Otvoriť - EUROREPORT plus

snahy Európskej komisie vždy zablokované.Nemecko, hoci očakáva zo všetkých krajíneurozóny najpomalší rast – v tomto roku 0,8a v budúcom roku 1,6% HPD, však sľubuje,že sledovaný deficit tento rok bude oscilovaťokolo 3,3% a na budúci rok bude pod povolenouhranicou. Francúzsko chce v tomtoroku znížiť svoj schodok pod tri percentá, alena budúci rok sa má podľa predpokladovekonómov opäť zvýšiť až na úroveň 3,4%HDP. Hoci EK sa rozhodla znížiť Francúzskuvyhliadky rastu na tento rok z očakávaných2,2% len na dve percentá, francúzsky ministerfinancií Thierry Breton je presvedčený, žebude až 2,5%. Rovnako sľubuje dodržaniepravidiel v oblasti paktu stability, pretože„vidí ako svoju úlohu zabezpečiť to, čo Francúzskosľúbilo“. Mimochodom práve Parížporušil pravidlá paktu v troch rokoch posebe. Dohody z marcového summitu všakešte viac ako dosiaľ umožňujú vyhnúť sasankciám za nedodržiavanie stanovenýchkritérií. Ak prekročenie stanoveného deficituje iba dočasné, alebo malé, štát môže zdôvodniťprečo sa tak stalo. Môže to odôvodniťrozsiahlou zahraničnou pomocou, ale aj zavádzanímdôchodkovej reformy, programamipre zvýšenie zamestnanosti, verejnýmiinvestíciami, znižovaním dlhu, zlepšovanímstavu verejných financií, či investíciami dovedy, vzdelávania a inovácií. Namiesto doterajšíchštyroch mesiacov bude mať člen únieaž pol roka na to, aby napravil svoje chybyv rozpočtovej politike a čas na zníženie rastudeficitu bude až rok. Vyššie úľavy majúaj naše krajiny označované ako ERM-2, tedačakajúce na vstup do eurozóny, ktoré môžuznižovať svoje deficity o 0,5% ročne. Vlastnemôžeme použiť všetky prípustné „výhovorky“,čo podľa ekonómov uľahčí aj prístupnových členov k euru. Celkove však ekonómovianie sú z uvoľnenia podmienokpaktu stability a rastu nijakonadšení. Tvrdia, že trvalýrast môže Európa dosiahnuťlen na základezdravých financií.Takto dosiahli svojenielen najväčší hriešnici,ale voľnejšie ponímanieprincípov paktuz tom zlom zmysle slovavyhovuje aj ďalšímkrajinám, ktoré majúproblémy s rozpočtovoudisciplínou. NapríkladTaliansko, ktoré minulýrok nahlásilo zatiaľ nepotvrdenétri percentá,v tomto roku očakáva3,6 a na budúci rok až4,6%. Naopak, Grékomsa darí znižovať z vlaňajších6,1 na tohtoročných4,5 a v budúcomroku na 4,4. RovnakoPortugalsko, ktoré tentorok prekročí opäť povolenúhranicu (4,9) na budúci rokočakáva 4,7. Ostatné krajiny eurozónyzatiaľ držia deficity pod trojpercentnouhranicou, no v konečnom dôsledku takmerkaždú z nich čaká zavádzanie zdravotníckej,či dôchodkovej reformy, kedy si bude môcťjej náklady odrátať z deficitu – v prvom roku100% a každý ďalší rok o dvadsať% menej.Samotné Slovensko zaznamenalo vlaniekonomický rast vo výške 5,5%, pre tento roksa predpokladá 4,9. Len pomaly však u násbude klesať nezamestnanosť, zo súčasných17,6% práceschopného obyvateľstva na budúcoročných16,8. Zato by nás mal v budúcichrokoch očakávať silný ekonomický rast– okolo 5%. Rozpočtový deficit Slovenska bol3,3%, čo na nedávno prijatú krajinu vonkoncomnie je zlý výsledok. Klesať by malaaj miera inflácie z minuloročných 7,5% natohtoročných 3,7 (podľa očakávaní EK) a nabudúci rok dokonca len 2,9.Znalostná ekonomikaTo, čo by malo Európskej únii zabezpečiťmožnosť trvalého rastu, sa nazýva znalostnáekonomika. V modernej dobe a v modernejEurópe nie je možné použiť biblický faraónovrecept a iba napl- niť sýpky počasúrodných ro- kov, aby boliaj na roky b i e d y .M o -derná ekonomika jednotnej Európy a ešteviac lisabonská stratégia sú založené napredpoklade trvalého rastu. Ten možno– a nielen podľa ekonómov samotnýchdosiahnuť iba rozširovaním znalostí, inováciamia skvalitňovaním ľudského kapitálu.To samozrejme vyžaduje investície vo vedy,výskumu, školstva, čo by sa malo odraziťv toľko diskutovanej finančnej stratégii EÚna roky 2007 – 2013. To sa viacerým vidípridlho, a tak finančná perspektíva, o ktorejbude rokovať júnový summit EÚ napokonmožno nebude na sedem, ale iba na päťrokov. Aj tak však bude vyžadovať čo i len zachovaniekonkurencieschopnosti únie výdavkyna vedu a výskum vo výške troch percentHDP. So zavádzaním novej európskej danes a neráta, a tak si bude musieť únia vystačiťs doterajšími zdrojmi. Lenže, ak sa niekdepridáva, inde sa musí ubrať. „Na tapete“ jesamozrejme pôdohospodárstvo. V súvislostis očakávaným vstupom Rumunska a Bulharskasa hovorilo o novom „balíku“ financiína dotácie pre tamojších farmárov, ale akoDôchodkový systém vybudovaný v sedemdesiatych a osemdesiatychrokoch už nevyhovuje. A hoci zavádzanie nového je drahé a nepopulárne,je nevyhnutné. Pohodlie, ktoré zažívali v starobe predchádzajúcegenerácie, si už dnešní mladí budú musieť zabezpečiť sami,z vlastných zdrojov.sa ukazuje, žiadny dodatočný balík nebudek dispozícii, a tak bude nevyhnutné uspokojiťsa s doterajšou výškou dotácií, lež rozrátanýchna viac účastníkov, čím, prirodzenefarmárske dotácie v „starých“ členských krajináchpoklesnú. Očakávať, že by to farmáriprijímali s nadšením je viac ako iluzórne.Zmenší sa zrejme aj objem peňazí narozvoj regiónov – 0,41% považujúekonómovia EÚ zadostatočné.Najväčšie spory savedú o zdroje, s ktorýmivlastne budeúnia v budúcnostinarábať. Priemernéročné výdavky o výške1,14% HDP, čoby predstavovalo nasedemročné obdobiesumu 930 miliárdeur, považujú viaceríza veľmi dobrý „základpre rokovania“.To by však bolomožné dosiahnuť lenzavedením novýchdaní, napríklad ekologických.Preto sačoraz častejšie objavuječíslo 1,1% HDP.A pri postoji starýchčlenských krajínsa práve totočíslo zdá byťpre júnový summitrealistickejšie.55KOMENTÁR