Otvoriť - EUROREPORT plus

KOMENTÁRSvet je zásadne iný ako bol pred 26-timirokmi, keď konkláve zvolilo poľského kardinálaKarola Wojtylu za pápeža. Ján Pavol II. poholdejinami. Aj keď, ako napísal britský politológTimothy Garton Ash, nikto nikdy nedokázal, žepápež bol prvotnou príčinou pádu komunizmu,vodca Solidarity Lech Wallesa, jeho oponentgenerál Jaruzelski, exprezident George Bushstarší i bývalý sovietsky prezident Gorbačovsa zhodujú, že bez Jána Pavla II.by nebolo politické hnutie Solidaritaa bez Solidarity by nebolGorbačov potvrdil sám poslednemenovaný: „Všetko čo sa stalov posledných rokoch vo východnejEuŕope, by nebolo možné bezpápeža a jeho nebývalej politickejroly na svetovej scéne“, povedalo ňom už v roku 1992.Ako predstaviteľ svetovej cirkvi,ku ktorej sa hlási viac ako miliardaľudí – v Európe majú katolícipodiel takmer 40 %, v SevernejAmerike 24%, v Južnej Amerike87%, v Afrike 17%, v Oceánii 27%a v Ázii 3% - využil potenciál vierya svojho neobyčajného vplyvu naľudí spôsobom, ktorý z neho urobilprvého globálneho lídra. Gurusvetového medzinárodnopolitickéhomyslenia Henry Kissingero ňom povedal, že „bol jednýmz najväčších mužov uplynuléhostoročia. Možno najväčším.“Do svetovej politiky Karol Wojtylanezasiahol razantne iba tým,že dal impulz k vzniku Solidarity,ktorá si vynútila prehodnoteniesovietskej politiky voči krajinámvýchodnej Európy a k perestrojke,ktorá otvorila cestu k politickýmrevolúciám na konci 80-tych rokov.Ako globálny politický aktér,ktorý si vďaka „poľskému fenoménu“získal veľkú autoritu a ktoréhocharizmu okrem úžasnej schopnostikomunikovať s ľudmi posilniloaj martýrium spojené s takmervydareným pokusom Aliho Agčuo atentát naňho, sa okrem podkopania Berlínskehomúru nesporne zaslúžil o proces zjednocovaniaEurópy aj tým, že po jeho páde sazasadzoval o to, aby „Európa dýchala obomapľúcami“. Západnými aj východnými. Svoj vplyvvyužil aj na to, aby došlo ku ekonomickej a politickejintegrácii západnej a východnej Európy,vyše štyri desaťročia rozdelenej železnouoponou, prostredníctvom rozšírenia Európskejúnie a NATO. Znalci poľskýchpolitických pomerov vedia, že bezjeho jasného vyjadrenia sa tesne58ZMENIL MEDZINÁRODNÉ VZŤAHYA POHOL DEJINAMIFoto: archívPETER WEISSpred referendom „ Silná Európa potrebuje silnéPoľsko“, sa poľské ľudové hlasovanie o to, čitáto ďaleko najväčšia kandidátska krajina mávstúpiť do EÚ nemusela skončiť pozitívnym výsledkom.Veď najsilnejším protivníkom vstupuPoľska do EÚ, bez ktorého by rozšírenie zďalekanemalo taký zdôrazňovaný historický význam,boli radikálni nacionalisticko-izolacionistickí,eurofóbni, ultrakonzervatívni kňazi s antisemitskýmisklonmi. Napriek tomu, že zastávaltýmto radikálom sympatický názor (formulovalho aj v poslednej knihe Rímsky tritptych), ževýchodná Európa je vystavená riziku hrozby vyhasnutiajej identity spätej s presvedčením, žeBoh je najvyšším garantom ľudskej dôstojnostia ľudských práv, pod „vplyvom negatívnych kultúrnychmodelov, ktoré sa rozšírili na Západe“.Ján Pavol II. nestavil na kartu izolovania Poľskaod západnej Európy. Naopak, svojou autoritouposotil váhajúcich Poliakov do rozširujúcej saúnie a do aktívnej účasti na zjednocovaní staréhokontinentu. Tento zástanca práv sa v európskeja svetovej politike prejavil nielen akoodporca komunistického totalitného systému.Opakovane a jasne dal najavo svoj nezmieriteľnýodpor voči nacistickej totalite a kvintesenciijej neľudskosti – holokaustu. Adam Michniko základných politických postojoch Jána PavlaII napísal: „Osobne poznal dvoch najväčších démonov20. storočia: nacistický a komunistickýtotalitarizmus. Tiene Osvienčimua Kolyny boli nepretržite prítomnév jeho učení. Preto rozumel hrôzediktatúry a tej intenzívnej nitispájajúcej lož s násilím. V etapeetnických a náboženských vojena nenávisti hlásal potrebu zmiereniaa odpustenia.“ Ospravedlnilsa za príkoria, ktoré za 2000 rokovspôsobila katolícka cirkev nielenŽidom, ale aj evanjelikom a protestantom,kacírom, inovercom,domorodcom a ženám. Výnimočnýma prelomovým spôsobomovplyvnil atmosféru medzinárodnýchvzťahov roku 1986, keď sav talianskom Assisi na jeho pozvaniemodlili vedľa seba za mierpredstavitelia takmer všetkých 63svetových náboženstiev. To bolajeho odpoveď na temnú víziu neodvratnéhokonfliktu civilizácií, sugestívnevykresleného profesoromHuntingtonom. Dobre to pochopilaj hovorca Ligy Arabských krajín,ktorý o poľskom pápežovi vyhlásil,že bol mužom mieru a dialógumedzi národmi a náboženstvamia že nikdy nezabudnú na jeho starostlivosťo utláčané národy, vrátanePalestíncov. Medzinárodnévzťahy zosnulý nezabudnuteľnýmspôsobom ovplyvňoval aj svojimidôslednými protivojnovými postojmi,ktoré dal dôrazne najavoaj v prípade vojny v Iraku. Generálnytajomník OSN Koffi Anano ňom povedal, že mal „veľkéobavy o svet, v ktorom žijeme,a tak ako ja si o ňom myslel, že vovojne sme všetci porazení“ Nemenej závažnýmspôsobom ovplyvňoval pápež medzinárodnéprostredie tým, že sústavne upozorňoval nanegatívne dôsledky globalizácie a bol zástancomtej polovice ľudstva, ktorá má na živobytiemenej než dva doláre denne. Jeho tlak na viacsociálnej spravodlivosti, jeho upozorňovaniena dôsledky uplatňovania radikálnej ideológievoľnej ruky trhových síl, jeho nástojčivé apelyna zmenu politiky najbohatších krajín svetavoči najchudobnejším krajinám budú po jehoodchode chýbať.