Otvoriť - EUROREPORT plus

môžu ho ničiť sociálne nepokoje, môže zlefungovať kvôli prílišnej rozdielnosti potenciálovjednotlivých hráčov, môže sa z rôznychpríčin zasekávať. Iba anachronickí trhoví fundamentalistiešte veria, že trh môže fungovaťbez zasahovania štátu.Nie ste náhodou etatista?Etatisti, ktorí verili, že štát môže riadiťekonomiku, už dávno prehrali. Zato trhovífundamentalisti sú síce na ústupe, ale majústále čo povedať.A vy veríte, že úradníci lepšie vedia, čopotrebuje hospodárstvo?Nejde o to, že čosi vedia lepšie alebo horšie,len o to, že majú zohrať svoju rolu, keď zlyhátrh. Politika slúži, medziiným, na zmiernenienapätí zavinených trhom.To smrdí keynesizmom!Globálny kapitalistický systém prežíva dneskrízu podobnú tej, akú hospodárstva Západuzažili v 20. rokoch minulého storočia. Vtedydemokratický kapitalizmus zachránil Keynes,ktorý navrhol lepšiu vnútornú politiku založenúna vytváraní pracovných miest a pomocislabším. Teraz potrebujeme Keynesa, ktorýnavrhne lepšiu globalizáciu.Chceli by ste byť Keynesom globálnehohopodárstva?Chcel by som sa pričiniť o zovšebecneniemyšlienky, že dnes potrebujeme nového Keynesa.Hlavná výhrada voči súčasnému modelukapitalizmu je tá, že chudobní sú čoraz chudobnejšía bohatí čoraz bohatší. Môže podľavás politika niečo urobiť s nárastom nerovnosti?Dá sa mu vyhnúť? Jestvuje vážne riziko, žebude postupovať, ale nevyhnutný nie je.Je to podľa vašej mienky chyba alebozákonitosť súčasnej ekonomiky?Zákonitosť je, že keď sa ekonomika chytrorozvíja, časť ľudí prudko bohatne. Naopak sanatíska otázka, či a do akej miery chudobnejšíz rastu ťažia. Veď predsa nie je pravdivá bezmyšlienkovitoopakovaná téza Adama Smitha,že keď ktosi bohatne, prispieva k bohatstvuiných. Ruskí oligarchovia sú príklad bohatnutianeveľkej hŕstky ľudí na úkor chudobnejúcehocelku. A hospodárstvo, kde jedni bohatnú, kýminí chudobnejú, si ničí korene. Nejestvuje dlhotrvajúcirast bez sociálnej rovnováhy. Ekonómiaignorujúca sociálne problémy je zlá ekonómianičiaca hospodárstvo. Keď v sa Indonézii v úsilío vyrovnaný rozpočet zriekli subvencie potravína pohonných látok, vypukli tam nepokoje, ktorézapríčinili odlev kapitálu a hospodársky krach.To bol výsledok politických rozhodnutí. Tu možnohovoriť o chybách alebo zlej vôli.A poznáte krajinu, v ktorej hospodárskyrast a zväčšujúce sa rozdiely nespôsobujúnapätia?V Číne, kde ešte nedávno všetci boli chudobní,podaktorí hromadia obrovské majetkya rozdiely príjmov bleskovo rastú, ale situáciachudobných sa tiež citeľne zlepšuje. V niektorýchbohatších krajinách ako je Švédskoa časť ázijských tigrov sa podarilo politickyzastaviť vzrast nerovnosti.Je to problém politickej vôle alebo ekonomickejvedy?Myslím si, že jedno aj druhé. Súčasnéhospodárstvo potrebuje čoraz menej hrubejpracovnej sily, jej cena teda klesá, prinášajúcväčšie nerovnosti. To škodí politike aj ekonomike,lebo veľké skupiny ľudí z trhu vypadnúalebo sa ocitnú na okraji. Ale politika môžezhoršiť pomery. Vláda môže udeľovať výsadybohatým priateľom, ako v Rusku, alebo môže– ako v Bushovej Amerike – znižovať dane platenébohatými a zmenšiť pomoc chudobným.Rast nerovnosti v Amerike sa nezačalBushom.Súhlasím, v 90. rokoch zárobky manažérovnerozumne rástli, zapríčiňujúc nárast nerovnosti,ale Clintonova administratíva sa to usilovalabrzdiť zvyšovaním daní pre najviac zarábajúcich.Dobrá politika môže zmierňovaťťažkosti vyplývajúce z civilizačných premien.To znie síce veľmi pekne, ale veríte, žekeď, napríklad, slovenskí voliči budúod štátu očakávať zadržanie nárastunerovnosti, politici to dokážu?Nebude to ľahké, ale budú sa musieť pokúsiť.Ako ich poznám, skôr budú ľuďomvysvetľovať, že uloženie dodatkovýchdaní na podniky a bohatých ľudí zavinízníženie investícií, odliv kapitálu a hospodárskykrach.To je sťaženie vyplývajúce z globalizačnéhoprocesu. Lež dane nie sú jediným argumentompriťahujúcim kapitál. Sociálny nepokoj,politická nestabilita, scvrkávajúci sa dopyt,rozpad infraštruktúry, korupcia, zločinnosť,zlé právo, môžu investorov odstrašiť viac nežzvýšenie daní. Preto prehliadať sociálne dôsledkyje v ekonómii rovnako vážnou chybou,ako nedbať na trhové mechanizmy. Ekonómianie je len hospodárstvo.Pred troma rokmi vydanie „Globalizáciea jej nespokojencov“ vyvolalo čosiako intelektuálne zemetrasenie. Mátedojem, že sa za tie tri roky myslenieo budúcnosti kapitalizmu a globalizáciinaozaj zmenilo?Samozrejme! Tie tri roky sa mi vidia kľúčovépre myslenie o budúcnosti globálnehohospodárskeho poriadku. Prestali smediskutovať o tom, kto je za a kto proti globalizácii.Dnes sa debatuje o tom, ako zmeniťzásady globalizácie. Vo Svetovej obchodnejorganizácii (WTO) vládne už zhoda, pokiaľide o to, že krajiny hospodársky slabšieprehrali doterajšie vyjednávacie kolá. Baaj Medzinárodný menový fond uznal, že samusí zreformovať.Je to vplyv vašej knihy?Azda do istej miery. Ako viete, vo svojej knižkesom kritizoval, napríklad, Medzinárodnýmmenovým fondom vynucovanú liberalizáciurodiacich sa finančných trhov. To bola časťotčenášu mnoho rokov omieľaného odborníkmiMMF. Trhoví fundamentalisti z MMF satrebárs dožadovali, aby Etiópia sprivatizovalabankový sektor a svoj trh finančných služiebotvorila konkurencii medzinárodných bánk. Ažviac-menej pred rokom MMF konečne priznal,že horlivá privatizácia môže ničiť stabilitu hospodárstva,miesto aby ju upevňovala. Za tie triroky trhový fundamentalizmus konečne začalpoľavovať. Dosiahli sme skutočné intelektuálneústupky a panuje všeobecná zhoda, čo satýka nevyhnutnosti politických ústupkov.Čiže?Globalizácia bola dosiaľ asymetrická. Strihliju tak, že lepšie slúžila bohatým a mocným.Teraz sa zhodujeme, že po zliberalizovaní obchodus tým, čo predávajú rozvinuté krajiny,treba chytro zliberalizovať obchod s artiklami,„Zlé je doktrinárske myslenie a automatické uplatňovanie receptov,ktoré sa osvedčili niekde inde alebo niekedy inokedy. V každommieste a v každom čase sa objavujú nejaké osobitné podmienky,ktoré si vyžadujú primeranú odozvu.“ktoré môžu predávať najchudobnejšie krajiny.Bude to politicky ťažké, lebo Európska únia ajAmerika chcú chrániť svoj poľnohospodárskytrh, ale inej cesty niet. A prevláda tiež zhoda,že treba zmeniť systém, spôsobujúci, ženajchudobnejšie krajiny financujú obrovskýdeficit amerického rozpočtu.Mohli by ste mi nakoniec dať radu? Mása Slovensko ponáhľať so vstupom doeurozóny?Nemám odpoveď. Bolo by treba dobre uvážiť,či sa to Slovensku oplatí. Európska ústrednábanka napáchala veľa chýb a udržiavanímvysokých úrokových mier zhoršila stagnáciuv eurozóne. Bolo by načim sa dôkladne pozrieťna slovenské pomery a dôveru, akej sateší slovenská koruna. Švédsko, napríklad, istomalo pravdu, keď ostalo pri korune, ktorá jesilná a dôveryhodná mena. Vlastná mena ješanca viesť politiku zodpovedajúcu miestnymhospodárskym trendom. To je veľká hodnota.Ale je podľa vás krajina ako Slovenskoschopná obrániť svoju menu pred útokmiveľkých špekulantov?Veľkým menám sa ľahšie bráni a zachovávastabilita. To je mocný argument za euro. Ale nastrane druhej načim uvážiť, či Slovensko potrebujetakú stabilitu, ktorá brzdí hospodárstvo.Nuž, čo radíte?Nemôžem nič radiť. Pristúpiť k euru budepre Slovensko drahé, ale nepristúpiť môže byťpríliš riskantné. Prijatím eura veľmi vážneobmedzíte vplyv štátu na hospodárstvoa keď zostanete pri korune,vystavujete sa nebezpečenstvu, žemôžete nad ňou stratiť dohľad.43OSOBNOSTI