Otvoriť - EUROREPORT plus

MINISTERSTVO FINANCIÍ SRAJ TROJPERCENTNÝ DEFICIT JE ŠKODLIVÝ –ZBYTOČNE ZAŤAŽUJE BUDÚCE GENERÁCIE!Keď sa roku 1991 podpisovala Maastrichtská zmluva, Slovensko malo úplne iné starosti, než aby sa zaoberalo tvrdýmikonvergentnými kritériami, hoci po ich splnení nasleduje cieľová stanica – vstup do Európskej menovej únie a euronamiesto koruny. Po vzniku samostatného štátu 1. januára 1993 sa situácia zmenila. Maastrichtské kritéria, týkajúce sastability cien, úrokových mier, devízového kurzu a verejných financií, sa postupne stali realitou aj na Slovensku. Najmävšak kritérium verejných financií, ktoré hovorí, že úroveň plánovaného alebo skutočného deficitu nemôže prekročiťodporúčanú hodnotu, čiže 3 percentá HDP, a že dlh verejného sektora nesmie prekročiť 60 percent HDP. Najprv všakvstúpil do hry Kodanský protokol, ktorý roku 1993 popri podmienke nastoliť demokraciu a právny štát, stanovil pre všetkyasociované krajiny, teda aj pre Slovensko, veľmi tvrdé ekonomické kritérium – vybudovať fungujúcu trhovú ekonomiku,ktorá bude schopná odolávať a vyrovnávať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami Európskej únie. Napokonbol v júni 1997 prijatý Pakt stability a hospodárskeho rastu. V marci tohto roku sa v Bruseli uskutočnil summit Európskejúnie, ktorý popri zmene Lisabonskej stratégie schvaľoval aj reformu paktu stability. Prítomný bol aj štátny tajomníkministerstva financií Vladimír Tvarožka, ktorého oslovil publicista Peter Vidovan.Problémy s plnením maastrichtskýchkritérií postihli aj silné ekonomiky, napríkladnemeckú, francúzsku a taliansku,a tak nečudo, že sa začali množiťhlasy europolitikov, že treba zreálniťkritériá Paktu stability a hospodárskehorastu, pretože sú pritvrdé. Akohodnotíte marcové bruselské rokovanieEurópskej únie?Pozitívne. Pakt stability a rastu bol schválenýešte roku 1997, a tak neprekvapuje,že sa po rokoch fungovania objavili názoryna doladenie pravidiel a jeho zefektívnenie.Podstatné je, že sa podarilo dosiahnuť dohodu,aj keď to nebolo jednoduché.O čo išlo a aký postoj zaujala slovenskádelegácia?O skvalitnenie a zlepšenie preventívnejčasti paktu, ktorá už jednoznačne hovorí,že krajiny musia smerovať k vyrovnanémurozpočtu alebo k rozpočtu blízkemu vyrovnanosti,čo je cieľom Paktu, no malo byť ajcieľom každej národnej vlády. Zároveň savšak pripúšťa istá flexibilita v represívnejalebo korekčnej časti paktu, týkajúcej sanajmä tých krajín, ktoré už prekračujú alebosú blízko k prekročeniu 3-percentnej hranice.Nám na Slovensku sa to síce nie veľmi páči,no ako malý kompromisný balík to viemeakceptovať.Pochopiteľne, veď Slovensku sa ekonomickydarí, keďže sa rýchlo blížik 3-percentnému deficitu štátnehorozpočtu – za vlaňajšok to bolo 3,3percenta. Iné je, že spomínané silnéekonomiky už dlhšie prekračujú o dobré4 - 6 desatín percenta spomínaný3-percentný deficit, za čo schytávalikritiku a možno aj podozrenie, že savlády týchto krajín problému dostatočnenevenujú. Ako je to?V Nemecku, Francúzsku či Taliansku, no ajv iných európskych krajinách, kde majúproblémy s 3-percentným deficitom,je to jedna z najväčších domácichpolitických tém, takže neviem,kde vzniklo ono podozrenie, že sa10Foto: M. Nemecproblému dostatočne nevenujú. Napríkladv Nemecku a vo Francúzsku pristúpili k viacerýmtvrdým opatreniam, a hoci si myslím,že nie sú dostatočné, musím uznať, že súvzhľadom na ekonomický stav spomínanýchkrajín relatívne výrazné a že ich diskusiao rozpočtovej politike je oveľa citlivejšiaa náročnejšia ako u nás. Nedodržiavaniealebo porušovanie pravidiel Paktu stability jepre tieto krajiny aj v domácej politike naozajveľkou témou.Otázka teda znie, prečo sa im nedarilovyriešiť tento problém, a teda – či ichúsilie naozaj bolo dostatočne silné?Je to vari v tom, že ekonomiky spomínanýchštátov, žiaľ, rastú veľmi slabo, okolopercenta, čiže ekonomická situácia týchtokrajín je veľmi zlá, čo je úplne iná situáciaako u nás. A či vyvíjajú dostatočné úsilie?V každom prípade celkom jednoznačne porušovalipravidlá. A to je zlé, pretože pravidlása majú dodržiavať.To je pravda, a iste preto sa ozývajú sahlasy, a to aj na Slovensku, že by behk 3-percentnej méte nemusel byť ažtaký rýchly. Pozrime susedov – Budapešťa Varšava už celé päťročie ospravedlňujúsvoj vyšší rozpočtový schodokdôchodkovými reformami. Prečo by ajslovenská vláda nemohla akurát podľaich vzoru, ale možno aj podľa vzorunemeckej, francúzskej alebo talianskejvlády, zmäkčiť postoj k deficitu?Nemohla, a preto ani neodporúčam venovaťsa tejto skupine krajín. Veď aj trojpercentnýdeficit je škodlivý a zlý. Zaťažujemením zbytočne budúce generácie.Nuž, ale to v týchto krajinách tiež musiavedieť, čiže ak prekračovali pravidláPaktu stability – mali a majú na to svojedôvody, ktoré zavážia. Veď aj preto sauskutočnil bruselský summit, že Nemcinechceli zaratúvať do deficitu výdavkyna európsky zjednocovací proces. Boloim vyhovené. Kde teda hľadať vzor?Možno by sme mohli hľadať vzor skôrv nordických, škandinávskych krajinách, ktorédosahujú dobré výsledky v hospodárenís verejnými financiami, majú dobré ekonomickévýsledky, fungujúci štát a aj vyrovnanéalebo prebytkové rozpočty. Myslím si, žeFínsko, Švédsko, Dánsko, ale aj baltické štáty– Estónsko, Litva, Lotyšsko, to sú príklady prenás - majú dobré a zdravé verejné financiepre svojich ľudí. V Európskej únii sú chválené,čiže načo sa pozerať po tých krajinách, ktorýmto nejde a porušujú dohody...... keď navyše aj Slovensko túži byťchválené, pravda?Nie, zdravé verejné financie nebudujemekvôli pochvale Európskej únie, ale kvôli budúcimgeneráciám. Myslím si, že dlh, ktorý imzanecháme, je už aj tak príliš vysoký, než abysme ho ešte zvyšovali. To je jediná logika,ktorej rozumiem, a preto nerozumiem, prečoby sme vôbec mali mať troj- alebo štvorpercentnýdeficit. Niet jediného dôvodu, prečoby sme mali mať na Slovensku deficit.Aj napriek tomu, že samotná reformaPaktu stability a rastu pripúšťa, že