DISKUSIA O UERÓPSKEJ ÚSTAVEAký je váš názor na Zmluvu zakladajúcuústavu pre Európsku úniu?Myslím si, že dokument, ktorý máme nastole a ktorý sa volá Zmluva zakladajúcaústavu pre Európsku úniu je verným obrazomsituácie, ktorú dnes máme v Európskej únii.Podľa môjho názoru je to dokument, ktorýpotrebujeme a som za jeho ratifikáciu. Pritomuznám, že je komplikovaný a miestami ažnezrozumiteľný. Teraz keď sledujem diskusiuokolo ústavnej zmluvy, tak sme si viac-menejdefinovali, čo v nej nechceme: nechcemeeurópsky superštát, nechceme federáciu,nechceme konfederáciu. Ale nedefinovali smepresne, čo chceme. Európa v súčasnosti jeveľmi zložitý konglomerát európskych inštitúcií,národných inštitúcií, medzivládnych zmlúva inštitúcii na národnej i nadnárodnej úrovni.Túto zložitosť odráža pravdepodobne i tentodokument. Je to verný obraz súčasnej realityv Európe. Je to text, na ktorom sme sa bolischopní dohodnúť. Európa potrebuje vyššiuefektivitu a táto zmluva ju pravdepodobnedokáže zabezpečiť.V súčasnosti je táto zmluva podrobovanáratifikačnému procesu. Domnievatesa, že ústava bude ratifikovanáv o všetkých členských krajinách hladko,alebo bude nutné ustúpiť niektorýmčlenským krajinám a samotný text čiastočnepozmeniť?Zdá sa, že ratifikačný proces je v niektorýchkrajinách komplikovaný, nedá sa vylúčiťsituácia, že niektorá krajinu tzv. euroústavuneratifikuje. Toto nebezpečenstvo hrozí predovšetkýmv tých krajinách, kde sa o tejto otázkebude referendum. Ja sám nie som stúpencomreferenda k tomuto dokumentu, pretože pochybujem,že by si ho občania prečítali akocelok. Ratifikácia v parlamente je korektnejšia,lebo poslanci majú väčšiu možnosť saskutočne oboznámiť s jej textom. Odpovedeobčanov na otázku môžu byť ovplyvnená inýmiskutočnosťami alebo témami. Napríkladvstupom Turecka, prerozdelením financiía podobne. Takže v tejto chvíli nám nezostávanič iné ako byť optimistami a dúfať, že ratifikačnýproces bude úspešný.EURÓPSKA ÚSTAVA A ROZŠÍRENIEPodpredseda vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Pál Csáky je, obrazne povedané, človek, ktorýdotiahol Slovensko 1. mája 2004 do Európskej únie. Pôvodným vzdelaním chemický inžinier, neskôr politik, poslaneca podpredseda Strany maďarskej koalície. Slovenskej verejnosti menej známy spisovateľ píšuci po maďarsky a zapálenýšportovec. S vicepremiérom Pálom Csákym sa zhováral Daniel Šmihula.Foto: M. NemecPrebehne podľa vášho názoru ratifikáciav NR SR bez ťažkostí?Nie som prorokom, ale je veľká šanca,aby tento dokument národná rada schválilaviac-menej bezproblémovo. Zdá sa, že mámeveľkú šancu dosiahnuť pri hlasovaní až 80%väčšinu. Takmer všetky politické stranymyšlienku spoločnej európskej ústavypodporujú. Vieme, že sú aj strany,ktoré majú určité výhrady. Všetkydiskusie a všetky výhrady považu-72jeme za legitímne, avšak žiadame od politikov,ktoré ich predkladajú, aby ponúkli do diskusiereálne alternatívy. Podotýkam, že budemožné podľa tzv. euroústavy z Európskej únievystúpiť. Nemyslím si, že by to bolo dobré riešeniez hľadiska kohokoľvek, ale ak sa niekomuniečo na tomto dokumente nepáči, mal bynavrhnúť iné alternatívy. Tieto návrhy môžuslúžiť ako podnet pre diskusiu o novelizáciutzv. euroústavy o desať – pätnásť rokov.Odporcovia tzv. euroústavy tvoriatakmer totožnú skupinu s odporcamirozšírenia – prečo to je tak?Neviem, prečo to je tak, môžem všakuviesť názor odborníkov, podľa ktoréhoniektorí súčasní kritici európskej ústavy bolipôvodne proti poslednému rozširovaniu Európskejúnie a v kritike európskej ústavy vidiaďalšiu šancu, aby sa zviditeľnili a brániliďalšiemu rozšíreniu. Aby spochybnili procesprijímania ďalších členov EÚ. V Európskejúnii je viacero osobností, ktoré majú výhradyaj voči rozšíreniu i prehlbovaniu integrácie.Nepovažujem to za niečo zlé, treba o všetkomdiskutovať. Veď z tejto diskusie môžuvyplynúť námety, ktoré zefektívnia fungovanieEurópskej únie.Existuje však vôbec nejaká reálna prepojenosťmedzi prijatím euroústavya možnosťou ďalšieho rozšírenia Európskejúnie? Môže EÚ fungovať na základemechanizmov v zmluve z Nice aj pri 27,30 atď. členoch?Odvolám sa na názory odborníkov v tejtooblasti, podľa ktorých terajší rozhodovacímechanizmus je ťažkopádny a pri väčšompočte členov môže byť tento mechanizmusveľmi nepružným a neefektívnym. Avšak anisúčasná podoba ústavnej zmluvy nemusí byťposledným slovom.Ako sa pozeráte na súčasnú jazykovúpolitiku EÚ? Predpokladáte, že aj jazykynárodnostných menšín môžu získaťisté uznanie na pôde EÚ? V súčasnostis takouto iniciatívou vystupuje Španielskov prípade katalánčiny, baskičtinya podobne.Domnievam sa, že oficiálne jazyky členskýchštátov zostanú rovnoprávne a budú oficiálnymijazykmi Európskej únie. Avšak je zrejmé,že v praktickej rovine v komunikácii prevážiadva-tri pracovné jazyky. Čo sa týka jazykovnárodnostných menšín, nie je primerané ichzavádzať priamo do praxe na porovnateľnejúrovni s tzv. národnými jazykmi. Mali by všakdostať štatút európskych regionálnych jazykovs primeranou mierou uznania a ochrany.Bolo by dobré, aby napr. poslanec moholvystúpiť v Európskom parlamente po katalánsky,ale s tým, že si bude musieť zabezpečiťtlmočníka. Aj vo Švajčiarsku napriek uznaniuštyroch jazykov za štátne jazyky (nemčina,taliančina, francúzština, rétorománčina),z praktických dôvodov za úradné sú uznanélen tri – bez rétorománčiny, ktorou hovorí lenasi sedemdesiattisíc ľudí.V prípade Rumunska a Bulharska jeuž o vstupe do EÚ takmer rozhodnuté,zo súčasných kandidátskych zostávaTurecko a Chorvátsko. Podmienkouzačatia rozhovorov s Chorvátskom jespolupráca s Medzinárodným trestnýmtribunálom pre bývalú Juhosláviu. Nepovažujetetúto podmienku, ktorá saredukovala na prípad Gotovina, za príliššikanóznu?Slovenská vláda podporuje vstup Chorvátskado Európskej únie. Domnieva sa, žeChorvátsko spolupracuje s Medzinárodnýtrestným tribunálom pre bývalú Juhosláviudostatočne. Generálovi Gotovinovi bol zaistenýmajetok, zablokované účty a podobne.Problém je napríklad však aj v tom, že generálGotovina má aj francúzsky pas. Takže nepovažujemza korektné, aby Chorvátsko bolo postihovanéza niečo, na čo možno nemá vplyva Slovensko požaduje, aby otázka spoluprácas medzinárodným tribunálom bola posudzovanánestranne. Tento tlak na potrestanievšetkých vojnových zločincov a nie iba Miloševiča,je aj výsledkom zlého svedomia Európy,že dovolila vojnu v Juhoslávii. Je to aj varovaniedo budúcnosti, že niečo také nebude viacna európskej pôde dovolené a vinníci budúneujdú pred spravodlivosťou.
EURÓPSKA ÚSTAVA VO SVETLEHOSPODÁRSKEJ A SOCIÁLNEJ SÚDRŽNOSTIZmluva o Ústave pre Európu sa často hodnotí ako dokument, ktorý je písaný zložitým jazykom na veľkom množstve strána je pre občanov nezrozumiteľná. Práve snaha o neprezentovanie hodnôt únie občanom, podsúvanie a poukazovanie namomentálne problémy a dialógy o strate suverenity vytvára podhubie pre špekulácie okolo procesu ratifikácie, úspešnosti,či neúspešnosti jej schvaľovania na úrovni jednotlivých členských krajín. V úsilí poukázať na jeden aspekt – súdržnosť a jejdopady na zrovnateľnú úroveň v hospodárskej a sociálnej oblasti občanov členských krajín Európskej únie euroREPORToslovil Ing. Ladislava Setnického, generálneho riaditeľa sekcie pre európske záležitosti Úradu vlády SR.ÚRAD VLÁDY SRAké sú hodnoty a ciele únie? V čom vnímateich pokrok pre občana?Hodnoty únie spočívajú v na ľudskej dôstojnosti,slobode a demokracii a rešpektovaníľudských práv v rátane práv menšín. Úniasa usiluje o trvalo udržateľný rozvoj Európyzaložený na vyváženom hospodárskom rastea cenovej stabilite o sociálne trhové hospodárstvos vysokou konkurencieschopnosťouzamerané na dosiahnutie plnej zamestnanostia sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveňochrany životného prostredia a zlepšeniajeho kvality. Podporuje hospodársku, sociálnua územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskýmištátmi.Svoje ciele v oblasti hospodárskej, sociálneja územnej súdržnosti vykonáva únia spoločnes členskými štátmi. Na koordináciu hospodárskejpolitiky a politiky zamestnanosti prijímaRada ministrov, ako legislatívny (spoločnes parlamentom) a koordinačný orgán únie,usmernenia. Tieto základné hodnoty a cieleby sa mali pretaviť do politík únie, ktoré savšak budú prijímať jednomyseľne, alebo väčšinovov Rade, kde majú členské krajiny svojezastúpenie. Na druhej strane, každá členskákrajina bude zodpovedná za napĺňanie týchtocieľov a politík. To čo je významné a dnesdiskutované, napríklad pri tvorbe finančnejperspektívy na roky 2007 – 2013 a v strategickomusmernení pre kohéznu politiku Európskejúnie je, že únia podporuje i prostredníctvomfondov a programov ako rast konkurencieschopnosti,tak i politiku súdržnosti,ako praktické napĺňanie solidarity v oblastihospodárskej a sociálnej úrovne regiónov. Tuvnímam i praktický prínos pre občanov, a tokonkrétne v cielenom usmerňovaní na zníženienerovnováhy v sociálnom a ekonomickompostavení občanov regiónov únie.Na to vlastne slúži kohéznapolitika únie, ktorú dnes poznámev podobe štrukturálnychfondov Európskej únie.Zmluva o ústave pre Európu sav oddieli Hospodárska, sociálnaa územná súdržnosť venuje obomstranám tejto mince. Prvou je„Podpora harmonického vývojaúnie“. Konkrétne sa má na mysli,že únia nemôže posilňovať svojuhospodársku stránku tak, aby saprehĺbili rozdiely medzi regiónmi,respektíve členskými štátmi únie.Posilnenie konkurencieschopnostiFoto: M. Nemecúnie ako celku vedie i cez prepojenia členskýchkrajín Európskej únie transeurópskymisieťami, najmä dopravnými, čo nachádza vyjadrenieako v tomto oddiely, ktorý sa venujehospodárskej, sociálnej a územnej súdržnostia praktickým výrazom ktorého je Kohéznyfond a oddiel 8, ktorý sa osobitne venujetranseurópskym sieťam.Osobitná pozornosť je venovaná v ústavei znižovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvojarôznych regiónov, pričom dôraz sa kladiena vidiecke regióny, regióny postihnuté zmenamiv priemysle, štrukturálnymi zmenamia inými hendikepmi. Praktický výraz tejtopomoci sa potom uskutoční cez štrukturálnefondy a Európsky fond pre poľnohospodárstvoa rozvoj vidieka.Druhou je zodpovednosť členských štátovtak, aby dosiahli „ciele únie v posilňovaní hospodárskej,sociálnej a územnej súdržnosti“.Členské štáty sú tak na jednej strane participantmina tvorbe politík únie i v tejto oblasti,no na strane druhej sú zaviazané uskutočňovaťusmernenia prijaté Radou ministrov.V prípade hospodárskej, sociálnej a územnejsúdržnosti to bude znamenať, že členský štátbude vychádzať z príslušného usmerneniaRady a negociovať svoju národnú pozíciua kroky, ktoré hodlá napríklad v Národnomstrategickom rámci pre politiku súdržnostivykonať. Praktická politika a implementácia jevecou členského štátu, je finančne podporenáštrukturálnymi nástrojmi, no ročne je monitorovanýpríspevok každého členského štátuk napĺňaniu politiky a cieľov únie. Z uvedenéhoje zrejmé, že napríklad Slovenská republikamá šancu znížiť rozdiely v životnej úrovnijednak svojím úsilím, čo je základný predpokladúspechu, ale aj s využitím štrukturálnychnástrojov Európskej únie a Kohézneho fondu.Nezdajú sa vám tieto ciele príliš náročnéa bez osobitného tlaku na rast konkurencieschopnosti?Hospodárska a sociálna súdržnosť mábyť vykonávaná v prospech občanov úniea zabezpečovaná členskými štátmi. V protokoleo hospodárskej, sociálnej a územnejsúdržnosti sa podčiarkuje schopnosť jednotlivýchštátov prispievať do spoločného rozpočtu,nezvyšovať nadmerne rozpočtové výdavkymenej prosperujúcich členských štátov. Nadruhej strane rast konkurencieschopnostiúnie je v ústave zakotvený predovšetkým v oddieli,ktorý sa venuje vytvoreniu vnútornéhotrhu, jeho slobodami a pomocou, ktorú môžučlenské štáty poskytovať bez toho, aby narušilikonkurencieschopné prostredieúnie. Pod túto reguláciu spadajúi výdavky, ktoré sa budú realizovaťv rámci štrukturálnych fondov.Budúca konkurencieschopnosť jepodporovaná i intervenciami v oblastivedy, výskumu a technickéhorozvoja, ktorý sa stáva i nosnouoblasťou v politike súdržnosti.Preto som toho názoru, žeústava vyvážene pristupujek hospodárskym a sociálnympotrebám únie a dbáo proporcionálny územnýrozvoj únie ako celkua jej regiónov.73