Otvoriť - EUROREPORT plus

ZATIAĽ SA NÁM V PLNENÍ PODMIENOKPRECHODU NA EURO DARÍVstup do menovej únie je pre Slovenskú republiku jedným z prvoradých cieľov, ku ktorému sme sa zaviazali pri vstupedo Európskej únie. Pri jeho napĺňaní zohráva dôležitú úlohu Národná banka Slovenska. Jej vedúceho Oddelenia medzinárodnejekonomiky Martina Šustra požiadala o rozhovor publicistka Mária Šišuláková.Pred vstupom Slovenska do Európskejúnie sa ozývali hlasy, ktoré upozorňovalina rast cien a zhoršenie životnej úrovneobyvateľstva. Opak sa stal pravdou, čoNBS predpokladala. Dal sa však očakávaťaž taký pozitívny vplyv únie na menovývývoj?Zníženie inflácie začiatkom tohto roku smejednoznačne očakávali. Nie je to však spôsobenévstupom do Európskej únie, ale hlavneukončením cenových deregulácií a tým, žeNBS dokázala zabrániť sekundárnym efektom.Obavy zo zdražovania po vstupe do únie smepokladali za neodôvodnené, čo sa aj potvrdilo.Podobné obavy sú už v súčasnosti spojené ajso zavedením eura. Tu tiež musím zdôrazniť,že nie sú žiadne rozumné dôvody na to, abyzavedenie eura zvýšilo infláciu.Vstup do Európskej únie určite pomoholzrýchliť hospodársky rast a zvýšiť životnúúroveň. Toto je dlhodobý proces, bude trvať desiatkyrokov. Minulý rok sme však mohli vidieťuž prvé lastovičky.V menovej oblasti sa prejavilo hlavne zvýšeniemedzinárodnej dôveryhodnosti Slovenska.Opakovane sa zlepšili ratingy, klesli rizikovéprirážky a teda aj úročenie zahraničného dlhu,koruna sa posilňovala, čo tiež vplývalo na poklesinflácie.Upevňovanie koruny však nemožnopripisovať len členstvu Slovenska v únii.Čomu ešte?Kurz koruny ovplyvňuje veľa faktorov,z ktorých nie všetky vieme presne odhadnúť.Presnejšie vieme odhadnúť trend reálnehoposilňovania koruny. Reálne posilnenie kurzuje posilnenie nominálneho kurzu očistené o infláciu,v prípade kurzu voči euru ide o rozdielinflácie medzi Slovenskom a eurozónou. Trendreálneho posilňovania je daný vyšším rastomproduktivity práce na Slovensku, zvyšovanímexportnej výkonnosti, prítokom zahraničnýchinvestícií a celkovo zlepšovaním hospodárskehoprostredia.Je pravda, že v roku 2004 sa kurz posilnil výraznejšie,nominálne to bolo voči euru o 5,8%,reálne dokonca ešte viac. Popri ekonomickýchfundamentoch a jednorazovom zvýšení dôveryhodnostiSlovenska po vstupe do Európskejúnie zohrali výraznú rolu aj špekulácie a krátkodobýkapitál.Stabilita výmenného kurzu koruny vočieuru je jednou z maastrichtských podmienoknášho prechodu na euro. Kurz savšak nevyvíja podľa predstáv NBS?Maastrichtské kritériá sú štyri: cenovástabilita, verejné financie, dlhodobé úrokovéFoto: M. Nemecmiery a stabilita kurzu. Na splnenie kurzovéhokritéria musí slovenská koruna aspoň 2 rokyzotrvať v mechanizme výmenných kurzov ERMII. Zatiaľ v ňom nie sme, takže kritérium aninemôžeme plniť. Do ERM II plánujeme vstúpiťnajneskôr do júna 2006.K vývoju kurzu sa NBS opakovane vyjadrovalaa tiež niekoľkokrát razantne zasiahla, keďsa kurz posilňoval príliš rýchlo. Nedávny vývojnám dal za pravdu, koncom marca sa kurzv rámci trendu v celom našom regióne veľmiprudko oslabil o vyše 1,5 koruny.Predstavme si však, že by Slovensko už boločlenom ERM II. Napriek tomu, že vývoj kurzunie vždy spĺňal predstavy NBS, pravidlá ERMII by sme stále spĺňali. V ERM II je povolenýpohyb kurzu plus – mínus 15% okolo centrálnejparity, teoreticky sa teda najvyššia a najnižšiahodnota kurzu môžu líšiť až o 30%. Za poslednédva roky bol rozdiel medzi najvyššou a najnižšouhodnotou kurzu menší, iba 11%.Ako hodnotíte fiškálnu stabilitu v oblastideficitu verejných financií a verejnéhodlhu ako ďalšie z kritérií?Výška verejného dlhu je bezpečne pod hranicou60% HDP a nemám žiadne obavy, že bysme ju prekročili. Deficit verejných financií savyvíja priaznivo. Podľa marcových notifikáciíbol slovenský deficit 3,3% HDP, iba miernenad hranicou 3% HDP. Slovenské verejné financiepríjemne prekvapili, keďže plánovanýdeficit bol až 4,0%. Vláda SR plánuje deficitznížiť na hranicu 3% HDP v roku 2007, čo jez hľadiska vstupu do eurozóny najdôležitejšie.Stratégiu znižovania deficitu pokladám zaveľmi realistickú. Je dokonca možné využiťniektoré priaznivé vplyvy, ako napríklad vyššírast hospodárstva alebo niektoré mimoriadnepríjmy, na rýchlejšie zníženie deficitu.Inflácia sa zatiaľ vyvíja priaznivo, dosahuje2,7 percenta. Ako dlho môžemepočítať s udržaním takéhoto príjemnéhočísla?Vaša hodnota je z februára, inflácia zamarec 2005 bola 2,5%. HICP inflácia, tedainflácia meraná podľa spoločnej metodikyEurostatu, bola vo februári 2,6%. Súčasná pomernenízka inflácia je spôsobená okrem inéhoposilňovaním kurzu koruny, čiže zlacnením tovarovz dovozu, zvýšením stupňa konkurenciena trhoch, znížením cien potravín a ukončenímadministratívnych zásahov do cien. Viaceréz týchto pozitívnych faktorov nebudú v budúcnostiaž také silné. Koncom tohto roka nemusíbyť inflácia až taká priaznivá ako dnes. Určitevšak očakávam, že sa neprekročí cieľ NBS, ktorýje na tento rok 3,5% plus-mínus 0,5%.Z hľadiska plnenia maastrichtských kritériía prijatia eura je však dôležité splniť náš inflačnýcieľ v roku 2006 – pod 2,5% a najmä v roku2007 – pod 2%. Okrem správneho nastaveniapolitiky NBS je potrebná aj spolupráca súkromnéhosektora. Minimálne si všetci účastnícitrhu musia uvedomiť, že už máme a budememať relatívne nízku infláciu. Tomu by sa maliprispôsobiť cenové a mzdové vyjednávaniav budúcnosti. Napríklad, pri 2% inflácii sav bežnom podniku nebudú môcť zvyšovaťmzdy tak ako v minulosti o 10% a viac, ale leno to, čo umožní zvýšenie produktivity práce.Úrokové sadzby sú samostatná kapitola.Ich opakované znižovanie je stimulomďalšieho ekonomického rozvoja krajinya približovaním sa k euru. Na druhejstrane časť obyvateľstva to prijíma negatívne.Kde je chyba?Myslím si, že chyba nie je nikde. Je samozrejmé,že ak máte uložené úspory v banke a úrokyklesajú, tak vás to nepoteší. Treba si všakuvedomiť, že znižovanie úrokov bolo umožnenéperspektívou znižovania inflácie. Ak by NBS nemalatakú dôveryhodnú a úspešnú politiku, takby asi úrokové miery boli vyššie, ale inflácia bytiež bola podstatne vyššia a kurz by sa oslaboval.Takže reálna hodnota vašich úspor by natom bola rovnako, ak nie horšie.Nižšie úrokové sadzby stimulujú investíciea spotrebu, čo v konečnom dôsledku zvýšiživotnú úroveň všetkého obyvateľstva.Vyššie reálne mzdy, ale aj dôchodky,v konečnom dôsledku zavážia viacako dnešné nižšie úrokové výnosy.35NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA