Otvoriť - EUROREPORT plus

okolností, v ktorých nestratia nič zo svojej slovenskosti.Ale získajú možnosť rozvoja svojejvrstvy európskej totožnosti.Vo svojej knihe „Ostrovy“ ste umiestnilimapu pod titulom „Rozpad Zjednotenéhokráľovstva“ Vidím tam dátum získanianezávislosti Írska – to je pochopiteľné.Ale prečo by mal vznik miestnychparlamentov, najmä waleského, s veľmiobmedzenými právami byť ilustráciourozpadu kráľovstva?Ide, samozrejme, o provokačnú mapu. Napočiatku dvadsiateho storočia kráľovstvobolo politicky zjednotené: jeden parlament,scentralizovaná vláda na všetkých ostrovoch.Rozpad sa začal v roku 1922 od írskeho štátu.Čo bude ďalej, ešte nevieme. Každá krajinamá svoj život, rodí sa, rozkvitá, umiera tak akočlovek. V Európe nie je momentálne štát, ktorýby v rovnakej podobe jestvoval dlhšie akopäťsto rokov. Najstaršia je, tuším, Andora.Každý Angličan povie: „Náš štát existuje užtisíc rokov“. To nie je pravda. Anglicko prestalobyť suverénnym štátom na začiatku 18.storočia,keď vzniklo Britské kráľovstvo. Na akodlho, neviem. Autonómia môže byť krokomsmerom k separatizmu alebo krokom, ktorýbrzdí separáciu. A v tejto chvíli skôr brzdí. Aleo pár rokov môžu nastať zmeny: autonómnyškótsky parlament v rámci Európskej únie máveľké možnosti. Môže hlasovať za odchodz Veľkej Británie. Bude to podľa britského práva,pochopiteľne, nelegálne. Ale čo na tom!Každý rozpad štátu je nelegálny.Ste proti rozvoju miestnych parlamentov,ktoré majú nejaké autonómnepráva? Pripustiť ku slovu iné kultúry– waleskú, škótsku – pokladáte iba zapolitický manéver?Nie som politik. Ale mám svoje názory. Každýz týchto národov má svoje dejiny, známeveľmi dobre vo Walese, Škótsku a inde. Ležnie sú to dejiny začlenené do tých všeobecnýchbritských dejín. Môžete ísť do knižnicev Cardiffe a nájdete tisíce kníh napísanýchprevažne po walesky pre Walesanov. Je to obrovskáveda, ale neukázala sa ani v Anglicku,ani v súhrnných britských syntézach. Chcelsom to všetko spojiť, aby sa anglický čitateľdozvedel, že írski králi panovali tisíc rokovpred prvým kráľom Anglicka. Kto o tom vie?Nijaký Angličan o tom jakživ nepočul.A história Škótska? Veľmi zložitá, alekrásna. Ako stvoriť nový národ z rôznychkeltských zložiek? Škóti pochádzali predsaz Írska. Prešli do Kaledónie a prišli tam ajgermánske kmene z Northumbrie. Boli tamaj Piktovia; ani nevieme, akého pôvodu. Odpolovice prvého tisícročia nášho letopočtuvytvorili nové spoločenstvo, napoly keltské,napoly germánske, ktoré nemalo nič spoločnés Angličanmi z juhu, nové spoločenstvo,ktoré sa nazýva Škótsko. Ja ako absolventOxfordu som nikdy dejiny Škótskeho kráľovstvaneštudoval. Hrabať som sa v tom začalaž neskôr. Vtedy som sa dozvedel, že sú celékrásne dejiny, dnes pre ľudí dôležité. Dieťav Škótsku má inú učebnicu a bude vedieť, žeMacbeth nehovoril po anglicky. Mackbethbol Kelt a hovoril po gaelsky.Vedomie priemerného človeka je predsamalé, sme odkázaní na výber niekoľkýchzákladných, občas náhodných informáciío sebe a predkoch.Preto som proti jednoznačnému výkladu,napríklad takému, akoby Slováci všetko zdediliod Praslovanov a kniežaťa Pribinu. Boloby dobré uskutočniť podobný experimentako v Anglicku na hroboch prehistorickýchSlovákov a dozvedieť sa, aké majú spojitostis dnešnými. V tejto časti Európy nejestvujúčisté rasy ani národnosti. Každá stredoeurópskarodina má, samozrejme, pestré vzťahy.Rodina mojej ženy z otcovej strany pochádzaz Bieloruska, ale z matkinej strany z Ľvova.Tam sú Česi, Rakúšania, Židia, Poliaci. Jejmatka mala švédske priezvisko. Bezpochybytam zablúdil a zostal akýsi vojak v 17. storočí.Podľa mojej mienky v krajinách, kde prebiehalivšetky tie turbulencie, invázie, okupácie, mýtusčistej rasy alebo čistého národa je veľmilákavý. Ale je to mýtus, nie skutočnosť.To je pre historika háklivá situácia.Mýtus môže fungovať v ľudských mysliach,politici si ním posluhujú na odôvodňovaniesvojich právd; stáva sa tiežhistorickým faktom, napriek tomu, že jenepravdivý.Historik nie je politik. Politici majú iné ciele.Hlavnou úlohou historika je ukázať, čo jemýtom a čo skutočnosťou. Čo z toho vzíde,nie je jeho starosť. Lež treba tiež povedať,že mýtus je skutočnosťou, lebo zaberá a jesúčasťou vedomia. Nemožno sa ho dotknúťa jednako jestvuje. Mýtus býva často mocnejšíako pravda. Ľudia potrebujú jednoduchévysvetlenia; báje, zrozumiteľné rozprávania,ktorými si živia sebaúctu. Jestvuje hlbokápotreba mýtu. Sú mýty neškodné, ale aj mýtyveľmi škodlivé, používané na politické ciele,na ovládanie iných. Pokúšam sa pasovaťs tými škodlivými mýtami…… ktoré Angličania tvorili o svojomcivilizačnom poslaní voči Írom aleboWalesanom?Najškodlivejší je mýtus o protestantskomAnglicku. Spája sa s britským imperializmoma je prítomný už v prvých ustanoveniachanglického parlamentu v čase reformácie.Thomas Cromwell, minister Henricha VIII.,bol skvelým propagandistom a každé ustanoveniemá historický a mýtický úvod, zdôvodňujúcizmenu zriadenia a náboženstva:tvoriaci mýtické dejiny Anglicka. Napríkladtaké, že Anglicko nemalo nič spoločné s katolíckoucirkvou. To je úplný nezmysel. Dozačiatku šestnásteho storočia bolo Anglickoveľmi hlboko katolíckou krajinou. Ba aj sámHenrich VIII. mal od pápeža titul Fidei Defensor,ale sváril sa s Rímom. Z toho vznikla celánárodná mytológia, ktorú neskôr prijali zaskutočnosť. Historici s tým, pochopiteľne, počastiach bojovali, ale nikdy v celku.A čo cenzúra? Stretli ste sa s problémomskrývania pravdy?V našej krajine zostávajú archívy častozamknuté. Nemáme Freedom of InformationAct, tak ako v USA. To je veľmi dobrá americkúzásada, že občan má právo na informácie,ak štát neuvedie dôvod na ich ochranu. U násje skôr naopak. Z milosti štátu sa otvárajúarchívy pre občanov a štát si vyhradzujeprávo ich prechovávať. Napríklad smrť cáraMikuláša, ktorý bol predsa bratancom kráľaJuraja V. Vieme, že v kráľovských archívochvo Windsore sú veľmi dôverné dokumenty,vrátane korešpondencie kráľa Juraja V. alebokráľovského dvora s dvorom Mikuláša II.a samotným Leninom. Povráva sa, že Lenin sachcel zbaviť celej cárskej rodiny a bol ochotnýju odovzdať Britom, lež Juraj V. odmietol. Vrajsa bál, že monarchia je ohrozená a radšej„Neviem, skade sa berú názory druhu: Európa alebo Slovensko!Nesmiete premýšľať buď – alebo. Veď obyvateľ Košíc je Košičanom ajSlovákom. Naša totožnosť je viacvrstvová. Ktosi má rodinu matky zostredného Slovenska, niekto iný záhorácke korene.“nemať u seba takého príbuzného. Neviemeteda, či je to pravda, lebo si nemôžeme prezrieťtú korešpondenciu.Kde teda vidíte nebezpečenstvá pre históriu?V politickej manipulácii?Dnes hrozbu pre akosť historickej vedynevyvoláva iba vplyv politiky na dejiny, alejej ztrhovenie. Pri trhovom prístupe k histórii,pri jej písaní pre určený dopyt badať bagatelizovaniemnohých faktov z minulosti, sklonobchodovať len s takými spomedzi nich, ktorésú zábavné alebo sa môžu páčiť. Často ideo fakty výhodné, ale súčasne triviálne. Je tohistória bez konfliktov, bez bolestných, dramatickýchroztržiek – v prospech masového,nie vždy inteligentného publika. Žiaľ.Nespôsobí zjednotená Európa, že budemebývať všade, čiže nikde a stratímeväzby s našimi mikrokozmami – otčinami?Neviem, skade sa berú názory druhu:Európa alebo Slovensko! Nesmiete premýšľaťbuď – alebo. Veď obyvateľ Košíc jeKošičanom aj Slovákom. Naša totožnosť jeviacvrstvová. Ktosi má rodinu matky zo strednéhoSlovenska, niekto iný záhorácke korene.Napríklad v mojej vlasti, Walese, rozvíjajúsvoju kultúru a jazyk. Priaznivé podmienkypre výučbu tohto jazyka vznikli až po vojne.Ešte žijú ľudia, ktorých bili za to, že sa odvážilihovoriť po walesky. Všetci mali používaťangličtinu. Teraz máme cieľ, abyobyvatelia Walesu hovorili rovnakodobre po anglicky, aj po walesky.Zjednotená Európa bráni malých.47OSOBNOSTI