9. ročník medzinárodnej konferencie& Európsky deň obchodu 20084. ročník4. november 2008, hotel Holiday Inn, BratislavaKonferencia INTRACO Special je zameraná na aktuálne témy,ktoré hýbu trhom na Slovensku a vo svete.Euro-Obchod-Spotrebiteľ - vnímame to rovnako?PROGRAM KONFERENCIE8.45-9.30 Registrácia účastníkov Moderátor: Roman Bomboš9.30 OTVORENIE KONFERENCIEEva Szabóová, generálna riaditeľka sekcie obchodu a ochrany spotrebiteľa, Ministerstvo hospodárstva SRŠtefan Mácsadi, viceprezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR10.00-12.00 Euro a obchodFrantišek Ťapuš, viceprezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SREuro a cenyGabriel Csollár, predseda predstavenstva, COOP Jednota SlovenskoEuro zmení veľa vecí - Zmení sa aj zážitok z nakupovania na Slovensku?Peter Varmuža, prevádzkový riaditeľ, Tesco Stores SREuro a slovenský spotrebiteľĽudmila Zátopková, vedúca odboru ochrany spotrebiteľa, Slovenská obchodná inšpekcia12.00-12.30 Odovzdávanie ocenení: „Za prínos pre rozvoj obchodu a cestovného ruchu v SR“12.30-13.00 Prestávka13.00-14.30 Euro a dodávateliaPavol Uhrin, generálny riaditeľ, NOVOFRUCT SKEuro a inflácia – skutočná a vnímanáMichal Mušák, analytik, Slovenská sporiteľňaEuro a obchod v číslachMartin Mravec, Managing Director, GfK14.30 Ukončenie konferencie a pracovný obedZáštita:Ministerstvo hospodárstva SROrganizátor:Spoluorganizátori:Hlavní partneri:Mediálni partneri:Sekretariát konferencie: INCOMA Slovakia, s.r.o., Mišíkova 10, 811 06 Bratislava, tel.: 02-54418969, fax: 02-54418231, www.incoma.skViac informácií nájdete na www.intraco-special.sk
Slovenská ekonomikaEkonomické udalostipohľadom analytikaPavol Ondriska, AIG Funds Central EuropeHorúce leto, respektíve už aj horúcu jeseň zažívajú finančnétrhy vo svete. V auguste uplynul rok od viditeľného prepuknutiaglobálnej finančnej krízy a september priniesol výraznézhoršenie situácie.Prostredie zvýšeného vnímanie rizika, nedôvery a neochotybánk navzájom si požičiavať v podstate ukončilo doterajšiu podobu„vysokých“ financií poza Atlantikom. Niektoré investičnébanky pod ťarchou problémov požiadali o súdnu ochranu predveriteľmi, iné prebrali silnejší hráči alebo dokázali získať nový kapitála pretransformovať sa na klasické komerčné banky. Snahazabrániť prehĺbeniu krízy dokonca tlačí na administratívu Spojenýchštátov prijať „záchranný balík“ v objeme 700 mld. USD,ktorý by mal prispieť k vyčisteniu bilancií finančných ústavov.Ani Európa nezostáva ušetrená, keď finančná injekcia z rúk štátubola podaná už niekoľkým bankám...Pravda však je, že prvé príznaky hroziacej krízy sa objavilioveľa skôr. Na začiatku stáli problémy bežných Američanov sosplácaním úverov na bývanie, ktoré mali za následok pokles ciennehnuteľností, ako aj cenných papierov naviazaných práve nahodnotu hypoték. Pred vyše rokom Európska centrálna bankanapumpovala prvýkrát veľký objem zdrojov do finančného sektora,pokúšajúc sa touto finančnou injekciou stabilizovať situáciuv bankovom odvetví. Kolotoč neistoty a problémov s likviditou,či dokonca so solventnosťou niektorých subjektov sa spustil. Postupnenasledovali straty ďalších bánk a poisťovaní, ktorých objemsa podľa niektorých odhadov vyšplhá nad bilión USD.Suma summarum, finančný svet zažil zrejme najdivokejšietýždne za posledných osemdesiat rokov, zahrnujúc miliardovéstraty, bankroty a zoštátňovanie veľkých firiem a prudké pádykurzov akcií. Ako tento smrtiaci mix ovplyvní globálnu ekonomikuako celok? Finančná kríza takého rozsahu vedie okrem inéhok sprísneniu poskytovania nových úverov, čo sa podpíše na obmedzovaníapetítu domácností utrácať, ako aj investíciách firiem.Takže obavy nielen o spomalenie, a dokonca o recesiu v niektorýchštátoch sú na mieste.V prípade Slovenska možno hovoriť v podstate iba o nepriamychvplyvoch finančnej krízy. Tunajšie hypotekárne bankovníctvofunguje na iných princípoch ako v Spojených štátoch a na peňažnomtrhu je prebytok likvidity. Navyše banky neinvestovali do„toxických“ cenných papierov, keďže najmä v oblasti drobnéhobankovníctva pre obyvateľov dosahujú vysokú ziskovosť pri relatívnenízkej konkurencii.Avšak Slovensko nie je izolovaný ostrov, ale otvorená ekonomikado veľkej miery závislá od zahraničného obchodu predovšetkýmso západnou Európou, a tak vplyvy globálnej krízy pocítimepredovšetkým na spomalení tempa hospodárskeho rastu.Nízky rast u našich hlavných obchodných partnerov znamená ajmenší dopyt po tovaroch produkovaných na Slovensku. Podľaúdajov Eurostatu dosiahol medziročný rast hrubého domácehoproduktu v 15 starých členských krajinách EÚ za druhý štvrťrok2008 hodnotu iba 1,4 percenta a v medzimesačnom porovnanídokonca poklesol o 0,2 percenta. Aj hospodárstvo Slovenska spomalilosvoj rast na 7,6 percenta po 8,7 percenta v prvých trochmesiacoch tohto roka, stále však ide o jedno z najrýchlejšíchtemp rastu v celej EÚ (vyššiu dynamiku vykázalo iba Rumunsko).Najmä čiastočné pribrzdenie v spotrebe domácností bolo zaspomínaným spomalením, rovnako ako záporný príspevok čistéhoexportu. Na druhej strane ekonomický rast získal podporuČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiz vyšších investícií (čo možno vnímať pozitívne vzhľadom na budúceprodukčné kapacity), ako aj z vyššej spotreby vlády (čo ažtaké pozitívne nie...).Je predčasné tvrdiť, či aktuálne výsledky zahraničného obchoduuž vykazujú vplyv globálneho spomalenia alebo zatiaľ ideo kalendárny efekt. Podľa údajov zverejnených štatistickým úradomschodok zahraničného obchodu za júl prekročil 4 mld. Sk,zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka to bolo 1,5 mld. Sk.Deficit za prvých sedem mesiacov tohto roka je v medziročnomporovnaní síce zhruba dvojnásobný, no z hľadiska objemu nevýrazný(8,2 mld. Sk), iba mierne presahujúc 1 percento HDP. Pohľaddo tovarovej štruktúry neponúka prekvapenie, keď dovozzaťažuje najmä drahá ropa a ňu naviazané ďalšie komodity a výsledkyvývozu zlepšuje narastajúci export dopravných prostriedkovči elektrických a optických zariadení.Signály spomalenia vysielajú aj mesačné údaje za maloobchodnétržby. Po júnovom slabom raste sa síce dynamika za júl opätovnezvýšila (na 6,9 percenta), ale naďalej zostáva pod svojím12-mesačným priemerom. Ochabujúcu ochotu spotrebiteľov utrácaťpotvrdzujú aj aktuálne hodnoty indikátora spotrebiteľskej dôvery,ktorá je akýmsi predstihovým ukazovateľom naznačujúcibudúci vývoj. V dôsledku obáv spotrebiteľov zo zhoršovania ekonomickejsituácie v krajine, rastu nezamestnanosti a posilneniapochybností o možnostiach úspor, indikátor spotrebiteľskej dôveryvykazuje v medziročnom porovnaní viac pesimizmu. Ešte žejeho hodnota zostala nad svojím dlhodobým priemerom.Globálne spomalenie, ktoré prináša aj pokles cien komodít, bymal pomôcť udržať rast spotrebiteľských cien na uzde. Zatiaľ jevšak Slovensko konfrontované s tohtoročným maximom. Podľaúdajov zverejnených štatistickým úradom dosiahla harmonizovanáinflácia za august 4,4-percentný medziročný rast, zopakujúcsvoje takmer dvojročné maximum z júla. Prevládajú naďalej skôrnákladové faktory, premietajúc sa do cien potravín a čiastočne ajslužieb. Dopytové tlaky nie sú výrazné, napriek rastúcej kúpnejsile obyvateľstva. Dynamika inflácie je však pravdepodobne užblízko svojho tohtoročného maxima, pričom vďaka porovnávacejzákladni by sa mala ku koncu roka čiastočne spomaliť. Septembervšak môže ešte priniesť mierne zrýchlenie v závislosti od cientabakových výrobkov. Prognózu na dlhšie obdobie sťažujú nejasnostiohľadom skutočného rozsahu a načasovania zvýšenia regulovanýchcien energií, kde politické záujmy hrajú dôležitú rolu.Ak by Slovensko nebolo predo dvermi vstupu do eurozóny, zrejmeby ekonomika už nejaký čas čelila vyšším úrokovým sadzbámna schladenie domáceho dopytu. Za aktuálnej situácie je všakmožnosť použitia tohto nástroja menovej politiky na Slovenskuuž limitovaná. V súlade s očakávaním tak Banková rada NBS ponechalaaj ku koncu septembra svoju kľúčovú úrokovú sadzbunezmenenú, spočívajúcu na 4,25 percenta, t. j. na úrovni sadzbyurčovanej Európskou centrálnou bankou. A tak to zrejme zostaneaž do konca roka, keď po vstupe do eurozóny bude aj formálnenahradená spomínanou úrokovou sadzbou stanovovanou ECB.Obavy z ekonomického spomalenia však môžu prinútiť strážcucenovej stability v Európe znížiť sadzby už onedlho.Práve pre prijatie eura a stanovený konečný konverzný kurz(30,126 SKK/EUR) možno počas posledných týždňov hovoriť ažo nudnom vývoji trhového kurzu koruny voči euru. Hodnota jeviac-menej prilepená tesne nad stanovenú centrálnu paritu vočieuru, odrážajúc iba rozdiel úročenia medzi oboma menami. Október 200841
Change language