Otvoriť - EUROREPORT plus

V. VAŠKOVIČ: „PRIVATIZÁCIA BÁNK BOLAPROSTRIEDKOM, NIE CIEĽOM...“Aj keď je to iba niekoľko rokov, dnes už asi nik nepochybuje o štandardnom fungovaní slovenského finančného trhu.Pritom len nedávno, v roku 1999, stál slovenský finančný sektor na pokraji absolútneho kolapsu a krachu. O tom, akoje možné za taký krátky čas dosiahnuť v tejto oblasti úroveň porovnateľnú s vyspelými európskymi krajinami, sa redakciačasopisu euroREPORT zhovárala s hlavným architektom a realizátorom reformy slovenského finančného sektora,zodpovedným za negociáciu procesu prispôsobovania legislatívy SR s legislatívou Európskej únie v tejto oblasti, bývalýmštátnym tajomníkom Ministerstva financií SR v rokoch 1999 až 2002 a dnes generálnym riaditeľom a predsedompredstavenstva Slovenskej konsolidačnej, a.s. Ing. Viliamom Vaškovičom, CSc.Akú úlohu zohrala reštrukturalizáciaa privatizácia bankového sektora v ekonomickomvývoji Slovenska?Reštrukturalizácia a privatizácia bánk si vďakamedializácii vyslúžila postavenie dominantnejreformy v oblasti finančného sektora. Aj keďjej význam a úlohu nemožno spochybňovať,bez ďalších súvisiacich reforiem by komplexnáreštrukturalizácia finančného sektora naSlovensku nebola vôbec úspešná. Reformnýbalík opatrení reštrukturalizácie finančnéhotrhu totiž pozostával zo štyroch základnýchprojektov, a to už zo spomínanej reštrukturalizáciea privatizácie bánk, z projektu zásadnýchlegislatívnych zmien v oblasti poisťovníctva,bankovníctva a kapitálového trhu, z projektuvytvorenia podmienok pre vznik inštitucionálnehorámca nevyhnutného pre ďalšie efektívnefungovanie finančného trhu a z projektu legislatívnychzmien sledujúcich zvýšenie vymožiteľnostipráva a posilnenie postavenia veriteľa.Vyzdvihovanie reformy bankového sektorav porovnaní s ostatnými reformami preto nie jeúplne opodstatnené.Reštrukturalizácia a privatizácia bánk priťahujeaj dnes primárnu pozornosť médiía verejnosti. V čom vidíte hlavné príčinytohto stavu?Ide o prirodzený jav. Do roku 1998 totiž finančnýsektor zaznamenal minimum zmien. Krízovýstav v tomto sektore bol však najvypuklejšípráve v oblasti najväčších bánk. Tie boli zaťaženétakým vysokým objemom klasifikovanýchúverov, že bolo ohrozené ich ďalšie fungovanie.Inak povedané, bez urýchleného a radikálnehozásahu hrozil Slovensku krach finančnéhosektora s ďalším nedozernými konsekvenciami.Z pohľadu ďalšieho fungovania ekonomiky vôbec,o úspešnosti reformy finančného sektoranehovoriac, bolo absolútne nevyhnutné pristúpiťk urýchlenej reštrukturalizácii a následnejprivatizácii štátom kontrolovaných bánk. Voveľmi krátkom čase bolo z troch štátom kontrolovanýchbánk prevedených na špecializovanúinštitúciu – Slovenskú konsolidačnú, a.s. cca105 miliárd klasifikovaných úverov a následnebola prostredníctvom medzinárodných tendrovzabezpečená ich privatizácia renomovanýmizahraničnými investormi. Keďže išlo o procesyspojené s nemalými reálnymi finančnými nákladmi,ako i citeľnými osobnými emóciami prizefektívňovaní činnosti týchto bánk po vstupezahraničných investorov, asi tu niekde je potrebnéhľadať príčiny toho, že médiá venovaliFoto: Miro Nemeca stále venujú primárnu pozornosť tomuto procesu.Medializácia celej reformy bola nesprávnepostavená na tom, koľko tento proces bude stáťa nie na identifikovaní a odstránení primárnychpríčin vzniku klasifikovaných úverov.Ak odmyslíme reformu bankového sektora,v čom je potrebné hľadať význama dopad ďalších opatrení, ktoré ste spomínali?Málokto si dnes uvedomuje, že bez zásadnýchlegislatívnych zmien v podobe úplne novýchzákonov v oblasti poisťovníctva, bankovníctvaa kapitálového trhu, bez zmien v oblasti vymožiteľnostipráva a posilnení postavenia veriteľov,bez vytvorenia úplne nového inštitucionálnehorámca v podobe nezávislého Úradu pre finančnýtrh, transformácie Strediska cennýchpapierov na Centrálny depozitár, bez vybudovaniaSlovenskej kancelárie poisťovateľov a beztvorby novej akcionárskej štruktúry v tomtosektore by nedošlo k odstráneniu primárnychpríčin vzniku klasifikovaných úverov v bankách.Tieto zmeny posunuli podmienky fungovaniafinančného trhu a jeho regulácie na Slovenskudo štandardnej roviny. Reštrukturalizácia bánkmala zmysel len vtedy, ak sa riešili priamoi nepriamo súvisiace príčiny krízového stavu.Problém klasifikovaných úverov by sa vrátil akobumerang. Nehovoriac o tom, že Slovensko bydnes nebolo plnoprávnym členom ani Európskejúnie, ani členskou krajinou OECD. Celý proceslegislatívnych, inštitucionálnych zmien a zmienvo vlastníckej štruktúre bol nesmierne náročnýz časového aj odborného hľadiska. Napriektomu sa ho Slovensku podarilo realizovať voveľmi krátkom čase, prakticky za tri roky volebnéhoobdobia, vďaka systémovej a prepracovanejorganizácii tohto procesu spojením sílpracovníkov Ministerstva financií SR a externejporadenskej infraštruktúry.Čo bolo hlavným cieľom a zmyslom reštrukturalizáciefinančného sektora, pretožepod vplyvom prehnanej medializáciereštrukturalizácie a privatizácie bánk bysa mohlo zdať, že práve tento proces boltým cieľom.Vôbec nie. Naším prvoradým a základnýmcieľom bolo vytvoriť čo možno najlepšie podmienkypre zdravý vývoj ekonomiky, vrátanefinančného sektora. Z tohto dôvodu sme muselina jednej strane odstrániť nedostatky v samotnýchbankách a paralelne na druhej straneprijať účinné opatrenia, ktoré by eliminovalivznik negatívnych ekonomických javov, ktorévznikali do roku 1998. Vďaka reštrukturalizáciibánk, ich následnej privatizácii renomovanýmizahraničnými investormi, vybudovaním novéholegislatívneho rámca, nových regulačnýcha kontrolných inštitúcií je dnes slovenský finančnýsektor štandardným trhovým prostredím.Akými slovami by ste stručne zhrnuli reformufinančného sektora?Dnešné výsledky jasne ukazujú, že všetkyreformné kroky mali zmysel. Bez nich by nebolomožné odštartovať ďalšie reformy v slovenskejekonomike, napríklad dôchodkovú reformu,od ktorej sa očakáva, že podnieti dynamickejšírozvoj kapitálového trhu. Podnikateľský sektormá dnes ďaleko lepšie podmienky prístupuk úverových zdrojom. Došlo k niekoľkonásobnémupoklesu úrokových sadzieb, čo sa prejavujenielen na poklese nákladov podnikateľskéhosektora, ale aj na znížení nákladov pri obsluheverejného dlhu. Vďaka týmto opatreniam saúverové náklady podnikateľského sektora znížilio 140 mld. Sk a náklady na celkovú dlhovú službuštátu klesli o 70 mld. Sk. Slovensko sa staloatraktívnym priestorom pre vstup zahraničnýchinvestícií. Úverový rating sa dramaticky zlepšil.Slovensko dnes v porovnaní s rokom 1997zaznamenalo šesťstupňové zlepšeniev ratingovom hodnotení, k čomu významnoumierou prispela reformafinančného sektora.37