Otvoriť - EUROREPORT plus

DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO SRDaňové priznania sa podávali podľapravidiel, ktoré priniesla v roku 2004nová daňová legislatíva. Všeobecne sahovorilo, že priznávanie daní malo byťľahšie. Naplnili sa očakávania daňovejreformy?Zrejme priznanie sa k daňovej povinnostinikdy nebolo a ani nebude obľúbenou činnosťounikoho, bez ohľadu na to, či je daňoválegislatíva nová, alebo platí viac rokov.Keďže platenie daní je z pohľadu štátu čiobce považované za jednu z vážnych povinností,ktoré musia podniky alebo jednotlivciplniť, nezostáva nič iné ako sa s tým zmieriťa daň priznať a zaplatiť.Je potešiteľné, že podiel tých, ktorí priznávajúdane v zákonom stanovenej výškea aj ich včas platia, z roka na rok rastie.Hoci stále nie je možné urobiť definitívnyodpočet dopadu daňovej reformy na verejnérozpočty, na firmy a jednotlivcov, pretožeposledný dátum keď bude podané poslednédaňové priznanie z príjmu za rok 2004 je až30.9.2005. Tým získame od platiteľov aj poslednéúdaje o ich príjmoch v roku 2004. Uždnes je však zrejmé, že viaceré očakávaniasa napĺňajú, alebo sa k nim blížime.Z pohľadu platiteľa daní je určite potešiteľné,že aj keď vyplnenie daňovéhopriznania nie je úplne jednoduché, pretožeani dnes nie je daňová legislatíva bez problémov,určite je jednoduchšie než v minulosti.Navyše daňová správa umožnila právnickými fyzickým osobám využiť možnostiinternetu a keď už nič iné, tak záujemcoviamohli z tohto média získať daňový formulár,respektíve vyplniť si tlačivo priamo na internete.Program im umožnil skontrolovať sisprávnosť jednotlivých výpočtov a upozornilich na prípadné chyby. Túto možnosť využiloza prvý štvrťrok vyše 180 tisíc subjektov.Popritom mali všetci daňovníci, aj tí ktorídisponujú zaručeným elektronickým podpisom,prvýkrát možnosť poslať daňovépriznanie elektronicky. Nevieme či to bolaskutočne časová tieseň, alebo aj trochurecesie, ale posledné daňové priznanie poslanéelektronicky prišlo pár sekúnd predpolnocou posledného marcového dňa.Na hodnotenie reformy sú dôležité aj inéaspekty. Ťažko odhadnúť či a do akej mieryrast počtu subjektov, ktoré vykazujú ziskalebo príjem podliehajúci zdaneniu je výsledkomparametrov zákona o dani z príjmu.Faktom je, že základ zdanenia rastiea predbežné výsledky naznačujú, žeobjem dane z príjmu bude väčšíako vlani. To všetko i napriek22RASTIE POČETZODPOVEDNÝCH DAŇOVNÍKOVPre niekoho stres, pre iného prirodzená povinnosť voči štátu. Áno, hovoríme o daňovom priznaní. Na tohtoročné saopýtala naša spolupracovníčka Gabriela Bömchesová generálnej riaditeľky Daňového riaditeľstva Slovenskej republikyv Banskej Bystrici. Ing. Márie Machovej, PhD.Foto: archívzníženej sadzbe, či napriek tomu, že už razzdanené príjmy nie sú ďalej zdaňované.Akých chýb sa najčastejšie dopúšťaliľudia pri daňových priznaniach?Sú to predovšetkým súčtové chyby, chýbajúcipodpis, alebo iné identifikačné údaje zozáhlavia formuláru. Aj tento rok sme museliviac ako 10% žiadostí odmietnuť. Určite viacnervozity a stresov zažili tí, ktorí si túto povinnosťnechali na posledný či predposlednýdeň a nebolo ich málo. Viac ako polovicafyzických a niekoľko desiatok tisíc právnickýchosôb má zaužívaný takýto postup užniekoľko rokov.Čo by mala priniesť jednotná 19-percentnásadza dane?Očakávaní bolo a je veľa. Najčastejšiesa argumentovalo potrebou prijať princípjednotného prístupu k daňovníkovi, a pretosa odstránili rôzne zdaňovacie pásma, výnimky,nezdaňujú sa dividendy a podobne.Iným dôvodom bolo znížiť daňové únikyv dôsledku rôznych foriem daňovej optimalizácieči touto formou posilniť konkurencieschopnosťSlovenska.Je súčasný stav ukončením daňovej reformy,alebo bude ešte pokračovať?Ak by aj ministerstvo financií chcelo uskutočniťďalšie zmeny v daňovej legislatíve,ktoré by mohli mať prívlastok „reformné“,vysoký dátum politického cyklu to už zrejmeneumožní. Zároveň sa domnievam, žev krátkom či strednodobom horizonte sícemôže prísť k určitým zmenám v daňovýchzákonoch, ale ťažko to budú zmeny podstatné.Na plné prejavenie sa všetkých pozitív,ale aj negatív daňovej reformy treba určitýčas a aj podnikateľské prostredie potrebujeurčitú stabilitu.S tým súvisí aj ďalšia oblasť, kde je potrebnéuskutočniť zásadné zmeny, ktorébudú mať významný dopad na daňovúproblematiku, a tou je samotná správa danía štruktúra jej orgánov. Správa centrálnychdaní, ktorú z rozhodujúcej miery zabezpečujedaňová správa je dnes reprezentovanádaňovým riaditeľstvom, 8 pracoviskamidaňového riaditeľstva a 102 daňovýmiúradmi. V daňovej správe dnes pracuje vyše6 tisíc zamestnancov, z ktorých viac ako5,5 tis. majú štatút štátneho zamestnanca.Vytvorenie takejto štruktúry i početnosť zamestnancovmalo opodstatnenosť, ale dnesje situácia diametrálne iná ako na začiatku90. rokov. Preto minister financií predložilna rokovanie vlády a následne na rokovanieparlamentu návrh na novú podobu orgánovdaňovej správy. Návrh predpokladá vytvoreniedvojstupňového systému riadenia.Alarmujúcim je rast výšky daňovýchnedoplatkov. Vlani to bolo 85 miliárdSk. Aká je možnosť vymôcť ich?Myslím si, že rozhodujúca časť objemu daňovýchnedoplatkov je cena za spoločenskútransformáciu, ktorá v posledných 15 rokochprebieha na Slovensku. Prečo by malabyť daňová správa „ušetrená“ problému neplatičov,podvodníkov, ale aj nedostatočnepripravených, často naivných občanov, ktorísa rozhodli podnikať a z ich podnikania zostaliiba dlhy? Rovnaké je to v bankách, sociálnejpoisťovni, zdravotných poisťovniacha samozrejme na daňových úradoch. Príčinysú aj inde. Tie spočívajú najmä v nepripravenostiči neskúsenosti spravovať jednotlivédruhy daní zamestnancami daňovej správy,nejednoznačná a často sa meniaca legislatívaa iné. Daňová správa je často predmorálnou dilemou – robiť daňovú kontrolutam, kde vieme, že spoločnosť nemá žiadnymajetok, alebo konateľa hľadá polícia užniekoľko rokov a podobne. Takéto nálezya nie malé sa spravidla stanú nedoplatkom,ktorý sa nikdy nepodarí vymôcť. Pretoúsilie daňovej správy je niektoré problémyriešiť legislatívne a nedoplatky, ktoré súnevymožiteľné odpísať a pozornosť zameraťna nové, živé nedoplatky, kde je šanca naúspech vyššia.