Otvoriť - EUROREPORT plus

Vedecko-technologicképarky štartujú znalostnúekonomikuPojem znalostná ekonomika rezonuje čoraz častejšie vo vyspelom svete. Bez nej sa totižnedá zabezpečiť dlhodobá konkurencieschopnosť krajiny či regiónu. Znalostná spoločnosťje predovšetkým o využívaní nových poznatkov v praxi. Prináša konkurenčnúvýhodu podnikom, a tým aj pracovné príležitosti a väčšiu sociálnu istotu pracujúcim.Jedným z nástrojov, ktorým sa v zahraničí podarilo podporiť rozvoj znalostnej spoločnosti,sú vedecko-technologické parky (VTP).Na Slovensku existuje zatiaľ len jedenVTP a množstvo drobných výskumnýchpracovísk, laboratórií či technologickýchcentier. V porovnaní s okolitýmikrajinami je to výrazne málo. Vo sveteúspešné VTP vznikajú najčastejšie pri univerzitách.Tie sú totiž okrem vzdelávaniaaj centrami výskumu a inovačného rozvojas úzkym napojením na potreby praxe.O svetových trendoch a slovenskej realiteVTP sme sa rozprávali s doc. Ing. RobertomRedhammerom, PhD., prorektorom prevedu a výskum najväčšej technickej univerzityna Slovensku STU v Bratislave.■■ Mohli by ste charakterizovať VTP?Vo svete ide o jeden z reálnych a efektívnychnástrojov ako podporovať prepájanievedeckého výskumu a vzdelávania s praxou.Podporuje mobilitu vedeckých pracovníkova študentov medzi vedou a praxoua motivuje podnikateľov na podporu výskumua vývoja nových technológií. Ide o cielenemanažované zoskupenie pracovísk a organizáciízameraných na podporu komerčnejrealizácie výsledkov výskumu a vývojaspolu s výskumnými a vzdelávacími, ako ajpodnikateľskými subjektmi, ktoré výsledkyvyužívajú. Výsledky výskumu a vývoja súzískavané vlastnou činnosťou subjektov voVTP alebo v spolupráci s externými vedeckovýskumnýmiinštitúciami.Ďalšou významnou črtou VTP je starostlivosťo vznik a rozvoj novozaložených firiem,čo napomáha zvýšiť zamestnanosťv regióne. VTP zároveň poskytuje ďalšieslužby s vysokou pridanou hodnotou spolus kvalitnými priestormi a zariadeniami.VTP sú známe predovšetkým v Nemecku,kde sa veľmi úspešne využívajú už niekoľkodesaťročí. Napríklad v nedávno otvorenomparku v Drážďanoch vzniklo v priebehukrátkeho obdobia okolo 100 firiem zameranýchna high-tech technológie, kde našlouplatnenie viac ako 1 000 pracovníkov.■■ Akú podobu môže mať VTP?Z pohľadu odvetví asi 36 % parkov vosvete nie je špecializovaných a prijímajúFoto: archívspoločnosti z akéhokoľvek technologickéhosektora. Asi 16 % parkov je špecializovanýchna jedno alebo dve odvetvia. VTPvznikajú v blízkosti zoskupenia alebo napôde univerzít. Vplyv univerzít na rozvojregiónu ilustruje takzvaný Cambridge fenomén- teda univerzita sa stala bázou,okolo ktorej sa intenzívne rozvíja podnikaniev podobe tisícok technologickýchfiriem. Univerzita a prípadne aj profesormajú podiel na firme, ktorú založili študenti,a spoločne ju aktívne rozvíjajú. Tým,že študenti sa podieľajú na výskume, učiasa riešiť vedecké či technické problémy novýmspôsobom. Takže aj v svojom zamestnaníbudú pri riešení problémov zdatnejšía tým aj úspešnejší než pri klasickom učenímemorovaním.■■ V zahraničí je asi 40 percent VTP výhradnevo verejnom vlastníctve. Aký prínos majúštáty či samosprávy, ktoré investujú do vybudovaniaVTP?VTP preukázateľne z príkladov zo západnejEurópy pomáhajú naštartovaťekonomiku regiónu, a teda aj celého štátu.Zvyšujú zamestnanosť v horizontetroch rokov o viac ako 4 %, prispievajúk zvýšeniu HDP a priťahujú zahraničnéinvestície. Z patentov a technologickýchnoviniek vytvorených vo VTP bude profitovaťcelá spoločnosť, predovšetkým všakregión. Preto v snahe podporiť rozvoj regiónumiestne autority podporujú vzniktakýchto parkov.■■ Akým spôsobom funguje transfer poznatkovdo praxe?Na univerzitách sa rieši množstvo výskumnýcha vedeckých úloh, ktorých realizáciav praxi je často zdĺhavá, niektorédobré myšlienky sa nerealizujú vôbec. Vedeckovýskumnípracovníci sa z prevažnejčasti venujú svojim vedeckým problémoma často im chýbajú skúsenosti z výroby, finančnéprostriedky, podmienky v oblastirealizácie. Spolupráca univerzity s praxouje preto veľmi dôležitá. Jednou z prvoradýchúloh VTP je vytvárať podmienkyna realizáciu významných výsledkov vedya výskumu v komerčnej oblasti.Existuje aj iná modernejšia cesta. Mnohoabsolventov, doktorandov vrátane ich vedúcicha školiteľov, má počas štúdia veľmidobré myšlienky a technické riešenia, ktoréprezentujú v diplomových a dizertačnýchprácach. VTP im môže pomôcť tieto nápadyrozvíjať a realizovať predovšetkým formouzaloženia si vlastnej firmy a dať projektomkonkrétnu podobu konkurenčne schopnéhoproduktu, určeného na trh.■■ STU patrí k výrazne výskumne orientovanýmuniverzitám, už dnes tu existujú viacerévýskumné centrá. Ako vnímate VTP na Slovensku?Slovensko je len na začiatku budovania vedecko-technologickýchparkov. Pozitívne je,že za ostatné dva roky boli ohlásené viaceréprojekty. Existujúce snahy o slovenské VTPvznikajú iba na základe lokálnych iniciatív,nie na základe štátnej politiky.Slovensko sa teda ešte nemôže pochváliťveľkými VTP, ale máme odborníkov a zahraničnéknow-how. Aj STU určite má poten ciálna vytvorenie niektorej z foriem VTP. STUpatrí k najlepším výskumným organizáciámna Slovensku, je druhou najväčšou vzdelávacouinštitúciou a intenzívne spolupracujes mnohými subjektmi z praxe. Sami zvažujemeprojekt budovania takéhoto univerzitnéhovedecko-technologického parku. Financiesú však zatiaľ limitované.■■ Čo je podľa vás na Slovensku kľúčové prefungovanie VTP okrem odbornej základne?Za kľúčové považujem, rovnako ako tovidieť v zahraničí, dobre fungujúce a dobrefinancované výskumné univerzity, v ktorýchokolí sa takéto parky budujú. Výskumnéuniverzity predstavujú nielen výskuma jeho výsledky, ale aj výchovu novejgenerácie expertov v príslušných technológiách,ktorí ich ďalej prakticky uplatňujúv praxi. „Stačí“ dostatočne priblížiť podnikya firmy využívajúce tieto hodnoty. Kvalifikovanýchľudí máme, potrebujeme výraznejšieposilniť technickú infraštruktúru.A to ako zo zdrojov štrukturálnych fondovEÚ, tak aj zo štátneho rozpočtu. Oba zdrojemajú svoje špecifiká. Bolo by to v súlades programovým vyhlásením vlády. 34 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii