Otvoriť - EUROREPORT plus

NÁRODNÁ RADA SRSLOVENSKO BY NEMALO BYŤ VEĽKOUMONTÁŽNOU HALOUS predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu Ing. Pálom Farkasom, ktorýv nej reprezentuje farby Strany maďarskej koalície, sa rozprával publicista František Meliš.Jednou z kľúčových kapitol zákonao štátnom rozpočte na tento rok je aj daňováreforma. Ako hodnotíte doterajšieplnenie tohto zákona aj z tohto pohľadua predovšetkým z hľadiska dopadu daňovejreformy na občana?Už môžeme hodnotiť výsledky daňovej reformyza rok 2004. Ak sa pozrieme na celkovéplnenie zákona o štátnom rozpočte dospejemek názoru, že daňová reforma už v minulomroku priniesla určité pozitíva v porovnaní s očakávaniami.Predovšetkým mám na mysli príjmyštátneho rozpočtu, a to aj z podnikania, ajz dane z pridanej hodnoty. Celkovo príjmy odprávnických a fyzických osôb boli vyššie o asi15 miliárd korún. Táto suma vysoko presahujeočakávané hodnoty, najmä ak sa na ňu pozerámecez relatívne čísla. Príjmy v tejto položkeboli prekročené zhruba o 35% v porovnanís tým, čo sa očakávalo.Tu však vyvstáva otázka, do akej mieryboli odhady v návrhu zákona o štátnomrozpočte realistické?Na obhajobu tvorcov návrhu treba povedať,že to bol prvý rok po odsúhlasení daňovejreformy, na druhej strane však, ak príjmyprekročia naprogramované ciele o 35%,tak ten odhad nemôžeme kvalifikovať akonajpresnejší. Tým, že sa dane znížili z 25,respektíve 38 na 19%, sa potvrdilo zlepšeniedaňovej disciplíny, čo už až tak podnikateľovnemotivuje zaúčtovať všetko do výdavkov, čímsa v porovnaní s predchádzajúcim obdobímzvýšil daňový základ. A napokon rozmáha saaj hospodárstvo Slovenskej republiky, o čomsvedčia všetky makroekonomické čísla. Rastieaj kúpna sila obyvateľstva. V prvom roku podaňovej reforme bol aj rast reálnych miezdvyšší, ako sme očakávali. Bolo to na úrovni0,3%, pričom nárast bol oveľa výraznejší.Napriek tomuto optimistickému konštatovaniutreba povedať, že opozíciasa v parlamente usilovala presadiťzníženie niektorých daní, ako napríkladna základné potraviny, na lieky, daňz minerálnych olejov a podobne. Ani razneuspela. Pritom už aj niektoré krajinyuvažujú o rovnej dani. Zrejme tieto snahyodzbrojujú niektorých opozičných politikov,aby sa aj naďalej zaoberali takýmitomyšlienkami.Možno povedať, že daňová reforma bolavýznamným posunom, ktorý už v prvom rokompriniesol určité pozitíva. Ak hovorímeo snahách opozície, treba vidieť, žejej úloha zväčša spočíva v tom, abykritizovala všetko, čo vláda robí.Vo všeobecnosti je úlohou opozície12Foto: M. Nemecpredkladať aj určité návrhy a iné pohľady nariešenie toho istého problému. Takto hodnotímaj snahy našej opozície. Domnievam sa však,že nie je potrebné, aby neustále kritizovalavšetko, hodilo by sa aj povedať niečo o tompozitívnom. V súvislosti s ďalším daňovýmznižovaním na Slovensku musíme vychádzaťz reálnych čísiel. Daňové a odvodové zaťaženiehrubého domáceho produktu patrí na Slovenskumedzi najnižšie v Európskej únii. Tedav porovnaní s okolitými krajinami máme veľmidobrú východiskovú základňu. Ak sa na skutočnosťpozeráme z tohto pohľadu, tak ďalšiezmiernenie daní v súčasnosti nebude reálne,pretože by sme tak nenaplnili príjmovú stránkuštátneho rozpočtu, čím by sme nepokryli relevantnépožiadavky na výdavkovej strane. Takžena základe istých pozitívnych skúseností z roku2004 sa napĺňajú aj rozvojové tendencie nazačiatku tohto roku a ak všetko bude pokračovaťpodľa programu, tak rok 2005 skončímes predpokladanými ukazovateľmi zo štátnehorozpočtu. To vytvorí lepšiu východiskovú základňupre roky 2006 – 2008.Našu daňovú reformu kritizovali predovšetkýmpredstavitelia dvoch veľkýchštátov Európskej únie – Francúzska a Nemecka.Pred niekoľkými týždňami všakuž aj nemecký kancelár Gerhard Schröderhorlil za rovnú 19-percentnú daň.Prečo zrazu taký obrat v rétorike?Na Slovensku sme zvýšili spotrebné danea daň z pridanej hodnoty, na druhej stranesme znížili podnikateľské dane. Preto sa ekonomickysilné štáty obávajú odlevu podnikateľovdo daňovo priaznivejších krajín, kde sapodnikanie nezdaňuje tak vysoko ako u nich.Pre úspešné veľké firmy, ktoré uvažujú o ďalšíchinvestíciách do výroby, je rozhodujúce, čidaň z príjmov v ich krajinách je na úrovni 25– 28%, alebo v inej krajine Európskej únie je too desať percent menej. Sú s tým spojené aj inékomparatívne výhody, predovšetkým rozdielv mzdovej úrovni a kúpnej sile miezd. Nemeckoi Francúzsko sa teda obávajú postupnéhoodlevu týchto podnikateľských aktivít do inýchštátov Európskej únie s oveľa výhodnejšou, čistejšoua čitateľnejšou daňovou politikou.Je tu dôležitá aj otázka stimulov, pretožezahraniční investori sa pýtajú, čo námmôžete ponúknuť. A Slovensko je v tejtopolitike až veľmi žičlivé, čo dráždi domácichpodnikateľov. Ministerstvo financiíuž avizovalo, že je pripravených 1,5miliardy korún na stimulovanie ďalšíchzahraničných podnikateľov. Nie je topredsa len pomerne rozšafná politika?Ak príde na Slovensko taký investor, ktorýdokáže značne zlepšiť makroekonomické ukazovatelenašej ekonomiky, tak je samozrejmé,že mu poskytneme aj určité výhody. Tie súvšak tiež obmedzené jednak z ekonomického,ale aj z morálneho hľadiska. Z ekonomickéhohľadiska je to ohraničené otázkou, čo to prespoločnosť a pre ekonomiku prinesie v dlhodobomhorizonte? Na druhej strane si trebapoložiť morálnu otázku, prečo z našich peňazímáme tak výrazne podporovať zahraničnýchinvestorov? Zatiaľ je to o tom, aby zabezpečilipracovné príležitosti pre našich občanov.Úroveň hodnotenia je však vždy rôznorodá,pretože takéto výhody znamenajú niečo inépre toho zahraničného investora ako pre našinca,ktorý dúfal, že si na základe tejto aktivitynájde prácu. Do budúcnosti preto nemôžemestále počítať s tým, že sú tu komparatívnevýhody v podobe lacnej, kvalitnej a vzdelanejpracovnej sily, a preto zahraničným investoromponúkame takéto podmienky. Na druhejstrane treba vidieť aj obrovské úsilie našichpodnikateľov, ktorí čestne platia dane a nedostávajútakéto výhody.Máte predovšetkým na pamäti vrstvustredných a drobných podnikateľov,ktorých sa toto konštatovanie najviacdotýka?Ak priamo v štátnom rozpočte dokážemepodporiť výrazných zahraničných investorovnemalými čiastkami, ktoré neraz prekročiaaž 10-miliardovú hranicu, aj keď časť z nichbude slúžiť verejnosti, mám na mysli najmävýstavbu diaľnic, na druhej strane však trebapovedať, že tieto prostriedky by sa dali investovaťaj do niečoho iného. Preto treba vždy jasne