Otvoriť - EUROREPORT plus

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii Október 200869,– SkDopravatelekomunikácieinformatizáciaISSN 1336-8796

Pomáhame vám uspieť– business consulting– euroconsulting– IT– outsourcing

ObsahMinisterstvosa zameralona strategickéoblastiRozhovors Ľ. VážnymObsahInformatizáciaakademickejsféry v SRProstredníct vomeurofondovBritskíinvestori sao SlovenskozaujímajúRozhovors M. J. W. Robertsom6 32 58Doprava (Ľ. Jurík)............................................................................................4Prodex, spol. s r. o........................................................................................5Ministerstvo sa zameralo na strategické oblasti(Rozhovor s Ľ. Vážnym)......................................................................................6Plány rozvoja dopravy sú jasné (Rozhovor s M. Mojšom)............................8Digitálne vysielanie bude o rok (Rozhovor s D. Švantnerom)......................9Výstavbu diaľnic musia urýchliť zákony (Rozhovor s P. Pelegrinim).........10Vláda neplní vlastné sľuby (Rozhovor s P. Prokopovičom)..........................11Nové perspektívy železníc (Rozhovor s J. Halajom)....................................12Železničné stavby Doprastavu (Doprastav, a. s.).......................................13Vlaky budú atraktívnejšie, železnice prilákajú cestujúcich(M. Chúpek – Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.).......................................14Moderná trakčná meniareň v Kuzmiciach už v prevádzke(Železnice Slovenskej republiky)........................................................................16Modernizácia železničnej trate Šenkvice – Cífer a stanícv úseku Rača – Trnava zavŕšená (Železnice Slovenskej republiky)..............17Železničná spoločnosť Slovensko, a. s....................................................18Železnice Slovenskej republikyŽelezničné telekomunikácie Bratislava, o.z...........................................18Dopravná telematika dvíha bezpečnosť i efektívnosť(P. Augusta a F. Kopecký – KPM Consult, a. s.)................................................19Na infraštruktúrne projekty máme 3,8 mld. eur(Rozhovor s P. Havrilom)..................................................................................20Mladá spoločnosť s európskym renomé (J. Hric – Tubau, a. s.)...............21Výstavba komunikácií je vládnou prioritou (Rozhovor s I. Kúdelom)......22Cesty a diaľnice, ale aj nové odvetvia (Doprastav, a. s.)..........................23Diaľnice opäť pokročili málo, už aj PPP meškajú (J. Biely).....................24Podporujeme vysokorýchlostné siete (Rozhovor s A. Smitkom)...............26Efektívna súťaž a rozvoj trhu (Rozhovor s B. Máčajom).............................27Potrebujeme dobrých zástupcov na dôležitých postoch(Rozhovor s F. Komorom).................................................................................28Slovenské letiská a rozvoj regiónov (F. Stolárik)......................................29Prízemné letecké problémy (E. A. Mostovščikovová)..................................30Ceny energií, (de)globalizácia a relokalizácia ekonomiky(V. Bačišin)......................................................................................................31Priestor na výmenu poznatkov (Rozhovor s M. Ištvánom a S. Sipkom).......32Dlhoročné skúsenosti s projektmi IKT (Rozhovor s F. Jakabom)...............33Vedecko-technologické parky štartujú znalostnú ekonomiku(R. Redhammer – CENTIRE, s. r. o.)..................................................................34Veda a výskum potrebujú dobre zorganizované a efektívneriadené zázemie (J. Gálisová – CENTIRE, s. r. o.)..........................................35Integrovaná komunikácia prináša nové možnosti vzdelávania(P. Labis – ALISON Slovakia, s. r. o.).................................................................36Ako môžu podnikové technológie pomôcť univerzitám?(R. Russev – Microsoft Slovakia, s. r. o.)...........................................................37Ďalšia výzva pre Slovensko: eHealth (M. Ištván)......................................38Energofórum 2008 – odborná energetická konferencia (sféra, a. s.)...39INTRACO Special 2008 (INCOMA Slovakia, s. r. o.).....................................40Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska).........................41Kto bude platiť účty za ohňostroj márností? (S. Motusová)...................42Fórum je neštandardné (P. Weiss)..............................................................44To je môj názor (E. Jaššová, M. Kollár).........................................................45Mágia automobilu (A. Hykisch)...................................................................46Velikáni minulí i súčasní na jednom pódiu.............................................48Diela a tvorba Milana Medúza v Budapešti (L. Skrak)............................50Ján Andrej Segner (J. Leikert)......................................................................52Ľudia a udalosti...........................................................................................53Sám s Júliusom Satinským (in memoriam) v Bratislave (M. Resutík)....54Use the City! – Použi mesto! (M. Szattlerová)............................................56Britskí investori sa o Slovensko zaujímajú(Rozhovor s M. J. W. Robertsom).....................................................................58Diplomati (T. Jaglová)...................................................................................59Európsky parlament...................................................................................60Infoservis prezidentskej kancelárie.........................................................61Infoservis Úradu vlády SR..........................................................................62Infoservis NR SR..........................................................................................64IV. Tatranský Aurum Golf Cup 2008 (Agentúra Aurum, s. r. o.)................66Ekotechna – Go media Tennis Cup 2008 (Intaco, s. r. o.)........................67Summary.......................................................................................................68Október 2008Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s.r.o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v spolupráci s Kanceláriouprezidenta SR, Vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • Adresa redakcie: Račianska 66, 831 02 Bratislava, tel.:02/44441148-52, fax: 02/44441153, e-mail: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk • Reg. č. MK 2718/2002 • Šéfredaktor:Ľuboš Jurík (ljurik@euroreportplus.sk) Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová (vrzgulova@euroreportplus.sk) • Summary: MáriaVrabcová • Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková (marketing@euroreportplus.sk), Dušan Ďurkáč (ddurkac@euroreportplus.sk) • Výroba:REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica Cena jedného výtlačku: 69 Sk • Ročník: XI. – mesačník • Obálka: REPUBLICA • Redakcianezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 20083

ÚvodníkDOPRAVAa problémy, ktoré s ňou súvisia, sú dlhodobo témou,o ktorej možno diskutovať z rôznych aspektov a rôznychpohľadov. Októbrové číslo nášho časopisu ponúka viacči menej ucelený prehľad problematiky a problémov, ktorémusí riešiť Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR, ale aj inštitúcie, firmy či organizácie, ktoré súpriamo či nepriamo na ministerstvo napojené.Výstavba autostrád a cestnej infraštruktúry je už takpovediacevergreenom, ktorý sa nám pripomína dennodennea v mnohých súvislostiach. Je úplne samozrejméa každému jasné, že cestná sieť, kvalitné diaľnice a cestyprvej triedy, rýchle prepojenies okolitými štátmi, dostupnosťk priemyselným strediskám, logistickýmcentrám a pod. to jezákladná podmienka pre ďalšiezvyšovanie životnej úrovnea tým aj hospodársku a sociálnustabilitu. Postaviť diaľnicečím skôr, prepojiť západ s východom,sever s juhom, to jedozaista úloha, ktorú nemožnoodkladať. Na tom sa nepochybnedá ľahko dohodnúť. Potrebakvalitnej cestnej siete spájakaždého súdneho odborníka,politika aj občanov, horšie jeto však vo chvíli, keď sa začnehovoriť o majetkovoprávnom vyrovnaní pozemkov podbudúcimi diaľnicami, či keď sa hľadá optimálny spôsobfinancovania. Forma financovania prostredníctvom tzv.PPP projektov nielenže sa ukazuje ako pomerne nákladná,ale napokon sa môže skončiť neúspechom pre otáľaniesúkromných investorov – aj do tejto oblasti zasiahlaglobálna finančná kríza. Napriek rôznym problém a ťažkostiamsa však výstavba diaľnic nezastavila, kilometreskromne pribúdajú a vysnívané spojenie Bratislava – Košicesa pomaly realizuje. Pritom však netreba zabúdať,že rýchlejšie, ako pribúdajú kilometre kvalitných ciest,pribúdajú na našich cestách autá. Ani celosvetová globálnakríza, ako sa ukazuje, zásadne neovplyvní výrobu áutna Slovensku a tým ani ich odbyt, či už na zahraničnom,alebo domácom trhu. No už teraz je situácia neúnosná,miestami katastrofálna. Mestá sú preplnené, tvoria sazápchy, obchvaty sú alebo nedostatočné, alebo žiadne.Alternatívne dopravné systémy zatiaľ nie sú schopnénahradiť cestnú dopravu, aj keď najmä železničná sieť sazačína postupne modernizovať. Znamená to, že sa zrekonštruovalačasť železničnej trate z Bratislavy do NovéhoMesta nad Váhom a už čoskoro budú vlaky na tomtoúseku premávať až rýchlosťou 160 km za hodinu. Taktoby sa cesta – napr. z Bratislavy do Košíc – podstatne skrátilaa železničná doprava bybola vážnym konkurentom automobilom.Tempo modernizácieželezničných tratí je úmernéfinančným možnostiam,zaostáva však za potrebamicestujúcich. Rýchle, pohodlnéa bezpečné cestovanie vlakommôže odbremeniť cestnú dopravu,nehovoriac o podstatneekologickejšom dosahu na životnéprostredie. Problematickoustále zostáva výstavba širokorozchodnejtrate až do Bratislavy,resp. Viedne. Odbornícispochybňujú jej efektívnosť,keďže nie sú využité ani súčasnékapacity nákladnej železničnej prepravy.Hoci najrýchlejším dopravným prostriedkom je lietadlo,počet prepravených cestujúcich – najmä na vnútroštátnychlinkách – zaostáva za možnosťami. Súvisí s týmcelý rad okolností, ale predovšetkým nedostatočné kapacityslovenských letísk a ich pomalá (či takmer žiadna)modernizácia. Hoci má napríklad bratislavské letisko výbornúpolohu a všetky podmienky na dynamický rozvoj,predsa sa – zatiaľ - nenašlo dostatočné množstvo finančnýchzdrojov, ktoré by pomohli urýchliť jeho modernizáciua zväčšiť prepravné kapacity.Hľadanie východísk je vždy a znovu najmä vo finančnýchzdrojoch. Ale aj v ich efektívnom vynakladaní.ĽUBOŠ JURÍKšéfredaktorTéma budúceho čísla:Osobnosti a spoločnosti roku 20084 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy,pôšt a telekomunikácií SRa nelegálnom zamestnávaní. Potom to bolzákon o používaní záznamového zariadeniav cestnej doprave, ktorý upravuje právnevzťahy týkajúce sa rozsahu povinnostiinštalovať a používať digitálne záznamovézariadenia v motorových vozidlách a pôsobnosťorgánov štátnej správy. Novela zákono dráhach upravuje najmä postupy privyšetrovaní nehôd v železničnej doprave,pri vydávaní bezpečnostného osvedčeniaa bezpečnostného povolenia, systém riadeniabezpečnosti u dopravcov a prevádzkovateľovdráhy. A napokon bola prijatá novelazákona o vnútrozemskej plavbe.Ministerstvo sa zameralona strategické oblastiRozhovor s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikáciíĽubomírom Vážnympripravil publicista František Meliš.■■ V minulom roku bol prijatý akčný plán dopravnejpolitiky. Ako sa priebežne realizujújeho hlavné projekty?Uznesením vlády z 8. júna 2005 bol prijatýdokument Dopravná politika Slovenskejrepubliky do roku 2015. V súlade sozásadami trvalo udržateľného rozvoja bolvytýčený jej hlavný cieľ – trvalo udržateľnámobilita. Ide o dlhodobé zabezpečenierastúcich prepravných potrieb spoločnostiv požadovanom čase, kvalitne, efektívnea znižovaním negatívnych vplyvov dopravyna životné prostredie a zdravie obyvateľov.Základným princípom dopravnejpolitiky je trvalo udržateľný rozvoj. Vychádzaz podpory sektorovej rovnováhy,orientácie na užívateľov dopravy, podporyrovnosti príležitostí, efektívneho využitiaúzemia a zdrojov, otvorenosti prístupua postupného prenášania úhrady nákladovna ich pôvodcov. Tento cieľ a princípyboli premietnuté do konkrétnych oblastí.Ide predovšetkým o zabezpečenie dostupnostiregiónov k nadradenej dopravnej infraštruktúrea odstraňovanie úzkych miestna dopravnej infraštruktúre, o zabezpečenievyváženého rozvoja jednotlivých druhovdopravy a zvýhodňovanie verejnejdopravy pred dopravou individuálnou,o znižovanie škodlivých vplyvov na životnéprostredie a znižovanie energetickej náročnostidopravy a znižovanie počtu obetía ťažkých následkov dopravných nehôd.Boli prijaté strategické materiály, akonapríklad operačný program Doprava, Postupvýstavby vybranej nadradenej cestnejdopravnej infraštruktúry formou verejno -súkromného partnerstva, Program prípravya výstavby siete ciest I. triedy na roky2007 – 2010, Program prípravy a výstavbydiaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007– 2010 a Návrh programu modernizáciea rozvoja železničnej infraštruktúry na roky2007 – 2010. Operačný program Dopravana roky 2007 – 2013 schválila Európska komisia13. septembra 2007. Je to programovýdokument Slovenskej republiky na čerpaniepomoci z fondov Európskej únie v sektoredopravy na roky 2007 – 2013.Ďalej boli prijaté legislatívne normy navyvážený rozvoj jednotlivých módov dopravy.Je to novela zákona o cestnej doprave.Ďalej to bol zákon o organizácii pracovnéhočasu v doprave a o zmene a doplnenízákona o inšpekcii práce a o zmenea doplnení zákona o nelegálnej práciFoto: M. Nemec■■ Čo je nové vo výstavbe diaľnic a rýchlostnýchciest?Od roku 2006 bolo odovzdaných do prevádzkydovedna 42,4 kilometra nadradenejcestnej infraštruktúry. Boli to úsek D1 Vrtižer– Hričovské Podhradie v dĺžke 12,9 kilometra,D1 Važec – Mengusovce dlhý 11,9kilometra, 3,7-kilometrový úsek D2 Lamačskácesta – Staré grunty a tunel Sitina, ďalej7,5 kilometra D3 na úseku Hričovské Podhradie– Žilina –Strážov a úsek R3 OravskýPodzámok – Horná Lehota v dĺžke 6,4 kilometra.V roku 2007 boli pripravené a začatéstavby R1 Žarnovica – Šášovské Podhradiea D1 Sverepec – Vrtižer, úsek I/66 BanskáBystrica severný obchvat, R4 Svidník – preložkaa príprava úseku Čadca – Svrčinovec– Skalité (D3) a ďalších úsekov R1, R2, R4z fondov Európskej únie.■■ V programe prípravy a výstavby diaľnica rýchlostných komunikácií na roky 2007 -2010 nastali isté komplikácie. Do akej mieryto spôsobuje oneskorovanie výstavby?K urýchleniu výstavby významne prispelanovela zákona o niektorých opatreniachna urýchlenie prípravy výstavby diaľnica ciest pre motorové vozidlá. Realizáciaprojektov verejno-súkromného partnerstvasi vyžiadala ďalšie legislatívne zmenyna urýchlenie prípravy niektorých úsekovnadradenej dopravnej infraštruktúry. Nazrýchlenie procesu prípravy projektov verejno-súkromnéhopartnerstva bola prijatánovela zákona o jednorazových mimoriadnychopatreniach v príprave niektorýchstavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidláa novela zákona o katastri nehnuteľností.Harmonogramy výstavby sa nedodržujúna diaľnici okolo Považskej Bystrice. Jejprípravu dlhodobo komplikovali námietkyobčanov, ktorí sa obávali negatívnehovplyvu diaľnice. Posúva sa aj začiatokvýstavby 2. úseku diaľnice D1 Sverepec –Vrtižer v kilometri 4,900 - 9,595 z januára2008. Pri stavbe 1. etapy úseku rýchlostnejcesty R1 Žarnovica – Šášovské Podhradiebolo dôvodom posunu termínu začatia výstavbyzrušenie územného rozhodnutia nazáklade odvolania sa občianskeho združeniaSvätokrížsky občiansky spolok – SOSŽiar nad Hronom. Skutočný začiatok výstavbybol v marci 2008. Pre oneskorenéschválenie žiadosti o nenávratný finančný6 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy,pôšt a telekomunikácií SRpríspevok zo štrukturálnych fondov, meškáaj výstavba úseku rýchlostnej cesty R4Svidník – preložka. Podľa upraveného harmonogramubude úsek uvedený do prevádzkyv máji 2009.■■ V minulosti ste kritizovali svojich predchodcov,že trate rekonštruujeme pomalya draho. Ako sa to darí vám?Rozvoj infraštruktúry železničnej dopravybol od roku 2006 zameraný predovšetkýmna modernizáciu medzinárodnýchkoridorov. Bola ukončená modernizácietrate Šenkvice – Cífer a staníc Rača– Trnava. Tento úsek je dlhý 21,609 kilometraa bol dokončený v roku 2007. Z projektuModernizácia trate Trnava – NovéMesto nad Váhom bol úsek Trnava – Piešťanydokončený tiež v roku 2007 v celkovejdĺžke 32,95 kilometra. V roku 2008 saočakáva dokončenie prác priamo súvisiacichs montážou interoperabilných zabezpečovacíchzariadení na úseku Bratislava-Rača – Nové Mesto nad Váhom. Na podporurozvoja regionálnej železničnej dopravybola k 31. marcu 2007 dokončená elektrifikáciatrate Zvolen – Banská Bystrica v celkovejdĺžke 19,98 kilometra a na podporuregionálneho rozvoja boli koncom roka2007 ukončené projekty peronizácie a výstavbapodchodov a nástupísk na železničnejstanici Poprad – Tatry a železničnej staniciPrešov.■■ Čo robí ministerstvo a vláda pre podporukonkurencieschopnosti železničnej dopravy?Vláda schválila modernizáciu a rozvojmobilného parku Železničnej spoločnostiSlovensko. Materiál identifikuje jej potrebypre úspešný technologický a firemnýrozvoj na nasledujúce desaťročie, tak abysa plnili ciele dopravnej politiky do roku2015. Na financovaní modernizácie mobilnéhoparku spoločnosti sa budú okremjej vlastných zdrojov a štátneho rozpočtupodieľať aj štrukturálne fondy Európskejúnie. Bola schválená zmluva o výkonochvo verejnom záujme pri prevádzkovaníosobnej dopravy na dráhe na rok 2008 medzištátom, ktorý zastupuje ministerstvodopravy, pôšt a telekomunikácií, a Železničnouspoločnosťou Slovensko. Zmluvaje navrhnutá na obdobie troch rokov. Naroky 2008 až 2010 bude zachovaný objemvýkonov v rozsahu roku 2007. Druhýmdokumentom je zmluva o prevádzkovanídráh na rok 2008 medzi ministerstvom dopravy,pôšt a telekomunikácií a ŽeleznicamiSlovenskej republiky.Foto: dreamstime.com■■ Aké sú vyhliadky na zavedenie elektronickéhomýta?Vo verejnom obstarávaní na poskytovateľakomplexnej služby elektronického výberumýta uplatnili uchádzači revízne postupy.Ich opätovné opakovanie uchádzačmipoukázalo na nedostatky zákona o verejnomobstarávaní. Tie sa už dnes môžuposudzovať ako obštrukcia, resp. šikanovanieverejného obstarávateľa. Vznikajútak veľké národohospodárske škody, čotreba riešiť zmenou legislatívy. Takýto stavspôsobuje, že rezort dopravy nevie definovaťpresný termín prechodu z nálepiek naelektronický výber mýta. Predpokladá sazavedenie elektronického výberu mýta 1.októbra 2009 alebo až k 1. januára 2010.■■ Letisko M. R. Štefánika Bratislava má novévedenie. Čo pozitívne sa za ten krátky časurobilo v takom ostro sledovanom projekte,ako je výstavba terminálu pre cestujúcich?Akciová spoločnosť sa stabilizovala, letiskoje koncepčne pripravené na nové úlohyv raste prepravy, poskytovaní primeranýchslužieb a dodržiavaní noriem bezpečnostiprevádzky a ochrany. Jasne bol stanovenývecný a časový harmonogram rozvoja letiskav prvej fáze rozvoja terminálu. Letiskorealizuje prípravnú fázu výstavby, aby dodávateľpo ukončení výberového konaniana zhotoviteľa mohol okamžite začať stavať.Okrem toho letisko analyzuje možnostirozvoja carga a na základe analýzy spracujeprojekt, ktorý predloží na rokovanievlády v decembri tohto roka. Z ďalších aktivíttreba spomenúť práce na štúdii predterminálovéhopriestoru spolu s vizualizáciami.Ďalej sa pripravuje generálny plán,na základe ktorého bude spracovaný dlhodobýinvestičný a finančný plán. Letiskopracuje aj na marketingovom pláne, abypritiahlo nových dopravcov a nové linky.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ V našom predchádzajúcom rozhovore steuviedli, že na renováciu letiska sa použijúaj peniaze z bánk. Tento spôsob financovaniaprotežovalo aj ministerstvo dopravy, pôšta telekomunikácií. Vláda však napokon schválilamateriál, podľa ktorého sa bude rozvoj letiskafinancovať z vlastných zdrojov.Vláda rozhodla, že financie na nový terminálpre cestujúcich sa získajú kombináciouvlastných a verejných zdrojov. Celkovýobjem prostriedkov, potrebných na prefinancovanienového terminálu je 2,9 mld.korún. Štát zabezpečí 2,1 mld. z verejnýchzdrojov a 0,8 mld. korún zabezpečí letiskoz vlastných zdrojov formou úveru. Z vlastnýchzdrojov bude letisko financovať tiežopravy a údržbu, rekonštrukciu pristávacejdráhy a obslužných plôch, strojné vybaveniea rozšírenie cargo zázemia.■■ Európska komisia má výhrady voči legislatívnemukroku, ktorý zabezpečil Slovenskejpošte monopol. Ministerstvo už naznačiloniektoré úpravy. Európskej komisii to všaknestačí. Ako sa teda bude riešiť problematikatzv. hybridnej pošty?Na formálne oznámenie komisie o porušenípravidiel hospodárskej súťaže a dočasnýchopatreniach ministerstvo odpovedalov stanovených termínoch. V záujme doriešeniaproblematiky som požiadal o osobnéstretnutie s komisárkou pre hospodárskusúťaž Neelie Kroesovou. Konalo sa 5. septembra2008 v Bruseli, kde som sa pokúsilpani komisárke objasniť, že v Slovenskej republikenemohlo dôjsť k remonopolizáciitzv. hybridnej pošty, pretože u nás neexistovala neexistuje relevantný trh hybridnej pošty,a tak nemohla existovať ani hospodárskasúťaž na trhu s hybridnou poštou. Pretožesa v minulosti na Slovensku rozvinulsamostatný trh s hybridnou tlačou, ktorýsa zaoberá elektronickou prípravou, tlačoua obálkovaním zásielok, Poštový regulačnýúrad v marci 2004 doplnil do všeobecnéhopovolenia ustanovenie, podľa ktorého hybridnápošta nespĺňa náležitosti par. 2 a par. 4zákona o poštových službách, a preto sa nepovažujeza poštovú službu. Z toho vyplýva,že elektronická podoba zásielky a jej transformáciado fyzickej podoby nie je poštovouslužbou. Po vytvorení fyzickej poštovej zásielkyuž dochádza k naplneniu ustanoveníuvedených paragrafov zákona o poštovýchslužbách a proces jej premiestnenia vrátaneodovzdania adresátovi sa považuje zapoštovú službu. Zámerom doplnenia tohtoustanovenia bolo jednoznačne potvrdiť, žena samostatný trh spojený s výrobou poštovýchzásielok – elektronická príprava, tlača obálkovanie sa nevzťahuje zákon o poštovýchslužbách, a teda ani všeobecné povoleniena poskytovanie poštových služieb.Trh hybridnej tlače vždy bol a aj naďalej jev Slovenskej republike úplne liberalizovaný.Snažíme sa nájsť taký spôsob úpravy vnútroštátnychpredpisov, s ktorým by sa komisiastotožnila. Tá však akékoľvek návrhy nazmenu všeobecného povolenia, ktoré doterazpripravil Poštový regulačný úrad, nepovažujeza vyhovujúce. Naopak, návrh nazmenu všeobecného povolenia, ktorý predložilana spomínanom rokovaní komisárkaNeelie Kroesová, nebol akceptovateľný, pretožeby vážne ohrozil poskytovanie univerzálnejpoštovej služby v Slovenskej republike.Poštový regulačný úrad pripravil novýnávrh na zmenu všeobecného povolenia. Október 20087

Ministerstvo dopravy,pôšt a telekomunikácií SRPlány rozvoja dopravysú jasné„Plánovaná realizácia projektov PPP si vyžiadala ďalšie legislatívne zmeny na urýchlenieprípravy niektorých úsekov nadradenej dopravnej infraštruktúry,“ odpovedá najednu z otázok publicistke Márii Šišulákovej štátny tajomník MDPT SR Milan Mojš.■■ Ako sa za uplynulý rok zmenil stav cestnejsiete z pohľadu ministerstva?Do užívania v polovičnom profile boloodovzdaných 33,901 km diaľnic a rýchlostnýchciest, dobudovaných na plný profil12,904 km a v plnom profile bolo odovzdaných7,915 km. V súlade s Programomprípravy a výstavby diaľnic a rýchlostnýchciest na roky 2007 až 2010 sa začala výstavbana úsekoch v polovičnom profile v dĺžke7,2 km, dobudovanie v dĺžke 11,62 kma v plnom profile v dĺžke 19,148 km.■■ Medzi známe chyby minulosti patrí nedostatočnáprojektová príprava stavieb, nekompletnosťdokumentácie, omeškania rozhodnutívydávaných v režime stavebného zákona.Dochádza k náprave?Významnou mierou k urýchleniu výstavbyprispela novela zákona, ktorou samení a dopĺňa zákon NR SR č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenieprípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorovévozidlá. Plánovaná realizácia projektovPPP si vyžiadala ďalšie legislatívnezmeny na urýchlenie prípravy niektorýchúsekov nadradenej dopravnej infraštruktúry.K tomu prispeje zákon č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniachv príprave niektorých stavieb diaľnica ciest pre motorové vozidlá a o doplnenízákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastrinehnuteľností v znení neskorších predpisovv znení zákona č. 86/2008 Z. z. Súčasnádopravná situácia v SR si vyžadujeuplatnenie takéhoto osobitného režimuaj na ďalšie vybrané úseky nadradenejcestnej dopravnej infraštruktúry, ktorýchurýchlená potreba dobudovania rieši súčasnýnevyhovujúci stav v mobilite obyvateľstvaa tovaru.■■ Najvážnejším nedostatkom sú však neplneniatermínov dokončenia vybranými dodávateľmistavieb.Výstavba prebieha v súlade s Programomprípravy a výstavby diaľnic a rýchlostnýchciest na roky 2007 – 2010. Posunharmonogramov bol však zaznamenanýna niektorých stavbách:výstavbu diaľnice okolo Považskej Bystricedlhodobo komplikovali námietky občanov,ktorí sa obávali negatívneho vplyvuFoto: M. Nemecumiestnenia diaľnice. Začiatok výstavby II.úseku diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer, km4,900 – 9,595, v januári 2008 znamená posunodovzdania stavby zhotoviteľovi oprotiurčenému harmonogramu. Pri stavbe úsekurýchlostnej cesty R1 Žarnovica – ŠášovskéPodhradie, I. etapa, sa posunul termínzačatia výstavby pre zrušenie územnéhorozhodnutia na základe odvolania občianskehozdruženia Svätokrížsky občianskyspolok – SOS Žiar nad Hronom. Skutočnýzačiatok výstavby bol v marci 2008. Preoneskorené schválenie žiadosti o nenávratnýfinančný príspevok zo štrukturálnychfondov sa omeškala výstavba úseku rýchlostnejcesty R4 Svidník – preložka. Podľaupraveného harmonogramu bude úsekuvedený do prevádzky v máji 2009.■■ Na výstavbu ciest chýbajú prostriedky a realizáciaPPP projektov stojí, presnejšie eštesa nerozbehla. Prečo?Projekt diaľnic a forma ich obstaraniaformou PPP je v procese, ktorým sa nastavujerámec spolupráce na 30 rokov prevádzkovania,údržby a, samozrejme, transferurizík medzi štátom a uchádzačmi.Toto sa rieši v koncesnom dialógu, ktorýprebieha v dvoch z celkove troch balíkovPPP diaľnic. Realizácia – ak je ňou myslenávýstavba – sa začne po tom, ako podpísanázmluva na PPP projekt získa financovaniebánk a schváli ju vláda SR.■■ Vo výstavbe kvalitných cestných koridorovsi dobre počína i Poľsko. Zaujímate sa o skúsenostiiných?Oboznamujeme sa s pozitívnymi príkladmia sledujeme vývoj v porovnateľnýchpodmienkach, ale treba opäť zdôrazniť, ževláda SR v plnej miere podporuje výstavbudiaľnic a rýchlostných ciest, o čom svedčímnožstvo prijatých legislatívnych opatrení,finančné zabezpečenie, podpora PPPprojektov a v konečnom dôsledku schválenýProgram prípravy a výstavby diaľnica rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010.■■ V priebehu roka sa na našom najdôležitejšomletisku Bratislava už druhý raz zmenilovedenie. Nezdá sa, že sa nepodarilo naštartovaťjeho oživenie a rozvoj. Prečo zlyhali dvekoncepcie za sebou?Nemožno povedať, že zlyhali koncepcie.Na letisku bolo len treba stabilizovať situáciua chod spoločnosti, čo sa stalo. Koncepčneje letisko pripravené na nové úlohy spojenés rastom prepravy, poskytovaním primeranýchslužieb a dodržiavaním noriem bezpečnostiprevádzky a ochrany. Jasne bol stanovenývecný a časový harmonogram rozvojaletiska v prvej fáze rozvoja terminálu. Letiskorealizuje prípravnú fázu výstavby, aby dodávateľpo ukončení výberového konania nazhotoviteľa mohol okamžite stavať.Okrem toho letisko analyzuje možnostirozvoja carga a na základe analýzy spracujeprojekt, ktorý predloží na rokovanie vládySR s termínom začiatok decembra 2008.Z ďalších aktivít treba spomenúť práce naštúdii predterminálového priestoru spolus vizualizáciami. Priestor bude obsahovaťhotel, business centrum, parkovací dom,nákupné stredisko a iné. Ďalej prípravu generálnehoplánu (Master Plan), na ktoréhozáklade bude spracovaný dlhodobý investičnýa finančný plán. Letisko pracuje aj namarketingovom pláne s účelom pritiahnutianových dopravcov a nových liniek.■■ Naši turisti obdivujú Turecko, kde zaznamenalitiež ohromný rozmach letísk v blízkostiletovísk a ich skvelé služby. My to nedokážeme?Myslím, že turisti obdivujú v Tureckua navštevujú ho predovšetkým pre prímorskéstrediská a historické a kultúrne pamiatky.Ich letiská vnímajú ako pozitívnyprvok služieb. Na Slovensku sa veci pohlivpred. Vysoké Tatry navštevujú zahraničníturisti z východu predovšetkým počas lyžiarskejsezóny, Vianoc a Silvestra. Okremtoho Tatry „objavili“ Briti, ktorí ich navštevujúv priebehu roka. Dobré je, že LetiskoPoprad poskytuje pravidelnú leteckú dopravnúslužbu do Veľkej Británie.Letisko Bratislava prekročilo v objemevybavených cestujúcich v r. 2007 hranicudvoch miliónov cestujúcich a rozvoj sa nezastavil.Máte na mysli pravdepodobne rozvojletiska, pretože kapacita Letiska M. R. ŠtefánikaBratislava je už naozaj vyťažená. Akosom uviedol, koncepcia rozvoja je daná.Vláda SR uznesením č. 43/2008 rozhodla,že zabezpečenie zdrojov na nový terminálsa uskutoční kombináciou vlastných a verejnýchzdrojov. Celkový objem prostriedkovpotrebných na financovanie nového termináluje 2,9 mld. Sk. Z tejto sumy zabezpečíštát 2,1 mld. Sk z verejných zdrojov a 0,8mld. Sk zabezpečí letisko z vlastných zdrojov(formou úveru). Výstavba terminálu sazačala v septembri 2008 prípravnou fázoua letisko pokračuje v tomto smere ďalej. 8 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy,pôšt a telekomunikácií SRDigitálne vysielaniebude o rok„Je logické, že samotnému pravidelnému DVB-T musí predchádzať informačná kampaňo tom, kedy presne sa začne v danej oblasti vysielať digitálne,“ spresnil v rozhovores publicistkou Máriou Šišulákovou štátny tajomník Ministerstva dopravy,pôšt a telekomunikácií SR Dušan Švantner.■■ Koľko rezort zatiaľ čerpal z Kohéznehofondu a na aké projekty?Z Kohézneho fondu sú v rámci operačnéhoprogramu Doprava spolufinancovanéštyri prioritné osi: Prioritná os 1 - Železničnáinfraštruktúra, Prioritná os 2 – Cestnáinfraštruktúra (TEN-T), Prioritná os 3 – Infraštruktúraintermodálnej prepravy, Prioritnáos 4 – Infraštruktúra integrovanýchdopravných systémov. Celkovo je na tietoprioritné osi alokovaných 2 329 495 498EUR, pričom maximálny podiel spolufinancovaniabol stanovený vo všetkýchosiach na 85 percent. Miera spolufinancovaniaEurópskej únie bude stanovená nazáklade cost-benefit analýz, ktoré sa v súčasnostispracúvajú súbežne s prípravoužiadostí o nenávratný finančný príspevok.V rámci týchto prioritných osí sú zaradenév zásobníku projektov investične náročnéprojekty (výstavba diaľnic, modernizáciaželezničných tratí, výstavba terminálov intermodálnejprepravy), z ktorých značnáčasť patrí medzi tzv. veľké projekty (nad 50miliónov eur), a preto ich musí schvaľovaťEurópska komisia. V súčasnosti sa v spoluprácis JASPERS pripravuje päť žiadostí,pričom jedna bola predložená Európskejkomisii na posúdenie.■■ Aká je situácia v oblasti technickej pomociako ďalšej priority?Technická pomoc tvorí v rámci operačnéhoprogramu Doprava (OPD) samostatnúprioritnú os č.7. Projekty technickejpomoci sú zamerané na podporu implementácieOPD v oblasti prípravy, spracovaniažiadostí, monitorovania, hodnotenia,kontroly, poradenských služieb a expertíz.Schvaľovanie týchto projektov je v kompetenciikomisie pre výber a schvaľovanieprojektov technickej pomoci, ktorá nasvojich doterajších zasadnutiach schválilaspolu 27 projektov. Na túto prioritnú os jealokovaných 48 103 565 EUR.■■ Jednou z prioritných osí je pre nás v rámciúnie Železničná verejná osobná doprava.Čo sa tu už podarilo zmeniť?Foto: M. NemecV rámci OPD pre programové obdobie2007 – 2013 bola zaradená aj Prioritná os č.6 na podporu železničnej verejnej osobnejdopravy. Cieľom je celkové zlepšenie kvalitya bezpečnosti osobnej prímestskej, medziregionálneja regionálnej dopravy so zabezpečenímplnej dostupnosti služieb poskytovanýchželezničnými dopravcami preosoby s obmedzenou mobilitou a orientáciou.V súčasnosti prebiehajú tendre na:1. nákup 10 kusov elektrických poschodovýchjednotiek,2. nákup 10 kusov vozidiel prímestskýchposchodových jednotiek PUSH/PULL,úpravu 10 kusov elektrických HDV radu263, nákup 2 kusov elektrických viacsystémovýchHDV,3. nákup 12 kusov medziregionálnych motorovýchjednotiek.Zároveň prebieha v rámci projektu Nákupa modernizácia parku ŽKV prípravažiadosti o nevratný finančný príspevoka s tým súvisiacej dokumentácie Analýzynákladov a výnosov – CBA a Posudzovanievplyvov na životné prostredie – EIA.Projekt je zameraný na zabezpečenie dopravnejobslužnosti Košického, Žilinského,Nitrianskeho, Trnavského a Trenčianskehosamosprávneho kraja, ale aj v okolíHumenného a na hornej Nitre.■■ V akom štádiu je príprava prechodu z analógovéhona digitálne televízne vysielanie?Od 31. mája 2007 nadobudol účinnosť zákonč. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní.V súlade so spomínaným zákonom Telekomunikačnýúrad SR (TÚ SR) vydal opatreniez 18. apríla 2008 č. O-17/2008, ktorým saustanovujú podmienky prechodu. Opatrenienadobudlo účinnosť 1. mája 2008. Dňa20. augusta 2008 TÚ SR zverejnil výzvu napredkladanie ponúk do výberového konaniana prevádzkovateľa digitálneho terestriálnehotelevízneho vysielania (DVB-T), resp.prevádzkovateľa prvých dvoch multiplexov.Záujemcovia musia svoje ponuky doručiťnajneskôr do 20. novembra 2008. Víťaz výberovéhokonania bude musieť začať s komerčnouprevádzkou najneskôr do jednéhoroka od nadobudnutia právoplatnosti povolenia.V praxi to znamená, že spusteniepravidelného DVB-T sa očakáva v priebehuroku 2009. Je logické, že samotnému pravidelnémuDVB-T musí predchádzať informačnákampaň o tom, kedy presne sa začneČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiv danej oblasti vysielať digitálne. MDPT SRv súčasnosti vyvíja aktivity, aby zabezpečiloefektívne spustenie informačnej kampanev súlade so schválenou koncepciou informačnejkampane o prechode na pozemskédigitálne televízne vysielanie.■■ Podarilo sa nám transponovať smernicuEurópskeho parlamentu a rady o úplnom dokončenívnútorného trhu poštových služiebspoločenstva do národnej legislatívy a čo mábyť výsledkom tohto kroku?Smernicu Európskeho parlamentu a rady2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou samení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadomna úplné dokončenie vnútorného trhupoštových služieb spoločenstva (ďalej „tretiapoštová smernica“) sú členské štáty, podľajej čl. 2 ods. 1 povinné transponovať do31. decembra 2010. Súčasne však čl. 3 ods. 1tretej poštovej smernice umožňuje 11 členskýmštátom vrátane SR odložiť implementáciutejto smernice do 31. decembra 2012s cieľom naďalej vyhradzovať služby pre poskytovateľauniverzálnej služby. V súlades čl. 3 ods. 2 tretej poštovej smernice MDPTSR potvrdilo komisii listom zo dňa 14. júla2008 svoj úmysel využiť možnosť odkladuimplementácie do konca roka 2012.Na porade vedenia ministerstva konanejdňa 26. mája 2008 bol schválený materiálNávrh východísk regulačného modeluposkytovania poštových služieb na úplneliberalizovanom trhu, ktorý vo svojich záverochstanovil postup transpozície tretejpoštovej smernice v dvoch etapách. V prvejetape, ktorou bude novela zákona o poštovýchslužbách, sa budú transponovať ustanoveniatretej poštovej smernice, ktoré sabezprostredne neviažu k úplnej liberalizáciitrhu s poštovými službami spolu s ustanoveniami,ktoré vyplývajú z transpozície smerniceč. 2006/123/ES. V prvej etape budú dozákona o poštových službách prenesené ajpríslušné ustanovenia z Aktov Svetovej poštovejúnie, ktoré boli schválené na 24. svetovompoštovom kongrese v Ženeve 2008.Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 507/2001 Z. z. o poštových službáchv znení neskorších predpisov bude zahrnutýdo plánu legislatívnych úloh vlády na rok2009, a to v termíne júl 2009. Druhá etapatranspozície tretej poštovej smernice buderiešená vo väzbe na Poštovú politiku doroku 2012, ktorá bude predložená do poradyvedenia ministerstva v decembri 2008. Október 20089

Národná rada SRVýstavbu diaľnic musiaurýchliť zákonyPeter Pelegrini (Smer-sociálna demokracia) je členom Výboru Národnej rady Slovenskejrepubliky pre hospodársku politiku a predsedom jeho komisie pre dopravu,poštu a verejné komunikácie. Zhováral sa s ním publicista František Meliš.■■ Výbor pre hospodársku politiku má aj svojukontrolnú funkciu voči ministerstvu dopravy,pôšt a telekomunikácií. Nedávno boli jehočlenovia na takom prieskume a neboli spokojnís tým, ako ministerstvo pripravuje diaľnicea aj zavedenie elektronického mýta.Členovia výboru boli na poslaneckomprieskume v Národnej diaľničnej spoločnosti,kde sa informovali o výstavbe diaľnic.Nemáme problém komunikovať priamos ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií,ktoré nám poskytuje potrebnéinformácie. Takže výbor si svoju kontrolnúfunkciu plní. Snaží sa vidieť veci reálne,aj keď na rokovaní národnej rady sa vecimôžu vyvinúť inak. Chápem úlohu opozície,ktorá nás bude vždy napadať, ale celkovývýsledok vidím pozitívne.■■ Prečo sa teda podľa vašich poznatkov výstavbadiaľnic oneskoruje?Oneskoruje sa pre zanedbanú prípravu.Aj v legislatíve. Preto máme eminentný záujem,aby sa čas prípravy aj v legislatívnejoblasti čo najviac skrátil. Pripravuje sa pilotnýprojekt formou verejno-súkromnýchzdrojov, teda problém nie je vo financiách.Po výbere víťaza tendra sa výstavba diaľnica rýchlostných komunikácií razantnerozbehne.■■ Napriek tomu diaľnicu od Bratislavy poKošice do roku 2010 v plnom profile, ale aniv polovičnom nebudeme mať.Naša vláda tento termín prebrala odpredchádzajúcej s tým, že sa dá splniť.Keď však vidím, aké enormné úsilie vynakladávláda a ľudia, čo majú na starostiprípravu a výstavbu diaľnic, tak si neviempredstaviť, ako si tento termín mohla vytýčiťpredchádzajúca vláda, pretože viem,čo všetko sa musí robiť najmä v prípravnejfáze. Som presvedčený, že vláda v oblastidopravy bez najmenších problémov splnísvoje programové vyhlásenie. Dokonca simyslím, že bude odovzdaných viac kilometrovdiaľnic a rýchlostných komunikácií,ako je to uvedené v programovomvyhlásení vlády■■ Bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikáciíPavol Prokopovič všaktvrdí, že predchádzajúca vláda by tentotermín splnila, pretože všetko malapripravené.Vravím, že výstavba diaľnic neboladostatočne pripravená. Predchádzajúcavláda síce postavila niekoľko úsekov, slávnostneich odovzdala, ale tie ďalšie a rozhodujúceúseky boli prípravne zanedbané.Foto: M. Nemec■■ Budovanie diaľnic a rýchlostných ciest jeu nás nielen o peniazoch, ale aj o legislatíve.Už ste sa pozmeňujúcim návrhom pokúsilio presadenie urýchlenia výstavby do novielzákonov. Naposledy to bol cestný zákon.V parlamente na druhý pokus napokon neprešiel.A už je na svete nový zákon, ktorý jeešte tvrdší na vlastníkov pozemkov, cez ktorépovedú diaľnice.Predložil som do zákona o cestnej premávkerozšírenie a úpravu zákona o jednorazovýcha mimoriadnych opatreniach na výstavbudiaľnic, ktorý poslanci schválili. Dokoncaho schválili opätovne aj napriek námietkeprezidenta republiky, čím sa potvrdilo opodstatneniemôjho návrhu, žiaľ, pri hlasovanízákon ako celok neprešiel. Cestný zákon užmáme v parlamente k dispozícii, no už neobsahujeparagraf o jednorazových a mimoriadnychopatreniach pri výstavbe diaľnic.Mnohí sa pýtajú, či svoj návrh zopakujem.Nemyslím si však, že by to bola tá správnacesta, aj keď som presvedčený, že som vtedykonal správne a urobil by som to hocikedy,pretože je to priorita vlády. Tá však už prerokovalanovú úpravu zákona o jednorazovýcha mimoriadnych opatreniach na výstavbudiaľnic a som presvedčený, že ho na októbrovejschôdzi schváli aj parlament. Už niktonebude môcť obviňovať člena parlamentu, žekriví právny poriadok.■■ Zrejme vláda opäť vstúpi aj do zákonao verejnom obstarávaní pre tendre na elektronickémýto.Je pravda, že pôvodný termín zavedeniamýta od 1. januára 2009 je nereálny. Budeopäť treba vstúpiť do zákona, ktorého novelaje už pripravená a v krátkom čase prídedo parlamentu na prerokovanie v skrátenomlegislatívnom konaní. Ak by niektochcel obviniť vládu, že zneužíva inštitútskráteného legislatívneho konania, tak tonie je pravda, pretože v tomto prípade ideaj o budúcnosť, aby sa už takéto scenárenemohli opakovať.■■ Na Slovensku sú ľudia veľmi citliví na svojemajetky a na pôdu zvlášť. Verejná mienka sabúrila proti tomu vášmu návrhu do cestnéhozákona, že vláda chce vlastníkov pozemkovvyvlastňovať bez adekvátnej náhrady. Tenvládny návrh zákona, o ktorom ste hovorili,je však ešte tvrdší na vlastníkov pozemkov.Nebude tvrdší, len raz a navždy zadefinuje,ktorých úsekov sa bude týkať. Pôvodnýzámer zákona je motivovať a zvýhodniť občana,ktorý sa dohodne so štátom. Preto sanavrhuje, že občan, ktorý bude súhlasiť s odpredajompôdy štátu pod diaľnicu, tak by dostal1,2-násobok ceny určenej znaleckým posudkom.Tí, čo sa nebudú chcieť na takomtopostupe dohodnúť a štát ich bude musieť vyvlastniť,dostanú len trhovú cenu určenú znaleckýmposudkom.■■ Stále je to však štát, ktorý si uzákoní právosilnejšieho vziať ľuďom pôdu, ktorú už nikdynebudú vlastniť a kto sa zaručí, že znalecképosudky budú určovať trhové ceny.Uvedomujem si, že je zásah do vlastníckychpráv občana, žiaľ, pri výstavbe diaľnica rýchlostných komunikácií a infraštruktúry,ktorá prechádza krajinou a slúži väčšineobčanov, je priam nemožné, aby smesa dopracovali k takej právnej úprave, ktoráby uspokojila všetkých. Je mi však ľúto,ale musím to povedať, že v príprave diaľnicmusí mať navrch štát, pretože, ak by tomalo ostať na dohode, tak by príprava diaľnictrvala aj 25 rokov. Na druhej strane trebapovedať, že štát nechce násilne ľuďomodoberať pozemky, bude sa im vysvetľovať,že to bude za trhovú cenu. Štát ich nechceoklamať, iba chce urýchliť celý proces.■■ V takom prípade bude však občan nahnevanýna vládu, ktorá mu tú pôdu nasilu vzala.Možno nielen na vládu, ale aj na parlament,ktorý takýto zákon schváli. Napriektomu si myslím, že netreba robiť z toho zákonastrašiaka. Treba sa spýtať aj tak, čisa ten zákon bude takto využívať, pretoževiem z praxe, že z tisíc vlastníkov sa so štátomdohodne 980. A tí dvadsiati sú častošpekulanti, ktorí vopred pôdu poskupujú,pretože vedia, kadiaľ povedie diaľnica a potomchcú na nej na úkor štátu zarobiť. 10 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Národná rada SRVláda neplní vlastnésľubyS Pavlom Prokopovičom, bývalým ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií,v súčasnosti poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú demokratickúa kresťanskú úniu-Demokratickú stranu a členom parlamentnéhovýboru pre hospodársku politiku, hovoril publicista František Meliš.■■ Táto vláda nebola na začiatku svojho vládnutianaklonená financovaniu diaľnic a rýchlostnýchkomunikácií formou verejno-súkromnéhopartnerstva, teda cez PPP projekty.V súčasnosti má už iný názor. Prečo nastaltento obrat?Keď sme v roku 2004 prijali vo vládedokument o aktualizácii výstavby diaľnica rýchlostných komunikácií na Slovenskudo roku 2006 s výhľadom do roku 2010,tak už vtedy sa objavil termín prepojeniaBratislavy a Košíc do roku 2010. Vtedajšiaopozícia na čele s Robertom Ficom nás kritizovala,že sú to chiméry a nesplniteľnésľuby, a pritom v roku 2004 bolo ešte šesťrokov na splnenie tohto cieľa. V súvislostis PPP projektmi sme vtedy videli jedenzo spôsobov financovania tam, kde na tonestačí štátny rozpočet, kde sa nebudú daťvyužiť fondy, kde sa nebude dať vziať úverbez štátnej záruky. Tam sme chceli nasadiťPPP projekty tak, ako sa to praktizuje všadeinde vo svete. Najali sme si poradenskúfirmu, ktorá nám urobila harmonogram,pretože mala skúsenosti z okolitých krajín,kde to robila, a na základe toho bol termín2010 reálny. Táto vláda sa po nástupek moci správala k výstavbe diaľnic tak akov opozícii, až kým jej predseda z prieskumovverejnej mienky nezistil, že ľudia diaľnicenaozaj chcú. A tak vláda napokon dospelak tomu, že PPP projekty sú potrebnéa že termín 2010 je splniteľný. A to už bolov roku 2007. Vtedy sa ten termín dal splniť,ale dnes už nie. Stále sa používa len preto,že Robert Fico chce v roku 2010 povedať,že sa im to nepodarilo splniť vinou predchádzajúcejvlády, pretože nám nič nepripravila,ale my sme robili všetko, aby sa todalo urobiť.■■ Nedávno však pribudol na Slovensku ďalšíúsek diaľnice Poprad – Mengusovce, ktorý sastaval desať rokov. To znamená, že bol rozostavanýv čase, keď vy ste boli v druhej vládeMikuláša Dzurindu ministrom dopravy.Napriek tomu kritizujete spomaleniea predražovanie výstavby diaľnictouto vládou. Nie je to voči nejnespravodlivé?Ten úsek mohol byť dávno hotový,keby boli pokračovali v tomprograme, ktorý bol na rok 2006 nastavený,lenže oni v druhom polrokutoho roku preskupili prostriedky,ktoré sa dostali na iné úseky.Foto: M. Nemec■■ Minister Ľubomír Vážny už pripúšťa meškanieaj v zavedení elektronického mýta. V čompodľa vás spočíva oddialenie splnenia tejtoúlohy?Toto už je medzinárodný škandál. Keďsme odovzdávali vládu, tak sme mali užpripravenú legislatívu, len nebola schválenáv parlamente, pretože vzhľadom napredčasné voľby vláda prijala uznesenie,že nebude prijímať nijaké zásadné rozhodnutia.Všetko bolo pripravené. Bohužiaľ,do dnešných dní sa nepodarilo ani určiť víťazatendra. Renomované firmy boli vylúčenézo súťaže na základe nepodstatnýchmaličkostí, ktoré Úrad pre verejné obstarávanieani nepovažoval za nedostatky. Zrejmeje tam vopred určený víťaz, ktorý nikdyv takom rozsahu elektronické mýto nezavádzal,za ktorým stoja pochybní majiteliakdesi na Cypre. Určite tu ide o záujmy silnýchfinančných skupín a aj v médiách sapertraktuje, ktorí finančníci stoja za Smerom,a tí podľa mňa ovplyvňujú aj ministerstvodopravy, pôšt a telekomunikácií.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Nedávno ste sa vyjadrili, že Letisko M. R.Štefánika v Bratislave je v klinickej smrti. Nevedno,či práve na tieto vaše slová reagovalpredseda vlády a zariadil výmenu celého manažmentu.Badáte nejaký pokrok v počínanínového vedenia letiska?Toto vedenie je už ďalšie v poradí, pretožeľudí, čo pracovali na letisku za môjho pôsobeniavo funkcii ministra, vymenili hneďpo nástupe Ľubomíra Vážneho a nastúpiliním vymenovaní ľudia. Po necelom roku bolminister nútený toto vedenie vymeniť a nastúpiltam krízový manažment. A aj ten bolvymenený. Svedčí to o tom, že sa tam robínekoncepčne. Ministerstvo nemá absolútnenijakú koncepciu a po tom, čo zrušilo vstupstrategického investora, nevie, odkiaľ získaťprostriedky, pretože letisko potrebuje miliardykorún. Nijaká banka nedá miliardovýúver letisku, ktoré ročne produkuje 30 miliónovkorún zisku, takže vláda prešľapujena mieste a nevie ako ďalej. Výstavba terminálupre cestujúcich je v nedohľadne, pretoženie sú na to peniaze, a čo je najhoršie,ministerstvo má zámer prebudovať letiskona cargo. Bola by to tragédia a zakopanie sanielen Bratislavy, ale celého tohto regiónu.■■ Objavili sa však informácie, že druhá vládaMikuláša Dzurindu tiež mala pripravený takýtoprojekt.Nikdy sme o takom niečom neuvažovali.Práve naopak. Keď sme vyhlásili súťažna strategického investora, naším hlavnýmzámerom bolo zabezpečiť, aby investor priniesolpeniaze. Po svojom nástupe som vyhlásilmedzinárodný tender na poradcu,ktorý musel spĺňať podmienky, že robilpodobné vstupy strategických investorovaspoň v piatich prípadoch na celom svete.Vyhralo to zoskupenie, v ktorom bolibanky, právnici, manažéri. Dostali od nászadanie, aby nám urobili analýzu, čo budepre nás lepšie vzhľadom na geopolitickúpolohu letiska a vzhľadom na rozvoj našejkrajiny. Koľko percent predať strategickémuinvestorovi alebo mu letisko prenajať.Jednoznačná odpoveď bola predať 66 percent.Je to výhodné pre strategického investora,ktorému sa takto oplatí investovať,a je to aj výhodné pre nás, lebo sme si ponechávali34-percentný kontrolný balík.■■ Prednedávnom rokovali predsedovia vládSlovenska a Česka o spojení železničnej nákladnejdopravy do česko-slovenského carga.Nie je to však jednoduché, pretože trebavyriešiť mnoho právnych otázok. Vidíte tentoprojekt ako reálny?Je veľká chyba, ak sa prijíma myšlienka,že cargo má byť štátne. Je to normálnyobchodný podnik, ktorý nezabezpečujezáujmy štátu, ale služby na základeobchodných zmlúv. Iné je osobná železničnádoprava. Iné sú Železnice Slovenskejrepubliky, ktoré zabezpečujú údržbuinfraštruktúry. Preto sme nevideli zmysel,aby si štát držal cargo, zvlášť preto, keď jestále stratové. Keďže dnes už podľa liberalizovanýchnoriem Európskej únie môže naželeznici podnikať ktokoľvek, kto splní základnépodmienky. Tak o naše cargo poklesolzáujem, a preto štát hľadá spojenca. Október 200811

Ministerstvo dopravy,pôšt a telekomunikácií SRNové perspektívy železnícNákladná železničná doprava je drahá, a preto málo konkurencieschopná. Slovenskéželeznice prežívajú neobyčajné časy. Rozsiahla investičná výstavba je veľkým plusompre budúcnosť, veľmi však komplikuje plynulosť železničnej dopravy. O prioritách sanáš spolupracovník Peter Ondera rozprával s Jánom Halajom, generálnym riaditeľomsekcie železničnej dopravy a dráh MDPT SR.■■ Čo je pre vás v tejto chvíli najdôležitejšie?Tých priorít je viac, osobne považujemza najvážnejšiu tému otázku efektivity našichželezničných podnikov. Spracovalisme analýzu úrovne spoplatnenia železničnejdopravnej cesty v SR a porovnalisme stav so situáciou v ostatných krajináchEÚ, ešte detailnejšie s okolitýmištátmi. Vychádza nám, že najmä poplatokv oblasti nákladnej dopravy je u nás podstatnevyšší ako napr. v Česku, Maďarskua Poľsku, čo nás na železničnom dopravnomtrhu výrazne znevýhodňuje. Zároveňsme urobili porovnanie s cestnou dopravoua s ich nákladmi. Vyšlo nám, že nákladyna prepravu osôb sú na železnici2,8-krát vyššie ako pri cestnej prepravea trikrát vyššie ako v nákladnej preprave.■■ O čom tieto údaje svedčia?To všetko sú argumenty, ktoré svedčiao tom, že naša železničná doprava je absolútneznevýhodnená vo vnútroštátnom porovnaníalebo pri porovnaní s krajinami EÚ.Preto sme sa problematike venovali hlbšiea vyhodnotili sme zloženie týchto nákladov,ktoré sú v poplatku za dopravnú cestu v ichštruktúre – ide o fixné a variabilné náklady.Naša filozofia na základe týchto záverov hovorí,že štát by mal vyrovnávať fixné náklady,ktoré sú nemenné – teda bez ohľadu nafrekvenciu využitia dopravnej cesty. Filozofiaje postavená na tom, že poplatok pre zákazníkovby mal byť na úrovni variabilnýchnákladov a fixné náklady by mal znášať štát.Pre rok 2009 nám vyšlo, že by štát mal priamoufinančnou dotáciou v oblasti nákladnejprepravy zvýšiť svoj podiel v rozsahu dvochmiliárd korún a v osobnej preprave o 300 miliónovSk. Harmonogram je vypracovaný doroku 2012. Materiál bol predrokovaný ministramidopravy a financií v rámci prípravyštátneho rozpočtu pre rok 2009.■■ Ak by váš návrh vláda odobrila, čo by toznamenalo pre ďalšiu činnosť železničnýchpodnikov?Umožnilo by nám to znížiť tarify prepravnéhov nákladnej i v osobnej preprave a taktoFoto: M. Nemeczásadným spôsobom zvýšiť konkurencieschopnosťnašej železničnej dopravy.■■ Presvedčia vládu vami predložené argumenty?Uvediem konkrétne údaje z nákladnejprepravy: kým cena vlakového kilometrav Rakúsku je 3,2 eura, v Česku 3,5 eura,v Maďarsku 5,1, v Poľsku 5,7, v Slovenskejrepublike 9,2 eura. A to je zásadný rozdiel.Problém je teda vo vysokom poplatku v nákladnejpreprave, ktorý nás znevýhodňujev porovnaní s prepravcami v iných štátoch.Nákladná preprava je síce u nás stále zisková,z nej sa však dotuje osobná preprava.■■ Nejde o kríženie dotácií?V zásade by to nemalo byť, ale ide o určitúformu krížového financovania.■■ Najmä osobnú dopravu však dotuje štát ajv iných krajinách.Samozrejme. U nás sa osobná dopravadotuje z rozpočtu verejnej správy vo výške32 percent, kým v okolitých krajinách je tood 50 do 100 percent.■■ Aj laik si musí všimnúť rozsiahly stavebnýruch na tratiach a železničných staniciach.Taká rozsiahla investičná výstavba na železniciachnebola už celé desaťročia.Usilujeme sa maximálne využiťprostriedky z EÚ. Brusel v septembri 2007schválil operačný program Doprava, týmsme mohli začať konať, hoci už predtýmželeznice využívali predvstupové fondy.Na ministerstve sa utvorila špeciálna sekciariadenia projektov a z hľadiska prípravyžiadostí na jednotlivé projekty mámeza sebou najťažšie obdobie. Zdroje, ktorémáme k dispozícii v rámci celého rezortu,predstavujú 3,2 miliardy eur, k tomuje 638 miliónov eur z národných zdrojov.Operačný program Doprava má sedemprio ritných osí, železničná infraštruktúraje v prioritnej osi jeden, kde eurozdrojespolu s národnými tvoria 920 miliónov eur,v intermodálnej preprave 120 miliónov eura na infraštruktúru integrovaných dopravnýchsystémov pre Košice a Bratislavu jeurčených spolu s národnými zdrojmi 555miliónov eur. Spomeniem ešte špecifickúos pre železničnú verejnú osobnú dopravu,určenú na nákup a modernizáciu mobilnýchprostriedkov osobnej prepravy.■■ Rozumejú sa tým vlakové súpravy a lokomotívy?Áno, môžeme využiť 177 miliónov eurna modernizáciu vlakov, keďže viac akopolovica našich mobilných prostriedkov jestaršia ako 30 rokov.■■ Veľa sa hovorí o zámere Slovenska pustiťsa s Rusmi do budovania širokorozchodnejtrate na našom území. Úvaha má však dosťodporcov.Príprava sa začala už v apríli 2007, keď tubol prezident ruských železníc (RŽD) VladimirIvanovič Jakunin. Je známe, že s našímministrom Vážnym 25. septembra tohtoroka podpísali memorandum o spolupráci,ktorej hlavným cieľom je – povedané vovšeobecnosti – zvyšovať objemy tovarovýchtokov a efektívnejšie využívať jestvujúcuinfraštruktúru. Nejde teda len o širokorozchodnútrať. Medzitým vznikli pracovnékomisie a organizačný výbor, ruská strananám predložila návrh hlavných záťažovýchprúdov, my sme spracovali hrubé posúdeniemožných trás a rámcovo aj finančnú náročnosť.To isté spravili Rakúšania i Ukrajinci.Výstup z týchto predbežných úvah hovorí, žepri predpokladaných výkonoch 18 miliónovton tovaru do roku 2025 treba na celom úsekuinvestovať asi 3,8 miliardy eur, resp. zhruba113 miliárd korún a predpokladaná návratnosťje asi 40 rokov. Sú to však len prvéodhady, ideme robiť detailnú štúdiu.■■ Záujem Rusov je pochopiteľný, opýtam savšak, čo z toho budeme mať my? Čo nás motivuje?Produkcia tovaru a jeho smerovanie z východuna západ prudko rastie, námorné trasynepostačujú. Rusi intenzívne modernizujú˝Transsibírsku magistrálu, podstatne zvyšujúpriepustnosť tejto trate najmä preto, žeželezničná preprava do Európy je o polovicurýchlejšia ako námorná. Otázka je, ako saSlovensko na tomto dopravnom trhu dokážepresadiť, lebo možnosti tu sú a bolo by chybouich nevyužiť. Eminentný záujem majúaj Maďari a Poliaci, samozrejme, aj Rakúšania,ktorí kúpili maďarskú nákladnú dopravu.Nejde o úvahu na najbližšie roky, ale doslovana desaťročia. A vlastne už teraz, počastohto roka prípravných rokovaní, mámeprvé výsledky. Napríklad sa dohodol výhodnýprenájom terminálu Dobrá, čo je kúsokod Čiernej nad Tisou, ktorý bol dosiaľ využívanýna päť až desať percent. Sľubné sú ajďalšie zámery – spolupráca s TatravagónkouPoprad pri výrobe vagónov pre ruský trh, betonárkav Čani by mala produkovať betónovépodvaly v spoločnom podniku atď. 12 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Železničné stavby DoprastavuPo viacerých rekonštrukciách električkovýchtratí v Bratislave, vybudovaní obratiskaelektričiek v Rači a rozvinutí stavbybratislavskej rýchlodráhy vstúpil v roku 1995Doprastav, a. s., priamo do výstavby železničnýchtratí a budov, keď sa stal dodávateľomstavby ŽSR, dostavba trate BratislavaÚNS – Bratislava Petržalka.Od úspešného odovzdania tohto úsekumá Doprastav za sebou už viacero podstatnezložitejších a rozsiahlejších železničnýchstavieb v rámci modernizácie hlavnýchželezničných koridorov Slovenskapre traťovú rýchlosť 160 km/hod. Prvou,kde sa presadil ako člen realizačného združenia,bola stavba ŽSR – modernizácia trateBratislava – Rača – Trnava, rozdelená doštyroch ucelených častí UČS 02 až 06, realizovanáv rokoch 2002 až 2006.Najvýznamnejším objektom tejto stavbybola železničná estakáda Šenkvice, kde saspoločnosti napriek tradíciám slovenskýchželezníc v kovových konštrukciách mostovpodarilo získať súhlas s betónovým variantom.Tento most z predpätého betónus dĺžkou 753 metrov bol po 22 mesiacochvýstavby odovzdaný do prevádzky v novembri2005.Definitívnym potvrdením schopnosti Doprastavurealizovať železničné stavby sovšetkým, čo k nim patrí, teda so železničnýmspodkom, železničným zvrškom, zabezpečovacímizariadeniami, s podchodmi, rekonštrukciamiželezničných staníc a ostatnýmiobjektmi, je najmä realizácia stavby ŽSR –modernizácia trate Piešťany – Nové Mestonad Váhom pre traťovú rýchlosť 160 km/hod.Stavba dlhá 19 980 m v náklade 3,5 miliardykorún bola rozdelená na päť ucelených častívrátane rekonštrukcií železničných stanícPiešťany a Nové Mesto nad Váhom. Doprastavako líder združenia dokázal v plnej mierezabezpečiť koordináciu náročných pracovnýchpostupov vo výlukách s prevádzkou natratiach a s minimalizovaním meškania vlakovnapriek tomu, že pôvodne plánovaný časvýstavby sa skrátil z dôvodu prieťahov privyhodnocovaní tendra z pôvodných 42 na 32mesiacov. Stavba sa začala slávnostným poklepanímzákladného kameňa v máji roku2006 a v súčasnosti sú splnené všetky predpoklady,aby bolo dielo v požadovanej kvaliteukončené koncom tohto roka.V takomto trende je cieľom Doprastavupokračovať aj na novozískanom úseku modernizácietrate Žilina – Krásno nad Kysucou.Celú 18,8 km dlhú stavbu majú štyriačlenovia združenia (líder Doprastav, ďalejSkanska, Váhostav SK a OHL ŽS Brno) sosvojimi spolupracujúcimi zhotoviteľmi vybudovaťza 34 mesiacov v rámci štyrochucelených častí. Z nich sa už začala rekonštrukciaželezničnej stanice Krásno nadKysucou a na ňu postupne nadviažu úsektrate medzi Krásnom nad Kysucou a KysuckýmNovým Mestom, prestavba železničnejtrate Kysucké Nové Mesto a medzistaničnýúsek Kysucké Nové Mesto – Žilina.Dokončenie celej stavby sa predpokladáv roku 2011.Hlavné ciele modernizácie železničnýchtratí:- zvýšenie bezpečnosti (nové nástupiská,nadchody, podchody, nadjazdy, podjazdy),- vyššie pohodlie (modernizáciou koľají sadosiahne nižšia hlučnosť cestovania, minulosťoubude známe „drkotanie“ vlaku),- väčšia rýchlosť cestovania (rýchlosť vlakuv medzistaničných úsekoch sa z dnešných100 – 120 km/h zvýši na 160 km/h),- zlepšenie technického stavu (obnovatechnológie dôležitej na prevádzku na železnici,nahradenie starej techniky novou),- vyššia úroveň kultúry cestovania (novénástupiská, zastávky, batožinové tunely,úpravy budov staníc),- zvýšenie konkurencieschopnosti ŽSR (slovenskejinfraštruktúry) v Európe.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 200813

a dozorná rada ju odporučila prerokovaťvo valnom zhromaždení, ráta so zvyšovanímkvality služieb, čo sa však môže naplniťlen na základe marketingovo orientovanejobchodnej politiky a jej výraznejpodpory vo forme obnovy technickej základne.Naše vozne a rušne sú technickyzastarané. Ich priemerný vek je viac ako 24rokov. Staré vozne sú pre cestujúcich máloatraktívne a tiež znamenajú zvýšené nákladyna údržbu a opravy. V nedávnej minulostisa železniciam nedarilo obstarávaťnové vlakové súpravy. Možno si pamätátena kauzu vláčiky, ktorá sa skončila tým,Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Železničnejspoločnosti Slovensko Ing. Milan Chúpek, PhD.:Vlaky budú atraktívnejšie,železnice prilákajúcestujúcichPodiel verejnej osobnej dopravy na Slovenskuneustále klesá. Kým v roku 1995 sa nacelkovej preprave osôb verejnej osobnej dopravypodieľala približne polovicou, dnes participujelen asi tretinou. Súvisí to najmä s nevyhovujúcimstavom našej infraštruktúry, slabšoukvalitou služieb prepravcov a neexistujúcoukonkurenciou a tiež zvýšením počtu osobnýchmotorových vozidiel. S poklesom záujmu cestujúcichmusia zápasiť verejní prepravcoviav celej strednej a východnej Európe.■■ V čom spočíva problém? Prečo sa časť populácieodvrátila od železnice?Aj keď sme v uplynulých desiatich rokochzaznamenali trojpercentné medziročnéúbytky počtu cestujúcich, v prvom polrokutohto roka došlo k zvratu v podobenárastu počtu cestujúcich o 600-tisíc. Stalosa tak najmä preto, že v tomto roku bolomenej výluk, ponechali sme stabilné cenya čiastočne sme skvalitnili služby. Novástratégia, ktorú schválilo predstavenstvože železnice zastavili nákup vlakových súpravpre regionálnu dopravu. Pre diaľkovúdopravu sa spolu s Českými dráhamipripravoval nákup vlaku Pendolino. Odtohto projektu sme pred podpisom zmluvyodskočili. Bola tu aj veľká aktivita kúpiťrušne značky Taurus, ani to nevyšlo. A takvozňový a rušňový park zostarol, železnicesa obmedzili v podstate len na obnovu starýchvozňov.■■ Čo s tým, pán generálny riaditeľ?Verím, že v tomto období nastáva určitýobrat, keďže sme naštartovali „eurofondov-14 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

ské“ akcie alebo i iné modernizačné investičnéakcie. V rokoch 2008 až 2012 pretoplánujeme nakúpiť, modernizovať alebo rekonštruovať224 osobných vozňov, rušňova súprav. Tiež plánujeme nakúpiť 57 novýchosobných vozňov. Na obnove parku železničnýchkoľajových vozidiel v najbližšíchpiatich rokoch preinvestujeme viac ako 5,8miliardy korún, teda asi 200 miliónov eur.Tohto roku sme naštartovali šesť veľkýchprojektov:1. Rekonštrukcia vozňov druhej triedy naveľkopriestorové klimatizované voznes uzavretým odpadovým systémoma inovovaným priestorom pre nastupovaniecestujúcich.2. Inovácia zastaraných vozňov pre komfortnúa bezpečnú prepravu cestujúcichna vozíku a tiež vytvorenie priestorov naprepravu bicyklov.3. Nákup nových veľkopriestorových vozňovprvej a druhej triedy série Bmpeera Ampeer, ktoré spĺňajú najnáročnejšieeurópske kritériá.4. Nákup nových elektrických poschodovýchjednotiek pre regionálnu dopravuv rámci Slovenska.5. Nákup elektrických poschodových jednotiektypu push – pull – sú to elektrickéjednotky so samostatným rušňom,ktoré budú v jednom smere vlak ťahaťa v opačnom smere tlačiť.6. Nákup nových dieselových motorovýchjednotiek, ktoré budú slúžiť cestujúcimna tratiach bez trolejového vedenia.Polovica z týchto projektov je financovanáz európskych fondov. Kým v minulostibolo hlavným zámerom zlepšovať a modernizovaťosobné vozne hlavne v diaľkovejdoprave, v najbližších mesiacoch a rokochpribudnú na naše koľajnice úplnenové vlaky.■■ Akým spôsobom budete tieto vlaky opravovaťa udržiavať?Navrhujeme vybudovať vlastnú technickúzákladňu pre údržbu a prevádzku,to znamená vybudovanie servisných pracovískv regióne Bratislava, Košice, NovéZámky, Humenné, Žilina a Zvolen, keďžekvalita externe poskytovaných služieb nezodpovedápotrebám Železničnej spoločnostiSlovensko, a. s. Strategicky najvýhodnejšoualternatívou pre potreby ZSSKsa javí prebranie vhodných priestorov odspoločností ŽSR a CARGO Slovakia a ichnásledná postupná modernizácia, nákupmodernej technológie, ktorá je nevyhnutnepotrebná na vykonávanie technickohygienickejúdržby na terajších, no najmänovo zakúpených eurovlakov.■Foto: Pavol MikulášekUž len necelé dva roky...... a budeme cestovať nielen v nových a komfortnýchvozňoch a súpravách, ale aj vyššourýchlosťou. Najvyššia bude na koridorovýchtratiach – 160 km za hodinu. A ľudia sa určitebudú pýtať: Čo je výhodnejšie a bezpečnejšie?Trmácať sa v aute, tvrdnúť na diaľnici v každodennýchzápchach alebo si sadnúť do klimatizovanéhoa komfortného vlaku.PP (HDV+2PVV+PRV) - Súprava PushPull (Hnacie dráhové vozidlo + 2 poschodový vložený vozeň+ poschodový riadiaci vozeň)EPJ (EMV+PVV+PRV) - Elektrická poschodová jednotka (Elektrická motorová jednotka + poschodovývložený vozeň + poschodový riadiaci vozeň)DMJ (Dieselová motorová jednotka)Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 200815

Moderná trakčná meniareňv Kuzmiciach už v prevádzkePrvý diaľkovo riadený napájací bod na trati Košice – Čierna nad TisouModernizácia železničných eurokoridorov v októbri úspešne zavŕšila svoje ďalšie dva významné úseky. Na východe Slovenska sa podarilov rekordnom čase za veľmi ťažkých prírodných podmienok zmodernizovať úsek Kuzmice –Kalša - Slanec vrátane odovzdaniamodernej trakčnej meniarne v Kuzmiciach. Západné Slovensko sa môže pochváliť novými 11 kilometrami na rýchlosť 160 km na tratiŠenkvice – Cífer. Všetko s pomocou financií Európskej únie, s vynikajúcou koordináciou všetkých zložiek – investora, projektantov,dodávateľov až po realizátorov. Výsledok by mal byť citeľný nielen pre železničiarov, ale v prvom rade pre cestujúcu verejnosť.So symbolickým dátumom –šťastnou sedmičkou boli odovzdanédo prevádzky dve stavby navýchode Slovenska. Stavbu s oficiálnymnázvom Modernizácia trakčnéhovedenia traťového úseku Kuzmice– Kalša – Slanec a samostatnédielo Modernizácia rozvodne 110kVv TM Kuzmice zrealizoval hlavnýdodávateľ prác Eltra, s. r. o. Košice.Na slávnostnom akte otvorenia stavieba odhaľovania pamätných tabúľv Slanci a Kuzmiciach sa zúčastnilminister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.„Som rád, že sa podarilo za pomernekrátky čas stavbu zrealizovať.Poďakovanie patrí realizátorovi tejto dôležitejmodernizácie košickej spoločnosti Eltra,s. r. o., ako aj obom projektantom SUDOPTRADE Košice a PPA inžiniering Bratislava,“povedal v úvode svojho príhovoru ŠtefanHlinka, generálny riaditeľ ŽSR. Ďalej uviedol,že počas stavebných prác sa prejavilivysoká odbornosť, profesionalita, nasadeniea zodpovedný prístup všetkých zainteresovanýchzložiek. Vyzdvihol pomoc EÚ, ktorása na financovaní podieľala 75-percentnouinvestíciou zo štrukturálnych fondov. „Oceňujem,že stavbu sa podarilo zrealizovať vovzornej kvalite a s úsporou takmer 15,5 mil.slovenských korún,“ povedal generálny riaditeľŽSR a dodal, „v začatej ceste komplexnejrekonštrukcie a modernizácie koridorovmusíme pokračovať, a to bez ohľadu na ťažképodmienky, aby sa po modernej trati prevážaloviac tovaru a cestujúci mali čo najlepšiepodmienky.“Podľa riaditeľa spoločnosti Eltra, s. r. o.Martina Neubellera dielo svojou kvalitouuspokojí správcu i používateľov dopravnejcesty. Po stránke elektrickej trakcie to určitepomohlo vyriešiť jeden z najrizikovejšíchúsekov trate na železničnom koridore Košice– Čierna nad Tisou.Nové srdce energetického systémufunguje po novomModernizácia trakčného vedenia ukončenáRozsiahla modernizácia významného energetickéhouzla v trakčnej meniarni (TM) Kuzmice– rozvodne 110 kV a tiež aj trakčného vedeniaoboch traťových koľají v úseku Kuzmice– Kalša – Slanec prebehla za rekordne krátkychsedem mesiacov tohto roka. Mnohí železničiarisi však stále kladú otázku, aký prínos to budemať pre infraštruktúru ŽSR a najmä či budemať dosah aj na plynulosť a bezpečnosť vlakovejdopravy.Pôvodné zariadenia rozvodne sa odovzdalido prevádzky ešte v roku 1963.V súčasnosti už boli morálne aj technickyzastarané a energetici ich bežnou údržboudokázali len veľmi ťažko udržať v bezporuchovejčinnosti. Náhradné dielce sa nevyrábali,v Kuzmiciach sa už opravy väčšinouriešili čiastočnou výmenou chybných dielcovza repasované komponenty zo zrušenýchstarých rozvodní z iných miest. Tovšak nebola adekvátna náhrada. Jej nevýhodouboli vypínače ovládané vzduchom,ktoré najmä v zimných mesiacoch sťažovaliriadenie a funkčnosť. Keďže rozvodňa110 kV je srdcom energetického systémunapájania elektrifikovaných tratí na východod Košíc, akákoľvek mimoriadnosťmá negatívny vplyv na dopravu.„Zároveňje významným uzlom energetickej distribučnejsústavy. Prostredníctvom troch 110 kV liniek,ktoré sú do TM Kuzmice zaústené, spájaelektráreň vo Vojanoch s dvoma veľkými distribučnýmirozvodňami - Košice Juh a KráľovskýChlmec. Akákoľvek neschopnosť prenosuenergie cez rozvodňu 110 kV TM Kuzmice máza následok, že značná časť juhovýchodnéhoSlovenska by sa ocitla bez elektriny. ŽSR ceztúto rozvodňu odoberá prostredníctvom 22 kVliniek elektrickú energiu pre TM v Kuzmiciach,Úpore a Čeľovciach. Je to teda dôležitý uzol ajpre infraštruktúru ŽSR, pretože napájatrate normálneho i širokého rozchodua rozvody s napätím 6 kV pre traťovézabezpečovacie zariadenie," - vysvetľujevýznam rekonštruovanejrozvodne 110 kV v Kuzmiciach Ing.Pavol Keczer, procesný líder SekcieEE Košice.Modernizácia rozvodne teda muselaprebiehať počas plnej prevádzkytak, aby to nepocítila distribučnásieť energetiky ani vlaková doprava.Prerábala sa preto po etapách,zhotoviteľ mal stále vyhradenú lenurčitú časť vonkajšej rozvodne, tzv.pole. Dbalo sa na maximálnu bezpečnosťľudí, pretože v susednompoli už boli prvky pod napätím. „Pôvodnebolo vo vonkajšej časti rozvodne päť samostatnýchpolí so spínacími komponentmi, ktoréboli medzi sebou prepojené hliníkovými lanami.Teraz už tento priestor vyzerá ináč, prvkysú zlúčené do 3 kompaktných zapuzdrenýchmodulov rozvodne PASS od firmy ABB, ktoréspĺňajú náročné prevádzkové kritériá v podmienkachŽSR. Túto technológiu hodnotímeako nadčasovú, pretože technicky zjednodušujerealizáciu samotného diela a je jedinečnánielen u nás, ale aj v celoslovenskom meradle.Náročné boli aj organizačné procesy pri výlukách,pretože v tom úseku prebiehala aj rekonštrukciacelého trakčného vedenia a jednotlivévýluky bolo potrebné zladiť,“ hovorí o náročnomprocese prestavby Ing. Keczer.Trakčná meniareň Kuzmice je zároveň prvýmdiaľkovo riadeným napájacím bodom natrati Košice – Čierna nad Tisou, ktorý riadipriamo elektrodispečer z riadiaceho strediskaelektrotechniky v Košiciach.Základné údaje o stavbe:Modernizácia trakčného vedenia traťovéhoúseku Kuzmice – Kalša – SlanecNa 10 km dvojkoľajnej trati bolo vybudovaných:- 366 monolitických základov- 47 pilotovaných základov- 418 stožiarov a kotiev- 137 metrov bránVytiahlo sa a zregulovalo:- 57 700 m troleja a nosného lana- 23 500 m zosilovacieho vedenia16 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Modernizácia železničnej trate Šenkvice– Cífer a staníc v úseku Rača – TrnavaZavŕšenáZmodernizovaných 11 km trate v úsekuPezinok – Šenkvice – Cífer na rýchlosť160 km za hodinu, zrekonštruovanýchpäť železničných staníc, jedna výhybňaa jedna zastávka. Cestovanie rýchlejšie,kultúrnejšie a bezpečnejšie. Všetko uvedenépodporené aj finančnou pomocouEurópskej únie, vysokou kvalitou prácea premyslenými postupmi. To bol dôvodstretnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomíra Vážneho, generálnehoriaditeľa Železníc Slovenskejrepubliky Štefana Hlinku, ako aj zástupcovspoločnosti Skanska – lídra združeniaModernizácia Bratislava - Rača – Trnavav železničnej stanici v Pezinku, kde sa 16.októbra 2008 konalo slávnostné ukončenieprojektu Modernizácia železničnejtrate Šenkvice – Cífer a staníc v úsekuRača – Trnava.„Som rád, že v priebehu dvoch týždňovje toto už druhýkrát, keď môžem byť súčasťouukončenia významných železničnýchprojektov. Verím, že cestujúca verejnosťtento zmodernizovaný úsek železniceocení. Zamestnancom železníc,rovnako aj zhotoviteľom a všetkým zainteresovanýmstranám v tejto modernizáciiďakujem za vykonanú prácu,“ uviedol vosvojom príhovore minister dopravy, pôšta telekomunikácií SR, Ľubomír Vážny.Cieľom projektu je modernizácia tratena prevádzkovú rýchlosť 160 km/h, zvýšeniepriestorovej priechodnosti, únosnostiželezničného spodku, bezpečnostiprevádzky modernizáciou zabezpečovaciehozariadenia, bezpečnosti cestujúcichvybudovaním nástupísk s prístupom ajpre cestujúcich so zníženou mobilitou,kultúry a rýchlosti cestovania. Predmetnástavba je súčasťou európskeho dopravnéhokoridoru č. Va z Bratislavy do Žiliny,Košíc a Čiernej nad Tisou. Celkové nákladystavby sú financované z fondu ISPA35 %, zo štátneho rozpočtu 35 % a z vlastnýchzdrojov 30 percent.Generálny riaditeľ ŽSR, Štefan Hlinkadodal, že: „Táto trať reprezentuje trendy,ktorými sa ŽSR má ambíciu aj naďalejs podporou vlády SR uberať. Je to ukážkazámerov do budúcna v oblasti železničnejtechniky, služieb, spôsob, ako naželeznicu pritiahnuť v posledných rokochubúdajúcich cestujúcich a ako dať železnicipri jej 160. výročí na území Slovenskaargument, prečo má zostať a zostáva ajnaďalej v hre o to, ktoré odvetvie dopravyzíska prím.“Základné fakty:Investor: Železnice SRZhotoviteľ: Združenie Modernizácia BratislavaRača – TrnavaZastúpené firmou: SKANSKA DS, a. s., Brno,Česká republikaĎalší členovia konzorcia: Stavby silnica železnic, a. s., Praha, TCHAS, spol. s r.o.,Ostrava, Elektrizácia železníc Kysak, a. s.Náklady stavby: 166 930 574 EURRealizácia: máj 2004 – september 2008Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiCharakteristika:Stavba je rozdelená na jednotlivé staničnéúseky:ÚČS 01 – žst. Bratislava-Rača,ÚČS 03 – Výhybňa Svätý Jur,ÚČS 05 – žst. Pezinok,ÚČS 07 – žst. Šenkvice,ÚČS 09 – žst. Cífer,ÚČS 11 – žst. Trnava a jeden traťový úsek,ÚČS 08 –Šenkvice – Cífer.Október 200817

Dopravná telematika dvíhabezpečnosť i efektívnosťZačiatkom júna tohto roka sa z iniciatívy českej spoločnosti KPM CONSULT, a.s., za účastivládnych predstaviteľov a špičkových odborníkov v Skalici pod názvom Telematika pre regionálnudopravu 2008 uskutočnila veľká česko-slovenská konferencia o doprave a predovšetkýmnajmodernejších dopravných systémoch. Euroreportplus sa o jej obsah a významzaujímal u generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva spoločnosti Ing. Petra Augustua Ing. Františka Kopeckého, Ph.D., manažéra dopravného inžinierstva a telematiky.Ponúkame komplexné riešeniaPoskytujeme poradenské, konzultačné, vzdelávacie,expertné a výskumné služby zameranéna systémové riešenia dopravnej obslužnosti,rozvoj dopravnej infraštruktúry a dopravnejtelematiky na území s dôrazom na udržateľnýrozvoj dopravy.Ponuka služieb• výskum a vývoj• koncepčné rozvahové štúdie• komplexné štúdie vykonateľnosti v štandardochEÚ• systémové alebo dielčie riešenia• spracovanie dokumentácie pre čerpaniez fondov EÚ• celoživotné vzdelávanie v oblasti dopravnéhoinžinierstva a telematikyForma ponúkaných služieb• nezávislá konzultačná činnosť a doporučenia• dielčie štúdie a projekt• riadenie realizačnej fázy• komplexné riešenie – od koncepčných štúdiík realizáciám s garanciou prínosov• systematická profesijná príprava a rekvalifikácia– akreditácia MŠMT č. 14317/08-20/501Ing. Peter Augusta■■ S akým zámerom ste pripravili také významnépodujatie?P. Augusta: Je všeobecne známe, že Európskaúnia, ktorou sú naše krajiny súčasťou,kladie mimoriadny dôraz na bezpečnosťa rozvoj osobnej i nákladnej dopravy v celomspoločenstve. S tým úzko súvisí tiež bezpečnosťdopravy, ktorá nie je práve uspokojiváa zvlášť dôležitý je rozvoj dopravných tratíz technického hľadiska. Slovensko spolus Českou republikou stáli pred 15 rokmiz tohto pohľadu na rovnakej štartovacej čiare,čo znamená, že na poli dopravy sú ich úlohytotožné a okrem toho treba pamätať aj nato, že ich spájajú spoločné komunikačné koridory.Ak teda máme plniť ciele EÚ a zvyšovaťobjem bezpečnej dopravy, musíme medzi sebouspolupracovať. S rastúcou hustotou premávkyvo veľkých mestách na celom svetehľadajú manažéri dopravnej infraštruktúrystále inteligentnejšie dopravné systémy, abypresne monitorovali dopravný tok a znížilinehodovosť.Ing. František Kopecký, Ph.D.■■ Ktorej stránke ste sa špeciálne na konferenciivenovali?P. Augusta: Zaoberali sme sa prenosomnajnovších poznatkov výskumu do praxe formouodbornej diskusie o význame dopravnejtelematiky v oblasti podpory udržateľnéhorozvoja dopravy v regiónoch so zameranímna mestské a prímestské aglomerácie.Kľúčovú rolu pre ďalší rozvoj telematickýchsystémov vo verejnej osobnej dopravehrá interoperabilita. Usilovali sme sa priniesťnámety a odporúčania pre riešenia nedostatkovsúčasných telematických systémovz hľadiska interoperability informovaťo praktických skúsenostiach a perspektívachv širokých kontextoch.■■ Môžete trošku objasniť obsah slova telematika?F. Kopecký: Telematika ako odbor vzniklav polovici 90. rokov uplynulého storočiaspojením telekomunikácií a informatiky. Poroku 2000 sa vyvinula samostatná vedeckádisciplína, s úlohou integrovať jednotlivéaplikácie a systémy, ktoré podporujú celýdopravný proces. V dopravnom inžinierstvesa objavili celkom nové pojmy, ako napríkladslužby dopravnej telematiky, architektúraITS, systémové parametre alebo jednotná informačnábáza. Telematický systém si možnopredstaviť ako distribuovaný informačnýsystém, kde jednotlivé informačné podsystémysú prepojené najmodernejším inteligentnýmtelekomunikačným prostredím. V záujmeobjektívneho chápania telematiky odbornouverejnosťou KPM CONSULT v spoluprácis poprednými vysokými školami realizujeprojekt celoživotného vzdelávania pracovníkovštátnej správy a územnej samosprávy.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Ako sa to dá uplatniť v doprave?F. Kopecký: Telematika má obrovskývýznam pri efektívnom spracovaní informáciíz jednotlivých informačných podsystémovsieťových organizácií s plošnou pôsobnosťouteda najmä v dopravných systémoch.Umožňuje ich zefektívnenie v hromadnej činákladnej doprave a obmedzuje tak negatívnedôsledky v ich prevádzke. Ide o výraznýnástroj ovplyvňovania ekonomiky dopravnýchorganizácií, nárokov na štátny rozpočet,ale i na rodinný rozpočet daňových poplatníkov.■■ V Českej republike už úspešne fungujúvami navrhnuté telematické dopravné riešenia?P. Augusta: Nie len v Českej republike, aleaj v zahraničí, napríklad sme autormi a realizátormiriešenia dopravnej obslužnosti regiónuYogyakarta v Indonézii a v rámci zahraničnejpomoci pracujeme na projekte obnovymestskej hromadnej dopravy v afgánskomKábule.F. Kopecký: Zo stredoeurópskeho hľadiskasú veľmi zaujímavé niektoré príklady našichdomácich projektov. Medzi ne patria okreminého štúdiá, organizačno-technická a investičnápríprava rozvoja koľajovej dopravyv pohraničnej oblasti Šumavy, zlepšenie infraštruktúryna regionálnych tratiach Plzenskéhokraja či mestské projekty ako modelarchitektúry dopravnej telematiky v Plzni,riešenie informačného systému MHD v ČeskýchBudějoviciach, financovania verejnejdopravy v Brne a podobné.■■ Slovensko na viacerých miestach bojujes kolabujúcou dopravou. Viete si predstaviťpre takéto regióny perspektívne riešenia?F. Kopecký: Nepochybne a netýkali by salen železničnej, ale komplexne dopravy akotakej. Napríklad v Banskobystrickom či Bratislavskomkraji. Rád by som dodal, že popriiných veľmi intenzívne spolupracujeme s odborníkmižilinskej dopravnej univerzity. Október 200819

Ministerstvo dopravy,pôšt a telekomunikácií SRNa infraštruktúrneprojekty máme 3,8 mld. eur„Čerpanie prostriedkov z európskych fondov je v súlade s harmonogramom,“ tvrdíPeter Havrila, generálny riaditeľ sekcie riadenia projektov Ministerstva dopravy, pôšta telekomunikácií SR, v rozhovore s publicistom Ivanom Špánim.■■ Vaša sekcia pôsobí iba druhý rok. Potvrdilasvoje opodstatnenie?Veľká sekcia infraštruktúry a dopravy sarozdelila na tri. V našej máme na starostivšetky projekty, ktoré spolufinancuje Európskaúnia, či už v cestnej, leteckej, alebo železničnejdoprave. Vláda už v rámci operačnéhoprogramu schválila prijímateľov pomociz fondov EÚ, teda my – na rozdiel od inýchkoordinátorov pomoci – nevyhlasujemevýzvy, aby sa prihlásili uchádzači o pomoc.Sme teda riadiacim orgánom pre operačnýprogram Doprava, ktorý sa zameriava hlavnena výstavbu dopravnej infraštruktúry. Metodickyusmerňujeme prijímateľov pomoci, vydávamestanoviská, prijímame žiadosti o nenávratnúpomoc, ktoré s odporúčaním posielameEurópskej komisii, spracúvame platbyza projekty a kontrolujeme ich realizáciu.■■ Ak sa povie projekt z prostriedkov EÚ,okamžite sa vybaví slovo transparentnosť.Ako je zabezpečená?U nás je to jednoduchšie, pretože my nevyberámeprijímateľov prostriedkov z EÚ.Sú daní, vybraní a schválení už v operačnomprograme. Dodržiavanie transparentnosti zabezpečujúzmluvy. Sledujú ju desiatky nezávislýchexpertov v monitorovacích výborocha orgány auditu, ktoré priebežne kontrolujúvšetky kroky riadiaceho orgánu i prijímateľov.Riadiaci orgán zabezpečuje publicituprojektov priebehu ich uskutočňovania a informovanosťverejnosti podľa komunikačnéhoplánu, ktorý schválila Európska komisia(EK). Sledujeme a realizujeme iba veľké projekty,väčšinou projekty nad 50 miliónov eur,ktoré musí schvaľovať EK.Foto: I. Špáni■■ Konkrétne, ktoré projekty sú spolufinancovanéz EÚ?Sú zverejnené na našej webovej stránke.V súčasnosti sa prelínajú aktivity dvochprogramových období. Z Kohézneho fondusú to napr. úseky diaľnice Bratislava – Košice,diaľnica Viedenská cesta – Prístavnýmost, technická pomoc pri príprave dopravnýchprojektov na Slovensku, úsek diaľniceD1 Mengusovce – Jánovce, úsek diaľnice D3Hričovské Podhradie – Žilina (Strážov), ktorýnadväzuje na D-1 Vrtižer – Hričovské Podhradie,úsek diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer.Zo štrukturálnych fondov ide o projekt rýchlostnejcesty R1 Rudno nad Hronom – Žarnovica,ďalej preložka na rýchlostnej ceste R2Ožďany, úsek rýchlostnej cesty R1 Žarnovica– Šašovské Podhradie, obchvat Figa. Ďalšieprostriedky štrukturálnych fondov modernizujúželezničnú osobnú dopravu. Z projektovPHARE spomeniem rekonštrukciu cestyOravice – Zuberec a provizórne premostenieMoravský Svätý Ján – Hohenau.■■ Keďže ide o európske peniaze, asi musímeprioritne rešpektovať celoeurópske záujmy.Musíme rešpektovať medzinárodné dohodya technické požiadavky, ktoré zaručujúkompatibilitu s okolitými železničnýmii cestnými ťahmi, uprednostniť projekty európskehovýznamu. Je to napríklad železničnáos Paríž – Štrasburg – Stuttgart – Viedeň– Bratislava a železničná os Gdansk – Varšava– Brno/Bratislava – Viedeň. V cestnej infraštruktúreprechádza územím SR diaľničnáos Gdansk –Brno/Bratislava – Viedeň a multimodálnykoridor, ktorý je zároveň sídelnourozvojovou osou v koridore Bratislava – Trenčín– Žilina – Poprad – Prešov – Košice. Prioritouje aj vybudovanie základnej siete verejnýchterminálov intermodálnej prepravy.Nie tak finančne náročné sú inteligentné dopravnésystémy a projekty na zlepšenie koordináciedopravy.■■ A čo verejná osobná doprava, ktorá sav posledných rokoch dosť zanedbávala?Výrazne sa zanedbávala predovšetkýmprímestská a regionálna železničná osobnádoprava. To sa prejavilo presunom cestujúcichna individuálnu automobilovú dopravu.Takýto trend zasa negatívne vplýva na ekonomikuprímestskej, regionálnej a medziregionálnejosobnej železničnej dopravy a nevytvárapriaznivé možnosti pre jej zapojeniedo integrovaných dopravných systémovv mestských aglomeráciách. Preto obnovaželezničných mobilných prostriedkov preprímestskú, regionálnu a medziregionálnudopravu na elektrifikovaných i na neelektrifikovanýchtratiach a zlepšenie štruktúrya technického stavu parku koľajových vozidielje spolu s modernizáciou železničnýchkoridorov jednou z priorít našej stratégie.Železničná infraštruktúra bude základomdopravnej sústavy, na ktorú budú nadväzovaťostatné druhy dopravy (napr. mestskádoprava) vrátane individuálnej automobilovejdopravy. Podporu má budovanie systémovkombinujúcich električkovú a železničnúdopravu a zapojenie verejnej prímestskejautobusovej dopravy do integrovaných dopravnýchsystémov.■■ Opoziční kritici vyčítajú, že sa zaostávav čerpaní európskych peňazí. Aký je teda stavv doprave?Z nového operačného programu, ktorý bolschválený pred 12 mesiacmi, sa vyčerpalo nadopravné stavby okolo pol miliardy korún.Úsek diaľnice D3 Hričovské Podhradie – Žilina(Strážov) je pred dokončením. Čerpanie jev súlade s harmonogramom. Na základe dobréhopriebehu mohlo ministerstvo financií vovýchodiskách štátneho rozpočtu na budúcirok vyčleniť na projekty spolufinancovanéz európskych peňazí 15 miliárd, na najbližšietri roky vyše 60 mld. korún.■■ A čerpanie prostriedkov z predchádzajúcehoplánovacieho obdobia?Našou povinnosťou je ich vyčerpať do koncatohto roku, čo aj splníme.■■ Ako môže všetky tieto zámery ovplyvniťalebo pribrzdiť súčasne sa rozvíjajúca svetováfinančná kríza?Naše zámery ako ministerstva nie, nov kuloároch EÚ sa už ozývajú úvahy, či právefinančné prostriedky určené na operačnéprogramy a finančná pomoc pre národné referenčnéstrategické rámce je v momentálnejsituácii pre Európu to najdôležitejšie. Zatiaľsa to však do oficiálnych rokovaní nedostalo.My ako prijímatelia pomoci do tejto diskusienezasahujeme.■■ Koľko vlastne predstavuje pomoc európskychfondov, ktorú koordinujete?Na súčasné plánovacie obdobie to je 3,8mld. eur. Z toho je približne 1,14 mld. eur nadiaľničnú a 1,1 mld. na železničnú sieť.■■ Čo čaká vašu sekciu do konca tohto rokaa čo na budúci?Ukončiť úspešne nielen finančne, ale ajvecne projekty dobiehajúceho finančnéhoobdobia a príprava nového obdobia, čoje spojené s úlohou presadiť v EK niekoľkožiadostí o nenávratné finančné prostriedkyna veľké projekty nového programovaciehoobdobia. Hlavne na diaľničné stavby a rýchlostnékomunikácie a na železničné stavbyod Nového Mesta nad Váhom smerom k Púchovu,ale aj na železničnú trať Žilina - Krásnonad Kysucou – Čadca.20 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Mladá spoločnosťs európskym renoméNie je veľa slovenských stavebných firiem, ktoré sa môžu pochváliť svojimizahraničnými dcérami a kvalitou práce na svetovej úrovni. Medzi takýmitospoločnosťami má skvelé postavenie TUBAU, a. s., na čele s predsedompredstavenstva a generálnym riaditeľom Ing. Jozefom Hricom, ktoréhopožiadal EUREREPORTplus o rozhovor.■■ TUBAU patrí k pomerne mladým stavebnýmspoločnostiam. Kam siaha jeho história?To je pravda, firma TUBAU, a. s., bola založená1. februára 2006, keď sa začala písaťzatiaľ ozaj krátka história firmy, a to odkúpenímčasti spoločnosti Váhostav-Tunelya špeciálne zakladania, a. s. Vďaka podporemajiteľov a obetavej práci zamestnancovsme rýchlo prekonali počiatočné ťažkostia stali sme sa firmou, ktorá si svojou prácouzaslúžila dôveru investorov, partnerova rešpekt konkurencie.■■ Firma, ktorú riadite, vykonáva špecifickéčinnosti. Za jej menom sú tunely ako Sitina,Horelica či Bôrik. Spája ich rovnaká technológia,čím sú pre vás odlišné?Môžem s hrdosťou povedať, že zamestnancifirmy TUBAU, a. s., majú skúsenostizo všetkých menovaných tunelov. Prvé dvauž slúžia ako významné dopravné objektya tretí, tunel Bôrik je stavebne tesne predukončením. Technológia výstavby bola navšetkých troch tuneloch rovnaká, ale preTUBAU je výstavba tunela Bôrik v porovnanís predchádzajúcimi tunelmi predsao čosi odlišná. Na tejto stavbe sme sa zameralina zdokonalenie procesov riadeniaa kontroly, pomocou prepracovaného kontrolingovehosystému, ktorý sme prevzaliod švajčiarskeho majiteľa, spoločnostiMarti. Vďaka dobre fungujúcemu kontrolingusme mali presný prehľad o hospodárenístavby. Tým sme boli schopní včas optimalizovaťvýrobný proces.■■ Uplatňuje TUBAU tieto pracovné technológieaj v zahraničí, mám na mysli Českú republiku,Škótsko a Grónsko, kde má spoločnosťsvoje dcérske firmy?Tým, že sa firma svojou divíziou podzemnýchstavieb zameriava hlavne na realizáciupodzemných diel, sme núteníhľadať uplatnenie našich kapacít aj v zahraničí,kde podnikáme prostredníctvomdcérskych firiem a zahraničných organizačnýchzložiek TUBAU, a. s. V súčasnostimáme zahraničné aktivity okrem ČeskejFoto: archívrepubliky, Škótska a Grónska aj naIslande, v Bulharsku a chystáme začatiečinnosti aj v Nemecku.■■ Vykonávate práce, ktoré ešte donedávnaboli na Slovensku v praxi neznáme.Napríklad zakladanie stavieb dohĺbky štyroch a viacerých podlaží, ktoré slúžiaako garážové priestory. Máte na to dostatokskúsených zamestnancov?Vďaka všeobecnému hospodárskemurozvoju Slovenska očakávame veľa príležitostíaj v tejto oblasti. Firma má dostatokskúsených zamestnancov, ktorí už v minulostipracovali na výstavbe podzemnýchniekoľkopodlažných garáží. V súčasnostisme aj technologicky dobre pripravenípokryť rastúci dopyt aj v tejto oblasti stavebníctva.Len na okraj spomeniem, našipracovníci majú skúsenosti z takých prác,ako boli - paženie stavebnej jamy štyrochpodzemných podlaží pred bývalým hotelomCarlton v Bratislave, – výstavba podzemnýchgaráží Uršulínky alebo práve dokončenáochrana stavebnej jamy a založeniepolyfunkčného objektu Vysoká takistov Bratislave.■■ Čím je pre TUBAU zaujímavá stavba rodinnéhodomu na bratislavskom Devíne a čímoveľa gigantickejší River Park?Zamestnanci našej divízie špeciálnehozakladania sa vedia rovnako zodpovednepostaviť ako k práci na výstavbe rodinnéhodomu, tak aj k práci na takej stavbe,ako je polyfunkčný objekt River Park či zakladanievýrobných hál automobilky KIApri Žiline. Všetky tieto stavby si vyžadujúpresnú a poctivo odvedenú robotu. Každáchyba v tomto štádiu výstavby môže maťnedozerné následky. Pre nás je rovnakodôležité odviesť kvalitnú prácu na stavberodinného domu ako i River Parku. Samozrejme,na veľkých stavbách sa používajúmoderné a viacnáročné technológie ako nastavbách rodinného domu, z tohto pohľaduje zakladanie väčších stavieb určite zaujímavejšie.■■ V širokej palete ponúkaných stavebnýchprác je tzv. berlínska stena a tiež záporovástena. Ako má tejto technológii laik rozumieť,o čo ide?Berlínska, resp. záporová stena sú názvypre jednu a tú istú technológiu paženiaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii(ochrany) stavebnej jamy, ktorá sa používav suchých jamách, kde sa nenachádzapodzemná voda. Táto technológia sa prvýkrátuplatnila pri výstavbe metra v Berlíne.Základnými nosnými prvkami súzápory (oceľové profily I, U, HEB, rúrovémikropilóty, koľajnice a podobne) a pažnice(zvyčajne drevené fošne, drevená guľatinaalebo striekaný betón so sieťovinou).Najprv sa osadia zápory buď do predvŕtanéhovrtu, alebo ich zavibrovaním dozeminy. Následne sa pri výkope stavebnejjamy po etapách osádzajú pažnice dopriestoru medzi zápory na stabilizovaniesteny výkopu.■■ V západnej Európe sa na stavebnom trhuprejavujú účinky americkej hypotekárnej krízy.Nemáte obavy, že poklesne objem vašejprodukcie?Situácia na americkom hypotekárnomtrhu vyvoláva určite pochybnosti aj v stavebnýchfirmách. Ja verím, že vývoj stavebníctva,hlavne v dopravných stavbách,ktorý sa na Slovensku očakáva, zabezpečídostatok príležitostí pre všetky slovenskéstavebné spoločnosti.■■ Technika a technológie napredujú veľkýmtempom. Ako s tým dokážete držať krok?Naše zahraničné aktivity a prítomnosťnašich zamestnancov na veľkých zahraničnýchstavbách nám dávajú skutočneveľa možností spoznávať najnovšie modernétechnológie. Veľmi významne nám pomáharozvíjať nové technológie, pre všetkyoblasti nášho podnikania, príslušnosťk švajčiarskej spoločnosti Marti.■■ Čo je pre TUBAU v budúcnosti najdôležitejšie?Trvalý úspech má firma vtedy, ak sú spokojníjej zamestnanci. Aby bol spokojný zákazník,musí byť spokojný zamestnanec.Kladieme si cieľ zabezpečiť plynulý rozvojspoločnosti, aby sme boli schopní vytvoriťvhodné pracovné a spoločenské prostrediea tak maximálne stabilizovať kolektív.Chcem, aby sa naši zamestnanci cítili vo firmebezpečne a spokojne v každom ohľade. Október 200821

Ministerstvo dopravy,pôšt a telekomunikácií SRVýstavba komunikácií jevládnou prioritouSieť a kvalita cestných komunikácií patria v rámci dopravy v Slovenskej republikek najviac kritizovaným a súvisia tiež s bezpečnosťou premávky. Tá je aj v centrepozornosti Európskej komisie. Publicistka Mária Šišuláková oslovila preto generálnehoriaditeľa sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií Ministerstvadopravy, pôšt a telekomunikácií SR a člena Rady vlády Slovenskej republiky prebezpečnosť cestnej premávky Ivana Kúdelu.■■ Slovenská republika v rámci krajín Európskejúnie disponuje priemernou hustotouciest a patrí ku krajinám s najnižšou hustotoudiaľnic. Možno objektívne počítať s pozitívnouzmenou tejto štatistiky?V hodnotenom období bolo použitých17,8 miliardy korún v rámci investičnýchvýdavkov na rekonštrukciu, modernizáciu,prípravu a výstavbu nadradenej cestnejdopravnej infraštruktúry v súlades Programovým vyhlásením vlády SR, Dopravnoupolitikou do roku 2015, operačnýmprogramom Základná infraštruktúra2004 až 2006 a operačným programom Dopravana roky 2007 až 2013. Do užívaniav polovičnom profile sme odovzdali 33,901kilometra diaľnic a rýchlostných ciest, naplný profil sme dobudovali 12,904 kilometraa v plnom profile sme odovzdali7,915 kilometra. V súlade s programom sazačala výstavba na úsekoch v polovičnomprofil v dĺžke 7,2 kilometra, pokračuje dobudovaniev dĺžke 11,62 kilometra a v plnomprofile v dĺžke 19,148 kilometra.■■ Kedy sa dá očakávať dokončenie týchtokomunikácií?Úspešným naplnením programov cestnejinfraštruktúry, ktoré boli schválenévládou SR, do roku 2010.■■ Jedným zo zdrojov financií pre dopravumali byť už od januára 2009 aj tzv. mýtne poplatky,pričom vybudovanie elektronickéhosystému by umožňovalo tiež kontrolu prekračovanianosnosti nákladných vozidiel. Českéskúsenosti s mýtom sú veľmi dobré. Aká jebudúcnosť existencie systému u nás?V priebehu verejného obstarávania naposkytovateľa Komplexnej služby elektronickéhovýberu mýta uplatnili uchádzačirevízne postupy, ktorých opätovné uplatňovaniezo strany uchádzačov poukázalona nedostatky zákona o verejnom obstarávanía ktoré sa už dnes môžu posudzovaťako obštrukcia, resp. šikanovanieverejného obstarávateľa. Takto vznikajúveľké národohospodárske škody, čotreba riešiť zmenou legislatívy. Spomínanýstav spôsobuje, že rezort dopravynevie definovať presný termínprechodu z nálepiek na elektronickývýber mýta. Predpokladá sa zavedenieelektronického výberu mýta 1. októbra2009 alebo až k 1. januáru 2010.Foto: M. Nemec■■ V porovnaní s minulým rokom a predchádzajúcimirokmi už nie je kolabujúca dopravalen problémom Bratislavy, Banskej Bystriceči Žiliny, ale aj Trnavy a iných väčších miest,pričom rastie jej hustota a vplyv na životnéprostredie. Sú naporúdzi kroky k systémovémuriešeniu situácie?Nárast dopravných výkonov a profilovýchintenzít je základným kritériom určujúcimpotreby rozvoja cestnej siete, pričom v Slovenskejrepublike prišlo za ostatných desaťrokov k dvojnásobnému zvýšeniu priemernejdennej intenzity na diaľniciach.Vývoj intenzity cestnej dopravy na Slovenskumá v ostatných rokoch sústavnerastúci trend, pričom najprogresívnejšierastie na diaľniciach a v značnom rozsahuaj na cestách I. triedy v trasách plánovanýchrýchlostných ciest.Za ostatných trinásť rokov sa u nás nenaplniliplánované ročné výdavky na výstavbudiaľnic a rýchlostných ciest, a tonajmä pre nedostatočnú projektovú prípravustavieb, nekompletnosť projektovejdokumentácie, omeškanie rozhodnutí vydávanýchv režime stavebného zákona alebopre nedostatočné finančné krytie.Na základe týchto faktorov od roku 1993,keď bolo v prevádzke 198 kilometrov diaľnica rýchlostných ciest, až do konca roka 2006(teda za 14 rokov) bolo vybudovaných ďalších277 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest,čím Slovenská republika stratila primeranétempo vo vzťahu k skutočným potrebám hospodárstvaa nárastom dopravných výkonov.V rokoch 2000 až 2005 sa toto tempo ešte výraznejšiespomalilo, keď bolo odovzdanýchv priemere len 13 kilometrov diaľničných komunikáciía rýchlostných ciest ročne.■■ Ako sa realizujú výsledky dosahovej štúdieAktualizácia a posúdenie dopravných vzťahovv Bratislavskom kraji s nadväznosťou naTrnavský kraj z roku 2005 v praxi?Uskutočňuje sa urýchlená príprava diaľniceD4, ktorá by mala vytvoriť okolo Bratislavytoľko očakávaný obchvat diaľničnéhookruhu od Jaroviec s napojením nadiaľnicu D1 pri Ivanke pri Dunaji, ďalejcez dvojkilometrový most cez Dunaj zaSlovnaftom a prostredníctvom tunela popodMalé Karpaty až po Devínsku NovúVes a štátnu hranicu s Rakúskom. Polohudiaľnice D4 v koridore nultého cestnéhookruhu určilo Ministerstvo dopravy, pôšta telekomunikácií SR po predchádzajúcichrokovaniach s Magistrátom hlavnéhomesta SR Bratislavy a Rakúskou republikou.Je potvrdená uznesením vlády SRčíslo 1084/2007 k programu prípravy a výstavbydiaľnic a rýchlostných ciest na roky2007 – 2010. Celková dĺžka D4 je približne50 kilometrov, pričom príprava je rozdelenádo štyroch samostatných častí. Pozrealizovanom úseku od štátnej hranicepo Jarovce bude nasledovať časť s dĺžkou23 kilometrov, ktorá je vymedzená diaľničnýmikrižovatkami Bratislava – Jarovcea Ivanka-sever.Zároveň sa pripravuje stavba toľko diskutovanejrýchlostnej cesty R7, ktorá bymala spojiť Bratislavu s východným Slovenskomjužnou trasou a tiež by prispelak odľahčeniu premávky na príjazde dohlavného mesta Slovenska zo smeru odDunajskej Lužnej. Okrem toho sa urýchlenechystá príprava cesty I/61 Bratislava –Senec a v konečnom dôsledku aj zvýšeniekapacity diaľnice D1. Spomínané úsekyvšak neboli v minulosti investične zabezpečovanés dostatočnou intenzitou.■■ Kritické nehodové lokality, ktoré sú naSlovensku dobre známe (napríklad Nitra –Hronský Beňadik) a projektovanie cestnej infraštruktúryspolu úzko súvisia. Ktoré opatreniatam zatiaľ riešia zvýšenie bezpečnosti?V prvom rade je prioritou výstavba úsekurýchlostnej cesty R1 Nitra – TekovskéNemce, ktorý bol zaradený do druhého balíkaPPP. Stavba Cesta I/65 Nitra – HronskýBeňadik bezpečnostné opatrenia jezameraná na úpravy nevyhovujúceho dopravnéhoa šírkového usporiadania križovatiek,ako aj rekonštrukciu jestvujúcichautobusových zastávok. Stavebné práceprebiehajú v súlade s programom. 22 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Cesty a diaľnice, ale aj nové odvetviaSpoločnosť Doprastav si pripomína v tomto roku 55. výročie vzniku. Už táto skutočnosť svedčí o životaschopnosti, cieľavedomostia odbornej zdatnosti tých, ktorí vdychujú celej akciovej spoločnosti, všetkým jej zamestnancom nielen tvár, ale i smerovanie. Totojubileum je o to významnejšie, že ho spoločnosť oslavuje v pozícii lídra slovenských stavebných firiem nielen s úspešnou minulosťou,ale i reálnym, optimistickým výhľadom do budúcnosti.Už vyše polstoročia Doprastav staviapre život dôležité stavby – diaľnice,rýchlostné komunikácie, cesty, mosty, letiskáči ekologické stavby. V poslednýchrokoch sa orientuje aj na výstavbu tunelov,modernizáciu železničných tratí, stavbypozemného staviteľstva a jeho činnosť sarozšírila aj do zahraničia, kde realizuje inžinierskea podzemné stavby. Patria medzine napríklad výstavba diaľničného ťahuv Azerbajdžane, tunelové stavby v Poľskua Česku. Doprastavákov bude možnév najbližšom čase stretnúť aj na stavbáchv Maďarsku či Rumunsku.Doprastav, a. s., je od roku 2001 súčasťounadnárodnej skupiny DDM Group, ktorápatrí k najväčším stavebným zoskupeniamna územiach Českej republiky a Slovenskejrepubliky. Okrem Doprastavu a jeho dcérskychspoločností sú nosnými podnikmiskupiny Metrostav a Subterra v Českej republikea Metrostav SK na Slovensku. Podnikateľskástratégia skupiny je založená naprincípe vzájomnej dôvery a využívaní synergickýchefektov, ktoré z takéhoto zoskupenianevyhnutne vyplývajú. Stabilita a rastovýpotenciál skupiny sú pre investorov zárukou,že Doprastav, a. s., zvládne aj najnáročnejšieprojekty na požadovanej úrovni.Doprastav je dnes spoločnosťou, v ktorejsíce zostalo dominantným cestné a mostnéstaviteľstvo, ale podarilo sa jej vstúpiťi do predtým netradičných odvetví stavebníctva.Dnes môžeme ponúknuť štátnymi súkromným investorom stavby akéhokoľvektypu i účelu.Predmetom činnosti spoločnosti jekomplexná dodávka stavebných objektova prác v segmentoch inžinierskeho, pozemného,podzemného a vodohospodárskehostaviteľstva. Komplexnosť dodávkystavebného diela spočíva nielen v realizácii,ale aj dodávke projektu a inžinieringu.Podstatnú časť výrobného programuspoločnosti Doprastav predstavujú najmätieto druhy stavebnej činnosti:Cesty a diaľnice- zemné práce,- zriaďovanie všetkých konštrukčnýchvrstiev vozovky,- asfaltovo-betónové kryty,- cementobetónové kryty,- výroba všetkých druhov obaľovanýchzmesí vo vlastných obaľovacích centrách,- výroba betónových zmesí v betonárskychcentrách spoločnosti TBG Doprastav,- výroba drveného kameniva v lomochdcérskej spoločnosti PK Doprastav,- výroba všetkých druhov zvislého dopravnéhoznačenia vrátane ich nosičov – portálov.Mosty- komplexná výstavba mostov,- výroba a montáž mostných konštrukciíz prefabrikovaných predpätých prvkov,- nosníky a segmenty priečne delenýchkonštrukcií z vlastných výrobní v Sencia Komárne,- technológia letmej betonáže použitímtechnologických zariadení na výstavbumostov veľkých rozpätí,- mostné konštrukcie z monolitického betónus využitím podporných konštrukciíPeiner, Pižmo,- systém výsuvného debnenia MVS 40,- oceľové mosty,- výroba a montáž mostných ložísk a dilatácií.Vodohospodárskea ekologické stavby- komplexná dodávka čistiarní odpadovýchvôd, úpravní vody, vodojemov,- výstavba kanalizačných sietí všetkýchpriemerov,- výstavba vodných diel,- výstavba asfaltových tesnení vodnýchdiel a nádrží,- závlahy,- regulácie tokov a riek.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPozemné staviteľstvo- komplexná dodávka stavieb občianskejvybavenosti,- nosné skelety všetkých druhov staviebz liateho betónu, prefabrikátov a ocele,- zakladanie.Ostatné dielainžinierskeho staviteľstva- výstavba veľkých investičných celkov,- výstavba koľajových tratí a železníc,- výstavba letísk,- rekonštrukcia a výstavba tunelov rôznymitechnológiami.Doprastav realizuje svoju činnosť prostredníctvomorganizačných jednotiek. Tie okremzabezpečovania stavieb akciovej spoločnostiponúkajú špecializované služby. Poslednéobdobie je pre Doprastav charakteristickéodčleňovanie špeciálnych výrob od stavebnejvýroby. Vznikli nové organizačné jednotkya závody, a to tak na prefabrikáciu, zámočníckuvýrobu či predpínanie, ktoré svojoučinnosťou podporovali stavebné závody.V štruktúre Doprastavu sa nachádzajú:Závod ŽilinaZávod ZvolenZávod Bratislava – Mlynské NivyZávod Bratislava – PetržalkaMechanizačno-dopravný závodZávod Oceľové konštrukcieZávod PrefaZávod Pozemné stavbyTechnický a skúšobný servis (TESS)Predpínacie technológieOrganizačná zložka PrahaOrganizačná zložka BakuOrganizačná zložka PoľskoOrganizačná zložka MaďarskoOktóber 200823

Public Private Partnershipverejnej správy pri ich zadávaní. Verejnésubjekty sa budú riadiť metodickou príručkou,ktorú vypracuje firma. Tá za dokument,ktorý bude podrobne opisovať postupzadávateľov pri príprave a realizáciiPPP projektu, zinkasuje tri milióny korúnbez dane z pridanej hodnoty. Peniaze všakbudú refundované z operačného programuTechnická pomoc v rámci eurofondov.Diaľnice opäť pokročilimálo, už aj PPP meškajúDiaľnice sa nám v porovnaní s rokom 2007 opäť o kúsok pohli. Tento kúsok je však stálemálo. Po tom, čo koncom roka 2007 pribudol dlho očakávaný úsek D1 a D3 z PovažskejBystrice okolo Bytče do Žiliny (meria vyše 20 km), teraz v septembri konečne otvorilideväť rokov rozostavaný úsek D1 pod Tatrami, z Važca do Mengusoviec, ktorý meria 12km. Projekty PPP však ešte stále nebežia, hoci by už dávno mali. Ak chceme mať grodiaľnic hotových v roku 2010, keď sa končí volebné obdobie R. Fica, PPP sa už mali rozbiehaťpriamo v teréne.Zloby je však stále priveľa. Ukrivdení sacítia rýchlou výstavbou dotknutí obyvateliaPovažskej Bystrice. Sú to však občania,ktorí zdržali túto výstavbu o štyri roky, dôsledkomčoho je, že Bratislava nie je ešte stálespojená ani so Žilinou, nie to ešte kompletnes Košicami.Usilovne sa stavia aj ďalší úsek D1 podTatrami, na Mengusovce sa v týchto dňochnapája diaľnica smerom na Poprad a Jánovce.Tunelové úseky zo Žiliny cez Martin doRužomberka však tak skoro hotové nebudú.Priznal to už aj minister dopravy ĽubomírVážny. Po vyše roku je teda jasné, že smelévyhlásenia premiéra Roberta Fica o hotovejdiaľnici D1 z Košíc do Bratislavy severomkrajiny v roku 2010 boli nereálne.Minister Vážny nedávno vyhlásil, že navine, čo sa týka meškania, je Národná diaľničnáspoločnosť, ktorá včas nedodala geologicképodklady pre projekty verejno-súkromnéhopartnerstva PPP, vďaka ktorýmnám súkromné firmy pomôžu výstavbu diaľnica rýchlostných ciest významne urýchliť.„NDS nedodala geológiu, takže pri menejpodkladoch by sa výstavba predražila, lebopre firmu by to znamenalo väčšie riziká,“ povedalVážneho hovorca Marián Jánošík.Aj vláda premiéra Roberta Fica pretoúkolovala NDS, aby podklady urýchlenedodala. Samotná NDS sa k problému aninevyjadrila!Ľubomír Vážny sa posťažoval aj na predchádzajúcezaváhanie ministerstva financií,ktoré zasa včas nedodalo správu o finančnýchrizikách slovenských megastávb 21.storočia, ktoré majú rekordne zaťažiť štátnyrozpočet budúcich rokov. „V tom čase neboldostatok podkladov a stále nie je na to, abyministerstvo financií mohlo započítať PPPprojekty do deficitu verejných financií. To ajtak môže vyriecť len Eurostat v jarnej, resp.jesennej notifikácii,“ povedal hovorca rezortufinancií Miroslav Šmál.Rezort financií si bude výrokom istý, ažkeď na papieri uvidí návrh zmluvy od konkrétnejfirmy, za koľko bude chcieť diaľnicea rýchlostné cesty na Slovensku postaviť.Tendre na prvý a druhý balík ešte bežia a cenovénávrhy zatiaľ známe nie sú. „Ministerstvofinancií dá svoje stanovisko, definitívnyverdikt však povie vláda. Čas pre prvý balíkPPP sa v rámci koncesného dialógu natiahol,“povedal Marián Jánošík.Rezort ministra financií Jána Počiatkapreto už pripravil takzvaný návod na realizáciuPPP projektov. Ide o metodickýdokument, ktorý bude slúžiť subjektomFoto: dreamstime.comRýchlostná cestapredbehne diaľnicuUž teraz je teda jasné, že druhý balík PPPpredbehne prvý! Druhý obsahuje rýchlostnúcestu R1, ktorá odbremení cestu smrti prvejtriedy z Nitry okolo Zlatých Moraviec až naPohronie. „V roku 2010 bude postavená nejakáčasť D1, ale nie všetky úseky pre meškaniea nedodanie geologických podkladov," povedalVážny. Stavba úsekov R1 by mala byť podľaneho rýchlejšia a v roku 2010 by mala byťväčšia časť odovzdaná.Vážny pripravil ďalšiu novelu, ktorá sav týchto dňoch legislatívne pripravuje a mározšíriť mimoriadne opatrenia popri plánovanýchnajdôležitejších úsekoch D1 a R1cez projekty verejno-súkromného partnerstvaaj na ďalších šesť úsekov. Stavebnépráce by sa tak mohli v prípade nevyhnutnostizačať aj bez majetkového vyrovnaniapozemkov s ich majiteľmi aj v týchto prípadoch:D1 Jablonov – Behárovce, D3 Žilina- Skalité - hranica s Poľskom, D4 Jarovce- hranica s Rakúskom, R1 Banská Bystrica– Ružomberok, R2 Trenčín – Prievidzaa R8 Partizánske – Topoľčany – Nitra.S tým však nesúhlasí ústavný právnikRadoslav Procházka, ktorý upozorňujena neústavnosť s tým, že štátu v prípadearbitráže „padá“ argument, že násilné vyvlastňovaniechce použiť len pri najdôležitejších,nevyhnutných úsekoch diaľnica rýchlostných ciest.Politika a rýchlostné cestyna juhuDiaľnice alebo rýchlostné cesty, ktoré súv pláne, však ešte stále chýbajú v južnej častiSlovenska a kým bude vo vláde Slovenskánárodná strana, zrejme tak skoro ich ani stavaťnezačnú. Problémový je navyše aj vzťahnajsilnejšieho vládneho Smeru-SD s SMK,premiér Robert Fico nedávno výrazne „upomienkoval“šéfa SMK Pála Csákyho, abyzmenil politickú agendu.Rýchlostná cesta R7 juhom krajiny je pritomlogickým dlhodobým zámerom práveStrany maďarskej koalície. Minister dopravyĽubomír Vážny má aspoň jednu dobrúsprávu pre maďarských Slovákov žijúcichna juhu Slovenska. Rýchlostná cesta R7z Bratislavy aspoň do Šamorína by sa malazačať stavať už v roku 2010, pričom pôvodnéplány hovorili až o rokoch 2013 či 2014. Právetáto cesta prvej triedy je dnes maximálnepreťažená a už dávno nestíha v rannýcha večerných kolónach včas vyhovieť vodičomzo Šamorína, Dunajskej Lužnej či Rovinkydostať sa do práce do hlavného mesta24 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Public Private Partnershipnačas. Horšie je, že dopravným náporom trpiaaj obyvatelia juhovýchodných častí Bratislavy.Rýchlostná cesta R7 sa ani nedostalado nového vyvlastňovacieho plánu projektovverejno-súkromného partnerstva PPP,ktorý je vymenovaný skôr v článku.Plán pre juhovýchod je lepšíZatiaľ čo plynulejšie spojenie juhom Slovenskasmerom od Bratislavy okolo DunajskejStredy, Nových Zámkov, Levíc, Šiah, VeľkéhoKrtíša až do Lučenca je otázkou veľmiďalekej budúcnosti (sčasti ju už dnes nahrádzadiaľnica cez Maďarsko), z Lučenca smeromna Rimavskú Sobotu, Rožňavu a Košicebude rýchlostná cesta R2 hotová oveľa skôr.Je to spôsobené aj tým, že vo východnejčasti je Slovensko pri odmeraní z juhu na severužšie, a tak do priorít tam stačí zaradiťiba dva západo-východné ťahy. RýchlocestaR2 sa do Lučenca dostane zo Zvolena, kdesa úseky pre výstavbu pripravujú. Hotové súzatiaľ len obchvaty obcí, ktoré ležia na traseR2 z Lučenca do Košíc, a to Oždian (6,1 km),Tornale (10,7 km) a Figy (3,3 km).Hneď ako sa teda Národnej diaľničnej spoločnostipodarí dobudovať severnú diaľnicuD1 od Žiliny až do Prešova, pričom zo Spišapo Prešov bude zatiaľ jednoprofilová (2-pruhová),potom by sa mala dostavať rýchlostnácesta R2. Tá sa začína pri Trenčíne a smerujecez Prievidzu a Handlovú do Žiaru nad Hronoma Zvolena, kde je už simultánna s rýchlocestouR1, ktorá je medzi Žiarom nad Hronoma Zvolenom už hotová. „Tunel Braniskozostane jednoprofilový, vzhľadom na intenzitupremávky tam zatiaľ plný profil netreba,“povedal hovorca Národnej diaľničnej spoločnostiMarcel Jánošík o severnej D1 z Popradudo Prešova.Maďari i Chorváti ďaleko vpreduČokoľvek sa stavia, plánuje stavať či pripravuje,faktom je stále zaostávanie našejkrajiny za vyspelejším západom, resp. juhom.Áno, pokojne do porovnania zapracujmenašich južných susedov Maďarova aj Chorvátov, ktorí si s diaľnicami poradiliexkluzívne expresne.Zatiaľ čo Chorváti to robili aj na úkornepopulárneho vyvlastňovania, Maďari užmali diaľnice koncepčne pripravené dávnoa podobne ako Chorváti majú prepojenúsvoju „dojnú kravu“ Jadranské more sozvyškom krajiny a napojené na hranice soSlovinskom, Maďarskom i Srbskom. Maďarito mali omnoho jednoduchšie vzhľadomna rovinatý charakter územia.Slováci však aj na prahu druhého desaťročiatretieho tisícročia budú ešte stálemeškať a je úplne jedno, čo predseda vládyhovorí a bude hovoriť. Akokoľvek rýchlobudeme rátať, so všetkými tunelmi, povoleniami,spormi, zrejme už však bez súdov(urýchlené vyvlastňovanie), dostaneme sanajskôr k roku 2012, pričom aj tento „dátumík“už začína vyzerať nereálny.A ešte jedno porovnanie s Maďarmi, ktoríuž v roku 2010 budú pravdepodobne hotovís obchvatom Budapešti a definitívnetak napoja západ krajiny a Rakúsko, resp.Chorvátsko na východ smerom na Miškolcči Debrecín. Žiaľ, ku Košiciam sa so štvorpruhovoucestou zatiaľ naši južní susedianeponáhľajú, takže chýbajúcich 60 km nahranicu so Slovenskom a ďalších 20 do Košíctak rýchlo stavbári nespoja a slovenskímotoristi sa ešte dlho nedostanú z Bratislavydo Košíc iba po diaľnici.Expert to vidí „bledo“Rok 2010 je vidinou aj podľa šéfa Výskumnéhoústavu dopravného ĽubomíraPalčáka, ktorý odhaduje výstavbu na dvaaž štyri roky, no PPP zmluvy budú podľaneho podpísané až o pol roka.Do roku 2012 by malo byť postavených zosúkromných zdrojov cez PPP projekty až 157kilometrov diaľnic. Podľa Palčáka nie je ažtaké dôležité, či budú postavené v roku 2010,alebo 2012, ale to, aby iniciatíva napredovala.Palčák sa obáva, aby z toho napokon nebolrok 2020, čo by predstavovalo obrovskú stratupre ekonomiku Slovenska. Východ, resp.juhovýchod krajiny by totiž stratil na vyspelejšízápad krajiny ešte väčšmi, nehovoriaco tom, ako by stratil v porovnaní s krajinamiEurópskej únie.Odkiaľ na to vziať?Palčák si je istý, že bez PPP na diaľniciachsa Slovensko nepohne. Dôvodom jepramálo peňazí zo štátneho rozpočtu, akoaj európskych fondov, pri ktorých sme sanavyše už niekoľkokrát dostali do problémova únia nám ich stopla. Na europeniazetotiž musíme splniť náročné kritériá, ktoréso sebou prinášajú aj priveľa administratívya postup je veľmi zdĺhavý.Železnice sú na tom lepšieZatiaľ čo s diaľnicami sú problémy, časovésklzy a nestíhame, železnice, ktoré sú preministerstvo dopravy dôležitejšie z hľadiskadlhodobej stratégie, idú zatiaľ podľa plánu,i keď treba pripomenúť, že železničné plánysú načasované na vzdialenejšiu budúcnosť.Minister dopravy Vážny priznal, že železnicena Slovensku majú lepšiu prípravua termíny zatiaľ predbežne stíhame.Kým dôležité železničné koridory formouPPP nepôjdu, verejno-súkromné projektysa budú týkať staníc, ktorých mámena Slovensku vyše 330 a prevažná väčšinaje zastaraná. „Tri dôležité koridory v rámciBratislavy sa budú spolufinancovať z eurofondovv rámci programového obdobia2007 až 2013,“ povedala hovorkyňa ŽeleznícSlovenskej republiky Martina Pavlíková.Ide pritom o dôležité železnice, ktorémajú ísť stavebne veľmi náročným tunelompopod Dunaj a na koľajovú sieť majúnapojiť aj bratislavské letisko, všetko mábyť hotové v roku 2015.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiDôležitá bude kombináciaPoďme však naspäť k diaľniciam, ktorévyužívame až príliš najmä v nákladnej doprave.Práve v tomto vidí ministerstvo dopravyproblém. Vyťaženosť diaľnic by totižmala prejsť v oveľa väčšej miere práve donákladných vlakov a počíta sa aj s loďami,ale to bude možné, až keď pripravíme Váh,aby bol splavný od severu až po Dunaj.Preto sa už dlhodobo plánujú takzvanéterminály kombinovanej dopravy, na ktorénám tiež prispejú eurofondy. V súčasnostisú značne zastarané v Bratislave, v Košiciach,Čiernej nad Tisou, Žiline, Ružomberku,Trstenej, Dunajskej Strede, Sládkovičove,v Nových Zámkoch a vo Zvolene.Medzinárodné významné sú dnes v Bratislave,Žiline a Košiciach, pričom v pláneje aj Zvolen. Preto je dôležité, aby diaľnice,či už vo forme PPP alebo postavené z peňazíEÚ či štátneho rozpočtu, plnohodnotnesiahali aj do týchto miest.Čo nás teda iba čaká?Prvý diaľničný tender PPP sa týka výstavbya prevádzky úsekov D1 Dubná Skala– Turany Turany – Hubová a Hubová– Ivachnová a úsekov Jánovce – Jablonova Fričovce – Svinia v celkovej dĺžke okolo75 kilometrov. Predpokladaná cena stavebnýchprác dosahuje podľa rezortu dopravy49,1 miliardy korún (1,630 miliardy €) bezDPH.Druhý balík PPP sa vzťahuje na tri úsekyR1 Nitra – Selenec, Selenec - Beladicea Beladice - Tekovské Nemce v dĺžke 47kilometrov, ako aj na výstavbu severnéhoobchvatu Banskej Bystrice (5,7 km). Odhadovanénáklady dosahujú 16,7 miliardykorún (553,2 milióna €) bez DPH.Tretie diaľničné PPP zahŕňa technickynajťažšie úseky D1 v okolí Žiliny, t. j.Hričovské Podhradie – Višňové, LietavskáLúčka - Žilina a Višňové – Dubná Skalav dĺžke 29 kilometrov. Medzi Višňovýma Dubnou Skalou má byť postavený najdlhšícestný tunel na Slovensku dlhý 7,5km. Tretí balík má stáť 40 miliárd korún(1,328 miliárd €) bez DPH.Čo sa staviaa čo plánuje mimo PPPV marci 2008 sa začala výstavba prvejetapy úseku R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie(9,7 km), v apríli výstavba obchvatuTrstenej na R3 v polovičnom profile (7,2km). V júli začali stavať v plnom profileprvú časť úseku D1 Sverepec – Vrtižer (4,9km) cez Považskú Bystricu.NDS plánuje v tomto roku začať výstavbuešte ďalších 5 diaľničných úsekov:- obchvatu Hornej Štubne v novembri,- v decembri druhá etapa R1 Žarnovica –Šášovské Podhradie,- v decembri križovatka D2 Stupava juh priBratislave,- v decembri úsek D1 Studenec – Behárovcena východe SR,- výstavba úseku D1 Jablonov – Studenecby sa mala v prípade úspešného tendrazačať taktiež v tomto roku.Jozef BielyOktóber 200825

Ministerstvo dopravy,pôšt a telekomunikácií SRPodporujemevysokorýchlostné siete„Regulácia by nemala tvoriť prekážku investovaniu,“ pripomína Anton Smitka, riaditeľsekcie pôšt a telekomunikácií Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.Rozhovor pripravila Dagmar Krištofičová.■■ Ministerstvo pripravuje návrh novely zákonao poštových službách. O čo v ňom ide,o aké zmeny, prečo ho treba novelizovať?Novelu zákona o poštových službáchbude ministerstvo pripravovať v súvislostis procesom transpozície Smernice Európskehoparlamentu a Rady č. 2008/6/ESz 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňasmernica č. 97/67/ES s ohľadom na úplnédokončenie vnútorného trhu poštovýchslužieb Európskej únie. Ďalším zdrojmi prenovelu bude transpozícia Smernice Európskehoparlamentu a Rady č. 2006/123/ESo službách na vnútornom trhu a tiež zmenyprijaté v záverečných dokumentoch 24.svetového poštového kongresu.Pri transpozícii smernice č. 2008/6/ESje viac citlivých tém, ale najzložitejšie jezabezpečenie financovania univerzálnejslužby, na ktorom spolupracujeme s Európskoukomisiou a aj ďalšími európskymikrajinami na mnohostrannom základev pracovnej skupine Výboru pre poštovúsmernicu.■■ Slovensko má podľa údajov EK najdrahšiepevné linky z celej EÚ. Myslíte, že sa cenovúpolitiku operátora ST darí zregulovať a znížisa mesačný poplatok, ktorý sa napríkladv mnohých krajinách vôbec neplatí?V médiách sa začiatkom roku 2008 objavilaspomínaná správa, avšak treba podotknúť,že išlo o poplatky za miestne a medzimestskévolania a nie mesačné paušály.Na margo toho treba pripomenúť a zdôrazniť,že porovnanie nebolo objektívne(vychádzalo sa z predpokladu, že silnáprevádzka tvorí 100 % celkového veľkoobchodnéhočasového okna dominantnéhooperátora), nakoľko sa porovnávala cenav silnej prevádzke bez toho, aby sa do úvahyzobrali i ostatné vplývajúce faktory (akonapríklad podiel silnej prevádzky z celkovéhočasového okna konkrétneho dominanta= heterogénnosť veľkoobchodnýchčasových okien).Na základe analýzy sme došli k záveru,že Slovak Telekom má najmenšie zastúpeniesilnej prevádzky z celkového veľkoobchodnéhočasového okna v porovnanís ostatnými krajinami EÚ 27 ( = 22 %Foto: M. Nemecv počte hodín). Toto nízke zastúpenie silnejprevádzky dáva logickú odôvodnenosťvyššieho minútového poplatku pre silnúprevádzku, ktorá je vždy v implementačnýchsprávach porovnávaná. Čo sa týkavýšky mesačného poplatku (paušálu) volacíchprogramov, nemožno s uvedenýmvyhlásením tiež súhlasiť. Na základe 13.implementačnej správy vyplýva, že Slovensko,a teda Slovak Telekom, poskytujevo svojom portfóliu pre účastníkov jednyz najnižších mesačných poplatkov v rámcikrajín EÚ. V spomínanej správe sa výškamesačných paušálov rozdeľuje na: priemernémesačné paušály bytových zákazníkova priemerné mesačné paušály nebytovýchzákazníkov. Z grafov uvedenýchv správe jednoznačne vyplýva, že mesačnépaušály (pre bytových aj nebytových zákazníkov)patria medzi najnižšie v rámciEÚ. Napr. priemerná výška mesačného paušálubytových zákazníkov v Írsku dosiahlav septembri 2007 výšku 25,36 eur a naSlovensku v rovnakom období 8,77 eur.Výška priemerného mesačného paušálubytového zákazníka dosiahla v EÚ za rok2007 približne 15 eur. V súvislosti s týmmôžeme povedať, že výška priemernéhomesačného paušálu na Slovensku je dlhodobopod priemerom EÚ (platí pre bytovýchi nebytových zákazníkov).■■ V Európskej únii sa množia požiadavky nareguláciu telekomunikačných služieb...V súvislosti s reguláciou elektronickýchkomunikácií si dovolím poznamenať, žezákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronickýchkomunikáciách bol do právneho poriadkuSR transponovaný regulačný rámecEÚ v oblasti elektronických komunikácií.Regulačný rámec EÚ sa snaží o jednotný,flexibilný a harmonizovaný prístup k reguláciielektronických komunikačných sietía služieb. Národným regulátorom a cenovýmorgánom v oblasti elektronických komunikáciíje podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v zneníneskorších predpisov Telekomunikačnýúrad SR, ktorý pri regulácii cien dohliadana dodržiavanie ustanovení zákona, a to: §22 Regulácia cien prístupu a povinnosť nákladovejorientácie, § 23 Regulácia služiebpre koncových užívateľov, § 26 Prijateľnosťcien univerzálnej služby a § 27 Možnosťvýberu podniku individuálnou voľboua predvoľbou. Telekomunikačný úradSR pri regulácii prihliada na odporúčaniaa usmernenia Európskej komisie vrátanetechnických noriem a technických špecifikáciípre siete a služby, ktorých zoznamzverejňuje Európska komisia.■■ Komisárka V. Redingová navrhuje zriadiťeurópsky telekomunikačný regulačný úrad –už v minulosti sa jej podarilo znížiť ceny zaroamingové služby mobilných operátorov.V súčasnosti EK pripravuje regulačnýbalík pre elektronické komunikačné sietea služby, poznáte návrhy, čo by ste do nehozaradili za Slovensko?Návrhy, ktoré predložila Európska komisiaRade a Európskemu parlamentutvoria jeden obsiahly komplexný balík zasahujúcido všetkých smerníc tvoriaci regulačnýbalík elektronických komunikáciía tým aj do všetkých oblastí regulácietohto elektronicko-komunikačného trhu.Mnohé návrhy z balíka smerujú k väčšejkonzistentnosti prístupu národných regulačnýchúradov k regulácii, k posilneniuprávomocí Európskej komisie. Takýtoprístup pri otvorených národných trhochmôže teoreticky priniesť rovnosť podmienokpre podnikanie a zároveň lepšiu úroveňslužieb pre spotrebiteľov. Otázkou zostávado akej miery by bolo možné zohľadniťnárodné špecifické podmienky. Akýsijednotiaci princíp sa objavuje aj v prípadesprávy frekvenčného spektra. Tu si dovolímkonštatovať, že spoločný pohľad nacelú správu spektra nie je možné plne dosiahnuťvo všetkých prípadoch, ako to navrhujeEurópska komisia, ale je to možnéiba v určitých vytypovaných oblastiach. Zaužitočné považujem návrhy, ktoré smerujúk podpore investovania do vysokorýchlostnýchsietí novej generácie. Na druhejstrane je však potrebné citlivo zvážiť novonavrhované ustanovenia, aby sa dospelok zvýšeniu motivačného efektu a nevytvorilisa prekážky investovaniu. Týmtospôsobom sa pozerám aj na navrhovanénástroje smerujúce k dosiahnutiu lepšejhospodárskej súťaže. Napríklad funkčnáseparácia je zásadným a zložitým opatreníma k jeho použitiu by malo dôjsť až povyčerpaní všetkých ostatných regulačnýchmožností a ak ich použite nedosiahlo želanýefekt. Z pohľadu spotrebiteľa revíziaregulačného rámca obsahuje mnoho pozitívnychnávrhov, ktoré môžu prispieť kukvalite poskytovaných služieb a zároveňaj k bezpečnosti poskytovaných elektronickýchkomunikačných služieb. 26 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Efektívna súťaža rozvoj trhuTelekomunikačný úrad SR„Rozvoj širokopásmového prístupu k internetu a prechod z analógového televíznehoterestriálneho vysielania na digitálne patria medzi hlavné priority úradu,“ povedalv rozhovore s redaktorkou Dagmar Krištofičovou predseda Telekomunikačnéhoúradu SR Branislav Máčaj.■■ V minulom roku iba desaťtisíc ľudí využilomožnosť preniesť si číslo dovtedy využívanéhotelefónu k inému operátorovi. Ďalšíchodradilo množstvo administratívnych bariér.Podarí sa ich zlikvidovať?Telekomunikačný úrad SR (TÚ SR) v najbližšomčase predloží návrh nového záväznéhopredpisu, ktorým chce dosiahnuťzjednodušenie celého procesu prenositeľnostičísla v prospech užívateľov a k podstatnémuskráteniu lehoty. Vychádzali smezo zistení počas kontrol u operátorov, ktorév minulosti vykonal z vlastného podnetu ajz podnetu záujemcov o prenesenie čísla. Nazáklade analýzy stavu dospel k názoru, žesú nevyhnutné zmeny v opatrení úradu, vovšeobecných podmienkach a tarifách operátorov.Vidíme priestor v skrátení lehoty trvaniainterných a medzioperátorských procesovprenesenia čísla. V prípade existencieveľkoobchodného medzioperátorskéhopoplatku, maloobchodné poplatky nemajúpodľa TÚ SR opodstatnenie a nemali by byťparalelne účtované. Výsledkom je obmedzeniezáujmu užívateľov o zmenu operátora.Z týchto dôvodov a na základe konkrétnychpodnetov užívateľov presadzujeme postupnézrušenie maloobchodných poplatkov.Výsledkom zmien by malo byť zjednodušenieprocesov, odstránenie problémov, skrátenielehôt a odstránenie ďalších bariér priprenositeľnosti čísla, čo pomôže k rozvojuposkytovania elektronických komunikačnýchslužieb a v konečnom dôsledku k spokojnostiužívateľov služieb. Úrad do prípravyzmien zaangažoval aj operátorov.■■ Čo je z vášho hľadiska dôležitejšie podporovať– rozvoj internetu alebo digitálnej televízie?Rozvoj širokopásmového prístupu k internetua prechod z analógového televíznehoterestriálneho vysielania na digitálnepatria medzi hlavné priority úradu. TÚ SRuž v minulosti uložil významnému podnikuna trhoch poskytovania širokopásmovéhoprístupu a prístupu k účastníckym vedeniam(spoločnosť Slovak Telekom) povinnosti,ktorých cieľom je podpora efektívnejFoto: M. Nemecsúťaže a rozvoj vnútorného trhu, pričom natrhu širokopásmového prístupu uplatnil najtvrdšieregulačné opatrenia. Stav súťaže nauvedených trhoch opakovane analyzujeme.V minulosti po výberových konaniach smepridelili operátorom kvalitné frekvenciev pásmach 870 MHz, 3,5 GHz, 11 GHz a 26GHz určené na rozvoj širokopásmového internetuna celom území Slovenska a uvoľnilidve pásma, na ktorých v súčasnosti budujúsiete stovky operátorov bez potreby individuálnehopovolenia a platenia za frekvencie.V tomto roku vo výberových konaniachpridelíme ďalšie frekvencie v pásme 11 GHzna budovanie rádiových sietí určených aj naposkytovanie širokopásmového internetuv regiónoch. Takisto pripravujeme zníženieúhrad za frekvencie, ktoré slúžia na budovaniesietí umožňujúcich prístup k širokopásmovémuinternetu najmä vo vidieckychoblastiach. Úrad pri prechode z analógovéhona digitálne televízne terestriálne vysielaniepresadzuje progresívny model, aby sačo najrýchlejšie uvoľnili kvalitné frekvencie,ktoré budú využité na rozvoj širokopásmovéhointernetu na vidieku.■■ Na jednej strane sa už diskutuje o tom,ktorá technológia je vhodnejšia a účelnejšiana príjem digitálnej TV, na druhej strane súna Slovensku ešte stále biele mapy, t. j. miesta,kde nie je k dispozícii ani telefón. Alebosa mýlim? Je už všade na Slovensku prístupk širokopásmovému internetu?Spoločnosť Slovak Telekom ako poskytovateľuniverzálnej služby má povinnosťvyhovieť všetkým primeraným požiadavkámna pripojenie k verejnej telefónnejsieti na pevnom mieste a prístup k verejnýmtelefónnym službám na pevnommieste pripojenia k sieti. Povinnosť platína celom území štátu všetkým koncovýmužívateľom bez ohľadu na ich geografickúpolohu. Prístup k širokopásmovémuinternetu nie je zahrnutý do univerzálnejslužby, ale EK nedávno navrhla, aby to takv budúcnosti bolo. Na jednej strane pridodržaní technologickej neutrality môžemepovedať, že širokopásmový prístup jedostupný na celom území SRy prostredníctvomsatelitného pripojenia. Na stranedruhej sa tento spôsob pripojenia na Slovenskutakmer vôbec nevyužíva. TÚ SRpreto robí kroky na podporu efektívnejsúťaže na trhu a prideľuje frekvencie nabudovanie prístupových sietí.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Prečo ste vo výberovom konaní na prevádzkovateľaprvých dvoch digitálnych multiplexovurčili práve technológiu MPEG-4,v čom spočívajú jej výhody?Štandard MPEG – 2 je v súčasnosti užtechnologicky prekonaný. Mnohé štáty, ktoréodštartovali digitálne vysielanie na bázeMPEG – 2 (napr. Nemecko, Francúzsko,Švédsko) prechádzajú na MPEG – 4, resp.v najbližšom čase plánujú prejsť. MPEG - 4je progresívna technológia do budúcnosti,v súčasnosti však už bežne komerčne používa,umožňuje vysielanie programov aj vo vysokomrozlíšení (HDTV) plus nových služieb– napr. na báze interaktivity alebo služiebe-Governmentu napr. vo verejnoprávnommultiplexe. V súčasnosti ju už používa alebov dohľadnom čase plánuje používať 12 štátovEÚ (z okolitých napr. Poľsko, Maďarskoa plánuje aj Rakúsko). Štáty, ktoré spúšťajúdigitálne vysielanie, v súčasnosti v prevažnejmiere využívajú MPEG – 4.Použitie MPEG – 4 vytvára priestor prenižšie ceny pre šírenie programov televíziíoproti MPEG – 2, nakoľko efektívne využívasieť a umožňuje rozloženie nákladov najej prevádzku v rámci úspor z rozsahu medziviac televízii, kapacitu multiplexu využívajúcehoMPEG – 4 (pri tzv. štandardnom rozlíšení)môže využívať 7 až 10 televíznych programov,na rozdiel od MPEG – 2 (maximálne4 – 5 televíznych programov). Vyšší početprogramov je zároveň benefit pre občanov.■■ Komisárka Viviane Redingová z EK, ktorápresadila nižšie poplatky za roaming v rámciEÚ, by mala rada pod palcom aj národné telekomunikačnéúrady a chce vytvoriť spoločnýtelekomunikačný regulačný úrad. Súhlasítes jej návrhom?TÚ SR bol, rovnako ako Európska skupinaregulátorov v oblasti elektronickýchkomunikácií (ERG), proti návrhu vznikuspoločného regulátora v tej forme, ako hopresadzovala EK. V prípade, že by prišlok zhode medzi členskými krajinami EÚ,sme skôr za posilnenie právomocí ERG,tak aby ERG malo skôr konzultačné kompetencieako rozhodovacie právomoci. PoslanciEurópskeho parlamentu nedávnozamietli návrh na vytvorenie nového Európskehotelekomunikačného úradu, náhradoubude Úrad európskych regulátorovtelekomunikácií (BERT). Inými slovami,pôjde o doterajšiu ERG, len s posilnenýmiprávomocami.Október 200827

Zväz logistiky a zasielateľstvaSlovenskej republikyPotrebujeme dobrýchzástupcov na dôležitýchpostochZväz logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky ako jednotiaci prvok v brandži,v ktorej nedošlo k triešteniu síl, ako sa to stalo niekde v zahraničí, považuje jeho predsedaFrantišek Komora za najväčší úspech vo viac ako pätnásťročnej činnosti zväzu.Rozhovor pripravil publicista Ivan Špáni.■■ Koľko členov združujete v súčasnostiv Zväze logistiky a zasielateľstva Slovenskejrepubliky? Ktorých zasielateľov reprezentujevaše združenie?ZLZ SR má v súčasnosti 120 riadnycha pridružených členov. Ich vymenovanieje mimo rámca tohto rozhovoru. Môžemevšak pokojne povedať, že v našich radochsú tak najväčší svetoví hráči, ako aj menšieslovenské firmy.■■ Aké odlišnosti sú v reprezentácii záujmovmalých a veľkých firiem v združení? Viete sadohodnúť?Náš zväz zásadne presadzuje len tie záujmyčlenov, ktoré možno charakterizovať akospoločné. Navyše, je našou snahou presadzovaťlen tie záujmy, ktoré považujeme zaoprávnené a sú v záujme celej národnej ekonomiky.Toto sú povedzme otázky odbornéhocharakteru, príprava legislatívy týkajúcejsa celého odvetvia a podobne.Zaoberáme sa tým, čo máme spoločnéa nevstupujeme do vzťahov medzi firmami.ZLZ SR síce vydal určitý etický kódex, alenemá nijakú možnosť pôsobiť na vzťahy medzifirmami, lebo na to nemá nástroje, ktorémá napríklad štát. Preto, samozrejme, rozdielyv reprezentácii záujmov malých firiema veľkých firiem na pôde ZLZ SR nie sú.Foto: M. Nemec■■ V minulosti ste poukazovali na problémys legislatívou, ktorá upravuje logistiku a zasielateľstvov Slovenskej republike a poškodilaslovenských zasielateľov a dopravcovv súťaži so zahraničím alebo voči domácimštátnym monopolom, ba upozornili ste aj nanebezpečné trendy v európskej legislatíve,v ktorej si silnejšie krajiny môžu presadiť výhodyna úkor firiem zo slabších krajín. Ktoréz týchto problémov sa zvýraznili a ktoré sapodarilo odstrániť?Skutočne v minulosti legislatívu v našejoblasti na Slovensku silne ovplyvňovalivplyvní podnikatelia, ktorí síce získali preseba určité výhody, ale na úkor Slovenska,kde absentovala určitá skupina podnikateľov,určité obchodné techniky a určitá obchodnákultúra. Práve zavedenie legislatívyEÚ v mnohých oblastiach ukončilo tútovlastnú tvorbu a prinútilo silných domácichhráčov akceptovať normy silnejšieho európskehospoločenstva. Riziko, o ktorom somhovoril, nevyplývalo ani tak z presadzovaniasilnejších a slabších, lebo v EÚ odkážekaždá jednotlivá krajina, pokiaľ má názor,že je niečo škodlivé, tento proces zablokovať.Problém spočíva skôr v nevyužívanímožností, ktoré máme doma, na podporuvlastných podnikateľov a v nedostatočnomdiplomatickom úsilí a presadzovaní slovenskýchodborníkov na rôznych postoch v aparátebruselských inštitúcií. Potom materiálypripravia odborníci bez slovenskej účasti,našich politickí zástupcovia v Bruseli považujúza akceptovateľné, hoci naši odborníciby mali výhrady. Nijaký systém nefungujedobre sám od seba, ani štátny aparát, ani trhpodľa Smitha. Za fungovaním je vždy mnohoindividuálnych bojov a rovnako je to ajs fungovaním EÚ. Musíme mať odbornýchzástupcov na všetkých dôležitých postoch,ktorí síce budú Európania, ale keď by samalo robiť niečo proti záujmom Slovenska,vedeli by sa ozvať, aby politici mohli konať.■■ V súčasnosti sa vás z legislatívy asi dotýkajúúvahy o zmenách v poštovom zákone?Dotýkajú sa nás veľmi silne, lebo poštovéslužby sú tiež jednou z množstva služieb spadajúcichpod pojem logistika. Navyše, aj tí,ktorí ich sami neposkytujú, ich pre svoju činnosťpotrebujú a pri komplexných logistickýchprojektoch často aj „poštárov“ zamestnávajúako parciálnych subdodávateľov.Žiaľ, súčasná formulácia zákona je veľminešťastná a hoci chápeme, prečo ho Slovenskápošta chcela mať práve v takomtotvare, nemôžeme so širokou definícioupoštovej služby plne súhlasiť. Ukazuje sa,že podobne nepríjemný pocit z tohto zákonamajú nielen priami konkurenti Slovenskejpošty, ale aj inštitúcie EÚ.■■ Je podnikanie vo vašom segmente pre vašichčlenov v súčasnosti výnosné, ziskové?Ako sa vyvíjajú trendy v tejto oblasti podnikaniau nás a ako vo svete?Tento rok je v znamení veľkých turbulenciíspôsobených situáciou na trhu s ropou. To,ako stoja jednotlivé firmy, je rôzne, ale nepochybneide o jedno z najťažších obdobív doterajšej histórii. Vieme, ako stoja cestnídopravcovia a hoci naše riziká sú menšie rovnakoako u nich, verím, že firmy, ktoré podnikaliopatrne, preplávajú bez ťažkej ujmy.Je zrejmé, že veľké firmy, ktoré to neprehnalis akvizíciami, majú výhodu a spájaniasa firiem do veľkých sietí sa ešte stále neskončilo.Globalizácia v našom odvetví jedlhodobý trend, hoci organizačné štruktúrysa najmenej vo dvoch veľkých firmách začalimeniť a decentralizovať. Ukazuje sa však, ženie vždy je veľkosť a jednotnosť výhodou.■■ Aké záujmy slovenských zasielateľov terazpresadzujte v európskych a svetových združeniach,napríklad na pôde FIATA (FédérationInternationale des Associations de Transitaireset Assimiliés) – svetovej organizácie združujúcejzasielateľov?FIATA nie je ani arénou, kde si jednotlivézasielateľské a logistické národné organizácievybavujú svoje účty alebo uzatvárajú vzájomnédohody. Organizácia FIATA je partneromnapr. OSN pri riešení tých otázok,ktoré sú spoločné pre celý zasielateľský stav.Najlepší odborníci z nášho odvetvia spracovávajústanoviská k otázkam ako napríkladbezpečnosť svetovej dopravy v ére boja protiterorizmu, medzinárodné dohody upravujúcenámornú a kombinovanú dopravu a mnohoiných. Naša úloha je prenášať domov informácietýkajúce sa vývoja svetovej dopravya logistiky, pripravovať odvetvie na chystanézmeny v medzinárodnom práve a v prípadepotreby sa podieľať na pôde FIATA aleboClecatu na riešení otázok, ktoré sa nás priamotýkajú. Teraz sú to otázky bezpečnostia opatrení v boji proti terorizmu.■■ Čo považujete za najväčší úspech vo viacako 15-ročnej pôsobnosti vášho združenia?Pre mňa osobne je to fakt, že sa ZLZ SRudržal ako jednotiaci prvok v brandži a nedošlok triešteniu síl, ako sa to stalo niekdev zahraničí. Tam potom skutočne dochádzalok tomu, že profesijné organizácie reprezentovalizáujmy určitých členov, a nie celku a výsledkysú smutné. Podarilo sa nám transformovaťsa z vydavateľa odborného časopisu naorganizáciu európskeho typu reprezentujúcusvoje odvetvie. Darí sa nám držať si meno korektnéhoa odborne fundovaného partnerapri riešení otázok, ktoré sa nás týkajú. 28 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Asociácia letiskovýchspoločnostíSlovenské letiská a rozvojregiónovVšetky väčšie letiská na Slovensku, ktoréprešli transformačným procesomzo štátnej organizácie Slovenská správaletísk na samostatné akciové spoločnosti,pomerne rovnomerne pokrývajú územienášho štátu. Toto bol základný predpokladzabezpečenia obslužnosti územia leteckoudopravou. Každé z nich obsahuje dosťpresne vymedzený región. V prospech užívanialetísk hovorí aj nedobudovaná ostatnánadradená dopravná infraštruktúradiaľnice a rýchlostné železnice.Decentralizáciou riadenia letísk sa súčasnevytvoril priestor pre vplyv VÚCa miest, ktoré sa na menších letiskách staliakcionármi. Pri rozhodovaní o týchto zmenáchv rokoch 2003 – 2004 si boli všetcivedomí, že štát musí naďalej garantovaťbezpečnosť leteckej prevádzky a bezpečnostnúochranu letísk. Tiež bolo známe,aké investičné nároky táto časť leteckej infraštruktúrypre udržateľnosť a rozvoj jejparametrov potrebuje. Regióny by mali byťgarantmi najmä územného rozvoja letísk,vzájomne prepojenej dopravnej infraštruktúry,nezvyšovania environmentálneho zaťaženiaz leteckej prevádzky. Okrem tohosa očakávalo, že VÚC a mestá nájdu formyako racionálnejšie zabezpečiť niektoréslužby spojené s prevádzkou letísk akonapr. údržba plôch, požiarna a zásahováslužba, verejný poriadok a. p. Príklady zozahraničia hovoria, že letiská skôr vznikajúnapríklad z bývalých vojenských letísk,ako zanikajú. Naše malé letiská sú v centráchturistického ruchu a ich význam jespojený s jeho perspektívou.Letecká obec si uvedomovala, že letiskása ľahko zatvoria, ale ťažšie obnovia činnosť.Tam, kde je spoločná prevádzka s armádou,dajú sa vytvoriť veľmi priaznivé podmienkyna rozvoj civilnej leteckej dopravy. Na letiskuSliač sa to dá chápať aj ako istá kompenzáciaza negatívne dosahy z vojenskej leteckejprevádzky. Predpokladalo sa, že záujmyštátu, VÚC a miest budú totožné a smerujúcek pozdvihnutiu leteckej dopravy.S odstupom štyroch rokov môžeme hodnotiťvývoj a prínosy transformácie letísk,ktoré boli nastavené zákonom č.136/2004Z. z. o letiskových spoločnostiach.Uzneseniami vlády bolo akcionárske portfóliomalých letísk stanovené v pomere 34 %štát a 66 % regionálne subjekty. VÚC navyšedostali do majetku prevodom infraštruktúrnymajetok malých letísk. Dnešný stav jeuvedený v nižšie zobrazenej tabuľke.Ako je z tabuľky vidieť, pohyby nastalismerom od štátu k regiónom, ale aj naopak.Do letiskovej spoločnosti Žilina vložil štát finančnéprostriedky a letiskovej spoločnostiPiešťany TSK predal infraštruktúrny majetok,ktorý predtým dostal od štátu zadarmo.Systematickú podporu zabezpečoval iba štátv zastúpení rezortom MDPT SR.Do budúcnosti čakajú letiská rozsiahle investíciedo udržania, resp. zvýšenia parametrovnajmä infraštruktúrneho majetku (vzletovýcha pristávacích dráh vrátane technologickéhovybavenia, energetiky a bezpečnostnejochrany, ktoré môžu dosiahnuť niekoľkosto mil. Sk, ktoré však nebudú rýchlo návratnýmiinvestíciami, ale bez nich by sa letiskástali nefunkčnými alebo z hľadiska bezpečnostiby nesmeli byť prevádzkované.Na regióny má zásadný vplyv obnovenie,resp. prevádzkovanie pravidelných liniekdo hospodárskych centier okolitýchštátov, resp. Bratislavy, kde sú zabezpečenénadväzné linky alebo priame spojenias významnými cieľovými bodmi, so silnýmtokom cestujúcich, ktoré sú dnes vykonávanélow cost spoločnosťami. Tu boli regiónyčiastočne aktívne (Sliač resp. ŽilinaI Poprad- Tatry), ale udržateľnosť týchto liniekvie garantovať iba štát (Žilina). V tomtosmere treba prijať zásadné opatreniav súlade s európskymi pravidlami, ktorépodporia pre každé letisko pravidelné leteckéspojenie.Letisko štát v % VÚC v % mestá v % ostatní v % infraštruktúrny majetokBratislava spol. 34,00 – – 66,00 FNM letisk. spol.Košice spol. 34,00 – – 66,00 KSC Holding letisk. spol.Poprad-Tatry 34,001 25,108 40,888 – letisk. spol.Žilina 99,08 0,47 0,45 – ŽSKSliač 67,053 16,972 15,975 – –Piešťany 22,140 56,37 21,490 letisk. spol.Foto: archívČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiV samotnom riadení letiskových spoločnostísa očakávalo, že sa letiskový manažmenta pracovníci preorientujú v myslení,správaní sa k zákazníkom a že budú viacmyslieť na ekonomiku letiskovej spoločnosti.Tu sa dosiahli len veľmi malé a čiastkovéúspechy zrejme ovplyvnené nedostatkomzdrojov.V tomto smere neexistuje ani otvorenýdia lóg s akcionármi vnútri spoločnosti, aleani komunikácia, prezentácia a spoluprácas verejnosťou. Spoločné problémy letískviedli k založeniu asociácie letiskových spoločností,ktorá môže byť partnerom nielen poodbornej (profesijnej) stránke, ale aj k zainteresovanýmrezortom a akcionárom. Z hľadiskabudúceho vývoja je funkčné letiskodôležitým faktorom pre rozvoj regionálnychaktivít, ale dôležité je, aby z neho bola vykonávanápravidelná doprava. Zmysluplnépochopenie potrieb letísk zo strany regiónovzatiaľ nenastalo. Pri hodnotení stojíme opäťna rázcestí, vrátime sa späť k modelu štátomriadených podnikov alebo štát a regiónnájdu spoločnú reč a každý v rámci svojichmožností sa bude podieľať na ich udržateľnomrozvoji. V tomto smere je treba vyvinúťúsilie viac na strane regionálnych subjektov,či už VÚC, alebo miest. Možno aspoň nezaťažovaťzbytočne tieto verejné zariadenia,ako to je bežné vo svete, daňami z majetkualebo hľadať iné zdroje príjmov, než predajexistujúceho majetku. Na letiskách Bratislavaa Košice vidno, ako rastie ich akcieschopnosťs nárastom leteckej prepravy a aký významnývplyv má na návštevnosť regiónua na podnikateľské aktivity v ňom. Zaujímavévzťahy medzi letiskami a regionálnymi záujmamivznikajú pri hľadaní využitia priľahlýchpozemkov k letiskám, pretože sú dobredopravne spojené, či už so železnicou, alebodiaľnicou. Dotváranie územia je v súčasnostiveľmi aktuálna téma pre vzájomné konzultácie.Výstavba a umiestnenie rôznych najmälogistických aktivít a priemyselných parkova ich realizácia je jasným prínosom existencieletísk pre regióny.Vidno tiež, že nie je rozhodujúci podielvlastnených akcií regionálnymi subjektmi,ale celkový lobing a synergický efekt pôsobeniaštátnych inštitúcií a regionálnych samosprávna vytváranie dobrých ekonomickýchpodmienok v oblasti, ktorej jednotlivé letiskáslúžia. Aj keď je letecké nebo také turbulentnéa citlivé na všetky ekonomické a finančnévýkyvy vo svete, treba stabilizovať túto časťleteckej dopravnej infraštruktúry primeranoupodporou všetkých zainteresovaných. Ing. František Stolárik,výkonný sekretárasociácie letiskových spoločnostíOktóber 200829

Ceny energií, (de)globalizáciaa relokalizácia ekonomikyTieto procesy sa začali odohrávať v časoch lacných energetickýchsurovín, a preto boli dopravné náklady nepodstatné. Podľa propagátoraglobalizácie Thomasa Friedmana „Zem sa stala plochou“. Plochýsvet ekonomiky znamenal, že vzdialenosť medzi surovinami, výroboua spotrebou nie je taká dôležitá. Oveľa väčšiu úlohu hrajú ekonomickéfaktory, napríklad cena pracovnej sily a kurz národnej meny.Koniec obdobia lacnej energie spochybňuje globalizáciu. Možno dnesstojíme na hrane nového obdobia zmien v medzinárodnom systémeobchodu a umiestnenia výroby. Tak, ako zdražela ropa, Zem prestávabyť plochou. Na prekonanie vzdialenosti sa teda vyžadujú náklady.„Konvertovanie dopravných nákladov na ekvivalenty colných bariérjasne ukazuje na to, ako deštruujúce pre medzinárodný obchod môžubyť ceny ropy,“ konštatuje sa v jednej z posledných správ CanadianImperial Bank of Commerce (CIBC) World Markets. Dokonca, aj keďsa cena ropy bude pohybovať pri sume 100 USD za barel, náklady nadopravu budú prevyšovať všetky clá všetkých obchodných partnerovUSA. V roku 2000, keď barel ropy stál 20 USD, jej cena bola rovná cluvo výške troch percent. Momentálne takzvané dopravné clo dosiahloúroveň 8 – 9 %. Znamenáto, že pre americkéhoimportéra sa dopravnénáklady stávajú takýmiistými obmedzeniami nadovoz výrobkov. Ak budemepočítať ďalej, pricene ropy 150 USD zabarel dosiahne clo výšku11 %. Ak by sa vyšplhalacena ropy na 200 USD zabarel, svetový obchod bynarazil na väčšie bariéryako v čase prijatia GATT,predchodcu WTO.Čas prevozu kontajneratypu Emma Maersk zoŠanghaja k západnémupobrežiu USA je približneštyri týždne. Cena zaprepravu jedného kontajneraje v súčasnosti 8 000 USD. V roku 2000 bola 3 000 USD. Akby ropa stála 2 000 USD, preprava kontajnera by vyšla na 15 000 USD.Nie lepšie vyzerá preprava sypkého a tekutého materiálu. NapríkladBaltics Dry Index, ktorý odráža základné tarify za prepravu nákladu,za posledných päť rokov stúpol deväťnásobne. Za posledný rok tobolo viac ako dvojnásobne.Pri takomto raste dopravných nákladov sa výrobcovia začaliopatrnejšie správať k prenosu výroby do juhovýchodnej Ázie. Predovšetkýmsa to týka lacných tovarov, pri ktorých podiel dopravnýchnákladov vo výrobnej cene tovaru je dosť veľký. Podľa údajovamerických štatistík po prvý raz za posledných desať rokov sa znížilobjem čínskeho vývozu do USA takých tovarov, ktoré sú najcitlivejšiena dopravné náklady. Patria medzi ne odevy, kancelárskynábytok, obuv a výrobky z kovov.Jednými z prvých, kto pocítili efekty deglobalizácie, boli čínski producentiocele. Dostali sa do dvojitej pasce dopravných nákladov. Najprvsú výrobcovia nútení doviezť železnú rudu z Austrálie alebo Bra-Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiGlobalizácia dopravyEkonomická globalizácia, ktorej plody si užíva ľudstvo posledných dvadsať rokov, sa uskutočnila vďaka niekoľkým faktorom. Po prvé,vďaka úsiliu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) boli vyriešené mnohé obchodné konflikty medzi krajinami, čo vyvolalo nesmiernyrast medzinárodného obchodu. Po druhé, internetová revolúcia priviedla k informačnej priezračnosti. Začalo byť možné konštruovaťveľmi zložité logistické reťazce a kontrolovať pohyb tovaru v akomkoľvek bode zemegule.zílie a potom vyviezť oceľ do USA. Znamená, že americkí výrobcoviaocele sa po prvý raz po desiatich rokoch dostali do situácie, keď majúkonkurenčnú výhodu. Je to bez ohľadu na veľmi veľký rozdiel v nákladochna pracovnú silu. Tieto procesy vplývajú na finančné ukazovatelevýrobcov. Kapitalizácia najväčšieho čínskeho výrobcu oceleBaosteel sa znížila o desatinu. Naopak, hospodárenie firiem UnitedStates Steels a Steel Dynamics sa zlepšilo.Doprava a dopravné náklady budú mať v budúcnosti oveľa väčšívplyv na globálnu ekonomiku ako iné faktory. Je to preto, lebozmeny vo svetovom obchode majú v porovnaní so zmenami cienropy časový posun. Zdá sa, že súčasná svetová ekonomika sanachádza na začiatku veľmi bolestivých zmien. Zdvojnásobeniecien dopravy môže viesť k poklesu svetového obchodu približneo 40 percent.Nositeľ poslednej Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman nepredpokladátaký dramatický pád: „Predbežné prepočty vplyv zvýšeniadopravných nákladov mi dávajú možnosť hovoriť o zmenšenísvetového obchodu o 17 % v tom prípade, ak aj naďalej budú vysokéceny ropy.“Deglobalizácia budemať na Čínu skôr negatívnyako pozitívnyvplyv. Avšak pre niektoréiné krajiny môže znamenaťurýchlenie ichekonomického rozvoja.Ak budú aj naďalej vysokénáklady na dopravu,mnohé americké firmysa budú obzerať po krajinách,ktoré sú neďalekood USA, ako napríkladMexiko alebo aj iné latinskoamerickékrajiny.Americké firmymôžu v Mexiku využiťzóny určené pre výrobua vývoz s priaznivýmipodmienkami napodnikanie, ktoré dostali pomenovanie Maquiladora. Tento systémprekonal začiatkom tohto storočia krízu v súvislosti s tým,že mnohé americké firmy preniesli výrobu do Číny. Vrchol krízypripadol na rok 2003, keď sa zavrelo 11 % podnikov vnútri krajinya 13 % podnikov postavených na americko-mexických hraniciachNajviac sa zatvárali podniky špecializujúce sa na výrobu strojov,zariadení, textilu a odevov. Tento sortiment sa do USA začal dovážaťz krajín juhovýchodnej Ázie. Maquiladora sa môžu znovu staťželanými partnermi pre americké firmy.Vysoké ceny ropy môžu zmeniť mapu medzinárodného obchodu.Politika WTO a informačná revolúcia dosiahli to, že svet sastal plochým. Drahé energetické suroviny sú v stave svet znovuzaobliť. Globalizácia začne v dôsledku rastu energetických surovínustupovať relokalizácii – ekonomickému systému, pri ktoromvzdialenosť znamená peniaze a výroba bude nútená premiestniťsa čo najbližšie k spotrebiteľom.Vladimír BačišinFoto: dreamstime.comOktóber 200831

Konferencia SKITU 2008Priestor na výmenu poznatkovNárodný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 poskytuje veľkú príležitosť pri budovaní novej infraštruktúry,v ktorej jedno z prvých miest patrí aj výskumu, vývoju a vysokoškolskému vzdelávaniu. Základným predpokladom všakbude zvládnutie implementácie operačného programu Výskum a vývoj, ktorý poskytuje finančné prostriedky vo výške 1,4 miliardyeur. Tieto nosné témy rezonovali na konferencii o využívaní fondov Európskej únie v oblasti informačno-komunikačných technológiína slovenských vysokých školách - SKITU, ktorá sa konala 14. októbra 2008 na Technickej univerzite v Košiciach pod patronátompodpredsedu vlády SR a ministra školstva SR Jána Mikolaja a jej rektora Antona Čižmára.Organizátorom konferencie bolo občianskezdruženie Partnerstvá preprosperitu (PPP) v spolupráci s Technickouuniverzitou v Košiciach a spoločnosťouelfa, s. r. o. Združenie PPP prioritne sledujeoblasť informatizácie spoločnosti a pretosme oslovili sme jeho výkonného riaditeľaMilana Ištvána.■■ S akým cieľom organizovali toto stretnutie?Dali sme si za úlohu poskytnúť vysokýmškolám na Slovensku priestor na výmenuskúseností s predkladaním a realizáciou projektovorientovaných do oblasti informačnokomunikačnýchtechnológií, s dôrazom navyužitie finančných prostriedkov Európskejúnie v operačnom programe Výskum a vývoj.Zároveň sme pripravili aj prezentáciu aktuálnychsvetových trendov v oblasti informatizácievysokého školstva a pracovísk výskumua vývoja. Som rád, že našu ponuku prijaliaj ďalší partneri z okruhu našich záujmov.■■ Splnila konferencia vaše očakávania a akékonkrétne poznatky získali jej účastníci?Naším predsavzatím je vytvárať priestorna výmenu skúseností medzi slovenskýmiuniverzitami, aby si pripravili kvalitné projektyso zreteľom na trvalú udržateľnosť infraštruktúry,čo sme na tomto fóre splnili.Zároveň chceme sprostredkúvať rôzne zahraničnéskúsenosti z realizácie podobnýchprojektov, predovšetkým so zameraním naprenos kvalitného know-how. Otvára sanám tu veľký priestor na získanie inšpiráciíz viacerých krajín, nielen z krajín Európskejúnie. Máme za sebou vyhodnotenie prvejvýzvy operačného programu Výskum a vývoj,aktuálne sú ďalšie výzvy, ktoré smerujújednak do infraštruktúry, jednak do centierexcelentnosti. Nastal teda správny čas nadiskusie a výmenu skúseností, aké sa prezentovalina konferencii. Ich obsah priamonavodzovali témy jednotlivých prednášateľovo aktuálnych a pripravovaných výzvachv rámci spomínaného programu, o technologickýchtrendoch v infraštruktúre modernejuniverzity, o programoch na podporu vzdelávaniaeLearning a ďalšie. Naše združeniePartnerstvá pre prosperitu, ktoré je aj členommonitorovacieho výboru pre vedomostnúekonomiku (MV VE), ktorý monitorujeaj operačný program Výskum a vývoj, budev takýchto aktivitách pokračovať v celomprogramovacom období rokov 2007 – 2013.Milan IštvánStanislav SipkoO komplexnom manažmente výskumua vývoja na slovenských univerzitách zapomoci informačno-komunikačných technológiíprednášal na konferencii predsedaSlovenskej organizácie pre výskumné a vývojovéaktivity (SOVVA) Stanislav Sipko.Toto občianske združenie s celoslovenskoupôsobnosťou poskytuje pomoc rozvoju výskumu,vývoja a inovácií v Slovenskej republike,prostredníctvom posilňovania výskumnýcha vývojových kapacít, budovaniavzťahov medzi akademickou a komerčnousférou a zužitkovávania zahraničnýchvzťahov a kontaktov. Stanislavovi Sipkovisme položili dve otázky.■■ Okrem iného ste zdôraznili dôležitosť používaniainformačno-komunikačných technológiípre manažment vedy. Môžete uviesťniektoré konkrétne aspekty?Manažment sa nemôže zaobísť bez hodnoteniauniverzitného potenciálu v oblastivýskumu, vývoja a inovácií, rovnako sledovaniaefektívnosti získaných finančnýchprostriedkov a výstupov riešených projektov,teda ich dôležitosť z pohľadu rozvojauniverzity. Nemožno vynechať evidenciuvšetkých podporených projektov a úlohvýskumu, vývoja a inovácií financovanýchúplne alebo čiastočne prostredníctvom verejnýchfinancií a hodnotenie ich spoločensko-hospodárskychvýstupov. Nemala bychýbať výrazne lepšia komunikácia smeromk odbornej i laickej verejnosti i lepšieplánovanie implementácie samotného projektu.Akcelerácie aktivít v oblasti výskumua vývoja by mali byť zamerané na potrebyrozvoja regiónu, medzinárodnej vedecko-technickejspolupráce, spoločnýchprojektov s priemyslom a aktivít v oblastikomercionalizácie výskumu a vývoja.■■ Ako by mala v praxi pôsobiť infraštruktúrainformačno-komunikačných technológií?Aj vo svojom vystúpení som použil príkladuniverzity v Melbourne. Infraštruktúra informačno-komunikačnýchtechnológií umožňujúcakomplexný manažment oblastí pôsobnostiuniverzity musí zahrnovať vzdelávanie,výskum a vývoj a transfer technológií a poznatkovdo praxe. Na Slovensku je individuálnyprístup a rôzna úroveň využívania informačno-komunikačnýchtechnológií.Marta SzattlerováFoto: Archív32 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Vedecko-technologicképarky štartujú znalostnúekonomikuPojem znalostná ekonomika rezonuje čoraz častejšie vo vyspelom svete. Bez nej sa totižnedá zabezpečiť dlhodobá konkurencieschopnosť krajiny či regiónu. Znalostná spoločnosťje predovšetkým o využívaní nových poznatkov v praxi. Prináša konkurenčnúvýhodu podnikom, a tým aj pracovné príležitosti a väčšiu sociálnu istotu pracujúcim.Jedným z nástrojov, ktorým sa v zahraničí podarilo podporiť rozvoj znalostnej spoločnosti,sú vedecko-technologické parky (VTP).Na Slovensku existuje zatiaľ len jedenVTP a množstvo drobných výskumnýchpracovísk, laboratórií či technologickýchcentier. V porovnaní s okolitýmikrajinami je to výrazne málo. Vo sveteúspešné VTP vznikajú najčastejšie pri univerzitách.Tie sú totiž okrem vzdelávaniaaj centrami výskumu a inovačného rozvojas úzkym napojením na potreby praxe.O svetových trendoch a slovenskej realiteVTP sme sa rozprávali s doc. Ing. RobertomRedhammerom, PhD., prorektorom prevedu a výskum najväčšej technickej univerzityna Slovensku STU v Bratislave.■■ Mohli by ste charakterizovať VTP?Vo svete ide o jeden z reálnych a efektívnychnástrojov ako podporovať prepájanievedeckého výskumu a vzdelávania s praxou.Podporuje mobilitu vedeckých pracovníkova študentov medzi vedou a praxoua motivuje podnikateľov na podporu výskumua vývoja nových technológií. Ide o cielenemanažované zoskupenie pracovísk a organizáciízameraných na podporu komerčnejrealizácie výsledkov výskumu a vývojaspolu s výskumnými a vzdelávacími, ako ajpodnikateľskými subjektmi, ktoré výsledkyvyužívajú. Výsledky výskumu a vývoja súzískavané vlastnou činnosťou subjektov voVTP alebo v spolupráci s externými vedeckovýskumnýmiinštitúciami.Ďalšou významnou črtou VTP je starostlivosťo vznik a rozvoj novozaložených firiem,čo napomáha zvýšiť zamestnanosťv regióne. VTP zároveň poskytuje ďalšieslužby s vysokou pridanou hodnotou spolus kvalitnými priestormi a zariadeniami.VTP sú známe predovšetkým v Nemecku,kde sa veľmi úspešne využívajú už niekoľkodesaťročí. Napríklad v nedávno otvorenomparku v Drážďanoch vzniklo v priebehukrátkeho obdobia okolo 100 firiem zameranýchna high-tech technológie, kde našlouplatnenie viac ako 1 000 pracovníkov.■■ Akú podobu môže mať VTP?Z pohľadu odvetví asi 36 % parkov vosvete nie je špecializovaných a prijímajúFoto: archívspoločnosti z akéhokoľvek technologickéhosektora. Asi 16 % parkov je špecializovanýchna jedno alebo dve odvetvia. VTPvznikajú v blízkosti zoskupenia alebo napôde univerzít. Vplyv univerzít na rozvojregiónu ilustruje takzvaný Cambridge fenomén- teda univerzita sa stala bázou,okolo ktorej sa intenzívne rozvíja podnikaniev podobe tisícok technologickýchfiriem. Univerzita a prípadne aj profesormajú podiel na firme, ktorú založili študenti,a spoločne ju aktívne rozvíjajú. Tým,že študenti sa podieľajú na výskume, učiasa riešiť vedecké či technické problémy novýmspôsobom. Takže aj v svojom zamestnaníbudú pri riešení problémov zdatnejšía tým aj úspešnejší než pri klasickom učenímemorovaním.■■ V zahraničí je asi 40 percent VTP výhradnevo verejnom vlastníctve. Aký prínos majúštáty či samosprávy, ktoré investujú do vybudovaniaVTP?VTP preukázateľne z príkladov zo západnejEurópy pomáhajú naštartovaťekonomiku regiónu, a teda aj celého štátu.Zvyšujú zamestnanosť v horizontetroch rokov o viac ako 4 %, prispievajúk zvýšeniu HDP a priťahujú zahraničnéinvestície. Z patentov a technologickýchnoviniek vytvorených vo VTP bude profitovaťcelá spoločnosť, predovšetkým všakregión. Preto v snahe podporiť rozvoj regiónumiestne autority podporujú vzniktakýchto parkov.■■ Akým spôsobom funguje transfer poznatkovdo praxe?Na univerzitách sa rieši množstvo výskumnýcha vedeckých úloh, ktorých realizáciav praxi je často zdĺhavá, niektorédobré myšlienky sa nerealizujú vôbec. Vedeckovýskumnípracovníci sa z prevažnejčasti venujú svojim vedeckým problémoma často im chýbajú skúsenosti z výroby, finančnéprostriedky, podmienky v oblastirealizácie. Spolupráca univerzity s praxouje preto veľmi dôležitá. Jednou z prvoradýchúloh VTP je vytvárať podmienkyna realizáciu významných výsledkov vedya výskumu v komerčnej oblasti.Existuje aj iná modernejšia cesta. Mnohoabsolventov, doktorandov vrátane ich vedúcicha školiteľov, má počas štúdia veľmidobré myšlienky a technické riešenia, ktoréprezentujú v diplomových a dizertačnýchprácach. VTP im môže pomôcť tieto nápadyrozvíjať a realizovať predovšetkým formouzaloženia si vlastnej firmy a dať projektomkonkrétnu podobu konkurenčne schopnéhoproduktu, určeného na trh.■■ STU patrí k výrazne výskumne orientovanýmuniverzitám, už dnes tu existujú viacerévýskumné centrá. Ako vnímate VTP na Slovensku?Slovensko je len na začiatku budovania vedecko-technologickýchparkov. Pozitívne je,že za ostatné dva roky boli ohlásené viaceréprojekty. Existujúce snahy o slovenské VTPvznikajú iba na základe lokálnych iniciatív,nie na základe štátnej politiky.Slovensko sa teda ešte nemôže pochváliťveľkými VTP, ale máme odborníkov a zahraničnéknow-how. Aj STU určite má poten ciálna vytvorenie niektorej z foriem VTP. STUpatrí k najlepším výskumným organizáciámna Slovensku, je druhou najväčšou vzdelávacouinštitúciou a intenzívne spolupracujes mnohými subjektmi z praxe. Sami zvažujemeprojekt budovania takéhoto univerzitnéhovedecko-technologického parku. Financiesú však zatiaľ limitované.■■ Čo je podľa vás na Slovensku kľúčové prefungovanie VTP okrem odbornej základne?Za kľúčové považujem, rovnako ako tovidieť v zahraničí, dobre fungujúce a dobrefinancované výskumné univerzity, v ktorýchokolí sa takéto parky budujú. Výskumnéuniverzity predstavujú nielen výskuma jeho výsledky, ale aj výchovu novejgenerácie expertov v príslušných technológiách,ktorí ich ďalej prakticky uplatňujúv praxi. „Stačí“ dostatočne priblížiť podnikya firmy využívajúce tieto hodnoty. Kvalifikovanýchľudí máme, potrebujeme výraznejšieposilniť technickú infraštruktúru.A to ako zo zdrojov štrukturálnych fondovEÚ, tak aj zo štátneho rozpočtu. Oba zdrojemajú svoje špecifiká. Bolo by to v súlades programovým vyhlásením vlády. 34 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Veda a výskum potrebujúdobre zorganizovanéa efektívne riadené zázemieNielen komerčné spoločnosti, ale aj organizácie štátneho sektora, výskumné inštitúcie,školy či samosprávy potrebujú na správne fungovanie profesionálne a efektívne riadenie.K subjektom, ktoré nie sú štandardne organizované, pretože poskytujú špecifickéslužby, patria vedecko-technologické parky (VTP).pecifiká VTP oproti bežnej komerčne„Šriadenej organizácii sú najmä v tom,že VTP je potrebné vnímať nie ako organizáciu,ale ako komplex rôznych samostatnýchspoločností vrátane univerzity, ktoré spájamyšlienka o prepojení vedy s praxou. Okremcieľa zisku existuje aj verejný záujem – aplikáciavýsledkov výskumu do praxe a týmzabezpečenie tvorby inovácií,” hovorí JanaGálisová, konzultantka poradenskej spoločnostiCentire, ktorá sa okrem iného venujeprocesnému riadeniu a riadeniu výkonnosti.V rámci VTP sú prioritne sústredené inovačnépracoviská zaoberajúce sa experimentálnymipriemyselnými výskumami. Zároveňsú súčasťou VTP strediská na zabezpečeniepodpory rôzneho charakteru pre inovačnépracoviská. VTP teda vyžaduje manažérskyspôsob riadenia, avšak so zastúpením vedeckýchkapacít.Odporučený konceptorganizačnej štruktúryPri tvorbe organizačnej štruktúry VTPje dôležité jasne definovať služby a ďalšiefunkcie, ktoré bude VTP napĺňať nielenv prospech subjektov parku, ale aj celéhokomplexu. „Vedecko-technologický parkmôže využívať aj existujúce kapacity – napríkladpracoviská univerzity. Je potrebnézohľadniť aj možnosti outsourcovania (externéhozabezpečenia) niektorých pozíciía služieb, napríklad služieb súvisiacichs HR, účtovníctvom, IT, poradenstvompre eurofondy či ekonomickým poradenstvom,“upozorňuje J. Gálisová.Foto: archívOsvedčená formakoncentrovanej správyNa lepšie fungovanie VTP je potrebnézabezpečiť centralizovanú správu parku.Osvedčenou formou zo zahraničia je napríkladzaloženie správcovskej spoločnosti.Jej hlavnou funkciou je zabezpečeniefunkcionality VTP ako celku. To znamenázaistenie takých podmienok pôsobenia,rozvoja a správy VTP, ktoré umožnia vytvoriťjeho elementom optimálne podmienky,a umožnia im zamerať sa na svoje hlavnéčinnosti. Výhodou založenia správy parkuje okrem iného aj to, že koncentrovanýmzabezpečovaním služieb jej prostredníctvomtak vznikajú úspory z rozsahu a prehľadnosťvzťahov elementov v parku.Jednou z možností centralizovanej správyparku je napríklad obchodná spoločnosťzriadená univerzitou. Ide o prevádzkovanieVTP samostatnou spoločnosťou s finančnýmvkladom vysokej školy. Tá by mala v prípadepotreby, možnosti a záujmu oboch strán v nájmepriestory univerzity a za vopred dohodnutýchpodmienok by s nimi hospodárila.Výhodou VTP postaveného pri univerziteje aj to, že môže na vznik využiť aj existujúcezdroje univerzity. „Vlastné zdroje jepotrebné alokovať na úhradu tých nákladov,ktoré nie je možné zabezpečiť dotáciamizo štátneho rozpočtu či eurofondov –napríklad náklady na základnú infraštruktúru,“dodáva J. Gálisová.Príjem parku môžu prinášať aj rôzneslužby, ktoré poskytujú všetky súčasti VTP.Finančne výhodné je, ak sú niektoré podpornéslužby dôležité na prevádzku areálu,vykonávané centrálne správou parku. Napríkladspráva majetku, administratíva čivedenie účtovníctva. Netreba zabudnúť natypy činností, ako sú licencovane, právneslužby, starostlivosť o duševné vlastníctvo,čerpanie grantov či EÚ fondov.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiAj VTP potrebuje plán rozvojaCiele priebežného rozvoja parku je potrebné– tak ako pri iných organizáciách– sformulovať v investičnom pláne. Jehotvorba musí vychádzať z potrieb rozvojaparku, ale prípadne aj jednotlivých fakúlt,ak je VTP postavený pri univerzite. Plánby mal zohľadňovať najmä časové hľadiskáplánovaného rozvoja, jednotlivé investičnéoblasti aj s objemom investičných výdavkova základné spôsoby financovania.„Biznis model pre VTP predstavuje určitýnervový systém parku, bez ktorého bypark nemohol plniť základné úlohy a ďalejsa rozvíjať,“ prirovnáva J. Gálisová.Správne fungovanie parku je prínosom ajpre celú spoločnosť. Ukazujú to aj príkladyzo západnej Európy, kde VPT fungujú celédesaťročia. Výsledky výskumu a vývoja, ktoréje možné aplikovať v praxi, nielenže vytvárajúpodmienky na zvyšovanie konkurencieschopnostijednotlivých regiónov, ale vytvárajúaj nové pracovné miesta a priťahujúďalších investorov do hospodárskych odvetvís vyššou pridanou hodnotou.VTP prinesú rovnako množstvo pozitívnychefektov aj pre sektor výskumu a vývoja– ako napr. generovanie vlastných príjmov,medzinárodné zviditeľnenie univerzitya jej výskumných pracovníkov. V konečnomdôsledku má tak z daných aktivítprínos celá spoločnosť.Napriek tomu, že hospodárstvo Slovenskanapreduje, je doterajší záujem štátu o výskuma vývoj stále nedostatočný. V SR sa vyčleňujenižší objem výdavkov v porovnanís EÚ 15 a EÚ 25, dokonca v porovnaní s jednotlivýmičlenskými štátmi EÚ sú výdavkyna výskum a vývoj na Slovensku jedny z najnižšícha v posledných rokoch majú klesajúcutendenciu. V roku 2004 dosiahli celkovévýdavky na výskum a vývoj v Slovenskej republike0,53 % z HDP, pričom tento podielv ostatných rokoch stagnuje, prípadne klesá(v roku 2001 predstavoval podiel výdavkovna výskum a vývoj 0,64% z HDP).Na základe týchto štatistík je zrejmé, žeSlovensko je v oblasti vedy a výskumu v tieniiných krajín a na zlepšenie jeho pozície jepotrebné skutočne uvedomiť si prínosy vedya výskumu a upriamiť sa na ich dosahovanie.Napriek tomu, že Slovensko zaiste disponujeviacerými komparatívnymi výhodami, akosú napríklad lacnejšia vedecká pracovná sila,strategická poloha, priaznivé trhové prostredie,sú v prospech vedy len málo využívané.Príkladom na dosiahnutie spomínanéhoďalekosiahleho a náročného cieľa môžu byťpráve opatrenia a kroky krajín, vktorýchsa takýto cieľ dosiahnuť podarilo. Jednýmz prostriedkov, ktorými sa v zahraničí podarilozabezpečiť zvýšenie príťažlivosti regiónu,rozšírila sa jeho komparatívna výhoda, zaistilplynulejší transfer univerzitných vedeckýchpoznatkov do praxe, ako aj zamestnanosť vedeckýchpracovníkov, bolo práve vybudovanievedecko-technologických parkov. Október 200835

Integrovaná komunikáciaprináša novÉ možnostivzdelávaniaOblasť komunikácií sa v poslednom období vyvíjala míľovými krokmi. Spomeňme prechodz analógových systémov na digitálne, hybridné systémy sa doplnili o mobilnúformu komunikácie, migrácia sa rozšírila na IP platformu. Expanziou internetu a novýchdátových služieb vznikli nové možnosti komunikácie, ako sú elektronická pošta,zasielanie okamžitých správ (IM), prenos hlasu ako dát (VoIP) a možnosti videohovorov.Na podrobnosti tohto vývoja a existujúce riešenia sa EUROREPORTplus opýtal obchodnéhoa marketingového riaditeľa spoločnosti ALISON Slovakia Ing. Petra Labisa.■■ Najprv si priblížme najdôležitejšie krokyv rozvoji komunikačných technológií a ichprínos. Začnime tým, že sa objavilo veľkémnožstvo komunikačných technológii a rozhraní.Čo sa muselo urobiť?Najprv ich bolo treba unifikovať. Došloku konsenzu lídrov v tejto oblasti, ktoréhovýsledkom bola spoločná stratégia na zjednotenievšetkých komunikačných technológií.Túto koncepciu nazvali integrovanákomunikácia (Unified Commucations –UC). Je spojením existujúcich komunikačnýchkanálov ako hlasu, faxov a hlasovýchspráv, s každodenne používanými nástrojmikomunikácie elektronickej pošty a instantmessagingu (ďalej IM). Jednoducho,UC sa dá vnímať ako jeden ucelený systémintegrujúci súčasné moderné komunikačnékanály. Prináša jednotné riešenie aj preadresárové služby, kontakty a kalendáre,čím odpadá zbytočné a zdĺhavé synchronizovaniea duplicita údajov. Eviduje tiežprítomnosť a stav používateľa, pričom vďakaIM či chatu ho možno vždy zastihnúť..Výrazným prínosom UC je podpora tímovejspolupráce a komunikácie prostredníctvomvirtuálnych porád, workshopov čiseminárov, kde geograficky vzdialení užívateliapracujú nad spoločným obsahoma konzultujú možné riešenia pri maximálnejbezpečnosti celého systému.■■ Aké sú možnosti integrovanej komunikácie?V prvom rade je to komunikácia používateľovprostredníctvom IM, konferenciaviacerých účastníkov v prostredí IM, zorganizovanievideohovoru alebo videokonferencie.Samozrejme, možno prizvať dokonferencie ďalších účastníkov a rozšíriťju o zdieľanie dokumentov. Konferencia sadá naplánovať na presne určený čas. Po akceptovaníúčasti sa udalosť vloží do kalendárapoužívateľa, čo umožní ho následneupozorniť na jej blížiaci sa termín. Takistomožno usporiadať A/V prezentácie, priFoto: archívktorých sa dá zdieľať obsah a vstupovať donich. Takéto prezentácie je možné nahrávaťa publikovať na webovom serveri.■■ Súčasťou riešenia UC sú aj hlasové správy.Aké sú možnosti v tomto smere?Integrovaná komunikácia má sprístupnenúodkazovú schránku Unified Messaging(UM). To znamená, že ak používateľ nie jedostupný, môže mu volajúci zanechať odkaz,ktorý mu doručia do poštovej schránkyako prílohu k správe spolu s informáciamio čase, odosielateľovi a jeho ďalšími kontaktnýmiúdajmi. Túto hlasovú správu sipoužívateľ môže prehrať a ďalej s ňou pracovaťako s bežnou elektronickou poštou.Ak volajúci odkaz nezanechá, používateľovipríde oznam o zmeškanom hovore.■■ Nebude mať používateľ problém všetkytieto možnosti zvládnuť?Používateľ si môže nastaviť simultánnezvonenie na všetkých koncových zariadeniach,na ktorých je prihlásený. V prípadeprichádzajúceho hovoru potom použijeto zariadenie, ktoré je pre neho najjednoduchšiea najpohodlnejšie: stolový telefón,klienta UC na svojom PC alebo mobilný telefón.Po zodvihnutí jedného z nich ostatnékoncové zariadenia prestanú zvoniť.■■ Jednou z popredných spoločností na Slovensku,ktorá sa venuje problematike unifikovanýchkomunikácií, je ALISON Slovakia.Ako využívate všetky výhody tejto progresívnejkomunikácie?Spôsob na zvýšenie bezpečnosti a znižovanienákladov na komunikáciu, na lepšiua rýchlejšiu tímovú spoluprácu sme našliv riešení Microsoft Office CommunicationServer. Marginálnou výhodou riešenia UCod spoločnosti ALISON je jeho integrácias jestvujúcim telekomunikačným systémom,resp. s telekomunikačným systémom PBX/IPPBX od spoločnosti Aastra. Pri nej viemevyužívať UC v spojitosti s PBX napríklad akonadstavbové riešenie na ovládanie tradičnéhotelefónneho aparátu. Možnosť vytočeniatelefónneho čísla priamo z Outlooku a potomlen zdvihnutie telefónneho slúchadlavytvára výrazný komfort pri telefonovanía to nehovoriac o úspore času a vyhnutí sachybám pri preťukavaní čísla na telefóne.■■ Ako sa to všetko dá využiť v modernýchuniverzitách?Predstavme si katedru – modernú „virtuálnukatedru“ a skúmajme, aké sú komunikačnépožiadavky zamestnancov katedry,doktorandov a v neposlednom rade študentov.Kolegovia z katedry potrebujú vzájomnekomunikovať, vymieňať si online dokumenty,používať videoobraz, pracovať spoločnenad „virtuálnou tabuľou“ a podobne.Doktorandi potrebujú konzultovať svoju vedeckúčinnosť s „gestormi“ ich prác, ktorí súčasto časovo zaneprázdnení, čo vytvára obrovskýčasový stres všetkých zúčastnených.A študenti potrebujú mať možnosť interaktívnejkomunikácie s profesorom či vyučujúcim,ak chcú hlbšie preniknúť do prednášanejproblematiky. Prostredníctvom UCmožno vytvoriť virtuálnu prednášku, nahraťju a neskôr prehrať, teda tzv. offline prístup,ako aj zúčastniť sa na práci krúžkov bez nevyhnutnostifyzického stretnutia. Z toho jezrejmé, že systém integrovanej komunikácietak spájaním výhod telefónu a počítačazabezpečuje maximálne zvyšovanie efektivitya úsporu nákladov a búra nielen bariéryfiremného rastu, ale dokáže skvalitniťučebný i vedecký proces na univerzitách. 36 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ako môžu podnikové technológiepomôcť univerzitám?Poslaním každej organizácie je naplnenievízie prostredníctvom dosiahnutia strategickýchcieľov. Čím je organizácia väčšia, týmnáročnejšia je táto úloha. Množstvo úrovníriadenia, organizačné zložky s rozdielnymia často protichodnými cieľmi, zamestnancičasto pracujúci ďaleko od seba a pritom závislíod výsledkov toho druhého, klienti (študenti)prichádzajúci z celého sveta, virtuálnetímy, nekonečné množstvo procesov a čiastkovýchvýsledkov, spoločne smerujúcich kukonečnému výsledku – naplneniu cieľa.Výzvy manažmentuakademickej inštitúcieŤažko povedať, či je reč o veľkom podnikualebo akademickej inštitúcii. Každý manažmenta každý riadiaci pracovník sa zaoberáotázkou, ako dosiahnuť cieľ rýchlejšie,efektívnejšie a s čo najmenším počtom omylov.Logicky by to mohla zvládnuť dokonalátechnológia, ktorá riadi každý proces, informáciu,odpoveď, formu. Ale je človek len nástrojom,ktorý zadáva údaje, alebo ich číta?Ľudia a zamestnanci nemajú slúžiť technológií,technológia by mala slúžiť im. Ľudiapredstavujú to najcennejšie, čo organizáciamá. Poznajú problémy v procesoch, komunikujús klientmi, vytvárajú vzťah, vedia,kde sú straty a ktoré kroky sú neefektívne.Dôsledkom stále sa zrýchľujúceho inovačnéhocyklu v každej oblasti ľudskejčinnosti je dynamické a rýchlo sa meniaceprostredie. Postupy a procesy, ktoré boliešte pred nedávnom optimálne a „overenéčasom“, sa razom strácajú a ustupujúnovým, efektívnejším, jednoduchšíma rýchlejším. Od roku 1999 ľudstvo vytvoriloa uložilo viac údajov než v celej svojejpredchádzajúcej histórii. Práca na diaľkumimo pracovisko narástla v rokoch 2000až 2005 o osemsto percent. (Nemertes Research,2005). To sú len dva údaje, ktorésvedčia o nových, inovatívnych postupocha neustále rastúcej úlohe informácií, a takýchtopríkladov je podstatne viac.Manažment každej organizácie stojí predneľahkou úlohou – nájsť správny pomermedzi investíciami v prospech rastu, reagovanímna meniace sa prostredie a efektivitou.Nemôže pritom zabudnúť na potrebupracovať „bez hraníc“ a nutnosť kedykoľveknájsť správnu informáciu. Musí byťschopný včas identifikovať nielen riziká,ako aj príležitosti.IT ako nástrojúspešného riadeniaInformačné technológie vedia zabezpečiťúspešné riadenie a chod organizáciev dynamicky sa meniacom svete. Unifikovanáinfraštruktúra dáva ľuďom známeprostriedky s rozšírenou funkcionalitouna efektívnu komunikáciu, automatizovaniepotrebných úkonov, ako aj na interpretáciukomplexných dát. Pri voľbe platformyrozhoduje najmä:- inovatívnosť (najnovšie technológie obsahujúcekontinuálnu inováciu už dnes),- známe prostredie (umocňuje rýchlosť nasadeniaa adaptáciu prostredníctvom integráciedo všeobecne známych nástrojov),- interoperabilita (univerzálna schopnosťspolupracovať s ďalšími systémami),- jednotnosť (jednoduché riešenie prinášamožnosti v každej oblasti práce organizáciepri efektívnom využívaní zdrojova prostriedkov).Pred desiatimi rokmi predstavoval MicrosoftOffice súbor niekoľkých aplikácií zameranýchna tvorbu textových dokumentov,tabuliek a tvorbu prezentácií. V súčasnostisa Microsoft Office System Enterprisezameriava na riešenie komunikácie a spolupráce,správu obsahu, efektívne vyhľadávanie,analýzy a business intelligence a v neposlednomrade na podporu procesova elektronické publikovanie.V jadre prináša päť kľúčovýchvlastností na pozadí i pre priamukomunikáciu s klientom, ktoré zabezpečujeviac než tridsať spolupracujúcicha kooperujúcich systémov,produktov a serverov. Navyševšetky pracujú bez ohľadu naprístupové zariadenie – tým môžebyť počítač v kancelárii, mobilnýtelefón, notebook či iné zariadeniena mobilný prístup:- Unified communications – e-maily, kalendáre(osobné a zdieľané), mobilné správy,správa mobilných zariadení, audio-video-webkonferencie, bezpečnostné služby,univerzálna komunikácia, hlasové službya záznamy, prítomnosť a dostupnosť;- Business Intelligence – reporty, analýzy,riadenie výkonnosti, technológie naukladaniea archiváciu dát;- Enterprise Content Management (Enterprisespráva obsahu) – formuláre, dokumenty,záznamy; nástroje na automatizovanépublikovanie a spravovanie obsahuna internete, ktoré zrýchľujú správuobsahu a procesy a súčasne dodržiavajúvšetky zásady zabezpečenia a kontrolovanéhoprístupu;- Spolupráca – komfortné a inovatívne virtuálnepriestory na spoluprácu, robustnýportálový rámec a nástroje pre „socialcomputing“;- Enterprise Search – vyhľadávacie technológie,ktoré umožňujú ľuďom v organizáciinájsť informácie a podklady, ktoré potrebujú,aby dosiahli očakávaný výsledok.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiSpoločnosť Microsoft pripravila pre slovenskévysoké školy projekt, ktorý umožňujenasadenie a realizáciu podnikovýchtechnológii v akademických organizáciáchza veľmi výhodných podmienok rešpektujúcindividuálne a špecifické podmienkykaždej vysokej školy. Súčasťou sú školeniaa príprava technického personálu, vďakaktorým univerzita vie samostatne udržiavaťa rozširovať komplexné nasadenienajmodernejšej technológie. Opierajúc sao rozsiahle skúsenosti zo súkromného ajakademického sektora prináša platformu,ktorá zodpovedá požiadavkám na bezpečnosť,zálohovanie, komplexnosť, ako aj používateľskýkomfort, je škálovateľná a zároveňfinančne i personálne nenáročná naúdržbu a prevádzku.Pilotný projekt- PriF UKTáto platforma je už úspešne implementovanáv podmienkach slovenského akademickéhosektora. Pilotný projekt prebeholna Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.Základnými cieľmi projektu bolov pilotnej fáze poskytnúť manažmentufakulty jednoduchší spôsob komunikácieprostredníctvom zdieľania informácií.Zdieľanie kalendárov, informácií o miestnostiachna vyučovanie a ďalších spoločnevyužívaných prostriedkoch súvisiacichs výučbou alebo vedením fakulty prinieslotransparentnosť a možnosť jednoduchéhoplánovania. Zamestnanci získali aj možnosťprístupu k poštovým správam, ku kalendároma k ich synchronizácii aj mimopracoviska. Platformu užívatelia rýchlo akceptujú,pretože klientské používateľskérozhranie je im dôverne známe. Detailnevypracovaný projekt je k dispozícii každejvysokej škole, ktorá prejaví záujem o jehoimplementáciu.Ing. Roman Russev, PhD.Academic Developer EvangelistMicrosoft Slovakia, s. r. o.Október 200837

Informačné technológieĎalŠia VýzVa pre sloVensko: ehealthKeď na stránkach EUROREPORTplus píšeme o dlhodobom zaostávaní Slovenska v oblasti informatizácie spoločnosti, musíme spomenúťaj eHealth. Čo to vlastne ten eHealth je? Podľa vládou schváleného dokumentu našou víziou eHealth je „prostredníctvom modernýchinformačných a komunikačných technológií podporovať zvyšovanie kvality a efektívnosti všetkých poskytovaných zdravotníckychslužieb, znižovať chybovosť a duplicity, administratívne zaťaženie zdravotníctva a pacientov, zvyšovať spokojnosť občanovso systémom zdravotníctva financovaného z verejných zdrojov. Umožniť vznik nových foriem poskytovaných zdravotníckych služieba poskytnúť zúčastneným stranám relevantné informácie pre rozhodovacie a monitorovacie činnosti v požadovanom čase a kvalite“.Tým dokumentom sú 16. júla tohto roku schválené Strategické ciele eHealth – kľúčový nástroj informatizácie verejnej správy v oblastizdravotníctva na Slovensku.Posun vpredPodľa viacerých odborníkov možno tentodokument považovať za významný posunv tejto oblasti. V dokumente sú definovanéštyri strategické ciele: 1. Vytvorenielegislatívneho, normatívneho a architektonickéhorámca eHealth, 2. Vytvorenie bezpečnejinfraštruktúry pre realizáciu víziea poslania eHealth, 3. Informatizácia procesova služieb v systéme zdravotníctvaz verejných zdrojov, 4. Podpora novýchprocesov a foriem zdravotnej starostlivostia zdravotných služieb. Finančne najnáročnejšiebudú druhý a tretí cieľ (40 a 47 percentz celkových nákladov). V politickej rovineokrem iného tento materiál znamená,že bude možné lepšie kontrolovať vládupri napĺňaní jej cieľov v tejto oblasti.Samotný eHealth generuje prínosy takpre občanov/pacientov, ako aj pre poskytovateľovzdravotnej starostlivosti a zdravotnépoisťovne. Všeobecne sa uvádza najmävyššia kvalita poskytovanej zdravotnejstarostlivosti, zníženie duplicít vo vyšetreniach,ľahko dostupné podklady pre rozhodovanieo svojom zdravotnom stave, výbereposkytovateľa zdravotnejstarostlivosti či liekovej preferencii.Očakáva sa aj nárastvyužitia nových foriemzdravotnej starostlivosti, na-príklad telemedicíny (podporazdravotnej starostlivostiv domácom prostredí), onlinekonzultácií s lekárom alebovirtuálnych lekársky konzílií.Podľa odborníkov tiež dôjdek zníženiu korupčného sprá-vania v zdravotníctve.„Rozhodujúcim zámerom vládybude rozvoj informatizácie systémuzdravotníctva na všetkých úrovniach.Vláda zabezpečí legislatívne a inštitucionálnepodmienky na realizáciuinformačných a komunikačných systémov,ktoré zásadným spôsobom napomôžuzlepšovať kvalitu, nákladovúefektivitu a časovú dostupnosť služieb.V tejto oblasti bude vláda podporovaťprojekt informatizácie zdravotníctvaa postupne realizovať cielenárodnej eHealth stratégie.“Programové vyhlásenie vlády SRInšpirácie preSlovenskoZdruženie Partnerstvá preprosperitu (PPP) ako príspevokdo širšej spoločenskejdiskusie o eHealth usporiadaliv septembri v spoluprácis SLS a Oracle odbornú medzinárodnúkonferenciu Inšpiráciepre eHealth na Slovensku(viac informácií nawww.p3.sk). Podľa člena prezídiaSlovenskej lekárskejspoločnosti (SLS) profesoraŠtefana Hrušovského súčasnými prioritamisú: elektronická zdravotná starostlivosť,dištančná zdravotná starostlivosť,elektronický zdravotný záznam, elektronickévzdelávanie a tréning, elektronickáexpertíza s konziliárnou činnosťou a elektronicképredpisovanie liekov.Podľa viacerých účastníkov je informatizáciav rezorte zdravotníctva veľmi dôležitá,ale súčasne treba najmä naúrovni lekárskych spoločnostía profesijných združenív oblastí zdravotníctvadiskutovať o konkrétnychvýhodách eHealth.Dôležité budú napríkladtémy ako spôsob využívaniaelektronického zdravotnézáznamu (objem údajovo pacientovi, prístup k nim)či bezpečnosť údajov a etickéaspekty. Predpokladá saaj úprava viacerých legislatívnychnoriem.Informatizáciazdravotníctvaako jedna z kľúčovýchpriorít vlády sa spomínaaj v programovomvyhlásené súčasnej vlády,aj v dokumente Dodatokk Národnému programu reforiemSR na roky 2006 –2008. Dôležité však bude, čisa na túto vládou deklarovanúprioritu v nadchádzajúcichrokoch nájdu dostatočnéfinančné zdroje.Money, Money,Money...Vláda SR už dňa 26. marca 2008 schválilaSprávu o stave informatizácie v rezortezdravotníctva. V správe sa na záver konštatuje,že „informatizácia zdravotníctva,i keď je jednou z kľúčových priorít vládySR na obdobie rokov 2006 až 2010, prebiehapomaly a stanovené úlohy sa plnia v obmedzenomrozsahu v rámci daných možností“.Inak povedané, realizovali sa ibaúlohy, ktoré nestáli veľa peňazí... V správesa však tiež píše, že „plnenie zásadných,finančne náročných úloh, ktoré by rozhodujúcimspôsobom prispeli k rozvoju informatizáciezdravotníctva na Slovenskua zapojenie sa SR do európskych projektov,realizácia ktorých sa začína vo formepilotných projektov eHealth, bude závisieťaj od objemu pridelených alebo získanýchfinančných prostriedkov...“Realizácia strategických cieľov eHealthtakou finančne náročnou úlohou určitebude. Spomínajú sa totiž náklady do roku2013 zhruba vo výške 7,6 mld. Sk!!! Už tentorok sa prepokladá použitie 64 miliónov Skna vypracovanie štúdie realizovateľnosti implementačnýchprojektov eHealth, na spracovanievysokoúrovňovej procesnej analýzya vypracovanie procesného modelu, na vytvoreniearchitektonického rámca vrátanedátovej infraštruktúry a stanovenie krátkodobýchpriorít, na identifikáciu legislatívnychpredpokladov implementácie eHealth.Realita je však taká, že zo štátneho rozpočtusa zatiaľ žiadne prostriedky na eHealthneplánujú. Operačný program Zdravotníctvomá iné zameranie a OP Informatizáciaspoločnosti (OPIS) stále čaká naštúdie uskutočniteľnosti pre Prvú prioritnúos eGovernment, ktoré zrejme naznačia,čo z eHealth sa bude môcť financovaťcez OPIS ako elektronické služby verejnejsprávy. Ale to bude jasné najskôr v lete budúcehoroka.V každom prípade, schválené uznesenievlády hovorí, že vždy k 30. novembru danéhoroka pôjde do vlády odpočet, ako saministrovi zdravotníctva darí tieto Strategickéciele eHealth napĺňať. Dúfajme iba,že nebude jediným členom vlády, ktorý sao to bude usilovať.■Milan Ištván,výkonný riaditeľ PPP38 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Energofórum 2008 – odbornáenergetická konferenciaCiele, očakávania a realita liberalizácieTrh s elektrinou. Očakávaniaa realita... bol názov tretiehoročníka odbornej energetickejkonferencie organizovanej spoločnosťousféra, a. s., pod záštitouMinisterstva hospodárstvaSR. V dňoch 2. – 3. októbrav Piešťanoch odborníci z oblastienergetiky zo Slovenskaa z Čiech prednášali a diskutovalina témy zamerané na vývoja smerovanie zmien v energetickejlegislatíve, na efektívnehospodárenie s energiamia bezpečnosť elektrizačnej sústavy.Účastníci konferenciesa živo zapájali do panelovýchdiskusií venovaných cieľom,očakávaniam a realite liberalizácie trhus elektrinou a vývoju cien elektriny.Po skončení tohto ročníka konferenciemožno konštatovať, že nie všetky cielea očakávania spojené s liberalizáciou trhus elektrinou sa podarilo splniť. Liberalizáciutrhu s elektrinou treba vnímať pre jednotlivýchúčastníkov trhu rozdielne vzhľadomna to, že každý účastník plní na trhus elektrinou inú funkciu.V prípade prevádzkovateľa prenosovejsústavy (PPS) a prevádzkovateľov distribučnýchsústav (PDS) sa dá hovoriť o liberalizáciilen do určitej miery. PPS, ako ajtri PDS vznikli, resp. sa reštrukturalizovaliprocesom liberalizácie, avšak svojimi základnýmiúlohami a teritoriálnym rozloženímnemajú nijakú konkurenciu v poskytovaníprenosových, resp. distribučných služieb.Jednou z úloh PPS, ktorá má významaj pri liberalizácii trhu, je budovanie novýchprenosových liniek a stanovenie jasnýchpravidiel na podporovanie obchodovanias elektrinou. V dôsledku liberalizáciemožno konštatovať, že funguje konkurenciaposkytovateľov podporných služieb prePPS. Počet poskytovateľov podporných služiebnarastá, čo má pozitívny vplyv aj nabezpečnosť elektrizačnej sústavy.Ako na konferencii skonštatovali najmäzástupcovia obchodníkov a dodávateľovpri obchodovaní s elektrinou liberalizáciasa vníma viac kladne ako záporne. V tomtosegmente trhu s elektrinou je najväčšípriestor na vytvorenie kvalitného konkurenčnéhoprostredia. O tejto skutočnostisvedčí niekoľko búrz a brokerov, ktoré sa zaoberajúobchodovaním s elektrinou. V tomtoprostredí musia nájsť svoje uplatnenienajmä obchodníci s elektrinou, výrobcoviaa koncoví dodávatelia. Ich úlohou je okreminého aj uspokojenie spotrebiteľov.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVo vyvíjajúcom sa liberalizovanomprostredí je veľký tlak na všetkých účastníkovtrhu s elektrinou, aby efektívnejšie a optimálnejšiespracovávali obchodné, technické,fakturačné a iné údaje nevyhnutne spojenés obchodovaním na trhu s elektrinou. Nakonferencii zástupca spoločnosti sféra, a. s.,predstavil multiutilitný systém XMtrade ® naobchodovanie a hospodárenie s energiami.Produkt pokrýva široké spektrum funkciípre rôzne komodity od podpory dlhodobéhoa krátkodobého obchodovania cez plánovanieodberu a dodávky, spracovanie nameranýchúdajov, rozúčtovania nákladov, zabezpečeniefakturácie až po riadenie rizík a vybaveniereklamácií. Tento produkt je vhodnýpre obchodníkov, dodávateľov, distribučnéspoločnosti, poskytovateľov podporných služieb,výrobcov elektriny a poskytuje používateľovikompletný nástroj nevyhnutný naúspešné pôsobenie na liberalizovanom trhu.Ako bolo zrejmé z príspevkov a diskusiív poslednom období prichádza k určitej integráciia zjednocovaniu búrz, o čom svedčínapríklad spojenie dvoch veľkých energetickýchportálov EEX a Powernext alebo prienikpražskej burzy PXE na slovenský trh. Snahouje pokryť čo najväčšiu oblasť trhu a tým zabezpečiťväčšiu likviditu a väčšie objemyobchodovania s elektrinou na trhoch. V súčasnostistojí Slovensko pred vybudovanímkrátkodobého trhu s elektrinou a jeho prepojeníms českým krátkodobým trhom v spoluprácis OTE, a. s. Táto skutočnosť sa budev nasledujúcich mesiacoch podrobne sledovaťa určite prinesie veľa zatiaľ nezodpovedanýchotázok. Ako sa účastníci konferenciedozvedeli, v týchto dňoch začína zasadaťpracovná skupina, ktorá by mala rozhodnúťo spôsobe realizácie tohto cieľa. Ako bolo nakonferencii uvedené, otázka spoločného trhusa na jednej strane preceňuje a určite nevyriešivšetky problémy týkajúcesa elektriny, ale na druhej stranemôže prispieť k vyrovnanejšejobchodnej bilancii ES SR.Ako odznelo na konferencii,v súvislosti s energetickousituáciou a liberalizácioumôžeme definovať tri základnéproblémy týkajúce sa liberalizáciea obchodovanias elektrinou. Prvým problémomje nedostatok elektrinyv Európe. V Európe sú len dvekrajiny – Česko a Francúzsko,ktoré sú exportné.Druhým problémom je cenaelektriny. Nedostatok výrobnýchzdrojov tlačí cenu elektrinyhore. Na druhej strane, ale treba povedať,že cena elektriny závisí aj od iných komodítako napr. ropa a zemný plyn. Avšak napr.na lipskej burze je pozorovateľný zaujímavýjav – obrat elektriny je až desaťnásobne väčšíako skutočná dodávka, čo môže mať za následokaj zvýšenie cien elektriny.Tretím problémom je regulácia, nejednotnosťa zmena legislatívnych podmienok. ŠtátyEÚ nepristupujú k liberalizácii trhu jednotne.Aj keď sú definované presné smernice,nie každý štát ich aplikuje do praxerovnakým spôsobom. V prípade Slovenskapoukazujú odborníci na príliš silné zasahovanieštátnej a politickej moci do procesu regulácie.V neposlednom rade brzdí rozvoj liberalizáciev našom prostredí aj fakt, že „pravidláhry“ sa menia počas roka, čo k aplikáciia rozvoju neprispieva.Na záver je možné konštatovať, že tretíročník konferencie pritiahol rekordný početúčastníkov (182) a organizácií (79). Táto skutočnosťsvedčí o tom, že odborná energetickákonferencia Energofórum organizovaná spoločnosťousféra, a. s., sa úspešne etablovalav odborných kruhoch a priťahuje stále viacodborníkov zo Slovenska i z Česka. Samozrejme,aj tento ročník priniesol otázky, ktorézostali otvorené a budú si vyžadovať ďalšiepodrobné sledovanie. Ide napr. o prepojenietrhov, dobudovanie nových výrobnýchzdrojov, legislatívne zmeny, resp. vytvorenienovej agentúry na spoluprácu národnýchprevádzkovateľov prenosových sústav. O odbornúdiskusiu a zodpovedanie aktuálnychotázok sa pokúsia organizátori konferenciea hlavne jej účastníci opäť na budúci rok. Foto: sféra, a.s.Foto: sféra, a.s.Október 200839

9. ročník medzinárodnej konferencie& Európsky deň obchodu 20084. ročník4. november 2008, hotel Holiday Inn, BratislavaKonferencia INTRACO Special je zameraná na aktuálne témy,ktoré hýbu trhom na Slovensku a vo svete.Euro-Obchod-Spotrebiteľ - vnímame to rovnako?PROGRAM KONFERENCIE8.45-9.30 Registrácia účastníkov Moderátor: Roman Bomboš9.30 OTVORENIE KONFERENCIEEva Szabóová, generálna riaditeľka sekcie obchodu a ochrany spotrebiteľa, Ministerstvo hospodárstva SRŠtefan Mácsadi, viceprezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR10.00-12.00 Euro a obchodFrantišek Ťapuš, viceprezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SREuro a cenyGabriel Csollár, predseda predstavenstva, COOP Jednota SlovenskoEuro zmení veľa vecí - Zmení sa aj zážitok z nakupovania na Slovensku?Peter Varmuža, prevádzkový riaditeľ, Tesco Stores SREuro a slovenský spotrebiteľĽudmila Zátopková, vedúca odboru ochrany spotrebiteľa, Slovenská obchodná inšpekcia12.00-12.30 Odovzdávanie ocenení: „Za prínos pre rozvoj obchodu a cestovného ruchu v SR“12.30-13.00 Prestávka13.00-14.30 Euro a dodávateliaPavol Uhrin, generálny riaditeľ, NOVOFRUCT SKEuro a inflácia – skutočná a vnímanáMichal Mušák, analytik, Slovenská sporiteľňaEuro a obchod v číslachMartin Mravec, Managing Director, GfK14.30 Ukončenie konferencie a pracovný obedZáštita:Ministerstvo hospodárstva SROrganizátor:Spoluorganizátori:Hlavní partneri:Mediálni partneri:Sekretariát konferencie: INCOMA Slovakia, s.r.o., Mišíkova 10, 811 06 Bratislava, tel.: 02-54418969, fax: 02-54418231, www.incoma.skViac informácií nájdete na www.intraco-special.sk

Slovenská ekonomikaEkonomické udalostipohľadom analytikaPavol Ondriska, AIG Funds Central EuropeHorúce leto, respektíve už aj horúcu jeseň zažívajú finančnétrhy vo svete. V auguste uplynul rok od viditeľného prepuknutiaglobálnej finančnej krízy a september priniesol výraznézhoršenie situácie.Prostredie zvýšeného vnímanie rizika, nedôvery a neochotybánk navzájom si požičiavať v podstate ukončilo doterajšiu podobu„vysokých“ financií poza Atlantikom. Niektoré investičnébanky pod ťarchou problémov požiadali o súdnu ochranu predveriteľmi, iné prebrali silnejší hráči alebo dokázali získať nový kapitála pretransformovať sa na klasické komerčné banky. Snahazabrániť prehĺbeniu krízy dokonca tlačí na administratívu Spojenýchštátov prijať „záchranný balík“ v objeme 700 mld. USD,ktorý by mal prispieť k vyčisteniu bilancií finančných ústavov.Ani Európa nezostáva ušetrená, keď finančná injekcia z rúk štátubola podaná už niekoľkým bankám...Pravda však je, že prvé príznaky hroziacej krízy sa objavilioveľa skôr. Na začiatku stáli problémy bežných Američanov sosplácaním úverov na bývanie, ktoré mali za následok pokles ciennehnuteľností, ako aj cenných papierov naviazaných práve nahodnotu hypoték. Pred vyše rokom Európska centrálna bankanapumpovala prvýkrát veľký objem zdrojov do finančného sektora,pokúšajúc sa touto finančnou injekciou stabilizovať situáciuv bankovom odvetví. Kolotoč neistoty a problémov s likviditou,či dokonca so solventnosťou niektorých subjektov sa spustil. Postupnenasledovali straty ďalších bánk a poisťovaní, ktorých objemsa podľa niektorých odhadov vyšplhá nad bilión USD.Suma summarum, finančný svet zažil zrejme najdivokejšietýždne za posledných osemdesiat rokov, zahrnujúc miliardovéstraty, bankroty a zoštátňovanie veľkých firiem a prudké pádykurzov akcií. Ako tento smrtiaci mix ovplyvní globálnu ekonomikuako celok? Finančná kríza takého rozsahu vedie okrem inéhok sprísneniu poskytovania nových úverov, čo sa podpíše na obmedzovaníapetítu domácností utrácať, ako aj investíciách firiem.Takže obavy nielen o spomalenie, a dokonca o recesiu v niektorýchštátoch sú na mieste.V prípade Slovenska možno hovoriť v podstate iba o nepriamychvplyvoch finančnej krízy. Tunajšie hypotekárne bankovníctvofunguje na iných princípoch ako v Spojených štátoch a na peňažnomtrhu je prebytok likvidity. Navyše banky neinvestovali do„toxických“ cenných papierov, keďže najmä v oblasti drobnéhobankovníctva pre obyvateľov dosahujú vysokú ziskovosť pri relatívnenízkej konkurencii.Avšak Slovensko nie je izolovaný ostrov, ale otvorená ekonomikado veľkej miery závislá od zahraničného obchodu predovšetkýmso západnou Európou, a tak vplyvy globálnej krízy pocítimepredovšetkým na spomalení tempa hospodárskeho rastu.Nízky rast u našich hlavných obchodných partnerov znamená ajmenší dopyt po tovaroch produkovaných na Slovensku. Podľaúdajov Eurostatu dosiahol medziročný rast hrubého domácehoproduktu v 15 starých členských krajinách EÚ za druhý štvrťrok2008 hodnotu iba 1,4 percenta a v medzimesačnom porovnanídokonca poklesol o 0,2 percenta. Aj hospodárstvo Slovenska spomalilosvoj rast na 7,6 percenta po 8,7 percenta v prvých trochmesiacoch tohto roka, stále však ide o jedno z najrýchlejšíchtemp rastu v celej EÚ (vyššiu dynamiku vykázalo iba Rumunsko).Najmä čiastočné pribrzdenie v spotrebe domácností bolo zaspomínaným spomalením, rovnako ako záporný príspevok čistéhoexportu. Na druhej strane ekonomický rast získal podporuČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiz vyšších investícií (čo možno vnímať pozitívne vzhľadom na budúceprodukčné kapacity), ako aj z vyššej spotreby vlády (čo ažtaké pozitívne nie...).Je predčasné tvrdiť, či aktuálne výsledky zahraničného obchoduuž vykazujú vplyv globálneho spomalenia alebo zatiaľ ideo kalendárny efekt. Podľa údajov zverejnených štatistickým úradomschodok zahraničného obchodu za júl prekročil 4 mld. Sk,zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka to bolo 1,5 mld. Sk.Deficit za prvých sedem mesiacov tohto roka je v medziročnomporovnaní síce zhruba dvojnásobný, no z hľadiska objemu nevýrazný(8,2 mld. Sk), iba mierne presahujúc 1 percento HDP. Pohľaddo tovarovej štruktúry neponúka prekvapenie, keď dovozzaťažuje najmä drahá ropa a ňu naviazané ďalšie komodity a výsledkyvývozu zlepšuje narastajúci export dopravných prostriedkovči elektrických a optických zariadení.Signály spomalenia vysielajú aj mesačné údaje za maloobchodnétržby. Po júnovom slabom raste sa síce dynamika za júl opätovnezvýšila (na 6,9 percenta), ale naďalej zostáva pod svojím12-mesačným priemerom. Ochabujúcu ochotu spotrebiteľov utrácaťpotvrdzujú aj aktuálne hodnoty indikátora spotrebiteľskej dôvery,ktorá je akýmsi predstihovým ukazovateľom naznačujúcibudúci vývoj. V dôsledku obáv spotrebiteľov zo zhoršovania ekonomickejsituácie v krajine, rastu nezamestnanosti a posilneniapochybností o možnostiach úspor, indikátor spotrebiteľskej dôveryvykazuje v medziročnom porovnaní viac pesimizmu. Ešte žejeho hodnota zostala nad svojím dlhodobým priemerom.Globálne spomalenie, ktoré prináša aj pokles cien komodít, bymal pomôcť udržať rast spotrebiteľských cien na uzde. Zatiaľ jevšak Slovensko konfrontované s tohtoročným maximom. Podľaúdajov zverejnených štatistickým úradom dosiahla harmonizovanáinflácia za august 4,4-percentný medziročný rast, zopakujúcsvoje takmer dvojročné maximum z júla. Prevládajú naďalej skôrnákladové faktory, premietajúc sa do cien potravín a čiastočne ajslužieb. Dopytové tlaky nie sú výrazné, napriek rastúcej kúpnejsile obyvateľstva. Dynamika inflácie je však pravdepodobne užblízko svojho tohtoročného maxima, pričom vďaka porovnávacejzákladni by sa mala ku koncu roka čiastočne spomaliť. Septembervšak môže ešte priniesť mierne zrýchlenie v závislosti od cientabakových výrobkov. Prognózu na dlhšie obdobie sťažujú nejasnostiohľadom skutočného rozsahu a načasovania zvýšenia regulovanýchcien energií, kde politické záujmy hrajú dôležitú rolu.Ak by Slovensko nebolo predo dvermi vstupu do eurozóny, zrejmeby ekonomika už nejaký čas čelila vyšším úrokovým sadzbámna schladenie domáceho dopytu. Za aktuálnej situácie je všakmožnosť použitia tohto nástroja menovej politiky na Slovenskuuž limitovaná. V súlade s očakávaním tak Banková rada NBS ponechalaaj ku koncu septembra svoju kľúčovú úrokovú sadzbunezmenenú, spočívajúcu na 4,25 percenta, t. j. na úrovni sadzbyurčovanej Európskou centrálnou bankou. A tak to zrejme zostaneaž do konca roka, keď po vstupe do eurozóny bude aj formálnenahradená spomínanou úrokovou sadzbou stanovovanou ECB.Obavy z ekonomického spomalenia však môžu prinútiť strážcucenovej stability v Európe znížiť sadzby už onedlho.Práve pre prijatie eura a stanovený konečný konverzný kurz(30,126 SKK/EUR) možno počas posledných týždňov hovoriť ažo nudnom vývoji trhového kurzu koruny voči euru. Hodnota jeviac-menej prilepená tesne nad stanovenú centrálnu paritu vočieuru, odrážajúc iba rozdiel úročenia medzi oboma menami. Október 200841

KomentárKto bude platiť účty zaohňostroj márností?Soňa MotusováIba raz v živote som sa ocitla na slávnejnewyorskej ulici Wall Street. Z hľadiskaspravodajkyne som mala šťastie – práve tamprebiehala demonštrácia za nové pracovnépríležitosti. Pravda, demonštrujúcich bolosotva niekoľko desiatok, aj z toho väčšina farebných.Ich emocionálne podfarbené výkrikyžiadajúce prácu, budúcnosť a príležitosťsi okrem spravodajkyne z postkomunistickejkrajiny nikto priveľmi nevšímal. A najmenejburzoví makléri a investiční bankári sídliaciniekoľko desiatok poschodí nad nimi. Práveoni si podľa Toma Wolfa a jeho ťažiskovéhorománu Ohňostroj márností hovorili „pánisveta“. Narábali a narábajú s desiatkamia stovkami miliónov dolárov, pravdaže nievlastných dolárov. Napokon sám hlavný hrdina,investičný bankár má problém vysvetliťsvojej šesťročnej dcére, čím si vlastne zarábana živobytie. Musí jej stačiť to mamičkino:„Otecko vlastne akoby krájal torty cudzíchľudí. Ale všetky odrobinky, ktoré vzniknúpri krájaní, si môže nechať.“ Dcérka je, samozrejme,takýmto vysvetlením sklamaná,odhliadnuc od skutočnosti, že tieto „odrobinky“predstavujú miliónové príjmy ročne.Tom Wolfe sa vyjadril aj k súčasnej finančnejkríze v Spojených štátoch. Jeho „páni sveta“na ňu dozaista nedoplatia. Tvrdí, že oni sazačali z Wall Street sťahovať už pred šiestimirokmi do Greenwicha, do bezpečnejších hedgefondov. Aj tie síce „občas vybuchnú“, alezväčšia bežia naplno. A napokon podľa Wolfakaždý z nich má už odložený svoj osobný„oriešok“, čo znamená, že je nadosmrti zaistenýa nielen on, ale aj jeho deti a jeho detnédeti. Wolfe zjavne nemá „pánov sveta“ rád.Obete spotrebyA nemajú ich radi (a nebudú mať) ani priemerníAmeričania, ba ani Neameričania.Pretože účet za súčasnú krízu bude predloženývšetkým. Okrem práve „pánov sveta“.Minuloročná hypotekárna kríza v Spojenýchštátoch vyzerala ako miestny problém. Bankyposkytovali priveľa hypotekárnych úverov,priveľa ľudí ich nevládalo splácať, priveľabánk táto zadlženosť položila. Až sa predniekoľkými týždňami začali rúcať aj najväčšiebanky na Wall Street, takpovediac národnéinštitúcie, symboly stability, prosperitya sily americkej ekonomiky. Trh sa preľakol.Už bolo jasné, že kapitalistický svet zasa postihlajedna z cyklických kríz po dlhom obdobíprosperity. Už bolo jasné, že kríza sa nezastavína hraniciach USA. To bola voda namlyn pre politikov z celého sveta, ktorí vždyodmietali „american way of life“. Komentovalito podľa stupňa nenávisti k najsilnejšejkapitalistickej mocnosti, ale aj stupňa svojejinteligencie. Vypočuli sme si, že „Američaniatlačili priveľa tých svojich zelených papierikov“,ale aj že „finanční magnáti z WallStreet boli príliš nenažraní“. Tak alebo onak,trpkou skutočnosťou zostáva, že za americkúfinančnú krízu nebudú platiť iba samotníFoto: dreamstime.comAmeričania. Na druhej strane sa objavil názor,že kríza je pre kapitalistický ekonomickýmodel prirodzená, že, naopak, neprirodzenébolo osemnásťročné obdobie prosperity,ktoré sa vlastne kryje s ideologickýmvíťazstvom nad komunizmom. Už vtedy, popáde komunistického Sovietskeho zväzua jeho satelitov sa hovorilo o tzv. mierovej dividende,ktorá by mala priniesť obdobie mierua prosperity, vek odstraňovania chudobya nerovnosti. Svet sa však nestal ani bezpečnejšímani spravodlivejším. Objavili sa novéhrozby a svetové bohatstvo sa presúva do stálemenšieho počtu rúk. Aj v postkomunistickýchkrajinách vznikli vrstvy neuveriteľnýchzbohatlíkov a na druhej strane veľmi širokávrstva chudobných, pričom stredná trieda,zdá sa, je len ilúziou.Pravda, nemožno očakávať, že sa dočkámeobrázkov, ako po kríze v tridsiatych rokochdvadsiateho storočia – magnáti skáčuciz okien svojich kancelárií (Na Wall Street!),ožobráčené stredné vrstvy, ktoré investovalido „bezpečných“ akcií, tisíce nezamestnanýchpred sprostredkovateľňami práce.Hoci, v samotných Spojených štátoch už zaznamenalipol milióna ľudí, ktorí žijú z podporyv nezamestnanosti. Ekonómovia zrátali,že ak toto číslo prekročí 400 000, ide už o recesiu.Problém majú veľké firmy, pretože jenedostatok voľného kapitálu, problém majúmarketingové oddelenia firiem, pretože saznižuje spotreba, problém majú z rovnanéhodôvodu aj exportéri. Trh čakal na novéhoF.D. Roosevelta a na nový New Deal. Nanešťastie,v Bielom dome sedí George Bush ml.Ale aj on ponúkol trhom záchranný balíček.Záchrana od BushaV dramatickom hlasovaní v oboch komoráchamerického Kongresu (Snemovňareprezentantov a Senát) prešiel napokonBushov „záchranný balíček“. Znamená to700 miliárd dolárov pre finančné inštitúcie.Mimochodom, to predstavuje štátny rozpočetSlovenskej republiky na 37 rokov. Týchmiliárd bude napokon viac, pretože nakoniecSenátom prešlo aj 100 až 150 miliárd narôzne dotácie a daňové úľavy. Dvestopäťdesiaťmiliárd bude použiteľných hneď, dokoncaaj „cash“, ale vláda získa majetkový podielv každej spoločnosti, ktorá dostane viac ako100 miliónov dolárov. Peniaze budú použiteľnéna sanovanie hypoték na bývanie, komerčnýchhypoték pre firmy a súvisiace investičnénástroje, ktoré sa dostali do obehu pred14. marcom 2008. Balík má aj isté obmedzenia,ktoré môžu byť sympatické pre všetkýchokrem „pánov sveta“. Obsahuje totiž obmedzeniaodmien pre piatich najvyšších šéfovspoločností. Tieto peniaze boli totiž neúnosnevysoké a topmanažéri sa pohybovali v miliónovýchsumách. Rovnako povestné „zlatépadáky“, supervysoké odstupné by sa malostať minulosťou, no len pre manažérov, ktorínastúpia do firmy až potom, ako prijala300-miliónovú pomoc od štátu. Podobnýmipravidlami by sa mohla začať riadiť aj oveľamenšia a oveľa menej výkonná slovenská42 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Komentárekonomika. Návratnosť balíka si vláda sľubujeod ozdravených spoločností, ktorých cenasa zvýši. Ak aj po piatich rokoch bude tátoakcia pre vládu stratová, tá dodatočne zdaníspoločnosti, aby tak znížila straty daňovýchpoplatníkov. Pretože odtiaľ budú prichádzaťvšetky peniaze. Odkedy začiatkom septembravláda prebrala kontrolu nad Fannie Maea Freddie Mac a v polovici septembra padlabanka Lehman Brothers, ako prvý intervenovalFederálny rezervný systém, keď dal nazáchranu AIG 85 miliárd. Neskôr pomáhal ajJ. P. Morgan a Warren Buffet, ktorí investovalido finančných inštitúcií vlastné prostriedky,ale na balíček od Bieleho domu sa vlastnečakalo. Aj na Slovensku už máme skúsenostis nalievaním peňazí do bankových inštitúciípred ich privatizáciou. Hrozí však riziko, žetieto finančné inštitúcie sa môžu stať „čiernoudierou“ pre verejné financie. Finančnúinjekciu v podobe nízko úročenej pôžičkydostali aj Ford a General Motors, pretože automobilkysú v čase krízy a nižšej spotrebypovažované za veľmi ohrozené. Všetci chcú„rýchle peniaze“. A chcú ich rýchlo, aby imich nezožrala inflácia. Peniaze však nedostanútí, ktorí nevládali splácať hypotéky, alebankári, ktorí s peniazmi narábali neodbornea bez vysokej miery zodpovednosti. Najväčšíekonomický prepad v USA od veľkejhospodárskej krízy je teda aj o dôvere. Niečona tých rečiach o nekompetentnosti a nenažranostipánov sveta z Wall Street predsa lenbude. Ozdravenie a obnovenie finančnej stabilitybude aj o tom. Svet je dnes globalizovanýa všetky úvahy o tom, že americké problémysa týkajú len Američanov, by boli prílišnaivné. Finančná kríza z Wall Street natiahlasvoje dlhé prsty aj nad Európu a dosiahli ajna Slovensko.Foto: dreamstime.comEurópa a SlovenskoSamozrejme, že Európa nezostala ušetrená.Automobilky pýtajú miliardy eur, zatiaľúdajne na technickú modernizáciu. Skôr súvšak vedené obavami z nedostatku úverovv blízkej budúcnosti, a tak ako všetky firmysa chcú zásobiť peniazmi. Horšie všakje, že ekonómovia znižujú odhady rastu ajv najväčších európskych ekonomikách. Aniveľmi vysoký rast slovenskej ekonomickynie je výnimkou. Málokto už hovorí o rasteHDP nad deväť percent, skúsení ekonómoviavravia sotva o siedmich percentách.Dosah krízy sa zvyšuje aj tým, že v Európe(i na Slovensku) pôsobia dcérske spoločnostinajväčších svetových bánk a poisťovní. Ziskovosťpoisťovní na Slovensku podľa údajovNárodnej banky SR poklesla v porovnanís prvým polrokom minulého roka o 27,1percenta, a to je alarmujúce číslo. Zhoršeniesa týka predovšetkým veľkých firiem, tedapráve spomínaných dcér. Ešte horším ukazovateľomje kríza automobiliek, pretože práveony zabezpečujú na Slovensku vysoký hospodárskyrast. V USA je už zrejmé, že predajautomobilov bude v čase šetrenia klesať,automobilky teda prepúšťajú. Manažmentnašich producentov automobilov však tvrdí,že my vyrábame predovšetkým autá nižšejstrednej triedy a tie dokážeme predať ajv čase, keď sa globálny ekonomický rast spomaľuje.Na margo krízy amerických automobiliektvrdia, že sa za spomalenie ekonomickéhorastu a finančnú krízu iba skrývajú,pretože nedokážu konkurovať japonskýmautám. Pravda však je, že bratislavský Volkswagenuž oznámil spomalenie výroby, jejútlm a prichádza aj k prepúšťaniu. ŽilinskáKIA sa síce hrdí tým, že jej model KIA Cee´dsa stal napríklad v susednom Česku Automobilomroka, ale hoci zatiaľ vyrába naplno,optimizmus jej vrcholového manažmentuzrejme tiež nie je namieste. Prepúšťaniev tomto prípade (slovenských automobiliek)je určite dramatickejšie ako v USA. Mobilitapracovnej sily totiž súvisí aj s možnosťamiubytovania a na Slovensku nie je vonkoncomjednoduché prenajať si byt alebodom na druhom konci republiky. Pohltil byväčšinu z perspektívneho príjmu. Pritom vovýchodnej Európe dokážu automobilky vyrábaťpri rovnakej kvalite lacnejšie, pretožetu disponujú lacnejšou, ale kvalitnou a vzdelanoupracovnou silou. Slovensku nahráva ajprechod na euro, pretože exportérov dosiaľbrzdila posilňujúca sa koruna. V západnejEurópe preto možno očakávať v produkciiáut problémy podobné tým z Detroitu. Anieurópsky hypotekárny systém nie je imúnny.Začiatkom októbra oznámila platobnúneschopnosť druhá najväčšia nemecká hypotekárnaspoločnosť Hypo Real Estate. Najej ozdravenie by bolo potrebných 50 miliárdeur, z ktorých časť poskytne vláda a časť bysa mala získať z bankových a súkromnýchzdrojov. Lenže aj prístup k úverom súčasnáfinančná kríza sťažuje.Ak sa Európa dlho tvárila, že finančnákríza spoza veľkej mláky sa jej netýka,dnes to už nie je pravda. Brusel sa zatiaľk nejakému veľkému a zásadnému stanoviskunedostal, ale zástupcovia najdynamickejšíchekonomík kontinentu sa užČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniistretli v Paríži. Hoci nemôžu hovoriť zaBrusel, ani za úniu ako celok, predsa sasnažili nájsť východisko zo súčasnej situácie.Hovorí sa o rezervnom balíku, ktoráby mal byť vždy v budúcnosti k dispozíciipri podobných krízových situáciách, ale tobude vyžadovať dlhé a zložité rokovania.Čo sa týka „záchranného balíka“ podobnéhotomu Bushovmu, šéf Európskej centrálnejbanky Jean-Claude Trichet vyhlásil,že ho nepotrebujú len Spojené štáty americké,ale celý globálny finančný systém.Pre Európu to v opatrných odhadoch znamenáokolo 420 miliárd eur a nikto nevieodhadnúť, či táto suma bude stačiť. Zaplatiťto budú musieť – ako inak, zasa daňovípoplatníci, teda my všetci. V situácii, keďsú úvery drahé, až nedobytné a keď sa vinouspomaleného ekonomického rastubude zvyšovať aj miera nezamestnanosti,to postihne najviac práve najobyčajnejšíchľudí, ktorí si nemajú z čoho budovať svoje„osobné oriešky“ a dobre ich uschovať.Čaká nás teda pokles životnej úrovne. Tovšetko v situácii, keď Európa starne a máproblémy aj so sociálnymi a dôchodkovýmisystémami. Zvyšovanie spotreby takzrejme prestane byť bôžikom a skloňovaťvo všetkých pádoch sa budú úspory.Ale hrozí tu aj nebezpečenstvo inéhodruhu. Čas krízy ekonomiky bol vždy optimálnymčasom pre nástup populistov.Dôležité bude vysvetliť korene súčasnejfinančnej krízy. Pretože inak vznikne dojem,že v súčasnom svete sú zisky súkromnéa nedotknuteľné, kým straty sú verejnéa zachraňovať musíme všetci. Je to podobnýproces ako so stratami ľudí, ktorí investovalina Slovensku do nebankových inštitúcií.Dnes žiadajú od vlády (a teda oddaňových poplatníkov), aby im stratenépeniaze vrátila. Chcú sa teda so všetkýmideliť o svoje straty. Podelili by sa s namiaj o zisky? Asi rovnako ako „páni sveta“z newyorskej Wall Street o tie svoje. Október 200843

KomentárFórum je neštandardnéPeter WeissSlovensko-maďarské vzťahy sú znovu turbulentné.Predmetom sporov sa stalohneď niekoľko vecí. A ako už býva pravidlom,maďarská politická reprezentácia sapoponáhľala spory preniesť do Európskehoparlamentu. Vhodné psychologické pozadiepre tento krok, ako tiež býva pravidlom,vytvoril predseda SNS svojím drsným slovníkom,ktorý spôsobil vznik ďalších napätía odpútal pozornosť aj mnohých európskychpolitikov od podstaty veci. A tou jeďalší pokus oficiálnej maďarskej politikynapĺňať v praxi tézu o spájaní maďarskéhonároda ponad hranice vytváraním inštitucionálnycha právnych väzieb medzi Maďarskourepublikou a občanmi iných štátov,ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti.Po tom, čo v dôsledku odmietnutia Slovenskourepublikou i Európskou únioupri realizácii tejto koncepcie neuspel tzv.krajanský zákon, ktorý musel byť zásadnezmenený, sa na scéne objavilo Fórummaďarských poslancov Karpatskej kotliny. Jeho politický a symbolickývýznam úprimne a zároveň presne vyjadril maďarskýeuroposlanec C. Sógor, podľa ktorého sa FMPKK stalo „hornousnemovňou“ maďarstva. Akoby na potvrdenie tejto skutočnostipredsedníčka maďarského Národného zhromaždenia K. Szi liovávyhlásila, že na budúci rok sa zasadnutie fóra bude konať v zasadačkehornej snemovne maďarského parlamentu.Plenárne zasadnutie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny,ktoré na 12. a 13. septembra zvolala predsedníčka Národnéhozhromaždenia Maďarskej republiky K. Sziliová, vo svojom stanoviskuformulovalo požiadavku adresovanú predsedníčke maďarskéhoparlamentu, aby „vzhľadom na zistenie skutočností súvisiacichs obmedzovaním používania maďarského jazyka a vzdelávaniav maďarskom jazyku na Ukrajine a na Slovensku v nedávnejminulosti... prostredníctvom podvýboru (tohto fóra) a v spoluprácis vládou uskutočnila kroky v záujme nápravy vzdelávania a postaveniaMaďarov v diaspóre“. Avšak nielen toto ďalšie obvinenie Slovenskejrepubliky, že nerešpektuje svoje ústavou a medzinárodnýmidohodami dané záväzky v oblasti podpory jazykovej identitypríslušníkov národnostných menšín, resp. maďarskej menšiny, vyvolalona slovenskej politickej scéne búrku nevôle.Predmetom diskusie sa stala samotná existencia a fungovaniefóra, ktoré maďarská oficiálna politika i predstavitelia slovenskejStrany maďarskej koalície vydávajú za čosi, čo je v súlade s európskymitrendmi, a vyslovujú počudovanie, že slovenským politikomtoto fórum prekáža. Ministerka zahraničných vecí K. Gönczová sadokonca pokúsila pripísať fóru iba poradný charakter a poprieť, žeide o verejnoprávnu inštitúciu. Fórum maďarských poslancov Karpatskejkotliny však nadobudlo inštitucionalizovanú formu tým, žebolo vytvorené prijatím uznesenia maďarského Národného zhromaždenia3. marca 2008. Za toto uznesenie hlasovalo 276 poslancov Národnéhozhromaždenia, 8 bolo proti a 8 sa hlasovania zdržali.Fóru, ktoré vzniklo z „potreby parlamentnej dimenzie maďarsko-maďarskýchvzťahov“ medzi poslancami maďarského parlamentua volenými zástupcami (samozrejme, výlučne maďarskejnárodnosti) parlamentov štátov, ktoré susedia s Maďarskom, dalototo uznesenie status stálej organizácie ústavnej inštitúcie maďarskéhoštátu, ktorou je Národné zhromaždenie. Táto vlastná, stálainštitúcia maďarského parlamentu je navyše financovaná z jehorozpočtu. Uznesenie stanovilo maďarskej vláde povinnosť informovaťFMPKK o svojich krokoch v oblastipolitiky voči maďarskej menšine v zahraničí.A FMPKK má zasa podporovať maďarskýparlament v plnení jeho ústavou predpísanýchúloh voči Maďarom v zahraničí.To, čo na Slovensku vyvolalo pochybnostia obavy, nie sú politické konzultáciea parlamentná spolupráca medzi členmislovenského a maďarskéaho parlamentu,ale inštitu cionalizovaná forma zapojenia naSlovensku zvolených poslancov, ústavnýchčiniteľov Slovenskej republiky do činnostitohto fóra, ktorá je viac ako neštandardná.Normálny postup je totiž taký, že poslanciparlamentov dvoch susedných štátov spoluprácujúna základe dohody medzi týmitoparlamentmi, pričom táto spolupráca sa neorganizujena výlučne etnickom princípe.Neštandardné je aj to, aby poslanci jednéhosuverénneho štátu, ktorému sľúbili podľapríslušného článku jeho ústavy vernosť,prijímali politické úlohy od zákonodarnéhozboru iného – čo ako spriateleného a spojeneckého – štátu a koordinovanerealizovali doma jeho štátnu politiku. Neštandardné je ajto, aby ústavní činitelia iného štátu koordinovali na pôde inštitúciezriadenej maďarským parlamentom a v budove tohto parlamentunielen politickú kritiku voči vlastnému štátu, ale aj legislatívne aktivityzamerané na závažné zmeny vo vnútornom usporiadaní svojhoštátu. V tejto súvislosti treba uviesť, že podvýbor fóra 22. apríla2008 prijal uznesenie, v ktorom vyzval (maďarskú) vládu, aby mupísomne predložila „informáciu o možných formách vytvorenia autonómiína princípe teritoriálnom, kultúrnom a osobnom a o možnostiachich podpory“. A podvýbor pre zahraničné veci a európskezáležitosti v uznesení z 26. mája konštatoval, že „podporuje každúFoto: dreamstime.cominiciatívu zameranú na uskutočnenie návrhov na teritoriálnom,alebo kultúrnom základe spočívajúcich autonomistickýchpredstáv, vypracovaných ako výsledok vnútorného politickéhozomknutia jednotlivých maďarských spoločenstiev“.Tieto požiadavky podvýborov sa, pochopiteľne, vnímajú v kontextekonsenzuálne prijatej stratégie fóra, ktorá sa dovoláva „práva na sebaurčenienárodných menšín“ a „kolektívnych práv národných menšín“.Teda na inštitúty, ktoré platné medzinárodné právo nepozná.Právni experti pokladajú aktivity podvýborov fóra smerujúce k vytvoreniuteritoriálnych, kultúrnych a personálnych autonómií za nelegitímnea upozorňujú, že pokiaľ by táto požiadavka bola predloženáSlovenskej republike oficiálne, bola by v rozpore s jedným zo základnýchprincípov medzinárodného práva – princípom suverenity.Bolo by naozaj veľmi zaujímavé sledovať, ako by zareagovali napodobné konzultačné a koordinačné aktivity ruskej Štátnej dumys predstaviteľmi ruských menšín pobaltské štáty alebo ako by sapredstavitelia dnešných suverénnych štátov, ktoré boli kedysi súčasťoubývalej Socialistickej zväzovej republiky Juhoslávie, pozerali napodobné aktivity parlamentu Srbskej republiky... Preto je prirodzené,že európski socialisti odmietli Fórum maďarských poslancov Karpatskejkotliny ako niečo, čo nepatrí do 21. storočia.Aj FMPKK tak potvrdzuje známu skutočnosť, že maďarská politickáelita, na rozdiel napr. od rakúskej, sa ešte stále nedokázalaracionálne vyrovnať s výsledkami prvej svetovej vojny. A svojounezvládnutou trianonskou traumou permanentne traumatizujenielen maďarsko-slovenské vzťahy, ale aj vzťahy v strednej Európe.Spôsoby liečenia tejto traumy sa nemôžu stať štandardomeurópskeho politického správania sa.44 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

1+1To je môj názorHypotekárna kríza, ktorá otriasa svetovým bankovníctvom aj priemyslom, sa zatiaľ Slovenskadotkla iba okrajovo, no môže sa negatívne prejaviť aj u nás. Sme na takéto otrasy finančne,no najmä psychologicky pripravení?Eva Jaššová,vedecká pracovníčka ÚPV SAVSpomínam si v tejto súvislosti na príbeh z prílohy Mladej tvorby, zvanej Infarkt – Istý kozmonaut vyletelna Mesiac a tam bolo tak krásne, že si dal dolu helmu a - zadusil sa...Optimizmus býva životodarný, ale ak stratí kontakt s realitou, môže byť sebazničujúci. Na začiatku hypotékybýva sen – v našom prípade o tom, ako chytiť kapitalizmus za pačesy a nepozerať na materiálnevymoženosti iba roztúženými očami stamodtiaľ. Tu a teraz „mať“, nám umožnili úverové ponuky, aj americké,ktoré sľubovali – „Vy nerobte nič... iba bývajte..!“Našťastie, od Američanov máme trošku odlišnú, nedôverčivejšiu letoru, skúšaní zmenami režimov, mien,prázdnotou sľubov. Sme trénovaní skôr na tri groše než na kasína a šance vytrysknutia ložiska ropy zahumnom.Navyše, našinec žiadajúci o úver, sa zväčša mohol na vlastné „uchodené nohy“ presvedčiť, že naše bankyposkytujú úver skôr tým, čo neobsedia a majú radšej viac zamestnaní než tým, čo sa pokojne hojdajúv sieti ako v ich televíznej reklame. Nám zrejme menej ako Američanom hrozí, že banka v návale optimizmuponúkne úver aj záujemcovi, ktorého schopnosť splácania je neistá...Zvyšnú skupinu rizikových platcov tvoria špekulanti, kupujúci byt na kšeft. Nádejali sa, že až ďalej porastúceny bytov, ponúknu ich na trh a vcelku zľahka sa vyšľahajú do smotánky zbohatlíkov. Časom sa všakukázal skôr prebytok bytov, predaj mierne stagnoval a ak náhodou „byt duchov“ kúpili na úver... nužzostalo im pre zmenu hľadať skôr oslíka potras sa...Realitné kancelárie však upokojujú, že neobývané byty boli menej kupované na hypotéky, duchov v nichukrývajú skôr solventnejší kupci, ktorí už bravúrne plávajú na vrchu smotany.Náš človek sa zväčša pre istotu radšej drží hrudy zeme, než by si mohol dovoliť zostať dlho zahľadený naMesiac. Možno i vďaka tomu, kým za morom počet nesplácaných úverov stúpol v tomto roku až na štrnásťpercent, u nás je zatiaľ podiel nesplácaných hypoték značne nižší – menej ako tri percentá.Ak aj údajne hypotekárnu krízu za morom spôsobila ponuka dlhodobých úverov insolventnejším záujemcom,zdá sa, že na nás sú v aspoň v tomto Američania krátki. Náš bájny vdovin groš ukrýva zväčša každáchyža, naše azda skromnejšie sebavedomie nás drží viac pri zemi. Kým zámorskí inšpirátori sa budú naťahovaťpo helme a kyslíku, zvyknutejší na veľké kroky pre ľudstvo, pre nás je zatiaľ istejší krok po hrudezeme, počúvajúc zdravý, šetrnejší sedliacky rozum, v kríze hodný génia. Miroslav Kollár,analytik Inštitútu pre verejné otázkyNechcem sa veľmi púšťať do diskusií o tom, či sme finančne pripravenína takéto globálne otrasy, aj keď sa zdá, že predchádzajúce rokyekonomických a sociálnych reforiem spojené o. i. s ozdravením bankovéhosektora, ktoré umožnili akcelerovať výkonnosť slovenskej ekonomiky, spolus rýchlym postupom smerom k zavedeniu eura nám vytvorili vankúš, ktorýby mohol zmierniť otrasy takejto krízy – aj napriek viacerým rizikovým faktorom,akým je napríklad vysoká závislosť ekonomiky od kondície automobilovéhopriemyslu.Viac ma zaujímajú iné aspekty, ktoré môžu akcelerovať prípadné negatívneprejavy globálnych trendov v našich národných podmienkach. Za jedenz rozhodujúcich faktorov považujem spoločensky zodpovedné, resp. nezodpovednésprávanie politických a mediálnych elít v takýchto kritických situáciách.Pokušenie zneužiť napríklad globálnu finančnú krízu na získavaniepolitických bodov či zvyšovanie sledovanosti/čítanosti je nepochybne veľké.Zneužívanie takýchto vážnych tém, resp. ich mediálne eskalovanie všakmôže tým, že posilní paniku v širokej verejnosti a podporí iracionálne vzorcesprávania väčšiny prehĺbiť negatívne dôsledky globálnej krízy nad nevyhnutnýrámec.Na druhej strane existuje aj nebezpečenstvo zneužitia takýchto situácií naposilnenie paternalistických tendencií v štáte. Miera spoliehania sa značnejčasti verejnosti na to, že jej problémy bude riešiť niekto iný, ktorá je na Slovenskupomerne vysoká, sa týmto môže ešte zvýrazniť. Pretože práve v takýchtosituáciách, keď sa masívne zásahy štátu prezentujú ako nevyhnutnéa jediné možné riešenie krízy, sa ešte viac prehlbujú tieto – z môjho pohľadu negatívne – tendencie.Nemyslím si totiž, že dlhodobo úspešná, prosperujúca otvorená spoločnosť sa dá budovať na občanoch, ktorých miera závislosti od štátu a prenášania zodpovednostiza riešenie vlastných problémov na politické elity je taká vysoká, ako sme toho svedkami dnes na Slovensku.Takíto občania môžu byť zaujímaví len pre populistické politické elity, pre ktoré je pasívna, individuálnej zodpovednosti zbavovaná a ľahko ovládateľná masapotenciálnych voličov ideálnym objektom.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 200845

EsejMágia automobiluAnton HykischNedávny európsky deň bez automobilovprebehol u nás bez viditeľnéhoúčinku. Väčšina slovenských miestho ignorovala. Médiá sa obmedzili nainformáciu. Nikto neorganizoval vášnivédebaty, stretnutia. Deň bez áutnezobralo na vedomie ani naše hlavnémesto, hoci má primátora s akože konzervatívnymihodnotami.Každé ráno však desaťtisíce Bratislavčanovči návštevníkov hlavného mestapreklínajú zápchy na diaľniciach a bratislavskýchmostoch. Podobne denne trpiaľudia pred Nitrou či na rýchlostnejkomunikácii Zvolen – Banská Bystrica.Alebo medzi Prešovom a Košicami.O ostatných úzkych cestách našej milejrepubliky ani nehovorím. Dopravnýprostriedok, ktorý sa mal stať uľahčenímkaždodenného života, stal sa zdrojomnervozity a stresov. O iných dôsledkochrastu automobilizmu, najmä znečisteníovzdušia, ani nevravím.Do automobilu akoby sa mohli zhmotnilivšetky úskalia nášho modernéhoveku, vedecko-technického pokroku.Auto sa stalo najtypickejším fenoménomcelej epochy rozvinutej civilizácie. V automobile sa stelesnilivšetky kladné i záporné javy nášho spôsobu života.Ak uvažujeme o demografickej zime Slovenska či Európy, zdása, že motorovým tátošom pokles pôrodnosti nehrozí. Skôr naopak.Nie náhodou vstupujeme do sveta, keď porodiť auto budedôležitejšie, než porodiť dieťa. (Pre nové auto radšej dieťa neporodíme,však?) V tomto zmysle nemusíme mať strach o automobilkyna Slovensku.Každý rok pribúda na svete 60 miliónov áut. Už dnes behá pocestách zemegule okolo miliardy motorových vozidiel. Americkéodhady – spred finančnej krízy – špekulujú, že v roku 2050 buderočná produkcia motorových vozidiel 200 miliónov ročne. Celkovýpočet automobilov všetkých druhov dosiahne na svete – tri miliardy.Ani finančné otrasy na Wall Street nemôžu zastaviť neutíchajúcihlad po vlastnom aute. Môžu sa zosypať európske, americkéči austrálskej trhy. Do roku 2050 ekonomiky Indie, Brazílie,Ruska, Číny, Indonézie či Mexika dosiahnu celkove vyššie HDPnež vyspelé krajiny G7. Hlad po autách v týchto krajinách vytváranepredstaviteľne rozsiahly nový trh..Za každým číslom, za každou prognózou stojí však strašný tieň.Čierny mrak, čo veští búrku. Gigantické náklady na budovanie infraštruktúry,miliardy na nové diaľnice, nevídanú spotrebu nafty,rast nákladov, ktorý sa premietne do cien všetkých tovarov okolonás! Stúpajúci počet dopravných nehôd, tisíce nových mŕtvych.Zvýšené náklady na dopravnú políciu, záchranné služby a rýchlulekársku pomoc. Nakoniec najhorší dôsledok veku motorizmu –priotrávenie planéty, tisícky ton exhalátov nad hlavami siedmich(10, 12 miliárd?) pozemšťanov, klimatické zmeny, ničivé cyklóny,hurikány, cunami, zvýšenie hladiny svetových morí.Každé vyrobené auto prispieva k zhrubnutiu lana, ktorý obopínakrk našej Matičky Zem. Mnohí vo svete sa pýtajú: Bude rok2050 aj rokom kolektívnej samovraždy ľudstva?Poviete si: Prečo nás strašíte? Veď o podobných hrôzach sa písalouž dávno predtým. Na príklad o roku 2000. A vidíte. Prežili sme ajrok 2000. A úspešne napredujeme. Však sa to vždy nejako utrasie.Hneď na začiatku vám chcem povedať,že nie som nepriateľom automobilu.Naopak. Od detstva som nadšenýmfanúšikom všetkého motorizovanéhona štyroch kolesách. V časoch normalizácie,keď som nemohol publikovať romány,napísal som 300-stranovú knižkuna oslavu automobilu nazvanú Volantydo nebies (Mladé letá, 1975). Spísal somhistóriu pretekárov, čo obetovali zdraviei svoje životy pre lásku k rýchlosti čizdokonaleniu dnešného auta.Automobil, pôvodne kočiar bez koňana prepravu dvoch-troch ľudí, úžitkovýtechnický výtvor, stal sa pre milióny ľudísnom, ideálom, symbolom statusu, zábavoui dôležitým prostriedkom obživy.Fenomén auta je v dejinách technológieniečím výnimočným. Možno ho porovnaťjedine s lietadlom, ktoré sa však nestalotak masovo dostupným ako automobil.Pred vyše sto rokmi Karl Benz a GottliebDaimler nezávisle od seba zostrojili dnessmiešny koč a vybavili ho motorom NikolausaOtta, kde sa pohonná zmes spaľovalavnútri valca. Dali svetu prvé automobily.Chodili nimi na nedeľné výlety s rodinou.V roku 1908 Henry Ford sériovou výrobou modelu T (montážjedného auta trvala 90 minút, stál iba 695 USD) založil modernýautomobilový priemysel. Urobil z auta spoločníka človeka.Technický výtvor, neživý stroj, sa v styku s človekom správa akosústava reagujúca na individuálne podnety človeka. Človek sa stávanovým typom jazdca. Automobil dal človeku vysokú mieru slobodya nezávislosti. Domestikácia koňa umožnila človeku prekonaťrýchlosť chodca. Za tisícročia až do roku 1840 sa človek prepravovalvo voze ťahanom koňmi (alebo plachetnicou) s priemernourýchlosťou 16 km/hod. Od polovice 19. storočia človek moholuž použiť vlak s parným rušňom a dosiahnuť úžasnú rýchlosť 100km/hod. (v parníku 58 k/hod.) Až v 20. storočí automobil poskytolčloveku v dejinách nevídanú možnosť rýchleho individuálnehopremiestňovania (100 km/hod. i viac), odhliadnuc od lietadla(rýchlosťou 500 km/hod. a viac).Veľkým tajomstvom automobilu (aj súkromného lietadla) jeschopnosť partnerstva s jazdcom, s vodičom. Vyrastá z pocitu človeka,že je s autom spätý, jeho auto (resp. lietadielko) znásobujejeho vlastné sily. Človek si môže slobodne vybrať, kam chce ísťa kedy. Nie je viazaný cestovným poriadkom. Výkon auta nezávisílen od jeho technických parametrov, ale aj od individuálnej šikovnostivodiča (jazdca), od jeho inteligencie, odhadu situácie, zručnosti,skúsenosti. Už nie: ja a auto. Ja s autom. Niet úniku. Smezávislí jeden od druhého. Nemôžeme sa opustiť. Nemôžeme sazachrániť na vlastný účet. Z idúceho auta nemôžeš vyskočiť, lebosa zabiješ. Auto bez teba pôjde bezmocne ďalej, čaká ho skaza. Ibaspoločne máte nádej, že prežijete. Neskôr bezpečnostné pásy ibaumocnili toto spojenie živého človeka a neživého stroja.Mágia automobilu vedie v každodennom živote aj k posunuhodnôt. Tvary áut, ich vybavenie sa menia, prispôsobujú zvyšujúcimsa požiadavkám človeka. Hoci automobil počas 100 rokovstále ostáva bez podstatnej technickej zmeny, tvár automobilu saneustále mení. Karosérie sú výtvarnými dielami, vnútorné vybavenieje čoraz viacej user´s friendly, má vzbudiť pocit domova,pohodlia, vzájomnej dôvery. Dlhoročný automobilista vie, že jeho46 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Esejauto sa individualizuje, stáva sa kamarátom. Stačí dlhá, povedzme,nočná cesta, si sám za volantom, ticho pradúci motor, hrajúceautorádio. Vytvára sa zvláštna pohoda, kontakt nielen fyzický, aleaj emocionálny. (Napísal som raz sci-fi poviedku o autoopravárovi,ktorý sa zhováral s jednotlivými typmi áut. Bol presvedčený, žekaždé auto má svoju dušu.)Kontakt s autom môže nadobudnúť až patologické formy. Americkýspisovateľ William Faulkner pred polstoročím v románe Intruderin the Dust (po česky Neodpočívej v pokoji, Naše vojsko1958) napísal:„Američan v skutočnosti nemiluje nič okrem svojho auta. Na prvommieste nie je jeho žena, jeho dieťa, ani jeho vlasť, ba ani jehobankový účet ...ale jeho auto... Hoci by žil v hocijakej myšacej diere,predsa musí mať aspoň jedno auto. A nielen to. Bude ho každýrok obnovovať v jeho panenskosti, nikomu ho nepožičia, nedovolícudzej ruke ani len spoznať jedinú tajnú, večne cudnú, večnerozmaznanú intimitu jeho pedálov a pák, nesmie v ňom nikdeísť sám, a aj keď ide, nevyberie sanikde, kde by sa auto mohlo poškodiťnejakým škrabnutím alebosa zašpiniť. V nedeľu celé predpoludnieho umýva, leští, láska...“Podľa sociológa MarshallaMcLuhana je auto pre Američanamechanická nevesta. V knihe somzhromaždil príklady, keď sa automobilovípretekári prihovárali ľúbostnýmilistami svojim vozidlám.Trocha iný slovník použil každýz nás starších, keď sa ránov zimných mrazoch márne pokúšalnaštartovať svoje auto: „Naskoč,moja drahá! Pekne ťa prosím,nenechaj ma v štichu!“Tak sa veci majú. Auto je viacako auto. Prináša nezávislosť. Pohybujemsa, teda som.Auto je symbol života konzumnéhoveku. Je aj znamením obrovskýchprotirečení nášho spôsobuživota.Ak dnes na planéte pribúda 60miliónov áut ročne a o tridsať rokovvýroba áut porastie na štvornásobok,je to pre ľudstvo znamenieapokalypsy. Nejde ani tako roj osobných vozidiel, tých našichmalých lások. Ide o státisícea milióny nákladných áut, kamiónov,autobusov, ktoré sú aj presamotných individuálnych motoristovsymbolom havárií a skazy. Všetkým mysliacim ľuďom je jasné,že rast automobilovej dopravy v terajšej podobe nie je trvaleudržateľný a možný.Októbrové číslo amerického časopisu The Futures je venovanémučivej otázke: Aká je budúcnosť automobilového priemyslu?Odborníci sa zamýšľajú nad viacerými riešeniami. Každá možnosťzmeny doterajšieho stavu však naráža na protirečenia.Alternatívne palivá. Biodiesel, vodíkové palivové články, etanol,elektrický pohon, solárne, jadrové palivo. Každá táto alternatívaprináša nové problémy. Doterajší systém infraštruktúry automobilovejdopravy je zameraný na klasické benzínové či naftové motory.Prechod na alternatívne palivá si bude vyžadovať oveľa hustejšiusieť pohotovostných energií, a teda veľké zmeny v ekonomike.Pozdĺž siete diaľnic bude treba vybudovať hustú sieť staníc elektrickejobsluhy. To znamená vyššie nároky na výrobu elektriny.V akých elektrárňach sa bude produkovať? Akým palivom? Nevraviac,že pokus o zmenu narazí na mocnú naftársku loby...Foto: archív autoraČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiSvet sme dostali do takého stavu, že ak chceme riešiť jedenproblém, vzápätí vyskočí iný, nečakaný zádrh. Typický je prípads prechodom na palivá na báze poľnohospodárskych produktov.Skvelý nápad. Až kým sa neukázalo, že presun farmárskej produkciena pestovanie biopalív spôsobil celosvetové zdraženie obilnína následne potravinársku krízu vo svete.Obmedzenie počtu individuálnych vozidiel na cestách. Predpokladása zásah samospráv veľkomiest alebo priamo štátu. Každýčlovek dostane licenciu len na jedno motorové vozidlo. Nové technológieGPS umožnia identifikáciu porušovateľov zákona. Čo na topovedia zanietení ochrancovia ľudských práv? Ktorý legislatívny orgánsi vezme na triko schválenie takýchto limitujúcich opatrení?Druhou cestou je zvyšovanie tlaku na používanie mestskej hromadnejdopravy (MHD). Uplatňuje sa už vo viacerých svetových veľkomestáchlimitovaním vstupu áut do centra. Ľudia však nebudú používaťMHD, budú autobusy naďalej drahé, nespoľahlivé a nebudúzodpovedať pohodliu individuálnej dopravy. Týka sa to nielen Slovenska,ale väčšiny planéty. (Prichádzami na um brežnevovská vízia,že v komunizme nebudú žiadnesúkromné automobily, všetci sabudú voziť na MHD zadarmo.)Doprava na objednávku, automatickénavigačné systémy. USApredpokladajú, že do desiatich rokovbudú sa bežne vyrábať bezpilotnévozidlá. Počet obludných kamiónovna cestách sa môže znížiťuplatnením dopravy na objednávku(on-demand), čiže princíp taxíkov,poväčšine bezpilotných. Telekomunikačnétechnológie využitiamikrovlnných pásiem umožniavzájomné spojenie bezpilotneriadených vozidiel systémom WI-MAX (World wide Interoperabilityfor Microwave Acces).Lietajúce automobily. Stále živýsen z čias sci-fi. Kamióny z preplnenýchdiaľnic treba dostať horedo vzduchu. Nie je mi celkom jasné,aké palivá by sa ušetrili, keďkaždé lietadlo je požieračom vysooktánovýchpalív. Vieme si predstaviťindividuálne lietanie v osobnejdoprave a turistike. A čo na topreplnené letiská a letové dráhy,rastúci počet leteckých katastrof?Komu budú dostupné „lietajúceautomobily“? Budú milióny ľudínamiesto kúpy vlastného auta snívaťo kúpe vlastného lietadielka?Prechod na nemotorovú dopravu, bicykle. Táto alternatíva vylučujepoužívanie doterajšej „motoristickej“ infraštruktúry. Bicyklev uliciach centra či na rýchlostných komunikáciách alebo nadiaľniciach sú nebezpečné, nezdravé, jednoducho nemysliteľné.Táto alternatíva si vyžaduje aj alternatívnu infraštruktúru. Skúsenostiz najvyspelejších krajín sa zdajú povzbudivé. Vybudovalisa stovky kilometrov cyklodráh a chodníkov. Budovanie paralelnejinfraštruktúry, využiteľnej iba pre peších a cyklistov, môžebyť veľkým finančným problémom pre všetky väčšinu krajín svetavrátane nášho Slovenska. Ako sa budú prepravovať deti a osemdesiatročnébabičky?Možno práve teraz, v tieni svetovej finančnej krízy, by sme malizamyslieť, či musíme bezhlavo kopírovať modely superkonzumnéhoživota. Mágia automobilu je príjemná, ale nemôže trvať donekonečna. Formula: Pohybujem sa, teda som, sa poľahky môžezmeniť aj na Pohybujem sa, ale zajtra nemusím byť. Október 200847

44. ročník BHSOrchester milánskej La Scaly povedie dirigent svetového mena Daniele Gatti.Koncertná sieň Slovenskej filharmónie.Velikáni minulí i súčasní na jednom pódiu„Hudbu človek netvorí, hudbou človek žije – skladateľ, interpret, poslucháč, pripomíname aj túto myšlienku prof. Suchoňa pri príležitostiskladateľovej storočnice, na ktorého počesť zaznie na otváracom koncerte 44. ročníka Bratislavských hudobných slávnostídoposiaľ najsilnejšia, najexpresívnejšia kantáta slovenskej hudby Žalm zeme podkarpatskej v podaní Slovenskej filharmónie, Slovenskéhofilharmonického zboru pod taktovkou Petra Feranca. Sólistom je Michal Lehotský.alm mal premiéru v roku 1938„Žv SND. Dirigoval Karel Nedbal,spievali všetky bratislavské zbory... Divadlobolo plné. Profesor Kafenda bol nadšený,publikum tiež,“ spomína skladateľ. Malvtedy len tridsať rokov... veríme, že takýtoohlas zaznamená dielo aj po niekoľkýchdesiatkach rokov. Eugenovi Suchoňovivzdá festival hold aj komorným koncertom,na ktorom v premiére uvedie objavenédiela z mladosti.BHS sa aj tento rok – tak ako minulý –konajú na prelome novembra a decembra.Otvárací koncert je v piatok 22. 11. a končiasa v nedeľu 7. 12. 2008. Predchádza imvšak mimoriadny koncert – dátumom svojhokonania 14. 11. aj významom. Po prvý razna Slovensku bude účinkovať vynikajúci orchestermilánskej La Scaly s dirigentom svetovéhomena Danielom Gattim.Štyridsiatemu štvrtému ročníku BHS bysme mohli dať určite honosný prívlastok „orchestrálny“.Veď na festivale, ktorý tento roktrvá 18 dní, privítame až 11 zahraničných orchestrovsvetových kvalít. Už spomínaná Filarmonicadella Scala a tiež po prvý raz naSlovensku Flámsku kráľovskú filharmóniu čiBieloruskú filharmóniu. V nedeľu 23. novembrasa po prvý raz predstaví aj symfonickýorchester zložený z hráčov Wiener Symphonikera Slovenskej filharmónie pod názvomTwin City Orchestra.V rámci predsedníctva EÚ, ktoré pripadlov 2. polroku 2008 Francúzsku, zavítajúna BHS dva orchestre z krajiny galskéhokohúta – z Paríža a Cannes. BHS hostiaaj vynikajúci Čajkovského symfonickýorchester z Moskvy a orchestre zo susednýchkrajín Rakúska, Maďarska, Českaa Poľska.S taktovkou do Bratislavy prichádzajúdirigentské osobnosti akými sú PhilippeHerreweghe, Vladimír Fedosejev, DennisRussell Davies, Andrew Parrott, DmitrySitkovetsky, Zdeněk Mácal, Philippe Bender,Kirk Trevor, Alain Lombard či Ion Marin(dvaja posledne menovaní budú dirigovaťSlovenskú filharmóniu) a ďalší.Veľká hviezda s Čajkovského orchestrom z Moskvy – Vladimir Fedosejev.Sir James Galway s manželkou.48 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

44. ročník BHSZ inštrumentálnych sólistov spomeňmevíťazov Čajkovského medzinárodnej súťažev Moskve Viktora Tretiakova, AlexandraKňazeva, Denisa Šapovalova a víťazov Medzinárodnejsúťaže Frederyka Chopina voVaršave Pavla Gililova či Dang Thai Sona.Vyberme z charakteristík niektorýchhostí tohtoročného festivalu:„Brilantný talent“, takto označil famóznyMstislav Rostropovič Denisa Šapovalova, víťazaČajkovského súťaže (1998). Maestro hookrem iného prizval aj na koncerty v NewYorku a Londýne v rámci osláv svojich 75.narodenín. Zaujímavosťou je, že tento umelecako prvý interpret vážnej hudby účinkovalna severnom aj južnom póle.„Génius trúbky tretieho tisícročia“, ajtakýto prívlastok má Gábor Boldoczki. Jedržiteľom mnohých ocenení medzi iným ajceny ECHO Klassik a Instrumentalist desJahres – Blechbläser 2008. Renomovanýnemecký časopis Süddeutsche Zeitung hooznačil za následníka kráľa trubkárov M.Andrého.Sir James Galway je zasa živou legendou,patrí k hviezdam televíznej obrazovkya rekordérom v predaji záznamov dielklasickej hudby, z ktorých sa predalo 30miliónov albumov.„Tento umelec je fenomén“, hodnotil kritikvystúpenie českého hornistu Radka Baborákas Bamberskými symfonikmi na Mozartovomfestivale vo Würzburgu (2001).Víťaz Pražskej jari (ako 15-ročný) sa RadekBaborák stal v roku 1993 aj laureátomMedzinárodnej tribúny mladých interpretov(dnes New Talent) na BHS.Medzi príťažlivé festivalové večery vždypatria klavírne recitály – tento rok je príležitosťprivítať prvého ázijského klaviristu,ktorý vyhral prestížnu Medzinárodnú klavírnusúťaž Frederyka Chopina vo Varšave(1980) Dang Thai Sona. Stal sa jednýmz najvýznamnejších interpretov Chopinovýchdiel. V súčasnosti žije v kanadskomMontreale a koncertuje na prestížnych svetovýchpódiách.Zaujímavo je tento rok koncipovaný radkomorných koncertov, na ktorých objavímevôbec v premiére diela Jána LevoslavaBellu, ktoré komponoval ešte v rokoch1863 – 1881 pre potreby katolíckej liturgie,objavné bude uvedenie nemeckých piesnína Slovensku autorov 19. storočia a aj našichsúčasníkov, ktorí ovplyvnili hudobnýprofil Bratislavy, ale aj večer piesní FranzaSchuberta pre soprán a gitaru.To, že hudba nepozná hranice, budú dokumentovaťdva koncerty, na ktorých slovenskéZwiebelovo kvarteto bude interpretovaťdiela amerických súčasníkov Golijova, Reichaa Crumba a nemecké Rosamunde Quartettzasa diela skladateľov východnej EurópySilvestrova, Mansuriana a Šostakoviča.Pri príležitosti Európskeho roka medzikultúrnehodialógu 2008 sa zíntenzívnilaaj spolupráca medzi Bratislavou a Viedňou– jedinými európskymi hlavnými mestami,ktoré sú od seba vzdialené len 60 km.V rámci Twin City roka 2008 sa v obochmestách konalo mnoho podujatí. Napríkladzačal premávať katamarán Twin-City-Liner2, konalo sa hospodárske fórum,sympózium o infraštruktúre miest, KultursalonHörbiger, na ktorom sa predstavilioperní sólisti, prebehla výmena žiakova študentov v rámci projektu DanubeTwins 08, futbalový turnaj a ďalšie. Závertohto projektu, ktorý sa stretol s mimoriadnymohlasom, patrí festivalovému orchestruzloženému z hráčov Wiener Symphonikera Slovenskej filharmónie. Koncertz diel skladateľov, ktorí sú spojení s týmitodvoma mestami spolu s viedenským galavečerom,ukončí Twin City rok Bratislava–Viedeň 2008.K dominantným záujmom dramaturgieBHS patrí orientácia na mladých koncertnýchumelcov. Medzinárodnú tribúnumladých interpretov inicioval v roku 1969Sir Yehudi Menuhin. Organizuje ju Európskavysielacia únia EBU so sídlom v Ženevev mene Medzinárodnej hudobne radyUNESCO. Spoluorganizátorom súťaže súSlovenský rozhlas a Slovenská filharmónia.Od roku 2002 získava víťaz vďaka podporeSPP a Nadácie SPP okrem titulu NewOd roku 1974 sprevádzajú festival umelecké plagátys dielami slovenských výtvarníkov, ktorí savenujú stvárneniu hudby. Tento rok je to dielo KatarínyVavrovej.Talent aj Cenu Nadácie SPP. Tento rok sana dvoch komorných koncertoch predstavíosem semifinalistov – zo Švédska, Česka,Francúzska, Poľska, Bulharska, Slovinska,Lotyšska a Rumunska. Na základe rozhodnutiamedzinárodnej poroty budú traja finalistiúčinkovať na koncerte v sprievodeSymfonického orchestra Slovenského rozhlasuv pondelok 1. decembra 2008.Mladosti patrí aj objednávka Festivalovéhovýboru BHS, ktorý oslovil skladateľaMareka Piačeka, aby skomponoval dielo,ktoré bude premiérovo na festivale uvedenév podaní Štátneho komorného orchestrazo Žiliny..A keďže BHS ctia aj výročia svojich dlhoročnýchspolupracovníkov, dostáva naBHS opäť príležitosť aj nikdy nestarnúcispevácky zbor Lúčnica, ktorý oslavuje šesťdesiatok existencie súboru.Spracované z podkladov BHSFoto: Peter Brenkus a archív BHSEnsemble Phoenix Munich predvedie renesančné balady a tance.Šéfdirigent SF Peter Feranec.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 200849

Výtvarné umenieDiela a tvorba MilanaMedúza v BudapeštiHistorické inšpirácie a pocta V. VasarelymuIng. Milan Medúz sa narodil 23. septembra 1935v Bobrove na Orave. V detstve získal výtvarnévzdelanie u Márie Medveckej. Vyštudoval Vysokúškolu poľnohospodársku v Brne a pôsobil akostredoškolský profesor na poľnohospodárskychškolách v okrese Prievidza. Výtvarnej tvorbe saintenzívne venuje od polovice 90. rokov 20. storočia,najskôr ako neprofesionálny výtvarník oceňovanýv celoslovenských a regionálnych výtvarnýchsúťažiach, a v súčasnosti ako aktívny členvýboru renomatívneho Klubu výtvarných umelcova teoretikov v Bratislave. Diela M. Medúza boliviackrát prezentované v rámci spomienkovýchpodujatí slovenskej ľavice, v čase výročí dejinnýchudalostí a osobností ako V. Clementis, L.Novomeský atď. Pôsobí v oblasti voľnej maliarskejvýtvarnej tvorby, v angažovanej modalitehistorického žánru a maliarstva, symbolickéhoa historizujúceho portrétu, ale aj špecifickýchmaliarskych moralít, vyzretých dekoratívnychpodnetov a žánrov ako zátišie, resp. op-artistickýchinšpirácií atď.Foto: archívMajster Milan Medúz pripomenul vosvojej tvorbe aj ďalšie významné hodnoty.Výstavu venoval ako poctu aj svetoznámemutvorcovi moderných výtvarných dejínVictorovi Vasarelymu. Radi teda pripomíname,že tento neobyčajne cenený maďarskývýtvarník mal aj svoju slovenskú matku,pričom aj on osobne do roku 1919 žilv Piešťanoch. A ani neskôr nestratil obdivnývzťah k Slovensku, ba dokonca ani k zemepisnýmnázvom – Slovenska.Ing. Milan Medúz výtvarne pôsobí v rámciKlubu výtvarných umelcov a teoretikova vo svojej tvorbe výnimočne spracúva podnetynárodných a svetových dejín, pričom o.i. rozvíja žáner monumentalizovaného lyrizujúcehoportrétu. V Budapešti sa tak opätovne(a víťazne, ale aj pietne) zjavili portrétytých, ktorých možno, žiaľ, nazvať ajmučeníkmi, a ktorí zrejme symbolicky, aleaj skutočne trpeli za presvedčenie a odkazsvojho hnutia. V Budapešti tak vystavili portrétyV. Clementisa a Laca Novomeského. V.Clementis zaiste nebol slovenským grófomApponyim, ale tým spíkrom BBC, ktorýv čase vojny burcoval do boja proti fašizmu.A Laco Novomeský nebol iba činovníkomSlovenskej národnej rady a vrcholným predstaviteľomilegálnej KSS, ale aj slovenskýmbásnikom svetového formátu, ktorý sa narodil– v Budapešti. Ak by mu, náhodou, aktivistiSMK nevedeli prísť na meno – dobreLeonardo da Vinci: Maliar sa podobá bohu, lebomôže slobodne tvoriť, akryl 2000, 70x53 cmrozumel maďarsko-slovenským národnýma kultúrnym vzťahom. Aj v tomto prípade(ide o meno Ladislav) nešlo o kontaktný bodApponyi (Horthy-Hitler), ale o kontaktnýbod – netrestania dvoch národov.Majster M. Medúz sa, našťastie, môžepohrávať s dejinami. Nemá vo svojej tvor-Hlavným výstavným podujatím, ktorépri príležitosti tohtoročného (neokrúhleho)64. výročia SNP zorganizoval Klub výtvarnýchumelcov a teoretikov v zahraničí,a to pod záštitou Slovenského zväzu protifašistickýchbojovníkov, bolo reprezentačnéuvedenie výtvarnej tvorby – výberu z dielamaliara Ing. Milana Medúza v Slovenskominštitúte v Budapešti. Výstavu pod názvomMilan Medúz – historické inšpirácie a poctaV. Vasarelymu otvorili v predvečer výročia –dňa 27. augusta 2008. Nesporne pozoruhodnúvýstavu spoluotvoril riaditeľ Slovenskéhoinštitútu doc. Milan Kurucz, CSc., a naslávnostnej vernisáži sa zúčastnil zástupcaveľvyslanca SR v Budapešti I. Marton, avšakaj početní návštevníci podujatia – kultúrnaverejnosť Budapešti, resp. následníci priamychúčastníkov protifašistického odboja.Mikuláš Koperník: Točí sa Zem, akryl 1998, 53x70 cm50 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 2008

Výtvarné umenieVladimír Clementis: Nedokončená kronika, akryl 2001, 53x70 cmNa životnej križovatke, akryl 1997, 66x85 cmbe diela patetické, plamenné. Občas možnonájsť v umení aj istý rébus. Vojna sakdesi začína, vojna sa kdesi končí. Rozpaľovačovvojen dohnal kedysi k zúrivostiCharlie Chaplin.Odpoveď mi tu dala príroda – prihovorila sami prúdom javov, pretržitých vo svojej nepretržitosti.Tento princíp tvorby mi poskytolmožnosť vyjadriť prieniky rôznych javova tvarov. Spočiatku boli príliš konkrétne, akosi to vyžadovali naliehavé témy súčasnosti.Postupne som však stále väčšmi využívalrastrový efekt „moiré“, ktorý uplatňoval vosvojej tvorbe V. Vasarely. J. Soto, a i., u násnapríklad O. Dubay, na plastické vyjadrenietvarov. V rastroch prestupovaných líniamia plôškami farieb sa prejavila možnosť zachytiťzmiešané situácie a nálady. Napokonsiahol som k monumentalizovaným portrétom,k pokusom znázorniť a spojiť myšlienkys podobou jej autora a dobovým pozadím.Viaceré takéto obrazy mienil som zaradiť doreťazenia myšlienok a ideí všeľudských – dodejinných súvislostí a vývinu humanizmua poznania. Hoci tvorcovia týchto myšlienokžili pred stáročiami, pokúsil som sa včleniťich do súradníc tejto doby, do nášho času naprahu tretieho milénia.Ladislav SkrakFoto: archív autoraDisko-samota, akryl 1996, 85x66 cmPocta Vasarelymu, akryl 2000, 91x71cmVýstava v Budapešti nikoho neurazila. Pripomenulahodnoty a cnosti. Ale aj kategórie.No a, samozrejme, kardinálne hodnoty.Spomienky a konfesieMilana MedúzaOtvorené hranice zlákali pred desiatimipätnástimirokmi moju tvorbu do dynamickýchpriestorov „superčistých“ farieb optickéhoumenia. Realita všedných dní však dotýchto sfér a priestorov vtláčala aj trápeniaa bolesti života prostých ľudí. To moje vžitépredstavy a pocity mi nedovolili vyhýbať sabolestným témam tejto doby. Do prvých pokusovtvoriť v štýle op-artu mi prenikala človečina– z pozadia „plastických“ plôch akobysa mi vynárali ruky, tváre, myšlienky a cityčloveka. Vznikal tak problém, ako spojiť zlomya línie života ľudí s lákavou farebnou geometrioujedinečnej a žiarivej plochy obrazu.Vojna kdesi prepuká, tempera 1993, 55x37 cmČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii Október 200851

Osobnosti SlovenskaJán Andrej Segner(4. 10. 1704 – 5. 10. 1777)vedec, fyzik, matematikPo niektorých významných ľuďoch súpomenované ulice miest, menej je takých,po ktorých je pomenovaný kráterna Mesiaci. Po významnom vedcovi, ktorýpreslávil našu krajinu vo svete – JánoviAndrejovi Segnernerovi je pomenovanéjedno i druhé. No on by bol azda najšťastnejší,keby vedel, že sa naplnilo jehoživotné krédo: „Byť užitočným aj po smrti“,pretože napriek úspechom, ktoré dosiahol,zostal skromným človekom. Môžeme tousudzovať aj z dobových materiálov z Halle,v ktorých bolo po jeho smrti uvedené:„Väčšina učencov je užitočná len svojimivedeckými prácami. História týchto prácje väčšinou tou peknou časťou ich vlastnéhoživota. Segner bol užitočný aj svojím životom.Bol to čestný muž v pravom zmysleslova, priateľský k ľuďom, dobrého srdca,dobromyseľný. Bol ochotný pomôcť, bolnepriateľom chvastúnstva a nepravdy, súcitnýa dobrosrdečný. Bol vyrovnanej povahy,či v chorobách, alebo pri nehodáchveselý a neotrasený. Svoje vášne ovládal,hoci bol od prírody prchký. To boli dôvody,že každý, kto ho poznal, mal ho rád a vážilsi ho.“Rodina Segnerovcov patrila k známymmeštiackym rodom. Dodnes stojí v Bratislavena Michalskej ulici známa Segnerovskákúria, kde bývali a zachoval sa aj kamennýrodový erb, ktorý stál na potokuVydrica. Ján Andrej Segner sa narodil 4.októbra 1704. Mal iba štyri roky, keď muzomrela mama a odvtedy ho vychovávaliotec so starým otcom. Talentovanémuchlapcovi umožnili študovať, najskôr naevanjelickom lýceu v Bratislave, kde bolv tom období profesorom Matej Bel, a neskôrna školách v Rábe, Debrecíne a na vysokúškolu ho poslali do Jeny. Tam študovalmedicínu, ale intenzívne sa venoval i matematikea prírodným vedám. V roku 1729sa s lekárskym diplomom vrátil do Bratislavy,ale vykonávať lekársku prax v rodnommeste a neskôr v Debrecíne vydržal ibadva roky. Volanie fyziky a matematiky bolosilnejšie, preto sa rozhodol, že sa vráti nauniverzitu do Jeny a bude sa venovať týmtovedným disciplínam. Stal sa profesorommatematiky, po dvoch rokoch odišiel prednášaťmatematiku, fyziku a iné prírodnédisciplíny do Göttingenu a svoju vedeckúa pedagogickú kariéru zavŕšil na univerzitev Halle, kde bol až do svojej smrti.Na univerzite v Göttingene, kde pôsobildvadsať rokov, sa zoznámil s jedným z najväčšíchmatematikov a fyzikov 18. storočiaLeonardom Eulerom, ktorý vedel oceniťvýsledky Segnerových vedeckých práca v niektorých svojich dielach sa na ne odvolával.Segner bol v tom času už známyv európskych vedeckých kruhoch ako vynikajúcipedagóg, ale predovšetkým akoautor učebníc a vedeckých prác z matematiky,fyziky a astronómie. Charakteristicképre jeho dielo, postoj k vede a napokoni k životu je vyjadrenie v úvode diela Specimentheoriae turbinum z roku 1735: „Pokúsilsom sa o to, aby som oddelil zbytočnéod podstatného a aby cesta pre tých, čo sautiekajú k vede, bola čím kratšia. Časomsom čoraz menej dovolil – a k tomu manabádala prax – aby sa vyskytli iné odôvodnenia,okrem tých, ku ktorým možnoúspešne dospieť pomocou matematickýchdisciplín.“ V roku 1739 vyšla jeho učebnicaaritmetiky a geometrie, učebnica fyzikya roku 1746 Einleitug in die Naurlehre (Úvoddo prírodovedy), ale to je iba časť z množstvavedeckých prác tohto geniálneho vedca,ktorý nenadarmo patril v Nemecku, alei v celej Európe k najvýznamnejším autorommatematických učebníc v 18. storočí.S menom tohto významného vedca sav laických i odborných kruhoch najčastejšiespája jeho známy objav, ktorý vošieldo dejín fyziky pod názvom Segnerovokoleso. Rozličné zariadenia, v ktorých savyužíval pohybový účinok reaktívnej sily,boli už známe, keď Segner začal skúmaťprincíp odbornejšie, na základe vedomostíz matematiky, fyziky, prírodovedy. Na jednoduchommodeli postupne odvodil výrazpre výtokovú rýchlosť vody, určil zvýšenietejto rýchlosti v dôsledku odstredivejsily a vypočítal účinnosť stroja pre prípadštyroch výtokových trubíc. Svojím objavomupozornil na možnosť využitia reaktívnejsily, čo neskôr našlo uplatnenie prikonštrukcii vodných turbín a o pár storočíneskôr i pri raketových motoroch. Segnersa dožil aj uplatnenia svojich teoretickýchprác v praxi, pretože onedlho po ich zverejnenípostavili neďaleko Göttingenu olejovýmlyn, ktorý poháňalo veľké Segnerovokoleso. Na Segnerovu vedeckú prácu o reaktívnomvodnom kolese oblasti nadviazalLeonard Euler vo svojich prácach z oblastihydrodynamiky. Tento významný matematikvo svojich dielach spomínal Segnerevomeno a zdôrazňoval jeho zásluhy,dôkazom čoho bolo i jeho odporúčanie,aby Segnera zvolili za čestného člena petrohradskejakadémie, a podpora pri získaníprofesúry na univerzite v Halle.Okrem fyziky a matematiky sa Ján AndrejSegner zaoberal i astronómiou a roku1775 vydal v nemeckom jazyku dielo Astronomicképrednášky, zreteľný pokyn k dôkladnejznalosti oblohy, kde vyjadril poznatok,že pokrok v matematike a fyzike nemožnodosiahnuť bez znalostí astronómie. Ako lekárvypracoval zásady správneho regulovaniakrvného tlaku. Svoje poznatky o teóriisvetla vyjadril v diele O výnimočnosti svetla.A to zďaleka nie sú všetky jeho pozoruhodnéobjavy a výsledky, ktorými sa zapísal dodejín exaktných vied. Úspešný vedec bolocenený členstvom najznámejších vedeckýchspoločností v Európe – Royal Societyv Londýne, akadémií vied v Berlíne a Patrohrade,Kráľovskej spoločnosti v Göttingene.Keď sa stal profesorom, pruský kráľFriedrich II. mu udelil titul tajného kráľovskéhoradcu a ďalšie vyznamenania. Zomrel5. októbra 1777 v Halle. Jozef LeikertFoto: archív autora52 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ľudia a udalostiOcenení pracovníci železnícMinister dopravy pôšt a telekomunikácií SR Ľubomír Vážnyocenil v Bratislave v septembri pri príležitosti Dňa železničiarovrezortným vyznamenaním 74 železničiarov, pracovníkovŽelezníc Slovenskej republiky, Železničnej spoločnostiSlovensko, a. s, a Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s.Ocenení venovali železnici desiatky rokov života, tisíce hodínpráce, niektorí dokonca zachránili ľudský život či majetok Čo sa varí v spoločnosti Microsoft?Koncom septembra sa uskutočnilo neformálne posedenie pri raňajkách,ktoré novinárom pripravil a naservíroval osobne generálny riaditeľ spoločnostiMicrosoft Slovakia Peter Čerešník. Funkciu zastáva od júla 2008 a vystriedalv nej Roberta Šimončiča, ktorý slovenskú pobočku riadil sedem rokov.S Petrom Čerešníkom sme sa v uvoľnenej atmosfére rozprávali o budúcomsmerovaní spoločnosti Microsoft aj celého IT sektora, pripravovaných novinkácha tabu nebola ani téma konkurencie.DATALAN oslávil 18 rokovs ProducentmiOsemnásťročné pôsobenie na slovenskom trhu oslávilaspoločnosť DATALAN, a. s., spolu so svojimi partnermia zákazníkmi naozaj slávnostne – na premiére celosvetovoúspešného muzikálu Producenti. Muzikál právom zožalvďaka výbornému spracovaniu a výkonu hlavných predstaviteľovod divákov standing ovation. Po predstavení nasledovalaslávnostná recepcia pre vzácnych hostí – zákazníkov,partnerov a zamestnancov, za účasti majiteľov i výkonnéhovedenia spoločnosti DATALAN. Okrem dobrejnálady, jedla a pitia si hostia mohli vychutnať aj príjemnýhudobný sprievod, výber z muzikálových hitov v podaníMirky Partlovej a Janka Slezáka. Desaťročie humanistických aktivítObčianske združenie Spoločnosť Ferdinanda Martinenga si v týchto dňochpripomenulo desiate výročie vzniku. Spoločnosť vznikla ako občianske združeniea podporuje aktivity, ktoré rozvíjajú humanistické a kultúrne tradície európskehodedičstva. SFM pomáha telesne postihnutým, organizuje zbierky, revitalizujeniektoré časti starej Bratislavy, oceňuje významné osobnosti. Súčasťou oslávbol aj krst knihy autorov Petra Kurhajca a Pavla Gleska Starnutie. Knihu uviedlido života poslankyňa NR SR Iveta Radičová a paralympionik Ján Riapoš. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 200853

Potulky po SlovenskuSám s Júliusom Satinským(in memoriam) v BratislaveMilan Resutík54 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: dreamstime.comKeď si vyberám z knižnice niektorú z Julových knižiek, a v poslednomčase to robím pomerne dosť často, nevnímam až natoľko slová,ba hádam ani ich obsah. Ja tú knižku držím v ruke a pozorne počúvam.Vnímam ju ako príjemnú ezoterickú hudbu, ktorá vo mne vytvára atmosférupohody alebo pohodu atmosféry až odzbrojujúceho vzťahu človekak rodnému mestu. Neviem, sám tomu dosť dobre nerozumiem. Nerád používamto slovo, ale z Julovej vety všade cítim človečinu. Nielen v týchjeho ľuďoch za múrmi alebo pred fasádami domov, dokonca ju cítim ajv samotných múroch. On totiž nerozprával o Bratislave; on sa s ňoumaznal a láskal každým slovom. Keďže mesto bolo časťou z neho (aleboon bol časťou z neho?), starostlivo bedlil nad touto súčasťou spoločnéhoorganizmu. Celkom ho chápem, aj keď – na rozdiel od neho – pre mňaBratislava nie je rodným mestom, hoci sa časom stala aj mojím mestom.Prinajmenšom preto, že bola rodným mestom mojich detí... Že som ajsám stihol vstrebať aspoň niečo z nostalgie „starého“ sveta a stretnúťpostavy, ktoré sa stávali legendami, zblížiť sa s nimi, hoci neúnavný boľševikich tlačil až za hranicu ľudskej dôstojnosti.Krátko po tom, ako začal Julo vnímať svet, mesto začalo pred jehoočami odumierať. Spresnil by som to: ožívajúc mrelo. Rovnako rýchloodumieral duch, ako namiesto domov začali v ňom vyrastať klietky,zapĺňajúce sa novými ľuďmi. Klietky – prakticky aj symbolicky: To revolučnepodbitou čižmou do Bratislavy práve vkročil boľševik s víziounového a krajšieho sveta. Priniesol revolúciu. Ako vieme, revolúcia popieraevolúciu. Revolúcia je dobrá, keď bola už dávno a aj to najmä ďaleko.No a keďže táto bola „tu a teraz“, stala sa pustošením i poníženímmesta, ktoré sa pýšilo slávnou históriou a koexistenciou troch kultúr:slovenskej, nemeckej a maďarskej. Kozúbok Julovej až bezradnej láskyvšak napriek tomu nevyhasol. Prežil, pánboh zaplať, boľševika... Aj Julo,aj ten kozúbok...Kedysi mi spisovateľ Ján Hrušovský – ale aj Tido J. Gašpar, JánSmrek, Emil Boleslav Lukáč, Valentín Beniak, Alex S. Pakan, ba ajmladší Štefan Žáry a ďalší – rozprávali, ako to bolo, keď po roku1918 prišli okupovať mesto. Oni, teda Slováci. Oni, ktorí však nevtrhlido Bratislavy, Prešporku, Pozsonyu či Pressburgu ako uzurpátoris cieľom bezhlavo búrať minulé, ale s úsilím na starom čipopri starom budovať niečo iné, nové. Usilovali sa zachovať noblesusvojich predchodcov a k tomu pridať čerstvého slovenskéhoducha. Príznačné na tom bolo, že sem vtrhli dovtedy nepočetníslovenskí intelektuáli s cieľom zmeniť duchovný ráz mesta, pretožeslúžky a sluhovia slovenskí tu boli odjakživa. Ako vravievali,prichádzali do viech a kaviarní spievať slovenské piesne, vstupovalido úradov, kde zneli slovenčina a čeština, tvorila sa bohéma,bujará a inteligentná. A mimoriadne aktívna.Je zaujímavé, že v období medzi dvoma svetovými vojnami sanielen slovenský intelekt, ale aj mesto samotné rozvíjali prirodzenea harmonicky s tým, čo zanechala minulosť. Popri sebe, niejedno na úkor druhého. Presnejšie by som povedal následne, posebe. Slovenský živel mal po rozpade Rakúsko-Uhorska celkomprirodzene navrch, napokon – boli sme v Československu. Mestovšak dokázalo pritúliť všetkých a bolo tolerantné voči všetkýmtrom národným kultúram a národom. A dosť dlho aj voči Židoma ich svojráznej kultúre, čo nebolo v celej našej krajine až takýmzabehaným zvykom... Ku klasike, k palácom pribúdali modernéstavby. Duchovná harmónia alebo aspoň tolerancia medzi obyvateľmisa musela premietnuť aj v materiálnom svete, takže povojnovývývoj nabral prirodzený smer. Vznikali divadlá, kaviarne,tančiarne, úrady, športoviská, iné kultúrne a vzdelávacie ustanoviznei kostoly. Mnohé z toho upadlo do zabudnutia, ale po desaťročiachsa nejedno takéto dielo stalo národnou kultúrnou pamiatkoua pýchou mesta, ktorá svedčila o obrovskom duchovnomi materiálnom a ekonomickom rozmachu Bratislavy. A ďalšie dodnesspolu dotvárajú atmosféru kultúrneho centra, pokiaľ to uniklodeštruktívnej pozornosti komunizmu.Pravdaže, pravý stavebný boom nastal ešte za minulého režimu.Toľko betónu sa nespotrebuje vari ani dnes, koľko vtedy pretiekloBratislavou. Prichádzali tisíce, desaťtisíce ľudí z vidieka, ktorí malizmeniť tvár a ducha mesta, bolo im treba dať strechu nad hlavy.Nebudovalo sa však mesto, no stavali sa bytové jednotky. Ukladalisa klietky nad seba, pod seba a vedľa seba. Napokon aj v materiálisa muselo konkrétne ukázať to, v čom sa uzavrel duch národa,ba aj celý človek po komunistickom puči – v betónovej klietke.Stavali sa teda Štrkovce a Ostredky, Petržalky a Kútiky, kládol sabetón vedľa betónu. Boli to mestá, ktoré stáli, ale nežili, nežilo sav nich. Každé ráno z týchto sídlisk unikali obyvatelia masovo prečdo miesta ich zamestnania. Neboli to len tí, ktorí museli, ale aj tí,ktorí chceli uniknúť cudzote a prázdnote bezduchých betónovýchplôch. Po večeroch a nociach sa tam vracali skloniť hlavu a plodiťgenerácie. Nič viac. To nebol domov, to bolo len trvalé bydlisko.Pečiatka v občianskom preukaze. Julo o začiatkoch tohto horúčkovitéhošialenstva vraví – napríklad: „Bratislava v tom roku (1951)

Potulky po Slovenskubola už dosť ustráchané mesto. Viliam Široký, predseda vlády, ktorýhovoril česko-maďarským prízvukom, sa rozhodol venovať prezidentskýpalác pionierom. Krásny interiér začali upravovať pre roztopašný drobizg.V suteréne spravili model slovenskej bane (banícky krúžok), v prezidentovejpracovni sa usadili mičurinci, v kuchyni chemici. Dramatickýkrúžok mal byť v prezidentskej kúpeľni, ale zabrali sme aj spálňu a obliekareň.Socializmus zvíťazil. Deti začali s chuťou ničiť nádherný Grassalkovichovpalác. Tak ako dospelí nádherné mestečko na Dunaji. Mojerodisko aj mohylu mojich kostí. A to sa písal len rok 1951...“Neviem, či sa dá dnes poprechádzať po Petržalke alebo Pošni čiOstredkoch. Chodníka tam nenájdete a to, čo je medzi domami,má slúžiť pre chodca i pre dopravu. Vedľa domu dom a za nímzase dom. Chýba mi tam čosi ako starogrécka agora, kde sa ráta sostretaním a zhromažďovaním občanov, chýbajú mi chrámy v blízkostitých zhromaždených občanov, ale aj pouliční muzikanti, ktoríby vyhrávali pre radosť okoloidúcich, predavačky fialiek a konvaliniek...Lenže chýbajú mi aj okoloidúci a korzujúci... Chýbami londýnsky Hyde Park, kde by si ktokoľvek bez bázne vyslovilsvoju nespokojnosť prípadne svoje politické koncepcie a potoms pocitom dobre vykonanej práce odchádzal so vztýčenou hlavou.Napokon chápem, Slovák sa bojí prehovoriť, on len tak zakričať siv dave zborovo spolu s ostatnými. Ešte nemá na to, aby ako sólistasuverénne predstúpil pred svet?Jedného dňa, keď som sa vracal po hrádzi z Viedne, pri Wolfstalesom takmer spadol z bicykla: pár sto metrov predo mnou sa pochmúrnevypínala Petržalka a zľava som zas hľadel na KarlovuVes a Kútiky alebo ako sa to volá. Z tej diaľky som nemal dôvodani zamyslieť sa, či zvyšky živej prírody poľudšťujú sídlisko, aleboči sídlisko devastuje prírodu. O Petržalke ani nehovoriac. Bol tosugestívny záber z thrilleru na mesto zlých duchov a iných hrôz.Mám však rád skoré ranné prechádzky po bratislavskom centre.Aspoň raz v týž dni kráčam od Nového mosta po Laurinskej smeromku korzu. Majestátny Dóm svätého Martina v hlbokom tichuvíta prebúdzajúci sa deň. Aj mňa. Výstavné domy a paláce sa jagajúvynovenosťou. Radosť oprieť oči! Autá premávajú riedko a ľudiatiež. Akurát v pešej zóne je trochu rušnejšie. Kdesi – zrejmespred pivárne – počujem skladať antikorové sudy s pivom, indeprepravky s nápojmi, pri Starej tržnici je evidentne väčší pohyb.Dunajskou ulicou prejdem až k Ondrejskému cintorínu a potomspäť. Intenzita dopravy a hluku vzrastá. Mesto sa pomaly zaľudňuje.Okolo Hlavného námestia otvárajú sa kaviarne. Vojdemna prvú rannú kávu. Do ušných bubienkov mi narazí rozšantenýreproduktor s celkom isto skvelým bubeníkom. Poprosím čašníka,či by tú hudbu mohol trochu stíšiť, aby som sa mohol zhovárať.S nevôľou si ma vypočuje a poslúchne, trochu stíši. Z minúty naFoto: archív autoraTam skladajú všetko. Kde-tu zametači vysávajú cigaretové ohorkya upratujú všetko, čo po sebe zanechala noc. Pred obchodíkmia kaviarňami zamestnanci čistia a umývajú chodník. Prichádzanový deň pre nových sviežich ľudí. Autá prichádzajú a odchádzajú.Je to jediný okamih, keď do pešieho priestoru môže vojsť autozásobovateľa - smrteľníka a nielen hrdé tátoše vyholených hláv nabýčích krkoch, ktoré smú stáť kdekoľvek a kedykoľvek. Bdelá políciaustráži ich bezpečnosť a beztrestnosť...Foto: dreamstime.comČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiminútu však hluk pomaličky narastá a mladý čašník ma nenechána pochybách, kto je tu pánom. Nie, ich zákazník ešte stále nie jeich pánom, prinajlepšom je ich súdruhom, ktorý svojou konzumáciousponzoruje diskotéky obsluhujúceho personálu.Nuž čo. Postsocialistický kapitalizmus sa nedá pomýliť, ale ajtak už zjavne zaniká aj ten. Raz príde doba, že aj postsocialistickémravy pominú a bratislavské pohostinstvo sa vráti do čias, keď záležalonielen na tom, koľko zákazník zaplatí, ale aj na tom, ako sacíti. Deň za dňom z prachu povstávajú znehodnotené staré domya rozžiaria sa do neuveriteľnej krásy. Som šťastný, že môžem sledovaťtakéto zmeny. Úsilie zmeniť mesto na domov prechádzaz historického centra čoraz ďalej do okrajových „králikární“. Štrkovcei Petržalky po troche nasávajú do seba čosi ľudské. Pravda,asi tam už nikdy nevzniknú rušné námestia a korzá, ale treba sapripraviť, že nocľahárne raz budú chcieť ľudia premeniť na domov.Lebo tak sa mení svet a spolu s ním aj Bratislava.„Po novembri sa mi veľmi páčil posledný mohutný úder ÚV KSS dopolitickej scény: do Ústredného výboru KSS kooptovali nových členov.Volali sa: Paprčka, Guľa a Špunt. Ale ani títo súdruhovia už nestačili obhájiťvedúcu úlohu strany. Tak sme sa my Bratislavčania ocitli v pokojnoma prosperujúcom kapitalizme. Len sa okolo seba obzrite...!“Nie je to rodisko moje, ale mohyla mojich kostí, aby som parafrázovalklasika a Jula Satinského.Október 200855

Košice 2013 – kandidát na titulEurópske hlavné mesto kultúryUSE THE CITY! – POUŽI MESTO!Vyjdi von, aktívne sa zapoj do verejného života, vstúp do Interfacu, ktorý bol pre tebavytvorený, a začni komunikovať s kultúrou, umením a predovšetkým s ľuďmi okoloseba! To je slogan kampane, priama výzva mesta adresovaná jeho občanom s očakávaním,že nezostane opomenutá. Svedectvom, že sa tak nestalo, je skutočnosť, žeEurópskym hlavným mestom kultúry na rok 2013 sa stali Košice. Trinásťčlennej medzinárodnejporote na čele s predsedom Bobom Scottom predstavili 8. septembra 2008projekt INTERFACE a spomedzi štyroch slovenských uchádzačov – Martin, Nitra, Prešov,Košice – zvíťazili.INTERFACE ako bod spojenia nadobúdaveľavýznamné a širokospektrálne rozmerydnes už v celkom konkrétnych podujatiach,ktorých bolo od podania prihláškydo národnej súťaže vo februári 2007doteraz takmer dvesto. Na verejnú výzvuna predkladanie projektov poslalo svojenávrhy a nápady vyše 300 Košičanov. Štyrihlavné témy projektu predstavujú vzájomnúkomunikáciu mesta s jeho obyvateľmii jeho návštevníkmi, poskytujú priestorkaždému, kto má nielen záujem o kultúrnedianie, ale aj ochotu skultúrniť mesto.Transformačný Interface zmení bývalé industriálnea armádne zóny na prostrediekreatívneho priemyslu, príkladom sú kasárneKulturpark, kde sa o program starániekoľko občianskych združení. OtvorenýInterface vnesie kultúru do okrajovýchčastí mesta – kultúrne body okraja Spots.Interface dialógu vytvorí priestor pre kultúrnya umelecký dialóg medzi východnoua západnou Európu a prekročí aj schengenskéhranice. Enviromentálny Interfacepomôže zosúladiť potreby človeka a životnéhoprostredia, napríklad v Modrom parkuv rekreačnej lokalite Anička a v ďalšíchtroch mestských parkoch. Všetky aktivitymusia do seba zapadať, i na seba nadväzovať,presne ako fakt, že doterajší šéf tvorivéhotímu EHMK Marek Kolárčik si akonový riaditeľ košického magistrátu beriedo novej funkcie štyri priority: Košice akomesto kultúry, mesto rodiny, mesto inovatívnehopodnikania a zdravé, enviromentálnemesto. Projekt sa stal jedným z podpornýchpilierov Plánu hospodárskehoa sociálneho rozvoja mesta, ktorý sa právedokončuje. Pre primátora mesta FrantiškaKnapíka je projekt „prínosom na skvalitneniekultúrneho života mesta. Prichádzames novými myšlienkami, ktoré budemesto uskutočňovať ako nové transformačnéprvky svojej kultúrnej politiky. V roku,keď bude mesto užívať titul, očakávamenárast návštevnosti, s čím je spojené budovanieinfraštruktúry. Mesto sa dostanedo zoznamu kultúrnych agentúr a cestovnýchkancelárií, čím sa zvýši cestovnýruch. Toto je spôsob, ako sa môžu Košicedostať na úroveň známych miest alebo regiónov,ktoré sú už zafixované v našom európskompovedomí.“Tvorivý realizačný tím kandidatúry mestatvorilo 20 ľudí, no na príprave projektusa podieľala takmer stovka domácichi zahraničných odborných konzultantova spolupracovníkov. Nemenej významnáje podpora významných osobností, a týchsa za tento projekt vyslovil už úctyhodnýpočet, medzi inými exprezident RudolfSchuster, režisér Juraj Jakubisko, opernýspevák Štefan Margita, košický rabín YossiSteiner, košický arcibiskup Alojz Tkáč,fotograf Alexander Jiroušek, hudobnýskladateľ Peter Breiner, spevák Igor Timkoa iní. Na prípravu projektu a podpornékultúrne podujatia vyčlenilo mesto 18mil. korún, no celkové náklady predsta-56 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Košice 2013 – kandidát na titulEurópske hlavné mesto kultúryvujú 80 miliónov eur (2,41 miliardy Sk),z toho vyše 40 percent príde zo štrukturálnychfondov, zvyšok z vlastných a štátnychzdrojov. S tým súvisí aj zmena organizačnejštruktúry, vytvorenie nového právnehosubjektu, samostatnej organizácie, ktorúčaká v prvom rade práca na príprave grantovejschémy celého projektu.Najväčším rivalom Košíc v súťaži bolomesto Prešov. Dnes sa zo súperov stávajúpartneri, ako potvrdili v memorande o budúcejspolupráci do roku 2013 FrantišekKnapík a Pavel Hagyari. Spoločnými témamioboch miest sú menšiny vo východoslovenskomregióne, kultúra marginalizovanýchskupín, hlavne Rómov, ekuména,východná a západná kultúra, Andy Warhol,súmestie Košice – Prešov a iné. S francúzskympartnerom, víťazom EHMK mestomMarseille, sa košický projektový tímstretne koncom októbra, kde si dohodnúkonkrétne témy spolupráce. „Výsledkomdoterajšej komunikácie sú spoločné témya projekty ako utečenci, pouličné divadlo,spoločný projekt vzájomnej prezentáciekultúrnych špecifík oboch regiónov, ktorýprinesie pohľad na charakteristickú tradičnúarchitektúru, remeselnú výrobu i zachovanétechnické pamiatky,“ hovorí umeleckýdramaturg projektu Roman Sorger.Projekt EHMK začína ľudí zaujímať.„Ativity nie sú vytvorené len pre pasívnehodiváka, aby prišiel a zatlieskal, aleaby sa aktívne zúčastnil na procese tvorby,čím kladieme dôraz na interaktivitu.Ambíciou nášho projektu je vo väčšejmiere zapojiť do procesu tvorby vonkajšieprostredie mesta, jeho ulice, parky vrátanesídlisk a okrajových častí“, vysvetľuje MarekKolárčik. Tisícky Košičanov uchvátilav auguste najväčšia laserová šou v Európeinštalovaná v bývalej bani Bankov – Zone13, kde sa už desať rokov neťaží. Štyri laseryosvetľovali schátrané stavby zo železobetónua vytvárali svetelné efekty, ktorémali zvýrazniť priemyselnú architektúrutohto priestoru. Práve toto miesto inšpirovaloorganizátorov na jeho budúce využitie,usporadúvanie hudobných festivalovpod holým nebom. V podstate si to mnohomladých ľudí, ktorí sa prišli na laserovúšou pozrieť, mohli aj vyskúšať, lebo farebnédivadlo celkom spontánne pokračovalodiskotékou. Celkom iný rozmer bude maťStreet-art, pouličné interaktívne umenie,ktoré predvedú naši a francúzski umelcis rómskymi obyvateľmi Lunika IX. Projektpripravil Roman Sorger so skupinouumelcov z Lyonu, ktorí sa v máji predstaviliv bývalých kasárňach na Kukučínovejulici s multimediálnym projektom Niečočervené. Jeho zámerom je dosiahnuť komunikáciuo problémoch rómskej komunityv meste. Hlavná konzultantka košickejkandidatúry, riaditeľka národnej kancelárieeurópskeho grantového programuKultúra (2007-2013) Zora Jaurová ho považujeza projekt sociálneho umenia a dlhodobejsociálnej práce. Francúzski partnerimajú dlhoročné skúsenosti s prácous problematickými sociálnymi skupinami,už sa boli pozrieť na Luniku IX a prostredieich doslova nadchlo. „Umelci a Rómoviabudú spolu tvoriť, možno postavia sochualebo usporiadajú spoločný koncert.Vidíme predsa, ako mení Rómov DivadloRomathan alebo stredná umelecká škola,to je hmatateľný dôkaz, že cez kultúrua umenie v dialógu sa dá veľa zmeniť,“ hovoríSorger. Ktovie, či si niekto vie predstaviť,že z technologických budov na výmenutepla - výmenníkových staníc na sídliskáchsa stanú kultúrne centrá. Nuž, aj tátopredstava má už celkom konkrétne kontúry.Výmenník je košický experiment, prednedávnomsa na sídlisku Terasa uskutočnilaprvá tvorivá dielňa pod vedením mladéhovýtvarníka Rada Repického. Komiks,grafity a street-art oživili ošumelú fasádutakmer polstoročného objektu. A možnoto dospeje až k tomu, že si obyvatelia sídliskaprestavajú svoj starý výmenník podľaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniivlastných predstáv na priestor pre umeniea kultúru. Myšlienka premeniť tieto objektyna kultúrne body okrajových častí mesta– SPOTS vznikla na Fakulte výtvarnýchumení Technickej univerzity v Košiciach.Do projektu košickej kandidatúry savýznamne zapojil aj Košický samosprávnykraj, okrem iného i prostredníctvom oživeniaštyroch historických ciest – gotickej,železnej, vínnej a cisársko-kráľovskej podnázvom Terra incognita. Je to výzva nielenpe mesto, ale pre celý región. Je to príležitosťna zviditeľnenie sa regiónu v Európe,na vytvorenie podmienok pre rozvojkultúrnych aktivít, cestovného ruchu, infraštruktúry,zlepšenie imidžu mesta a regiónu.- Košice sú veľké, otvorené a mysliacesrdce, sú prajné a priateľské. Košice,to sú tolerancia, úcta k slobode myšlienok,vyznaní, kultúr a národností. A k týmtoprívlastkom patrí pripísať aj mesto kultúry,- vyjadril podporu košickej kandidatúrepredseda Košického samosprávneho krajaZdenko Trebuľa.Od roku1985 zvolili za Európske hlavnémesto kultúry 32 miest, medzi nimiŠtokholm, Janov, Atény, Glasgow, Krakov,Porto a ďalšie. V priebehu rokov toto podujatienestratilo nič zo svojho pôvodnéhozámeru upozorniť na bohatstvo, rôznorodosťeurópskych kultúr a ich spoločné črty,prispieť k tomu, aby sa občania Európy navzájomlepšie spoznali a podporili získaniepovedomia príslušnosti k tomu istému európskemuspoločenstvu. Európskymi hlavnýmimestami v tomto roku sú anglickýLiverpool a nórsky Stavanger, na budúcirok majú tento titul rakúsky Linz a litovskýVilnius. Ani v Košiciach sa rokom 2013projekt Európske hlavné mesto kultúry neskončí,naopak, titul zostane, práca na zveľaďovaníkreatívneho prostredia a posilňovaníúlohy verejnosti ako aktívneho prvkukultúry bude pokračovať.Marta SzattlerováFoto: Aleš SmejkalOktóber 200857

Veľvyslanci v SRBritskí investori sao Slovensko zaujímajú„Slovensko vnímame ako dôležité strategické územie na podnikanie a zároveň akoprekrásnu krajinu,“ povedal veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a SevernéhoÍrska Michael John Wyn Roberts novinárke Tatiane Jaglovej v rozhovore pri príležitostinávštevy kráľovnej Alžbety II.■■ Slovákov potešila správa, že jej veličenstvokráľovná Alžbeta II. prejavila záujemo našu krajinu. V čom je Slovensko pre Spojenékráľovstvo Veľkej Británie a SevernéhoÍrska zaujímavé?Slovensko nás zaujíma ako náš spojenecv NATO, náš partner v EÚ a – po dvamimoriadne produktívne roky – ako nášpartner v Bezpečnostnej rade OSN. Vzhľadomna politické ideológie, ktoré sa k sebev minulosti nehodili, sme mali s vašou krajinoumálo spoločné. Dnes takmer všetko,čo ovplyvňuje jednu krajinu, ovplyvňujeaj druhú – od zvyšovania cien potravín pozmeny podnebia alebo napríklad aj keď ideo dianie v Afganistane či v Gruzínsku.■■ Je Slovensko vo Veľkej Británii dostatočneznáme? Ako nás jej obyvatelia hodnotia?V uplynulých rokoch prišli do Spojenéhokráľovstva desiatky tisícov Slovákov žiť,študovať alebo pracovať. Čoraz viac Britovzároveň objavuje a spoznáva nielen Bratislavu,ale celé Slovensko, túto nádhernú krajinuako dovolenkovú destináciu, a tiež akovhodné miesto na podnikanie. Podľa mojichskúseností Slováci sú obľúbení a naši obyvateliasi ich vážia pre ich srdečnosť a usilovnúprácu. Stále však ešte zostáva veľký priestorna spoznávanie vašej krajiny. Získať uznaniesi vyžaduje pracovať na sebe. A na to zastreba reklamu a aktívnejší prístup k ponukeslovenského kraja, kultúry a naturelu. Návštevakráľovnej na Slovensku koncom tohtomesiaca určite prispeje k lepšiemu spoznaniuvašej krajiny. Propagácii Slovenska savšak treba venovať aj po jej návrate domov.Foto: archív veľvyslanectva■■ Pozná našu krajinu, jej aktivity a potenciálaj podnikateľská sféra vašej krajiny?Oveľa viac ako predtým. Vďaka vysokejmiere rastu, systému rovnej dane, skutočnosti,že Slovensko vstúpilo do EÚ a vstupuje doeurozóny, ako aj vďaka svojej zemepisnej poloheje Slovensko vnímané ako dôležité strategickéúzemie na podnikanie. Bilaterálnyobchod je silný a rastie. Na Slovensku pôsobíveľký počet väčších britských investorov –Tesco, HSBC, Tate & Lyle, AMEC a BAE, akoaj mnoho ďalších, menej známych firemnýchmien. Aj keď je obklopené väčšími susednýmikrajinami, Slovensko by sa malo venovaťsvojej reklame v zahraničí ešte viac.■■ V akom odvetví je podľa vášho názoru, excelencia,kapitálový vstup Veľkej Británie nanáš trh najperspektívnejší?Vyrábate dnes viac áut na obyvateľa akoktorákoľvek iná krajina vo svete a priemyselSpojeného kráľovstva má dlhoročnú tradíciuv dodávaní vysokošpecializovaných súčiastokpre automobilový priemysel. Vynikámeaj v oblasti poskytovania služieb vrátanebankovníctva, získavania a zvyšovania investičnéhokapitálu, v manažérstve a stavebníctveaj v budovaní turistickej infraštruktúry.■■ Krátko po svojom nástupe na diplomatickúmisiu ste, excelencia, ponúkli spoluprácua pomoc odborníkov pri realizácii opatrení,zameraných na znižovanie emisií skleníkovýchplynov v zmysle záväzkov Kjótskehoprotokolu. Stretli ste sa u nás so záujmom?Ak máme predchádzať katastrofickémunárastu globálneho otepľovania na našejplanéte, so sprievodnými rizikami sucha,záplav, hladu, chorôb, migrácie a dokoncakonfliktov, musíme naliehavo urobiť opatreniana zníženie globálnych emisií uhlíkaa zvýšiť využitie obnoviteľných zdrojovenergie. Týka sa to nás všetkých. Je to veczmeny verejného postoja, zmeny podnikateľskýchpraktík a legislatívy. Vidím, že naSlovensku sú ľudia značne zapálení pre vec,hoci tak ako v iných krajinách sú tu možnostiurobiť oveľa viac. Ľudí zrejme znepokojuje,že to všetko bude stáť peniaze. Podnetnousprávou je, že prejsť na využívanieenergie s nízkym obsahom uhlíka znamená,stať sa konkurencieschopnejšími. Slovensko„sedí“ na obrovskom zdroji geotermálnejenergie. Doteraz ho využíva iba zopárľudí a firiem. Som presvedčený, že práve takétoprojekty treba podporiť. Verím, že návštevakráľovnej pomôže aj v tomto smere.■■ Pri vašom nedávnom stretnutí s naším ministromškolstva Jánom Mikolajom ste sas uznaním vyjadrili o našom novom školskomzákone. Čo si na ňom ceníte?V tejto súvislosti treba hovoriť o vedomostnejekonomike. Ak Európa má byťschopná konkurovať ekonomikám Indiea Číny, budeme musieť využívať naše silnéstránky – vedomosti, schopnosti, zručnosti,výskum a invenčné zavádzanie novýchpostupov. Súvisí to do značnej mieryso vzdelaním a celoživotnými odbornýmizručnosťami a skúsenosťami zo svojho povolania.Vyžaduje si to veľké investície doškôl a vysokých škôl a tiež do informačnýchtechnológií. Ide o to – zbaviť sa nedostatkova zamerať sa na prospech. Čo si cenímna programe vášho ministerstva školstva?Konkrétne – vo vládnom programe Slovensko21 vidím serióznu snahu učiť ľudí zručnostiam,ktoré budú potrebovať. Začína sato numerickou gramotnosťou a ovládanímcudzích jazykov a pokračuje zlepšovanímkonkurencie medzi vzdelávacími inštitúciami,aby sa zvýšila ich kvalita, rozšírenímpríležitostí pre všetkých, zlepšením rozsahupre vedeckú spoluprácu, a rozvíjanímodborných zručností a skúseností. Ministerstvomá veľkolepý reformný program,ktorý oslovuje všetko, čo som spomínal.■■ Nedávno ste navštívili rómsku osadu v PlaveckomŠtvrtku, zaujímate sa o riešenie rómskejotázky – iste aj v súvislosti s množstvomRómov, ktorí vycestovali do Británie...Navštívil som rómske komunity po celomSlovensku, niektoré prosperujúce, iné nie.Na mojom veľvyslanectve pracoval rómskyinternista. Netajím, veľa sa pýtam. Ale preto,že chcem porozumieť problémom a ich podstate.A to v čase, keď EÚ dáva nový hybnýimpulz snahám na dosiahnutie väčšieho spoločenskéhozačlenenia rómskych komunít.Áno, medzi početnými Slovákmi, ktorí prichádzajúdo Spojeného kráľovstva, je veľa Rómov.Inštinkt mi vraví, že sa musíme zameraťna otázky prístupu ku vzdelaniu a k zamestnanosti;a to neznamená, že sa problém vyriešiiba poskytnutie peňazí. Bude treba prejsťod jednej kultúry k druhej, aby sa dosiahlozaradenie rómskej komunity do spoločenskéhoživota, o ktoré sa usilujeme.■■ V čom by sa ešte mohli prehĺbiť vzťahy medzinašimi krajinami?Využime príležitosť, ktorú so sebou prinieslanávšteva jej veličenstva, na vzájomnýrozvoj vedomostí a vzájomné porozumenie,pochopenie našich dejín a kultúry,na vybudovanie obchodu a investícií,na to, aby sme spoločne vyriešili globálneproblémy a prehĺbili naše partnerstvo. (Preklad Mária Vrabcová)58 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

DiplomatiSedemnáste výročieNa oslavu sedemnásteho výročia nezávislosti Ukrajiny pozvala do bratislavskéhohotela Bôrik svojich hostí veľvyslankyňa Ukrajinskej republikyInna Ohnivec s manželom Volodimirom Kravčenkom (vľavo). Na slávnosti ukrajinského sviatku sa stretlo množstvo významnýchosobností zo Slovenska, ako aj u nás akreditovaní veľvyslanci. Nasnímke zľava – veľvyslanec Rakúskej republiky Helmut Wesselya veľvyslanec Švédskeho kráľovstva Mikael Westerlind (v strede). Americkí umelci v BratislaveVeľvyslanec Spojených štátov amerických Vincent Obsitnik prezentovalvo svojej bratislavskej rezidencii americké výtvarné umenie.Hostia vysoko ocenili aj koncert americkej speváčky Erin Heiselovej,ktorú na piane sprevádzal Maroš Klátik. Obrazy, – povedalveľvyslanec Obsitnik, – sú svedectvom spojenia, ktoré existujemedzi Slovenskom a USA, pretože niektoré maľby reprezentujúmiesta, kde slovenskí imigranti hľadali svoj nový život. VincentObsitnik sa k svojím slovenským koreňom priznal aj zaspievanímvýchodniarskej ľudovej piesne. Medzi hosťami tohto zaujímavého podujatia bol aj veľvyslanec Gruzínskejrepubliky Nikoloz Nikolozišvili.Text a foto: Tatiana JaglováČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 200859

Európsky parlamentEurópsky parlamentoktóbrové zasadnutie Európskeho parlamentuVúvode prvého októbrového plenárnehozasadnutia v Bruseli vystúpila v pléneEP dňa 8. 10. 2008 bývalá prezidentská kandidátkaKolumbie Ingrid Betancourtová. Vosvojom silne emotívnom vystúpení pripomenulatisíce tých, ktorí sú na svete zadržiavaníproti svojej vôli. Za hlavnú zbraň, ktorúby vlády všetkých štátov sveta mali používaťv boji proti útlaku, je slovo. Vďaka „slovám“Európskeho parlamentu je dnes ona a ďalšízajatci na slobode. Poslancom poďakovala zaneochvejné úsilie v prospech jej prepustenia.Predseda EP Hans-Gert Pöttering privítalIngrid Betancourtovú v Európskomparlamente slovami: „Skutočnosť, že stetu teraz s nami, je jasným signálom, žeodvážni ľudia vo svojom boji za slobodua ľudskú dôstojnosť nikdy nestrácajú nádej.“Ingrid Betancourtová sa podľa predseduEP stala symbolom slobody a ľudskéhoodporu proti tým, ktorí iným ľuďomodopierajú ich ľudské práva, príkladomdôstojnosti a ľudských hodnôt. „Váš príkladnám tiež ukazuje, že demokracianikdy nesmie ustúpiť terorizmu. Je našoumorálnou povinnosťou zaistiť ochranuprávneho štátu,“ uviedol predseda EP.Jedným z hlavných posolstiev jej vystúpeniabola „sila slova“. „Jedinou zbraňou,ktorej môžeme veriť, je sila slov. Nieje nič silnejšie ako slová. Vďaka nim môžemeúčinne bojovať proti nenávisti a násiliu,“povedala Betancourtová. Prostredníctvomslov môžeme podľa nej zmeniťcelý svet. „Môžeme vybudovať mier, zachovaťsi slobodu a vybudovať novú civilizáciulásky.“Ingrid Betancourtová bola unesená 23.februára 2002 v kolumbijskom pralesepovstaleckou organizáciou FARC, ktoráju držala v zajatí šesť a pol roka. Oslobodenábola 2. júla 2008 vďaka zásahu kolumbijskejarmády, ktorá okrem nej zachránilaďalších 14 zajatcov. Od svojhooslobodenia sa Ingrid Betancourtová aktívneusiluje o prepustenie ostatných zajatcovzadržaných FARC.Posilnenie dohľadu nadfinančnými trhmiPoslanci prijali správu o budúcej štruktúrefinančného dohľadu, prostredníctvom ktorejžiadajú formálne komisiu, aby predložilanávrhy na zlepšenie štruktúry dohľadu nadfinančnými službami v EÚ a na posilnenieregulačného rámca. Parlament sa domnieva,že ECB by mala hrať významnejšiu úlohu prikoordinácii údajov týkajúcich sa obozretnéhodohľadu na mikroúrovni, aby mohla lepšiepredchádzať systémovému riziku. Poslancitaktiež žiadajú finančné inštitúcie, aby zverejňovaliodmeny vedúcich pracovníkov.Do konca tohto roka budú pri najväčšíchcezhraničných finančných skupináchalebo holdingových spoločnostiachpôsobiacich v EÚ vytvorené Kolégiá orgánovdohľadu. Poslanci pripomínajú, žetreba jasne formulovať kritériá na identifikáciutýchto skupín alebo spoločností,kde bude vytvorenie kolégia povinné.Tieto kolégiá budú prijímať rozhodnutiakvalifikovanou väčšinou hlasov na základezásad a cieľov, ktoré zaistia dôslednosť,spravodlivosť a primerané zaobchádzaniea rovnaké podmienky pre všetkých.Poslanci žiadajú prijatie opatrení naposilnenie transparentnosti procesu sekuritizácie(premeny pohľadávok nacenné papiere). Poslanci žiadajú komisiu,aby zabezpečila, že záruky vkladovbudú revidované s cieľom zabrániť tomu,aby boli v rôznych členských štátoch výškygarantovaných objemov rôzne. Minimálnegarantované finančné sumy by saokrem toho mali výrazne zvýšiť a v prípadeúpadku finančnej inštitúcie by samala zaistiť včasná refundácia vkladu prespotrebiteľa a to vrátane cezhraničnýchvkladov.Koordinovaný prístup pririešení finančnej krízyPoslanci EP rokovali so zástupcami radya komisie o nadchádzajúcom zasadnutí Európskejrady a globálnej finančnej kríze. Podľaväčšiny rečníkov by únia mala postupovaťv súvislosti s finančnou krízou koordinovanea členské štáty by sa mali vyhnúť jednostrannýmkrokom, ktoré poškodzujú ich susedov.Hoci väčšina poslancov privítala plán komisieo vytvorení skupiny na vysokej úrovni,ktorá vypracuje návrh o dohľade nad finančnýmitrhmi, niektorí poukázali na to, že satým mala únia zaoberať skôr.V strednodobom a dlhodobom horizontetreba prinavrátiť spoľahlivosť a dôveryhodnosťtrhom, vytvoriť regulačný rámec,ktorý zabráni ďalším krízam a zlepšiť systémycezhraničného dohľadu nad finančnýmitrhmi. Pritom pripomenul návrhy,ktoré v nedávnej dobe predložila EK - návrhtýkajúci sa ratingových agentúr a návrho kapitálovej primeranosti. Na záverpripomenul, že súčasná kríza ukazuje, žeEurópa teraz viac ako kedykoľvek predtýmpotrebuje Lisabonskú zmluvu.Väčší dôraz na prevenciuEP prijal nelegislatívnu správu, ktorá sazaoberá bielou knihou komisie v oblasti zdravotnejstarostlivosti na obdobie 2008 – 2013.Poslanci vítajú tri hlavné ciele tohto dokumentu,ktorými sú podpora dobrého zdravia,ochrana pred zdravotnými rizikami a podporadynamických zdravotných systémov.Dokument vychádza zo spoločenskýchhodnôt a zásad európskych zdravotnýchsystémov, na ktorých sa členské štáty dohodliv roku 2006, a vytýči tri hlavné ciele:- podpora dobrého zdravotného stavuv starnúcej Európe,- ochrana občanov pred zdravotnýmihrozbami,- a podpora dynamických zdravotnýchsystémov a nových technológií.Vzhľadom na to, že 40 % výdavkovv oblasti ochrany zdravia vzniká v súvislostis nezdravým životným štýlom,vítajú poslanci zámer komisie podporovaťpredchádzanie chorôb vo všetkýchvekových skupinách v duchu „zdraviepre všetkých" a zdôrazňujú pritom potrebuvenovať zvláštnu pozornosť výžive,obezite, podvýžive, fyzickej aktivite,konzumácii alkoholu, drogám, fajčeniua rizikám pre životné prostredie vrátaneznečistenia vzduchu, a to na pracoviskui doma. Poslanci pripomínajú, že za zdravieby mali niesť zodpovednosť taktiežsami občania a vyzývajú v tejto súvislostik posilneniu investícií do výskumu zdravotnejgramotnosti.Prístup na odstránenie chudobyPoslanci EP prijali nelegislatívnu správu,v ktorej žiadajú prijatie uceleného prístupuna odstránenie chudoby. Cieľom je zaistiťzodpovedajúci príjem, kvalitné zamestnaniea lepší prístup k sociálnemu zabezpečeniu prevšetkých európskych občanov.Niektoré z členských štátov zaviedli dosvojho vnútroštátneho práva minimálnumzdu, iné však tento koncept neuplatňujú.Poslanci preto žiadajú členské štáty,aby „zaručili minimálne zdroje, ktorémajú byť poskytované prostredníctvomsystémov sociálnej ochrany". Rada bymala taktiež stanoviť ciele EÚ v oblastiminimálnych miezd zaisťujúcich odmenuvo výške najmenej 60 % príslušnej(vnútroštátnej, odvetvovej atď.) priemernejmzdy a mala by súčasne určiť časovýtermín, v ktorom by všetky členské štátymali tieto ciele dosiahnuť. Poslanci okremtoho žiadajú členské štáty, aby počas nezamestnanostialebo v čase medzi dvomapracovnými pomermi zaistili poskytovanieminimálneho príjmu, pričom zvláštnapozornosť by sa mala venovať skupinámžien, ktoré majú dodatočnú zodpovednosť.60 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis prezidentskej kancelárieInfoservis prezidentskej kancelárieOficiálna návšteva prezidenta SR Ivana Gašparovičav Bielom dome7. - 11. október 2008určité zadosťučinenie aj pre občanov Slovenskej republiky, žeAmerika nás vníma pozitívne a že s USA máme dobré vzťahy“.Ďalej skonštatoval, že slovensko-americké vzťahy sú v súčasnostina najlepšej úrovni od vzniku našej samostatnosti. Zároveňsvojmu hostiteľovi poďakoval za podporu pri vstupe do NATO,čím sa nám otvorili dvere aj do Európskej únie a stali sme sa dôveryhodnýmpartnerom pre celý svet. „Slovensko je spojencoma priateľom Spojených štátov. A ako prezident obdivujem tohtoprezidenta. Má dobré, silné názory a oceňujem hodnoty, ktorépredstavuje,“ týmito slovami otvoril prezident Spojených štátovamerických George Bush vyhlásenie pre tlač krátko po stretnutíso slovenským prezidentom v Oválnej pracovni Bieleho domu.Na vojenskej prehliadke – 15. výročie vznikuOzbrojených síl SR21. september 2008Prezident SR Ivan Gašparovič označil oficiálnu návštevu USAza veľmi úspešnú a považuje ju za významný medzník v slovensko-americkýchvzťahoch. Podľa Ivana Gašparoviča „je to ajČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPrezident Ivan Gašparovič sa zúčastnil na vojenskej prehliadkev Bratislave pri príležitosti 15. výročia vzniku Ozbrojených sílSR. Pri tejto príležitosti uviedol, že „Slovenská republika vstupomdo Severoatlantickej aliancie a Európskej únie jasne deklarovala,že nemieni byť len pasívnym konzumentom bezpečnosti, alenaopak, je pripravená spolupodieľať sa na vytváraní bezpečnéhosveta". Ivan Gašparovič zdôraznil, že armáda pomáha aj civilnémuobyvateľstvu a účasť slovenských vojakov v zahraničných misiáchvysoko hodnotia predstavitelia medzinárodných organizáciía zoskupení, ale aj politickí reprezentanti a obyvateľstvo krajín,kde pôsobia.Na vojenskej prehliadke sa zúčastnilo viac ako 550 vojakovprofesionálnych Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorípredviedli viac ako 20 typov pozemnej techniky a 12 typov technikyvzdušných síl.Foto: M. GarajOktóber 200861

Infoservis Úradu vlády SRInfoservis Úradu vlády SRTlačový a informačný odborÚradu vlády Slovenskej republikyNámestie slobody 1813 70 BratislavaTel: +421 7 5729 5248Fax: +421 7 5249 7625mmaruska@government.gov.skjana.riskova@government.gov.skInformácie z tohto InfoServisu a mnohoďalších nájdete na internetových stránkachúradu vlády Slovenskej republikyna adrese www.vlada.gov.skZ komuniké111. schôdza vlády SR(17. septembra 2008)113. schôdza vlády SR(20. septembra 2008)112. schôdza vlády SR(24. septembra 2008)115. schôdza vlády SR(29. septembra 2008)114. schôdza vlády SR(1. októbra 2008)116. schôdza vlády SR(8. októbra 2008)Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR17. septembra 2008Vláda SR prerokovala a schválila návrhnariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorýmsa mení nariadenie vlády Slovenskejrepubliky č. 226/2005 Z. z. o výške úhradyza zdravotnú starostlivosť, ktorú uhrádzazdravotná poisťovňa poskytovateľovi lekárskejslužby prvej pomoci. Návrh predložilminister zdravotníctva SR Richard Raši.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom na ratifikáciu protokolov o pristúpeníAlbánskej republiky a Chorvátskejrepubliky k Severoatlantickej zmluve. Návrhpredložil minister zahraničných vecíSR J. Kubiš.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o plnení cieľov Akčnéhoplánu trvalo udržateľného rozvoja SR naroky 2005 – 2010 za rok 2007. Návrh predložilpodpredseda vlády SR pre vedomostnúspoločnosť, európske záležitosti, ľudsképráva a menšiny D. Čaplovič.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR20. septembra 2008Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o dôsledkoch svetovej finančnej krízyna vybrané segmenty Slovenského ekonomickéhosystému. Vláda SR zároveň uložilaministerke práce, sociálnych vecí a rodiny SRpredložiť v spolupráci s generálnym riaditeľomSociálnej poisťovne na rokovanie vládynávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovomsporení a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.Súčasne ministerke práce, sociálnych vecía rodiny SR vláda SR uložila predložiť na rokovanievlády návrh na skrátené legislatívnekonanie o vládnom návrhu zákona, ktorýmsa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z .z. o starobnomdôchodkovom sporení a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov. Správu predložil ministerfinancií SR Ján Počiatek.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR24. septembra 2008Vláda SR prerokovala a schválila správuo pripravenosti NBS a bankového sektorana zavedenie eura. Návrh predložil guvernérNárodnej banky Slovenska Ivan Šramko.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschvaľuje návrh na zriadenie Cenovej radySlovenskej republiky a schválenie štatútu Cenovejrady Slovenskej republiky. Návrh predložilpredseda vlády SR Robert Fico.Vláda SR prerokovala a schválila správuo vývoji spotrebiteľských cien v súvislostis prípravou na zavedenie eura o opatreniachna zabránenie ich neodôvodneného rastuv období pred a po zavedení eura. Návrhpredložil minister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona o cestnej premávkea o zmene a doplnení niektorých zákonov.Návrh predložil podpredseda vlády SR a ministervnútra SR Robert Kaliňák.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR29. septembra 2008Vláda SR prerokovala a schválila návrhna zrušenie uznesenia vlády Slovenskej republikyč. 551 z 20. augusta 1996 k návrhuna jednostranné zrušenie vízovej povinnostipre občanov Kanady pri turistických a obchodnýchcestách nepresahujúcich 90 dní.Návrh predložil podpredseda vlády a ministervnútra SR Robert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna zrušenie uznesenia vlády Slovenskej republikyč. 1082 z 8. decembra 1999 k návrhuna jednostranné zrušenie vízovej povinnostipre štátnych občanov Austrálskehozväzu a štátnych občanov Nového Zélandu,ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky.Návrh predložil podpredseda vládya minister vnútra SR Robert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouvyjadrila súhlas s návrhom na uzavretieDohody medzi vládou Slovenskej republikya vládou Spojených štátov americkýcho výmene informácií zo skríningu známychteroristov alebo osôb podozrivých z terorizmu.Návrh predložil podpredseda vládya minister vnútra SR Robert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskourepublikou a Spojenými štátmiamerickými o zintenzívnení spolupráce pripredchádzaní a boji proti trestnej činnosti.Návrh predložil podpredseda vlády a ministervnútra SR Robert Kaliňák.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR1. októbra 2008Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona, ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadokv znení neskorších predpisov. Návrhpredložil podpredseda vlády SR a ministerspravodlivosti SR Štefan Harabin.Vláda SR prerokovala a schválila návrhzákona o príspevku na starostlivosť o dieťaa o zmene a doplnení niektorých zákonov.Návrh predložila ministerka práce, sociálnychvecí a rodiny SR Viera Tomanová.Vláda SR prerokovala a schválila rozvoj verejnejosobnej dopravy pred dopravou indivi-62 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis Úradu vlády SRduálnou. Návrh predložil minister dopravy,pôšt a telekomunikácií SR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna úpravu Programu štátnej podporyobnovy bytového fondu formou poskytovaniabankových záruk za úvery. Návrhpredložil minister výstavby a regionálnehorozvoja SR Marian Janušek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona, ktorým sa dopĺňazákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovomsporení a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zneníneskorších predpisov. Návrh predložilaministerka práce, sociálnych vecí a rodinySR V. Tomanová.Vláda SR prerokovala a schválila návrhnariadenia vlády Slovenskej republiky,ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskejrepubliky č. 722/2004 Z. z. o výškeúhrady poistenca za služby súvisiace s poskytovanímzdravotnej starostlivosti v zneníneskorších predpisov. Návrh predložilminister zdravotníctva SR Richard Raši.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona, ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazovýchmimoriadnych opatreniach v prípraveniektorých stavieb diaľnic a ciestpre motorové vozidlá a o doplnení zákonaNárodnej rady Slovenskej republikyč. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností(katastrálny zákon) v znení neskoršíchpredpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z.a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Návrh predložil minister dopravy, pôšta telekomunikácii SR Ľ. Vážny.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona, ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotnýchpoisťovniach, dohľade nad zdravotnoustarostlivosťou a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov a o zmene a doplnení zákonač. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistenía o zmene a doplnení zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplneníniektorých zákonov. Návrh predložil ministerzdravotníctva SR R. Raši.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o pokroku v implementácii Finančnéhomechanizmu EHP a Nórskehofinančného mechanizmu. Správu predložilpodpredseda vlády SR pre vedomostnúspoločnosť, európske záležitosti, ľudsképráva a menšiny D. Čaplovič.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o stave a vývoji finančného trhu zaprvý polrok 2008. Správu predložil guvernérNárodnej banky Slovenska Ivan Šramko.Vláda SR uložila ministrovi hospodárstvaSR Ľubomírovi Jahnátkovi a ministrovi zahraničnýchvecí SR Jánovi Kubišovi formálnepožiadať Európsku komisiu o zriadenie sídlaagentúry pre spoluprácu energetických regulátorovv Slovenskej republike. Návrh predložilminister hospodárstva Ľ. Jahnátek.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR8. októbra 2008Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieanalýzu sociálno-ekonomickej situácie okresuSpišská Nová Ves a návrhy na zlepšeniev sociálnej a hospodárskej oblasti. Návrhpredložil minister hospod. SR Ľ Jahnátek.Vláda SR prerokovala a schválila národnýprogram reforiem Slovenskej republiky naroky 2008 – 2010. Návrh predložili podpredsedavlády SR pre vedomostnú spoločnosť,európske záležitosti, ľudské práva a menšinyDušan Čaplovič a min. fin. SR J. Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhúčasti oficiálnej delegácie Slovenskej republikyvedenej predsedom vlády SR RobertomFicom na zasadnutí Európskej rady v Bruseliv dňoch 15. - 16. októbra 2008. Návrh predložilminister zahraničných vecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a schválila návrh zákona,ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnejrady Slovenskej republiky č.118/ 1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.Návrh predložil minister financií SRJán Počiatek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieopatrenia na zmiernenie a následné zastaveniepodkôrnikovej kalamity v smrečinách naSlovensku. Návrh predložil minister pôdohospodárstvaSR Stanislav Becík.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR15. októbra 2008Vláda SR odporučila prerokovať NR SRnávrh poslancov NR SR Vladimíra Mečiara,Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovejna vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňazákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnýporiadok) a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov(tlač 758) vrátane pripomienok Legislatívnejrady vlády až po prerokovaní návrhu zákonao cestnej premávke. Návrh predložil podpredsedavlády a minister spravodlivosti SRŠ. Harabin.Vláda prerokovala a vyjadrila súhlas s návrhomposlancov NR SR Borisa Zalu a OľgyNachtmannovej na vydanie zákona o zásluháchAlexandra Dubčeka (tlač 721). Návrhpredložil minister kultúry SR M. Maďarič.Vláda prerokovala a vyjadrila súhlas s návrhomposlancov NR SR Ley Grečkoveja Jána Babiča na vydanie zákona, ktorým samení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadocha o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (tlač751). Návrh predložil minister životnéhoprostredia SR Ján Chrbet.Vláda prerokovala a vyjadrila súhlas s návrhomposlanca NR SR Róberta Madeja navydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočnéhopríspevku niektorým poberateľomČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniidôchodku a o doplnení niektorých zákonov(tlač 754). Návrh predložila ministerka práce,sociálnych vecí a rodiny SR Viera Tomanová.Vláda prerokovala a schválila návrh rozpočtuverejnej správy na roky 2009 až 2011.Návrh predložil minister financií SR JánPočiatek.Vláda prerokovala a schválila návrh rozpočtuSociálnej poisťovne na rok 2009 a rozpočtovývýhľad na roky 2010 až 2012.Návrhpredložil generálny riaditeľ Sociálnej poisťovneDušan Muňko.Vláda prerokovala a s pripomienkou vzalana vedomie návrh na použitie majetku Fondunárodného majetku SR v roku 2009 podľa§ 28 ods. 3 písm. b / zákona č. 92/1991Zb. o podmienkach prevodu majetku štátuna iné osoby v znení neskorších predpisov.Návrh predložil prezident prezídia Fondu národnéhomajetku SR Peter Šimko.Vláda prerokovala a vzala na vedomie návrhrozpočtu nákladov na činnosť Fondu národnéhomajetku Slovenskej republiky naroky 2009 až 2011. Návrh predložil prezidentprezídia Fondu národného majetku SR P.Šimko.Vláda prerokovala a schválila návrhprio rít Slovenskej republiky na obdobie18-mesačného predsedníctva Francúzska,Českej republiky a Švédska v Rade EÚ. Návrhpredložil minister zahraničných vecíSR Ján Kubiš.Vláda prerokovala a schválila návrh koncepciezmlúv medzi štátom a verejnoprávnymivysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečeníslužieb verejnosti v oblasti rozhlasovéhoa televízneho vysielania. Návrh predložilminister kultúry SR Marek Maďarič.Vláda prerokovala a schválila s pripomienkounávrh nariadenia vlády Slovenskej republiky,ktorým sa ustanovuje suma minimálnejmzdy. Návrh predložila ministerkapráce, sociálnych vecí a rodiny SR Viera Tomanová.Vláda prerokovala a vzala na vedomiesprávu o stave výskumu a vývoja v SR za roky2002 –2006. Správu predložil podpredsedavlády SR a minister školstva SR J.Mikolaj.Vláda prerokovala a vzala na vedomie informáciuo vyhľadávaní a potieraní nelegálnejpráce a nelegálneho zamestnávania zaprvý polrok 2008. Návrh predložila ministerkapráce, sociálnych vecí a rodiny SR VieraTomanová.Vláda prerokovala a vzala na vedomie informáciuk návrhu Kolektívnej zmluvy vyššiehostupňa na rok 2009 pre zamestnávateľov,ktorí pri odmeňovaní postupujú podľazák. č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorýchzamestnancov pri výkone práce vo verejnomzáujme a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.Návrh predložila ministerka práce, sociálnychvecí a rodiny SR Viera Tomanová.Vláda prerokovala a vzala na vedomie informáciuk návrhu Kolektívnej zmluvy vyššiehostupňa v štátnej službe na rok 2009.Návrh predložila ministerka práce, sociálnychvecí a rodiny SR Viera Tomanová. Október 200863

Infoservis NR SRInfoservis Národnej radySlovenskej republikyDvadsiata šiesta schôdza Národnej rady Slovenskej republikyNávrh na vyslovenie nedôveryministrovi spravodlivostiTáto schôdza sa konala 4. septembra,ale skončila sa až 10. septembra. Predsedaparlamentu Pavol Paška (Smer-sociálna demokracia)ju zvolal na žiadosť opozičnýchposlancov. Jej jediným bodom bol návrhna odvolanie z funkcie ministra spravodlivostiŠtefana Harabina (nominant Ľudovejstrany-Hnutie za demokratické Slovensko).Opozícia v návrhu uviedla, že jej prekážajúúdajné priateľské kontakty ministras albánskym drogovým bossom BakimSadikim. Schôdzu otvoril podpredseda národnejrady Miroslav Číž (Smer-sociálnademokracia).Z rozpravyZa navrhovateľov najskôr vystúpil DanielLipšic (Kresťanskodemokratické hnutie).Začal tým, že koalícia s opozíciou samôže o mnohom sporiť, mala by však byťzajedno v tom, že slušní ľudia by mali maťnavrch. Narážal na časť prepisu rozhovoruŠtefana Harabina s údajným mafiánomBakim Sadikim. Ten pozýval vtedajšiehosudcu najvyššieho súdu Štefana Harabinana návštevu. Napomáhači a kolaboranti súpodľa Daniela Lipšica ešte horší ako mafiáni,pretože sa snažia tváriť ako slušní občania.„Tieto biele goliere mafiánom umožňujústáť nad zákonom,“ povedal DanielLipšic. Zo zmieneného rozhovoru z roku1994 vyplýva kamarátsky vzťah terajšiehoministra a Bakiho Sadikiho. Daniel Lipšiczdôraznil, že Bakiho Sadikiho trestne stíhaliza obchodovanie s drogami, odsúdiliza prechovávanie zbrane a jeho komplicovodsúdili v Rakúsku a vo Švajčiarsku na dlhoročnétresty.Opozíciou deklarované dôvody na odvolanieŠtefana Harabina boli podľa predseduvlády Roberta Fica irelevantné, nepodloženéa vykonštruované. O dôkazoch,ktoré predložili navrhovatelia, povedal, ženikdy neboli súčasťou trestného spisu BakihoSadikiho, s ktorým opozícia ministraspája. Dodal, že Štefan Harabin má previerkuna stupeň prísne tajné a podľa národnéhobezpečnostného úradu nepredstavujebezpečnostné riziko.Minister vnútra Robert Kaliňák (Smersociálnademokracia) uviedol, že opozícianemá právo kritizovať koalíciu, pretože nieje bez viny. „Kto je bez viny, nech hodí kameňom.Vy nemôžete hodiť ani zrnkompiesku,“ adresoval opozícii výčitku. Bývalejvláde ďalej kládol za vinu, že BakimuSadikimu udelila občianstvo, a preto hov súčasnosti nemôžeme vyhostiť zo Slovenska.Pôjdeš do basy, ty hajzeľ!V napätej atmosfére minister spravodlivostiDanielovi Lipšicovi po jeho vystúpenípohrozil väzením a nazval ho hajzľom.Pavol Hrušovský (KDH) vzápätí vyzvalŠtefana Harabina, aby sa k tomu vyjadrila v prípade, že zmienené slová vyriekol,Pavol Hrušovský žiadal o prerušenieschôdze a zvolanie poslaneckého grémia.Podľa Štefana Harabina bolo toto obvinenievymyslené a považuje to za marketingovýťah Daniela Lipšica. „Ukazuje sa, akédôvody a falzifikáty tu prezentuje, chce takprerušiť schôdzu,“ povedal na svoju obhajobuminister spravodlivosti a celú schôdzuoznačil za prejav exhibicionizmu DanielaLipšica. Emotívne vystúpenia vyústili dovýzvy Pavla Hrušovského Vladimírovi Mečiarovi,aby sa vyjadril ku kauze Remiáš,amnestiám, penziónu Elektra a k miliónovýmdarom Ľudovej strany-HZDS, ktoréfunkcionári hnutia prevzali v igelitkách.Minister spravodlivosti v záverečnej rečioznačil schôdzu za divadlo s cieľom zdiskreditovaťjeho osobu. Zaradom obviňovalopozičných politikov z prešľapov. AlexanderSlafkovský (SDKÚ-DS) sa podľa nehomal nachádzať na zasadnutí mestského zastupiteľstvav Liptovskom Mikuláši v deň,keď je podpísaný na parlamentnej prezenčnejlistine. Magde Vášáryovej vyčítalpodpísanie anticharty a „veľkopanské maniere“z čias jej pôsobenia v diplomacii.Exministra vnútra Vladimíra Palka požiadal,aby vrátil prostriedky vynaložené nasociologický prieskum o vlastnej osobe.Daniela Lipšica vyzval, aby sa vzdal justičnejskúšky, ktorú mal získať v rozpores predpismi.Aj Štefan Harabin ostalv ministerskom kresleMinister spravodlivosti Štefan Harabinje štvrtým ministrom vlády Roberta Fica,ktorého sa opozícia pokúsila odstrániťz postu. Ani on však o ministerské kresloneprišiel. Zo 131 prítomných hlasovaloza vyslovenie nedôvery 55 zákonodarcov,proti bolo 75 a jeden poslanec sa hlasovaniazdržal. Podľa očakávania za odvolanienehlasoval ani jeden poslanec vládnejkoalície, návrh podporili iba členoviaopozičných strán a niektorí nezávislí poslanci.Poslancom sa však ani na tretí pokusnepodarilo schváliť návrh uznesenia poslancaVladimíra Mečiara (ĽS-HZDS),ktorým mali vysloviť podozrenie, že dokumentypriložené k návrhu na odvolanieŠtefana Harabina môžu byť falzifikáty.Z 81 prítomných poslancov hlasovaloza 21 zákonodarcov, 14 bolo proti, 44 sazdržalo a dvaja nehlasovali. Poslanci ĽS-HZDS sa neprezentovali, návrh podporililen poslanci SNS a štyria poslanci Smerusociálnademokracia. Vladimír Mečiar návrhomuznesenia reagoval na dokumentypriložené k návrhu na odvolanie ŠtefanaHarabina. Parlament mal skonštatovať, žeskupina poslancov, ktorá iniciovala odvolanieministra, sa opierala o listiny, ktorémôžu byť falzifikáty. Návrh obsahoval ajpožiadavku, aby orgány činné v trestnomkonaní posúdili, či predloženie týchto listínna odvolanie bolo v súlade so zákonom,vrátane vyvodenia prípadnej trestnoprávnejzodpovednosti. Vladimír Mečiarbol zvedavý, ako sa Daniel Lipšic dostalk prepisu rozhovoru Štefana Harabinas Bakim Sadikim.Predmetným hlasovaním, ktoré sa uskutočnilov stredu 10. septembra, sa 26.schôdza skončila.Dvadsiata siedma schôdza Národnejrady Slovenskej republikyOtvoril ju predseda národnej rady PavolPaška v utorok 9. septembra krátko po13.00 h. Ešte predtým si poslanci minútouticha uctili obete havárie slovenského autobusuv Chorvátsku. Na úvod rokovaniazložil poslanecký sľub exminister JaroslavIzák (SNS). Významnú časť programu tvorilbalík zákonov súvisiacich so zavedenímeura.Schválené právne normyNovelu zákona o cenách, ktorá prinášanové kompetencie umožňujúce v prípademimoriadnej situácie v období prechoduSlovenska na euro prijať účinnú reguláciu,parlament schválil v skrátenom legislatívnomkonaní. V období duálneho zobrazovaniacien, ktoré sa začalo 24. augustatohto roku a končí sa 31. decembra 2009,by mali získať kompetencie v oblasti reguláciecien aj ministerstvo dopravy, pôšta telekomunikácií, ministerstvo hospodárstva,ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvoškolstva.Vláda Slovenskej republiky bude mať pristanovovaní minimálnej mzdy voľnejšieruky. Poslanci národnej rady totiž schválilinovelu zákona o minimálnej mzde. O tomtonávrhu parlament rokoval v skrátenomlegislatívnom konaní. Úprava zákonav prípade nedohody sociálnych partnerovmá umožniť jej nárast o viac, ako dovoľujeaktuálny platný mechanizmus obsiahnutýv zákone. Minimálna mzda sa od začiatkubudúceho roku zvýšila zo súčasných 8100na 8690 korún, s čím však nesúhlasia odboryani vláda.64 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis NR SRPríslušníci Vojenskej polície budú maťod 1. novembra širšie oprávnenia. Vyplývato z novely zákona o Vojenskej polícii,ktorú parlament schválil. Právna normanovelizuje aj zákon o omamných a psychotropnýchlátkach a prípravkoch. Vytvárapodmienky na kvalitnejšiu a efektívnejšiučinnosť Vojenskej polície. Oprotidoterajšej právnej úprave novela rozširujeoprávnenia vojenského policajta. Tenbude môcť napríklad zaistiť vec, použiťslužobného psa na pachové práce, použiťvýbušniny a výbušné predmety či držaťnebezpečné látky a zakázané veci.Obciam a vyšším územným celkom sasťaží prístup k nepotrebnému majetkuštátu. Vyplýva to z novely zákona o prevodevlastníctva nehnuteľného majetku vovlastníctve Slovenskej republiky na obecalebo vyšší územný celok, ktorú schválilparlament. Doteraz prebytočný nehnuteľnýmajetok napríklad v správe ministerstvaobrany bezodplatne putoval obciam,resp. vyšším územným celkom, pokiaľ oňv 30-dňovej lehote neprejaví záujem žiadnaštátna rozpočtová alebo štátna príspevkováorganizácia.Na ochranu spotrebiteľa po zavedeníspoločnej európskej meny euro sa zameriavanovela zákona o ochrane spotrebiteľa.Spotrebiteľovi zabezpečuje právo nazvýšenú ochranu jeho ekonomických záujmovv procese zavádzania spoločnej európskejmeny. Mení sa spôsob uplatňovaniareklamácie. Ak spotrebiteľ reklamáciuvýrobku uplatnil počas prvých 12 mesiacovod kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciuzamietnutím len na základe odbornéhoposúdenia.Tlačová agentúra Slovenskej republikyzmení od 1. januára budúceho roku svojepostavenie, keď sa pretransformuje z príspevkovejorganizácie na verejnoprávnuinštitúciu. Agentúra sa definuje ako verejnoprávna,národná, nezávislá informačnáinštitúcia poskytujúca službu verejnostiv oblasti spravodajstva. Agentúra budemať autonómne postavenie, sama budenakladať so svojím majetkom.Možnosť používania kapitálových výdavkovvo verejnej správe by sa mala obmedziťna tri za sebou nasledujúce rozpočtovéroky. Vyplýva to z novely zákonao rozpočtových pravidlách verejnej správy,ktorú poslanci schválili. Podľa dosiaľplatnej legislatívy sa mohli kapitálové výdavkypoužívať časovo neobmedzene aždo ich vyčerpania na určený účel.Plénum prijalo aj novelu zákona o spotrebnejdani z tabakových výrobkov.Sadzby dane na tabakové výrobky by samali od 1. februára 2009 podľa nej opäťzvýšiť. Dôvodom je postupné približovaniesa minimálnemu daňovému zaťaženiuv Európskej únii, na ktoré si Slovensko privstupe do únie dohodlo prechodné obdobie.Národná rada schválila aj novelu tzv.atómového zákona, ktorého cieľom je zosúladenieslovenskej legislatívy s európskymprávnym poriadkom. Právna normanepriamo novelizuje aj zákon o Národnomjadrovom fonde na vyraďovanie jadrovýchzariadení a na nakladanie s vyhorenýmjadrovým palivom.Poslanci schválili i novelu zákona o chemickýchlátkach i novelu Občianskehosúdneho poriadku.Poslanci si pripomenuli 160. výročiezaloženia prvej Slovenskejnárodnej radyČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVo vyhlásení, ktoré prijali, si pripomínajúroky revolučné roky 1848 a 1849, keďzásluhou Jozefa Miloslava Hurbana, ĽudovítaŠtúra a Michala Miloslava Hodžuvznikla prvá Slovenská národná rada akovrcholný politický orgán bojujúci za národnostnépožiadavky Slovákov. Zákonodarcovianadviazali na odkaz slovenskéhopovstania, keď štúrovci viedli zápasza právo slovenského národa na sebaurčeniea demokratické požiadavky, ktorénašli svoje historické naplnenie v roku1993 vznikom Slovenskej republiky. Pripomenuli,že na ľudovom zhromaždenína Myjave 19. septembra 1848 Štúr a Hurbanvyhlásili samostatnosť slovenskéhonároda a vypovedali poslušnosť uhorskejvláde a jej úradom. Vo vyhlásení poslancikonštatujú, že prvá Slovenská národnárada položila základy slovenského parlamentarizmua demokracie, a teda prispela.K emancipácii slovenského národa a ženárodné povedomie, úcta k vlastným dejináma budovanie historických tradícií súzákladným predpokladom rozvíjania národneja štátnej identity.Štefan Harabin sa ospravedlnilMinister spravodlivosti Štefan Harabin(nominant ĽS-HZDS) sa v parlamenteospravedlnil za nevhodné slová, ktorévyriekol, keď v národnej rade čelil odvolávaniu.„Chcem sa verejne ospravedlniťza niektoré slová, ktoré odzneli... Takétovýrazy skutočne nepatria na parlamentnúpôdu. Ak som vo svojej horlivosti niekohourazil, ospravedlňujem sa,“ povedal ŠtefanHarabin. Ďalej zdôraznil, že odmieta akékoľvekspájanie s antisemitizmom. Pripomenul,že je zástancom sprísnenia trestovza spochybňovanie holokaustu a nikdy sanezhodne s tými, ktorí sú za legalizáciutzv. osvienčimskej lži. Známym zástancomrozšírenia slobody prejavu a zrušenia trestuza popieranie holokaustu je práve DanileLipšic.VoľbyPoslanci vybrali v tajných voľbách dvečlenky Rady Slovenskej televízie a jednéhočlena Dozornej rady Fondu národnéhomajetku. Členkami rady sa stali MartaDanielová, ktorú navrhla Liga proti rakovine,a Oľga Perušková, ktorú navrholposlanecký klub SNS. Do Dozornej radyFondu národného majetku zasadne LászlóPomothy.Novým predsedom parlamentného výborupre kultúru a média sa stal v tajnejvoľbe Pavol Abrhan z KDH. Zo 128 prítomnýchposlancov mu dalo hlas 122 poslancov,štyria sa hlasovania zdržali.Nezávislého poslanca Pavla Minárikaposlanci odvolali z výboru pre kultúrua médiá a zvolili ho do výboru pre verejnúsprávu, kde nahradí Pavla Abrhana.Dvadsiata siedma schôdza sa skončila23. septembra Pripravil František MelišOktóber 200865

25. - 26. októberPenzión TeniscentrumTatranská Lomnicaakujeme partneromza podporuGenerálni reklamní partneriHlavní reklamní partneri®IPOSkancelárske potrebyspol. s r.o.Reklamní partneriMediálni partneri

SummarySUMMARYExcerpt from an Interview withthe Minister of Transport, Post andTelecommunications of the SlovakRepublic, Ľubomír Vážny■■ The Transport Policy Action Plan wasadopted last year. How are the principalprojects implemented concurrently?The document entitled The TransportPolicy of the Slovak Republic envisagingthe years up to 2015 has been adoptedby Governmental Decree dd. 8 June2005. Permanently sustainable mobilityhas been outlined as its main goalin compliance with the principles ofpermanently sustainable development. Itdeals with long-term ensuring of growingsocietal needs in transportation respectingrequired time, quality standards,efficiency while reducing negativeimpacts of transport on environment andhealth of citizens.Permanently sustainable developmentis deemed to be the basic transport policyprinciple. It is based on sector balancesupport, oriented towards transportusers, backing up the equal opportunities,effective use of territory and resources,approach openness and gradual shiftingof costs coverage onto their originators.The goal and principles were reflected inparticular fields. They are related primarilyto ensuring the accessibility of regionstoward superior transport infrastructureand removal of narrow places intransport infrastructure, ensuring thebalanced development of each respectivekind of transport and giving preferentialtreatment to public transport instead ofindividual transport, reducing harmfulimpacts on environment and reducingtransport energy demands, number ofvictims and grave consequences of roadtraffic accidents.Strategic documents have been adopted,e.g. The Operational Programme: TheTransport, Procedure in Constructionof selected superior road transportinfrastructure in the form of public andprivate partnership, the Programme offeasibility and construction of the firstclass road network for the years of 2007– 2010, the Programme of feasibilityand construction of highways and speedroads for the years of 2007 – 2010 and theDraft Programme of modernization anddevelopment in railway infrastructure forthe years of 2007 – 2010. The OperationalProgramme: The Transport for the years of2007 – 2013 was adopted by the EuropeanCommission on 13 September 2007. It isa programmatic document of the SlovakRepublic aimed at spending the EuropeanUnion funds backing up the transportwithin the years of 2007 – 2013.Further, legislative rules were adoptedin relation to balanced developmentin respective modes of transport. It isan amendment to the Law on RoadTransport. Next, it was the law onworking hours logistics in transport andamendment and alteration to the lawon work inspection and amendmentand alteration to illegal work and illegalemployment. Further, it was the law onthe use of recording technology in roadtransport, regulating legal relations tothe extent of liability to install and touse digital recording technology in motorvehicles and competence of the stateadministration bodies. Amendment tothe law on railways is regulating primarilythe procedures while investigatingthe accidents in railway transport,while issuing security certificates andsecurity allowance permits, securitycontrol system applicable by transportpersonnel and railways operators. Finally,amendment to the law on inland sailingwas adopted.■■ In The Programme of feasibility and constructionof highways and speed road communicationsfor the years of 2007 – 2010 therewere raised some complications. To whatextent does it cause the postponed construction?Amendment to the law on somemeasures designed to accelerate feasibilitystage for the construction of highwaysand roads for motor vehicles was asignificant contribution to acceleratethe construction. Further legislativeamendments regulating the accelerationof feasibility stage for some sectionsof superior transport infrastructurewere urged due to implementation ofprojects designed by public and privatepartnership. There was amendmentto the law on single extraordinarymeasures within the feasibility stagefor construction of some highways androads for motor vehicles and amendmentto the law on land registry adopted withthe aim to push through the procedureof feasibility stage related to public andprivate partnership projects.Time schedules for the construction arenot being kept on highway in the vicinityof Považská Bystrica. Its feasibility hasbeen complicated for a long time becauseof constant objections raised by citizenswho were afraid of negative impact ofthe highway on the surrounding vicinity.Commencement of the constructionof the second section of D1 highwaySverepec – Vrtižer on the 4.900 – 9.595kilometres as of January 2008 has beenalso postponed. With regard to theconstruction of the first stage relatedto speed road section R1 Žarnovica –Šášovské Podhradie, the grounds for thepostponed deadline for commencementof the highway construction dealt withcancellation of territorial zoning decisionupon the appeal of the unincorporatedassociation Svätokrížsky civil society –SOS Žiar nad Hronom. The constructioncommencement was reported inMarch 2008 due to the above grounds.Construction of speed road section R4Svidník – relaying also occurred to bein delay due to postponed adoption ofapplication for non-repayable loan fromthe structural funds. In compliance withthe updated time schedule the speedroad section is to be put in operation inMay 2009.■■ What do the ministry and the Governmentdo in order to back up competitiveness in railwaytransport?The Government has adoptedmodernization and development ofMobile Park of the Railway CompanySlovakia. The document is identifyingits needs for successful corporatedevelopment in technology designed forprospective decade in order to meet goalsof transport policy up to 2015.Modernization of the Company’s MobilePark is to be financed by both corporatefunds and State budget allocations,supported by the EU Structural Funds.Agreement on performance for publicsake while operating passengers railwaytransport for 2008 between the State,represented by the Ministry of Transport,Post and Telecommunications, and theRailway Company Slovakia was adopted.The Agreement has been designed for aperiod of three years. With respect to years2008 to 2010 it is foreseen to stick withthe scope of performance to the extent ofthe 2007 year. The other document is theAgreement on Operating the Railways for2008 between the Ministry of Transport,Post and Telecommunications and theRailways of the Slovak Republic.What are the prospects to introduce■■electronic motorway toll?68 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

SummaryWithin the scope of public procurementtender called for a provider of entireservices related to electronic motorwaytoll collection, the applicants have appliedthe revised procedures. The fact, that theapplicants applied repeatedly, pointed outthe gaps and imperfections in the law onpublic procurement. At present those mightbe already reviewed as an obstruction, orbullying of a public procurer. Thus, gravedamages to national economy are raisedand this phenomenon has to be solved outby alteration to legislation accordingly. Dueto such standing the Ministry of Transportis not able to define a precise date when toswitch from highway vignettes to electronicmotorway toll collection. Deadline as at 1stOctober 2009 or as at 1st January 2010 onlyhas been foreseen when electronic motorwaytoll collection is to be introduced.Excerpt from an Interview with StateSecretary of the Ministry of Transport, Postand Telecommunications of the SlovakRepublic, Dušan Švantnerwinner will have to launch commercialoperation not later than one year afterthe permit comes into validity. It meansthat launching the regular DVB-T inpractice is expected during the 2009 year.Obviously, the information campaign hasto precede regular DVB-T, covering datawhen precisely there will start regulardigital TV-broadcasting transmission inrespective field accordingly. For the timebeing, the Ministry of Transport, Postand Telecommunications of the SlovakRepublic is busy to ensure efficientlaunching of the information campaignin compliance with the adopted conceptof the information campaign coveringthe switch to terrestrial digital televisionbroadcasting transmission.Excerpt from an Interview with StateSecretary of the Ministry of Transport, Postand Telecommunications of the SlovakRepublic, Milan Mojšthe feasibility study of construction inorder the contractor could constructwithout undue delay after the result ofthe public procurement procedure calledfor the provider will be clear.Apart from it, the Bratislava Airportauthority is analyzing current optionsof cargo development and based onthe analysis done there will be projectdeveloped to be submitted to Slovakia’sGovernment session as of the deadline ofearly December 2008.Further activities are under process,e.g. ongoing works at the pre-terminalarea study jointly with visualisations.The area will comprise hotel, businesscentre, parking house, shopping malland others. Next, Master Plan is underpreparation stage on the basis of whichthere is to be long-term investment andfinance plan developed. The BratislavaAirport authority is also developing themarketing plan with the aim to attractnew air carriers and new airlines.Excerpt from an Interview with theChairman of the TelecommunicationOffice of the Slovak Republic,Branislav Máčaj■■ What is the feasibility stage of transitionfrom analog television transmission to digitalone like?From 31 May 2007, Act No. 220/2007Coll. on digital transmission came intoeffect. In compliance with the said law,the Telecommunication Office of theSlovak Republic published measureNo O -17/2008 dd. 18 April 2008,regulating the terms and conditions ofthe transition. The measure came intoeffect on 1st May 2008. On 20 August2008 the Telecommunication Office ofthe Slovak Republic published the callfor submission of tenders within publicprocurement procedure related to anoperator of digital terrestrial televisiontransmission (DVB-T), or, an operatorof the first two multiplexes. Thoseinterested have to deliver their bidsnot later than by 20 November 2008.The public procurement procedure■■ Over the year, there was the managementat Slovakia’s most significant airport, the M.R. Štefánik Airport of Bratislava, altered forthe second time already. It does not seemthat revitalization and development of theBratislava Airport failed to be launched.What are the grounds of the two subsequentconcepts failure?We cannot say that the conceptsfailed. It was just necessary to makethe standing at the airport and theCompany’s conduct stable, and ithappened. From the viewpoint of theconcept, the Bratislava Airport is readyto seize new tasks related to enhancingair transport, providing highly standardservices and following the securityoperation and protection standards.There were precisely determined timeschedule and subject-matter schemerelated to the airport development underthe first stage of terminal development.The Bratislava Airport is implementingČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiViviane Reding, the European Commissio-■■ner for information society and media, whosucceeded to introduce the reduced roamingfees within the EU, would also like to supervisethe national telecommunication offices asit is her wish to establish common telecommunicationregulation office. Do you agreewith her proposition?The Telecommunication Office ofthe Slovak Republic and the EuropeanRegulators Group specialized inelectronic communications (ERG) wereagainst the proposition to establishcommon telecommunication regulatingauthority in the form as it was designedby the European Commission which madeevery endeavour to push it through. Inthe event that the EU member countriesOktóber 200869

Summarywould meet each other in consentingminds, we would rather back up the ideato strengthen the ERG powers in orderto enable the ERG to have consultingcompetences more than decisionmakingpowers. Recently, the EuropeanParliament deputies decommissionedthe proposition to establish the newEuropean Telecommunication Office;instead of it, there is to be the EuropeanTelecommunications Regulators Bureau(BERT) functioning. In other words, BERTwill be actually the current ERG, however,of strengthened powers.Excerpt from an Interview with theAmbassador of the United Kingdom ofGreat Britain and the Northern Ireland,His Excellency Michael John Wyn Roberts■■ The Slovaks were pleased by the newsthat Her Majesty Queen Elizabeth II expressedher interest in visiting the Slovak Republic.In what respect is Slovakia deemed to beattractive for the United Kingdom of GreatBritain and the Northern Ireland?Slovakia interests us as our ally inNATO, as our partner in the EU and -for two hugely productive years – as ourpartner on the UN Security Council. Inthe past, clashing political ideologiesmeant that we had little to do with eachother. Today, almost anything that affectsone of us affects the other too – fromrising food prices to climate change orto what’s happening in Afghanistan orGeorgia.■■ Is Slovakia well-known in Great Britain?How do the British perceive the Slovaks?In recent years, tens of thousands ofSlovaks have come to live, study or workin the UK. At the same time, more Britishpeople are discovering Slovakia (all of thisbeautiful country, not just Bratislava) as aholiday destination as well as a good placeto do business. In my experience Slovaksare liked and respected for their warmthand hard work. But that still leaves plentyof scope for Slovakia to get better known inBritain. Brand recognition needs workingon. That requires advertising and moreactive selling of the Slovak landscape,culture and character. The Queen’s visithere later this month should help withthat. But the theme needs to be taken upback in the UK.■■ Are the UK businessmen familiar with theSlovak Republic, its activities and potential?Much more than before. Thanks toits high rates of growth, its flat rate taxsystem, the fact of its joining the Eurozone as well as its geography, Slovakiais seen as quite a strategic location forbusiness. Bilateral trade is strong andgrowing. There are a good number ofmajor British investors here – Tesco,HSBC, Tate & Lyle, AMEC and BAEas well as many lesser known names.Nevertheless, surrounded as it is by largerneighbouring countries, Slovakia needsto blow its trumpet abroad even more.■■ You have acknowledged Slovakia’s latestscholastic programme amendment Slovensko21 when you met Slovak Minister of Education,Mr. Ján Mikolaj. Thanks to what aspectsdo you appreciate it?It’s all to do with the knowledge-basedeconomy. If we in Europe are to be ableto compete with the emerging economiesof India and China, we’re going to haveto exploit our strengths – knowledge,skills, research and innovation. That’slargely down to education and the lifelongvocational skills we pick up. Itrequires heavy investment in our schoolsand universities as well as in IT. We needto focus sharply on our skills – those wehave and those we lack – with a view tomaking good any deficiencies. What I seein the Education Ministry’s programme– particularly in the Government’sSlovensko 21 programme – is a seriouseffort to teach people the skills they willneed. That starts with numerical literacyand foreign language skills, and moveson to improving competition betweeneducational institutions so as to increasetheir quality, extending opportunity forall, enhancing the scope for scientificcollaboration, and developing vocationalskills. The Ministry has a formidableprogramme of reform to address all this.■■ In what areas could mutual relations stillget deepened between our countries?As the Queen’s visit will show, we’reon a good track. Let’s use the opportunityher visit brings to develop our knowledgeand understanding of each other, ourhistory and culture, to build trade andinvestment, to tackle global problemstogether, to deepen our partnership. English-written by © Mária VrabcováOBJEDNÁVKAna predplatné časopisuEUROREPORT plus na rok 200911 výtlačkov – letné dvojčísloCena vrátane DPH a poštovného:965,- Sk / 32,03 EURV prípade, že ste predplatiteľom žiadameo potvrdenie objednávky na rok 2009.V prípade, že naďalej nemáte záujem odoberaťčasopis, oznámte nám túto skutočnosťtelefonicky na tel.: 02/4444 11 48-50alebo faxom: 02/4444 11 53Adresa na zasielanie písomných objednávok:EUROREPORT plus, s.r.o.,Račianska 66, 831 02 BratislavaMeno a priezvisko (firma):IO/I DPH:Adresa:Tel./Fax:Adresa na zasielanie asopisu:Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doruovate Slovenskej pošty.Objednávky do zahraniia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatnéhotlae, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.skPeiatka a podpis:70 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Sústava na likvidáciu odpadových vôd Banská Bystrica, II. etapaKmeňová stoka – razená štôlňaD1 Mengusovce - Jánovce, východný portál tunela BôrikRazenie hlavných tunelových rúr so stredovým železobetónovým pilieromHotel a administratívna budova – Vysoká ul., BratislavaPohľad na výkop stavebnej jamyTUBAU, a. s. TUBAU, a. s., sa špecializuje na realizáciuprojektov v podzemnom a inžinierskom staviteľstvea zabezpečuje úplný sortiment špeciálnehozakladania stavieb. Pre všetky realizovanépráce má k dispozícii komplexné strojovéa technologické vybavenie, odbornosťou a skúsenosťamikvalifikovaný pracovný kolektív odriadiacich až po robotnícke profesie.