Otvoriť - EUROREPORT plus

ÚVAHA O STAVE SPOLOČNOSTIVzťah štátu a hospodárstva má nepochybnečrty ekologických vzťahov. Vieme,že v prvomrade je to vzťah dravca a koristi. Ale častozabúdame, že na strane dravcov je difúznakonkurencia: veď kto by nechcel loviť, keď sadá? A navyše, keď ani netreba mútiť vodu: ajv číročistej sa dá. Pretože – kde je vôľa, tamje aj cesta, všakáno?! Všetci kričia: „Daj, daj,daj!” Minister financií sa má čo oháňať, abyho dočista neošklbali, a preto on musí šklbaťešte viac. „Priestor na znižovanie daní a odvodovsme už vyčerpali!” Čo už môže robiť,keď v jeho situácii sa nemožno riadiť dobrýmpríslovím z Marikovej: „Keď dávajú ber, keďšklbú utekaj!“ Lenže o počtárskych schopnostiacha formálnej, či matematickej logikeministrov a ich úradníkov už vieme svoje. Ajterajší minister financií sa svojho času zubaminechtami bránil znižovaniu daní. Jeho úradnícina základe lineárnej logiky presne na korunyvypočítali o koľko a koľko miliárd by bol väčšíschodok štátneho rozpočtu, keby sa znížilapercentuálna sadzba o toľko a o toľko. To,že táto úloha je o nelinearite, o komplexnýchvzťahoch, o zložitých procesoch individuálneja evolučnej psychológie, o etológii slovenskýchdaňovníkov a poplatníkov – o tom počtárinechyrovali? V novinách sa potom občandočíta, že … „Slovenský štátny rozpočet skončilna konci marca prebytkom 2,8 miliardy Sk.Na konci februára mal deficit 1,11 miliardy Sk.Vlani koncom marca mal rozpočet prebytok1,18 miliardy Sk.” To sme však majstri sveta?Iste, mohli by sme si povedať: „ Minister znížilpočet zamestnancov vo svojom rezorte, takževýdavky poklesli, takže tešme sa!”. Ale pravdepodobnejšiaje verzia, že výpočtári nevzalido úvahy psychológiu na strane príjmov. Akje to naozaj tak, potom argumentácia pánaministra, že ďalšie znižovanie daní nie je možné,spočíva na vodnej hladine. To však nie jepre neho až tak dobré, pretože sme sa už nazákladnej škole učili, že voda je síce nestlačiteľná,ale vytlačiteľná. To, že ruku môžemeponoriť bez ťažkostí do vody, si môžme preveriťaj bez stretnutia s Archimedom. Pravdanesmieme to robiť prirýchlo – mohli by smesa totiž postriekať. Ešte horšie by to dopadlo,keby sme skúšali skákať zo skokanskej veže nabrucho. Bez toho, aby som to rozvádzal ďalej,vidno, že s vodou je to akosi zamotané, aleešte viac s argumentáciou našich politikova štátnych úradníkov. Treba však pripustiť,že opatrnosti nikdy nie je dosť!Najmä keď ide o desiatky miliárdkorún. Len mi potom akosi nedochádza:„A kde bola opatrnosť pri66ČO PRV: PRIJÍMAŤ, ČI VYDÁVAŤ?… TO JE OTÁZKA!kauzách, keď bol štát pripravený ešte o väčšiesumy?”. Milostivý koberec všetko vyrieši! Lentreba mať po ruke dobrú metlu. Doba si všakžiada iné riešenia, a to nielen v štátnej administratíve,v politike a každodennej praxi, aleaj v odborných a vedeckých sférach ekonómiea odvetvových a prierezových ekonomík.Ekonómovia viac ako dve storočia skúmaliekonomickú rovnováhu, ale hospodárstvo jenerovnovážny systém. Zameriavali sa na statikua lineárne vzťahy. Lenže hospodárstvo ježivý organizmus, dynamický, premenlivý v dôsledkuviacerých okolností predovšetkým všakv dôsledku psychologicky sa od seba líšiacehosprávania sa ľudí ako ekonomických agentov.Až na prelome tisícročí sa niekoľkí ekonómoviazačínajú vážnejšie zaoberať problematikoukomplexnosti, emergentnými štruktúrami,vynáraním sa nových kvalít vo vzájomnompreviazaní viacerých stavebných štruktúrnychpodsystémov spoločnosti, a evolučnými javmiv hospodárstve, ktoré sa podobajú evolučnýmprocesom v prírode. Ekonómia komplexnostinie je však mladším bratom tradičnej ekonómie,nie je to len jeden z nových výhonkovkonvenčného ekonomického myslenia, ležúplne nová teória, nové myslenie zodpovedajúcekvalitatívne novým výzvam, ktoré prinášaprechod do druhej etapy postindustrálnejspoločnosti, totiž do spoločnosti založenejna vedomostiach. Taká spoločnosť je veľmivzdialená predstavám o rovnováhe. Naopaksama sa pohybuje vo veľkých vzdialenostiachod rovnováhy.Úporná snaha tlačiť hospodárstvo dorovnováhy prináša trpké ovocie v brzdenívedeckého a technologického pokroku a v konečnomdôsledku bráni pokroku spoločnostiaj v celkových ekonomických, sociálnycha politických súvislostiach. Na konferenciio zaostávaní SR a medzerách, ktoré má,bola správne pomenovaná pomocou pojmumedzera, respektíve množným číslom, pretožetých medzier oproti vyspelej časti EÚ máSlovensko na rozdávanie. Ich prekonávanie sivyžaduje mať k dispozícii hlboké analýzy, alenemôže to byť súhrn partikulárnych, od sebaizolovaných analýz a už vôbec nám nemôžupomôcť partikulárne, od seba odtrhnuté vízie,stratégie a programy prekonávania a vyrovnávaniamedzier.Na spomínanej konferencii som sa stručnezmienil o najdôležitejších spolu pôsobiacichčiniteľoch vytvárajúcich komplexnú štruktúrumedzier a nášho zaostávania za vyspelouEurópou. Ide o komplex príčin existujúcich medziera medzi nimi predovšetkým o historické,LADISLAV ANDRÁŠIKŠtudujte aj živé hospodárstvo – a nie iba pohyb čísel v štatistických bulletinoch.(Autorov odkaz slovenským „analytikom”)evolučné, vedecko–výskumné, technologické,vzdelanostné, kultúrne, civilizačné, demografické,psychologické, etologické (evolučnea kognitívne psychologické, sociálno-psychologické),systémovo-ekologické (v tomto prípadeide o pochopenie toho, že hospodárstvoje jeden veľmi veľký a mimoriadne komplexnýekosystém podobný tropickému dažďovémupralesu alebo africkej savane). Z pohľadu hospodárstva,ako súčasti spoločnosti založenejna vedomostiach, pochopiteľne kľúčovú roluhrá komplex príčin vedomostného charakteru.Hlavnou otázkou je, o aké vedomosti ide, akosa vedomosti manažujú a predovšetkým akosa obsahovo aj technologicky distribuujúv spoločnosti. Je veľmi dôležité odlíšiť od sebaprinajmenšom dve skupiny vedomostí a to:– oblasť endosomatických vedomostí, a– oblasť exosomatických vedomostí.Spoločnosť založená na vedomostiachprináša nové technologické riešenia predovšetkýmv oblasti exosomatických vedomostí,ale zároveň s novými technológiamiprichádzajú aj veľmi nekonvenčné riešeniaa postupy metodického a didaktického charakteru,napríklad miesto otrockého bifľovaniatextov možnosti experimentovania vo virtuálnychlaboratóriách, možnosti vstupovaťdo vedomostných sietí excelencie a podobne.V oblasti exosomatických vedomostí ide právežeo vytvorenie komplexných vedomostnýchbánk a distribúcie ich rastúceho obsahu v jednotlivýchvedných a odborných triedach a úsekoch,využitie výsledkov distribuovanej umelejinteligencie pre podporu rozvoja tvorivéhoa dynamického systémového myslenia a podobne.To je cesta, ktorou sa vydali niektorémenšie krajiny západnej Európy a žnú pretoekonomické aj sociálne, ba aj psychologickéa politické úspechy. Toto je cesta aj pre nása je jasné, že nástup na túto cestu závisí odtoho, ako sa v týchto komplexných systémovoštruktúrnych hlavolamoch rozoberie rezortfinancií. Pretože ak treba niečo prednostnefinancovať, tak je to práve oblasť, ktorú somstručne opísal. Potom by sme sa mohli pohnúťaj v prekonávaní existujúcich medzier rýchlejšímtempom dopredu.To čo som opísal sa môže javiť v jasnomsvetle, ako jednoduchá a ľahko splniteľnáúloha. Vieme však, že na tomto božom sveteje to už raz tak: „Najprv treba mať, až potommožno dať!”. A keď nemáme, tak treba vedieť,kde to majú a získať to. Niet sa čo čudovať,keď mnohí naši občania si myslia o tejtoproblematike dosť nepekné veci. Je im v celkujasné, že nemôže byť prosperita v krajine, kde