Public Private Partnershipverejnej správy pri ich zadávaní. Verejnésubjekty sa budú riadiť metodickou príručkou,ktorú vypracuje firma. Tá za dokument,ktorý bude podrobne opisovať postupzadávateľov pri príprave a realizáciiPPP projektu, zinkasuje tri milióny korúnbez dane z pridanej hodnoty. Peniaze všakbudú refundované z operačného programuTechnická pomoc v rámci eurofondov.Diaľnice opäť pokročilimálo, už aj PPP meškajúDiaľnice sa nám v porovnaní s rokom 2007 opäť o kúsok pohli. Tento kúsok je však stálemálo. Po tom, čo koncom roka 2007 pribudol dlho očakávaný úsek D1 a D3 z PovažskejBystrice okolo Bytče do Žiliny (meria vyše 20 km), teraz v septembri konečne otvorilideväť rokov rozostavaný úsek D1 pod Tatrami, z Važca do Mengusoviec, ktorý meria 12km. Projekty PPP však ešte stále nebežia, hoci by už dávno mali. Ak chceme mať grodiaľnic hotových v roku 2010, keď sa končí volebné obdobie R. Fica, PPP sa už mali rozbiehaťpriamo v teréne.Zloby je však stále priveľa. Ukrivdení sacítia rýchlou výstavbou dotknutí obyvateliaPovažskej Bystrice. Sú to však občania,ktorí zdržali túto výstavbu o štyri roky, dôsledkomčoho je, že Bratislava nie je ešte stálespojená ani so Žilinou, nie to ešte kompletnes Košicami.Usilovne sa stavia aj ďalší úsek D1 podTatrami, na Mengusovce sa v týchto dňochnapája diaľnica smerom na Poprad a Jánovce.Tunelové úseky zo Žiliny cez Martin doRužomberka však tak skoro hotové nebudú.Priznal to už aj minister dopravy ĽubomírVážny. Po vyše roku je teda jasné, že smelévyhlásenia premiéra Roberta Fica o hotovejdiaľnici D1 z Košíc do Bratislavy severomkrajiny v roku 2010 boli nereálne.Minister Vážny nedávno vyhlásil, že navine, čo sa týka meškania, je Národná diaľničnáspoločnosť, ktorá včas nedodala geologicképodklady pre projekty verejno-súkromnéhopartnerstva PPP, vďaka ktorýmnám súkromné firmy pomôžu výstavbu diaľnica rýchlostných ciest významne urýchliť.„NDS nedodala geológiu, takže pri menejpodkladoch by sa výstavba predražila, lebopre firmu by to znamenalo väčšie riziká,“ povedalVážneho hovorca Marián Jánošík.Aj vláda premiéra Roberta Fica pretoúkolovala NDS, aby podklady urýchlenedodala. Samotná NDS sa k problému aninevyjadrila!Ľubomír Vážny sa posťažoval aj na predchádzajúcezaváhanie ministerstva financií,ktoré zasa včas nedodalo správu o finančnýchrizikách slovenských megastávb 21.storočia, ktoré majú rekordne zaťažiť štátnyrozpočet budúcich rokov. „V tom čase neboldostatok podkladov a stále nie je na to, abyministerstvo financií mohlo započítať PPPprojekty do deficitu verejných financií. To ajtak môže vyriecť len Eurostat v jarnej, resp.jesennej notifikácii,“ povedal hovorca rezortufinancií Miroslav Šmál.Rezort financií si bude výrokom istý, ažkeď na papieri uvidí návrh zmluvy od konkrétnejfirmy, za koľko bude chcieť diaľnicea rýchlostné cesty na Slovensku postaviť.Tendre na prvý a druhý balík ešte bežia a cenovénávrhy zatiaľ známe nie sú. „Ministerstvofinancií dá svoje stanovisko, definitívnyverdikt však povie vláda. Čas pre prvý balíkPPP sa v rámci koncesného dialógu natiahol,“povedal Marián Jánošík.Rezort ministra financií Jána Počiatkapreto už pripravil takzvaný návod na realizáciuPPP projektov. Ide o metodickýdokument, ktorý bude slúžiť subjektomFoto: dreamstime.comRýchlostná cestapredbehne diaľnicuUž teraz je teda jasné, že druhý balík PPPpredbehne prvý! Druhý obsahuje rýchlostnúcestu R1, ktorá odbremení cestu smrti prvejtriedy z Nitry okolo Zlatých Moraviec až naPohronie. „V roku 2010 bude postavená nejakáčasť D1, ale nie všetky úseky pre meškaniea nedodanie geologických podkladov," povedalVážny. Stavba úsekov R1 by mala byť podľaneho rýchlejšia a v roku 2010 by mala byťväčšia časť odovzdaná.Vážny pripravil ďalšiu novelu, ktorá sav týchto dňoch legislatívne pripravuje a mározšíriť mimoriadne opatrenia popri plánovanýchnajdôležitejších úsekoch D1 a R1cez projekty verejno-súkromného partnerstvaaj na ďalších šesť úsekov. Stavebnépráce by sa tak mohli v prípade nevyhnutnostizačať aj bez majetkového vyrovnaniapozemkov s ich majiteľmi aj v týchto prípadoch:D1 Jablonov – Behárovce, D3 Žilina- Skalité - hranica s Poľskom, D4 Jarovce- hranica s Rakúskom, R1 Banská Bystrica– Ružomberok, R2 Trenčín – Prievidzaa R8 Partizánske – Topoľčany – Nitra.S tým však nesúhlasí ústavný právnikRadoslav Procházka, ktorý upozorňujena neústavnosť s tým, že štátu v prípadearbitráže „padá“ argument, že násilné vyvlastňovaniechce použiť len pri najdôležitejších,nevyhnutných úsekoch diaľnica rýchlostných ciest.Politika a rýchlostné cestyna juhuDiaľnice alebo rýchlostné cesty, ktoré súv pláne, však ešte stále chýbajú v južnej častiSlovenska a kým bude vo vláde Slovenskánárodná strana, zrejme tak skoro ich ani stavaťnezačnú. Problémový je navyše aj vzťahnajsilnejšieho vládneho Smeru-SD s SMK,premiér Robert Fico nedávno výrazne „upomienkoval“šéfa SMK Pála Csákyho, abyzmenil politickú agendu.Rýchlostná cesta R7 juhom krajiny je pritomlogickým dlhodobým zámerom práveStrany maďarskej koalície. Minister dopravyĽubomír Vážny má aspoň jednu dobrúsprávu pre maďarských Slovákov žijúcichna juhu Slovenska. Rýchlostná cesta R7z Bratislavy aspoň do Šamorína by sa malazačať stavať už v roku 2010, pričom pôvodnéplány hovorili až o rokoch 2013 či 2014. Právetáto cesta prvej triedy je dnes maximálnepreťažená a už dávno nestíha v rannýcha večerných kolónach včas vyhovieť vodičomzo Šamorína, Dunajskej Lužnej či Rovinkydostať sa do práce do hlavného mesta24 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Public Private Partnershipnačas. Horšie je, že dopravným náporom trpiaaj obyvatelia juhovýchodných častí Bratislavy.Rýchlostná cesta R7 sa ani nedostalado nového vyvlastňovacieho plánu projektovverejno-súkromného partnerstva PPP,ktorý je vymenovaný skôr v článku.Plán pre juhovýchod je lepšíZatiaľ čo plynulejšie spojenie juhom Slovenskasmerom od Bratislavy okolo DunajskejStredy, Nových Zámkov, Levíc, Šiah, VeľkéhoKrtíša až do Lučenca je otázkou veľmiďalekej budúcnosti (sčasti ju už dnes nahrádzadiaľnica cez Maďarsko), z Lučenca smeromna Rimavskú Sobotu, Rožňavu a Košicebude rýchlostná cesta R2 hotová oveľa skôr.Je to spôsobené aj tým, že vo východnejčasti je Slovensko pri odmeraní z juhu na severužšie, a tak do priorít tam stačí zaradiťiba dva západo-východné ťahy. RýchlocestaR2 sa do Lučenca dostane zo Zvolena, kdesa úseky pre výstavbu pripravujú. Hotové súzatiaľ len obchvaty obcí, ktoré ležia na traseR2 z Lučenca do Košíc, a to Oždian (6,1 km),Tornale (10,7 km) a Figy (3,3 km).Hneď ako sa teda Národnej diaľničnej spoločnostipodarí dobudovať severnú diaľnicuD1 od Žiliny až do Prešova, pričom zo Spišapo Prešov bude zatiaľ jednoprofilová (2-pruhová),potom by sa mala dostavať rýchlostnácesta R2. Tá sa začína pri Trenčíne a smerujecez Prievidzu a Handlovú do Žiaru nad Hronoma Zvolena, kde je už simultánna s rýchlocestouR1, ktorá je medzi Žiarom nad Hronoma Zvolenom už hotová. „Tunel Braniskozostane jednoprofilový, vzhľadom na intenzitupremávky tam zatiaľ plný profil netreba,“povedal hovorca Národnej diaľničnej spoločnostiMarcel Jánošík o severnej D1 z Popradudo Prešova.Maďari i Chorváti ďaleko vpreduČokoľvek sa stavia, plánuje stavať či pripravuje,faktom je stále zaostávanie našejkrajiny za vyspelejším západom, resp. juhom.Áno, pokojne do porovnania zapracujmenašich južných susedov Maďarova aj Chorvátov, ktorí si s diaľnicami poradiliexkluzívne expresne.Zatiaľ čo Chorváti to robili aj na úkornepopulárneho vyvlastňovania, Maďari užmali diaľnice koncepčne pripravené dávnoa podobne ako Chorváti majú prepojenúsvoju „dojnú kravu“ Jadranské more sozvyškom krajiny a napojené na hranice soSlovinskom, Maďarskom i Srbskom. Maďarito mali omnoho jednoduchšie vzhľadomna rovinatý charakter územia.Slováci však aj na prahu druhého desaťročiatretieho tisícročia budú ešte stálemeškať a je úplne jedno, čo predseda vládyhovorí a bude hovoriť. Akokoľvek rýchlobudeme rátať, so všetkými tunelmi, povoleniami,spormi, zrejme už však bez súdov(urýchlené vyvlastňovanie), dostaneme sanajskôr k roku 2012, pričom aj tento „dátumík“už začína vyzerať nereálny.A ešte jedno porovnanie s Maďarmi, ktoríuž v roku 2010 budú pravdepodobne hotovís obchvatom Budapešti a definitívnetak napoja západ krajiny a Rakúsko, resp.Chorvátsko na východ smerom na Miškolcči Debrecín. Žiaľ, ku Košiciam sa so štvorpruhovoucestou zatiaľ naši južní susedianeponáhľajú, takže chýbajúcich 60 km nahranicu so Slovenskom a ďalších 20 do Košíctak rýchlo stavbári nespoja a slovenskímotoristi sa ešte dlho nedostanú z Bratislavydo Košíc iba po diaľnici.Expert to vidí „bledo“Rok 2010 je vidinou aj podľa šéfa Výskumnéhoústavu dopravného ĽubomíraPalčáka, ktorý odhaduje výstavbu na dvaaž štyri roky, no PPP zmluvy budú podľaneho podpísané až o pol roka.Do roku 2012 by malo byť postavených zosúkromných zdrojov cez PPP projekty až 157kilometrov diaľnic. Podľa Palčáka nie je ažtaké dôležité, či budú postavené v roku 2010,alebo 2012, ale to, aby iniciatíva napredovala.Palčák sa obáva, aby z toho napokon nebolrok 2020, čo by predstavovalo obrovskú stratupre ekonomiku Slovenska. Východ, resp.juhovýchod krajiny by totiž stratil na vyspelejšízápad krajiny ešte väčšmi, nehovoriaco tom, ako by stratil v porovnaní s krajinamiEurópskej únie.Odkiaľ na to vziať?Palčák si je istý, že bez PPP na diaľniciachsa Slovensko nepohne. Dôvodom jepramálo peňazí zo štátneho rozpočtu, akoaj európskych fondov, pri ktorých sme sanavyše už niekoľkokrát dostali do problémova únia nám ich stopla. Na europeniazetotiž musíme splniť náročné kritériá, ktoréso sebou prinášajú aj priveľa administratívya postup je veľmi zdĺhavý.Železnice sú na tom lepšieZatiaľ čo s diaľnicami sú problémy, časovésklzy a nestíhame, železnice, ktoré sú preministerstvo dopravy dôležitejšie z hľadiskadlhodobej stratégie, idú zatiaľ podľa plánu,i keď treba pripomenúť, že železničné plánysú načasované na vzdialenejšiu budúcnosť.Minister dopravy Vážny priznal, že železnicena Slovensku majú lepšiu prípravua termíny zatiaľ predbežne stíhame.Kým dôležité železničné koridory formouPPP nepôjdu, verejno-súkromné projektysa budú týkať staníc, ktorých mámena Slovensku vyše 330 a prevažná väčšinaje zastaraná. „Tri dôležité koridory v rámciBratislavy sa budú spolufinancovať z eurofondovv rámci programového obdobia2007 až 2013,“ povedala hovorkyňa ŽeleznícSlovenskej republiky Martina Pavlíková.Ide pritom o dôležité železnice, ktorémajú ísť stavebne veľmi náročným tunelompopod Dunaj a na koľajovú sieť majúnapojiť aj bratislavské letisko, všetko mábyť hotové v roku 2015.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiDôležitá bude kombináciaPoďme však naspäť k diaľniciam, ktorévyužívame až príliš najmä v nákladnej doprave.Práve v tomto vidí ministerstvo dopravyproblém. Vyťaženosť diaľnic by totižmala prejsť v oveľa väčšej miere práve donákladných vlakov a počíta sa aj s loďami,ale to bude možné, až keď pripravíme Váh,aby bol splavný od severu až po Dunaj.Preto sa už dlhodobo plánujú takzvanéterminály kombinovanej dopravy, na ktorénám tiež prispejú eurofondy. V súčasnostisú značne zastarané v Bratislave, v Košiciach,Čiernej nad Tisou, Žiline, Ružomberku,Trstenej, Dunajskej Strede, Sládkovičove,v Nových Zámkoch a vo Zvolene.Medzinárodné významné sú dnes v Bratislave,Žiline a Košiciach, pričom v pláneje aj Zvolen. Preto je dôležité, aby diaľnice,či už vo forme PPP alebo postavené z peňazíEÚ či štátneho rozpočtu, plnohodnotnesiahali aj do týchto miest.Čo nás teda iba čaká?Prvý diaľničný tender PPP sa týka výstavbya prevádzky úsekov D1 Dubná Skala– Turany Turany – Hubová a Hubová– Ivachnová a úsekov Jánovce – Jablonova Fričovce – Svinia v celkovej dĺžke okolo75 kilometrov. Predpokladaná cena stavebnýchprác dosahuje podľa rezortu dopravy49,1 miliardy korún (1,630 miliardy €) bezDPH.Druhý balík PPP sa vzťahuje na tri úsekyR1 Nitra – Selenec, Selenec - Beladicea Beladice - Tekovské Nemce v dĺžke 47kilometrov, ako aj na výstavbu severnéhoobchvatu Banskej Bystrice (5,7 km). Odhadovanénáklady dosahujú 16,7 miliardykorún (553,2 milióna €) bez DPH.Tretie diaľničné PPP zahŕňa technickynajťažšie úseky D1 v okolí Žiliny, t. j.Hričovské Podhradie – Višňové, LietavskáLúčka - Žilina a Višňové – Dubná Skalav dĺžke 29 kilometrov. Medzi Višňovýma Dubnou Skalou má byť postavený najdlhšícestný tunel na Slovensku dlhý 7,5km. Tretí balík má stáť 40 miliárd korún(1,328 miliárd €) bez DPH.Čo sa staviaa čo plánuje mimo PPPV marci 2008 sa začala výstavba prvejetapy úseku R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie(9,7 km), v apríli výstavba obchvatuTrstenej na R3 v polovičnom profile (7,2km). V júli začali stavať v plnom profileprvú časť úseku D1 Sverepec – Vrtižer (4,9km) cez Považskú Bystricu.NDS plánuje v tomto roku začať výstavbuešte ďalších 5 diaľničných úsekov:- obchvatu Hornej Štubne v novembri,- v decembri druhá etapa R1 Žarnovica –Šášovské Podhradie,- v decembri križovatka D2 Stupava juh priBratislave,- v decembri úsek D1 Studenec – Behárovcena východe SR,- výstavba úseku D1 Jablonov – Studenecby sa mala v prípade úspešného tendrazačať taktiež v tomto roku.Jozef BielyOktóber 200825