ÚVODNÍKTÉMABUDÚCEHO ČÍSLA:POĽNOHOSPODÁRSTVOA ŽIVOTNÉ PROSTREDIEFINANCIE A BANKOVNÍCTVOsú hlavnými témami čísla, ktorédržíte v rukách. A že sú to témy zaujímavéa dôležité, o tom by vás malipresvedčiť dialógy a analýzy, ktoréuverejňujeme.O financiách sa zvykne hovoriť, žev organizme spoločnosti predstavujúakýsi rozvetvený nervový systém,ktorý dáva impulzy jednotlivým orgánom,stimuluje ich, povzbudzujedo ďalšej činnosti, alebo naopak,nedostatok impulzov utlmuje, či úplneparalyzuje mechanizmy, niekedycelú spoločnosť. Ak táto metaforaaspoň približne zodpovedá slovenskejrealite, tak nervový systém– teda tok financií a oblasť bankovníctva– sa zdá byť v dobrej kondícii,aj keď sa organizmus niekedyzadýcha od rýchlej chôdze. Praktickycelý bankový sektor prešiel procesomprivatizácie, čo sa prejavilovstupom zahraničného kapitálu dobánk pôsobiacich na Slovensku, aleaj efektívnejším zaobchádzaním priposkytovaní úverov. Banky sa začalisprávať ku klientom zodpovednea o nedobytných úveroch – ktoréz predchádzajúceho obdobia prevzalaSlovenská konsolidačná banka– už takmer nepočuť. Klesajúceúrokové sadzby sú prejavom pozvoľnéhorastu slovenskej ekonomiky,najmä však rastom medzibankovejkonkurencie a celkovou stabilizácioubankového sektora. Infláciasa taktiež výrazne spomalila a silnejúcaslovenská koruna je ďalšímdôsledkom spomenutej stabilizácie.Pravda, silnejúca koruna robí vráskyNárodnej banke Slovenska a oslabujezisky našich exportérov. Medziodborníkmi sú rozporuplné názoryna to, či má Národná banka intervenovaťa udržať slabšiu korunu,alebo nechať vývoju voľný priebeh,čiže, umožniť aby koruna voči eurua doláru posilňovala. Ako sa ukazuje,každá z možností má svoje výhodyako aj negatíva.V tomto roku sme po prvý raz platilijednotnú devätnásťpercentnúdaň. Zavedenie jednotnej dane saprevažne stretlo s pozitívnym ohlasom,aj keď sa ozývajú oprávnenéhlasy, že aj výška dane mohla byťdiferencovaná, čiže nižšia povedzmepre školstvo, kultúru alebo zdravotníctvo.Vo viacerých krajinách Európskejúnie je napríklad pre kultúrupodstatne nižšie zaťaženie, dokoncanulové. Štátnu kasu to nezruinuje,kultúre rozhodne pomôže. Na druhejstrane však 19-percentná daňa rozsiahla reforma v daňovom systémesú lákadlom pre zahraničnýchinvestorov a vo svete sa hodnotia pozitívne.Slovensko je v tomto zmysleoznačované za „rising star“ (vychádzajúcuhviezdu) hoci nízke dane súzasa predmetom kritiky niektorýchvplyvných západných štátov. Užčoskoro sa dozvieme, ako sa zníženiedaní prejavilo v príjmoch štátua ako sa bude prejavovať na sociálnompostavení občanov Slovenska.Analytici totiž pripomínajú, že daňsa síce znížila, no úmerne k tomustúpli dane nepriame.Otvoreným problémom zostávapohyb cenných papierov, finančnáburza, obchodovanie s akciami. Aktivitav tomto zmysle je však limitovanámožnosťami nášho ekonomickéhoa finančného priestoru, riešenieby mohla ponúknuť spoločná stredoeurópskaburza. To sú však zatiaľiba úvahy.Časopisu euroREPORT sa podarilozískať exkluzívne príspevky od vychýrenýchodborníkov v oblasti ekonomikya financií: Miltona Friedmana,Josepha Stieglitza a sprostredkovaneHernanda de Sota. Pohľad týchtomágov finančného sveta otváranové, prinajmenšom iné obzory. Čitateľbude mať možnosť posúdiť, doakej miery sú obohatením aprílovéhočísla.ĽUBOŠ JURÍKšéfredaktor4
NAŠA DAŇOVÁ REFORMA JENAJJEDNODUCHŠIA A NAJKOMPLEXNEJŠIASlovensko má za sebou prvý rok členstva v Európskej únii. Výkonnosťou hospodárstva sme výrazne pod priemeromdvadsať päťky, a to nás stavia do pozície čistého prijímateľa pomoci z fondov EÚ. Ako sa táto nová situácia odrazila naštátnom rozpočte? Ako ovplyvnila verejné financie rovná daň? Aj o tom hovoril Richard Kvasňovský s ministrom financiíIvanom Miklošom.Slovensko je takmer rok členom Európskejúnie. V čom má členstvo pozitívnya v čom negatívny vplyv na našu ekonomiku?Ten vplyv je jednoznačne pozitívny. Stalisme sa súčasťou veľkého, otvoreného a prepojenéhotrhu. Komparatívna nevýhoda malejekonomiky sa tým stratila. Napokon aj to jejeden z dôvodov rýchleho hospodárskeho rastuSlovenska. Negatíva týkajúce sa vstupu doEurópskej únie, ktoré mnohé kuvičie hlasy privolávali,ako európske ceny a slovenské platy,sa ukázali ako nekvalifikované a politickyúčelové. Negatívum vidím azda len v tom, žepriaznivý vplyv mohol byť ešte väčší, ak by nedošlok odloženiu úplnej liberalizácie pohybupracovných síl, prípadne ak by sa neodložilaliberalizácia trhu so službami.Aký vplyv mali prvé mesiace v únii naverejné financie?Z pohľadu verejných financií je to zložitejšie,pretože to zvyšuje napätie v nich.Všetko, čo platíme, ide z výdavkov štátnehorozpočtu, ale nie všetko, čo Slovenská republikaz únie dostáva, ide do príjmov štátnehorozpočtu. Pre krajinu, ako takú, je saldo pozitívne,ale pre verejné financie, je to saldonegatívne, pretože musíme plánovať mnohovýdavkov, ktoré by sme inak nevynaložili.Ide predovšetkým o prostriedky na kofinancovanie.Koncom marca EÚ prijala reformu Paktustability a rastu. Ako z pohľadu Slovenskahodnotíte jeho súčasnú podobu?Vítame posilnenie preventívnej časti. Nadruhej strane s istými obavami sledujemeisté „zneurčitenie“ represívnej časti paktu.Všetky krajiny síce deklarovali, že limity,deficit vo výške 3 percentá z HDP a verejnýdlh maximálne vo výške 60 percent z HDP,sa nemenia, ale na druhej strane vymenovaliďalšie faktory, ktoré možno vziať do úvahy pridočasnom prekročení týchto hodnôt. Niečosa zlepšilo, niečo nie. Podľa nášho názoruvšak predchádzajúci pakt nebol zlý a priniesolaj výsledky, pretože členské krajiny eurozónyznižovali deficity pod vplyvom paktu. Viacerího však nedodržiavali, azda aj preto, že nebolvynútiteľný. Namieste je otázka, či je lepšíprísnejší, ale nedodržiavaný pakt alebo jehomenej prísna, ale dodržiavaná úprava.Foto: M. NemecMôže mať to „zneurčitenie“ podmienokPaktu vplyv na stabilitu spoločnej meny?Môže, ale nepreceňoval by som to. Predchádzajúcipakt bol v represívnej časti jednoznačnejší,no tak či tak nebol dodržiavaný.Ak by nedošlo k pokroku z hľadiska zvýšeniafiškálnej disciplíny, najmä vo veľkýchkrajinách ako Francúzsko alebo Nemecko,potom by mohol byť projekt eura ohrozený.Nepredpokladám však, že k tomu dôjde. Narealizáciu dôležitých a často bolestivýchreforiem v týchto krajinách netlačí pakt,ale globalizácia a zostrenie konkurencievo svete. Čím ďalej je evidentné pre všetkyvlády, že ak reformy neurobia, vypomstísa to ich ekonomikám, napríklad v tom, ževýroby budú odchádzať do iných, lacnejšíchkrajín a že budú menej a menej konkurencieschopní.Z pohľadu Slovenska sa do Paktu dostalapožiadavka nezapočítavať nákladyna dôchodkovú reformu do deficitu verejnýchfinancií. Zmení to harmonogramprijatia eura v SR k 1. 1. 2009?Už nie, pretože toto rozhodnutie prijalineskoro a po druhé, môže to byť zohľadnenélen dočasne a v minimálnej miere. Z časovéhohľadiska a z hľadiska tohto obmedzeniauž nie je možné prehodnotiť harmonogramvstupu do eurozóny a termín 1. január 2009dokážeme splniť. Dokonca bez ohľadu na to,či k zmäkčeniu pravidiel v tejto oblasti došloalebo nie. To, že k tomu napokon došlo námazda trocha rozšíri manévrovací priestor.Jednou z výrazných iniciatív Ministerstvafinancií SR v posledných mesiacochje Stratégia konkurencieschopnosti doroku 2010. V čom by mal byť jej hlavnýprínos pre Slovensko?Predovšetkým v dlhodobej konkurencieschopnosti.Slovensko vstupom do EÚ, vďakareformám a prirodzeným komparatívnymvýhodám je konkurencieschopné z hľadiskanajbližšieho obdobia piatich až siedmich rokov,a to najmä v oblasti priemyselnej veľkovýroby.Ak konkurencieschopnosť nechcemev dlhšej perspektíve stratiť, je nevyhnutné,aby sme sa začali zameriavať na rozvoj poznatkovejekonomiky. Komparatívne výhodyako sú nízke mzdy postupne klesnú s rastommiezd a životnej úrovne. Budú prichádzaťnové krajiny, či už v rámci EÚ alebo sveta,ktoré ponúknu ešte výhodnejšie podmienkyna takúto priemyselnú veľkovýrobu. Pretobude kľúčové, aby sme vedeli jednak ponúknuťpodmienky a stimulovať zmenu štruktúryekonomiky smerom k produktom s vyššoupridanou hodnotou.Horizont do roku 2010 presahuje jednovolebné obdobie. Nemáte obavy,že zmenou vládnej garnitúry by došlok zmene priorít? Opozícia do určitej mierydeklaruje v týchto cieľoch zhodu.Som len rád, ak opozícia má záujem podporovaťa rozvíjať poznatkovú ekonomiku. Druhávec je, že z hľadiska spôsobu, ako to chcú dosiahnuť,konkrétne to čo forsíruje Smer by viedlok opačnému efektu. Ak niekto tvrdí, že chcerevidovať reformy, ktoré sú evidentne nástrojomrýchleho ekonomického rastu a dosiahnuťtým zhoršenie podnikateľského prostredia, čomôže len pribrzdiť rast, to určite neprispejek rozvoju poznatkovej ekonomiky.Írsko a Fínsko často spomínajú akovzory pri rozvoji poznatkovej ekonomiky.Ich úspech je postavený na malýcha stredných firmách, veľmi flexibilnýcha inovatívnych. Ako vidíte na Slovenskušancu posilniť potenciál takýchto spoločností,ktorým často chýba potrebnýštartovací kapitál?Preto je jednou z priorít do budúcnosti ajpodnikateľské prostredie, kde za kľúčovú časťpovažujeme rozvoj rizikového kapitálu a rozvojkapitálového trhu. Vďaka reformám, ktorésme už urobili, nás čaká silný a udržateľnýekonomický rast bez potreby úsporných balíčkov,ktoré veľmi negatívne pôsobili na malýa stredný podnikateľský stav najmä preto,že je odkázaný na domáci dopyt. Nadomáci dopyt mali vždy negatívnyvplyv úsporné opatrenia. To by užv súčasnosti nemal byť problém.5MINISTERSTVO FINANCIÍ SR