujúcej sa nezamestnanosti.O súčasnej konjunktúre sa ekonomickíodborníci vyjadrujú ako o „prekvapujúcej“,ba dokonca prezident Európskej centrálnej52 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

KomentárFoto: bigstockphoto.combanky Jean-Claude Trichet tvrdí, že rastierýchlejšie ako je jej potenciál a nie je čas nauspokojenie sa s nízkou infláciou. ECB upozorňujev tejto súvislosti na inflačné rizikáa na zvýšenie úrokových sadzieb v eurozóne,ktoré koncom roka podľa nej môžu dosiahnuťnamiesto plánovaných 4 percent, až 4,5percenta. Ale ani zvýšenie DPH v Nemeckunezabrzdilo konjunktúru tak ako sa očakávalo.Inflácia v eurozóne medziročne stúplavo februári na 1,9 percenta, čo je dôsledkomzvyšovania ekonomickej aktivity a zamestnanosti.Nezamestnanosť v eurozóne kleslana nové historické minimá. Vo februári bolasezónne upravená nezamestnanosť vo výške7,3 percenta, v najsilnejšej európskej ekonomike,v Nemecku na 7,1 percenta. V marcidokonca v Nemecku bolo dokonca len 4,1milióna nezamestnaných, čo bolo o 114 000nezamestnaných menej ako vo februári, medziročnedokonca o 869 000.Aj iné ekonomické ukazovatele akobyvzbudzovali číry optimizmus. Podľa prognózyEurópskej centrálnej banky, bude rastekonomiky eurozóny v tomto roku na úrovni2,5 percenta, v budúcom roku sa odhadujena 2,4 percenta. Infláciu ECB drží na úrovni1,9 percenta a cenovú stabilitu garantuje do2 percent. V tomto roku by tak mala dosiahnuťlen 1,8 percenta, pre budúci rok sa rátas 2 percentami.Nie je však všetko zlato, čo sa blyští. ECBtrvá na tom, aby zvyšovanie platov bolo v súlades rastom produktivity. Odbory, ale aj politicivšak často tlačia na zvyšovanie miezd ažtak, že správa Európskej komisie uvádza, ženiektoré krajiny by ich rast mali obmedzovať.Ide napríklad o Portugalsko, Luxembursko,Írsko, Španielsko, Taliansko a Holandsko,v posledných mesiacoch – po čiastočnompozastavení rastu miezd aj Nemecko. Naich zvyšovaní trvajú hlavne odbory formouschvaľovania nových kolektívnych zmlúv. AjNemci si totiž uvedomujú, že dôchodkováreforma je nevyhnutná, a tak sa snažia zarobiťčo najviac v priebehu aktívneho života.Európa starne, čo znamená jednak menejpeňazí v dôchodkových fondoch a jednakvyšší vek odchodu do dôchodku. Neúmernézvyšovanie miezd znamená však aj vyššiuinfláciu, a teda znehodnotenie meny. Ajtých peňazí, ktoré si človek odkladá práve naroky dôchodku. A kedy inokedy tlačiť na rastmiezd, než v období konjunktúry? Zatiaľ sasíce nehovorí o riziku prehriatia ekonomiky,ale ono tu vždy je. A ak chce Európa aspoňčiastočne naplniť ciele lisabonskej stratégie,musí si na infláciu dávať pozor.V čakárni na euroNevyhnutnosť dôchodkovej reformy potvrdilpočas návštevy Slovenska aj generálnytajomník Organizácie pre hospodárskuspoluprácu a rozvoj (OECD) Angel Gurría.Po krátkom boome sa aj na Slovensku plynuloznižuje pôrodnosť, čo znamená zvyšovaniepriemerného veku odchodu do penziepre mužov i pre ženy. U nás sa zatiaľ hovorío 62 rokoch v prípade mužov aj žien, ale nazápade kontinentu sa u mužov objavuje ajčíslo 65, či 67 rokov. Priemerný vek, ktoréhosa dožívajú Európania, sa zvyšuje. Slovenskosíce nie je (a ani ostatné krajiny strednej a východnejEurópy) na čele tejto tabuľky, ale blížimesa. Vyššia životná úroveň, lepšia zdravotnástarostlivosť, lepšia výživa stále zvyšujepriemerný vek a tým aj nároky na penzijnýsystém. Nezostáva nič iné, len prispôsobiť saa našetriť si na dôchodok počas aktívnehoživota. Správcovské dôchodkové spoločnostivšak musia byť v takom prípade maximálnedôveryhodné a vlády musia garantovať použitienašetrených prostriedkov. Na Slovenskuľavicová vláda uvažuje o „zdobrovoľnení“druhého piliera, no potvrdila, že odvodydo neho sa zatiaľ meniť nebudú. Inou otázkouje použitie prostriedkov, ktoré si občaniado fondov už uložili.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiSlovensko je dnes vo výbornej ekonomickejkondícii. Kým iné krajiny stredneja východnej Európy sa vzdali skorého zavedeniaspoločnej európskej meny, Bratislavaneupúšťa od svojho termínu v roku2009. Je teda už nielen v čakárni, ale priamov predizbe. Ale aj v súvislosti so zavedenímeura, aj v súvislosti s dôchodkovou reformouje možné aj u nás očakávať v najbližšíchmesiacoch tlak na zvyšovanie miezd.Veď komu by sa chcelo zarábať nejakýchtristo eur a dokonca si z tejto sumy nechaťvyrátať dôchodok? Zdá sa, že naša krajinasa stáva akýmsi ekonomickým tigrom stredovýchodnejEurópy, ale tento vývoj máviaceré riziká. Stavia predovšetkým na silnejkorune, ktorá vzišla z množstva zahraničnýchinvestícií v našej krajine. Tie však– predovšetkým automobilky prišli najmäza lacnou pracovnou silou, a ak sa skutočneprejaví veľký tlak na zvyšovanie miezd, ajtieto investície sa môžu presunúť napríkladďalej na východ. Aj malá diverzifikovanosťtýchto investícií je hrozbou.Zvyšovanie miezd zasa môže spôsobiťrast inflácie – a to aj ohroziť priamo prijatieeura. Na prijatie spoločnej európskej menyje totiž potrebné splniť náročné maastrichtskékritériá. Dve z nich hovoria o vývoji verejnýchfinancií. Podľa prvého deficit verejnýchfinancií za posledný rok pred hodnotenímnesmie presiahnuť 3-percentná HDP,celkový verejný dlh 60 percent HDP. Infláciaza posledných 12 mesiacov nesmie byť vyššiao 1,5 percentuálneho bodu ako priemertroch krajín únie s najnižšou infláciou. Poslednédva roky pred zavedením eura sa vyžadujeaj stabilita výmenného kurzu. Menanesmie vybočiť z fluktuačného pásma, čijednostranne devalvovať. Bankoví odbornícisa neobávajú inflačného kritéria, ktoréby sa podľa nich mohlo výrazne zvýšiť lenenormným rastom ciene energií, najmä ropyna svetových trhoch. Na Slovensku je zatiaľzaujímavý vývoj. Ak koruna silnie, zároveňsa zvyšujú aj ceny pohonných hmôt. V tejtooblasti silnejúca koruna v peňaženke spotrebiteľaveľa neznamená. A to koruna zaznamenala8,5-percentnú revalváciu centrálnejparity kurzu koruny voči euru. Výraznejšiezníženie cien však spotrebitelia nezaznamenaliv žiadnej oblasti, zlacnejú snáď len dovolenky,ale zasa zdražie export. Maastrichtskékritériá tak podľa všetkého splníme bezväčších problémov.Okrem čakania na euro sa na Slovenskučaká aj na vstup do schengenského priestorucharakterizovaného práve spomínanýmištyrmi slobodami pohybu. Ešte začiatkomtohto roku sa zdalo, že náš vstup bude opäťodsunutý, ale krajiny strednej Európy sa rozhodlipre spoločný postup a ďalšie odsúvanievstupu do Schengenu odmietli. V „starých“členských krajín panovali obavy, že noví členovianedokážu dostatočne zabezpečiť vonkajšiuhranicou EÚ, ale zdá sa, že kontrol nahraniciach sa predsa len zbavíme v závereroku 2008. A po polnoci príde aj euro... Stanemesa Európanmi prvej kategórie. ■Apríl 200753

KomentárZahraničná politika zohráva stále významnejšiurolu vo vnútropolitickom diskurze.Je to dané dvoma faktormi. Prvým je súbehudalostí – návšteva premiéra Fica v Líbyi,návrat vojakov z Iraku, dlho odkladanérozhodnutie vlády o presune slovenských ženistovdo Kandaháru, intenzívne rezonujúcaotázka štatútu Kosova, ozveny českej a poľskejdiskusie o amerických základniach protiraketovejobrany, historicky prvé slovenskéčlenstvo v Bezpečnostnej rade OSN a skúsenosťs mesiac trvajúcim predsedaním tomutomimoriadne dôležitému orgánu, návštevav najväčšom susednom štáte – Ukrajinea príprava ďalších návštev, najmä v Moskvea v Nemecku. Druhým faktorom je stratégia,ktorú zvolila opozícia. Tá sa od samého začiatkuusiluje spochybňovať zahraničnopolitickúorientáciu Ficovej vlády a jej jednotlivékroky. Evidentne sa domnieva, že práve tu jehlavná slabina novej vládnej koalície a šancanahlodať rekordne vysoké preferencie stranySmer-sociálna demokracia a jej predsedua šéfa kabinetu R. Fica po tom, čo spľasolmýtus, že nová vláda zruší všetky reformy,zabráni prijatiu eura a rozvráti verejné financiekvôli plneniu populistických sľubov.Osobitne SDKÚ, ktorej predseda M. Dzurindaako dvojnásobný premiér doviedol Slovenskodo NATO a EÚ a ktorej podpredsedaE. Kukan bol najdlhšie slúžiacim ministromzahraničných vecí SR, sa usiluje svojehistorické zásluhy o integráciu Slovenska,vysokú medzinárodnú prestíž, ktorú si SRvybudovala po r. 1998, a hustú sieť vynikajúcichosobných vzťahov s poprednými európskymipolitikmi – známe sú však aj privilegovanévzťahy M. Dzurindu s americkýmprezidentom G. Bushom – využiť na svojuprezentáciu ako zodpovednejšej, spoľahlivoproeurópskej a proatlantickej, spojeneckézáväzky seriózne plniacej a ľudské práva vosvete nekompromisne obhajujúcej politickejreprezentácie Slovenska v porovnaní s novouvládnucou garnitúrou .Využíva pritom, že vládna koalícia má viacerohendikepov. Tým základným je jej zloženie,osobitne spojenectvo strany Smer soSNS J. Slotu, ktoré viedlo k tomu, že slovenskýmsociálnym demokratom sa na rok pozastaviločlenstvo v Strane európskych socialistov.V dôsledku toho sa až dve z vládnucichstrán – Smer a Mečiarova Ľudovástrana-HZDS, ktorá neuspela v úsilí vstúpiťdo Európskej ľudovej strany, nemôžu opieraťo výhody vyplývajúce z členstva v silnejeurópskej strane. Paradoxne je jediným členomeurópskej politickej rodiny SNS, ktorápatrí do Únie pre Európu národov, združujúcejnacionálno-konzervatívne strany. Ďalšímzahraničnopolitickým hendikepom vládnejkoalície je skutočnosť, že SNS a ĽS-HZDS súv pamäti politikov členských krajín NATOa EÚ ako strany, kvôli ktorým sa v r. 1997zmrazili integračné ambície Slovenskej republiky.Avšak aj ostrieľaný diplomat J. Kubiš,ktorý dlhé roky vykonával k všeobecnejspokojnosti funkciu generálneho tajomníkaOBSE, sa stal zo strany opozície predmetomFoto: bigstockphoto.comSPORO ZAHRANIČNÚPOLITIKUPeter Weissspochybňovania ako človek, ktorý bol prílišdlho mimo Slovenska, nevyzná sa v slovenskejpolitike a nemá dostatočne silnú politickúpozíciu, lebo síce je nominantom stranySmer, ale nie je jej členom.Nepochybným vyvrcholením doterajšíchatakov opozície vedenej SDKÚ na Ficovuzahraničnú politiku sa stalo komentovaniejeho cesty do Líbye. Opozícia spochybnilajej zmysel nielen odkazovaním na charakterKaddáfího režimu, ale aj poukazovanímna to, že v ČR má vymáhanie pohľadávokna starosti námestník ministra a že slovenskávláda mala koordinovať svoj postup privymáhaní dlhu, ktorý vznikol ešte za Československa(Slovensku Líbya dlží 130 miliónovdolárov), so západným susedom. Pokuso riešenie závažnej otázky diverzifikácieenergetických zdrojov prostredníctvomobnovenia dodávok líbyjskej ropy sa aj zásluhoušikovnej medializácie zo strany opozície,ktorá sa počas pobytu vo vláde prílišnýmidiverzifikačnými aktivitami nevyznamenala,dostal do úplného tieňa kauzy bulharskýchsestričiek a pozvania líbyjskýchdetí nakazených HIV na dvojtýždňový liečebnýpobyt na Slovensko. Predseda parlamentnéhovýboru pre zdravotníctvo V. Novotnýza SDKÚ-DS sa poponáhľal s vyhlásením,„že by bolo faux pas, keby sa ukázalo,že to nemôžeme splniť, lebo na to nemámeČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniipersonálne a hmotné kapacity,“ a časť tlačepriniesla informácie, že lekárov Ficov nápadzaskočil. Ešte negatívnejšiu reakciu opozície,ale aj skutočný diplomatický problémvyvolala nedomyslená poznámka R. Fica natlačovej konferencii po stretnutí s jeho líbyjskýmkolegom B. Mahmúdím. V snahe upozorniť,že v prípade detí nakazených AIDSsa problém obetí dostal do úzadia, slovenskýpremiér doslova povedal: „Tak intenzívne,ako sa hovorí o páchateľoch, by sa malo hovoriťaj o obetiach“. Premiér, ktorý je vynikajúcimodborníkom na trestné právo, sa tútozmienku o páchateľoch pokúšal vysvetliťtvrdením , že v trestnom práve sa bežne tentopojem používa aj pre obvinených. Avšakv Bulharsku, kde sestričky odsúdené líbyjskýmsúdom na trest smrti za spôsobenienákazy detí vírusom HIV pokladajú za nevinné,si jeho slová vysvetlili ako označeniepalestínskeho lekára a štyroch bulharskýchsestričiek za vinných páchateľov. A keďžeEurópska únia nepokladá proces s lekároma sestričkami a najmä jeho výsledok za spravodlivý,premiérovo neobozretné vyjadreniezobrala opozícia ako zámienku na mimoriadnetvrdý útok. Predseda poslaneckéhoklubu SDKÚ-DS a M. Hort povedal, že „súhanebné a sú ľudským a zahraničnopolitickýmzlyhaním predsedu vlády“.Z pokusu dosiahnuť humánny prístupk odsúdeným a demonštrovať pragmatickúobhajobu slovenských ekonomických záujmov,sa tak napokon stal vďačný terč preopozíciu čoraz nervóznejšiu z Ficovej obrovskejpopularity. Inkriminovaná veta zároveňspustila najväčšiu vlnu negatívnej medializáciepremiéra od jeho nástupu do funkciea došlo k ďalšiemu spochybňovaniu zahraničnejpolitiky vlády. Vzniknutá atmosféraviedla ministra zahraničných vecí Kubišak vyjadreniu, že proti premiérovej ceste doLíbye sa viedla cielená kampaň.V tomto mediálnom virvare zanikla inádôležitá udalosť, ktorá R. Ficovi určite napopularite neubrala a jeho predchodcovinepridala – návrat jednotky ženistov z Iraku.Slováci, ako opakovane ukázal medzinárodnývýskum Transatlantické trendy,totiž patria v rámci skúmaných členskýchkrajín EÚ k najsilnejším kritikom zahraničnejpolitiky súčasnej americkej administratívya osobitne G. Bushom vedenejvojny v Iraku. Aj preto sa komentáre opozíciena túto tému vyznačovali oveľa menšouintenzitou v porovnaní s tými líbyjskými.Avšak už príprava návštevy predseduvlády v Moskve môže priniesť ďalší intenzívnykoalično-opozičný konflikt. M. Dzurindovisa však bude ťažko argumentovať,že Fico príliš zdôrazňuje vzťahy s Ruskom,lebo za osem rokov vládnutia navštívil ibaraz, roku 2003 túto krajinu, pre Slovenskotakú dôležitú, keďže je takmer úplne závisléod jej dodávok energonosičov. A ažpo štyroch rokoch, v februári 2007, sa konečnezišla medzivládna komisia pre hospodárskua vedecko-technickú spoluprácumedzi SR a RF.■Apríl 200755

Úvaha o stave spoločnostili tak, aby boli „mäkšie ako v iných krajinách).Pritom však podľa smerníc EK trebastriktne zvýšiť túto hladinu financovaniana 3% HDP do roku 2010. Čudne potompôsobia rôzne iniciatívy vyvíjané vládnymikruhmi za účelom zníženia tohto cieľovéhokritéria na uvedené 2% a tak sa „lobuje“ narôznych úrovniach (vrátane presviedčaniakomisára Busquina vtedajším ministromškolstva SR, aby Slovensko nemuselo maťtúto „normu“), aby EK striktne nežiadalaod Slovenska dosiahnutie 3% výdavkov navedu a techniku v roku 2010 s prísľubom,že na odplatu budeme preukazovať rovnakéúsilie a rovnakú dynamiku plneniazáverov Európskej rady, akoje to v pôvodných členských krajináchEÚ.Na dôkaz, že aj zmäkčená dvojpercentnánorma je z hľadiska jejdosiahnutia veľmi ďaleko možnouviesť oficiálne fakty, či už z patričnýchrezortov a ich podriadenýchinštitúcií alebo zo správ štatistickýchorgánov (ŠÚ SR, Eurostat,OECD, WB a ďalšie). Podľadostupných dát sa v SR na vedua výskum vynakladá minimálnya len slabo rastúci zlomok zdrojovmeraný podielom na HDP. Z 0,21%v roku 2001 vzrástol tento podielv roku 2004 na 0,27%. Inými slovami,aby sme splnili čo len zmäkčenékritérium, za zostávajúcichpäť rokov treba zvýšiť výdavkydesať násobne! To už je hyperbolakrásna ako dúha po letnej búrke.Nová Štatistická ročenka SR 2006udáva (za výskum a vývoj v roku2005) 7503 mil. Sk, čo je 0,51% podielna HDP. Za hrubé výdavky navedu a výskum v parite kúpnej silyje za rok 2004 uvedený údaj 0,53%podielu na HDP. Iná vec je, akopodporuje vedu a výskum Štátnyrozpočet SR. Na jednej strane istenie je dobré, že iné zdroje než štátnesú v miernom zaostávaní, totižkryjú spomínané výdavky len naúrovni 43% v roku 2004, kým štátna 57%. Takže vlastne štát, teda orgán, ktorýmôže obligatórne plniť vyššie uvedenýcieľ vydáva na vedu a výskum 0,1539% podieluna HDP v roku 2004, čo je pomerneslabá páka na ovplyvňovanie. Iste netrebakomplikovane dokazovať, že štát sotvamôže výrazne zapôsobiť na iné subjekty,aby plnili úlohy financovania vedy a výskumu,ktorými je povinný štát, resp. ktoréna seba zobral štát. Zase nemusíme chodiťďaleko za dôkazmi, že sa to dá aj inak,než len planými rečami a kopením horypapierov. Napríklad v susednej ČR sú tieisté položky dotované v roku 2004 takto:– podiel 0,419% na HDP, – z toho štát kryje53%, takže ŠR ČR dáva na vedu a výskum0,22207% podielu na HDP. Jednoduchý zlomoknám povie, že ŠR ČR dáva na to isté1,443 krát viac ako ŠR SR!Foto: bigstockphoto.comPozrime sa bližšie aj na slovenský edukačnýsystém. Iste sa dá súhlasiť s konštatovaním,že základným predpokladomzabezpečenia dostatku absolventov vysokýchškôl s kvalitným vzdelaním je kvalitavysokoškolských pedagógov. Dôležitáje však aj kvantita, a to najmä v prepočtena katedry, fakulty a školy z jednej stranya v prepočte na študentov zo strany druhej.Ale ešte dôležitejšie je, ako sú početnezastúpené jednotlivé vekové kohorty zavšetky kategórie pedagogických pracovníkov,samozrejme s najväčšou váhou naprofesorov a docentov.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiHyperbolou by bolo, keby sme si učiteľskýzbor predstavili ako sud s vínom a nieiba ako číselný údaj. Ide totiž o to, že obsahusuda nepribúdajú len roky ako čísla,ale obsah aj zreje, zušľachťuje sa a samozrejmesú tam aj degradačné procesy. Narozdiel od suda s vínom do kohorty profesorovalebo docentov prichádzajú novíjedinci v rozličnom veku a iní zase odchádzajú(na Slovensku zväčša vo veľmi vysokomfyzickom veku), takže obsah tohto„suda“ sa valí v čase podobne ako stojatávlna (solitón), avšak s tým rozdielom oprotinej, že mení svoju štruktúru, t. j. počtyčlenov v rokových kohortách a ešte navyšesa menia samotní členovia tým, že medzisebou komunikujú, koordinujú svoju činnosťatď. Treba si preto uvedomiť, že profesori,resp. docenti žijú v určitých organickýchštruktúrach a teda, že to nie sú izolovaníštatistickí jedinci – čísla v tabuľke.To je dôvod, prečo kvantitatívne hodnoteniekvality procesu výučby na vysokýchškolách len podľa pohybu čísel môže byťveľmi zavádzajúce a v našich slovenskýchpomeroch aj také naozaj je. Preto formulácie,ktoré máme možnosť čítať v oficiálnezverejnených dokumentoch minulejvlády treba čítať nanajvýš opatrne. Napríkladje dosť zarážajúce v pozitívnom duchusa nesúce konštatovanie, že najvyššípočet profesorov na vysokých školách boldosiahnutý v roku 2004 (1398). Zvýšenieoproti roku 1990 je takmer trojnásobné.V porovnaní s rokom 2000sa zvýšil počet profesorov na vysokýchškolách v Slovenskej republike1,5-krát. Jednoznačne je všaknárast profesorov vyšší ako nárastštudentov denného štúdia (nárastštudentov v roku 2004 oproti roku1990 je dvojnásobný, nárast profesorovtrojnásobný). Nárast profesorovk nárastu študentov dennéhoa externého štúdia spolu jevšak úplne vyrovnaný. Ak mámek takýmto konštatovaniam zaujaťkorektný prístup, mali by sme vedieť,že tie čísla rástli nie preto, žeprichádzali do tejto kohorty mrakymladých profesorov, ale bohužiaľpreto, že jedinci v najvyšších vekovýchkategóriách neopúšťali svojemiesta. To však nie je vina týchstarších profesorov, ale zodpovednýchorgánov v minulých vládnychgarnitúrach. Paradoxne ba humornepotom pôsobí, keď jeden z povojnovýchministrov (a povereníkov),vnímaný vo vedeckej a učiteľskejkomunite z tých najmenejschopných, v patričnom rezortez takmer grófskej pozície kritizujeterajšieho ministra za jeho údajnénedostatky. Iste by nebolo správnechváliť deň pre polnocou, aleterajší minister a jeho spolupracovníciza pár mesiacov preukázaliviac snahy riešiť problémy nežspomínaný kritik za takmer osem rokovv najvyšších funkciách na ministerstve (vofunkcii štátneho tajomníka a ministra).Podobne by sme mohli argumentovať ajv kategórii docentov a odborných asistentovs hodnosťou PhD. resp. CSc., takže napríkladvýpovede o tom, že „pri porovnanídocentov v roku 1990, 2000 a 2004 možnokonštatovať, že v roku 2004 nastal poklespočtu docentov na Slovensku (v roku 1990– 2311, v roku 2000 – 2441 a v roku 2004– 2243). Z uvedeného vyplýva, že počet docentovsa od roku 1990 takmer nezmenil,“stojí takrečeno na vode, ak má ísť o posúdeniekvality a efektivity výučby na vysokýchškolách. Ale aj iné riadky v takýcha podobných dokumentoch treba čítaťs najväčšou opatrnosťou – takže na hyperbolypozor!■Apríl 200757

Slovenská ekonomikaEKONOMICKÉUDALOSTI POHĽADOMANALYTIKAPavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosťUdalosti posledných týždňov na Slovensku ukázali, že priurčitom uhle pohľadu aj kurz domácej meny môže byťfaktorom, ktorý tvorí históriu krajiny. V predposlednom marcovomtýždni plnilo prvé stránky novín na Slovensku rozhodnutieEurópskej komisie o revalvácii centrálnej parity korunyvoči referenčnej mene euro v rámci systému mechanizmu výmennýchkurzov (tzv. ERM II). Na žiadosť Slovenska bol takýtokrok (zrejme po niekoľkých týždňoch vyjednávania) schválenýministrami financií členských krajín Európskej únie ako aj jednotlivýmicentrálnymi bankami.Treba povedať, že išlo o prekvapujúci krok, a to ani nie takčo do obsahu, ale skôr načasovaním. Na pozadí trendu takmervytrvalého zhodnocovania sa kurzu koruny voči euru boli trhovéočakávania ohľadom zmeny parity nasmerované na začiatokbudúceho roka. Takémuto horizontu napokon nahrávalo ajopakované verbálne vyjadrenia členom bankovej rady, že takýtovariant nie je momentálne na stole.Tak či onak, kurz koruny voči referenčnej mene euro začalv priebehu marca, po miernom zaváhaní počas januára, opäťprepisovať svoje nové historické maximá. Keď sa koruna dostalaaž na úroveň 12 percent od vtedy platnej centrálnej parityv rámci ERMII (38,455 SKK/EUR) došlo po skončení obchodnéhodňa k spomínanému oznámeniu o revalvácii parity o 8,5percent na 35,4244 SKK/EUR. Voči tomuto stredovému kurzusa tak koruna môže pohybovať o 15 percent pri oslabení,ako aj posilnení. Avšak v prípade asymetrického fluktuačnéhopásma (oslabenie iba o 2,25 percenta) v rámci hodnoteniasplnenia maastrichtského kurzového kritéria sa domáca menamôže pohybovať medzi 30,126 až 36,328 SKK/EUR.Trh revalváciu interpretoval ako potvrdenie správnosti stávkyna posilnenie koruny voči euru pri viere v splnenie maastrichtskýchkritérií resp. vstupu Slovenska do eurozónyv plánovanom horizonte 2009, a to všetko na pozadí zdravýchfundamentov krajiny. Revalvácia tak otvorila cestu na skokovézhodnotenie sa kurzu koruny. Otváracie úrovne kotácií kurzukoruny z pondelka boli o takmer 3,5 percenta silnejšie oprotizatváracím kotáciám z piatka pred oznámením revalvácie. Výsledkombol aktuálny rekord domácej meny, ktorý predstavuje32,710 SKK/EUR, teda až takmer na hranici vtedy už staréhofluktuačného pásma (hranica posilnenia o 15 percent predstavovalaúroveň 32,687 SKK/EUR). Historická udalosť týkajúcasa slovenskej koruny ovplyvnila aj meny v regióne voči euru,i keď prirodzene s miernejšími ziskami. Výsledkom bolo, že sakurz slovenskej koruny voči českej dostal pod psychologickúhranicu 1,20 (a dokonca nakrátko aj pod 1,19), to jest najsilenejšiuhodnotu za posledných 7 rokov.Národná banka Slovenska považovala úroveň kurzu blízkohistorických maxím za nadhodnotenú, a neváhala využiť svojenástroje na jeho oslabenie. Veď napokon stanovená paritaodráža, podľa pohľadu centrálnej banky aktuálny rovnovážnykurz, teda kurz, ktorý je primeraný stavu ekonomiky a netlačína vznik nerovnováh. Keď nepomohli verbálne intervenciev snahe pribrzdiť zhodnocovanie sa koruny, prišiel na rad ťažšíkaliber. V dôsledku mohutnej priamej devízovej intervencie sakurz koruny oslabil o zhruba 50 halierov. V ďalších dňoch napozadí vyberania ziskov sa domáca mena posunula až na 33,7SKK/EUR, teda takmer korunu od historického maxima a nadohľad od kurzu pred oznámením revalvácie parity.ECONOMIC EVENTSIN SLOVAKIA ATA GLANCEPavol Ondriska, ING d.s.s.The events over the recent weeks in Slovakia proved that evencurrency exchange rate is able to form a history of country.Attracting high attention in the second half of March, EuropeanCommission announced a revaluation of the stated exchangerate parity of the Slovak koruna against the euro within theexchange rate mechanism (ERM II). Based on the request of theSlovak central bank, the revaluation was approved (likely afterseveral weeks of negotiations) by individual finance ministersand central banks in the European Union.The revaluation represented rather surprising news,particularly as far as its timing is concerned, while the change ofparity itself was expected. Against the background of the korunaappreciation for several recent months the market expectationsregarding the change of parity had been initially placed on thebeginning of 2007. This time horizon was implied also from therepeated comments of NBS´s bank board that the variant of anearly parity change is not on the agenda.Whatever, koruna exchange rate resumed its appreciation inthe course of March, after it staggered in January, posting itsnew all time highs. When arriving at a level of 12 percent fromthe central parity (valid at that time as of 38.455 SKK/EUR),the mentioned announcement on the revaluation of parity wasmade in the late evening. Changing the parity by 8.5 percent to35.4244 SKK/EUR, the koruna can fluctuate within a 15 percentcorridor on both sides now. However, when considering anasymmetric fluctuation band (weakening by only 2.25 percent),the domestic currency may oscillate within the range of 30.126– 36.328 SKK/EUR to meet the Maastricht exchange ratecriterion.The market participants read the revaluation as a confirmationof their bets on koruna strengthening backed by widespreadconfidence that the Maastricht criteria to be met and Slovakiawill join the eurozone in 2009 as planed. Against the backdropof sound fundamentals of the country the revaluation pavedthe way for an abrupt strengthening of the domestic currency.Indeed, the opening quotations for the koruna on Monday wereby 3.5 percent stronger than closing quotations on Friday, beforethe revaluation was announced in the evening. As a result, theunit witnessed a new historical strongest level, representing32.710 SKK/EUR. The record was close to a border of the oldfluctuation band on stronger side (allowed appreciation to32.687 percent). The high profile revaluation influenced alsoregional peers, although gains of these currencies were milder.It caused that exchange rate of the Slovak koruna against theCzech koruna broke through 1.20 (even through 1.19 SKK/CZKfor a while), which has represented the strongest level for 7years.The central bank regarded the koruna levels near its alltime high as overvalued and did not hesitate to use its tools toweaken the unit. Indeed, the new stated parity reflects a currentequilibrium in the view of the central bank, it means the exchangerate which is appropriate to the status of the economy and doesnot raise pressures on imbalances in the economy. When verbalinterventions did not help to slow down the appreciation of thekoruna, direct interventions were used. As a result of strongpurchases of foreign currency by NBS, the koruna weakened by50 hellers. In the course of the next days, the domestic currencydepreciated further to 33.7 SKK/EUR driven by profit taking58 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovenská ekonomikaHoci sa nedá vylúčiť ďalšie mierne znehodnotenie sa korunyv najbližších mesiacoch, napríklad na pozadí odlevu dividend,v strednodobom horizonte by sa mal obnoviť apreciačnýtrend podporený priaznivým vývojom fundamentov ekonomiky.Otázkou tak zostáva na akej úrovni bude fixovaný konečnývýmenný kurz koruny voči euru pred vstupom do eurozónya či pod tlakom trhového vývoja nedôjde ešte k jednému prehodnoteniucentrálnej parity v rámci ERMII.Zhodnocovanie sa kurzu domácej meny pomáha spomaľovaťrast cien cez lacnejšie dovážané tovary. Toto je jeden z faktorov,vďaka ktorému je aktuálny inflačný výhľad priaznivý a bezprekvapení. Preto neprekvapuje, že rast spotrebiteľských cienzačiatkom tohto roka výrazne spomalil. Ešte v decembri 2006medziročná dynamika inflácie (harmonizovaná na podmienkyEÚ) predstavovala úroveň 3,7 percenta, avšak január priniesolspomalenie na 2,2 percenta a následne február až na rovné 2percenta. Zníženie regulovaných cien energií (resp. ich nárastzačiatkom roka 2006) bolo hlavným zdrojom spomalenia medziročnéhorastu spotrebiteľských cien. Napriek priaznivémuinflačnému vývoju určité riziká naďalej pretrvávajú, pričom súskôr externého charakteru, zahrnujúc najmä riziko opätovnéhozvýšenia svetových cien ropy, či nárast cien potravín. Jednakočiastočné inflačné riziko vyplýva aj z domáceho vývoja, a tov podobe neprimeraného nárastu miezd, či sekundárne dopadyminulých zmien v nákladoch na ceny služieb.Priaznivý inflačný výhľad zvyšuje pravdepodobnosť, že Slovenskosplní inflačné kritérium pre vstup do eurozóny v plánovanomtermíne 2009. Deje sa tak aj zásluhou posilňovania sakurzu koruny, pričom sprísňovanie kurzového kanála menovejpolitiky indikuje na druhej strane možnosť uvoľnenia úrokovéhokanála. Napokon trhové úrokové sadzby už boli stlačené nadolkrokmi centrálnej banky, ktorá v priebehu tohto roka opakovaneodmietala akceptovať časť dopytu komerčných bánkv pravidelnom sterilizačnom repotendre, ponechávajúc tak natrhu prebytok likvidity. Dokonca po prudkom zhodnotení sakoruny 22. marca odmietla NBS akceptovať celý dopyt. Trhovéúrokové sadzby na peňažnom trhu sa tak prepadli hlboko podzákladnú úrokovú sadzbu (4,75 percent). Ostalo tak iba otázkoučasu, kedy k zníženiu referenčnej 2-týždňovej repo sadzbypríde, v závislosti aj od vývoja kurzu koruny.Hoci očakávania trhu neboli jednoznačné, nakoniec sa predsalen naplnil väčšinový scenár. Banková rada NBS na svojomzasadaní v posledný marcový týždeň rozhodla o znížení základnejúrokovej sadzby (2-týždňová repo sadzba) o 25 bázickýchbodov na 4,5 percent, predstavujúc tak prvé zníženie povyše 2 rokoch. Zároveň došlo k zníženiu jednodňovej strerilizačnejsadzby o 75 bázických bodov na 2,5 percenta a jednodňovejrefinančnej sadzby o 25 bodov na 6,0 percent, a tedak rozšíreniu pásma. V sprievodnom komentári centrálna bankakonštatovala, že najmä priaznivá štruktúra rastu HDP, predstihdynamiky rastu produktivity práce nad rastom miezd akoaj januárový prebytok zahraničného obchodu vytvoril priestorpre pokles úrokových sadzieb. Zároveň rastu potenciálu hospodárstvaeliminuje vznik dopytových inflačných tlakov. Názorcentrálnej banky sa tak posunul z neutrálu v prospechuvoľnenia menovej politiky cez úrokové sadzby. To umožnilozmeniť nastavenie menovej politiky prostredníctvom zníženiaúrokových sadzieb. Z 9 vymenovaných členov bankovej radyhlasovalo za zníženie 7 členov a 1 člen sa hlasovania zdržal.Záujem investorov o slovenskú korunu vyplýva zo spomínanejrastúcej dôvery, že krajina prijme euro v súlade s oficiálnymplánom, a to všetko na pozadí priaznivého vývoja domácehohospodárstva. Ostatné príklady pozitívne sa vyvíjajúcichindikátorov zahrnujú impozantný rast ekonomiky za rok 2006a prekvapujúci prebytok zahraničného obchodu za prvý mesiacroka 2007.Vskutku, robustný rast slovenskej ekonomiky blízko dvojcifernýchhodnôt pretrval aj v poslednom štvrťroku 2006. Podľaúdajov Štatistického úradu dosiahla medziročná dynamikaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiand nervousness ahead of the upcoming central bank boardmeeting. Such level represented the weakening by one korunafrom its recent historical record and not far from the exchangerate before the revaluation was implemented.Although one can not exclude an additional depreciation ofthe koruna in the upcoming months (influenced potentially bydividend outflows), the current trend of strengthening shouldrenew backed by favourable development of fundamentals.Nevertheless, one key question remains. It relates to the levelof a final conversion rate of the koruna against the euro andwhether or no the current central parity will be revalued onceagain under a pressure of marker development.The koruna appreciation, reflecting in cheaper imported goods,has supported a slowdown in the growth dynamics of consumerprices. This currency effect represents one of the key factorsbehind favourable inflation development without surprisesover the recent months. In line with market expectations,inflation significantly decelerated at the beginning of thisyear. While at December the EU-harmonised inflation posteda 3.7 percent growth dynamics, in January it slowed down to2.2 percent and consequently to 2.0 percent in February. Thedecline in regulated prices of energy (and their increase in 2006,respectively) represented the main reason for the inflationdeceleration. Although the current inflation environment isfavourable, there are still some risks. These risks have mainly anexternal character including a possible return of higher globalprices of crude oil, or rising food prices. Nevertheless, there arealso the risks of internal character embracing an excessive wagegrowth or secondary impacts of previous changes in costs onprices of services.The favourable inflation outlook has increased the probabilitythat Slovakia will fulfill the Maastricht inflation criterion forthe eurozone accession in 2009 as scheduled. The korunaappreciation has been helpful in this way. However, thistightening in exchange rate channel of monetary policy indicatesa possibility for an easing of interest rate channel. Indeed,market interest rates were pushed down by the central bank,which was rejecting some of commercial banks bids in regularsterilisation repotender over the recent weeks, leaving the accessof liquidity in the banking sector. Following the abrupt korunaappreciation on March 22, the NBS even rejected all bids. As aresult, the market interest rates up to one year maturity plungedsignificantly below the basic interest rate (4.75 percent at thattime). Hence, it was only a question of time when the basicrate will be cut being dependent also on exchange rate of thekoruna.Although expectations of analysts were not unified regardingthe NBS´s decision, the major call finally materialised. In thelast week of March, the NBS bank board decided to cut itsbasic interest rate (2 week repo rate) by 25bp to 4.5 percent,representing the first cut for more than 2 years. In addition,also overnight sterilisation interest rate was slashed by 75bpto 2.5 percent, while overnight refinancing rate was decreasedby only 25bp. The asymmetric approach led to a broadeningof the band. In its accompanied statement, the NBS statedthat mainly the favourable GDP structure, growth dynamics oflabour productivity exceeding wage growth and trade surplus inJanuary paved the way for the monetary policy easing by meansof interest rates. The central bank has not identified any newpro-inflationary risks at present as potential of the economy isalso rising. Hence, the central bank´s view moved from neutraltone to slightly dovish, which enabled the cut in interest rates.It is worth to add, that seven board members out of 8 presentvoted for the cut, while one abstained from the vote.The current interest of investor for the Slovak koruna stemsfrom the mentioned rising confidence that the country willadopt the euro in line with the official plan on the backdrop ofthe favourable development of the economy. The most recentexamples of positively viewed indicators include economyApríl 200759

Slovenská ekonomikarastu HDP až 9,6 percenta po 9,8 percenta v treťom kvartáli.Dobrou správou je, že všetky hlavné zložky dopytu prispelik ekonomickému rastu, takže súčasnú expanziu hospodárstvamožno považovať za zdravú. Najväčší príspevok k celkovémurastu HDP vytvoril čistý export, nakoľko jeho negatívna hodnotabola výrazne nižšia ako v rovnakom období minulého roka.Zlepšeniu výsledku aj tento krát napomohol vývoj cien v zahraničnomobchode, pri prepočte z bežných do stálych cien.Čistému exportu sekundovala spotreba domácností, ktorá uždeväť štvrťrokov v rade vykazuje silné tempo rastu. Ochota domácností„utrácať“ je podporovaná rastúcimi príjmami obyvateľstva(reálne mzdy vzrástli o 3,9 percenta), ale zároveň aj viacľudí poberá príjmy, odrážajúc sa v náraste zamestnanosti (zaposledný štvrťrok pribudlo takmer 80-tisíc nových pracovnýchmiest). Investície tentokrát podporili rast HDP iba mierne, rovnakoako aj príspevok spotreby vlády.Z pohľadu ponukovej strany, najvyššia pridaná hodnota bolavytvorená v spracovateľskom priemysle, čo vzhľadom na silnejúcuprítomnosť zahraničných investorov spolu s rozširovanímsubdodávateľských sietí nie je žiadnym prekvapením.Za celý rok 2006 sa domáce hospodárstvo zväčšilo o 8,3 percenta,predstavujúc najvyššie tempo v doterajšej histórii krajiny.A navyše dôležité je, že riziko prehrievania ekonomikyustúpilo do úzadia. Ide teda o odlišnú situáciu na rozdiel odpolovice deväťdesiatych rokov, keď Slovensko taktiež vykazovalovysoký ekonomický rast. Vtedy však bol rast ťahaný domácouspotrebou, generujúc následné nerovnováhy, ktoré muselibyť riešené tzv. balíčkami úsporných opatrení. A čo násčaká v aktuálnom roku? Aj v roku 2007 by ekonomický rastSlovenska mal naďalej zostať na najvyšších úrovniach v stredoeurópskomregióne s vyváženou štruktúrou.Dlho očakávané zlepšenie mesačných schodkov zahraničnéhoobchodu sa zrejme konečne dostavilo. Podľa údajov Štatistickéhoúradu bol za január 2007 dokonca prekvapivo dosiahnutýprebytok (necelé 4 mld. Sk oproti schodku 8,2 mld.Sk v januári 2006), pričom išlo o prvý mesačný prebytok odfebruára 2004. Najmä zrýchlenie medziročného rastu vývozovpri miernejšom raste dovozov stálo za priaznivým výsledkom.Keďže štruktúra zahraničného obchodu býva zverejňovanáaž s mesačným oneskorením, štruktúra priemyselnej produkcienaznačuje, že najmä výroba a následne vývoz výroby automobilovdokázala zabrať. Veď januárová akcelerácia výrobydopravných prostriedkov o 127 percent poriadne prekvapila.A naopak nápor dovozov investičných celkov na Slovensko,spojených s veľkými investičnými projektmi, už zrejme ochabol.Angažovanosť jednotlivých zahraničných investorov saodrazila v teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu za celýrok 2006, keď po Rusku bola Južná Kórea krajinou, s ktoroumalo Slovensko najhoršiu bilanciu pri zanedbateľnom vývozedo tejto krajiny. Vďaka akcelerácii na strane vývozov pri ibamiernejšom raste dovozov by zahraničnoobchodná bilancia zarok 2007 mala skončiť v oveľa lepších číslach ako v roku 2006,keď bol dosiahnutý schodok na úrovni 5,6 percent HDP.Rastúca ekonomická aktivita sa prirodzene premieta dovzniku nových pracovných miest, respektíve poklesu mierynezamestnanosti. Podľa údajov z databáz úradov práce dosiahlaevidovaná miera nezamestnanosti za február 9,2 percenta ponecelých 2,5 percenta v januári. Dôležité je, že v medziročnomporovnaní je miera nezamestnanosti o vyše 2,4 percentuálnehobodu nižšia. A aby nebolo tých čísiel málo, miera nezamestnanostivyjadrená ako 12-mesačný kĺzavý priemer klesá už 62mesiacov v rade (s jednou výnimkou). Vďaka priaznivému pôsobeniusezónnych faktorov (počas jarného obdobia vznikajúdodatočné pracovné miesta v stavebníctve a poľnohospodárstve)bude nezamestnanosť aj v najbližších mesiacoch klesať.Avšak keďže zvyšná časť miery nezamestnanosti je do veľkejmiery skôr štrukturálnej povahy, tempo zlepšovania tohto indikátorasa v ďalšom období, bez štrukturálnych reforiem, zrejmespomalí.■boom and surprising surplus of foreign trade in the first monthof 2007.Indeed, the robust economy growth near double digit levelspersisted also in the last quarter of 2006. According to StatisticalOffice data, the year on year growth of GDP posted a 9.6percent dynamics after 9.8 percent in the third quarter. Beingpositive news, all demand components contributed to the totalGDP growth, so the current expansion might be consideredsound. Mainly net exports represented a key driver, because itsnegative volume was significantly lower than in the same periodof the last year. Similar to the previous periods, a differentdevelopment in prices of exports and imports backed the result.Household consumption kept its strong growth already for 9quarters in row. Consumption appetite has been supported byincrease in real wages (3.9 percent in the last quarter of 2006)and in employment (as much as 80 thousand jobs were created).Unlike to the third quarter, gross investments decelerated dueto decline in stocks.Taking the supply side of the GDP growth into account, thehighest added value was created in manufacturing, followedby hotels and restaurants. Reflecting a swelling presence offoreign investors in Slovakia, the supply side structure did notsurprise.The annual growth of GDP reached 8.3 percent in 2006representing the highest growth dynamics in the historyof Slovakia. In addition, a risk of overheating receded intobackground thanks to growth in potential. Hence, the currentsituation differs from the midst of 1990s, when Slovakia alsorecorded high dynamics of the economy growth, but driven bydomestic demand. The situation led to economy imbalance ofthat time inducing an implementation of austerity measures.The current situation is different. And what to expect in 2007?Even in 2007 the GDP growth dynamics should remain at thehighest levels within the central Europe region being supportedby foreign as well as domestic demand.The long-awaited improvement in foreign trade finallymaterialised. According to Statistical Office data, a surplus waseven posted in January 2007 (SKK 4bn in comparison with aSKK 8.2bn deficit in a year earlier) representing the first surplussince February 2004. Strong export growth, exceeding importrise dynamics resulted into the surprising monthly surplus.Since the details of foreign trade are always released with amonth delay, the structure of industrial production signalledthat the exports of passenger cars were behind, as importsof technologies already faded away. Indeed, acceleration inmanufacturing of passenger cars by 126 percent in Januarywas outstanding. The presence of foreign investors in Slovakiareflects also in the structure of foreign trade. The territorialstructure for 2006 revealed, that South Korea ranked second(behind Russia) regarding the countries with the highest tradedeficit for Slovakia. Thanks to expected acceleration of Slovakexports the foreign trade in 2007 should witness a significantimprovement in comparison with the deficit reached in 2006(5.6 percent of GDP).The economy activity is picking up, which has reflected in acreation of new jobs and decline in unemployment, respectively.According to the data of labour offices, unemployment ratedecreased slightly to 9.2 percent in February from 9.5 percentin January. The reading posted a strong 2.4pp improvementin year-on-year comparison. In addition, being expressed as a12-month moving average rate, it continued to decline alreadyfor 62 consecutive months (with one exception). Thanks tofavourable seasonal effects (additional jobs are created inagriculture and construction during spring) unemploymentshould decline further. However, the major part of the remainingunemployment is a structural nature, not cyclical. Hence, a paceof additional improvement in this reading will likely slow downin the upcoming period, if further structural reforms are notimplemented.■60 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

EsejPOLSTOROČIE EURÓPYV ZNAMENÍ DISKUSIE O JEJ DUŠIAnton HykischPolstoročie od začiatkueurópskej integrácie, 50.výročie podpísania Rímskychzmlúv, oslávili politiciaj jednoduchí občania každýpo svojom. Politické špičkyv Berlíne prijali hodnotiacudeklaráciu.Ostatní Európania saschádzali v mnohých mestácha krajoch, na rozličnýchúrovniach. Hudba, divadlo,knihy, básne, dizajnprekračujú hranice oveľaskôr a úprimnejšie, než žiarlivípolitici či ustarosteníekonómovia. Často sa hovorío „dvoch Európach“. Priepasťmedzi nimi sa prekonávaťažko a bolestne.Jedným zo staviteľov duchovnýchmostov medzi Európanmisú podujatia pod názvom Capalest. Francúzske slová Cap l´ Est – Cesta na východ označujú podujatia, ktoré organizujú Francúzia Slováci už po niekoľko rokov ako výraz kultúrnej výmenya zbližovania. Je to európsky festival poézie, divadla a hudby. Už poniekoľko rokov sa koná koncom augusta v magickom slovenskommeste Banská Štiavnica.Francúzsko-slovenská asociácia Capalest, Literárne informačnécentrum v Bratislave, zastúpenie Európskeho parlamentu v Bratislavea mestské zastupiteľstvo Banskej Štiavnice pozvali koncommarca 2007 popredné osobnosti kultúry a vedy na stretnutie a dialógpod inšpirujúcim názvom – Dajme dušu Európe.Dušu Európe dáva umenie. Na koncerte v nedeľu večer v majestátnychpriestoroch Evanjelického chrámu sa vystriedali výlučnemladí umelci zo šiestich signatárskych krajín EÚ a zo Slovenska.Hrali nielen európsku klasiku, ale aj svoje skladby. Nie ľúbivé, alenáročné diela pre staré nástroje. Medzi obecenstvom neprevládaliskvelé róby. Kostolné lavice zaplnili mladí vo svetroch a mikinách,ktorí sa neuspokojujú len s miestnou diskotékou. Málokedy sompočul toľko spontánneho potlesku na diela tzv. vážnej hudby, akov tento večer.V pondelok ráno pod barokovými klenbami siene komorskýchgrófov v starobylom Kammerhofe sa konal okrúhly stôl podústredným sloganom Už pol storočia... dajme dušu Európe. Po bedlivýmipohľadmi živej a chutnej herečky Tonky Miklíkovej (výkonnejriaditeľky Capalestu), ale aj portrétovanej Márie Terézie a jejsyna cisára Jozefa II. sa rozprúdil skvelý dialóg o Európe. Zúčastnilisa na ňom diskutéri z Francúzska, Nemecka, Talianska a Slovenska.Pozorne ich sledovali mladí ľudia, nielen miestni, ale ajz univerzít z Banskej Bystrice, Zvolena či Nitry, ako aj kultúrnipracovníci celého regiónu.Okrúhly stôl otvoril za Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskejrepubliky Ján Kuderjavý, generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí.Zhrnul zložitú cestu politikov prvých šiestich krajín západnejEurópy, kým v roku 1957 v Ríme podpísali zmluvy o spoločnomdiele. Potom odovzdal slovo moderátorovi diskusie Antonovi Hykischovi.(Prevzal som túto úlohu poctený dôverou, no zároveň samusím priznať, že som sa poriadne zapotil.)Foto: L. LužinaV súlade s organizátormisom sa usiloval toto slovenskéstretnutie viesť k hľadaniuduchovných a kultúrnychhodnôt Európy. Trochaprovokatívne som nadhodildva základné problémy.Po prvé, ako prekonať kultúrnydeficit medzi „starou“a „novou“ Európou? Myslímtu na veľký problém, že „stará“Európa je predovšetkýmEurópou kultúrnych veľmocí(francúzska, nemecká, talianska,latinská, mediteránna,či anglosaská kultúra), kýmna druhej strane nové členskéštáty sú domovmi prevažnemalých národov, málohovorených jazykov a teda ajmálo poznaných kultúr naeurópskom Západe.Po druhé, ako uchovať celoeurópske kultúrne hodnoty a hodnotyjednotlivých národných kultúr v globalizačnom nápore unifikovanéhopodpriemerného „priemyslu zábavy“ (prevažne americkéhotypu), ktorý cez audiovizuálne masmédiá zaplavil celú Európu(a svet)? Ako sa brániť proti tomuto masmediálnemu zotročeniu?V priebehu diskusie viacerí poukázali, že vidím veci príliš čierno.Michel de Maulne, riaditeľ divadla L´Athenor v Paríži, duša a realizátormyšlienky Capalestu, je nakoniec živým dôkazom pre optimizmus.Michele, (ako ho familiárne všetci nazývajú) prečítal listGeorgesa Bertoina , prezidenta asociácie Jeana Monneta. Tento listpovažujem za nutné aspoň sčasti odcitovať.„Uchovávam si v srdci nadšenie slovenských predstaviteľov, inteligentnýa oduševnený záujem všetkých mladých, čo s vervou a s nasadenímprichádzali ako pútnici, aby odhaľovali nepoznané veci v poézii,v divadle, v čarovnej hre na fujaru, či vo výmene myšlienok v debatách.Toto stretnutie s kultúrou dotváral vlhký vzduch baní, kostoly, zámok,pivnice, kde dozrieva víno, hrdé pestrofarebné a rôznorodé sukne a dokonaléčepce, ktoré pôvabné vidiečanky nosia so ženskou gráciou.Toto všetko je kultúra. A ešte viac... keď si predstavujem srdečnú pohostinnosť,majestátnosť krajiny, technickú rafinovanosť tajchov, cintorínnad mestom s hrobmi pod bohatými kríkmi a záplavou kvetín, a ďalšiehrady ako pozostatky vojenskej moci, a ďalšie kostoly a domy ľudskyprirodzenej architektúry, ktoré striedmo lemujú stúpajúce, tak vysokostúpajúce ulice.“Bertoin píše, že moderná technika ruší štruktúry jedinečnýchnárodných kultúr. Tiež sa obáva rýchlych a hĺbkových zmien. Akériešenie vidí? Vytvárať nezávislé demokratické zoskupenia kultúry.Pre široké vrstvy. Také ako na príklad Capalest. „Európa sa takstáva, tak ako nikdy predtým, miestom slobodnej výmeny kultúrnychhodnôt aj bez straty identity.“ Nakoniec píše: „Nato, aby sme mohličeliť množstvu revolúcií bez straty duše, musíme si byť istí hodnotouvlastnej kultúry. V Banskej Štiavnici a okolitých dedinkách som sa vďakaCapalestu presvedčil o pevnosti koreňov slovenskej kultúry, ktoráv minulosti dokázala víťazne odolávať a verím, že bude triumfovať ajnad výdobytkami 21. storočia.“Aktivista hnutia siete európskych veľkomiest Europe MetropolesNetwork, kultúrny manažér Lucien Maillard hovoril, že 75 percent62 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Esejľudí u nich si myslí, že Európa je už hotová, celistvá. Európska rodinaexistuje. Francúzske výpravy smerom na východ ich presviedčajú,že Európa siaha oveľa ďalej, spoznávajú nás. Ocenil postojeJána Figeľa. Pozíciu slovenského komisára považuje za kľúčovú prevzdelanie a kultúru v Európe.Temperamentný novinár, pracovník francúzskeho ministerstvakultúry Hubert Astier podal výklad vzkriesenia západnej Európy poroku 1945. Francúzsko-nemecké zmierenie, vznik NATO boli míľnikydlhej cesty k dnešku. V tomto zmysle ešte viacej vynikla tragikanárodov na východ od železnej opony.Diskusia sa nevyhla pokusom o zvrat ako rok 1956 v Poľskua Maďarsku, 1968 v bývalom Česko-Slovensku a nakoniec roku1989. Anton Hykisch poukázal na paralelnú násilnú integráciu sovietskehobloku, Varšavský pakt, RVHP, čo všetko nás od Európyiba viacej vzdialilo. Slovenská poetka Dana Podracká poukázala navplyv rokov 1969–1989. Po roku 1989 sa mnohé nádeje nenaplnili.Dnes mizne „homo cordis“ človek srdca. Francúzski účastníci sav diskusii priznali, že vtedajšie západné vlády i verejnosť dostatočnenepodporili reformy roku 1968 u nás a dopustili vojenský inváziuSovietov. Bola to logika bipolárneho sveta s rozdelenými sféramivplyvu.Podľa Astiera neexistujú dve Európy. Technologický a ekonomickýrozvoj prudko stiera tieto rozdiely. Podľa neho má Európa v sebedosť duchovnosti.Historik Milan Zemko nechce zdôrazňovať pesimizmus. Nemaliby sme toľko nariekať. V integrácii Európy sa dosiahlo nesmierneveľa. Nové členské štáty musia vyhmatať tempo a rytmus zjednocovania,osvojiť si tento rytmus a odvážne pokračovať vpred.Básnik a filmár Albert Marenčin zdôraznil, že napriek stalinskémuobdobiu sa u nás neprerušila základná kontinuita európskejduchovnej spolunáležitosti.Dokonca za socializmubola kontinuita klasickejkultúry udržiavaná viac akodnes. Ruptúra nastala prineohraničenom nástupe trhovejekonomiky v kultúre.Ľuďom treba dávať nielento, čo si pýtajú, ale aj to čopotrebujú. S tým si trh neporadí.Ďalší diskusný blok bolzameraný na literatúru a jejúlohu v dnešnej Európe.Svoje názory predniesli najmäženy. Francúzska poetka,aktivistka UNESCO v oblastiskúmania kultúrnej diverzityClaude Ber sa vyznalak čaru tvorivého procesu.Po návšteve štiavnickýchbaní si uvedomila, že umelecmusí zdolávať geologickéFoto: dreamstime.comvrstvy pod sebou a ísť na hlbinu. Všetkým sa zapáčila poetkina výzva,aby politici viacej načúvali spisovateľov. Emóciami, intuícioumožno ľudí spoznať lepšie ako cez vedecké traktáty.Talianska spisovateľka, vedúca zahraničného oddelenia Národnéhosyndikátu talianskych spisovateľov Ríme, delegátka európskejfederácie spisovateľských organizácií, Tiziana Coluso je už v Štiavnicipo druhý raz. Aforisticky zdôraznila, že dorozumievajúcim jazykomintegrovanej Európy je preklad. Čím viacej bude prekladovkníh, tým viacej sa poznáme. Druhým činiteľom je pohyb, migrácia,neustále stretávanie sa. Kultúra musí migrovať po Európe ako rybyv Stredomorí. Aj Tizianu fascinuje a inšpiruje k písaniu kníh poznatok,ako v starej Štiavnici získavali zlato z neprístupných hlbín.Vývoj európskej kultúry prebieha vo vrstvách. Kultúra je trpezlivézveľaďovanie hodnôt.Prekladateľka, kultúrna manažérka a diplomatka Miroslava Vallováupozornila na úskalia vzájomného spoznávania európskychČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiliteratúr. Knihy našich národov sa nevydávajú, lebo ich veľké národynepoznajú. Nepoznajú ich preto, lebo sa nevydávajú v jazykochveľkých národov. Vzniká tak začarovaný kruh. Na poslednom rozdeľovaníprestížnej talianskej literárnej ceny Premio Strega v nadáciiMaria Belonci skrsla myšlienka rozšíriť túto cenu na celoeurópsku.To by znamenalo vydať víťaznú knihu v 27 jazykoch štátov súčasnejEÚ. S tým sú spojené nesmierne finančné náklady. Museliby pomôcť členské štáty aj orgány Európskej únie.V diskusii odzneli námety smerom na vládu, aby v dôsledkuzlepšujúcej sa ekonomickej situácie Slovenska zvýšili aj čiastky venovanéna pôvodnú slovenskú tvorbu a kultúru vôbec.Záverečný poldeň bol venovaný predovšetkým dialógu o budúcnostizjednotenej Európy.Slovenský historik Milan Zemko najprv porovnal našu situáciuv roku 1957 so stavom v západnej Európe a osvetlil proces liberalizácie,ktorý vyvrcholil rokom 1968 a skončil sa sovietskou inváziou.Čo sa týka budúcnosti Európy, podstatné je upevňovaniespoločnej identity. Riešenie je vo formovaní vedomia nových generácií.Bude potrebná akási učebnica dejín, ktorá by vytypovanézávažné udalosti posledných dvoch tisícročí interpretovala z celoeurópskehohľadiska. Žiaľ, v tomto obraze budú malé národy vždyv nevýhode.Hudobný vedec Ľubomír Chalúpka uviedol, že nás čaká úlohanapísať obojstranne prijateľné dejiny slovensko-české, či slovensko-maďarské.Zemko informoval, že na projekte spoločných dejínUhorska do roku 1918 sa už pracuje.Akademik Juraj Hraško, bývalý veľvyslanec vo Švajčiarsku, obrátildiskusiu slovami: „Nielen slovom žije človek“ na otázky spoločnejpoľnohospodárskej politiky EÚ. Tá sa bude v budúcnosti orientovaťna podporu environmentálnych technológií.Pozoruhodné bolo vystúpeniemladého nemeckéhopolitológa, lektora na americkýchuniverzitách UlrichaBrücknera. Tiež zdôraznilvýznam kultúry pre integráciu.Jean Monet predsa hovoril,že treba vytvoriť nielenvoľný trh tovarov a služieb,ale aj trh ideí.Na adresu módneho antiamerikanizmupovedal,že nebyť USA, nemali bysme dnes čo oslavovať. USAchceli a napomáhali rozvojeurópskej integrácie. Európskaúnia sa stáva globálnymhráčom, ale nie je protivníkomUSA. Spolu bránia určitéhodnoty euroamerickejcivilizácie.V záverečnom dvojblokusa vyjadrili znova umelci.Básnik a filmár Albert Marenčin hovorilo situácii slovenského filmuv časoch stalinizmu, aj o prvých koprodukciách s Francúzmi v 60.rokoch, o ktoré sa zaslúžil. Konštatoval, že slovenský film vznikolza socializmu a zanikol so socializmom.Hudobný vedec Ľubomír Chalupka hovoril o dvoch tendenciáchkultúry: na jednej strane seba identifikačné úsilie – na druhej straneschopnosť dialógu s inými kultúrami (akulturalizácia). Vývojslovenskej hudby a muzikológie je príkladom harmonického spojeniaoboch tendencií.Ako moderátor som mal ťažkú úlohu uzavrieť diskusiu s toľkýminámetmi. Rozišli sme sa s predsavzatím, že v načatých témach budemepokračovať koncom augusta na Capaleste. Vedú nás múdre slová,ktoré si pred stáročiami štiavnický bohatý ťažiar Rubigall dal vyryť nasvoj renesančný dom na Trojičnom námestí – IN SPE ET PATIENTIA.Inak ako S nádejou a trpezlivosťou to nepôjde ani v oslavujúcej Európe,ani u nás doma. Zápas o dušu Európy sa nekončí.■Apríl 200763

VIOLETTE – VÝTVARNÉ KVALITY UMELKYNEVpodvečer medzinárodného sviatku žien,8. marca 2007, sa konala v Bulharskomkultúrnom a informačnom stredisku v Bratislavevernisáž výstavy akad. maliarky VioletyKrálovej, dlhodobo pôsobiacej na Slovensku.Bolo to uprostred, resp. vzápätí po vyostrenítémy života a smrti, ktorú ako hrozbu pripomenulacesta premiéra SR do Líbye. Právev tom čase otvárala výstavu výtvarníčka, ktorámá v našej krajine dlhoročné renomé.Violeta Králová sa narodila v Sofii. V rokoch1965 – 1969 tu dozrievala a rástla na strednejtextilnej škole. V rokoch 1977 až 1983 študovalana svetoznámej Vysoké škole umělecko--průmyslové (VŠ UMPRUM) v Prahe pod vedenímprof. Z. Bauerovej. Študovať začína odbormódneho návrhárstva, na ktorý sa dostane posérii náročných výberových skúšok. Poskončení štúdia v rokoch 1983 – 1989sa venuje voľnej maliarskej tvorbe a súbežneaj voľnej tvorbe v oblasti textilua odevného návrhárstva. V roku 1989zakladá vlastnú súkromnú výtvarnú návrhárskufirmu pôsobiacu pod známouznačkou Violette, resp. otvára v Bratislavepredajňu úspešnej firmy.Violeta Králová sa stáva prítomnou, alei nezabudnuteľnou ako aktérka mediálnehoživota. Z jej produkcie a tvorby vznikajú návrhynapríklad aj pre početný tím hlásateliek64 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

STV. Zúročuje originalitu a výtvarnú jedinečnosťv koncepcii tvarov a strihov, uplatňujeprvok výtvarných aplikácií netradičnýchmateriálov, avšak aj variabilitu rôznych textilnýchtechník a prvky ručnej maľby. Aktívnerealizuje početné samostatné prezentáciea zúčastňuje sa významnejších kolektívnychmódnych prehliadok doma i v zahraničí. Poroku 2005 sa opätovne začína venovať voľnejmaľbe, ale tiež maľbe v architektúre. Zároveňsa zúčastňuje na kolektívnych výtvarných výstavácha realizuje pozoruhodné samostatnévýstavy, ktoré oživujú jej maliarsky temperamenta invenčnosť, avšak vplývajú aj na širšie,medzinárodné dimenzie a tvorivé spojenianášho umenia so zahraničím. Voľnej maľbesa s plnou intenzitou začína venovať v roku2006, keď sa zúčastnila Medzinárodnéhomaliarskeho plenéru v Mojmírovciach.Súčasná maliarska tvorba Violety Královejsmeruje k rozvinutiu dekoratívnych princípovvoľnej maľby, ktorá je však aj pripomenutímasociatívnosti a imaginácie tvorby J.Miróa či V. Kandinského. Ale aj pritakanímvšetkým tým, ktorí hľadajú nové cesty vývinu.Ako autorka aktualizuje možnosti maliarskehovidenia sveta i výrazovosť a možnostižánrov ako sú zátišie, akt, imaginárnyportrét. Najmä však ten rozmer, bez ktoréhoto v umení nejde – hodnotovosť výtvarnýchkvalít a tradícií.■Ladislav SkrakAkad. maliarka Violeta KrálováPifflova 6, 851 01 BRATISLAVAMobil: 0905 730 165E-mail: violette@violette.skwww.violette.skČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiApríl 200765

KultúraS. Fatzi: Keď neprídeidea, ak nepríde ponuka,tak nič ani nemôže vzniknúť.Mohlo by sa zdať, že tobola náhoda, že sme sa vôbecstretli. Musím povedať,že náhoda nie je úplne náhoda,lebo ešte pred ponukoupána Geriho, som svojimkolegom hovoril o tom,že mám principiálny záujemo netradičnú marketingovúprácu. Asi sa to dobreroznieslo v správnych kruhocha tak sa mohlo začaťrokovať o vzniku našej spolupráce.Slovo dalo slovo,rozprávali sme, ale poviemto dôležité – prečo sme nakoniecpovedali – ÁNO.Má to tri dôvody: po prvé– chceme byť správnymi občanmia urobiť niečo dobrépre verejnosť, a kultúra jepodľa môjho názoru niečo,čo si zaslúži pozornosť.Po druhé – ak človekrobí takúto aktivitu dlhodoboa dobre, môže to byťefektívne aj z komerčnéhohľadiska a tretí dôvod bolpocit novosti, niečoho neznámeho,vstupovali smedo činnosti, o ktorej smenemali predstavu, ako todopadne, či to bude úspešné.To totiž nikto dopredunevie. V takejto situácii jeasi dôležité spoznať osobnosť,ktorá príde s návrhom,stojí za vecou a postupneju rozvíja smeromhore. Jednoducho, ak jeprojekt v začiatkoch, malýa bez histórie, potom je potrebné veriť tomučloveku, že má potenciál dosiahnuť úspech.Tomu hovorím, že máte šancu, nie istotu,ale aspoň šancu na úspech. A to som videlv projekte a osobnosti pána Geriho.Teda tieto tri dôvody – perspektíva, službaobčanovi a osobnosť Rudolfa Geriho nás presvedčili,že sme do toho išli. Jednoducho – videlisme všestrannosť a osobné zanietenie.■ Už ste to aj povedali a všetci podnikateliato dokonale vedia, že vždy idete do rizika,nikdy neviete, aký bude výsledok... Prečo stesi vybrali práve kultúru, prečo nie niečo iné?Mnohí vaši kolegovia, aj zahraničné firmy ajnaši podnikatelia, investujú skôr do športu,do súťaží krásy, alebo iných na prvý pohľadatraktívnych aktivít. U nás kultúra, najmäkvalitná, je stále akousi popoluškou, nevynáša,tak prečo sa s ňou zapodievať? Nielen vlády,samosprávy, ale aj firmy. Pokiaľ vieme, nazápad od nás je situácia trochu iná... U nás jetento váš projekt skôr unikát.S. Fatzi: Práve preto kultúru, lebo iní toešte nerobili. Keby iné firmy dali veľa peňazíPOISŤOVŇA WÜSTENROTJE ZÁKLADNÝM KAMEŇOMTEATRA WÜSTENROTV bratislavskom Istropolise bola 30. apríla 2004 mimoriadna slávnosť– svetlo sveta uzrelo nové hudobné divadlo, ktoré dostalo meno TeatroWüstenrot. V predvečer vstupu Slovenska do Európskej únie sa skamarátilaslovenská kultúra s finančným kapitálom nemecko-rakúskej spoločnostiWüstenrot. Po troch rokoch, dnes v štvrtej sezóne už veľa ľudí nezaváha nadtým, čo, kto a ako predstavuje tento názov. Ako vlastne prišlo k realizáciitakejto myšlienky? Generálny riaditeľ poisťovne Wüstenrot Siegfried Fatzia riaditeľ divadla Rudolf Geri si pre EUROREPORT plus zaspomínali.do kultúry, my by sme išli do „športu“. Športje už obsadený, isto, je tam veľa možností,ale tam byť sponzorom nie je nič výnimočné.Vlastne, my trochu šport aj podporujeme,ale nemá to taký význam, ako naše spojenies hudobným divadlom Teatro Wüstenrot.A keď chceme dlhodobo budovať dobrýimidž, značku, potom táto výnimočnosť máveľkú váhu. Tvrdím, že je lepšie robiť niečonezvyčajné než to, čo robia už mnohí iní.Z dlhodobého hľadiska je dôležité, nielenže ľudia poznajú nejakú značku, ale aj to, čosa s ňou asociuje. A tu je význam sponzoringu,že verejnosť sa ľahšie orientuje v tom, čotá-ktorá značka predstavuje. Nie je teda jedno,čo sponzorujete, musíte dlhodobo podporovaťkvalitu, ak vám ide skutočne o kvalitu.66 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Hudobné divadlo Teatro Wüstenrot je nielenbratislavskou scénou, za tie roky ho poznajúuž na celom Slovensku. Mnohí divácimožno ani netušia, že jeho názov znamenáhlavného partnera produkcie Gedur, tedapoisťovňu. Jednoducho sa tak vžil, čo to vovás, ako generálnom riaditeľovi finančnej inštitúcieevokuje – divadloWüstenrot?S. Fatzi: Je príjemné,že divadlo má naše meno,a myslím, že je dobre, keďnehovoríme Wüstenrot– životná poisťovňa a stavebnásporiteľňa. Ide tedao Wüstenrot ako taký. Jeto finančná skupina, ktoráuž dlho pôsobí na Slovenskua dlho tu bude pôsobiť,chceme tu stabilne zostať,a jednoducho Teatro je súčasťouskupiny.■ Ovplyvňujete aj dramaturgiu,obsah toho, čo sahrá, čo sa na scéne pripravuje,máte o to záujem?Konzultujete s pánom Gerima jeho ľuďmi?S. Fatzi: Keby pán Gerinebol taký aktívny, vtedyby sme sa asi museli viaczaujímať, pýtať sa, prečo sarobí to a nerobí iné, ale dosiaľ,za tieto tri roky skutočnemá divadlo dostatočnúdynamiku a našu dôveru.Nemáme dôvod pochybovaťo kvalite dramaturgiea práce, ktorú robí umeleckévedenie. Divadlo mádostatok kreativity. Ale abysom netvrdil, že nemusímespolupracovať, môžem povedať,že sa snažíme divadluveľmi pomáhať v oblastimarketingu.■ Teatro je špecifické hudobnételeso – teda založenénajmä na hudbe, ktoráspája národy. Na Slovensku ho už dobre poznajú.Dočkajú sa aj diváci v krajinách, v ktorýchWüstenrot vznikol – Rakúsku a Nemecku,ale možno aj v iných štátoch Únie – nejakýchpredstavení v podaní hercov tohto telesa?S. Fatzi: Nič nie je vylúčené. Veľmi dobresi viem predstaviť, že po zrušení hraníc teraz1.januára 2008, otvorí sa diaľnica medzi Viedňoua Bratislavou, budú stále bližšími a bližšími,stanú sa Twincity – jednou aglomeráciou,ktorá má dve hlavné mestá, potom som presvedčenýo tom, že postupne sa ľudia budúviac zoznamovať so širšou kultúrou tých druhých.Tak ako dnes sa chodí do Opery v Bratislavea naopak. Prečo by Viedenčania neprišliaj na predstavenia Teatra Wüstenrot? Je to ibavec času a samozrejme aj marketingu.■ Čiže, neľutujete tie prostriedky, ktoré steinvestovali do vzniku a fungovania tohto divadlaa budete ho ďalej podporovať?S. Fatzi: Samozrejme, neľutujeme a myslíme,že sme sa rozhodli dobre a pokračovaťbudeme.

Kultúra■ Hlavnou postavou projektu je hudobný skladateľ,dirigent, scenárista, libretista a v tomtomomente najmä organizátor Rudolf Geri.Čo bolo hlavným podnetom pre vznik takéhotodivadla, a prečo ste sa rozhodli práve prespoluprácu s poisťovňou Wüstenrot?R. Geri: Pri rozhodovaní sa zohrali úlohudve možnosti. Mohli sme sa stať mestskýmdivadlom s finančnou účasťou štátualebo samosprávy. A tu som zvažoval podmienkya dovtedajšie skúsenosti, možnosťpodliehať istému vedeniu a tlakom„zhora“, riešiť mnohokrát zložité situácie,či mesto, zriaďovateľ, má dosť alebonemá dosť peňazí na prevádzku. Toto jekardinálny problém mnohých mestskýcha iných (nielen) kultúrnych inštitúcií naSlovensku. Kultúra sa dostala niekde naposledné miesto v rozpočte miest a obcí.Čiže, ak som mal tú druhú možnosť, uvažovaťo strategickom finančnom partnerstve,myslel som na pevný subjekt na trhu.Do úvahy prichádzal aj fakt, že to nemôžebyť jednorazová akcia. Umenie a divadlo,ktoré reprezentujeme, nie je beh na krátketrate, je to skôr maratón. Stabilného,pevného a silného partnera, podľa našichkritérií, sme našli vo Wüstenrote. Je zvláštneprečo to dostal zahraničný subjekt?V osobnosti generálneho riaditeľa poisťovnepána Fatziho som našiel človeka, ktorýje mimoriadne kultúrne rozhľadený a chápalten projekt ako výsostne ojedinelý, originálny.Išlo mu o to, posunúť našu dramaturgiua tvorbu nových titulov dopredu.Teda tak padlo rozhodnutie: je lepšie maťstabilného finančného partnera než labilnýmestský rozpočet.■ Isto to boli zo začiatku zložité hľadaniaa rokovania, než ste našli „toho pravého“.Jednoducho, ale 30. apríla 2004 ste mohli nadoskách Malej scény v Istropolise slávnostnezačať činnosť Teatra Wüstenrot v réžii ProdukcieGedur a firmy Wüstenrot. S čím ste dotoho išli?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiR. Geri: Bolo to veľmi zvláštne, lebos pánom Fatzim sme dokončili rokovania,potom prišlo k fúzii poisťovne a stavebnejsporiteľne, takže divadlo malo dvoch „krstnýchotcov“ – pánov Gillera a Fatziho. Najnáročnejšiabola vec, s ktorou by sa malazmieriť každá žena, a to zmena mena posvadbe. Ja som sa celý čas volal Gedur, toje moje meno – Rudo Geri, a teraz odrazumusíme meniť nielen meno, ide o každýpapier, pečiatku, zmluvy, všetky partnerstvá...a naučiť sa to vyslovovať a stotožniťsa s tým. Kompletne sa zmenil imidžsmerom navonok, ale aj dovnútra. Dnesuž môžem pokojne povedať, že sa to všetkodobre podarilo, názov Teatro Wüstenrotsa vyslovuje takisto ako sa vyslovujúnázvy ktoréhokoľvek iného divadla, už jevšeobecne platné.Myslím, že patrí k tomu najlepšiemu, čoslovenská kultúra divákom ponúka, sme jedinévýslovne súkromné muzikálové divadlo,sme jediné zájazdové muzikálové divadlo,sme jedno z mála divadiel na Slovensku,ktoré hrajú pre deti a mládež, aj prenajmenšieho diváka. Aktivity sa stále rozrastajú.Na jednej strane je to veľká popularitaMníšok, úspech Dona Quijota podľaSancha Panzu, stabilný titul High Life, súto pôvodné slovenské tituly. To sa snažímepresadzovať, aj v prípade, že v repertoári jezahraničný titul ako je napríklad Leon, jetak významne dramaturgicky spracovaný,že je to vlastne naša výpoveď. Nezastavujemesa však iba pri divadelných aktivitách,pokračujeme aj v charitatívnych akciách,hráme pre najslabšie sociálne skupiny divákov,kde nám pomáhajú finanční partneri.Nuž, a budeme pravdepodobne prvé divadlo,ktoré bude mať vlastnú rozhlasovúreláciu. Pôjde o zábavník, ktorý má svojuslovenskú premiéru v apríli. „Randezvousv Gullfosse“ bude mať zatiaľ 28 jednohodinovýchpokračovaní, v ktorých predstavímešpičkových slovenských umelcov, nebudúto iba herci, budú to speváci, výtvarníci...,ktorí budú veľmi prijateľnou formouvypovedať o svojom živote a nebude tamchýbať to, čo je korením života – humor.To je náš cieľ, každému nášmu divákovia priaznivcovi ponúknuť to najlepšie zoslovenskej, českej a svetovej scény cez prizmuhumoru. U nás nechýba P. Trávníček,P. Nárožný, stále rokujeme s K. Fialovou, J.Bohdalovou a ideme stále ďalej. Snažíme sabyť stále kvalitnejší vo vývoji divadla, tedaprinášať nové a nové podnety.Mojím snom je priniesť pôvodnú slovenskúoperetu. Je to totiž veľmi populárnyžáner a po jeho zániku na Novej scénev Bratislave je asi rad na nás. Chcemobnoviť jej kult na Slovensku. Už mámpripravený celý, kompletný projekt. Zatiaľje na inscenovanie pripravený veľkýoperetný koncert so živým orchestrom,sólistami a tancom. Vychádza mi, že dodvoch rokov by sme chceli uviesť originálnuslovenskú novú operetu. Potvrdzujem,že opereta nie je mŕtvy žáner, dôkazom jeDusíkova „Modrá ruža“, ktorú som robilpred pár rokmi s režisérom M. Lasicoma pred niekoľkými dňami som ju opäť videluvedenú v televízii. Tá cesta je, podľamňa, veľmi schodná.■ Generálny riaditeľ poisťovne Wüstenrot S.Fatzi iba pokyvkáva hlavou, veď opereta jerakúsko-uhorským fenoménom, kedysi našouspoločnou minulosťou. Pôjdete do takéhotoprojektu?S. Fatzi: Určite ako divák, keď to budehotové. Vo Viedni sú tiež ľudia, ktorí veľmi„ľúbia“ operetu. Myslím si, že tam jazyk aninie je taký dôležitý a jej viedenskí priaznivcisa isto-iste prídu zabaviť aj do Teatrav Bratislave.R. Geri: Ja som posledný žijúci dirigentoperety na Slovensku. Dirigoval som totižna Novej scéne posledné predstavenie, bolsom aj posledný šéfdirigent operetnéhoa spevoherného súboru Novej scény a jeto vlastne už 5 rokov, odkedy tu nebola realizovanáprofesionálna opereta. Opernédomy sa snažia nejako sa tejto témy chytiť,ale nemusím nikomu vysvetľovať, že operanie je opereta...■ Pán Fatzi neľutuje, že sa rozhodli vstúpiťdo projektu s Produkciou Gedur a vzniklo TeatroWüstenrot. Podobná otázka pre jeho riaditeľaR.Geriho...R. Geri: Naša spolupráca je veľmi dobrá,kontakty sú kvalitné a pozitívne prebudúcnosť divadla, vždy sa dá snívať a ísťďalej. Keď kopeme prvú ligu, tak sa chcemeprepracovať do extra ligy, a keď smetam, chceme do Európskej ligy a to je ajnáš prípad. Každá nová myšlienka, novésmerovanie musí byť podporené realizovateľnýmprojektom a financiami. Keďžesme sa už dosť rozkošatili, máme aj inýchpartnerov, ale Wüstenrot je tým základnýmkameňom.■Želmíra ChrenkováFoto: archívApríl 200767

KultúraNOVÉ SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLOKeď sme sa pred desiatkami rokov v spoločných dejinách slovenskéhoa českého národa učili, ako Česi v národnouvedomovacom období 19.storočia zbierali po celej krajine korunky na svoje Národné divadlo, pripadalomi to ako rozprávka, ktorá sa preniesla do skutočnosti. Bolo obdivuhodné,ako jednoduchí ľudia dávali aj z posledného, len aby mali svoj národnýkultúrny stánok, na ktorý budú hrdé stáročia mnohé generácie.Možno preto, že sme si sami, z vlastných prostriedkov nestihli postaviťsvoju národnú umeleckú inštitúciu, o to viac ju potrebujeme. Základnýkameň nového Slovenského národného divadla položili už v apríli roku1986, teda takmer pred dvadsaťjeden rokmi. Spoliehali sme sa, že nám jupostaví štát – najprv socialistický, potom kapitalistický. Samozrejme, z našichdaní. Lenže to je položka, ktorá nikoho nezaväzuje mať k niečomuvzťah, pokiaľ nejde o moje vlastné, konkrétne dane. A tak sa stavalo, stavalo,dokonca vznikla aj lotéria – nepochybne z úprimnej snahy dostavaťbieloskvúcu budovu na brehu Dunaja. Lotéria upadla do zabudnutia, lebonikoho k ničomu nezaväzovala, ani neoslovila.Iný vzťah vzniká vtedy, ak chceme siahnuť do vlastného vrecka, abysme podporili niečo, čo má budúcnosť, čo umožní mať pocit, že aj ja somprispel k tomu, čo nadobudne trvalú hodnotu. Preto je Národné divadlov Prahe celonárodným českým symbolom, kam aspoň raz za život smerujúkroky takmer každého Čecha, aby s hrdosťou mohol povedať – aj mojipredkovia prispeli na Zlatú kaplnku.Mnohí budú hojne navštevovať nové Slovenské národné divadlo najmäzo zvedavosti, iní z profesionálnej potreby zhodnotiť predstavenia a ďalšípre osobnú túžbu potešiť sa z niečoho pôvabného a krásneho. Tak nejakoto bolo prvých niekoľko sezón po rekonštrukcii Historickej budovy OperySND v roku 1972, keď ľudia chodili obdivovať pekne urobený exteriéri interiér a najväčšou atrakciou bolo guľatý luster s miliónom variantovosvetlenia. Aj taký jav priviedol mnohých ľudí do opery a spravil z nichmilovníkov tohto žánra. Potom nadšenie opadalo a po revolúcii zachraňujenávštevnosť rakúska klientela. Verme, že to tak bude aj naďalej a nielenz Rakúska.Nový stánok národnej kultúry pôsobí veľkolepo, hoci sa borí s množstvomproblémov. Lenže to nie je nič mimoriadne, lebo veď každá novástavba má aj nedostatky. Dôležité je, aby sa neustále neopakovali a abysme sa cítili v jej vnútri príjemne a s pôžitkom vychutnávali čaro hudby,slova i pohybu.Doterajšie Slovenské národné divadlo, teda jeho historickú budovu,v ktorej sídli opera a balet, postavili v devätnástom storočí rakúski architektiako mestské divadlo. Nám to stačilo na dlhé desaťročia, kým sa podarilopresadiť myšlienku postaviť si svoj vlastný, národný stánok kultúry.Otvorením nového komplexu, v ktorom budú sídliť všetky súborystratí Historická budova svoj pôvodné postavenie, zostane však symbolom,ktorý síce len sčasti, ale predsa naplnil ambície ambiciózneho národa.Verme, že nový stánok túto funkciu splní v celej šírke a významejeho poslania. Možno sa stane aj zázrak a nové Slovenské národné divadlovyvolá v nás takú žiadostivosť po umení, že túžba navštevovať tentostánok múz prekoná aj tie najsmelšie odhady. Aj tak môžeme prispieťk jeho výnimočnému postaveniu a zažiť tak novodobú rozprávku o veľkejudalosti, ktorá môže podporiť našu hrdosť. Aj preto potrebujemenové Slovenské národné divadlo.■Stanislav BachledaFoto: archív SND68 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

ÚSPECH NOSÍ NAŠE OBLEKYDlhodobým problémom slovenských mužov bolo kúpiť si elegantný, kvalitnýoblek, ktorý by vyzdvihol osobnosť nositeľa a zakryl menšie či väčšie chybičkypostavy. Dnes stačí prísť do Salónu pánskej módy KRISTIÁN – K v Bratislavea každý získa to, čo sa mu páči a po čom zatúži. Konateľ spoločnostiKristián Koudelka porozprával nielen o salóne a mužskej móde, ale ajo celosvetovom úspechu firmy SVIK, ktorej spolumajiteľom je jeho otec.Svidnícka firma SVIK pokračuje v dlhejtradícii odevného priemyslu – tohtoroku sa vo Svidníku šije pánska móda už50 rokov. Bývalé Odevné závody kapitánaNálepku sa v roku 1993 formou verejnejsúťaže dostali do rúk slovensko-talianskejspoločnosti. Terajším majoritným majiteľomje Pierro Bucalo z Palerma a spoluvlastníkomje Svidníčan Ing. Ladislav Koudelka.„Odkedy sme sa stali slovensko-talianskouspoločnosťou, dostávali sme prácuod firiem s menami najväčších talianskychmódnych návrhárov ako Valentino, Ungaro,Profilo, Facis, Dalton a iných.Terajší majiteľ spoločnosti Pierro Bucalovlastní značku Facis, v Taliansku známuod roku 1932. Keď ju kúpil, začal ju rýchloa úspešne rozvíjať,“ – hovorí Kristián Koudelka.„Pierro Bucalo zistil, že na Slovenskusú ideálne podmienky na to, aby sa tušila dobrá móda. Vysokokvalifikovaní pracovníciv súčasnosti robia na najmodernejšíchstrojoch najmodernejšou technológiou,“– pokračuje.■Vo SVIK pracuje viac ako 850 ľudía v prešovskom regióne je firma jednýmz najväčších zamestnávateľov.Ročne oblečie viac ako 300-tisíc zákazníkovzo zahraničia. V kvalite pánskychoblekov má popredné miesto nielen v Európe,ale aj na svete. V roku 2006 vyexpedovalizo SVIK asi 370-tisíc pánskych oblekovv objeme 338 775 835 korún. Z celejprodukcie sa 98 % vyváža na svetové trhya dve percentá sa šijú pre Slovensko.Kvalitu oblekov určuje nielen vysokýstupeň kvality ojedinelých technológií,ale aj mimoriadne kvalitný materiál. Sortimentlátok pozostáva z viac ako 500 druhovrozličných materiálov z vlny. Talianipriniesli do fabriky svoje stroje, strihy, nápadya návrhy. Talianska móda je aj vo svetevysoko cenená a módni návrhári z tejtokrajiny hrajú na prehliadkovýchmólach prím.Na Slovensku vlna nebola veľmiobľúbená, hoci už oddávna jupokladali za najkvalitnejší materiál.Krčila sa a niekomu vyvolávalaalergiu. Po celodennom noseníoblek neraz stratil tvar.„Teraz sa vlnená látka moderneupravuje, aby mala tie najlepšievlastnosti, niekedy sa spracujes mikrovláknom alebo hodvábom, ale vďakanovým technológiám tkania a spracovaniaje jemná, na dotyk príjemná, priedušnáa len málo krčivá. Keď človek necháoblek ‚oddýchnuť‘, sám sa ‚vyžehlí‘, vyrovná,dostane do pôvodnej podoby,“ – vysvetľuješéf salónu.■Bratislavský salón je elegantným priestorom,plným atraktívnych oblekov. Na prvýpohľad vidno, že zákazník sem nadarmonevkročí, že tu nájde, čo hľadá.„Aby si aj zákazníci zo Slovenska mohlikúpiť dobrý značkový oblek, otvorili smev Bratislave pobočku – Salón pánskej módyKristián – K. Chceme, aby si naši zákaznícimohli kúpiť oblek za prijateľné ceny, pretonaň dávame našu etiketu. Výber je širokýa zákazníkovi prispôsobíme konfekciu, aleboušijeme oblek presne na mieru,“ – ukazujeelegantné obleky Kristián Koudelka.Zákazník príde do salónu, povie svojupredstavu, vezmú mu miery a to stačí. Užnemusí, ako kedysi, chodiť dvakrát skúšať.Aj sólové kusy zhotovia a dodajú za 15 dní.Do zahraničia je lehota často ešte kratšia.Niekto, napríklad z Ameriky, si želá maťoblek presne na mieru. Vyberie si farbulátky a strih. Ušijú ho za tri dni a hneďexpedujú. Vo firemnom salóne zákazníkaodmerajú, zapíšu si jeho predstavu a údajepošlú do Svidníka.■Ak príde do bratislavského salónu muž,ktorý nemá jasnú predstavu o tom, čo chce,ale vie, na akú príležitosť oblek potrebuje,odborne mu poradia a pomôžu vybrať tennajvhodnejší.„Treba vybrať ten správny materiál. Poradíme,ukážeme vzorky, spýtame sa, či častocestuje autom a nechce sa v obleku potiťatď. Oblek má byť ľahký, príjemný, nekrčivý– z tých 500 druhov materiálov si už naozajmožno vybrať,“– spokojne ukazuje vzorkovnicušéf salónu.Foto: M. NemecČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPred 20 rokmi bol slabý výber. Ak sedelaveľkosť obyčajne nebola podľa predstavyzákazníka farba, alebo naopak...„To už neplatí. Splníme presne predstavuzákazníka a vyberieme mu farbu, aká mupristane a aká je vhodná na príležitosť, naktorú oblek potrebuje. Aj takmer zvláštnepožiadavky vieme splniť. Alebo také, akéby sme kedysi nazvali prehnané.“■O súčasných módnych trendoch majúnajčerstvejšie informácie, veď napokon,šijú už aj na zimu 2008.Módne je zapínanie na dva gombíky,sako má vzadu jeden rozparok, fazónka jeakoby z „dvojraďáku“. Sako kopíruje postavu,je mierne v drieku zúžené, dôležitéje, aby tvarovalo postavu. Kto si na ňomželá dva rozparky, môže ich mať. Nohavicesú klasické, ale záleží na dĺžke nôh, napríkladmanžety na nohaviciach opticky skracujúnohy. Módne talianske strihy určujúnohavice od kolien dolu trocha zúžené.Látky majú módny vzor – pásiky. Na jeseň2008 „idú“ pyžamové, teda kombinovanépásiky, napr. širší s tenkým, v dvoch aleboaj troch farbách.Najmódnejšie kravaty sú vždy z hodvábu– modré a červené, košele majú inúkombináciu manžiet a golierov, napr. modrákošeľa s bielym golierom a manžetami.Vracajú sa vysoké goliere s dvoma gombíkmipri krku, aby si muž nemusel uväzovaťkravatu.Svidnícku fabriku poznajú najznámejšímuži sveta. Obliekla celý tím Ferrari 1,Schumacherov oblek ušili vo Svidníku, oblekyodtiaľ má AC Miláno, Juventus Turín,Dynamo Moskva, talianski karabinieri,mnohí diplomati, členovia vlády, podnikatelia,vrcholoví manažéri...■Krajčírske remeslo má u Koudelkovcovuž v troch generáciách zlaté dno.„Naša rodina má krajčírsku tradíciu,môj starý otec bol najlepším krajčíromvo svidníckom okrese, otec sa stal tiežkrajčírom, bol riaditeľom fabriky OZKNSvidník, teraz je tiež riaditeľom, aj ja somvyučený krajčír. Bohaté skúsenosti somnadobudol u nás vo fabrike, kde som prešielcelou technológiou, každým výrobnýmstupňom,“ – hovorí Kristián Koudelka.Tradícia pokračuje a úspech sa vo fabrikeudomácnil.■Tatiana JaglováApríl 200769

Salón pánskej módy KRISTIÁN – KNámestie slobody 26/27 a Jozefská 7, 811 06 BratislavaTel.: 02/57 27 01 06, Mobil: 0908/634 284E-mail: koudelkask@centrum.sk

DiplomatiĽUDIA A UDALOSTISlovensku sa daríGenerálny tajomníkOECD Angel Gurría predstavilna MZV SR aktuálnusprávu OECD o stave a budúcnostivývoja ekonomikySR – Ekonomický prehľad SR2007. Vyzdvihol, že Slovenskosa uberá správnym smeroma darí sa mu dobre. ■Foto: Miroslav KošírerUmelci spoluPodpísanie Rímskej zmluvyv roku 1957 si pripomenuliumelci z členských štátov EÚakciou SPOLU – Medzinárodnýmumeleckým sympóziom.Privítal ich aj prezident SR IvanGašparovič a umelec AndrejSmolák (vpravo), ktorý im poskytolgalériu na výstavu. ■Sylvia VažanováFoto: Rastislav PolákPozitívny veľký treskK členom Paneurópskej únie na Slovenskusa prihovorila v Bratislave veľvyslankyňaSlovinskej republiky MajaMarija Lovrenčič Sveteková na aktuálnutému prijatia eura ako novej meny.Hoci to mnohým pripadalo prvého januára2007 ako veľký tresk, všetko dopadlodobre aj napriek krátkemu termínupríprav. Obyvatelia Slovinska prijalinovú menu pozitívne a v súčasnosti sas ňou už celkom stotožnili, povedalaveľvyslankyňa.■Burgenland – krajina festivalovOperné slávnosti v St. Margarethen oslavujú tohto rokudesiate výročie a operetné slávnosti v Moerbischi pri Neziderskomjazere päťdesiate výročie. Malá krajina Burgenlandv Rakúskej republike sa takto stala veľkou v európskejkultúre. O programe oboch jubilejných osláv predstaviteliaBurgenlandu informovali aj Bratislavu. V Redute sa stretlipolitické a spoločenské osobnosti oboch krajín a okrem informáciízískali aj nezabudnuteľný kultúrny zážitok pri počúvaníoperných spevákov. Na snímke predseda krajinskejvlády Hans Niessl v rozhovore s veľvyslancom Rakúskej republikyv SR Helmutom Wesselym (vpravo).O dobrých kontaktoch medzi Rakúskom a Slovenskoma o ich súčasnom intenzívnom rozvoji hovorila aj europoslankyňaMonika Flašíková-Beňová.■Slovensko-japonský mostNa slávnostnom otváracom ceremoniáli v Primaciálnom paláciv Bratislave informoval prezident Slovensko-japonskej obchodnejkomory Peter Bohov (na snímke s veľvyslancom JaponskaMakotom Washizuom) o cieľoch organizácie. Má byť mostommedzi Japonskom a Slovenskom, prostredníkom pre podnikateľovoboch krajín, ktorým pomôže vzájomne pochopiť okrem inéhoaj mentalitu a obchodné zvyklosti Japoncov a Slovákov. ■Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiText a foto: Tatiana JaglováApríl 200771

1+1TO JE MÔJ NÁZORPovažujete za prirodzené a legitímne, keď sa záujmy mocenských a lobistických skupín presadzujúv politike a keď priamou či nepriamou formou ovplyvňujú politické strany a ich štruktúry?PhDr. Eva Jaššová, PhD.,vedecká pracovníčkaÚstavu politických vied SAVo je pravda?“ –„Č pýta sa PontskýPilát, nositeľ mociukrižovania toho,ktorý, ako vraví Knihakníh, „prišiel na svetpreto, aby vydal pravdesvedectvo“. – Pristretnutí Pravdy s Mocousi tá druhá umylaruky... Azda celé dejinyľudstva si tieto dvedámy vymieňajú žezlá,zápoliac, ktorá ďalejzájde, neraz však spoznávajúc,že by spoluďalej zašli. Kým Mocsa vypína pred namineraz ako múr, nehodnýna prebíjanie tvrdohlavcami,Pravda sak nám vracia s vytrvalosťouponornej riečky.Na krátkych tratiachneraz pokrivkávaza lžou, čaká všakzväčša na spravodlivejšomhorizonte našichsnažení. Pravda bezMoci však podchvíľoudesí maloverných, bez svätožiary martýrov a tak siahajú po rýchlejších riešeniach– opatria svoju pravdu (či neraz i jej opak) ostrohami, dajú jej do rukybičík a poháňajú s naloženým vozom v ústrety svojmu snu, či marivu.Presadzovanie sa v praxi, politike ponúka neraz málo alternatív medzi tým,čo zmeniť môžeme, a tým, čo musíme prijať. Politici – umelci kompromisov– balansujú neraz medzi ideálom a reálnymi možnosťami. Hľadia do očí dravýmšelmám dúfajúc, že si ich aj s ich národom budú iba pohadzovať medzilabami a neublížia. Azda ani ten najčistejší štít však neudrží človek politiksám a hľadá, o koho by oprel svoj ideál, víziu. Hľadá prostriedky, sprievodcovtemnou nocou. Neraz tápa nepriznaným právom človeka z mäsa a kostí.Nedávno ešte z podhradia kričal Pravdu nebesiam, či davom, a náhle dostávado rúk berlu a musí zaprieť aj sám pred sebou, že sa mu podchvíľou rukychvejú pod tou váhou. Nech žije, ak dobre majú žiť tí, čo ho ta hore poslali,a čistými rukami nadelí šošovice podľa zásluhy tým pod vysokým oknom,z ktorého sa tak nebezpečne vykláňa. Ba možno by mal aj zabudnúť, ževzišiel z rodiny, zaprieť kamarátov, aby vzhliadali k nemu iba spoza skla, naktoré mu jeho voliči dýchli. Nemá na svojom politickom piedestáli právo nasúkromné luny! Jeho úspech má pridlhý tieň, tam sa musia pomknúť všetci,predtým blízki...?Homo politicus, čo ako, dúfajme, mravný, by občas mal zliezť z kríža, aknárod potrebuje drevo, zložiť z hlavy gloriolu a zapáliť oheň trieskaním skálo seba, hoci ten druhý kameň stíska v ruke občas aj ten, pred ktorým by siradšej zastrel zrak. Politik nie je iba vyslanec svojho vlastného svedomia,mal by dokázať žiť a slúžiť aj s pocitom rozporuplnosti, spoluprác azda ajlobingov. Nemal by však byť hluchoslepý, aby jasne rozoznal, kde prestávaspolužitie a začína spoluvytie.■Miroslav Kollár,analytik Inštitútu pre verejné otázkyPovažujem to za prirodzené a legitímne. To, čo ma zaujíma, je miera ichúspechu pri ovplyvňovaní rozhodovania verejných funkcionárov, resp. mierasúladu či nesúladu presadzovaných záujmov „mocenských a lobistických“skupín s verejným záujmom.Nechcem sa pridávať k všeobecnému hlasu, ktorý zaznieva v slovenskom mediálnoma verejnom priestore a ktorý dáva znamienko rovnosti medzi presadzovaniezáujmov „mocenských a „lobistických“ skupín a nezákonné obohacovanie,resp. nekorektné ovplyvňovanie. Slušný, korektný lobing v zákonnýchmedziach nemusí ísť nevyhnutne proti verejnému záujmu, ani sa nemusí pohybovaťmimo zákonných rámcov. Navyše, pod konečné rozhodnutia decisionmakerov sa okrem rôznych motivácií v konkrétnych prípadoch podpisuje ajväčšia či menšia neznalosť danej problematiky. V tejto súvislosti nemôžem urobiťnič iné, len pripomenúť tzv. zákon o konflikte záujmov, ktorý zakazuje verejnýmfunkcionárom uprednostňovať osobný záujem pred záujmom verejným.Konkrétny príklad presadenia záujmov silných hráčov, s ktorým som sa v poslednomčase stretol vo svojej branži, je zákon o digitálnom vysielaní, ktorýupravuje prechod z analógového na digitálne pozemné televízne vysielaniev SR. Ministerstvo kultúry takmer dva roky pripravovalo vlastné znenie zákona,ktorého filozofia sa úplne zmenila pár týždňov pred jeho definitívnymschválením v NR SR práve vďaka dohode silných hráčov na televíznom trhu– Slovenskej televízie a veľkých súkromných televízií.Otázka je, či podoba zákona, ktorý presadili aj vďaka minimálnej znalosti tejtoproblematiky na strane poslancov najvyššieho zákonodarného zboru (a v rozpores názormi predkladateľov zákona či Telekomunikačného úradu SR), vyhovujeokrem momentálnych záujmov STV a najmä existujúcich súkromnýchvysielateľov aj verejnému záujmu. Tým je v tomto prípade využitie otvárajúcichsa technologických možností na rozšírenie a diverzifikáciu programovejponuky pre slovenského diváka v čo najkratšom čase a na maximalizáciu využitiaexistujúce ho frekvenčného spektra, ktoré sa dá vnímať ako časť národnéhobohatstva SR. Súčasná podoba zákona však dáva „rozhodovaciu silu“o tom, ako a kedy sa toto bude diať, do rúk existujúcim veľkým vysielateľom,ktorí zatiaľ nemajú dôvod sa nikam ponáhľať, zvyšovať si náklady a otváraťpriestor budúcej potenciálnej konkurencii. Takže ak sa napríklad pri prijímanízákona argumentovalo ochranou hospodárskej súťaže, treba dodať, že týmtoznením zákona sa ochraňujú podmienky len pre existujúcich hráčov na trhu,nie rovnako pre všetkých potenciálnych účastníkov trhu.■72 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

EuroposlanciFoto: archívZRUŠENIE VÍZOVEJPOVINNOSTI VYZERÁ NÁDEJNEPeter Šťastný bol zvolený do Európskeho parlamentu za SDKÚ. Získal najväčší počethlasov slovenských voličov spomedzi všetkých europoslancov zo SR zvolených v júni2004. Narodil sa 18. septembra 1956 v Bratislave. Tri roky študoval medzinárodný obchodna Ekonomickej univerzite v Bratislave. Jeho život bol však v prvom rade spojenýs hokejom. Je slovenskou hokejovou legendou, v drese Československa sa stal dva razymajstrom sveta. Začiatkom osemdesiatych rokov emigroval s rodinou do Kanady, kdepokračoval v hokejovej kariére v NHL a reprezentačne za Kanadu. Slovensko reprezentovalod jeho vzniku až do roku 1995, keď ukončil aktívnu športovú kariéru po víťazstveSR v skupine B na svetovom šampionáte v Bratislave. V rokoch 2002 – 2006 bolgenerálnym manažérom Slovenského zväzu ľadového hokeja. Peter Šťastný je vedúcimosemčlennej slovenskej delegácie EPP-ED frakcie (Európska ľudová strana – európskidemokrati) pozostávajúcej z poslancov SDKÚ, KDH a SMK. V prvej polovici funkčnéhoobdobia EP bol podpredsedom výboru pre medzinárodný obchod, členom delegáciepre vzťahy s Izraelom, náhradníkom výboru pre rozpočet a delegácie pre vzťahy s USA.O rozhovor ho požiadal náš spolupracovník Marián Babic.■ V Európskom parlamente ste upozornili napretrvávajúce vízové povinnosti občanov EÚz 10 členských štátov pri cestách do USA. Akonáhradník delegácie pre vzťahy s USA stemali možnosť hovoriť o tejto téme aj so svojimiamerickými partnermi. Myslíte si, že ľadysa pohli?Enormné lobovanie mnohých začína konečneprinášať konkrétne výsledky. Po snaháchprezidenta Georgea Busha, ktorý bolvždy pozitívne naklonený zrušeniu víz prenás, schválil pred krátkym časom aj americkýKongres návrh zákona na uvoľnenie vízovejpovinnosti. Už by sa zdalo, že sa všetko vyriešilo,avšak tento návrh sa dostal do balíčkas inými návrhmi, ktoré sú pre prezidenta absolútneneprijateľné a pohrozil vetom. Aj takáje politika. Prezident sa vyjadril, že do koncaroku 2009 by malo dôjsť k zrušeniu víz. Snáďsa nájde politické riešenie, aby to tak bolo ajskôr. Momentálne to vyzerá nádejne.■ Ste aj občanom Kanady, ktorá taktiež jednostrannepožaduje od našich občanov víza.Mohla by tento krok urobiť skôr ako USA?Mal som možnosť súkromne i verejne rokovaťna túto tému s kanadským veľvyslancomv Bruseli, ktorý ako dôvod vízovej povinnostiuviedol dohody s USA uzavreté kvôlibezpečnostným rizikám po 11. septembri.Dá sa povedať, že keď pre nás otvoria hraniceSpojené štáty, urobia tak aj Kanaďania.■ Upozornili ste tiež na možnosť oddialeniavstupu nových členských štátov do schengenskéhopriestoru, pôvodne stanovený natohtoročný október 2007. Môže Európskyparlament prispieť k dodržaniu termínu prispokojnosti všetkých strán?Aj v tomto prípade sa masívne lobovaloa politicky tlačilo, pretože prišlo rozhodnutie,že Schengen sa pre nás otvorí až na jar2009. To bolo absolútne neprijateľné a somrád, že dnes je už pevne stanovený termínna koniec roku 2007. To už je akceptovateľnýsklz, ktorý z technických dôvodov skutočnemohol byť podstatne dlhší. Teraz si musímedať pozor, aby sme doma zvládli všetky podmienkya mohli sa tešiť zo zrovnoprávnenianašich občanov s ostatnými občanmi Európskejúnie v tejto oblasti.■ Ako bývalý profesionálny športovec ste vyzvaliParlament, Komisiu a ďalšie inštitúcieEÚ na boj s dopingom v oblasti športu. V poslednomobdobí sa na program plenárnehozasadania dostalo aj násilie na futbalovýchštadiónoch. Čo môže a čo by mal EP a ďalšieorgány únie podniknúť proti týmto odstrašujúcimstránkam športových podujatí?Doping aj násilie sú nadnárodným javom.Európsky parlament môže a podľa mňa musízohrať svoju úlohu hlavne urýchleným prijatímsmerníc proti nim. Dôležité je tiež financovanieagentúr únie, ktoré sa špecializujúna účinné konanie proti takýmto prejavom.Príkladom môže byť EUROPOL. Podstatná jevšak tiež prevencia a vzdelávanie.■ V prvej polovici volebného obdobia ste bolipodpredsedom Výboru pre medzinárodný obchodEP. Bolo jeho vytvorenie potrebné?Určite to bol dobrý krok. Význam nášhovýboru stúpa s rastom významu svetovéhoobchodu. Ten je hlavným motorom globálnehohospodárskeho rastu. Výbor sa venuješirokej škále aktivít, ktoré sú priamo alebonepriamo spojené s medzinárodným obchodom.Od aktivít Svetovej obchodnej organizácie(WTO), najmä kola rokovaní z Dohy,cez série bilaterálnych obchodných partnerstiev,spoluprácu pri tvorbe legislatívnychrámcov finančných prostriedkov, až po monitorovaniepráce európskeho komisára PetraMandelsona.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Sám ste sa zúčastnili na niektorých významnýchmedzinárodných akciách súvisiacichs naťahujúcimi sa rokovaniami o liberalizáciiobchodu v oblasti služieb. V čom vidítenajväčšie problémy?Ide o liberalizáciu obchodu. Služby súlen jednou, menšou súčasťou balíčka. Dôležitáje najmä pomoc rozvojovým krajinám,v ktorých najväčšiu časť HDP tvorí poľnohospodárstvo.Aj preto je najväčším problémomodstránenie subvencií v tomto odvetvív USA a Európskej únii. Ak sa obe obchodnéveľmoci dohodnú, kolo rokovania z Dohybude dotiahnuté do úspešného konca, čobude najprospešnejšie práve pre najchudobnejšiekrajiny.■ Boli ste tiež členom Dočasného výboru prepolitické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenejÚnie na roky 2007 – 2013. Ako hodnotíteprijatý finančný rámec, teda rozpočet?Hodnotím ho ako veľmi pozitívny pre ekonomikunových členských štátov. Za všetkohovorí skutočnosť, že v prvom roku novéhofinančného rámca dostane Slovensko trikrátviac finančných prostriedkov ako v roku2006. Navyše sú oveľa lepšie možnosti čerpania,ako napríklad financovanie zatepleniabytových stavieb (panelákov), zahrnutieDPH pri využívaní eurofondov, čo predtýmnebolo možné, alebo vyššie percento spoluúčastifinancovania z EÚ pri niektorých dôležitýchprojektoch.■ Opäť ste ponúkli trojmesačnú štipendijnústáž čerstvému absolventovi vysokej školy čištudentovi posledného ročníka vo svojej kanceláriiv Bruseli. V čom vidíte jej prínos?Každý rok mám vo svojej kancelárii niekoľkostážistov. Je to pre mladých ľudí obrovsképlus. Skúsenosti a kontakty, ktoré tu získajúsú neoceniteľné. Bol to jeden z mojichcieľov a som rád, že sa napĺňa na viac ako stopercent. Z komunikácie s mnohými bývalýmistážistami viem, že boli nadšení a sú veľmivďační.■Apríl 200773

Európsky parlamentEURÓPSKY PARLAMENTAprílové zasadnutie Európskeho parlamentuEP o Kosove:zvrchovanosť pod dohľadomEP schválil nelegislatívnu správu, v ktorejplne podporil návrh osobitného splnomocnencaOSN Marttiho Ahtisaariho na uznanie právnehopostavenia Kosova. Poslanci zastávajú názor,že zvrchovanosť pod dohľadom medzinárodnéhospoločenstva je pre Kosovo najlepšoumožnosťou. Správa tiež opätovne zdôrazňujeperspektívu členstva Srbska aj Kosova v Úniia žiada EÚ, aby pri súčasných medzinárodnýchvyjednávaniach o kosovskom štatúte zaujalacentrálnu úlohu.EP v schválenej správe plne podporuje iniciatívuvedenú OSN na určenie konečnéhoštatútu Kosova, pričom reaguje najmä na Ahtisaarihopôvodný návrh. Ten by dal Kosovuistú suverenitu, ako napríklad právo na členstvov medzinárodných organizáciách. Parlamentnáspráva hovorí, že „zvrchovanosť poddohľadom medzinárodného spoločenstva“ jepre Kosovo najlepšou možnosťou a pre povahubudúceho právneho postavenia Kosovanačrtáva viacero konkrétnych návrhov.Text „podčiarkuje, že riešenie v Kosovesa nestane precedensom v medzinárodnompráve, keďže Kosovo bolo pod vedením OSNod roku 1999“ a „v žiadnom prípade“ sa pretopodľa europoslancov nedá porovnať so situáciamikonfliktov v oblastiach, ktoré nespadajúpod správu OSN. EP tým reaguje na obavy(predovšetkým zo strany Ruska), že zaručenímakejkoľvek formy nezávislosti Kosovuby sa zhoršil tlak separatistov vo svete.Na správnu implementáciu dohody o štatútepodporuje Parlament vytvorenie misieEurópskej bezpečnostnej a obrannej politiky(EBOP) v Kosove a zastáva názor, že misiaEBOP by mala mať k dispozícii všetky nevyhnutnéprostriedky, aby mohla vykonávaťsvoj mandát.Okrem toho sa EP nazdáva, že riešenieo budúcom postavení Kosova je postavené nafakte, že tak Srbsko, ako aj Kosovo sa majústať v budúcnosti súčasťou Európskej únie.“Správa tiež zdôrazňuje, že členské štáty EÚby sa mali na tému Kosova zaujať jednotnýpostoj, a to predovšetkým prijatím spoločnejpozície v Rade a jej presadzovaním na medzinárodnejúrovni, obzvlášť v Bezpečnostnejrade OSN.Zapojenie do spoločnejpoľnohospodárskej politikyPoslanci EP schválili správu, v ktorej zdôrazňujú,že EK by mala pri rozhodnutiach týkajúcichsa spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)brať viac na vedomie problémy nových členskýchštátov. EP sa totiž domnieva, že hoci bolaintegrácia nových krajín do spoločného trhu poľnohospodárskychproduktov „ako celok pozitívna“,nízka úroveň priamych dotácií pre tieto krajinyim vytvára rozdielne konkurenčné podmienkyoproti pôvodnej európskej pätnástke.Schválená iniciatívna správa zdôrazňuje,že nové krajiny, ktoré sa stali členmi EÚv roku 2004, mali zatiaľ z rozšírenia v oblastipoľnohospodárstva a potravinárstva lenčiastočný prospech. Na druhej strane všakmuseli vynaložiť nemalé úsilie pri zavádzaníadministratívnych a zdravotných noriemspoločenstva, vyrovnať sa s rastom nákladovna výrobu, obmedzeným rozsahom programuSAPARD (pomoc pre kandidátske krajinyv oblasti poľnohospodárstva), značnýmiťažkosťami pri uskutočňovaní programov narozvoj vidieka a zastavením alebo poklesomprodukcie v niektorých sektoroch následkomnedostatočných prídelov.Poslanci preto žiadajú Komisiu, aby „siuvedomila problémy, ktorým sú vystavenénové členské štáty a navrhla vhodné riešeniebez toho, aby sa odchýlila od pravidiel riadiacichaplikáciu SPP“.Nerovné konkurenčné podmienkyPodľa EP postupné zavádzanie priamej pomociv priebehu deviatich rokov od pristúpeniavychádza v nových členských štátochz nízkeho základu (25 % sadzby vyplácanejv Únii), čo vedie k „nerovným konkurenčnompodmienkam“ medzi poľnohospodármi v EÚ.Správa ďalej zdôrazňuje, že tieto krajinyboli „donútené“ používať systém dodatočnýchnárodných priamych platieb („top-up“),teda „formu spolufinancovania a takmer znovuznárodneniapriamych platieb spoločenstva“.To viedlo k „značným politickým a hospodárskymťažkostiam v niektorých novýchštátoch vzhľadom k tomu, že tento systémveľmi zaťažil národný rozpočet a obmedzilmožnosť aplikovať systém štátnej pomoci“.EP o zmenách vo financovaní ÚniePoslanci v iniciatívnej správe vyjadrili postojk plánovanej reforme rozpočtu EÚ. Revízia spôsobufinancovania Únie má prebehnúť v rokoch2008 – 2009, pričom sa má zamerať na zmenypríjmovej aj výdavkovej stránky. Europoslancisa v správe vyjadrujú len k príjmovej časti európskehorozpočtu, pričom požadujú takú reformusystému vlastných zdrojov, ktorá by zdôrazňovalapredovšetkým rovnocennosť všetkýchčlenských štátov.Schválená nelegislatívna správa vyjadrujenázor, že súčasný európsky rozpočet je veľmizložitý a pre verejnosť nezrozumiteľný. Prezmenu príjmovej časti navrhujú europoslancidve fázy.Rrovnocennosť, jednoduchosť a solidaritaV prvej, prechodnej fáze, majú byť podľaEP rozpočtové prímy EÚ založené na zdrojochhrubého národného dôchodku (GNI),a majú byť zrušené akékoľvek existujúce privilégiáurčitých členských krajín. Ide napríkladtzv. britský rabat, ktorý by sa mal podľaEP skončiť do roku 2013. V oblasti spoločnejpoľnohospodárskej politiky Únie poslancizdôraznili, že prepojenie medzi príjmamia výdavkami by malo byť jedným z aspektov,ktoré sa budú pri zmene systému zohľadňovať.EP pritom odmietol akékoľvek snahyo „opätovné znárodňovanie“ spoločnej poľnohospodárskejpolitiky.Vlastný rozpočtový zdroj EÚV roku 2014 by sa podľa EP mala začaťdruhá fáza, v ktorej by prišli na rad skutočnévlastné zdroje Únie, hoci by zatiaľ nešloo „európsku daň“. Poslanci sa totiž domnievajú,že čas na autentickú, priamo vyberanúeurópsku daň ešte nenastal. Nový systémvlastných zdrojov by mal byť preto založenýna už existujúcich daniach v členskýchštátoch, pričom určité percento z nich bysa dočasne odvádzalo priamo do rozpočtuEÚ (ako je to napr. v prípade regionálnycha miestnych samospráv v členskýchkrajinách), čím by sa zriadilo priame spojeniemedzi Úniou a európskymi daňovníkmi.Medzi dane, o ktorých využití sa v tejtosúvislosti uvažuje, patria napríklad DPH,spotrebná daň z motorových palív, spotrebnádaň z tabakových výrobkov či alkoholu.Daňová suverenita štátov by v každom prípadezostala zachovaná a nový systém bynezvyšoval celkové verejné výdavky, ani daňovézaťaženie občanov.EP o prioritách rozpočtu 2008Europoslanci schválili správu o odhadoch Európskehoparlamentu pre rozpočtový postup narok 2008. Jej text okrem iného „vyjadruje poľutovanie“nad nákladmi vyplývajúcimi z trojitéhosídla EP, a vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby pripríprave svojich rozpočtových odhadov na rok2008 postupovali obozretne. Okrem toho sa správavenuje tiež komunikácii Parlamentu s občanmia médiami, ako aj potrebe ekologickejšieho prístupuv rámci jeho každodenných činností.Správa o odhadoch EP pre rozpočtovýpostup európskych inštitúcií na rok 2008okrem iného uvádza, že rok 2008 bude prvýmrozpočtovým rokom, na ktorý nie sú naplánovanéžiadne závažné úlohy, akými bolinapr. rozšírenie Únie, či zavádzanie novýchjazykov. Vzhľadom na túto skutočnosť, akoaj na to, že všetky inštitúcie EÚ už dosiahlištádium svojej plnej funkčnosti a disponujúprostriedkami, ktoré im umožňujú zabezpečovaťich administratívne funkcie, pripomínaParlament zodpovednosť európskych inštitúciívoči občanom a vyzýva ich, aby pripríprave svojich rozpočtových odhadov narok 2008 postupovali obozretne. Efektívnevyužívanie peňazí daňových poplatníkovmôže totiž podľa poslancov prispieť k zvýšeniudôvery občanov.■74 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis prezidentskej kancelárieINFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIERámcový program prezidenta SR Ivana Gašparoviča od 22. marca do 16. apríla 200722. marca – štvrtok15.00 – Prezident SR prijme účastníkov medzinárodnéhovýtvarného sympóziaEurópska únia – otvorený priestor24. marca – sobotaPracovný výjazd prezidenta SR do Dudiniec11.30 – Dudince. Prezident SR sa stretnes primátorom Štefanom Pokľudom,prezrie si Liečebný dom Rubín. PrezidentSR potom navštívi 26. ročníkpretekov Dudinská 50-tka v chôdzi,prítomný bude na závere pretekumužov na 50 km a štarte mužova žien na 20 km tratiProgram oficiálnej návštevy prezidenta SRIvana Gašparoviča s manželkou v Írsku25. marca – nedeľa17.00 – prílet do Dublinu18.30 – stretnutie s krajanmi v rezidenciiFarmleigh House26. marca – pondelok10.30 – oficiálny privítací ceremoniál v Prezidentskompaláci– stretnutie prezidenta SR s manželkous prezidentkou Írska MaryMcAleese s manželom– symbolické sadenie stromu (dub)v Prezidentských záhradách– kladenie venca k pamätníku padlýmv boji za slobodu Írska v Pamätnýchzáhradách14.00 – rokovanie s predsedom vlády ÍrskaBertiem Ahernom na Úrade vlády14.30 – tlačová konferencia prezidenta SRa predsedu vlády Írska14.50 – stretnutie s predsedom Snemovneparlamentu Írska Rorym O'Hanlomv Parlamente Írska15.10 – stretnutie s predsedom Senátu parlamentuÍrska Rorym Kielyom v ParlamenteÍrska16.00 – návšteva Trinity College, prehliadkaknižnice s najstaršou písomnou pamiatkouThe Book of Kells16.50 – prehliadka Katedrály sv. Patrika19.30 – oficiálna večera podávaná prezidentkouÍrska Mary McAleese na počesťprezidenta SR s manželkou27. marca – utorok10.00 – účasť na Slovensko-írskom ekonomickomfóre na Dublinskom hrade11.50 – stretnutie s primátorom mesta DublinVincentom Jacksonom na radnici12.30 – obed podávaný predsedom vlády Írskas manželkou15.45 – Dublinský hrad. Prezident SR slávnostneotvorí výstavu Andy Warhol:Jeho slovenské korene17.00 – účasť na koncerte Dalibora Karvayav sieni Saint Patrik's Hall28. marca – streda9.10 – odlet špeciálu z Dublinu do Corku10.00 – prílet do Corku10.40 – prehliadka Historického múzea írskejemigrácie v prístavnom mestečkuCobh11.30 – stretnutie so starostom mesta na radniciv Corku– stretnutie so zástupcami mestskejrady na radnici12.45 – obed podávaný starostom14.25 – stretnutie so slovenskou komunitouv Corku (Hotel Clarion)15.25 – odlet špeciálu do Dublinu22.30 – odlet špeciálu z Dublinu do Bratislavy29. marca – štvrtok2.10 – prílet do Bratislavy30. maca – piatokPracovný výjazd prezidenta SR do Košíc9.40 – Košice, mestský magistrát. Stretnutieprezidenta SR s predsedom Košickéhosamosprávneho kraja ZdenkomTrebuľom, podpredsedami KSKa primátorom mesta Františkom Knapíkomv pracovni primátora10.00 – pracovné stretnutie prezidenta SRČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniis primátormi a starostami Košickéhosamosprávneho kraja.Príhovor predsedu KSR, príhovorprezidenta SR, diskusia, krátky brífing11.40 – návšteva sídla Košického samosprávnehokraja, stretnutie s predsedomZdenkom Trebuľom12.30 – pracovný obed podávaný predsedomKSKProgram pracovnej návštevy prezidenta SRIvana Gašparoviča s manželkou v Luhačoviciachv Českej republike3. apríla - utorok14.00 – Luhačovice, kolonáda. Privítanie prezidentaSR s manželkou českým prezidentskýmpárom – Václavom Klausoms manželkou. Spoločná prechádzkakolonádou a centrom mestav sprievode primátora mesta16.00 – Spoločenský dom, koncertná sála.Beseda prezidentov SR a ČR so študentmistredných škôl z Luhačovíca regiónu20.25 – Kúpeľné divadlo. Účasť prezidentskýchpárov na koncerte Václava Hudečkaa Mariána Lapšanského4. apríla – stredaPopoludní rozlúčka prezidentských párova odchod prezidenta SR s manželkou5. apríla – štvrtok11.00 – Prezidentský palác. Prezident SRprijme generálneho tajomníka OECDAngela Gurríu10. apríla – utorok11.00 – Prezidentský palác. Prezident SRprijme predstaviteľov Slovenskej humanitnejrady13.30 – Prezident SR Ivan Gašparovič prijmeministerku práce, sociálnych vecía rodiny Vieru Tomanovú14. apríla – sobota19.00 – SND, Pribinova 17, BratislavaPrezident SR s manželkou sa zúčastnína slávnostnom otvorení novéhoSlovenského národného divadla16. apríla – pondelokPrezident SR Ivan Gašparovič absolvuje pracovnývýjazd do Košíc10.00 – Prijatie prezidenta SR štátu na Ústavnomsúde SR10.55 – účasť na slávnostnom zasadaní plénaÚS SR – prezident SR vystúpis príhovorom14.00 – beseda so študentmi Právnickej fakultyUPJŠ■Apríl 200775

Infoservis Úradu vlády SRINFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SRTlačový a informačný odborÚradu vlády Slovenskej republikyNámestie slobody 1813 70 BratislavaTel: +421 7 5729 5248Fax: +421 7 5249 7625mmaruska@government.gov.skjana.riskova@government.gov.skInformácie z tohto InfoServisu a mnohoďalších nájdete na internetových stránkachúradu vlády Slovenskej republikyna adrese www.vlada.gov.skZ komuniké36. schôdza vlády SR(21. marca 2007)37. schôdza vlády SR(28. marca 2007)38. schôdza vlády SR(4. apríla 2007)39. schôdza vlády SR(11. apríla 2007)Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR21. marca 2007Vláda Slovenskej republiky sa zišla na36. schôdzi a rokovala pod vedením predseduRoberta Fica.Vláda SR prerokovala a schválila návrhzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonNárodnej rady Slovenskej republikyč. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografiiv znení zákona č. 423/2003 Z. z. Schválenýzákon umožní bezodplatné poskytovanieinformatívnych informácií z katastranehnuteľností fyzickým osobám a právnickýmosobám prostredníctvom katastrálnehoportálu.Návrh predložil predseda Úradu geodézie,kartografie a katastra SR Štefan Moyzes.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiemonitoring vývoja stanovísk Slovenskej republikyk návrhom právnych aktov Európskejúnie. Materiál podáva v nadväznostina ústavný zákon č. 397/2004 o spolupráciNR SR a vlády Slovenskej republiky v záležitostiachEÚ prehľad o stanoviskách Slovenskejrepubliky k návrhom všeobecnezáväzných právnych noriem predloženýchEK. Návrh predložil podpredseda vládySR pre vedomostnú spoločnosť, európskezáležitosti, ľudské práva a menšiny DušanČaplovič.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila informáciu o transpozičnomdeficite a harmonograme jeho odstránenia.Informáciu predložil podpredseda vládySR a minister spravodlivosti SR ŠtefanHarabin.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh Koncepcie organizačného,prevádzkového a technického riešenia systémunúdzových komunikácií v Slovenskejrepublike a program jej realizácie. Návrhpredložil minister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh Koncepcie špeciálnopedagogickéhoporadenstva. Návrh predložilpodpredseda vlády SR a minister školstvaSR Ján Mikolaj.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh Koncepcie pedagogicko-psychologickéhoporadenského systémua jeho implementácie do praxe. Návrhpredložil podpredseda vlády SR a ministerškolstva SR Ján Mikolaj.Vláda SR prerokovala a schválila návrhnového projektu Rekonštrukcie, modernizáciea dostavby areálu Slovenskej národnejgalérie v Bratislave. Návrh predložilminister kultúry SR Marek Maďarič.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom na účasť delegácie SR na3. zasadnutí Konferencie zmluvných stránŠtokholmského dohovoru o perzistentnýchorganických látkach (POPs) v Dakare,Senegal, 30. 4. – 4. 5. 2007. Návrh predložiliminister životného prostredia SR JaroslavIzák a minister zahraničných vecíSR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR schválila návrhzákona o prevencii a náprave environmentálnychškôd a o zmene a doplnení niektorýchzákonov. Návrh predložil minister životnéhoprostredia SR Jaroslav Izák.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila aktualizáciu Národného plánuzavedenia eura v Slovenskej republike naroky 2007 – 2009. Návrh predložili ministerfinancií SR Ján Počiatek a splnomocnenecvlády SR pre zavedenie eura Igor Barát.Vláda SR prerokovala a schválila stratégiuriadenia štátneho dlhu na roky 2007 až2010. Prijatá stratégia konkretizuje determinanty,ciele a princípy, ktoré podporiaplnenie hlavných, vládou vytýčených zámerov–- pokračovať v aktívnom riadeníštátneho dlhu, racionalizovať výdavky spojenés financovaním štátneho dlhu a minimalizovaťriziká súvisiace s finančnýmiaktívami, pasívami, ako aj s celkovými finančnýmitokmi štátu. Stratégiu predložilminister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhProgramu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013.Návrh predložil minister pôdohospodárstvaSR Miroslav Jureňa.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu zo 17. zasadnutia Bezpečnostnejrady Slovenskej republiky konaného v dňoch28. februára 2007 a 7. marca 2007. Informáciupredložil predseda vlády SR a predsedaBezpečnostnej rady SR Robert Fico.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o podpísaní Dohody medzi Ministerstvomobrany Českej republiky a Ministerstvomobrany Slovenskej republiky o využívanía rozdelení dokumentov vzniknutýchpred zánikom ČSFR. Správu predložilminister obrany SR František Kašický.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR28. marca 2007Vláda Slovenskej republiky sa zišla na37. schôdzi a rokovala pod vedením predseduRoberta Fica.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom na uzavretie Dohody medzivládou Slovenskej republiky a vládouFínskej republiky o vzájomnej ochraneutajovaných skutočností. Návrh predložilriaditeľ Národného bezpečnostného úraduSR František Blanárik.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o výsledkoch kontrol stavu76 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis Úradu vlády SRochrany utajovaných skutočností a o zistenýchnedostatkoch v orgánoch štátnejsprávy. Návrh predložil riaditeľ Národnéhobezpečnostného úradu František Blanárik.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh aktualizovaného systémupodpory Integrovanej siete regionálnychrozvojových agentúr. Návrh predložil ministervýstavby a regionálneho rozvoja SRMarian Janušek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhkoncepcie ochrany pamiatkového fondua kultúrneho dedičstva v krízových situáciách.Návrh predložil minister kultúry SRMarek Maďarič .Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o výkone predsedníctvaSR v Bezpečnostnej rade OSN (február2007) . Návrh predložil minister zahraničnýchvecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o stave plnenia medzinárodnýchzmlúv za rok 2006. K 31. decembru2006 bola Slovenská republika viazaná2922 dvojstrannými zmluvami a 1205mnohostrannými zmluvami. V roku 2006Slovenská republika uzavrela 31 dvojstrannýcha 13 mnohostranných zmluvných dokumentov.Návrh predložil minister zahraničnýchvecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o stave pripravenosti Národnéhostrategického referenčného rámcaSR na roky 2007 – 2013, operačnýchprogramov a pripomienkach EK k uvedenýmmateriálom (stav k 15. 3. 2007). Návrhpredložil minister výstavby a regionálnehorozvoja SR Marian Janušek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o realizácii podporenýcheuroregionálnych aktivít za rok 2006. Návrhpredložil minister výstavby a regionálnehorozvoja SR Marian Janušek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o činnosti hlavného hraničnéhosplnomocnenca Slovenskej republiky za rok2006. Návrh predložil podpredseda vládySR a minister vnútra SR Robert Kaliňák.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR4. apríla 2007Vláda Slovenskej republiky sa zišla na38. schôdzi a rokovala pod vedením predseduRoberta Fica.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR schválilanávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňazákon Národnej rady SR č. 40/1993 Z. z.o štátnom občianstve Slovenskej republikyv znení neskorších predpisov a o zmenea doplnení niektorých zákonov. Návrhpredložil podpredseda vlády SR a ministervnútra SR Robert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a schválila návrhzákona, ktorým sa dopĺňa zákon č.586/2003 Z. z. o advokácii a o zmenea doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskompodnikaní (živnostenský zákon)v znení neskorších predpisov. Návrhpredložil podpredseda vlády SR a ministerspravodlivosti SR Štefan Harabin.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o činnosti zástupcu Slovenskejrepubliky pred Európskym súdom pre ľudsképráva za rok 2006. Správu predložilpodpredseda vlády SR a minister spravodlivostiSR Štefan Harabin.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh systému podpory euroregionálnychaktivít na roky 2007 a 2008.Návrh predložil minister výstavby a regionálnehorozvoja SR Marian Janušek.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom na uzavretie Dohody medzivládou Slovenskej republiky a vládou Argentínskejrepubliky o vedecko-technickejspolupráci. Návrh predložil podpredsedavlády SR a minister školstva SR Ján Mikolaj.Vláda SR prerokovala a schválila návrhprogramov Agentúry na podporu výskumua vývoja.Návrh predložil podpredseda vlády SRa minister školstva SR Ján Mikolaj.Vláda SR prerokovala a schválila správuo plnení úloh vyplývajúcich z Národnéhoakčného plánu boja proti obchodovanius ľuďmi na roky 2006 – 2007. Správupredložil podpredseda vlády SR a ministervnútra SR Robert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a schválila návrhpresadzovania štátnej politiky boja protikorupcii. Návrh predložil vedúci Úraduvlády SR Igor Federič.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o poskytnutej podpore dooblasti bývania prostredníctvom Štátnehofondu rozvoja bývania a Programu rozvojabývania za rok 2006. Informáciu predložilminister výstavby a regionálneho rozvojaSR Marian Janušek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctvak 31.12.2006. Návrh predložil ministerzdravotníctva SR Ivan Valentovič.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieaktuálne problémy štrukturálnychfondov a Kohézneho fondu pre programovéobdobie 2004 – 2006 s identifikovanýmpriamym finančným dopadom. Materiálpredložil minister výstavby a regionálnehorozvoja SR Marian Janušek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o vyhľadávaní a potieranínelegálnej práce, nelegálneho zamestnávaniaza 2. polrok 2006. Informáciu predložilaministerka práce, sociálnych vecí a rodinySR Viera Tomanová.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR11. apríla 2007Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVláda Slovenskej republiky sa zišla na39. schôdzi a rokovala pod vedením podpredseduvlády SR a ministra vnútra SRRoberta Kaliňáka.Vláda SR prerokovala a schválila návrhzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov a o zmene a doplneníniektorých zákonov. Návrh predložil podpredsedavlády SR a minister vnútra SRRobert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh zákona, ktorým samení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z.o rozpočtových pravidlách územnej samosprávya o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z.Návrh predložil minister financií SR JánPočiatek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidláchverejnej správy a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov. Návrh predložil ministerfinancií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhnariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorýmsa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskejrepubliky č. 322/2006 Z. z. o spôsobeďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov,sústave špecializačných odborova sústave certifikovaných pracovných činnostív znení nariadenia vlády Slovenskejrepubliky č. 589/2006 Z. z. Návrh predložilminister zdravotníctva SR Ivan Valentovič.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila národný konvent o Európskej úniiv roku 2007. Cieľom národného konventuo Európskej únii v roku 2007 je zabezpečenieotvorenej, permanentnej celonárodnejdiskusie o konkrétnych otázkach a výzvach,ktoré vyplývajú pre SR z členstvav EÚ. Návrh predložili podpredseda vládySR pre vedomostnú spoločnosť, európskezáležitosti, ľudské práva a menšiny DušanČaplovič a minister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamivzala na vedomie správu o výsledkochčinnosti Úradu pre verejné obstarávanie zarok 2006. Návrh predložil predseda Úradupre verejné obstarávanie Béla Angyal.Vláda SR prerokovala a schválila národnýprogram oficiálnej rozvojovej pomocina rok 2007. Národný program oficiálnejrozvojovej pomoci na rok 2007 definujeprogramové aj projektové priority na danýrok, identifikuje nové výzvy a načrtáva ichriešenia. Návrh predložil minister zahraničnýchvecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a vyjadrila nesúhlass návrhom skupiny poslancov Národnejrady Slovenskej republiky na vyslovenienedôvery členovi vlády Slovenskej republikyĽubomírovi Jahnátkovi, poverenémuriadením Ministerstva hospodárstvaSlovenskej republiky. Návrh predložil podpredsedavlády SR a minister vnútra SRRobert Kaliňák.■Apríl 200777

Infoservis NR SRINFOSERVIS NÁRODNEJ RADYSLOVENSKEJ REPUBLIKYÔsma schôdza Národnej rady Slovenskej republiky – 1. časťTáto schôdza sa začala v utorok 20. marcao 13. hodine. Za účasti 109 poslancov juotvoril predseda Národnej rady Slovenskej republikyPavol Paška.Poslanci si uctili obetevýbuchu v NovákochMinútou ticha si na úvod schôdze zákonodarcoviauctili pamiatku obetí, ktoré si vyžiadalvýbuch vo Vojenskom opravárenskompodniku v Novákoch 2. marca. Predseda parlamentuPavol Paška vyslovil sústrasť pozostalýma aj nádej, že to bola posledná udalosť,ktorá v takomto rozsahu postihla občanovSlovenska.Opäť neúspešná opozíciaOpozícii sa nepodarilo zaradiť do programu8. schôdze Deklaráciu o daňovej suverenitev priamych daniach. Návrh 35 opozičnýchposlancov predniesol Vladimír Palkoz Kresťanskodemokratického hnutia. Dôvodomna predloženie boli podľa neho vyhláseniapremiéra, z ktorých vyplýva, že vládanebude trvať na obhajovaní nezávislosti slovenskéhodaňového systému a nebude trvaťna suverenite Slovenskej republiky o priamychdaniach.Neprešiel ani ďalší návrh kresťanskodemokratickéhoposlanca Martina Fronca naprijatie uznesenia, aby vláda do 30 dní podalasprávu o vyšetrení úniku testov Monitoru9 a zabezpečení maturitnej skúšky.Neúspešný bol aj poslanec Slovenskej demokratickeja kresťanskej únie-Demokratickejstrany Viliam Novotný, ktorý chcel, abysa parlament na tejto schôdzi zaoberal pripravovanousprávou o reštrukturalizácii sietezdravotníckych zariadení.Národná rada si pripomenula výročiepodpísania rímskych zmlúv„V roku 1957 sa začala písať budúcnosť Európy,ktorá vyústila až do podoby Európskejúnie,“ povedal pri tejto príležitosti predsedanárodnej rady Pavol Paška. Dodal, že pred50 rokmi našli konečne európski politicivôľu, aby raz a navždy zabudli na to, čo ichrozdeľuje a začali budovať mosty porozumenia.Podľa Pavla Pašku sa tak spustil procesintegrácie, ktorý sa podľa jeho presvedčenianeskončí, pokiaľ „jedného dňa nebude plnedemokratická, jednotná a solidárna Európa.Predseda parlamentu sa poďakoval všetkým,ktorí podporovali integráciu Slovenska doúnie a doviedli ju do úspešného konca. V meneposlaneckého klubu Strany maďarskej koalícievystúpil poslanec Pál Csáky. Povedal,že podpísanie Rímskych zmlúv bol historickýkrok, ktorý zmenil základnú filozofiuspolunažívania európskych národov. „SmeEurópania, sila Európy znamená aj našu silu,pričom slabosť Európy znamená aj našu slabosť,“poznamenal. Pál Csáky sa spýtal, činenastal čas na odbúranie obáv v slovensko--maďarských vzťahoch. „Pýtam sa, či existujeúprimnosť snáh v tejto otázke napríkladv tomto parlamente,“ povedal s tým, že SMKje na takýto proces pripravená. Zmluvu zakladajúcueurópske spoločenstvo podpísaliv Ríme 25. marca 1957. Znamenala začiatoknovej etapy v procese európskej integrácie.Zriadili sa inštitúcie a rozhodovacie procedúry,ktoré mali umožniť zosúladenie národnýchzáujmov so spoločným cieľom. VznikEurópskeho hospodárskeho spoločenstva sastal kľúčovým medzníkom v ďalšom vývojieurópskej integrácie. Rímske zmluvy vstúpilido platnosti 1. januára 1958. Posledné colnébariéry v EHS sa odstránili ešte o rok a polskôr, ako sa v roku 1957 dohodlo v Ríme.Z rozpravy o zahraničnej politikeSlovenskej republikyParlament posúdil správu o plnení zahraničnejpolitiky Slovenskej republiky v roku2006 a zameranie zahraničnej politiky v roku2007. Oba dokumenty odôvodnil minister zahraničnýchvecí Ján Kubiš. V súvislosti s Kosovompovedal, že predchádzajúce dve vládyMikuláša Dzurindu mlčky akceptovali, kamsa uberá vývoj Kosova, ktoré podľa aktuálnehonávrhu splnomocnenca OSN MaartihoAhtisaariho smeruje k nezávislosti.Ďalej povedal, že strategickým cieľom Slovenskaostáva posilňovanie transatlantickýchvzťahov, rozvoj partnerstva a spolupráca medziEurópskou úniou a USA. Európska úniaa Severoatlantická aliancia je preto základnýmpriestorom, v ktorom sa bude zahraničná politikakrajiny pohybovať aj v ďalšom období.Zahraničná politika Slovenskej republiky ajv tomto roku bude priamo ovplyvnená konkrétnoumedzinárodnou situáciou. Ministerzahraničných vecí pripomenul očakávanú rezolúciuBezpečnostnej rady OSN ku Kosovu.Máloktorá demokratická zmena v štátochEurópskej únie spôsobila takú diskontuitu zahraničnejpolitiky predchádzajúcej vlády akotá na Slovensku, povedal to v rozprave poslanecSDKÚ-DS a exminister zahraničnýchvecí Eduard Kukan. Podľa neho sa slovenskázahraničná politika v minulom roku pohybovalav už skôr správne nastavených intenciách.„Treba len dúfať, že nutkanie vládnychštruktúr nepovedie v ďalšom období k demontážiorientácie a kvality nášho ďalšiehopôsobenia v zahraničí,“ povedal Eduard Kukanpoukazujúc na „zopár náznakov takejtodemontáže“, ktoré sa už vyskytli.Národná rada oba dokumenty vzala na vedomie.Vyhlásenie národnej radyk riešeniu situácie v KosoveDva dni diskutovali poslanci o návrhochdeklarácie o budúcom statuse juhosrbskejprovincie Kosovo. Diskusia bola plná vášnía obviňovania. Poslanec Mikuláš Dzurindaz SDKÚ-DS odmietol návrh vyhlásenia koaličnýchstrán. Podľa neho aj keď nie priamo,predsa len hovoril o samostatnom Kosove.Nezávislé Kosovo sa podľa Mikuláša Dzurinduodrážalo v texte. že „úplná a ničím neobmedzenánezávislosť provincie Kosovo nie jev záujme stability regiónu“.Predseda vlády a Smeru-SD Robert Ficopovedal, že Slovensko bude aktívne presadzovaťv Bezpečnostnej rade OSN také riešeniapre Kosovo, ktoré umožnia ďalší dialóga dohodu medzi Belehradom a Prištinou.„Vždy budem zastávať názor, že poskytnutieštatútu nezávislého štátu Kosovu nemôžeprispieť k stabilite v tomto regióne,“ vyhlásilpredseda vlády.Parlament napokon prijal vyhlásenie, ktorésa proti pôvodnému zmenilo podľa pozmeňujúcichnávrhov Františka Mikloška z KDH.Podporilo ho 123 poslancov, 17 sa zdržali hlasovania.Hovorí sa v ňom, že Národná radaSlovenskej republiky vyjadrujúc presvedčenie,že úplná a ničím neobmedzená nezávislosťprovincie Kosovo nie je v záujme stabilityregiónu vystaveného dlhé roky tragédiáma krízam, že všetky možnosti na dosiahnutiedialógu na dosiahnutie dohody neboli vyčerpané,že riešenie budúceho štatútu Kosovamusí vychádzať z legitímnych požiadaviekSrbska, ako aj z rešpektovania Charty OrganizácieSpojených národov a ostatných medzinárodnýchprávnych noriem, očakáva odvlády Slovenskej republiky, že bude hľadaťspoločné riešenie budúceho usporiadaniapomerov na západnom Balkáne v spoluprácis ďalšími členskými krajinami Európskejúnie a s jasnou perspektívou integrácie krajínzápadného Balkánu do Európskej únie,verí, že takto vyjadrená vôľa Národnej radySlovenskej republiky prispeje k stabilizáciipomerov v danom regióne.Právne normy posunuté dodruhého čítaniaPoslanci posunuli do ďalšieho čítania návrhzákona o označeniach pôvodu výrobkova zemepisných označeniach výrobkov. Cieľomnávrhu je zosúladenie právnej úpravyoznačovania pôvodu a zemepisných označeníSlovenskej republiky s novou právnouúpravou označení pôvodu výrobkov a zemepisnýchoznačení poľnohospodárskych výrobkovEurópskej únie.Novela zákona o vlastníctve bytov a nebytovýchpriestorov, ktorú parlament tiež posunuldo 2. čítania, si kladie za cieľa doladiťpráva ich správcov a vlastníkov tak, aby sazvýšila efektivita spravovania bytových domov.Účinnosť by mala podľa návrhu nadobudnúť1. júla 2007.78 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis NR SRZjednodušenie a sprehľadnenie uznávaniadokladov o vzdelaní prináša návrh zákonao uznávaní odborných kvalifikácií, ktorýparlament posunul do ďalšieho legislatívnehoprocesu.Z prvého čítania do druhého sa dostala ajnovela zákona o poskytovateľoch zdravotnejstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,stavovských organizáciách v zdravotníctve.Upravuje oblasť uznávania získaného vzdelaniazdravotníckym pracovníkom z Bulharskaa Rumunska, od januára nových členskýchštátov Európskej únie.Zosúladenie našej legislatívy s európskoupri registrácii generických liekov navrhujúposlanci Smeru-sociálna demokracia MariánZáhumenský a Ivan Varga v novele zákonao liekoch a zdravotníckych podmienkach.Poslanci ju posunuli do druhého čítania.Krajské úrady na Slovensku majú zaniknúťk 1. októbru tohto roku a ich kompetenciesa presunú na obvodné úrady, prípadnena ústredné orgány štátnej správy. Vyplýva tozo zákona o zrušení krajských úradov, ktoríposlanci postúpili do druhého čtania. Zrušeniekrajských úradov má prispieť k zlacneniua skvalitneniu výkonu štátnej správy.Vláda bude schvaľovať rozpočet Environmentalnehofondu, ktorý jej navrhne ministerživotného prostredia. Doteraz celoročnéhospodárenie fondu navrhoval iba rezortnýšéf. Vyplýva to z novely zákona o Environmentálnomfonde, ktorý poslanci poslali dodruhého čítania.Novela zákona o vinohradníctve a vinárstve,ktorú parlament posunul do druhéhočítania, upravuje majetkovú úpravu viníca spôsob nakladania so zvyškovými produktmivznikajúcimi pri výrobe vína. Podľapredošlej úpravy zákona nebolo vôbec možnévykonať zmenu poľnohospodárskeho pozemku,a to ani v prípade, keď išlo o verejnoprospešnéúčely.Novela zákona o rastlinnolekárskej starostlivostiupravuje podmienky na získanieodbornej spôsobilosti pre ľudí, ktorí predávajúprípravky na ochranu rastlín určené konečnémuspotrebiteľovi. Poslanci tieto zmenyposunuli do druhého čítania.Zmeny vyplývajúce z kompetencií územnejsamosprávy (samosprávnych krajov)v oblasti regionálnej politiky sú súčasťou novelyzákona o verejných prácach, ktorú parlamentposlal do ďalšieho legislatívneho procesu.Rozširuje sa tiež okruh verejných investíciío zdroje Európskej únie, obcí a vyššíchúzemných celkov.Urýchliť a zlacniť výstavbu diaľnic na Slovenskumá vládna novela zákona o niektorýchopatreniach na urýchlenie výstavbydiaľníc a ciest pre motorové vozidlá, ktorúposlanci posunuli do druhého čítania. Novelaby mohla znížiť čas nutný na prípravu výstavbypribližne na tri až štyri roky. Po novomupravuje proces vyvlastnenia pozemkov.Odmietnuté poslanecké návrhyČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMotoristi nateraz nebudú musieť svietiťpočas celého roka. Rozhodol o tom parlament,keď neschválil novelu zákona o premávkena pozemných komunikáciách, ktorúdo národnej rady vrátil prezident republikyIvan Gašparovič. Návrh získal podporu 72poslancov, na schválenie bolo potrebných 76hlasov. Pôvodné znenie predložil poslanecSDKÚ-DS Martin Pado a prezident ju vrátilpreto, že obsahovala rôzne termíny účinnostiparagrafov týkajúcich sa minimálnej rýchlostimotorových vozidiel na diaľnici.Národná rada zamietla novelu zákonao advokácii, ktorú predložil poslanec zaKDH Daniel Lipšic. Podľa jeho návrhu malmať advokát možnosť pôsobiť v pozícii agentapri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovanípáchateľov trestného činu korupcie. Advokátby však nemohol byť agentom pri odhaľovaní,zisťovaní a usvedčovaní páchateľa korupciesvojho klienta. Ak by išlo o inú osobu,nesmel svojím konaním porušiť povinnosti,ktoré má ako advokát voči svojmu klientovi.Daniel Lipšic avizoval predloženie tejto novelypo tom, keď najvyšší súd konštatoval, žeadvokát nemôže byť agentom.Parlament zmrazil aj druhú aktivitu kresťanskodemokratickéhoposlanca DanielaLipšica, ktorý navrhoval novelu Občianskehozákonníka. Návrh mal zabrániť obohacovaniusa na úkor neskúsených ľudí, či osôbv tiesni. Rozširovala dôvody relatívnej neplatnostiprávneho úkonu podľa Občianskehozákonníka o prípady, v ktorých sazneužila núdza, neskúsenosť, nedostatokschopnosti posúdiť obsah právneho úkonua zjavná ľahkomyselnosť pre získanie výhodyv právnom nepomere. Fyzické osobymali dostať možnosť brániť sa na súde vočitakejto zmluve a namietnuť jej neplatnosť vovšeobecnej trojročnej lehote.Ďalšie aktivityzákonodarného zboruParlament na návrh výboru pre ľudské práva,národnosti a postavenie žien prijal uznesenie,v ktorom žiada vládu predložiť správuo plnení Národného akčného plánu pre prevenciua elimináciu násilia páchaného na ženáchna roky 2005 – 2008.Poslanci vzali na vedomie informáciu o výsledkochanalýzy vývoja a súčasného stavuverejnej správy a návrhoch opatrení. Okremrušenia krajských úradov k 1. októbru sapredpokladá aj rušenie špecializovanej štátnejsprávy na úrovni kraja.Hodina otázok a odpovedíNa prvej Hodine otázok a odpovedí 8.schôdze sa nezúčastnil predseda vlády RobertFico. Zastúpil ho podpredseda a ministervnútra Robert Kaliňák. Podľa neho predsedavlády nikdy nepovedal, že bulharskésestričky obvinené z nakazenia detí v LíbyiHIV sú páchateľmi. Poslanec SMK Gábor Gálsa pýtal premiéra, či ako docent práva nemávedomosť, že pod pojmom páchateľ sa rozumieosoba, ktorá trestný čin spáchala. PodľaRoberta Kaliňáka už niekoľko týždňov predpremiérovou cestou do Líbye sa začali objavovaťvšemožné snahy účelovo konfrontovaťpredsedu vlády s touto témou, kombinovaťa klásť nášľapné míny a čakať, či sa chytí.Vyjadrenie Ľubomíra Jahnátka bolo nešťastné,ale vysvetlil mi to, povedal ďalejv odpovedi na poslaneckú otázku Robert Kaliňák.„Vysvetlil mi to tým, že mal na myslištandardnú formu, ktorá je vždy na báze obchodnýchstykov, sprostredkovania a podobne.Ani z pohľadu môjho rezortu tam nie ježiadna informácia, ktorá by bola vhodná ďalšiehoštúdia,“ povedal ďalej šéf rezortu vnútra.Osobne nevidí dôvod na rezignáciu ĽubomíraJahnátka. Podľa neho sa hovorilo, že prizáujmoch o zákazkách akéhokoľvek druhumôže byť vždy „tlačenica“. Rober Kaliňák jepresvedčený, že keby mal Ľubomír Jahnátekakékoľvek informácie o nezákonnej činnosti,určite by ho ako ministra vnútra na ne upozornil.Na otázku, či má informácie, ako tofunguje v obchode so zbraňami, Robert Kaliňákodpovedal negatívne.■Pripravil František MelišApríl 200779

SummarySUMMARYExcerpt from an Interview with ĽubomírJahnátek, the Minister of Economy of theSlovak Republic■ What, in your view, is the principal changein economic policy made by the presentGovernment? How is this change reflected inthe activities of the Economy Ministry?The principal change consists in a differentattitude towards the strategic property ofthe State, the exercise of shareholder‘srights, support to small and mediumsizedenterprise, innovation and appliedresearch, power supply security and selfsufficience,and development of tourism.The precedent government intended toprivatize remaining property shares inpower enterprises, which is not to be doneby us. We are planning to redirect theadministrative capacities to such executionof shareholder‘s rights which will bringthe benefit to both State and population.The precedent government discontinuedpractically the direct support of small andmedium-sized entrepreneurs, while wesucceeded to push through the OperationalProgramme aimed at Competitivenessand Economic Growth which is to backup innovative small and medium-sizedenterprises keeping in mind that theMinistry is to ensure the implementationof this programme. The policy made bythe previous governments underestimatedthe innovation and applied research whoseoutputs end directly in manufacturing. Thispolicy has already been criticized by theEuropean Commission. We intend to makea basic change in this matter. Unlike in thepast, the power supply security is becominga priority. And, unlike in the past, we wantto profile an active governmental policyin the development of tourism includingmore advanced promotion, legislation andfinancial support. This is to be done insteadof declarative support of tourism which wastypical for the previous government policy.■ The Smer - Social Democratic Party whoseyou are a nominee, has criticized repeatedlythe use of tax resources to the supportof foreign private companies investingin Slovakia. What is the difference in thesupport in question made by the presentGovernment?The difference is in the fact that we donot prefer the foreign investors only. Wemade the domestic entrepreneurs equalto investment groups with foreign personsinterested in investing on our market. Weput stress on the investments with highadded value. Or, in other words, thosewhich open the labour space for Slovakcitizens with higher education and providechances for applying the creativity andinnovation. Such investments are veryimportant prospectively. Investmentsof assembly character tend to move tothe territories with cheaper workforce.However, the projects with high share ofuniversity educated employees, such asresearch and development centres, as arule, remain on the spot and become thebasis for further development of industrialbranches.■ We know that the State aid is amountingto two million Slovak crowns for a newlycreated workplace in Samsung company.Isn‘t it a too high price or a too generousdonnation to a rich company?At a glance, it seems too high, but afterre-assessing the financial and economicimpacts on the future public finance incomeand, especially, on the employment, it is adifferent view. An amount of direct State aidto a newly created workplace is lower thanthat you have mentioned in the question,and the total amount of State aid is lowerthan an overall benefit to the public financewhich comprises income taxes, leviesof duties to health and social insurancecompanies. Furthermore, we have to addthe savings of the State Centre of Labour,Social Affairs and Family to the abovementionedresources. This investment hasother advantages as well: entry of newsubsuppliers, enhanced outlet of Slovakcompanies, development of specific regionsand more intense promotion of Slovakiaabroad, which - in aggregate - stimulatethe entry of further investors. Samsungactivities are closely linked to Sony activitiesin Slovakia, for instance.■ What further investments do you intend tosupport, or, which of them seek for a Stateaid in Slovakia?We want investments in manufacturewith higher added value, such as hightech,biotechnology, nanotechnology. Wealso intend to back up the investments inresearch centres. This is to be taken intoaccount in a new act on investment aid.The aid shall be provided in diversifiedway according to unemployment rate,requirements for the qualification ofpersonnel, achieved technological progressin manufacture, added value amountand IT application. We are also moredemanding in requiring new and unusedmachinery and equipment which are partof investment projects.The talks with investors held presently bythe Ministry of Economy or SARIO displaythat the interest of investors moves to theregions which have been not attractive so far.I may disclose that some investors intend tocover the region of Central Slovakia. Furtherdetails are not to be released at this stage ofthe talks in question.■ The Ministry of Economy is preparing thePower Supply Security Strategy for Slovakiaup to 2030 prospectively. Could you hint atthe main principles of this strategy?Slovakia will follow the EU Power Policyand its priorities related to power supplysecurity. The Strategy covers a reliablesupply of all kinds of energy and respectivemedia and an access to resources of energyand fuels in required quantity, quality andfair prices. Power supply security alsodepends on technological level of energyequipment. It is also related to the credibilityof business partners. Optional scenarios inthis document focus on two pillars. Thefirst one is the year 2013 when the secondand the third blocks of Mochovce NuclearPlant are to be put in operation whichwill influence remarkably the progress inenergy security. The second one is the year2030. The matter is to think in advance inorder to prepare solutions acceptable alsoby our successors.■ Financial resources coming from the EUstructural funds are significant shots toSlovakia‘s economy. How do you assess theuse of the EU funds so far?The Ministry of Economy disposes of theresources allocated to its activities for theprogrammatic period 2004 - 2006, notablyfor the Sector Operational Programme“Industry and Services“. Ninety-sevenper cent of these resources are covered bycontracted activities. This creates conditionsfor implementing all the selected projectsand for spending the allocated resources bythe end of 2008. As at 2006, we spent thirtyfiveper cent of allocated resources whichmeans that our operational programmeis of success. Especially good results havebeen brought by the measure designed forthe support of new and existing enterprisesand services - where sixty-one per centhave already been spent. On the other side,I admit, only ten per cent of the resourcesin question have been spent on support ofbusiness, innovation and applied research,on the development of internationalcooperation, promotion of Slovakia abroad.We cannot be satisfied with such results.Important thing in this aspect is how muchresources will be successfully spent by usas at 30 June 2007. In the event that we donot make a significant progress in spendingthe resources in question, we will have tolink up more intense communication withthe project beneficiaries.■ The Ministry of Economy is preparingcomplex legislation for the State policy intourism. What are the contents and objectiveof this policy? Shall we have a new ministryor another high office for tourism?As for the tourism, we are planning todraft the Bill on tourist associations. Itsaim is to create conditions for formation,foundation, activities, management andfinancing of tourist associations and todefine the status of their bodies. We alsofollow the aim to create a legal frameworkfor the marketing of tourism at the levelof municipalities, cities and regions, as80 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Summarywell as an institutional background forspending the EU resources. It is typical forthe countries of highly developed tourismthat namely the regional associationsaccelerate the advancement in the fieldthrough associating their strengths inaggregate work capacities and financialresources designed for achievement ofcommon interest and goal.The Strategy for the Development ofTourism in Slovakia up to 2013 whichwas passed through opinion procedurelast months, also pursues the aim toenhance the competitiveness of tourismin Slovakia and, concurrently, to eliminatethe regional disparities, to make the useof existing potential better and to createnew workplaces. Concurrently, the focus isgiven on the places specific for Slovakia andon their more intense use. We have to lookfor new forms of promotion in question,to take advantages of all the forms andmeans of communication including anaggregate marketing and promotion policywhich would join several Central Europeancountries. The target clients should also besought in distant countries - in America andAsia. Establishment of a new ministry or acentral office for tourism is not the topicof the day. Specifically, not in the situationwhen the Government is implementingthe policy aimed at rationalizing theperformance of state administrationincluding the reduction of staff. Besidesthat, the development of tourism is not andmay not be something to be administeredby a single ministry.We will try to release the resources ofthe state budget and to make the use ofsynergic effect to be created by combiningboth public and private resources. Thesearch for domestic and foreign investorsmust be much more intense and focusedon those who will be able to bring not onlymoney but also the necessary know-how.The development of tourism will certainlyalso exploit the projects aimed at thedevelopment of transport infrastructurewhich are under preparation.Excerpt from an Interview with Peter Žiga,State Secretary of the Ministry of Economyof the Slovak Republic■ According to several studies the EU couldcut down at least twenty per cent of thepresent energy consumption in costs. Whatcan be saved in Slovakia?Sure, there is a huge scope of opportunitiesof how to increase the energy efficiencyalso in Slovakia. In this stage we are justdefining and designing particular measures.Nevertheless, we must be realistic. In theStrategy for Power Supply efficiency ofSlovakia we suggest the aim to save oneper cent of final consumption of energyon average per year. Later on, our effortswill be focused on achieving higher valuesof energy savings, on investing in energyeffective technologies and developing theenergy services.At present, the Slovak Republic is at thestage of economic growth among the EUcountries. New industrial manufacturingcapacities are being put in operation,development of freight transportation isat its highest, consumption of energy inthe households and services is growingsuccessively. All of this will require newpower supply capacities. After laying thenuclear plant V1 out of the use it will notbe possible to cover the planned energyconsumption without building a new energymanufacturing capacity.■ But we can manage sufficient flow ofenergy resources through our membership inthe EU, can‘t we? What else do we need forthis? Are new power lines being considered?Let me ask you: is there a real opportunityto import energy? In the European Uniondue to the drop of investments in newresources, energy sufficiency is underthreat in mid-term prospect. In themeantime, no EU country has a generousprogramme of building the new resourceswhich would generate a more considerablegrowth of energy export. As for the projectsinterlinking the transfer systems, they willrather contribute to stabilization, balanceof deviations, to mutual exchange and tothe promotion of competitiveness.Excerpt from an Interview with IvanRybárik, State Secretary of the Ministry ofEconomy of the Slovak Republic■ Where the opportunities to improve thesituation in Slovakia‘s tourism can be found?I do not agree with statement saying thatwe, in Slovakia, offer not enough to tourists.At present, there are plenty of touristcapacities as well as extra activities andattractions which are in many cases offerredat prices lower than those in neighbouringcountries. This is the advantage we disposeof. The key problem, in my view, consists ininsufficient coordination of marketing andpromotion activities focused on regions atthe national level. Generally speaking, it isnecessary for us to transform tourism intoeconomic branch with all essential elementsincluding specific tasks, obligations,competences and ways of financing. Stateadministration, local government, citiesand municipalities may play an importantrole in this branch. It is desirable that thebusiness entities seek the opportunitiesto launch cooperation notably throughspecific associations with the aim to provideservices related to specific areas or to theirpromotion on national and internationalmarkets. After solving these issues it willbe possible to talk about the service qualityas about one of the basic and inevitableconditions for development of tourism.Recently, there have been constructed orreconstructed tens of hotels, guest-houses,Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiaquaparks, thermal swimming pools andother wellness attractions. I think that wefollow the right thing.■ What do we do for the promotion ofSlovakia abroad?The Slovak Tourist Agency (SACR) ismanaging both marketing and promotionactivities with the aim to enhance thelevel of presenting the opportunities fortourism in Slovakia and to support thesale of Slovakia‘s tourist products ondomestic and foreign markets duringtrade fairs, world fairs and conventionsdevoted to tourism, and to create, produceand distribute the printed, audio-visualand multi-media promoting materials,to publish the “Panoráma Slovenska“promoting periodical, to produce TV spots -commercials which would spread a positiveimage of Slovakia on foreign TV channels, toinvite foreign journalists and touroperatorsto Slovakia in order to manage the duepromotion of the entire country.Soon, a new internet portal slovakia.travel is to be put in operation. In this way,the interested persons will be offerreda new information system focused ontourism in Slovakia. Within the frameworkof it, travel and information agenciesthroughout Slovakia will be interlinked.This system which is to be systematicallyupgraded will provide complex informationabout accommodation, catering and othertourist services in Slovakia. The said portalis supposed to offer a reservation systemas well.We are planning to set up a foreignrepresentation of the Slovak Tourist Agencyin Budapest and Brussels. They are keydestinations that may increase the influx offoreign tourists to Slovakia.Exclusive Photo Report“Kosovo Today“ by Andrej Bán(Excerpt)At the first sight, this consistent logicalconsequence looks like obvious injustice.There is no after-war country, where theliberators, if staying there a longer periodof time, would not turn into invaders in theperception of local folks. This perceptionis a mere transfer of frustration. Andthe grounds? The foreign troops requiresomething unprecedented: respect of law.At least sometimes. This is also the case ofKosovo awaiting its independence.There are two kinds of hotels in Kosovo,deserted and even more deserted. The IliriaHotel in the centre of Pristina belongs tothe second ones. Friday evening: absolutelyvacant restaurant, a bored waiter eatingsomething at the corner table, with hisback turned to the hall doorway as abeast full of fears; helpless Nepali peoplewrapped in scarves peeping with shynessthrough the door. They seem to gethere by mistake. The hotel has not beenApríl 200781

Summaryprivatized yet; a journalistic cliché wouldsay. A few metres further, a theatre can beseen, opposite the threatening statue ofSkanderbeg, the national hero, further onthe smoke-glazed building of the KosovoParliament. The walls of the building beingsprayed with red paint as if blood-sprayed.The demonstrators did it, obviously. Thethree-legged city dominants express thespirit of the times. The past belonging toTito-Miloševič socialism á la Yugoslavia,the future belonging to desperatelyexpected independence headed by Euro-American tutors. Embraced by their ownmyths, tired of the Sun and rain, theKosovo inhabitants have not understoodentirely that their country is not the centreof the Universe.The war in Kosovo has brought morethan ten thousand victims, inclusiveabout eight thousand domestic Albanians.Immediately after the war, in spring 1999,forty-two thousand soldiers arrived inKosovo. Today there is one third of themremaining. Concurrently, three thousand,five hundred policemen and one thousandadministrative workers from about fortycountries arrived in Kosovo. With theaim to bring a universal model of Euro-American democracy and to implant it inthe country representing just one thirdof small Slovakia‘s area. The success is inthe mist. The voice of revenge, the voice ofblood predominates so far.The evidence of it being provided by theevents of March 2004 when the houses andchurches of Serbian Kosovo inhabitantswere set into fire. The 1244 UN Resolutionrequiring a multi-ethnic Kosovo proved tobe an illusion. Efforts made and successiveimprovement of the situation are obvious,however. Just the destiny of the Serbianten per cent minority in Kosovo occurredto be the key issue of the talks held underthe auspices of the UN plenipotentiaryMaarti Ahtisaari. The said talks cameto an end without any consent reachedin Vienna in the mid of this March. TheSerbian Capital city Belgrad offerred alarge autonomy to Kosovo while respectingthe outer borderline of Serbia. The Kosovorepresentatives requested independenceand separation from Serbia as fundamentalcondition. For this reason, Ahtisaarisuggests a conditioned independence underthe supervision of international communityas a solution. However, this is a very toughjob for any lawyer.Excerpt from an Interview withFaisal Al-Saud, the Prince of Saudi Arabia■ How could be the Slovak companiesinvolved in further development of SaudiArabian economy?Unfortunately, I have to say that despitethe diplomatic contacts linked up betweenthe two countries in 1995, the level ofmutual relations remain undeveloped. Nosignificant official visits were scheduled.As for the economic relations, the tradeexchange has reached 35 million USD.Export from Slovakia plays a dominantrole, I have in mind the export of cars,rolled iron and steel products and lathes.Saudi Arabian export in turn comprisesmainly products made of plastic. I‘d liketo support commercial and economicrelations between Saudi Arabia andSlovakia. We wish to acquire namelySlovak technologies and know-how forthe needs of Saudi Arabian economy.Slovakia disposes of skilled experts in thefield of civil engineering, machinery andmetallurgy proficient in respective knowhow.Therefore, we can imagine their futureactivities in Saudi Arabia.■ Your attention has also been devoted tothe development of tourism.There are not many Saudi Arabiantourists coming to see Slovakia so far.There are more Kuwaiti, Syrian, Egyptian,Lebanese or Jordanian tourists in this partof Europe. The reasons are as follows:first of all, Slovakia‘s spas and touristcentres have not been promoted in SaudiArabia. Advertising is missing. There is alack of direct air connection between ourcountries. And the worst about it is thatone fails to obtain Slovak visa in SaudiArabia. Who wants to have it, he/she hasto apply for it and to pick it up in otherArabian countries, in Egypt for instance,and it obstructs and delays the matter.Anyway, tourism needs a lot of multifacetedactivities. First, public relationscampaigns are utmost needed. They wouldintroduce Slovakia to Saudi Arabiancitizens as a complex and significant touristdestination. It is to say that not just a singleadvertising focused on specific spa, touristdestination or just a hotel is enough. Itmust be the information complex whichwould present all the tourist attractions:spas, tourist centres, hotels and directair connection. Meanwhile, the SaudiArabian citizens spend a lot of money ontravelling throughout the world. They liketo explore the countries unknown to them.It is obvious that they will not exploreSlovakia if they have no knowledge of thedestination.■ The Slovak tourists often travel to theUnited Arab Emirates. Can Saudi Arabiabecome their further destination?Our country is not a classical touristdestination so far. We have rather focusedon the tourism connected with religiouspilgrimages, namely to the holiest islamiccentre of Mecca. Nevertheless, we intend tocreate the conditions favourable for positiveperception of ordinary tourists among theSaudi Arabian population. New touristcentres are being built - especially on the RedSea coastline. It is worth to mention the KingAbdullah Economic City, hotels and furthertourist establishments in ancient SaudiArabian cities.■Translation © Mária VrabcováOBJEDNÁVKAna predplatné asopisuEUROREPORT plus na rok 200711 výtlakov – letné dvojíslo v cene815 Sk vrátane poštovného.V prípade, že ste predplatiteom žiadameo potvrdenie objednávky na rok 2007.V prípade, že naalej nemáte záujem odoberaasopis, oznámte nám túto skutonostelefonicky na tel.: 02/4444 11 48-50alebo faxom: 02/4444 11 53Adresa na zasielanie písomných objednávok:EUROREPORT plus, s.r.o.,Kukuriná . 17, 831 03 BratislavaMeno a priezvisko (firma):IO/I DPH:Adresa:Tel./Fax:Adresa na zasielanie asopisu:Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doruovate Slovenskej pošty.Objednávky do zahraniia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatnéhotlae, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.skPeiatka a podpis:82 Apríl 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

R e t a i l M a r k e t i n g F o r u m5. ročník medzinárodnej konferencie14. máj 2007PENATI Club Bratislava.Interakívny marketing.RetailTechniku zabezpečujePartner konferencieGastro partnerMediálni partneriSekretariát konferencietel.: +421 2 555 727 30mobil: +421 903 444 866fax: +421 2 555 72 676e-mail: konferencia@instore.skIN STORE SlovakiaVajnorská 8/A831 04 Bratislavawww.instore.sk