KOMENTÁRSEDEM TUČNÝCH A SEDEM CHUDÝCHKRÁVSOŇA MOTUSOVÁZdá sa to byť neuveriteľné, ale Schengenskádohoda, ktorá sa vidí byť jedným z najväčšíchvýdobytkov európskej integrácie, má už desaťrokov. Vysnívaná Európa bez hraníc sa začalastávať skutočnosťou. Aj keď zatiaľ nie celkom.Ak berieme za Európu onen kontinent od Gibraltárupo Ural, nie všetci majú zatiaľ možnosťvyužívať pozitíva európskej integrácie. Najdôležitejšiahranica, ktorou bola železná opona(od Baltu po Terst), je už síce definitívne zbúraná,no vznikajú hranice nové. Napríklad preChorvátsko. Pozvánka pre túto ťažko skúšanúbalkánsku krajinu bola podmienená vydanímgenerála Anteho Gotovinu Medzinárodnéhotribunálu pre bývalú Juhosláviu a predovšetkýmspoluprácou krajiny s haagskym tribunálom.Ale generáli z poslednej balkánskejvojny sa vedia ukrývať veľmi dobre, štátne orgánys tým veľa neurobia. Napokon sa zastaliChorvátska aj niektorí z nových členov únie,čo možno hodnotiť ako veľmi pozitívny prvokich pôsobenia v spoločenstve európskych krajín.Napokon aj my sme hľadali v prístupovomprocese podporu.To, čo však fascinovalo obyvateľov stredoa východoeurópskych na živote ľudív „starých“ členských krajinách ešte predzbúraním železnej opony nebola len slobodaa demokracia, ale aj materiálne nepomernebohatší život, možnosť dosiahnuť v akomkoľvekzamestnaní postavenie, ktoré praktickyvylučovalo existenčné starosti. Pravda, existovalatzv. plná zamestnanosť, lež výkonnosťsocialistických ekonomík bola slabá, verejnýmizdrojmi sa plytvalo a predovšetkým uplatňovaniemarxisticko-leninských myšlienok rovnostárstvaspolu s paternitnou úlohou stranya vlády zlikvidovalo akýkoľvek náznak podnikavosti.A tak aj najťažšie pracujúci, ľudia nadôležitých postoch, profesori a lekári mohli priobyčajnom prepočte závidieť umývačkám riaduv Nemecku, či zametačom vo Francúzsku.Výkonný systém sociálneho zabezpečenia nazápade Európy navyše vzbudzoval závisť ajvoči nezamestnanému marockému prisťahovalcovivo Francúzsku, ktorý žil s piatimideťmi a manželkou v šesťizbovom byte a narozdiel od nášho lekára každý rok vymieňalfarebnú televíziu a mohol si dovoliť aj auto.A navyše heslo komunistických vodcov Všetkopre človeka sa zdalo byť pustým cynizmom ajz iného dôvodu – jednoducho kašľali na ochranua tvorbu životného prostredia vo svojejneuskutočniteľnej snahe „dobehnúť a predbehnúť“.Aj preto možno medzi prvýchdisidentov v našich končinách smelozapočítať práve ochrancov životnéhoprostredia, prvých „zelených“, ktorísa vybrali proti prúdu.54Zlaté teľaÁno, nepochybne aj zlaté teľa bolo lákadlompre život v Európskej únii. Ľudí anitak veľmi nezaujímalo, koľkože nadproduktuim berie zamestnávateľ ( v našom prípadeštát), ale koľko im nechá. A kapitalista si sícebral svoju nadhodnotu, ale evidentne nechávalpracujúcim vo svojej firme viac. Tak smeto chápali a inak sa to chápať ani nedalo. Ajpreto sme boli nadšení, že do únie vstupujemev čase uplatňovania tzv. Lisabonskej stratégie,ktorá mala z únie urobiť najdynamickejšiesa rozvíjajúcu ekonomiku sveta. Tak sato aspoň stanovilo práve v Lisabone v roku2000. Ale – nejako sa to pokazilo. Marcovýsummit v tom to roku musel lisabonské cieleznačne revidovať. Európania totiž chcelia dosiaľ chcú všetko – aj výkonnú ekonomiku,aj stabilné sociálne zabezpečenie, ajochranu životného prostredia. Teda v podstateto, čomu sa hovorí trvalo udržateľnýrozvoj. Zdá sa však, že tak ako mal faraónživý, opakujúci sa sen o siedmich tučnýcha siedmich chudých kravách, tak aj Európabude musieť svoje ciele prehodnotiť. Všetkoje priveľa. Zdroje sa míňajú, Európa očividnestarne. Dôchodkový systém vybudovanýv sedemdesiatych a osemdesiatych rokochuž nevyhovuje. A hoci zavádzanie nového jedrahé a nepopulárne, je nevyhnutné. Pohodlie,ktoré zažívali v starobe predchádzajúcegenerácie, si už dnešní mladí budú musieťzabezpečiť sami, z vlastných zdrojov.To bolo vlastne aj hlavnou otázkou marcovéhosummitu EÚ – hľadanie zdrojov.Pretože Európan nie je Američanom, čiJaponcom, pre ktorého je profesionálnakariéra tým najdôležitejším v jeho živote.Európan si chce život aj užívať. Mať dlhédovolenky, stále kratší pracovný čas, stáleskorší odchod do penzie, na ktorú si nemusískrbliť celý život.To by chceli obyvatelia aj „starých“ krajínúnie, ale aj noví členovia, ktorí si nikdy čarospotreby založenej na plytvaní zdrojmi nikdyneužili. Ale už ani neužijú.Šanca pre novýchKeď minulý rok vstupovala desiatka novýchkrajín do únie, poznačili tento krok ajobavy pôvodných členov z prílevu lacnej pracovnejsily na západ kontinentu, čo by ešteviac mohlo znížiť sociálnu pohodu tamojšíchzamestnancov. Preto väčšina zo „starých“členských krajín volila pre nové štáty stratégiuprechodných období pre voľný pohybpracovných síl Jedno zo štyroch hlavnýchprivilégií Schengenu tak pre pracovníkovz novopristúpených krajín tak neplatí. Aletakáto taktika nedosiahla želaný efekt. Aknemohli pracovníci s menšími mzdovýmipožiadavkami a evidentne menšou sociálnouochranou zo strany napríklad odborovza prácou von, práca prišla za nimi. PreSlovensko bol napríklad rok 2004 v oblastizahraničných investícií jedným z najúspešnejších.Podobné ochranárske opatreniavšak existovali a dosiaľ existujú aj v oblastivoľného pohybu služieb. A práve o tom sahovorilo na marcovom summite. Je zrejmé,že liberalizácia v oblasti služieb by znížilanáklady. Jej odporcovia sa však domnievali,že umožní firmám z nových členských krajínposkytovať služby pri podmienkach národnejlegislatívy v celej únii, čo by ohrozilo pracovnépodmienky, pracovné miesta i celé firmyv starej únii. To je pravda, ale konkurenciena pôde samotnej únie jej môže iba pomôcť.Napokon summit požiadal Európsku komisiu,aby umožnila prepracovanie direktívyumožňujúcej cezhraničnú konkurenciu v sektoreslužieb. Nová smernica tak odstránibariéry pre podnikanie v mnohých oblastiachpočnúc počítačovými službami až poelektroinštalácie. A opäť sa objavili politicizo západnej Európy, a prirodzene, odbory,ktoré varujú pred prílevom poskytovateľovslužieb z lacnejších nových krajín únie. Ničomuvšak už nezabránia. Lacnejšie službysú prínosom nielen pre ich konzumenta, aleaj pre ekonomiku daného regiónu vôbeca v konečnom dôsledku aj pre celú úniu. Akchce EÚ zvýšiť svoju konkuriencieschopnosťnavonok (a o tom je celá Lisabonská stratégia),nemôže ju potierať v rámci svojichvnútorných hraníc. Tak sa objavuje ďalšia,nová šanca pre nových, zatiaľ nie celkomrovnoprávnych členov únie.RevízieHlavným cieľom marcového summitu EÚbolo prehodnotenie Lisabonskej stratégiea Paktu stability a rastu. Práve tie totiž zaposledné mesiace takpovediac „dozreli“ narevíziu.Po marcovom summite naďalej v rámcipaktu zostávajú zachované pravidlá o maximálnejvýške deficitu verejných financiínajviac vo výške troch percent HDP a verejnéhodlhu vo výške 60% HDP. Čo sa aleuvoľnilo sú sankcie za nedodržanie týchtoprincípov paktu stability. Teoreticky by takétoporušenie zásad mohlo viesť k vysokýmpokutám, nikdy sa to však nepodarilo. V prípadeNemecka a Francúzska boli takéto
snahy Európskej komisie vždy zablokované.Nemecko, hoci očakáva zo všetkých krajíneurozóny najpomalší rast – v tomto roku 0,8a v budúcom roku 1,6% HPD, však sľubuje,že sledovaný deficit tento rok bude oscilovaťokolo 3,3% a na budúci rok bude pod povolenouhranicou. Francúzsko chce v tomtoroku znížiť svoj schodok pod tri percentá, alena budúci rok sa má podľa predpokladovekonómov opäť zvýšiť až na úroveň 3,4%HDP. Hoci EK sa rozhodla znížiť Francúzskuvyhliadky rastu na tento rok z očakávaných2,2% len na dve percentá, francúzsky ministerfinancií Thierry Breton je presvedčený, žebude až 2,5%. Rovnako sľubuje dodržaniepravidiel v oblasti paktu stability, pretože„vidí ako svoju úlohu zabezpečiť to, čo Francúzskosľúbilo“. Mimochodom práve Parížporušil pravidlá paktu v troch rokoch posebe. Dohody z marcového summitu všakešte viac ako dosiaľ umožňujú vyhnúť sasankciám za nedodržiavanie stanovenýchkritérií. Ak prekročenie stanoveného deficituje iba dočasné, alebo malé, štát môže zdôvodniťprečo sa tak stalo. Môže to odôvodniťrozsiahlou zahraničnou pomocou, ale aj zavádzanímdôchodkovej reformy, programamipre zvýšenie zamestnanosti, verejnýmiinvestíciami, znižovaním dlhu, zlepšovanímstavu verejných financií, či investíciami dovedy, vzdelávania a inovácií. Namiesto doterajšíchštyroch mesiacov bude mať člen únieaž pol roka na to, aby napravil svoje chybyv rozpočtovej politike a čas na zníženie rastudeficitu bude až rok. Vyššie úľavy majúaj naše krajiny označované ako ERM-2, tedačakajúce na vstup do eurozóny, ktoré môžuznižovať svoje deficity o 0,5% ročne. Vlastnemôžeme použiť všetky prípustné „výhovorky“,čo podľa ekonómov uľahčí aj prístupnových členov k euru. Celkove však ekonómovianie sú z uvoľnenia podmienokpaktu stability a rastu nijakonadšení. Tvrdia, že trvalýrast môže Európa dosiahnuťlen na základezdravých financií.Takto dosiahli svojenielen najväčší hriešnici,ale voľnejšie ponímanieprincípov paktuz tom zlom zmysle slovavyhovuje aj ďalšímkrajinám, ktoré majúproblémy s rozpočtovoudisciplínou. NapríkladTaliansko, ktoré minulýrok nahlásilo zatiaľ nepotvrdenétri percentá,v tomto roku očakáva3,6 a na budúci rok až4,6%. Naopak, Grékomsa darí znižovať z vlaňajších6,1 na tohtoročných4,5 a v budúcomroku na 4,4. RovnakoPortugalsko, ktoré tentorok prekročí opäť povolenúhranicu (4,9) na budúci rokočakáva 4,7. Ostatné krajiny eurozónyzatiaľ držia deficity pod trojpercentnouhranicou, no v konečnom dôsledku takmerkaždú z nich čaká zavádzanie zdravotníckej,či dôchodkovej reformy, kedy si bude môcťjej náklady odrátať z deficitu – v prvom roku100% a každý ďalší rok o dvadsať% menej.Samotné Slovensko zaznamenalo vlaniekonomický rast vo výške 5,5%, pre tento roksa predpokladá 4,9. Len pomaly však u násbude klesať nezamestnanosť, zo súčasných17,6% práceschopného obyvateľstva na budúcoročných16,8. Zato by nás mal v budúcichrokoch očakávať silný ekonomický rast– okolo 5%. Rozpočtový deficit Slovenska bol3,3%, čo na nedávno prijatú krajinu vonkoncomnie je zlý výsledok. Klesať by malaaj miera inflácie z minuloročných 7,5% natohtoročných 3,7 (podľa očakávaní EK) a nabudúci rok dokonca len 2,9.Znalostná ekonomikaTo, čo by malo Európskej únii zabezpečiťmožnosť trvalého rastu, sa nazýva znalostnáekonomika. V modernej dobe a v modernejEurópe nie je možné použiť biblický faraónovrecept a iba napl- niť sýpky počasúrodných ro- kov, aby boliaj na roky b i e d y .M o -derná ekonomika jednotnej Európy a ešteviac lisabonská stratégia sú založené napredpoklade trvalého rastu. Ten možno– a nielen podľa ekonómov samotnýchdosiahnuť iba rozširovaním znalostí, inováciamia skvalitňovaním ľudského kapitálu.To samozrejme vyžaduje investície vo vedy,výskumu, školstva, čo by sa malo odraziťv toľko diskutovanej finančnej stratégii EÚna roky 2007 – 2013. To sa viacerým vidípridlho, a tak finančná perspektíva, o ktorejbude rokovať júnový summit EÚ napokonmožno nebude na sedem, ale iba na päťrokov. Aj tak však bude vyžadovať čo i len zachovaniekonkurencieschopnosti únie výdavkyna vedu a výskum vo výške troch percentHDP. So zavádzaním novej európskej danes a neráta, a tak si bude musieť únia vystačiťs doterajšími zdrojmi. Lenže, ak sa niekdepridáva, inde sa musí ubrať. „Na tapete“ jesamozrejme pôdohospodárstvo. V súvislostis očakávaným vstupom Rumunska a Bulharskasa hovorilo o novom „balíku“ financiína dotácie pre tamojších farmárov, ale akoDôchodkový systém vybudovaný v sedemdesiatych a osemdesiatychrokoch už nevyhovuje. A hoci zavádzanie nového je drahé a nepopulárne,je nevyhnutné. Pohodlie, ktoré zažívali v starobe predchádzajúcegenerácie, si už dnešní mladí budú musieť zabezpečiť sami,z vlastných zdrojov.sa ukazuje, žiadny dodatočný balík nebudek dispozícii, a tak bude nevyhnutné uspokojiťsa s doterajšou výškou dotácií, lež rozrátanýchna viac účastníkov, čím, prirodzenefarmárske dotácie v „starých“ členských krajináchpoklesnú. Očakávať, že by to farmáriprijímali s nadšením je viac ako iluzórne.Zmenší sa zrejme aj objem peňazí narozvoj regiónov – 0,41% považujúekonómovia EÚ zadostatočné.Najväčšie spory savedú o zdroje, s ktorýmivlastne budeúnia v budúcnostinarábať. Priemernéročné výdavky o výške1,14% HDP, čoby predstavovalo nasedemročné obdobiesumu 930 miliárdeur, považujú viaceríza veľmi dobrý „základpre rokovania“.To by však bolomožné dosiahnuť lenzavedením novýchdaní, napríklad ekologických.Preto sačoraz častejšie objavuječíslo 1,1% HDP.A pri postoji starýchčlenských krajínsa práve totočíslo zdá byťpre júnový summitrealistickejšie.55KOMENTÁR