13.07.2015 Views

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

OSOBNOSTINEDOCEŇUJEME VÝZNAMOBČIANSKEJ SLOBODYProfesor Ing. Dr.h.c. Anton Blažej, DrSc., dekan Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity AlexandraDubčeka v Trenčíne je významným slovenským vedcom a vysokoškolským pedagógom a istý čas pôsobil aj vo významnýchpolitických funkciách. Aj v seniorskom veku doslova hýri novými nápadmi a iniciatívami a svojou pracovitosťoua dynamickosťou môže slúžiť ako príklad mladej generácii. Prítomnosť profesora Antona Blažeja na 10. pamätnýchdňoch Alexandra Dubčeka v Uhrovci využil Miroslav Janek, aby ho požiadal o odpovede na niekoľko otázok z problematikyvzdelávania, ako aj o jeho osobnú spomienku na Alexandra Dubčeka.Ako niekdajší dlhoročný rektor Slovenskejvysokej školy technickej v Bratislaveste sa už na začiatku 80. rokov zamýšľalinad efektívnosťou a modernizáciouvysokoškolského študijného procesu.Čo sa z vašich vízií podarilo v priebehunasledujúcich rokov uskutočniť?Je pravdou, že takmer pred 25 rokmi namedzinárodnej konferencii o inžinierskomštúdiu som v úvodnom referáte hovoril o víziiinžinierskeho štúdia pre 21. storočie, kde somformuloval, že sa nahradí priamy kontaktučiteľ a študent v tradičnej posluchárni televíznymprenosom zo štúdia (laboratória)vysokej školy či už na internát alebo na bytštudentom. Dnes je to e-learning pomocouinternetu a vytvárajú sa virtuálne triedypriestorovo neohraničené. Nastane v podstatekonvergencia počítača a televízie a budemožno prednášať virtuálnej „globálnej“triede, prístupnej a otvorenej každému, ktobude mať technické prostriedky a zvládnepočítačovú gramotnosť kdekoľvek na Zemi.U nás na Trenčianskej univerzite AlexandraDubčeka, ako i na Fakulte sociálno-ekonomickýchvzťahov sa orientujeme na e-learningovéformy štúdia.Čo sa v našom školstve zmenilo zaposledných pätnásť rokov k lepšiemua kde pozorujete nedostatky či problémy,ktoré by sa mali riešiť?Zmenilo sa mnoho. Všetky typy bývalýchvysokých škôl majú charakter univerzít. Zvýšilsa počet študentov. V bývalom systéme prevládalitechnické odbory – inžinierske štúdiumviac ako 50%, kým teraz prevládajú ekonomickéa humanitné odbory, zatiaľ čo o inžinierskeodbory a technické vzdelanie je malý záujem.Zaviedlo sa trojstupňové štúdium – bakalárske,magisterské (respektíve inžinierske)a doktorandské. Pri klasifikácii vedomostí savytvoril kreditný systém, čo znamená, že pripostupe z ročníka do ročníka stačí dosiahnuťurčitý počet kreditov a ostatné skúšky si môžeštudent preniesť do vyššieho ročníka (takžeročník neopakuje.) Správcom študijných odborovje ministerstvo školstva a vysoké školy ponúkajúštudijné programy v rámci študijnéhoodboru, ktorý musí byť akreditovaný. Pre akreditáciusa musí dosiahnuť určitá kvalifikačnáštruktúra učiteľov a adekvátna vedecko--výskumná činnosť. Akreditáciu študijnýchprogramov posudzujú vybraníodborníci v rámci pracovných skupína každú akreditáciu študijných64Foto: archívprogramov schvaľuje Akreditačná komisia jemenovaná slovenskou vládou.Štúdium na slovenských univerzitáchzasiahla priemernosť, cieľom študentov je„urobiť“ skúšky. Postráda sa rozvoj tvorivejinvencie, intelektuálnej zručnosti a snahydosahovať nadpriemerné výsledky. Je tendenciav rámci tzv. Bolonskej deklarácievytvoriť jednotný európsky a postupnesvetový priestor pre vzdelávanie. Procesglobalizácie stiera hranice medzi národnýmiuniverzitami a študent môže prechádzaťz univerzity na univerzitu v rámci EÚ a postupnev rámci sveta. Univerzity sa stávajúotvorené inštitúcie, garantmi udržateľnéhorozvoja, centrami vedy, informácii, vzdelávaniaa kultúry.Je plánovaná reforma vysokoškolskéhoštúdia dobre a komplexne pripravenáa môže jednoznačne priniesť len pozitívnevýsledky? Alebo je založená aj nanesprávnych premisách a na chybnýchvýchodiskách?Vzdelanie jednotlivca a systém celoživotnéhovzdelávania sú predpoklady úspešnéhorozvoja našej spoločnosti. Otázka úrovnevzdelania, úrovne vedy sa nemôže len proklamovať,ale vláda, parlament, politickéstrany ju musia aktívne podporovať a hlavnei prioritne financovať, aby sa vytvorili reálnepredpoklady pre realizáciu na vede založenejspoločnosti (science based society).Mohli by ste vo veľkej skratke priblížiťobsahovú náplň štúdia na vašej fakultesociálno-ekonomických vzťahov? Akésociálne a ekonomické teórie sa na nejvyučujú a akým dávate vy osobne prednosť- liberálnejším či skôr sociálnejšieorientovaným s cieľom zdôrazniť princípsolidarity v spoločensko-ekonomickomživote?Naša univerzita v Trenčíne i naša Fakultasociálno-ekonomických vzťahov sú relatívnemladé inštitúcie, založené v roku 1997.Výhoda je, že nie sú zaťažené tradíciou, súprístupné a veľmi adaptabilné novým smeroma trendom, vyplývajúcich z dynamiky sociálno-ekonomickéhorozvoja. Naša fakulta saorientuje na výchovu odborníkov vo verejnejspráve a v oblasti ľudských zdrojov a personálnehomanažmentu sme jedinou fakultouv SR, ktorá vychováva odborníkov pre manažmentľudských zdrojov. Keď posilníme ešteoblasť environmentálnej výchovy, tak našafakulta bude mať profil Fakulty udržateľnéhorozvoja, čo znamená, že bude vychovávať odborníkovpre kvalitatívne novú oblasť rozvojaľudskej civilizácie smerom k udržateľnémuekonomickému, sociálnemu a environmentálnemurozvoju ako jediná fakulta tohto typunielen v SR, ale i v Európe.Ja osobne nepodporujem kurz smeromk neoliberalizmu. Takáto politika prinášanegatívny dôsledok pre občana, keď štát postupnestráca sociálnu funkciu. Ekonomickýrozvoj má slúžiť sociálnemu rozvoju nielenjednotlivca – vlastníka fixného alebo finančnéhokapitálu, ale sociálnemu rozvoju každéhoobčana, celej spoločnosti. Preto ekonomickéteórie i ekonomika ako celok musia plniťi sociálne funkcie a z týchto dôvodov osobnepodporujem sociálne orientovanú ekonomiku,nie však sociálne zneužívanie funkcie štátu.Je čas preniesť sa teraz o pätnásť rokovdozadu, do jesene roku 1989. Vtedyste boli nielen rektorom SVŠT, ale ajpolitikom – poslancom Federálnehozhromaždenia a predsedom Snemovnenárodov vtedajšieho celoštátneho československéhoparlamentu. Ako si dnesspomínate na novembrové dni?Ja som prakticky jeseň historického roku1989 prežil v Prahe. Bol som skutočne v tomobdobí viac politikom v Prahe (predsedomSnemovne národov Federálneho zhromaždenia)ako rektorom a vysokoškolským učiteľomna bývalej Slovenskej vysokej škole technickej

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!