Otvoriť - EUROREPORT plus

ÚVAHA O STAVE SPOLOČNOSTIFoto: europa.eu.intsi ľudia o daniach myslia, že je to trest boží.Papierovú, novinovú či štatistickú prosperituokrídlil jeden bývalý robotnícky vodca v našomparlamente presláveným výrazom „Zčísel sa nenajeme!”. Keby boli u nás normálnepomery, tak by dane boli kompenzáciou zaslužby štátu občanom. O adekvátnosti vzťahuobčania verzus štát v polohe „Má dať – Dal”sa ani neodvažujem meditovať. Navyše, ak odštátu niečo chceme, nechá si to znova zaplatiť,a to neraz dosť „mastne”, pričom službu ajtak nedodá a keď predsa, tak s oneskorenímdĺžky takmer historickej etapy a o kvalite radšejpomlčať.Vari netreba pripomínať, že v pôsobnostištátu sú aj horšie oblasti financií, o ktorýchto občanovi pripadá tak, že ani nemá zmyselo nich premýšľať. Platí to napríklad o vzťahu„Odvody – Poisťovne”. Zato ministrovi príslušnéhorezortu nič nebránilo na nedávnomhepeningu vo vyhlásení, že … „reformaprebieha hladko…”. O tej hladkosti by vedelipísať romány dôchodcovia, ktorí sú bezdôvodnešikanovaní, čakajú mesiace na výpočetdôchodku, aby nakoniec dostali zmätočnézdôvodnenia svojich prečudesne vymeranýchdôchodkov. Oproti daniam je to o to horšie,že odvodmi si povinne predplácame neurčitúbudúcnosť, kým v prípade daní je platenievlastne časovo takmer neutrálne. Pravda, aknezabudneme, že za svoje dane občan tohoveľa nedostane, kým v prípade šťastia, že sadožije dôchodkového veku, dajaký dôchodokna najzákladnejšie životné potreby sa mupredsa len ujde. O tom šťastí som sa vôbecnezmienil náhodne. Ak totiž európske ženynaďalej nebudú chcieť rodiť, a európski politicisa budú spoliehať na imigrantov, tak potomnepomôže ani dvadsaťjeden (sedem × tri)pilierov a nieto terajšie tri. A tí nenarodení Európaniadôchodky naozaj potrebovať nebudú.Nehovoriac o tom, že imigranti si to zariadiapo svojom – to vidíme v najbohatších štátochEÚ už dnes. U nás je to aktuálne už desiatkyrokov v podobe invázie poklesnutých modusovsociálneho a ekonomického správaniadnes už možno viac než polmiliónovej častipráceschopnej populácie. Intenzita memetickejnákazy sa zvyšuje a treba sa obávať, žeKaníkove vetry s tým nič nezmôžu. Ostatne tiesú zamerané na iný typ obyvateľov, podobneako aj dane. Poklesnuté komunity sú vočiopatreniam, ktoré vymýšľajú štátni, ale dnesuž aj volení funkcionári indiferentní, inertníaž averzní. Takže zase je to len o psychológiia etológii, tentoraz pravda z trocha iného rožkaa, samozrejme, ešte raz a znova o ekológii.Na to, aby sme tieto javy a procesy hlbšie pochopilinemusíme mať odborný formát spolunositeľovNobelovej ceny za ekonómiu DanielaKahnemana a Vernona Smitha. Stačí mať očiotvorené a sluch nastražený. Aká škoda, žeekonómovia si z ekologických vzťahov zobralik srdcu len jeden: konkurenciu. Máme to všakaj vzťah dravec – korisť, parazitizmus, parazitizmusa ďalšie iné mutualistické vzťahy.Vieme, príbeh „Dane a ako na ne...“ nieje len náš čisto slovenský, či stredoeurópskyproblém. V ostatných rokoch sú dane v popredízáujmu hospodárskej politiky takmervo všetkých trhových ekonomikách, a tov rozličných polohách kontroverzií. Dokoncaaj v takých veľkých, mocných a výkonnýchštátoch, ako je Nemecko, dokonca aj v USAprinajmenšom v ostatných tridsiatich rokochbola téma priam vášnivá. Samozrejme, aju nás by bola, keby zo strany politikov a štátnychorgánov bol záujem.Výrazný hospodársky rast, stále pomalšiestúpanie cien a vyššia súkromná spotreba– tak vidí slovenské hospodárstvo v tomtoa budúcom roku Európska komisia.(Správa z tlače)Na záver by som chcel na margo rezortu vysloviťželanie, aby sa nenechali uspať dobrýmivýsledkami dosiahnutými najmä v ostatnomroku – dvoch. Najmä pochvaly zo zahraničiatreba brať s rezervou. Isteže každého potešípochvala Európskej komisie. V ich prognózachstojí, že v roku 2005 by mohlo slovenské hospodárstvovzrásť o 4,9 percenta a v roku 2006o 5,2 percenta. Zdôrazňujú, že najvýraznejšouhnacou silou hospodárstva bude domáci dopyt,ktorý by podľa nich mal o 5,7 percentav tomto i budúcom roku, oproti rastu 2,7 percentav roku 2004. Súkromná spotreba by samala zvýšiť v tomto roku o 4,6 percenta a v roku2006 o 4,9 percenta. Optimisticky maľujú ajvývoj inflačnej medzery. Inflácia vyjadrená rastomcien sa bude podľa nich naďalej spomaľovaťoproti roku 2004 keď spotrebiteľské cenystúpli v priemere o 7,5 percenta. Tohto roku bysa inflácia na Slovensku mala dostať pod štyripercentá – odhad komisie je 3,7 percenta a narok 2006 iba 2,9 percenta. Jednou z najbolestnejšíchtráum SR je vysoký deficit verejnýchfinancií. Bude veľkým úspechom ministerstvafinancií a osobne ministra I. Mikloša, aksa podarí stlačiť rozpočtový schodokpod štyri percentá. Je to však reálnea dobré východisko pre naše úspešnédlhodobé fungovanie v EÚ.67