Otvoriť - EUROREPORT plus

Cena 69 SkApríl2005Č A S O P I S N A P O D P O R U I N T E G R Á C I E S L O V E N S K A D O E U R Ó P S K E J Ú N I EExkluzívne pre euroREPORTJoseph StiglitzFINANCIEA BANKOVNÍCTVOISSN 1335-9762

Vydavateľ: AKTUAL PRESS, spol. s r. o.v spolupráci s Kanceláriouprezidenta SR, Vládou SR, NR SRa Kanceláriou Európskeho parlamentu v SRAdresa redakcie: Panská 9, 811 01 Bratislava 1tel./fax: +421 2 544 34 107tel.: +421 2 544 33 896tel.: +421 2 546 40 687-89euroreport@stonline.sk, kincelova@ba.telecom.skwww.euroreport.skReg. č. MKSR 1880/98Šéfredaktor:Ľuboš JuríkZástupkyňa šéfredaktora: Emília KincelováSummary:Mária VrabcováVedúca odd. marketingu:Eva JuríkováRedakčná rada:Jozef BanášPál CsákyPavel KandráčĽudovít KaníkEduard KukanĽubomír Lintner, Daniel LipšicJuraj Liška, Pavol RuskoVýroba:Tlač:REPUBLICAKOPRINT, Banská BystricaRedakcia nezodpovedá za obsah reklamnýchmateriálov.Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.Cena jedného výtlačku:Apríl 2005, Ročník VIIIFoto na titulnej strane:69 SkarchívNAŠA DAŇOVÁ REFORMA JE NAJ-JEDNODUCHŠIA A NAJKOMPLEXNEJŠIA(str. 5)ABECEDA MILTONA FRIEDMANA(str. 44)O B S A HEINSTEINOVA TEHLA(str. 48)Financie a bankovníctvo (Ľ. Jurík)Naša daňová reforma je najjednoduchšia a najkomplexnejšia (Rozhovor s I. Miklošom)Štátna pokladnica funguje a prináša prvé úspory (Rozhovor s V. Podstránskym)Aj trojpercentný deficit je škodlivý – zbytočne zaťažuje budúce generácie!(Rozhovor s V. Tvarožkom)Slovensko by nemalo byť veľkou montážnou halou (Rozhovor s P. Farkasom)Vstup do eurozóny bude pre Slovensko pozitívnou zmenou (Rozhovor s Ľ. Ódorom)Hľadanie spoločných riešení v únii Slovensko obohacuje (Rozhovor s M. Kompišovou)Rating má už aj na Slovensku zelenúEnvirofilmRozvoj finančného trhu speje k európskym rozmerom (Rozhovor s V. Dvořáčkom)Povieme rezortom, kde môžu ušetriť (Rozhovor s F. Palkom)ÚFT zvládol bremeno dôchodkovej reformy (Rozhovor s E. Svetlošákovou)Rastie počet zodpovedných daňovníkov (Rozhovor s M. Machovou)Portál Daňového riaditeľstva SR patrí k najnavštevovanejším (Rozhovor s P. Fockom)Colníci majú za sebou najťažší rok histórie (Rozhovor s J. Gönczölom)Spoľahlivosť, presnosť a bezpečnosť je základom kvality (Rozhovor s J. Gálom)Progresívne riešenie pre DSS sa už overuje v praxi (Rozhovor s J. Oravcom)Cenné papiere sú majetok, o ktorý sa treba starať ( Rozhovor s E. Pálkovou)Impulz pre rozvoj kapitálového trhu (Rozhovor s M. Hurajovou)Banka naakumulovanej expertízy (Rozhovor s I. Brockovou)Prezident Európskej investičnej banky vidí v nás budúcnosť (M. Šišuláková)Podpora perspektívnych projektov (Rozhovor s W. Rothom)Cieľom je transformácia a reštrukturalizácia (Rozhovor s A. Auboeckom)Zatiaľ sa nám v plnení podmienok prechodu na euro darí (Rozhovor s M. Šustrom)Banky majú svoju strechu (Rozhovor s R.Ovesny-Straka)V. Vaškovič: „Privatizácia bánk bola prostriedkom, nie cieľom...“ (Rozhovor s V. Vaškovičom)Úverovanie malých a stredných podnikateľov je hlavný cieľ (Rozhovor s Ľ. Konczerom)Eximbanka SR podporuje najmä export na trhu (Rozhovor s L. Vaškovičom)458101214161717181920222324262728293031323435363738394041424446484950515253545658596062636466687172737476778083Prvý hráč na trhu (Rozhovor s T. Bôrikom)Byť najlepšíPristúpiť k euru bude drahé, ale nepristúpiť príliš riskantné (Rozhovor s J. Stiglitzom)Abeceda Miltona Friedmana (Rozhovor s M. Friedmanom)Zjednotená Európa bráni malých (Rozhovor s N. Daviesom)Einsteinova tehla (Rozhovor s H. de Soto)Ibi potest valere populus, ubi leges populi valent (Rozhovor s D. Jakubovičom)Úradnícky šimeľ stále drží opraty ekonomiky (Rozhovor s P. Konštiakom)Príčiny krízy akciového trhu (I. Hornák, V. Bačišin)Food Trends Forum 2005Nové ambície smeru – zjednocovanie ľavice (Rozhovor s D. Čaplovičom)Sedem tučných a sedem chudých kráv (S. Motusová)3 otázky euroREPORTU 6 komentátorom slovenských novín (E. Kincelová)Zmenil medzinárodné vzťahy a pohol dejinami (P. Weiss)Turecko, ústava jeden boj (M. Havran ml.)Kam by som vrazil peniaze (A. Hykisch)Nové knihy (D. Janiaková)Fascinácia postavou je ako chrípka. Zrazu ju máte... (Rozhovor s D. Day-Lewisom)Nepodceňujme význam občianskej slobody (Rozhovor s A. Blažejom)Čo prv: prijímať, či vydávať? ... to je otázka ! (L. Andrášik)Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska)Mladí Európania na pomoc Tatrám (Rozhovor s J. Figeľom)Európska ústava a rozšírenie (Rozhovor s P. Csákym)Európska ústava vo svetle hospodárskej a sociálnej súdržnosti (Rozhovor s L. Setnickým)Európsky parlamentInfoservis prezidentskej kancelárieInfoservis Vlády Slovenskej republikyInfoservis NR SRSummary

ÚVODNÍKTÉMABUDÚCEHO ČÍSLA:POĽNOHOSPODÁRSTVOA ŽIVOTNÉ PROSTREDIEFINANCIE A BANKOVNÍCTVOsú hlavnými témami čísla, ktorédržíte v rukách. A že sú to témy zaujímavéa dôležité, o tom by vás malipresvedčiť dialógy a analýzy, ktoréuverejňujeme.O financiách sa zvykne hovoriť, žev organizme spoločnosti predstavujúakýsi rozvetvený nervový systém,ktorý dáva impulzy jednotlivým orgánom,stimuluje ich, povzbudzujedo ďalšej činnosti, alebo naopak,nedostatok impulzov utlmuje, či úplneparalyzuje mechanizmy, niekedycelú spoločnosť. Ak táto metaforaaspoň približne zodpovedá slovenskejrealite, tak nervový systém– teda tok financií a oblasť bankovníctva– sa zdá byť v dobrej kondícii,aj keď sa organizmus niekedyzadýcha od rýchlej chôdze. Praktickycelý bankový sektor prešiel procesomprivatizácie, čo sa prejavilovstupom zahraničného kapitálu dobánk pôsobiacich na Slovensku, aleaj efektívnejším zaobchádzaním priposkytovaní úverov. Banky sa začalisprávať ku klientom zodpovednea o nedobytných úveroch – ktoréz predchádzajúceho obdobia prevzalaSlovenská konsolidačná banka– už takmer nepočuť. Klesajúceúrokové sadzby sú prejavom pozvoľnéhorastu slovenskej ekonomiky,najmä však rastom medzibankovejkonkurencie a celkovou stabilizácioubankového sektora. Infláciasa taktiež výrazne spomalila a silnejúcaslovenská koruna je ďalšímdôsledkom spomenutej stabilizácie.Pravda, silnejúca koruna robí vráskyNárodnej banke Slovenska a oslabujezisky našich exportérov. Medziodborníkmi sú rozporuplné názoryna to, či má Národná banka intervenovaťa udržať slabšiu korunu,alebo nechať vývoju voľný priebeh,čiže, umožniť aby koruna voči eurua doláru posilňovala. Ako sa ukazuje,každá z možností má svoje výhodyako aj negatíva.V tomto roku sme po prvý raz platilijednotnú devätnásťpercentnúdaň. Zavedenie jednotnej dane saprevažne stretlo s pozitívnym ohlasom,aj keď sa ozývajú oprávnenéhlasy, že aj výška dane mohla byťdiferencovaná, čiže nižšia povedzmepre školstvo, kultúru alebo zdravotníctvo.Vo viacerých krajinách Európskejúnie je napríklad pre kultúrupodstatne nižšie zaťaženie, dokoncanulové. Štátnu kasu to nezruinuje,kultúre rozhodne pomôže. Na druhejstrane však 19-percentná daňa rozsiahla reforma v daňovom systémesú lákadlom pre zahraničnýchinvestorov a vo svete sa hodnotia pozitívne.Slovensko je v tomto zmysleoznačované za „rising star“ (vychádzajúcuhviezdu) hoci nízke dane súzasa predmetom kritiky niektorýchvplyvných západných štátov. Užčoskoro sa dozvieme, ako sa zníženiedaní prejavilo v príjmoch štátua ako sa bude prejavovať na sociálnompostavení občanov Slovenska.Analytici totiž pripomínajú, že daňsa síce znížila, no úmerne k tomustúpli dane nepriame.Otvoreným problémom zostávapohyb cenných papierov, finančnáburza, obchodovanie s akciami. Aktivitav tomto zmysle je však limitovanámožnosťami nášho ekonomickéhoa finančného priestoru, riešenieby mohla ponúknuť spoločná stredoeurópskaburza. To sú však zatiaľiba úvahy.Časopisu euroREPORT sa podarilozískať exkluzívne príspevky od vychýrenýchodborníkov v oblasti ekonomikya financií: Miltona Friedmana,Josepha Stieglitza a sprostredkovaneHernanda de Sota. Pohľad týchtomágov finančného sveta otváranové, prinajmenšom iné obzory. Čitateľbude mať možnosť posúdiť, doakej miery sú obohatením aprílovéhočísla.ĽUBOŠ JURÍKšéfredaktor4

NAŠA DAŇOVÁ REFORMA JENAJJEDNODUCHŠIA A NAJKOMPLEXNEJŠIASlovensko má za sebou prvý rok členstva v Európskej únii. Výkonnosťou hospodárstva sme výrazne pod priemeromdvadsať päťky, a to nás stavia do pozície čistého prijímateľa pomoci z fondov EÚ. Ako sa táto nová situácia odrazila naštátnom rozpočte? Ako ovplyvnila verejné financie rovná daň? Aj o tom hovoril Richard Kvasňovský s ministrom financiíIvanom Miklošom.Slovensko je takmer rok členom Európskejúnie. V čom má členstvo pozitívnya v čom negatívny vplyv na našu ekonomiku?Ten vplyv je jednoznačne pozitívny. Stalisme sa súčasťou veľkého, otvoreného a prepojenéhotrhu. Komparatívna nevýhoda malejekonomiky sa tým stratila. Napokon aj to jejeden z dôvodov rýchleho hospodárskeho rastuSlovenska. Negatíva týkajúce sa vstupu doEurópskej únie, ktoré mnohé kuvičie hlasy privolávali,ako európske ceny a slovenské platy,sa ukázali ako nekvalifikované a politickyúčelové. Negatívum vidím azda len v tom, žepriaznivý vplyv mohol byť ešte väčší, ak by nedošlok odloženiu úplnej liberalizácie pohybupracovných síl, prípadne ak by sa neodložilaliberalizácia trhu so službami.Aký vplyv mali prvé mesiace v únii naverejné financie?Z pohľadu verejných financií je to zložitejšie,pretože to zvyšuje napätie v nich.Všetko, čo platíme, ide z výdavkov štátnehorozpočtu, ale nie všetko, čo Slovenská republikaz únie dostáva, ide do príjmov štátnehorozpočtu. Pre krajinu, ako takú, je saldo pozitívne,ale pre verejné financie, je to saldonegatívne, pretože musíme plánovať mnohovýdavkov, ktoré by sme inak nevynaložili.Ide predovšetkým o prostriedky na kofinancovanie.Koncom marca EÚ prijala reformu Paktustability a rastu. Ako z pohľadu Slovenskahodnotíte jeho súčasnú podobu?Vítame posilnenie preventívnej časti. Nadruhej strane s istými obavami sledujemeisté „zneurčitenie“ represívnej časti paktu.Všetky krajiny síce deklarovali, že limity,deficit vo výške 3 percentá z HDP a verejnýdlh maximálne vo výške 60 percent z HDP,sa nemenia, ale na druhej strane vymenovaliďalšie faktory, ktoré možno vziať do úvahy pridočasnom prekročení týchto hodnôt. Niečosa zlepšilo, niečo nie. Podľa nášho názoruvšak predchádzajúci pakt nebol zlý a priniesolaj výsledky, pretože členské krajiny eurozónyznižovali deficity pod vplyvom paktu. Viacerího však nedodržiavali, azda aj preto, že nebolvynútiteľný. Namieste je otázka, či je lepšíprísnejší, ale nedodržiavaný pakt alebo jehomenej prísna, ale dodržiavaná úprava.Foto: M. NemecMôže mať to „zneurčitenie“ podmienokPaktu vplyv na stabilitu spoločnej meny?Môže, ale nepreceňoval by som to. Predchádzajúcipakt bol v represívnej časti jednoznačnejší,no tak či tak nebol dodržiavaný.Ak by nedošlo k pokroku z hľadiska zvýšeniafiškálnej disciplíny, najmä vo veľkýchkrajinách ako Francúzsko alebo Nemecko,potom by mohol byť projekt eura ohrozený.Nepredpokladám však, že k tomu dôjde. Narealizáciu dôležitých a často bolestivýchreforiem v týchto krajinách netlačí pakt,ale globalizácia a zostrenie konkurencievo svete. Čím ďalej je evidentné pre všetkyvlády, že ak reformy neurobia, vypomstísa to ich ekonomikám, napríklad v tom, ževýroby budú odchádzať do iných, lacnejšíchkrajín a že budú menej a menej konkurencieschopní.Z pohľadu Slovenska sa do Paktu dostalapožiadavka nezapočítavať nákladyna dôchodkovú reformu do deficitu verejnýchfinancií. Zmení to harmonogramprijatia eura v SR k 1. 1. 2009?Už nie, pretože toto rozhodnutie prijalineskoro a po druhé, môže to byť zohľadnenélen dočasne a v minimálnej miere. Z časovéhohľadiska a z hľadiska tohto obmedzeniauž nie je možné prehodnotiť harmonogramvstupu do eurozóny a termín 1. január 2009dokážeme splniť. Dokonca bez ohľadu na to,či k zmäkčeniu pravidiel v tejto oblasti došloalebo nie. To, že k tomu napokon došlo námazda trocha rozšíri manévrovací priestor.Jednou z výrazných iniciatív Ministerstvafinancií SR v posledných mesiacochje Stratégia konkurencieschopnosti doroku 2010. V čom by mal byť jej hlavnýprínos pre Slovensko?Predovšetkým v dlhodobej konkurencieschopnosti.Slovensko vstupom do EÚ, vďakareformám a prirodzeným komparatívnymvýhodám je konkurencieschopné z hľadiskanajbližšieho obdobia piatich až siedmich rokov,a to najmä v oblasti priemyselnej veľkovýroby.Ak konkurencieschopnosť nechcemev dlhšej perspektíve stratiť, je nevyhnutné,aby sme sa začali zameriavať na rozvoj poznatkovejekonomiky. Komparatívne výhodyako sú nízke mzdy postupne klesnú s rastommiezd a životnej úrovne. Budú prichádzaťnové krajiny, či už v rámci EÚ alebo sveta,ktoré ponúknu ešte výhodnejšie podmienkyna takúto priemyselnú veľkovýrobu. Pretobude kľúčové, aby sme vedeli jednak ponúknuťpodmienky a stimulovať zmenu štruktúryekonomiky smerom k produktom s vyššoupridanou hodnotou.Horizont do roku 2010 presahuje jednovolebné obdobie. Nemáte obavy,že zmenou vládnej garnitúry by došlok zmene priorít? Opozícia do určitej mierydeklaruje v týchto cieľoch zhodu.Som len rád, ak opozícia má záujem podporovaťa rozvíjať poznatkovú ekonomiku. Druhávec je, že z hľadiska spôsobu, ako to chcú dosiahnuť,konkrétne to čo forsíruje Smer by viedlok opačnému efektu. Ak niekto tvrdí, že chcerevidovať reformy, ktoré sú evidentne nástrojomrýchleho ekonomického rastu a dosiahnuťtým zhoršenie podnikateľského prostredia, čomôže len pribrzdiť rast, to určite neprispejek rozvoju poznatkovej ekonomiky.Írsko a Fínsko často spomínajú akovzory pri rozvoji poznatkovej ekonomiky.Ich úspech je postavený na malýcha stredných firmách, veľmi flexibilnýcha inovatívnych. Ako vidíte na Slovenskušancu posilniť potenciál takýchto spoločností,ktorým často chýba potrebnýštartovací kapitál?Preto je jednou z priorít do budúcnosti ajpodnikateľské prostredie, kde za kľúčovú časťpovažujeme rozvoj rizikového kapitálu a rozvojkapitálového trhu. Vďaka reformám, ktorésme už urobili, nás čaká silný a udržateľnýekonomický rast bez potreby úsporných balíčkov,ktoré veľmi negatívne pôsobili na malýa stredný podnikateľský stav najmä preto,že je odkázaný na domáci dopyt. Nadomáci dopyt mali vždy negatívnyvplyv úsporné opatrenia. To by užv súčasnosti nemal byť problém.5MINISTERSTVO FINANCIÍ SR

MINISTERSTVO FINANCIÍ SRTvrdíte, že daňová reforma,ktorú ste iniciovali jeúspešná a ukázala sa akoopodstatnená. Prečo?Jednoznačne sa zlepšilopodnikateľské prostredie,zvýšila sa stabilita daňovéhosystému, transparentnosťa jednoduchosť. Došlo k zníženiunákladov podnikateľova motivácie robiť daňovéúniky. Daňová reforma je významnýnástroj pozitívnehozviditeľnenia Slovenska a lákaniainvestorov.Slovensko neprišlo akoprvé s rovnou daňou.Predbehlo nás Estónsko,či Rusko, no faktom je, ženajviac sa vo svete zviditeľnilaaž potom, ako smeju realizovali. Viacero krajínv susedstve tiež pristúpiloalebo chce zmeniť daňovýsystém podľa vzoruSR. Neobávate sa daňovejkonkurencie? Je v našomsystém „genius loci“ niečočo je príťažlivé stále?Po prvé, náš systém jenajkomplexnejší a najjednoduchší.Okrem toho smekomplexne pracovali natom, aby sa naša daňováreforma zviditeľnila. Zaposledného pol druha rokasme s kolegami absolvovalimnožstvo vystúpení na konferenciách,množstvo interviewso zahraničnými médiami.Našej daňovej reforme zároveňpomohlo, že sme jurealizovali v čase vstupu doEurópskej únie. Ťažilisme z prirodzenéhozáujmu o nás akoo novú členskú krajinua ako daňováFoto: europa.eu.intkonkurencia smepre ostatné krajinyzaujímavejší, ak smev únii a nie mimo nej. V tejto súvislosti sadaňovej konkurencie nebojím, ak sa nebudúrevidovať doterajšie reformy. Dokoncarýchly ekonomický rast bude vytvárať tlakna ďalšie znižovanie daní, aj keď v krátkodobomhorizonte vidím skôr prioritu v ďalšomznižovaní deficitu verejných financií a v znižovaníodvodov.K tomu smeruje ďalšia otázka. Priaznivývývoj verejných financií znamená debatuo prioritách. Znižovať dane, odvodyalebo deficit? Čo preferujete vy?Moja priorita je v znižovaní deficitua potom v znižovaní odvodov, pretožeto má oveľa priamejší efekt pre nízkepríjmové skupiny a aj pre motiváciuzamestnať sa a zamestnávať.6„Na realizáciu dôležitých a často bolestivých reforiem v týchto krajináchnetlačí pakt, ale globalizácia a zostrenie konkurencie vo svete.Čím ďalej je evidentné pre všetky vlády, že ak reformy neurobia,vypomstí sa to ich ekonomikám.“V tomto smere je nateraz istý nesúladmedzi MF SR a Ministerstvom práce, sociálnychvecí a rodiny SR, ktoré ústamiministra Ľudovíta Kaníka má v úmysleznížiť odvody o 2 až 5 percent. Je toreálne?To je otázka politického rozhodnutia. Zníženieodvodov o 2 až 5 percent znamená jednoznačnúpotrebu zníženia iných výdavkov akokompenzáciu zníženia verejných príjmov. Touž nie je len vec ministra Kaníka, ale politickejdohody na úrovni vlády, pretože ak by vývojv hospodárení Sociálnej poisťovne vytváraltakýto priestor, potom by to bolo omnohojednoduchšie, ale podľa našich analýz vývojv Sociálnej poisťovni tomu nenasvedčuje. Akich nedáva, potom je potrebné znižovať inévýdavky alebo zvyšovať iné príjmy.Kritici zo strany opozícievám vyčítajú, že kým príjmovástránka rozpočtu jedôkladne zreformovaná,len nepatrné zmeny saudiali na strane výdavkov.Tri štvrtiny z nich sú povinnésúvisiace so záväzkamištátu a chodom štátnejsprávy. Pripravujete ajďalšie zmeny okremprogramového rozpočtovania?Je to skôr kontinuálny proces.Programové rozpočtovanielen začalo a je naozaj čonaprávať, aby nebolo len formálne,aby sa stalo nástrojomtlaku na znižovanie verejnýchvýdavkov. Veľmi ľahko sahovorí o znižovaní verejnýchvýdavkov, ale potom ak prídukonkrétne návrhy, ktoré majúmeniť napríklad obligatórnevýdavky vo forme zákonov,tak tí istí, ktorí kričia, že trebaznižovať výdavky sú zásadneproti alebo dokonca dávajúnávrhy, ktoré by naopakzvyšovali verejné výdavky,najmä v sociálnej a zdravotnejoblasti. Nepredpokladámďalšie znižovanie výdavkovv absolútnych číslach. Predpokladám,že dôjde k ich znižovaniuako podielu na HDP,a to vďaka tomu, že hrubýdomáci produkt bude výraznerásť. Presne tak to bolonapríklad aj v Írsku, ktorémalo podiel verejných výdavkovna HDP pred dvadsiatimirokmi 50 percent a dnes je topribližne 35 percent. K poklesunedošlo zníženímabsolútnej výškyvýdavkov. Tie rástlistále, no pomalšieako hrubý domáciprodukt. Ak si niektomyslí aj u nás, žetreba znížiť verejnévýdavky absolútne, tak teoreticky sa to sícedá, no neviem si predstaviť vládu, ktorá by topoliticky urobila.V poslednom období sa snažíte zaviazaťšetriť verejné zdroje viaceré problémovérezorty, napríklad ministerstvo dopravy.V tejto súvislosti vláda schválila analýzunákladovosti diaľnic a prijala opatreniaako ich výstavbu v budúcnosti zlacniť?S akými úsporami môžeme počítať?Presnú suma vám nepoviem, no najmä sadá ušetriť tým, že sa bude stavať len to, čo jenevyhnutné stavať, a tak sa ušetrí na rôznychodbočkách a zjazdoch pri diaľniciach. Ušetrísa takisto skrátením výstavby a tým, že saskráti aj proces vykupovania pozemkov, prípravyprojektovej dokumentácie a podobne.

MINISTERSTVO FINANCIÍ SRVlani sa takmer naplno rozbehla Štátnapokladnica, ktorá prebrala od NBSsprávu štátnych financií. Je nový systémlepší ako starý a v čom?Hlavnou ideou Štátnej pokladnice bolo,aby sa sústredili všetky prostriedky štátuna jednom účte, aby sa dali optimálne využiťvlastné prostriedky tak, aby štát nebolodkázaný na cudzie finančné prostriedkyv prípade, že má dostatok vlastných. Mnohérozpočtové a príspevkové organizáciea fondy mali doteraz peniaze v komerčnýchbankách. Na druhej strane si štát musel odbánk požičiavať peniaze. To bol dôležitýproblém, ktorý sa definitívne zavedenímpokladnice vyriešil. Štát má svoje peniazevo svojej pokladnici, ktorá zabezpečuje jehoplatobný styk.V predchádzajúcich dvoch rokoch savyskytlo niekoľko problémov, ktoréspôsobili posun termínov pripájaniaštátnych inštitúcií do systému pokladnice.V čom tieto problémy spočívali?Oneskorené fungovanie Štátnej pokladniceovplyvnilo niekoľko faktorov. Začalafungovať od januára 2004, pričom to malobyť o rok skôr. Prvý problém bol v tom, žesa skomplikovalo výberové konanie kvôliviacerým prieťahom. Niekoľkokrát sme homuseli zopakovať.To však nebol jediný problém,...Aplikácia informačného systému nebolajednoduchá a okrem toho sa neskoro začalos personálnym obsadením pokladnice právepreto, že sa posúvalo výberové konanie. Dosťveľkým problémom, ktorý sme odhalili v priebehuzavádzania systému, bolo, že ľudia zoštátnych inštitúcií naň neboli pripravení. Hlavnev štátnej správe, ministerstvá nevynímajúc,bola k pokladnici veľká averzia. Najprv sme simysleli, že je to odpor voči novému systémuako takému. Neskôr sme však dospeli k poznaniu,ktoré sme mohli predvídať – a síce, žebol zanedbaný program školení ľudí v štátnejspráve. Preto sme rozbehli masívne školeniao novom systéme.Dá sa to pochopiť, ako sebakritika?Do určitej miery áno. Mysleli sme si, žeľudia sú na spustenie pokladnice pripravení.Nie všetko sa dá dopredu odhadnúť. O nepripravenostisme sa dozvedeli počaschodu. Myslím si, že averzia vočipokladnici vyplývala práve z ichnepripravenosti a obavy z novéhosystému. Po rozbehu masívnych8ŠTÁTNA POKLADNICA FUNGUJEA PRINÁŠA PRVÉ ÚSPORYNa Slovensku začala fungovať nová banka, ktorá však pracuje len pre štát – Štátna pokladnica. Sú do nej zapojenévšetky štátne inštitúcie, nechce tam však ísť samospráva. O fungovaní novej banky, ale aj o tom, či Slovensko obstálov spore s ČSOB a perspektívach kapitálového trhu sa so štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR VladimilomPodstránskym zhováral Vincent Žilinský.Foto: M. Nemecškolení postupne ochaboval nezáujema aj odpor štátnej správy k Štátnej pokladnici.Keď ľudia niečo nevedia, tak sa tohoboja. Keď sa boja, potom proti tomu bojujú.Nakoniec sme to však zvládli.Vyskytli sa aj nejaké legislatívne prekážky?Áno, niekoľkokrát sme museli novelizovaťzákon o štátnej pokladnici. Pôvodne sa totižuvažovalo, že sa do nej zapojí celý verejnýsektor. Samosprávy sa však neskôr cúvli,systém sa musel modifikovať.Zabudli ste ešte spomenúť, že koncomroka 2003 informačný systém pokladnicena jeden celý mesiac vypadolz prevádzky?To by som nepreceňoval. Pri aplikáciiakéhokoľvek informačného systému je tobežná vec. Nebol to rozhodujúci problém.Pokladnica nemala záložný zdroj, následnesa to však zabezpečilo. Systém teraz beží,je dobrý a dokazuje, že jeho zavedenie boloopodstatnené.Do systému sa mali zapojiť aj vyššieúzemné celky (VÚC). Nestalo sa. Prečo?Chceli sme zapojiť aj krajské úrady, nodošlo z ich strany k nevôli, pretože si budovalivlastné informačné systémy. Mali smezáujem dosiahnuť, aby župani mali v rukáchtaký informačný systém, ktorým by mohliprehľadne riadiť financie a zároveň to, abysme do systému verejných financií dostávalištruktúrované údaje. Problém podľa mňaspočíval v tom, že skôr než sme im daliponuku, VÚC už boli so svojimi systémamiďalej. Jedine v Košickom a Nitrianskom krajinemali vlastné aplikácie. V odpore krajovbolo aj veľa emócií. Zdá sa mi, že vyššieúzemné celky si mysleli, že ministerstvo financiíich chce zapojiť do pokladnice preto,aby ich mohlo viac kontrolovať a zasahovaťdo ich činnosti. To však vôbec nebola pravda,pretože naším cieľom bolo poskytnúťkonformný informačný systém a platobnýstyk. Nemali sme ambíciu narušiť suverenitusamosprávy.Regionálna samospráva sa síce nepripojila,rozbehla sa však testovaciaskúšobná prevádzka pripojenia košickéhoVÚC v Štátnej pokladnici. Akohodnotíte fungovanie tohto pilotnéhoprojektu?Projekt končí koncom tohto a začiatkombudúceho roku. Najprv sa zaviedol zúčtovacístyk a rozpočtovanie, ale balíky ďalšíchfunkcií sa zavádzajú v priebehu tohto roka.Platobný styk beží. Nevyskytli sa žiadneproblémy. Podľa posledných informácií jes tým predseda samosprávneho kraja RudolfBauer s novým systémom spokojný.Ako na to reagujú ostatné samosprávnekraje?Až teraz si postupne začínajú uvedomovať,že ich štát nechce riadiť. Len sme chcelivytvoriť jeden informačný systém. Oni bymali zriadené administratívne centrá, ktoréby boli kompatibilné s pokladnicou. Ich informačnésystémy by mali byť prispôsobenétak, aby sme z nich mohli získavať údaje prevykazovanie verejných financií, pretože za toje zodpovedné ministerstvo financií. To nieje zásah do samosprávnosti, informačnéhosystému ani toku informácií. Ich informácienemôžu byť tajné pred zabezpečenímtransparentného vykazovania celého okruhuverejných financií. A to platí aj pre obcea mestá.Prejavujú niektoré samosprávy dobrovoľnýzáujem vstúpiť do systému Štátnejpokladnice?Už tri vyššie územné celky poslali list, žeby sa radi stali administratívnym centrom,len chcú peniaze od štátu, aby mohli prispôsobiťvlastné systémy k systému Štátnejpokladnice. Dokonca zistili, že platobný stykv pokladnici je lacnejší než v komerčnýchbankách, kde ceny služieb výrazne stúpli.

MINISTERSTVO FINANCIÍ SRAJ TROJPERCENTNÝ DEFICIT JE ŠKODLIVÝ –ZBYTOČNE ZAŤAŽUJE BUDÚCE GENERÁCIE!Keď sa roku 1991 podpisovala Maastrichtská zmluva, Slovensko malo úplne iné starosti, než aby sa zaoberalo tvrdýmikonvergentnými kritériami, hoci po ich splnení nasleduje cieľová stanica – vstup do Európskej menovej únie a euronamiesto koruny. Po vzniku samostatného štátu 1. januára 1993 sa situácia zmenila. Maastrichtské kritéria, týkajúce sastability cien, úrokových mier, devízového kurzu a verejných financií, sa postupne stali realitou aj na Slovensku. Najmävšak kritérium verejných financií, ktoré hovorí, že úroveň plánovaného alebo skutočného deficitu nemôže prekročiťodporúčanú hodnotu, čiže 3 percentá HDP, a že dlh verejného sektora nesmie prekročiť 60 percent HDP. Najprv všakvstúpil do hry Kodanský protokol, ktorý roku 1993 popri podmienke nastoliť demokraciu a právny štát, stanovil pre všetkyasociované krajiny, teda aj pre Slovensko, veľmi tvrdé ekonomické kritérium – vybudovať fungujúcu trhovú ekonomiku,ktorá bude schopná odolávať a vyrovnávať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami Európskej únie. Napokonbol v júni 1997 prijatý Pakt stability a hospodárskeho rastu. V marci tohto roku sa v Bruseli uskutočnil summit Európskejúnie, ktorý popri zmene Lisabonskej stratégie schvaľoval aj reformu paktu stability. Prítomný bol aj štátny tajomníkministerstva financií Vladimír Tvarožka, ktorého oslovil publicista Peter Vidovan.Problémy s plnením maastrichtskýchkritérií postihli aj silné ekonomiky, napríkladnemeckú, francúzsku a taliansku,a tak nečudo, že sa začali množiťhlasy europolitikov, že treba zreálniťkritériá Paktu stability a hospodárskehorastu, pretože sú pritvrdé. Akohodnotíte marcové bruselské rokovanieEurópskej únie?Pozitívne. Pakt stability a rastu bol schválenýešte roku 1997, a tak neprekvapuje,že sa po rokoch fungovania objavili názoryna doladenie pravidiel a jeho zefektívnenie.Podstatné je, že sa podarilo dosiahnuť dohodu,aj keď to nebolo jednoduché.O čo išlo a aký postoj zaujala slovenskádelegácia?O skvalitnenie a zlepšenie preventívnejčasti paktu, ktorá už jednoznačne hovorí,že krajiny musia smerovať k vyrovnanémurozpočtu alebo k rozpočtu blízkemu vyrovnanosti,čo je cieľom Paktu, no malo byť ajcieľom každej národnej vlády. Zároveň savšak pripúšťa istá flexibilita v represívnejalebo korekčnej časti paktu, týkajúcej sanajmä tých krajín, ktoré už prekračujú alebosú blízko k prekročeniu 3-percentnej hranice.Nám na Slovensku sa to síce nie veľmi páči,no ako malý kompromisný balík to viemeakceptovať.Pochopiteľne, veď Slovensku sa ekonomickydarí, keďže sa rýchlo blížik 3-percentnému deficitu štátnehorozpočtu – za vlaňajšok to bolo 3,3percenta. Iné je, že spomínané silnéekonomiky už dlhšie prekračujú o dobré4 - 6 desatín percenta spomínaný3-percentný deficit, za čo schytávalikritiku a možno aj podozrenie, že savlády týchto krajín problému dostatočnenevenujú. Ako je to?V Nemecku, Francúzsku či Taliansku, no ajv iných európskych krajinách, kde majúproblémy s 3-percentným deficitom,je to jedna z najväčších domácichpolitických tém, takže neviem,kde vzniklo ono podozrenie, že sa10Foto: M. Nemecproblému dostatočne nevenujú. Napríkladv Nemecku a vo Francúzsku pristúpili k viacerýmtvrdým opatreniam, a hoci si myslím,že nie sú dostatočné, musím uznať, že súvzhľadom na ekonomický stav spomínanýchkrajín relatívne výrazné a že ich diskusiao rozpočtovej politike je oveľa citlivejšiaa náročnejšia ako u nás. Nedodržiavaniealebo porušovanie pravidiel Paktu stability jepre tieto krajiny aj v domácej politike naozajveľkou témou.Otázka teda znie, prečo sa im nedarilovyriešiť tento problém, a teda – či ichúsilie naozaj bolo dostatočne silné?Je to vari v tom, že ekonomiky spomínanýchštátov, žiaľ, rastú veľmi slabo, okolopercenta, čiže ekonomická situácia týchtokrajín je veľmi zlá, čo je úplne iná situáciaako u nás. A či vyvíjajú dostatočné úsilie?V každom prípade celkom jednoznačne porušovalipravidlá. A to je zlé, pretože pravidlása majú dodržiavať.To je pravda, a iste preto sa ozývajú sahlasy, a to aj na Slovensku, že by behk 3-percentnej méte nemusel byť ažtaký rýchly. Pozrime susedov – Budapešťa Varšava už celé päťročie ospravedlňujúsvoj vyšší rozpočtový schodokdôchodkovými reformami. Prečo by ajslovenská vláda nemohla akurát podľaich vzoru, ale možno aj podľa vzorunemeckej, francúzskej alebo talianskejvlády, zmäkčiť postoj k deficitu?Nemohla, a preto ani neodporúčam venovaťsa tejto skupine krajín. Veď aj trojpercentnýdeficit je škodlivý a zlý. Zaťažujemením zbytočne budúce generácie.Nuž, ale to v týchto krajinách tiež musiavedieť, čiže ak prekračovali pravidláPaktu stability – mali a majú na to svojedôvody, ktoré zavážia. Veď aj preto sauskutočnil bruselský summit, že Nemcinechceli zaratúvať do deficitu výdavkyna európsky zjednocovací proces. Boloim vyhovené. Kde teda hľadať vzor?Možno by sme mohli hľadať vzor skôrv nordických, škandinávskych krajinách, ktorédosahujú dobré výsledky v hospodárenís verejnými financiami, majú dobré ekonomickévýsledky, fungujúci štát a aj vyrovnanéalebo prebytkové rozpočty. Myslím si, žeFínsko, Švédsko, Dánsko, ale aj baltické štáty– Estónsko, Litva, Lotyšsko, to sú príklady prenás - majú dobré a zdravé verejné financiepre svojich ľudí. V Európskej únii sú chválené,čiže načo sa pozerať po tých krajinách, ktorýmto nejde a porušujú dohody...... keď navyše aj Slovensko túži byťchválené, pravda?Nie, zdravé verejné financie nebudujemekvôli pochvale Európskej únie, ale kvôli budúcimgeneráciám. Myslím si, že dlh, ktorý imzanecháme, je už aj tak príliš vysoký, než abysme ho ešte zvyšovali. To je jediná logika,ktorej rozumiem, a preto nerozumiem, prečoby sme vôbec mali mať troj- alebo štvorpercentnýdeficit. Niet jediného dôvodu, prečoby sme mali mať na Slovensku deficit.Aj napriek tomu, že samotná reformaPaktu stability a rastu pripúšťa, že

krajiny dvadsaťpäťky môžu získať viacčasu pri znižovaní deficitov, ak zavádzajúvýznamné a nákladné štrukturálnereformy? Napríklad daňovú, penzijnú,školskú či zdravotnú, povedzme akoSlovensko?Nie je na to dôvod. Už som povedal prečo,asi sa nepočúvame.Počúvam vás pozorne, no akoby ste nechcelirešpektovať vývoj napríklad v takomÍrsku, ktorého zadĺženosť verejnéhosektora klesala v rokoch 1993 – 1995z pôvodných 98 percent HDP, či v Dánskuz 80 percent HDP na odporúčanýchšesťdesiat. Obom spomínaným krajinámpotom v deväťdesiatom šiestom uznalitoto zníženie. Podotýkam, že Slovenskotakéto parametre zadĺženosti nezaznamenalo,a predsa to akosi nie je to isté.A napríklad takému Holandsku na uspokojenieeurokomisárov stačilo zníženieverejných financií z 80,5 percent na 78,5percent HDP, teda iba dva a polpercentné.Nemohol by sa podobný postoj objaviťaj v slovenskej hospodárskej politike,povedzme pri penzijnej reforme?To určite nemohol. Ale dajme si najprv doporiadku fakty: spomínané štáty, ešte varivrátane Švédska, majú dnes aj nízky dlh,aj nízky deficit, a sú dobre pripravené nastarnutie populácie. A k príkladom, ktoréste uviedli, hovorím áno, robili chybu, a vychcete, aby sme ju urobili aj my. To by všakbolo veľmi nezodpovedné. Veď všetci politici,všetci ekonómovia, ale aj všetci občaniav tých krajinách, čo ste spomenuli, vedia, žeprehnanými výdavkami štátneho rozpočturobili v minulosti vážnu chybu, a preto juodstránili. Ja hovorím – nerobme ju! Poďmehneď na zdravé verejné financie.Čo aj robíte, verejné financie sa napokonvlani na Slovensku vyvíjali priaznivo– deficit bol 3,3 percentá HDP. Spokojný?Ale áno, bolo to o čosi menej ako sa očakávalo.A dôvody zlepšenia?To zlepšenie oproti plánu bolo spôsobenétým, že viaceré kapitoly neminuli všetkypeniaze, ktoré mali v rozpočte alokované,a som rád, že aj daňové príjmy, ktoré po daňovejreforme bolo veľmi ťažké prognózovať,išli podľa predpokladov, čiže tak, ako boliv rozpočte zakomponované.„Nie, zdravé verejné financie nebudujeme kvôli pochvale Európskejúnie, ale kvôli budúcim generáciám. Myslím si, že dlh, ktorý im zanecháme,je už aj tak príliš vysoký, než aby sme ho ešte zvyšovali. Toje jediná logika, ktorej rozumiem, a preto nerozumiem, prečo by smevôbec mali mať troj- alebo štvorpercentný deficit.“Ak ste sa už zmienili o daňovej reforme,čo si myslíte o názore Financial Times,že 19-percentná rovná daň nie je týmrozhodujúcim motívom vstupu investorovna Slovensko, ale lacná pracovnásila, a že daňové reforma nie je výhodnápre slabšie zarábajúcich občanov.Neviem, ktorý článok vo Financial Timesmáte na mysli, ja som čítal viaceré pochvalnéčlánky. A to, čo vy tvrdíte, neviem, kto topísal, no určite to nebol názor Financial Times,ale skôr nejakého externistu. Samozrejme,že každý môže mať svoj názor. Nečítalsom tento článok, a preto sa k jeho obsahunebudem vyjadrovať.Dobre, vráťme sa daniam, presnejšiek daňovým príjmom. Aký je ich vývoj?Veľmi priaznivý. Úplne v súlade s očakávaniami.O niečo lepší je vývoj v daniach z príjmov,o čosi horšie je to pri DPH, ale obe tietodve daňové položky sa vzájomne vyrovnávajú.O čosi horšie je to v Sociálnej poisťovni, kdesa dá očakávať istý výpadok v príjmoch.Spomenuli ste istý deficit v príjmochz DPH. Súvisí to s jednotnou 19-percentnousadzbou?Nie, vývoj DPH v súčasnosti už nemá ničspoločné so zmenami sadzieb. Je determinovanývstupom do Európskej únie a s tým, žez tovarov dovážaných z EÚ sa DPH nevyberána colniciach, ale až pri samotnom predaji.Tento vplyv je oveľa významnejší. Musím všakzdôrazniť, že ekonomika je zdravá a ľudia ajpreto spotrebúvajú a nakupujú viacej.Napriek tomu sa najmä Smer snažío zmeny v daňovej reforme – konkrétneo dve sadzby DPH, v ktorej by boli zvýhodnenézákladné potraviny, tlač a ďalšiepoložky. Daň z príjmov právnickýchosôb chce Smer zvýšiť na 20 percenta pripravuje aj zmeny pri dani z príjmovfyzických osôb, o spotrebnej dani aninehovoriac. Čo vy na to?Prijali sme trojročný štátny rozpočet, takženeočakávame žiadne výkyvy z mesiacana mesiac alebo z roka na rok. Vláda jasnedefinovala, aký chce vývoj v ekonomike a verejnýchfinanciách a teraz ide len o to, abysa postupne napĺňal. A čo sa týka aktivítSmeru, poviem iba toľko, že každý serióznynávrh by mal byť predložený tak, že budejasné, čo navrhujem znížiť, ale zároveň budepovedané, odkiaľ sa čo bude financovať,napríklad ktoré výdavky v štátnom rozpočtezoškrtať. Toto je jediný slušnýa naozaj kompetentný návrh.Ale takýto návrh som zo stranySmeru ešte nevidel.11MINISTERSTVO FINANCIÍ SR

NÁRODNÁ RADA SRSLOVENSKO BY NEMALO BYŤ VEĽKOUMONTÁŽNOU HALOUS predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu Ing. Pálom Farkasom, ktorýv nej reprezentuje farby Strany maďarskej koalície, sa rozprával publicista František Meliš.Jednou z kľúčových kapitol zákonao štátnom rozpočte na tento rok je aj daňováreforma. Ako hodnotíte doterajšieplnenie tohto zákona aj z tohto pohľadua predovšetkým z hľadiska dopadu daňovejreformy na občana?Už môžeme hodnotiť výsledky daňovej reformyza rok 2004. Ak sa pozrieme na celkovéplnenie zákona o štátnom rozpočte dospejemek názoru, že daňová reforma už v minulomroku priniesla určité pozitíva v porovnaní s očakávaniami.Predovšetkým mám na mysli príjmyštátneho rozpočtu, a to aj z podnikania, ajz dane z pridanej hodnoty. Celkovo príjmy odprávnických a fyzických osôb boli vyššie o asi15 miliárd korún. Táto suma vysoko presahujeočakávané hodnoty, najmä ak sa na ňu pozerámecez relatívne čísla. Príjmy v tejto položkeboli prekročené zhruba o 35% v porovnanís tým, čo sa očakávalo.Tu však vyvstáva otázka, do akej mieryboli odhady v návrhu zákona o štátnomrozpočte realistické?Na obhajobu tvorcov návrhu treba povedať,že to bol prvý rok po odsúhlasení daňovejreformy, na druhej strane však, ak príjmyprekročia naprogramované ciele o 35%,tak ten odhad nemôžeme kvalifikovať akonajpresnejší. Tým, že sa dane znížili z 25,respektíve 38 na 19%, sa potvrdilo zlepšeniedaňovej disciplíny, čo už až tak podnikateľovnemotivuje zaúčtovať všetko do výdavkov, čímsa v porovnaní s predchádzajúcim obdobímzvýšil daňový základ. A napokon rozmáha saaj hospodárstvo Slovenskej republiky, o čomsvedčia všetky makroekonomické čísla. Rastieaj kúpna sila obyvateľstva. V prvom roku podaňovej reforme bol aj rast reálnych miezdvyšší, ako sme očakávali. Bolo to na úrovni0,3%, pričom nárast bol oveľa výraznejší.Napriek tomuto optimistickému konštatovaniutreba povedať, že opozíciasa v parlamente usilovala presadiťzníženie niektorých daní, ako napríkladna základné potraviny, na lieky, daňz minerálnych olejov a podobne. Ani razneuspela. Pritom už aj niektoré krajinyuvažujú o rovnej dani. Zrejme tieto snahyodzbrojujú niektorých opozičných politikov,aby sa aj naďalej zaoberali takýmitomyšlienkami.Možno povedať, že daňová reforma bolavýznamným posunom, ktorý už v prvom rokompriniesol určité pozitíva. Ak hovorímeo snahách opozície, treba vidieť, žejej úloha zväčša spočíva v tom, abykritizovala všetko, čo vláda robí.Vo všeobecnosti je úlohou opozície12Foto: M. Nemecpredkladať aj určité návrhy a iné pohľady nariešenie toho istého problému. Takto hodnotímaj snahy našej opozície. Domnievam sa však,že nie je potrebné, aby neustále kritizovalavšetko, hodilo by sa aj povedať niečo o tompozitívnom. V súvislosti s ďalším daňovýmznižovaním na Slovensku musíme vychádzaťz reálnych čísiel. Daňové a odvodové zaťaženiehrubého domáceho produktu patrí na Slovenskumedzi najnižšie v Európskej únii. Tedav porovnaní s okolitými krajinami máme veľmidobrú východiskovú základňu. Ak sa na skutočnosťpozeráme z tohto pohľadu, tak ďalšiezmiernenie daní v súčasnosti nebude reálne,pretože by sme tak nenaplnili príjmovú stránkuštátneho rozpočtu, čím by sme nepokryli relevantnépožiadavky na výdavkovej strane. Takžena základe istých pozitívnych skúseností z roku2004 sa napĺňajú aj rozvojové tendencie nazačiatku tohto roku a ak všetko bude pokračovaťpodľa programu, tak rok 2005 skončímes predpokladanými ukazovateľmi zo štátnehorozpočtu. To vytvorí lepšiu východiskovú základňupre roky 2006 – 2008.Našu daňovú reformu kritizovali predovšetkýmpredstavitelia dvoch veľkýchštátov Európskej únie – Francúzska a Nemecka.Pred niekoľkými týždňami všakuž aj nemecký kancelár Gerhard Schröderhorlil za rovnú 19-percentnú daň.Prečo zrazu taký obrat v rétorike?Na Slovensku sme zvýšili spotrebné danea daň z pridanej hodnoty, na druhej stranesme znížili podnikateľské dane. Preto sa ekonomickysilné štáty obávajú odlevu podnikateľovdo daňovo priaznivejších krajín, kde sapodnikanie nezdaňuje tak vysoko ako u nich.Pre úspešné veľké firmy, ktoré uvažujú o ďalšíchinvestíciách do výroby, je rozhodujúce, čidaň z príjmov v ich krajinách je na úrovni 25– 28%, alebo v inej krajine Európskej únie je too desať percent menej. Sú s tým spojené aj inékomparatívne výhody, predovšetkým rozdielv mzdovej úrovni a kúpnej sile miezd. Nemeckoi Francúzsko sa teda obávajú postupnéhoodlevu týchto podnikateľských aktivít do inýchštátov Európskej únie s oveľa výhodnejšou, čistejšoua čitateľnejšou daňovou politikou.Je tu dôležitá aj otázka stimulov, pretožezahraniční investori sa pýtajú, čo námmôžete ponúknuť. A Slovensko je v tejtopolitike až veľmi žičlivé, čo dráždi domácichpodnikateľov. Ministerstvo financiíuž avizovalo, že je pripravených 1,5miliardy korún na stimulovanie ďalšíchzahraničných podnikateľov. Nie je topredsa len pomerne rozšafná politika?Ak príde na Slovensko taký investor, ktorýdokáže značne zlepšiť makroekonomické ukazovatelenašej ekonomiky, tak je samozrejmé,že mu poskytneme aj určité výhody. Tie súvšak tiež obmedzené jednak z ekonomického,ale aj z morálneho hľadiska. Z ekonomickéhohľadiska je to ohraničené otázkou, čo to prespoločnosť a pre ekonomiku prinesie v dlhodobomhorizonte? Na druhej strane si trebapoložiť morálnu otázku, prečo z našich peňazímáme tak výrazne podporovať zahraničnýchinvestorov? Zatiaľ je to o tom, aby zabezpečilipracovné príležitosti pre našich občanov.Úroveň hodnotenia je však vždy rôznorodá,pretože takéto výhody znamenajú niečo inépre toho zahraničného investora ako pre našinca,ktorý dúfal, že si na základe tejto aktivitynájde prácu. Do budúcnosti preto nemôžemestále počítať s tým, že sú tu komparatívnevýhody v podobe lacnej, kvalitnej a vzdelanejpracovnej sily, a preto zahraničným investoromponúkame takéto podmienky. Na druhejstrane treba vidieť aj obrovské úsilie našichpodnikateľov, ktorí čestne platia dane a nedostávajútakéto výhody.Máte predovšetkým na pamäti vrstvustredných a drobných podnikateľov,ktorých sa toto konštatovanie najviacdotýka?Ak priamo v štátnom rozpočte dokážemepodporiť výrazných zahraničných investorovnemalými čiastkami, ktoré neraz prekročiaaž 10-miliardovú hranicu, aj keď časť z nichbude slúžiť verejnosti, mám na mysli najmävýstavbu diaľnic, na druhej strane však trebapovedať, že tieto prostriedky by sa dali investovaťaj do niečoho iného. Preto treba vždy jasne

hovoriť o týchto otázkach a o ich cieľoch, lebonemôžeme neustále každému zahraničnémuinvestorovi ponúkať takéto výhody, pretožena ne nebudeme mať zdroje. Potom sa celkomoprávnene môžu ozývať naši drobní a strednípodnikatelia, ktorí takéto výsady nemajú, pritomsa na to používajú aj ich peniaze.Verím, že riešenie tejto problematiky jeiba otázka času, pretože sa už ozývajú.V otázkach podpory takých výraznýchaktivít, ako sú napríklad automobilky, vládavychádzala z faktu, že nezamestnanosť u násje na úrovni 15%, čo je okolo 400-tisíc nezamestnaných,a preto predpokladá, že do dvochrokov dôjde k výraznej zmene, keď tieto giganticképodniky začnú produkovať. Potom sa našimalí a strední podnikatelia môžu napojiť navýrobné programy týchto firiem, čím sa núkavytvorenie ďalších pracovných príležitostí.Dúfam, že Slovensko sa nestane iba veľkoumontážnou halou pre gigantických zahraničnýchinvestorov.Konštatovanie o kvalifikovanej pracovnejsile však už úplne neplatí, najmä navýchodnom Slovensku, kde je mnoho nezamestnaných,ktorí nie sú pre zahraničnýchinvestorov kvôli nekvalifikovanostipoužiteľní.Samozrejme, že každý investor zvažuje, čiv tom regióne, do ktorého chceprísť, dosiahne ten výsledok,ktorý od investície očakáva.Preto veľmi dôkladne a opatrneskúma všetky stránky takejtoinvestície, aby bola aj bezpečnáa aby aj štát poskytol určité garanciea pochopiteľne, aby ajvýroba bola na kvalitatívne vysokejúrovni. Každý podnikateľuvažuje v peňažných reláciácha keď nedosiahne svoj cieľ,tak bude revidovať svoje rozhodnutie.Okrem príchodu veľkýchsvetových automobiliek naSlovensko je ďalším veľkýmhospodárskym hitom budovaniepriemyselných parkov.Ani v tomto prípade to však netreba veľmipreháňať, stačí sa pozrieť do susednéhoMaďarska.Situácia sa mení, pretože teraz už podnikateľnemusí hľadať miesto na podnikanie, lebo mestáa obce ponúkajú priestory, ktoré sú zväčšavybavené aj infraštruktúrou pre priemyselnýpark. Na druhej strane však treba vychádzaťaj z možností ktoré na Slovensku máme a trebaplánovať záujem investorov v budúcnostio takéto plochy, aby sme sa vyhli prípadomz okolitých krajín. Tak napríklad v spomínanomMaďarsku jestvujúce priemyselné parky nie súvyužité ani na 50%. Do ich vybudovania bolivložené obrovské prostriedky. Preto dopredutreba uvažovať o tom, aby sa z týchto vybudovanýchpriemyselných parkov napokon nestalizaburinené plochy, ktoré neprinesú mestáma obciam nijaké peniaze, ba naopak majús tým iba výdavky. Samozrejme, že pre každéhoprimátora či starostu je lákavé, ak môže pritiahnuťinvestorov, lenže tí sa zasa až tak k nám nehrnú.A ak predsa len prídu, tak každý si žiadanejaké výhody od miest, obcí alebo štátu.Slovensko sa možno časom stane európskouveľmocou vo výrobe automobilov.Ľudia, čo si vážia pôdu, sú však rozhorčení,že napríklad pri Trnave sme Francúzomna výstavbu automobilky za lacnýpeniaz predali najkvalitnejšiu pôdu. Podobneto zrejme bude aj na východnomSlovensku. Pesimisti sa už teraz hroziareality, keď po 15 rokoch výroby áuttíto giganti odídu za ešte výhodnejšímipodmienkami ďalej na východ a nechajúnám tu prázdne haly.V súčasnosti Slovensko, žiaľ, ponúka takétokomparatívne výhody na podnikanie, lenžebiznis je o tom. Máme skúsenosti z okolitýchkrajín, kde takéto komparatívne výhody ponúkaliinvestorom už začiatkom deväťdesiatychrokov. Keď sa mzdy v týchto krajinách dostalina úroveň napríklad Rakúska, títo investoriodchádzajú do krajín, ktoré im ponúknukomparatívne výhody. Preto zdôrazňujem, ženemôžeme zahraničným investorom stále ponúkaťlacnú kvalifikovanú pracovnú silu. Podľamôjho názoru ju musia zaplatiť, aby naši ľudianemuseli neustále mať pocit druhoradostiv Európskej únii.Keďže v názve výboru, ktorý vediete, je ajslovo mena, tak v tejto súvislosti je istezaujímavou témou úroveň kurzu slovenskejkoruny a počínanie Národnej bankySlovenska v tomto procese. Ako vnímatesnahy tejto ústrednej bankovej inštitúcietlačiť korunu na úroveň, ktorá zodpovedávýkonnosti našej ekonomiky?Treba vychádzať z poznania, že možnostiNárodnej banky Slovenska v tejto oblasti súohraničené. Slovensko je taký malý a svojouekonomikou tak otvorený štát, že ani národnábanka nie je schopná vždy ovplyvniť kurz koruny,keď je až taký veľký záujem o kúpu slovenskejmeny. Nie je to jav charakteristický iba preSlovenskú republiku, pretože podobné procesyprežívajú aj v okolitých krajinách, či je to už Českoalebo Maďarsko. Teda meny bývalých štátovvýchodného bloku, ktoré vstúpili do Európskejúnie, sa postupne budú posilňovať, čo je do určitejmiery dané aj tým, že do tohto regiónu jeveľmi výrazný prílev zahraničných investícií. Nadruhej strane sú na Západe silní hráči, ktorí sachcú uplatniť na finančnom trhu, a tak začínabyť pre nich zaujímavý aj tento región.Čo by sa muselo stať, aby sa Slovenskárepublika roku 2009 nepripojila k Európskejmenovej únii?Trend, ktorým sa pohybujeme, a ciele sú jasné.Smerujeme k tejto méte. Treba však vidieťaj to, že v roku 2006 budú na Slovensku voľbya všetko bude závisieť od ich výsledku, ktorýurčí aj zloženie budúcej koalície. Ak vznikne„Ak hovoríme o snahách opozície, treba vidieť, že jej úloha zväčšaspočíva v tom, aby kritizovala všetko, čo vláda robí. Vo všeobecnostije úlohou opozície predkladať aj určite návrhy a iné pohľady na riešenietoho istého problému. Takto hodnotím aj snahy našej opozície.“koalícia, ktorá bude chcieť postupovaťďalej po tejto ceste,tak cieľ pripojiť sa v roku 2009k Európskej menovej únii jeveľmi reálny. Keď však vzniknekoalícia, ktorá nebude chcieťplniť všetky makroekonomickéukazovatele a výrazne vzrastúvýdavky štátneho rozpočtu,tak to bude mať ďalekosiahledôsledky aj pre cieľ pripojiť sak Európskej menovej únii.Slovenská republika budemusieť zaplatiť Československejobchodnej banke25 miliárd korún. Tentospor bol aj na programe 41.schôdze národnej rady. Naprekvapenie však nevyvolal takú búrku,aká bola avizovaná. Znamená to, že poslancisa uspokojili s tým, že sa už nedánič urobiť a vinníci, aj keď sú známi, ostanúbez následkov? Teda nedalo sa s týmniečo urobiť už dávno?Dalo sa to vyriešiť tak, že sme tie záväzkymali uhradiť vtedy, keď nás k tomu druhástrana vyzývala. Žiaľ, vtedajší ministri financiínechceli tento problém riešiť. Tento balík tedanemusel byť taký veľký, pritom každý vedel, žetento spor pravdepodobne prehráme. Každýz ministrov financií chcel mať taký štátny rozpočet,aby to volebné obdobie dotiahol do konca,a tak sme tento problém tlačili predsebou až do minulých dní, keď sa užna medzinárodnej úrovni rozhodlo,že Slovenská republika tento dlhmusí zaplatiť.13NÁRODNÁ RADA SR

MINISTERSTVO FINANCIÍ SRZavádzanie eura má svoje štyri etapy.Čo znamenajú?Ak hovoríme vo všeobecnosti, prvá etapasa týka plnenia istých kritérií na to, aby smemohli vstúpiť do menovej únie. Tieto kritériá savzťahujú na infláciu kurzu, úrokovej sadzby ajna deficit verejných financií aj na hrubú zadĺženosť.Predtým, než európske inštitúcie budúhodnotiť či spĺňame tieto kritériá, musímenašu korunu implementovať do systému RM2.To je kurzový mechanizmus, ktorý je podmienkouna prijatie eura. Takže prvá etapa môžebyť definovaná ako obdobie, kým Slovenskonezavedie korunu do mechanizmu RM2. Inakpovedané, kurz koruny bude fixovaný vočieuru na určitej centrálnej parite. Znamená tolen toľko, že pre korunu bude vymedzené určitépásmo okolo hodnoty eura plus až mínus15%, a v tomto pásme sa bude môcť korunapohybovať pred vstupom do eurozóny.Ďalším takým kľúčovým bodom bude hodnotenie,či spĺňame kritériá alebo nie. Ak ichbudeme spĺňať, už nič nebude prekážať tomu,aby sme vymenili naše koruny za eurobankovkya euromince. Predpokladaný rozhodujúcidátum je 1. január 2009, keď by sme malieuro prijať a potom postupne niekedy dodvoch mesiacov by koruna mala prestať platiťaj v obchodnom styku.Kde sa Slovensko v tomto procese v súčasnostinachádza?Sme vlastne na začiatku celého tohto procesu.Predpokladá sa, že do mechanizmu RM2vstúpime najneskôr do polovice budúcehoroka. To znamená, že najneskôr o dvanásťaž pätnásť mesiacov a budeme v druhej fázetohto procesu.Finanční analytici sa dosť odlišujúv hodnoteniach správnosti našich krokov.Mnohí hovoria, že postupujemepríliš rýchlo a nie je to pre Slovenskurepubliku výhodné, iní tvrdia, že našekroky sú absolútne správne a musímemať vysoké ambície, čo je aj postoj ministerstvafinancií. Čo by ste odpovedaliskeptikom?Dá sa povedať, že nielen Slovensko iderýchlejšou cestou, ale všetky krajiny, ktorévstúpili do Európskej únie 1. mája 2004majú stratégiu čím skôr vstúpiť do eurozóny.Samozrejme, tento krok nebude výhodný lenpre ministerstvo financií, ale pre všetkýchobčanov Slovenska. To znamená, žeodpadne kurzové riziko, môžu prísťinvestori, pre ktorých už nebude krajinapredstavovať riziko z pohľaduvýmenného kurzu a odhaduje sa,14VSTUP DO EUROZÓNY BUDE PRESLOVENSKO POZITÍVNOU ZMENOUSlovenská republika sa pripravuje na zavedenie spoločnej európskej meny euro. Kým sa tak stane, musí splniť celý radkritérií. Na ne aj na ďalšie súvislosti sa publicistka Mária Šišuláková pýtala riaditeľa Inštitútu finančnej politiky Ministerstvafinancií SR Ľudovíta Ódora.Foto: M. Nemecže tieto pozitívne zmeny môžu v konečnomdôsledku zvýšiť rast celej ekonomiky a týmv nejakom časovom horizonte aj rast životnejúrovne ľudí. Nikto netvrdí, že tento proces jebez rizík alebo nemôžu existovať určité skupiny,ktoré môžu pocítiť na začiatku mierneznevýhodnenie, ale za ekonomiku ako celokmôžeme jednoznačne vyhlásiť, že tento krokvlastne prinesie viac pozitív ako negatív.Keď počúvame občanov z krajín, ktoréuž majú zavedené euro, napríklad zosusedného Rakúska či Nemecka, niesú s ním spokojní a mimoriadne imprekáža, že sľuby, ktoré im vláda, respektíveúnia v súvislosti s tým dávala, sanedodržali. V skutočnosti pomer medzimzdami a kúpnou silou eura nie je takýako mal byť? A kde sa Slovensko v tomtoprocese v súčasnosti nachádza?To, čo je na Slovensku dôležité, potvrdzujúaj prieskumy: väčšina ľudí podporuje vstupSlovenskej republiky do menovej únie a prijatieeura. Z pohľadu tých negatívnych efektovsamozrejme nikto nemôže očakávať, že v priebehuroka či dvoch sa vyrovnajú ceny v národnomhospodárstve. Dá sa však povedať, že akmá teraz niekto 10-tisíc korún a chlieb stojí 20korún, z toho istého platu aj po konvertovaníkoruny na euro si bude môcť kúpiť rovnakémnožstvo chleba, lebo jeho plat sa zmení týmistým kurzom ako ceny.Problémom boli určité negatívne názory nazačiatku v tom smere, že keď sa menia výmennérelácie, v obchodoch si každý bude musieťzvyknúť na menšie sumy ako sú doteraz, práveto zaokrúhľovanie obchodníci zneužijú na nejakéneúmerné zvyšovanie cien a tak zaťažiaobčanov. V konečnom dôsledku pri niektorýchkomoditách nastali aj takéto problémy, alecelkový efekt Európska centrálna banka odhadujena zhruba 0,2 percenta inflácie, čoje takmer zanedbateľná suma. Ale pravdažesa nedá vylúčiť, že pri niektorých komoditáchbudú takéto snahy. Stratégia, ktorá môže pomôcťv tomto smere je uvádzanie slovenskýchaj eurocien na tovaroch už niekoľko mesiacovpred zavedením eura, aby si ľudia mohli skontrolovať,či obchodníci nezmenili svoju cenovústratégiu len preto, že ideme do eurozóny.V súčasnosti neexistuje prakticky reguláciacien. Keď sa zavedie euro, budemať štát nejaké páky na ovplyvňovanienegatívnych prejavov, zneužívanie menovejúnie na Slovensku?Cenová regulácia, ktorá zatiaľ zostávau nás v platnosti, platí predovšetkým pre cenysúvisiace s nájomným, teda elektrinu, plyn, čoreguluje nezávislý úrad. Ostatné ceny sú vovšeobecnosti určované trhom, teda ani vstupdo eurozóny nebude v tomto smere znamenaťnejakú zmenu a to, čo môže potom pomôcť, jejedine konkurencia na trhu. Teda ako vidímev súčasnosti v maloobchode, ak je konkurenciadostatočná, môže sa napríklad stať, ženiektoré ceny potravín sú nižšie ako boli predrokom. Je to kvôli tomu, že sem prišli ďalšieobchodné reťazce a tlačia na to, aby obchodnícinemohli neúmerne zvyšovať svoje ceny.Vráťme sa ešte troška k tým, ktorí užeuro majú. Podľa jeho kritikov jediní,ktorým sa zavedenie eura vyplatilo, súPortugalci. Krajina, ktorá bola medzitými, čo do Európskej únie vstupovalapred nami, bola veľmi chudobná a malapodobné problémy napríklad s nezamestnanosťou,ako máme my. Možnopredpokladať, že sa priradíme k tým,pre ktorých sa menová únia viac vyplatínež naopak?Možno povedať, že áno, veď aj kvôli tomutam vstupujeme. Väčšinou malé krajiny, v ktorýchnaozaj obchod veľmi výrazne závisí aj odtoho, čo sa deje v Európskej únii, sú dosť maléna to, aby mohli bojovať s nejakými veľkýmifinančnými tokmi vo svete. Niektorí ekonómoviatvrdia, že je pre ne luxus mať vlastnúmenu, lebo aj tak národná banka alebo centrálnebanky musia vždy bojovať proti tým kapitálovýmtokom a nemajú veľa nástrojov akoto výrazne ovplyvniť. Jednotná mena prinesiedo týchto vzťahov poriadok a môže sa stať,že úrokové sadzby, ktoré stanovuje Európska

centrálna banka po vstupe do eurozóny aj preďalšie členské štáty, pre malé krajiny, ktorémajú vyšší potenciálny rast to môže byť ďalšouhnacou silou. Samozrejme, ministerstvofinancií alebo fiškálna politika vo všeobecnostibude musieť rozumne reagovať na to,aby nedochádzalo k prehriatiu ekonomiky.No v každom prípade, ak to využijeme dobrea politiky budú rozumné, prínos menovej úniemôže byť citeľný už niekoľko rokov po vstupe.Môže mať ma menovú úniu vplyv, akVeľká Británia celkom odmietne svojvstup?To je zaujímavá otázka. Ako som povedal,malé, veľmi otvorené krajiny ako aj Slovenskonemajú o čom rozmýšľať. V konečnom dôsledkunemáme možnosť nevstúpiť do menovejúnie, musíme to urobiť, lebo pri podpise vstupudo Európskej únie sme na seba prevzali ajzáväzok vstupu do eurozóny. Takže pre násotázka nestojí či, ale kedy. Kým Británia mávýnimku a tam sa občania môžu rozhodnúť čivstúpiť alebo nie. Samozrejme, to nie je malá,ale veľká krajina s veľkou tradíciou, vlastnoumenou, obchodom, ktorý nesmeruje len doúnie, ale aj do iných častí sveta. Tam sú výhodya nevýhody k sebe oveľa bližšie a zdá sa,že zatiaľ sa ekonómovia aj občania v Britániidomnievajú, že nevýhody sú oveľa väčšie.Aký vplyv má inflácia na ambície splniťvšetky kritériá?Inflácia vlastne predstavuje jedno z kritériístanovených maastrichtskou zmluvou, toznamená, že inflácia nesmie byť vyššia akov troch krajinách Európskej únie s najnižšouinfláciou plus jeden a pol percenta. To znamená,že čím je inflácia vyššia, tým väčšmi savzďaľujeme od procesu vstupu do eurozóny.Práve preto aj ministerstvo financií, ale najmänárodná banka bojuje a má ambíciu stlačiťinfláciu pod dve percentá v roku 2007, abybolo možné bez väčších problémov splniť maastrichtskékritérií a vstúpiť do eurozóny.Podľa najčerstvejších štatistík sa námto pravdepodobne darí, pretože infláciuznižujeme takmer systematicky?Áno, dá sa povedať, že v tomto roku došlok výraznému poklesu inflácie a momentálnesa nachádza pod tromi percentami.Dve celé sedem?Áno, to znamená, že sme na dobrej cestea pri pokračovaní súčasných politík je veľkýpredpoklad, že toto kritérium budeme vedieťsplniť v roku 2007.Čo sa týka investícií, tie majú tiež naproces približovania sa euru veľkývplyv. Ide najmä o prílev zahraničnýchinvestícií. V ostatnýchtýždňoch zaznela informácia, žezo Slovenska odchádza špekulatívnykapitál, čo ovplyvnilozmenu kurzu koruny. Do akej miery tomôže ovplyvniť príchod investícií?Treba vždy rozlíšiť charakter investícií. To,čo ste spomínali, boli vlastne portfóliové investície,skôr do nejakých menovo-finančnýchnástrojov. Priame zahraničné investície súdruhým typom investícií – kúpa či výstavba tovární.Portfóliové a priame investície niekedyspolu súvisia, ale nejaká priama veľká väzbamedzi nimi neexistuje.Samozrejme, momentálny pohyb na trhu jezapríčinený akousi stredoeurópskou náladou,čo znamená, že všetky meny v strednej Európeoslabili najmä kvôli tomu, že sú nejaké neistépolitické situácie najmä v Poľsku. No nemyslím,si, že to bude mať dlhší vplyv na celkový obrazSlovenska, keďže sa nemenia nijaké makroekonomickéukazovatele ani daňové systémyči infraštruktúra. Preto nie je dôvod, aby sainvestori nezaujímali o Slovensko naďalej.Hovorili ste už o dôchodkovej reformea jej vplyve na plnenie našich kritérií, alereforiem, ktoré majú vplyv na stav verejnýchfinancií je oveľa viac: komplex zdravotníckych,teraz zatiaľ nie istá školskáreforma, ktoré by mohol dostatok verejnýchfinancií riešiť hladšie. Čo všetkomôžu ešte tieto reformy ovplyvniť?Problém je v tom, že z platieb daní a odvodovľudí sú fi- nancované určitéaktivity štátu. Ale príjmy sú nižšieako výdavky, z čoho vznikádeficit a kaž- doročne zadlžujemebudúce generácie.V poslednomobdobí stratégiaministerstva financiív znižovanítejto zadĺženostibola veľmi úspešná, podarilo sa znížiť deficitverejných financií z 5,7 percenta v roku 2002na 3,3 v uplynulom roku. Hospodárime o čosizodpovednejšie vďaka prijatým reformám.Tieto reformy prinášajú každoročne určitépozitíva do verejných financií, napríklad aj dôchodková,kde sa znižujú nároky tiež zvýšenímveku odchodu do dôchodku a ďalšími krokmi.Nazdávame sa, že ďalšie, teda vysokoškolskáreforma už nebudú mať pozitívny dopad naverejné financie, ale tu nie je snaha o ichznižovanie, no o zvyšovanie úrovne školstvaopätovným použitím reformou získanýchprostriedkov.Dôležité je však, že hlavným cieľom je približnevyrovnané hospodárenie na konci tohtodesaťročia a potom by už verejné financie nezaťažovalibudúce generácie.Aká je teraz úloha bankového sektoraokrem dohľadu národnej banky na zavádzanieeura?Bankový sektor sa musí na ten vstup veľmidobre pripraviť, pretože zanikne jedna mena„Dá sa povedať, že nielen Slovensko ide rýchlejšou cestou, alevšetky krajiny, ktoré vstúpili do Európskej únie 1. mája 2004 majústratégiu čím skôr vstúpiť do eurozóny. Samozrejme, tento kroknebude výhodný len pre ministerstvo financií, ale pre všetkýchobčanov Slovenska.“a bude platiť druhá. Vzniknú nejaké konverznékurzy, cez ktoré sa budú meny prepočítavať,takže na to sa treba najmä technickydobre pripraviť, ale to neplatí len pre bankovýsektor, veľa v tom musí urobiť tiež verejnýsektor. Zákony, informačné systémy musia byťtiež dobre pripravené. Na odlišné podmienkysa musia prichystať aj občania, zvlášť psychickya podnikatelia vo viacerých veciach. Týmtoprocesom už prešli mnohé krajiny, to znamená,že sa môžeme učiť zo skúseností iných,pomôžu nám Európska centrálna banka,Európska komisia aj ostatné európske štáty,takže prechod bude pre nás oveľa hladší akoto bolo v prípade krajín, ktoré do eurozónyvstupovali skôr.Máme bližšie kontakty s niektorýmikrajinami, odkiaľ čerpámepoučenie?Neexistujú bližšie vzťahy s niektorýmikrajinami, ale samozrejme,keď sme analyzovali možnosti,ktorou cestou ísť, hľadeli smenajmä na tie štáty, ktoré bolitroška zaostalejšie a vstupovalido eurozóny spolu, tedaPortugalsko, Španielsko, Gréckoa snažili sme sa rozanalyzovaťvplyv na ich ekonomikua životnú úroveň. Boli pre násskôr referenčné, ale nedá sa povedať,že len ony.MINISTERSTVO FINANCIÍ SR15

MINISTERSTVO FINANCIÍ SRHĽADANIE SPOLOČNÝCH RIEŠENÍ V ÚNIISLOVENSKO OBOHACUJEVzťahy s Európskou úniou z pohľadu financií aj ich legislatívy, toky peňazí z a do rozpočtu Spoločenstva rieši Sekciaeurópskych záležitostí Ministerstva financií SR. Jej generálnu riaditeľku Ing. Máriu Kompišovú požiadala o rozhovorpublicistka Mária Šišuláková.Aká je spolupráca Slovenskej republikys členskými krajinami Európskej úniepo vstupe do tohto zoskupenia?Z môjho pohľadu a aj z hľadiska nášhorezortu je to zmena v pozitívnom zmysle. Rokpredtým sme boli pozorovateľmi, ktorí saučili a sledovali, ako to funguje. Mohli smesa pripraviť na to, čo sa od nás očakáva akood plnoprávneho člena. Nazdávam sa, že odvlaňajšieho 1. mája sme v polohe rovnocennéhopartnera pri vyjadrovaní nášho názorupri prerokovávaní a diskusii k legislatívnyma iným návrhom EK na rôznych úrovniachRady i v iných inštitúciách únie.Vysielame svojich zástupcov do relevantnýchvýborov a pracovných skupín Európskejkomisie, ktorá návrhy predkladá, ako aj dovýborov a pracovných skupín Rady, kde ichzástupcovia členských krajín pripomienkujúa odsúhlasujú. Práve na týchto fórach sanajzreteľnejšie prejavuje, či nás berú akorovnocenných partnerov.Môžete uviesť príklad?V súčasnosti jednou z kľúčových tém jeLisabonská stratégia a Pakt rastu a stability,ku ktorým sme prezentovali naše jednoznačnéstanoviská, či už v rámci Ekonomickéhoa finančného výboru Rady, alebo aj naúrovni ECOFIN-u. Ďalšou veľmi aktuálnoutémou je Nová finančná perspektíva, ktorápredstavuje viacročný finančný rámec úniena roky 2007 – 2013. Táto problematika saprerokováva v Rozpočtovom výbore Rady,ako aj v rámci pracovnej skupiny Priateliapredsedníctva, kde aktívne vstupujeme dodiskusie s našimi návrhmi a pripomienkami.Mnohé z nich sú akceptované.Vnáša Slovensko nové pohľady na problémyv únii?Na mnohé návrhy EK dotýkajúce sa kompetenciírezortu financií máme svoj názor,ktorý dôsledne presadzujeme, samozrejmena základe dobre zargumentovaných stanovísk.A z hľadiska kvality vzťahov?Vstupom do EÚ aj kvalita vzťahov nadobudlanový rozmer. Dochádza k ešte užšímodborným kontaktom s krajinami V4. Konkrétnympríkladom sú pravidelné stretnutiazástupcov ministerstiev financií k rôznymodborným problémom, na ktorých sa snažímenájsť spoločné stanovisko k ichriešeniu. Takto predkladané pozícienapr. formou non-paper do inštitúciíEÚ majú väčší predpoklad naakceptáciu ostatnými členskými16Foto: M. Nemeckrajinami. Rovnako sa snažíme budovať užšiekontakty a vzťahy s krajinami bývalej EÚ15. Podobne ako MZV SR sme zaviedli pravidelnýbrífing pred každým ECOFIN-om. Veľvyslancikrajín, ktoré majú zastúpenie v SR,veľmi oceňujú tento spôsob komunikáciea výmeny informácií. V poslednom obdobísa čoraz častejšie stretávame s partnermiz rezortov financií z členských krajín EÚ,pričom pravidelnými témami sú práve otázkyLisabonu, Paktu stability a rastu a Novejfinančnej perspektívy. Možno povedať, žes Belgickom, Holandskom a Švédskom užmáme permanentný dialóg na dané témy.Spomenuli ste spoluprácu Visegrádskejštvorky. Znamená to, že je užšia akospolupráca novej desiatky?Jednoznačne áno. Je to už historickyprirodzeným prejavom spolupráce krajínv tomto regióne. V rámci oficiálnej dohodyo spolupráci krajín V4 je zakomponovaná ajdohoda o pravidelných stretnutiach platobnýchorgánov, na ktorých sa diskutujú a vymieňajúskúsenosti k aktuálnym problémomtýkajúcich sa finančného riadenia fondovEÚ. Táto spolupráca funguje už päť rokov,stretávame sa minimálne dvakrát ročne,niekedy aj častejšie.Existujú aj nejaké negatíva spoluprácev rámci EÚ?Nie. Vážime si možnosť stretávať sa s ľuďmiz rôznych krajín, vymieňať si hoci odlišnénázory, ale táto snaha núti ľudí hľadať spoločnériešenia. To je na európskom spoločenstvenajkrajšie. I keď to, čo vyhovuje jednémuštátu, nemusí sa hodiť druhému, ale kompromistreba aj za cenu dlhých rokovaní nájsť.Ministerstvo financií SR je platobnýmorgánom pre predvstupové fondy EÚ.Došlo k nejakým zmenám z pohľaduriadenia finančných tokov z EÚ?Národný fond, ktorý je súčasťou rezortufinancií, popri finančnom riadení predvstupovýchfondov Phare, ISPA, SAPARDzabezpečuje aj finančné riadenie Kohéznehofondu a v blízkej budúcnosti aj finančnýchnástrojov Európskeho hospodárskehopriestoru a Nórskeho kráľovstva. Platobnýorgán pre štrukturálne fondy zodpovedá začerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondovEÚ, ktoré sa začalo vlani a tento rok bysa malo rozbehnúť v plnom rozsahu. Možnokonštatovať, že ministerstvo financií priamorealizuje finančné toky týkajúce sa predvstupovýchfondov a štrukturálnych operácií.Okrem toho od 1. mája 2004 koordinujemea zabezpečujeme aj presun prostriedkov dorozpočtu EÚ.Ako to bude s našou pomocou ďalšímkandidátskym prípadne tretím krajinám?V budúcom programovacom období sabude meniť štruktúra výdavkových kapitolvšeobecného rozpočtu EÚ, pričom doterajšiakapitola Predvstupová pomoc sa stanesúčasťou kapitoly Vonkajšie aktivity, ktoráv súčasnosti obsahovala len pomoc tretímkrajinám. Vo vzťahu k pristupujúcim krajinámsme toho názoru, že by sa im mala poskytovaťfinančná pomoc na rovnakej úrovni, akoju dostávali krajiny EÚ 10. Pokiaľ ide o pomoctretím krajinám, je to pre nás trochu novátéma a vstupom do únie sme na seba prevzalizáväzok prispievať na pomoc aj tejto skupinekrajín. Náš podiel v číselnom vyjadrení zatiaľnie je známy, jeho výška vyplynie zo záverovrokovaní k Novej finančnej perspektíve.Ako plníme úlohy, ktoré nám Európskakomisia pri vstupe do únie v oblasti zosúladenianárodnej legislatívy s acquisstanovila ako zvyšné?Ministerstvo financií SR je gestorom204 smerníc, z ktorých k 31. marcu 2005neboli transponované do slovenského právnehoporiadku len dve, číslo 2002/65/ESa 2002/92/ES. Návrh zákona transpozícieprvej z nich je už v NR SR v druhom a treťomčítaní, a návrh ďalšieho zákona má vládapo zapracovaní pripomienok prerokovaťv týchto dňoch.

RATING MÁ UŽ AJ NA SLOVENSKU ZELENÚLegislatívne zmeny, dôchodková reforma, prílev investorov a zahraničného kapitálu – to sú témy, ktoré dnes rezonujú v epicentrepozornosti. Ako vplývajú tieto zmeny na oblasť hodnotenia investičného rizika, tzv. ratingu sme sa porozprávali s riaditeľomjedinej uznanej ratingovej agentúry v Čechách a na Slovensku CRA RATING AGENCY – Ľubomírom Dubeckým.V SR sa v rámci dôchodkovej reformyzaviedla ako v prvej krajinestrednej Európy zákonná povinnosťratingového hodnotenia. Akýto má význam pre občanov?Prínos tohto rozhodnutia je preobčanov veľmi významný. Rating jemeradlom na posúdenie investičnéhorizika. Zákon č.43/2004 Z.z.o starobnom dôchodkovom sporenív § 87 ustanovuje povinnosť, abydôchodková správcovská spoločnosť(DSS) umiestňovala svoje strategickéinvestície iba do bonitných produktovemitentov (akcií, podielových listov,dlhopisov), ktorých rating je len z oblastiinvestičného pásma. Takto sú zozákona chránené budúce dôchodkyobčanov spravované DSS-kami tak,aby boli čo najmenej ohrozené a čonajviac zhodnotené.Táto povinnosť však bude vyžadovaťdodatočné náklady narating?Áno, máte pravdu, ale ako na každúinú finančnú službu. Čuduje sa dnesniekto, keď má zaplatiť za audit, úver,lízing alebo hypotéku? Myslím, že nie,berie to ako úplnú samozrejmosť. Ratingje finančný nástroj, ktorý nezávisle,objektívne a komplexne posudzujebudúcu finančnú bonitu subjektualebo jeho produktu v horizonte 5 až10 rokov. Častokrát tí, čo rating majú,dokážu „získať z neho“ viac ako zaňzaplatia. Prečo by si potom niektorínechali robiť rating od dvoch alebotroch ratingových agentúr?Aký význam má rating pre hodnotenýsubjekt?V ekonomicky vyspelých krajináchje rating samozrejmosťou a neexistuježiaden významnejší podnik, mesto,či banka, ktorá by bola bez ratingu.Mať ratingové hodnotenie znamenánielen prestíž, ale dať na vedomie,že daná investícia, daný subjekt jebonitný úmerne svojmu hodnoteniu,a investor, banka či klient vie na základetoho posúdiť úroveň rizika svojejinvestície. Rating šetrí čas a peniaze.Informácie sú v prípade potreby k dispozíciiokamžite a bez mimoriadnychnákladov. S dobrým ratingom sa dajúzískať úvery s podstatne nižšími úrokovýmisadzbami v bankách, pritiahnuťinvestorov alebo lepšie predať akcie,dlhopisy, podnik, projekt a pod.Aký je rozdiel medzi ratingom odsvetovej alebo lokálnej ratingovejagentúry, akou je napr. vaša CRARATING AGENCY?V podstate rating od každej renomovaneja uznávanej agentúry jepostačujúci. Pokiaľ ho hodnotený subjektvyužíva len v danej krajine aleboregióne a nemá záujem ísť na svetovéfinančné a kapitálové trhy, plne mu stačíaj hodnotenie od našej agentúry. Lokálnyrating má viacero výhod. Jednakcena za rating je podstatne nižšia (6 až8-krát), rozsah a vypovedacia hodnotaanalýzy je vyššia a odpadá jazykovábariéra pri komunikácii a taktiež nákladyna prípravu podkladov na ratingovéhodnotenie v cudzom jazyku.Čo musí spĺňať taká uznávanáratingová agentúra?Kritériá pre uznanie ratingovýchagentúr sú jasne stanovené. Agentúramusí mať v prvom rade dobréknow-how, mať dostatočné skúsenosti– teda čím dlhšie obdobie existencie,byť odborne na výške a musí dodržiavaťdiskrétnosť o získaných údajoch– t.j. nesmie mať externých analytikovani členov ratingového výboru. Agentúramusí byť nezávislá, akceptovanáu investorov a bánk, no najmä nemaťkonflikt záujmov – t.j. nesmie maťnijaké prepojenie ani vzťah k bankám,investorom, auditorom, klientom a ratingmusí byť hlavným predmetom jejčinnosti, napr. nemôže vykonávať poradenstvo,reštrukturalizáciu subjektu,ktorý by následne ohodnotila.Ako je to s vaším uznaním natrhu?Myslím si, že CRA RATING AGENCYsvojou činnosťou dokázala, že spĺňavšetky náročné kritériá pre uznanie. Naratingovom trhu je už ôsmy rok, pôsobív ČR, SR a Maďarsku, ratingom ohodnotilauž takmer 160 subjektov (z toho39 v SR). CRA je jedinou ratingovouagentúrou, ktorá je uznaná a zapísanána zozname ako českého regulátorakapitálového trhu – Komisie pre cennépapiere, tak aj slovenského regulátora– Úradu pre finančný trh. A to, že svetováratingová agentúra MOODY´Suzavrela dohodu o pridružení s CRAsvedčí o uznaní našej doterajšej práce.CRA je jedinou afiláciou MOODY´SFoto: archívv strednej Európe a šiestou na svete!Pre lokálne ratingové agentúryje nadviazanie takejto spolupráce vždyvysokým uznaním, lebo agentúra týmzíska prístup k jeho know-how, databázeúdajov a hodnoteniam. A to sa niekaždému podarí.CRA RATING AGENCY, a.s.organizačná zložkaafilácia MOODY´S InvestorsServiceCukrová 14, 813 39 BratislavaTel./Fax: +421 2 526 346 21/22E-mail: cra@crarating.sk

MINISTERSTVO FINANCIÍ SR18Mnohí ľudia sa ešte stále domnievajú,že finančný trh, to sú len banky, prípadnepoisťovne. Ale to zďaleka už nie jetak. Aj slovenský finančný trh sa rýchlopribližuje svetovému a európskemuštandardu. Aký teda je?Zásadnú zmenu pre slovenský finančný trhznamenal vstup SR do Európskej únie, čímsa úplne otvoril slovenský trh pre zahraničnésubjekty finančného trhu so sídlom v EÚa súčasne umožnil podnikať slovenským subjektomna trhoch jej členských štátov.Slovenský finančný trh je plne kompatibilnýs európskymi finančnými trhmi, no stálemu chýba dostatočná likvidita a výkonnosť,investorom neponúka dostatočne široký výberinvestičných produktov.Dôležitou súčasťou finančného trhusú správcovské spoločnosti. Najskôrtie, ktoré už majú desaťročnú tradíciuv spravovaní podielových fondov. Odminulého roka v nich Slovensko zaznamenávamohutný rozmach. Čomu hookrem poklesu úrokových sadzieb v bankáchpripisujete?Správcovské spoločnosti dnes predstavujúveľmi zaujímavú alternatívu investovania voľnýchpeňažných prostriedkov pre vkladateľov.Takáto forma investovania je rizikovejšia, alezároveň umožňuje dosahovať vyššie výnosynež tradičné ukladanie peňazí v banke.Jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcichoblastí finančného trhu je segment otvorenýchpodielových fondov. Ponuka tuzemskýchi zahraničných fondov kolektívneho investovaniasa stále rozširuje, pričom si možno vybraťzo širokého spektra investičných príležitostía rôzneho stupňa rizika.Hlavnými dôvodmi rastu majetku v podielovýchfondoch sú stále posilňovanie výmennéhokurzu koruny voči iným menám a poklesúrokových mier vkladových produktov bánk.Súčasný odhad odborníkov o objemevoľných finančných prostriedkov uloženýchv podielových fondoch hovorí o približne15 – 20 %. V Európe je to viac akodvakrát toľko, v Amerike ešte viac. Ktorémučíslu a v akom časovom horizontesa podľa vás bude Slovensko, známesvojím konzervativizmom, približovať?Očakávame, že objem finančných prostriedkovv podielových fondoch bude naďalej narastať.V priebehu časového horizontu 3 až 5rokov by mal dosiahnuť úroveň EÚ.ROZVOJ FINANČNÉHO TRHU SPEJEK EURÓPSKYM ROZMEROMSamostatnou a dôležitou súčasťou ekonomického rozvoja Slovenskej republiky po novembri 1989 je finančný trh. RiaditeľaSekcie pre finančný trh na Ministerstve financií SR Vladimíra Dvořáčka sa pýtala publicistka Mária Šišuláková.Foto: M. NemecPočas spomínaných 10 rokovsa v tejto oblasti viackrát menilaplatná legislatíva. Najnovší zákonplatí od 1. januára 2004. Ako ste s nímspokojní?Od 1. 1. 2004 nahradil zákon č. 385/1999Z.z., o kolektívnom investovaní zákon č. 594/2003 Z.z., o kolektívnom investovaní a o zmenea doplnení niektorých zákonov.Zmeny v zákone si vyžiadali skúsenostiz aplikačnej praxe. Sprísnili sa podmienky preudelenie povolenia na vznik a činnosť správcovskejspoločnosti, doplnila sa povinnosťsprávcovskej spoločnosti a depozitára viesťevidenciu pokynov a zmlúv, rozšírila sa oblasťčinností správcovskej spoločnosti, na ktorú jepotrebný predchádzajúci súhlas Úradu prefinančný trh, sprísnili sa ustanovenia o propagáciipodielových fondov a umožnilo saÚradu pre finančný trh udeľovať sankcie ajštatutárom správcovskej spoločnosti, podobne,ako je to v prípade bánk a obchodníkovs cennými papiermi.Požiadavky praxe a celosvetový vývoj smeromk rozširovaniu palety nástrojov kolektívneho investovaniasi vyžiadal rozšírenie typov podielovýchfondov o fondy peňažného trhu a o fondyinvestujúce prevažne do podielových listoviných subjektov kolektívneho investovania.V tomto období rozbiehajú svoju činnosťdôchodcovské správcovské spoločnostiako súčasť dôchodkovej reformy. Čo jeich úlohou a prínosom v rámci rozvojafinančného trhu u nás?Koncepcia reformy dôchodkového zabezpečeniav SR rieši komplexné prebudovaniesúčasného systému dôchodkového zabezpečeniau nás, ktorý je založený na priebežnomspôsobe financovania. Jej cieľom je vybudovaniemoderného systému dôchodkového zabezpečenia,ktorý bude založený na troch pilierochs povinným starobným dôchodkovým sporenímv kombinácii s priebežným pilierom, v ktoromsa bude uplatňovať princíp celospoločenskejsolidarity v kombinácii so zásluhovosťou.Zásadnejšia zmena sa očakáva od vstupudôchodkových správcovských spoločnostía nimi spravovaných dôchodkových fondovna tuzemský finančný trh. Bude to znamenaťnielen pôsobenie nových silných finančnýchinštitúcií, ktoré by postupne mali priniesť nanáš trh nezanedbateľnú likviditu, ale z krátkodobéhohľadiska tiež dočasná jednostrannáorientácia jestvujúcich distribučných sietína ponúkanie produktov dôchodkového sporenia,a tým dočasný odklon od ponúkaniatradičných produktov.Konkurujú si napríklad dva typysprávcovských spoločností navzájoma v čom?Nemožno ich považovať za konkurenciuaj keď podstata ich činnosti je rovnaká– investovanie peňažných prostriedkov a ichzhodnocovanie na finančnom trhu. Systémsporenia v dôchodkových správcovských spoločnostiachje založený na povinnom princípe,t.j., že obyvatelia sú povinní sporiť si na budúcidôchodok. Systém sporenia, respektíveinvestovania v správcovských spoločnostiach,je založený na dobrovoľnom princípe. Navyšedôchodkové správcovské spoločnosti majúoveľa prísnejšie kritériá na investovanie peňažnýchprostriedkov, čo bude ovplyvňovaťúroveň ich zhodnotenia, kým pri správcovskýchspoločnostiach sú kritériá voľnejšie.Úrad pre finančný trh je inštitúcia s dôležitýmikontrolnými úlohami a kompetenciami.Očakávajú ho však zmeny,má sa rušiť a jeho funkciu má prevziaťNárodná banka Slovenska. Prečo a akábude potom postupnosť kontrolnýchmechanizmov?Druhého decembra 2004 Národná radaSR schválila zákon č. 747/2004 Z.z., o dohľadenad finančným trhom a o zmene a doplneníniektorých zákonov, ktorým sa realizujezrušenie Úradu pre finančný trh ako orgánudohľadu nad kapitálovým trhom, poisťovníctvoma starobným dôchodkovým sporeníma vytvára sa orgán na výkon integrovanéhodohľadu nad celým finančným trhom v rámciNárodnej banky Slovenska, a to od 1. januára2006. Týmto sa významne rozšíri jej doterajšiapôsobnosť.

POVIEME REZORTOM, KDE MÔŽU UŠETRIŤPríprava rozpočtu verejných financií na rok 2006 a na dva nasledujúce roky je v plnom prúde. O jej špecifikách sanáš spolupracovník Juraj Filin rozprával s generálnym riaditeľom Sekcie rozpočtovej politiky Ministerstva financií SRIng. Františkom Palkom.Už po druhýkrát pripravujete návrh trojročnéhorozpočtu. Budú v ňom zmenyoproti predchádzajúcemu rozpočtu, s ktorýmsa prekrýva v období rokov 2006a 2007?Ministerstvo financií naštartovalo procesprípravy rozpočtu práve v týchto dňoch. Pokračujemev tradícii, ktorú sme začali v minulomroku, keď sme po prvýkrát zostavili viacročnýrozpočet na trojročnej báze. Bolo už ukončenépripomienkové konanie k návrhu východískrozpočtu verejnej správy na roky 2006 až2008, pričom tento dokument rešpektujepredtým stanovené limity výdavkov. Možno ichmeniť iba v odôvodnených prípadoch, takétoprípady však nenastali – až na vznik environmentálnehofondu. Na druhej strane, zohľadnímevplyv aktualizácie makroekonomickýchpredpokladov vývoja slovenskej ekonomiky.a tým o zefektívnenie ich činnosti. Dnes všakzďaleka nie sme spokojní s tým, ako sa vyvíjaich personálna politika. Vidíme tam priestorna výraznejšie znižovanie počtu pracovníkova nielen na ich preskupovanie medzi jednotlivýmiútvarmi.Skrýva sa aj tam rezerva na ďalšie zníženiedeficitu?Samozrejme, zoštíhlenie štátnej správymá vplyv na znižovanie výdavkov, ale to nieje v tomto prípade hlavný cieľ. Rezorty, ktoréznížia počty pracovníkov, môžu totiž použiťušetrené peniaze na motiváciu zostávajúcichzamestnancov.Takže ide skôr o opatrenie na zvýšeniekvality?Presne tak.MINISTERSTVO FINANCIÍ SRMožno teda povedať, že máte uľahčenúprácu, keď rámce máte hotové z minuléhoroku a teraz ich už len aktualizujetea pridáte ďalší jeden rok?Je to tak. Práve v tom období – do júna –máme vďaka tomu viac času na oveľa hlbšieanalyzovanie jednotlivých návrhov rozpočtovod rozpočtových kapitol. Rozpočtový procesuž nie je taký hektický ako v minulom obdobía máme priestor na oveľa podrobnejšieštúdium jednotlivých výdavkových titulov. Tonám umožňuje oveľa lepšie poznať rozpočtykapitol – čiže rezortov a ďalších orgánovštátnej a verejnej správy – a tak máme ajlepšie poznanie z hľadiska navrhovania konkrétnychškrtov.Inými slovami, máte väčšiu kapacitu nato, aby ste sa podrobnejšie pozreli na kapitolya ich výdavky. Možnože im to budeaj trošku nepohodlné.Pripúšťam, že im to môže byť trochu nepohodlné.Dôležité však je, že veľmi výraznýmspôsobom posúvame proces tvorby rozpočtuz kvantitatívneho na kvalitatívne zostavovanie,ktoré sa opiera o analýzu výdavkov. Nazáklade toho bude naše ministerstvo negociovaťs rezortmi o podobe návrhov ich rozpočtov.Sme presvedčení, že práve naštartovanieprogramového rozpočtovania, viacročnéhorozpočtovania a dôležitých zmien v samotnejrozpočtovej regulácii umožnilo, aby nielen MFSR pristupovalo k zostaveniu rozpočtu celej verejnejsprávy kvalitatívne, ale že to pomáha ajjednotlivým rozpočtovým kapitolám hlbšie sazamýšľať nad ich výdavkovými titulmi a nadspôsobom ich financovania.Je známe, že v roku 2004 zostalo v kapitoláchveľa nevyčerpaných prostriedkov.Znamená to, že ich nadhodnotili? Budúv budúcnosti odhady výdavkov lepšie?Foto: M. KošírerÁno, je pravda, že rozpočtové kapitoly v minulomroku nevyčerpali takmer 20 miliárdkorún. Aj tento fakt prispel k lepšiemu výsledkuhospodárenia verejných financií napríkladoproti predpokladom z októbra 2004. Deficitverejných financií napokon skončil na úrovni43,9 mld. Sk, teda 3,3 % HDP – čo je o 6,4 miliardymenej ako sme v predpokladali.K nečerpaniu výdavkov dochádza nepochybneaj z tohto dôvodu, že niektoré rozpočtové kapitolynadhodnotia predpokladané výdavkovétituly. Práve preto je nevyhnutné, aby sa ďalejprehlboval kvalitatívny prístup k zostavovaniurozpočtu tak, aby sa analyzovali všetky skupinyvýdavkových titulov a aby nedochádzalo k nadhodnocovaniuniektorých výdavkov na úkoriných, na ktoré potom nie sú potrebné zdroje.Pred rokom ste v rozhovore pre euroRE-PORT konštatovali výrazné zníženie počtuvašich pracovníkov. Bol to krok správnymsmerom, z hľadiska dnešného poznaniaa potrieb?Minulý rok bol prvý rok, v ktorom sme začalipracovať v nových organizačno-personálnychpodmienkach, pričom to bol zároveň najťažšírok – pripravovali sme fiškálnu decentralizáciu,trojročný programový rozpočet vo všetkých rozpočtovýchkapitolách a komplex nových zákonovv oblasti rozpočtovej regulácie. Myslím si,že sa nám to všetko viacmenej úspešne podariloa prax jasne potvrdila že uvedené rozhodnutiebolo jednoznačne správne. V súčasnostisú úlohy medzi jednotlivými útvarmi rozdelenétak, že každý si je vedomý svojej zodpovednostia robí to, čo robiť má.Boli by sme radi, keby aj ostatné rozpočtovékapitoly boli aktívnejšie, pokiaľ ide o ich vlastnúreorganizáciu, znižovanie administratívyVeľmi diskutovanou otázkou v súčasnostije fiškálna decentralizácia. V akom štádiuje teraz tento proces z vášho hľadiska?Fiškálna decentralizácia je projekt strategickýa kľúčový pre reformu verejných financií.Od 1. januára 2005 sme prestali poskytovaťúzemným samosprávam podielové dane.Vyššie územné celky, obce a mestá dostávajúpriamo výnos z dane z príjmu fyzických osôb.Obce majú právo vyrubovať rôzne miestnedane a VÚC získali celý výnos z cestnej dane.Došlo teda k posilneniu zdrojov pre územné samosprávy– s tým, že nesú plnú zodpovednosťza využívanie získaných prostriedkov.Budú však mať týchto prostriedkov dosť?Neznížia sa niektorým obciam príliš ichdoterajšie príjmy?Fiškálna decentralizácia znamená pre samosprávyprínos aj z hľadiska objemu získanýchzdrojov. Tých prostriedkov budú mať jednoduchoviac. Pre prvý rok nábehu, ktorým je rok2005, však bolo dohodnuté, že obce, ktoré bydosiahli menej ako 87 % príjmov z roku 2004,tak že sa im tá suma do výšky 87 % doplatí. Akvšak niektoré obce takto dopadnú, nebude topreto, že by reforma bola zle nastavená, alepreto, že predchádzajúci systém bol nespravodlivý– mnohí dostali viac na úkor iných, ajkeď v podstate toľko nepotrebovali.Pokiaľ ide o úlohy MF SR, na kvartálnej bázesledujeme vývoj fiškálnej decentralizácie v jednotlivýchVÚC aj v komunálnej sfére. Nedávnosme do vlády predložili správu o jej nábehu.Aké sú jej závery?Zo správy v podstate jednoznačne vyplýva,že fiškálna decentralizácia bola nastavenáoptimálnym spôsobom a nevyskytlisa nijaké udalosti, ktoré by nás mimoriadneprekvapili. Takže tentoprojekt považujeme za úspešný.19

ÚRAD PRE FINANČNÝ TRH20ÚFT ZVLÁDOLBREMENO DÔCHODKOVEJ REFORMYZmeny, ktoré súvisia so vstupom SR do Európskej únie pred necelým rokom, ale aj s reformami, sa citeľne dotkli úloha kompetencií Úradu pre finančný trh. Rozhovor so zástupkyňou generálnej riaditeľky ÚFT Ing. Evou Svetlošákovoupripravil náš spolupracovník Juraj Filin.Ako vplyv mali najvážnejšie udalostia zmeny v uplynulom roku na finančnýtrh v SR a na činnosť vášho úradu?Sú dve okolnosti, ktoré významne ovplyvnilislovenský finančný trh v uplynulom roku.Prvou z nich bol vstup SR do Európskej úniea s tým spojené uplatňovanie slobodnéhopohybu osôb a služieb aj v oblasti finančnéhotrhu. Na základe týchto princípov získalifinančné inštitúcie z ostatných členských štátovEÚ a Európskeho ekonomického priestorumožnosť vykonávať činnosť na území Slovenskejrepubliky len na základe svojho povoleniaudeleného v domovskom členskom štáte.Rovnakú možnosť majú slovenské subjektyvo vzťahu k pôsobeniu v ostatných členskýchkrajinách. Princíp jednotnej licencie sa v súčasnostivzťahuje na činnosť obchodníkovs cennými papiermi, správcovských spoločností,na fondy v oblasti kolektívneho investovania,činnosť poisťovní a na prospektycenných papierov obchodovaných na regulovanýchtrhoch.To sa zrejme odrazilo v zmenách príslušnejlegislatívy.Samozrejme, z legislatívnych zmien možnov danom kontexte spomenúť nový zákon o kolektívnominvestovaní účinný od 1. januára2004 či novelu zákona o cenných papierochúčinnú od 1. decembra 2004. Táto novelaimplementovala európsku smernicu o zneužívanítrhu a zavedenie dohľadu nad finančnýmikonglomerátmi pôsobiacimi v rôznychsegmentoch finančného trhu.Druhou významnou okolnosťou na slovenskomfinančnom trhu sa stalo spusteniedôchodkovej reformy.Aký bol potom celkový vývoj v segmentochfinančného trhu, na ktoré dozeráte?Z hľadiska tohto vývoja možno uviesť, ženajvýznamnejší rast vykazuje aj naďalej kolektívneinvestovanie. Objem majetku spravovanýsprávcovskými spoločnosťami narástol z 35,7miliardy korún v roku 2003 na 63,5 mld. Skv roku 2004, teda asi o 77,9%. V sektorepoisťovníctva celkové poistné za rok 2004narástlo oproti roku 2003 o 13% na 48,1 mld.Sk, pričom podiel životného poistenia predstavoval40,2% – a teda medziročný rast o 14,8%– a neživotného poistenia 59,8% – s medziročnýmrastom o 11,4%.Ako z vášho pohľadu hodnotíte rozbehnutiereformy dôchodkovéhosystému? Ako sa v tejto súvislostizmenili úlohy a kompetencieÚFT?Foto: M. KošírerÚroveň dohľadu je základným predpokladomúspechu dôchodkovej reformy. Kompetencienášho úradu sa rozšírili aj na oblasť dohľadunad systémom dôchodkového sporenia– ako nad druhým, tak aj nad jeho tretím pilierom.Ako isto viete, jadrom dôchodkovej reformyje zavedenie druhého piliera – starobnéhodôchodkového sporenia – a transformáciatretieho piliera dôchodkového systému.Najdôležitejšie v prípade dohľadu je vytvoreniekvalitnej legislatívy a efektívnych pravidieljeho fungovania. Zabezpečenie podmienokefektívneho a transparentného výkonu dohľaduje nevyhnutné na to, aby nový dôchodkovýsystém získal dôveru občanov.Na ktoré oblasti bolo v súvislosti s reformoupotrebné sústrediť najväčšiu pozornosťa úsilie, a kde vznikli problémy?Úrad, ktorý si uvedomoval novú úlohu, sazačal už v druhom polroku roku 2003 aktívnepodieľať na tvorbe právnej úpravy starobnéhodôchodkového sporenia v Slovenskej republike.Zúčastnil sa na pripomienkovom konaní k návrhuzákona, ktorý dnes tvorí základný stavebnýprvok právnej úpravy tzv. druhého pilierasystému dôchodkového zabezpečenia a jelegislatívnym jadrom slovenskej dôchodkovejreformy. ÚFT taktiež postupne začal aktívneparticipovať na procese prípravy sekundárnejlegislatívy v oblasti starobného dôchodkovéhosporenia, pripravoval sa na aplikáciu jednotlivýchprávnych noriem upravujúcich oblasťstarobného dôchodkového sporenia v praxia začal sa pripravovať na aktívnu komunikácius verejnosťou s ohľadom na rozsah a závažnosťdôchodkovej reformy, ktorá prinášaúplne nový pohľad na systém dôchodkovéhozabezpečenia na Slovensku.Akými fázami prešiel tento procesz vášho hľadiska a kde sa nachádzatednes?Pokiaľ ide o rozbeh dôchodkovej reformy,možno povedať, že už máme za sebou prvúa druhú fázu. Prvou bol samotný licenčnýproces tak dôchodkových správcovských spoločností,ako aj sprostredkovateľov. Úrad hozvládol bez väčších problémov, aj keď to stáloveľmi veľa úsilia. V priebehu roku 2004 úradviedol osem povoľovacích konaní ohľadomvzniku a činnosti DSS. V mesiacoch septembera október vydal všetkých 8 povolení novým dôchodkovýmsprávcovským spoločnostiam.Udeľovanie povolení sprostredkovateľomstarobného dôchodkového sporenia a s týmsúvisiace organizovanie odborných skúšokbolo pre úrad enormnou administratívnou záťažou.V roku 2004 ÚFT preskúšal vyše 30 000osôb a vydal vyše 20 000 povolení na výkontejto činnosti. Druhou fázou bol nábor prvýchklientov DSS v novembri a decembri 2004 a registráciazmlúv v Sociálnej poisťovni začiatkomroku 2005. Táto fáza je už tiež za nami.Pritom však boli medializované aj niektoréproblémy.Možno konštatovať, že v rámci uvedenejdruhej fázy sa vyskytlo viacero problémov, ktorénerobia najlepšie meno dôchodkovej reforme– najmä v oblasti sprostredkovania. Tu sanáš úrad snaží vyvíjať úsilie na odstraňovanietýchto neduhov. Vo všeobecnosti však možnokonštatovať, že aj táto fáza prebehla bez zásadnejšíchproblémov a komplikácií, ktoré bymohli ohroziť samotnú podstatu reformy.Aké sú potom podľa vás vyhliadky tejtoreformy?Dôležité v tomto období bude, ako sa podarínapĺňať dôchodkové fondy prvými príspevkamia následne to, ako budú tieto prostriedkyinvestované zo strany DSS. Pre úspech reformypovažujeme toto za kľúčovú fázu a tu budeúrad veľmi dôsledne sledovať, ako sa to zainteresovanýmsubjektom podarí.A pokiaľ ide o transformáciu tretiehopiliera?Vo vzťahu k tretiemu pilieru sa ÚFT veľmi aktívnepodieľal na tvorbe zákona 650/2004 Z.z., na základe ktorého prebehne v roku 2005transformácia doterajších DDP. Vytvoria sanové doplnkové dôchodkové spoločnosti, ktorébudú pod dohľadom úradu.

Ako hodnotíte vývoj kapitálového trhuv SR, ktorý je fakticky najslabší v regióne?V čom vidíte príčiny jeho nedostatočnejvýkonnosti a nízkeho prínosu k celkovejvýkonnosti našej ekonomiky?V súvislosti s príčinami slabého rozvojakapitálového trhu na Slovensku treba upozorniťna historické okolnosti jeho budovania.Na Slovensku neexistuje tradícia v získavaníprostriedkov na kapitálovom trhu. Preto spoločnostibuď uprednostňujú dlhové financovanieod bánk, v porovnaní s ktorým sú nákladyna IPO vysoké, alebo sa rozhodnú umiestniťsvoje emisie v zahraničí, kde sú trhy schopnébez problémov ich absorbovať. Nevyužili saniektoré možností, ktoré mohli prispieť k podporerozvoja lokálneho trhu, napríklad kapitálovýtrh nebol využitý počas privatizácie ani napredaj monopolov.Očakávate v tejto oblasti zlepšenie situácievplyvom investičných aktivít DSS?Od nástupu DSS si, samozrejme, istézlepšenie sľubujeme, treba však naň hľadieťtriezvymi očami. Investičné kritériá DSS sútotiž prísne, a preto súčasťou dôchodkovýchfondov nemôže byť akákoľvek emisia z tuzemskéhotrhu.Aký stupeň dosiahla integrácia slovenskéhofinančného trhu do celoeurópskychfinančných trhov v ich jednotlivýchsegmentoch? Ako sa v praxi prejavujúnové pravidlá, ktoré priniesol vstup doEurópskej únie?Základným princípom uplatňovaným v oblastifinančných služieb v EÚ je princíp jednotnejlicencie. V rámci jednotného vnútornéhotrhu únie sú finančné inštitúcie oprávnenéna základe licencie udelenej v štáte svojhosídla vykonávať činnosť aj v iných členskýchkrajinách bez potreby získať v nich ďalšiepovolenie. Postačí na to len pomerne jednoduchánotifikačná procedúra. Zliberalizoval satak prístup našich subjektov na trhy ostatnýchkrajín a naopak, aj prístup spoločností z ostatnýchčlenských krajín do Slovenskej republiky.Aké sú skúsenosti s prenikaním zahraničných– európskych – subjektov do SR a akétrendy očakávate v blízkej budúcnosti?Hoci v systéme jednotnej európskej licencienáš úrad notifikoval veľké množstvo spoločností,absolútnu prevahu majú subjekty, ktorésú oprávnené vykonávať činnosť len cezhraničnea nezabezpečujú ju prostredníctvom tuumiestnenej pobočky. Z doterajších skúsenostía monitoringu aktivít týchto subjektov naúzemí SR nám vyplynulo, že subjekty, ktorésa notifikovali len na základe slobody poskytovaniaslužieb a na našom území si nezriadilistále zastúpenie, svoju notifikáciu reálnenevyužívajú a skôr im slúži ako marketingovýnástroj. Pomáha im získavať klientov, ktorí bymali prípadne záujem investovať na našomkapitálovom trhu.Ktoré regulačné nástroje na celoeurópskejúrovni sa v súčasnosti uplatňujúa ktoré ďalšie sa pripravujú?Na úrovni EÚ sa aj ďalej prehlbuje spoluprácaorgánov dohľadu. V procese tvorbylegislatívy sa uplatňuje tzv. Lamfalussyhoproces, ktorý vďaka delegovaniu oprávneniana prijímanie legislatívy na Európsku komisiuumožňuje väčšiu flexibilitu legislatívy a jejzmien. Prispieva to k harmonizácii legislatívnychúprav vo všetkých členských štátoch.Nazdávate sa, že regulačná legislatívapre finančné trhy v súčasnostije dostatočná, alebo vidíte priestorna ďalšie podstatné zlepšenie? Budepotrebné legislatívne pokryť aj ďalšiesegmenty – napríklad nebankové finančnésubjekty?Zmeny v regulácii budú istotne pokračovať,či už v dôsledku zmien na celoeurópskej úrovnialebo našich domácich skúseností. Vzhľadomna to, že v priebehu posledných pár rokov sapodstatne obmenila legislatíva finančnéhotrhu, je potrebné postupne vyhodnocovaťskúsenosti s jej uplatňovaním a reagovaťna vzniknuté problémy. Trend posilňovania„Dôležité v tomto období bude, ako sa podarí napĺňať dôchodkovéfondy prvými príspevkami a následne to, ako budú tieto prostriedkyinvestované. Pre úspech reformy považujeme toto za kľúčovú fázu.“Úrad pre finančný trh (ÚFT) bol zriadenýzákonom č. 96/2002 Z.z. o dohľade nadfinančným trhom a o zmene a doplneníniektorých zákonov (zákon o dohľade) od1. apríla 2002 ako právnická osoba, ktorejsa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávaniedohľadu nad finančným trhomv oblasti kapitálového trhu a poisťovníctvapodľa zákona o dohľade a podľa osobitnýchzákonov.V pôsobnosti ÚFT je dohľad nad činnosťousubjektov pôsobiacich na slovenskomkapitálovom a poistnom trhu, súčinnosťs Ministerstvom financií SR a ďalšímiprávnickými a fyzickými osobami, medzinárodnáspolupráca a výmena informáciía ďalšia činnosť podľa zákona o dohľadea osobitných zákonov.Orgánmi ÚFT sú rada ÚFT, generálnyriaditeľ ÚFT a dozorný výbor ÚFT.Zdrojmi na financovanie činnosti ÚFTsú príspevky dohliadaných subjektov,poplatky za úkony v konaní na ÚFT a ziskz predchádzajúcich období.ÚFT sa za svoju činnosť zodpovedá vládeSlovenskej republiky, ktorej pravidelne predkladásprávu o činnosti ÚFT, správu o hospodáreníÚFT, správu o stave kapitálovéhotrhu a správu o stave poisťovníctva.Pred zriadením ÚFT sa nad kapitálovýmtrhom a poisťovníctvom v Slovenskej republikevykonával štátny dozor od 1. novembra2000 do 31. marca 2002 Úradom prefinančný trh, ktorý bol orgánom štátnejsprávy zriadeným zákonom č. 329/2000Z.z. o Úrade pre finančný trh.regulácie však bude pokračovať a bude silneorientovaný na ochranu investorov.Pokiaľ ide o ďalšie segmenty – rôzne nelicencovanésubjekty – momentálne sa námich regulácia javí ako dostatočná, najmä v dôsledkuzmien v oblasti regulácie investičnýchslužieb a zavedenia inštitútu verejnej ponukymajetkových hodnôt.Ako vnímate skutočnosť, že už onedlhobudú kompetencie ÚFT integrovanév rámci Národnej banky Slovenska?Treba povedať, že jednotlivé segmentyfinančného trhu sú dnes prepojené viacako kedykoľvek predtým. Nezriedka jednafinančná skupina pôsobí v oblasti bankovníctva,obchodovania s cennými papiermi,kolektívneho investovania i poisťovníctvaa v súčasnosti už aj v oblasti dôchodkovéhosporenia. Preto je myšlienka integrácie dohľadunad takýmito finančnými skupinamiopodstatnená. Treba však poznamenať, žeumiestniť všetkých ľudí pod jednu strechunestačí, je potrebné zaviesť také mechanizmyspolupráce jednotlivých útvarov, abydokázali efektívnejšie prispieť k ochrane investorov,sledovaniu rizík a včasnému odhaleniumožných problémov, a to pri dodržanínevyhnutnej nezávislosti takejto inštitúcie odakýchkoľvek externých vplyvov.Možno predpokladať, že prípravy na tentokrok sú v ÚFT už neľmi aktuálne.Áno. Proces zlúčenia NBS a nášho úradusa pripravuje vo viacerých rovinách. Bolizriadené pracovné skupiny, ktoré bymali umožniť hladký prechod kompetenciírealizovaných v súčasnostiúradom na NBS.21ÚRAD PRE FINANČNÝ TRH

DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO SRDaňové priznania sa podávali podľapravidiel, ktoré priniesla v roku 2004nová daňová legislatíva. Všeobecne sahovorilo, že priznávanie daní malo byťľahšie. Naplnili sa očakávania daňovejreformy?Zrejme priznanie sa k daňovej povinnostinikdy nebolo a ani nebude obľúbenou činnosťounikoho, bez ohľadu na to, či je daňoválegislatíva nová, alebo platí viac rokov.Keďže platenie daní je z pohľadu štátu čiobce považované za jednu z vážnych povinností,ktoré musia podniky alebo jednotlivciplniť, nezostáva nič iné ako sa s tým zmieriťa daň priznať a zaplatiť.Je potešiteľné, že podiel tých, ktorí priznávajúdane v zákonom stanovenej výškea aj ich včas platia, z roka na rok rastie.Hoci stále nie je možné urobiť definitívnyodpočet dopadu daňovej reformy na verejnérozpočty, na firmy a jednotlivcov, pretožeposledný dátum keď bude podané poslednédaňové priznanie z príjmu za rok 2004 je až30.9.2005. Tým získame od platiteľov aj poslednéúdaje o ich príjmoch v roku 2004. Uždnes je však zrejmé, že viaceré očakávaniasa napĺňajú, alebo sa k nim blížime.Z pohľadu platiteľa daní je určite potešiteľné,že aj keď vyplnenie daňovéhopriznania nie je úplne jednoduché, pretožeani dnes nie je daňová legislatíva bez problémov,určite je jednoduchšie než v minulosti.Navyše daňová správa umožnila právnickými fyzickým osobám využiť možnostiinternetu a keď už nič iné, tak záujemcoviamohli z tohto média získať daňový formulár,respektíve vyplniť si tlačivo priamo na internete.Program im umožnil skontrolovať sisprávnosť jednotlivých výpočtov a upozornilich na prípadné chyby. Túto možnosť využiloza prvý štvrťrok vyše 180 tisíc subjektov.Popritom mali všetci daňovníci, aj tí ktorídisponujú zaručeným elektronickým podpisom,prvýkrát možnosť poslať daňovépriznanie elektronicky. Nevieme či to bolaskutočne časová tieseň, alebo aj trochurecesie, ale posledné daňové priznanie poslanéelektronicky prišlo pár sekúnd predpolnocou posledného marcového dňa.Na hodnotenie reformy sú dôležité aj inéaspekty. Ťažko odhadnúť či a do akej mieryrast počtu subjektov, ktoré vykazujú ziskalebo príjem podliehajúci zdaneniu je výsledkomparametrov zákona o dani z príjmu.Faktom je, že základ zdanenia rastiea predbežné výsledky naznačujú, žeobjem dane z príjmu bude väčšíako vlani. To všetko i napriek22RASTIE POČETZODPOVEDNÝCH DAŇOVNÍKOVPre niekoho stres, pre iného prirodzená povinnosť voči štátu. Áno, hovoríme o daňovom priznaní. Na tohtoročné saopýtala naša spolupracovníčka Gabriela Bömchesová generálnej riaditeľky Daňového riaditeľstva Slovenskej republikyv Banskej Bystrici. Ing. Márie Machovej, PhD.Foto: archívzníženej sadzbe, či napriek tomu, že už razzdanené príjmy nie sú ďalej zdaňované.Akých chýb sa najčastejšie dopúšťaliľudia pri daňových priznaniach?Sú to predovšetkým súčtové chyby, chýbajúcipodpis, alebo iné identifikačné údaje zozáhlavia formuláru. Aj tento rok sme museliviac ako 10% žiadostí odmietnuť. Určite viacnervozity a stresov zažili tí, ktorí si túto povinnosťnechali na posledný či predposlednýdeň a nebolo ich málo. Viac ako polovicafyzických a niekoľko desiatok tisíc právnickýchosôb má zaužívaný takýto postup užniekoľko rokov.Čo by mala priniesť jednotná 19-percentnásadza dane?Očakávaní bolo a je veľa. Najčastejšiesa argumentovalo potrebou prijať princípjednotného prístupu k daňovníkovi, a pretosa odstránili rôzne zdaňovacie pásma, výnimky,nezdaňujú sa dividendy a podobne.Iným dôvodom bolo znížiť daňové únikyv dôsledku rôznych foriem daňovej optimalizácieči touto formou posilniť konkurencieschopnosťSlovenska.Je súčasný stav ukončením daňovej reformy,alebo bude ešte pokračovať?Ak by aj ministerstvo financií chcelo uskutočniťďalšie zmeny v daňovej legislatíve,ktoré by mohli mať prívlastok „reformné“,vysoký dátum politického cyklu to už zrejmeneumožní. Zároveň sa domnievam, žev krátkom či strednodobom horizonte sícemôže prísť k určitým zmenám v daňovýchzákonoch, ale ťažko to budú zmeny podstatné.Na plné prejavenie sa všetkých pozitív,ale aj negatív daňovej reformy treba určitýčas a aj podnikateľské prostredie potrebujeurčitú stabilitu.S tým súvisí aj ďalšia oblasť, kde je potrebnéuskutočniť zásadné zmeny, ktorébudú mať významný dopad na daňovúproblematiku, a tou je samotná správa danía štruktúra jej orgánov. Správa centrálnychdaní, ktorú z rozhodujúcej miery zabezpečujedaňová správa je dnes reprezentovanádaňovým riaditeľstvom, 8 pracoviskamidaňového riaditeľstva a 102 daňovýmiúradmi. V daňovej správe dnes pracuje vyše6 tisíc zamestnancov, z ktorých viac ako5,5 tis. majú štatút štátneho zamestnanca.Vytvorenie takejto štruktúry i početnosť zamestnancovmalo opodstatnenosť, ale dnesje situácia diametrálne iná ako na začiatku90. rokov. Preto minister financií predložilna rokovanie vlády a následne na rokovanieparlamentu návrh na novú podobu orgánovdaňovej správy. Návrh predpokladá vytvoreniedvojstupňového systému riadenia.Alarmujúcim je rast výšky daňovýchnedoplatkov. Vlani to bolo 85 miliárdSk. Aká je možnosť vymôcť ich?Myslím si, že rozhodujúca časť objemu daňovýchnedoplatkov je cena za spoločenskútransformáciu, ktorá v posledných 15 rokochprebieha na Slovensku. Prečo by malabyť daňová správa „ušetrená“ problému neplatičov,podvodníkov, ale aj nedostatočnepripravených, často naivných občanov, ktorísa rozhodli podnikať a z ich podnikania zostaliiba dlhy? Rovnaké je to v bankách, sociálnejpoisťovni, zdravotných poisťovniacha samozrejme na daňových úradoch. Príčinysú aj inde. Tie spočívajú najmä v nepripravenostiči neskúsenosti spravovať jednotlivédruhy daní zamestnancami daňovej správy,nejednoznačná a často sa meniaca legislatívaa iné. Daňová správa je často predmorálnou dilemou – robiť daňovú kontrolutam, kde vieme, že spoločnosť nemá žiadnymajetok, alebo konateľa hľadá polícia užniekoľko rokov a podobne. Takéto nálezya nie malé sa spravidla stanú nedoplatkom,ktorý sa nikdy nepodarí vymôcť. Pretoúsilie daňovej správy je niektoré problémyriešiť legislatívne a nedoplatky, ktoré súnevymožiteľné odpísať a pozornosť zameraťna nové, živé nedoplatky, kde je šanca naúspech vyššia.

PORTÁL DAŇOVÉHO RIADITEĽSTVA SRPATRÍ K NAJNAVŠTEVOVANEJŠÍMV tomto roku mali daňoví poplatníci v Slovenskej republike po prvý raz v histórii možnosť podávať daňové priznaniaelektronickou formou. I keď túto možnosť zatiaľ využilo iba niekoľko sto daňových subjektov, je to v porovnaní s minulosťouohromný pokrok. Na tom, že táto forma komunikácie poplatníkov s daňovými úradmi a Daňovým riaditeľstvomSR existuje, má ohromný podiel košická firma Novitech Tax, najvýznamnejší dodávateľ informačných technológií a služiebpre túto inštitúciu. euroREPORT oslovil riaditeľa spoločnosti Novitech Tax Ing. Petra Focka.Možnosť podávania daňových priznaníelektronickou cestou istotne nie je jedinýmvýsledkom spolupráce vašej firmys Daňovým riaditeľstvom SR?Máte pravdu, Novitech Tax ako kľúčový dodávateľriešení a služieb informačných technológiíje realizátorom portálu www.drsr.sk,prostredníctvom ktorého Daňové riaditeľstvoSR poskytuje verejnosti celý rad užitočných informáciía elektronických služieb pre podporuplnenia ich daňových povinností.Vráťme sa do histórie, pretože internetovýportál sa nemôže zrodiť zo dňa nadeň.Vznik Portálu daňovej správy SR iniciovaloDánske ministerstvo daní – Ústredná colnáa daňová správa v rámci predvstupovej pomociEurópskej únie pre Slovenskú republiku.Ako dodávateľa riešenia pre Daňové riaditeľstvoSR si zvolilo firmu Novitech Tax, ktorámá dlhoročné dobré referencie a skúsenostis návrhom, implementáciou a prevádzkouprojektov a služieb informačných technológiív prostredí Daňového riaditeľstva SR.Realizácia projektu bola a je pod neustáloukontrolou nielen útvaru informatiky Daňovéhoriaditeľstva SR, ale tiež pod kontrolouDánskeho ministerstva daní – Ústrednej colneja daňovej správy čoho dôsledkom je, že riešeniespĺňa najnáročnejšie technické, funkčnéa kvalitatívne parametre.Ako vývoj pokračoval ďalej?Prvou fázou projektu, ktorú sme realizovalipráve pred rokom do konca apríla, bola jehopilotná časť s týmito hlavnými úlohami:• Umožnenie komplexného odskúšania elektronickýchdaňových služieb a vytvoreniezákladu pre realizáciu cieľov a úloh v zmysleAkčného plánu eEurope+ v daňovej správeSR.• Ďalšie podporné ciele projektu:• Získať všeobecné skúsenosti v organizácii,prevádzkovaní a rozvoji funkčnosti elektronickýchdaňových služieb• Odhaliť potreby úpravy dnes platnej legislatívypre oblasť elektronických daňovýchslužieb• Zadefinovať potreby úprav existujúcehodaňového informačného systému.Keďže ciele pilotného projektu boli v plnomrozsahu splnené, Daňové riaditeľstvoSR sa rozhodlo pre nasadenie portálu doskúšobnej prevádzky od 1.mája 2004. Boloto aj na počesť nášho vstupu do Európskejúnie.Foto: archívČo bolo obsahom druhej etapy prác?Druhým významným medzníkom v rozvojiportálu bol tohtoročný 7. marec, keď sa sprístupnilislužby na podávanie už spomínanýchdaňových priznaní prostredníctvom internetu.Významné pri tom je, že Daňová správa takumožnila ako prvá štátna organizácia v Slovenskejrepublike plnohodnotnú elektronickúkomunikáciu s daňovým subjektom na základetzv. zaručeného elektronického podpisu. Toznamená, že už nie je potrebné písomné – papierové– daňové priznanie a otvára sa cestapre kvalitatívny skok v poskytovaní služiebštátnej organizácie pre širokú verejnosť.Môžete povedať, ako portál funguje?Najdôležitejšie služby sú vybrané v „stĺpčekoch“na pravej strane úvodnej stránkywww.drsr.sk (takzvané rýchle voľby) a vovodorovnom menu v červenom páse – „Poskytovanieinformácii“ a „Pomôcky“. Veľmi obľúbenéje „Vyplnenie tlačív na internete“ – tretiapoložka v rýchlych voľbách – používateľ máprístup k inteligentným formulárom, ktoré honavigujú pri vyplňovaní daňového priznania.A aké ďalšie služby portál poskytuje?Pre autorizované daňové subjekty, ktorésú používateľmi portálu eTax, to znamená,že požiadali daňovú správu o sprístupnenieelektronických služieb, sú navyše k dispozíciitieto možnosti:• prehľad daní, na ktoré je daňový subjektevidovaný• prehľad dokumentov podaných daňovýmsubjektom na daňové orgány• prehľad dokumentov vystavených daňovýmúradom pre daňový subjekt.Znamená to teda, že na portál majú prístuplen registrovaní užívatelia?Nie, prístup na internetovú stránku mákaždý, teda aj neregistrovaný používateľ. Naportáli sú publikované komplexné informáciek daňovej problematike a je prístupný celý radužitočných služieb prostredníctvom ktorýchmôže daňový subjekt napr.:• dávať dopyty a žiadosti v zmysle zákonao poskytovaní informácií a v zmysle zákonao daňových orgánoch• mať prístup k rubrikám F.A.Q.• mať prístup k daňovým kalendárom, kalkulačkáma iným aplikačným pomôckam(zisťovanie čísel účtov štátnych príjmovvedených daňovými úradmi, na ktoré súsmerované úhrady daní, miestnej príslušnostiobce k daňovému úradu a pod.)• overovať identifikačné čísla platiteľov DPHv SR a EÚ• vypĺňať formuláre daňových priznaní sozabezpečením formálnej a logickej kontrolyich vyplnenia a možnosti tlače dotvaru, v akom sú akceptovateľné Daňovýmúradom.Aj zo strany ministerstva financií, ktoréje nadriadeným orgánom Daňovéhoriaditeľstva SR, zazneli slová uspokojenianad novým a nanajvýš modernýmspôsobom poskytovania služieb daňovejverejnosti, ktorý však súčasneuľahčuje prácu štátnym orgánom. Vieteprezentovať prvé výsledky z používaniaportálu?Podľa prvých štatistických údajov vyplýva,že napríklad v marci tohto roka formuláredaňových priznaní na internetovej stránkeDR použilo okolo 100 000 subjektov. Z informáciína serveri http://naj.sk/Rebricek/2005/ , ktorý monitoruje návštevnosť slovenskéhointernetu, je od začiatku roka tentoportál na 27. mieste s 355 674 návštevníkmi(informácia k 1. 4. 2005) a zdá sa, žeide o najnavštevovanejši web štátnejorganizácie, čo svedčí o záujmeverejnosti o informácie a služby,ktoré poskytuje.23

COLNÉ RIADITEĽSTVO SRVstup do Európskej únie je pre colníkovudalosť takého rozmeru, že ju v históriiani niet s čím porovnávať. Nezačínaliste síce od nuly, no predsa...Samozrejme, colná správa sa na tútoudalosť začala pripravovať už niekoľko rokovpredtým. Ešte v roku 1997 bola schválenátzv. predvstupová stratégia colných správ,vypracovaná generálnym riaditeľstvom Európskejkomisie DG XXI (dnes DG TAXUD)a následne prerokovaná s generálnymiriaditeľmi asociovaných krajín. Európskakomisia spracovala štandardy v trinástichoblastiach, ktoré museli colné správy asociovanýchkrajín aplikovať v interných procesoch.Následne sme vypracovali rozdielovúanalýzu medzi našimi procesmi a postupmi,požadované Európskou komisiou. To bolvlastne základ pre všetky zmeny – počnúc legislatívou,upravujúcou kompetencie colnýchorgánov. Komplexne sme prevzali správuspotrebných daní, do interných procesov saimplementovali detailné postupy vo vzťahuk colného dohľadu v rámci jednotného colnéhoúzemia EÚ.Zmeny zasiahli prakticky každéhojedného colníka, odchodom z hranícvlastne nezostalo na svojom miesteprakticky nič...Na výkon nových činností bolo potrebnénastaviť aj zdroje. Riešil sa odsun colnýchorgánov z hraničných priechodov na vnútornýchhraniciach EÚ a samozrejme množstvoproblémov súvisiacich s personálnou agendou.A tou nebolo len prepúšťanie colníkov,ale aj vyškolenie našich zamestnancov nanové postupy. Približne polovici našich zamestnancovsa od 1. mája 2004 zmenili ichpracovné náplne a vo väčšine prípadov aj ichmiesto výkonu štátnej služby.Viackrát ste sa vyjadrili, že tieto zmenymôžu a musia byť postupné – aj vo vzťahuk počtom colníkov a ich konkrétnemu pracovnémuzaradeniu.Je pravdou, že zmeny v colnej správe saneskončili 1. mája a dnes, po analýzach stavu,pristupujeme k ďalším zmenám v rámcinašej organizácie. Dotknú sa siete colnýchúradov, ktorých dnes máme 14. Návrh vyhláškyMF SR, ktorý upravuje sieť colnýchúradov, od 1.júla 2005 počíta už len s deviatimicolnými úradmi. Mali by sa nachádzaťv sídlach vyšších územných celkov a colnýúrad v Čiernej nad Tisou bude zabezpečovaťvýkon na celom úsekuštátnej hranice s Ukrajinou. Sieťpobočiek colných úradov, ktorých24COLNÍCI MAJÚ ZA SEBOU NAJŤAŽŠÍROK HISTÓRIEColná správa má za sebou rok, ktorý ťažko porovnať s akýmkoľvek predtým. Vstup do EÚ bol pre colníkov úplne zásadnouzmenou, hoci 1. májom sa nič neskončilo, mnohé však začalo. Prispôsobovanie sa štruktúram a podmienkampráce EÚ je dlhodobejší proces. Najmä o jeho zložitostiach sa náš spolupracovník Peter Ondera rozprával s generálnymriaditeľom Colného riaditeľstva SR Ing. Jozefom Gönczölom.Foto: archívje dnes 63, nebude dotknutá touto zmenou –myslím tým ich počet. Zmenou by malo prejsťaj Colné riaditeľstvo SR – chystáme úpravunášho organizačného poriadku, zameranúna zjednodušenie riadiacich procesov.Balík problémov, vyžadujúcich si riešenia,je naozaj veľký. Čo z neho ste osobnepovažovali za najtvrdší oriešok?Ťažko povedať – azda prechod správyspotrebných daní. Tejto oblasti sa dnesvenuje najviac našich zamestnancov. Aj z pohľadupríjmov do štátneho rozpočtu zabezpečovanéhocolnými orgánmi budú tento roktvoriť príjmy zo spotrebnej dane asi polovicu.Najzložitejšie sú však zmeny v personálnomzabezpečení. Toto bol a aj v súčasnej dobeje najcitlivejší problém, ktorý riešime. Jeprirodzené, že sa nedá každému vyhovieťa dopad zmien u niektorých colníkov bol naozajnepríjemný. Proces sme sa snažili riešiťmaximálne transparentne. Intenzívne smekomunikovali aj s našimi odborármi, ktorí saspolupodieľali na príprave týchto zmien.Systém colnej správy na území Európskejúnie je dnes predovšetkýmo spracovaní a výmene informácií,systémy musia byť vzájomne absolútnekompatibilné, ťažko tu nájsť priestorpre akési národné špecifiká a vlastnécesty. Navyše colný informačný systémmusel začať fungovať naozaj zo dňa nadeň. Mali ste zrejme istú výhodu, že stepráve túto oblasť riadili dlhší čas, maliste teda dokonalý prehľad o potrebácha slabinách.Práve tejto oblasti venovala Európskakomisia mimoriadnu pozornosť. Experti DGTAXUD u nás strávili mnoho týždňov práces cieľom analyzovať stupeň našej pripravenostiv oblasti informačných technológií, akoaj vytvoreniu odporúčaní z ich strany. Projektyboli zamerané na utvorenie komunikačnejinfraštruktúry, kde sme v spolupráci s Datacentrom(organizácia v rámci rezortu MFSR) prepojili všetky naše pracoviská a vytvorilikomunikačný uzol pre výmenu informáciímedzi Colnou správou SR a DG TAXUD-oma ostatnými colnými správami členskýchštátov EÚ a EZVO. Túto bránu využívajú ajsystémy daňovej správy. Ďalšie projekty bolizamerané na vytvorenie a zavedenie softvérovýchaplikácií, ktoré boli nevyhnutné prečinnosť colnej správy v novom prostredí. Jeich veľmi veľa a sú naozaj náročné. SpomeniemIntegrovaný systém správy taríf, ktorýokrem iného obsahuje integrovanú tarifuEÚ a všetky opatrenia EÚ vzťahujúce sa nadovozy a vývozy členských štátov EÚ z a donečlenských štátov EÚ. Tento systém je denneaktualizovaný zo strany EK, denne ideo niekoľko sto zmien, ktoré musíme preniesťdo našich pravidiel.Laikovi asi detaily veľa nepovedia, ichpraktický význam je však veľmi vážny...Prirodzene, 75 percent vybratého cla jev rámci tradičných vlastných zdrojov EÚ odvádzanýchdo spoločnej pokladnice EÚ. Tietopríjmy sú účtované špeciálnou časťou nášhoFinančného informačného systému, ktorý saokrem toho používa aj na evidenciu ostatnýchpoplatkov vyberaných colnou správou.Vráťme sa k ľuďom. Pokles počtu colníkovprebieha v niekoľkých etapách, hovorísa o optimalizácii, pretože až časukáže, aká štruktúra a sieť pracovískje potrebná, koľko pracovníkov a kde.Sám ste spomenuli, že je to veľmi zložitáagenda.Príprava plánu personálnych zdrojov začalaešte v roku 2002. Prvé zníženie počtucolníkov z pôvodného počtu okolo 5300pracovníkov sa uskutočnilo k 1. máju 2004,keď odišlo 608 našich zamestnancov. Uždva mesiace po vstupe bolo jasné, že zaťaženosťjednotlivých útvarov je nižšia akosa pôvodne predpokladalo. Preto sme požiadalio ďalšie zníženie početných stavovo 200 colníkov k 1. septembru 2004. Dnesmáme systemizovaných 4524 miest, reálne

však máme v služobnom pomere menej ako4100 colníkov. Druhá etapa reorganizáciecolnej správy by sa už mala zaobísť bezprepúšťania colníkov, odíde však ešte asi 50civilných zamestnancov.Redukcia počtov utvorila predpoklad,aby sa skvalitnilo odmeňovanie colníkov.V minulosti tu panovala nespokojnosť,pri porovnávaní s inými ozbrojenýmizbormi boli colníci na chvoste,hoci, paradoxne, ako jediní si na svojuplácu takpovediac vedia zarobiť. Situáciadnes?V parlamente máme návrh zákona o štátnejslužbe colníkov, v ktorom je množstvozmien čo sa týka aj platových náležitostí colníkov.Medzi nimi je aj zmena hodnostnýchpríplatkov, ktoré sa zvyšujú o 10%, tak akoje to u policajtov. Najprv sa plánovalo zvýšiťich o 100%, ale, bohužiaľ, toto neprešlo aniu policajtov ani u nás. Ďalšia zmena sa týkazvýšenia funkčného platu, čo je jedna zložkaslužobného platu. Táto zmena však priamosúvisí so zrušením inštitútu ďalšieho služobnéhoplatu, tzv. 13. a 14. plat, keď 55%týchto dvoch platov sa pretransformuje dofunkčného platu a 45% sa bude vyplácaťcez fakultatívne zložky služobného platu(osobné príplatky a odmeny). V rozličnýchmédiách sa uverejňovali rôzne porovnaniaslužobných príjmov v ozbrojených zboroch.Spôsob ich výpočtu bol však odlišný a tedavýsledné sumy boli ťažko porovnateľné. Toto,samozrejme, iniciovalo búrlivé diskusie ajv našich radoch. Dnes môžem povedať, žetohtoročný priemerný plat colníka by maldosiahnuť 20 500 Sk za mesiac. Táto suma jevrátane všetkých zložiek služobného príjmu.K tomuto je potrebné ešte pripočítať cca 36mil. Sk, ktoré sú určené na disciplinárne odmenyvyplácané colníkom. Stále však mieruodmeňovania nepovažujem za optimálnu.Roky po vzniku SR boli poznamenanérelatívne búrlivou výstavbou hraničnýchpriechodov a najmä colníc. Dnesnevieme, čo s nimi...Súčasťou zmien v colnej správe spôsobenýchvstupom SR do EÚ boli aj zmeny v sietipobočiek colných úradov. Tieto sa v najväčšejmiere týkali hraničných priechodov, keďžev prípade vnútrozemských pobočiek sú našeútvary väčšinou v prenajatých priestoroch.Z dvadsiatich nehnuteľností, ktoré sa stalipre colnú správu prebytočnými, sme osempreviedli na ministerstvo vnútra. S ostatnýmibudovami musí Colné riaditeľstvo nakladaťako s prebytočným majetkom a postupovaťv zmysle Zákona o správe majetku štátu.Poďme k výkonu... pašovanie je staréako ľudstvo samo, ani vznik EÚ tento neduhneodstráni – najmä vo vzťahu k nečlenskýmkrajinám. Naopak, práca colníkovje dnes oveľa ťažšia, keďže už niesú priamo prítomní na hraniciach a pritomnesieme zodpovednosť za ochranuvýchodnej hranice EÚ. Vďaka vašejaktívnej mediálnej politike sa verejnosťprakticky denne dozvedá o razantnýchzásahoch voči pašerákom. Kde vidíteriziká nadnárodnej kriminality v najbližšomčase? Mám na mysli Európou a USAostro sledované kontrabandy rádioaktívnychmateriálov, ilegálnych vývozova dovozov zbraní, drogy...Vzhľadom na výrazný rozdiel v ekonomikea kúpyschopnosti obyvateľstva medzi Ukrajinoua Slovenskom je SR najviac vystavenápašovaniu tovaru práve z Ukrajiny. Tentonelegálny obchod je organizovaný predovšetkýmukrajinskými štátnymi príslušníkmi,ktorí úzko spolupracujú so slovenskýmiobčanmi. Aj keď každodenne evidujeme záchytypašovaných cigariet, alkoholu a minerálnycholejov na východnej hranici, pašerácia priekupníci sa nevzdávajú. Vymýšľajú stálenové taktiky a úkryty (zasielanie cigarietv balíkoch, v kolesách návesu, používaniekrycích tovarov, v rôznych útrobách automobilov,prerobené palivové nádrže áut atď.).Colný kriminálny úrad sa zameriava naodhaľovanie organizovaných skupín zaoberajúcichsa nelegálnym dovozom, prepravoua distribúciou či už na naše územie alebo dokrajín s vyššou hladinou daňového zaťaženiav rámci spoločenstva. Prirodzene, colný kriminálnyúrad venuje maximálnu pozornosťnajmä nebezpečným kontrabandom, kde sanezaobíde bez úzkej spolupráce so špeciálnymizložkami polície.Zadržiavate pomerne veľké objemytovarov, ktoré by sa u nás inak objavilina trhoviskách alebo aj v obchodnýchreťazcoch. Cigarety ešte pochopím, alev spaľovni spravidla končí aj obuv a textilázijskej proveniencie, hoci podľa môjhonázoru by mohol tovar tohto druhudobre poslúžiť napr. v detských domovoch,v domovoch dôchodcov, skrátkav sociálnej sfére. Nie je to hriech?Colné úrady vykonávajú správu majetkuštátu pri tovare, pri ktorom bolo vyslovenéprepadnutie veci alebo bol zhabaný v konanío colných priestupkoch alebo colných deliktoch,prípadne bol prenechaný v prospechštátu. Ak takýto tovar nebol colným úradompredaný, potom ho colný úrad môže bezodplatnepreviesť na rôzne inštitúcie, akými súnapr. zdravotnícke zariadenia, predškolskézariadenia, školy, neziskové organizácie. Tieby však mali splniť colné formality spojenés prepustením tovaru do režimu voľný obeh.Colná správa má vo svojich skladoch tovarza 36 mil. Sk. Časť z tohto tovaru vzhľadomna jeho charakter nie je možné previesť. Celýzoznam tovaru je zverejnený na internetovejstránke WWW.COLNASPRAVA.SK. Od vstupuSR do EÚ colné úrady bezodplatne previedlina rozličné inštitúcie tovar v hodnote1,3 mil. Sk.Aj colníci sú iba ľudia, prieskumy hovoriao vážnych podozreniach korupcie,vy zasa dávate najavo, že viete vočitomuto neduhu postupovať veľmi efektívnea tvrdo.Colná správa naďalej pôsobí v oblastiach,ktoré sú finančne veľmi zaujímavé. Naďalejsem patrí oblasť colného dohľadu pri obchodes tretími krajinami, spotrebné dane, spoločnápoľnohospodárska politika, obchod sozbraňami, chránenými živočíchmi atď. Tietosa naďalej zneužívajú na nezákonné obohacovaniesa a sú aj prípady účasti colníkov.Uvediem aspoň toľko, že za lanský rok našainšpekcia zistila 140 porušení služobnej disciplíny,podali sme 62 oznámení o podozrenízo spáchania trestného činu, z toho 53 oznámeníišlo na vrub colníkov, sedem na civilnéosoby a dve trestné oznámenia na neznámeosoby. Z disciplinárnych dôvodov sme vlaniprepustili 32 colníkov.„Vzhľadom na výrazný rozdiel v ekonomike a kúpyschopnosti obyvateľstvamedzi Ukrajinou a Slovenskom je SR najviac vystavená pašovaniutovaru práve z Ukrajiny. Aj keď každodenne evidujeme záchytypašovaných cigariet, alkoholu a minerálnych olejov na východnejhranici, pašeráci a priekupníci sa nevzdávajú.“Ako hodnotíte kvalitu procesu prechoduvýberu daní na colnú správu a účinnosťvymáhania?Colná správa SR aj po vstupe SR do EÚplní veľmi dôležitú úlohy v oblasti zabezpečovaniapríjmov štátneho rozpočtu. Zauplynulý rok colná správa odviedla do štátnejkasy 114 mld. Sk. Je to síce o 39,5 mld.Sk menej ako v roku 2003, musíme si všakuvedomiť, že od 1.5.2004 tovar dovážanýz členských štátov EÚ nepodlieha colnémudohľadu, pričom 90% tovaru dovážanéhona územie Slovenska je pôvodom z členskýchštátov EÚ. Colná správa sa podieľa aj navytváraní tradičných vlastných zdrojov EÚ.Za vlaňajší rok sme odviedli 254,7 mil. Skdo spoločnej kasy EÚ a do štátnej sme zavlaňajší rok vybrali a odviedli takmer 40 mld.Sk zo spotrebných daní. Zvýšené príjmy smezaevidovali zo spotrebnej dane z minerálnycholejov, kde sa vybralo o 3,9 mld. Sk viacoproti plánu. Problematické sú spotrebnédane z tabakových výrobkov.Iné je daň vyrubiť, iné vymôcť. Stav pohľadávok?Čo sa týka nedoplatkov, ich výška dosiahlav roku 2004 vyše šesť miliárd korún. V porovnanís rokom 2003 sme zaznamenali pokleso takmer 1 mld. Sk. V uvedených pohľadávkachevidujeme všetky pohľadávky od roku1991. Za rok 2004 colná správa rôznymispôsobmi vymohla 226,4 mil. Sk. Medziročnýpokles pohľadávok spôsobilocelkové zníženie výmerov v roku2004 a odpísanie nevymožiteľnýchpohľadávok.25COLNÉ RIADITEĽSTVO SR

SPOĽAHLIVOSŤ, PRESNOSŤA BEZPEČNOSŤ JE ZÁKLADOM KVALITYSpoločnosť MICROCOMP-Computersystém, s. r. o. je dlhodobým úspešným a spoľahlivým dodávateľom informačnýchtechnológií a systémovým integrátorom pre vládne a mimovládne organizácie na celom území Slovenska. euroREPORTpreto oslovil konateľa spoločnosti Jozefa Gála.26Colnej správe Slovenskej republiky a jejzložkám spolu so vstupom do Európskejúnie vyplynuli nové úlohy. Na možnostiachich riešenia sa podieľala aj vašaspoločnosť. Ako?Od 1. mája 2005 bolo nutné z dôvoduvstupu Slovenska do Európskej únie zjednotitsystémy používané pre jednotnú colnú deklaráciua zaviesť jeden centrálny systém, ktorýdokáže komunikovať s európskym systémompre správu taríf.Colné riaditeľstvo sa podľa mojej mienkyveľmi poctivo pripravovalo na tento krok.S dobrým nadhľadom vycítili všetky riziká,ktoré môžu nastať pri takomto prechode.Treba si uvedomiť, že v piatok sa ešte pracovalopodľa starého systému a od pondelkasa už malo robiť novým spôsobom. O tom, žeodborníci na Colnom riaditeľstve SR veľmidobre odhadli situáciu, svedčí fakt, že našisusedia z Českej republiky a z Maďarska chodilik nám na preclievanie vlastného tovaru.Umožňujú to pravidlá Európskej únie a oni,na rozdiel od nás, technické riešenie prechodusystémovo nezvládli.Ale to nebola len zásluha Colného riaditeľstvaSR?Jeho informační technici urobili veľký kuspráce, pravdaže v spolupráci s dodávateľmijednotlivých informačných systémov a ichčastí. Naša spoločnosť MICROCOMP-Computersystémzohrala značnú úlohu pri podporeoperačných a databázových systémovcolných úradov. Všetci spoločne majú natomto úspechu veľký podiel.Pokračujete v tejto spolupráci naďalej?Áno, a tu možno hovoriť o dlhodobejkooperácii na zmluvnom základe, ktorá sazačala už v roku 2002. Práve preto, že bolaspokojnosť s našimi službami, dostali smemožnosť byť aj pri realizácii spomínanéhoveľkého projektu.Koľko pracovníkov vašej spoločnostitrávilo ten historický víkend v plnomnasadení?Realizáciu prác podľa vopred pripravenéhoharmonogramu, ktorý vznikol počasspolupráce odborníkov z Colného riaditeľstvaa našich odborníkov uskutočnili štyria pracovnicinašej spoločnosti.Implementovali ste informačnétechnológie iných producentov?Nie. Išlo o systém, ktorý používacelá Európska únia pre jednotnúcolnú deklaráciu. Našou úlohouFoto: M. Košírerbolo pomôcť nasadiť a vyladiť ho na bezproblémovýchod.Realizovali ste podobné dôležité projektyaj pre iné štátne či súkromnéspoločnosti?Robíme technickú podporu pre niektoréštátne organizácie hlavne čo sa týka spoľahlivostia bezpečnosti komunikácie. Vyplýva toaj zo skutočnosti, že sme držiteľmi certifikátubezpečnosti Národného bezpečnostnéhoúradu. Máme dostatočný počet špecialistovna riešenie informačnej bezpečnosti.Hovoríte o bezpečnostných podmienkach,ktoré spoločnosť MICROCOMP--Computersystém spĺňa, čo znamenávysokú dôveryhodnosť firmy. Ako ste natom s certifikátmi kvality?Naša firma má medzinárodný certifikátkvality ISO 9001: 2000. To však neznamená,že sa kvalitou ďalej nezaoberáme.Naopak, usilujeme sa ju ustavične zlepšovaťtak, aby sme zabezpečili, že systémy a služby,ktoré poskytujeme našim zákazníkom,budú tie najlepšie.Ste aj dodávateľmi špeciálneho hardvéru?Dôležitou líniou našej spoločnosti jeimplementácia niektorých unikátnych priemyselnýcha bezpečnostných technológií.Pri realizácii projektov využívame špičkovétechnológie popredných dodávateľov.V akých realizačných produktoch ichnapríklad používate?Pri dodávke kontrolných systémov vstupuosôb a automobilov, záchranných systémov,ale tiež biometrických systémov, ktorýmisú odtlačky prsta, biometria ruky, tváre čiočnej dúhovky. Ide o systémy, ktoré sa vosvete používajú v čoraz väčšej miere právena zdokonalenie bezpečnosti v ekonomickeji politickej oblasti a pri ochrane pred medzinárodnýmterorizmom.Poskytujeme služby pri zavádzaní personalizovanýchdokladov, ktoré sú v súlade s trendomv Európskej únii.Jedna stránka sú dodávky softvéru ajhardvéru, ale dôležitý je aj servis.Pre služby spoločnosti MICROCOMP--Computersystém, s.r.o. je charakteristickákomplexná starostlivosť o zákazníka. Zahŕňaanalýzu jeho potrieb, vypracovanie projektu,samotnú dodávku a inštaláciu, ako i uvedeniesystému do prevádzky. Z nášho pohľaduje dôležitý záručný a pozáručný servisa podpora na všetky poskytované produktya služby. To znamená, že na všetky nami dodávanézariadenia poskytujeme záručný a povzájomnej dohode so zákazníkom aj pozáručnýservis. Okrem týchto štandardných služiebim ponúkame a realizujeme e-Servis a hot--line, teda servisnú podporu prostredníctvome-mailu alebo telefonickej podpory.Teda vaša spoločnosť môže nachádzaťširoké uplatnenie.O to sa usilujeme. Najmä starostlivo sledujemetechnický vývoj a snažíme sa, aby všetcinaši pracovníci mali možnosť odborného rastu,pretože v oblasti informačných technológiísme svedkami nevídaného tempa pokroku.Uvedomujeme si, že je dôležité si ľudí vychovávať,ale aj udržať. Už niekoľko rokovje pre nás samozrejmosťou, že vysielamepracovníkov na skusy do sveta, absolvujú celýrad kurzov a workshopov. Každý zamestnanecide aspoň raz za dva roky do zahraničiana niektorý z takýchto kurzov.Kde všade na Slovensku máte svoje zastúpenie?Sídlo spoločnosti je v Nitre, okrem tohomáme dve pobočky. Jednu v Bratislavea ďalšiu v Banskej Bystrici. Spolu MICRO-COMP-Computersystém, s.r.o. zamestnáva44 pracovníkov.

PROGRESÍVNE RIEŠENIE PREDSS SA UŽ OVERUJE V PRAXIJanuár 2005 je významným míľnikom v napĺňaní koncepcie dôchodkovej reformy. Bol spustený druhý pilierdôchodkového systému a dnes už sú prvé peniaze pripísané na dôchodkové účty občanov. Že to nie je možné bez dobrefungujúceho informačného systému, to sme sa dozvedeli z nášho rozhovoru s Ing. Jozefom Oravcom, generálnymriaditeľom firmy SLOVAKODATA, a.s.Ako reagovala vaša spoločnosť na blížiacusa dôchodkovú reformu?Uplynulé dva roky sme aj my pozornesledovali vývoj v oblasti dôchodkového zabezpečeniana Slovensku. Nová koncepciapostavená na troch pilieroch postupne naberalareálnu podobu prijímaním relevantnýchlegislatívnych noriem. Začiatkom roka 2004bol prijatý zákon o starobnom dôchodkovomsporení, ktorý okrem iného definoval dôchodkovésprávcovské spoločnosti (DSS). Správafondov a očakávané státisíce klientov si vyžiadalistanoviť podmienky aj v oblasti využitiainformačných technológií budúcej DSS.Predpokladaný vznik dôchodkovýchsprávcovských spoločností bol pre vásiste veľkou výzvou.Samozrejme, že vývoj dôchodkovej reformysme nielen sledovali, ale intenzívne sme pripravovaliriešenie, ktoré by dokázalo v krátkomčase naplniť požiadavky zákona v oblastiinformačných systémov a umožnilo tak našimzákazníkom uchádzať sa o udelenie povoleniaa napokon zriadiť DSS. V prvom polroku 2004sme boli pripravení prezentovať naše riešenie.Pokrývalo očakávané vnútorné procesy DSSa obsahovalo nástroje na predpokladanéintegrácie, ako aj nástroje na naplnenie požiadavkyinformovanosti klienta – sporiteľav dôchodkových fondoch.Mohli by ste toto riešenie presnejšiešpecifikovať?Slovakodata, a. s., je dlhoročným implementačnýmpartnerom spoločnosti SAP. Pri budovaníkomplexného informačného systému predôchodkové správcovské spoločnosti sme sapreto sústredili najmä na celosvetovo osvedčenéprodukty spoločnosti SAP AG a vlastnéprodukty spoločnosti Slovakodata. Vznikol takinformačný systém pokrývajúci najmä:• účtovníctvo podľa účtovných štandardov SRa medzinárodných účtovných štandardovIFRS, správu majetku a controlling pre samotnúDSS a jej fondy• vedenie dôchodkových účtov• podporu investičného rozhodovania• propagáciu a podporu dôchodkových fondovs využitím portálu• integrácie na iné subjektyAko systém podporuje prevádzkové procesy?Pre podporu prevádzkových procesov je súčasťouriešenia modul finančného účtovníctvapre externé účtovníctvo rastového, vyváženéhoa konzervatívneho fondu, ako aj samotnejDSS, včítane povinného výkazníctva. ModulFoto: archívúčtovania majetku slúži na podchytenie celéhoživotného cyklu investičného majetku.Controlling zabezpečuje sledovanie a plánovanienákladov a výnosov, svojou funkčnosťoupokrýva oblasť účtovníctva nákladových a ziskovýchstredísk, nákladov na zákazky, analýzyziskovosti a segmentácie trhu.Ako je to s vedením dôchodkových účtov?Základom riešenia je centralizovaná správaklientských účtov, v ktorej má každý klientDSS vedený svoj kmeňový záznam a osobnýdôchodkový účet, ktorý okrem aktuálnehopočtu podielov reflektuje aj odplatu zavedenie účtu, odplatu za správu majetku,prípadne odplatu za prestup. Správa klientskýchúčtov taktiež zabezpečuje podkladypre korešpondenciu (výpisy z účtov), výpočethodnoty dôchodkovej jednotky, prípravu podkladovpre výpočet provízií, pre programovývýber a pre nákup renty.A podpora investičného rozhodovania?Riešenie obsahuje nástroje podporujúceinvestičné rozhodovanie prostredníctvomnástrojov pre riadenie transakcií (riadenieinvestovania do finančných transakcií), analýzutrhového rizika (výpočet a sledovanieúrokového a menového rizika), a pre analýzuúverového rizika (sledovanie a dodržiavanielimitov predpísaných legislatívou).Aká je propagácia a podpora dôchodkovýchfondov?Na marketingovú podporu dôchodkovýchfondov je súčasťou riešenia aj zákazníckyportál. Cezeň klienti DSS získavajú informácieo hodnote dôchodkového podielu, stave účtu,resp. môžu využiť dôchodkovú kalkulačku.Z pohľadu personalizovaného prístupu klientana portál DSS tak vzniká ďalší propagačnýkanál vo forme priameho marketingu.Na aké subjekty je riešenie integrované?Dôležitou súčasťou informačného systémusú integrácie s externými organizáciamia štátnymi inštitúciami:• Na Sociálnu poisťovňu (register sporiteľov,príspevky sporiteľov)• Na UFT – (informácie o sprostredkovateľoch,počtoch zmlúv, hodnoty dôchodkovejjednotky)• Na Depozitára – informácie o uzavretýchobchodochS akým ohlasom sa stretlo vaše riešeniev DSS?Komplexný informačný systém pre DSS zaznamenalúspech a vlani v júli sa začala jehoimplementácia v novovznikajúcej DSS nášhodlhoročného zákazníka, Prvej stavebnej sporiteľne,a.s.Aký bol priebeh realizácie prvého projektu?Každá implementácia informačného systémuje náročná úloha, vyžadujúca presné plánovaniea koordináciu činností na projekte.Na strane zákazníka vyžaduje predovšetkýmjasnú definíciu cieľov a profesionálnu znalosťvlastných procesov, na strane dodávateľaskúsený implementačný tím zásadne znižujeriziko neúspechu. Špecifikum projektu bolov tom, že žiadne procesy reálne neexistovali.Spoločnosť vznikala, interné procesysa priebežne definovali, vznikali nejasnostiv interpretácii legislatívy, formovali sa vzťahya rozhrania na iné subjekty.Dnes je systém spoločnosti Prvá dôchodkovásporiteľňa, d.s.s., a.s. v produktívnejprevádzke. Prvé peniaze zaslala Sociálnapoisťovňa a pripísala na dôchodkové účtyklientov. Starostlivosť o systém sa pre násvšak týmto zďaleka nekončí.Dôchodkové správcovské spoločnosti sú nazačiatku dlhej cesty za klientom. Očakávame,že nároky na ich vybavenie informačným systémombudú narastať a budú sa orientovaťna silné a progresívne riešenie aké som tupredstavil. Vzhľadom na jeho charakterpredpokladáme, že nájde uplatnenieaj v ďalších spoločnostiach pôsobiacichnielen v druhom, ale i v treťompilieri dôchodkového systému.27

CENTRÁLNY DEPOZITÁR CENNÝCH PAPIEROV SRCENNÉ PAPIERE SÚ MAJETOK, O KTORÝSA TREBA STARAŤO privatizácii Centrálneho depozitára cenných papierov, o jeho doterajšej činnosti, o nových trendoch v práci s nimi, aleaj o problémoch, s ktorými sa táto inštitúcia stretáva, sa pre euroReport s generálnou riaditeľkou Centrálneho depozitáracenných papierov Emíliou Pálkovou zhovárala naša spolupracovníčka Dagmar Krištofičová.Aká bola úloha centrálneho depozitárapri formovaní kapitálového trhu počasuplynulých 13 rokov existencie?Úloha bývalého Strediska cenných papierovSR, a.s. (SCP) a dnes Centrálneho depozitáracenných papierov SR, a.s. (CDCP) bolapočas jeho celého doterajšieho fungovanianezastupiteľná. Ak by neexistovala evidenciazaknihovaných cenných papierov, nemohlo byfungovať ani elektronické obchodovanie s nimiani ďalšie nakladanie s cennými papiermi.Dnes mnoho činností pôvodného SCP vykonávajúčlenovia CDCP, takže ťažisko činnosti, aleaj zodpovednosti sa presúva smerom k nim.Evidenciu takmer všetkých druhov zaknihovanýchcenných papierov však naďalej vedie naSlovensku iba CDCP.Čo patrí medzi najvýznamnejšie etapyvo vývoji SCP SR a neskôr CDCP?Nepochybne založenie SCP a vytvorenieevidencie zaknihovaných cenných papierov,aby sa mohlo s nimi začať nakladať a teda ajobchodovať. Ďalej to bolo začlenenie SCP domedzinárodných štruktúr (asociácie ANNA,CEECSDA a združenia používateľov informačnýchtechnológií) a prebudovanie SCP naCDCP, čo znamenalo absolútnu zmenu dovtedajšiehospôsobu evidencie zaknihovanýchcenných papierov. Kým do transformácieSCP poskytovalo všetky služby pre nakladanies cennými papiermi priamo všetkým ich majiteľom,CDCP po transformácii začalo pracovaťna členskom princípe a evidencia cennýchpapierov sa zmenila na dvojstupňovú, tedapriamo poskytuje svoje služby členom a ďalšímvybraným účastníkom kapitálového trhua širokej vrstve obyvateľstva poskytujú svojeslužby členovia CDCP.Foto: M. KošírerCDCP môže pozorovať vzťahy obyvateľstvak cenným papierom. Ako sa menili?Ľudia najmä v začiatkoch fungovania kapitálovéhotrhu, ale, žiaľ, aj v súčasnosti sineuvedomujú, že cenné papiere sú majetkom,o ktorý sa treba starať. Mnohí, ktorí nepredalicenné papiere v čase, keď sa predávaliza dobrú cenu a dnes niektoré z nich majútakmer nulovú trhovú hodnotu, často za tovinia CDCP. Neuvedomujú si, že CDCP ibaeviduje cenné papiere, ale starať sa o nemusí každý majiteľ sám a ak chce mať zosvojej investície výnosy, musí sledovať vývojna kapitálovom trhu a včas sa rozhodnúť, čimá záujem svoje cenné papiere predať,alebo sa spoľahnúť na to, že im prinesúzisk v budúcnosti. Žiaľ, pozorujemaj veľké rozčarovanie mnohýchdrobných majiteľov cenných papie-28rov nad tým, že mnohé akciové spoločnosti,do ktorých investovali, sa ich zlým vedenímdostali do konkurzov a likvidácie. Na druhejstrane vznikla nová, zatiaľ nie dostatočne veľkávrstva obyvateľov, ktorá sleduje dianie nakapitálovom trhu, výborne sa na ňom orientujea investuje do cenných papierov. Dnessa už tak ako pred 13 rokmi takmer nenájdemladý človek, ktorý by nevedel, čo sú cennépapiere a kapitálový trh a aký majú význampre spoločnosť.Ako sa menia postoje emitentov cennýchpapierov k povinnostiam, ktoré imukladá zákon o cenných papieroch?Emitenti, ktorí registrujú cenné papiere,sú zväčša disciplinovaní a povinnosti zozákona berú ako samozrejmosť. Niekedysa síce dostatočne neorientujú vo všetkýchzákonoch, ktoré upravujú ich povinnostivo vzťahu k vydávaniu, zmenám a rušeniucenných papierov, ale napokon vždy nájdus pracovníkmi CDCP spoločnú reč a sú jehovýbornými klientmi.CDCP sa má privatizovať. Aké zmeny toprinesie pre evidenciu cenných papierovna Slovensku?Zmena akcionárskej štruktúry je zmenavlastníka a z hľadiska činnosti, teda typovslužieb, sa CDCP riadi zákonom, takže z tohtopohľadu je možné konštatovať, že aj po zmenevlastníka bude CDCP vykonávať to, čo muzákon prikazuje. Nový vlastník však môže maťiné predstavy o riadení spoločnosti, na čo má,samozrejme, plné právo.CDCP sa zlúči s BCPB a FNM získa ďalšieakcie burzy. Je známe, že jednotlivé burzysi vzájomne kradnú obchody, ak byBCPB kúpila zahraničná burza, nehrozízánik slovenského kapitálového trhu?Dnes je Slovensko v jednotnom trhu finančnýchslužieb v rámci EÚ, preto dnes je ťažkéhovoriť o slovenskom kapitálovom trhu akoniečom jedinečnom a oddeliteľnom od trhuEÚ, preto také obavy nemám.Mnohí slovenskí občania majú akciečeských podnikov, v akej oblasti sa odohrávamedzinárodná spolupráca CDCP,najmä s SCP ČR.SCP od začiatku svojho vzniku úzko spolupracovalos SCP ČR, ale táto spolupráca bolavýlučne na metodickej úrovni a na vymieňanísi skúseností a poznatkov s činnosti jednotlivýchinštitúcií. Ku koncu minulého storočiasa legislatívne rámce našich štátov v oblastikapitálového trhu rozišli a v súčasnosti je užSlovensko trochu ďalej – kým na Slovensku užrok funguje CDCP, v Čechách sa v súčasnostipodobná inštitúcia iba začala budovať. Naďalejspolu veľmi intenzívne komunikujeme a užv súčasnosti pripravujeme vízie budúcehoprepojenia našich centrálnych depozitárov.Po ich prepojení budú služby prístupnejšiea jednoduchšie.Na Slovensku existujú firmy, ktoré skrachovali,ale ich likvidátori nevymazalicenné papiere z evidencie? Čo majúrobiť majitelia týchto bezcenných akcií?Existuje nejaké riešenie? Nemôže CDCPsvojvoľne vymazať takéto akcie?Likvidátori spoločností majú povinnosťpred výmazom spoločnosti z obchodnéhoregistra zrušiť jej registráciu v CDCP. CDCPregistruje niekoľko tisíc emisií cenných papierova nemôže vedieť, či je už niektorá z nichzrušená. Často sa však stáva, že nám našiklienti napíšu, že majú na účte akcie zrušenejspoločnosti a keď túto informáciu preveríme,zistíme, že spoločnosť nie je zrušená, je ibav konkurze a nemôže byť z evidencie vymazaná.V každom prípade CDCP postupne vosvojej evidencii vymazáva akcie spoločností,ktoré boli v minulosti zrušené.Aké sú najnovšie trendy v oblasti evidenciecenných papierov vo svete?Zjednocovanie pravidiel evidencie cennýchpapierov a zúčtovacích systémom, čo vyplývaz jednotného trhu finančných služieb EÚ, nakoľkomedzi jednotlivými členskými krajinamiexistujú v týchto systémoch rozdiely, ktorénepomáhajú efektívnemu rozvoju trhu.

IMPULZ PRE ROZVOJ KAPITÁLOVÉHO TRHUKapitálový trh je veľmi dôležitý pre zdravý chod každej ekonomiky, pretože dopĺňa bankový sektor pri investíciách dorozvoja podnikov. Na Slovensku síce existuje, no svoju úlohu neplní na sto percent. O príčinách sa Richard Kvasňovskýporozprával s generálnou riaditeľkou Burzy cenných papierov v Bratislave Máriou Hurajovou.Kapitálový trh na Slovensku dlhodobotrpí nízkou likviditou, nedostatkom kvalitnýchemisií a nízkou dôverou zo stranydrobných investorov. Kde sú podľa váspríčiny takéhoto stavu?Počas prvej vlny kupónovej privatizácie saSlovensko stalo krajinou s najväčším počtomindividuálnych investorov vzhľadom napočet obyvateľov. Viac ako milión ľudí bezakýchkoľvek znalostí o investovaní sa staliakcionármi, obrazne povedané, z večera dorána. Nedostatok skúseností s investovaníma nedokonalá legislatíva prispeli k tomu, žekapitálový trh nesplnil všetkým investoromich očakávania a veľa drobných akcionárovpo negatívnych skúsenostiach stratilodôveru v kapitálový trh, a tým aj záujemďalej investovať do produktov kapitálovéhotrhu. Prerozdelenie vlastníckych vzťahova spôsob riadenia spôsobil zánik mnohýchspoločností, keďže noví akcionári respektívevedenie spoločnosti nemali záujem na jejrozvoji alebo ďalšej existencii. Neskôr užnepribudli žiadne ďalšie spoločnosti na trh,keďže neprebehli všetky pôvodne plánovanékolá kupónovej privatizácie a ani priprivatizácii strategických podnikov nebolvyužitý kapitálový trh. Svoju úlohu tu zohrávai história. Slovensko je tradične „bankovou“ekonomikou. V prípade, že firma potrebujedodatočné zdroje na financovanie svojichinvestícií, tradíciou je ísť do banky a požiadaťo úver. Firmy sú v tomto konzervatívnea nehľadajú alternatívne formy financovania.Našou snahou je toto zmeniť. Je to však behna dlhé trate.Východisková pozícia kapitálových trhovkrajín strednej a východnej Európybola prakticky rovnaká. Čím to je, že saostatným trhom darí lepšie?Ak si vezmeme napríklad Poľsko, ale ajMaďarsko, privatizácia mnohých, aj veľkýchspoločností prebehla prostredníctvom kapitálovéhotrhu. Takto sa dostalo na burzumnoho kvalitných emisií. V Poľsku obchodujemnoho drobných investorov, čím je zabezpečenádostatočná likvidita cenných papierov.Za veľmi dôležité však považujem kvalitnúlegislatívu a od začiatku existencie kapitálovéhotrhu tiež efektívny nezávislý dohľad. NaSlovensku vznikol nezávislý orgán dohľadu ažv roku 2000.Aké boli vlaňajšie hospodárske výsledkyBCPB?Objem obchodov v minulom roku dosiahol432,25 mld. Sk. Aj napriek tomu, že oprotiroku 2003 klesol o 60%, ide o tretí najúspešnejšírok v histórii burzy. Pokles objemuobchodov sa prirodzene premietol do nižšíchvýnosov burzy. Napriek tomu, že minulý rokFoto: M. Nemecbol pre burzu náročný, dosiahla kladný hospodárskyvýsledok.Ako by mohol štát napomôcť rozvojukapitálového trhu?Stabilný legislatívny rámec je nevyhnutnýmpredpokladom fungovania kapitálového trhu.Zákony upravujúce fungovanie kapitálovéhotrhu prešli od svojho vzniku zásadnýmizmenami a dnes sú zosúladené s legislatívouEurópskej únie. Tu sa však podľa môjhonázoru úloha štátu nekončí. Reálna podporakapitálového trhu je možná privatizáciou štátomvlastnených spoločností, ktorá je mimochodomnajtransparentnejší spôsob predaja.Vláda deklarovala záujem predať 10% akciíspoločnosti Západoslovenská energetika cezburzu. Transakcia by mala prebehnúť v druhompolroku 2005 a my veríme, že budúnasledovať ďalšie, aj keď počet spoločností,ktoré ešte nie sú v súkromných rukách už nieje veľký.Podľa zámeru MF SR v tomto roku by samala stať BCPB 100-percentným vlastníkomCentrálneho depozitára cennýchpapierov. Ako to ovplyvní kapitálový trhv SR?Verím, že pozitívne. Vo všeobecnosti platí,že súkromný vlastník by mal vykonávať svojeakcionárske práva v spoločnosti lepšie akoštát. V prípade centrálneho depozitára tunavyše pristupuje fakt, že klienti depozitárasú odkázaní na jeho služby, platia poplatky,ale nemajú možnosť ovplyvniť efektívnosťposkytovania služieb. Cieľom privatizácie jedosiahnutie synergického efektu z prepojeniatýchto subjektov a zo zastrešenia spoločnýmvlastníkom a tým aj možnosti presadzovaniajednotnej filozofie vo vzťahu ku klientom.Výsledkom by malo byť zvýšenie efektívnostifungovania oboch subjektov, čo by samalo v budúcnosti prejaviť hlavne v zníženícelkových poplatkov, ktoré dnes účastnícikapitálového trhu platia. Tie sú v niektorýchprípadoch neprimerane vysoké a odrádzajúod využívania kapitálového trhu. Boli by smeradi, keby došlo k takým zmenám, ktoré bymotivovali emitentov vydávať nové emisie,podporovali by aktivity obchodníkov a boliby pozitívne aj vo vzťahu k drobným investorom.Náklady súvisiace s vlastníctvom akciía uplatňovaním si svojich akcionárskych právby nemali byť neprimerane vysoké. Veríme,že v tomto smere dôjde na kapitálovomtrhu k pozitívnym zmenám. Konsolidáciainfraštruktúry kapitálového trhu je nevyhnutnoupodmienkou pre zapojenie sa burzy doprípadných regionálnych zoskupení.Veľa sa v poslednom čase hovorí o spájanístredoeurópskych búrz. Ako vidítebudúcnosť burzy z tohto pohľadu?Tlak na rozširovanie ponuky služieb a znižovaniecien núti všetky stredoeurópske burzy,aby si hľadali partnera pre spoluprácu. Totoplatí i pre nás. Je zrejmé, že burza ako samostatnýsubjekt bez prepojenia na iné trhy,nebude môcť konkurovať iným trhom. ÚlohouBCPB v rámci európskeho kapitálového trhuje zachovať si svoj regionálny charakter. Menšiespoločnosti, ktoré by sme chceli na burzupritiahnuť, by si veľmi zložito hľadali cestuna veľké európske, prípadne mimoeurópskeburzy. V budúcnosti však predpokladámevytvorenie užších väzieb s ostatnými regionálnymiburzami. Viedenská burza pôsobív tomto smere veľmi aktívne, čo dokazuje ajzískanie významného podielu v maďarskejburze. Reálnym modelom sa javí vytvoreniealiancie stredoeurópskych búrz, ktorá by bolazoskupením samostatných subjektov.Na Slovensku sa rozbehla dôchodkováreforma. Dôchodkové správcovské spoločnostimusia aspoň 30 percent majetkuinvestovať v SR. Je to šanca na rozvojkapitálového trhu?Dôchodková reforma sa môže stať impulzompre rozvoj kapitálového trhu. Problémomje však nedostatok kvalitných emisií cennýchpapierov na trhu. Dnes nie je problémomnaplniť požiadavku smerovania 30% investíciína domáci trh, pretože peniaze do DSSpribúdajú len postupne. Môže to však byťproblémom v budúcnosti, preto považujemeza nevyhnutné rozšíriť na burze ponukuemisií cenných papierov. Umiestneniečasti strategických podnikov naburzu by významne zvýšilo investičnépríležitosti.29BURZA CENNÝCH PAPIEROV

PREZIDENT EURÓPSKEJ INVESTIČNEJBANKY VIDÍ V NÁS BUDÚCNOSŤV uplynulých dňoch udelila Univerzita Komenského v Bratislave Veľkú zlatú medailu Univerzity Komenského prezidentoviEurópskej investičnej banky so sídlom v Luxemburgu profesorovi Philippovi Maystadtovi, jednému z najvýznamnejšícheurópskych aj svetových ekonómov. Svoju kariéru začal ako docent na Katolíckej univerzite v Louvaine. Vo vysokýchštátnych funkciách v rodnom Belgicku pôsobil vyše 20 rokov, pričom 10 rokmi na poste ministra financií drží rekordv dĺžke funkčného obdobia.OSOBNOSTINavonok veľmi skromný, ale neobyčajneživý bielovlasý muž sa už ako 33-ročný staldržiteľom špeciálnej ceny Asociácie podnikovýchprávnikov za spoluautorstvo knihyL´intervention des pouvoirs publics dansla vie économique – Zásahy verejnej mocido hospodárskeho života. Do sveta vysokejpolitiky vstúpil o dva roky neskôr. Potomnapísal ešte dve významné knihy: Ecouteret puis décider (Počúvať a potom rozhodovať)a Comprendre l´economie: l´Etat et lemarché à l´heure de la mondialisation (Porozumieťekonómii: Štát a trh v čase globalizácie).Druhá z nich sa len nedávno dočkalaďalšieho vydania. Philippe Maystadt získalmnožstvo rozličných ocenení, okrem inéhomu roku 1990 Eromoney Magazine udeliltitul Minister financií roka.Zaujímavosťou je, že prezident Európskejinvestičnej banky sa otázkou Európskej menovejúnie sa zaoberal už v roku 1990, teda13 rokov pred jej vznikom, v jednej zo svojichpočetných prednášok, v tomto prípade podnázvom The European Monetary Union.„Európska investičná banka je najdôležitejšímexterným zdrojom financií preinvestície v nových členských krajinách,“konštatoval Philippe Maystadt už pred niekoľkýmimesiacmi.Teraz nám pripomenul aj viaceré fakty,ktoré sa týkajú priamo Slovenskej republiky.Od roku 1990 totiž Európska investičnábanka prispela na rozvoj Slovenska sumou1,741 miliardy eur. Z toho individuálne úverytvoria 1 443 miliónov euro a globálne úvery298 miliónov eur.Prezident Európskej investičnej banky s neskrývanouspokojnosťou prezradil, že udelenievysokého akademického ocenenia nie jeprvou príležitosťou jeho návštevy Slovenska,no ako povedal, „je to prvý raz po vstupeSlovenskej republiky do Európskej únie.“Spokojne dodal, že „v trojdňovom programemám rôzne aktivity“. Vzápätí menovalich akademickú časť, spomínané stretnuties predstaviteľmi univerzity a prednášku natému Ekonomická, sociálna a teritoriálnakohézia v Európskej únii, Akú úlohu môžeEurópska investičná banka zohrať pri napĺňanítohto princípu Európskej ústavy?„Zúčastním sa na viacerých stretnutiachso zástupcami štátnych orgánov ako aj sozástupcami na regionálnej úrovni. Stretnemsa so županom Bratislavského samosprávnehokraja Ľubom Romanom. Budeme hovoriťo rozvoji a investíciách týkajúcich sa Bratislavskéhokraja a o tom, ako by EurópskaFoto: M. Nemecinvestičná banka mohla dlhodobo prispieťk tejto stratégii.“ Ale bližšie sme sa už odneho o tom nedozvedeli. V tejto súvislostieuroReportu Ľubo Roman povedal, že „idepredovšetkým o priemyselný park Záhorie,ktorý okrem industriálneho rozvoja potrebujeaj finančné prostriedky na druhú dôležitústránku svojej existencie, ktorou je rozmachturistického ruchu a rekreačných možností,na čo má región skvelé podmienky.“„Okrem toho, cieľom stretnutia S PhilippomMaystadtom je získanie pomoci narealizáciu projektu stavby mosta ponadMoravu v Gajaroch. Ten by mal čo najskôrspojiť Slovensko s rakúskym Durnkrutom.V tomto prípade ide o ďalší pokrok v skvalitňovaníeurópskej dopravnej infraštruktúry,ktorú Európska únia plným právom považujeza prvý základ vstupu ďalších investícií.A v konečnom dôsledku ide o hlavnú bránumakroekonomického rozvoja Slovenska, začo najrovnejšiu cestu nových členských štátoveurópskeho spoločenstva k priblíženiu sajeho pôvodnej pätnástky,“ doplnil predsedaBratislavského samosprávneho kraja.Na otázku, ako vidí Európska investičnábanka svoje ďalšie pôsobenie vo finančnýchprojektoch na Slovensku, Philippe Maystadtpripomenul, čo banka doteraz v tomto smereurobila. „Doterajšími úvermi, ktoré smepodpísali, sme financovali viacero projektovv rôznych odvetviach. Najväčšie investícievo výške 280 miliónov eur išli do dopravy, dojej infraštruktúry. Tvorí to až 30% všetkých finančnýchprostriedkov, ktoré sme do Slovenskavložili. Ale to je to kvôli integrovaniu saslovenskej ekonomiky do ekonomiky a hospodárstvaEurópskej únie veľmi dôležité.“Slová prezident dopĺňal energickou gestikulácious farebným grafom. A hneď dodal:„Aj v budúcnosti sme pripravení poskytovaťfinancie do dopravnej infraštruktúry.“Bez odmlky pokračuje, že „ďalšou oblasťou,do ktorej sme vložili peniaze, je energetika,potom telekomunikácie. Ide o 14%a 16%. Poskytli sme finančné prostriedkytiež podnikom, napríklad automobilovémupriemyslu. Sú to takzvané globálne úvery,ktoré dávame malým podnikom. Keďže bybolo nemožné poskytnúť priamo peniazetýmto subjektom, máme uzatvorené dohodys malými lokálnymi bankami, ktorým dávametieto úvery za veľmi výhodných podmienokso záväzkom, že tieto peniaze poskytnúmalým podnikom. Teda môžem povedať,že aj v budúcnosti budeme pokračovať vofinancovaní projektov na rozvoj dopravnejinfraštruktúry.“Podľa Philippa Maystadta veľmi dôležitouje po vstupe Slovenska do Európskej únieoblasť životného prostredia, pretože terazbudeme musieť dodržiavať určité normy.Ďalej sú to finančné prostriedky poskytovanépodnikom priamou cestou aleboformou už spomínaných globálnych úverovprostredníctvom slovenských bánk.Nedalo neopýtať sa na dôležitosť investíciído životného prostredia, lebo Slovenskoz celkových doteraz u nás investovanýchprostriedkov banky do tejto oblasti dostaloiba 1 percento. Znamená to, že ak predložímekvalitné projekty, môžeme počítaťs vyšším objemom finančnej pomoci?„Áno, môžem povedať, že po predloženídobrých projektov určite budeme mať záujemich financovať. Musím však povedať,že na ochranu a rozvoj životného prostrediaplynú prostriedky aj zo štrukturálnych fondovprostredníctvom Európskej komisie. Tuje veľmi dôležitá kooperácia medzi Európskoukomisiou s jej štrukturálnymi fondmia Európskou investičnou bankou, ktorázase poskytuje úvery na environmentálneprojekty. Príkladom dobrej kombinácie využívaniatýchto možností v rámci životnéhoprostredia sú niektoré členské krajiny únie,“dal nám nádej čerstvý držiteľ vysokéhoocenenia Univerzity KomenskéhoPhilippe Maystadt.Mária Šišuláková31

EURÓPSKA INVESTIČNÁ BANKA32PODPORA PERSPEKTÍVNYCH PROJEKTOVLuxemburské veľkovojvodstvo je významným európskym i svetovým finančným centrom, sídlom mnohých významnýchbankových a finančných inštitúcií. Jednou z nich je Európska investičná banka. Zatiaľ čo Slovensko spája s Luxemburgomvláda nad naším územím realizovaná Žigmundom Luxemburským na prelome 14. a 15. storočia, viceprezidentaEurópskej investičnej banky, prof. Wolfganga Rotha, ktorý je v tejto funkcii od roku 1993, spája so Slovenskom zaseto, že jeho manželkou je Slovenska. S týmto významným bankovým a finančným odborníkom, medzinárodne rešpektovanýmekonómom a bývalým členom Bundestagu sa o činnosti EIB a o jej väzbách so Slovenskou republikou zhováralpublicista Miroslav Janek.Aké je poslanie Európskej investičnejbanky (European Investment Bank-EIB),jej história a dosiahnuté výsledky?EIB je inštitúcia financovaná Európskouúniou, ktorá bola zriadená na základe Zmluvyz Ríma, ktorá v roku 1958 ustanovila Európskespoločenstvo. Jej poslaním je prispievaťk realizácii politických cieľov Európskej únieposkytovaním dlhodobých úverov na významnéinvestičné projekty. V súčasnosti, rovnakoako v minulosti, je hlavnou prioritou bankypodporovať ekonomický rozvoj menej zúčastnenýchregiónov a prispievať tak k zmenšeniuekonomických nerovností v rámci EÚ. Cieľombanky je zabezpečiť, aby najmenej dve tretinyfinancovania putovalo na projekty oblastnéhorozvoja regiónov.EIB je v spoločnom vlastníctve 25 členskýchštátov EÚ, vrátane Slovenskej republiky. Politickéciele EÚ a úverové záujmy EIB zahŕňajú:• Regionálne vyvážený ekonomický rozvoja sociálnu kohézia v únii prostredníctvomposkytovania podpory ekonomicky slabšímregiónom;• Posilnenie európskej konkurencieschopnostipodporovaním výskumu, rozvoja a inovačnýchzmien;• Rozšírenie transeurópskych dopravných,energetických a telekomunikačných sietí;• Ochrana životného prostredia a jeho zlepšenie;• Zlepšenie infraštruktúry v sektoroch školstvaa zdravotníctva;• Podpora rozvoja EÚ a spolupráce s partnerskýmikrajinami.Od roku 1990 poskytla EIB novým členskýmštátom a kandidujúcim krajinám úvery vovýške približne 30 miliárd eur. Úverovanímbanka EIB podporila projekty, ktoré súvisias integráciou krajín príslušného regiónu doEÚ a pomohla im splniť kritéria členstva EÚ.Bankové aktivity sú zamerané predovšetkýmna obnovu a rozšírenie transeurópskej infraštruktúry,obzvlášť na rozšírenie transportnýchkoridorov. Práve toto je rozhodujúci bodúspešnej integrácie Slovenskej republiky doeurópskeho jednotného trhu. Investovaniedo infraštruktúry je dôležité z hľadiska odstráneniazlej priechodnosti a bariér s cieľomzefektívniť prepravu ľudí a tovaru, zvýšiť bezpečnosťa ochrániť životné prostredie.K Slovensku máte blízky osobnývzťah. Aké sú vaše záväzky vočiSlovensku, v ktorých oblastiacha v akom rozsahu EIB aktívneFoto: archívspolupracuje so Slovenskou republikoua ktoré projekty sa doteraz zrealizovali?Blízky vzťah mám k všetkým krajinámcentrálnej a východnej Európy od šesťdesiatychrokov a moje povinnosti pokrývajú EIBpôsobenie v týchto krajinách už viac ako desaťročie.Môj vzťah ku Slovensku je však veľmiblízky aj vďaka faktu, že ma k Slovensku viažurodinné putá.EIB spolupracuje veľmi úzko s predstaviteľmirozličných verejných orgánov na Slovensku.Banka tiež financuje investičné plánysúkromných spoločností a úzko spolupracujeso slovenským obchodným bankovým sektorom.Celková hodnota poskytnutých úverovEIB na Slovenku od roku 1990 presiahla 1,7miliardy eur. Úverové operácie EIB pokrývajúvšetky ekonomické sektory krajín, v rozsahuod infraštruktúry až po výrobu a poskytovanieslužieb, vrátane podporovania malýcha stredne veľkých podnikov prostredníctvommiestnych finančných inštitúcií a rozvoja odbornejekonómie. EIB financovanie prispievak vyváženému rozvoju slovenských regiónova k posilneniu ekonomickej súťaživosti v slovenskomhospodárstve.K najvýznamnejším projektom, ktoré spolufinancovalaEIB patrí vybudovanie mostuKošická cez rieku Dunaj v Bratislave, zvýšenieúrovne kvality tratí, dopravných prostriedkova telekomunikácií štátnych železníc a rôzneprojekty súvisiace s Programom implementácieslovenských ciest a diaľnic. Banka tiež spolufinancovalarozšírenie závodu Volkswagenv Bratislave a poskytla približne 300 miliónoveur v úveroch prerozdelených miestnymi bankamina podporu investíciám malých a stredneveľkých podnikov a samospráv.Ako hodnotíte z pohľadu významnéhobankového odborníka pôsobiacehov Luxemburgu ekonomickú a finančnúsituáciu Slovenska v pozícii nového členskéhoštátu Európskej únie? Ktoré pozitívnetrendy ste zaznamenali, a ktorénedostatky by sa mali odstrániť?Za posledných pätnástich rokov, čo jerelatívne krátky čas, Slováci urobili veľkýkus práce. Slovensko sa stalo nezávisléa úspešne prešlo politickou a ekonomickoutransformáciou a je rešpektovaným členommedzinárodného spoločenstva. Ale to nie jevšetko. V posledných rokoch krajina zaznamenávanajvyšší rast HDP v regióne a priťahujevýznamné množstvo priamych zahraničnýchinvestícií. FDI má veľmi pozitívny vplyv naslovenskú ekonomiku: považuje sa za jedenz najefektívnejších nástrojov akcelerácie ekonomickéhorozvoja v celom regióne: prinášanové technológie, vytvára nové pracovnémožnosti a zvyšuje export.V tomto úspešnom vývoji je ale jeden závažnýnegatívny aspekt: bohatstvo na Slovenskunie je regionálne rovnomerne rozložené.Na jednej strane máte bohatý bratislavskýregión, dokonca prevyšujúci priemerný HDPna osobu v EÚ a pomerne chudobné východoslovenskéregióny ťažko dosahujúce 50%z tejto hodnoty. Iba dobre rozvinutá dopravnáinfraštruktúra môže prispieť k redukcii tohotonevyváženého rozvoja. Musím povedať, ženapriek určitej akcelerácii v posledných mesiacochrýchlosť budovania nových diaľnicspájajúcich východ Slovenska so západom nieje adekvátny a nekorešponduje s aktuálnymipotrebami krajiny. Napriek tomu EIB úzkospolupracuje so slovenskou vládou na identifikovaníprojektov, ktoré sú dôležité z hľadiskazlepšenia situácie. Pomocou expertízy projektovsa banka môže podeliť o svoje skúsenostizískané počas desaťročí od jej vzniku v roku1958 so slovenskou stranou, aby vytvorilaekonomicky realizovateľné projekty, ktorémajú pre krajinu veľký význam.V poslednom čase je hodnota slovenskejkoruny na vzostupe. Čo to znamená z národnéhoa medzinárodného hľadiska?Hodnota slovenskej koruny sa mení spolus ostatnými menami v regióne, predovšetkým

spolu s českou korunou, poľským zlotýma maďarským forintom. Toto nespôsobujeiba situácia v akej je národné hospodárstvo,ale tiež vývoj na finančných trhoch. Slovenskosa vyvíja ako exportné hospodárstvo a silnákoruna môže zapríčiniť sťaženie exportu. Napriektomu, porovnateľné výhody slovenskéhohospodárstva, napríklad nízke pracovné náklady,zručné pracovné sily, priaznivý daňovýsystém pre investorov, atď., predstavujú stáledobré podmienky pre zvýšenie exportu aj napriekposilneniu slovenskej koruny. Na koncivšak chceme prispieť k zvýšeniu životnej úrovneľudí žijúcich napríklad v Bratislave, Žiline,Lučenci a Košiciach.Napriek skutočnosti, že Slovensko ječlenským štátom EÚ už druhý rok, dátumzavedenia eura nebol ešte stanovený.Čo odporúčate slovenským politikoma ekonómom: zaviesť euro tak rýchloako je možné, alebo to odložiť na neskoršídátum?Cieľové riadenie účasti na európskom členstvea zavedenia eura nie je iba ekonomickým,ale tiež aj politickým cieľom. Netajenýmzáujmom väčšiny nových členských štátov EÚje zapojiť sa do eurozóny čím skôr. Z hľadiskazapojenia je ale dôležité načasovanie, urobeniepotrebných krokov a schopnosť prispôsobiťsa. Pokiaľ je Slovensko makroekonomickynestabilné, je nevyhnutné sa zaoberať inflácioua prispôsobovaniu stupňu inflácie.Mnoho ľudí zabudlo, že západné krajinyzačali prípravy na vstup do menovej únie v polovicisedemdesiatych rokov. Na adaptáciu nanovú menu mali takmer 20 rokov. Podľa mňaby sme mali byť obozretní. Ak slovenské hospodárstvobude fungovať dobre, euro môže byťzavedené v priebehu jedného roka. Zároveňmám pocit, že poskytovanie dlhodobých úverovdo rozvoja infraštruktúry má oneskoreniez dôvodu rýchleho prístupu k zavedeniu eura.Je dobré mať nízky deficit vo verejnom financovaní,ale iba ak máte dobrú infraštruktúru.Môže byť slovenské hospodárstvo na európskomtrhu rovnocenným partneromsuperveľmocí, akými sú Nemecko, VeľkáBritánia alebo Francúzsko? Malé Luxemburskoje hráčom na celosvetovom poli.Na základe vašich luxemburských skúseností,čo by ste odporúčali slovenskýmekonómom a finančníkom, aby prevzaliod Luxemburska do svojej agendy?Predovšetkým – nemáme európsku superveľmoc.Veríme, že EÚ sa stane rovnocennouautoritou, akými sú skutočné superveľmoci.Z môjho pohľadu má Slovensko veľmi dobréšance súťažiť v rámci aj mimo Európskej únie.V súčasnej svetovej ekonomike je veľmi ťažkérozlíšiť, ktorá firma je slovenská, francúzskaalebo povedzme nemecká. Luxembursko jemalým a otvoreným hospodárstvom s veľmidobre rozvinutou legislatívou z dôrazom narelatívne nízke zdaňovanie. Záleží od toho,ako ďaleko pôjde Slovensko vo vytváranínízkych daňových podmienok, aby pritiahlozahraničných investorov a spoločnosti, ktoréby vznikli v krajine.Foto: archívV čom sú podľa vás porovnateľné výhodyslovenskej ekonomiky, ako krajinynachádzajúcej sa v srdci Európy? Čo bymalo Slovensko implementovať v oblastizahraničných investícií – ako pozvaťzahraničných investorov a ktoré výhodyalebo stimuly by sme im mali zaručiť,aby nesúťažili so slovenskými obchodníkmi?Slovensko je krajinou s dobre rozvinutoutradíciou v priemysle s kvalifikovanýmipracovnými silami. Sú tu relatívne nízkepracovné náklady a pre investorov priazniválegislatíva. Zahraničným investorom sa ponúkamnoho stimulov na zriadenie ich výrobyna Slovensku. Okrem toho má Slovenskodobrú geografickú polohu. Okrem Ukrajiny,Slovensko je prevažne obklopené novýmičlenskými štátmi EÚ s relatívne vysokýmrastovým potenciálom.Z môjho hľadiska by malo Slovensko podporovaťväčšou mierou vzdelávací proces a investovaťpostupne viac do výskumu a rozvojaa šírenia inovácií. Budúcnosť by nemala byťorientovaná na lacnú pracovnú silu, pretožena svete budú vždy lacnejšie krajiny, ale nanové inovačné technológie a pokrok. Dobrevzdelaní pracovníci, ktorí sú schopní stretnúťsa s výzvami moderných výrobných metódbudú priťahovať zahraničných investorov,ktorí v mnohých krajinách čelia nedostatkutechnicky skúsených pracovných síl na rozvojich podnikania.Je správne, že Slovensko sa vyvíja akoautomobilová výrobná superveľmocbez diverzifikácie oblastí hospodárstvakrajiny? Ak by došlo v automobilovompriemysle k recesii a neexistovali byrezervné programy v odlišných oblastiach,nastala by v krajine hlboká recesianárodného hospodárstva.Podľa môjho názoru sa Slovensko nemusíbáť relatívne vysokej špecializácie svojhohospodárstva. Vysoko špecifikované hospodárstvo,ktoré je schopné čeliť konkurencii jevýhodou. Slovensko je malou krajinou s päťa pól miliónom obyvateľov, ktoré nemôže byťna vrchole vo všetkých oblastiach. Automobilybudú v budúcich desaťročiach nevyhnutnéa Slovensko je obklopenétrhmi s veľkýmzáujmom o automobily.Je úspechom, ževaše hospodárstvo jeúzko prepojené s výrobnýmiautomobilovýmispoločnosťamiv Nemecku, Francúzskua Kórei.Čo by mali slovenskípolitici a ekonómoviapodniknúťv legislatíve,daňových a finančnýchoblastiachna podporu rastu„Bankové aktivity sú zamerané predovšetkým na obnovu a rozšírenietranseurópskej infraštruktúry, obzvlášť na rozšírenie transportnýchkoridorov. Práve toto je rozhodujúci bod úspešnej integrácie Slovenskejrepubliky do európskeho jednotného trhu.“podnikateľskej sféry, rovnako ako aj naúrovni malých a stredne veľkých podnikov,pretože malé a veľké podniky súmotorom ekonomického rozvoja?Malé a stredne veľké podniky sú veľmidôležitým ekonomickým faktorom, ktorév niektorých krajinách poskytujú viac ako 80%všetkých pracovných príležitostí. Slovensko bymalo podporovať malých a stredne veľkýchpodnikateľov a rozvinúť sektor poskytovaniaslužieb, ktorý môže, napr. pomôcť lepšierozvinúť cestovný ruch využívajúc prírodnékrásy vašej krajiny a mnohé kúpele, ktoré súna svete jedinečné. Tieto malé a stredné firmypotrebujú lepší prístup k výhodným úveroma dobre rozvinutú infraštruktúru, ktorá urobímnohé regióny, predovšetkým tie menej zúčastnené,lepšie prístupnými.Ako vidíte blízku budúcnosť a perspektívySlovenska a jeho hospodárskehorozvoja ako plnoprávneho člena a vierohodnéhopartnera krajín integrovanýchv EÚ?Myslím si, že Slovensko má veľmi dobré perspektívypre prudký rozvoj ekonomiky. Krajinaje súčasťou väčšieho svetového ekonomickéhospoločenstva, ktoré poskytuje mnohé príležitostivyužitia slovenských porovnateľnýchpredností vyúsťujúcich do úspešného a trvaloudržateľného rastu. Členstvo v Európskej úniia obzvlášť EÚ fondy pomôžu rozšíriť a modernizovaťinfraštruktúru krajiny. EIB bude podporovaťtento proces prostredníctvomfinančných investičných projektov,čím bude prispievať k urýchlenémurozvoju slovenskej ekonomiky a jehohlbšej integrácii do EÚ.33EURÓPSKA INVESTIČNÁ BANKA

EURÓPSKA BANKA PRE OBNOVU A ROZVOJMohli by ste nám opísať vznik, históriua úlohu EBRD?Európska banka pre obnovu a rozvoj (EuropeanBank for Reconstruction and Development– EBRD) bola založená v roku 1991,v čase rozpadu komunizmu vo východnejEurópe, keď postsovietske krajiny potrebovalipodporu pri výstavbe nového súkromnéhosektora v demokratickom prostredí. V súčasnostiEBRD využíva investičné nástroje napomoc pri budovaní trhového hospodárstvaa demokracie v 27 krajinách od centrálnejEurópy až po Áziu.EBRD je najväčším samostatným investoromv oblasti, ktorý okrem vlastného financovaniaaktivizuje významné priame zahraničnéinvestície. Je vo vlastníctve 60-tich krajína dvoch medzivládnych inštitúcií. Okrem svojichakcionárov z verejného sektora, investujespolu s obchodnými partnermi prevažne dosúkromných podnikov. Poskytuje návrhy financovaniabankám, priemyselným odvetviama firmám, či už ide o nové obchodné podnikaniealebo existujúce firmy. Taktiež pracuje sospoločnosťami vo verejnom vlastníctve, poskytujepomoc pri privatizácii, reštrukturalizáciištátnych firiem a pri zlepšovaní štátnych služieb.Banka využíva svoj blízky vzťah s vládamiv krajinách na presadzovanie politických línií,ktoré podporia podnikateľské prostredie.Smernice EBRD stanovujú, že spolupráca jemožná iba s krajinami, ktoré sa riadia podľademokratických princípov. Ohľad na životnéprostredie, ktorý je súčasťou silného korporatívnehovládnutia, sprevádza všetky EBRDinvestície. Každá EBDR investícia má pomôcťkrajine, aby sa dostala bližšie k dokonalémutrhovému hospodárstvu. Náraz prechodupredstavuje riziko, ktoré súkromných investorovnevytlačí, ale naopak ich podporí.Aplikovaním pevných bankových princípovpri svojich investíciách, EBRD pomáha nastoliťštrukturálne a sektorové reformy, súťaživosť,podnikavosť a privatizáciu. Pomáha posilniť finančnéinštitúcie a podporiť rozvoj infraštruktúryprávnych systémov, ktoré sú potrebnév súkromnom sektore pre osvojenie silnéhokorporatívneho vládnutia, vrátane environmentálnejcitlivosti.Pôsobiac ako katalyzátor zmien, EBRDnapomáha pri spolufinancovaní a priamomzahraničnom investovaní, mobilizujedomáci kapitál a poskytujetechnickú pomoc.34CIEĽOM JE TRANSFORMÁCIAA REŠTRUKTURALIZÁCIAKrajiny, ktoré zmenili svoj politicko-spoločenský systém po revolučných zmenách na prelome osemdesiatych a deväťdesiatychrokov minulého storočia, snažili a snažia sa intenzívne vyrovnať svoje dovtedajšie deficity v ekonomike smeromk uplatneniu historicky osvedčených trhových princípov tak, aby bola úspešne dokončená ekonomická transformáciaa reštrukturalizácia ich národných ekonomík. V záujme splnenia tohto cieľa bola založená Európska banka pre obnovua rozvoj), ktorá má svoje zastúpenie v Slovenskej republike už vyše desať rokov. So súčasným riaditeľom reprezentácieEBOR Alexandrom Auboeckom sa o doterajších výsledkoch činnosti tejto špecifickej banky na Slovensku zhováralstály spolupracovník euroREPORTU publicista Miroslav Janek.Foto: M. NemecKtorý z úspechov EBRD je najvýznamnejší?EBRD zohrávala významnú úlohu pri prechodeplánovaného hospodárstva na trhovéhospodárstvo v krajinách centrálnej a východnejEurópy. Jedným z najvýznamnejšíchúspechov EBRD je podpora malých a stredneveľkých podnikov v krajinách prostredníctvomrozličných programov.Ako nezávislý odborník, mohli by stemenovať najväčšie pozitíva a negatívav slovenskom finančnom sektore?Veľkým úspechom posledných niekoľkýchrokov je úplná transformácia a reštrukturalizáciabankového sektora. Teraz je toto takmerúplne v súkromnom vlastníctve a riadia hoprofesionálni pracovníci, ktorí ponúkajú svojimklientom širokú škálu bankových služieb.Výzvami do budúcnosti sú regulácia finančnéhosektora a podporovanie ďalšieho rozvojakapitálového trhu.Aký je váš názor na adaptáciu na euro,čím skôr, tým lepšie, alebo by malo Slovenskoradšej počkať (predovšetkýmvzhľadom k hodnote koruny).Cesta k adaptácii eura je viac-menej určená.Ja očakávam prechod na euro v rokoch2009/10. Pretože je Slovensko malou krajinou,ktorá je závislá v mnohom od obchodovania,vidím skorý prechod na euro ako uskutočniteľnýa prospešný.Čo si myslíte, aké nové výzvy stoja vofinančnom sektore na Slovensku, aby satoto stalo plne spoľahlivým a rešpektovanýmpartnerom Európskej únie a abyslovenské zákony, mechanizmy a predpisyboli plne kompatibilné s európskymi?Sektory bankovníctva a poisťovníctva súsúťaživé a komerčne riadené sektory, ktoré sizaslúžia plnú dôveru. Napriek tomu sa kapitálovéhospodárstvo potrebuje rozvíjať ďalej,vrátane súkromného vlastníckeho podielu nahospodárstve. Slovenské zákony, mechanizmya predpisy sú vcelku plne kompatibilné s európskymi.Zlepšenia sú možné vždy.

ZATIAĽ SA NÁM V PLNENÍ PODMIENOKPRECHODU NA EURO DARÍVstup do menovej únie je pre Slovenskú republiku jedným z prvoradých cieľov, ku ktorému sme sa zaviazali pri vstupedo Európskej únie. Pri jeho napĺňaní zohráva dôležitú úlohu Národná banka Slovenska. Jej vedúceho Oddelenia medzinárodnejekonomiky Martina Šustra požiadala o rozhovor publicistka Mária Šišuláková.Pred vstupom Slovenska do Európskejúnie sa ozývali hlasy, ktoré upozorňovalina rast cien a zhoršenie životnej úrovneobyvateľstva. Opak sa stal pravdou, čoNBS predpokladala. Dal sa však očakávaťaž taký pozitívny vplyv únie na menovývývoj?Zníženie inflácie začiatkom tohto roku smejednoznačne očakávali. Nie je to však spôsobenévstupom do Európskej únie, ale hlavneukončením cenových deregulácií a tým, žeNBS dokázala zabrániť sekundárnym efektom.Obavy zo zdražovania po vstupe do únie smepokladali za neodôvodnené, čo sa aj potvrdilo.Podobné obavy sú už v súčasnosti spojené ajso zavedením eura. Tu tiež musím zdôrazniť,že nie sú žiadne rozumné dôvody na to, abyzavedenie eura zvýšilo infláciu.Vstup do Európskej únie určite pomoholzrýchliť hospodársky rast a zvýšiť životnúúroveň. Toto je dlhodobý proces, bude trvať desiatkyrokov. Minulý rok sme však mohli vidieťuž prvé lastovičky.V menovej oblasti sa prejavilo hlavne zvýšeniemedzinárodnej dôveryhodnosti Slovenska.Opakovane sa zlepšili ratingy, klesli rizikovéprirážky a teda aj úročenie zahraničného dlhu,koruna sa posilňovala, čo tiež vplývalo na poklesinflácie.Upevňovanie koruny však nemožnopripisovať len členstvu Slovenska v únii.Čomu ešte?Kurz koruny ovplyvňuje veľa faktorov,z ktorých nie všetky vieme presne odhadnúť.Presnejšie vieme odhadnúť trend reálnehoposilňovania koruny. Reálne posilnenie kurzuje posilnenie nominálneho kurzu očistené o infláciu,v prípade kurzu voči euru ide o rozdielinflácie medzi Slovenskom a eurozónou. Trendreálneho posilňovania je daný vyšším rastomproduktivity práce na Slovensku, zvyšovanímexportnej výkonnosti, prítokom zahraničnýchinvestícií a celkovo zlepšovaním hospodárskehoprostredia.Je pravda, že v roku 2004 sa kurz posilnil výraznejšie,nominálne to bolo voči euru o 5,8%,reálne dokonca ešte viac. Popri ekonomickýchfundamentoch a jednorazovom zvýšení dôveryhodnostiSlovenska po vstupe do Európskejúnie zohrali výraznú rolu aj špekulácie a krátkodobýkapitál.Stabilita výmenného kurzu koruny vočieuru je jednou z maastrichtských podmienoknášho prechodu na euro. Kurz savšak nevyvíja podľa predstáv NBS?Maastrichtské kritériá sú štyri: cenovástabilita, verejné financie, dlhodobé úrokovéFoto: M. Nemecmiery a stabilita kurzu. Na splnenie kurzovéhokritéria musí slovenská koruna aspoň 2 rokyzotrvať v mechanizme výmenných kurzov ERMII. Zatiaľ v ňom nie sme, takže kritérium aninemôžeme plniť. Do ERM II plánujeme vstúpiťnajneskôr do júna 2006.K vývoju kurzu sa NBS opakovane vyjadrovalaa tiež niekoľkokrát razantne zasiahla, keďsa kurz posilňoval príliš rýchlo. Nedávny vývojnám dal za pravdu, koncom marca sa kurzv rámci trendu v celom našom regióne veľmiprudko oslabil o vyše 1,5 koruny.Predstavme si však, že by Slovensko už boločlenom ERM II. Napriek tomu, že vývoj kurzunie vždy spĺňal predstavy NBS, pravidlá ERMII by sme stále spĺňali. V ERM II je povolenýpohyb kurzu plus – mínus 15% okolo centrálnejparity, teoreticky sa teda najvyššia a najnižšiahodnota kurzu môžu líšiť až o 30%. Za poslednédva roky bol rozdiel medzi najvyššou a najnižšouhodnotou kurzu menší, iba 11%.Ako hodnotíte fiškálnu stabilitu v oblastideficitu verejných financií a verejnéhodlhu ako ďalšie z kritérií?Výška verejného dlhu je bezpečne pod hranicou60% HDP a nemám žiadne obavy, že bysme ju prekročili. Deficit verejných financií savyvíja priaznivo. Podľa marcových notifikáciíbol slovenský deficit 3,3% HDP, iba miernenad hranicou 3% HDP. Slovenské verejné financiepríjemne prekvapili, keďže plánovanýdeficit bol až 4,0%. Vláda SR plánuje deficitznížiť na hranicu 3% HDP v roku 2007, čo jez hľadiska vstupu do eurozóny najdôležitejšie.Stratégiu znižovania deficitu pokladám zaveľmi realistickú. Je dokonca možné využiťniektoré priaznivé vplyvy, ako napríklad vyššírast hospodárstva alebo niektoré mimoriadnepríjmy, na rýchlejšie zníženie deficitu.Inflácia sa zatiaľ vyvíja priaznivo, dosahuje2,7 percenta. Ako dlho môžemepočítať s udržaním takéhoto príjemnéhočísla?Vaša hodnota je z februára, inflácia zamarec 2005 bola 2,5%. HICP inflácia, tedainflácia meraná podľa spoločnej metodikyEurostatu, bola vo februári 2,6%. Súčasná pomernenízka inflácia je spôsobená okrem inéhoposilňovaním kurzu koruny, čiže zlacnením tovarovz dovozu, zvýšením stupňa konkurenciena trhoch, znížením cien potravín a ukončenímadministratívnych zásahov do cien. Viaceréz týchto pozitívnych faktorov nebudú v budúcnostiaž také silné. Koncom tohto roka nemusíbyť inflácia až taká priaznivá ako dnes. Určitevšak očakávam, že sa neprekročí cieľ NBS, ktorýje na tento rok 3,5% plus-mínus 0,5%.Z hľadiska plnenia maastrichtských kritériía prijatia eura je však dôležité splniť náš inflačnýcieľ v roku 2006 – pod 2,5% a najmä v roku2007 – pod 2%. Okrem správneho nastaveniapolitiky NBS je potrebná aj spolupráca súkromnéhosektora. Minimálne si všetci účastnícitrhu musia uvedomiť, že už máme a budememať relatívne nízku infláciu. Tomu by sa maliprispôsobiť cenové a mzdové vyjednávaniav budúcnosti. Napríklad, pri 2% inflácii sav bežnom podniku nebudú môcť zvyšovaťmzdy tak ako v minulosti o 10% a viac, ale leno to, čo umožní zvýšenie produktivity práce.Úrokové sadzby sú samostatná kapitola.Ich opakované znižovanie je stimulomďalšieho ekonomického rozvoja krajinya približovaním sa k euru. Na druhejstrane časť obyvateľstva to prijíma negatívne.Kde je chyba?Myslím si, že chyba nie je nikde. Je samozrejmé,že ak máte uložené úspory v banke a úrokyklesajú, tak vás to nepoteší. Treba si všakuvedomiť, že znižovanie úrokov bolo umožnenéperspektívou znižovania inflácie. Ak by NBS nemalatakú dôveryhodnú a úspešnú politiku, takby asi úrokové miery boli vyššie, ale inflácia bytiež bola podstatne vyššia a kurz by sa oslaboval.Takže reálna hodnota vašich úspor by natom bola rovnako, ak nie horšie.Nižšie úrokové sadzby stimulujú investíciea spotrebu, čo v konečnom dôsledku zvýšiživotnú úroveň všetkého obyvateľstva.Vyššie reálne mzdy, ale aj dôchodky,v konečnom dôsledku zavážia viacako dnešné nižšie úrokové výnosy.35NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

ASOCIÁCIA BÁNK V SRAké je poslanie Asociácie bánk na Slovensku,akými právomocami disponujea koľko členov v súčasnosti má?Asociácia bánk je záujmovým združenímprávnických osôb – bánk s dobrovoľným členstvom.Jej poslaním je chrániť legitímne záujmybankového sektora, podporovať ich činnosť,realizovať zámery bankového sektora v rámcikontaktu so štátnymi orgánmi a inými subjektamiv Slovenskej republike a v zahraničí. Asociáciabánk je členskou asociáciou Federation bancairede l´Union Europeenne, ktorá zastrešujebankové asociácie v európskom priestore.Asociácia bánk je dobrovoľným združením,ktoré funguje predovšetkým v záujme celéhobankového sektora, nemá teda právomoczaviazať banky povinnosťami. Pôsobenie Asociáciebánk má predovšetkým formu rokovanís partnermi, ktorí majú vplyv a dosah na bankovýsektor a je vo všeobecnom záujme celéhobankového sektora. Asociácia bánk má 21riadnych a 3 pridružených členov.Koľko bánk v súčasnosti pôsobí v SR –a koľko z nich je členom asociácie? Poprietablovaných bankách sú registrované ajreprezentácie zahraničných bánk, ktorénevykonávajú priamu bankovú agendu.O aký počet ide a ktoré z nich sú členmivašej asociácie?V Slovenskej republike momentálne vykonávačinnosť 17 komerčných bánk, 3 stavebnésporiteľne a Eximbanka a Slovenská záručnáa rozvojová banka ako banky so špecifickýmposlaním. Všetky tieto subjekty sú dobrovoľnýmičlenmi Asociácie bánk. Táto skutočnosť jedôkazom, že asociácia má svoje opodstatnenémiesto a banky si uvedomujú jej prínos a vplyv.Máte informácie o tom, že by niektorévýznamné medzinárodné rešpektovanébankové inštitúcie uvažovali o zriadenísvojej pobočky či reprezentácie na Slovensku?Určite je Slovensko z hľadiska ekonomickéhoprostredia a potenciálu jeho rastu zaujímavé ajpre medzinárodné bankové inštitúcie. Na druhejstrane je tu už pomerne veľký počet bánk,a tým obmedzený priestor pre veľkých hráčov.BANKY MAJÚ SVOJU STRECHUAsociáciu bánk v Slovenskej republike možno nazvať strechou nad jednotlivými bankovými inštitúciami, pôsobiacimiu nás, ktoré sú jej členmi. V súčasnosti čele asociácie stojí ako prezidentka Mgr. Regina Ovesny-Straka, predsedníčkapredstavenstva a generálna riaditeľka Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava. S touto významnou stredoeurópskou bankovouodborníčkou sa o poslaní a aktivitách Asociácie bánk v SR zhováral publicista Miroslav Janek.Foto: archívbanky, ktorá sa stala 21. riadnym členom Asociáciebánk.Aké výhody priniesla Slovensku a predovšetkýmslovenským občanom privatizáciabankového sektora?Pre Slovenskú republiku privatizácia bankovéhosektora priniesla predovšetkým ozdraveniea stabilitu, čo má priamy pozitívny vplyv na inéhospodárske sektory nášho štátu. Bez dobrefungujúcich bánk nemôže prosperovať žiadnakrajina. Noví majitelia bánk priniesli na Slovenskoskúsenosti z podnikania v bankovníctve,priniesli nové produkty, postupy riadenia rizík.To všetko vedie k tomu, že slovenskí klienti dnesmajú prístup k bankovým službám porovnateľnýmsvojou kvalitou k službám poskytovanýchv krajinách EÚ. Ruka v ruke s ozdravením bánkprišiel aj výrazný konkurenčný boj,z ktorého profituje najmäklient.S akými podnetmi, žiadosťami aleboiniciatívami sa obracajú vaši členovia– jednotlivé banky – na asociáciu, ktorámá chrániť ich záujmy?Členské banky zaujímajú otázky, ktoré majúvplyv na celé bankovníctvo. Ide predovšetkýmo spoluprácu a pomoc pri tvorbe zákonov,tam vidíme jeden z ťažiskových bodov činnostiAsociácie bánk. Komunikujeme so štátnymiorgánmi pri vypracovávaní právnych predpisov,pričom sa snažíme využívať aj skúsenostinašich partnerských bankových asociácií zoštátov EÚ. Našou snahou je a bude docieliťčo najlepšie harmonizovanie nášho právnehoporiadku s európskym právom.Banky sa taktiež na Asociáciu bánk obracajúso žiadosťami o pomoc pri komunikácii soštátnymi orgánmi pri aplikácii a výklade existujúcichprávnych noriem alebo pri stanovovanírozličných parametrov alebo povinností, ktorésa týkajú bánk. V tomto prípade Asociáciabánk funguje ako platforma, na ktorej sa snažímenájsť rozumné riešenia, uspokojujúce všetkyzainteresované strany.Klienti slovenských bánk poukazujú naveľmi nízke úročenie finančných úložiekv bankách a na vysoké administratívnepoplatky. Dá sa povedať, že z úložky vovýške 70 000 Sk na bežnom účte ročnemajiteľ účtu nielen že nezíska ani korunu,ale že dopláca zhruba 700 korún.Je takáto negatívna bilancia bežná ajv ostatných krajinách Európy – a ak nie,čo v smere zlepšenia v prospech klientovrobí vaša asociácia alebo inak: nemajúmožnosti aj občania – bankoví klientiobrátiť sa na vašu asociáciu so svojimikritickými pripomienkami či podnetmi?Pokiaľ ide o úrokové sadzby, sú závislé odsituácie na finančných trhoch a porovnateľnés ostatnými európskymi krajinami. Poplatkyv slovenských bankách sú ešte stále najnižšiev porovnaní s okolitými štátmi (Česko, Maďarsko,Poľsko, Rakúsko) a podobne ako pri inýchslužbách odrážajú priame nákladybánk na bankové technológie, ľudskézdroje, bezpečnostné opatreniaa podobne.Prvou zahraničnou bankou, ktorávstúpila na náš trh, bola kúska Volksbank – dnešnára-Ľudová banka. Ktorázahraničná banka je zasednes tou najmladšou v tomtozozname?Minulý rok sme medzinami privítali zástupcovCommerzbankAG,pobočkyzahraničnej36Aké sú plány asociácie do najbližšiehoobdobia?V roku 2005 nás čaká novelazákona o ochrane vkladov, akoaj novela zákona o bankách.Spolupracujeme tiež so štátnymiorgánmi pri zavedeníeura a pozorne monitorujemeprípravy na zavedenie princípovBasel II do európskejlegislatívy.

V. VAŠKOVIČ: „PRIVATIZÁCIA BÁNK BOLAPROSTRIEDKOM, NIE CIEĽOM...“Aj keď je to iba niekoľko rokov, dnes už asi nik nepochybuje o štandardnom fungovaní slovenského finančného trhu.Pritom len nedávno, v roku 1999, stál slovenský finančný sektor na pokraji absolútneho kolapsu a krachu. O tom, akoje možné za taký krátky čas dosiahnuť v tejto oblasti úroveň porovnateľnú s vyspelými európskymi krajinami, sa redakciačasopisu euroREPORT zhovárala s hlavným architektom a realizátorom reformy slovenského finančného sektora,zodpovedným za negociáciu procesu prispôsobovania legislatívy SR s legislatívou Európskej únie v tejto oblasti, bývalýmštátnym tajomníkom Ministerstva financií SR v rokoch 1999 až 2002 a dnes generálnym riaditeľom a predsedompredstavenstva Slovenskej konsolidačnej, a.s. Ing. Viliamom Vaškovičom, CSc.Akú úlohu zohrala reštrukturalizáciaa privatizácia bankového sektora v ekonomickomvývoji Slovenska?Reštrukturalizácia a privatizácia bánk si vďakamedializácii vyslúžila postavenie dominantnejreformy v oblasti finančného sektora. Aj keďjej význam a úlohu nemožno spochybňovať,bez ďalších súvisiacich reforiem by komplexnáreštrukturalizácia finančného sektora naSlovensku nebola vôbec úspešná. Reformnýbalík opatrení reštrukturalizácie finančnéhotrhu totiž pozostával zo štyroch základnýchprojektov, a to už zo spomínanej reštrukturalizáciea privatizácie bánk, z projektu zásadnýchlegislatívnych zmien v oblasti poisťovníctva,bankovníctva a kapitálového trhu, z projektuvytvorenia podmienok pre vznik inštitucionálnehorámca nevyhnutného pre ďalšie efektívnefungovanie finančného trhu a z projektu legislatívnychzmien sledujúcich zvýšenie vymožiteľnostipráva a posilnenie postavenia veriteľa.Vyzdvihovanie reformy bankového sektorav porovnaní s ostatnými reformami preto nie jeúplne opodstatnené.Reštrukturalizácia a privatizácia bánk priťahujeaj dnes primárnu pozornosť médiía verejnosti. V čom vidíte hlavné príčinytohto stavu?Ide o prirodzený jav. Do roku 1998 totiž finančnýsektor zaznamenal minimum zmien. Krízovýstav v tomto sektore bol však najvypuklejšípráve v oblasti najväčších bánk. Tie boli zaťaženétakým vysokým objemom klasifikovanýchúverov, že bolo ohrozené ich ďalšie fungovanie.Inak povedané, bez urýchleného a radikálnehozásahu hrozil Slovensku krach finančnéhosektora s ďalším nedozernými konsekvenciami.Z pohľadu ďalšieho fungovania ekonomiky vôbec,o úspešnosti reformy finančného sektoranehovoriac, bolo absolútne nevyhnutné pristúpiťk urýchlenej reštrukturalizácii a následnejprivatizácii štátom kontrolovaných bánk. Voveľmi krátkom čase bolo z troch štátom kontrolovanýchbánk prevedených na špecializovanúinštitúciu – Slovenskú konsolidačnú, a.s. cca105 miliárd klasifikovaných úverov a následnebola prostredníctvom medzinárodných tendrovzabezpečená ich privatizácia renomovanýmizahraničnými investormi. Keďže išlo o procesyspojené s nemalými reálnymi finančnými nákladmi,ako i citeľnými osobnými emóciami prizefektívňovaní činnosti týchto bánk po vstupezahraničných investorov, asi tu niekde je potrebnéhľadať príčiny toho, že médiá venovaliFoto: Miro Nemeca stále venujú primárnu pozornosť tomuto procesu.Medializácia celej reformy bola nesprávnepostavená na tom, koľko tento proces bude stáťa nie na identifikovaní a odstránení primárnychpríčin vzniku klasifikovaných úverov.Ak odmyslíme reformu bankového sektora,v čom je potrebné hľadať význama dopad ďalších opatrení, ktoré ste spomínali?Málokto si dnes uvedomuje, že bez zásadnýchlegislatívnych zmien v podobe úplne novýchzákonov v oblasti poisťovníctva, bankovníctvaa kapitálového trhu, bez zmien v oblasti vymožiteľnostipráva a posilnení postavenia veriteľov,bez vytvorenia úplne nového inštitucionálnehorámca v podobe nezávislého Úradu pre finančnýtrh, transformácie Strediska cennýchpapierov na Centrálny depozitár, bez vybudovaniaSlovenskej kancelárie poisťovateľov a beztvorby novej akcionárskej štruktúry v tomtosektore by nedošlo k odstráneniu primárnychpríčin vzniku klasifikovaných úverov v bankách.Tieto zmeny posunuli podmienky fungovaniafinančného trhu a jeho regulácie na Slovenskudo štandardnej roviny. Reštrukturalizácia bánkmala zmysel len vtedy, ak sa riešili priamoi nepriamo súvisiace príčiny krízového stavu.Problém klasifikovaných úverov by sa vrátil akobumerang. Nehovoriac o tom, že Slovensko bydnes nebolo plnoprávnym členom ani Európskejúnie, ani členskou krajinou OECD. Celý proceslegislatívnych, inštitucionálnych zmien a zmienvo vlastníckej štruktúre bol nesmierne náročnýz časového aj odborného hľadiska. Napriektomu sa ho Slovensku podarilo realizovať voveľmi krátkom čase, prakticky za tri roky volebnéhoobdobia, vďaka systémovej a prepracovanejorganizácii tohto procesu spojením sílpracovníkov Ministerstva financií SR a externejporadenskej infraštruktúry.Čo bolo hlavným cieľom a zmyslom reštrukturalizáciefinančného sektora, pretožepod vplyvom prehnanej medializáciereštrukturalizácie a privatizácie bánk bysa mohlo zdať, že práve tento proces boltým cieľom.Vôbec nie. Naším prvoradým a základnýmcieľom bolo vytvoriť čo možno najlepšie podmienkypre zdravý vývoj ekonomiky, vrátanefinančného sektora. Z tohto dôvodu sme muselina jednej strane odstrániť nedostatky v samotnýchbankách a paralelne na druhej straneprijať účinné opatrenia, ktoré by eliminovalivznik negatívnych ekonomických javov, ktorévznikali do roku 1998. Vďaka reštrukturalizáciibánk, ich následnej privatizácii renomovanýmizahraničnými investormi, vybudovaním novéholegislatívneho rámca, nových regulačnýcha kontrolných inštitúcií je dnes slovenský finančnýsektor štandardným trhovým prostredím.Akými slovami by ste stručne zhrnuli reformufinančného sektora?Dnešné výsledky jasne ukazujú, že všetkyreformné kroky mali zmysel. Bez nich by nebolomožné odštartovať ďalšie reformy v slovenskejekonomike, napríklad dôchodkovú reformu,od ktorej sa očakáva, že podnieti dynamickejšírozvoj kapitálového trhu. Podnikateľský sektormá dnes ďaleko lepšie podmienky prístupuk úverových zdrojom. Došlo k niekoľkonásobnémupoklesu úrokových sadzieb, čo sa prejavujenielen na poklese nákladov podnikateľskéhosektora, ale aj na znížení nákladov pri obsluheverejného dlhu. Vďaka týmto opatreniam saúverové náklady podnikateľského sektora znížilio 140 mld. Sk a náklady na celkovú dlhovú službuštátu klesli o 70 mld. Sk. Slovensko sa staloatraktívnym priestorom pre vstup zahraničnýchinvestícií. Úverový rating sa dramaticky zlepšil.Slovensko dnes v porovnaní s rokom 1997zaznamenalo šesťstupňové zlepšeniev ratingovom hodnotení, k čomu významnoumierou prispela reformafinančného sektora.37

ÚVEROVANIE MALÝCH A STREDNÝCHPODNIKATEĽOV JE HLAVNÝ CIEĽSlovenská záručná a rozvojová banka, a.s. je prvou bankou vo východnej Európe, zameranou na podporu maléhoa stredného podnikania. O tom, ako sa z jej pohľadu rozvíja táto oblasť našej ekonomiky, sa euroREPORT zaujímal u generálnehoriaditeľa Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. Ing. Ľudovíta Konczera.Už 16 rokov sa tu zdôrazňuje potrebarozvoja malého a stredného podnikania.Tomu má pomáhať aj Slovenská záručnáa rozvojová banka, a. s., ktorá vznikla užv roku 1991. Ako hodnotíte rozmach tohtovýznamného sektora ekonomiky z pohľadubanky?Pri ekonomickej a politickej transformáciikrajiny bolo kľúčovou úlohou vytvoriť privátnysektor a napomáhať jeho rozvoju. Malí a strednípodnikatelia sú hnacou silou ekonomickéhorozvoja, sú flexibilní, generujú zamestnanosť,podporujú rozvoj obchodu a inovácií, prispievajúdo rozvoja regiónov, podieľajú sa na cezhraničnejspolupráci atď.Aj podľa posledných štatistických údajovmalí a strední podnikatelia sa podieľali natvorbe hrubého domáceho produktu viac akošesťdesiatimi percentami. Je to impozantnýpodiel, ktorého význam sa umocňuje aj touskutočnosťou, že malí a strední podnikatelia satu etablovali postupne, prirodzeným vývojom,čím sa vylučuje respektíve znižuje pravdepodobnosťich prípadnej špekulatívnej migrácieza inými komparatívnymi výhodami do inýchkrajín. Tvoria stabilnú a organizovanú vrstvupodnikateľov. Z hľadiska Slovenskej záručneja rozvojovej banky, a. s. znamenajú práve túcieľovú skupinu klientov, na podporu ktoréhosme boli štátom zriadení.Čísla štatistík hovoria o tom, že maléa stredné podnikanie sa nerozvíja dostatočnea aj v uplynulom roku a v prvýchmesiacoch tohto roka sa mnohí podnikateliavzdávali svojej činnosti. Čo tospôsobilo a ako to vie ovplyvniť Slovenskázáručná a rozvojová banka, a. s. prípadnev spolupráci s inými inštitúciami?Ako bankárovi mi neprináleží úloha hodnotiťprocesy a faktory, ktoré by mohli ovplyvniťpodnikateľov v rozhodovaní o budúcnosti ichpodnikania. Táto otázka by mala byť, a sompresvedčený, že aj bude predmetom skúmaniarôznych iných inštitúcií. Chcel by som všakpoukázať na trend, ktorý je totožný s vývojominých členských štátoch únie. Istým spoločnýmznakom malého a stredného podnikania je ajto, že spravidla je založené na osobnej účastispoločníkov. Časom dochádza k výmene v riadenífirmy, keďže prvá generácia, t.j. tí, ktorífirmu založili, opúšťajú svoje pozície a nerazdochádza k nezhodám v manažmente druhejgenerácie. Tieto často subjektívne prvky zánikusú dofarbené aj takými ekonomickýmivplyvmi ako silnejúca konkurenciapodobne. Pretože Slovenská záručnáa rozvojová banka, a.s. je bankou,pri svojej obchodnej činnosti musí38Foto: archívdodržiavať platné predpisy. V spoluprácis niektorými rezortmi sa snažíme pustiť natrh produkty, ktoré napomáhajú rozvojumalého a stredného podnikania. Rád by somvyzdvihol naše už tradične dobré vzťahy so Slovenskýmživnostenským zväzom a Slovenskouobchodnou a priemyselnou komorou. Právetáto spolupráca nám vytvára ďalší priestor nazefektívnenie našej činnosti. Takisto sa snažímeo vytvorenie záručnej schémy na mikroúvery,ktoré poskytuje NARMSP. Absolútnu prioritumajú však zámery Vlády SR, či už ide o podporumalého a stredného podnikania aleboo čerpanie eurofondov.V ostatných mesiacoch sa úverové podmienkyvšeobecne v slovenských bankáchdosť zlepšili. Môžete pripomenúť akoa v čom všetkom je takýto vývoj vo vašejbanke?Keďže naša činnosť nesmie generovať konkurenciu,naša reakcia na zmeny trhu spočívalav miernom znížení úrokových sadzieb a výškypoplatkov za záruky. Pre nás platí zásada, žeby sme sa radšej spolupodieľali na aktivitáchkomerčných bánk formou delenia rizík. Akopríklad by som uviedol naše spoločné programys OTP Bankou Slovensko a Tatra bankou.Sú aj ďalšie zvýhodnenia malých a strednýchpodnikateľov zo strany Slovenskejzáručnej a rozvojovej banky, a. s., akédruhy záruk im môžete ponúknuť?Krédom banky je poskytovať výhodné produkty,lebo úverujeme ten segment trhu, ktorý tie výhodybytostne potrebuje. Poskytujeme produktys dlhodobou splatnosťou, neustále zmäkčujemevšeobecné obchodné podmienky, snažíme sazrýchliť naše pracovné postupy. Taktiež stáleznižujeme poplatky a úrokovú sadzbu.Čo je MIKROúver a ako sa rozvíja?Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.poskytuje MIKROúvery s cieľom umožniť a zjednodušiťprístup k úverovým zdrojom existujúcimi začínajúcim podnikateľom zamestnávajúcimdo 50 zamestnancov. Výška úveru sa pohybujeod 100 tisíc korún až do 1,5 milióna korún.MIKROúver je určený pre toho, kto hľadá financovaniekrátkodobých a strednodobých podnikateľskýchaktivít, potrebuje pokryť prevádzkovýkapitál, potrebuje nakúpiť hmotný a nehmotnýinvestičný majetok, chce rekonštruovať či modernizovaťhmotný majetok, resp. začína podnikaťa je odborne spôsobilý alebo skúsený. Medzijeho hlavné konkurenčné výhody patrí schvaľovaniev skrátenom procese, doba splatnosti aždo piatich rokov, možnosť odkladu splátok istinytri až šesť mesiacov a veľmi výhodné úročenie.V čom a ako je spolupracuje banka so sesterskýmifinančnými inštitúciami v rámciEurópskej únie a ako to ovplyvňuje maléa stredné podnikanie?Sme členmi Európskej asociácie vzájomnýchzáručných spoločností (AECM) a klubuInštitúcií v Európskej únii špecializovaných nadlhodobé úverovanie (ISLTC). Prostredníctvomtýchto inštitúcií máme bezprostredný prístupk informáciám o pripravovaných legislatívnychopatreniach Európskej únie, máme možnosťčerpať z ich skúseností pri financovaní maléhoa stredného podnikania, ale využívame tietokontakty aj na získanie informácií v takých oblastiach,ako je problematika štátnej pomoci,implementácie BASEL II a podobne. S cieľomzískať výhodné zdroje na financovanie našichúverových programov máme veľmi dobrévzťahy s Kreditanstalt für Wiederaufbau ( KfW),Nordic Investment Bank (NIB), Európskou investičnoubankou ( EIB) a Rozvojovou bankou RadyEurópy (CEB). Prostriedky získané zo zahraničnýchúverových liniek už tradične využijeme naposkytovanie priamych a nepriamych úverovza veľmi výhodných podmienok. Že využívanieskúseností našich partnerov nie je iba fráza, bysom zdokumentoval na prípade programu napodporu ženského podnikania, ktorý spúšťamev blízkej budúcnosti. Použili sme pri ňom knowhowz CEB a FINNVERA.

EXIMBANKA SR PODPORUJENAJMÄ EXPORT NA TRHUEximbanka SR je neoddeliteľnou súčasťou štátnej podpory exportu. Viac ako sedem rokov podporuje finančnými a poisťovacímiproduktmi vývoz slovenských tovarov a služieb. euroREPORT hovorí o jej činnosti s jej generálnym riaditeľomLadislavom Vaškovičom.Kde je miesto Eximbanky SR medzifinančnými inštitúciami?Súčasným svetovým trendom je, že inštitúcieako Eximbanka SR v oblasti bankovýchčinností vypĺňajú hlavne voľný segmentpri podpore exportu na trhu. Je to najmäfinancovanie alebo poisťovanie úverovýchobchodov s krajinami, ktoré považujú komerčnébanky za rizikové. Ako príklad môžemuviesť slovenského exportéra, ktorémuje komerčná banka ochotná prefinancovaťobchodný prípad so splatnosťou do jednéhoroka. V prípade, že sa slovenský exportérchce presadiť s platobnými podmienkami,Eximbanka SR a inštitúcie podobného typuvo svete pokrývajú práve takéto obchodya prefinancujú ich na dlhodobej báze. Čiže,našou úlohou je na jednej strane pomáhaťslovenským exportérom prenikať na novétrhy, ale zároveň vieme, že musíme znižovaťich riziko strát pri obchodovaní na už zavedenýchtrhoch, ktoré môže vzniknúť napríkladpre platobnú neschopnosť partnera.Čo sa zmenilo v práci Eximbanky SRv poslednom období?Začali sme byť aktívnejší pri získavaníklientov. Už sme si viackrát overili, že jedinýmúčinným nástrojom nie je reklamav televízii, ale osobné kontakty s potenciálnymiklientmi. S nimi sa dá stretnúť len naseminároch, konferenciách, či pri osobnýchstretnutiach. Tu sa snažíme vysvetľovaťnaše možnosti. Zároveň pracujeme efektívnejšie,výsledky sa prejavili už minulý rok,darilo sa nám najmä v oblasti poisteniaobchodovateľného rizika. Pred dvomi rokmiu nás pracovalo vyše 110 zamestnancov,dnes ich je niečo cez 80.Eximbanka SR má rating od Moody´sna úrovni štátu. Ako ho využívate?Dnes máme k dispozícii úverové limity vovýške 20 mil. eur, čo je asi 800 mil. Sk. Predpokladám,že postupne bude rásť potrebaexterných zdrojov, a to v dôsledku rozširovanianašich aktivít. Keď si budeme požičiavaťviac peňazí, potreba získania dobrého ratingusa prejaví ešte jednoznačnejšie. Umožnínám to získanie zdrojov lacnejšie na medzinárodnýchfinančných trhoch. V našomprípade, vzhľadom na našu previazanosťna štát, rating Eximbanky SR silne závisíod toho, aký rating získala Slovenská republika.A samozrejme dlhodobo získavanýrating má ešte výraznejší pozitívny efekt. Jeveľmi dôležitý aj pri akceptácii EximbankySR partnerskými inštitúciami v krajinách,kde pôsobia slovenskí exportéri.Foto: M. NemecEximbanka SR sa stala členom Bernskejúnie. Čo prinieslo členstvo v tejtoorganizácii?Kritériom pre získanie členstva, o ktorésa usiluje každá organizácia podporujúcaexport, sú aj kvantitatívne podmienky – objempoistených úverov a objem prijatéhopoistného v členení na obchodovateľnéa neobchodovateľné riziko.Členstvo nám pomôže získavať najmäknow-how od partnerov z celého sveta. Výmenaskúseností s poprednými poisťovacímiinštitúciami umožňuje reagovať na novétrendy a uľahčuje ich vzájomnú spoluprácuv bežnom pracovnom styku. Členovia medzinárodnýchinštitúcií na členstvo prihliadajúpri rôznych hodnoteniach. Na druhejstrane svojou prítomnosťou a poskytovaníminformácií o našom prostredí pomáhamezlepšovať postavenie Slovenska ako partnerana medzinárodných trhoch. Nedá sato vyčísliť presným ekonomickým ukazovateľom,ale efekt z členstva v Bernskej únii jepre nás evidentný.Na čo sa zameriavate v súčasnosti?Tento rok sa chceme výrazne preorientovaťv oblasti bankových činností. Chceme podporovaťexport do tých štátov, kde zatiaľ bežnenepôsobia slovenské komerčné banky. Tu vidímenašu príležitosť. Sú to krajiny, ktoré patriado vyššieho rizikového pásma. Obchods nimi chceme podporiť nielen úverovými,ale aj poisťovacími činnosťami. Ide napríklado krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, severoafrickékrajiny, a niektoré ázijské krajiny.Chceme sa dostať tam, kde je potenciálnypriestor pre našich exportérov. Musím uviesť,že aj komerčné banky sú dnes aktívnejšie akopred tromi - štyrmi rokmi. Dnes sú napríkladochotné podporovať obchod s Ukrajinoua Ruskom v podstatne väčšej miere akopred niekoľkými rokmi. Preto sa, ako som užpovedal viackrát, orientujeme na krajiny, kdesú menej atraktívne pre komerčné banky. Myvieme, že Eximbanka SR musí niesť väčšieteritoriálne riziko.Aké sú vaše výsledky za minulý rok?V minulom roku zaznamenala EximbankaSR mimoriadne vysoký nárast podporyexportu bankovými a poisťovacími činnosťami.Eximbanka SR za minulý rok podporilapoisťovacími a bankovými činnosťami vývozslovenských tovarov a služieb v celkovomobjeme 66,9 mld. Sk. Podľa predbežnýchúdajov Štatistického úradu SR Eximbanka SRpodporila 7,5% z celkového exportu Slovenskejrepubliky. Na celkovej podpore exportusa bankové činnosti podieľali sumou 48,2mld. Sk a poisťovacie činnosti 18,7 mld. Sk.Eximbanka SR splnila v roku 2004 rozpočtovanéukazovatele. Vnútorné hospodárenieEximbanky SR v minulom roku sa zameralona celkovú úsporu nákladov, najmä všeobecnýchprevádzkových nákladov a nákladovspojených s poisťovacou a zaisťovacoučinnosťou. V minulom roku dosiahol celkovýobjem úverových produktov podporujúcichexport hodnotu 5,4 mld. Sk. Eximbanka SRvystavila klientom záruky v objeme 2,1 mld.Sk, čo bol nárast oproti predchádzajúcemuobdobiu o 1,1 mld. Sk. Rast záručných aktivítje spätý so zväčšením počtu klientov spomedzistredných a malých podnikov. Poistnákapacita pre poistenie krátkodobých obchodovateľnýchrizík sa využila na 97,4%. Celkovábilančná suma Eximbanky SR dosiahlav minulom roku podľa predbežných výsledkov7,4 mld. Sk a zvýšila sa o 0,28 mld. Sk.Výsledky hospodárenia Eximbanky SRza minulý rok ukazujú, že splnila predpokladanúvýšku výnosov a dosiahla celkovúúsporu nákladov. Eximbanka SR v minulomroku pokračovala v zmene skladby svojejčinnosti, ktorá bola zameraná na zvyšovanievyužívania finančných prostriedkov,ktoré má k dispozícii na podporu exportu.O presune ťažiska činnosti v smere malýcha stredných klientov svedčí fakt, že zo 43novozískaných klientov bankovej divíziev roku 2004 bolo 34 z tejto skupinya z 81 nových klientov poisťovacejdivízie bolo 62 malých a strednýchpodnikateľov.39

PRVÝ HRÁČ NA TRHUUnion poisťovňa, a.s. bola založená v máji 1992. Od roku 1997 je majoritným akcionárom Unionu spoločnosť EurekoB.V. so sídlom v Holandsku. Do skupiny Eureko patria spoločnosti – Achmea v Holandsku, Friends First v Írsku,Interamerican Hellenic Life v Grécku, Union na Slovensku, Império France vo Francúzsku. Eureko má tiež strategickýpodiel vo výške 31,8% v PZU, najväčšej poľskej poisťovni, spolu s prísľubom získania ďalších 21% akcií. Eureko má21% akcií v F&C Asset Management. euroREPORT hovorí s Ing. Tiborom Bôrikom, predsedom predstavenstvaa generálnym riaditeľom poisťovne Union.Poisťovňa Union u mnohých rezonujenajmä v súvislosti s cestovným poisteníma poistením proti úpadku CK. Ktoréďalšie aktivity vy osobne považujetev histórii Unionu za kľúčové?Z historického pohľadu veľmi dôležitýmmomentom bolo získanie stabilného akcionára– poisťovaciu skupinu Eureko so sídlomv Holandsku v roku 1997. Hneď následnedošlo k zvýšeniu základného imania, čo námumožnilo nielen ponúkať cestovné poisteniea neživotné poistenie pre podnikateľov, alezískať licenciu aj na životné poistenie.Za kľúčovú považujem schopnosť mojichkolegýň a kolegov inovovať produkty a prichádzaťs novými službami. Prinieslo nám toniekoľko prvenstiev na slovenskom poistnomtrhu, napríklad prvé callcentrum, prvá poisťovňav predaji poistných produktov cez bankya internet. Za veľmi dôležitý považujem ajvstup poisťovne Union na trh zdravotnéhopoistenia, ako prvého hráča na trhu.Na slovenskom trhu pôsobíte už trinástyrok, ste jedným zo zakladajúcich členovSlovenskej asociácie poisťovní, dlhodobodosahujete dobré hospodárskevýsledky. Akým smerom sa v súčasnostiuberá orientácia Unionu, ktorý segmenttrhu sa snažíte osloviť?Naša orientácia pokračuje v našich tradičnýchoblastiach – neživotné a životné poistenie,v cestovnom poistení expandujeme načeský poistný trh a pružne reagujeme naprebiehajúce reformy.V neživotnom poistení ide najmä o poisteniestredne veľkých firiem a podnikateľov, t.j.poistenie majetku, zodpovednosti, prepravyzásielok a špeciálnych rizík.V životnom poistení ide o poistenie občanov,ktorým ponúkame možnosť poisteniaso sporivou zložkou, ako aj tzv. investičnépoistenie.V cestovnom poistení si mienime udržaťnáš cca 50% trhový podiel a preniklisme s týmto poistením aj na českýpoistný trh.Pružne sme zareagovali naprebiehajúce reformy v oblasti40Foto: archívzdravotníctva a vstúpili sme na trh individuálnehozdravotného poistenia.Od januára 2005 sa z hľadiska daňovéhozvýhodnenia zrovnoprávnilo DDPso životným poistením, ako aj ďalšímidruhmi účelového sporenia. PripraviliStratégia spoločnosti•orientácia na rozvoj životného poisteniaa individuálneho zdravotného poistenia•posilňovanie pozície v poistení firiema neživotnom poistení občanov•udržanie vedúcej pozície v cestovnompoisteníVýznamné prvenstvá poisťovneUnion•1993 Prvenstvo v predaji bankopoistnýchproduktov•1996 Uvedenie absolútnej novinky napoistný trh – telefonické dojednávaniepoistenia•2000 Odkúpenie kmeňa Európskej cestovnejpoisťovne – prvé odkúpenie kmeňana slovenskom poistnom trhu•2000 Prvenstvo v zavedení on-line predajacestovného poistenia prostredníctvominternetu.•2001 Ďalšie prvenstvo – na vybranýchpobočkách umožnenie platby prostredníctvomPOS terminálov.• 2004 Poisťovňa Union vstúpila akoprvá na Slovensku na trh individuálnehozdravotného poisteniaste v tejto súvislosti nejaké produktovénovinky? Týka sa daňové zvýhodnenie ajľudí, ktorí si uzavreli životné poistenieuž dávnejšie?Začiatkom roka sme zareagovali na prebiehajúcezmeny v dôchodkovom zabezpečenía koncom januára 2005 sme na trh uviedlinový produkt životného poistenia – sporivýprogram Dôchodok Plus. Program predstavujekombináciu životného poistenia pre prípadsmrti a sporenia peňažných prostriedkov naindividuálnom účte. Produkt je určený ekonomickyaktívnym ľuďom, hlavne na účelysporenia s využitím daňovej úľavy vo výške12 000,- Sk ročne, ktorá vstúpila do platnosti1. 1. 2005.Jednou z výhod tohto produktu je jednoduchýspôsob uzatvorenia poistnej zmluvy– bez nutnosti zdravotného oceňovania.Popri garantovanom výnose si môže klientzvoliť aj kombináciu s investičným životnýmpoistením, ktoré má potenciál vyššieho zhodnoteniavložených finančných prostriedkov.Dôchodok Plus je flexibilný aj v možnostiodkúpiť časti nasporených prostriedkov a takistov možnosti vkladať finančné prostriedkyvo forme vkladu mimoriadneho poistného.Sporivý program vznikol v spoluprácis našimi partnermi – renomovanými správcovskýmispoločnosťami – TATRA ASSET MA-NAGEMENT, správcovská spoločnosť, a.s.,VÚB ASSET MANAGEMENT, správ. spol., a.s., F&C Management Ltd. Londýn.Čo sa týka druhej otázky, daňová úľava savzťahuje aj na klientov, ktorí uzavreli životnépoistenie pred 1. januárom 2005.Ako prví na Slovensku ste sa pustili doúplne novej oblasti v poisťovníctve, najeseň v roku 2004 ste uviedli na trh individuálnezdravotné poistenie. Môžetenám priblížiť dôvody, ktoré vás viedlik tomuto kroku? Čo prináša tento typpoistenia pre klienta?Dôvody sú veľmi jednoduché – monitorujemevšetky oblasti, v ktorých by sme mohliponúknuť klientom niečo nové a žiadané.Zmena legislatívy v oblasti zdravotníctvana to vytvorila podmienky. Ponúkané individuálnezdravotné poistenie reaguje na to,čo klienti žiadajú – preventívna zdravotnástarostlivosť, a tým, čo ich najviac obťažuje– odbúranie čakania u lekárov s možnosťoutelefonického objednávania sa u špecialistov.Kryté sú aj poplatky v nemocnici. V tvorbeproduktov máme podporu aj akcionárov,ktorí vlastnia najväčšiu holandskú a gréckuzdravotnú poisťovňu.

OSOBNOSTIPRISTÚPIŤ K EURU BUDE DRAHÉ, ALENEPRISTÚPIŤ PRÍLIŠ RISKANTNÉTvrdia o ňom, že je blázon. Iní zas, že ho ženie nechuť k ekonomickému establishmentu Medzinárodného menového fondua Svetovej banky, s ktorým prehral zápas o logiku činnosti oboch ustanovizní. Najslávnejší disident globálnej ekonómie,61-ročný Joseph Stiglitz nie je revolucionár, ani antiglobalista, hoci ho na alternatívnych fórach vítajú potleskoma alterglobalisti sa začítavajú do jeho „Globalizácie a jej nespokojencov“. V kategóriách akademických a intelektuálnychide o superťažkú váhu: laureát ekonomickej Nobelovej ceny z roku 2001, profesor najlepších amerických škôl, poradcamnohých vlád, odporca kupónovej privatizácie v Československu, podpredseda Svetovej banky, ktorú opustil ako jejostrý kritik, autor desiatich kníh, spolutvorca jednej z najvýznamnejších ekonomických teórií konca 20. storočia. Akošéf hospodárskych poradcov prezidenta Clintona patril k architektom amerického hospodárskeho zázraku 90. rokov.S Josephom Stiglitzom sa zhováral Miro Procházka.Veríte v trh?Samozrejme! Trh môže byť najdôležitejšouustanovizňou podnecujúcou hospodárskyrozvoj.Môže byť alebo je?Môže byť, ak je správne organizovaný. Trhzle zorganizovaný, riadený a kontrolovaný jehrozivý. Zavádza a pôsobí problémy.Hospodárske či politické?Jedny aj druhé. Zle organizovaný trh ničíhospodárstvo a sociálnu rovnováhu. Kazí demokraciua uvrháva ľudí do biedy.Čo znamená „zle organizovaný trh“?Ťažkosť spočíva v tom, že nejestvuje nijakýuniverzálny model ideálne zostaveného trhu.Nejaký univerzálny model súčasnej ekonomikyasi jednako jestvuje a postupnesa šíri svetom.Ak dokážete taký model opísať, isto dostaneteNobelovu cenu. Ja poznám nanajvýššablóny alebo matrice, ktoré sa mizerní ekonómoviapokúšajú prenášať z jedných krajíndo druhých. Čím vernejšie ich prenesú, týmhoršie sú výsledky.Prevláda názor, že nasledovaniahodnýje americký model.Pred takými desiatimi rokmi sa tak nazdávalakopa ľudí. Dnes už nikto súdny o nasledovanínehovorí. Medzinárodný menovýfond roky nabádal k nasledovaniu s veľmizlým dôsledkom pre veľa chudobných krajín.Rusko, ktoré na to účinne nakriatli, si v 90. rokochzničilo hospodárstvo a stratilo nad nímdohľad. Naopak Čína, ktorá si zvolila vlastnúcestu postupného budovania trhu prispôsobenéhookolnostiam miestneho hospodárstva,mala veľký úspech.Foto: archívČiže nasledovať a prenášať riešeniaz krajiny do krajiny je zlé. Čo ešte?Zlé je doktrinárske myslenie a automatickéuplatňovanie receptov, ktoré sa osvedčiliniekde inde alebo niekedy inokedy.V každom mieste a v každom čase saobjavujú nejaké osobitné podmienky,ktoré si vyžadujú primeranúodozvu. Hovoríte o nasledovania-42hodnom americkom modeli. Ale práve v Amerikev 90. rokoch zlé burzové usmerňovaniaviedli k vzniku špekulačnej bubliny, ktorá zapríčinilakrach na newyorskej burze a zrútenietrhu. V americkom modeli sa takisto objaviliúčtovné a korporatívne pravidlá, ktoré viedliku gigantickým úpadkom v Enrone aleboWorldComie.Čelným architektom americkej hospodárskejpolitiky ste ako šéf ekonomickýchporadcov prezidenta Clintona bolivtedy vy.Ekonomickí poradcovia varovali pred nebezpečenstvomvyplývajúcim okrem iného z nekontrolovanéhoobdarúvania manažérov obrovskýmibalíkmi akcií. Prichystali sme zákon,ktorý mal kríze predísť, ale na žiadosť WallStreetu a Silicon Valley ho kongres zamietol.Zlé je teda aj podľahnúť požiadavkámpodnikateľov?Bývajú požiadavky oprávnené a neoprávnené.Zlé je podrobovať sa falošným argumentom.V tomto prípade kongresmanov presvedčilargument, že sa nepatrí miešať do platovejpolitiky súkromných podnikov.A patrí sa?Zo zásady sa nepatrí. Ale keď podnikyvytvoria situáciu, ktorá ohrozuje fungovanietrhu, treba zakročiť. Práve to bola taká situácia.Lebo manažéri platení veľkými balíkmiakcií mali záujem zväčšovať ich cenu a nietvoriť reálnu hodnotu podniku. To plodilopokušenie kreatívneho účtovníctva. A keďžetí istí manažéri rozhodovali o výbere účtovnýcha audítorských firiem, ľahko nachádzalispoločníkov. Trh sa zrútil, lebo sklamal štát.Bez dobre pracujúceho štátu, nemôže dobrefungovať ani trh.Ale jednako zapracoval, keď priviedolnepoctivé firmy k bankrotu.Ibaže za akú cenu. Za obohatenie sa neveľkejskupinky ľudí zaplatilo celé hospodárstvo,ktoré upadlo do krízy, a milióny akcionárov,ktorí prišli o svoje úspory. Nebyť zásahu štátu,mali by sme totálnu krízu.V dôsledku ktorej by časom nastalotrhové prispôsobenie, lebo by prečkalizdravé podniky.A viete po akom čase? Možno pripustiť, žepo dlhom čase trh všetko usporiada. Ale časje to najdôležitejšie, čím ľudia disponujú. Keynesmal na taký argument skvelú odpoveď:„Po čase budeme všetci mŕtvi“.To znamená, že v podstate jednakoveríte viac štátu než v trhu a jeho neviditeľnejruke.Neviditeľná ruka trhu bola vynikajúca metaforahospodárskej vedy devätnásteho storočia.Vtedy verili, že jestvuje akýsi samočinnýmechanizmus vedúci k rovnováhe a túto vieruzakladali na presvedčení, že účastníci trhu sarozhodujú racionálne. Dnes vieme, že to nie jepravda, že trh – ako každá hra – si vyžadujepravidlá a rozhodcov. To je úloha štátu, odktorej ho nik neoslobodí. Vieme tiež, že racionálnosťtrhových rozhodnutí je obmedzenáokrem iného preto, že informácie, ktorýmidisponujú trhoví účastníci, sú vždy neúplné.Trh môže zlyhať následkom nedostatku informáciíalebo mylných názorov, môže podľahnúťemóciám, politickým nátlakom, korupcii,

môžu ho ničiť sociálne nepokoje, môže zlefungovať kvôli prílišnej rozdielnosti potenciálovjednotlivých hráčov, môže sa z rôznychpríčin zasekávať. Iba anachronickí trhoví fundamentalistiešte veria, že trh môže fungovaťbez zasahovania štátu.Nie ste náhodou etatista?Etatisti, ktorí verili, že štát môže riadiťekonomiku, už dávno prehrali. Zato trhovífundamentalisti sú síce na ústupe, ale majústále čo povedať.A vy veríte, že úradníci lepšie vedia, čopotrebuje hospodárstvo?Nejde o to, že čosi vedia lepšie alebo horšie,len o to, že majú zohrať svoju rolu, keď zlyhátrh. Politika slúži, medziiným, na zmiernenienapätí zavinených trhom.To smrdí keynesizmom!Globálny kapitalistický systém prežíva dneskrízu podobnú tej, akú hospodárstva Západuzažili v 20. rokoch minulého storočia. Vtedydemokratický kapitalizmus zachránil Keynes,ktorý navrhol lepšiu vnútornú politiku založenúna vytváraní pracovných miest a pomocislabším. Teraz potrebujeme Keynesa, ktorýnavrhne lepšiu globalizáciu.Chceli by ste byť Keynesom globálnehohopodárstva?Chcel by som sa pričiniť o zovšebecneniemyšlienky, že dnes potrebujeme nového Keynesa.Hlavná výhrada voči súčasnému modelukapitalizmu je tá, že chudobní sú čoraz chudobnejšía bohatí čoraz bohatší. Môže podľavás politika niečo urobiť s nárastom nerovnosti?Dá sa mu vyhnúť? Jestvuje vážne riziko, žebude postupovať, ale nevyhnutný nie je.Je to podľa vašej mienky chyba alebozákonitosť súčasnej ekonomiky?Zákonitosť je, že keď sa ekonomika chytrorozvíja, časť ľudí prudko bohatne. Naopak sanatíska otázka, či a do akej miery chudobnejšíz rastu ťažia. Veď predsa nie je pravdivá bezmyšlienkovitoopakovaná téza Adama Smitha,že keď ktosi bohatne, prispieva k bohatstvuiných. Ruskí oligarchovia sú príklad bohatnutianeveľkej hŕstky ľudí na úkor chudobnejúcehocelku. A hospodárstvo, kde jedni bohatnú, kýminí chudobnejú, si ničí korene. Nejestvuje dlhotrvajúcirast bez sociálnej rovnováhy. Ekonómiaignorujúca sociálne problémy je zlá ekonómianičiaca hospodárstvo. Keď v sa Indonézii v úsilío vyrovnaný rozpočet zriekli subvencie potravína pohonných látok, vypukli tam nepokoje, ktorézapríčinili odlev kapitálu a hospodársky krach.To bol výsledok politických rozhodnutí. Tu možnohovoriť o chybách alebo zlej vôli.A poznáte krajinu, v ktorej hospodárskyrast a zväčšujúce sa rozdiely nespôsobujúnapätia?V Číne, kde ešte nedávno všetci boli chudobní,podaktorí hromadia obrovské majetkya rozdiely príjmov bleskovo rastú, ale situáciachudobných sa tiež citeľne zlepšuje. V niektorýchbohatších krajinách ako je Švédskoa časť ázijských tigrov sa podarilo politickyzastaviť vzrast nerovnosti.Je to problém politickej vôle alebo ekonomickejvedy?Myslím si, že jedno aj druhé. Súčasnéhospodárstvo potrebuje čoraz menej hrubejpracovnej sily, jej cena teda klesá, prinášajúcväčšie nerovnosti. To škodí politike aj ekonomike,lebo veľké skupiny ľudí z trhu vypadnúalebo sa ocitnú na okraji. Ale politika môžezhoršiť pomery. Vláda môže udeľovať výsadybohatým priateľom, ako v Rusku, alebo môže– ako v Bushovej Amerike – znižovať dane platenébohatými a zmenšiť pomoc chudobným.Rast nerovnosti v Amerike sa nezačalBushom.Súhlasím, v 90. rokoch zárobky manažérovnerozumne rástli, zapríčiňujúc nárast nerovnosti,ale Clintonova administratíva sa to usilovalabrzdiť zvyšovaním daní pre najviac zarábajúcich.Dobrá politika môže zmierňovaťťažkosti vyplývajúce z civilizačných premien.To znie síce veľmi pekne, ale veríte, žekeď, napríklad, slovenskí voliči budúod štátu očakávať zadržanie nárastunerovnosti, politici to dokážu?Nebude to ľahké, ale budú sa musieť pokúsiť.Ako ich poznám, skôr budú ľuďomvysvetľovať, že uloženie dodatkovýchdaní na podniky a bohatých ľudí zavinízníženie investícií, odliv kapitálu a hospodárskykrach.To je sťaženie vyplývajúce z globalizačnéhoprocesu. Lež dane nie sú jediným argumentompriťahujúcim kapitál. Sociálny nepokoj,politická nestabilita, scvrkávajúci sa dopyt,rozpad infraštruktúry, korupcia, zločinnosť,zlé právo, môžu investorov odstrašiť viac nežzvýšenie daní. Preto prehliadať sociálne dôsledkyje v ekonómii rovnako vážnou chybou,ako nedbať na trhové mechanizmy. Ekonómianie je len hospodárstvo.Pred troma rokmi vydanie „Globalizáciea jej nespokojencov“ vyvolalo čosiako intelektuálne zemetrasenie. Mátedojem, že sa za tie tri roky myslenieo budúcnosti kapitalizmu a globalizáciinaozaj zmenilo?Samozrejme! Tie tri roky sa mi vidia kľúčovépre myslenie o budúcnosti globálnehohospodárskeho poriadku. Prestali smediskutovať o tom, kto je za a kto proti globalizácii.Dnes sa debatuje o tom, ako zmeniťzásady globalizácie. Vo Svetovej obchodnejorganizácii (WTO) vládne už zhoda, pokiaľide o to, že krajiny hospodársky slabšieprehrali doterajšie vyjednávacie kolá. Baaj Medzinárodný menový fond uznal, že samusí zreformovať.Je to vplyv vašej knihy?Azda do istej miery. Ako viete, vo svojej knižkesom kritizoval, napríklad, Medzinárodnýmmenovým fondom vynucovanú liberalizáciurodiacich sa finančných trhov. To bola časťotčenášu mnoho rokov omieľaného odborníkmiMMF. Trhoví fundamentalisti z MMF satrebárs dožadovali, aby Etiópia sprivatizovalabankový sektor a svoj trh finančných služiebotvorila konkurencii medzinárodných bánk. Ažviac-menej pred rokom MMF konečne priznal,že horlivá privatizácia môže ničiť stabilitu hospodárstva,miesto aby ju upevňovala. Za tie triroky trhový fundamentalizmus konečne začalpoľavovať. Dosiahli sme skutočné intelektuálneústupky a panuje všeobecná zhoda, čo satýka nevyhnutnosti politických ústupkov.Čiže?Globalizácia bola dosiaľ asymetrická. Strihliju tak, že lepšie slúžila bohatým a mocným.Teraz sa zhodujeme, že po zliberalizovaní obchodus tým, čo predávajú rozvinuté krajiny,treba chytro zliberalizovať obchod s artiklami,„Zlé je doktrinárske myslenie a automatické uplatňovanie receptov,ktoré sa osvedčili niekde inde alebo niekedy inokedy. V každommieste a v každom čase sa objavujú nejaké osobitné podmienky,ktoré si vyžadujú primeranú odozvu.“ktoré môžu predávať najchudobnejšie krajiny.Bude to politicky ťažké, lebo Európska únia ajAmerika chcú chrániť svoj poľnohospodárskytrh, ale inej cesty niet. A prevláda tiež zhoda,že treba zmeniť systém, spôsobujúci, ženajchudobnejšie krajiny financujú obrovskýdeficit amerického rozpočtu.Mohli by ste mi nakoniec dať radu? Mása Slovensko ponáhľať so vstupom doeurozóny?Nemám odpoveď. Bolo by treba dobre uvážiť,či sa to Slovensku oplatí. Európska ústrednábanka napáchala veľa chýb a udržiavanímvysokých úrokových mier zhoršila stagnáciuv eurozóne. Bolo by načim sa dôkladne pozrieťna slovenské pomery a dôveru, akej sateší slovenská koruna. Švédsko, napríklad, istomalo pravdu, keď ostalo pri korune, ktorá jesilná a dôveryhodná mena. Vlastná mena ješanca viesť politiku zodpovedajúcu miestnymhospodárskym trendom. To je veľká hodnota.Ale je podľa vás krajina ako Slovenskoschopná obrániť svoju menu pred útokmiveľkých špekulantov?Veľkým menám sa ľahšie bráni a zachovávastabilita. To je mocný argument za euro. Ale nastrane druhej načim uvážiť, či Slovensko potrebujetakú stabilitu, ktorá brzdí hospodárstvo.Nuž, čo radíte?Nemôžem nič radiť. Pristúpiť k euru budepre Slovensko drahé, ale nepristúpiť môže byťpríliš riskantné. Prijatím eura veľmi vážneobmedzíte vplyv štátu na hospodárstvoa keď zostanete pri korune,vystavujete sa nebezpečenstvu, žemôžete nad ňou stratiť dohľad.43OSOBNOSTI

OSOBNOSTIABECEDA MILTONA FRIEDMANALaureát Nobelovej ceny v oblasti ekonómie Milton Friedman. Narodil sa 31. 7. 1912 v New Yorku. Rodičia pochádzalizo Zakarpatskej Ukrajiny, do USA prišli ešte ako deti. Jeden z čelných konzervatívnych ekonómov druhej polovice 20.storočia. Je obhajcom voľného trhu a podnikania. Zakladateľ monetárnej školy v ekonómii a zanietený odporca zasahovaniaštátu do hospodárstva. Profesor na chicagskej univerzite. Bol poradcom prezidentov Richarda Nixona a RonaldaReagana. Rozhovor pre euroREPORT pripravila Miloslava Hriadelová.A ako AmerikaVstúpila do nového obdobia rozvoja pokrátkej a plytkej recesii zdedenej po administratívepredošlého prezidenta, demokrataBilla Clintona. Veľké zníženie daní zavedenérepublikánskym prezidentom Georgom W.Bushom (napriek opozícii demokratov v Kongrese)a zníženie federálnej úrokovej mieryna 1 percento (najnižšia úroveň za 48 rokov),zavedené šéfom ústrednej banky AlanomGreenspanom, prinieslo následne v roku2004 vyše štvorpercentný nárast HDP a dobrýštart do nového roku, keď – podľa odhadov– HDP sa zvýši o vyše 3,5 percenta. Je to vyšedvojnásobne vyšší rast než u lídrov Európskejúnie Francúzska a Nemecka, ktorých hospodárstvoškrtí „novodobý“ socializmus.Chvíľkovo na tom tratia Európa a Japonsko,pre ktorých je americký trh najväčším odberateľomich vysoko prepracovaných a luxusnýchvýrobkov. Perspektívne mocná americká ekonomikaje však lokomotívou pre Európu a Áziu.Bohatá a prosperujúca Amerika je najlepšíma najväčším odbytovým trhom na svete, na čoby mali protivníci Ameriky pamätať.(ústrednej banky USA), vyše 17 rokov nedopustilvysokú infláciu, hlbokú recesiu a krach na burze.Mal by dostať Nobelovu cenu za ekonómiu.H ako hurikánPripravili americké hospodárstvo o 80 miliárddolárov. Toľko tvoria straty korporáciívyplývajúce z uragánov, ktoré sa prehnaliFloridou a susednými štátmi. Optimisti poukazujúna kladnú stránku toho, čo sa stalo.Obnova zničení spôsobila náhle zmenšenienezamestnanosti v tých oblastiach, nastalstavebný boom, vzrástol dopyt po stavenýchmateriáloch, zariadeniach, strojoch, ba dokoncapo domácom náradí. Obrovská peňažnáinjekcia z federálnej pomoci a z poisťovnítam oživila hospodárstvo.B ako Bush (junior)Podujal sa na úlohu ďalšej privatizácieAmeriky. To sa nepodarilo ani prezidentoviRonaldovi Reaganovi; keď chcel sprivatizovaťUS Postal Service (federálnu poštu), nedovolilimu to demokrati v Kongrese. Prezident Bushvystúpil s iniciatívou čiastočnej privatizáciefederálneho penzijného fondu, ktorý dnes využívavyše 30 miliónov ľudí. Bude spočívať natroch zásadách: osoby, ktoré sú na dôchodku,nestratia ani dolár; daň zo mzdy (z ktorejvznikne penzijný fond) sa nezvýši; mladí ľudiasi budú môcť založiť sporiteľné účty, na ktorébudú poukazovať časť platenej dane. Uloženépeniaze budú investované na trhu cennýchpapierov podľa rozhodnutia majiteľov. Až dosiaľvláda hospodárila s týmito prostriedkamineefektívne, často nimi priam plytvala.C ako ČínaZa posledné roky vyrástla po Amerike nadruhú lokomotívu svetového hospodárstva.Jej hospodársky rast v roku 2004 prekročil9 percent; udržanie vysokého tempa rastusa predvída aj v nasledujúcich rokoch. Tentorýchly rozvoj je však zaťažený rizikom prehrya následne zápornými výsledkami pre celésvetové hospodárstvo. Číne sa však toto nebezpečenstvopodarí zmenšiť.D ako dolárOdhaduje sa, že v rokoch 2000 – 2003 vytlačiliviac dolárov ako od čias Georga Washingtonav roku 1789 do roku 1980. Väčšina bankovieksa nachádza za hranicami, keďže v Amerike saplatí hlavne kreditnými kartami a šekmi. Dolárslabne – na osoh pre americké hospodárstvo.Export z Ameriky vzrastá, čo podnecujezvyšovanie priemyselnej výrobyaj služieb a pričiňuje sa o zmenšenienezamestnanosti.44Foto: archívE ako EurópaMá a ďalej bude mať vážne problémy.V najrozvinutejších krajinách únie má hospodárskyrast menej ako 2 percentá. Vyzeráto, že tam socializmus ešte stále prevládanad voľným trhom. Našťastie Európa už nieje pupkom sveta a jej ťažkosti príliš neoslabiapredvídanú celosvetovú haussu.F ako FriedmanHoci má vyše 90 rokov, je stále činorodý.Kniha „Free to Choose: A Personal Statement“(Sloboda voľby: osobné vyhlásenie), napísanáspolu s manželkou Rose, ktorá vyšla v roku1979, je naďalej pre prívržencov kapitalizmua voľného trhu, čím „Komunistický manifest“,vydaný v roku 1888, pre komunistov, socialistova im podobných.G ako GreenspanAlan, predseda FED, čiže Federálnej rezervyI ako infláciaV Spojených štátoch je pod dozorom AlanaGreenspana a teraz predstavuje okolo 3,5 percenta.Vďaka jeho „kuratele“ sa drží na úrovnizdravej pre hospodárstvo a spoločnosť. Ľudianestrácajú dôveru k doláru. Nízka inflácia doznačnej miery je výsledkom stále vzrastajúcejproduktivity práce a služieb. Veľa, pre svetovéhospodárstvo neuralgických, štátov nemá,žiaľ, svojich greenspanov…J ako JaponskoRovnako ako Európa nemôže vyplávať došírych vôd. Menej než 1-percentný rast v roku2004 neveští mnoho dobrého niekdajšiemu„Privatizujte, privatizujte, privatizujte. Nikto nevydáva cudzie peniazetak opatrne a rozvážne ako vlastné.“ázijskému (aj svetovému) tigrovi. Ale po bokuJaponska stále vyrastajú nové tigre.K ako krízaV roku 2005, ani v nasledujúcich rokoch, sanevynoria známky ekonomickej krízy na svete.Najväčšou hrozbou je hospodárstvo Číny. Jehopád sa môže stať príčinou svetovej krízy. Je tovšak málo pravdepodobné, lebo sa vtedy nájdenejaká záchranná pohotovosť; čiže nie kríza,lež začiatok celosvetovej haussy (pokiaľ dôsledkycunami nepredčia najhoršie predstavy).L ako liek na hospodársku stagnáciuSú to ďalej nízke výdavky vlády (obmedzenýrozpočet), voľný trh a podniky nesputnané pavučinoupredpisov a vládnych regulácií, a taktiežnízke dane, ako aj nízka inflácia. Takápolitika sa už osvedčila; volá sa reaganomika.Prezident Reagan ju uskutočňoval často ajproti mienke niektorých svojich poradcov.

OSOBNOSTIM ako mementoŠkandál vyvolaný Marthou Stewartovouje finančne pomerne málo významný, alejeho spoločenský ohlas je obrovský. MissStewartová, rodená Kostyra, dcéra poľskýchemigrantov, je obchodný génius. Najpopulárnejšia„domáca gazdinka“ v Amerikeje všade – v televízii, rádiu, v časopisocha novinách, kde učí variť, zariaďovať byt,obrábať záhradku. Sady jej výrobkov sútakmer vo všetkých obchodných sieťach.Dopustila sa sprenevery, predala nezákonneakcie farmaceutickej firmy a klamala v časevyšetrovania. Za klamstvo ju odsúdili na 6mesiacov väzenia. Na predaných akciáchzarobila okolo 40-tisíc dolárov. Finančnéstraty, aké utrpela v dôsledku súdnehoprocesu, odhadujú na niekoľko sto miliónovdolárov: o toľko klesli ceny akcií korporácieMartha Stewart Living Omnimedia. Sláva,ani veľké peniaze na najlepších advokátovnič nepomohli. Išla sedieť za chamtivosťa klamstvo. Nech je to mementom pre kapitánovvšetkých korporácií.N ako nezamestnanosťVšetci, alebo skoro všetci, čo chcú pracovať,sú v Amerike zamestnaní. Po období krátkejrecesie v roku 2004 mesačne pribúdalo priemerne185-tisíc nových pracovných miest, tojest vyše 2,2 milióna ročne. Ľudia často neprijímajúprácu vzhľadom na prinízke – podľanich – mzdy, nutnosť častého cestovania alebovzdialenosť od domu. V roku 2005 predvídampokračovanie trendu rastu počtu pracovnýchmiest, čo bude viesť k rekordu zamestnanostiv Amerike. Nepotvrdil sa čierny pesimizmusv otázkach zamestnanosti, prezentovaný počasvolebnej kampane demokratmi. Volebnúkampaň stavali na rozosievaní strachu prednezamestnanosťou a prehrali.O ako opozíciaV Amerike je to Demokratická strana a faktickyľavica všetkých odtieňov. Programomopozície je odoberať majetok bohatým vysokýmidaňami a znižovať dane „chudobným“.Opozícia však nehovorí, ako hromadiť kapitálna vytváranie majetku a rozvoj, na výskumy,výstavbu nových tovární. Kapitál môže tvoriťvláda, štát, ale výsledky toho sme videli v Sovietskomzväze. Slováci to videli (a pocítili)viac než my v Amerike…P ako právo„Tort“ po anglicky znamená zámernú aleboz nedbanlivosti spôsobenú ujmu. Americké právoneobmedzuje veľkosť odškodného za ujmyvyplývajúce z chyby výrobku, zlej služby, nehodypri práci, lekárskeho omylu. To využívajúadvokáti, ktorí poháňajú pred súd korporácie,malé firmy alebo súkromné osoby a žiadajú odškodné.Súdy priznávajú sumy neprimerane veľkév pomere k domnelej škode. Prezident Bushchce skoncovať s takýmto súdnym mámenímpeňazí. Navrhne projekt zákona reformujúcehotzv. tort law už na prvom zasadnutí novéhoKongresu. Republikáni majú rozhodnú väčšinua demokratov môžu prehlasovať.R ako ropaTvorí okolo 40 percent celkovej spotrebyenergie v Spojených štátoch. Jej cena má tedaobrovský vplyv na výšku vytváraného národnéhodôchodku. Ak vezmeme východiskovú cenu45 USD za barel, potom nárast ceny o 10 dolárovza barel spôsobí zmenšenie HDP o 0,33percent. Čiže ďalej „Nafta vládne svetu“, akonapísal ešte pred 2. svetovou vojnou AntonZischka vo svojej knihe s rovnakým názvom.S ako SlovenskoPrivatizujte, privatizujte, privatizujte. Niktonevydáva cudzie peniaze tak opatrne a rozvážneako vlastné.T ako technológieHigh-tech vyvolala revolúciu porovnateľnús prvou priemyselnou revolúciou. Priniesla veľkézvýšenie produktivity práce. V spojení s globalizáciouzmenila závislosť medzi zamestnanosťoua rastom národného dôchodku, ako ajpriemyselnej produkcie po období recesie. Prvvýchodisko z recesie veľmi rýchlo presúvali naveľký rast zamestnanosti. Teraz vďaka high--tech produktivita práce rastie rýchlejšie nežpriemyselná produkcia. Nezamestnanosťv USA je dnes 5,4 percenta. Keby sa udržaliekonomické relácie spred revolúcie high-tech,nezamestnanosť by sa pravdepodobne už znížila,asi na 4,2 – 4,5 percenta. Rast výroby bysa dosiahol zásluhou vyššej zamestnanosti.U ako UkrajinaČoraz bližšie Slovensku, a tým aj bližšie Európe.V ako vzdialenosťMíľa sa rovná 1,6 km a priemerný Američanv roku 2004 najazdil autom vyše 21 000míľ, čiže 33 900 km. Ľudia sú mobilní, čo jekladná črta, ktorá prináša úspechy v práci ajbiznise. Americká míľa, napokon rovnako akoeurópsky kilometer, vzhľadom na rast cienropy stojí čoraz viac. V roku 2005 míľa anikilometer nezlacnejú.Z ako zlatoZdraželo! Za 12 mesiacov jeho cena vzrástlao 16 percent a koncom roka dosiahlaokolo 440 USD za uncu. Cena zlata,ako aj iných prírodných bohatstiev,bude rásť primerane k vyčerpávaniusa ich zásob.45

OSOBNOSTIZJEDNOTENÁ EURÓPA BRÁNI MALÝCHProfesora Normana Daviesa sme stretli na 49. medzinárodnom knižnom veľtrhu vo Varšave, kam prišiel na autogramiádua prevziať cenu za svoje zásluhy o Poľsko. Tento známy historik waleského pôvodu sa narodil roku 1939 v severoanglickomBoltone. Študoval v Oxforde, Grenobli, Perugii, na University of Sussex a na Jagiellonskej univerzite v Krakove.Tu pripravil doktorskú rozpravu o poľsko-boľševickej vojne z rokov 1919 – 1920 „Biely orol, červená hviezda“. Akopovedal, história jeho skúseností so štátmi východného bloku bola veľmi zaujímavá. Pri štúdiu v Poľsku nešlo o zámer,ale o náhodu. Ako mládenec sa roku 1957 chcel dostať s priateľmi autom do Carihradu. Cesta viedla Maďarskom, kdeich zadržala tamojšia bezpečnostná služba, obvinila zo špionáže a vyhostila do Juhoslávie. Dôsledkom bolo, že po vyšedesiatich rokoch mu odmietli vydať víza do Ruska. Dostal sa však do Poľska.V roku 1971 sa stal lektorom a roku 1985profesorom na Škole slovanských a stredoeurópskychštúdií na londýnskej univerzite.Prednášal aj na univerzitách Columbiav Montreale, Stanford v Kalifornii, na školáchv Rusku, Taliansku a Francúzsku. Je členomBritskej akadémie a členom korešpondentomAkadémie vied v Krakove. Spolupracovals „The Times“, „New York Review of Books“,„The Independent“ ako aj s BBC. V roku 1996odišiel do dôchodku a venuje sa výhradne písaniu.Medzi najznámejšie diela patrí „Poľsko,dejiny národa v srdci Európy“, alebo „Ostrovy“,ktoré nútia hlavne britských historikovzmeniť pohľad na svoju vlasť, jej dejiny a korenetvoriacich ju národov a kde predpovedározpad Kráľovstva. Monumentálna „Európa,dejiny jedného kontinentu“ sa stretla s živouodozvou, lavínou kritiky a ešte väčšou záplavoupochvál. Recenzenti ju vyzdvihujú najmäako „knihu o celej Európe“. Históriu Poľska,Maďarska, Čiech, Slovenska a mnohých ďalšíchkrajín považovaných kvôli dlhoročnýmruským vplyvom za zaostalé či barbarské Daviesopísal na rovnakých zásadách ako dejinyFrancúzska, Nemecka, Anglicka alebo Ruska,čím vytvoril prielom v európskej historiografiia pre mnohých má jeho vízia Európy priampolitický charakter. Rozhovor s NormanomDaviesom pripravil pre euroREPORT publicistaMiro Procházka.Foto: europa.eu.intDebatujeme teraz o budúcnosti Európy.Jedni chcú federálny štát, ďalší sa bojastraty suverénnosti. Veľká Britániasa skladá z prinajmenej štyroch častí– Anglicka, Škótska, Walesu, SevernéhoÍrska. Nejde o národný štát, nemájednotný právny systém ani centralizovanúosvetovú sústavu, historicky nemáspoločnú politiku ani dejepis. Mohlo bybyť azda samotné Spojené kráľovstvomodelom Európskej únie?To je zaujímavý nápad. Podľa môjho názorusa totožnosť buduje predovšetkým zo spoločnýchzážitkov, napríklad vojny so susedom.V prípade britského štátu spoločným zážitkombolo impérium. Neviem, či si Slovák dokážepredstaviť, že taká malá krajina panovalanad stámiliónmi ľudí na celom svete. Zoči-vočitakému obrovskému predsavzatiu Briti sťabyna zopár storočí zabudli na vnútornénezhody; uvažovali o sebe najmä akoo šťastných vládcoch. Vzali to veľmivážne: civilizačné poslanie, obrátenierôznych národov na kres-46ťanstvo, ekonomická spolupráca, obchodnévýhody. Walesan, Škót alebo Angličan, všetcisa zúčastňovali na imperiálnom podniku.Terajšie spory vznikli po bleskovom pádeimpéria, ktoré ešte v roku 1945 malo miliarduľudí. Rozpad bol veľkým šokom, traumou, hoci– ináč ako vo francúzskom impériu – sa uskutočniltakmer bez krviprelievania. Ako žiaksom zbieral známky; na každú kolóniu smemali predtlačenú stranu zoraďovača… Premôjho syna sa to všetko stalo úplne cudzie.V Európe si teda môžeme predstaviťpodobné pomery. Máme akési spoločnéprvky, lež únia obyvateľom nevnucujeani nerozvíja jednu totožnosť. Veľa rázste opakovali, že nastane čas mnohovrstvovejtotožnosti.Veru, tá koncepcia je kľúčová. Zopár storokov panovala tendencia k jednonárodnejidentite. Človek bol buď Slovákom, alebo Maďarom.A ukazuje sa, že možno byť Slovákomaj Maďarom zároveň. Môj syn, napríklad, mátri pasy. Keďže sa narodil v Kalifornii, má americkýpas. Ak sa stretne s Američanmi, hneďhovorí, že je Američan. Má britský pas po mnea poľský po matke. Žongluje s nimi po celý čas.Ak chce byť v Poľsku so skupinou mladých ľudí,okamžite vraví, že má poľský pas, že matka jePoľka atakďalej. Pokiaľ to z rozličných dôvodovnechce, tak to nepovie. Zdôrazní skôr svojeamerické alebo anglické spojitosti.Beriem príklad vášho syna ako dôkaz, žetak isto môže byť v zjednotenej Európe:jej občan si bude rozvíjať totožnosť podľasvojich želaní a nie podľa akejsi vlády,ktorá mu ju nanúti.K bývalým totožnostným vrstvám – ktoré saneustále menia – pristúpila nová: európska.Veľká Británia je členom únie tridsať rokova v istých otázkach sa britský občan cíti Európanom.Vieme, že nie sme Američanmi, ibapatríme do nového klubu alebo novej rodiny.Máme teraz európsku elitu, desaťtisíce ľudí,ktorí sa cítia predovšetkým Európanmi a ažna druhom mieste Francúzmi, Nemcamialebo Britmi. Uvidíme, či sa tá zatiaľ úzkavrstva rozšíri. Všetko závisí od úspechu aleboporážky únie. Slováci teraz vstúpili do nových

okolností, v ktorých nestratia nič zo svojej slovenskosti.Ale získajú možnosť rozvoja svojejvrstvy európskej totožnosti.Vo svojej knihe „Ostrovy“ ste umiestnilimapu pod titulom „Rozpad Zjednotenéhokráľovstva“ Vidím tam dátum získanianezávislosti Írska – to je pochopiteľné.Ale prečo by mal vznik miestnychparlamentov, najmä waleského, s veľmiobmedzenými právami byť ilustráciourozpadu kráľovstva?Ide, samozrejme, o provokačnú mapu. Napočiatku dvadsiateho storočia kráľovstvobolo politicky zjednotené: jeden parlament,scentralizovaná vláda na všetkých ostrovoch.Rozpad sa začal v roku 1922 od írskeho štátu.Čo bude ďalej, ešte nevieme. Každá krajinamá svoj život, rodí sa, rozkvitá, umiera tak akočlovek. V Európe nie je momentálne štát, ktorýby v rovnakej podobe jestvoval dlhšie akopäťsto rokov. Najstaršia je, tuším, Andora.Každý Angličan povie: „Náš štát existuje užtisíc rokov“. To nie je pravda. Anglicko prestalobyť suverénnym štátom na začiatku 18.storočia,keď vzniklo Britské kráľovstvo. Na akodlho, neviem. Autonómia môže byť krokomsmerom k separatizmu alebo krokom, ktorýbrzdí separáciu. A v tejto chvíli skôr brzdí. Aleo pár rokov môžu nastať zmeny: autonómnyškótsky parlament v rámci Európskej únie máveľké možnosti. Môže hlasovať za odchodz Veľkej Británie. Bude to podľa britského práva,pochopiteľne, nelegálne. Ale čo na tom!Každý rozpad štátu je nelegálny.Ste proti rozvoju miestnych parlamentov,ktoré majú nejaké autonómnepráva? Pripustiť ku slovu iné kultúry– waleskú, škótsku – pokladáte iba zapolitický manéver?Nie som politik. Ale mám svoje názory. Každýz týchto národov má svoje dejiny, známeveľmi dobre vo Walese, Škótsku a inde. Ležnie sú to dejiny začlenené do tých všeobecnýchbritských dejín. Môžete ísť do knižnicev Cardiffe a nájdete tisíce kníh napísanýchprevažne po walesky pre Walesanov. Je to obrovskáveda, ale neukázala sa ani v Anglicku,ani v súhrnných britských syntézach. Chcelsom to všetko spojiť, aby sa anglický čitateľdozvedel, že írski králi panovali tisíc rokovpred prvým kráľom Anglicka. Kto o tom vie?Nijaký Angličan o tom jakživ nepočul.A história Škótska? Veľmi zložitá, alekrásna. Ako stvoriť nový národ z rôznychkeltských zložiek? Škóti pochádzali predsaz Írska. Prešli do Kaledónie a prišli tam ajgermánske kmene z Northumbrie. Boli tamaj Piktovia; ani nevieme, akého pôvodu. Odpolovice prvého tisícročia nášho letopočtuvytvorili nové spoločenstvo, napoly keltské,napoly germánske, ktoré nemalo nič spoločnés Angličanmi z juhu, nové spoločenstvo,ktoré sa nazýva Škótsko. Ja ako absolventOxfordu som nikdy dejiny Škótskeho kráľovstvaneštudoval. Hrabať som sa v tom začalaž neskôr. Vtedy som sa dozvedel, že sú celékrásne dejiny, dnes pre ľudí dôležité. Dieťav Škótsku má inú učebnicu a bude vedieť, žeMacbeth nehovoril po anglicky. Mackbethbol Kelt a hovoril po gaelsky.Vedomie priemerného človeka je predsamalé, sme odkázaní na výber niekoľkýchzákladných, občas náhodných informáciío sebe a predkoch.Preto som proti jednoznačnému výkladu,napríklad takému, akoby Slováci všetko zdediliod Praslovanov a kniežaťa Pribinu. Boloby dobré uskutočniť podobný experimentako v Anglicku na hroboch prehistorickýchSlovákov a dozvedieť sa, aké majú spojitostis dnešnými. V tejto časti Európy nejestvujúčisté rasy ani národnosti. Každá stredoeurópskarodina má, samozrejme, pestré vzťahy.Rodina mojej ženy z otcovej strany pochádzaz Bieloruska, ale z matkinej strany z Ľvova.Tam sú Česi, Rakúšania, Židia, Poliaci. Jejmatka mala švédske priezvisko. Bezpochybytam zablúdil a zostal akýsi vojak v 17. storočí.Podľa mojej mienky v krajinách, kde prebiehalivšetky tie turbulencie, invázie, okupácie, mýtusčistej rasy alebo čistého národa je veľmilákavý. Ale je to mýtus, nie skutočnosť.To je pre historika háklivá situácia.Mýtus môže fungovať v ľudských mysliach,politici si ním posluhujú na odôvodňovaniesvojich právd; stáva sa tiežhistorickým faktom, napriek tomu, že jenepravdivý.Historik nie je politik. Politici majú iné ciele.Hlavnou úlohou historika je ukázať, čo jemýtom a čo skutočnosťou. Čo z toho vzíde,nie je jeho starosť. Lež treba tiež povedať,že mýtus je skutočnosťou, lebo zaberá a jesúčasťou vedomia. Nemožno sa ho dotknúťa jednako jestvuje. Mýtus býva často mocnejšíako pravda. Ľudia potrebujú jednoduchévysvetlenia; báje, zrozumiteľné rozprávania,ktorými si živia sebaúctu. Jestvuje hlbokápotreba mýtu. Sú mýty neškodné, ale aj mýtyveľmi škodlivé, používané na politické ciele,na ovládanie iných. Pokúšam sa pasovaťs tými škodlivými mýtami…… ktoré Angličania tvorili o svojomcivilizačnom poslaní voči Írom aleboWalesanom?Najškodlivejší je mýtus o protestantskomAnglicku. Spája sa s britským imperializmoma je prítomný už v prvých ustanoveniachanglického parlamentu v čase reformácie.Thomas Cromwell, minister Henricha VIII.,bol skvelým propagandistom a každé ustanoveniemá historický a mýtický úvod, zdôvodňujúcizmenu zriadenia a náboženstva:tvoriaci mýtické dejiny Anglicka. Napríkladtaké, že Anglicko nemalo nič spoločné s katolíckoucirkvou. To je úplný nezmysel. Dozačiatku šestnásteho storočia bolo Anglickoveľmi hlboko katolíckou krajinou. Ba aj sámHenrich VIII. mal od pápeža titul Fidei Defensor,ale sváril sa s Rímom. Z toho vznikla celánárodná mytológia, ktorú neskôr prijali zaskutočnosť. Historici s tým, pochopiteľne, počastiach bojovali, ale nikdy v celku.A čo cenzúra? Stretli ste sa s problémomskrývania pravdy?V našej krajine zostávajú archívy častozamknuté. Nemáme Freedom of InformationAct, tak ako v USA. To je veľmi dobrá americkúzásada, že občan má právo na informácie,ak štát neuvedie dôvod na ich ochranu. U násje skôr naopak. Z milosti štátu sa otvárajúarchívy pre občanov a štát si vyhradzujeprávo ich prechovávať. Napríklad smrť cáraMikuláša, ktorý bol predsa bratancom kráľaJuraja V. Vieme, že v kráľovských archívochvo Windsore sú veľmi dôverné dokumenty,vrátane korešpondencie kráľa Juraja V. alebokráľovského dvora s dvorom Mikuláša II.a samotným Leninom. Povráva sa, že Lenin sachcel zbaviť celej cárskej rodiny a bol ochotnýju odovzdať Britom, lež Juraj V. odmietol. Vrajsa bál, že monarchia je ohrozená a radšej„Neviem, skade sa berú názory druhu: Európa alebo Slovensko!Nesmiete premýšľať buď – alebo. Veď obyvateľ Košíc je Košičanom ajSlovákom. Naša totožnosť je viacvrstvová. Ktosi má rodinu matky zostredného Slovenska, niekto iný záhorácke korene.“nemať u seba takého príbuzného. Neviemeteda, či je to pravda, lebo si nemôžeme prezrieťtú korešpondenciu.Kde teda vidíte nebezpečenstvá pre históriu?V politickej manipulácii?Dnes hrozbu pre akosť historickej vedynevyvoláva iba vplyv politiky na dejiny, alejej ztrhovenie. Pri trhovom prístupe k histórii,pri jej písaní pre určený dopyt badať bagatelizovaniemnohých faktov z minulosti, sklonobchodovať len s takými spomedzi nich, ktorésú zábavné alebo sa môžu páčiť. Často ideo fakty výhodné, ale súčasne triviálne. Je tohistória bez konfliktov, bez bolestných, dramatickýchroztržiek – v prospech masového,nie vždy inteligentného publika. Žiaľ.Nespôsobí zjednotená Európa, že budemebývať všade, čiže nikde a stratímeväzby s našimi mikrokozmami – otčinami?Neviem, skade sa berú názory druhu:Európa alebo Slovensko! Nesmiete premýšľaťbuď – alebo. Veď obyvateľ Košíc jeKošičanom aj Slovákom. Naša totožnosť jeviacvrstvová. Ktosi má rodinu matky zo strednéhoSlovenska, niekto iný záhorácke korene.Napríklad v mojej vlasti, Walese, rozvíjajúsvoju kultúru a jazyk. Priaznivé podmienkypre výučbu tohto jazyka vznikli až po vojne.Ešte žijú ľudia, ktorých bili za to, že sa odvážilihovoriť po walesky. Všetci mali používaťangličtinu. Teraz máme cieľ, abyobyvatelia Walesu hovorili rovnakodobre po anglicky, aj po walesky.Zjednotená Európa bráni malých.47OSOBNOSTI

OSOBNOSTIEINSTEINOVA TEHLAZa svoju činnosť bol cieľom teroristického bombardovania a vražedných atentátov. Peruánsky ekonóm Hernandode Soto (1941) je riaditeľom Ústavu pre slobodu a demokraciu v Lime. Prv pôsobil dlhé roky v Európe. Pracoval akoekonóm pre General Agreement on Tarifs nad Trade (GATT), predseda Executive Comittee of the Copper ExportingCountries Organization (CIPEC), vedúci riaditeľ Universal Engineering Corporation, šéf Swiss Bank Corporation ConsultantGroup a ako guvernér peruánskej Ústrednej rezervnej banky. Napísal knihy „Iná cesta“ (1986) a „Záhada kapitálu“(2000). V roku 2004 získal Cenu Miltona Friedmana za posilovanie slobody a zásluhy o podporu súkromného vlastníctvav rozvojových krajinách. Výsledok svojho rozhovoru s ním na medzinárodnej konferencii v Ženeve na tému „Prečo kapitalizmustriumfuje na Západe a nikde inde“ zhrnula Iveta Veselovská.Prečo je zrodenie kapitálu zahalené hustouhmlou tajomstva? A prečo bohaté národysveta nevysvetlili ostatným, akou nevyhnutnoupodmienkou jeho vzniku je formálny vlastníckysystém? V rozvojových krajinách, ako ajv štátoch bývalého komunistického tábora,zložky stáleho majetku slúžia predovšetkýmuspokojeniu základných biologických potrieb.Na Západe však tie isté aktíva majú aj „druhýživot“ – súbežný s tými zásadnými majetkovýmifunkciami. Sú totiž kapitálom, ktorý zabezpečujeúverovú vierohodnosť a umožňujevytvorenie nadhodnoty. Prečo v iných kútochsveta budovy a pôda nemôžu taktiež žiť tým„druhým životom“? Prečo obrovské zásobyrozvojových a takzvaných postkomunistickýchkrajín – hoci hodnota týchto zásob podľaodhadu Ústavu pre slobodu a demokraciuv Lime je 9,3 bilióna amerických dolárov mŕtvehokapitálu – nemožno využiť na vytvorenienadhodnoty, nezávislej od fyzických zložiekmajetku? Podľa môjho presvedčenia sa takdeje, lebo sme uznali, že pretvorenie materiálnychzložiek majetku do podoby dovoľujúcejvytvárať kapitál – napríklad získaním úveru narozvoj podniku založením domu – si vyžadujezložitý proces. Tento proces do značnej mierypripomína atómovú reakciu, o akej hovoril AlbertEinstein: v dôsledku atómového výbuchuumožňuje uvoľniť z tehly obrovské množstvoenergie. Rovnako je v prípade kapitálu. Vznikátotiž vtedy, keď objavujeme a uvoľňujemepotenciálnu energiu spočívajúcu v biliónochtehál, z ktorých sú postavené miliardy domovpatriacich chudobnej časti svetovej populácie.Capital čiže čriedaNa objasnenie tajomstva sprevádzajúcehozrod kapitálu sa musíme vrátiť k prvotnémuvýznamu tohto pojmu. V stredovekej latinčineslovo capital znamenalo stáda dobytka alebočriedy, ktoré vždy boli významným zdrojombohatstva, poskytujúc navyše základné produkty:mäso, mlieko, kože, vlnu a kurivo. Podstatnéje aj to, že sa črieda sama rozmnožuje.V dôsledku kapitál začína viesť „dvojitý život“.Tento pojem totiž opisuje na jednej stranefyzické hľadisko majetku (vlastníctvo čriedy),na strane druhej zas jeho možnosti vytváranianadhodnoty.Veľkí klasici ekonomického myslenia,ako Adam Smith, boli presvedčení,že kapitál je motor poháňajúci trhovéhospodárstvo. V „Bohatstvenárodov“ Smith odhalil jadro48Foto: archívtajomstva, ktoré sa pokúšame rozmotať. Abysa nahromadený majetok mohol stať činnýmkapitálom umožňujúcim ďalšiu produkciu,treba ho ustáliť a zhmotniť v istom predmete,ktorý „trvá aspoň nejaký čas po skončenítej práce. Čiže je to akoby isté množstvonazhromaždenej a naakumulovanej práce,ktorú možno v prípade potreby využiť pri inejpríležitosti“. Od Smitha preberám premisu,že kapitálom nie sú nahromadené aktíva, ležv nich väziace možnosti naštartovania novejprodukcie. Tento potenciál je, samozrejme,abstraktným pojmom. Kým uvoľníme energiuobsiahnutú v majetku, musíme vlastnenéaktíva pretvoriť a ich potenciál vyjadriť rukolapnouformou. Presne rovnako ako v prípadeatómovej energie spočívajúcej v Einsteinovejtehle. Táto podstata kapitálu sa stratila v šerehistórie, hoci peniaz je iba jedna z podôb,akou sa kapitál prejavuje, dnes sa kapitál mýlipráve s peniazmi.Chudobní milionáriNa Západe formálny vlastnícky systémzačal pretvárať aktíva na kapitál vďaka tomu,že spísali a utriedili zo spoločenského a hospodárskehohľadiska najprospešnejšie formynadobudnutého majetku. Tieto informáciezhromažďovali v registroch, ktoré sa stalipodkladom právneho nároku na nadobudnutéimanie. Formálne registre aktív, ako aj právnenároky sú potrebné na vyjadrenie potenciálnejhodnoty majetku a vďaka tomu mať nad nímkontrolu. Ak taký systém nie je, všetok obchods aktívami, napríklad predaj nehnuteľnosti,si vyžaduje zdĺhavé určovanie základnýchprvkov transakcie. Treba totiž vyjasniť, či jepredávajúci nehnuteľnosť je jej majiteľoma môže preniesť vlastnícke právo. Či môženehnuteľnosť založiť? Či kupujúceho uznajúza majiteľa tí, čo stanovujú práva týkajúce savlastníctva? Ako možno účinne vylúčiť tých, čotakisto tvrdia, že majú právo na nehnuteľnosť,ktorá je predmetom transakcie? Z týchto dôvodovokrem krajín Západu obrat väčšiny aktívprebieha takmer výlučne v miestnych kruhochobchodných partnerov.Nesporne najpodstatnejším problémomrozvojových a postkomunistických krajínnie je nedostatok podnikavosti; chudobnížijúci v týchto častiach sveta za poslednýchštyridsať rokov nazhromaždili nehnuteľnostiv hodnote biliónov dolárov. Nezaistili im všakpriamy prístup k nástrojom vlastníctva, ktorépomocou právnych mechanizmov určujú hospodárskypotenciál ich majetku, vďaka čomuho možno využiť na vytvorenie väčšej hodnotyna trhu.Mimo zvonuOdsunutie chudobných v rozvojovýcha postkomunistických krajinách na okraj spoločnostispočíva v tom, že nie sú v stave čerpaťvýhody z najdôležitejších dobrodení formálnehovlastníckeho systému. Problém nevediek tomu, či sa v týchto krajinách vytvára majetokalebo nie, ale k tomu, že nedokážu vytvoriťvlastnícky systém, ktorý by bol dostupný chudobným.Francúzsky historik Fernand Braudelpripomenul, že vo svojich počiatkoch západnýkapitalizmus – podobne ako sa to deje vo väčšejčasti sveta – slúžil iba hŕstke vyvolených,ľuďom žijúcim pod skleným zvonom. Väčšinatých, čo nemôžu ťažiť z práce akumulovanejvo formálnom vlastníckom systéme, žije mimotohto zvona. Kapitalizmus sa teda stal klubomprístupným len nemnohým privilegovanýma tento kapitalistický apartheid bude trvaťdovtedy, kým neodstránime chyby tkvejúcev právnych a politických systémoch mnohýchštátov. Nadišiel teda čas pochopiť, prečo väčšinakrajín dosiaľ nedokázala vytvoriť formálnevlastnícke systémy. Tá chvíľa nastala práveteraz, keď sa tretí svet a postkomunistickénárody úporne pokúšajú uviesť do života ctižiadostivéplány na zavedenie kapitalistickéhosystému, aby ten sklený zvon nadvihli.

IBI POTEST VALERE POPULUS,UBI LEGES POPULI VALENTO finančnom práve s autorom odborných právnych publikácií, sudcom obchodno-právneho oddelenia Okresného súduv Trenčíne JUDr. Danielom Jakubovičom, PhD., hovoril náš spolupracovník JUDr. Jaroslav Gründler.SÚDNICTVODá sa povedať, že finančné právo jesvojím spôsobom označenie súhrnuprávnych noriem, ktorých obsahom súfinančné právne vzťahy. Mohli by ste priblížiť,čo ho tvorí – ako sa delí – a akoukonkrétnou problematikou sa zaoberá?Jednoducho povedané, predmet finančnéhopráva súvisí s právom verejným. Ide o pozitívno-právneodvetvie, kompaktne integrovanédo štruktúry slovenského právneho poriadku,pričom ho netvorí výlučne daňové právo akosa mylne podaktorí domnievajú, ale v najširšomchápaní do tohto pojmu môžeme zaradiťpredovšetkým rozpočtové právo, už spomínanédaňové a poplatkové právo, finančné hospodárenieštátnych podnikov, rozpočtovýcha príspevkových organizácií, devízové právo,colné právo, štrukturálne fondy Európskejúnie, právo finančného trhu delené podľasubjektov a jednotlivých druhov cennýchpapierov – teda nástrojov finančného trhu,bankové právo, poistné právo. Finančné právosa horizontálne prelína s viacerými právnymiodvetviami – obchodným, konkurzným,správnym, trestným právom a pod. Ide o nesmierneširoký záber so značnou legislatívnoudynamikou, a to nielen v kontexte vstupuSlovenskej republiky do európskeho právnehopriestoru. Primárnou úlohou finančného právaje prostredníctvom finančno-právnych noriemupravovať správanie sa subjektov finančno--právnych vzťahov tak, aby ich spoločenskynežiaducim konaním v konečnom dôsledkunedošlo k viac či menej závažnému porušeniu,prípadne narušeniu finančného hospodáreniaštátu a jeho územno-správnych celkov, alei ostatných právnických či dokonca fyzickýchosôb pôsobiacich na relevantnom území, v jehoekonomickom priestore v tuzemsku i v zahraničí– toho času predovšetkým v európskomprávnom priestore. Sekundárnou úlohoufinančného práva je praktické garantovaniefungovania väčšiny spoločenských vzťahov,ktoré vznikajú ako dôsledok peňažného obehumedzi jednotlivými subjektmi finančno-právnychvzťahov. Finančné právo je teda jednýmz najdôležitejších regulatívov peňažných tokovprúdiacich v každej ekonomike.Ako by sa dal charakterizovať komplexfinančného práva vo vzťahu k občanovi,prípadne občana k finančnému právu?Dá sa rôzne, predovšetkým si však trebauvedomiť imperatívny charakter noriem finančnéhopráva, stanovujúci tak občanovi,ako i podnikateľskému subjektu určitý mantinelpráv a povinností. Je zrejmé, že štát konána základe a v medziach zákona, pričom preobčana platí zásada „čo nie je zakázané, jeFoto: M. Nemecdovolené“. V modernej demokratickej spoločnosti,v právnom štáte, je však potrebné, abysa štát a občan nedostávali do konfliktu. Pretosi netreba primárne uvedomovať výlučnepovinnosti vyplývajúce z noriem finančnéhopráva – u občanov i podnikateľov z nich najviacasi rezonuje povinnosť odvádzať a platiťdane, vysokú odvodovú povinnosť nevynímajúc,ale i rozsiahly výpočet oprávnení – možnosťpodnikať ako finančný sprostredkovateľ,poistný maklér, poznať svoje práva a povinnostibanky pri vedení podnikateľského účtu,možnosť realizovať na komunálnej úrovni samosprávuako člen obecného zastupiteľstvači výkonnú funkciu ako starosta obce, poznaťoprávnenia správcu dane pri realizovanej daňovejkontrole a vlastné povinnosti a podobne.Je dobré poznať svoje práva a vedieť ichsprávne uplatňovať, ako i svoje povinnosti, tievšak riadne rešpektovať.Máme za sebou rok členstva v Európskejúnii. Ako vidíte toto obdobie z pohľadupraktickej aplikácie jednotlivých odvetvífinančného práva, eventuálne aké problémynám implementáciou právnychnoriem Európskej únie v tejto oblastivznikli?Na exaktné bilancovanie je to relatívne krátkeobdobie. Pred našim vstupom sme povinneharmonizovali náš právny poriadok s legislatívouEurópskej únie a je mylné sa domnievať,že po vstupe sa niečo prevratne zmenilo. Platízásada prednosti komunitárneho práva prednárodnou legislatívou, pričom po vstupe nemajúna našom území priamu vykonateľnosťlen nariadenia EÚ, ale aj akékoľvek sekundárnepramene európskeho práva. Procesharmonizácie slovenského práva s právomEurópskej únie a transponovanie doteraz cudzíchprávnych inštitútov do nášho právnehoporiadku však v konečnom dôsledku nemusípredznamenávať len čisto pozitívny rezultát.Ak by som sa mal priamo vyjadriť, som právnyeuroskeptik. Nevidím len aplikačné problémypri realizácií takto modifikovaných slovenskýchprávnych noriem a „prednostne aplikovateľných“normách komunitárneho práva,ale i prerušenie doteraz empirického a osobitéhokreovania sa nielen právneho poriadkuSlovenskej republiky, ale i ostatých právnychporiadkov kontinentálneho práva (nemeckého,francúzskeho, talianskeho, švajčiarskehoa podobne.). A to nespomínam skutočnosť,že v značnom rozsahu sa v poslednom obdobíberie za vzor, i keď v parciálnom smere,právna konštrukcia presadzovaná v Spojenýchštátoch. Táto však považuje za primárny prameňpráva, na rozdiel od kontinentálneho,súdny precedens – legislatíva je tu ponímanáako sekundárny prameň práva. Myslím si, žekontinentálnej Európe by bolo dobré a vhodnéponechať priestor národným legislatívam navlastnú, samozrejme v istom zmysle harmonizovanú,legislatívnu činnosť– napokon i taksa tu vychádza z rímskeho práva. Čas všakukáže.....V tejto súvislosti mi prichádza na ummyšlienka, ktorú vyslovil starorímsky mysliteľPublius Syrius: Ibi potest valere populus, ubileges populi valent – Národ môže byť zdravýlen tam, kde sú zdravé zákony.O právnom vedomí, v určitom zrkadleodrážajúcom právo v podobe právnychnázorov a predstáv spoločnosti, sa u náshovorí dosť, skôr však v tom negatívnomzmysle. Myslíte si, že je pre laika dôležitéaspoň sčasti mať vedomosti aj z oblastifinančného práva?Poznáte to – každý si z toho vezme, čo muje blízke, čo potrebuje. V dnešnej úzko špecializovaneja uponáhľanej dobe nie je ani dobremožné, aby každý občan bol odborne zdatnýv tak širokej oblasti. Nespornou je skutočnosť,že aspoň zbehlý prehľad nezaškodí – v každomprípade však odporúčam, aby sa laikv prípade problému obrátil na daňového poradcualebo advokáta. S prehľadnosťou nášhofinančného práva v tak rozsiahlom nekodifikovanomprávnom odvetví, kde je značná dynamika(novela na novelu) to niekedy nemáľahké ani odborník a zákonodarcanám veľkým množstvom nepriamychnoviel z hľadiska legislatívnejčistoty tiež veľmi nepridáva.49

ZVÄZ OBCHODU A CESTOVNÉHO RUCHU SRAké je podľa vás slovenské podnikateľsképrostredie?Privátna ekonomika (u nás asi 85%) tvoríprílev peňazí do štátneho rozpočtu, prispievana chod celého štátu. Mala by mať pretoprávo na vyhovujúce prostredie, ktoré by najednej strane kontrolovalo a zabezpečovalo,aby ekonomika fungovala podľa pravidiela na druhej strane, aby mala podobnú voľnosťako v iných krajinách Európy. Šestnásťrokov je však málo na vysporiadanie sas chybami z minulosti. Okrem toho, každávláda od nežnej revolúcie narobila mnohochýb, čo neprispelo k vytvoreniu zdravéhopodnikateľského prostredia. Podnikateľovu nás neraz hanobia, najmä preto, že mámeza sebou búrlivú, nejasnú, nepriezračnú, skôrtemnú privatizáciu. Sú aj pokusy o ich kriminalizáciu.Problémom je nevymožiteľnosťpráva (pokiaľ ide o dĺžku trvania súdnychprocesov, sme na úrovni zaostalých africkýchštátov) a nepriezračnosť konkurzov, najmäpre likvidáciu firiem.ÚRADNÍCKY ŠIMEĽSTÁLE DRŽÍ OPRATY EKONOMIKYZväz obchodu a cestovného ruchu SR sa už 10 rokov snaží pozitívne ovplyvňovať slovenskú ekonomiku. O svoje názorysa s nami podelil jeho prezident Ing. Pavol Konštiak, CSc. Hovorila s ním Tatiana Jaglová.Foto: archívSpomeňme legislatívne opatrenia, ktorésťažujú podnikateľom život a absenciutých, ktoré by im ho uľahčovali...Napríklad minulý rok bola prijatá novelizáciazákona o spotrebnej dani z liehu. Nikomuz nás, obchodníkov, nenapadlo, žeby sa nástáto štátna norma mohla dotknúť. Čo savšak nestalo? Dnes všetci tí, ktorí prichádzajúakýmkoľvek spôsobom v procese výroby dostyku s alkoholom, musia vypĺňať neskutočnéadministratívne požiadavky štátu – napríkladkaždý mesiac hlásenie, od koho čo nakúpili,komu predali. Ja som nedávno, ako prezidentzväzu, písal ministrovi financií a ministrovihospodárstva list. Požadujem prvotnú informáciu,na čo slúžia tieto údaje, ako sú vyhodnocovanéa čo z nich vyplynulo pre kontrolua činnosť trhu s alkoholom. Som presvedčený,že mi nikto nedá odpoveď. Táto norma bolaprijatá ako norma štátnych úradníkov, ktorí sapomýlili v texte a následne sa svoj omyl snažilireparovať namiesto toho aby si ho priznali.Keď netreba uviesť IČO, teda ani identifikáciudodávateľa, na čo slúžia tie vyplnené papiere?Zbierame údaje, ktoré nie sú vyhodnotiteľné,nikto ich ani nevyhodnocuje a nerobia saz nich závery.Vstup do EÚ znamená aj to, že musímeprijať európsku legislatívu. Malé Slovenskonemôže chcieť zmeniť trh, na ktorom je 450miliónov obyvateľov. Alebo niekoľkostoročnývývoj trhu, ktorý majú krajinyEÚ za sebou. Na Slovensku sa žiaľstále prijímajú zákony, ktoré nikomunepomôžu, sem tam však slú-50žia na politickú propagáciu úzkej lobistickejskupiny politikov.Stále ma prekvapuje vytváranie akéhosinášho lokálneho práva. Nedávno sa napríkladobjavil problém: Slovenský veterinár zakázalvýrobok, importovaný z inej európskej krajiny.Ak však je raz výrobok schválený v niektorejkrajine EÚ, tak je automaticky schválený aj naSlovensku. Lokálny štátny úradník si nemôžepovedať, že jemu to nevyhovuje. Samozrejme,že môže mať pravdu, avšak v takom prípadetreba začať konanie, aby tento výrobok zakázaliv celej EÚ.Bude mať implementácia právnychpredpisov EÚ do legislatívy SR len pozitívne,či aj negatívne stránky?Šestnásť rokov bola na Slovensku bezbreháliberalizácia. Verili sme, že veľa problémovvyrieši trh. Ako sa musí dávkovať po lyžičkáchdemokracia, tak treba dávať aj liberalizáciu.Pretože trh, ktorý je nezrelý a vulgárny, nemôžeriešiť ekonomické problémy v štáte. Čímsme však bližšie k EÚ, čím viac ekonomickydospievame, tým viac bude trh regulovať nášekonomický život. Zatiaľ treba, aby na trh pozitívnevplýval štát.Jeho výrazný pozitívny vplyv však nevidno...Každý národ a štát má vládu akú si zaslúži.Ťažko kritizovať, keď sme si našu vládusami zvolili. Sme spoluzodpovední za všetko,čo sa tu deje. Nemôžeme teda kritizovať anifakt, že súčasná vláda robí všeličo v rozporeso svojimi predvolebnými vyhláseniami. Akomakroekonóm by som mohol povedať, žeani táto, už druhá vláda skoro tých istýchstrán, nedokázala zobrať silu z rúk úradníckymšimľom, ktorí neustále komplikujú životpodnikateľom, hoci práve oni financujú tentoštát. Potrebujete, napríklad pre banku výpisz registra nehnuteľností, lebo si chcete vziaťúver. Trvá to mesiace kým ho získate. Podľazákona ho máte dostať do 30 dní, ale trvá tonezriedka aj viac ako pol roka. Úrady tedaporušujú zákon. Ocitnete sa v nepríjemnejpozícii len preto, že štátny úradník vám bezúplatku výpis nevydá. Čo s tým? Napíšetesťažnosť a oni vám odpovedia, že nemajúdostatok pracovníkov, že sú chorí, skrátka,výhovorky, ktoré v podnikateľskej praxi nesmúexistovať. Prečo štát neposkytuje služby,ktoré si zákonom stanovil? Ako si môže podnikateľskýsubjekt – štát povedať, že nestíhaa za to nemôže?Zväz obchodu a cestovného ruchu SR,ako silná stavovská zamestnávateľskáorganizácia už 10 rokov venuje pozornosťvytváraniu korektných zamestnávateľskýchvzťahov najmä rokovaniamis odborovými zväzmi.Obchodníci vytvárajú 16 percent národnéhoproduktu pridanej hodnoty. Na Slovenskuzamestnávajú spolu s cestovným ruchom asi400 tisíc ľudí, preto jedna z hlavných priorítje udržiavanie sociálneho zmieru. S Odborovýmzväzom pracovníkov obchodu mámeuzatvorenú Kolektívnu zmluvu vyššiehostupňa, ktorá zastrešuje všetky partikulárnezmluvy na podnikovej úrovni.Zastrešujete aj cestovný ruch, toľkokritizovanú oblasť najmä kvôli nekultúrnostislužieb, neschopnosti dosiahnuťslušnú úroveň a napokon aj kvôlinedočkavosti podnikateľov pri tvorbezisku...Sme presvedčení, že cestovný ruch je úzkospojený s obchodom a máme podobné problémy.Cestovný ruch v mnohých krajináchvytvára obrovské nadhodnoty. Myslime nabudúcnosť Slovenska o 20 – 30 rokov! Ktovie,ako to bude so zahraničnými investíciami.Na krásu slovenskej krajiny môžeme byť všakhrdí. Je dôležité začať tvoriť základy cestovnéhoruchu. Zatiaľ je veľa negatív najmä nasevere, kde to vyzerá tak, že ľudia v cestovnomruchu pracujú len z povinnosti a nerobiaslužbu klientom. Žiadajú neúmerné ceny.Najmä v Tatrách sa zákazník často cíti, ženie je pánom, ale že je ním ten, kto poskytujeslužby. Isteže, sú už aj pozitíva. Mnohí drobnípodnikatelia sa snažia získať zákazníka, abymal pocit, že si ho vážia.

PRÍČINY KRÍZY AKCIOVÉHO TRHUNa Slovensku je veľmi veľká miera finančnéhosprostredkovania prostredníctvomkomerčných bánk zabezpečujúcich poskytovaniepôžičiek. V ekonomike je veľmi malá mierapremeny finančných prostriedkov na finančnéinvestície, teda na majetkové cenné papiere,ktorými sú akcie.Väčšina obyvateľov získala akcie tak, žeich vymenila za majetkové poukážky (investičnékupóny). Cena a hodnota akcií sa kvôliveľmi plytkému primárnemu trhu priamo neasociovalas finančným vyjadrením. Väčšinaobyvateľov sa stala akcionármi preto, leboexistovala vôľa moci, aby populácia dostalacenné papiere. Obyvateľstvo nemalo prirodzenúsnahu investovať do cennýchpapierov. Získanie cenných papierovsa chápalo ako forma odškodneniaza prácu v predchádzajúcom spoločenskomsystéme. Obyvateľstvo boloa dodnes je veľmi konzervatívne. Mádodnes veľmi silný vzťah k úsporámuloženým v bankách, alebo do dlhovýchcenných papierov, alebo dopodielových cenných papierov, ktorýchemitenti (podielové fondy) investujú donástrojov dlhového charakteru. Prechodk podielovým fondom s dlhovýmicennými papiermi badať v poslednomobdobí preto, lebo úroky na termínovanýchbankových produktoch nie súzaujímavé. Pretože obyvatelia nevstúpiliprirodzene na primárny trh, nievždy uvažovali o tom, že svoje pozíciev cenných papieroch môžu premeniťna finančné prostriedky na verejnomtrhu. Nevznikla prirodzená potrebazaoberať sa vlastným finančným majetkom,ktorý sa nachádza v substanciicenných papierov. Vďaka tomu, že naSlovensku neexistujú verejné úpisycenných papierov, slovenské cennépapiere sa nedostali do indexov.Kríza na akciovom trhu je reálnym faktom.Zmenšuje sa počet akciových spoločností,ktoré sú registrované na burze a zmenšuje sapočet cenných papierov, ktoré sú vo voľnomobehu. Sekundárny trh je plytký, počet akciív obehu (free float) je nízky, spoločnosti súovládané dominantným akcionárom. Primárnytrh nezásobuje sekundárny trh novýmiemisiami. Doba fúzií a akvizícií spoločnostíobchodovaných na slovenskej burze pomalykončí. Je to preto, lebo privatizačné efektyvyužitia kapitálového trhu sú vyčerpané (kupónováprivatizácia a doteraz nerealizovanáprivatizácia prostredníctvom ponuky na burze).Trhová kapitalizácia, teda súčin cien akciíso všetkými akciami kótovanými na burzev pomere k HDP je veľmi nízka. Tento ukazovateľvo Fínsku presahuje 100 % HDP a naSlovensku nedosahuje ani len 3,5 %.Táto kríza má dopad na ekonomiku. Expanziuslovenských podnikov nie je možnéfinancovať z úverov, pretože každá expanziavyžaduje dostatočný vlastný kapitál. To nie jenič iné ako úpis akcií. Preto slovenské podnikyrastú pomalšie, chýbajúca podpora akciovýchinvestorov im neumožňuje realizovať akvizíciev zahraničí. Kvôli neexistencii trhovýchcien neexistuje spravodlivá cena a meradloúspešnosti.Naopak, slovenské podniky sa stávajúakvizičným cieľom, manažérska kontrola sapresúva do zahraničia.Chýbajúce silné slovenské podniky nevytvárajúekonomický rámec a objednávku prerozvoj vedy a vzdelanosti. Nevzniká dostatokprestížnych pracovných príležitostí, vytváranéprofesie majú charakter námezdnej práce.Slovensko nevytvorí dostatok investičnýchpríležitostí pre portfóliové investície s negatívnymdlhodobým vplyvom na udržaniefinančného kapitálu v krajine s tlakom nazahraničné financovanie.Prečo sa akciový trh nerozvíja? Úvery, tedaposkytovanie pôžičiek, viac uprednostňujúpodniky aj finanční sprostredkovatelia. Pozitívnoustránkou kapitálového trhu je to, ženároky na poskytnutie verejných informáciísú pri verejných emisiách vyššie. Na druhejstrane, kapitálový trh stagnuje preto, leboprevládajú obavy z nedostatočnej právnejochrany a existuje psychologická bariéra.Slovenskí majitelia nie sú ochotní pripustiť, žeak nemajú dosť kapitálu, mohli by do podnikuprizvať iného majoritného akcionára a nestratiťhodnotu svojho doterajšieho majetku.Okrem toho im vydanie akcií pripadá akokomplikovaná procedúra.Ako zvrátiť súčasný stav? Jedným spôsobommôže byť zakladanie nových firiem, ktoré samôžu stať podhubím akciového trhu. Akámôže byť v tomto prípade úloha štátu? Akciovýtrh a trh rizikového kapitálu by mohli dostaťdaňový stimul. Tým môže byť zrušenie zdaneniakapitálového výnosu pri výstupe zo spoločnosti.Okrem toho sa dá daňovo zvýhodniťinvestovanie do akcií Zrušenie dane z dividendv rámci zavedenia rovnej dane bolo pozitívne,ale kapitálovému trhu by pomohlo vyňatiekúpy, či predaja akcií z daňového režimu.Problémom kapitálového trhu sú nehmotnéaktíva a ich hodnotenie . To má význam najmäpre firmy znalostnej ekonomiky.Rast kapitálového trhu je možný len priexistujúcom právnom základe prenové emisie, pri skúsenostiach a integritesúdnictva. Kapitálovému trhunapomôže zavádzanie nových pravidielregulácie bankového sektora, známeBasel II, ktoré obsahujú požiadavkyna vlastný kapitál. Kapitálovému trhuby prospelo zjednodušenie niektorýchadministratívnych procedúr, ako jepovolenie emisií, pričom Burza cennýchpapierov v Bratislave by mohla získaťväčšie právomoci.Riešenie krízy akciového trhu je súčasneodpoveďou na tieto otázky:Kedy je jednotlivec ochotný podeliťsa o svoj podnikateľský nápad s ďalšímiosobami, poskytovateľmi kapitálu?Bude to vtedy, ak bude miera jehobudúceho bohatstva väčšia než prisamostatnom podnikaní a vstup ostatnýchosôb do spoločnosti ho neohrozí.Kedy je investor ochotný prijať nezaručenériziko cudzieho podnikateľskéhonápadu?Je to vtedy, ak má dostatočný prístupk informáciám o podnikaní a rozumiemu a môže bez prekážok do podnikaniavstúpiť aj z neho odstúpiť.Kedy je investor ochotný prijať riziko cudziehomanažmentu?Je to v tom prípade, ak riziká spojené s investícioubudú obmedzené na trhové rizikov komodite, v ktorej spoločnosť podniká.Rastu akciového trhu by prospela legislatívapre nové emisie týkajúca sa úpisu, zápisudo obchodného registra, vydania akcií, ichuvedenia na burzu, obchodovania akcií slovenskýchfiriem v zahraničí.Trh s akciami by prospela aj zmena spôsobuevidencie akcií, ktorá by vychádzala zozavedenia viacstupňovej evidencie a umožnilacezhraničné obchodovanie a vyrovnávanieobchodov. Nie nepodstatná je aj jasná budúcnosťburzy.Igor Hornák, Asociácia obchodníkovs cennými papiermiVladimír Bačišin, Bačišin/Tkáč, s.r.o.51KAPITÁLOVÝ TRH

NOVÉ AMBÍCIE SMERU – ZJEDNOCOVANIEĽAVICERozhovor s podpredsedom strany SMER – sociálna demokracia doc. PhDr. Dušanom Čaplovičom, DrSc., pripravilLadislav Skrak.Aký je váš názor na proces integrácieľavice na Slovensku?Potvrdil sa mi môj predpoklad, že procesintegrácie nemôže uškodiť, len pomôcť straneSmer – sociálna demokracia. Bol to dobrýkrok, smelé a správne rozhodnutie RobertaFica integrovať priestor naľavo od stredupolitického spektra. Bola to jediná možnosťv rámci turbulentnej polarizácie straníckehospektra na Slovensku, štandardizácie politickejscény tak, ako ju poznáme vo vyspelejdemokratickej Európe. Teda vytvoriť konečneu nás doma silnejšie a reprezentatívnejšiepolitické bloky.Pokiaľ ide o zaniknuté ľavicové strany– SDSS, SDĽ a SDA – chcete k nim zaujaťsvoje stanovisko?Neraz som v minulosti zdôrazňoval,že v primeranej a zodpovednej integráciividím cestu, ktorá môže pomôcť ľavici naSlovensku, vo vzťahu k zahraničiu, na celoštátnejúrovni, ale aj na úrovni regionálneja komunálnej politiky vrátane volieb dozastupiteľských, samosprávnych orgánov,ktoré sú pred nami v horizonte dvoch rokov.Vnútorné súboje a rétorické snahy o jednotuľavicových síl oslabovali akcieschopnosťľavice.Je tu možnosť využívať ich ľudský potenciál,pretože v každej z bývalých ľavicových stránsa nachádzajú odborníci, ktorí môžu pomôcťv spoločnom úsilí riešiť mnohé aktivity a zámerypre občanov, pre ľudí, predovšetkýmpre rodiny zamestnancov, a tak dostať ich dožiaducej legislatívnej podoby a následne ajdo praktického politického a spoločenskéhoživota. Každá politická strana mala svoje dominanty,svoje skúsenosti. Sociálnodemokratickástrana má svoju tradíciu, EmanuelaLehockého a Alexandra Dubčeka Tohto rokusi pripomenieme aj storočnicu vzniku slovenskejsociálnodemokratickej strany (Slovenskejsociálnodemokratickej strany Uhorska),osobnosti Emanuela Lehockého a vydávaniaSlovenských robotníckych novín.Ako by ste charakterizovali problémys SMK?Pripomínam, aby si SMK uvedomila, že nanárodnostne, respektíve jazykovo zmiešanomúzemí sú práve aj Slováci v postavenímenšiny, Mali by toto citlivejšie vnímať, veďz minulosti majú svoju skúsenosť. Ak to SMKodmieta takto vnímať, nuž tak jej nezaškodí,ja to stále opakujem, ak SMK robí takétochybné kroky vo svojej komunálnej a regionálnejpolitike, aby sa vyliečila v opozícii,aby sa vnútorne rekonštruovala, či zreštaurovala,slovom nabrala nový demokratickejšíFoto: M. Nemecdych. Jej občianskejšie správanie by istepomohlo aj samotnej politickej scéne naSlovensku, ale aj samotnej SMK.Venujme sa situácii v slovenskej vede.Do akej miery uskutočňuje SAV svojevedecko-výskumné aktivity?Treba ponechať osvedčenú a vo svete vedyprijímanú inštitúcia ako národného vedeckéhocentra. Susedia v Maďarsku si veľmivážia Maďarskú akadémiu vied, platí to ajo Poľskej akadémii vied, ako aj o Rakúskejakadémii vied alebo tiež o Akadémii viedČeskej republiky. To znamená nadväzovaťv stredoeurópskom priestore na stredoeurópskyodskúšanú a vo svete akceptovanútradíciu! Treba sa oveľa viac zaoberať nieleninterdisciplinárnymi, ale najmä transdisciplinárnymivýskumami, metódami a témami,a najmä podporou doktorandskému štúdiu.Venovať sa najmä mladým ľuďom, ktorí odzačiatku budú priamo zapojení do vedecko--výskumných projektov doma i v zahraničí,povinným, najmenej ročným pobytom nazahraničných pracoviskách. To čo pripravilavláda pre našich doktorandov v súvislostis návrhom čiastočného spoplatnenia doktorandskéhoštúdia považujem za doslovnéohrozenie budúcnosti vedy a výskumuna Slovensku. Som šokovaný, akú hlúposťvedelo vyplodiť Ministerstvo školstva SRa schváliť vláda SR. Jediné vysvetlenie je to,že sa zbláznili. Je to nehoráznosť v čase, keďsa aj v SR pripravuje národný program Lisabonskejstratégie, keď sa v Európe hľadajúpodporné programy pre mladých vedeckýchpracovníkov a doktorandské štúdiumje nepriamo podporované aj tým, že nie jezavedené školné.Pripomínam, že ten kto chce vytváraťpodmienky pre prácu mladých ľudí, ten hľadáspôsoby a ten, kto nechce, tak ten hľadádôvody. Veľmi často to prezentuje na pôdeparlamentu podpredseda vlády a ministerfinancií Ivan Mikloš. U nás sa len hovorío potrebe posilnenia bakalárskeho a doktorandskéhoštúdia, no o oslobodení odškolného za štúdium sa v návrhu zákonaneuvažuje. Existujú však aj iné rozličnépodporné stimuly, nepriame podpory vzdelávania,vedy a výskumu, ktorými štát môžezvýrazniť svoj vzťah aj k mladej generáciina Slovensku.Mimoriadne vážnym sa stal problémdostavby budovy SND…To, čo sa deje dnes na Slovensku, to jeprejav kultúrneho barbarstva. V sociológiisa tomu hovorí kultúra chudoby a ja k tomudodávam, že u našich politikov, najmävo vláde, prevažuje chudoba ducha. To, čopredvádza minister hospodárstva a ministerfinancií, je skutočne hrubá aroganciavo vzťahu ku kultúre a umeniu. Nebudemto viac komentovať, nemám síl sústavne sak tomu vracať, aj k súčasnému poddimenzovanémufinancovaniu kultúry. Najviac sana tom podpísali jednotlivé vlády, predovšetkýmpo roku 1998. Také sú fakty. Veďpodiel na financovaní ročne klesá, dnes jeto okolo 0,6% z HDP, v EÚ je však priemer 1,7% z HDP, a to svedčí o všetkom. Myslím si,že štát by mal nájsť 800 až 900 miliónov nadozariaďovanie dnes už ocenenej, takmerdokončenej novostavby SND. Dnes je ohodnotenána základe analýzy STU v Bratislavevo výške 5,4 miliardy a okolité pozemkymajú hodnotu do výšky jednej miliardy korún.Ak minister financií vie neplánovane vyhrabať26 miliárd na prehratý spor s ČSOB,tak by mal dokázať získať verejné zdrojeaj na novostavbu SND. Je to prvá účelovábudova pre SND, ktorá bola stavaná pretúto významnú národnú inštitúciu. Máskvelé parametre, modernú technológiu,skvelú akustiku, verím, že bude úspešnenavštevovaná nielen občanmi Slovenska, aleaj zahraničnými návštevníkmi, najmä našasvetová opera. Prevádzku je schopný zabezpečiťmanažment SND aj prostredníctvomsto percentnej akciovej spoločnosti SND voforme holdingu, tak ako úspešne pôsobí priŠtátnej opere v neďalekej Viedni. Trebadať šancu a konečne vzdať úctunašim umelcom, a to aj takýmtočinom. Druhá vláda MikulášaDzurindu má ešte šancu.53SMER – SOCIÁLNA DEMOKRACIA

KOMENTÁRSEDEM TUČNÝCH A SEDEM CHUDÝCHKRÁVSOŇA MOTUSOVÁZdá sa to byť neuveriteľné, ale Schengenskádohoda, ktorá sa vidí byť jedným z najväčšíchvýdobytkov európskej integrácie, má už desaťrokov. Vysnívaná Európa bez hraníc sa začalastávať skutočnosťou. Aj keď zatiaľ nie celkom.Ak berieme za Európu onen kontinent od Gibraltárupo Ural, nie všetci majú zatiaľ možnosťvyužívať pozitíva európskej integrácie. Najdôležitejšiahranica, ktorou bola železná opona(od Baltu po Terst), je už síce definitívne zbúraná,no vznikajú hranice nové. Napríklad preChorvátsko. Pozvánka pre túto ťažko skúšanúbalkánsku krajinu bola podmienená vydanímgenerála Anteho Gotovinu Medzinárodnéhotribunálu pre bývalú Juhosláviu a predovšetkýmspoluprácou krajiny s haagskym tribunálom.Ale generáli z poslednej balkánskejvojny sa vedia ukrývať veľmi dobre, štátne orgánys tým veľa neurobia. Napokon sa zastaliChorvátska aj niektorí z nových členov únie,čo možno hodnotiť ako veľmi pozitívny prvokich pôsobenia v spoločenstve európskych krajín.Napokon aj my sme hľadali v prístupovomprocese podporu.To, čo však fascinovalo obyvateľov stredoa východoeurópskych na živote ľudív „starých“ členských krajinách ešte predzbúraním železnej opony nebola len slobodaa demokracia, ale aj materiálne nepomernebohatší život, možnosť dosiahnuť v akomkoľvekzamestnaní postavenie, ktoré praktickyvylučovalo existenčné starosti. Pravda, existovalatzv. plná zamestnanosť, lež výkonnosťsocialistických ekonomík bola slabá, verejnýmizdrojmi sa plytvalo a predovšetkým uplatňovaniemarxisticko-leninských myšlienok rovnostárstvaspolu s paternitnou úlohou stranya vlády zlikvidovalo akýkoľvek náznak podnikavosti.A tak aj najťažšie pracujúci, ľudia nadôležitých postoch, profesori a lekári mohli priobyčajnom prepočte závidieť umývačkám riaduv Nemecku, či zametačom vo Francúzsku.Výkonný systém sociálneho zabezpečenia nazápade Európy navyše vzbudzoval závisť ajvoči nezamestnanému marockému prisťahovalcovivo Francúzsku, ktorý žil s piatimideťmi a manželkou v šesťizbovom byte a narozdiel od nášho lekára každý rok vymieňalfarebnú televíziu a mohol si dovoliť aj auto.A navyše heslo komunistických vodcov Všetkopre človeka sa zdalo byť pustým cynizmom ajz iného dôvodu – jednoducho kašľali na ochranua tvorbu životného prostredia vo svojejneuskutočniteľnej snahe „dobehnúť a predbehnúť“.Aj preto možno medzi prvýchdisidentov v našich končinách smelozapočítať práve ochrancov životnéhoprostredia, prvých „zelených“, ktorísa vybrali proti prúdu.54Zlaté teľaÁno, nepochybne aj zlaté teľa bolo lákadlompre život v Európskej únii. Ľudí anitak veľmi nezaujímalo, koľkože nadproduktuim berie zamestnávateľ ( v našom prípadeštát), ale koľko im nechá. A kapitalista si sícebral svoju nadhodnotu, ale evidentne nechávalpracujúcim vo svojej firme viac. Tak smeto chápali a inak sa to chápať ani nedalo. Ajpreto sme boli nadšení, že do únie vstupujemev čase uplatňovania tzv. Lisabonskej stratégie,ktorá mala z únie urobiť najdynamickejšiesa rozvíjajúcu ekonomiku sveta. Tak sato aspoň stanovilo práve v Lisabone v roku2000. Ale – nejako sa to pokazilo. Marcovýsummit v tom to roku musel lisabonské cieleznačne revidovať. Európania totiž chcelia dosiaľ chcú všetko – aj výkonnú ekonomiku,aj stabilné sociálne zabezpečenie, ajochranu životného prostredia. Teda v podstateto, čomu sa hovorí trvalo udržateľnýrozvoj. Zdá sa však, že tak ako mal faraónživý, opakujúci sa sen o siedmich tučnýcha siedmich chudých kravách, tak aj Európabude musieť svoje ciele prehodnotiť. Všetkoje priveľa. Zdroje sa míňajú, Európa očividnestarne. Dôchodkový systém vybudovanýv sedemdesiatych a osemdesiatych rokochuž nevyhovuje. A hoci zavádzanie nového jedrahé a nepopulárne, je nevyhnutné. Pohodlie,ktoré zažívali v starobe predchádzajúcegenerácie, si už dnešní mladí budú musieťzabezpečiť sami, z vlastných zdrojov.To bolo vlastne aj hlavnou otázkou marcovéhosummitu EÚ – hľadanie zdrojov.Pretože Európan nie je Američanom, čiJaponcom, pre ktorého je profesionálnakariéra tým najdôležitejším v jeho živote.Európan si chce život aj užívať. Mať dlhédovolenky, stále kratší pracovný čas, stáleskorší odchod do penzie, na ktorú si nemusískrbliť celý život.To by chceli obyvatelia aj „starých“ krajínúnie, ale aj noví členovia, ktorí si nikdy čarospotreby založenej na plytvaní zdrojmi nikdyneužili. Ale už ani neužijú.Šanca pre novýchKeď minulý rok vstupovala desiatka novýchkrajín do únie, poznačili tento krok ajobavy pôvodných členov z prílevu lacnej pracovnejsily na západ kontinentu, čo by ešteviac mohlo znížiť sociálnu pohodu tamojšíchzamestnancov. Preto väčšina zo „starých“členských krajín volila pre nové štáty stratégiuprechodných období pre voľný pohybpracovných síl Jedno zo štyroch hlavnýchprivilégií Schengenu tak pre pracovníkovz novopristúpených krajín tak neplatí. Aletakáto taktika nedosiahla želaný efekt. Aknemohli pracovníci s menšími mzdovýmipožiadavkami a evidentne menšou sociálnouochranou zo strany napríklad odborovza prácou von, práca prišla za nimi. PreSlovensko bol napríklad rok 2004 v oblastizahraničných investícií jedným z najúspešnejších.Podobné ochranárske opatreniavšak existovali a dosiaľ existujú aj v oblastivoľného pohybu služieb. A práve o tom sahovorilo na marcovom summite. Je zrejmé,že liberalizácia v oblasti služieb by znížilanáklady. Jej odporcovia sa však domnievali,že umožní firmám z nových členských krajínposkytovať služby pri podmienkach národnejlegislatívy v celej únii, čo by ohrozilo pracovnépodmienky, pracovné miesta i celé firmyv starej únii. To je pravda, ale konkurenciena pôde samotnej únie jej môže iba pomôcť.Napokon summit požiadal Európsku komisiu,aby umožnila prepracovanie direktívyumožňujúcej cezhraničnú konkurenciu v sektoreslužieb. Nová smernica tak odstránibariéry pre podnikanie v mnohých oblastiachpočnúc počítačovými službami až poelektroinštalácie. A opäť sa objavili politicizo západnej Európy, a prirodzene, odbory,ktoré varujú pred prílevom poskytovateľovslužieb z lacnejších nových krajín únie. Ničomuvšak už nezabránia. Lacnejšie službysú prínosom nielen pre ich konzumenta, aleaj pre ekonomiku daného regiónu vôbeca v konečnom dôsledku aj pre celú úniu. Akchce EÚ zvýšiť svoju konkuriencieschopnosťnavonok (a o tom je celá Lisabonská stratégia),nemôže ju potierať v rámci svojichvnútorných hraníc. Tak sa objavuje ďalšia,nová šanca pre nových, zatiaľ nie celkomrovnoprávnych členov únie.RevízieHlavným cieľom marcového summitu EÚbolo prehodnotenie Lisabonskej stratégiea Paktu stability a rastu. Práve tie totiž zaposledné mesiace takpovediac „dozreli“ narevíziu.Po marcovom summite naďalej v rámcipaktu zostávajú zachované pravidlá o maximálnejvýške deficitu verejných financiínajviac vo výške troch percent HDP a verejnéhodlhu vo výške 60% HDP. Čo sa aleuvoľnilo sú sankcie za nedodržanie týchtoprincípov paktu stability. Teoreticky by takétoporušenie zásad mohlo viesť k vysokýmpokutám, nikdy sa to však nepodarilo. V prípadeNemecka a Francúzska boli takéto

snahy Európskej komisie vždy zablokované.Nemecko, hoci očakáva zo všetkých krajíneurozóny najpomalší rast – v tomto roku 0,8a v budúcom roku 1,6% HPD, však sľubuje,že sledovaný deficit tento rok bude oscilovaťokolo 3,3% a na budúci rok bude pod povolenouhranicou. Francúzsko chce v tomtoroku znížiť svoj schodok pod tri percentá, alena budúci rok sa má podľa predpokladovekonómov opäť zvýšiť až na úroveň 3,4%HDP. Hoci EK sa rozhodla znížiť Francúzskuvyhliadky rastu na tento rok z očakávaných2,2% len na dve percentá, francúzsky ministerfinancií Thierry Breton je presvedčený, žebude až 2,5%. Rovnako sľubuje dodržaniepravidiel v oblasti paktu stability, pretože„vidí ako svoju úlohu zabezpečiť to, čo Francúzskosľúbilo“. Mimochodom práve Parížporušil pravidlá paktu v troch rokoch posebe. Dohody z marcového summitu všakešte viac ako dosiaľ umožňujú vyhnúť sasankciám za nedodržiavanie stanovenýchkritérií. Ak prekročenie stanoveného deficituje iba dočasné, alebo malé, štát môže zdôvodniťprečo sa tak stalo. Môže to odôvodniťrozsiahlou zahraničnou pomocou, ale aj zavádzanímdôchodkovej reformy, programamipre zvýšenie zamestnanosti, verejnýmiinvestíciami, znižovaním dlhu, zlepšovanímstavu verejných financií, či investíciami dovedy, vzdelávania a inovácií. Namiesto doterajšíchštyroch mesiacov bude mať člen únieaž pol roka na to, aby napravil svoje chybyv rozpočtovej politike a čas na zníženie rastudeficitu bude až rok. Vyššie úľavy majúaj naše krajiny označované ako ERM-2, tedačakajúce na vstup do eurozóny, ktoré môžuznižovať svoje deficity o 0,5% ročne. Vlastnemôžeme použiť všetky prípustné „výhovorky“,čo podľa ekonómov uľahčí aj prístupnových členov k euru. Celkove však ekonómovianie sú z uvoľnenia podmienokpaktu stability a rastu nijakonadšení. Tvrdia, že trvalýrast môže Európa dosiahnuťlen na základezdravých financií.Takto dosiahli svojenielen najväčší hriešnici,ale voľnejšie ponímanieprincípov paktuz tom zlom zmysle slovavyhovuje aj ďalšímkrajinám, ktoré majúproblémy s rozpočtovoudisciplínou. NapríkladTaliansko, ktoré minulýrok nahlásilo zatiaľ nepotvrdenétri percentá,v tomto roku očakáva3,6 a na budúci rok až4,6%. Naopak, Grékomsa darí znižovať z vlaňajších6,1 na tohtoročných4,5 a v budúcomroku na 4,4. RovnakoPortugalsko, ktoré tentorok prekročí opäť povolenúhranicu (4,9) na budúci rokočakáva 4,7. Ostatné krajiny eurozónyzatiaľ držia deficity pod trojpercentnouhranicou, no v konečnom dôsledku takmerkaždú z nich čaká zavádzanie zdravotníckej,či dôchodkovej reformy, kedy si bude môcťjej náklady odrátať z deficitu – v prvom roku100% a každý ďalší rok o dvadsať% menej.Samotné Slovensko zaznamenalo vlaniekonomický rast vo výške 5,5%, pre tento roksa predpokladá 4,9. Len pomaly však u násbude klesať nezamestnanosť, zo súčasných17,6% práceschopného obyvateľstva na budúcoročných16,8. Zato by nás mal v budúcichrokoch očakávať silný ekonomický rast– okolo 5%. Rozpočtový deficit Slovenska bol3,3%, čo na nedávno prijatú krajinu vonkoncomnie je zlý výsledok. Klesať by malaaj miera inflácie z minuloročných 7,5% natohtoročných 3,7 (podľa očakávaní EK) a nabudúci rok dokonca len 2,9.Znalostná ekonomikaTo, čo by malo Európskej únii zabezpečiťmožnosť trvalého rastu, sa nazýva znalostnáekonomika. V modernej dobe a v modernejEurópe nie je možné použiť biblický faraónovrecept a iba napl- niť sýpky počasúrodných ro- kov, aby boliaj na roky b i e d y .M o -derná ekonomika jednotnej Európy a ešteviac lisabonská stratégia sú založené napredpoklade trvalého rastu. Ten možno– a nielen podľa ekonómov samotnýchdosiahnuť iba rozširovaním znalostí, inováciamia skvalitňovaním ľudského kapitálu.To samozrejme vyžaduje investície vo vedy,výskumu, školstva, čo by sa malo odraziťv toľko diskutovanej finančnej stratégii EÚna roky 2007 – 2013. To sa viacerým vidípridlho, a tak finančná perspektíva, o ktorejbude rokovať júnový summit EÚ napokonmožno nebude na sedem, ale iba na päťrokov. Aj tak však bude vyžadovať čo i len zachovaniekonkurencieschopnosti únie výdavkyna vedu a výskum vo výške troch percentHDP. So zavádzaním novej európskej danes a neráta, a tak si bude musieť únia vystačiťs doterajšími zdrojmi. Lenže, ak sa niekdepridáva, inde sa musí ubrať. „Na tapete“ jesamozrejme pôdohospodárstvo. V súvislostis očakávaným vstupom Rumunska a Bulharskasa hovorilo o novom „balíku“ financiína dotácie pre tamojších farmárov, ale akoDôchodkový systém vybudovaný v sedemdesiatych a osemdesiatychrokoch už nevyhovuje. A hoci zavádzanie nového je drahé a nepopulárne,je nevyhnutné. Pohodlie, ktoré zažívali v starobe predchádzajúcegenerácie, si už dnešní mladí budú musieť zabezpečiť sami,z vlastných zdrojov.sa ukazuje, žiadny dodatočný balík nebudek dispozícii, a tak bude nevyhnutné uspokojiťsa s doterajšou výškou dotácií, lež rozrátanýchna viac účastníkov, čím, prirodzenefarmárske dotácie v „starých“ členských krajináchpoklesnú. Očakávať, že by to farmáriprijímali s nadšením je viac ako iluzórne.Zmenší sa zrejme aj objem peňazí narozvoj regiónov – 0,41% považujúekonómovia EÚ zadostatočné.Najväčšie spory savedú o zdroje, s ktorýmivlastne budeúnia v budúcnostinarábať. Priemernéročné výdavky o výške1,14% HDP, čoby predstavovalo nasedemročné obdobiesumu 930 miliárdeur, považujú viaceríza veľmi dobrý „základpre rokovania“.To by však bolomožné dosiahnuť lenzavedením novýchdaní, napríklad ekologických.Preto sačoraz častejšie objavuječíslo 1,1% HDP.A pri postoji starýchčlenských krajínsa práve totočíslo zdá byťpre júnový summitrealistickejšie.55KOMENTÁR

ANKETAOTÁZKY EUROREPORTUKOMENTÁTOROMSLOVENSKÝCH NOVÍNMarek TETTINGER1. Zverejnenie zväzkov prinieslo nové mená,ktoré mali spolupracovať s tajnou bezpečnosťou.Zaujímavý je najmä postoj niektorýchpolitikov, ktorí bez problémov lustrujú – tentočlovek na zozname bol, ale isto nespolupracoval,tento tam bol tiež, a preto musí z verejnéhoživota odísť. Ak si aj človek povie, žezverejnenie prišlo konečne, takéto postoje houtvrdzujú v tom, že sa tak stalo zbytočne.2. Súdy majú všeobecne zlú reputáciu,napriek tomu, že väčšina ľudí sa s nimi, našťastie,za celý život nepríde do bezprostrednéhokontaktu. Na druhej strane sme svedkamispráv o tom, ako sa na slobodu dostávajúľudia, ktorí by mali sedieť. Nájsť riešenie, ktoréby tomu s absolútnou istotou zabránilo a zároveňnenarušilo princíp nezávislosti súdnictvaje ťažké, ak nie nemožné. V tomto prípadeby som určite na rýchle riešenia nespoliehal.3. Nielen dianie okolo nových maturít na ministerstveškolstva vyvoláva rozruch. Súčasnéspory ministra Fronca so štátnym tajomníkomTóthom silne pripomínajú to, čo robil bývalýštátny tajomník Fronc vtedajšiemu ministroviFtáčnikovi. Nechcem spochybňovať rozhodnutieÚstavného súdu o tom, že k porušeniuústavy novým systémom maturity nedochádza.Zároveň by som však nechcel byť v kožištudenta, ktorý sa o zmene pravidiel hry dozvedelaž ku koncu „zápasu“.Klára GROSMANNOVÁ1. Jednoznačne neskoro, nie však zbytočne.Malé i väčšie tragédie rodinné, susedské, napracoviskách, či nepriateľstvo v „združeniachpriateľov“ by publikovanie zoznamov privodilorovnako tesne po nežnej revolúcii, pred desiatimirokmi či dnes. Otázna je však dôveryhodnosťzoznamov: bol každ agent ŠtB donášačom?Ak ním niekto nebol, zmyje z neho súd (ak sanaň vôbec obráti) všetko krivé obvinenie? Súv zoznamoch aj veľké ryby, alebo si to politiciv porevolučných zmätkoch „zariadili“ a kompromitujúcemateriály zmizli? A napokon – mázmysel odstúpiť z verejnej funkcie po 15 rokochbudovania demokracie v našej spoločnosti? Natú poslednú otázku si však musí odpovedať ten,kto hrá hlavnú alebo vedľajšiu rolu v eštebáckychzoznamoch.2. Navrhovať nemusím ja, ale minister vnútra,prípadne spravodlivosti. Vlastne ani navrhovaťnič nemusia, iba dodržiavať zákony a predpisy.V tomto konkrétnom prípade mali istú rodinuupovedomiť, že zločinec dýcha čerstvý vzduch –mali ju však súčasne bezpodmienečne chrániť.3. Mantinely novej maturitnej skúšky mali byťznáme v prvý deň školského roka. Aj vtedy bysíce žiaci a ich učitelia protestovali, veď je jasné,že snahou každej strednej školy je dokázať, žemá najlepších žiakov. A priznajme si, učiteliapočas skúšok dospelosti radi privrú oko, nerazi obe. Napokon, tak to bolo vždy.Slavo KLIKUŠOVSKÝ1. Zverejnenie prišlo neskoro, ale určite niezbytočne. Nech sa už konečne eštebáci medzicirkevníkmi, politikmi, policajtmi, či umelcamistiahnu slušným ľuďom z očí a začnú chodiťkanálmi.2. Narýchlo to pôjde asi len ťažko. Chybasa spravila po revolúcii, keď sme nechali nasvojich postoch komunistických sudcov. NapríkladNemci túto chybu neurobili...3. Maturita musí byť po novom, aby malazmysel. Nie som si však istý, či to, čo predvádzakádehácky minister Fronc spasí našeškolstvo. Navyše údajný ministerský príkaz riaditeľomškôl, aby tento rok nechali zmaturovaťkaždého, považujem za nehoráznosť.56

1. Hitom posledného obdobia je nesporne zoznam zväzkov ŠtB. Vyhnime sa osobám i tomu, prečou nás neplatí lustračný zákon a otázka znie: Zverejnenie prišlo neskoro a zbytočne alebo konečne?2. Ťažko uhádnuť, koľko vody potečie dolu Dunajom, aby sa naše súdy stali dôveryhodnou inštitúcioua vymožiteľnosť práva bola samozrejmosťou. Aj tak je zarážajúce, že pre procesnú chybu sudcupredčasne prepustia zločinca, druhý zasa vyvraždí z pomsty skoro celú rodinu. Čo by ste narýchlonavrhli, aby sa aspoň toto nestávalo?ANKETA3. Ústavný súd rozhodol – maturuje sa po novom. Čo je podľa vašej mienky príčinou toľkého rozruchu,vraj sa bude požadovať len to, čo sa už žiaci učili. Máte na vec iný názor a prečo?Dagmar KRIŠTOFIČOVÁ1. Keďže sa zväzky zverejnili tak neskoro,myslím, že už aj zbytočne. Napokon, tak či taknie sú úplné. Slúžia už iba tým, ktorí v nich hľadajúnepriateľa, či bývalého priateľa alebo satešia z toho, že „aj ten tam je“. Iste veľmi rýchloupadnú do zabudnutia a zaslúžia sa o to tí, ktorísú v nich.2. Myslím si, že obete by mali byť vopred informované,že sa dostáva na slobodu ten, vočiktorému vzniesli obvinenie, prípadne svedčili.Stáva so a bude stávať, avšak podľa mňa by malibyť títo sudcovia sledovaní, či ide o nedbanlivosťalebo zámer. Zrejme by som navrhovala lepšiuspoluprácu súdov a polície.3. Skutočne neviem, prečo toľko kriku okolomaturít. Matne si spomínam, že pred rokmi smetakisto mali povinné predmety a potom voliteľné.Navrhovala by som však, aby sa maturityzjednodušili, aby tá skúška nebola o memorovaní,ale o logike, súvislostiach a tak ďalej. Lebonaučiť sa naspamäť sa dá všetko, ale to neznamenávzdelávať sa.Eleonóra BUJAČKOVÁ1. Komu to poslúži, tak správne znie otázka.Najskôr rivalom, ktorí majú šancu postúpiť.Azda by mal ÚPN vydať publikáciu o tom,o čom bola ŠtB, respektíve tajné služby po 2.svetovej vojne, po 1948. roku, v päťdesiatychrokoch až do roku 1968, a napokon v období1969 – 1989. Bolo by to korektné, pretože,jestvoval suverénny štát so všetkým, čo mali,majú a budú mať iné štáty s hocijakou mieroudemokracie.2. Stáva sa to aj v lepších rodinách. Boliaj rôzne amnestie, keď sa vypustili hrdelnízločinci a vraždili. Nuž, demokracia má ajtakú tvár.3. Aj v päťdesiatych a šesťdesiatych rokochsa menili pravidlá maturít, nehovoriac o obsahuv skúšaných predmetoch – s výnimkouexaktných. Myslím si, že je to o príprave a kontinuite.Čo sa však zmení takouto zmenouv maturite v tomto roku?Norbert MOLNÁR1. Zväzky uzreli svetlo sveta neskoro, i keď ajto je pravda, že lepšie neskôr ako nikdy. Avšakpätnásť rokov po zmene režimu je už zbytočnéoznámkovať týchto ľudí, teda netreba u nanich usporiadať lov. Keby sa zväzky boli uverejnilipred desiatimi rokmi, bolo by to malooveľa väčší zmysel.2. Odporúčal by som, aby každý, kto pracujev súdnictve, začal konečne brať svoju prácuvážne. Od najnižšieho postu až po ministra.3. Nikto nie je rád pokusným králikom. Nadruhej strane, úroveň škôl je veľmi odlišná,to čo je jednička v jednej, to je v druhej lentrojka. Vyvstáva teda nebezpečie, že polovicamaturantov bez vlastného zavinenia prepadne.Keby dnešní maturanti a ich profesori užštyri roky vedeli, čo na nich čaká, presne bysa vedeli pripraviť. Takto je to však krok doneznáma.57

KOMENTÁRSvet je zásadne iný ako bol pred 26-timirokmi, keď konkláve zvolilo poľského kardinálaKarola Wojtylu za pápeža. Ján Pavol II. poholdejinami. Aj keď, ako napísal britský politológTimothy Garton Ash, nikto nikdy nedokázal, žepápež bol prvotnou príčinou pádu komunizmu,vodca Solidarity Lech Wallesa, jeho oponentgenerál Jaruzelski, exprezident George Bushstarší i bývalý sovietsky prezident Gorbačovsa zhodujú, že bez Jána Pavla II.by nebolo politické hnutie Solidaritaa bez Solidarity by nebolGorbačov potvrdil sám poslednemenovaný: „Všetko čo sa stalov posledných rokoch vo východnejEuŕope, by nebolo možné bezpápeža a jeho nebývalej politickejroly na svetovej scéne“, povedalo ňom už v roku 1992.Ako predstaviteľ svetovej cirkvi,ku ktorej sa hlási viac ako miliardaľudí – v Európe majú katolícipodiel takmer 40 %, v SevernejAmerike 24%, v Južnej Amerike87%, v Afrike 17%, v Oceánii 27%a v Ázii 3% - využil potenciál vierya svojho neobyčajného vplyvu naľudí spôsobom, ktorý z neho urobilprvého globálneho lídra. Gurusvetového medzinárodnopolitickéhomyslenia Henry Kissingero ňom povedal, že „bol jednýmz najväčších mužov uplynuléhostoročia. Možno najväčším.“Do svetovej politiky Karol Wojtylanezasiahol razantne iba tým,že dal impulz k vzniku Solidarity,ktorá si vynútila prehodnoteniesovietskej politiky voči krajinámvýchodnej Európy a k perestrojke,ktorá otvorila cestu k politickýmrevolúciám na konci 80-tych rokov.Ako globálny politický aktér,ktorý si vďaka „poľskému fenoménu“získal veľkú autoritu a ktoréhocharizmu okrem úžasnej schopnostikomunikovať s ľudmi posilniloaj martýrium spojené s takmervydareným pokusom Aliho Agčuo atentát naňho, sa okrem podkopania Berlínskehomúru nesporne zaslúžil o proces zjednocovaniaEurópy aj tým, že po jeho páde sazasadzoval o to, aby „Európa dýchala obomapľúcami“. Západnými aj východnými. Svoj vplyvvyužil aj na to, aby došlo ku ekonomickej a politickejintegrácii západnej a východnej Európy,vyše štyri desaťročia rozdelenej železnouoponou, prostredníctvom rozšírenia Európskejúnie a NATO. Znalci poľskýchpolitických pomerov vedia, že bezjeho jasného vyjadrenia sa tesne58ZMENIL MEDZINÁRODNÉ VZŤAHYA POHOL DEJINAMIFoto: archívPETER WEISSpred referendom „ Silná Európa potrebuje silnéPoľsko“, sa poľské ľudové hlasovanie o to, čitáto ďaleko najväčšia kandidátska krajina mávstúpiť do EÚ nemusela skončiť pozitívnym výsledkom.Veď najsilnejším protivníkom vstupuPoľska do EÚ, bez ktorého by rozšírenie zďalekanemalo taký zdôrazňovaný historický význam,boli radikálni nacionalisticko-izolacionistickí,eurofóbni, ultrakonzervatívni kňazi s antisemitskýmisklonmi. Napriek tomu, že zastávaltýmto radikálom sympatický názor (formulovalho aj v poslednej knihe Rímsky tritptych), ževýchodná Európa je vystavená riziku hrozby vyhasnutiajej identity spätej s presvedčením, žeBoh je najvyšším garantom ľudskej dôstojnostia ľudských práv, pod „vplyvom negatívnych kultúrnychmodelov, ktoré sa rozšírili na Západe“.Ján Pavol II. nestavil na kartu izolovania Poľskaod západnej Európy. Naopak, svojou autoritouposotil váhajúcich Poliakov do rozširujúcej saúnie a do aktívnej účasti na zjednocovaní staréhokontinentu. Tento zástanca práv sa v európskeja svetovej politike prejavil nielen akoodporca komunistického totalitného systému.Opakovane a jasne dal najavo svoj nezmieriteľnýodpor voči nacistickej totalite a kvintesenciijej neľudskosti – holokaustu. Adam Michniko základných politických postojoch Jána PavlaII napísal: „Osobne poznal dvoch najväčších démonov20. storočia: nacistický a komunistickýtotalitarizmus. Tiene Osvienčimua Kolyny boli nepretržite prítomnév jeho učení. Preto rozumel hrôzediktatúry a tej intenzívnej nitispájajúcej lož s násilím. V etapeetnických a náboženských vojena nenávisti hlásal potrebu zmiereniaa odpustenia.“ Ospravedlnilsa za príkoria, ktoré za 2000 rokovspôsobila katolícka cirkev nielenŽidom, ale aj evanjelikom a protestantom,kacírom, inovercom,domorodcom a ženám. Výnimočnýma prelomovým spôsobomovplyvnil atmosféru medzinárodnýchvzťahov roku 1986, keď sav talianskom Assisi na jeho pozvaniemodlili vedľa seba za mierpredstavitelia takmer všetkých 63svetových náboženstiev. To bolajeho odpoveď na temnú víziu neodvratnéhokonfliktu civilizácií, sugestívnevykresleného profesoromHuntingtonom. Dobre to pochopilaj hovorca Ligy Arabských krajín,ktorý o poľskom pápežovi vyhlásil,že bol mužom mieru a dialógumedzi národmi a náboženstvamia že nikdy nezabudnú na jeho starostlivosťo utláčané národy, vrátanePalestíncov. Medzinárodnévzťahy zosnulý nezabudnuteľnýmspôsobom ovplyvňoval aj svojimidôslednými protivojnovými postojmi,ktoré dal dôrazne najavoaj v prípade vojny v Iraku. Generálnytajomník OSN Koffi Anano ňom povedal, že mal „veľkéobavy o svet, v ktorom žijeme,a tak ako ja si o ňom myslel, že vovojne sme všetci porazení“ Nemenej závažnýmspôsobom ovplyvňoval pápež medzinárodnéprostredie tým, že sústavne upozorňoval nanegatívne dôsledky globalizácie a bol zástancomtej polovice ľudstva, ktorá má na živobytiemenej než dva doláre denne. Jeho tlak na viacsociálnej spravodlivosti, jeho upozorňovaniena dôsledky uplatňovania radikálnej ideológievoľnej ruky trhových síl, jeho nástojčivé apelyna zmenu politiky najbohatších krajín svetavoči najchudobnejším krajinám budú po jehoodchode chýbať.

TURECKO, ÚSTAVA JEDEN BOJMICHAL HAVRAN ML. ŠTRASBURGKOMENTÁRFoto: archívEurópsky summit odporučil koncom minuléhoroka otvoriť vstupné rokovania s Tureckom.Šéfovia vlád a štátov sa po náročných rokovaniachv Bruseli dohodli, že budú voči Ankareuplatňovať iba kodanské politické kritériá.Odmietli tak najtvrdších odporcov integrácieTurecka, ktorí už takmer rok dávajú Európanomlekcie z histórie ich civilizácie, náboženstvaa kultúry. S obľubou sa ujal historickýargument obsadenia Konštantínopolu 29.mája 1453 Otomanmi. Kazatelia európskejcivilizácie ako náboženskej entity, ktorá sakonštituovala predovšetkým voči tureckémutlaku, nezabudnú pripomenúť turecké obliehaniaViedne z roku 1529 a 1683.Medzisúčasnými priateľmi kresťanského Orientu,konštatínopolského patriarchátu a ortodoxieje dnes väčšina tých, ktorí by chceli zabudnúťna obdobie predchádzajúce poslednémupádu Konštantínovho mesta. Byzantskú ríšurozložili teologické spory z Rímom, ktoré viedlizačiatkom tisícročia k dodnes neprekonanejschizme o pôvode Ducha svätého. Teologicképohŕdanie kresťanským Orientom umožnilolatinským kresťanom mesto v 1204 obsadiťa urobiť z neho na necelých 60 rokov vazalaVýchodu. Ak teda pripomínajú odporcoviadnešnej integrácie Turecka do Európskej úniehistorické bitky o Zlatý Roh a viedenské predmestia,nemali by zabúdať na to, že Byzanciu,podobne ako neskôr poľsko-nemecko-rakúskukoalíciu, oslabovala predovšetkým neprehľadnáa arogantná politika historického Západu.Hlásiť sa k tradíciám je chvályhodné, vidieťv ich konzervatívne a ustrašenom dodržiavaníje však smiešne. Ak majú tí, ktorí Ankaru dnesodmietajú pocit, že Európania sa dopúšťajúzrady voči vlastnej histórii, nech na takútoargumentáciu aspoň nepoužívajú prípadyGrécka alebo Cypru. Rovnako sa im totiž môžestať, že im Turci pripomenú, ako im nenávistnáteologická interpretácia latinského Západua opovrhnutie, ktoré prechovávali spolu s cisárskymzápasom voči Byzancii, zjednodušilizmocniť sa mesta. Len ťažko odkážeme cez náboženskéa kultúrne požiadaviek voči Ankarenapraviť to, čomu sme sami pred storočiaminapomohli. Turecko dostalo prísne podmienky,ktoré sa mu pravdepodobne nepodarí splniť.Európania však už neraz dokázali, že medziich tradície patrí aj historická spravodlivosťa vernosť spoločným hodnotám, ktoré im kážunehodnotiť iných podľa náboženských alebokultúrnych zvykov.Európsky parlament schválil text európskejústavy. Proti boli tradiční odporcovia Bruseluz Veľkej Británie, Poľska a Čiech. Zatiaľ čoBriti ústavu odmietajú z historického dôvodu,pretože ako jedni z mála na svete okrem MagnyCharty žiadny podobný dokument nemajú,Česi a Poliaci sa hlasovaním zahrali na bojovníkovproti supercentralizovanému nadnárodnémucelku. V skutočnosti ide o kompromisnýtext, ktorý Tony Blair dokázal zjednodušiť nadohodu ad minimum o elementárnom fungovaníEÚ. Voľba Európskeho parlamentu jeiba politickým signálom, no jej výsledok môže,ak bude správne použitý, zohrať významnúúlohu v národných kampaniach počas ratifikácieústavy. Európsky parlament na druhejstrane precenil svoju úlohu. Poslanci aj jehopredstavitelia vedia, s akým nezáujmom saich práca v členských krajinách stretáva.Apatia voči rozhodnutiam EP je daná nielenjeho obmedzenou agendou, ale aj sabotérskoupolitikou členských štátov, ktoré ho uždnes považujú za príliš silný. Naposledy došloku konfliktu medzi radou Európskou únioua Európskym parlamentom v čase hlasovaniao Barrosovej Európskej komisii, keď Európskyparlament odmietol talianskeho dezignovanéhokomisára Rocca Buttiglioneho. Barrosozačal nátlakové turné po hlavných mestách,s cieľom nájsť podporu kabinetov pred novýmhlasovaním. Výsledkom boli nemiestnetelefonáty jednotlivých premiérov národnýmposlancom, v ktorých ich vyzývali k národnejposlušnosti. Niektorí zúrivejší dokonca navrhovalirozpustenie EP, ktorý si dovolil postaviťsa proti rozhodnutiu rady EÚ o zostaveníEurópskej komisie.Je preto logické, že EP hlasoval za ústavu,ktorá mu dáva viac právomocí a stavia hov rozhodovaní bližšie k rade. Podobne akos Tureckom existuje aj v otázke Európskej ústavydebata o koreňoch, odkazoch a tradíciách.Tie isté tradície, ktoré nám podľa jeho kritikovzabraňujú integrovať Turecko, sú dôvodomna odmietnutie ústavy. Etnicko-národná víziakresťanstva prežíva v Európe renesanciu. Nebezpečnúmyšlienku národného štátu stavianad všetko a ničí tak vlastný odkaz, ktorý bolpôvodne univerzálny. Kampaň proti ústavea Turecku prináša otázku k akým civilizačnýmtradíciám sa hlásia politické sily v Európskejúnii? Počúvajúc niektorých poslancov EP, alebopolitikov, sa dnes zdá, že Európa spáchalakultúrnu samovraždu a dobrovoľne opúšťanáboženskú identitu, ktorá ju dodnes chránilapred „dekadenciou“. V skutočnosti však takátoEurópa nikdy neexistovala. Definitívne trebapovedať, že prijatie kresťanstva nezjemnilonaše mravy, neskvalitnilo našu politickú kultúru,neodstránilo korupciu ani zločin. Prijatiekresťanstva dalo našim spoločnostiam novúperspektívu v histórii, preorientovalo čas z cyklickéhona uzavretý a dalo ľudstvu prísľub,z ktorého sa zrodila teológia nádeje. Kresťanstvovyslobodilo človeka, a nie iba Európana,z mytologického zovretia, no nedokázalo hozmeniť. Vrahovia cisára Caesara neboli fundamentálneodlišní od travičov na pápežskomdvore Mediciovcov. Hovoriť preto, že prijatiekrajiny akou je Turecko ohrozuje našu vieru, jedôkazom malosti. Existuje dokonca podozreniez politického zápasu o charakter spoločenstvaEurópanov, ktorý už počas predchádzajúcichstoročí používa ako najúčinnejší nástroj strachzo straty identity . Viera vo večný život, všaknie je textom ústavy ohrozená, rovnako, ako juneohrozujú milióny tureckých moslimov. Úvahyo sexualite, morálke pripomínajú, že v Európednes v otázke spoločných hodnôt stojí jednajediná pred ostatnými, tak ako ju v 17. storočísformuloval John Locke: Domnievam saže, predovšetkým treba oddeliť záležitostiverejné od náboženských a žemedzi cirkvou a štátom musia byťstanovené jasné hranice.59

ESEJKAM BY SOM VRAZIL PENIAZEANTON HYKISCHFoto: archívNárody sú bohaté, ak majú bohatých jednotlivcov.Dnes by sme mohli dodať: Národysú bohaté, ak majú bohaté firmy.Centrá našich miest pomaly prinášajú svedectvo,že máme aj bohaté firmy, aj bohatýchjednotlivcov. Zakvitla architektúra novýchbankových domov, máme aj slovenské BeverlyHills, objavili sa reštaurácie zariadené s vybranýmvkusom, kde za polievku alebo predjedlozaplatíte viac ako inde za celé menupre dvoch. Máme koncerny s miliardovýmiziskami. Ich manažéri poberajú platy vyššieako prezident, premiér či hociktorý minister.Vyrástla nám vrstva mladých ambicióznychpodnikateľov, pre ktorých je svet gombička,ovládajú reči a svoju profesiu, využívajú možnostiglobalizovaného sveta.Mať milióny je nielen dobrý pocti, ale ajzodpovednosť. Zodpovednosť pred firmou,pred správnou radou, ale aj pred samýmsebou. A tým aj pred svojou krajinou.Pred rokmi som písal historický románČas majstrov o tajomnom maliarovi konca16. storočia s iniciálkami Majster M.S. Jehocyklus oltárnych obrazov namaľovaných nadreve patrí medzi vrcholné diela neskorejgotiky v Európe. Diela majstra M.S. boli vystavenév Paríži a vie o nich každý odborníkvýtvarného menia na svete. Tento majsters neznámym menom žil a tvoril v BanskejŠtiavnici. Pre štiavnický chrám sv. Katarínyvytvoril nádherný krídlový oltár. Hodnota zachovanýchobrazov z roku 1507 je dnes ťažkooceniteľná. Pohybuje sa rádovo v desiatkachči stovkách miliónov korún, či euro. Jeho diela(prisudzujú mu aj niektoré rezbárske práce)sú v Banskej Štiavnici, vo sv. Antone, v Národnejgalérii v Budapešti a v Kresťanskommúzeu v Ostrihome.Ako je možné, že umelec európskeho formátuvyrástol akurát v slovenskom banskommeste? Iste, Banská Štiavnica bola vtedybohatá, ťažila striebro a zlato, bola venomuhorských kráľovien. Existovali bohatí jednotlivci.Žili v búrlivej dobe baníckych vzbúr,sedliackej vojny, reformácie, pár rokov poobjavení Ameriky, z juhu sa blížilo tureckénebezpečenstvo. A títo boháči našich miestsvoje bohatstvo investovali – do umenia.Archívne záznamy hovoria, že štiavnickí, banskobystrickí,či levočskí boháči skladali ťažkémilióny (v dnešných peniazoch) na stavbu novýchgotických chrámov a do ich veľkolepejvnútornej výzdoby. Máme záznamy o „oltáriách“,čo boli vlastne nadácie, na ktoré„oltárista“ – podnikateľ vkladal financiena vytvorenie niektorého oltára,vrátane jeho obrazov a sôch. Takmohli vyrásť na Slovensku nezná-60mi či známi maliari a rezbári, ktorí sú dnessúčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.Bola to úžasná tradícia, bez ktorej bydnešná Európa nebola klenotnicou umenia.Banskí podnikatelia a obchodníci Hillebrandovcina prelome 15. a16. storočia financovalinielen majstra M.S. v Banskej Štiavnici,ale boli v obchodnom spojení s Thurzovcamia pravdepodobne sa podieľali na nádhernýcholtároch Víta Stossa v Norimbergu čiv Krakove.V najskvelších dobách Európy sa bohatstvospájalo s vrcholmi nielen umenia, ale aj vedya kultúry. Štiavnický notár Baltazár Štechbol na dnešné pomery milionárom. Vysokovzdelanýmmilionárom. Z mesta medzislovenskými horami udržiaval písomný styknielen s uhorskou kráľovnou Máriou v Budíne,ale aj s inými celebritami vtedajšej Európy:s filozofmi ako Erazmus Rotterdamskýalebo Lutherov druh Melanchton. „Mailoval“si s kráľovnami a filozofmi po latinsky, vovtedajšom svetovom komunikačnom jazyku.Bol aj zberateľom. Zbieral knihy, najmä tienajvzácnejšie, z čias ešte pred vynájdenímkníhtlače, inkunábule ručne zdobené nádhernýmimaľbami miniaturistov z kláštorov.Mal ich doma vyše tridsať. Vtedy sa knihyna verejnosť „sprístupňovali“ iba priviazanéreťazami. Také boli vzácne a cenené.Bohatstvo je úžasné. Ak sme múdri, dávanám rozlet a slobodu. Môžeme všetko, akchceme.——————Bohatstvo, peniaze, plnia svoju funkciu ibavtedy, ak sú neustále v pohybe, menia formu,prelievajú sa do nových podôb, pretvárajúsvet. Dobrý podnikateľ to vie. Mal by dobrepremýšľať, kde jeho bohatstvo ukončí svojupúť. Do čoho sa prevtelí. Veď do hrobu samilióny vziať nedajú, iba ak do náhrobku, alenie každý nájde svojho Michelangela.Náš svet je plný čarovných nových technologickýchhračiek. Ľahko sme si privyklina televízor, notebook, DVD, mobil. Tietogadgets sú pôsobivé, ale sú to iba nástroje,nosiče, tools. Ťažko ich o sto rokov budemevystavovať na Expo a hrdiť sa nimi ako niečímjedinečným.Dobrý podnikateľ vie, že na úspech a pretrvanietreba mať nápad, ideu, priniesť ľuďomniečo, načo zabudli, čo si neuvedomujú, žepotrebujú. Chce to message.Keby som ja bol milionárom, keby som malo tridsať rokov menej a bol by som úspešnýv podnikaní, transformoval by som veľkú časťsvojho finančného úspechu do podpory jedinejvecičky, osudovo dôležitej pre civilizovanéhočloveka. Tá vecička sa nazýva kniha.Kniha je geniálne dieťa človeka. Je nosičominformácie, ale nemôže existovať beztejto informácie. Niet prázdnych kníh. Súiba zošity, ktoré vás bielou prázdnotou nútianiečo si zapísať.Kniha je neobyčajne praktickým stimulátoromukladania myšlienok, citov, skúseností,príbehov, poznatkov, nádeje i beznádeje.Nebolo v ľudských dejinách vynálezu, ktorýby tak spoľahlivo plnil funkciu mosta medziminulosťou a prítomnosťou, medzi dneškoma zajtrajškom. Knihu v jej geniálnej technickejjednoduchosti nemôže nahradiť seba lepšídiktafón, senzor, digitálna kamera. Niet spoľahlivejšiehosenzora ľudského ducha, našejduchovnej kapacity, akou je kniha. Prečítaná,prežitá. Alebo napísaná, odovzdaná iným.Súbor kníh tvorí duchovné bohatstvo národa,krajiny. Aj teraz, alebo práve teraz. Pretosi myslím, že manažér, podnikateľ, úspešnýtvorca nových výrobkov, služieb by malaspoň časť svojho vytvoreného bohatstvavenovať na podporu knihám. Všetkému, čosúvisí s rozvinutým duchovným priemyslomokolo knihy..Kniha dnes, kniha na Slovensku, nachádzasa v stave ohrozenia. Potrebuje BaltazárovŠtechov 21. storočia, aby dôstojne prežila,aby ostala svedectvom o našom národe,o našej kultúre.Poviete si, pravdaže, spisovateľ, lobuje zasvoje záujmy. Čo iného by mohol napísať?Samozrejme, priznávam, že som spisovateľ.Mám radosť (i muky) z písania a čítania.Svet kníh je mojim svetom, mojim zaujatím,vášňou i biznisom, ak chcete. Prešiel som vše-

ličím v živote a nebol by som prežil bez pomocitajomných hlasov z kníh. Kdekoľvek nasvete, nevyhnem sa návšteve kníhkupectva.Našiel som kútik s knihami v hale drevenéhohotelíka aj pri magnetickom póle Zeme nakanadskom Severe.Ak hovorím, že dobrý bankár, podnikateľ,manažér, správca štátneho podniku, bynemal zabudnúť na sféru knižnej kultúry,neprosím o podporu. Dnes sú mnohí umelci,spisovatelia v roli prosebníkov, žobrákov,s plachým úsmevom modlikajú o sponzorskýpríspevok na novú knižočku. Behajú po svojichznámych, miestnych podnikateľoch, sľubujúmiesto na inzerát, len aby dostali tých40 – 80 tisíc, čo popchne vydavateľa, abyknižočku konečne dal do tlačiarne.Skutočná pravda je iná. Svet vyhľadávaniatalentov, rukopisov, vydávania kníh a ichpredaja je – a či mal by byť – prirodzenousúčasťou slovenského podnikania, súčasťoubudovania národnej kultúry. Podľa údajovEWC (European Writers´ Congress, konfederáciespisovateľských organizácií Európy)je svet podnikania spojený s autorskýmiprávami (copyright-industry) jedným z najrýchlejšierastúcich ekonomických odvetví.Zahrnuje vydávanie kníh, CD, DVD, videoa počítačových programov, v širšom zmyslereprezentuje aj príjmy z reprodukovania čipožičiavania kníh a iných nosičov z verejnýchknižníc a reprografických zariadení. Ročnýobrat tohto odvetvia predstavoval v „starej“EÚ 250 miliárd eur. Alebo inými slovami, vyše5% hrubého domáceho produktu krajín EÚ.Iba zlý marketing, povrchná znalosť psychológieslovenského spotrebiteľa, nepremyslenánaháňačka za „zabávačským priemyslom“ vytvorilasituáciu, že tento sektor „duchovnéhovlastníctva“ sa na Slovensku dostal na okrajekonomického záujmu a živorí len na bázemalých rodinných vydavateľov a distributérov.Marginalizácia knižnej kultúry vytvárazačarovaný kruh. Stúpa počet vydanýchtitulov, ale klesá ich priemerný náklad podhranicu rentability, stúpajú ceny kníh, v dôsledkuklesá odbyt. Ľudia by radšej siahli poknihách v knižniciach, ale tie nemajú peniazena nákup kníh, atď. Kruh sa uzatvára.Keby som bol mladší a mal by som aspoňprvý „voľný“ milión, začal by som podnikaťv oblasti „duchovných statkov“. Keby sombol manažérom veľkého úspešného koncernu,skúsil by som ako „doplnkovú výrobu“vydávanie kníh hodných talentu minulýcha terajších spisovateľov tohto národa.Keby som mal milióny, vrazil by som ichdo niekoľkých podnikateľských projektov.Dávam ich tu na verejnosť, bez nároku naprimeranú odmenu.Minule sa mi redaktor krajanskej tlačez Kanady sťažoval, že v celej Bratislave nedostaljedinú knihu od Hviezdoslava, Kukučína.Dnešné Slovensko nevydáva svojich klasikov.Odkiaľ ich berú naše pani učiteľky a ich žiaci?Pred týždňom som bol v Lipsku. Knižnýveľtrh bol v znamení 200. výročia narodeniaFriedricha Schillera. Na pultoch boli čerstvévydania zobraných spisov majstra vo vkusnýchobaloch. Bolo tiež Einsteinovo výročie.Nových kníh o Einsteinovi som narátal najedinom pulte dvanásť!Takže: Ktorý podnikateľ by rozbehol novúHviezdoslavovu knižnicu, sériu kníh s klasickouvizážou pre tisíce školákov, učiteľov,knižnice? Myslíte si, že by ste zbankrotovali?Nezdá sa mi. V maďarských kníhkupectváchsom takú sériu maďarských klasikov vlanividel. Chce to nejakých pár sto tisíc podporyaj zo strany štátu. Aspoň kým sa projekt rozbehne.Za 15 rokov existencie samostatnéhoSlovenska sme sa nezmohli na vydanie našichklasikov pre dnešnú generáciu. Kto zatomôže? Maďari, Česi, komunisti?Ďalší tip: Knižnica slovenských spisovateľov20. storočia. Povedzme, zatiaľ iba romány.(Podobne, ako to robí denník SME). Kto dnesnájde v kníhkupectvách najlepšie romány spisovateľov,ako Urban, Vámoš, Rázus, Hronský,ale aj novších, čo zanechali svedectvoo časoch: Mináč, Mňačko, Bednár, Tatarka?A ďalšia generácia, čo už stojíme na pokrajihrobu (alebo už nedožili): Šikula, Ťažký, Ballek,Jaroš, Baláž, Zelinová ... Kto mi povie, žeby sa v rámci nejakého knižného klubu neuživilaedícia slovenských historických románov:Kalinčiak, Jégé, Horák, Branecký, Hykisch,Ferko, Šimko?O slovenskej poézii ani nehovorím. Skústepre známeho z cudziny (alebo pre vlastnédieťa, či vnučku) zohnať Hviezdoslava aleboSládkovičovu Marínu? Kto mi chce povedať,že by sa v jednoduchej úprave nedali vydaťdesiatky kníh poézie slovenských autorov,antológie ľúbostnej poézie? Pokúšame sa vybojovaťsi Nobelovu cenu pre Milana Rúfusaa sme urazení, ak sme sa nedostali na rad.Považujeme sa za národ básnikov. Máloktorýmalý vydavateľ si však trúfa pustiť na trh slovenskúpoéziu (čestné výnimky Drewo a srd,Modrý Peter, Petrus – ale za akých obetí!).Firma alebo obetavý milionár by urobilhistorický krok, ak by poskytol financiena sériu slovenskej literatúry v anglickompreklade. Azda by dostal aj grant z medzinárodnéhoVisegrádskeho fondu. Musel byvšak dobre zaplatiť kvalitné preklady doangličtiny. Bez prieniku na anglicky hovoriaciknižný trh nemožno snívať o naozajstnomsvetovom prieniku slovenskej tvorby. Maďari,Česi, Poliaci to už robia a majú úspech.My čakáme na milodary od vlády, od ministrov,zo zahraničia...A nakoniec tip pre podnikateľov, ktorýmsa nechce babrať s vydavateľským biznisom:LITERÁRNA CENA. Takmer istá cesta k nesmrteľnosti.Nielen spisovateľa, ktorému juudelíte, ale aj pre vás, ako donátora, zakladateľa.Poznáte firmu Zepter? My spisovateliavieme o Európskej literárnej cene MadeleineZepterovej. Ak mám správne informácie,elegantná pani pochádza zo Srbska, je zakladateľkounajväčšej súkromnej opery naBalkáne, štipendiami podporuje srbskýchštudentov v zahraničí. Má vlastné vydavateľstvoZepter Book World v Belehrade. V Parížiposkytuje Európsku cenu za román vydanývo francúzštine (pôvodný alebo preloženýz iného jazyka). Spisovateľ dostane 15-tisíceur. Dobré, však? Tomu sa hovorí medzinárodnáspolupráca.Kedysi v roku 1992 bol som pri zakladaníliterárnej ceny VÚB. Ako sa dozvedám, bankapo rokoch s cenou končí. Ktovie, aké sú dôvody.Nebolo by vzrušujúce nájsť na dnešnomSlovensku aj iné talenty ako v pop music? Zlomokmiliónov vynaložených na SuperStar bystačil na poriadne dotovanú súťaž mladýchSloveniek a Slovákov za najkrajšiu ľúbostnúbáseň, alebo za prvotinu v poviedke či v umeleckejreportáži, ktorá už z našich novín celkomvymizla. Schopnosť písať, vyjadriť svojecity písaným slovom je azda menej hodnotnáako schopnosť tancovať alebo zaspievaťanglickú pesničku? Kam, na aké dno bazénuvedieme dnešných mladých na Slovensku, aksponzori podporujú iba takéto aktivity?——————Bohatstvo firiem a bohatstvo jednotlivcovvynaložené bez rozmyslu, bez nadhľadu, jeiba chvíľkovým úspechom. Ak milionár čibohatá firma vynaloží peniaze na pseudokultúru,na okamžitý úspech, na chvíľkovúpopularitu, robí strategickú chybu. Nemyslína budúcnosť.Financie do krátkodychého „zabávačskéhopriemyslu“ sú zlými investíciami. Na to somneprišiel ja, lebo nemám milióny, ale boháčiz iných krajín a z iných čias.Minule som sa prehrabával v starej skrinke,kde mám amatérske filmy z mladostinakrútené kamerou na úzke filmy formátu8,5. Technické nosiče informácií zastarávajú,vytláčajú ich nové systémy Dnes sú digitálnenosiče. O desať rokov budú aké nosiče? A najpodstatnejšiaotázka: Aký je message, obsahna novom nosiči?Čo zostane z veľkolepých „reality shows“z roku 2005? Komu pomohli? Za tie miliónyby sme mohli kompletne vybaviť nejakúmestskú knižnicu v hociktorom slovenskommestečku.Navštívili ste niekedy barokovú sálu Národnejknižnice vo Viedni, sálu kláštora v Prahena Strahove, v maďarskej Panonhalme?Nie sú to chrámy a predsa sú to svätyne.Uschovávajú knihy. Najspoľahlivejšie a najinteligentnejšienosiče ľudských schopností.Knihy prežili kráľov, vládcov, aj rýchlokvasenéhviezdy. Arméni počas úteku v horách za tureckejgenocídy neprenášali v batohoch zlatoa striebro, ale knihy. Uprostred hlavnéhomesta Jerevanu v pamätníku Matenadaransú tieto rozmáčané knihy vystavené vo vitrínach.Ako vraví Konštantín Filozof v Proglase:„Lebo bez kníh sú nahé všetky národy.“Milí priatelia manažéri: Investícia do knihymá punc večnosti. Victor Hugo napísal:„Vynález kníhtlačiarskeho umenia je najväčšouudalosťou dejín. Je matkou celéhoprevratu, inováciou výrazových prostriedkovod základu. Vytlačené myšlienky sú nehynúce,okrídlené, neuchopiteľné a nezničiteľné.Vzlietnu ako kŕdeľ vtákov, so švitorením sarozletia na všetky strany a sú všadeprítomné.“Využime bohatstvo rozumne.Posilníme sami seba ďaleko dobudúcnosti.61ESEJ

NOVÉ KNIHYAnton HykischTAK CHUTÍ POLITIKAVyd. Pozsony/Pressburg/Bratislava, 347 s.Spomienky a záznamy z rokov 1990 – 1992.Byť politikom jevraj diagnóza. Akovšak dopadne intelektuál,rozhľadenýa citlivý človek,ktorého svet tvorilaliteratúra a kultúraa ktorý má svojepredstavy o politikeako službeverejnosti, keď hopohltí kolotoč udalostí,v ktorých sapostupne namiestospoločenských potriebdostávajú do popredia osobné a straníckezáujmy? Ako sa vyrovnáva s dezilúziou? Ajo tom hovorí najnovšia kniha Antona HykischaTAK CHUTÍ POLITIKA, ktorá práve vyšla vo vydavateľstvePozsony/Pressburg/Bratislava. Zároveňmapuje jedno z najdôležitejších obdobínovodobej histórie Slovenska, prvé tri roky odnovembra ´89 až po vznik mladej samostatnejSlovenskej republiky.Anton Hykisch, autor troch desiatok kníh,predovšetkým nezabudnuteľného historickéhorománu o Márii Terézii a osvietenstveMILUJTE KRÁĽOVNÚ, sa ako poslanec zanové Kresťansko-demokratické hnutie ocitolpriamo v centre diania, tam, kde sa rozhodovaloo budúcnosti tejto krajiny (v rokoch1990 – 1992 bol členom predsedníctva SNR).Politici často píšu svoje memoáre, nie každývšak má aj dobré pero a schopnosť nadhľadu.Hykisch ako skúsený prozaik dokázal vniesťdo takmer denníkových záznamov život,sprostredkovať znovu tú atmosféru, niekedyúžasnú, niekedy hektickú, niekedy plnú sklamania,ktorú si ešte všetci pamätáme. Akopriamy aktér deja otvorene popisuje procestransformácie slovenskej spoločnosti, jejhľadanie zmyslu slov ako demokracia, suverenita,sloboda... „Moderné dejiny Slovenska súdejinami habkania v najzákladnejšej otázkenárodnej a štátnej existencie, to je smutnápravda,“ konštatuje na stránkach tejto knihy.Pomlčková vojna, prvé lustrácie bývalýchagentov ŠtB, pád ideálov a pád priamychaktérov „nežnej revolúcie“, nástup novejgarnitúry, osobností, ktoré s väčším či menšíúspechom, prípadne aj neúspechom, viedlitúto krajinu pri jej dospievaní.Svet literatúry je krajší ako svet politiky,konštatuje A. Hykisch. Na konci roka 1992sa však ešte nemôže vrátiť k zamýšľaným románovýmprojektom, ešte ho čakajú štyriroky na poste slovenského veľvyslancav Kanade. Veríme, že aj o nich postupnevydá takéto dôležité a zaujímavésvedectvo.62Štefan ŠlachtaNEZNÁMI ZNÁMIVyd. Spolku architektov Slovenska, 237 s.„ D e j e p i sslovenskej architektúrymáešte mnohobielych miest,ktoré budemeešte dlho objavovaťa kompletizovaťtakto, čo kvôlideformáciámostala zabudnuté či odsudzované,“ konštatujevo svojej knihe autor, renomovaný historik a teoretik,prezident Spolku architektov Slovenska,prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, PhD. Jeho novápublikácia pod názvom Známi neznámi je solídnymzákladom pre takúto prácu.Aj keď Štefan Šlachta strávil trinásť rokovna Fakulte architektúry STU a ďalších trinásťrokov v projektovom ústave, považuje za toazda najdôležitejšie, na čom v živote pracoval,pátranie po osudoch slovenských architektov,mapovanie genézy vzniku ich diel, vrátaneodkrývania neznámych miest v dejináchslovenskej architektúry a samozrejme, písanieo nich. Pred dvadsiatimi rokmi uverejňovalv odbornom časopise Projekt profily slovenskýcharchitektov. Nadviazal na túto záslužnúprácu, rozšíril výber renomovaných osobností(do knihy nie sú zaradení žijúci architekti),niektoré texty prepracoval, veď medzitým sazmenili názvy mnohých ulíc i budov, budovyslúžia na iné ciele, zmenil sa aj uhol pohľaduna mnohé veci. A tak sa k čitateľskej verejnostidostávajú informácie o známych neznámychľuďoch, ktorí formovali veľkú časť súčasnejarchitektonickej tváre Slovenska.Čitateľská verejnosť nemusí byť nutne lenodborná, veď aj laika môže zaujímať, ktopostavil známe dominanty v meste, v ktoromžije a okolo ktorých chodí. Zároveň dostaneaj súhrn celoživotného poznania a životnýchskúseností tých najlepších staviteľov, i tých,o životoch a tvorbe ktorých sme dosiaľ tohoveľa nepočuli. Publikáciu môžeme vnímať ajako stručné dejiny slovenskej architektúry,ktorá sa od polovičky 20. rokov 20. storočiazačala dostávať do užšieho kontaktu s modernoueurópskou architektúrou a jej jednotlivýmiprúdmi; ktorá sa učila od pražskej a brnianskejškoly; ktorú negatívne ovplyvnil politickýa spoločenský vývoj krajiny (mnohí architekti,vrátane takej výraznej osobnosti kultúrneho života,ako profesor Emil Belluš, boli prenasledovanía v 50. i 70. rokoch museli ukončiť svojuprácu); čitateľ sa dozvie, ako vznikala fakultaarchitektúry, ako sa formoval jej pedagogickýzbor a pribúdali absolventi; kniha približuje ajtému emigrácie slovenských architektov poroku 1968. A najmä nám ukazuje, ako – v dobrom,i menej vydarene – rástlo Slovensko.NOVÉ KNIHYPeter BilýDÉMON SVÄTOSTISlovenský spisovateľ, 152 s.Už v roku 2001,keď vyšla prvábásnická zbierkaPetra Bilého (ročník1978) Spomalenéprítmie, čiskôr Kláštorné alkoholy,bolo jasné,že do slovenskejliteratúry vstupujetalent. Talent,ktorému nechýbaoriginalita a obrazotvornosť,cit prejazyk, slušná slovnázásoba a ešte viac načítaného (Apollinaire,Exupéry a iní), no ktorý má aj čosi naviac:atraktívnu tému. Peter Bilý v svojich prvýchbásňach zúročil tri roky, ktoré prežil ako novicv augustiniánskom kláštore v Taliansku. Krátkopred zložením sľubu reholu opustil, najskôrzačal študovať filozofiu v Ríme, toto štúdiumzanechal tiež a v čase vydania prozaickéhodebutu Démon svätosti študoval psychológiuv Španielsku. Medzitým mu vyšli ďalšie dvezbierky poézie – V zajatí obrazu a Insomnia(spoluautor Martin Vlado).V poézii kontrast askézy a hedonizmu,v próze napätie medzi odhodlaním oddaťsa celibátu, a sexuálnym pudom, ktorý sijednoducho nedá povedať a ozýva sa týmnástojčivejšie, čím viac by ho mladý muž malpotlačiť. Bilý dokáže – v dobrom slova zmysle– „predať“ svoje skúsenosti mnícha. Avantgardnýbohém, ktorý ešte nedávno básnilo „čiernych cherubínoch Chudobe, Poslušnostia Celibáte“ a o „nebeskom bare, kde smesi všetci rovní“, sa po odchode z kláštora ponárado súčasnej európskej reality. Má na toskvelé vybavenie: ovláda päť cudzích jazykova dobre pozná krajiny Stredomoria, predovšetkýmTaliansko a Španielsko, v ktorých žije,študuje, miluje... Tento „cudzinec, intelektuálbez chudokrvnosti, so skvelou fasádou,“ akopomenúva hrdinu jeho debutu jedna z priateliek,má výrazne autobiografické črty, aj keďto Bilý popiera a necháva tak na nás, aby smesi domýšľali, čo je skutočnosť a čo fikcia. I keďúvodná kapitola – v ktorej sa dvadsaťjedenročnýSlovák Peter, čo práve opustil kláštora letí do španielskej Compostely, zoznámi sospolucestujúcou Carmen a skončí s ňou akojej „snúbenec“ v madridskej nemocnici, kdeona potratí dieťa – je údajne pravda.Démon svätosti dostal cenu vydavateľstvaSlovenský spisovateľ, ktorá sa každý rok udeľujevýnimočným dielam domácich autorov.V septembri vyjde druhý román Petra BiléhoVzbura anjelov.Danica Janiaková

FASCINÁCIA POSTAVOU JE AKO CHRÍPKA.ZRAZU JU MÁTE...Prezývajú ho chameleón. Britský herec Daniel Day-Lewis si totiž každú filmovú rolu doslova odžije. V každej je úplneiný. Každej vlastnou krvou upíše kus života. Za drámu Moja ľavá noha získal Oscara. Nezabudnuteľní sú jeho hrdinoviaz filmov Krvavá nedeľa, Posledný mohykán, V mene otca, Vek nevinnosti, Boxer či Gangy New Yorku. Patril k najžiarivejšímhviezdam tohtoročného Berlinale. Na 55. ročník medzinárodného filmového festivalu v Berlíne si prišiel prevziaťZlatú kameru – ocenenie za celoživotné dielo. A s manželkou Rebeccou Millerovou uviesť nový spoločný film The Balladof Jack & Rose. Dcéra slávneho dramatika Arthura Millera a fotografky Inge Morathovej ho režírovala, syn slávnehobritského básnika Cecila Day-Lewisa v ňom stvárnil hlavného hrdinu.Vo filme The Ballad of Jack & Rose hrátestarnúceho,,hippiesáka“, ktorý zostalsám na ostrove, kedysi patriacom komuniterovnako mysliacich vyznávačovlásky a mieru. Preskákali ste podobnúskúsenosť osobne?Nikdy som nežil v,,komúne“. Ani hippies, aniinej. Ale bol som na internáte, čo možno považovaťza podobnú skúsenosť. Bola to škola, doktorej mohli prísť aj ľudia, ktorí sa podobali namôjho filmového Jacka. Umelecká škola prebohémov z lepších rodín.Časť publika označila postavu Jacka zanepolepšiteľného idealistu, časť zasaza tvrdohlavého hlupáka. Za čo ho považujemuž, ktorý mu prepožičal svojutvár i telo?Mojou prácou nie je súdiť, ale zahrať filmovéhohrdinu tak, aby mu diváci uverili. Ale abysom neušiel od otázky, zhrniem to takto. Akniekto neustále torpéduje váš idealizmus, začnetesa brániť cynizmom. Nie, že by sa z vásstal skutočný cynik. Ale cynizmus použijeteako pancier, ktorým obložíte idealistickú časťsvojho ja, aby ste ju ochránili.Po prvý raz ste hrali pod režijnou taktovkousvojej manželky Rebeccy Millerovej,ktorá len nedávno zamenila hereckúprofesiu za réžiu. Ako klapalo manželstvona pľaci?Ešte nikdy v živote ma nikto pri nakrúcanínepreháňal tak ako Rebecca! (smiech) Alevážne. Bolo to naozaj hrozné! Nielen na pľaci,ale ani doma sa nerozprávalo o ničom inom,len o The Ballad of Jack & Rose. Nedalo sapred tým nikam ujsť. Nerád by som si tútoskúsenosť zopakoval. (smiech)S Martinom Scorsesem ste sa nebrániliopakovanej skúsenosti. Po Vekunevinnosti vás získal aj pre Gangy NewYorku. Alebo vás musel aj on veľmi presviedčať?Marty ma nemusí presviedčať o ničom.Poviem len toľko, že každému z kolegov bysom želal, aby si vyskúšali, čo znamená spolupracovaťso Scorsesem aspoň raz v živote. Aksa to niekomu podarí dva razy, ako mne, je toprivilégium, o ktoré som sa osobne nezaslúžil,ale ktorému som sa ani nesnažil vyhnúť.Aká je spolupráca so Scorsesem?Ako herec len ťažko dokážem definovať,Foto: archívv čom je jeho mágia práce s hercom. Májasnú víziu, čo chce dosiahnuť a ako sa dopracovaťk výsledku. S fokáže vytvoriť na pľaciúžasnú pohodu. Nielen medzi hercami, alev celom štábe. Vďaka svojmu veľkému zmyslupre slobodu potom ľahšie vybuduje konštrukciufilmu.Gangy New Yorku ste nenakrúcali v Hollywoode...Nie, všetko sa krútilo v talianskej Cinecittá.Bolo to nesmierne rozptyľujúce, permanentnesa pohybovať medzi moderným Rímoma kulisami starého New Yorku. Človek muselvynaložiť veľa energie, aby ignoroval všetko,čo odvádzalo jeho myšlienky.Povestné je nasadenie, s akým sa vrhátedo svojich filmových úloh. Býva po skončenínakrúcania rovnako ťažké sa odpostavy odtrhnúť?Je to premena. Rozhodne nejde o jednosmernúulicu. Keď sa snažím pochopiť svojichhrdinov, musím ich vpustiť do vlastného vnútra.Do svojich myšlienok, do svojej duše.Nechcete, ale aj tak je v nich kus mágie...Možno. Navyše, či chcete alebo nie,z každého charakteru, ktorý som sa pokúšalherecky stvárniť, vo mne čosi zostalo. Už mato nezaskočí, nezatvára sa to do mňa ako doväzenia. Napokon, sám chcem, aby kúsok,,tohoiného“ vo mne zostal. Akoby som kráčalv ústrety rôznym váhaniam a cez ne k odhaľovaniuvlastného charakteru.Na rozdiel od väčšiny kolegov nejdetez filmu do filmu. Nechávate si dlhé prestávkymedzi jednotlivými projektmi.Zámerne?Netreba v tom hľadať žiadny zámer. Nikdysom sa neriadil nijakým plánom. Len čo sapre niečo nadchnem, okamžite sa vynoriapochybnosti. Akoby ma do seba vstrebalaobežná dráha iného sveta. To sa nedá zorganizovať,to sa jednoducho stane. V tomtozmysle som fatalista.Nechávate sa teda viesť šťastnou náhodou?Ak áno, tak len podvedome. Vždy som sitotiž uvedomoval, že sa musím chrániť prednutkaním, šmýkať sa z jedného projektudo druhého. Túžba hrať je vo mne stále.Nechcem však o ňu prísť, preto si ju veľmistarostlivo chránim. Je to môj spôsob, ako savenovať svojej profesii. Iní to robia inak. Každýsi musí nájsť vlastnú cestu.Ako ste objavili tú svoju?Už dávno som prišiel na to, ako chcemprežiť svoj život. A som strašne tvrdohlavý.Herecká práca vyžaduje, aby ste potlačilivlastné ja v prospech iného charakteru. Právev tom je jej príťažlivosť. O čo častejšie opúšťaherec sám seba, o to viac a dlhšie sa musípotom o svoje vlastné ja starať.Čo v scenári vás presvedčí, že si z času načas poviete: práve túto úlohu chcem hrať...To naozaj neviem. A neviem to o nič lepšieako pred tridsiatimi rokmi. Poznám len príznaky.Vzrušenie a fascinácia postavou pripomínachrípku. Z ničoho nič ju máte.Cecil Day-Lewis, váš otec, bol veľký básnik,laureát britskej ceny.Bol to úžasný človek. Celý život sa však lenťažko vyrovnával s tým, že ho podceňovala potláčal jeho otec. Nechcem, aby somvlastným deťom chýbal tak, ako mnechýbal môj otec. Ako keď vám chýbačlovek, ktorý je v skutočnosti nesmiernevzdialený. Duchom, hocistojí vedľa vás.63KULTÚRA

OSOBNOSTINEDOCEŇUJEME VÝZNAMOBČIANSKEJ SLOBODYProfesor Ing. Dr.h.c. Anton Blažej, DrSc., dekan Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity AlexandraDubčeka v Trenčíne je významným slovenským vedcom a vysokoškolským pedagógom a istý čas pôsobil aj vo významnýchpolitických funkciách. Aj v seniorskom veku doslova hýri novými nápadmi a iniciatívami a svojou pracovitosťoua dynamickosťou môže slúžiť ako príklad mladej generácii. Prítomnosť profesora Antona Blažeja na 10. pamätnýchdňoch Alexandra Dubčeka v Uhrovci využil Miroslav Janek, aby ho požiadal o odpovede na niekoľko otázok z problematikyvzdelávania, ako aj o jeho osobnú spomienku na Alexandra Dubčeka.Ako niekdajší dlhoročný rektor Slovenskejvysokej školy technickej v Bratislaveste sa už na začiatku 80. rokov zamýšľalinad efektívnosťou a modernizáciouvysokoškolského študijného procesu.Čo sa z vašich vízií podarilo v priebehunasledujúcich rokov uskutočniť?Je pravdou, že takmer pred 25 rokmi namedzinárodnej konferencii o inžinierskomštúdiu som v úvodnom referáte hovoril o víziiinžinierskeho štúdia pre 21. storočie, kde somformuloval, že sa nahradí priamy kontaktučiteľ a študent v tradičnej posluchárni televíznymprenosom zo štúdia (laboratória)vysokej školy či už na internát alebo na bytštudentom. Dnes je to e-learning pomocouinternetu a vytvárajú sa virtuálne triedypriestorovo neohraničené. Nastane v podstatekonvergencia počítača a televízie a budemožno prednášať virtuálnej „globálnej“triede, prístupnej a otvorenej každému, ktobude mať technické prostriedky a zvládnepočítačovú gramotnosť kdekoľvek na Zemi.U nás na Trenčianskej univerzite AlexandraDubčeka, ako i na Fakulte sociálno-ekonomickýchvzťahov sa orientujeme na e-learningovéformy štúdia.Čo sa v našom školstve zmenilo zaposledných pätnásť rokov k lepšiemua kde pozorujete nedostatky či problémy,ktoré by sa mali riešiť?Zmenilo sa mnoho. Všetky typy bývalýchvysokých škôl majú charakter univerzít. Zvýšilsa počet študentov. V bývalom systéme prevládalitechnické odbory – inžinierske štúdiumviac ako 50%, kým teraz prevládajú ekonomickéa humanitné odbory, zatiaľ čo o inžinierskeodbory a technické vzdelanie je malý záujem.Zaviedlo sa trojstupňové štúdium – bakalárske,magisterské (respektíve inžinierske)a doktorandské. Pri klasifikácii vedomostí savytvoril kreditný systém, čo znamená, že pripostupe z ročníka do ročníka stačí dosiahnuťurčitý počet kreditov a ostatné skúšky si môžeštudent preniesť do vyššieho ročníka (takžeročník neopakuje.) Správcom študijných odborovje ministerstvo školstva a vysoké školy ponúkajúštudijné programy v rámci študijnéhoodboru, ktorý musí byť akreditovaný. Pre akreditáciusa musí dosiahnuť určitá kvalifikačnáštruktúra učiteľov a adekvátna vedecko--výskumná činnosť. Akreditáciu študijnýchprogramov posudzujú vybraníodborníci v rámci pracovných skupína každú akreditáciu študijných64Foto: archívprogramov schvaľuje Akreditačná komisia jemenovaná slovenskou vládou.Štúdium na slovenských univerzitáchzasiahla priemernosť, cieľom študentov je„urobiť“ skúšky. Postráda sa rozvoj tvorivejinvencie, intelektuálnej zručnosti a snahydosahovať nadpriemerné výsledky. Je tendenciav rámci tzv. Bolonskej deklarácievytvoriť jednotný európsky a postupnesvetový priestor pre vzdelávanie. Procesglobalizácie stiera hranice medzi národnýmiuniverzitami a študent môže prechádzaťz univerzity na univerzitu v rámci EÚ a postupnev rámci sveta. Univerzity sa stávajúotvorené inštitúcie, garantmi udržateľnéhorozvoja, centrami vedy, informácii, vzdelávaniaa kultúry.Je plánovaná reforma vysokoškolskéhoštúdia dobre a komplexne pripravenáa môže jednoznačne priniesť len pozitívnevýsledky? Alebo je založená aj nanesprávnych premisách a na chybnýchvýchodiskách?Vzdelanie jednotlivca a systém celoživotnéhovzdelávania sú predpoklady úspešnéhorozvoja našej spoločnosti. Otázka úrovnevzdelania, úrovne vedy sa nemôže len proklamovať,ale vláda, parlament, politickéstrany ju musia aktívne podporovať a hlavnei prioritne financovať, aby sa vytvorili reálnepredpoklady pre realizáciu na vede založenejspoločnosti (science based society).Mohli by ste vo veľkej skratke priblížiťobsahovú náplň štúdia na vašej fakultesociálno-ekonomických vzťahov? Akésociálne a ekonomické teórie sa na nejvyučujú a akým dávate vy osobne prednosť- liberálnejším či skôr sociálnejšieorientovaným s cieľom zdôrazniť princípsolidarity v spoločensko-ekonomickomživote?Naša univerzita v Trenčíne i naša Fakultasociálno-ekonomických vzťahov sú relatívnemladé inštitúcie, založené v roku 1997.Výhoda je, že nie sú zaťažené tradíciou, súprístupné a veľmi adaptabilné novým smeroma trendom, vyplývajúcich z dynamiky sociálno-ekonomickéhorozvoja. Naša fakulta saorientuje na výchovu odborníkov vo verejnejspráve a v oblasti ľudských zdrojov a personálnehomanažmentu sme jedinou fakultouv SR, ktorá vychováva odborníkov pre manažmentľudských zdrojov. Keď posilníme ešteoblasť environmentálnej výchovy, tak našafakulta bude mať profil Fakulty udržateľnéhorozvoja, čo znamená, že bude vychovávať odborníkovpre kvalitatívne novú oblasť rozvojaľudskej civilizácie smerom k udržateľnémuekonomickému, sociálnemu a environmentálnemurozvoju ako jediná fakulta tohto typunielen v SR, ale i v Európe.Ja osobne nepodporujem kurz smeromk neoliberalizmu. Takáto politika prinášanegatívny dôsledok pre občana, keď štát postupnestráca sociálnu funkciu. Ekonomickýrozvoj má slúžiť sociálnemu rozvoju nielenjednotlivca – vlastníka fixného alebo finančnéhokapitálu, ale sociálnemu rozvoju každéhoobčana, celej spoločnosti. Preto ekonomickéteórie i ekonomika ako celok musia plniťi sociálne funkcie a z týchto dôvodov osobnepodporujem sociálne orientovanú ekonomiku,nie však sociálne zneužívanie funkcie štátu.Je čas preniesť sa teraz o pätnásť rokovdozadu, do jesene roku 1989. Vtedyste boli nielen rektorom SVŠT, ale ajpolitikom – poslancom Federálnehozhromaždenia a predsedom Snemovnenárodov vtedajšieho celoštátneho československéhoparlamentu. Ako si dnesspomínate na novembrové dni?Ja som prakticky jeseň historického roku1989 prežil v Prahe. Bol som skutočne v tomobdobí viac politikom v Prahe (predsedomSnemovne národov Federálneho zhromaždenia)ako rektorom a vysokoškolským učiteľomna bývalej Slovenskej vysokej škole technickej

(SVŠT), terajšej Slovenskej technickej univerzitev Bratislave. Prežíval som novembera ponovembrové udalosti skutočne v centrediania – v Prahe.Dnes, keď spätne pri 15. výročí pádusocialistického štátu, ktorý sa začal 17.novembrom 1989, spomínam si na tentopolitický a spoločenský pohyb a počúvamdiskusie angažovaných členov Občianskehofóra v ČR i Verejnosti proti násiliu v SR,pripomínam si početné ilúzie a naivné predstavyo očakávaných radikálnych zmenáchv kvalite života po zmene politického a ekonomicko-sociálnehosystému.Práve pri príležitosti 15. výročia 17. novembra1989 sa mnoho diskutovalo o životnejúrovni a sociálnych istotách radovýchobčanov v oboch ekonomicko-sociálnychsystémoch. Takmer polovica respondentovv rôznych typoch prieskumov vyjadrovalanespokojnosť z hľadiska súčasnej životnejúrovne, sociálnych istôt a sociálnej politiky,ktorá postihuje veľkú sociálnu skupinu obyvateľov,hlavne však dôchodcov a nezamestnaných.Relatívne silná tendencia a orientáciaa neoliberalistické prístupy vlády k celémuradu sociálnych opatrení nie je tým najvhodnejšíma najpožadovanejším riešením. Mnohíobčania nedoceňujú občiansku slobodua demokratizáciu, ktorá sa zmenou politickéhosystému dosiahla, ale hodnotia lenbezprostredne sociálny dopad na ich životnúúroveň. To je príčinou nespokojnosti a výhradbez politického hľadiska.nebol pripravený jazykovo ani vzdelaním prediplomatické služby. Navyše veľvyslanci bývalýchsocialistických krajín ho „ignorovali“a rovnako diplomati západných krajín honeakceptovali. Rektorom univerzity v Ankarebol veľmi známy lekár, mal veľkú odbornúi spoločenskú autoritu v Ankare i Turecku.Na počesť mojej návštevy zorganizoval veľkúrecepciu a dohovorili sme sa, že pozve diplomatickýzbor a ja A. Dubčeka a zoznámimho s diplomatmi a vybranými osobnosťamiTurecka. Tak sa mi vlastne podarilo uviesťA. Dubčeka do politických a diplomatickýchulici v Bratislave o tomto zámere, s ktorýmsúhlasil, aby som potom s ním spolupracovalako predseda Snemovne národov až donových volieb.Ktorýsi mysliteľ povedal, že najlepšieuctievanie hrdinov je byť hrdinom sám.Alexander Dubček je časovo poslednýmv slede hviezdnej štvorice slovenskýchštátnikov – Štúr, Štefánik, Hodža Dubček...Aké jeho vlastnosti by si mala zobraťako vzor dnešná mladá generáciaa v čom môže slúžiť ako príklad?OSOBNOSTIS Alexandrom Dubčekom ste sa poznaliuž dlhšie pred rokom 1968 apo vyšedvadsiatich rokoch, mal opäť vstúpiť dopolitického života Československa akojeden z hlavných lídrov. Aké boli vašekontakty a stretnutia s ním v tom čase?A ako to bolo s jeho kandidatúrou naprezidenta Československa?Poznal som ho už dávno pred rokom 1989,keď pôsobil ako politický funkcionár v Trenčíne.Nakoľko pochádzam s tohto regiónu,poznal som Alexandra Dubčeka ako tajomníkaÚV KSS, bol som ako hosť na zasadnutíÚV KSČ v decembri 1967, keď vystúpil veľmikriticky proti generálnemu tajomníkovi ÚVKSČ A. Novotnému, proti metódam a štýluvtedajšej práce strany, proti kríze v spoločnosti.A Dubček preukázal nesmiernuodvahu, statočnosť a vnútornú silu, pretoževeľmi mnoho riskoval. Plénum bolo prerušenépred vianočnými sviatkami a pokračovalov januári 1968, keď sa odvolal A. Novotnýa bol zvolený za generálneho tajomníka ÚVKSČ A. Dubček. To prinieslo veľké občianskenadšenie, spontánnu podporu a úprimnésympatie, prejavované A. Dubčekovi, ktorýsi získal úctu v strane i v spoločnosti. Všetkosa skončilo vstupom spojeneckých vojskVaršavskej zmluvy do ČSSR. Pre neho to malotragické dôsledky a na obdobie dvoch desaťročísa stal „domácim väzňom“ vo vlastnomštáte. Zhodou okolnosti som sa s ním stretolv hlavnom meste Turecka Ankare, keď tukrátko pôsobil ako veľvyslanec ČSSR v Turecku.Bolo to pre neho zložité obdobie, pretožekruhov v Ankare. Strávil som s ním celý týždeňa mnohým nie je známe, že v podstatez Ankary „ušiel“ v maďarskom lietadle, kdeho jeden z pilotov spoznal a v Budapešti naletisku ho už čakala naša bezpečnosť. Týmsa skončila diplomatická dráha A. Dubčekaa nastala etapa jeho dlhoročného „domácehoväzenia“.V roku mal v roku 1989 A. Dubček významnevstúpiť do politiky ako kandidát na funkciuprezidenta Československa, podporovalo hoObčianske fórum i Verejnosť proti násiliu.Údajne však došlo k dohode medzi VPN a OF,že do volieb bude v tejto funkcii Havel a až povoľbách uvoľní miesto A. Dubčekovi.Treba povedať, že A. Dubčeka nepodporovalani M. Gorbačov (intervenoval v Dubčekovneprospech sovietsky veľvyslanecv Prahe). Napriek tomu, že celá Praha bolapolepená nápismi „Dubček na Hrad“, tak ceznoc sa to zmenilo na „Havel na Hrad“.Vo Federálnom zhromaždení bol to Klubkomunistických poslancov, ktorý navrhol A.Dubčeka oficiálne za predsedu FZ ČSSR a jaosobne som ho informoval počas vianočnýchsviatkov v jeho rodinnom dome na MišíkovejBol, je a zostane vzorom čestného a statočnéhočloveka, ktorý v kritických chvíľachpreukázal osobné i občianske hrdinstvo,statočnosť a prirodzenú inteligenciu. Preto sizískal úctu, obdiv a uznanie, bohužiaľ, viacv zahraničí ako doma. Skutočne oprávneneste ho zaradili medzi štyri najvýznamnejšieslovenské osobnosti .Preto si myslím, že bude žiadúce i na našejuniverzite, ktorá nesie jeho meno, zriadiť izbuA. Dubčeka a v predmete politológia zaviesťprednášky o jeho živote a diele.Na besede v Nitre jedna zo študentiekpoložila otázku, prečo je AlexanderDubček známejší a uznávanejší viacv cudzine než v jeho rodnej krajine?Je to skutočne nenormálna situácia, keď A.Dubček je viac hodnotený ako európsky politik,vysoko uznávaný v zahraničí a nedocenenýv Slovenskej republike. Zrejme to vyplývaz mentality slovenského národa, jehopocitu malosti a nedostatku poznaniavlastnej histórie, vlastných osobností,z nedostatku národnej hrdosti,sebavedomia a sebadôvery.65

ÚVAHA O STAVE SPOLOČNOSTIVzťah štátu a hospodárstva má nepochybnečrty ekologických vzťahov. Vieme,že v prvomrade je to vzťah dravca a koristi. Ale častozabúdame, že na strane dravcov je difúznakonkurencia: veď kto by nechcel loviť, keď sadá? A navyše, keď ani netreba mútiť vodu: ajv číročistej sa dá. Pretože – kde je vôľa, tamje aj cesta, všakáno?! Všetci kričia: „Daj, daj,daj!” Minister financií sa má čo oháňať, abyho dočista neošklbali, a preto on musí šklbaťešte viac. „Priestor na znižovanie daní a odvodovsme už vyčerpali!” Čo už môže robiť,keď v jeho situácii sa nemožno riadiť dobrýmpríslovím z Marikovej: „Keď dávajú ber, keďšklbú utekaj!“ Lenže o počtárskych schopnostiacha formálnej, či matematickej logikeministrov a ich úradníkov už vieme svoje. Ajterajší minister financií sa svojho času zubaminechtami bránil znižovaniu daní. Jeho úradnícina základe lineárnej logiky presne na korunyvypočítali o koľko a koľko miliárd by bol väčšíschodok štátneho rozpočtu, keby sa znížilapercentuálna sadzba o toľko a o toľko. To,že táto úloha je o nelinearite, o komplexnýchvzťahoch, o zložitých procesoch individuálneja evolučnej psychológie, o etológii slovenskýchdaňovníkov a poplatníkov – o tom počtárinechyrovali? V novinách sa potom občandočíta, že … „Slovenský štátny rozpočet skončilna konci marca prebytkom 2,8 miliardy Sk.Na konci februára mal deficit 1,11 miliardy Sk.Vlani koncom marca mal rozpočet prebytok1,18 miliardy Sk.” To sme však majstri sveta?Iste, mohli by sme si povedať: „ Minister znížilpočet zamestnancov vo svojom rezorte, takževýdavky poklesli, takže tešme sa!”. Ale pravdepodobnejšiaje verzia, že výpočtári nevzalido úvahy psychológiu na strane príjmov. Akje to naozaj tak, potom argumentácia pánaministra, že ďalšie znižovanie daní nie je možné,spočíva na vodnej hladine. To však nie jepre neho až tak dobré, pretože sme sa už nazákladnej škole učili, že voda je síce nestlačiteľná,ale vytlačiteľná. To, že ruku môžemeponoriť bez ťažkostí do vody, si môžme preveriťaj bez stretnutia s Archimedom. Pravdanesmieme to robiť prirýchlo – mohli by smesa totiž postriekať. Ešte horšie by to dopadlo,keby sme skúšali skákať zo skokanskej veže nabrucho. Bez toho, aby som to rozvádzal ďalej,vidno, že s vodou je to akosi zamotané, aleešte viac s argumentáciou našich politikova štátnych úradníkov. Treba však pripustiť,že opatrnosti nikdy nie je dosť!Najmä keď ide o desiatky miliárdkorún. Len mi potom akosi nedochádza:„A kde bola opatrnosť pri66ČO PRV: PRIJÍMAŤ, ČI VYDÁVAŤ?… TO JE OTÁZKA!kauzách, keď bol štát pripravený ešte o väčšiesumy?”. Milostivý koberec všetko vyrieši! Lentreba mať po ruke dobrú metlu. Doba si všakžiada iné riešenia, a to nielen v štátnej administratíve,v politike a každodennej praxi, aleaj v odborných a vedeckých sférach ekonómiea odvetvových a prierezových ekonomík.Ekonómovia viac ako dve storočia skúmaliekonomickú rovnováhu, ale hospodárstvo jenerovnovážny systém. Zameriavali sa na statikua lineárne vzťahy. Lenže hospodárstvo ježivý organizmus, dynamický, premenlivý v dôsledkuviacerých okolností predovšetkým všakv dôsledku psychologicky sa od seba líšiacehosprávania sa ľudí ako ekonomických agentov.Až na prelome tisícročí sa niekoľkí ekonómoviazačínajú vážnejšie zaoberať problematikoukomplexnosti, emergentnými štruktúrami,vynáraním sa nových kvalít vo vzájomnompreviazaní viacerých stavebných štruktúrnychpodsystémov spoločnosti, a evolučnými javmiv hospodárstve, ktoré sa podobajú evolučnýmprocesom v prírode. Ekonómia komplexnostinie je však mladším bratom tradičnej ekonómie,nie je to len jeden z nových výhonkovkonvenčného ekonomického myslenia, ležúplne nová teória, nové myslenie zodpovedajúcekvalitatívne novým výzvam, ktoré prinášaprechod do druhej etapy postindustrálnejspoločnosti, totiž do spoločnosti založenejna vedomostiach. Taká spoločnosť je veľmivzdialená predstavám o rovnováhe. Naopaksama sa pohybuje vo veľkých vzdialenostiachod rovnováhy.Úporná snaha tlačiť hospodárstvo dorovnováhy prináša trpké ovocie v brzdenívedeckého a technologického pokroku a v konečnomdôsledku bráni pokroku spoločnostiaj v celkových ekonomických, sociálnycha politických súvislostiach. Na konferenciio zaostávaní SR a medzerách, ktoré má,bola správne pomenovaná pomocou pojmumedzera, respektíve množným číslom, pretožetých medzier oproti vyspelej časti EÚ máSlovensko na rozdávanie. Ich prekonávanie sivyžaduje mať k dispozícii hlboké analýzy, alenemôže to byť súhrn partikulárnych, od sebaizolovaných analýz a už vôbec nám nemôžupomôcť partikulárne, od seba odtrhnuté vízie,stratégie a programy prekonávania a vyrovnávaniamedzier.Na spomínanej konferencii som sa stručnezmienil o najdôležitejších spolu pôsobiacichčiniteľoch vytvárajúcich komplexnú štruktúrumedzier a nášho zaostávania za vyspelouEurópou. Ide o komplex príčin existujúcich medziera medzi nimi predovšetkým o historické,LADISLAV ANDRÁŠIKŠtudujte aj živé hospodárstvo – a nie iba pohyb čísel v štatistických bulletinoch.(Autorov odkaz slovenským „analytikom”)evolučné, vedecko–výskumné, technologické,vzdelanostné, kultúrne, civilizačné, demografické,psychologické, etologické (evolučnea kognitívne psychologické, sociálno-psychologické),systémovo-ekologické (v tomto prípadeide o pochopenie toho, že hospodárstvoje jeden veľmi veľký a mimoriadne komplexnýekosystém podobný tropickému dažďovémupralesu alebo africkej savane). Z pohľadu hospodárstva,ako súčasti spoločnosti založenejna vedomostiach, pochopiteľne kľúčovú roluhrá komplex príčin vedomostného charakteru.Hlavnou otázkou je, o aké vedomosti ide, akosa vedomosti manažujú a predovšetkým akosa obsahovo aj technologicky distribuujúv spoločnosti. Je veľmi dôležité odlíšiť od sebaprinajmenšom dve skupiny vedomostí a to:– oblasť endosomatických vedomostí, a– oblasť exosomatických vedomostí.Spoločnosť založená na vedomostiachprináša nové technologické riešenia predovšetkýmv oblasti exosomatických vedomostí,ale zároveň s novými technológiamiprichádzajú aj veľmi nekonvenčné riešeniaa postupy metodického a didaktického charakteru,napríklad miesto otrockého bifľovaniatextov možnosti experimentovania vo virtuálnychlaboratóriách, možnosti vstupovaťdo vedomostných sietí excelencie a podobne.V oblasti exosomatických vedomostí ide právežeo vytvorenie komplexných vedomostnýchbánk a distribúcie ich rastúceho obsahu v jednotlivýchvedných a odborných triedach a úsekoch,využitie výsledkov distribuovanej umelejinteligencie pre podporu rozvoja tvorivéhoa dynamického systémového myslenia a podobne.To je cesta, ktorou sa vydali niektorémenšie krajiny západnej Európy a žnú pretoekonomické aj sociálne, ba aj psychologickéa politické úspechy. Toto je cesta aj pre nása je jasné, že nástup na túto cestu závisí odtoho, ako sa v týchto komplexných systémovoštruktúrnych hlavolamoch rozoberie rezortfinancií. Pretože ak treba niečo prednostnefinancovať, tak je to práve oblasť, ktorú somstručne opísal. Potom by sme sa mohli pohnúťaj v prekonávaní existujúcich medzier rýchlejšímtempom dopredu.To čo som opísal sa môže javiť v jasnomsvetle, ako jednoduchá a ľahko splniteľnáúloha. Vieme však, že na tomto božom sveteje to už raz tak: „Najprv treba mať, až potommožno dať!”. A keď nemáme, tak treba vedieť,kde to majú a získať to. Niet sa čo čudovať,keď mnohí naši občania si myslia o tejtoproblematike dosť nepekné veci. Je im v celkujasné, že nemôže byť prosperita v krajine, kde

ÚVAHA O STAVE SPOLOČNOSTIFoto: europa.eu.intsi ľudia o daniach myslia, že je to trest boží.Papierovú, novinovú či štatistickú prosperituokrídlil jeden bývalý robotnícky vodca v našomparlamente presláveným výrazom „Zčísel sa nenajeme!”. Keby boli u nás normálnepomery, tak by dane boli kompenzáciou zaslužby štátu občanom. O adekvátnosti vzťahuobčania verzus štát v polohe „Má dať – Dal”sa ani neodvažujem meditovať. Navyše, ak odštátu niečo chceme, nechá si to znova zaplatiť,a to neraz dosť „mastne”, pričom službu ajtak nedodá a keď predsa, tak s oneskorenímdĺžky takmer historickej etapy a o kvalite radšejpomlčať.Vari netreba pripomínať, že v pôsobnostištátu sú aj horšie oblasti financií, o ktorýchto občanovi pripadá tak, že ani nemá zmyselo nich premýšľať. Platí to napríklad o vzťahu„Odvody – Poisťovne”. Zato ministrovi príslušnéhorezortu nič nebránilo na nedávnomhepeningu vo vyhlásení, že … „reformaprebieha hladko…”. O tej hladkosti by vedelipísať romány dôchodcovia, ktorí sú bezdôvodnešikanovaní, čakajú mesiace na výpočetdôchodku, aby nakoniec dostali zmätočnézdôvodnenia svojich prečudesne vymeranýchdôchodkov. Oproti daniam je to o to horšie,že odvodmi si povinne predplácame neurčitúbudúcnosť, kým v prípade daní je platenievlastne časovo takmer neutrálne. Pravda, aknezabudneme, že za svoje dane občan tohoveľa nedostane, kým v prípade šťastia, že sadožije dôchodkového veku, dajaký dôchodokna najzákladnejšie životné potreby sa mupredsa len ujde. O tom šťastí som sa vôbecnezmienil náhodne. Ak totiž európske ženynaďalej nebudú chcieť rodiť, a európski politicisa budú spoliehať na imigrantov, tak potomnepomôže ani dvadsaťjeden (sedem × tri)pilierov a nieto terajšie tri. A tí nenarodení Európaniadôchodky naozaj potrebovať nebudú.Nehovoriac o tom, že imigranti si to zariadiapo svojom – to vidíme v najbohatších štátochEÚ už dnes. U nás je to aktuálne už desiatkyrokov v podobe invázie poklesnutých modusovsociálneho a ekonomického správaniadnes už možno viac než polmiliónovej častipráceschopnej populácie. Intenzita memetickejnákazy sa zvyšuje a treba sa obávať, žeKaníkove vetry s tým nič nezmôžu. Ostatne tiesú zamerané na iný typ obyvateľov, podobneako aj dane. Poklesnuté komunity sú vočiopatreniam, ktoré vymýšľajú štátni, ale dnesuž aj volení funkcionári indiferentní, inertníaž averzní. Takže zase je to len o psychológiia etológii, tentoraz pravda z trocha iného rožkaa, samozrejme, ešte raz a znova o ekológii.Na to, aby sme tieto javy a procesy hlbšie pochopilinemusíme mať odborný formát spolunositeľovNobelovej ceny za ekonómiu DanielaKahnemana a Vernona Smitha. Stačí mať očiotvorené a sluch nastražený. Aká škoda, žeekonómovia si z ekologických vzťahov zobralik srdcu len jeden: konkurenciu. Máme to všakaj vzťah dravec – korisť, parazitizmus, parazitizmusa ďalšie iné mutualistické vzťahy.Vieme, príbeh „Dane a ako na ne...“ nieje len náš čisto slovenský, či stredoeurópskyproblém. V ostatných rokoch sú dane v popredízáujmu hospodárskej politiky takmervo všetkých trhových ekonomikách, a tov rozličných polohách kontroverzií. Dokoncaaj v takých veľkých, mocných a výkonnýchštátoch, ako je Nemecko, dokonca aj v USAprinajmenšom v ostatných tridsiatich rokochbola téma priam vášnivá. Samozrejme, aju nás by bola, keby zo strany politikov a štátnychorgánov bol záujem.Výrazný hospodársky rast, stále pomalšiestúpanie cien a vyššia súkromná spotreba– tak vidí slovenské hospodárstvo v tomtoa budúcom roku Európska komisia.(Správa z tlače)Na záver by som chcel na margo rezortu vysloviťželanie, aby sa nenechali uspať dobrýmivýsledkami dosiahnutými najmä v ostatnomroku – dvoch. Najmä pochvaly zo zahraničiatreba brať s rezervou. Isteže každého potešípochvala Európskej komisie. V ich prognózachstojí, že v roku 2005 by mohlo slovenské hospodárstvovzrásť o 4,9 percenta a v roku 2006o 5,2 percenta. Zdôrazňujú, že najvýraznejšouhnacou silou hospodárstva bude domáci dopyt,ktorý by podľa nich mal o 5,7 percentav tomto i budúcom roku, oproti rastu 2,7 percentav roku 2004. Súkromná spotreba by samala zvýšiť v tomto roku o 4,6 percenta a v roku2006 o 4,9 percenta. Optimisticky maľujú ajvývoj inflačnej medzery. Inflácia vyjadrená rastomcien sa bude podľa nich naďalej spomaľovaťoproti roku 2004 keď spotrebiteľské cenystúpli v priemere o 7,5 percenta. Tohto roku bysa inflácia na Slovensku mala dostať pod štyripercentá – odhad komisie je 3,7 percenta a narok 2006 iba 2,9 percenta. Jednou z najbolestnejšíchtráum SR je vysoký deficit verejnýchfinancií. Bude veľkým úspechom ministerstvafinancií a osobne ministra I. Mikloša, aksa podarí stlačiť rozpočtový schodokpod štyri percentá. Je to však reálnea dobré východisko pre naše úspešnédlhodobé fungovanie v EÚ.67

SLOVENSKÁ EKONOMIKA68EKONOMICKÉ UDALOSTI POHĽADOMANALYTIKAPavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosťSlovensko sa drží na čele rebríčka rozvíjajúcich sa krajínv strednej Európe, teda aspoň čo sa týka tempa ekonomickéhorastu. Podľa údajov Štatistického úradu vzrástol výkon domácejekonomiky v poslednom štvrťroku 2004 medziročne až o 5,8%,čo je zároveň najvyššie tempo od prvého štvrťroku 1998. Zacelý rok dosiahol rast hrubého domáceho produktu (HDP)hodnotu 5,5%. Pri porovnaní s krajinami eurozóny ide takmero trojnásobné tempo rastu, avšak vzhľadom na nižší základ je topochopiteľné. Hoci má Slovensko najvyššiu dynamiku ekonomickéhorastu, inou otázkou je štruktúra. Tá je na Slovensku menej„zdravá“ ako u našich regionálnych konkurentov.Dynamika ekonomického rastu Slovenska síce prekvapila,avšak štruktúra výdajov novú informáciu nepriniesla a v súlades očakávaním zostala obdobná ako v predchádzajúcomštvrťroku. Najmä domáci dopyt sa postaral o ekonomickýrast, zatiaľ čo čistý export tlačil naopak na jeho pokles. Čistýexport tovarov a služieb opätovne vykázal negatívny príspevok(-2,5%) k celkovému rastu HDP, čo už skôr dával tušiť prehlbujúcisa deficit zahraničného obchodu, zverejňovaný v predchádzajúcichmesiacoch. Naopak najvyšší kladný prírastok k rastuHDP vytvorili hrubé investície (3,6%), a to predovšetkýmvďaka položke zmena stavu zásob (3,5%). Keďže časť zásobzahŕňa pravdepodobne aj rozpracované investičné projekty,malo by sa ich dokončenie pozitívne odraziť už aj v samotnejtvorbe hrubého fixného kapitálu a potom aj v exporte. Rastspotreby domácností, ktorá tvorí zhruba polovicu HDP, zvýšilsvoju dynamiku (na 4,3% z 3,7% v 3. štvrťroku 2004) a príčinumožno hľadať aj vo zvyšujúcom sa raste reálnej mzdy (o 4,4%).Reálne mzdy sú takmer o pätinu vyššie ako pri vzniku Slovenska.Avšak netreba zabúdať, že priemerná mzda nie je najlepšíukazovateľ, ktorý by mal indikovať príjmovú situáciou ľudí a užvôbec nie životnú úroveň. Jednako je to ukazovateľ politickynajpríťažlivejší a pre bežných občanov aj najčitateľnejší.Na vysoký rast reálnej mzdy sa môže obyvateľstvo tešiť ajv roku 2005. Dôvodom je, že nárast miezd v podnikoch sav rámci mzdového vyjednávania zvyčajne odvíja od minulejinflácie (a teda pomerne vysokej za rok 2004), avšak dynamikarastu cien za rok 2005 bude výrazne nižšia. Výsledkom takbude spomínaný silný rast reálnych miezd v roku 2005, ktorýby mohol presiahnuť hranicu 4 percent. Zároveň vyššie príjmya zlepšujúce sa očakávania ohľadom budúcností podporiaochotu ľudí utrácať, čo bude tlačiť na spotrebu a dovoz. Sumasumárom aj v roku 2005 by Slovensko malo vykázať viac akoslušný ekonomický rast, ktorý by podľa odhadu ING DSS moholdosiahnuť 5,1%. V súvislosti s ekonomickým rastom sa častouvádza odhad, ako dlho bude trvať, až Slovensko „doženie“vyspelú Európu. Takýto prepočet je síce zaujímavý, ale čiastočneaj zavádzajúci, keďže predpovedať parametre ekonomík nadvadsať či tridsať rokov dopredu je ako veštenie z kariet.K pravidelným štvrťročným údajom, ktorým dominujú dátaza hrubý domáci produkt, patria aj údaje hodnotiace vývojna trhu práce. A tie, ktoré sa viazali na posledný štvrťrok2004, bolo možno vnímať pozitívne. Veď zamestnanosť v celomnárodnom hospodárstve vzrástla medziročne o 1,3%, čopredstavovalo vyše 29 tisíc osôb. A zároveň aj rast národohospodárskejproduktivity si udržal silné tempo. Zdá sa, žeSlovensko už má za sebou zvyšovanie pridanej hodnotyna zamestnanca len prostredníctvom prepúšťania prebytočnýchpracovníkov. Chybičkou krásy však je, že zaEconomic events in Slovakia at a glancePavol Ondriska, ING d.s.s.Slovakia keeps its leading position among the emergingeconomies in central Europe concerning a dynamic of the economygrowth. According to Statistical Office, the performance of theSlovak economy increased by 5.8 percent in the last quarter of2004 representing the highest pace since the first quarter of1998. The annual growth of gross domestic product (GDP) for2004 reached 5.5 percent. When comparing with the eurozonecountries, the Slovak growth dynamic was three times higher, but itis understandable regarding its lower basis. On the other hand, thestructure of Slovak GDP growth is less “healthy” than the structurein the regional competitors.The economy growth dynamic surprised, but expendituresstructure did not convey new information and it remained similarto the previous quarter data in line with the market expectations.Particularly, domestic demand represented the driving force ofeconomy growth, while net exports pulled the economy down.The net exports of goods and services showed again a negativecontribution (-2.5 percent) to the total GDP growth, which hadbeen already earlier indicated by deepening in foreign tradedeficit published in the previous months. On the contrary, grossinvestments posted the highest contribution (3.6 percent),mainly due to change in inventories (3.5 percent). Since a part ofinventories includes also semi-finished investment projects, theirfinishing should positively reflect in the item of gross fixed capitalformation as itself and consequently in total exports. The growth inhousehold consumption, which accounts for about a half of GDPamount, increased its growth dynamic (to 4.3 percent from 3.7percent in Q3/04). The strong growth of real wages (4.4 percent)was behind. The level of real wages is about one fifth higher than inthe period when Slovakia was established. However, it is not goodforgetting that average wages do not represent the best indicator,which should indicate an income situation of individuals and theirliving standards, respectively. Nevertheless, the average wages arepolitically attractive and readable for the current citizens as well.The Slovak citizens can look forward to a high real growth ofwages also in 2005. The reason is, that a wage growth under wagebargaining stems usually from the already posted annual inflation(relatively high for 2004), while the consumer price index for 2005will be significantly lower. As a result, the mentioned strong growthof real wages will be reached, the pace of which could even exceeda 4 percent level. Higher income and improving expectationsregarding the nearest future will support a willingness of peopleto spend money, which will press on consumption and imports.In summary, Slovakia should post more than a decent economygrowth also in 2005, which could reach 5.1 percent (forecastof ING DSS). In respect of the economy growth, the issue of EUconvergence is often presented. Although a calculation of the timeperiod when Slovakia aligns with the EU average is interesting, it isalso misrepresenting since the forecasting of economic parametersfor the next twenty or thirty years is not fully objective.Besides the dominated GDP data, also the figures describingthe labour market belong to the data released with a quarterlyperiodicity. The data applying to the last quarter of 2004 was quitepositive for Slovakia. The employment in the national economy roseby 1.3 percent (YoY), representing more than 29 thousand persons.And in addition, growth in national productivity kept its strongpace. It seems that Slovakia got over the increase in added valueper employee only thanks to dismissals. But it might be a problem

astom zamestnanosti stojí skôr zvyšovanie počtu živnostníkovv sektore priemyslu a reštaurácií. Zároveň však dynamikarastu reálnych miezd vystúpila až na úroveň rastu národohospodárskejproduktivity. Kľúčový, z pohľadu udržania konkurencieschopnosticelej ekonomiky, tak bude ďalší vzájomný vývojtýchto dvoch ukazovateľov.Hoci domáci dopyt viac ako slušne rastie, na vývoji cenovejhladiny (resp. existencie dopytových inflačných tlakov)to zatiaľ nie je výrazne vidieť. Rast spotrebiteľských cien vofebruári opätovne spomalil, a to výraznejšie ako očakávaniatrhu. Pri medzimesačnom náraste o 0,3%, sa medziročnádynamika znížila na 2,7% z 3,2% za január. Opätovnepriaznivo pôsobili ceny potravín, ktorých dezinflačný účinoktrvá viac menej už sedem mesiacov. Odhliadnuc od cien potravín(a zároveň s určitým zjednodušením) sa dá povedať,že v rámci celého spotrebného koša mierne rastú len cenyslužieb. A naopak klesajú len ceny spotrebných tovarov, ktorésú tlačené nadol nižšími dovoznými cenami prostredníctvomposilňujúcej sa koruny. Avšak zatiaľ čo ceny potravín klesajú,ceny stravovania v reštauráciách rastú. Že by predsa len prvésignály dopytových inflačných tlakov? Na to dajú odpoveď ažďalšie mesiace.Slovensku sa darí znižovať mieru fiškálnej nerovnováhy. Zarok 2004 verejné rozpočty síce opätovne skončili v deficite,avšak nie v tak hlbokom ako sa pôvodne predpokladalo. Podľaúdajov ministerstva financií hospodárila celá verejná správav roku 2004 so schodkom na úrovni 3,3% HDP, čo je výraznemenej ako rozpočtovaná hodnota 3,9% HDP. Keďže všakpríčinou bolo najmä nedočerpanie prostriedkov v niektorýchkapitolách, nešlo o skutočné úspory ale pravdepodobne leno presuny do roka 2005. Na základe rozhodnutia Eurostatusa súčasťou deficitu za rok 2004 nemusela stať platba za prehratúarbitráž s ČSOB, ktorá by zvýšila schodok o 1,8 percentHDP. Avšak stala sa súčasťou verejného dlhu za rok 2004, ktoréhopomer k HDP dosiahol 43,9%. Je to síce pomerne bezpečnepod maastrichtským dlhovým kritériom (60 percent HDP),avšak na súčasnú hodnotu sme sa dopracovali za pomernekrátku dobu. Ešte že v ďalších rokoch by mala relatívna úroveňdlhu klesať resp. by mala byť stabilizovaná, pretože nominálnyprírastok dlhu (kvôli deficitu) by nemal prevyšovať nominálnyprírastok HDP. Vysoký ekonomický rast by si však žiadalvýraznejší pokles schodku verejných financií a tým aj poklesrelatívnej úrovne dlhu. Obzvlášť v situácií, ak NBS je nútenáuvoľňovať úrokový kanál menovej politiky. Lenže vôľa zrejmechýba. Pre ilustráciu je dobré dodať, že napriek zlepšovaniu jeúroveň fiškálneho schodku na Slovensku vyššia ako je priemereurópskej 25-ky (2,6% HDP).V Európe sa však bohužiaľ vytvoril priestor na potenciálnezhoršenie fiškálnej nerovnováhy, a to zásluhou úpravy Paktustability a rastu. A pritom pôvodnou myšlienkou tohto dokumentubolo zabezpečenie rozpočtovej disciplíny v eurozóne.Hoci oficiálne vyhlásenia to nepripúšťajú, zmena Paktu stabilitya rastu v skutočnosti znamená uvolnenie pravidiel akoodraz neochoty dodržovať fiškálne pravidlá. Veď výnimky, priktorých nebudú uvalené sankcie na vinníkov, sú také vágne, žesa do nich vmestí hocičo. Veľké krajiny, a to najmä Nemeckoa Francúzsko, opäť vyhrali. Ak niekto vyhrá, iný musí stratiť.A tu stratila Európska únia ako celok.Aj v prípade Slovenska príde v práve prebiehajúcom rokuk miernemu zhoršeniu deficitu rozpočtu verejnej správy oproti3,3 percentám v 2004. Podľa plánov MFSR, by schodok nemalprekročiť hranicu 3,4% HDP, avšak k tomu treba prirátať 0,4%HDP kvôli nákladom dôchodkovej reforme. Hoci otáznikomzostáva úspešnosť výberu poistného a následne vývoj hospodáreniav Sociálnej poisťovni. A osobitným faktorom môžebyť dopad vyššieho počtu sporiteľov v II. pilieri dôchodkovéhosystému a tým nižšie príjmy Sociálnej poisťovne. Na druhejstrane celkovému vývoju nahráva možná úspora u úrokovýchnákladov, tak ako klesajú trhové úrokové sadzby. Veď hocithat mainly persons, operating forcedly as small businesses inthe sectors of industry and restaurants, supported the growthin employment. Moreover, the growth dynamic of real wagesaligned with productivity growth pace. The future development ofthese two indicators will be crucial in the near future regardingcompetitiveness of the country.Although domestic demand grew quite decently, it has notreflected in the current price level development and inflationpressures, respectively. The inflation in February slowed down again,even more pronouncedly than the market and NBS expectations.Thanks to a 0.3 percent growth of inflation (MoM), its YoY dynamicdeclined to 2.7 percent from 3.2 percent in January. The prices offoodstuffs had again a positive influence, the disinflation effectof which has persisted more-less for seven months. Not takingfood prices into account and with a certain simplification, onlyprices of services grew. On the other hand, prices of consumergoods declined, being pressed down by lower import prices andrecent firming koruna respectively. However, while the prices offoodstuffs declined, catering prices in restaurants increased. Itraised a question, whether such development does not indicate thefirst demand inflation pressures. We will have to wait and see forthe next months.Slovakia succeeds in a decreasing of its fiscal imbalance. Alsoin 2004, the general government budget reached a deficit, butnot as deep as it had been planed. According to the financeministry, the deficit reached a 3.3 percent of GDP in 2004 beinglower than planed 3.9 percent of GDP. However, lower than planedexpenditures were the reason for the lower deficit, not representingactual savings but only transfers to the next year. Based on therecent decision of Eurostat, the arbitrage payment in case of CSOB,which would have raised the deficit by 1.8 percent of GDP, doesnot need to be incorporated in the deficit. However, the paymentbecame a part of the public debt for 2004 reaching 43.9 percent ofGDP. Although it is sufficiently below the Maastricht debt criteria,Slovakia reached this level only during a short period. Fortunately,the relative debt level should decline or be stabilised, becausea nominal increment of the debt (due to permanent budget deficit)would not exceed a nominal increment of GDP. Nevertheless, theexpected high real GDP growth would require a more pronounceddecline in fiscal deficit and consequently decrease in debt.Particularly in the situation when the central bank is prone to relaxthe interest rate channel of monetary policy. But a political will ismissing. As an illustration, despite the improving, the fiscal deficitin Slovakia is higher than the EU average (2.6 percent of GDP).Unfortunately, a room for fiscal imbalance worseningwas created in the entire Europe stemming from the currentadjustments in the Growth and Stability Pact. Who cares that theinitial idea of the pact was the ensuring of fiscal discipline in theeurozone. Official declarations have not accepted, that the pactadjustments mean a relaxing of the rules. In fact, it is the relaxing,as a result of politicians’ unwillingness to comply with these fiscalrules. The implemented new exemptions, which allow a breakingof the rules (not to be imposed by sanctions), are vague. Theexemptions are able to embrace more less whatever. The largecountries (particularly Germany and France) won again. However,if one wins others have to lose. In this case, European Union asa whole lost.But also Slovakia will experience a slight worsening of its generalgovernment budget deficit in the current year in comparison with3.3 percent in 2004. According to the finance ministry plans, thedeficit should reach 3.4 percent of GDP, however, an amount of 0.4percent of GDP has to be add due to pension reform costs. But thereis still a question related to collection of insurance contributionsand consequently the budget balance of Social InsuranceCompany. And an extraordinary fact could result from a highernumber of savers in the second pillar of pension scheme andlower revenues, respectively. On the other hand, savings inpaid interest costs could materialise stemming from lowermarket interest rates. Although Slovakia, as an issuer, has69SLOVENSKÁ EKONOMIKA

SLOVENSKÁ EKONOMIKA70má Slovensko ako emitent vyššie riziko ako Nemecko, dlhšíkoniec výnosovej krivky u slovenských štátnych dlhopisov jepod úrovňou výnosov nemeckých štátnych dlhopisov. Takátoneštandardná situácia je však iba dočasná.Práve rozdiel medzi krátkodobým a dlhodobým horizontomje dôležitý prvok vývoja finančných trhov. Situácia v celejstrednej Európe v priebehu marca bola toho dôkazom. Eštezačiatkom marca bolo možno konštatovať, že slovenskákoruna si takmer deň čo deň zapisovala svoju novú a novúhistoricky najsilnejšiu úroveň. A nebola v tom sama. Zhodnocovalisa aj meny Českej republiky, Poľska a čiastočne ajMaďarska. Veď slovenská koruna sa od začiatku roka dosvojho aktuálneho rekordu (37,53 SKK/EUR) nominálne zhodnotilao vyše tri percentá a ešte viac si pripísal poľský zlotý.Posilňovanie devízových kurzov bolo od začiatku roka silné,a tak sa objavovala otázka kedy príde korekcia a v akej miere.V polovici marca sa situácia zmenila. Zahraniční investori sarozhodli využiť rekordné úrovne kurzov mien a akcií k vybraniuziskov. Devízové kurzy týchto mien sa výrazne oslabili, výnosyz dlhopisov vzrástli a ceny akcií poklesli. Toto oslabenie (hocipomerne prudké) je pravdepodobne príkladom krátkodobéhopohybu a nie zmenou trendu. Je dobré dodať, že korekciu nafinančných trhoch v regióne odštartovala politická situáciav Poľsku, ohľadom predčasných volieb, spolu s očakávanímzvyšovania úrokových sadzieb v Spojených štátoch. Investoripreskupili svoje globálne rozmiestnené aktíva a dali prednosťamerickým cenným papierom, ktoré nesú síce stále menšívýnos ako v regióne strednej Európy, ale pri nižšom riziku.Slovenská koruna sa zviezla s celým regiónom, avšak keďželikvidita trhu je najnižšia, volatilita bola najvyššia. Za dvatýždne domáca mena zmazala všetky svoje tohtoročné zisky.Hoci riziko ďalších výpredajov stredoeurópskych aktív existuje,situácia by sa v ďalších dňoch mala skôr upokojiť ako zhoršiť.Z dlhodobého hľadiska by sa spomínané meny mali vrátiť nasvoju rastovú trajektóriu. Fundamentálne dôvody pre silnejšiumenu sa nezmenili, zahrnujúc silný ekonomický rast krajín priakceptovateľnej obchodnej či fiškálnej nerovnováhe spolus pretrvávajúcim prílevom priamych zahraničných investíciía zvýšeným prílevom prostriedkov z európskych fondov.Ako je uvedené vyššie, koruna zmazala všetky svoje tohtoročnézisky. Jej najslabšia hodnota z pred veľkonočných sviatkovpredstavuje nominálne oslabenie od rekordne najsilenejšiehodnoty (37,53 SKK/EUR) o takmer 4,7 percentá. A pritomhistoricky najsilnejšia úroveň mohla byť niekde úplne inde. Akby v predchádzajúcich mesiacoch centrálna banka tempo posilňovaniakoruny nebrzdila, využívajúc svoje nástroje, tak domácamena by sa nachádzala zhruba na úrovni 34 SKK/EUR.Aspoň takto sa uprostred marca vyjadrila viceguvernárkaNBS. Pre pripomenutie, centrálna banka využívala celé spektrumsvojich nástrojov - popri častých verbálnych intervenciách,ako aj priamym devízovým intervenciám a štvortýždňovejskúsenosti úplného odmietania sterilizovať bankový sektor,došlo aj na zníženie referenčných úrokových sadzieb.Oslabenie slovenskej koruny a nárast trhových úrokovýchsadzieb oddialili znižovanie kľúčových úrokových sadzieb naSlovensku. V súlade s očakávaním ponechala banková radaNBS koncom marca svoje sadby nezmenené. Posledná zmena,zníženie o celé jedno percento na 3 percentá pri dvojtýždňovejreposadzbe, bola aplikovaná koncom februára. Trend zhodnocovaniadomácej meny sa však skôr či neskôr obnoví, a takk ďalšiemu poklesu sadzieb môže dôjsť, najmä ak vývoj infláciatakýto pokles umožňuje. Keďže centrálna banka vyjadruje väčšieobavy z dopadov silnej koruny, ako možného rizika prehriatiaekonomiky či dopytových inflačných tlakov, nedá sa vylúčiť, žedomáca základná úroková sadzba dokonca klesne až na úroveňreferenčnej sadzby v eurozóne. Avšak kvôli silnému rastuspotreby domácností zrejme nedôjde k zníženiu pod aktuálnuúroveň eurozóny. Otázkou je postup NBS, ak ECBzačne v druhom polroku pomaly zvyšovať svoje sadzby.a higher sovereign risk than Germany, the longer end of yield curveof the Slovak bonds is below the level of German bunds. But suchnon-standard situation will last only for a short-term period.A difference between the short-term and long-term horizonis an important part of the financial markets. The situation incentral Europe in the course of March proved that point. At thebeginning of March one can stated that the Slovak koruna wasreaching nearly every day its new historical strongest value.Moreover, the Slovak koruna was not the only example. Also thecurrencies in Poland, the Czech Republic and partially Hungarywere appreciating. Since the beginning of the year to the recent alltime high (37.53 SKK/EUR), the Slovak koruna nominally firmed bymore than 3 percent and even a higher pace was recorded by thePolish zloty. The appreciation was quite strong imposing a questionof potential correction with an unclear timing and intensity. Thesituation changed in the midst of March. Foreign investors decidedto take advantage of record levels of assets prices and take profits.The FX rates of the mentioned countries significantly weakenedas well as bonds yields grew and prices of shares declined. Thisweakening (although sudden) represents likely an example of theshort-term move rather than a change in the trend. It is worthadding that the correction on financial markets in the regionwas triggered by political situation in Poland (regarding earlyparliamentary elections) together with expectations of a hike inkey interest rates by the American Federal Reserves System. Theinvestors reallocated their global assets giving a preference to thesecurities in USA, which bear still lower yields, but with a lower riskthan the securities in central Europe. And the level of risk becamea priority. The Slovak koruna was drifted by the moves in the regionand because liquidity of the market is the lowest, volatility was thestrongest. In the course of nearly two weeks, the domestic currencyerased all its gains, which were reached in the course of the currentyear. Although a risk of further selling-off of central Europeanassets exits, the situation will likely calm down rather than worsenin the upcoming weeks. In the long-term view, the currencies shouldresume their appreciating trend. The economic fundamentalsfavouring stronger currencies did not change including strongeconomic growth at acceptable trade and fiscal imbalancetogether with persisting inflows of foreign direct investments andincreased inflows of EU funds.As it is described above, the koruna erased all this year gains. Itsweakest value (before Easter) represented a nominal weakeningby nearly 4.7 percent when comparing with the strongest level(37.53 SKK/EUR). However, this very historically strongest levelcould have been much stronger. According to Elena Kohutikova,the vice-governor of NBS, if the central bank had not held backthe pace of SKK appreciation, using all its monetary tools, all timehigh of the domestic currency would have been near 34 SKK/EUR.In order to slow down the appreciation pace, the central bankwas using the entire spectrum of its monetary measures. Besidesfrequent verbal as well as direct interventions, the central bankrejected four times to sterilised the commercial banks and alsoa rate cut was implemented.The recent weakening of the Slovak koruna and growth in marketinterest rates postponed a lowering in the key rates in Slovakia.In line with expectations, the bank board of NBS kept its ratesunchanged at the end of March. The last change of the basic interestrate, the cut by one percentage point to 3.0 percent, occurred atthe end of February. The trend of koruna firming will likely sooneror later resume, and thus a further rate cut could be implementedparticularly if the current inflation development allows such step.Since the central bank is afraid of impacts of stronger koruna ratherthan potential risks of overheating or inflation demand pressures,it is not possible to exclude, that the basic rate in Slovakia will evenalign with the reference rate in eurozone. However, due to thestrong growth in household consumption, a decline even belowthe eurozone level is not likely. The question is, what will be anapproach of the NBS, if the ECB starts to raise its key interest ratein the second half of the year.

MLADÍ EURÓPANIA NA POMOC TATRÁMPortfólio, ktoré obhospodaruje v Európskej komisii náš Ján Figeľ, je veľmi široké. Dostal na starosť vzdelávanie, odbornúprípravu, kultúru a mnohojazyčnosť. Vo všetkých spomenutých oblastiach má svoje miesto aj mládež. Prednedávnomprišiel Ján Figeľ s iniciatívou prostredníctvom Európskej dobrovoľníckej služby v rámci programu Európskej únieMLÁDEŽ na pomoc Tatrám. O tejto téme s Jánom Figeľom pripravil rozhovor publicista František Meliš.O čom je dnešná európska agenda vovzťahu k mladým ľuďom?Ide o program ďalšieho vývoja európskejagendy vo vzťahu k mládeži a aj k Slovenskuv dobrovoľníckej službe. Znamená to zdieľanieosudov a hľadanie odpovedí na všetko, čosa deje okolo nás. Som rád, že mládež nie jevýnimkou, ale skôr sa stáva pravidlom v agendeEurópskej únie. Moja právna zodpovednosťv portfóliu, ktoré je veľmi široké, pokrývaštyri uvedené a tri priamo nevymenované oblasti.Sú to teda vzdelávanie,odborná príprava, kultúra,mnohojazyčnosť a mládež,šport, občianska spoločnosť.Toto všetko sa spája v istompriestore poznania a kultúry,ktorá sa stáva stále dôležitejšousúčasťou spolužitia v jednejrozšírenej, veľkej rodine.Trh je samozrejmosť, eurozónaje realita, ale vzťahy medzirôznymi kultúrami, prístupmladých ľudí k budúcnostivlastnej krajiny a k spoločenstvuje veľkou výzvou. Európatak ako domáca scéna patrípre budúcnosť mladým.A budúcnosť sa začína dnes.Som rád, že jarný summit Európskejúnie veľmi konkrétnevyzdvihol agendu mládeže.Závery Európskej rady vo svojejprílohe sa rozsiahle venujúproblematike mládeže. Niefragmentovane, ale vo veľkompriereze viacerých oblastí: zamestnanosti,vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu,občianskej spoločnosti.Foto: europa.eu.intČo sa skrýva pod názvom Európska dobrovoľníckaslužba?Mládež v rámci Európskej únie má svojprogram. Nazýva sa Mládež, má niekoľko súčastía jednou z nich je Európska dobrovoľníckaslužba. Solidarita a dobrovoľnosť sú veľmi dôležitéatribúty pre vierohodnosť našich vzťahovv súčasnosti i do budúcnosti. Dobrovoľníctvoje spojením dobrovoľnosti a solidarity. Mojazásluha pritom je len taká, že keď som v novembria decembri komunikoval s centrálnymkrízovým štábom v Tatrách, bol som presvedčený,že záležitosti okolo obnovy si budúvyžadovať dlhodobú sústredenosť, teda nielenkrátkodobé návštevy a záchranné aktivity, aleveľmi veľa následných činností. Jednou z nichby mohol byť príspevok mladých ľudí z Európyna tomto peknom mieste Slovenska. Keďže dôveryhodníprotagonisti – Národná kanceláriamládeže IUVENTA a Slovenský skauting – saujali myšlienky a stihli termíny, Európska komisiamohla odsúhlasiť projekt, ktorý sa stanerealitou a o ktorý je záujem oveľa väčší, ako boločakávaný. Vyčlenila naň 60-tisíc eur. To neznamenáveľa, pretože keď príde 44 mladých ľudíz rôznych krajín, tak tieto peniaze nepokryjúvšetky náklady. Základom je spolufinancovanie.Hlavná hodnota je však vo vykonanej práci,ktorú robia na základe dobrovoľnosti.Ako bude vyzerať tento projekt na Slovensku?To, čo sa stalo v novembri minulého rokuna Slovensku je na jednej strane prírodnákatastrofa a na druhej výzva ku konkrétnej solidarite,aby nás takéto udalosti nenechávaliľahostajnými. Solidarita vždy bola cementomvzťahov a aj v európskom spoločnom domebude v budúcnosti veľmi citlivá a dôležitá precharakter súdržnosti a dôveryhodnosti spoločenstva.Jadrom je projekt obnovy Tatier účasťoumladých ľudí – dobrovoľníkov na ňom. Projektusa zúčastnia dobrovoľníci pracujúci beznároku na honorár. Štyridsať štyri mladýchľudí vo veku 18 – 26 rokov bude takmer celéleto v koordinácii s odbornými organizáciamispolupracovať na obnove národného parku.Dobrovoľníci budú vykonávať prácu, ktorúpri bilancovaní rozsahu škôd identifikovali akotakú, na ktorú sami nemajú dostatok ľudskýchzdrojov a bola by svojou povahou a náročnosťouvhodná práve pre dobrovoľníkov. Pôjdeo čistiace práce v intravilánoch obcí, čisteniekorýt potokov, likvidáciu haluziny, odkôrovanie,opravu zničeného turistického značeniaa o iné práce. V apríli by Európska komisiamala rozhodnúť o oficiálnej žiadosti vládySlovenskej republiky o finančnú pomoc naobnovu Tatier z fondu Solidarity, ktorý je osobitnýmrelatívne novým nástrojom na priamusolidaritu pri výnimočných udalostiach.Aké sú kritériá na to, aby Európska komisiamohla podporiť takýto program?V súčasnosti sa realizuje program Mládež.Má vyčlenenú sumu a legislatívne podmienky,pretože to je spôsob, akým Európskaúnia funguje v tomto období. Už sme predložiliprogram na roky 2007– 2013, ktorý sa nazývaMládež v akcii. Chce vyjadriťnovú kvalitu vo väčšej otvorenostia dynamike celéhopriestoru spolupráce mládežev Európe a dokonca aj mimoEurópy, aby ten program bolotvorený v dobrovoľníckychslužbách aj mimo únie. Takoukonkrétnou udalosťou,kde únia vyjadrila solidaritua kde sa spájajú aj myšlienkyangažovanosti mládeže, boliničivé vlny cunami v juhovýchodnejÁzii. Čo sa týka projektova ich počtov, sú oveľavyššie. Slovensko sa totiž užroky zúčastňuje na týchtoprojektoch, bolo to ešte predvstupom do Európskej únie.Sú skôr menšieho charakteru.Tento tatranský projekt jednakšírkou záberu a svojouotvorenosťou je najväčším.Vo svojom vystúpení pred Európskymparlamentom ste zdôraznili aj významvzdelávania. Aké máte plány v tomtosmere?My by sme chceli do budúcich nielenprogramov, ale aj vzťahov viac zakomponovaťoblasť vzdelávania prostredníctvomuznávania jeho výsledkov a umožnenia ichprenosu medzi krajinami, aby sa otváralväčší priestor pre znalosti a priestor vyššiehoalebo odborného vzdelávania v Európe. Viacdostupnosti a kvality nielen v hraniciachautonómnych vzdelávacích systémov, aleaj cez ne. Jednou z tém, ktorá je náročnáa citlivá a stále sa vyvíja, je uznávanie tzv.neformálneho vzdelávania, kde môže maťsvoje významné miesto dobrovoľnícka služba,pretože je organizovaná, má svoje zameraniea svoje pravidlá. Môže sa stať účinným nástrojomna zvyšovanie kvalifikácie a jejprostredníctvom slúžiť lepšie domaalebo vo svete. Je však potrebnépre to vytvoriť prostredie a čitateľnejšiepravidlá.71EURÓPSKA KOMISIA

DISKUSIA O UERÓPSKEJ ÚSTAVEAký je váš názor na Zmluvu zakladajúcuústavu pre Európsku úniu?Myslím si, že dokument, ktorý máme nastole a ktorý sa volá Zmluva zakladajúcaústavu pre Európsku úniu je verným obrazomsituácie, ktorú dnes máme v Európskej únii.Podľa môjho názoru je to dokument, ktorýpotrebujeme a som za jeho ratifikáciu. Pritomuznám, že je komplikovaný a miestami ažnezrozumiteľný. Teraz keď sledujem diskusiuokolo ústavnej zmluvy, tak sme si viac-menejdefinovali, čo v nej nechceme: nechcemeeurópsky superštát, nechceme federáciu,nechceme konfederáciu. Ale nedefinovali smepresne, čo chceme. Európa v súčasnosti jeveľmi zložitý konglomerát európskych inštitúcií,národných inštitúcií, medzivládnych zmlúva inštitúcii na národnej i nadnárodnej úrovni.Túto zložitosť odráža pravdepodobne i tentodokument. Je to verný obraz súčasnej realityv Európe. Je to text, na ktorom sme sa bolischopní dohodnúť. Európa potrebuje vyššiuefektivitu a táto zmluva ju pravdepodobnedokáže zabezpečiť.V súčasnosti je táto zmluva podrobovanáratifikačnému procesu. Domnievatesa, že ústava bude ratifikovanáv o všetkých členských krajinách hladko,alebo bude nutné ustúpiť niektorýmčlenským krajinám a samotný text čiastočnepozmeniť?Zdá sa, že ratifikačný proces je v niektorýchkrajinách komplikovaný, nedá sa vylúčiťsituácia, že niektorá krajinu tzv. euroústavuneratifikuje. Toto nebezpečenstvo hrozí predovšetkýmv tých krajinách, kde sa o tejto otázkebude referendum. Ja sám nie som stúpencomreferenda k tomuto dokumentu, pretože pochybujem,že by si ho občania prečítali akocelok. Ratifikácia v parlamente je korektnejšia,lebo poslanci majú väčšiu možnosť saskutočne oboznámiť s jej textom. Odpovedeobčanov na otázku môžu byť ovplyvnená inýmiskutočnosťami alebo témami. Napríkladvstupom Turecka, prerozdelením financiía podobne. Takže v tejto chvíli nám nezostávanič iné ako byť optimistami a dúfať, že ratifikačnýproces bude úspešný.EURÓPSKA ÚSTAVA A ROZŠÍRENIEPodpredseda vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Pál Csáky je, obrazne povedané, človek, ktorýdotiahol Slovensko 1. mája 2004 do Európskej únie. Pôvodným vzdelaním chemický inžinier, neskôr politik, poslaneca podpredseda Strany maďarskej koalície. Slovenskej verejnosti menej známy spisovateľ píšuci po maďarsky a zapálenýšportovec. S vicepremiérom Pálom Csákym sa zhováral Daniel Šmihula.Foto: M. NemecPrebehne podľa vášho názoru ratifikáciav NR SR bez ťažkostí?Nie som prorokom, ale je veľká šanca,aby tento dokument národná rada schválilaviac-menej bezproblémovo. Zdá sa, že mámeveľkú šancu dosiahnuť pri hlasovaní až 80%väčšinu. Takmer všetky politické stranymyšlienku spoločnej európskej ústavypodporujú. Vieme, že sú aj strany,ktoré majú určité výhrady. Všetkydiskusie a všetky výhrady považu-72jeme za legitímne, avšak žiadame od politikov,ktoré ich predkladajú, aby ponúkli do diskusiereálne alternatívy. Podotýkam, že budemožné podľa tzv. euroústavy z Európskej únievystúpiť. Nemyslím si, že by to bolo dobré riešeniez hľadiska kohokoľvek, ale ak sa niekomuniečo na tomto dokumente nepáči, mal bynavrhnúť iné alternatívy. Tieto návrhy môžuslúžiť ako podnet pre diskusiu o novelizáciutzv. euroústavy o desať – pätnásť rokov.Odporcovia tzv. euroústavy tvoriatakmer totožnú skupinu s odporcamirozšírenia – prečo to je tak?Neviem, prečo to je tak, môžem všakuviesť názor odborníkov, podľa ktoréhoniektorí súčasní kritici európskej ústavy bolipôvodne proti poslednému rozširovaniu Európskejúnie a v kritike európskej ústavy vidiaďalšiu šancu, aby sa zviditeľnili a brániliďalšiemu rozšíreniu. Aby spochybnili procesprijímania ďalších členov EÚ. V Európskejúnii je viacero osobností, ktoré majú výhradyaj voči rozšíreniu i prehlbovaniu integrácie.Nepovažujem to za niečo zlé, treba o všetkomdiskutovať. Veď z tejto diskusie môžuvyplynúť námety, ktoré zefektívnia fungovanieEurópskej únie.Existuje však vôbec nejaká reálna prepojenosťmedzi prijatím euroústavya možnosťou ďalšieho rozšírenia Európskejúnie? Môže EÚ fungovať na základemechanizmov v zmluve z Nice aj pri 27,30 atď. členoch?Odvolám sa na názory odborníkov v tejtooblasti, podľa ktorých terajší rozhodovacímechanizmus je ťažkopádny a pri väčšompočte členov môže byť tento mechanizmusveľmi nepružným a neefektívnym. Avšak anisúčasná podoba ústavnej zmluvy nemusí byťposledným slovom.Ako sa pozeráte na súčasnú jazykovúpolitiku EÚ? Predpokladáte, že aj jazykynárodnostných menšín môžu získaťisté uznanie na pôde EÚ? V súčasnostis takouto iniciatívou vystupuje Španielskov prípade katalánčiny, baskičtinya podobne.Domnievam sa, že oficiálne jazyky členskýchštátov zostanú rovnoprávne a budú oficiálnymijazykmi Európskej únie. Avšak je zrejmé,že v praktickej rovine v komunikácii prevážiadva-tri pracovné jazyky. Čo sa týka jazykovnárodnostných menšín, nie je primerané ichzavádzať priamo do praxe na porovnateľnejúrovni s tzv. národnými jazykmi. Mali by všakdostať štatút európskych regionálnych jazykovs primeranou mierou uznania a ochrany.Bolo by dobré, aby napr. poslanec moholvystúpiť v Európskom parlamente po katalánsky,ale s tým, že si bude musieť zabezpečiťtlmočníka. Aj vo Švajčiarsku napriek uznaniuštyroch jazykov za štátne jazyky (nemčina,taliančina, francúzština, rétorománčina),z praktických dôvodov za úradné sú uznanélen tri – bez rétorománčiny, ktorou hovorí lenasi sedemdesiattisíc ľudí.V prípade Rumunska a Bulharska jeuž o vstupe do EÚ takmer rozhodnuté,zo súčasných kandidátskych zostávaTurecko a Chorvátsko. Podmienkouzačatia rozhovorov s Chorvátskom jespolupráca s Medzinárodným trestnýmtribunálom pre bývalú Juhosláviu. Nepovažujetetúto podmienku, ktorá saredukovala na prípad Gotovina, za príliššikanóznu?Slovenská vláda podporuje vstup Chorvátskado Európskej únie. Domnieva sa, žeChorvátsko spolupracuje s Medzinárodnýtrestným tribunálom pre bývalú Juhosláviudostatočne. Generálovi Gotovinovi bol zaistenýmajetok, zablokované účty a podobne.Problém je napríklad však aj v tom, že generálGotovina má aj francúzsky pas. Takže nepovažujemza korektné, aby Chorvátsko bolo postihovanéza niečo, na čo možno nemá vplyva Slovensko požaduje, aby otázka spoluprácas medzinárodným tribunálom bola posudzovanánestranne. Tento tlak na potrestanievšetkých vojnových zločincov a nie iba Miloševiča,je aj výsledkom zlého svedomia Európy,že dovolila vojnu v Juhoslávii. Je to aj varovaniedo budúcnosti, že niečo také nebude viacna európskej pôde dovolené a vinníci budúneujdú pred spravodlivosťou.

EURÓPSKA ÚSTAVA VO SVETLEHOSPODÁRSKEJ A SOCIÁLNEJ SÚDRŽNOSTIZmluva o Ústave pre Európu sa často hodnotí ako dokument, ktorý je písaný zložitým jazykom na veľkom množstve strána je pre občanov nezrozumiteľná. Práve snaha o neprezentovanie hodnôt únie občanom, podsúvanie a poukazovanie namomentálne problémy a dialógy o strate suverenity vytvára podhubie pre špekulácie okolo procesu ratifikácie, úspešnosti,či neúspešnosti jej schvaľovania na úrovni jednotlivých členských krajín. V úsilí poukázať na jeden aspekt – súdržnosť a jejdopady na zrovnateľnú úroveň v hospodárskej a sociálnej oblasti občanov členských krajín Európskej únie euroREPORToslovil Ing. Ladislava Setnického, generálneho riaditeľa sekcie pre európske záležitosti Úradu vlády SR.ÚRAD VLÁDY SRAké sú hodnoty a ciele únie? V čom vnímateich pokrok pre občana?Hodnoty únie spočívajú v na ľudskej dôstojnosti,slobode a demokracii a rešpektovaníľudských práv v rátane práv menšín. Úniasa usiluje o trvalo udržateľný rozvoj Európyzaložený na vyváženom hospodárskom rastea cenovej stabilite o sociálne trhové hospodárstvos vysokou konkurencieschopnosťouzamerané na dosiahnutie plnej zamestnanostia sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveňochrany životného prostredia a zlepšeniajeho kvality. Podporuje hospodársku, sociálnua územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskýmištátmi.Svoje ciele v oblasti hospodárskej, sociálneja územnej súdržnosti vykonáva únia spoločnes členskými štátmi. Na koordináciu hospodárskejpolitiky a politiky zamestnanosti prijímaRada ministrov, ako legislatívny (spoločnes parlamentom) a koordinačný orgán únie,usmernenia. Tieto základné hodnoty a cieleby sa mali pretaviť do politík únie, ktoré savšak budú prijímať jednomyseľne, alebo väčšinovov Rade, kde majú členské krajiny svojezastúpenie. Na druhej strane, každá členskákrajina bude zodpovedná za napĺňanie týchtocieľov a politík. To čo je významné a dnesdiskutované, napríklad pri tvorbe finančnejperspektívy na roky 2007 – 2013 a v strategickomusmernení pre kohéznu politiku Európskejúnie je, že únia podporuje i prostredníctvomfondov a programov ako rast konkurencieschopnosti,tak i politiku súdržnosti,ako praktické napĺňanie solidarity v oblastihospodárskej a sociálnej úrovne regiónov. Tuvnímam i praktický prínos pre občanov, a tokonkrétne v cielenom usmerňovaní na zníženienerovnováhy v sociálnom a ekonomickompostavení občanov regiónov únie.Na to vlastne slúži kohéznapolitika únie, ktorú dnes poznámev podobe štrukturálnychfondov Európskej únie.Zmluva o ústave pre Európu sav oddieli Hospodárska, sociálnaa územná súdržnosť venuje obomstranám tejto mince. Prvou je„Podpora harmonického vývojaúnie“. Konkrétne sa má na mysli,že únia nemôže posilňovať svojuhospodársku stránku tak, aby saprehĺbili rozdiely medzi regiónmi,respektíve členskými štátmi únie.Posilnenie konkurencieschopnostiFoto: M. Nemecúnie ako celku vedie i cez prepojenia členskýchkrajín Európskej únie transeurópskymisieťami, najmä dopravnými, čo nachádza vyjadrenieako v tomto oddiely, ktorý sa venujehospodárskej, sociálnej a územnej súdržnostia praktickým výrazom ktorého je Kohéznyfond a oddiel 8, ktorý sa osobitne venujetranseurópskym sieťam.Osobitná pozornosť je venovaná v ústavei znižovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvojarôznych regiónov, pričom dôraz sa kladiena vidiecke regióny, regióny postihnuté zmenamiv priemysle, štrukturálnymi zmenamia inými hendikepmi. Praktický výraz tejtopomoci sa potom uskutoční cez štrukturálnefondy a Európsky fond pre poľnohospodárstvoa rozvoj vidieka.Druhou je zodpovednosť členských štátovtak, aby dosiahli „ciele únie v posilňovaní hospodárskej,sociálnej a územnej súdržnosti“.Členské štáty sú tak na jednej strane participantmina tvorbe politík únie i v tejto oblasti,no na strane druhej sú zaviazané uskutočňovaťusmernenia prijaté Radou ministrov.V prípade hospodárskej, sociálnej a územnejsúdržnosti to bude znamenať, že členský štátbude vychádzať z príslušného usmerneniaRady a negociovať svoju národnú pozíciua kroky, ktoré hodlá napríklad v Národnomstrategickom rámci pre politiku súdržnostivykonať. Praktická politika a implementácia jevecou členského štátu, je finančne podporenáštrukturálnymi nástrojmi, no ročne je monitorovanýpríspevok každého členského štátuk napĺňaniu politiky a cieľov únie. Z uvedenéhoje zrejmé, že napríklad Slovenská republikamá šancu znížiť rozdiely v životnej úrovnijednak svojím úsilím, čo je základný predpokladúspechu, ale aj s využitím štrukturálnychnástrojov Európskej únie a Kohézneho fondu.Nezdajú sa vám tieto ciele príliš náročnéa bez osobitného tlaku na rast konkurencieschopnosti?Hospodárska a sociálna súdržnosť mábyť vykonávaná v prospech občanov úniea zabezpečovaná členskými štátmi. V protokoleo hospodárskej, sociálnej a územnejsúdržnosti sa podčiarkuje schopnosť jednotlivýchštátov prispievať do spoločného rozpočtu,nezvyšovať nadmerne rozpočtové výdavkymenej prosperujúcich členských štátov. Nadruhej strane rast konkurencieschopnostiúnie je v ústave zakotvený predovšetkým v oddieli,ktorý sa venuje vytvoreniu vnútornéhotrhu, jeho slobodami a pomocou, ktorú môžučlenské štáty poskytovať bez toho, aby narušilikonkurencieschopné prostredieúnie. Pod túto reguláciu spadajúi výdavky, ktoré sa budú realizovaťv rámci štrukturálnych fondov.Budúca konkurencieschopnosť jepodporovaná i intervenciami v oblastivedy, výskumu a technickéhorozvoja, ktorý sa stáva i nosnouoblasťou v politike súdržnosti.Preto som toho názoru, žeústava vyvážene pristupujek hospodárskym a sociálnympotrebám únie a dbáo proporcionálny územnýrozvoj únie ako celkua jej regiónov.73

EURÓPSKY PARLAMENTSpráva: Alain Lipietz (A6-0032/2005) – Európskainvestičná banka (2003)o správe o činnosti Európskej investičnej bankyv roku 2003[2004/2187(INI)]Výbor pre hospodárske a menové veciV prítomnosti p. Maystadta, prezidenta EIBSpráva: Ingo Schmitt (A6-/2005) – LicenciaSpoločenstva na riadenie letovejprevádzkyNávrh smernice Európskeho parlamentu a Radyo licencii Spoločenstva na riadenie letovejprevádzky[KOM(2004)0473 – C6-0076/2004 – 2004/0146(COD)]Výbor pre dopravu a cestovný ruchSpráva: Jeanine Hennis-Plasschaert (A6-0031/2005) – Zvyšovanie bezpečnostiprístavov (presunuté na APRÍL)Odporúčanie do druhého čítania ProinsiasDe Rossa (A6-0003/2005) – Sociálnezabezpečenie pre pracujúce osoby a ichrodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujúv rámci Spoločenstvatýkajúce sa spoločnej pozície prijatej Radou naúčely prijatia nariadenia Európskeho parlamentua Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenieRady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémovsociálneho zabezpečenia pre zamestnancov,samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinnýchpríslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva,a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72,ktorým sa ustanovuje postup na vykonávanienariadenia (EHS) č. 1408/71[12062/3/2004 – C6-0189/2004 – 2003/0184(COD)]Výbor pre zamestnanosť a sociálne veciOtázky na ústnu odpoveď – Opatrenia v súvislostis akčnou platformou štvrtej Svetovejkonferencie o ženách (Peking + 10)Lissy Gröner, Amalia Sartori, Hiltrud Breyer,Eva-Britt Svensson, Konrad Szymański, UrszulaKrupa, Lydia Schenardi, Maria Carlshamre (O-0006/2005 – B6-0015/2005)RadaOpatrenia v súvislosti s akčnou platformou štvrtejSvetovej konferencie o ženách (Peking + 10)Výbor pre práva žien a rovnosť pohlavíLissy Gröner, Amalia Sartori, Hiltrud Breyer,Eva-Britt Svensson, Konrad Szymański,Urszula Krupa, Lydia Schenardi, MariaCarlshamre (O-0007/2005 – B6-0016/2005)Komisia74EURÓPSKY PARLAMENTMARCOVÉ ZASADNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTUOpatrenia v súvislosti s akčnou platformou štvrtejSvetovej konferencie o ženách (Peking + 10)Výbor pre práva žien a rovnosť pohlavíSpráva: Ilda Figueiredo (A6-0035/2005)– Sociálna situácia v Úniio sociálnej situácii v Európskej únii[2004/2190(INI)]Výbor pre zamestnanosť a sociálne veciSpráva: Antolín Sánchez Presedo (A6-/2005) – Systém všeobecných colnýchpreferenciíNávrh nariadenia Rady o uplatňovaní systémuvšeobecných colných preferencií[KOM(2004)0699 – C6-0001/2005 – 2004/0242(CNS)]Výbor pre medzinárodný obchodSpráva: Holger Krahmer (A6-0004/2005)– Opätovná použiteľnosť, recyklovateľnosťa opraviteľnosť motorových vozidiel(presunuté na APRÍL)Odporúčanie do druhého čítania EskoSeppänen (A6-0012/2005) – Podmienkyprístupu do prepravných sietí pre zemnýplyntýkajúce sa spoločnej pozície prijatej Radou naúčely prijatia nariadenia Európskeho parlamentua Rady o podmienkach prístupu do prepravnýchsietí pre zemný plyn[11652/2/2004 – C6-0188/2004 – 2003/0302(COD)]Výbor pre priemysel, výskum a energetikuSpráva: John Bowis (A6-/2005) – PrácaSpoločného parlamentného zhromaždeniaAKT-EÚ ( 2004)Práca Spoločného parlamentného zhromaždeniaAKT-EÚ v roku 2004[2004/2141(INI)]Výbor pre rozvojSpráva: Valdis Dombrovskis (A6-/2005)– Rozpočtové usmernenia 2006 (Iné oddiely)Usmernenia pre rozpočtový postup v roku 2006– Iné oddiely[2004/2271(BUD)]Výbor pre rozpočetPrípadne správa Anne Elisabet Jensen(A6-/2005) – Návrh opravného rozpočtu1/2005Návrh opravného rozpočtu 1/2005 : revíziastavu zamestnancov[2005/2014(BUD)]Výbor pre rozpočetPrípadne správa (A6-/2005) – Dočasnýstav vzhľadom na predbežný návrh opravnéhorozpočtu 2/2005Dočasný stav EP vzhľadom na predbežný návrhopravného rozpočtu 2/2005Výbor pre rozpočetVyhlásenie Komisie – Obchodovanie s bunkami(vajíčkami)Odporúčanie: Enrique Barón Crespo (A6-/2005) – Ochrana cestujúcich v prípadezrážky (homologizácia vozidiel)Návrh rozhodnutia Rady o pristúpení Európskehospoločenstva k nariadeniu Hospodárskejkomisie Organizácie spojených národov preEurópu č. 94, týkajúcemu sa homologizácie vozidielz hľadiska ochrany cestujúcich v prípadečelnej zrážky a č. 95, týkajúcemu sa homologizácievozidiel z hľadiska ochrany cestujúcichv prípade bočnej zrážky[KOM(2004)0672 – 2004/0243(AVC)]Výbor pre medzinárodný obchodČl. 43 ods. 1 rokovacieho poriadkuOdporúčanie: Elmar Brok (A6-/2005)– Euro-stredomorská dohoda EÚ/JordánskoNávrh rozhodnutia Rady o uzavretí protokoluk euro-stredomorskej dohode medzi Európskymispoločenstvami a ich členskými štátmi na jednejstrane a Jordánskym hášimovským kráľovstvomna strane druhej, s cieľom zohľadniť pristúpenieČeskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskejrepubliky, Maďarskej republiky, Lotyšskej republiky,Litovskej republiky, Maltskej republiky, Poľskejrepubliky, Slovinskej republiky a Slovenskejrepubliky k Európskej únii[2004/0196(AVC)]Výbor pre zahraničné veciČl. 131 rokovacieho poriadkuTexty, ku ktorým je rozprava uzavretá (poradiena strane 2)Vyhlásenia Rady a Komisie – Revízia Zmluvyo nešírení / Jadrové zbrane v SevernejKórei a v IráneVyhlásenia Rady a Komisie – Situáciav LibanoneVyhlásenia Rady a Komisie – Zdravotníckipracovníci uväznení v LíbyiHodina otázok pre Komisiu (B6-2005)Vyhlásenia Rady a Komisie – PrehodnotenieLisabonskej stratégie po uplynutípolovice doby jej trvania

Vyhlásenia Rady a Komisie – Prípravazasadnutia Európskej rady (Brusel, 22/23marec 2005)Hlasovanie o textoch, ku ktorým bolauzavretá rozprava (poradie hlasovania jeuvedené na strane 2)Hodina otázok pre Radu (B6-2005)Správa: Pia Elda Locatelli (A6-/2005)– Usmernenia pre politiku Únie na podporuvýskumuOznámenie Komisie s názvom „Veda a technika,kľúč k budúcnosti Európy“ – Usmernenia prepolitiku Únie na podporu výskumu[2004/2150(INI)]Výbor pre priemysel, výskum a energetikuOtázka na ústnu odpoveď – Alternatívnezdroje energieMechtild Rothe, Reino Paasilinna, Hannes Swoboda,Dimitrios Papadimoulis (O-0016/2005– B6-0018/2005)KomisiaAlternatívne zdroje energieSocialistická skupina v Európskom parlamenteKonfederatívna skupina Európskej zjednotenejľavice – Nordická zelená ľavicaVšeobecná rozprava – Osobné údajeOtázka na ústnu odpoveď – Prenos údajovo cestujúcichSarah Ludford, Alexander Nuno Alvaro, MartineRoure, Wolfgang Kreissl-Dörfler (O-0002/2005– B6-0014/2005)KomisiaPrenos údajov o cestujúcichSkupina Aliancie liberálov a demokratov zaEurópuSocialistická skupina v Európskom parlamenteHlasovanie sa uskutoční v apríliOtázka na ústnu odpoveď – UchovávanieúdajovAlexander Nuno Alvaro, Martine Roure,Wolfgang Kreissl-Dörfler (O-0014/2005 – B6-0017/2005)KomisiaUchovávanie údajovSkupina Aliancie liberálov a demokratov zaEurópuSocialistická skupina v Európskom parlamenteHlasovanie sa uskutoční v apríliKoniec všeobecnej rozpravySpráva: Rainer Wieland (A6-0040/2005) –Rokovania Výboru pre petície (2003 – 2004)Rokovania Výboru pre petície v parlamentnomroku 2003 – 2004[2004/2090(INI)]Výbor pre petícieOtázka na ústnu odpoveď – Budúca reformaspoločnej organizácie trhu s cukromJoseph Daul, Jean-Claude Fruteau (O-0071/2004 – B6-0013/2005)KomisiaBudúca reforma spoločnej organizácie trhus cukromFoto: europa.eu.intVýbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidiekaSpráva: Marie-Hélčne Aubert (A6-0039/2005) – Biologické potraviny a poľnohospodárstvoo Európskom akčnom pláne pre biologické potravinya biologické poľnohospodárstvo[2004/2202(INI)]Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidiekaSpomienka na obete teroristických útokovv Madride 11. marca 2004Hlasovanie o textoch, ku ktorým bolauzavretá rozprava (poradie hlasovania jeuvedené na strane 2)Rozpravy o prípadoch porušenia ľudskýchpráv, demokracie a princípov právnehoštátu (čl. 115 rokovacieho poriadku)Návrhy uznesení týkajúce sa rozpráv o prípadochporušenia ľudských práv, demokraciea princípov právneho štátu (článok 115 rokovaciehoporiadku)Iné texty, ku ktorým je rozprava uzavretá (poradiena strane 2)Medzinárodný deň žienMedzinárodný deň žien je najdôležitejšouudalosťou marcového plenárneho zasadnutia.V utorok ráno, 8. marca, sa uskutoční zapredsedníctva Sylvie-Yvonne Kaufmannovej(GUE/NGL, D) rozprava o akčnej platformeštvrtej Svetovej konferencie o ženách (tzv. Peking+ 10). Popoludní sa bude konať diskusia zapredsedníctva Anny ZÁBORSKEJ (EPP-ED, SK),predsedníčky Výboru pre ženské práva a rovnosťpríležitostí, a za účasti významných hostía novinárov. Téma diskusie bude „násilie vočiženám“ (viď program na konci článku).Svetová konferencia o ženách –Peking +10Európsky parlament prijal 18. mája 2000 uzneseniev nadväznosti na pekinskú akčnú platformu.Dopoludňajšia rozprava bude založenána dvoch ústnych otázkach (O-0006/05 a (O-0007/05) v ktorých bude poslancov zaujímaťnajmä 12 kritických oblastí tejto akčnej platformy,akými sú napr. nerovnaké zaobchádzaniev zamestnaní, násilie voči ženám, rovnosťpohlaví v politike EÚ, boj proti sexuálnemu vykorisťovaniudetí, či otázky feminizácie chudoby.Európsky parlament proti domácemunásiliuŠtatistiky hovoria, že jedna z piatich žien jeobeťou domáceho násilia zo strany partneraa 25% všetkých násilných kriminálnych činovv Európe je zavinených mužmi práve na svojichpartnerkách.Európsky parlament sa už v roku 1997 postavilsvojim uznesením za európsku kampaň „Nulovátolerancia násiliu voči ženám“. Ako reakcia napodnet zo strany Parlamentu, Európska komisiauskutočnila v rokoch 1999–2000 kampaň natúto tému s cieľom zdôrazniť skutočný problémdomáceho násilia voči ženám.8. marca 2004 schválili európski poslanci rok2006 ako „Európsky rok boja proti násiliu vočiženám“ (§ 14, uznesenie o európskej politiketýkajúcej sa rovnosti príležitostí).Maria CARLSHAMREOVÁ (ALDE/ADLE, SE)je spravodajkyňou prvej správy EP týkajúcej sadomáceho násilia. Správa by mala byť schválenáv druhej polovici tohto roka. Vďaka tlakomzo strany Európskeho parlamentu, i nová ústavaobsahuje článok, podľa ktorého bude cieľomÚnie „bojovať proti všetkým druhom domácehonásilia“, pričom „členské štáty musia prijaťvšetky opatrenia, aby zamedzovali a potrestalivšetky kriminálne činy s cieľom chrániť obete“.(vyhlásenie k čl. III-116).Programy DaphneCieľom programov Daphne, schválenými spoločneEurópskym parlamentom a Radou ministrov,je boj proti násiliu páchanom na deťoch,mladých ľuďoch a ženách.Daphne I, ktorý fungoval od roku 2000 do roku2003, priniesol obrovský úspech a napomoholzískaniu omnoho väčších finančných prostriedkovako sa pôvodne očakávalo. Vzdelávaciekampane sa orientovali napr. na boj proti zohaveniupohlavných orgánov medzi ženskýmiimigrantmi z arabských a afrických krajín, napomocné projekty na pomoc zneužívanýmženám, drogovo závislých, telefónne non-stoplinky pre prostitútky atď. S rozpočtom 20 mil.eur. mohol Daphne I podporiť iba 140 projektov.Preto sa poslanci EP snažili o pokračovaniea predĺženie tohto programu.Daphne II, vedený v mene EP poslankyňou LissyGRONEROVOU (PES, DE), začal fungovaťv apríli 2004 s rozpočtom 50 mil. eur (tátosuma bola zvýšená vďaka úsiliu poslancov,Komisia navrhovala pôvodne iba 41 mil. eur).Jednotlivé projekty sú financované až do výšky250 000 eur, oproti pôvodnému limitu 125 000eur.Viac informácií nájdete na internetovejstránke programov Daphne http://europa.eu.int/comm/justice_home/funding/daphne/funding_daphne_en.htm75EURÓPSKY PARLAMENT

INFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIEINFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIE15. – 16. marca – utorok, stredaPrezident SR na pracovnej návšteve ŠtátuIzrael15. marca – utorok13.30 – bilaterálne stretnutie s prezidentomŠtátu Izrael Moshe Katsavom v jehorezidencii v Jeruzaleme16.00 – slávnostné otvorenie novej budovyMúzea Yad Vashem v Jeruzaleme– pásku prestrihne izraelský prezident19.30 – slávnostná večera podávaná izraelskýmprezidentomRámcový program prezidenta SR Ivana Gašparoviča od 15. marca do 15. apríla 200515.00 – Prezident SR prijme predsedu Slovenskejligy v Amerike Ľudovíta Pavla pripríležitosti jeho životného jubilea23. marca – streda11.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme predsedovvyšších územných celkov SR31. marca – štvrtokPrezidentský palác11.00 – Prezident SR prijme predsedov výborovNR SRGaléria MIRÓ, Bratislava16.00 – Prezident SR sa zúčastní na verejnejnahrávke umeleckého programu SRo– ImpresieDivadlo Aréna, Bratislava19.00 – Prezident SR sa zúčastní na galaprograme„Vojenský čin roka 2004“7616. marca – streda8.30 – spomienkový akt pri Pamätníku mien9.00 – Mimoriadne zasadnutie Yad Vashems príhovormi vedúcich delegácií(v budove múzea)14.00 – obed podávaný predsedom vládyArielom Sharonom17. marec – štvrtok14.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme členov Regulačnejrady Úradu pre reguláciu sieťovýchodvetví16.00 – Prezident SR sa zúčastní na vernisáživýstavy akad. Maliarky Nade Rappensbergerovej(Zimná záhrada)18. marec – piatok11.00 – Prezidentský palácPrezident SR vymenuje sudcov bezčasového obmedzenia21. marca – pondelok14.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme predsedu Výboruregiónov EÚ a predsedu Krajinskéhosnemu Bádenska Württemberska,Spolkovej republiky Nemecko PetraStrauba22. marca – utorokPrezidentovi SR odovzdajú na nástupnej audienciipoverovacie listiny:11.00 – mimoriadny a splnomocnený veľvyslanecGambijskej republiky v SR sosídlom v Bruseli Yusupha Alieu Kah12.00 – mimoriadny a splnomocnený veľvyslanecBrazílskej federatívnej republikyv SR so sídlom vo Viedni CelsoMarcos Vieira de Souza13.00 – mimoriadny a splnomocnenýveľvyslanec Mauritánskej islamskejrepubliky v SR so sídlom v MoskveMohamed Mahmoud Ould Dahi14.00 – Prezident SR odovzdá poverovacie listinyvedúcim diplomatických misií SRv Lotyšskej republike a v Kubánskejrepublike – Ivanovi Špidlovi a IvoviHlaváčkovi24.marca – štvrtok11.00 – Prezident SR Ivan Gašparovič prijmev Prezidentskom paláci v Bratislavegenerálmajora Ľubomíra Bulíka, náčelníkaGenerálneho štábu OS SR.30. marca – stredaPrezidentský palác10.30 – Prezident SR prijme podpredseduvlády SR Pála Csákyho15.00 – Prezident SR prijme maršálka Poľskéhosejmu Longina Pastušiaka ŠKSlovan19. 00 – Prezident SR sa zúčastní na kvalifikačnomfutbalovom zápase Slovensko:Portugalsko3. – 4. apríla – nedeľa – pondelokPrezident SR sa zúčastní na pracovnej cestena Stretnutí prezidentov krajín V4 vo Wisle,Poľská republika.Program prezidenta SR so sprievodompočas účasti na pohrebe Jeho Svätostipápeža Jána Pavla II.7. apríla –štvrtok11.00 – Odlet delegácie do Ríma14.00 – Príchod do Baziliky Sv. Petra vo Vatikáne17.00 – Príchod prezidenta SR so sprievodomdo Pápežského slovenského kolégiasv. Cyrila a Metoda a Pápežskéhoslovenského ústavu sv. Cyrilaa Metoda, zdvorilostné stretnuties rektorom kolégia a ústavu ThLic.Vladimírom Stahovcom18.30 – Účasť na zádušnej omši za zosnuléhopápeža Jána Pavla II. v kaplnkePápežského slovenského ústavu sv.Cyrila a Metoda v Ríme8. apríla – piatok10.00 – 14. 00 Slávnostný pohrebný obradJeho Svätosti pápeža Jána Pavla II.pred Bazilikou sv. Petra vo Vatikáne16.00 – Odlet delegácie do Bratislavy17.30 – Prílet prezidenta SR s delegáciou doBratislavy14. apríla – štvrtokTechnopol, Bratislava12.00 – prezident SR sa zúčastní na výročnomzhromaždení delegátovSlovenskej obchodnej a priemyselnejkomory15. apríla – piatokPrezidentský palác11.00 – prezident SR prijme zástupcov Združeniasudcov Slovenska.

INFOSERVISÚradu vlády Slovenskej republikyZasadanie vlády Slovenskej republikyZ komuniké z rokovania vlády SR23. februára 2005Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 121.riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predseduvlády SR Mikuláša Dzurindu.Vláda SR prerokovala a s pripomienkou schválilanávrh zákona o študentských pôžičkácha o zmene a doplnení niektorých zákonov – alternatívaA.Návrh predložil minister školstva SR MartinFronc.Vláda SR prerokovala a s pripomienkami schválilanávrh Trestného zákona – alternatíva I.Návrh predložil podpredseda vlády SR a ministerspravodlivosti SR Daniel Lipšic.Vláda SR prerokovala a zrušila uznesenie vládySR č. 1136 zo dňa 24. novembra 2004 k Memoranduo porozumení medzi vládou SR a spoločnosťouTrutheim Invest LLC za účelom dostavbya následnej prevádzky Novostavby Slovenskéhonárodného divadla.Návrh predložil minister kultúry SR RudolfChmel.Vláda SR prerokovala a schválila návrh zákona,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002Z.z. o rodičovskom príspevku v znení neskoršíchpredpisov a zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnompoistení v znení neskorších predpisov.Návrh predložil minister práce, sociálnych vecía rodiny SR Ľudovít Kaník.Vláda SR prerokovala a schválila návrh navymenovanie Ing. Františka Tótha do funkcie štátnehotajomníka Ministerstva školstva SR.Návrh predložil minister školstva SR MartinFronc.Vláda SR prekovala a schválila dodatokč.4 k plánu zahraničných stykov členov vlády,štátnych tajomníkov a predsedov ostatnýchústredných orgánov štátnej správy SR na mesiacfebruár 2005.Predložil minister zahraničných vecí SR EduardKukan.Zasadanie vlády Slovenskej republikyZ komuniké z rokovania vlády SR2. marca 2005Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 122.riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predseduvlády SR Mikuláša Dzurindu.Vláda SR prerokovala vzala na vedomie informácieo vývoji rokovaní a stanoviskách Slovenskejrepubliky vo Výboroch stálych predstaviteľov (CO-REPER) a radách ministrov.Vláda SR prerokovala a vyjadrila nesúhlass návrhom poslanca Národnej rady Slovenskejrepubliky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorýmsa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb.o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok)v znení neskorších predpisov a o zmene a doplneníniektorých zákonov.Návrh predložil podpredseda vlády SR a ministerspravodlivosti SR Daniel Lipšic.Vláda SR prerokovala a vyjadrila nesúhlass návrhom skupiny poslancov Národnej radySlovenskej republiky na vydanie zákona, ktorýmsa mení a dopĺňa zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnomobstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizáciiústrednej štátnej správy.Návrh predložila predsedníčka Úradu pre verejnéobstarávanie SR Rozália Molnárová.Vláda SR prerokovala a s pripomienkou vyjadrilasúhlas s návrhom na uzavretie Dohody medzivládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajinyo zmene a doplnení Zmluvy medzi vládou Slovenskejrepubliky a vládou Ukrajiny o hraničnýchpriechodoch na spoločných štátnych hraniciach,podpísanej dňa 15. júna 1995 v Kyjeve, formouvýmeny nót“. Navrhuje sa otvorenie hraničnéhopriechodu Veľké Slemence – Mali Selmenci s medzinárodnýmcharakterom – pre občanov Slovenskejrepubliky, Ukrajiny a štátov Európskeho hospodárskehopriestoru, s celoročnou prevádzkou,s pracovným časom denne od 8.00 hod. do 20.00hod. Hraničný priechod bude určený pre pešícha cyklistov. Kontrolné zložky oboch štátov budú nahraničnom priechode vykonávať službu oddelene,každá na území svojho štátu.Návrh predložil podpredseda vlády SR a ministerfinancií SR Ivan Mikloš.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas s návrhomna vyčlenenie prostriedkov na odmeny prečlenov Legislatívnej rady vlády SR na rok 2005z rozpočtovej rezervy vlády.Návrh predložil podpredseda vlády SR a ministerfinancií SR Ivan Mikloš.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nazrušenie poverenia a odvolanie z výkonu funkciemimoriadneho a splnomocneného veľvyslancaSlovenskej republiky.Návrh predložil minister zahraničných vecí SREduard Kukan.Poznámka: Materiál je dôvernýTlačový a informačný odborÚradu vlády Slovenskej republikyNámestie slobody 1813 70 BratislavaTel: ++ 421 7 5729 5248Fax: ++ 421 7 5249 7625mmaruska@government.gov.skjana.riskova@government.gov.skInformácie z tohto InfoServisua mnoho ďalších nájdetena internetových stránkach úraduvlády Slovenskej republikyna adrese www.vlada.gov.skZ komuniké121. schôdza vlády SR(23. februára 2005)122. schôdza vlády SR(2. marca 2005)123. schôdza vlády SR(9. marca 2005)124. schôdza vlády SR(16. marca 2005)125. schôdza vlády SR(30. marca 2005)126. schôdza vlády SR(6. apríla 2005)77INFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SR

INFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SR78Vláda SR prerokovala a schválila návrh na poverenievýkonom funkcie mimoriadneho a splnomocnenéhoveľvyslanca Slovenskej republiky.Návrh predložil minister zahraničných vecí SREduard Kukan.Poznámka: Materiál je dôvernýVláda SR prerokovala a schválila návrh na poverenievýkonom funkcie mimoriadneho a splnomocnenéhoveľvyslanca Slovenskej republiky.Návrh predložil minister zahraničných vecí SREduard Kukan.Poznámka: Materiál je dôvernýVláda SR prerokovala a schválila návrh na poverenievýkonom funkcie mimoriadneho a splnomocnenéhoveľvyslanca Slovenskej republiky.Návrh predložil minister zahraničných vecí SREduard Kukan.Poznámka: Materiál je dôvernýVláda SR prerokovala a schválila návrh na poverenievýkonom funkcie mimoriadneho a splnomocnenéhoveľvyslanca Slovenskej republiky.Návrh predložil minister zahraničných vecí SREduard Kukan.Poznámka: Materiál je dôvernýVláda SR prerokovala a schválila návrh na poverenievýkonom funkcie mimoriadneho a splnomocnenéhoveľvyslanca Slovenskej republiky.Návrh predložil minister zahraničných vecí SREduard Kukan.Zasadanie vlády Slovenskej republikyZ komuniké z rokovania vlády SR9. marca 2005Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 123.riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predseduvlády SR Mikuláša Dzurindu.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie informácieo vývoji rokovaní a stanoviskách Slovenskejrepubliky vo Výboroch stálych predstaviteľov (CO-REPER) a radách ministrov.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nariadeniavlády Slovenskej republiky, ktorým sa menía dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č.270/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavkyna uvádzanie osiva krmovín do obehu. Predloženýmnávrhom nariadenia sa preberá smernicaKomisie 2004/55/ES a zároveň sa vykonávajúúpravy nesprávnych údajov a textov v platnomznení nariadenia vlády č. 270/2004 Z.z., ktorýmsa ustanovujú požiadavky na uvádzanie osivakrmovín do obehu.Návrh predložil minister pôdohospodárstva SRZsolt Simon.Vláda SR prerokovala a s pripomienkami schválilanávrh pozície Slovenskej republiky k strednodobémuhodnoteniu Lisabonskej stratégie prejarné zasadnutie Európskej rady.Návrh predložili podpredseda vlády SR PálCsáky a podpredseda vlády SR a ministerfinancií SR Ivan Mikloš.Vláda SR prerokovala a vyjadrilasúhlas s návrhom na uzavretie Dohody medzivládou Slovenskej republiky a Radou ministrovAlbánskej republiky o reštrukturalizácii a splatenízáväzku Albánskej republiky voči Slovenskej republike.Predmetná vládna dohoda rieši otázky vysporiadaniazáväzku Albánskej republiky voči Slovenskejrepublike a ukončenia revízie zmluvno-právnejzákladne medzi obidvomi štátmi, ktoré tvoria priorityzahraničnej politiky Slovenskej republiky vovzťahu k Albánskej republike na rok 2005.Návrh predložili podpredseda vlády SR a ministerfinancií SR Ivan Mikloš a minister zahraničnýchvecí SR Eduard Kukan.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nazmeny v zložení Legislatívnej rady vlády Slovenskejrepubliky.Návrh predložil podpredseda vlády SR a ministerspravodlivosti SR Daniel Lipšic.Vláda SR prerokovala a schválila návrh na zmenuuznesenia vlády Slovenskej republiky č. 104z 9. februára 2005 k návrhu na uzavretie Dohodymedzi Slovenskou republikou a registrovanýmicirkvami a náboženskými spoločnosťami o výkonepastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených silácha ozbrojených zboroch Slovenskej republiky.Návrh predložil minister obrany SR Juraj Liška.Vláda SR prerušila rokovanie o návrhu vyhodnotenieplnenia úloh akčného plánu v roku 2004a návrh akčného plánu realizácie úloh na rok2005, ktoré vyplývajú z Koncepcie štátnej politikyvo vzťahu k deťom a mládeži v SR do roku 2007.Predložil minister školstva SR Martin Fronc.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh projektu zavedenia značky zhodys európskymi normami Európska značka zhody– Keymark do praxe na národnej úrovni.Návrh predložil predseda Úradu pre normalizáciu,metrológiu a skúšobníctvo SR DušanPodhorský.Vláda SR prerokovala a s pripomienkou schváliladodatok č. 1 k plánu zahraničných stykovčlenov vlády, štátnych tajomníkov a predsedovostatných ústredných orgánov štátnej správy SRna mesiac marec 2005.Návrh predložil minister zahraničných vecí SREduard Kukan.Vláda SR prerokovala a schválila návrh na prijatieoficiálnej delegácie vedenej predsedom vládyChorvátskej republiky Ivom Sanaderom v Slovenskejrepublike v dňoch 11. a 12. marca 2005.Návrh predložil minister zahraničných vecí SREduard Kukan.Vláda SR prerokovala a schválila návrh vzorovejzakladateľskej listiny a vzorových stanov akciovejspoločnosti v rezorte zdravotníctva. Podľa predloženýchstanov budú založené akciové spoločnostivytypovaných zdravotníckych zariadení podľaustanovenia § 84 a nasl. zákona č. 578/2004Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciáchv zdravotníctve a o zmene a doplneníniektorých zákonov.Návrh predložil minister zdravotníctva SR RudolfZajac.Zasadanie vlády Slovenskej republikyZ komuniké z rokovania vlády SR16. marca 2005Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 124.riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predseduvlády SR Mikuláša Dzurindu.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie informácieo vývoji rokovaní a stanoviskách Slovenskejrepubliky vo Výboroch stálych predstaviteľov (CO-REPER) a radách ministrov.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas s návrhomna podpis Európskeho dohovoru o krajine.Ratifikácia dohovoru je v súlade so záujmamiSlovenskej republiky, našou štátnou environmentálnoupolitikou i s dobrými susedskými vzťahmi.Návrh predložil minister životného prostrediaSR László Miklós.Vláda SR prerokovala a schválila návrh postupupri úprave finančných plánov programových dokumentov.Cieľom predkladaného návrhu uzneseniavlády SR je definovať rámcové postupy pri prípadnýchúpravách finančných plánov a realokáciáchv rámci Rámca podpory spoločenstva/Národnéhorozvojového plánu na obdobie 2004–2006.Návrh predložili podpredseda vlády SR a ministerfinancií SR Ivan Mikloš a minister výstavbya regionálneho rozvoja SR László Gyurovszky.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie analýzunákladovosti výstavby diaľnic v SR.Predložil minister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Pavol Prokopovič.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nazvýšenie administratívnych kapacít zapojených doimplementácie štrukturálnych fondov a Kohéznehofondu v rezorte MŽP SR (z prostriedkov technickejpomoci operačného programu Základnáinfraštruktúra).Návrh predložil minister životného prostrediaSR László Miklós.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nazvýšenie počtu štátnozamestnaneckých miesta zmenu v systemizácii štátnych zamestnancovv štátnej službe na rok 2005 v rozpočtovej kapitoleMinisterstva životného prostredia Slovenskejrepubliky.Návrh predložil minister životného prostrediaSR László Miklós.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlass návrhom poslanca Národnej rady Slovenskejrepubliky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z.z.o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplneníniektorých zákonov. Cieľom predloženéhonávrhu je vytvoriť na časovo obmedzené obdobiemožnosť dobrovoľne odovzdať zbraň, ktorú osobaprechováva bez povolenia, ktorémukoľvek útvarupolície s účinkom zániku trestnosti nedovolenéhoozbrojovania.

Návrh predložil minister vnútra SR VladimírPalko.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nariadeniavlády o opatreniach na kontrolu slintačkya krívačky. Predloženým návrhom nariadeniavlády sa do právneho poriadku Slovenskej republikypreberá smernica Rady 2003/85/ES z 29.septembra 2003, ktorá zavádza opatrenia Spoločenstvana kontrolu slintačky a krívačky, ktorousa zrušuje smernica 85/511/EHS a rozhodnutia89/531/EHS a 91/665/EHS a mení a dopĺňasmernica 92/46/EHS (Ú. v. EÚ L 306, 22. 11.2003 ).Prijatím navrhovaného nariadenia vlády sadosiahne úplná zlučiteľnosť s právom Európskychspoločenstiev a právom Európskej únie.Návrh predložil minister pôdohospodárstva SRZsolt Simon.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas s návrhomna prístup SR k „Protokolu o výsadácha imunitách Európskej organizácie pre atómovývýskum (CERN)“. Pristúpenie SR k Protokolu o výsadácha imunitách Európskej organizácii preatómový výskum (CERN) umožní CERN efektívneplnenie funkcií v SR, ktoré jej boli určené v zmysleDohovoru o založení CERN. Protokol zaručí CERNrovnaké zaobchádzania na území SR ako na územívšetkých členských štátoch.Návrh predložil minister školstva SR MartinFronc.Vláda SR prerokovala a schválila východiskáAkčného plánu pre trvalo udržateľný rozvoj.Predložil podpredseda vlády SR Pál Csáky.Zasadanie vlády Slovenskej republikyZ komuniké z rokovania vlády SR30. marca 2005Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 125.riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predseduvlády SR Mikuláša Dzurindu.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie informácieo vývoji rokovaní a stanoviskách Slovenskejrepubliky vo Výboroch stálych predstaviteľov (CO-REPER) a radách ministrov.Vláda SR prerokovala a s pripomienkami Legislatívnejrady vlády SR vyjadrila súhlas s návrhomvýboru Národnej rady Slovenskej republiky preeurópske záležitosti na vydanie zákona, ktorýmsa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadkuNárodnej rady Slovenskej republiky.Návrh predložil podpredseda vlády SR a ministerspravodlivosti SR Daniel Lipšic.Vláda SR prerokovala a s pripomienkami vyjadrilasúhlas s návrhom skupiny poslancov Národnejrady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorýmsa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnejrady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v zneníneskorších predpisov.Návrh predložil minister vnútra SR VladimírPalko.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlas s návrhomna uzavretie Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňaEurópsky dohovor o potlačovaní terorizmuvypracovaného Radou Európy. Tento protokol menía dopĺňa ustanovenia Európskeho dohovoru o potlačovaníterorizmu, ktorého zmluvnou stranou jeSlovenská republika od roku 1993. Protokol bližšiešpecifikuje, meritórne rozširuje a zefektívňuje justičnúspoluprácu v trestných veciach v oblasti bojaproti terorizmu a iným závažným trestným činom.Návrh predložil podpredseda vlády SR a ministerspravodlivosti SR Daniel Lipšic.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie správuo nábehu fiškálnej decentralizácie a schválilanávrh na rozdelenie prostriedkov z rozpočtovejrezervy na fiškálnu decentralizáciu v štátnomrozpočte na rok 2005.Predložil podpredseda vlády SR a ministerfinancií SR Ivan Mikloš.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie záverečnévyhodnotenie plnenia Národného programuprípravy SR na členstvo v NATO (PRENAME)a Časového plánu plnenia reforiem. Vstupom SRdo Severoatlantickej aliancie 29. marca 2004 sak 31. decembru 2004 ukončil Národný programePRENAME, ktorého cieľom bolo koordinovať prípravuSR na prevzatie záväzkov a úloh vyplývajúcichz členstva v Aliancii.Predložili minister zahraničných vecí SR EduardKukan a minister obrany SR Juraj Liška.Vláda SR prerokovala a s pripomienkami schválilapredbežné stanovisko SR k návrhom nariadeníEurópskej komisie k štrukturálnym fondom a Kohéznemufondu. Cieľom predkladaného návrhu jevytýčenie prioritných oblastí SR k novým návrhomnariadení EK a stanovenie mandátu na rokovaniePracovnej skupiny Rady EÚ B.6 – Štrukturálneopatrenia, na ktorej sa predmetné návrhy nariadenív súčasnom období prerokovávajú.Predložil minister výstavby a regionálneho rozvojaSR László Gyurovszky.Vláda SR prerokovala a schválila návrh navyňatie zdravotníckych zariadení zo zoznamuschválených na premenu podľa § 2 ods. 2 zákonač. 13/2002 Z. z. (transformačný zákon) na neziskovéorganizácie poskytujúce všeobecne prospešnéslužby a návrh na doplnenie zoznamu.Návrh predložil minister zdravotníctva SR RudolfZajac.Vláda SR prerokovala a schválila návrh natransformáciu štátnych podnikov v zakladateľskejpôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republikyna akciové spoločnosti so 100 % účasťouštátu. Cieľom predkladaného návrhu je zefektívniťopravárenskú základňu rezortu Ministerstva obranySlovenskej republiky v nadväznosti na prebiehajúcutransformáciu rezortu Ministerstva obranySlovenskej republiky v zmysle „Dlhodobého plánurozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadomdo roku 2015“ a súčasný stav ekonomickej a hospodárskejsituácie v Slovenskej republike.Návrh predložil minister obrany SR Juraj Liška.Vláda SR prerokovala a schválila návrh na odvolanieMUDr. Jána Gajdoša z funkcie štátnehotajomníka Ministerstva zdravotníctva SR.Návrh predložil minister zdravotníctva SR RudolfZajac.Vláda SR prerokovala a schválila návrh navymenovania MUDr., PhD. Alexandry Novotnejdo funkcie štátneho tajomníka Ministerstva zdravotníctvaSR.Návrh predložil minister zdravotníctva SR RudolfZajac.Poznámka: Materiál sa nezverejňuje v zmysle §9 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informáciíVláda SR prerokovala a schválila návrh navymenovanie MUDr. Jána Gajdoša do funkciepredsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnoustarostlivosťou.Návrh predložil minister zdravotníctva SR RudolfZajac.Poznámka: Materiál sa nezverejňuje v zmysle §9 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informáciíZasadanie vlády Slovenskej republikyZ komuniké z rokovania vlády SR6. apríla 2005Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 126.riadnej schôdzi a rokovala pod vedením predseduvlády SR Mikuláša Dzurindu.Vláda Slovenskej republiky si v úvode svojejschôdze minútou ticha uctila pamiatku zosnuléhoSvätého Otca Jána Pavla II.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomie informácieo vývoji rokovaní a stanoviskách Slovenskejrepubliky vo Výboroch stálych predstaviteľov (CO-REPER) a radách ministrov.Vláda SR prerokovala a schválila návrh zákona,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení zákona č. 757/2004Z. z.Návrh predložil podpredseda vlády SR a ministerspravodlivosti SR Daniel Lipšic.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona o registrácii odrôdpestovaných rastlín a uvádzaní množiteľskéhomateriálu pestovaných rastlín do obehu. Cieľomnávrhu zákona je upraviť v súlade s právomEurópskych spoločenstiev a Európskej únieproblematiku registrácie odrôd pestovanýchrastlín a uvádzania ich množiteľského materiáludo obehu.Návrh predložil minister pôdohospodárstva SRZsolt Simon.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nariadeniavlády Slovenskej republiky, ktorým sa menía dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č.302/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnostio ochrane zvierat pri preprave.Návrh predložil minister pôdohospodárstva SRZsolt Simon.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR schválila návrh nariadeniavlády Slovenskej republiky, ktorýmsa ustanovujú požiadavky na kozmetickévýrobky.Návrh predložil minister zdravotníctvaSR Rudolf Zajac.79INFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SR

NÁRODNÁ RADA SRINFOSERVIS NR SRŠtyriadsiata prvá schôdza Národnej rady Slovenskej republikyV utorok 15. marca krátko po 13. hodineotvoril predseda Národnej rady Slovenskej republikyPavol Hrušovský jej 41. schôdzu, ktorátrvala do 21. marca. Opäť nevyšla snaha Ľudovejstrany-Hnutia za demokratické Slovensko,zaradiť do jej programu diskusiu o vnútropolitickeja sociálno-ekonomickej situáciina Slovensku. Plénum nepodporilo ani návrhEdity Angyalovej zo Smeru, aby vláda predložilasprávu o sociálnej a ekonomickej situácii naSlovensku a snahu jej kolegu Róberta Madeja,aby do parlamentu bola predložená dopadováštúdia k zákonu o študentských pôžičkách.Podporu nezískala ani iniciatíva Márie Demeterovejz Kresťanskodemokratického hnutia,ktorá chcela program schôdze doplniť o návrhuznesenia k európskej ústavnej zmluve.Do kresiel zasadli noví poslanciDo parlamentných kresiel zasadli dvaja novízákonodarcovia. Do klubu poslancov Aliancienového občana nastúpil ako náhradník bývalýbasketbalista a jeden zo zakladateľov aliancieStanislav Kropilák. Národná rada súhlasilas tým, aby pracoval vo výbore pre vzdelanie,vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Poodchode Jána Jasovského z parlamentu napost predsedu najvyššieho kontrolného úraduprišiel do poslaneckého klubu ĽS-HZDS VladimírPavelka. Ten bude pôsobiť vo výbore preobranu a bezpečnosť.O spoplatnení vysokoškolského štúdiaNič nie je zadarmo, ani školstvo nie, ak tedachceme pristúpiť k reformovaniu zodpovedne,musíme sa zbaviť tohto najnepravdepodobnejšiehomýtu, vyzval poslancov na začiatkurozpravy k zákonu o študentských pôžičkách ministerškolstva Martin Fronc. Minister obhajovalzavádzanie poplatkov za štúdium argumentmio tom, že nie je spravodlivé, aby sa na vysokéškolstvo „skladali“ všetci daňoví poplatníci.Prisľúbil síce zvyšovanie investícií z verejnýchzdrojov na vysoké školstvo, ale na druhej straneupozornil, že treba v systéme financovania zaviesťspravodlivosť. pozornosť poslancov upriamilminister na podporný sociálny systém, ktorýzákon zavádza spolu s poplatkami.Poslanec ĽS-HZDS Vladimír Mečiar v rozpraveupozornil, že podľa ústavy majú občanianárok na bezplatné vzdelanie. „Nie sú naplnenéústavné podmienky na prijatie predloženéhozákona,“ vyhlásil Vladimír Mečiar. Poslanecza KSS Jozef Ševc uviedol, že nevie prečosa začína reforma vysokého školstvaspoplatňovaním a študentskýmipôžičkami. Poslanec Smeru Róbert80Madej zdôraznil, že zákon v prípade schválenia„bude likvidačný voči študentom a aj voči verejnýmvysokým školám“. Národná rada po obsiahlejrozprave posunula vládny návrh zákonao študentských pôžičkách do druhého čítania.O jeho záverečnej podobe sa pravdepodobnerozhodne na májovej schôdzi parlamentu.Opäť o Trestnom zákoneNárodná rada sa opäť začala venovať novémuTrestnému zákonu, ktorý predložila narokovanie vláda. Podľa nezávislého poslancaMiroslava Abelovského tento návrh Trestnéhozákona sa zaraďuje k najtvrdším v Európe.„Sprísnenie trestnej represie k ničomu nevedie,“poznamenal v rozprave. Kriticky sa vyjadrilk zavedeniu skutkovej podstaty prípravytrestného činu. V rokoch 2001 až 2003 nebolnikto za prípravu trestného činu obvinený. Jedinýmkritériom, aby prostriedkami trestnéhopráva boli chránené spoločenské vzťahy je, žesa v skutočnosti vyskytujú v masovom rozsahu.“Ak sa nevyskytujú, nevidím žiadny dôvod,aby boli prostriedkami trestného práva chránené,“dodal. Rovnako je to podľa jeho slov ajv prípade zavedenia trestného činu podporya založenia a zosnovania zločineckej skupiny.Opačný názor prezentoval predkladateľnávrhu minister spravodlivosti Daniel Lipšic.„To, že ide o prísny Trestný zákon počúvam uždlhší čas. Je to taká floskula, nikdy to neboloničím preukázané,“ povedal minister. Podľaneho sme si totiž zvykli, že slovenský Trestnýzákon je mierny a aj za závažné delikty ukladámierne tresty. „My sme sa akosi stali benevolentníi voči násiliu,“ povedal minister. Uviedolpríklad Nemecka či Rakúska, kde je za najzávažnejšiedelikty proti životu stanovené obligatórnedoživotné väzenie. Rovnako v Španielskupo minuloročných teroristických útokochzaviedli kumulačnú zásadu pre výpočet trestu.Daniel Lipšic zdôraznil, že Trestný zákonprichádza do hry, keď je spáchaný trestný čin,čiže je to represívny nástroj. „Samozrejme jeúlohou parlamentu vytvárať aj legislatívnepodmienky, aby bolo páchaných čo najmenejtrestných činov, ale to nie je vec trestnej kodifikácie,“zdôraznil Daniel Lipšic.Rekodifikácia Trestného zákona sa znovadostala do poslaneckých lavíc, keď predchádzajúcinávrh minister spravodlivosti stiaholz rokovania, pretože poslanci prijali pozmeňujúcenávrhy „zjemňujúce jeho tvrdosť“.V tomto predloženom návrhu sú opäť ustanovenia,ktoré poslanci v predchádzajúcomlegislatívnom procese vypustili. Národnárada návrh Trestného zákona posunula dodruhého čítania.Ďalšie právne normy v druhom čítaníNárodná rada posunula do druhého čítanianovelu zákona o rokovacom poriadku, ktorouchce výbor pre európske záležitosti upraviťsvoje fungovanie. Na základe novely by malvýbor schvaľovať stanoviská Slovenska k právnezáväzným aktom a iným aktom Európskejúnie.Poslanci posunuli do ďalšieho legislatívnehoprocesu novelu zákona o štátnom občianstve,ktorou sa menia podmienky jeho udelenia.V súlade s Európskym dohovorom o občianstvebudú môcť nadobudnúť slovenské občianstvoaj osoby, ktoré nemali na Slovensku trvalýpobyt najmenej tri roky pred dosiahnutím 18rokov.Z dielne rezortu vnútra poslanci podporilido druhého čítania novelu zákona o premávkena pozemných komunikáciách. Na jej základeby vodiči mohli prísť o vodičský preukaz,ak budú predbiehať na zakázanom miestealebo prekročia rýchlosť v obci o viac ako 30kilometrov za hodinu a mimo o viac ako 50kilometrov.Súdna rada Slovenskej republiky by v budúcnostinemala mať podpredsedu. Navrhujesa to v zákone o súdnej rade, ktorú posunuliposlanci do druhého čítania. V prípade neprítomnostipredsedu rady na zasadnutí by homal podľa návrhu novely zastúpiť najstaršíz prítomných členov rady.Národná rada posunula do druhého čítaniazákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorýpripravili poslanci Smeru. Podľa návrhu bysa zákon použil iba v prípadoch, ak hodnotamajetku, ktorého pôvod nevie dotknutá osobavysvetliť, presahuje tisícnásobok minimálnejmzdy, čo je teraz 6,5 milióna korúnDo druhého čítania sa dostal návrh novelyzákona o sociálnej pomoci. Účelom novely,ktorú vypracovala poslankyňa Mária Sabolová(KDH), je poskytovať adresnú pomoc priodstraňovaní alebo zmierňovaní sociálnychdôsledkov zdravotného postihnutia pri cystickejfibróze.Zákonodarný zbor posunul do druhéhočítania návrh novely zákona o dani z pridanejhodnoty, ktorú predložil poslanec ĽubomírLintner (ANO). Elektronicky vyhotovená faktúraby mala podľa tejto novely obsahovaťelektronický podpis podľa zákona o elektronickompodpise.Možnosť upraviť pred manželstvom majetkovépomery je cieľom iniciatívy poslancovz Aliancie nového občana. Návrh novely Ob-

čianskeho zákonníka, ktorú poslanci postúpilido druhého čítania, reagujú predkladatelia navysokú rozvodovosť na Slovensku. Manželskázmluva by sa uzatvárala notárskou zápisnicou.Poslanci do druhého čítania posunuli aj noveluzákona o obecnom zriadení. Zmena v zákoneby mala umožniť vznik samostatnej obceDobrá nad Ondavou. Katastrálne územieDobrej nad Ondavou je súčasťou Kvakoviecv okrese Vranov na Topľou.Zakázať televíziám používať v upútavkachna filmy či iné programy scény reálneho násiliachcú opoziční poslanci Dušan Jarjabek(ĽS-HZDS) a Dušan Čaplovič (Smer). Predložilipreto do parlamentu novelu zákona o vysielaní,aby aj túto skutočnosť mohla kontrolovaťRada pre vysielanie a retransmisiu.Poslanci posunuli do druhého čítania aj noveluzákona o dani z príjmov, ktorú predložilIgor Šulaj zo Smeru. Novela má zjednocovaťúčtovnú a daňovú problematiku oceňovaniahmotného majetku prenajatého formoufinančného prenájmu. Ministerstvo financiívšak s predloženým návrhom nesúhlasí.Národná rada posunula do druhého čítanianovelu zákona o rodičovskom príspevku.Od júla tohto roku by mal štát vyplácať rodičovskýpríspevok už len v jednotnej výške,ktorá v súčasnosti dosahuje 4110 korún.Nemal by sa už poskytovať ani jednorázovýpríspevok druhému rodičovi pri súbežnej starostlivostio dieťa.Do ďalšieho legislatívneho procesu poslancipostúpili aj návrh novely zákona o prevenciizávažných priemyselných havárií, ktorá preberápríslušnú smernicu Európskej únie.Schválené zákony, resp. novely zákonovPresnejšie vymedzenie práv a povinnostisubjektov zaoberajúcich sa hazardnými hramia odbyrokratizovanie procesu vydávania licenciína takýto druh podnikania prinesie novýzákon o hazardných hrách, ktorý schválilanárodná rada. Zákon nanovo definuje štátnydozor v tejto oblasti, pričom novým orgánomdozoru sa stanú obce. Odvod prevádzkovateľovhazardnej hry do štátneho rozpočtualebo rozpočtu obce sa s výnimkou výhernýchprístrojov stanovuje percentuálnou sadzbouz hernej istiny. Odvody obciam z výhernýchprístrojov sa zvýšia o 5-tisíc korún na 45-tisíc.Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. májatohto roku.Štát poskytne na starostlivosť o vojnovéhroby viac peňazí. O príspevok budú môcťobce požiadať krajský úrad už v tomto rokudo 31. mája. Na zabezpečenie starostlivostio každý vojnový hrob budú môcť obce dostaťpäťnásobok minimálnej hodinovej mzdy, čov súčasnosti predstavuje príspevok 175 korún.Teraz je to len dvojnásobok minimálnejhodinovej mzdy, teda približne 64 korún. Nastarostlivosť o vojnové hroby sa v budúcomroku počíta s vyčlenením 26 miliónov korúnzo štátneho rozpočtu. Vyplýva to zo zákonao vojnových hroboch, ktorý schválila národnárada.Platy učiteľov základných a stredných škôlsa od júla zvýšia v rozmedzí približne od 800do 2700 korún. Schválená novela zákonao odmeňovaní niektorých zamestnancov privýkone práce vo verejnom záujme zavádzaod 1. júla nové platové tarify. Mzda učiteľabude mať dve zložky, pozostávajúce z platovejtarify a percentuálneho navŕšenia podľa dĺžkyzapočítanej praxe. Pri praxi do 16 rokov sabude zvyšovať tarifný plat o percento, pri praxiod 17 do 32 rokov o pol percenta za každýodučený rok. Učiteľom s praxou nad 32 rokovsa platová tarifa nebude upravovať. Toutoúpravou sa má posilniť najmä odmeňovaniemladých pedagógov.Podmienky začatia súdneho konaniao vrátení nezákonne vyvezených kultúrnychpredmetov z členských štátov Európskej úniena územie Slovenska upravuje novela zákonao nezákonne vyvezených kultúrnych pamiatkach,ktorú schválila národná rada. Návrhna začatie súdneho konania je možné podaťdo jedného roka odvtedy, čo sa žiadajúci štátdozvedel, kde sa nezákonne vyvezený kultúrnypredmet nachádza a kto je jeho vlastníkomalebo držiteľom. Táto lehota je však obmedzenálehotou 30 rokov odvtedy, keď bol kultúrnypredmet z územia žiadajúceho štátu nezákonnevyvezený.Sprejerstvo bude trestným činom. Takútozmenu odsúhlasili poslanci schválením novelyTrestného zákona, ktorú predložila poslankyňaKatarína Tóthová (ĽS-HZDS). Podľa schválenejnovely ten, kto poškodí cudziu vec tým, že jupomaľuje, postrieka či popíše farbou aleboinou látkou, sa potrestá odňatím slobodyaž na jeden rok alebo peňažným trestom čiprepadnutím veci. Ak páchateľ sa tohto trestnéhočinu dopustí opakovane alebo ako členorganizovanej skupiny, bude mu hroziť trestodňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.V prípade, že páchateľ spôsobí značnú škodu,bude mu hroziť až päťročné väzenie a v prípadeškody veľkého rozsahu až 8 rokov.Národná rada schválila zákon o navrátenívlastníctva k nehnuteľným veciam cirkváma náboženským spoločnostiam. Zákon umožňujeregistrovaným cirkvám a náboženskýmspoločnostiam uplatniť si právo na navrátenievlastníctva k nehnuteľným veciam do30. apríla 2006. Plénum podporilo aj návrhuznesenia Františka Mikloška (KDH), podľaktorého dňom účinnosti tohto zákona považujenárodná rada proces reštitúcii majetkucirkví a náboženských spoločností za uzavretý.Toto uznesenie má vyjadriť vôľu, že 15 rokovpo zmene politického systému musí mať každávec či pozemok svojho vlastníka.Časť majetku, ktorý má Matica slovenskáv správe, prejde zo štátu do jej vlastníctva.Rozhodli o tom poslanci schválením zákonao prechode niektorého nehnuteľného majetkuštátu do vlastníctva Matice slovenskej, ktorýpredložil František Mikloško. Matica takto odjúna získa historickú druhú budovu Matice naMudroňovej ulici v Martine, kde sa nachádzaprevažná časť správy tejto inštitúcie. Vlastníkazmení aj tzv. Beňuškov dom, dom na Thurzovejulici a administratívna budova v Priekope,ktoré sa tiež nachádzajú v Martine. Poslednoubudovou, ktorá prejde zo štátu na Maticu, jekaštieľ v Necpaloch.Podmienky organizovania spoločného trhus vínom podľa nariadenia Európskych spoločenstievurčuje zákon o vinohradníctve a vinárstve,ktorý národná rada schválila. Normastanovuje rozdelenie vinohradníckych oblastí,podmienky výroby vína a zavádza povinnosťregistrovať vinohrady, nahlasovať úrodu, akoaj začiatok a koniec výroby. Novým zákonomsa definuje Tokajská vinohradnícka oblasť, ktorejrozlohu však určí až vyhláška Ministerstvapôdohospodárstva Slovenskej republiky na základedohody spoločnej maďarsko-slovenskejtokajskej komisie. Zákon nadobudne účinnosť1. mája tohto roku.Ak obžaloba bola pred 1. septembrom2004 podaná na okresný, krajský, vojenskýobvodový alebo vyšší vojenský súd a medzičasombola postúpená Špeciálnemu súdu, vrátisa späť na pôvodne príslušný súd. Nestane satak len vtedy, ak Špeciálny súd do účinnostinovely nariadil hlavné pojednávanie. Podobneje to aj v prípade prokuratúry. Rozhodlio tom poslanci schválením novely Trestnéhoporiadku, ktorá mala nadobudnúť účinnosť15. apríla. Zvyšuje sa aj funkčný príplatok špeciálnymsudcom a prokurátorom na šesťnásoboknominálnej mesačnej mzdy v národnomhospodárstve. Ich celkový príjem by mal byťokolo 150 000 korún.Národná rada schválila nový zákon o organizáciištátnej podpory výskumu a vývoja, ktorýzjednodušuje spôsob poskytovania štátnejpodpory, sprehľadňuje systém financovaniavýskumných projektov, posilňuje súťaživosťa zavádza konkurenciu. S výnimkou financovaniaSlovenskej akadémie vied bude podporaplynúť z rozpočtovej kapitoly ministerstvaškolstva. Na tento účel vznikne Agentúrana podporu výskumu a vývoja, ktorá budeposkytovať finančné prostriedky na riešenieprojektov. Riaditeľa agentúry bude menovaťa odvolávať minister školstva na základe výberovéhokonania.Poslanci podporili tzv. zbraňovú amnestiu.Občania, ktorí dobrovoľne odovzdajú nelegálnedržané zbrane alebo ich časti v priebehuroka od vstúpenia schválenej novely do účinnosti,nebudú trestne stíhaní za nedovolenéozbrojovanie. Ak túto novelu zákona o strelnýchzbraniach prezident republiky podpíše,do účinnosti vstúpi dňom vyhlásenia.Novela zákona o verejných vodovodocha verejných kanalizáciách upravuje práva,povinnosti a vzťahy medzi vlastníkmi verejnýchvodovodov alebo verejných kanalizácií,prevádzkovateľmi, odberateľmi pitnej vodya producentmi odpadových vôd. Poslanci juschválili a mala by zabezpečiť zásobovanieobyvateľstva pitnou vodou a odvádzanie komunálnychodpadových vôd.Národná rada schválila zákon o rastlinnolekárskejstarostlivosti. Ustanovuje opatreniaproti zavlečeniu škodlivých organizmov prerastliny alebo rastlinné produkty a proti ichrozširovaniu na území Slovenskej republiky.Podľa zákona musí každý, kto pestuje,vyrába alebo dováža produkty podliehajúcerastlinnolekárskej kontrolepožiadať ÚKSUP o zápis do registravýrobcov a dovozcov.81NÁRODNÁ RADA SR

NÁRODNÁ RADA SRPríslušníci československých zahraničnýchalebo spojeneckých armád, ako aj domácehoodboja v rokoch 1939-1945, ktorí nedostalijednorázový finančný príspevok, budú môcťžiadať ministra spravodlivosti o preskúmanierozhodnutia. Vyplýva to z novely príslušnéhozákona, ktorý schválila národná rada. Novelanadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.Od mája tohto roku sa zruší Fond na podporuzahraničného obchodu, pretože zákon o jehozrušení schválila národná rada. Prostriedkya majetok fondu, ako aj práva a povinnostizamestnancov sa prevedú na Slovenskú agentúrupre rozvoj investícií a obchodu. Tým sapodľa rezortu hospodárstva odstráni dvojkoľajnosťv rozvoji poskytovania podpory vývozcomtovaru a služieb v zahraničnom obchode.Parlament tiež schválil novelu zákona o elektronickomobchode. Od mája sa podľa tejtonovely v oblasti elektronického obchodu posilnívplyv profesijných komôr a samosprávnychstavovských organizácií v prípade, ak poskytovateľslužieb podniká v regulovanom povolanía je členom príslušnej profesijnej komory.Národná rada prijala ďalej novelu zákonao Železničnej polícii, ktorá upravuje niektorénové oprávnenia pre železničných policajtov.Okrem iného by mali mať možnosť používaťspútavací opasok. Norma upravujeaj pravidlá používania služobných psov napachové práce.Poslanci schválili aj novelu zákona o vojenskejpolícii, ktorá nanovo definuje povinnostia právomoci vojenských policajtov. Riaditeľtejto zložky bude podľa novely priamo podriadenýministrovi obrany, ktorý ho bude aj vymenovávaťa odvolávať.Súhlas národnej radyPoslanci vyslovili súhlas s uzavretím Dodatkovéhoprotokolu k Trestnoprávnemu dohovoruo korupcii Slovenskou republikou. Súhlasilitiež s pristúpením Slovenskej republiky k protokoluvypracovanému na základe článku 43ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajnéhoúradu (dohovor o Europole).Parlament vzal na vedomie niektoréinformáciePlénum národnej rady vzalo na vedomiesprávu o opatreniach, ktoré prijal štát naochranu akcionárov 1. garantovanej a. s.v súvislosti s postupom orgánov činnýchv trestnom konaní. Ako z materiálu vyplýva,všetci akcionári spoločnosti 1. garantovanámôžu naďalej vykonávať riadne svoje akcionárskepráva.Poslanci vzali na vedomie transformačnýprojekt štátneho podniku Lesy Slovenskejrepubliky na akciovú spoločnosť, s ktorým sačlenovia výboru národnej rady pre pôdohospodárstvooboznámili na výjazdovom zasadnutína pôde štátneho podniku v Banskej Bystrici.Národná rada zobrala na vedomiesprávu o podstate sporu medzi Slovenskourepublikou a ČSOB, ako ajsprávu o plnení zahraničnej politikySlovenska v minulom roku.82VoľbyPredsedom parlamentného výboru nakontrolu použitia informačno-technickýchprostriedkov sa stal Roman Vavrík (SDKÚ).Zvolili ho poslanci v tajnej voľbe. Výbor zriadilparlament ešte na februárovej schôdzi.Jeho vznik si vyžiadal zákon o ochranesúkromia pred neoprávneným použitím informačno-technickýchprostriedkov. Členmivýboru sa stali Milan Cagala (ĽS-HZDS),Viliam Soboňa (ĽS-HZDS), Jozef Buček (Smer),Robert Kaliňák (Smer), Lajos Ládanyi (SMK),László Köteles (SMK), Karol Mitrík (SDKÚ),Jozef Šimko (KDH), Jirko Malchárek (ANO)a Milan Vajda (KSS).Podpredsedom Najvyššieho kontrolnéhoúradu Slovenskej republiky sa stal Emil Kočiš.Rozhodli o tom poslanci, keď ho v tajnej voľbepodporilo 73 zákonodarcov.V tajnej voľbe kandidáta na sudcu Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky nezískal jedinýnavrhnutý kandidát dostatočný počet hlasov.Dostatočnú podporu nezískal ani žiadenz kandidátov na člena Rady pre vysielaniea retransmisiu.O pozícii Slovenska k hodnoteniu LisabonskejstratégieNárodná rada schválila pozíciu Slovenskejrepubliky k strednodobému hodnoteniuLisabonskej stratégie na jarné zasadanieEurópskej rady. Slovensko podľa tohto materiáluvíta proces oživenia Lisabonskej stratégieprezentovaný v jej strednodobom hodnotenía základné zábery navrhované Európskoukomisiou. Slovenská republika je presvedčená,že táto stratégia môže byť úspešná len vtedy,ak sa bude podstatne viac sústreďovať na rastkonkurencieschopnosti a zamestnanosti prirešpektovaní zásad trvalo udržateľného rozvoja.Slovenská republika súhlasí s tromi základnýmiprioritnými cieľmi stratégie, a to, abysa Európa stala atraktívnejšou lokalitou preinvestície a prácu, so zameraním na poznatkovúekonomiku a s umožnením podnikateľomvytvárať viac a lepšie pracovné miesta. Našakrajina víta aj zdôraznenie potreby zvýšeniadostupnosti rizikového kapitálu. Slovenskonepovažuje neexistenciu harmonizácie v oblastidane z príjmov za dôležitú prekážku prizvyšovaní konkurencieschopnosti Európskejúnie, naopak, zastáva názor, že výsledkomčestnej daňovej súťaže môžu byť efektívnejšiedaňové systémy.Informácia o novostavbe Slovenskéhonárodného divadlaV novostavbe Slovenského národného divadlaby malo byť sídlo národného divadla.Slovenské národné divadlo by malo tvoriťnovostavba a historická budova divadla nabratislavskom Hviezdoslavovom námestí. Tentonávrh poradnej komisie oznámil poslancomminister kultúry Rudolf Chmel. Komisia svojuprácu skončila a minister výsledok jej prácepredstavil vláde. Podľa Rudolfa Chmela bymohlo byť toto riešenie tým optimálnym. To,ako to bude s ostatnými budovaní divadla,bude závisieť od dohody. Novostavba by malapodľa ministra začať slúžiť divadelnému účelukoncom budúceho roku.O ministrovi školstva a ministrovi spravodlivostiPredseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar navrholhlasovať o dôvere ministrovi školstvaMartinovi Froncovi. Uznesenie s týmto návrhompredložil pri prerokovávaní odpovedína poslanecké interpelácie, pričom navrholvysloviť súhlas s odpoveďou na svoju otázkua zároveň vysloviť dôveru ministrovi školstva.Po krátkej rozprave plénum národnej rady súhlasilos odpoveďou ministra školstva MartinaFronca a vyslovilo mu dôveru. Za návrh tohtouznesenia hlasovalo 78 zo 127 prítomnýchposlancov. Vladimí Mečiar, ktorý ministrakritizoval a vyčítal mu zanikanie slovenskýchzákladných škôl na zmiešaných územiach,pritom ako jediný z ĽS-HZDS a celej opozíciehlasoval za vyslovenie dôvery ministrovi.Minister spravodlivosti Daniel Lipšic je jedenz najarogantnejších členov vlády, uviedolv ďalšom svojom vystúpení Vladimír Mečiar,keď hodnotil ministrovu odpoveď na jehointerpeláciu. Daniel Lipšic podľa neho rád nadávana komunistov, ale vo väzniciach zaviedolhorší režim ako bol za komunistov, dodalVladimír Mečiar. Ministra ďalej kritizoval zapostup, keď obviňuje sudcov z činnosti a zoskutkov, pri 90 percentách ktorých sa ukáže,že sa nestali. Minister, ktorý je taký arogantnýako Daniel Lipšic voči súdnym a trestnýmorgánom a aj voči národnej rade, by podľaVladimíra Mečiara nemal byť vo vláde.Minister na tieto výroky reagoval slovami,že sú nekomentovateľné. „Na tú vašu úroveňnerklesnem, udržím si tu svoju,“ dodal DanielLipšic. Na adresu Mečiarových námietokpovedal, že za posledného dva a pol roka sazlepšili podmienky výkonu väzby ako nikdyod roku 1990. V prípade súdov a sudcovbude Daniel Lipšic podľa vlastných slov vždyreagovať rovnako. „Ak budem mať dôvodnépodozrenie, že zo strany sudcu alebo súdudošlo k porušeniu zákona, budem využívaťsvoje zákonné oprávnenie a budem podávaťnávrhy na začatie disciplinárneho konania,“dodal Daniel Lipšic.Doteraz nedal na Slovensku od roku 1989nikto takú hanebnú amnestiu ako vy, a pretobolo veľmi zaujímavé počúvať vaše morálnevystúpenia na adresu dvoch ministrov. Týmitoslovami reagoval na vystúpenia Vladimíra Mečiaraposlanec KDH František Mikloško. „Amnestiaúnosu Michala Kováča ml. a všetkýchsúvisiacich činov je najhanebnejší čin ponovembrovejéry a vy ste posledný, ktorý mátečo moralizovať,“ odkázal Mečiarovi Mikloško.Vladimír Mečiar mu odporučil, aby si zamietolpred vlastným prahom. Mal by sa pozrieťna výpoveď Jána Čarnogurského, ktorý predvyšetrovateľom povedal, že celý pobyt OskaraFegyveresa, utajeného svedka, bol financovanýz peňazí kresťanských demokratov.Pripravil: František Meliš

SUMMARYExcerpt from an Interview with theMinister of Finance of the SlovakRepublic, Ivan MiklošSlovakia is the European Unionmember one year already. What arethe advantages and disadvantages ofthe EU membership for Slovakia andwhat is the impact on economy?The impact on economy is positive. Webecame part of large, open and interlinkmarket. Comparative disadvantage of smalleconomy has disappeared. It is one of thereasons of Slovakia’s fast economic growth.Negative aspects concerning the EuropeanUnion entry, e.g. European prices and Slovaksalaries, proved to be unqualified. I can seea negative aspect just in that a favourableinfluence could have been larger if an entireliberalization of labour force movementor liberalization of market with servicesweren’t postponed.What was the influence on publicfinance in first months in the EU?From the viewpoint of public finance it ismore complex as it increases pressure withinit. All we pay for comes from State budgetexpanditures but not everything what theSlovak Republic receives from the EU, comesto State budget income. For the country, it isa credit balance but a debet balance for publicfinance as we have to plan many expanditureswe would not spend otherwise. The matter arethe funds for co-financing primarily.At the end of March the EU adopted thePact on Stability and Economic Growthreform. How do you assess its presentlook from the point of view of Slovakia?We welcome the strenghtening of itspreventive part. On the other hand we canfeel some “incertainty” of repressive part ofthe Pact. Although all the countries declaredthat limits, deficit amounting to three percent of GDP and public debt amountingto maximum sixty per cent of GDP didn’tchange, they itemized further factors whichcan be taken into account at temporaryexceeding these values. Something gotimproved, something did not. In ouropinion, the preceding Pact was not wrongand it brought even results because the EUmember countries were decreasing deficitsunder the Pact pressure. Notwithstanding,many of them did not keep it, perhaps evenbecause it was not enforceable. The questionis whether the rigour but breached Pact isbetter or the less rigour but forceable one.Could the “incertainty” of terms andconditions of the Pact have an influenceon common currency stability?Yes, it may. But I would not overestimateit either. The preceding Pact was a bitunambiguous in its repressive part, but itwas not kept anyway. In the event that therewould not be any progress from the viewpointof fiscal discipline improvement, notablyin such countries as France and Germany,the Eur project could be jeopardized then.It may not happen I assume. Not the Pactbut globalization and tough competitionworld-wide put implementation of utmostimportant and often painful reforms underpressure in the countries. Any governmentcan recognize that if they don’t launch thereforms it will be to the detriment of theireconomies, i.e., manufacturing will leave forother and cheaper countries and they wouldbe less and less competitive.Near future prospectively by 2010exceeds one electoral period. Don’t youthink that priorities would change underaltered ruling Cabinet? Oppositiondeclares a certain concordance in thetargets.I appreciate if opposition is interested insupporting and developing the economy inorder to make it sound. But the Smer partysubmits motions which would lead contraryto other effect. If they want to revise thereforms which are obviously an instrumentof fast economic growth, and to worsenbusiness milieu by it, it can be just the brakesfor economic growth and definitely it wouldn’tcontribute to development of economy.Ireland and Finland are oftenmentioned as models for economydevelopment. Their success is basedon small and medium businesses, veryflexible and inventive ones. What is thechallenge for Slovakia to strenghtena potential of such companies theyoften lack a required starting capital?One of priorities for future are thebusinesses where development of riskcapital and development of capital marketare the key ones. Thanks to reforms we hadalready done we may expect strong andsustainable economic growth without anynecessity of economized baskets which hada very negative impact on small and mediumbusinesses because they are dependenton domestic demand. Economy measureshad always a negative impact on domesticdemand. It doesn’t seem to be a problemanymore I think.You say that tax reform initiated byyou is of success and it proved to bereasonable. Why?Businesses got improved; tax schemestability, transparency and simplicity gotimproved too. Businessmen’s costs gotdecreased and motivation to deal with taxevasion and frauds minimalized. Tax reform isa significant instrument of Slovakia’s positiveintroduction favourable to attract investors.Opposition members criticize youbecause of unbalance between Statebudget income which was put underreform thoroughly and State budgetexpanditure with slight alterationsonly. Three thirds of them obligatoryrelate to liabilities of the State andstate administration course. Are youpreparing any other alterations besidesprogramme budgetaring?It is a continuous procedure. Programmebudgetaring has just begun. It is to becomea pressure tool for minimalizing publicexpenditures. To speak about it is easybut if particular motions in order to alterobligatory expenses in the form of lawsare raised, tastes differ. I assume thatexpanditures may be decreased withina scope of a share in GDP, notably thanksto the fact that gross domestic product maygrow remarkably. Similarily, it was in Irelandwhich had a public expanditure share in GDP50 per cent twenty years ago; nowadays it isamounting to 35 per cent. Decrease did notoccur by minimalizing an absolute amountof expanditures. It was growing slowlierthan gross domestic product. If anyonethinks of decreasing the public expendituresabsolutely, theoretically it’s possible butI cannot imagine a government which wouldmanage it politically.Recently, you made every endeavoursto bind many ministries, e. g. theMinistry of Transport, to economizepublic resources. In this context, theGovernment adopted an analysisof costliness of highways andtook measures how to make roadconstruction cheaper in future. Can wecount on any savings?I cannot tell you precise amount andprovide you with exact figures. But we maysave the funds by developing viable andneeded constructions in order to save money,by avoiding the erection of some deviationroads or viaducts close to highways. We maysave money by shortening the constructionperiod, by shortened procedure of sellingthe lands, preparatory stage for developingfeasibility study, project documentation,working documentation, etc. Third, wemay save more money by creatingcompetitive arena, attracting foreigncompanies from abroad to come.Next, we have to alter rules ofcompetitive bidding in order83SUMMARY

SUMMARYnot to enable to win tender quotting anunderestimated price and to rely on that theprice may get increased by extra schedules,addenda, anneces to the contract.Excerpt from an Interview with StateSecretary of the Ministry of Finance ofthe Slovak Republic, Vladimír TvarožkaSurprisingly, even strong economiessuch as German, French and Italianones, have been affected withproblems related to fulfillment of theMaastricht criteria. This phenomenonraised responses of Europoliticianswho called for making the criteria ofthe Stability and Economic Growth Pactmore real as they are extraordinarilytough. How do you assess the saidEuropean Union Summit held inBrussels in March 1997?Positively. The Pact on Stability andEconomic Growth was adopted still in1997 and it is obvious that after yearsof functioning there were motions andpropositions raised in order to updatethe rules and make it more efficient. Anagreement was reached concerning it andthis is important although it was not simpleat all.What was it about and what was thestandpoint of Slovakia’s delegation?It dealt with making the preventivepart of the Pact better, improved and ofhigh standard. It is stipulated there thatcountries have to follow balanced budget orclose to balance budget. It is target of thePact but it should be the goal of any nationalgovernment. Concurrently, certain flexibilityis admitted in repressive or corrective partof the Pact concerning those countriesmainly which have exceeded already threeper cent limit or they are about to exceedthe said limit. In Slovakia, we do not like itmuch but we are able to accept it as a smallcompromise package.Absolutely. We may say that Slovakiais quite successful from economicviewpoint as it reaches three per centState budget deficit, notably 3.3 percent last year. On the other hand,the above-said strong economies areexceeding three per cent deficit byca 0.4 to 0.6 per cent for a long timealready, so thus, they were widelycriticized for it. On top of that theywere suspected that their rulinggovernments do not pay adequateattention to the issue accordingly.What’s the situation like?In Germany, France and Italy and, ofcourse, in some other European countrieswhere they face the problems concerningthree per cent deficit, the issue is oneof the hot inland political topics soI really don’t know why are theysuspected that they are notfully involved in solving out the84problem. For example in Germany andin France, they took numerous restrictivemeasures. Despite the steps are notsufficient I have to admit that regardingeconomic situation of the mentionedcountries they are quite significant andtheir discussion on budgetary policy is moresensitive and demanding than in Slovakia.Breaching the rules of the Pact on Stabilityand Economic Growth is really a significanttopic in domestic affairs of the countries.So the question is why did they fail tosolve out the issue? I mean, did theymake every endeavours to improvedeficit?Unfortunately, the economies of thementioned countries are growing ratherslowly at one per cent or so, i.e., economicsituation in these countries is ratherunfavourable. It is a completely differentsituation than in our country. Regardingendeavours they made I have to say thatin any case they were breaching the rules,it’s obvious. And that’s too bad because anyrules have to be kept.That’s true. Therefore, in Slovakia theycall for slowdown on our way to targetof three per cent deficit. Let’s havea look at neighbours. Budapest andWarsaw are looking for excuses for fiveyears already, justifying their higherbudgetary deficit with pension schemereforms. Why could not also Slovakia’sGovernment smooth its attitudetowards deficit, following a model ofGerman, French or Italian governmentsor even that one of Hungary andPoland?It couldn’t. I do not recommend to bedevoted to this group of countries. Eventhree per cent deficit is harmful and wrong.We burden future generations with it, don’tyou think so?Well, in these countries they have tobe aware of the fact that if they werebreaching the rules of the Pact onStability and Economic Growth theyhad to have good grounds for it. Thatwas also why the European UnionSummit had been held in Brussels,notably that Germans didn’t want toinclude expenditures for Europeanunifying process into deficit. They hadbeen satisfied with this demand. Sothus, where to look for a model then?We should better look for a model inNordic countries which report favourableresults in economy with public finance;they achieve good economic results, theyhave the functioning State and also eitherbalanced or surplus budgets. In my opinion,Finland, Sweden, Denmark and also theBaltic States - Estonia, Lithuania, Latvia,these are examples for us. They have goodand sound public finance for their people.Within the European Union they are praisedwith a credit, so why are we to take asa model the countries which fail and breachthe conventions....... more than that Slovakia also wishesto be praised with a credit, doesn‘t it?No, it doesn’t. We do not build up soundpublic finance because of a praise grantedby the European Union. We do so becauseof future generations. I think that debt leftby us to them is already too high and thereis no reason to increase it further. This is theonly logic explanation which makes sense.Therefore, I can’t understand why shouldwe have three or four per cent deficit at all.There are no grounds for having deficit inSlovakia.Let’s talk about taxes, about taxincome, to be exact. What is thedevelopment like?Very favourable. In full compliancewith expectations so far. There is a betterdevelopment in income taxes; thereis a bit worse situation with the V.A.T.Notwithstanding, the two tax items aremutually in balance. Regarding the SocialInsurance Company, there can be a certaingap in income expected, so we face a worsesituation there.You mentioned a certain deficit in incomefrom the V.A.T. Does it concern the flat 19per cent rate?No, it doesn’t. At the present, developmentof the V.A.T. doesn’t have anything incommon with amendments to rates. Ithas been determined by the entry in theEuropean Union and the fact that the V.A.T.on goods imported from the EU is beingcollected in the moment of selling it, and notat the customs offices. This influence is moresignificant. Let me emphasize that economyis sound and therefore, people can bothconsume and purchase more.Excerpt from an Interview with StateSecretary of the Ministry of Financeof the Slovak Republic, VladimilPodstránskyLast year the State Treasury waslaunched at speed which took overState finance administration from theNational Bank of Slovakia [NBS]. Is thenew system better than the old oneand why?The main idea of the State Treasury wasto concentrate any State funds on onebank account in order to implement cashpooling, i.e., an optimal use of own funds inorder the State would not be dependent onother funds in the event that it has sufficientamount of its own. Many budgetary andsubsidized organizations and funds hadtheir money in commercial banks so far.On the other hand the State had to borrowmoney from banks. It was an importantproblem which was definitely solved outby introducing the State Treasury. The State

keeps its money in its bank operating banktransactions of the State.In last two years numerous problemsoccurred which caused postponementof deadlines for attachment of Stateinstitutions to the Treasury system.What sort of problems were they?The postponed functioning of the StateTreasury was influenced by several factors.It began to function from January 2004, i.e.,one year later. The first problem dealt witha complex competitive bidding due to manydelays. So we had to repeat it several times.But it was not the only problem...The information system application wasnot simple and the Treasury personnel castwas delayed due to postponed competitivebidding. Huge problem occurred during thesystem introduction as people from Stateinstitutions did not get ready for it. Notablyin state administration and in ministriespeople disliked an idea of the State Treasurydue to lack of information about the newsystem. Training programme of personnel instate administration was deeply neglected.Therefore, we launched mass trainingsessions covering the new system.Could it be understood as selfcriticism?Yes, indeed. We thought that peoplewere informed well and ready to start tooperate the Treasury. Not everything canbe foreseen beforehand. We learned aboutlack of knowledge on the run. In my opinion,deep aversion to the Treasury resultedjust from that they weren’t familiar withthe new system and they were afraid ofit. Despite being ignorant, both disinterestand aversion of state administration to theState Treasury got weakened after masstraining sessions had been launched. It’sobvious, when people are in ignorance ofsomething they are afraid of it. When theyare afraid of something they fight againstit. Finally, we handled it.Did any legislative obstructions occur?Yes, they did. We had to amend the Lawon State Treasury several times. Initially, itwas foreseen that the entire public sectorwould be involved in it. But self-governmentsretreated, so thus, the system had to beremodified.On top of that, at the end of 2003 theTreasury information system was out oforder for one month entirely.I would not underestimate it. It’s commonwhile applying any information system. Itwas not a decisive problem. Treasury lackedits stand-by. It was provided afterwards. Thesystem is functioning, it is sophisticated. Itwas reasonable to introduce it.Are any self-governments interestedin joining the State Treasury systemvoluntarily?For the time being, three upper territorialunits addressed us that they would liketo become an administrative centre. Theywish to be allocated funds by the State inorder they could upgrade their existing ISto the State Treasury system. They evenfound out that payments for transactionsin the State Treasury were cheaper than incommercial banks where prices for servicesgot remarkably higher. Operation servicesin the State Treasury are almost free. Selfgovernmentseems to change its mind.Notwithsstanding, harmonization of systemmay be rather complex. Of course, we wouldbe happy when the entire scope of publicfinance would get under one informationsystem; it sounds reasonable. But we don’tknow at the present how to reach it andwhat sort of means to use to achieve it.What advantages would the entireinterlink with the State Treasury bringto regions?Cheaper operation payments. Next, theyshouldn’t have to provide the public financesystem with any special data, so thus, theirwork would be facilitated. Apart from it,administrative centre system may managethe entire operation of their finance.In the event that just self-administrationregions join the State Treasury, butnot also towns and villages, it maybe discrimination related to theConstitution breach. Representativesof the upper territorial units said so.What do you think of it?We offerred them an option to come toan agreement based on a contract. Such anagreement would not be in discrepancy withthe Constitution. The Constitution would bebreached only in the event when we wouldintroduce it by force, i.e., to enforce them tojoin the State Treasury by law.Last year Slovakia was defeated insuit with Československá obchodnábanka (ČSOB) Praha [the CzechoslovakCommercial Bank Prague]. The SlovakRepublic has to pay for almost 25billion crowns to ČSOB which requestedmore than 40 billion. Do you considerthe Washington Arbitration Courtresolution to be of success for Slovakiafrom this viewpoint?There was no other way but as theGovernment made a decision, i.e., to pay fordebt. To continue the litigation was a risk asthere had not been anything to catch holdon for Slovakia to follow other way. Besides,ČSOB offerred better terms and conditionseven in comparison with the WashingtonArbitration Court resolution. ČSOB agreedwith instalment payments, it pardonedinterests within a period from arbitrationresolution to paying off, on top of that itgave us some other relief.This suit was taking time for manyyears. If Slovakia paid for earlier, theČSOB restructuralization costs wouldbe lower and Slovakia could benefitfrom the entire transaction. It didn‘thappen so. Who is responsible for it inyour opinion?Let bodies in charge of criminalproceedings resolve it.Excerpt from an Interview withChairman of the Slovak ParliamentaryCommittee for Finance, Budget andCurrency, Pál Farkas [representativeof the Hungarian Coalition Party in thisFunction]Tax reform is one of the key chapters ofthe State Budget Law for this year. Howcan be the law enforcement assessed,notably from the viewpoint of taxreform impact on citizens?We may evaluate tax reform results for2004 already. If we treat global enforcementof the State budget law we have to recognizethat tax reform brought some positiveaspects last year already in comparison withexpectations. I mean State budget incomeprimarily, coming from both businesses andvalue added tax. Globally, income from legalentities and natural persons exceeded anamount by ca fifteen billion Slovak crowns,i.e., roughly by 35 per cent.To what extent were the estimationsin the Bill of State budget law true tofact?Taking into account that income exceedsthe programmed targets by 35 per cent wedefinitely can’t assess the estimation to be themost exact. In order to defend the legislatureit has to be said that it was the first year aftertax reform adoption. Responsibility for taxdeclarations and tax levies improved thanksto decreased taxes from 25% and 38 % to19 per cent. As a result of it businessmenare not motivated to account anythingin their expenses as in comparison withthe preceding period tax base increased.Finally, economy of the Slovak Republic isprospering; macroeconomic figures prove it.Further, purchasing power of inhabitants isincreasing. In the first year after tax reform,real wages grew more than we expected.It was amounting to 0.3 per cent and theincrease was more remarkable.Despite the above optimistic statementit has to be said that opposition madeendeavours on floor of Parliament topush the decrease of some taxes relatedto food, medicaments, mineral oils, etc.It failed many times. Notwithstanding,many countries are thinking of flat tax.Obviously, some opposition politiciansare disarmed by these efforts to dealwith such thoughts further.It can be said that tax reform wasa significant push and it broughsome positive aspects in the firstyear already. Speaking aboutefforts of the opposition, it has85SUMMARY

SUMMARYto be said that the opposition criticizeanything what the Government performs.Generally, task of the opposition is tosubmit motions, propositions and diverseviewpoints aimed at solving the same issue.This is the way how I assess the effortsmade by the opposition. Notwithstanding,I assume that the opposition should notcriticize constantly anything; it should alsosay something positive. With respect tofurther tax burden decreasing in Slovakiawe have to follow real figures. Tax andlevies burdening GDP in Slovakia belongsto the lowest one in the European Union. Sothus, we have a favourable starting pointin comparison with neighbouring countries.From this viewpoint, further tax mitigationwill not be realistic in near future becausewe could not fill State budget income andconsequently we would not cover relevantrequirements for expanditures. Basedon certain positive experience gainedin 2004, development trends are beingfulfilled in the beginning of this year; andin concordance with the programme wemay comply with the assumed indicatorsof State budget at the end of 2005. It maycreate a better starting point for the years2006 – 2008.Apart from the arrival of hugerenowned automobile factories to theSlovak Republic, erection of industrialparks is another large economicboom. Notwithstanding, we do notneed to exaggerate, we just may havea look at neighbouring Hungary.Situation is changing as nowadaysbusinessmen do not need to look fora location for enterprising already becausetowns and villages offer premises mostlyfurnished with infrastructure for anindustrial park. On the other hand, wehave to follow opportunities existing inSlovakia and to count on the investors’interest in such areas in future in order toavoid the events happened in neighbouringcountries. Let me say that in Hungary thereare not used the existing industrial parkseven at fifty per cent. Tremendous amountsof funds were invested in construction ofthe industrial parks. Therefore, we haveto think of it beforehand in order not to letthe built up industrial parks turn into weedareas of no use that won’t bring any moneyto towns and villages but the expenses. Ofcourse, any mayor is interested in eventualattracting the investors but those do notflood our country just like that. And in theevent that some investors will come herethey ask to be provided with advantagesfrom towns, villages or the State.Slovakia may become the Europeanpower manufacturing the automobilesin some time. But people who esteemthe lands got embittered that closeto Trnava we sold the lands of valuefor peanuts to French people in orderto construct the automobile factorythere. The eastern Slovakia seems tobe the spitting image. Pessimists areafraid of reality now already whenfifteen years after manufacturingthe cars the said giants wouldleave seeking the more favourableconditions further to the East and theywould leave us the empty assemblyhalls here.At the present Slovakia is, unfortunatelly,offering such comparative advantages forenterprising but business deals with it. Wegained experience from the neighbouringcountries where such comparativeadvantages were offerred to investorsin the beginning of the 1990’s already.When wages in these countries reachedthe level of, for instance, Austria, theinvestors leave for other countries wherethey are offerred comparative advantages.Therefore, I emphasize that we cannot keepon providing the foreign investors withcheap qualified labour force constantly. Inmy opinion they have to pay for it in orderthe Slovaks would not have to be treatedsecond-rate in the European Union.The Slovak Republic will have to pay25 billion crowns to Československáobchodná banka ČSOB [theCzechoslovak Commercial Bank].This dispute was also put in agendaof the 41st Parliamentary session.Surprisingly, it has not raised sucha tempest as it was expected. Does itmean that members of the Parliamentgot satisfied with a deadlock situationand sinners, although being well-know,will remain unpunished? Nothing couldbe done about it long ago?The case could be solved when theliabilities were to be covered by us at thetime when the other party challenged usto do so. Unfortunatelly, former financeministers at that time did not wish tosolve the issue. So thus, the package didnot have to be a huge one and anybodyknew that we would be defeated in the suitthe most probably. Every finance ministerwanted to have such State budget in orderto push the electoral period to its end. Thatis why we pushed the issue in front of usreaching the very last days when it hasbeen decided already at an internationallevel that the Slovak Republic will have topay for the debt.O B J E D N Á V K Ana predplatné časopisu euroREPORT na rok 2005Záväzne si objednávame predplatné časopisu euroREPORTpre rok 2005 od čísla 1 - 12/2005 v cene 815 Sk vrátane poštovnéhoMeno a priezvisko (firma):IČO/IČ DPH:Adresa:tel./fax:Adresa na zasielanie časopisu:pečiatka a podpisV prípade, že ste predplatiteľom žiadame o potvrdenie objednávky na rok 2005.V prípade, že naďalej nemáte záujem odoberať časopis, oznámte nám túto skutočnosťpísomne alebo telefonicky na tel./fax: 02/544 34 107, tel.: 02/546 40 687-9Adresa na zasielanie písomných objednávok:AKTUAL PRESS s.r.o., Panská 9, 811 01 Bratislava86Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s.,Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranična.tlac@slposta.sk