Otvoriť - EUROREPORT plus

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii November 200669,– SkOZBROJENÉ SILY,ZBROJÁRSKY PRIEMYSELA ZAHRANIČNÁ POLITIKAISSN 1336-8796

ObsahRACIONÁLNOSŤA EFEKTÍVNOSŤSÚ ZÁKLADKVALITY NAŠEJARMÁDYRozhovors F. KašickýmOBSAHI SEE YOURSHADOWSReportážLenky ChovanecSLOVENSKOV ZAHRANIČÍKREDITNESTRATILORozhovors J. Kubišom6 42 48Ozbrojené sily, zbrojársky priemysel a zahraničná politika (Ľ. Jurík) ...........4Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča ......................................................5Racionálnosť a efektívnosť sú základ kvality našej armády(Rozhovor s F. Kašickým) ..............................................................................................6Naši armádni profesionáli majú v NATO vysoký kredit(Rozhovor s J. Baškom) .................................................................................................9Rozhovor s generálnym tajomníkom NATOJaapom de Hoop Schefferom ............................................................................10V Severoatlantickej aliancii sme rovnocenným partnerom(Rozhovor s J. Kučom) ................................................................................................11Verím v korektnosť rokovaní nášho silného výboru(Rozhovor s R. Pučíkom) .............................................................................................12Strážime informácie o obrane a bezpečnosti štátu(Rozhovor s J. Šimkom) ..............................................................................................13Vysoký kredit našich vojakov (Rozhovor s Ľ. Bulíkom) .......................................14Slovenské strojárstvo má ambíciu vrátiť sa na svetové trhy(Rozhovor s Ľ. Černákom) ...........................................................................................16Trend smeruje k jednotnému európskemu trhus obrannou technikou (Rozhovor s V. Šimanským) ...............................................17Musíme stavať na vlastných schopnostiach(Rozhovor s I. Junasom – Kerametal, a. s.) ..................................................................18O. P. O., spol. s r. o. .............................................................................................20PPS Vehicles, s. r. o. ............................................................................................21Delta Defence bude naďalej rozvíjať kooperačné vzťahy sozahraničnými partnermi (Rozhovor so S. Končekom – Delta Defence, a. s.) ..........22Vojenský opravárenský podnik 016, Moldava nad Bodvou, š. p. .............24MCST, a. s. .............................................................................................................24Len cieľavedomá práca vedie k stabilite firmy a do sveta(Rozhovor s J. Šišilom – QUADRIQ, a. s.) .....................................................................25Radar ARTHUR a systém GIRAFFE AMB sa udomácňujú na Slovensku(Rozhovor s A. Berntssonom – SAAB AB) ....................................................................26Tesla Liptovský Hrádok, a. s. .............................................................................28Orga-Trade, a. s. ...................................................................................................29Self Defending Network – vzor bezpečnosti v komunikačnýchsystémoch ozbrojených síl – Cisco Systems, s. r. o. .............................................30Výskum a vývoj v súlade s praxou(Rozhovor s P. Varhoľákom – Vojenský technický ústav, a. s., Liptovský Mikuláš) .........32Chceme prispieť k oživeniu letectva na Slovensku(Rozhovor s R. Slávkom – Slovenský letecký inštitút, a. s.) ...........................................33Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s. ................................................34Zariadenie, kde cvičia a predchádzajú ochoreniam zo záťaže(Rozhovor s P. Maslíkom – Ústav špeciálneho zdravotníctva a výcviku MO SR Lešť) .....35Generál Maxim: „Chýba nám okolo 1 850 profesionálnych vojakov“(Rozhovor s M. Maximom) ..........................................................................................36Vzdušné sily úročia svoje skúsenosti (Rozhovor s J. Baránkom) .......................37Sily výcviku a podpory – školy a spojenie v armáde(Rozhovor s J. Kačmárom) ..........................................................................................38Vojenskí policajti: jediní profesionáli od počiatku(Rozhovor so S. Berom) ..............................................................................................39Poddôstojníci sú chrbticou Ozbrojených síl SR(Rozhovor s R. Macejkom) ..........................................................................................40Veterán z RAF u ministra obrany (P. Vitko) .......................................................41Deň červených makov (P. Vitko) ..........................................................................41I see your shadows (L. Chovanec) .........................................................................42V dvoch najťažších misiách (P. Vitko) .................................................................44Spoločný príspevok k výcviku (P. Vitko) ............................................................46Najdôležitejším členom nášho tímu je zákazník(Rozhovor s B. Tonkovičom – MediaTech, spol. s r. o.) ................................................47Slovensko v zahraničí kredit nestratilo (Rozhovor s J. Kubišom) .....................48Posilňujeme ekonomickú dimenziu diplomacie(Rozhovor s O. Algayerovou) ......................................................................................50V Bezpečnostnej rade OSN si počíname úspešne(Rozhovor s D. Štrofovou) ...........................................................................................51Máme spoločné základné hodnoty (Rozhovor s R. Valleem) .............................52Lobing v Bruseli nie je o korupcii, ale o legálnom presadzovanízáujmov (Rozhovor s B. Pavlovičom) ........................................................................53Ekonomické výzvy globalizácie (T. Jaglová) ......................................................54Ľudia chcú v obci najmä žiť (Rozhovor s Ľ. Poórom) ...........................................55Nad odkazom Alexandra Dubčeka (Rozhovor s I. Laluhom) ..............................56Kapitulovali nepokorení a so vztýčenou hlavou (J. Leikert) ..........................58Bosnianske balady Mersada Berbera (I. Melicherčík) .......................................60Don Quijote podľa Sancha Panzu s humorom a netradične(Rozhovor s P. Uhrom – Teatro Wűstenrot) .................................................................62Nehrať sa na Hollywood (M. Procházka) .............................................................64Aká je rola EÚ v medzinárodných vzťahoch? (P. Weis) ..................................66Neberte politikov príliš vážne (A. Hykisch) ........................................................68Nové knihy (D. Janiaková) ......................................................................................70Na dobrej adrese ... Bratislava, Palisády 29 ..................................................71Ľudia a udalosti (T. Jaglová) ..................................................................................72To je môj názor (A. Duleba – P. Zsapka) ................................................................73Vzdialené vstupenky do klubu Schengen (S. Motusová) .................................74Kognitívna (in)kompetencia: iba boľačky alebo pliagapostkomunizmu? (L. Andrášik) ..............................................................................76Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska) ................................78Infoservis prezidentskej kancelárie .................................................................81Chudobu ignorovať nemožno (Rozhovor s E. Bauer) ..........................................82Európsky parlament ............................................................................................83Infoservis Úradu vlády SR ..................................................................................84Infoservis NR SR ...................................................................................................86Summary ................................................................................................................88November 2006Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s.r.o., v spolupráci s Kanceláriou prezidenta SR, Vládou SR, NR SR,Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • Adresa redakcie: Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, tel.: 02/44441148-52, fax: 02/44441153,e-mail: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk • Reg. č. MK 2718/2002 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík (ljurik@euroreportplus.sk)Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová (vrzgulova@euroreportplus.sk) • Summary: Mária Vrabcová • Vedúca odd. marketingu: EvaJuríková (marketing@euroreportplus.sk), Dušan Ďurkáč (ddurkac@euroreportplus.sk) • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská BystricaCena jedného výtlačku: 69 Sk • Ročník: IX • Obálka: REPUBLICA • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadanérukopisy a fotografie nevraciame.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNovember 20063

ÚvodníkOZBROJENÉ SILY, ZBROJÁRSKYPRIEMYSEL A ZAHRANIČNÁ POLITIKAtýmito slovami by sme mohli vymedziť hlavné témytohto čísla časopisu EUROREPORT plus.Po nástupe novej vlády verejnosť i politológovia vždyso záujmom očakávajú, aké budú prvé kroky predovšetkýmv oblasti armády a zahraničnej politiky. Samozrejme,aj ostatné rezorty vládneho kabinetu, resp. aktivityv oblasti zdravotníctva, školstva, sociálnej politiky,financií, hospodárstva, životného prostredia, justície,kultúry... atď., sú nesmierne dôležité, no činnosť Ministerstvaobrany a zahraničná politika Slovenskej republikysú zjavne základné piliere,na ktorých stoja hodnoty a odktorých sa odvíja hierarchiatýchto hodnôt.Kým v iných oblastiach spoločenskéhoa hospodárskehoživota sa viac či menej prejavujezákladná politická orientáciavládnej koalície a reformy(úpravy, zmeny, rozhodnutia)majú svoj pôvod v programochstrán, tak zahraničná politikaa s ňou súvisiaca doktrínaOzbrojených síl SR majú svojezásadné a základné priority,ktoré sú, takpovediac, nemenné.Aspoň v tom zmysle slovanemenné, že sú určené a vymedzenézávažnými medzinárodnýmizmluvami, účasťouv ekonomických a bezpečnostnýcheuroatlantických štruktúrach,teda v Európskej úniia NATO. V tomto zmysle verejnosť žiadne podstatnézmeny neočakávala a ani očakávať nemohla.Napriek tomu – a je to vcelku prirodzené – aj v týchtooblastiach vnímame isté posuny. Už programovévyhlásenie vlády avizovalo zmenu politiky pokiaľ ideo účasť mierových jednotiek našej armády v rizikovýchoblastiach, najmä v Iraku. Hovorilo sa o stiahnutínašich vojakov, ktorí pôsobia v rámci kontingentuNATO. Počet týchto síl nie je veľký, no opakované tragickéudalosti sú urýchľovaním procesu, na konci ktoréhobude zrejme odchod slovenských vojakov z Iraku.Nie je to jednoduché rozhodnutie, veď Slovenskárepublika je politickým, hospodárskym a vojenskýmpartnerom USA a ďalších štátov NATO a EÚ, viažuju záväzky nielen politické, ale aj morálne. Tým skôr,že reputácia našich vojakov je vysoká, že si príkladneplnia povinnosti a vo všeobecnosti majú podporuverejnosti. A taktiež treba mať na mysli, že priamo činepriamo s medzinárodnou akceptáciou Ozbrojenýchsíl SR súvisí aj vývoj – a predovšetkýmuplatnenie sa natrhoch – aj situácia v zbrojárskompriemysle, čo zaiste nieje žiadne objavné konštatovanie.V tejto oblasti sa slovenskýmzbrojárskym firmámpodarilo aspoň čiastočne získaťstratené trhy, do istej mieryoživiť výrobu, ponúknuťnové výrobky, spolupodieľaťsa na kooperácii s veľkýmizahraničnými partnermi: ajto je dôsledok nášho členstvav NATO a účasti v mierovýchmisách.Obdobné konštatovanie jenamiesto aj pri posudzovanízahraničnej politiky. Nie jeto oblasť, v ktorej sú možnénáhle a neočakávané zmeny,vybočenie z daného riečiska,odklon od zásadného smerovania.Aj tu je determinujúcim faktorom naše členstvov Európskej únii a NATO, čo samozrejme neznamená,že naša zahraničná politika nemôže byť nezávislá a autonómna.Miesto nestáleho člena v Bezpečnostnej radeOSN je uznaním a akceptovaním našej zahraničnejpolitiky. Prepojenie armádnej doktríny, resp. bezpečnostnejpolitiky, ktorú reprezentujú Ozbrojené sily SRa zahraničnej politiky je teda vcelku prirodzené – ako tovyplýva aj z obsahu tohto čísla EUROREPORTU plus.ĽUBOŠ JURÍKšéfredaktorTÉMA BUDÚCEHO ČÍSLA:Doprava, telekomunikačnésystémy a informačné technológie4 November 2006Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Príhovor prezidenta SRVážení čitatelia,končiaci sa rok 2006 jepre nás významný z viacerýchdôvodov. Získaniekresla nestáleho člena Bezpečnostnejrady OrganizácieSpojených národov možnovnímať ako ocenenie za aktívnumedzinárodnú politikuSlovenskej republiky. Trebapovedať, že uvedený postpatrí medzi najvýznamnejšiea najprestížnejšie v rámcimultilaterálnej diplomacie.Slovensko ako nestály členBezpečnostnej rady OrganizácieSpojených národovv rokoch 2006 – 2007 predsedávýboru, ktorý sa zaoberáotázkami nešírenia zbraníhromadného ničenia. Funkciepodpredsedov Slovenskozastáva v troch výboroch,ktoré sa venujú uplatňovaniusankcií voči Somálsku,Sudánu a Sýrii. Medzi oblastiprioritného záujmu Slovenskej republiky v agendeBezpečnostnej rady Organizácie Spojených národovpatria teritóriá západného Balkánu, Cypru, východnejEurópy a Blízkeho východu. V súlade s Chartou OrganizácieSpojených národov tak naša krajina prevzala naseba príslušný diel zodpovednosti za udržiavanie mierua bezpečnosti vo svete.Ďalšou významnou udalosťou boli voľby do Národnejrady Slovenskej republiky a zostavenie novej vlády Slovenskejrepubliky. Prijaté programové vyhlásenie, akoaj konkrétne kroky na medzinárodnopolitickej scénepotvrdzujú kontinuitu v zahraničnopolitickej a bezpečnostnejoblasti. Slovenská republika zostáva pevnýmčlánkom NATO, Európskej únie a ďalších medzinárodnýchorganizácií. Na tomto našom postavení nič nezmenilaani tá skutočnosť, že Slovenská republika upravilaspôsob nášho pôsobenia v Iraku a v blízkej budúcnostisvoje úsilie zameria na posilnenie nášho kontingentuv oblasti výcviku, vybavenia a vybudovania novýchirackých ozbrojených síl. Nie náhodou naši partneriv NATO, Európskej únii alebo Organizácii Spojenýchnárodov vysoko oceňujú vklad Slovenskej republiky dooblasti boja proti terorizmu a udržiavania mieru a stabilityvo svete. Slovenskí profesionálni vojaci pôsobia voviacerých štátoch sveta a ich činnosť je vysoko hodnotenánielen politickými reprezentantmitýchto štátov, ale ajsamotným domácim obyvateľstvom.Úspešne pokračuje reformaozbrojených síl Slovenskej republiky.Jej finančná náročnosťsi však vyžaduje vytvoreniedostatočných, a najmä stabilnýchzdrojov, ktoré zabezpečiazachovanie jej kontinuity a naplneniecieľov interoperabilitya kompatibility s armádamičlenských štátov Severoatlantickejaliancie. Členstvo v NA-TO neznamená byť len členomprestížneho klubu, ale prinášaso sebou tiež príslušný podielzodpovednosti a povinnosti plneniazáväzkov, ktoré z tohtočlenstva vyplývajú. Slovenskopri svojom vstupe do NATOdeklarovalo, že nechce byť lenpasívnym členom aliančnéhobezpečnostného systému, alenaopak je pripravené aktívne sa podieľať na budovaníbezpečného sveta. Pri návšteve generálneho tajomníkaNATO Jaapa de Hoop Scheffera som vyslovil presvedčenie,že ak chce byť NATO skutočne bezpečnostne efektívnouorganizáciou, je potrebné vytvoriť jasný systémdohôd, na základe ktorých budú plniť členské krajinysvoje záväzky.Onedlho budeme hodnotiť naše trojročné pôsobenieako člena Severoatlantickej aliancie. Som presvedčenýo tom, že svojou medzinárodnou politikou sme vytvoriliv očiach spojencov obraz dôveryhodného a spoľahlivéhopartnera, na ktorého je možné sa v krízových chvíľachspoľahnúť. A to je dobrá vizitka nielen pre politickúreprezentáciu, ale aj pre občanov Slovenskej republiky.Ivan Gašparovičprezident Slovenskej republikya hlavný veliteľ Ozbrojených síl Slovenskej republikyČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNovember 20065

Ministerstvo obrany SRRACIONÁLNOSŤ A EFEKTÍVNOSŤSÚ ZÁKLAD KVALITY NAŠEJ ARMÁDYMinisterstvo obrany Slovenskej republiky má na svojom čele človeka, ktorý sa problematikou armády zaoberá takpovediac celý profesionálnyživot. Problematiku rezortu teda dôverne pozná. Ministra Františka Kašického o rozhovor požiadala publicistka Mária Šišuláková.■ Najskôr na úvod dovoľte troška osobnúotázku. Vnímate svoje doterajšie skúsenostis vojenstvom pre funkciu ministra ako výhodu,ktorá vám pomohla rýchlo sa zorientovaťna novom poste?Je rozdiel, či človek nastupuje do funkcieministra a má už isté skúsenosti s oblasťou,v ktorej bude pôsobiť alebo nie. Má to výhodyaj nevýhody. Výhodou je, že som malmožnosť poznať rezort z niekoľkých úrovní.Ako hovorca, ktorým som bol niekoľko rokov,som ho poznal dokonale od ministerskejúrovne až po útvary. Z celkom inej stranysom ho spoznal z pozície riaditeľa vojenskéhoobranného spravodajstva a za tretiuúroveň považujem možnosť pracovať akotajomník Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť,kde som získal ešte komplexnejšírozhľad o obrane a bezpečnosti, pretožesom mal súčasne na starosti výbor na kontrolučinnosti Národného bezpečnostnéhoúradu a bol som tiež tajomníkom výboru nakontrolu použitia informačno-technickýchprostriedkov. To všetko sú veci, ktoré s rezortomobrany súvisia.Teda poznám rezort, jeho problematiku,viem kde sa obrátiť, ale nepasujem sa doroly absolútneho odborníka, pretože takýani neexistuje, aby ovládal všetky odbornostia vedel na ne reagovať. Dôležité je, ževiem, ako funguje systém a pozícia ministraje o tom, aby ho vedel ovplyvňovať správnymsmerom.Poznanie rezortu má trošku nevýhoduv tom, že poznám aj mnohých ľudí a sú medzinimi takí, ktorí stavajú na tejto známostiv snahe čosi ovplyvniť, vybaviť. Ale to namňa neplatí. Vážim si každého, kto je v prvomrade odborník a dá sa s ním o problematikerozprávať bez ružových okuliarov.V zásade je poznanie rezortu výhoda a časna zorientovanie sa je o to kratší. Napriektomu, že mnohé sa zmenilo a reálny stav častoteraz spoznávame, ideme do hĺbky veci.■ Nepochybne teda máte jasné predstavyo základnej filozofii vývoja armády. Aké sú ajs ohľadom na naše medzinárodné záväzky?Nastupoval som do funkcie ministraobrany, ale keď sme pripravovali programovévyhlásenie vlády, stanovili sme si akohlavnú prioritu určitú kompaktizáciu ozbrojenýchsíl. Mnohí dosť dobre nerozumeli čotým skompaktňovaním myslíme. Ale dá sato rozmeniť na drobné. Tento rezort bol permanentnev reorganizácii. Ozbrojené silyprešli najskôr znižovaním, potom reštrukturalizácioua myslím si, že už by malo nastaťFoto: M. Nemecobdobie stabilizácie. Máme plán do roku2015. Nevylučujem jeho nejakú aktualizáciu,ale ide o to, aby to, čo máme vytvorené,sa stabilizovalo.■ To je Dlhodobý plán rozvoja ministerstvaobrany s výhľadom do roku 2015 – Model2015?Áno. Nemyslím si, že vždy keď prídenový minister, musí automaticky urobiť nejakúreformu, lebo tých reforiem bolo v rezorteveľmi veľa. Každá má dopad na ľudí,na personál a najmä má dopad na financietohto štátu. Niektoré dokumenty, ktorétu sú a boli schválené v minulom období,nastavili základné smerovanie. Hoci nevylučujem,že dôjde ešte k malým zmenám,potrebujeme toto smerovanie plniť a stabilizovať.I navonok chceme pôsobiť ako dôveryhodnýpartner a ak niečo za ozbrojenésily z pohľadu záväzkov voči Európskejúnii, NATO alebo OSN budeme deklarovať,urobíme tak preto, že sme schopní tonaozaj plniť. To znamená reálne vojenskéspôsobilosti, reálne vojenské kapacity a reálneprísľuby. Radšej sľúbime menej, no to,čo dokážeme poslať von, tiež skutočne viemegarantovať.Čo sa týka filozofie vývoja armády, prišlisme s tým, že chceme posilniť úlohu ozbrojenýchsíl v oblasti nevojenských ohrození.Je to pomoc obyvateľom v oblasti požiarov,rôznych prírodných kalamít, terorizmu. Hasičskýa záchranný zbor majú svoje kompetencie,sú vybavení, zameraní na isté veci, aleurčitým typom techniky disponujú aj ozbrojenésily. Je potrebné mať veci naprogramovanétak, že v niektorom časovom úseku doriešenia situácie vstupuje armáda a pomáhakonkrétnou technikou. V súčasnosti veliteliaútvarov vedia, kedy môžu zasiahnuť zo svojejúrovne. Ale musíme prehĺbiť spoluprácus rezortom ministerstva vnútra s dôrazom naspoločné využitie existujúcich kapacít.Okrem toho potrebujeme stabilizovať personálv rezorte. Máme na mysli starostlivosťo ľudí, kontakt s novými profesionálmi, starostlivosťo nich počas obdobia, kedy sú príslušníkmiozbrojených síl a potom v čase poich odchode. Pri vstupujúcich pracovníkochchceme, aby dostali reálne informácie, čo ichčaká, kde vstupujú a za akých podmienok.Aby sa ony už potom nemenili. To sú jasnépravidlá hry. Tí, ktorí sú v ozbrojených silách,musia mať záruku, že v nich budú cvičiť,majú možnosť ísť do zahraničia, získať6 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo obrany SRvzdelanie, nadštandardné finančné a sociálnepodmienky. Už sme urobili prvý krok prípravounovely zákona o štátnej službe profesionálnychvojakov, ktorá rieši opätovnézavedenie príplatku za vyvedenie, ďalej tzv.cestovné, ktoré vojakom padlo v septembri,príplatok na ubytovanie, ktorý je teraz odhodnosti čatára, aby ho mali aj vojaci. Novelusme pripravili na základe doteraz bezprecedentnéhopripomienkového konaniapre vojakov bez rozdielu hodnosti a funkcie.Dostali sme niekoľko sto pripomienok, ktorésme vyhodnotili a spracovali do novely.Chceme sa podieľať na vytvorení funkčnéhosystému koordinácie všetkých bezpečnostnýcha spravodajských zložiek v štáte,lebo každý na každej úrovni disponuje určitýmpotenciálom, na všetko idú peniazea máme záujem, aby sa to efektívne využilo.Ale táto vec sa musí riešiť nadrezortne, dalisme to do programového vyhlásenia vládya chceme to doriešiť.Keď chceme hovoriť o celkovej filozofiiarmády, je treba povedať čosi aj o reálnomvyužívaní finančných prostriedkov, ktorédo rezortu idú. Podľa plánu by sme mali mať2 percentá z HDP. V skutočnosti je to vždymenej, ale pozerám sa na to troška z inéhopohľadu. Na budúci rok by sme mali maťvyšší rozpočet ako v tomto roku. Ale to nie jelen otázka výšky HDP. Dôležité je, ako sa tieprostriedky v rezorte využívajú, či idú skutočnena výcvik. Tým, že sme nastúpili dofunkcií po polovici roka, niektoré veci musiadobehnúť do jeho konca. Ale v novom rokusa hneď budeme podrobne venovať rozpisurozpočtu po položkách. Tak, aby peniaze,ktoré dostaneme, boli efektívne využité.■ Ale tento rok máte z rozhodnutia vládypredpísanú istú úsporu?Na to sa treba pozrieť komplexne, lebo tátoúspora sa nedotýka iba rezortu obrany. Trebasi uvedomiť, že vláda neprivatizovala, povedala,že sa bude šetriť na výdavkoch na verejnúsprávu. Toto rozhodnutie sa týka všetkých rezortov.Okrem toho sa vláda zaviazala dodržaťmaastrichtské kritériá, teda deficit verejnýchfinancií menej ako 3 percentá a pritom muselariešiť deficit Sociálnej poisťovne. Pretoje nevyhnutné hľadať vnútorné zdroje na to,ako urobiť organizáciu z finančného hľadiskaefektívnejšou. To sa týka i rezortu obrany.■ Krátko po nástupe do funkcie ste spolus premiérom Ficom navštívili niektoré zahraničnémisie. Čo ste počas nich zistili?Vojakov máme v zahraničných misiáchv Afganistane, Iraku, Kosove, ALTEA, naGolanských výšinách a na Cypre. V šiestichmisiách ich je približne 630 – 640. Zaujímanás, ako sú tam vojaci konkrétne využívaní.Misie sú vynikajúci priestor, kde môžu vojacinadobudnúť vojenské odborné skúsenosti,rozvíjať svoje jazykové vedomosti, návykyv rámci operačných postupov NATO aleboEurópskej únie, rozhodovací proces a získavajúskúsenosti, ktoré v rámci mierových posádokpri výcviku nemôžu získať.Na druhej strane treba povedať, že ak terazvyšleme vojakov do zahraničia, stojí to štátnemalé peniaze a musíme mať istotu, že peniazesú účelne a efektívne vynaložené. Pretožemisie majú rôzny stupeň nebezpečnostia bolo by veľkým hazardom, keby sme posielaliľudí von a tí by si reálne svoj mandátneplnili, no peniaze sa vynakladajú. Preto jereálne uvažovať o ich stiahnutí a posilnenítakých misií, kde sú skutočné výsledky.S premiérom sme počas návštev porovnávalinaše pôsobenie v Iraku a v Afganistane,reálne výsledky v odmínovaní, vo využívaníjednotiek. Následne som bol na Cypre a naGolanských výšinách. Ak hovoríme o peniazocha misiách, sú to spojené nádoby. Reálnetreba povedať, koľko to štát stojí, ale musí tomať svoj efekt. Faktom je, že naša jednotkav Iraku dlhodobejšie nie je využívaná úmernes nákladmi. O tom sa šepkalo vo verejnosti,ale nahlas to nikto verejne nepovedal. Pretopadlo rozhodnutie, že ak nie sú využívanía neplnia mandát v plnom rozsahu, načo sútam. A v Iraku neodmínovávali vyše roka.Prehodnotili sme stav veci a navrhli smeefektívnejší spôsob nášho využitia.■ Aká je teda budúcnosť slovenskej účastiv mierových silách?Toto sa týka aj ostatných misií, pretožesme povedali a je to tiež v programovomvyhlásení vlády, že budeme prehodnocovaťnašu účasť. Ale nie v negatívnom zmysle,že zo všetkých misií ideme stiahnuť ľudí.Pozrieme sa reálne na mandát, či ho plniaefektívne a účelne, či budeme uvažovaťo posilnení existujúceho mandátu, veľkostijednotky alebo budeme iné aktivity. Nemalisme problém, keď došlo k nedávnemukonfliktu v Libanone, sa k tomu postaviťa povedať, čo môžeme reálne ponúknuť,aké sú naše kapacity. Zdôrazňujem, reálne.Naplánovať dokážeme čokoľvek, ale všetkostojí peniaze, za všetkým treba vidieť konkrétnychľudí a konkrétnu prípravu a hlavneobdobie, na ako dlho ich môžeme poslať. Tomusíme presne vedieť a tak, aby sme mohliponúknuť minimálne dve rotácie. Toto chcemerobiť pri všetkých misiách.Uvedomiť si treba i druhý fakt. Musímeriešiť aj to, aby sme vysielali organické jednotky.Lebo má význam vysielať ľudí tiež doštábov, ale to skôr keď získavame poznatkyo štábnych postupoch. Napríklad o tomtouvažujeme teraz v Afganistane, posilnenímnašej účasti v provinčných rekonštrukčnýchtímoch.■ Pred niekoľkými týždňami sa v armádnompriestore Lešť otvorilo nové, moderné cvičisko.Čím sa od predchádzajúceho líši, v čom jejeho výnimočnosť?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiAj pri poslednej návšteve generálnehotajomníka NATO v Bratislave sme vystúpilis tým, že máme v rezorte obrany určité zariadenia,ktoré by mohli byť využité v rámciAliancie ale i v rámci Slovenskej republikyna medzirezortnej úrovni. V Lešti je špeciálnevýcvikové stredisko, Ústav špeciálnehozdravotníctva a výcviku. Ide o centrum, ktorésa nebuduje na zelenej lúke, časť z nehouž stojí, ukázala sa funkčná a pripravuje špecialistovnie iba pre ozbrojené sily, no tiež preiné špecializované zložky štátu.Disponujeme výcvikovým priestorom, ktorýje unikátny, máme v ňom niekoľko špeciálnychtechnologických zariadení. Ide o špeciálnetrenažéry, ktorých význam je v tom,že tam dokážu cvičiť rozličné jednotky. Vojenské,policajné, záchranárske. Teda myv rámci jedného cvičenia na jednom trenažéridokážeme odcvičiť zásah vojenskej polície,zásah špeciálnej jednotky, zásah záchranárova ešte aj nacvičovať zásah z vrtuľníkaa zásah z vody. Dôležité však je, že to nieje reálny vrtuľník, kde jedna letová hodinastojí niekoľko desiatok tisíc korún, ale je tozariadenie, ktoré imituje vrtuľník a náklady„Čo sa týka filozofie vývoja armády, prišli sme s tým, že chcemeposilniť úlohu ozbrojených síl v oblasti nevojenských ohrození. Je topomoc obyvateľom v oblasti požiarov, rôznych prírodných kalamít,terorizmu.“na hodinu sú približne 200 až 250 korúna postupy a nácviky sa dajú robiť aj tam.Sú tam špeciálne trenažéry, ktoré imitujúrôzne prekážky, zlaňovanie horolezeckýchstien, teraz tam máme novú budovu, ktoráje unikátna v tom, že sa v nej dá strieľať. Vovnútri sa dajú nacvičovať rozličné akcie napríkladpri zadržaní rukojemníkov teroristamiza zníženej viditeľnosti, za tmy v rôznychpriestoroch. Všetko zaznamenávajú kamerya je možnosť sa k jednotlivým výcvikom vracať,metodicky to vyhodnocovať.Ale chceme ísť trošku ďalej, pretože v tomtopriestore sa nachádza aj sídlisko, ktoré jeteraz opustené. Je po bývalej sovietskej armáde.Ide o vynikajúci priestor na výcvik ozbrojenýcha protiteroristických jednotiek v meste,ktorý môžu využiť príslušníci Policajnéhozboru Slovenskej republiky, vojenskej polícii,špeciálne a strážne jednotky, ale napríklad ajpríslušníci vzdušných síl pri výcviku prežitiapilotov. Naším cieľom je dobudovať totovýcvikové zariadenie v Lešti o tieto kapacitya ponúknuť ho nielen na výcvik zložiek v našomštáte, no i v zahraničí. Výhodou je, že tonie je iba vynikajúci priestor na výcvik, ale sútam tiež ubytovacie kapacity, možnosti jazdys vozidlami a regeneračná linka, lekárskydohľad. Máme špeciálne zariadenia v rámcitohto ústavu, ktoré vychádzajú z toho, že výcvikšpecialistu je veľmi drahý. Zdravotníckiodborníci vedia vopred povedať, či vojak, doktorého ideme investovať nemalé finančnéprostriedky na špeciálny výcvik, je zo zdravotnéhohľadiska perspektívny a sú tam tiežNovember 20067

Ministerstvo obrany SRrehabilitačné regeneračné linky pod lekárskymdozorom na to, aby ľudia vystaveníenormnej výcvikovej záťaži mali možnosť sarehabilitovať riadeným spôsobom tak, aby sadbalo na ich fyzickú kondíciu. Toto by smechceli ponúknuť aj NATO a dobudovať tochceme vo veľmi úzkej súčinnosti s ministerstvomvnútra a s ostatnými bezpečnostnýmizložkami Slovenskej republiky. To by námprinášalo tiež istý finančný efekt.■ Stav vybavenia armády lietadlami je veľmibiedny. Máte už konkrétnu predstavu o priechodnomriešení tejto otázky, aké kroky prebiehajú?Situácia s lietadlami je pomerne zložitá.Niektoré veci možno urýchlila havária AN-24pri maďarskej obci Hejce. Ale v rezorte obranyje potrebné dlhodobejšie riešiť otázkuleteckých dopravných kapacít. Už máme vypracovanúurčitú štúdiu,prebieha diskusiav rámci ozbrojenýchsíl. Predpokladáme, žedo konca roka prijmemerozhodnutia, akoďalej v tejto veci.Podstata problémuje v tom, že ide o akvizíciu,ktorá predstavujeznačné finančnénáklady. Pre nás jedôležité, že pri tomchceme využiť čosi,čo nie je nové v okolitýchštátoch, ale chcemeto využiť do detailov.Objavili sa rôznenázory, že ideme kupovaťlietadlá, no myhovoríme, že ich chcemeobstarať. Lebozískať ich možno rôznymispôsobmi: lízingom,spoločným prenájmom, obstaranímso splátkovým kalendárom alebo s využitímofsetov. Chceme využiť optimálny model,aby sme lietadlá mali, ale zase aby sme neprekročiliekonomické možnosti tohto štátu.Do programového vyhlásenia vlády smedali ofsety, navrhol to rezort obrany, hoci jeto viac záležitosť ministerstva hospodárstva.No s ministrom sme v úzkom kontakte a naúrovni nášho štátneho tajomníka sa rozbehliniektoré kroky spojené s prípravou legislatívy,čo sa týka ofsetov, aby sme mali právnyzáklad, o ktorý by sme sa mohli oprieť.Toto je naša filozofia. Nesedíme na vavrínocha niektoré kapacity riešime v rámcirôznych programov NATO, či už je to SALISalebo Projekt C17. To značí, že máme nakúpenýurčitý počet hodín, ktoré pri prepravenašich jednotiek využívame. Potom mámevyčlenené finančné prostriedky, aby smecez voľnú základňu spolu s ostatnými prepravcamidokázali naše jednotky prepravovať.Podstatné je, že ide o veľký akvizičnýproces, ktorý musíme pripraviť tak, abyekonomicky výhodný.Foto: M. Burza■ Ktoré podniky zostávajú v riadení rezortua s akou predstavou o fungovaní?Máme viac podnikov alebo zariadení,ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstvaobrany. Sú to štátne podniky, akciovéspoločnosti a príspevkové organizácie.V rámci každého z nich je iná legislatíva.Pre mňa je podstatná jedna vec. Keďže smezriaďovateľom alebo akcionárom, stopercentnýmakcionárom, chceme mať prehľado ekonomickom fungovaní príslušnej spoločnosti.Takýchto zariadení máme nie celé dvedesiatky, z ktorých viac ako polovicu som užnavštívil. Zvyšok si chcem pozrieť v priebehukrátkeho času, aby som následne vedel prijaťniektoré opatrenia. Niekde sme ich už museliurobiť, či už zmeny predstavenstva alebodozorných rád, lebo skúsenosti z minulostihovoria, že nie vo všetkých spoločnostiachsa s majetkom štátu, ktorý mali v práve, nakladalotak, ako sa malo. Robili sa rôzne nevýhodnézmluvy a zámenné zmluvy. Ešte ajteraz nachádzame rozličné zmluvy, ktoré niesú v centrálnych registroch. Už je tam alebohrozí únik finančných prostriedkov či samotnéhomajetku štátu.Náš záujem je, mať reálny prehľad o hospodárenípodriadených subjektov. Niektorébudeme musieť riešiť. Napríklad majú charakterpríspevkovej organizácie a také s výnimkouzdravotníckych zariadení môžu existovaťiba do konca tohto roka.■ To je napríklad Vojenský technický ústav?Áno, ale napríklad aj Bytová agentúrarezortu ministerstva obrany ktorá obhospodarujebyty vojakov. Potom vojenskýfolklórny súbor Jánošík, kde hľadáme všetkymožné spôsoby ako ho zachovať, nájsťprávnu formu, ktorá bude v súlade so zákonoma súbor bude fungovať. Lebo nič nie jejednoduchšie, ako niečo zrušiť. Ale napríkladJánošík má dlhodobú tradíciu, rozvíjanárodné aj historické povedomie, udržiavatradície. Len zato, že nie je forma, ako houdržať, zrušiť ho nepovažujem za dobré.Viem, že nie je to jednoduché v prípadetohto umeleckého telesa, ale nájdeme spôsobako ho zachovať. Chceme prejsť zvyšokpodnikov a prijať opatrenia, aby plnili účel,na ktorý sú určené.■ Korupcia a pochybné výberové konaniasú, zdá sa všeobecným neduhom, ktoréhosa Slovensko nevie zbaviť. Tiež ste už podalinejaké podnety na vyšetrenie. Čo ste zatiaľskonštatovali a ako chcete podobným problémompredísť, keď v malom národe ľahšieruka ruku umýva?Po nástupe do funkcie ministra obranysom ako prvú a základnú chcel urobiť jednuvec: zistiť, ako je tento rezort zazmluvnenýa ako stojí finančne. Nechal som sipredložiť všetky zmluvy a zistil som, že neexistujecentrálny register zmlúv a dodatkovk nim. Niektorézmluvy sme objavilis tým, že boli podpísanéjeden alebo dvadni pred nástupomnovej vlády. Nebolifinančne kryté, aleboli uzavreté. Keďsme začali robiť ichprvú inventúru, následnesa objavovaliich dodatky, ktoréúplne menili charakterpôvodnej zmluvya zvyšovali pôvodneplánované finančnéprostriedky. Niektoréveci prešetrovalaaj prešetruje inšpekciaministra obrany,v niektorých veciachboli tiež konkrétnepodania orgánomčinným v trestnomkonaní. Teraz je na nich, aby posúdili stavveci. Niektoré zmluvy vyzerajú byť z právnehohľadiska celkom čisté, ale ak sa pozriemena okolnosti, za akých boli podpisovanéa čo riešia, je tam i určitý hospodárskya etický rozmer vecí.Prvé, čo sme urobili, vstúpili sme do procesuverejného obstarávania a pripravili ajsme vydali novú smernicu, ktorá by malariešiť tento proces. Podľa mojej mienky smevniesli transparentnosť a presne sme definovaliprávomoci a zodpovednosti jednotlivýchobstarávateľov v rezorte. Kto je zodpovednýza obstarávanie určitých komodít a do akejsumy. Predchádzajúca smernica síce bola,ale umožňovala určitými kombináciami vytvoriťtaký systém, že niektorí obstarávateliapokojne mohli objednávať tiež iné veci s využitímznenia tej smernice.Naše opatrenia sa nie každému v rezortepáčia, viacerým sa nepáči zavedenie centrálnehoregistra zmlúv a dodatkov, evidenciapoverení v rezorte. Ale toto je jediná cesta,ako efektívne využívať prostriedky, ktoré ministerstvoobrany dostáva.■8 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo obrany SRNAŠI ARMÁDNI PROFESIONÁLIMAJÚ V NATO VYSOKÝ KREDITO niektorých aspektoch reformy ozbrojených síl sa publicistka Mária Šišulákovározprávala so štátnym tajomníkom Ministerstva obrany SR Jaroslavom Baškom.■ Aká je v súčasnosti naša rola v rámciNATO, ako sme sa v ňom počas dvoch rokovnášho členstva etablovali?Vstupom do NATO sa Slovensko stalo súčasťousystému kolektívnej obrany a bezpečnostia spolugarantom bezpečnosti spojencov.Úvodné roky v Aliancii boli pre rezortobrany mimoriadne zložité, pretože muselsplniť veľmi veľa úloh. Definoval by som totak, že slovenské ozbrojené sily sa nachádzajúv dvojakej prechodnej fáze z individuálnejna kolektívnu obranu a z teritoriálnych naexpedičné sily.Ako člen NATO Slovensko spolurozhodujeo bezpečnosti a stabilite vo svete. Chcemebyť naozaj plnohodnotným partneromv Aliancii. Do roku 2010 by sme mali primeraneprispievať k spôsobilostiam kolektívnejobrany v rámci NATO a pripraviť podmienkyna plnohodnotný príspevok po roku 2010.V súlade s Modelom 2015 by sme mali plniťciele, ku ktorým sme sa zaviazali. Za najväčšievojenské výzvy v pôsobnosti ministerstvaobrany by som označil úspešné pôsobenienašich vojakov v operáciách NATOa splnenie Cieľov síl NATO v stanovenýchčasových horizontoch.■ Môžete povedať niečo o konkrétnych úlohách?Slovensko plní ciele rozvoja síl, ktoré tvoriazáklad nášho obranného plánovania a zanašu stranu sú vlastne disponibilnými silamipre plánovačov NATO pre vznik krízovej situácie.SR sa zaviazala pripraviť do koncaroka 2007 mechanizovaný prápor s príslušnýmiprvkami bojovej podpory a prvkamibojového zabezpečenia, takisto prápor radiačnej,chemickej a biologickej ochranya ďalšie menšie jednotky.Čo sa týka nasadenia vojsk, prevzali smevojenské záväzky v operáciách NATO v Kosove,Afganistane a Iraku a v operácii EÚv Bosne a Hercegovine.Okrem toho sme sa v rámci síl rýchlej reakciezaviazali vyčleniť konkrétne jednotkydo bojových jednotiek NATO (NRF) a do bojovýchskupín EÚ (BG). V praxi vyzerá našaúčasť tak, že presne definované jednotkybudú vopred certifikované v rámci celkovNRF alebo BG a následne počas6-mesačnej pohotovosti kedykoľvek nasaditeľnédo prípadnej operácie NATO.Jednotka vo veľkosti práporu má byťdo NRF pripravená k 1. januáru 2008.Čiže budúci rok bude pre nás z hľadiskavýcviku a certifikácie veľmi intenzívny.Naše ozbrojené sily sa špecializujúna RCHBO a ženijné spôsobilostis dôrazom na odmínovanie. Sme vedúcoukrajinou NATO pre likvidáciu nevybuchnutejmunície. V tom môžeme prispievať k medzinárodnejbezpečnosti, zvyšovať prestížozbrojených síl SR a priniesť vlastnú hodnotudo spojeneckého systému kolektívnejbezpečnosti.Foto: M. Nemec■ V uplynulých dňoch sme dostali významnúponuku na obsadenie funkcie veliteľa jednotkyna Golanských výšinách. Ako budeme reagovať?Slovensko má dlhú tradíciu účasti v misiáchOSN a zároveň sme v rokoch 2006– 2007 voleným členom Bezpečnostnej radyOSN. Každopádne je to ocenenie našichschopností aktívne sa podieľať na mierovýchmisiách v zahraničí. Ponuku chceme prijaťa poskytnúť všestranne vybaveného človeka,ktorý by dokázal viac než 1000 vojakovzo 7 krajín kontingentu UNDOF dobre viesťa veliť im.■ Medzi jednotkami, ktoré pôsobia v zahraničnýchvojenských misiách ako ISAF, KFOR,UNDOF, či UNFICYP, je rozdiel v psychickejnáročnosti. Napríklad teraz v Iraku či Afganistane,kde je zlá situácia. Irak riešime odchodompodstatnej časti jednotky, ale ako tobude v Afganistane?Musíme sa pripraviť na nasadenie v operáciáchvysokej intenzity. Jednotky NATOnemusia byť v snahe nastoliť mier a stabilizovaťsituáciu vítané, naopak, miestne silymôžu klásť v priestore nasadenia intenzívnyodpor. Stoja pred nami čoraz náročnejšiea nebezpečnejšie úlohy.V Afganistane posudzujeme ďalšiu stratégiunášho pôsobenia. Zvažujeme vyslanievojakov aj do nebezpečnejších oblastí akbude zaručená ich bezpečnosť a výcvik nanové formy hrozieb. Ďalšou možnosťou jenasadenie našich profesionálov v rámci provinčnýchrekonštrukčných tímov, rokujemeo tom s Maďarskom. Boli by to jednotlivci– špecialisti s dôrazom na prepojenie medzivojenským a civilným svetom, ktorí by mohlipodporiť stabilitu a rekonštrukciu krajiny,nie klasická vojenská jednotka.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ V Bruseli máme početne silnú misiu v podobeStálej delegácie pri NATO. Ako vyzerákomunikácia Slovenska s Alianciou prostredníctvomspomínanej misie?Je na veľmi vysokej úrovni a nepochybneto tak bude naďalej. Stála delegáciazaisťuje tok informácií medzi ústredíma Alianciou a zabezpečuje rokovania našichpredstaviteľov. V kompetencii MO SRje sekcia obrany delegácie SR pri NATO.Okrem toho priamo do štruktúr NATOvysielame profesionálnych vojakov, ktorítam môžu získavať medzinárodné odbornéskúsenosti a ovplyvňovať súčasnú a budúcutvár Aliancie. Vracajú sa domov obohatenía pripravení uplatňovať nadobudnutépoznatky v ozbrojených silách.V súčasnosti pôsobí v stálych zastúpeniachOS SR pri NATO a vo veliteľskýchštruktúrach NATO alebo EÚ 129 príslušníkova zamestnancov ozbrojených síl.■ Rezort obrany mal pomerne vážne personálneproblémy, pretože v ňom bolo veľastarých kádrov a takých, ktorí nemali dobezodpovedajúce vzdelanie ani dostatočnú jazykovúvybavenosť. Podarilo sa tento hendikepuž dohnať?Keď sme mali nadpočetné stavy personálu,motivačný systém pre odchodz ozbrojených síl bol istým spôsobom preexponovaný.Spôsobil, že odišli aj ľudia,s ktorými sme rátali do budúcnosti. Kvalifikovanízamestnanci na niektoré špecializovanépozície s dostatkom skúseností.Teraz sa to prejavuje najmä v hodnostiachmajor, podplukovník a plukovník, tedav nedostatku vyšších dôstojníkov a tentodeficit nie je zatiaľ vyrovnaný.Keď sa 1. januára prešlo na plne profesionalizovanúarmádu, ani zákon o štátnejslužbe profesionálnych vojakov nemyslelna tieto prechodné ustanovenia. Jeho novelou,ktorá by mala vstúpiť do platnostiod apríla 2007, by sme chceli problémys rozvojom personálu a regrutáciou novýchprofesionálnych vojakov riešiť.■ Organizujete pre nich pravidelné školenia,jazykové kurzy a podobne?Počty profesionálov, ktoré by sme malimať pripravené na jednotlivých jazykovýchúrovniach, ešte nemáme. Prebiehajúvšak intenzívne jazykové školenia v angličtine.Funguje jazykový inštitút priamona ministerstve, uskutočňujú sa i jazykovépobyty v krajinách NATO. Medzinárodnáagenda v rámci NATO a EÚ je našou prioritoučíslo jeden.■November 20069

Generálny tajomník NATOMá povesť „pokojného, ale odhodlanéhobudovateľa mostov, ktorý veľmichce obnoviť súlad v transatlantickýchvzťahoch“. Tvrdí sa o ňom tiež, že je„skôr pragmatikom než dogmatikom“.Jaap de Hoop Scheffer si udržuje vynikajúcevzťahy z Bielym domom, s bývalýmšéfom americkej diplomacieCollinom Powellom si dokonca hovoriakrstným menom. Nerobí mu ani nijakéťažkosti rozprávať sa o medzinárodnýchotázkach s predsedom francúzskej vládyDominique de Villepinom. Holanďanauznávajú aj Nemci. Je otcom dvochdcér, manželka pôsobí ako učiteľkafrancúzštiny. Plynne ovláda angličtinu,francúzštinu a nemčinu.Narodil sa 3. apríla 1948 v Amsterdame.Absolvoval právo, je bývalým dôstojníkomleteckých síl a profesionálnymdiplomatom. Kariéru začínal ako tajomníkvyslanectva v Ghane. V rokoch1978 – 1980 pracoval v zastupiteľstveHolandska pri NATO. Dvakrát riadilholandské ministerstvo zahraničnýchveci v centropravicových vládach premiéraJana Petera Balkenendeho v 2002a 2003 roku. Rada (veľvyslancov) NATOv Bruseli ho 22. septembra roku 2003jednomyseľne zvolila na miesto generálnehosekretára aliancie. V januári roku2004 na tomto poste nahradil GeorgeaRobertsona.■ Vznikne „energetické NATO“?Počas návštevy Slovenska sme s predstaviteľmiSR hovorili aj o otázkach týkajúcichsa budovania spoločnej energetickejpolitiky. Pre NATO a úniu ide o jedenz kľúčových problémov. Nemôžemesa však v činnostiach prekrývať, lebodosiahneme opačný efekt od zamýšľaného.Našou úlohou je bezpochybyumožnenie slobodnej a bezpečnej prepravyenergie, zaistenie stabilizácie na územiach,cez ktoré vedú najdôležitejšie rúrovody,a taktiež ochrana infraštruktúry spojenejs energetickým sektorom. Očividne to súvisís antiterroristickou kampaňou.■ Znamená to, že do okruhu úloh NATO zaradítezaistenie energetickej bezpečnosti?Budem sa usilovať k tomu dopracovať.Očakávam urputnú diskusiu, lebo budeťažké dosiahnuť zhodu medzi 26 krajinami.Našťastie, nebude to rozprava bez prvstanovených spoločných cieľov, pretožeenergetická bezpečnosť je zakotvená v strategickejkoncepcii s NATO. Nikto tedanemôže povedať, že ide o problém prekračujúcikompetencie paktu. Hlavné otázky,ktoré si teraz kladieme, sú: čo NATO môžeponúknuť a ako majú vyzerať naše pôsobnosti,aby sme si nekrížili cestu z úniou, alepodieľali sa na budovaní energetickej bezpečnosti.Rúrovody prebiehajúce územímnapríklad Ukrajiny alebo Turecka sú poddozorom týchto štátov a väčšie zapojenieNATO by mohli ponímať ako útok na svojuROZHOVORS GENERÁLNYMTAJOMNÍKOM NATOJAAPOM DE HOOPSCHEFFEROMsuverenitu. Nazdávam sa, že by sme sa malizamerať na rúrovody vedúce po dne mora.V prípade energetickej krízy nás môžuuchrániť pred pohromou.■ Môže NATO zakročiť v situácii energetickejkrízy?Zatiaľ nie. Ťažko si predstaviť, že bysme mohli čosi urobiť v prípade opakovaniaokolností zo začiatku roka. Nemôžemebyť prostredníkom medzi Ruskoma Ukrajinou. Ale debata venovaná energetikeje zatiaľ v zárodku, najprv musímemedzi sebou dospieť k politickej dohode,a potom sa sústrediť na vypracovanie konkrétností.■ Čo téma rozšírenia NATO? Kedy alianciaprijme ďalšie krajiny: Albánsko, Macedóniua Chorvátsko?Ťažko mi hovoriť o dátumoch, rovnakoako v prípade Gruzínska a Ukrajiny, leboje to zložitý proces. Na ďalšom zasadaníNATO sa sústredíme na transformáciupaktu a boj s terorizmom. Očakávam, žeaj rozšírenie bude námetom rozpravy, ale10 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiväčšina členských krajín ešte nechcehovoriť o konkrétnostiach. Politickýsúhlas neznačí, že uvedené štáty musímeokamžite do paktu prijať. Najdôležitejšíje stupeň ich pripravenosti,musia splniť vojenské a politicképožiadavky.■ Spomenuli ste začlenenie Gruzínskaa Ukrajiny. Vymedzí NATO cieľové hranicerozšírenia?Do veľkej miery to rieši užwashingtonská zmluva z roku 1949.Základnou podmienkou vstupu je splnenienoriem európskej demokracie.Máme podpísané partnerské dohodyaj s Novým Zélandom, Austráliou,Južnou Kóreou, Japonskom. Pokiaľide o západný Balkán, je to podľa mňajasná záležitosť – len integrácia týchkrajín s euroatlantickými štruktúrami,čiže s NATO a EÚ, je zárukou bezpečnostiv tom regióne a v celej Európe.Nemôžem sa vyjadrovať v mene únie,ale Balkán musí zabrať, spolupracovaťz Haagom, bojovať s korupciou, reformovaťarmádu a presvedčiť nás, žedemokratické zmeny sú tam trvalé. Toisté sa týka Ukrajiny a Gruzínska. Narozdiel od únie NATO má vymedzenékritériá prijímania štátov a tie vymedzujújeho hranice.■ Do NATO patrí už 26 krajín, pakt sa podieľana ôsmich vojenských akciách. Jeto úplne iné zoskupenie než to z čias studenejvojny. Čím je NATO dnes?O výnimočnom charaktere NATO,odlišujúcom ho trebárs od únie, rozhodujetransatlantické partnerstvo.NATO je mostom medzi Európoua Amerikou. Po skončení studenejvojny a po 11. septembri NATO sastalo organizáciou, ktorá má zaisťovať bezpečnosťa stabilizáciu ako aj stáť na strážidemokratických hodnôt. Robíme to nielenna našich územiach, ale taktiež prostredníctvomstabilizačných misií hoci v Afganistane.Tak si zaisťujeme bezpečnosť. Akprehráme vec v Afganistane a ten sa opäťstane vývozcom terorizmu, táto teroristickáhrozba sa objaví v Bratislave, aj v Amsterdame.V prípade angažovania v Kosovealebo Bosne záležitosť je ešte zrejmejšia.Ale NATO sa zúčastňuje aj humanitárnychakcií, napríklad pri odstraňovaní škôd pouragáne Katrina v USA. Pomáhame úniipri akciách v Darfúre. Spoločným menovateľomtýchto činností je bezpečnostnáochrana. Inou stránkou je posilňovaniebezpečnosti v členských krajinách, modernizovaniezbrojných síl. Armády musiabyť natoľko schopné, aby dokázali poskytnúťúčinnú pomoc, napríklad v preprave.Nevyhnutné sú sily rýchleho nasadenia.NATO je naozaj príťažlivá, jediná organizáciatoho druhu na svete. Jeho jadrom jestále kolektívna obrana.■Miro Procházka, BruselFoto: www.nato.int

Slovenský predstaviteľ v NATOV SEVEROATLANTICKEJALIANCII SME ROVNOCENNÝMPARTNEROMVojenským predstaviteľom Slovenskej republiky pri NATO a Európskej únii je od augustatohto roku brigádny generál Jaroslav Kuča. Rozhovor s ním pripravil publicistaFrantišek Meliš.■ Ako hodnotíte zmenu misie Slovenskej republikyna Stálu delegáciu Slovenskej republikypri NATO a Európskej únii?Túto zmenu vidím v dvoch rovinách. Táprvá je vyvolaná zmenou štatútu postaveniaSlovenskej republiky. Ako partnerskákrajina sme neboli zapojení do rozhodovaciehoprocesu Aliancie, čím sme mali veľmiobmedzený prístup k informáciám. Mohlisme konzultovať vlastné problémové otázkya náš vzťah k Aliancii, prípadne riešiť otázkybezpečnosti z pohľadu Slovenskej republiky.Ako člen NATO sme spolutvorcovia budúcnostiAliancie, máme možnosť ovplyvňovaťjej vzťahy s inými krajinami, podieľamesa na rozhodovacích procesoch pri tvorbebezpečnosti v celosvetovom meradle a spoluriešime problémy dnešných a budúcichspôsobilostí Aliancie. A tu je možné vidieť ajtú druhú rovinu, ktorou je samotná transformácia.Teda, čím Aliancia prešla za ten krátkyčas od nášho členstva a kam sa dostala.V súčasnosti sa v Aliancii rieši množstvoproblémov spojených s jej výrazným angažovanímsa v operáciách, či je to Afganistanalebo operácie na stabilizáciu pomerov v krízovýchoblastiach, ktoré sú kľúčové z hľadiskabezpečnostnej situácie v celom svete.Nezanedbateľný je aj humanitárny charakterniektorých operácií NATO, ktorých cieľom jepodpora iných organizácií medzinárodnéhospoločenstva, prípadne humanitárna pomocštátom, ktoré boli postihnuté prírodnými katastrofami.■ Potvrdila sebareflexia, ktorou Alianciav tomto období prechádza, príčiny, spôsoba cieľ transformačného procesu?Vývoj strategického bezpečnostnéhoprostredia a výzvy, ktoré so sebou prinášaveľmi dynamický a rozsiahly vývoj v oblastimoderných, a hlavne informačných technológií,sú základnými faktormi, ktoré si vyžadujú,aby Aliancia zostala naďalej pripravenáefektívne reagovať na potenciálne hrozbya realizovala proces transformácie. Jej cieľomje vytvorenie spoločných expedičnýchsíl, schopných reagovať flexibilne na širokéspektrum konfliktov a udržateľných bez časovéhoobmedzenia. Majú to byť sily centrickyzosieťované, schopné dosiahnuť prevahuv rozhodovaní, schopné efektívne aplikovaťvlastné spôsobilosti v kontinuite s ostatnýmisilovými nástrojmi Aliancie a ďalšími nevojenskýmiaktérmi v rámci priestoru operácie.Transformácia znamená podstatne viacnež len postupnú reformu alebo akvizíciuzbraňových systémov. Je to komplex zmienzahrnujúcich technologickú modernizáciu,revíziu doktrín, reformu štruktúry síl a v neposlednomrade kultúrne zmeny a ochotuakceptovať určitú mieru rizika. Je výsadoukaždej členskej krajiny Aliancie mať vlastnúpredstavu a postoj k transformácii. Vovšeobecnosti však platí, že úspech procesutransformácie je priamo previazaný a podmienenýschopnosťou Aliancie a členskýchkrajín modernizovať a transformovať svojenárodné sily a vojenské štruktúry.■ Vojenský predstaviteľ pri NATO je zároveňaj vojenským predstaviteľom pre Európskuúniu, čo predtým nebolo a čo je ďalší rozmer,ktorý zrejme potvrdzuje výraznú zmenu.Principiálne sa zmenil štatút vojenskéhopredstaviteľa. Vojenský predstaviteľ zastupujenáčelníka Generálneho štábu Ozbrojenýchsíl Slovenskej republiky vo Vojenskomvýbore NATO a Európskej únii a je rovnocennýmpartnerom vojenským predstaviteľomostatných členských krajín Alianciea Európskej únie s rovnakým podielom zodpovednostia rozhodovacej právomoci na rokovaniachich vojenských výborov a ďalšíchrelevantných výborov. Z hľadiska tvorbyvojensko-politických dokumentov má možnosťaktívne vstupovať do procesu ich tvorbya presadzovať záujmy Slovenskej republikyv oblasti vojenskej politiky s dopadmi nabezpečnostnú a obrannú politiku. Plní úlohugestora realizácie vojenskej politiky Slovenskejrepubliky vo všetkých jej aspektochv oblasti obranného plánovania, velenia,riadenia a spojenia, plánovania ozbrojenýchsíl integrovanej vojenskej štruktúry, krízovéhoriadenia a strategickej koncepcie NATOa Európskej únie, vojenskej infraštruktúry,operačnej štandardizácie a spotrebnej logistiky,ako aj civilno-vojenského riadeniavzdušnej letovej prevádzky a leteckého systémuvelenia a riadenia. Vojenský výbor akonajvyšší vojenský orgán NATO pripravujezásadné vojenské odporúčania pre politickérozhodnutia Severoatlantickej rady.■ V akom štádiu je realizácia KoncepcieOzbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskýchštruktúrach NATO?V súlade so závermi z rokovaní medzipristupujúcimi a členskými krajinamiČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archívAliancie k otázkam tvorby nových štruktúra prerozdeľovania pozícií v štruktúrachNATO, bol pre Ozbrojené sily Slovenskejrepubliky pridelený adekvátnypočet pozícií v strategických (ACO, ACT)a im podriadeným veliteľstvám a zložkám.Obsadzovanie pozícií sa realizovalo v súladeso schválenou koncepciou. V prvomporadí boli obsadzované funkcie na strategickomveliteľstve pre operácie (ACO)a jemu podriadených veliteľstvách a komponentoch.V druhom poradí boli obsadzovanéfunkcie na Strategickom veliteľstvepre transformáciu (ACT) a následne ostatnéfunkcie. Proces vysielania príslušníkovOzbrojených síl Slovenskej republiky napredurčené funkcie sa začal v novembri2004 a bol rozdelený do troch etáp: Požadovanénaplnenie pridelených pozícií na minimálne20 percent do 30. decembra 2004.Požadované naplnenie pridelených pozíciína minimálne 75 percent do 30. júna 2005.A požadované naplnenie pridelených pozíciína 100 percent do 30. júna 2006. Realizáciajednotlivých etáp prebiehala v súlades plánom a je možné povedať, že pôvodnýzámysel, ktorý bol neskôr korigovaný, bolsplnený. Korekcia spočívala v tom, že nazáklade ostatných rokovaní výboru NATOpre záležitosti ľudských zdrojov, keď boličlenské krajiny Aliancie opätovne žiadanéne prehodnotenie nepridelených pozícií,Ozbrojené sily Slovenskej republiky ponúkliobsadenie ďalších pozícií nad rámecuž pridelených. Slovenská strana však podmienilarealizáciu tohto kroku v termíne dokonca roka 2006, čo presahuje termín plnejoperačnej spôsobilosti. Databáza príslušníkovOzbrojených síl Slovenskej republiky,zaradených do prípravy na pôsobeniev štruktúrach Aliancie, sa priebežne aktualizujea dopĺňa v duchu zásad a princípovpre zaraďovanie vojenského personálu dovýberu na medzinárodné pozície a všeobecné,jazykové a odborné kritériá prečinnosť v štruktúrach NATO.■November 200611

Národná rada SRVERÍM V KOREKTNOSŤ ROKOVANÍNÁŠHO SILNÉHO VÝBORURokovania Výboru národnej rady Slovenskej republiky sú pre verejnosť, teda aj pre novinárovneprístupné. Zástupcovia médií sa preto o obsahu rokovaní čo-to dozvedajúsprostredkovane od jeho členov. Preto sme aj my požiadali predsedu výboru JUDr.Rudolfa Pučíka, nominanta Slovenskej národnej strany o rozhovor, ktorý by mal objasniťjeho poslanie vo štvrtom volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky.■ Na vašom poste sedel v uplynulom volebnomobdobí zástupca vtedy opozičného Smeru-sociálnademokracia a súčasný ministervnútra Robert Kaliňák.Je to výsledok rokovania koaličných stránzakotvený v koaličnej dohode. Je pravdou, ževo výbore máme väčšinu, lenže, ak neprídena jeho zasadanie jeden z koaličných členova poslanci opozičných strán sa rozhodnú nehlasovať,máme problém s uznášaniaschopnosťou.Väčšina teda je veľmi tesná.■ Opozícia do výboru poslala svoje najťažšiekalibre. To nepochybne predpokladá tvrdédiskusie na zasadaniach výboru.Máte pravdu. Sú v ňom štyria bývalí ministri– Juraj Liška, Martin Fedor, MartinPado za Slovenskú demokratickú a kresťanskúúniu-Demokratickú stranu a VladimírPalko za Kresťanskodemokratické hnutiea bývalý podpredseda národnej rady BélaBugár za Stranu maďarskej koalície. Napriektomu neboli vážnejšie pripomienkyk doteraz prerokovávaným normám, ktorýchje náš výbor gestorským. Opoziční členoviavýboru doposiaľ nenavrhovali pozmeňovacienávrhy.■ Takže tieto prvé skúsenosti vás oprávňujúpovedať, že výbor pre obranu a bezpečnosťby mohol v takomto duchu pracovať počascelého funkčného obdobia?Ja v to dúfam, aj keď za opozíciu sú v ňomľudia, ktorí podrobne poznajú náplň činnostivýboru, pretože sa počas predchádzajúcehovolebného obdobia neraz ocitli pred jehočlenmi a museli zdôvodňovať stav v rezortoch,ktoré sme riadili.■ Môžete teda v súčasnosti už hodnotiťúroveň kontrolnej činnosti výboru v rezorteobrany?Podľa mňa je to ešte predčasné, pretožeiba prednedávnom sme schvaľovali správuo jeho činnosti za prvý polrok minuléhoroku. Teda schválili sme správu, ktorá hovorilao činnosti ministerstva obrany v období,keď ho viedli terajší členovia nášho výboruJuraj Liška a Martin Fedor.Foto: M. Nemec■ Spočíva kontrolná činnosť výboru napríkladaj v tom, ako si počína minister obranyv kádrovej politike? Mám na mysli napríkladnedávne vyhlásenie ministra Františka Kašického,že chce prispieť k personálnej stabilizáciirezortu. Zaujímal sa výbor o personálnezmeny na ministerstve?Výbor nebude nijakým spôsobom zasahovaťdo personálnych zmien na ministerstveobrany. Je to úplne v kompetencii ministra.Som toho názoru, že po dlhej dobe je FrantišekKašický mužom na svojom mieste.■ Čiže výbor sa nezaujímal ani o jeho trestnéoznámenia, ktoré podal na svojich predchodcov,teraz členov výboru pre obranu a bezpečnosťJuraja Lišku a Martina Fedora za tendre,za ktoré dostal rezort pokutu, napríkladza nákup propagačných hračiek?Nie, takáto téma sa na výbore neprerokovávalaa ani nevidím dôvod, prečo by sme saňou mali zaoberať. Je to záležitosť kontrolnýchorgánov ministerstva obrany.■ Aj keď výbor funguje iba niekoľko mesiacov,dá sa už hovoriť o jeho aktivite v zahraničí?Členovia Výboru Národnej rady Slovenskejrepubliky sa aktívne zapájajú dočinnosti Európskeho parlamentu a jehoorgánov. V dňoch 2. a 3. októbra 2006som sa spoločne s podpredsedom výboryJánom Kovarčíkom z Ľudovej strany-Hnutiaza demokratické Slovensko zúčastnilspoločného parlamentného stretnutia natémy Od Tampere po Haag: aké sú perspektívy?Priestor slobody, bezpečnostia spravodlivosti: pokrok a nedostatky.Toto spoločné parlamentné stretnutie sauskutočnilo priamo v Európskom parlamentev Bruseli.■ Čím sa toto stretnutie zaoberalo?Bolo zamerané na šesť nosných tém. Prvoubola výmena a ochrana osobných údajova aké sú prekážky v uplatňovaní princípudostupnosti. Druhou témou bola budúcnosťEuropolu. Ďalej to bolo integrované riadeniehraníc pre bezpečnejšiu rozšírenú Európskuúniu. Obsahom štvrtej témy bola rovnováhamedzi integráciou legálnych migrantov a bojproti ilegálnej migrácii. V piatej téme boloobsiahnutých desať rokov po Ženevskej výzvea stav justičnej spolupráce v Európe.A napokon v šiestej téme bol zahrnutý bojproti terorizmu a spôsoby na zvýšenie účinnostia rešpektovania základných práv.■ Ktorá z týchto tém najviac zaujala poslancovvýboru?Bola to tretia téma o integrovanom riadeníhraníc pre bezpečnejšiu rozšírenú Európskuúniu. Hovorilo sa o rastúcom nápore nelegálnychprisťahovalcov, ktorý sa Únia rozhodlariešiť vytvorením Agentúry Európskej úniena kontrolu jej vonkajších hraníc nazvanomFrontex. Jej predseda Ilkka Laitinen cíti, žeobčania očakávajú od tejto agentúry zvýšeniebezpečnosti celej Európskej únie. Ďalejpovedal, že napriek tomu je však jej úlohoulen dopĺňať a koordinovať aktivity členskýchštátov. Výsledky agentúry teda budú závisieťskôr od schopnosti a politickej vôle jednotlivýchčlenských štátov.■ Taká konferencia sa nemohla zaobísť beztémy o rozširovaní schengenského priestoru,ktorý umožňuje voľný pohyb osôb bez kontrolyna hraniciach členských štátov Únie.Pochopiteľne, že účastníci konferencie satejto témy dotkli. Tak napríklad írsky poslanecSean Ardagh zdôraznil, že namiesto vytváranianových prostriedkov ochrany hranícby sa mali naplno využiť už tie jestvujúce. Popríklad nemusel chodiť príliš ďaleko. KeďžeÍrsko nie je členom schengenského priestoru,nemôže sa ani plne podielať na činnostiagentúry Frontex.■ O čom bola vaša ďalšia zahraničná cestav Helsinkách?V dňoch 19. a 20. októbra sa tam uskutočnilostretnutie predsedov výborov pre obranua bezpečnosť členských krajín Európskejúnie. Venovalo sa trom základným panelom:Hlavné ciele procesu 2010, Aktivity Európskejobrannej agentúry a Možnosti prispievaniamalých členských štátov do Európskej bezpečnostneja obrannej politiky. Vystúpil somv treťom paneli. Vo svojom vystúpení som pripomenulzapojenie Ozbrojených síl Slovenskejrepubliky do jednotlivých misií, vrátaneplánov do budúcnosti pri tvorbe medzinárodnýchbojových skupín. Ďalej som pripomenul,ako je pre Slovenskú republiku dôležitédodržanie termínu rozšírenie schengenskéhopriestoru v októbri 2007. Požiadal som členovdelegácií členských štátov Európskej únieo podporu v takom dôležitom kroku, ako jerozšírenie schengenského priestoru. ■12 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Národná rada SRSTRÁŽIME INFORMÁCIEO OBRANE A BEZPEČNOSTI ŠTÁTUVýbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenskéhospravodajstva vedie nominant opozície, člen Kresťanskodemokratického hnutiaIng. Jozef Šimko. Zhováral sa s ním publicista František Meliš.■ O výbore, ktorý vediete sa veľa nehovoríani na pôde národnej rady a už vonkoncomnie vo verejnosti.Je pravdou, že o našom výbore niet toľkomedializovateľných informácií, ako je tov prípade iných výborov. Náš výbor pracujev inom režime ako ostatné výbory. Jeho rokovaniasú v súlade s rokovacím poriadkomnárodnej rady neverejné a ich obsah je determinovanýpredovšetkým zákonom číslo 198z roku 1994 o Vojenskom spravodajstve. Anirokovania výboru nie sú také časté, ako je tov prípade iných výborov. Vyššie citovaný zákonnám stanovuje, že sa rokovanie výboruuskutočňuje raz za štvrťrok. Samozrejme,že počet rokovaní osobitného kontrolnéhovýboru v priebehu kalendárneho roka jezávislý nielen od uvedeného ustanoveniav zákone, ale aj od reálnej potreby riešeniakontrolnej činnosti v oblasti plnenia úloh vojenskýchspravodajských služieb.■ Mohli by ste teda uviesť tie základné údajez citovaného zákona, podľa ktorých sa riadirokovanie vášho výboru?Predovšetkým by som chcel zdôrazniťustanovenie paragrafu 3, v ktorom sa uvádza,že vojenské spravodajstvo riadi a zajeho činnosť zodpovedá minister obrany.Obrazne a zjednodušene povedané, kontrolaspravodajských služieb sa začína a končíu ministra obrany. Predpokladom kvalitnejkontrolnej činnosti výboru v duchu uvedenéhozákona je v prvom rade dôvera členovvýboru k ministrovi obrany a dôvera ministraobrany voči členom výboru. Ak toto absentuje,kontrolná činnosť výboru je oveľakomplikovanejšia a menej efektívna. Medziďalšiu významnú oblasť kontroly výborupatrí kontrola finančných tokov Vojenskéhospravodajstva v rámci rozpočtu, programova dlhodobých plánov rozvoja služieb.Významnú súčasť kontrolnej činnosti tvorítiež kontrola plnenia úloh a kontrola internýchpredpisov, ktoré upravujú zameranie,organizáciu a vedenie evidencie vo Vojenskomspravodajstve. Súčasťou kontrolyvýboru je aj oblasť, ktorá je už pravidelneFoto: M. Nemecv zornom poli slovenských médií a niektorýchpolitikov, a to oblasť kontroly využívaniaosobitných prostriedkov Vojenskéhospravodajstva, najmä prostriedkov určenýchna legálne odpočúvanie. Minister jepodľa zákona povinný predložiť najmenejraz ročne výboru aj plénu národnej radysprávu o činnosti a plnení úloh Vojenskéhospravodajstva.■ Pri rozdeľovaní postov predsedov a podpredsedovjednotlivých parlamentných výborovsa ušlo opozícii aj miesto predsedu tohtovýboru. Nie je to podľa vás iba nejaká trafika?To rozhodne nie, pretože aj napriek tomu,že náš výbor je ponímaný ako menej zaujímavýz hľadiska počtu prerokovávanýchlegislatívnych noriem, jeho význam zdôrazňujeobsah jeho činnosti. Ochrana a obranaštátu je predsa mimoriadne dôležitá ajv tom medzinárodnopolitickom zoskupení,v ktorom žijeme. Okrem toho je všeobecneuznávanou zásadou rozvoja demokratickéhosveta, že informácie sa stávajú dôležitýmprostriedkom pre rozhodovanie štátnikov vosvete. V tomto kontexte logicky stúpajú navýzname aj spravodajské informácie vojenskéhocharakteru, a teda aj význam tohtokontrolného výboru.■ Výbor v tomto volebnom období zrejmenebude gestorovať nijaký zákon, resp. novelu,pretože predseda parlamentu mu ani neprideľujeprávne normy na prerokovanie. Mávýbor vôbec možnosť participovať na legislatívnomprocese?V podstate nie, aj keď sa nám na stôl občasdostanú niektoré právne normy súvisiaces ministerstvom obrany. Pre nás sú tovšak skôr informatívne materiály. Na druhejstrane nás minister obrany a ďalší pracovnícitohto rezortu na zasadaniach nášho výboruinformujú o zamýšľaných právnych úpravách,takže máme dobrý prehľad o krokochministerstva v legislatívnej oblasti.■ Ktorej z právnych noriem sa bude výborv najbližšom čase venovať?Na prvom výjazdovom rokovaní novéhovýboru v tomto roku, ktoré bolo už tradičnev priestoroch ministerstva obrany, smevenovali potrebnú pozornosť aj diskusiio zákone číslo 198 o Vojenskom spravodajstve.Táto norma platí už od roku 1994a súčasným zmeneným bezpečnostnýmpodmienkam sveta ako aj novým výzvampo našom vstupe do NATO a EurópskejČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiúnie už niektoré jej časti úplne nevyhovujú.Novelizacia tohto zákona, hlavnev oblasti filozofie novely, bude pre členovvýboru určite témou číslo jeden v nasledujúcomobdobí. Na výjazdovom zasadnutísme napríklad najviac diskutovalio zámysle ministerstva presadiť do zákonaustanovenie, podľa ktorého by všetci členoviavýboru na kontrolu činnosti Vojenskéhospravodajstva mali mať bezpečnostnúprevierku. Je to jedna z veľmi citlivýchtém, pretože, ak by sa takáto formuláciadostala do novely zákona, muselo by sazasiahnuť aj do iných zákonov.■ Medzi základné informácie o výbore patríaj tá, že má 14 členov, jeho predsedoma jedným z podpredsedov sú zástupcoviaopozičných strán, napriek tomu vo výbore mákoalícia prevahu 8 zástupcov. Väčšinou ideo parlamentných nováčikov, ktorí sa musiazoznamovať nielen s problematikou výboru,ale aj s nuansami práce parlamentu.Ja mám výhodu, že už v minulom volebnomobdobí som bol podpredsedom tohtovýboru, teda môžem povedať, že v problematikesom dobre zorientovaný. Na druhejstrane je zasa pravda, že väčšina členov výborusa s ňou iba zoznamuje. Preto sme ajv októbri uskutočnili výjazdové zasadaniev priestoroch ministerstva obrany. Ministeri riaditelia Vojenského obranného spravodajstvaa Vojenskej spravodajskej službynás oboznámili so základnými princípmivojenských spravodajských služieb. Prezentácieurčených problémov v jednotlivýchslužbách sú jedným z osvedčenýchprostriedkov pre pomoc členom výborua napomáhajú hlavne novým členom, abysa rýchlejšie zasvätili do celej problematiky.Dostali sme podrobný výklad, ktorýmsa nám rozšíril obzor poznania.■ Dá sa predpokladať, že aj napriek početnejprevahe koaličných poslancov vo výbore sav ňom neprejavujú tie koalično-opozičné súboje,ako je to v iných výboroch.Potom, čo sa Slovenská republika stalačlenom Severoatlantickej aliancie a Európskejúnie, je naším spoločným záujmomobhajovať bezpečnostnú politiku štátu,ktorá má svoj zásadný obsah počas vládnutiakaždej politickej garnitúry. Členstvov oboch spoločenstvách nám jednoznačneurčilo pravidlá, ktoré musíme plniť. Pretoani na rokovaniach nášho výboru nietovážnejších rozporov v diskusiách o týchtootázkach.■November 200613

Náčelník Generálnehoštábu OZ SRVYSOKÝ KREDITNAŠICH VOJAKOVS generálporučíkom Ing. Ľubomírom Bulíkom, CSc., náčelníkom Generálneho štábuOzbrojených síl Slovenskej republiky hovoril náš spolupracovník Jaroslav Gründler.■ Pán generál, aktualizovanú koncepciu Model2015 doplnil plán rozvoja rezortu akocelku. Ako sa reforma dotkla alebo dotknegenerálneho štábu?Ak mám byť presný, tak Dlhodobý plánštruktúry a rozvoja ozbrojených síl SR smepo vstupe do NATO a EÚ aktualizovali naDlhodobý plán rozvoja Ministerstva obranySR do roku 2015. Podľa tohto základnéhodlhodobého plánovacieho dokumentu v rezortekontinuálne prebieha proces rozvojaozbrojených síl SR (OS SR). Procesy reformyboli v podstate ukončené a to hlavne zmenouhodnostnej štruktúry, prechodom na plnedobrovoľné, profesionálne ozbrojené sily, prijatímzákona o štátnej službe profesionálnychvojakov a ukončením reorganizačných zmienv štruktúrach pozemných i vzdušných síl. Jepotrebné dokončiť procesy zmien v gesciiVeliteľstva síl výcviku a podpory a Veliteľstvavojenského zdravotníctva. Preto považujemza vhodnejšie hovoriť nie o reforme, ale o rozvojiozbrojených síl cestou stabilizácie štruktúra personálu, jeho prípravy a tiež v závislostiod dostupnosti zdrojov ich postupnoumodernizáciou. Tento, v niekoľkých riadkochopísaný súčasný stav i zámer ďalšieho rozvoja,realizovaný v podmienkach členstva SRv NATO a EÚ, z ktorého vyplývajú pre našeozbrojené sily nie ľahké medzinárodné záväzky,je riadený práve generálnym štábom.Foto: archív■ Generálny štáb participuje na práci vojenskýchorgánov vytvorených v súlade s európskoubezpečnostnou a obrannou politikou.Má Slovenská republika už zastúpenie vovšetkých personálnych štruktúrach?Roku 2002 bola schválená koncepciazastúpenia ozbrojených síl v štruktúrachNATO a EÚ, ktorá stanovila základné princípya zásady pre zastúpenie Slovenskej republikyv medzinárodných veliteľských organizáciáchNATO a EÚ a v ich veliteľskýchštruktúrach. Táto koncepcia stanovila záujmya priority OS SR pre funkcie v medzinárodnýchštruktúrach veliteľstva NATO/EÚa úroveň ambícií s časovou postupnosťou obsadzovaniajednotlivých postov. Koncepcia,ako východiskový dokument, zahŕňa participáciuOS SR vo veliteľských štruktúrachNATO/EÚ na rôznych úrovniach velenia odtaktickej cez operačnú až po strategickú. Vosvojom ďalšom pôsobení ozbrojené sily zároveňreflektujú na eventuálne novovytvorenéorganizačné štruktúry či už NATO alebo EÚtak, aby mali pomerné zastúpenie v širokomspektre týchto organizačných štruktúr. Akopríklad takýchto ponúk môže byť v súčasnejdobe zvažované obsadenie pozície veliteľav misii UNDOF na Golanských výšináchv Sýrii, kde je i náš kandidát. V súčasnostimajú ozbrojené sily mandát na vyslanie cca170 príslušníkov mimo územia SR v organizačnýchštruktúrach NATO/EÚ.■ Takmer dva roky realizujú ozbrojené silynovú koncepciu výcviku od jednotlivca až poprápor. Aké sú doterajšie skúsenosti?Možno konštatovať, že prijatá výcvikovákoncepcia jednotlivcov a jednotiek sa ukazujeako opodstatnená v podmienkach profesionálnychozbrojených síl. Podstatou jej zavedeniaje skutočnosť, že profesionálny vojak,na rozdiel od vojaka povinnej služby, je tuna podstatne dlhšie časové obdobie, na kontrakta tomu musí byť prispôsobený aj jehovýcvik a celková príprava. Hovoríme tiež,že sme prešli z tzv. cyklického výcviku napostupný, ktorý zabezpečí kontinuálne vyššiuúroveň prípravy jednotlivca i jednotiekv novom profesionálnom prostredí. Obsahovoje výcvik zameraný na vojnové operácie,ale taktiež na operácie nevojnové a plnenieúloh v misiách. Sú do neho implementovanénové operačné doktríny a postupne zavádzanéoperačné štandardy a nové skúsenosti,ktoré získavame z pôsobenia v misiách, primedzinárodných cvičeniach, či z pôsobeniav rôznych veliteľských a štábnych pozíciách.Postupne narastá intenzita výcviku, výcvikje vykonávaný ako spoločný výcvik bojovýchjednotiek, jednotiek bojovej podpory a bojovéhozabezpečenia v súčinnosti s letectvom.■ Profesionalizácia ozbrojených síl si vyžiadalanielen zmenu kvality celkového profesionálnehoprostredia, ale predpokladám, že ajočividnú zmenu myslenia na každom stupnivelenia. V čom boli, prípadne sú, najväčšieproblémy?Je to zložitejší problém, ktorý má krátkodobéa dlhodobé riešenia a netýka sa lenstupňov velenia. Výsledkom procesu zmenykvality profesionálneho prostredia je na jehovýstupe vysoko motivovaný, disciplinovanýa dobre vycvičený profesionálny vojak, hrdýna svoju príslušnosť, na to, čo robí, ako torobí, na to, ako sa k nemu správajú jeho nadriadenía podriadení, politici, ako sa k nemuspráva spoločnosť, pre ktorú slúži. Sme profesionálnivojaci a disciplínu nemôžeme chápaťlen ako záležitosť niekoľkých hodín v zamestnaní,počas ktorých nosíme uniformua kedy na nás pozerá nadriadený. Vojenskádisciplína, morálka, hodnoty a celkový vzťahk tejto službe vlasti je niečo, čo nás spájaa následne tiež rodiny, je to životná filozofia,ku ktorej sa hlásime aj ako dôchodcovia.Máme vojakov, ktorí sú dobre vybavení,majú možnosť pracovať s modernou technikoua prezentovať sa nielen doma, ale aj v zahraničí,no stále je v našich skladoch a garážachtechnika stará takmer polstoročie. Ales tým majú problém aj vyspelé armády, dása to pochopiť. Problémov je viac, napríkladstav našich kasárni. Niektoré posádkovéubytovne určené pre poddôstojníkov, práporčíkova dôstojníkov sú stále na úrovnirobotníckych ubytovní 70. rokov. Pozastavilisme povinnú vojenskú službu, no neodstránilisme všade vzťahy, ktoré medzi vojakmiv ére povinnej služby boli. Niektorí profesionálnivojaci boli regrutovaní ako vojaci povinnejslužby a je pre nich stále ťažké zmeniťsvoje myslenie, najmä ak ich nadriadenísa k nim správajú ako k tzv. „záklaďákom“.Od januára tohto roku ustanovením funkciehlavného poddôstojníka ozbrojených síl SRzačíname budovať zbor poddôstojníkov, ktoríbudú tvoriť chrbticu našich ozbrojenýchsíl. Je potrebné stále skvalitňovať vzťahy medzijednotlivými kategóriami. Poddôstojníkje ten, ktorý riadi denný život, výcvik, disciplínua poriadok, stará sa o mužstvo. Dôstojníkje líder, ktorý plánuje, vytvára koncepty,programy a pod. Obe tieto kategórievšak nie vždy chápu postupne nastavovanénové prostredie. Je pravda, že ani jednotlivéúrovne velenia si ešte naplno svoje postavenieneosvojili. U mnohých, ako my vojacihovoríme, je problém aby správne pochopilisvoje miesto v tvare a nebáli sa vziať zodpovednosťza svoje rozhodnutia v prospech plnenýchúloh aj bez rozkazu alebo písomnýchpokynov „z Bratislavy“. Služba profesionálnehovojaka je teda nezameniteľná a častohodnotovo neporovnateľná a práve preto akoprotiváhu profesionálny vojak očakáva pri-14 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Náčelník Generálnehoštábu OZ SRmerané ohodnotenie, sociálne zázemie, alei celospoločenské uznanie.■ Je ešte stále informatika a mobilita slabšímohnivkom našich ozbrojených síl? Uvedenúoblasť mal komplexne riešiť Mobilnýkomunikačný systém MOKYS, ktorý by poimplementácii naše ozbrojené sily v danejoblasti výrazne priblížil k najvyspelejšímčlenským krajinám. Na systém bolo vlani vypísanévýberové konanie. Aká je realita?Je pravdou, že od MOKYS--u očakávame výrazne priblíženienašich ozbrojených síl k najvyspelejšímkrajinám NATO. Jeto plne kompatibilný, modernýa komplexný komunikačný a informačnýsystém so zárukouinteroperability hlasovej a dátovejslužby s koaličnými silamiNATO a EÚ. Na MOKYS bolov roku 2005 vypísané výberovékonanie formou medzinárodnéhotendra. Víťazom sa stala firmaBAE Systems, s ktorou bolauzatvorená rámcová zmluva nazhotovenie a dodávku uvedenéhosystému. Vzhľadom nafinančnú a časovú náročnosťrealizácie celého projektu bolistanovené jasné priority v nasadzovaníjednotlivých komponentovsystému do OS SR.Praktická realizácia projektusa začala v tomto roku, kedyboli s firmou uzatvorené kontraktyna dodávku rádiovýchstaníc a spracovanie projektovejdokumentácie. Tu by somchcel zdôrazniť, že základomúspešného budovania celéhosystému je kvalitne spracovanáprojektová dokumentácia a vyhotovenie plnefunkčných prototypov jednotlivých prevádzkarní,čo bude štartovacou čiarou pre začatiesériovej výroby. V súčasnosti, napriek tomu,že MOKYS je zaradený medzi priority, nie jemožné presne definovať intenzitu ďalšiehobudovania systému, pretože tá bude závisláv prvom rade od vyčleňovaných finančnýchprostriedkov.■ Všetko so všetkým súvisí. Platí to aj v prípadevojenskej logistiky, plne interoperabilnejv systéme NATO. Disponujú naše ozbrojenésily už komplexným informačným systémom?Zvýšenie efektivity činností logistickejpodpory OS SR významne podporí zavedeniemoderného celorezortného informačnéhosystému. Zámerom ozbrojených síl je dosiahnutieautomatizácie logistických činnostívytvorením automatizovaných skladovýchzariadení interoperabilných, kompatibilnýcha pružne reagujúcich na splnenie požiadaviekzásobovacích procesov v multinárodnýchoperáciách a dosiahnutie požadovanejinformačnej podpory pre rozhodovacie procesylogistiky. Proces zavádzania komplexnejFoto: M. Burzainformačnej podpory pre logistiku v rezorteobrany sme začali vlani. V produktívnej prevádzkeje momentálne základná funkčnosťmateriálového hospodárstva a správy majetku.V spolupráci s NATO sa realizácia logistickéhoinformačného systému zameriavana postupné dosiahnutie interoperability koaličnýcha národných systémov zabezpečujúcichpodporu pre presuny a prepravu, RSOM(Reception, Staging and Onward Movement)Asset Tracking (sledovanie toku komodít„Výsledkom procesu zmeny kvalityprofesionálneho prostredia je na jeho výstupevysoko motivovaný, disciplinovaný a dobrevycvičený profesionálny vojak, hrdý na svojupríslušnosť, na to, čo robí, ako to robí, na to, akosa k nemu správajú jeho nadriadení a podriadení,politici, ako sa k nemu správa spoločnosť, prektorú slúži.“z miesta odoslania až po miesto doručenia),logistické reporty. Čo sa týka komplexnéhoinformačného systému v rezorte ministerstvaobrany, bude tvorený Štábnym informačnýmsystémom (ŠbIS), s výstavbou ktoréhosa začalo v závere roka 2005. Vzhľadomna oneskorenie výstavby bolo rozhodnutépoužiť ako referenčnú databázu IntegrovanýInformačný Systém (IIS). Rozširovanie modulovnadväzuje na už zavedené a funkčnémoduly MM a FI-AA v rámci produktívnehosystému ISE SAP R/3.■ Nezanedbateľná je prezentácia našich vojakovv zahraničných misiách, vyplývajúcaz nášho členstva v NATO a EÚ. Ako by stehodnotili ich činnosť aj v súvislosti s napĺňanímmandátu, na základe ktorého boli vyslanído určitej oblasti?Za trinásť rokov existencie samostatnejSR príslušníci ozbrojených síl úspešne plniliúlohy v 28 mierových operáciách v 21 krajináchna troch kontinentoch. Na plnení úlohv zahraničných mierových operáciách sa odroku 1993 vystriedalo takmer 11 000 príslušníkovOS SR. Činnosť ozbrojených síl v misiáchje v súlade s mandátmi jednotlivýchČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniioperácií, avšak nie vždy je možné plniť úlohyplne v súlade s mandátom. Toto je ovplyvňovanépredovšetkým bezpečnostnou situáciouv danej oblasti a materiálno technickým zabezpečenímjednotky (strategická dopravamateriálu, dodávka náhradných dielcov dooperácií, zabezpečovanie opráv v priestorepôsobenia, vystrojenie odchádzajúcich príslušníkova iné). Jednotky ozbrojených síl sanezapájali priamo do bojových operácií, plnilivšak široké spektrum dôležitých úloh priobnove a stabilizácii konfliktmizničených oblastí – ženijné zabezpečenie(odmínovanie, likvidáciamunície, ženijné stavebnépráce), zabezpečenie implementáciemierových dohôd (obranaa ochrana síl, objektov a obyvateľstva,pozorovanie, monitorovanie,hliadkovanie) a výcvikbezpečnostných síl. Do operáciíboli vysielané predovšetkým neorganickéjednotky, účelovo vytvorenéna plnenie daných úloh.Za necelé dvojročné pôsobenievo funkcii náčelníka generálnehoštábu som navštívil všetkynaše misie v zahraničí a s pocitomhrdosti môžem povedať, ženašich vojakov vysoko hodnotianielen za výborné a profesionálneplnenie operačných úloh,vzornú reprezentáciu SR a jejozbrojených síl, ale napríkladaj za vytváranie dobrých vzťahovv kolektívoch kde pôsobia.Môžem povedať, že účasť v mierovýchoperáciách prispela namedzinárodnej scéne k zviditeľneniuSR a jej ozbrojených síl.■ Okrem príslovečnej pušky byprofesionálny vojak mal disponovať aj veľkoutorbou naplnenou jazykovými znalosťami.Sú naši vojaci pripravení aj z tejto stránkyalebo ešte stále operujeme rezervami v príprave?Do jazykových kurzov vysielame podľa stanovenýchpriorít. V prvom poradí je to personálsíl vysokej pripravenosti, ďalej síl nižšejpripravenosti a personál plánovaný na zapojeniedo medzinárodných operácií a cvičení.Samostatnou kapitolou je príprava personáludo štruktúr NATO, kde sa vyžaduje skutočnevýborná jazyková príprava, často na úrovnidvoch svetových jazykov, styčného personáluveliteľstiev síl, personálu vysielaného doškôl v zahraničí a personálu štábov, odborova podriadených zložiek GŠ OS SR. Navšetkých stupňoch velenia vytvárame priaznivépodmienky na samovzdelávanie. Jazykovápríprava je pevnou súčasťou výcviku, prejednotky rôzneho druhu a určenia organizujemecielenú špecializovanú terminologickúprípravu. Verím, že postupnou stabilizácioupersonálu a opatreniami na zvýšenie úrovnejazykovej prípravy, vzrastie v krátkom časei počet príslušníkov ozbrojených síl s požadovanýmstupňom jazykovej znalosti. ■November 200615

Združenie zbrojárskehopriemyslu SRSLOVENSKÉ STROJÁRSTVOMÁ AMBÍCIU VRÁTIŤ SA NASVETOVÉ TRHYZdruženie obranného priemyslu SR, zdá sa, má na dosah ruky cieľ, ktorý sivytýčilo pred 2 rokmi v záujme svojich členov – upevniť a zlepšiť pozíciu tohtopriemyselného odvetvia. Bližšie sa o tom pozhovárala publicistka Mária Šišulákovás prezidentom ZOP SR Ing. Ľudovítom Černákom, CSc.■ Slovenská vláda ústami premiéra RobertaFica deklarovala svoj záujem na oživeníšpeciálnej strojárskej výroby a dosiahnuť jejmedzinárodnú kvalitatívnu úroveň. Rokovaliste o tom na vládnej úrovni alebo ste dostalikonkrétnu požiadavku?Ako všetkým vládam predtým aj tejto smepredložili podklady a impulzy, o ktorýchsme chceli, aby sa objavili v jej programe.Z pohľadu združenia obranného priemysluje hlavné, že necitlivé rozhodnutie z dávnejminulosti nám spôsobilo stratu trhov, naktoré sa teraz ťažko vraciame. Tam sa stretávamev konkurenčnej súťaži so všetkými demokratickýmištátmi sveta, teda výroba špeciálunie je nič nekalé. Má vysokú pridanúhodnotu, dá sa na nej slušne zarobiť pokiaľsa investuje do výskumu a do ľudí.■ Ale práve to tu zatiaľ chýba...To politické rozhodnutie z minulosti námspôsobilo nielen okamžité efekty, ale Slovenskoprestalo tejto výrobe veriť, utlmovalasa a veľmi to cítiť práve v tom, že sa dovýskumu neinvestovalo a nevychovávali saodborníci. Sme radi, že súčasná vláda násoslovila po našich impulzoch s konkrétnymidotazmi, doplnili sme tézy a v Programovomvyhlásení vlády sa objavili myšlienky revitalizáciea podpory špeciálnej výroby. Je to behna dlhé trate, tieto zámery musíme v diskusiáchs ministrami pretavovať do menších,konkrétnejších krokov.Na prezídiu združenia sme 30. októbra riešiliaj otázku prípravy podkladov, z ktorýchby vyplynulo, do ktorých smerov výroby bybolo potrebné investovať, ktorý výskum podporiť,aby to ešte malo význam. Zo širokejpalety závodov minulosti sa už stratila výrobnáschopnosť, tanková doktrína je prekonanáa v budúcnosti sa tu už nikdy nebudúbojové tanky vyrábať.■ Kadiaľ sa teda bude vývoj uberať?Ostalo niekoľko výrobkov, ktoré na prezídiučasto skloňujeme – Zuzanu, Boženu, Tatrapan,Aligátor, čo je len zlomok z toho, čonaše závody vyrábali a vedia robiť.Ale ak do týchto smerov budemeinvestovať, inovovať ich, je šancauplatniť sa na svetovom trhu.Možno najzásadnejšia otázkaje, s kým to budeme robiť, pretožestredné odborné učilištia na 10 – 15rokov prerušili výchovu strojárskych odborníkovvo všeobecnosti. Absentuje mladá krv.V profesiách výrobných robotníkov – špecialistovmáme vysoké vekové priemery a personálnapráca bude pri tej revitalizácii hraťmožno jednu z najdôležitejších úloh.No zámer vlády tu je, my ho vítame a rokujemena úrovni ministrov. Pokiaľ sa tietociele podarí naplniť, budú to plusové bodynielen pre túto vládu, ale aj celú ekonomikuSlovenska.Foto: M. Nemec■ V akej časovej perspektíve sa dá uvažovaťo realizácii týchto zámerov?Pri dobrej koordinácii všetkých zúčastnenýchby sa to dalo relatívne rýchlo. V jednomveľkom medzinárodnom výberovomkonaní by sme mohli uspieť a zásadne pohnúťstrojárskou výrobou predovšetkýmv Dubnici a jej okolí. Pri realizácii systémuMOKYS je vysoký predpoklad využitia Tatrapanua jeho inovácie, takže v priebehubudúceho roka môžeme založiť trendy,ktoré by Slovensku pomohli udržať sa aj namedzinárodnom poli.Pokiaľ budeme dlho hľadať cesty ako zmeniťnepružné zákony, pretože všetky, ktoré satýkajú špeciálnej výroby sú veľmi ťažkopádne,zákon o výstavníctve neexistuje, môžesa stať, že táto vláda už zámery realizovaťnestihne.■ Inde je to inak?Nechcem sa hrať na právneho odborníka,ale nás čaká ešte len to, čo už vyspelékrajiny prekonali. Pod tlakom výrobcovsme zatiaľ v prechodnej fáze, keď dochádzak zjednodušeniu a vychádza saz prezumpcie ochoty a nie z prezumpciezabrániť. Zatiaľ sa preceňuje rezortná potrebaspolu rozhodovať, dávať pečiatkua schvaľovať, vytvorila sa sieť komplikovanýchprocesov. Takéto komplikované boliaj zákony iných krajín, ale keď videli, čovytvorili, začali pod tlakom Európskej úniea európskej konkurencie zákony zjednodušovať,spriehľadňovať. Dnes sú oveľa pružnejšieako u nás. Niektoré naše inštitúciepreceňujú svoje postavenie, dávajú si ažprávo veta, čo výrobcom značne komplikujecestu k licencii.■ Keď sa podarí všetky tieto zábrany prekonať,dokážeme byť takí schopní konkurencie,že o naše produkty bude záujem aj na lepšíchako tretích trhoch?Je pravdepodobné, že v niektorých segmentochmôžeme dosiahnuť úroveň, ktoráosloví tiež krajiny Európskej únie. Podnikaniev strojárstve, v čom má Slovenskárepublika tradíciu, je v súčasnom globalizujúcomsa svete čoraz ťažšie. Ak sa pozriemena segmenty, ktoré pokrývame, vraciamesa k základným výrobám – ložísk, súčastí,komponentov, sme silní v automobilovompriemysle, kde sme síce výrobcami, ale konkrétnyinvestor predáva výrobky cez svojesiete a pridaná hodnota zostáva mimo Slovenska.A špeciálna výroba je jedna z málaoblastí, ktorá by sa tam mohla predávaťs vyššou pridanou hodnotou. Tým sa môžuakumulované zdroje spätne vracať do investíciía trvalo si udržiavať krok.Možnosti toho, aby si špeciálna výrobaudržiavala krok v slovenskej ekonomike, satrvalo znižovali, ale ešte stále existujú a totreba využiť tak, aby jej podiel na tvorbe pridanejhodnoty dokázal udržať rozvoj, investíciea to so sebou prináša aj možnosť presadiťsa v príslušných skupinách výrobkov na trhochEurópskej únie. Už teraz existujú malépríklady. Scorpio vyvinul náš člen ZŤS VVÚKošice. Malé diaľkovo ovládané autíčko nakontrolu, či pod vozidlom nie je nástražnývýbušný systém oslovilo dokonca americkýchbezpečnostných pracovníkov a majúoň konkrétny záujem.No cesta nie je vo vyvíjaní špičkových systémov,lebo na to nemáme prostriedky, alev spolupráci s inými výrobcami napríkladZuzana má šancu presadiť sa aj v rámci európskehokonkurenčného boja.■ Pôjde i o zahraničné investície alebo leno domáce?Som podporovateľom aj zahraničných investícií.Treba sa otvoriť, hľadať partnerov.Keď káru tlačia dvaja alebo traja, ide to ľahšie.Netreba bojovať proti slonovi, ale možnopre obidvoch bude užitočnejšia sa spojiťa spolupracovať.■16 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Združenie zbrojárskehopriemyslu SRTREND SMERUJEK JEDNOTNÉMU EURÓPSKEMUTRHU S OBRANNOU TECHNIKOUNa medzinárodných fórach zastupuje slovenských výrobcov špeciálnej technikyvýkonný riaditeľ Združenia obranného priemyslu SR (ZOP SR) a obchodný riaditeľ DMDTrade Vladimír Šimanský, ktorého oslovila publicistka Mária Šišuláková.■ V akom postavení je slovenský obrannýpriemysel v medzinárodnom meradle?Slovenský obranný priemysel, prirodzene,nepôsobí izolovane a ani v budúcnosti to taknemôže byť aj s ohľadom na veľkosť domácehozákazníka, ktorým sú prioritne Ozbrojenésily SR. To značí, že sme odkázaní na podporuexportu a aj preto vítame, že sa vládazamýšľa nad zefektívnením svojej proexportnejpolitiky v tejto oblasti.■ Napriek takmer 17 rokom útlmového programuvšak obranný priemysel nezanikol,podarilo sa ho v istých oblastiach udržať priživote?Je to pravda. Toto odvetvie strojárstva nebolocelkom mŕtve ani vo vákuu. Výraznesa zredukovali výrobné a vývojové kapacitya podobne citeľne poklesol počet pracovníkov,ktorí sa podieľali na špeciálnej výrobe.No ona prežívala a transformovala sa zo štátnychpodnikov na štátne akciové spoločnosti.V mnohých prípadoch vznikali celkomnové, privátne spoločnosti, ktoré takistovstupujú do Združenia obranného priemysluSR. V Združení teda máme aj rad malýcha stredne veľkých firiem, ktoré sa orientujúna rôzne oblasti špeciálnej výroby. Dokoncaniektoré sa ani neorientujú na typickú strojárskuvýrobu, ale na sofistikovanejšie a inovatívnetechnológie. Zaoberajú sa vývojoma výrobou elektronických systémov, podsystémov,vývojom a výrobou informačnýchtechnológií, softvérov a simulačných technológií.Nazdávam sa, že máme spoločnosti,ktoré sú v týchto oblastiach schopné konkurovať.Do tejto kategórie patria aj spoločnosti,ktoré vyvíjajú a produkujú napríkladsystémy riadenia letovej prevádzky, systémyvelenia a riadenia paľby pre ťažké zbrane akoje systém Zuzana...Foto: M. Nemec■ ...jeden z viacerých strojárskych produktovostatných rokov...Áno, patrí k dôkazom, že obranný priemyselsa napriek všetkému v uplynulých rokochvyvíjal a nefungoval v izolácii a ani si tonemohol dovoliť. Teda už teraz máme v zásobeprodukty, ktoré spĺňajú náročné parametrea dôležité je, aby slovenské firmy mali príležitosťsa s nimi na medzinárodných trhochpresadiť. Práve v tom treba vnímať obrannýpriemysel ako veľmi špecifický. Nedá sa porovnávaťs produkciou komerčného typu,napríklad s automobilovým priemyslom aleboinými strojárskymi výrobkami.■ Od toho sa odvíja pozornosť, ktorú spoločnosťtomuto druhu výroby venuje?Preto si zasluhuje zvýšenú pozornosť vládya istotne aj v rámci európskeho priestoru,v rámci vyspelých demokracií má obrannýpriemysel určité výsadné postavenie. Je todané veľmi limitovaným okruhom zákazníkova často, pokiaľ sa realizujú obchody, dejesa to vo forme vláda vláde. Funguje to tak ajv prípadoch, keď vláda podporuje súkromnúspoločnosť, ktorá produkuje zbrojné systémya subsystémy. Robí to tak preto, že sledujevlastný ekonomický záujem a záujem príslušnéhodomáceho výrobcu, ktorý dodávasvoje produkty so zvýšenou pridanou hodnotouaj pre domáce ozbrojené sily.■ Akým spôsobom prezentujete producentovv zahraničí?Snažíme sa ich zastupovať v zahraničnýchorganizáciách, konkrétne v Európskej obrannejagentúre, kde je silná orientácia napodporu priemyslu v rámci Európskej únie,podobne v rámci NATO. Združenie má svojhostáleho zástupcu v Priemyselnej poradnejskupine NATO (NIAG). Snažíme sa získavaťinformácie, sledovať trendy a toto všetkoposúvať našej členskej základni, aby videli,akým smerom sa vyvíjajú potreby potenciálnychodberateľov a situácia v priemyslev krajinách EÚ a členských štátoch NATO.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Berie výroba ohľad na špecializáciu našichozbrojených síl v medzinárodnom zastúpení?Viem z rokovaní Európskej obrannejagentúry, že pokiaľ ide o priemyselné a výskumno-vývojovékapacity, bude na jednotlivéčlenské krajiny vyvíjaný tlak, aby sa špecializovaliv určitých oblastiach, a v týchtonásledne podporovali vedu, výskum, vývoja výrobu. To značí, že by malo dochádzaťk istej koordinácii, aby sa posilnil celý európskypriestor a vzrástla jeho konkurencieschopnosťako celku. V jednotlivých krajináchEurópskej únie sa totiž realizuje množstvorozličných navzájom si konkurujúcichprojektov, kde sa trieštia finančné i ľudskézdroje. Je tu teda snaha o vytvorenie jednotnéhoeurópskeho trhu s obrannou technikoua hľadajú sa spôsoby zvýšenia efektívnostivýdavkov na obranu.Ak smerujete otázku k špecializácii našichozbrojených síl v zahraničných misiách,tak potom viete, že ozbrojené sily poskytujúnajmä ženistov. V oblasti odmínovania smelídrom a máme spoločnosť, ktorá sledujetrendy a počína si veľmi dobre. V skutočnostiby som bol možno radšej, keby sa potrebaarmády orientovala aj do iných oblastí, kdesme tradične výrobne silnejší a kde sa domnievam,že aj naše ozbrojené sily majú určitérezervy. Myslím tým najmä rôzne zbraňovésystémy a podsystémy a ľahkú obrnenútechniku.■ Patrí sem aj 9mm pištoľ, ktorá sa vraj výbornepredáva v zahraničí, ale prostredníctvomčeských obchodníkov?Poznám produkt a aj spoločnosť, ktorá hovyrába. Táto však nie je členom ZOP SR. Je tomalá a mladá firma, ktorej produkt sa ukázalbyť veľmi zaujímavý s dobrými parametrami.Spoločnosť sa teraz usiluje etablovať na medzinárodnýchtrhoch.■ Nie je na škodu tejto firmy, že nie je členomZOP SR?Ponúkli sme im túto možnosť a tým ajistú podporu v ich úsilí. Závisí od nich, akýpostoj k ponuke zaujmú, ako sa stotožnias tým, čo im môžeme poskytnúť.■ Znamená to ochranu a servis v rámci medzinárodnéhoobchodu, ktoré by individuálna firmanedokázala v osamelom postavení získať?Združenie treba vnímať ako katalyzátorurčitej komunikácie. Ako zdroj informácií,subjekt, ktorý vie pomôcť pri tvorbe legislatívnychnoriem na podporu obrannéhopriemyslu ako celku. Ponúkame lobingovézastrešenie firiem v rámci členskej základne,snežíme sa zastupovať slovenský obrannýpriemysel v medzinárodných organizáciácha zbierať informácie, ku ktorým sa členovianemajú možnosť individuálne dostať. Tie imodovzdávame a očakávame, že ich budú analyzovaťa budú sa priebežne adaptovať. Chcemeurobiť všetko pre naštartovanie procesumodernizácie našich výrobných a vývojovýchkapacít, získať prostriedky na investovaniedo ľudských zdrojov, aby sme boli prerenomované firmy so špeciálnou výroboudôstojným medzinárodným partnerom. ■November 200617

MUSÍME STAVAŤ NAVLASTNÝCH SCHOPNOSTIACHAkciová spoločnosť Kerametal patrí k najúspešnejším slovenským exportným a importnýmfirmám s dlhoročnou tradíciou. Jedným z predmetov jej činnosti je aj špeciálnatechnika. Práve o tú sa EUROREPORT plus zaujímal v rozhovore s generálnym riaditeľomKerametalu Ing. Igorom Junasom.■ Je pravda, že spoločnosť Kerametal sa nezaoberálen obchodom so špeciálnou technikou,ale sa podieľa aj na jej vývoji a výrobe,čo ju k tomu motivovalo?Po revolúcii bolo dosť jednoduché robiťobchod so špeciálnou technikou. Armádnesklady a sklady výrobných podnikov boliplné a pokiaľ sa našiel zákazník, obchod sarealizoval obyčajne s vysokoziskovou maržou.To potvrdzovalo i množstvo obchodnýchfiriem, ktoré sa týmto obchodom zaoberali.Postupný výpredaj zásob priniesolso sebou i podstatné zníženie počtu týchtošpecializovaných firiem. Zostávajú tie, ktorétento vývoj odhadli a začali investovať spoločneso štátom alebo sami do vývoja novejšpeciálnej techniky a práve v tejto kategóriifiriem je akciová spoločnosť Kerametal jednoznačnýmlídrom.■ Znamená to, že sa spoločne podieľate nainvestíciách, ktoré si zavedenie napríklad novýchobranných systémov vyžaduje?Áno, túto stratégiu naša spoločnosť prijalaešte začiatkom 90. rokov, keď smespoločne s ministerstvami hospodárstva,obrany a vnútra investovali veľké finančnéprostriedky do perspektívnych projektov,ktoré sa mali stať súčasťou konverznýchprogramov hlavne pre veľkých výrobcov,akými boli ZŤS TEES Martin, ZŤS Dubnicanad Váhom a PPS Detva.■ Čo prináša takáto spolupráca pre vašu firmu?Špeciálna technika má veľmi dlhý životnýcyklus. Jej vývoj, následné používaniev ozbrojených silách určite presahuje 20rokov a v mnohých prípadoch ešte viac. Jeto veľmi pomalý proces vyžadujúci si veľkútrpezlivosť pri značnom rozsahu investovanýchprostriedkov umŕtvených na dlhé roky,čakajúcich na návratnosť. My sme sa pre tentodruh obchodu rozhodli slobodne v situácii,kedy vtedajšie vlády intenzívne podporovalioblasť špeciálnej techniky.Žiaľ, nemohli sme v polovici 90. rokovodhadnúť a očakávať, že dôjdu vlády, ktoréšpeciálnu techniku v podstate ako sektorodpíšu a ignorujú tak všetky jeho možné pozitívneprínosy pre ekonomiku nášho štátu.Foto: archívZvlášť vyjadrenia a postoje predstaviteľovpredošlej vlády boli, jemne povedané, nepochopiteľné.■ Znamená to, že sa situácia v poslednýchmesiacoch zmenila?Áno a podstatne. Na nás, ktorí sme eštev tejto oblasti zostali, veľmi pozitívne zapôsobiloprogramové vyhlásenie vlády, v ktoromdeklarovala svoju pripravenosť podporiťaktívne tento segment priemyslu.Následné pragmatické kroky vlády zlepšujúnašu pozíciu i u zahraničných obchodnýchpartnerov. Budem konkrétny. V týchtodňoch sa zrealizovala cesta ministra hospodárstvaĽubomíra Jahnátka do Indie. Jehoprijatie na Ministerstve obrany Indickej republikyaj vyjadrenia indických politikovvniesli úplne novú atmosféru do týchto vzťahov.Ubezpečenie ministra, že vláda podporujeoblasť špeciálnej techniky, že mu venujeveľkú pozornosť a garantuje splnenia prijatýchzáväzkov, prijala indická strana veľmipozitívne.■ Pri špeciálnej technike sa obchod vždyuskutočňuje na úrovni vláda vláde. Znamenáto, že obchodné spoločnosti plnia úlohusprostredkovateľov?Teoreticky ste postavili otázku správne, alev praxi je to trochu ináč. Na strane kupujúcehoje vždy vláda príslušného štátu reprezentovanáministerstvom obrany, alebo inýmsilovým ministerstvom. Na strane predaja jevláda zastúpená legislatívou, ktorá stanovujepravidlá predaja. Konkrétnym partnerompre kupujúceho je výrobný podnik exportujúcehoštátu, alebo ním poverená obchodnáorganizácia. Závisí, či výrobný podnik mádostatočne vybudované vlastné marketingovéútvary alebo využíva špecializovanéobchodné spoločnosti. Na Slovensku a v bývalomsocialistickom bloku sa v prevažnejmiere používajú obchodné organizácie, ktorémajú dlhú históriu svojej existencie (napr.Kerametal 37 rokov) a sú známe na svetovýchtrhoch.Tu treba zdôrazniť, že u nás panuje k obchodnýmorganizáciám určitá nechuť s koreňmiv bývalom systéme, kedy podnikyzahraničného obchodu disponovali istýmivýsadami, v ktorých rámci iba ony mohliuskutočňovať zahraničnú obchodnú činnosť.No súčasne sa zabúda na to, že všetkynadnárodné, aj u nás operujúce koncernymajú vytvorené vlastné predajné jednotky,ktoré sa vôbec nelíšia od externých obchodnýchorganizácií alebo využívajú cudzie obchodnésiete na báze obchodných zmlúv.Rozhodujúcim kritériom rozhodnutia sa,ktorú formu výrobca použije, sú nákladyna obeh tovaru.Platí všeobecná zásada. Výrobca vyrábaa jeho interný alebo externý predajca predáva,pričom predaj je veľmi striktne organizovanýtak, aby si výrobky na niektorýchtrhoch sami sebe nekonkurovali.■ Vidíte ešte ďalší priestor v rámci obchodovanias vojenským materiálom kde by samohol vplyv vlády prejaviť v oveľa širšomrozmere?Vláda má v tejto oblasti nepochybne širšiemožnosti než boli doteraz využívané. Zasahujedo tohto procesu pomocou legislatívnychnástrojov, cez licenčné konania, podporufinancovania takýchto obchodov a poistenímvývozných aktivít, prípadne tlakom naofsetové zabezpečenie takýchto obchodov.Veľmi dôležité je využitie diplomatickýchzastupiteľstiev na otváranie dverí pre ekonomickézáujmy Slovenska na zahraničnýchtrhoch, a to najmä informačnou činnosťouv prospech týchto aktivít.■ Kerametal nevystupuje vždy v projektochako investor či spoluinvestor. Ako sa vámdarí zladiť činnosť v oblasti investícií do projektovobranného priemyslu s bežnými exportno-importnýmiaktivitami?Naša spoločnosť je v prvom rade obchodnouspoločnosťou a investíciou do projektovsi vytvára priestor na budúcu obchodnú činnosť.V roku 1969 sme vznikli ako firma, ktorázabezpečovala v prvom rade suroviny prenáš priemysel. Naďalej sme v tejto oblastiaktívni, pretože firma musí stáť na viacerýchpilieroch. Tím našich pracovníkov má v obchodnejčinnosti dlhoročné skúsenosti. Našeinvestície vytvárajú už svojou podstatou ďalekoširší realizačný priestor, nielen pre produktyvo svojej oblasti, ale aj pre ďalšie slovenskévýrobky. Vývoz väčšieho zbraňovéhosystému nabaľuje na seba záujem aj o ďalšievýrobky obranného priemyslu. Sme takschopní etablovať na zahraničných trhoch18 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

v rámci našich projektov aj výrobky inýchslovenských producentov. Tie tak majú šancuz časového, ale aj vecného hľadiska oveľarýchlejšie a ekonomicky zaujímavejšie sazviditeľniť na svetových trhoch. Prvoradoupodmienkou čo i len teoretickej šance nášhovýrobku uplatniť sa na konkurenčnom svetovomtrhu, je jeho zaradenie do výzbroje našejvlastnej armády.na konkrétnych príkladoch ilustrovať tentozjavný úspech?Som rád, že aj napriek niektorým veľminešťastným krokom zo začiatku 90. rokov,ale aj z nedávnej minulosti v tomto odvetví,na Slovensku zostali niektoré podniky zbrojárskehopriemyslu, ktoré si do dnešných dnízachovali schopnosť v spolupráci so štátoma investormi vyrábať a exportovať kvalitnúšpeciálnu techniku, ktorá je ešte stále na špicisvetového zbrojárskeho vývoja a výroby,hlavne v oblasti strojárskej a elektrotechnickej.Osobne som rád, že Kerametal je úspešnousúčasťou tejto skupiny slovenských spoločností.■ Ako vidíte budúcnosť obchodu so špeciálnoutechnikou pre slovenské spoločnosti,zvlášť pre Kerametal a z čoho pri tomtoúsudku vychádzate?Som optimista. Našej spoločnosti sav spolupráci s ministerstvami hospodárstva,obrany a vnútra podarilo vyvinúť celý radúspešných projektov – či už je to samohybnákanónová húfnica ZUZANA, ťahač lietadielTALET 30, alebo ľahké, rýchle obrnené vozidloALIGATOR 4x4. Všetky tieto projektyboli úspešne zavedené do OS SR a je len■ Otázka zavedenia vyrobených produktovobranného priemyslu do vlastných štruktúrOS je tak vysoká priorita v prípade snáh o jejpresadenie na zahraničných trhoch.Ide popri kvalite a cene o kľúčový faktor,ktorý môže exportné ambície akéhokoľvekvýrobku úplne znemožniť. Naše produktydoteraz vyvezené na zahraničné trhy by bezpredchádzajúceho dostatočného zavedeniado OS SR rozhodne nemali šancu, čo by bolapre rozpočet SR nezanedbateľná strata, o zamestnanostiv regióne, kde sa dané výrobkyprodukujú ani nehovorím.Príkladom je aj ďalší adept umiestnenia naexportné trhy, ľahké obrnené kolesové vozidloALIGATOR 4x4. Bol vyvinutý a vyrobenýpodľa požiadaviek OS SR, odskúšaný a úspešnezavedený do Armády SR. Už niekoľko rokovpôsobí v rámci MV aj v našich zahraničnýchmisiách. Ide o projekt, do ktorého bolivložené združené prostriedky štátu a našejspoločnosti. Úroveň ich návratnosti je priamoúmerná rýchlosti a množstvu zavedeniatýchto vozidiel nielen v rámci MO SR, ale ajMV SR. Rýchlosť by som v tomto smere podčiarkolnielen v súvislosti s návratnosťou vloženýchprostriedkov, ale hlavne s atribútommodernizácie a vyrovnávania sa našich OSSR so svetom v oblasti vybavenia modernoutechnikou. Zároveň však platí, že efektívnosťtejto investície sa znásobí predajom takejtotechniky na zahraničné trhy, čo však opäť bezreferencie o zavedení dostatočného množstvatakejto techniky do OS SR nie je možné.Máme tak projektovo uzavretú schému, ktorávyžaduje veľmi praktické a pragmatické riešenia.Navyše, ak existuje novovytvorená výrobnákapacita s nainštalovanými technológiami,zamestnanosťou, využitím odborných kapacíta nastavená sieť dodávateľských vzťahov. Svetje dnes, čo sa týka obrnených vozidiel typuALIGATOR, v pozitívnom pohybe a nemaliby sme exportne ťahať za kratší koniec ibaz dôvodu nízkej implementácie danej technikydo vlastných štruktúr MO a MV.■ Prečo sa podľa vás výrobky slovenskéhoobranného priemyslu nedokážu presadiť nasvetovom trhu v ešte oveľa širšej miere?Ide o veľmi širokú oblasť, ktorá má svojeobjektívne, ale aj špecificky slovenské atribúty.Tie objektívne sú všeobecne známe,mnohokrát opakované a vo väčšine prípadovsúvisia s vývojom medzinárodnej situácie zaposledne dve desaťročia.Tie tzv. slovenské súvisia s naším špecifickýmriešením konverzie zbrojárskej výroby,ktorý bol v zásade neúspešný. Zúženímvýrobného potenciálu bankrotom praktickyvšetkých veľkých výrobcov sa možnosti obchodnýchspoločností veľmi zredukovali,a preto na každý projekt sa snaží naviazaťpríliš veľa vnútornej konkurencie. S tým súvisíi účinná ochrana vlastníckych vzťahov,ďalšie zdokonaľovanie legislatívy v oblastiobchodovania s vojenským materiálom, vymožiteľnosťpráva a v nedávnej dobe aj macošskýprístup vlastných vládnych garnitúrk tomu odvetviu. Dnes napríklad ešte stáleu nás možno ukradnúť projekt, do ktoréhovložil štát prostriedky, viac menej si privlastniťvýsledky dlhoročného vývoja a nakladaťs ním tak, že sa spochybňuje nielen výrobokv očiach prípadných zákazníkov, ale aj samotnédobré meno našej republiky v zahraničí.Neverili by ste, ale rektifikácia takejtonenormálnosti tu stále trvá celé roky, s otáznymvýsledkom. V mnohých prípadoch ideo veľké hodnoty, ktoré sú pre našu ekonomikudefinitívne stratené.■ Čo sa deje po tom, ako sme sa stali súčasťouEÚ?Európska obranná agentúra vyvíja na jednotlivéčlenské krajiny tlaky, aby sa špecializovaliv určitých oblastiach. U nás to budeznamenať hlavne špecializáciu na systémyženijného a chemického prieskumu. V tomtosmere sa postupne nalaďuje aj činnosť našejfirmy. Tu však treba pripomenúť, že špecializáciav rámci EÚ napriek silnej politickejpodpore všetkých zúčastnených naráža naveľkú silu národných záujmov jednotlivýchčlenských štátov. Pravidlo „bližšia košeľa akokabát“ tu platí dvojnásobne. V tomto procesebude veľmi dôležité, aké ostré lakte budemať aj naša vláda.■ Ukazuje sa, že napriek dlhoročnému úsiliuutlmiť zbrojársku výrobu, prežila v niektorýchoblastiach a ďalej sa vyvíjala. MôžeteČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiotázkou času, kedy sa k úspechu predajahúfnice a ťahača lietadiel pridá i vozidlo ALI-GATOR. Samozrejme tieto ciele bez aktívnejpomoci štátu a vlády budeme realizovať lenveľmi ťažko. Pomoc štátu by mala smerovaťnajmä do permanentného inovačného procesua politickej podpory exportu našej, domavyvinutej techniky.Rád by som zdôraznil, že by sme nemaliprestať vyrábať to, čo vieme, v čom sme dosiahlivo svete významné úspechy, pretoženaše výrobky sú ešte stále základom obranyniektorých krajín.Rozvíjajme to, čo sa zrodilo v čase, keďžiadna koncepcia pre oblasť obranného priemysluneexistovala a napriek tomu vzniklinové výrobky. Veď tie sú prejavom zhodnoteniapotenciálu špičkových odborníkov a invencienašich ľudí.Ak sa nakoniec rozhodneme nakúpiť technikupre OS SR a zložky MV SR v zahraničí,trvajme na tom, aby sme nenakupovali to, čoefektívne vedia vyvinúť a vyrobiť naši ľudia,aby sme sa podieľali na výrobe v ktoromkoľvekmožnom štádiu a aby sa u nás integrovalisystémy.■Foto: archívNovember 200619

O.P.O., spol. s r. o.Rozmarínová 37, 821 04 Bratislava 2, SLOVAKIATel.: +421-2-4363 8102, Fax: +421-2-4342 7294E-mail: smolen@opo.sk, www.opo.skĽahká a flexibilná manipulácia s kontajnermi, navijaky a zdvihákySenzitívne drahé zariadenia a základne telekomunikácií a radarových systémov, poľné nemocnice a iné zariadeniasa musia opatrne prenášať, skladať a presne nastaviť do vodorovnej polohy. Celý svet, vojsko a misijné operácieprechádzajú na systém kontajnerizácie. Pomocou našich zdvihákov je možná flexibilná manipulácia s týmitokontajnermi, ich skladanie, nakladanie, následný transport či umiestňovanie do lietadiel, na lode alebo železnicu, bezakýchkoľvek ostatných drahých nakladačov alebo žeriavov. Takáto manipulácia šetrí priestor, čas a peniaze.Počas svojej 134-ročnej histórie je firma haacon v priamom zastúpení na slovenskom trhu firmou O.P.O., spol. s r. o., sa stala významnýmvýrobcom navijakov, oceľových, vretenových a kontajnerových zdvihákov. Má silnú pozíciu v civilnom sektore a je rovnako významnýmdodávateľom pre NATO.Zariadenia na manipuláciu s kontajnermi využívajú ozbrojené sily a jednotky v štátoch:Austrália, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Fínsko, Grécko, Holandsko, India, Izrael, Kanada, Nemecko, Nórsko, Nový Zéland, Portugalsko,Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, USA, Veľká Británia.

PPS VEHICLES & PPS GROUPTajovského 7, 962 12 DetvaPredstavenie spoločnosti PPS VEHICLES, s.r.o.Podpolianske strojárne Detva od svojho založenia v roku 1955 prešli náročným procesomvývoja a transformácie. PPS Detva od 09/2003 podniká ako súkromná spoločnosťpod obchodným názvom PPS Group, a.s. PPS VEHICLES, s.r.o., je jej dcérska spoločnosťzaložená s cieľom podnikania v oblasti výroby a predaja špeciálnej techniky(ŠT).Stručný pohľad do histórie výroby špeciálnej techniky v spoločnosti PPSPPS Detva má vyše 50-ročnú históriu vo výrobe ŠT v oblasti obrnených pásových,ale i kolesových vozidiel. V rokoch 1959 – 1962 to bola výroba kolesovo pásového obrnenéhotransportéra OT-810 HAKL. V období rokov 1962 – 1973 nasledovala výrobaobrneného pásového plávajúceho transportéra OT-62. Od roku 1970 prebiehala výrobabojového vozidla pechoty BVP-1 a jeho modifikácií. V roku 1986 začala výroba bojovéhovozidla pechoty BVP-2. Od roku 1992 prebieha výroba obrneného terénneho kolesovéhoautomobilu TATRAPAN v rôznych verziách a modifikáciách.Súčasný výrobný program – (výrobky/služby) PPS VEHICLES, s.r.o.Obrnený terénny automobil TATRAPAN 6×6Nosným predmetom výrobného programu sú dodávky verzií vozidiel TATRAPAN 6×6pre potreby MO SR, NATO a predaja do tretích krajín. Základné vyhotovenie vozidlaTATRAPAN 6x6 predstavuje obrnený terénny automobil postavený na vojenskej verziipodvozku T815 VP 21 275.1R so snímateľnou skriňovou účelovou nadstavbou schopnousamostatnej prevádzky.Obrnené terénne vozidlo TATRAPAN sa vyrába v dvoch základných verziách, v ktorýchrozlišujeme ešte aj ďalšie jeho modifikácie – aplikácie, ktoré spĺňajú špecificképožiadavky konečného užívateľa:TATRAPAN T1/Z1 – základná transportná verzia na prevoz jednotiek– ZASA – transportná a hliadkovacia verzia určená pre jednotky UN– AMB – ambulantné vozidlo pre ošetrovanie a prevoz ranenýchTATRAPAN VESPRA – veliteľsko-štábne vozidlo– PVO – veliteľské vozidlo systému protivzdušnej obrany– DELSYS – veliteľské vozidlo so systémom riadenia delostreleckých jednotiek– BAZUS – veliteľské vozidlo so systémom riadenia húfnic ZUZANA– VPG – veliteľské vozidlo systému riadenia húfnic ZUZANA pre GR– MOD – veliteľské vozidlo s modernizovaným motor-prevodovým ústrojenstvomNáhradné diely špeciálnej technikyND predstavujú sortiment vlastnej výroby a obchodného tovaru pre pásové vozidláBVP 1, BVP 2, VPV, AMB-S a vozidlá TATRAPAN pre potreby domácich a zahraničnýchodberateľov.Služby a kooperácie špeciálnej technikyPredstavujú výkon servisu, školení, prezentácií, technickej pomoci, prepožičiavaniakmeňových zamestnancov pre iné spoločnosti v rámci činnosti v SR, ale aj v zahraničípodľa požiadaviek odberateľov a ostatných podnikateľských aktivít spoločnosti. Predmetomslužieb a kooperácie sú výrobky BVP 1, BVP 2, VPV, AMB-S, TATRAPAN.Kontakt: tel./fax: +421 45 5459818 • e-mail: ppsvehicles@pobox.sk

Foto: archívDELTA DEFENCE BUDE NAĎALEJROZVÍJAŤ KOOPERAČNÉ VZŤAHYSO ZAHRANIČNÝMI PARTNERMIRozhodnutím Ozbrojených síl Slovenskej republiky o znižovaní počtu podnikov a zariadeníbol Vojenský opravárenský podnik 028 Prešov, štátny podnik, zaradený do skupinypodnikov, ktoré budú postupne transformované. Na základe rozhodnutia vlády Slovenskejrepubliky č. 511/2005 z 29. júna 2005 o privatizácii tohto podniku bol Fondom národnéhomajetku uskutočnený predaj vopred určenému záujemcovi a od 1. januára 2006 sanovým vlastníkom štátneho podniku stala súkromná spoločnosť DELTA DEFENCE, a.s.,Prešov. Generálnym riaditeľom spoločnosti je Ing. Stanislav Konček, človek s bohatýmiskúsenosťami v oblasti vojenského opravárstva a jeho riadenia. Počas štyridsaťročnejpracovnej kariéry prešiel celým výrobným procesom Vojenského opravárenského podniku027 Trenčín, kde od roku 1991 zastával funkciu obchodno-ekonomického riaditeľaa v rokoch 2003 – 2004 bol riaditeľom podniku (opravy OT-64, BVP1, 2, T-72, T-815 ažpo novovýrobu kontajnerov a zavedenie novovýroby Aligátora 4×4 a jeho modifikácií).Svoje dlhoročné skúsenosti môže naplno zúročiť aj na novom pôsobisku v Prešove, kdeje podobný výrobný program a opäť v prospech Ozbrojených síl Slovenskej republiky.O rozhovor ho požiadala Marta Szattlerová.■ Vráťme sa trochu do histórie predchodcudnešnej spoločnosti. Ako by ste charakterizovalizameranie jeho činnosti od začiatku až posúčasné zmeny?Hlavnú výrobnú náplň štátneho podnikuVOP 028 Prešov tvorili opravy širokéhosortimentu motocyklov a automobilov,čo zodpovedalo povojnovému vybaveniuarmády, v ktorej prevládali trofejné motorovévozidlá. Postupne sa však podnikzačal špecializovať len na niektoré typyvozidiel, ktoré sa v rámci prezbrojovaniapostupne zavádzali do výzbroje armády,napríklad GAZ, Praga RN, TATRA 57Aa B, ŠKODA, TATRA 128, Praga V3S, TAT-RA 111, TATRA 138, 148, 813, 815, T-55.S prechodom na trhové hospodárstvo a povzniku Armády Slovenskej republiky bolpodnik nútený upraviť sortiment oprávtechniky, ako aj obchodnú politiku. Dovýrobného programu zaraďuje nové druhytechniky a opravu špeciálnych nadstaviebna podvozkoch Tatra. Postupne rozširujeorientáciu opráv aj na zákazníkov z civilnéhosektora. V roku 1994 sa stal národnýmmiestom znižovania nadpočetnejkonvenčnej výzbroje a techniky. Od roku1994 sa podieľal na opravách technikypre ženijný prápor Armády Slovenskejrepubliky pôsobiaci v Chorvátsku v rámcimierových síl OSN. Výrobný programbol zameraný na opravu pásovej, kolesoveja ostatnej špeciálnej techniky. Podnikvykonával celý rozsah opráv od servisnýchcez bežné, stredné, revízne až pogenerálne.■ Môžete načrtnúť súčasný profil spoločnostipo transformácii štátneho podniku?Orientácia dnešnej akciovej spoločnostiDELTA DEFENCE vychádza aj z úlohy,ktorá bola stanovená zmluvou o predajipodniku. V nej je jasne stanovené, že v nasledujúcichdesiatich rokoch spoločnosťmusí zachovať výrobnú schopnosť v prospechozbrojených síl v rozsahu predmetučinnosti bývalého štátneho podniku aj preobdobie mieru, ako aj pre obdobie brannejpohotovosti štátu. Naša spoluprácas ozbrojenými silami vychádza z dlhodobejspolupráce, ktorá vyplýva z realizáciemodernizačných projektov, ako aj potriebOS SR do roku 2015. V našom výrobnomprograme je výroba kontajnerov radu ISO1 C, ako aj 1D v rôznych vyhotoveniach odskladovacích, cez ubytovacie až po špeciálneso špeciálnymi zástavbami. Smevýrobcami vymeniteľnej pancierovanejkabíny pre nákladné automobily Tatra, zavedenejv OS so zabezpečením balistickejochrany posádky vozidla, ktorá má vysokéuplatnenie pre naše jednotky ozbrojenýchsíl pôsobiace v mierových misiách a smetechnicky a technologicky pripravení vyrábaťa dodávať OS aj jej modifikácie.22 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Spoločnosť sa však orientuje aj na zákazníkovz civilného sektora, pretože v tomtoroku sa stala autorizovanou opravovňoua dílerom nákladných motorových vozidielTatra, predajcom náhradných dielovna tieto vozidlá, i predajcom týchto vozidiels významným postavením v regióne.Zaradili sme sa do siete zmluvných opravnýchmiest brzdových systémov ABS, EBSvýrobcu Wabco a revíznych miest tlakovýchnádob.■ Netajíte sa ambíciou ďalšieho rozvoja spolupráceso zahraničnými partnermi ako jednýmz reálnych strategických riešení budúcehoobchodu.Prvým krokom rozvoja spolupráce sozahraničnými partnermi sa stala výrobamodernizovaného systému RM 70/85 Modulár, čo je výsledkom medzinárodnejspolupráce s významnou nemeckouspoločnosťou v oblasti zbrojárskehopriemyslu DIEHL BGT. Táto spoluprácapokračuje ďalej a v súčasnosti spoločnevyvíjame muničné zásobovacie vozidlo,ako podporné vozidlo pre raketometnýsystém RM 70/85 Modulár v rámci logistickéhozabezpečenia. Stali sme sa integrátoromv projekte MOKYS, kde sa námotvárajú dvere pre spoluprácu s americkouspoločnosťou BAE SYSTEMS. Doterajšiačinnosť, naše skúsenosti a výsledkynás oprávňujú k reálnemu optimizmu, žepreferované aktivity spojené s realizáciouprojektov modernizácie zbraňových systémov,kooperácie a transferu výroby vojenskejtechniky za účasti zahraničnýchpartnerov je správnym a vzájomne prospešnýmsmerovaním.■ Podnik prechádza značnými štrukturálnymizmenami vo výrobnom zameraním. Z pôvodneopravárského podniku sa postupne stávapodnik s vlastným výrobným programoms preferenciou novej výroby. Čo to konkrétneznamená v každodennej praxi, ale aj s výhľadomdo budúcnosti?Štrukturálne zmeny a zmeny zameraniavýrobného programu priniesli ajzmenu pohľadu na kvalitu, na pracovnúsilu a výrobné podmienky. Zmena kvalitatívnychpožiadaviek vyvolala potrebuzaviesť systém manažérstva kvality podľanormy STN ISO 9001:2000, ako aj systémukontroly podľa požiadaviek NATO,kde sme sa ako prvá spoločnosť na Slovenskustali držiteľmi certifikátu podľapožiadaviek SOŠ AQAP 2120:2005 navýrobu výrobkov a služieb na účely obrany.V roku 2005 spoločnosť bola certifikovanána zváranie podľa európskej normyEN 729-2 a spoločnosťou Slovenský lloydaprobovaná na výrobu kontajnerov raduISO 1C. V súčasnosti zavádzame novýinformačný systém riadenia výroby uplatňovanýv zbrojárskom priemysle. Mámevybudovaný vlastný systém čistenia odpadovýchvôd a spĺňame všetky predpísanéhygienické a ekologické normy platnév Slovenskej republike. V súčasnosti saupravujú priestory pre výrobu špecializovanýchkontajnerov s elektrotechnickouzástavbou a komunikačnými systémami.V týchto priestoroch sa plánuje vybudovanieservisného strediska komunikačnýcha elektronických systémov. Spoločnosť investujedo zvyšovania kvalifikačnej úrovnepracovnej sily ako jedného zo základovkonkurencieschopnosti. Adekvátnym vybaveníma vyškoleným personálom smeschopní vykonávať opravy ťažkej bojovejtankovej techniky, ľahkej pásovej techniky,kolesovej obrnenej techniky, ťažkeja strednej nákladnej automobilovej techniky,terénnych automobilov produkciebývalej republiky a východného bloku.Spoločnosť má schopnosť po dodaní technickejdokumentácie a preškolení personáluzaviesť do opráv podobnú technikupoužívanú v súčasnosti v ozbrojených siláchkrajín NATO. Dokážeme vyrábať náhradnédiely a rôzne kovové konštrukcies povrchovou úpravou.■Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNovember 200623

Vojenský opravárenský podnik 016, Moldava nad Bodvou, š. p.Vojenský opravárenský podnik 016 Moldava nad Bodvou, š. p., je štátnym podnikom s viac než 60-ročnoutradíciou výrobno-opravárenskej činnosti v oblasti špeciálnej techniky. Hlavným programom a jadromšpecifikovanej opravárenskej činnosti sú bežné, stredné a generálne opravy ťažkých delostreleckých a raketovýchsystémov (klasických samohybných protitankových a protilietadlových) a stredné opravy pechotnýcha ručných zbraní pre ozbrojené sily SR, tuzemský a zahraničný trh.Okrem opráv ťažkých delostreleckých a raketových systémov vykonávame aj opravy terénnych, nákladnýchvozidiel Tatra, V3S, UAZ, vysokozdvižné vozíky atď. pre potreby Ministerstva obrany Slovenskej republiky,ale postupne rozšírením kapacít aj pre civilný sektor. V zásade ide o revíziu, bežné opravy, stredné a generálneopravy motorov, podvozkovej časti (brzdové skúšky, zbiehavosť...) ako aj celej nadstavby.Páliaci strojĎalej vykonávame opravy• krátkych ručných a samonabíjacích palných zbraní vojenskýcha civilných• samopalov a guľometov všetkých kalibrov• vložných a lafetovaných zbraní pre tanky a bojové vozidlákalibrov 7,62mm, 12,7mm, 14,5mm• poľovníckych pušiek všetkých druhov – tlakové skúšky zbraníV rámci našej činnosti zabezpečujeme• výrobu strojárskych výrobkov, skupín a podskupín strojov a zariadení pre civilný sektor• strojné obrábanie (sústruženie, frézovanie, brúsenie na guľato, brúsenie na plocho, zváranie, strihanieplechu a profilov, delenie materiálu na páliacom kopírovacom zariadení, lisovanie )• povrchové úpravy (pieskovanie, fosfátovanie, alkalizácia, oxidácia, čiernenie, zinkochromátovanie,nanášanie vypaľovacích farieb)Vojenský opravárenský podnik 016 Moldava n/B š.p. je držiteľom certifikátu ISO 9001:2000 a SOŠ AQAP2130:2005.1. Výroba a oprava špeciálnej vojenskej techniky2. Výroba, oprava, údržba a predaj výrobkov strojárskeho a kovoobrábacieho priemyslu3. Zbrojná licencia A, B, C, D; séria CA, por. číslo 0080084. Zabezpečujeme opravu vojenskej techniky podľa SOŠ AQAP 2130:2005Perspektívne činnosti podnikuSamostatnú oblasť využitia dispozičnýchvýrobných kapacít charakterizuje výrobanáhradných dielov, podskupín a skupín pretechnologické zariadenia v civilnej sfére.Cieľom je rozširovať a skvalitňovať opravy nákladnýchautomobilov pre civilný sektor.Vojenský opravárenský podnik 016, Moldava nad Bodvou, štátny podnikObrancov mieru 9, 045 16, Moldava nad Bodvou, Slovenská republikatel.: 055 460 2649, fax: 055 460 2592, e-mail: market@vopmoldava.sk, vop.moldava@post.sk, internet: http://www.vopmoldava.sk 24 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

LEN CIEĽAVEDOMÁ PRÁCA VEDIEK STABILITE FIRMY A DO SVETASpoločnosť QUADRIQ, a. s., nie je na slovenskom trhu so špeciálnou výrobou nováčikom.Do 1. septembra tohto roka bola známa pod obchodným menom KELCOMInternational Liptovský Mikuláš, a. s. V oblasti ochrany majetku pôsobila od roku 1991.Spoločnosť QUADRIQ je člen francúzskej DIRICKX Groupe a kladie dôraz na komplexnosťposkytovaných služieb. Euroreport plus sa zhováral s predsedom predstavenstva firmyIng. Jozefom Šišilom, CSc.■ Prečo ste sa rozhodli zmeniť názov spoločnostia siahli ste práve po názve QUADRIQ?Chceme byť iní, lepší, profesionálnejší,smerovať jasne do Európy a aj touto zmenounázvu dávame o tom jasnú správu. Chcemeosloviť i široký okruh stavebných investorova jasne sa identifikovať i novou značkou.■ V začiatkoch firma ponúkala na slovenskomtrhu najskôr bezpečnostné dvere a jednoduchézabezpečovacie systémy. Ako ste savypracovali na spoločnosť, ktorá ponúka oveľazložitejšie a špeciálne služby?Každé podnikanie sa nejako začína, zvyčajneod jednoduchých produktov po zložitejšie.Ani u nás to nebolo inak. Našu spoločnosťsme založili začiatkom deväťdesiatych rokova najskôr sme museli získať dodávkami bezpečnostnýchsignalizačných zariadení a kamerovýchsystémov aj pre individuálnychklientov z radov verejnosti dostatočne dobrémeno a kapitál, aby sme sa postupne prepracovalik napĺňaniu vyšších ambícií, ktoré smeod začiatku mali. Postupne sme začali budovaťrozsiahlejšie zabezpečovacie komplexypre Ministerstvo kultúry, konkrétne Bojnickýzámok i Oravský hrad. Už od prvej polovicedeväťdesiatych rokov sme začali vytvárať koncepta dodávať Integrovaný bezpečnostný systémpre rezort hospodárstva, konkrétne preochranu štátnych hmotných rezerv benzínu.Teraz už sú pre nás montáže komplexných zabezpečovacíchsystémov samozrejmosťou.■ Čo pod tou komplexnosťou možno rozumieť?Vyvinuli sme vlastné riešenie komplexnejochrany rozsiahlych objektov s názvomIntegrovaný Bezpečnostný Systém, integrujúciinteligentnú vonkajšiu perimetrickúochranu (ploty, brány, závory, turnikety),riadenie prístupu, elektrickú požiarnu signalizáciua detekciu narušenia vrátane dohľaduprostredníctvom uzavretých televíznychokruhov. Integráciou systémov do jedinéhointeligentného funkčného celku s podporouinformačných systémov sme dosiahli vysokúefektívnosť ochrany objektov. Zároveň smeautormi metodík ochrany takýchto objektovfyzickou ochranou i systému ucelenej kontinuálnejprípravy bezpečnostných služiebna ochranu objektov. Zároveň ponúkameklientom posledný stavebný kameň na polikomplexnej ochrany ich aktív – ochranu ichinformácií.■ Kto napríklad tvorí klientelu spoločnostiQUADRIQ?Patria k nim predovšetkým Ministerstvohospodárstva, konkrétne Odbor krízovéhomanažmentu, Ministerstvo obrany Slovenskejrepubliky, konkrétne vzdušné sily sosvojimi letiskami, Správa štátnych hmotnýchrezerv, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvozahraničných vecí SR, ale i významnéspoločnosti prepravujúce, skladujúce a dodávajúceropu a jej produkty, a mnoho ďalšíchinštitúcií, pre ktoré je komplexná bezpečnosťbezpodmienečnou potrebou.■ Znamená to, že firma má najvyšší stupeňprevierky Národného bezpečnostného úradu?To je základnou podmienkou našej spoľahlivostia existencie. Spoločnosť vlastníoprávnenie pre prácu s utajovanými skutočnosťamina stupeň Tajné, vedúci pracovnícispoločnosti i väčšina zamestnancov museliabsolvovať prísne personálne previerky a súoprávnení pracovať s utajenými skutočnosťamina rôznych úrovniach, niektorí až postupeň Prísne tajné, väčšina na stupeň Tajnéa Vyhradené.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archív■ Len domáci trh však nemôže uspokojiť cieleQUADRIQ. Usilujete sa aj o prienik do zahraničiaa s akým úspechom?Slovenský trh je pre našu spoločnosť pomerneobmedzený. Snažíme sa preto postupnesa uplatniť i v zahraničí. Cesta dosveta bola i dôvodom, pre ktorý sme sa staličlenom významnej francúzskej spoločnostiDirickx Groupe, pôsobiacej predovšetkýmv Európe, no napríklad i v Číne. Získali smesi rešpekt a dôveru nášho francúzskeho partnerasvojou profesionalitou a flexibilitou.Veríme, že práve ako člen skupiny budememať lepší prístup na zahraničné trhy. Napríkladsme veľmi blízko pred získaním veľkejzákazky ochrany letísk v Maroku, konkrétnev Agadire a Tangeri.Naše aktivity doma na Slovensku i v zahraničínesmerujú len do čisto bezpečnostnýchprojektov. Napríklad v Bulharskuspolu so Slovenskou spoločnosťou Noppe,a. s., pripravujeme projekt pre riadenie dopravya bezpečnosti v meste Plovdiv, ktorýby mal zahŕňať tiež metropolitnú komunikačnúsieť.■ V informačných technológiách, elektronikeaj v iných súvisiacich odvetviach sme svedkamirýchleho pokroku. Reagujú naň pracovnícispoločnosti?Súčasťou fenoménu Integrovaný BezpečnostnýSystém sú aj aktivity našich pracovníkovspojené s vedeckou a odbornoučinnosťou na teoretických univerzitnýchpracoviskách, vedeckých konferenciách.Vydávame odborný časopis a vykonávamecelý rad osvetových a odborne vzdelávacíchaktivít pre zainteresovaných odborných pracovníkovštátnej správy a širšiu odbornú verejnosť.Teoretické vedomosti a bohaté praktickéskúsenosti odborníkov našej spoločnosti bolivyužité aj pri koncipovaní príslušnej legislatívya títo dnes už pracujú i v prospech orgánovEurópskej únie.■ Čo pre QUADRIQ vstup do Európskej úniea NATO znamenal, ako sa to prejavilo?Pocítili sme vyššiu otvorenosť, dôverua rešpekt aj záujem o spoluprácu našich európskychpartnerov. Členstvo v NATO prinieslonové úlohy pre Ozbrojené sily Slovenskejrepubliky, zvýšila sa dôležitosť našichletísk a potreba ich ochrany včítane vyššejbezpečnosti a ochrany celého nášho vzdušnéhopriestoru a tým i nové príležitosti prenašu spoločnosť.■ Môžete prezradiť plány spoločnosti do budúcnosti?Za najdôležitejšie ciele považujem potrebuďalej rozvíjať technologickú úroveň,komplexnosť a spoľahlivosť našich produktov,budovať dlhodobé partnerstvá s našimiklientmi založené na vzájomnej dôvere, rešpektea obojstrannej spoľahlivosti. Podporiťrozvoj a uplatnenie produktov a projektovvysokej bezpečnosti v rámci členov skupinyDirickx Groupe.■November 200625

RADAR ARTHUR A SYSTÉMGIRAFFE AMB SAUDOMÁCŇUJÚ NA SLOVENSKUSkupina spoločností Saab je jedným zo svetových lídrov v oblasti vývojaa dodávky špičkových technológií pre oblasti obrany, letectva a vesmíru,a má bohaté skúsenosti s integráciou systémov. Skupina Saab, ktoráspája tradíciu švédskeho leteckého a obranného priemyslu, doplnilav septembri tohto roka svoje produktové portfólio v oblasti obranynadobudnutím spoločnosti Ericsson Microwave Systems. O pôsobenínovovytvoreného člena skupiny, spoločnosti Saab Microwave Systems,na Slovensku sme sa zhovárali s pánom Andersom Berntssonom,viceprezidentom spoločnosti Saab International, ktorý povedie práveotvárané zastúpenie skupiny Saab v Bratislave.Foto: M. Nemec■ Ktorá zo spoločností skupiny Saab otvárana Slovensku svoje zastúpenie a čo bude jehoposlaním?Zastúpenie pre Slovenskú republiku otváraspoločnosť Saab International. Je globálnoumarketingovou spoločnosťou skupinya zahŕňa 17 spoločností rôzneho zamerania.Úlohou zastúpenia v súčasnosti je uvádzaťna trh a predávať vojenské produkty divízieSaab Microwave Systems, a to radarARTHUR (Artillery Hunting Radar) a systémvzdušnej obrany GIRAFFE AMB, a tiežtréningový systém Tactical Urban Traininga ďalšie produkty.■ Na čom sa zakladá rozhodnutie umiestniťna slovenskom trhu práve tieto systémy?Slovensko sa ako člen NATO a OSN zúčastňujena zahraničných misiách v oblastiachozbrojených konfliktov, pri ktorých jenutné zabezpečovať ochranu vlastných vojenskýchjednotiek. Radar ARTHUR je veľmivhodným prostriedkom takejto ochrany. Vieme,že slovenské ozbrojené sily sú v rámcisystému vzdušnej obrany dobre vyzbrojenéraketami, avšak ich radary patria k staršejgenerácii. Preto si myslíme, že by tu moholbyť záujem o nové radary vzdušnej obrany.Pokiaľ ide o tréningový systém, okremjeho primárneho využitia na výcvik vojakovje veľkou výhodou jeho zaobstarania pre krajinuaj možnosť profitovať z poskytovaniatréningových priestorov cudzím spojeneckýmvojenským silám v prípade, že krajinamá k dispozícii vhodné objekty na ich vytvorenie,akými sú napríklad bývalé kasárnealebo továrne. Domnievame sa, že Slovenskoby vedelo využiť takúto možnosť.■ Mohli by ste oba systémy vzdušnej obrany –ARTHUR a GIRAFFE AMB – bližšie predstaviť?ARTHUR je systém poskytujúci ochranuvojenským jednotkám, ako aj civilnému obyvateľstvuv oblastiach ozbrojeného konfliktutým, že zameriava ostreľovanie zo strany nepriateľa.Použitím antény radar detekuje akýkoľvekobjekt, ktorý sa objaví na zadefinovanomhorizonte, a po jeho sledovaní po dobudvoch sekúnd odovzdáva integrovanému počítačusekvenčné informácie o uhloch objektuoproti radaru a jeho rýchlosti. Počítač určíbalistický profil objektu, jeho veľkosť a druhzbrane, pričom rozlišuje medzi strelami z mínometov,raketami, delostreleckými zbraňamia ťažkými zbraňami. Následne vypočíta bodstreľby a bod dopadu, čo poskytne vojakompribližne 20 sekúnd na ukrytie a umožňujeopätovať ostreľovanie bodu, odkiaľ sa útočilo.Príkladom, kde mohol byť tento systémúspešne využitý, je paľba na sarajevské námestiev roku 1992, keď v čase sobotňajšiehodopoludnia zahynulo alebo bolo zranených124 ľudí pod šiestimi salvami z mínometubehom štyroch minút. Útok bol vedenýz neznámeho miesta v horách okolo mesta.Nikdy sa nezistilo, kto je za tento útok zodpovedný.Systém ako ARTHUR by v takejtosituácii bez problémov zaregistroval, odkiaľbol útok vedený, a takáto informácia by sabola dala použiť pri odvetnom opatrení, aleboby dokonca mohla do istej miery slúžiťako dôkaz pri stíhaní vojnových zločincov.■ Aké sú hlavné vlastnosti viacúčelového radarovéhosystému GIRAFFE AMB?GIRAFFE AMB je v súčasnosti najmodernejšímradarovým systémom vzdušnej obranyna svete. Vie monitorovať viac ako 100objektov, ako sú lietadlá, strely a helikoptéry,vo vzduchu v okruhu 360 stupňov dovzdialenosti 120 km. Tiež detekuje a dáva výstražnýsignál v prípade malých balistickýchobjektov (strely z mínometov a rakety) s použitímsoftvéru z radara ARTHUR. Vďakaschopnosti tohto systému simultánne sledovaťobjekty vo vzduchu aj na mori a vytváraťintegrované zobrazenia situácie je ideálny nasledovanie mora a vzdušného priestoru, akoaj na vojenskú kontrolu letovej dopravy.■ Ktoré krajiny kúpili a používajú tieto systémy?ARTHUR bol dodaný do Švédska, Nórska,Dánska, Grécka, Veľkej Británie a Českej republikya tiež do ďalších krajín, v ktorýchprípade sme však viazaní mlčanlivosťou. Tretiagenerácia systému GIRAFFE AMB bolakúpená vo Švédsku a Francúzsku, predošlémodely boli dodané do približne 20 krajín.Na svete sa ich používa viac ako 300 kusov.■ Aké máte skúsenosti s uvádzaním týchtoproduktov na trh v krajinách strednej a východnejEurópy?Z uvedených produktov sa podarilo predaťtri radary ARTHUR do Českej republiky.Predtým, než som prišiel pred rokomdo Bratislavy, pôsobil som štyri roky v zastúpenípre Českú republiku, takže mámbezprostrednú skúsenosť s touto zákazkou.Zmluva na dodanie radarov bola podpísanáv roku 2004. Súčasne boli dohodnuté podmienkyofsetového programu.■ Aké princípy sa uplatňujú pri ofsetovomprograme?Pri dohode o ofsetovom programe rešpektujemeskutočnosť, že objednávky zbrojárskychproduktov predstavujú pre krajinu rozsiahluinvestíciu. Hneď od začiatku rokovanísa snažíme nájsť rovnováhu medzi subdodávkami,dodanými pre projekt zo Švédska,a subdodávkami, uskutočnenými domácimispoločnosťami. Vyrobenie všetkých súčastína Slovensku by mohlo projekt predražiť,pretože všetky výrobné zdroje by muselibyť prenesené na Slovensko. V projekte akoradary vzdušnej obrany by mohli byť na Slovenskuvyrobené napríklad kabína vozidla,26 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

mechanické časti a integrácia medzi radaroma existujúcim systémom vzdušnej obrany.■ Aké podmienky ofsetového programu bolidohodnuté pri tomto obchode v Českej republikea ako prebieha jeho implementácia?Pri uzatvorení obchodu v Čechách smeprevzali záväzok uskutočniť priame subdodávkyod českých spoločností pri výrobeobjednaných radarov vo výške minimálne20 % z hodnoty kontraktu a zvyšok do výšky100 % hodnoty kontraktu uskutočniť v rámcinepriameho ofsetu. Celý ofsetový programmá byť splnený do ôsmich rokov. Dnes, podvoch rokoch od uzavretia obchodu, je ofsetovýprogram splnený na 35 %. Napríklad,jedným z dodávateľom v rámci českéhoofsetového programu bola spoločnosť Tatra,ktorá vyrobila vozidlo pre české radaryARTHUR. Následne, v rámci nepriamehoofsetu, budeme ponúkať vozidlá Tatra akovozidlá pre radary ARTHUR ďalším zákazníkom.Úspešné plnenie programu tak prinášakrajine hospodársky rast a vytvára obchodnévzťahy presahujúce pôvodnú zmluvu.■ Bolo ľahké nájsť v Českej republike partnerovna plnenie ofsetového programu? Akéočakávania máte v nachádzaní vhodných dodávateľovv Slovenskej republike?Nemali sme s tým žiadne problémy a očakávamerovnako dobrú, alebo dokonca lepšiusituáciu aj na Slovensku. Česká aj Slovenskárepublika boli dôležitými dodávateľmivojenských technológií pre svojich bývalýchspojencov a preto je tu možné nájsť dostatokľudí s potrebnou kvalifikáciou a nadviazaťna vedomosti v tejto oblasti.■ Tretím produktom, s ktorým prichádzatena Slovensko, je tréningový systém TacticalUrban Training.Hlavnou kvalitou tohto systému je vytvorenieveľmi realistickej simulácie bojovýchpodmienok. Tréning s týmto systémom poskytnevojakom veľmi užitočnú a zásadnúskúsenosť, napríklad pred odchodom na misiuOSN. Jednotky, či už útočné alebo obranné,si môžu nacvičiť účinok celého spektrazbraní a manévrov, či už v otvorenom teréne,mestských uliciach alebo vo viacpodlažnýchbudovách. Všetci vojaci nosia vysielač GPS,ktorý umožňuje sledovať ich pohyb, a tiež laserovédetektory, pretože streľba zo zbraní sasimuluje laserom. Všetci účastníci sú monitorovanía streľba zo zbraní je sledovaná nakontrolnom paneli s úplným prehľadom tréningovejzóny. Údaje o pohybe v priestore sazbierajú a ukladajú v reálnom čase na účelyhodnotiacej analýzy.Na tréningu s týmto systémom sa môžezúčastniť až 800 účastníkov a je doň možnézahrnúť aj techniku ako tanky a helikoptéry.■ Ktoré krajiny tento tréningový systém používajú?Švédsko, Veľká Británia, Nemecko, Holandsko,USA, Fínsko a Rakúsko. Keďže systémsa ľahko prenáša a inštaluje, ozbrojenésily jednotlivých krajín môžu svoje systémypoužiť na spoločný tréning. Tiež ho je možnépoužiť aj na misiách. V jednom kontraktepre USA bolo našou úlohou dodať systém čonajbližšie k irackej hranici. Tréning so systémomsa začal dve hodiny po našom pristátí.■ Akým spôsobom sa spoločnosť Saab dostalamedzi svetovú špičku v poskytovaní technológiepre oblasť obrany, letectva a vesmíru?V čase, keď Švédsko nebolo členom NATOa ani nemalo iných vojenských spojencov,muselo si samo vyvinúť všetky potrebné vojenskétechnológie. Táto malá krajina s ôsmimimiliónmi obyvateľov si vyrábala vlastnéstíhačky, radary, zbrane, mínomety. Pozíciimedzi svetovou špičkou teda vďačíme tomu,že sme si všetku technológiu prakticky počascelého tohto obdobia zabezpečovali sami.■ A vďaka čomu sa spoločnosti skupiny Saabv tejto pozícii udržia?Veľmi si ceníme dosiahnutý stupeň odbornostivo vzťahu k technológiám. Aby sme sinašu odbornosť udržali a naďalej ju rozvíjali,Saab intenzívne spolupracuje s inými spoločnosťami,univerzitami a technologickýmiČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiinštitútmi na vedeckých a vývojových projektoch.Investícia spoločnosti Saab do výskumupresahuje 20 % jej obratu.Okrem toho, z hľadiska prístupu k zákazníkovi,robíme obchody, ktoré sú dobré takpre nás, ako aj pre nášho zákazníka. Vďakatomu máme mnoho významných zákazieka tie často vyžadujú inovatívne technologickériešenia.Ďalším spôsobom je rast prostredníctvomakvizícií. Príkladom toho je aj akvizícia divízieMicrowave Systems od spoločnosti Ericsson,ktorý ju predal s úmyslom sústrediť sana svoju nosnú činnosť, ktorou sú komunikácie.Táto divízia už dlhodobo dodávalaskupine Saab komunikačné zariadenia určenéna oblasť obrany. Jej integrovanie do skupinySaab preto prebieha plynulo.■ Ako vidíte napredovanie a prípadné rozšíreniezastúpenia skupiny Saab na Slovensku?Ďalší pracovníci môžu pribudnúť v prípadepredaja niektorých produktov, o ktorých smehovorili, na Slovensku. Zastúpenie sa v takomprípade rozšíri o pracovníkov technickej podpory,tak ako sa to stalo aj v Čechách.Samozrejme, svojim zákazníkom bude zastúpenieposkytovať celý rad upgradov, modulova modernizácií produktov počas ich celéhoživotného cyklu. V prípade produktov, ktorésme tu opísali, ide približne o 25 rokov.■ Na záver nám priblížte svoju súčasnú pozíciua kroky v profesii a kariére, ktoré vásk nej priviedli.Predtým ako som začal pracovať pre EricssonMicrowave Systems, s ktorým som prešielteraz do Saab, som 20 rokov pôsobil vošvédskom námorníctve, kde som dosiaholhodnosť majora. Používal som radary, laserovézariadenia, delostrelecké systémy, takžesom získal celkom dobré vojenské skúsenosti.Mojou terajšou úlohou je marketinga predaj produktov Saab Microwave Systemsv Českej a Slovenskej republike. Po štyrochrokoch života v Prahe som sa rozhodol ajs rodinou presťahovať sa na Slovensko a spoznaťtúto krajinu.■November 200627

Naše schopnosti pre vaše potreby.Naša kvalita pre váš úspech.KOVOVÝROBATesla Liptovský Hrádok, a.s., zabezpečuje konštrukciu, výrobu súčiastok a mechanickýchmontážnych celkov charakteru presného spracovania plechovformou subdodávateľskej činnosti pre finálneho odberateľa v trhových segmentochelektrotechnického, automobilového, energetického, nábytkárskehoa spotrebného priemyslu.ELEKTROVÝROBATesla Liptovský Hrádok, a.s., je orientovaná na služby elektrotechnickej výroby(EMS) formou subdodávateľskej činnosti pre finálneho výrobcu z trhových segmentovelektrotechnického, automobilového a spotrebného priemyslu.VÝROBA TELEKOMUNIKAČNEJ TECHNIKYProjekcia, výroba, inštalácia, servis a údržba telekomunikačných zariadeníako sú malé a stredné digitálne pobočkové telefónne ústredne, VoIP telefónnaústredňa, zariadenia pre prístupové siete, digitálne ISDN, VoIP a multifunkčnételefónne prístroje, široký sortiment hlavných rozvodov a rozličných doplnkovýchtelekomunikačných zariadení.SLUŽBY• predpredajný servis – projekcia, technická podpora• predajný servis – montáž a inštalácia• popredajný servis – záručný a pozáručný, po dohode aj do 24 hodín• diaľkový manažment ústrední a siete ústrední (3., 4., a novej NGN generácie)Kontakt: TESLA Liptovský Hrádok a.s.Pálenica 53/79, 033 17 Liptovský Hrádok, Slovenská Republikatel.: +421 –44- 5201 111, +421 –44- 5201 742-3, fax: +421 –44- 5221486, e-mail: teslalh@teslalh.sk, http://www.teslalh.sk28 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Namierte nabezpečné komunikačné systémyÚplné dodávky komunikačnej infraštruktúry ICTvrátane nadväzujúcich služieb a bezpečnostných riešení.Analýza, návrh, výstavba, riadenie prevádzky aservisný dohľad nad konvergentnými počítačovými sieťami.Microsoft Dynamix AX—integrovanésoftvérové riešenie pre racionálne rozhodnutia.www.orga.skORGA-TRADE a.s. má platné potvrdenie NBU SR o priemyselnej bezpečnosti.ORGA-TRADE a.s. je členom Armed Forces Communication and Electronics Association (AFCEA).

SELF DEFENDING NETWORK –VZOR BEZPEČNOSTIV KOMUNIKAČNÝCH SYSTÉMOCHOZBROJENÝCH SÍLOzbrojené sily, armády, ich aktivity v bojových i mierových operáciách sa opierajú o informácie.Dokonca sú od informácií závislé. Informácia vo vojne môže znamenať víťazstvo,nedostatok informácií alebo ich nekvalita zas môže mať za následok straty.Odovzdávanie informácií sa dnes uskutočňuje najmä prostredníctvom komunikačnýchsystémov, preto ich kvalita priamo ovplyvňuje aktivity ozbrojených síl.Komunikačná infraštruktúra je dnes strategickýmprostriedkom nielen organizáciív obrannom priemysle, mnohé organizáciesú od sieťovej infraštruktúry priamo závislé.Preto je bezpečnosť dnes veľmi dôležitousúčasťou každého riešenia v informačnýcha komunikačných systémoch (IKS). Zaoberámesa ňou najmä preto, lebo IKS súvystavené stále rastúcim a agresívnejšímhrozbám útokov. Útoky nie sú dnes jednoduchéa naivné ako kedysi, ale cielené, častokomerčne motivované, resp. teroristické.Ročne prinášajú stámiliónové straty pre organizáciepo celom svete vrátane Slovenska.Počet útokov rastie exponenciálne.Medzi útoky možno zaradiť počítačovévírusy, červy (worm), trójske kone, špiónov(spyware, adware), DoS útoky (denial ofservice – útok na zahltenie serverov a vyradenieslužieb z prevádzky) a pod. a možnokonštatovať, že ich kvalita z roka na rokstúpa, sú nenápadnejšie, prefíkanejšie, zákernejšiea rýchlejšie. Rýchlosť napadnutiavírusom alebo červom v celosvetovom meradlesa dnes ráta v hodinách.Okrem vonkajších útočníkov na IKS existujeaj „vnútorný nepriateľ“, vlastný bežnýužívateľ IKS, alebo dokonca administrátor.Vnútorný nepriateľ je oveľa nebezpečnejší,pretože má ľahší prístup k informáciama zdrojom organizácie.Proti zdokonaľujúcemu sa svetu útokovmusia aj prevádzkovatelia IKS používať dokonalejšieobranné prostriedky. SpoločnosťCisco si tieto narastajúce hrozby uvedomujea systematicky pracuje na technológiáchpre bezpečnosť IKS. Dlhodobo investujememnožstvo prostriedkov do výskumu a vývojav tejto oblasti. Investície do oblasti bezpečnostiuprednostňujeme investíciami doincýh technológií. Výsledkom je široká škálaproduktov v tejto oblasti, ale aj množstvostrategických dokumentov. V roku 2000sme sprístupnili koncept SAFE – súborpravidiel, doporučení na zvyšovanie bezpečnostielektronicky orientovaných IKS,postup budovania bezpečných IKS. Tento„návod“ je voľne dostupný a prostredníctvomneho je možné zadefinovať a nasadiťprostriedky na zvýšenie bezpečnosti.V roku 2004 sme ohlásili dlhodobú iniciatívuCisco Self Defending Network, akostratégiu na ochranu organizácií a ich procesovprostredníctvom identifikovania, prevenciea prispôsobenia sa útokom z vonkajšíchi vnútorných zdrojov. Self defendingNetwork je naša stratégia na budovaniebezpečných sietí.Podľa stratégie Self Defending Networkby inteligentná komunikačná sieť mala byť• pružná – vysokodostupná, s viacstupňovoubezpečnosťou, škálovateľná• s integrovanou bezpečnosťou – t.j. každýkomponent siete musí obsahovať implementovanéprvky bezpečnosti, jednotlivékomponenty musia medzi sebou kooperovaťza účelom zvýšenia bezpečnosti, s bezpečnoukonektivitou• adaptabilná – sieť sa vie prispôsobiť (rekonfigurovať)útoku, vie ho eliminovaťa poučiť sa z neho, odovzdať informácieo útoku ďalším komponentom siete, izolovaťinfikované zariadenia• schopná identifikovať hrozby zvonkui zvnútra, reagovať podľa stupňa ohrozenia.Všetky tieto vlastnosti vieme pre sieťovériešenia poskytnúť prostredníctvom našichšpeciálnych riešení, pričom v bezpečnostisa zameriavame komplexne na všetky prvkyinfraštruktúry.Naše riešenie bezpečnosti je komplexné,ucelené, je to aj nástroj na vykonávanie firemnejpolitiky v oblasti bezpečnosti. Postihujekoncové stanice a servery, prístupovébody do siete, ochranu dátových tokov,ich inšpekciu – kontrolu obsahu. Všetkyprvky systému reportujú do inteligentnýchmanažovacích prostriedkov na riadeniebezpečnosti. Manažovacie prostriedky savedia pozerať na ochranu z nadhľadu, povyhodnotení viacerých faktorov a po vzájomnejkorelácii informácií o okamžitomstave vedia navrhnúť akciu pre správcovsystému alebo akciu priamo vykonať. Opíšemeniektoré dôležité súčasti.30 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archívCisco je spoločnosť s asi 50-tisíc zamestnancami,zaoberajúca sa vývojom,výrobou a predajom špičkovýchkomunikačných technológií na prenosdát, hlasu, videa. Bola založená v roku1984. Ročný obrat je cca 29 mld. USD.Je lídrom v oblasti IP, technológiáchroutingu switchingu, IP communications,Wireless LAN, Home Networking,Application Networking Services, StorageArea Networking, Video Systemsa Network Security. Svoje produktypredáva najmä zákazníkom, ktorí oceniaich špičkovú technickú úroveň, tedakomunikačným operátorom, veľkýmzákazníkom súkromného i verejnéhosektora, ale i malým a stredným podnikom.Marcel Rebroš – general manager CISCO SYSTEMSSlovakiaCSA – Cisco Security Agent – je to nazdroje nenáročný softvér, ktorý chráni koncovéstanice – počítače a servery. Je podobnýako antivírusové programy, ale fungujena odlišnom princípe. Zatiaľčo antivírusovýSW porovnáva dáta so známymi reťazcami,ktoré reprezentujú dané vírusy, CSA sivšíma správanie sa počítača a sleduje, či sanevychyľuje od normálu. Ak áno, podozrivúaktivitu zmarí alebo reportuje na určenémiesto. Napr.: ak vložím do CD mechanikydisk so samospúšťacím programom, CSAma upozorní, že ide o neplánovanú aktivitu,dá mi možnosť pokračovať, ukončiť akciu,alebo aktivitu jednoducho sám zastaví.Správanie sa CSA je nastaviteľné centrálne

pre všetky stanice/servery, resp. skupinyprostredníctvom rôznych profilov. ProstredníctvomCSA je možné vynútiť firemnú bezpečnostnúpolitiku – napr. že skupina užívateľovnesmie používať USB kľúč, alebo ľubovoľnúaplikáciu – napr. media player a pod.CSA má výhodu aj v tom, že vie reagovaťna tzv. day-zero útoky, t.j. na nové, ešte neopísanévírusy a červy.NAC – Network Admission Control – Jeto súbor technológií, ktoré eliminujú ohrozeniesiete zvnútra. Útoky na IKS totiž využívajúrôzne bezpečnostné diery v operačnýchsystémoch a aplikáciách počítačov.Vírusy a červy tieto diery využívajú.Vždy keď sa zistí takáto diera, vzniknúnové útoky. Výrobcovia operačných systémova aplikácií vedia pomerne rýchloreagovať. Napíšu balíky programov, ktorézistené bezpečnostné diery „zalepia“. Takistovýrobcovia antivírusových programovpomerne rýchlo zistia identifikačnýreťazec vírusu „signatúru“ a zaradia ju doaktuálnej databázy signatúr. Preto by malibyť počítače často aktualizované o záplatyoperačného systému a nové signatúry vírusov.Väčšina veľkých organizácií má nato vybudovaný automatický mechanizmusa veci sa dejú bez toho, aby sme si to uvedomovali.Ak však do siete vstúpi neaktualizovanýpočítač (napr. notebook alebo počítačnezapnutý istý čas), alebo počítač nakazenývírusom, predstavuje potenciálnuhrozbu. Preto hneď ako sa počítač do sietepripojí, treba zistiť či má parametre v súlades bezpečnostnou politikou organizácie.Udeje sa to predtým ako sa užívateľ prihlásido siete. V počítači teda musí byť naištalovanýagent, ktorý vie zistiť aktuálny stav– verziu operačného systému, aplikovanézáplaty, verziu antivírusového programu,verziu súboru signatúr a pod.Celý proces potom funguje tak, že agentsa hneď po pripojení počítača do sieteskontaktuje so serverom, ktorý má na starostibezpečnostnú politiku a odovzdá muinformácie o pripájanom počítači. Serverrozhodne, či počítač disponuje vstupnýmiparametrami požadovanými podľa firemnejbezpečnostnej politiky.Ak áno, dokončí sa pripojenie do siete,ak nie, počítač je pripojený do karanténnejčasti siete, kde mu je umožnené nainštalovaťpotrebné programy. Týmto spôsobomsa zabezpečí to, že všetky počítače v sietisú v súlade s firemnou bezpečnostnou politikou.IDS/IPS – Intrusion Detection/PreventionSystem – sú tzv. sieťové sondy, zariadenia,ktoré monitorujú celý tok na sieti.Na základe signatúr, definícií vedia zistiť čiide o podozrivú komunikáciu, vírus a pod.Túto potom vedia odfiltrovať – zastaviťa prepustiť len správnu. Kvalitný útok samôže skladať z častí, kombinácií metód,ktoré oddelene nie sú podozrivé. KvalitnéIPS by to malo rozlíšiť. IPS vyhodnocujezávažnosť útoku, podobnosť so signatúrou,opodstatnenosť útoku a cieľ útoku.Údaje vyhodnotí a vypočíta riziko danéhoútoku. Na základe vypočítanej hodnoty rizikapotom rozhoduje o reakcii – hlásenie,logovanie alebo potlačenie danej komunikácie.Všetko toto sa musí diať veľmi rýchlo, on--line. Dôležitá pre IPS je inteligencia, abykaždú podozrivú komunikáciu nevyhodnotilako útok, pretože potom by sieť nefungovala.IPS musí pracovať presne.CICS – Cisco Incident Control Center– naša spoločnosť spolupracuje s firmouTrend Micro, ktorá má nasadených bezpečnostnýchanalytikov non-stop. Títo reagujúna novovzniknuté vírusy okamžite, zväčšado 15 minút už existuje signatúra pre IPS,do 90 minút pre antivírusové programy. Prečopre IPS? Preto, lebo IPS vedia niektorévírusy odchytiť už počas komunikácie posieti, teda ešte predtým, ako sa dostanú dopočítačov. Môžu vykonať adekvátnu akciu.Cisco Guard/Detector – sú zariadenia,ktoré slúžia na elimináciu DoS (Denial ofService) útokov. Tieto útoky vedia paralyzovaťservery poskytujúce elektronické službyveľkým množstvom štandardných dotazovv krátkom čase, často z mnohých zdrojov(DDoS – Distributed DoS). Keďže dotazynemajú príznaky vírusu, bežné ochrannéprostriedky takúto komunikáciu povolia,avšak obrovskému náporu neodolajú serveryalebo aktívne prvky siete, sú zahltenépožiadavkami. Služba je preto nedostupnápre skutočných užívateľov. Cisco Guard jezariadenie, ktoré vie rozpoznať takýto typútoku, legitímnu komunikáciu od útoku oddelía do organizácie vpustí len tú správnu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiSIMS/MARS – Security InformationManagement System/Monitoring Analyseand Response System – sú prostriedkyna manažovanie bezpečnostných prvkova na vyhodnocovanie bezpečnostnýchincidentov v sieti. Pri rozľahlých sieťachs väčším počtom bezpečnostných prvkovsa automaticky generuje obrovskémnožstvo hlásení o incidentoch. Tie potommôžu byť presmerované na bezpečnostnúkonzolu, kde ich obsluha môževyhodnocovať. Avšak ak hlásení sú tisíceza sekundu, žiadna obsluha ich nemôžerelevantne vyhodnotiť. Preto prostriedkyako MARS a SIMS zbierajú hlásenia zovšetkých potrebných systémov (firewally,IDS, operačné systémy, aplikácie, antivírusovésystémy a pod.), triedia ich, určujúich dôležitosť, štatisticky vyhodnocujúsúvislosti medzi jednotlivými incidentmia robia celkové vyhodnotenie situácie podľanastavených bezpečnostných pravidielv reálnom čase. Tieto vyhodnotené informáciemôže potom bezpečnostná obsluhapoužiť na adekvátny zásah, alebo sa vykonáautomaticky.Problematika bezpečnosti komunikačnýchsystémov je veľmi zložitá. Procesochrany proti útokom je nekonečný, pretožeútoky sa zdokonaľujú. Naša spoločnosť tútoproblematiku nepodceňuje, práve naopak,intenzívne sa venujeme vývoju prostriedkova systémov na zvyšovanie bezpečnosti.Dnes patríme na svete medzi najväčšiefirmy v tejto oblasti. Naše riešenia sa vyznačujúkomplexnosťou, presnosťou a spoľahlivosťou.Aj organizácie v obrannompriemysle sa preto na naše systémy môžuspoľahnúť.■Marcel RebrošNovember 200631

VÝSKUM A VÝVOJV SÚLADE S PRAXOUVojenský technický ústav Liptovský Mikuláš prekonal v priebehu svojej bezmálatridsaťročnej existencie celý rad organizačných a iných zmien. V súčasnosti to nie jeinak a na ne sa okrem iného pýtal EUROREPORT plus riaditeľa ústavu Petra Varhoľáka.■ Vojenský technický ústav, a. s., je akciovouspoločnosťou od augusta tohto roku. V čomsú zmeny oproti predchádzajúcej príspevkovejorganizácii?Spoločnosť vznikla 5. augusta zápisom doobchodného registra ako súkromná akciováspoločnosť so 100% účasťou štátu, kde jedinýmakcionárom je Ministerstvo obrany SR.Predtým bol ústav príspevkovou organizácioua v činnosti prednostne vychádzal zozákona o rozpočtových pravidlách, teraz jepodnikateľským subjektom konajúcim podľapríslušných ustanovení obchodného zákonníka.Primárnou je stratégia vlastníka, tedaMO SR, zabezpečovaná príslušnými rozhodnutiamiorgánov vlastníka a kontrolovanádozornou radou. Dlhodobú koncepciu rozvojaspoločnosti a napĺňanie podnikateľskýchplánov potom realizuje naše predstavenstvo.Z hľadiska pôsobnosti v prechodnom obdobíje optimálne nadviazať na predchádzajúcečinnosti a v potrebnej miere modifikovať aktuálnepodnikanie.■ Ste orientovaní najmä na riešenie úlohvýskumu a vývoja v oblastiach velenia, riadenia,spojenia, informatizácie. Ovplyvňuječlenstvo Slovenska v EÚ a v NATO tieto oblastičinnosti ústavu?Nadväzujeme na aplikovaný výskum a vývojv odboroch technických a prírodnýchvied, vedecko-technických služieb a priemyselnýchslužieb súvisiacich najmä s vojenskýmmateriálom alebo materiálom dvojakéhopoužitia. Oblasťami nášho záujmu súnajmä komunikačné a informačné systémyna zabezpečenie velenia a riadenia, bezpečnosťinformačných systémov, prostriedkyrádio-elektronického boja, delostreleckéhoprieskumu, radiačného a chemickéhoprieskumu, optoelektronické a laserové systémy,zdravotnícka technika a farmácia, výstrojnýmateriál a na činnosti, ktoré na nepriamo nadväzujú alebo s nimi súvisia.Foto: archívČlenstvo SR v EÚ a v NATO determinuječinnosť a záväzky kompetentných orgánovštátu, čo z hľadiska vlastníckej stratégie rezortuMO SR má zodpovedajúci vplyv na programvyzbrojovania, úlohy ochrany a obranyschopnosti,na ktorých riešení sa podieľame. Podľatoho sa zúčastňujeme na riešení niektorýchúloh stanovených národným riaditeľom prevyzbrojovanie na zmluvnom základe.■ Jednotky OS SR, ktoré pôsobia v zahraničnýchmisiách, sú orientované i na ochranupred chemickými a radiačnými prostriedkami.Na akej úrovni je spolupráca ústavu s jednotkamiv teréne a čo sa podarilo v tejto oblastivýskumu dosiahnuť?Oblasť radiačnej a chemickej ochrany máv našom portfóliu dominantné postaveniea považujeme ju za najdôležitejšiu aj v dlhodobomhorizonte. Z uvedeného dôvodu sa snažímeo veľmi úzku spoluprácu z hľadiska celéhoživotného cyklu technických prostriedkov,súprav, systémov od participácie na tvorbetechnických požiadaviek, cez etapy výskumu,vývoja, výroby až po nasadenie, skúšky, servis,školenia a opravy. Spolupracujeme pretos príslušnými útvarmi v Čereňanoch a Rožňave,naši experti sa zúčastnili testovaní našichdiaľkových detektorov v podmienkach blízkychreálnemu bojovému nasadeniu v Kuvajte,zúčastňujú sa na skúškach diaľkových detektorovna vozidlách Aligátor RCHBO a pod.Výsledkom sú viaceré modifikácie diaľkovýchdetektorov pre stacionárne aj mobilné aplikácie,schopné znášať letecký transport, eliminovaťvplyvy vodných pár a púštneho piesku.■ Ktoré z ostatných projektov ústav riešil samostatne?V oblasti obrany a obranyschopnosti jeprítomná vždy väčšia či menšia miera participácie,tá je už daná spoločenskou objednávkou,dodávkami súčiastok, rádiostaníc,kontajnerov, podvozkov a podobne. Preadresné vyriešenie úlohy alebo projektu jenevyhnutná znalosť požiadaviek užívateľa,ktoré najlepšie pozná sám užívateľ. Väčšinaprojektov, ktoré ústav vyriešil, bola zadanáorgánmi vyzbrojovania MO SR. Najväčšiamiera samostatnosti je zrejmá v modifikáciidiaľkového detektora zastavaného na vozidleAligátor RCHBO, ďalej vozidlo radiačnéhoa chemického prieskumu VYMOB, zariadeniena prenos radiačných, chemických a biologickýchlátok SOPKOV a podobne.■ A čo patrí k úspechom dosiahnutým v rámcikooperácie doma aj v zahraničí?Naša spoločnosť sa významne kooperačnepodieľala na vývoji Aligátora RCHBO i AligátoraDPP. Po zavedení početných zariadení,súprav, systémov do využívania do OS SR,či už do súčastí pozemných, vzdušných síl,či síl výcviku a podpory na medzinárodnéúspechy čakáme. Transformáciou na akciovúspoločnosť sa nám takéto možnosti otvárajú.■ Môžete povedať, kto sú vaši najbližší zahraničnípartneri?Spolupracujeme s mnohými zahraničnýmisubjektmi na rôznych úrovniach. Mámeodborné kontakty s organizáciami z Fínska,Slovinska, Írskej republiky, Veľkej Británie,Francúzska, USA, Nórska, Rakúska, Nemecka,Indie... Plodnú spoluprácu máme s obdobnýmiorganizáciami v Poľskej republike,napríklad WICHIR Varšava, WITI Vroclav,Českej republike, napríklad divízia VTÚOBrno štátneho podniku VOP 026 Šternberk.■ Podľa vyjadrení vlády a ministra obrany jecieľom zefektívniť všetky procesy v rámci OSSR tak, aby lepšie, kvalitnejšie využívali finančnéprostriedky. Ako sa toto úsilie pretavído reality v rámci ústavu?Dňa 14. novembra tohto roku nás poctilnávštevou pán minister obrany s vrcholovýmifunkcionármi MO SR. Poskytli smemu obšírne informácie o stave transformácie,našich pohľadoch na blízku i vzdialenejšiubudúcnosť a predviedli sme mu výsledkynašej produkcie. Aká bude vlastnícka stratégiaministerstva obrany v nasledujúcomobdobí, je otázkou kompetentných orgánovMO SR. Domnievame sa, že základné smerovanieje jasné a kontinuita pôsobností a podnikateľskýchčinností zostane zachovaná. Ajv súčasnosti máme snahu znižovať cenu našejprodukcie dodávanej do OS SR a v tomtohodláme pokračovať.■ Podľa informácií Združenia obrannéhopriemyslu je v EÚ a v NATO trend sústrediťvýrobné a finančné kapacity tak, aby bolazabezpečená kompaktnosť a tým vyššia efektívnosť.Aké sú z tohto hľadiska perspektívyspoločnosti?Som presvedčený, že vlastník a jediný akcionárnašej spoločnosti, MO SR, prijme adekvátnerozhodnutia v čase a spôsobom, ktorýbude zodpovedať jeho potrebám a zohľadnívšetky relevantné okolnosti. Niektoré našeprodukty a schopnosti, napr. v oblasti diaľkovejdetekcie toxických chemických látok, považujemeaj v NATO a EÚ za jedinečné a tamvidíme priestor aj možnosť presadiť sa. ■32 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

CHCEME PRISPIEŤK OŽIVENIU LETECTVA NASLOVENSKUTransformáciou Vojenského leteckého technického a skúšobného ústavu Košicevznikla 1. augusta 2006 akciová spoločnosť Slovenský letecký inštitút. Jej hlavnýmcieľom bolo skomercionalizovať niektoré činnosti, zmeniť portfólio a otvoriťsa viac pre civilný sektor doma i v zahraničí. Doteraz totiž 99 percent činnostiústavu bolo vykonávaných v prospech rezortu obrany. V súvislosti s týmito zmenamioslovila Marta Szattlerová výkonného riaditeľa a predsedu predstavenstvanovej spoločnosti Ing. Rudolfa Slávku, CSc.■ Mohli by ste charakterizovať postavenieSlovenského leteckého inštitútu v štruktúrešpecializovaných pracovísk u nás a hlavnézameranie jeho pôsobnosti?Slovenský letecký inštitút je súkromnáakciová spoločnosť, ktorej jediným zakladateľomje Slovenská republika, v mene ktorejkoná Ministerstvo obrany SR. Spoločnosťvznikla vložením majetku zrušenej príspevkovejorganizácie so zachovaním jej sídla,organizačnej štruktúry a pracovnoprávnychvzťahov. Podľa zakladacej listiny nadväzujepredmet podnikania akciovej spoločnosti načinnosti, ktoré vykonávalo predošlé špecializovanépracovisko. K rozhodujúcim činnostiam,ktoré bude nová spoločnosť prednostnevykonávať pre ministerstvo obrany patria:výskum, vývoj a vedecko-technické a informačnéslužby, vypracovávanie koncepcií,štúdií a prognóz, diagnostika, expertná, skúšobná,inžiniersko-poradenská a projektováčinnosť, obranná štandardizácia a štátneoverovanie kvality. Náš inštitút má v súčasnosti56 pracovníkov, špičkových leteckýchodborníkov.Foto: archív■ Táto radikálna reorganizačná zmena všakpriniesla i celý rad problémov predovšetkýmv tom, že nová spoločnosť nie je automatickyprávnym nástupcom predošlej príspevkovejorganizácie. Môžete ich konkretizovať?Je to predovšetkým strata všetkých oprávnení,ktoré sme vlastnili a musíme ich znovuobnovovať. Je to napríklad certifikácia systémuriadenia kvality podľa ISO 2001, akreditácialaboratórií cestou Slovenskej národnejakreditačnej služby, ďalej možno menovaťpriemyselnú bezpečnosť a v neposlednomrade obchodovanie s vojenským materiálom.Takže postupne dochádza k obnove týchtooprávnení. Nová spoločnosť už získala novýcertifikát kvality ISO a očakávame aj novéoprávnenie pre naše akreditované laboratóriá.Oveľa zložitejšia situácia je pri získavanípriemyselnej bezpečnosti, pretože tu trebadodržať určité postupy, ktoré si vyžadujú istýčas, i niekoľko mesiacov. Až potom sa môžemeuchádzať o získanie povolenia naobchodovanie s vojenským materiálom.Veľmi dôležité je zachovanie obchodnýchvzťahov. Ako príspevková organizáciasme mali povolenú podnikateľskú činnosť.Všetky zmluvy, ktoré boli uzatvorenépred dátumom transformácie, boli postupneobnovené už pre novú akciovú spoločnosť.Tým sa nám podarilo udržať si na tento rokzmluvné krytie príjmov. Na základe rozpracovanýchpodnikateľských zámerov bolna tento rok spracovaný a akcionárom a. s.schválený podnikateľský plán.■ Ako chcete naplniť ďalšie ambície v hľadanínových strategických cieľov a záujmovinštitútu?Otvárajú sa nám nové možnosti tým, žesme akciová spoločnosť. Samozrejme, presadiťsa na trhu nebude jednoduché. Prednostnebudeme aj naďalej plniť úlohy pre rezortobrany ako zakladateľa spoločnosti. Učíme sasprávať sa v novom podnikateľskom prostredí,čo tiež nie je jednoduché. Z toho námvyplývajú aj ďalšie úlohy: zmeniť a upraviťštruktúru spoločnosti tak, aby vyhovovalanovej právnej forme. To znamená priebežnesa obnovujú všetky vnútropodnikové dokumenty,pripravujú sa ľudia a pripravujú sanové zámery a ciele spoločnosti. Vedieme intenzívnerokovania predovšetkým so vzdušnýmisilami a s generálnym štábom, s akadémiouozbrojených síl a národnou akadémiouobrany. S Leteckou fakultou TU Košice hľadámecesty na zabezpečenie leteckého výcvikua školenia v prospech rezortu obrany,čo je veľmi dôležité, lebo po zrušení leteckejakadémie vzniklo určité vákuum a výcviknefunguje tak, ako by mal. Naše letectvo jedosť poznačené zrušením akadémie a je snahaznovu obnoviť vzdelávanie a výcvik v Košiciach,ale už za účasti viacerých právnychsubjektov. A tu je dôležité zabezpečiť nielenteoretickú prípravu, kde má určité oprávnenieletecká fakulta, ale i školenie a na konciletecký výcvik. Je to jedna z oblastí, ktorú terazdôkladne skúmame a hľadáme možnostibudúceho uplatnenia. Ozbrojeným silám SRponúkame komplexné služby v oblasti padákovej,výsadkovej a záchrannej techniky, kdeČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniimáme príslušné oprávnenia leteckého úradu.Rovnaké služby ponúkame aj zložkámMV SR a civilným organizáciam. O všetkomsa teraz vedú zložité rokovania.■ Aké miesto v plánoch inštitútu bude patriťleteckému výskumu?I keď sa stávame klasickou komerčnouspoločnosťou, radi by sme si zachovali určitépostavenie v tejto oblasti, predovšetkýmvýskumom pre ministerstvo obrany a v rámcištruktúr NATO. Už v tomto roku riešimecelý rad významných vedeckovýskumnýchúloh a pripravujeme nové projekty. Radi bysme sa zapojili aj do medzinárodnej spoluprácev tejto oblasti, a to nielen v súčinnostis leteckou fakultou, ale aj ostatnými organizáciamina Slovensku i v zahraničí. Naďalejspolupracujeme s podobnými inštitútmi voVaršave a v Prahe. Snažíme sa podpísať novézmluvy aj s inštitúciami západnej Európy.Okrem riešenia zmluvných úloh zastupujemeministerstvo obrany v orgánoch vedya techniky, konkrétne v organizácii RTO,čo je vedecká organizácia NATO. Inštitútsa zúčastňuje práce v paneli AVT. Dôležitéje poznamenať aj to, že náš inštitút zastupujeministerstvo obrany aj v jednotlivýchvýboroch pre vyzbrojovanie v rámci výborunárodných riaditeľov pre vyzbrojovanie.Všetky tieto aktivity sú vzájomne prepojené,lebo bez dôkladných vedomostí, znalostía orientácie vo vedeckotechnickom svete byani ministerstvo nemohlo adekvátne riešiťúlohy rozvoja v rámci NATO. Do tohto kontextupatrí v poradí už siedma medzinárodnávedecká konferencia Nové trendy rozvojaletectva, ktorú sme usporiadali v septembris Leteckou fakultou TU. Rokovať na aktuálnetémy v letectve prišlo do Košíc 150 leteckýchodborníkov, viac ako polovica z nich boli zahraničníúčastníci.■November 200633

Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s.Vojenský opravárenský podnik Nováky je akciová spoločnosť, založená Ministerstvom obrany SR, a už 50 rokovrealizuje výrobno-obchodné aktivity v rezorte obrany a ďalších hospodárskych sférach. Svojou činnosťou podporujerovnocennosť členstva SR v organizácii NATO.Akciová spoločnosť má dlhoročné skúsenosti v oblasti delaborácie a revízie delostreleckej a raketovej munície.Podnik je rýchlo adaptabilný a pružne reaguje na novú výrobu a dispozície zákazníkov.Na základe požiadaviek Ozbrojených síl SR podnik vyrába pre potreby výcviku vojenských jednotiek rôznetypy školiacej, cvičnej a ostrej munície. Konštruuje a vyrába špeciálne stroje a zariadenia na opravu, delaboráciu,likvidáciu a renováciu munície. Ekologickou technológiou, schválenou príslušným úradom životného prostredia,môže podnik delaborovať a likvidovať aj muníciu štátov NATO. Novinkou v našom výrobnom programe jekooperácia s firmou DIEHL BGT Defence (SRN) na výrobe 122 mm kontajneru pre RM vz. 70 a rakiet do týchtokontajnerov.Od roku 1994 podnik operuje aj na civilnom trhu, hlavne v oblasti výrobkov pre automobilový priemysel(BOSCH, CONTITECH, MAGNA DONNELLY, LANDROVER, ŠKODA a ďalšie).Podnik ponúka:– výrobu polyuretánových výliskov,– povrchovú úpravu kovov fosfátovaním a lakovaním,– ďalšie strojárenské technológie.Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s., má certifikovaný systém manažérstva kvality ISO 9001:2000spoločnosťou IAF so sídlom v SRN.Bližšie informácie o našich výrobkoch a službách zašle na vyžiadanie:Vojenský opravárenský podnik Nováky, a. s., Duklianska 60, 972 71 Nováky, Slovak RepublicTel.: +421 46 5180 111, 5180 101, Tel./Fax: +421 46 5180 211, e-mail: vopn@vop-novaky.skSvoju činnosť vykonávame v zmysle STN EN ISO 9001:2001.

ZARIADENIE, KDE CVIČIAA PREDCHÁDZAJÚ OCHORENIAM ZO ZÁŤAŽESúčasťou nového moderného cvičiska vo Vojenskom obvode Lešť je Ústav špeciálneho zdravotníctva a výcviku,ktorý významne prispieva k výnimočnosti celého výcvikového priestoru. EUROREPORT plus sa preto obrátils niekoľkými otázkami na riaditeľa Ústavu špeciálneho zdravotníctva a výcviku plk. MUDr. Pavla Maslíka, PhD.■ Môžete, prosím, objasniť obsah slovnéhospojenia „špeciálne zdravotníctvo“?Špeciálne zdravotníctvo možno charakterizovaťako súbor výkonov diagnostického,preventívno-zdravotníckeho a výskumnéhocharakteru vykonávaného v prospech zvýšeniaúrovne prípravy špeciálnych jednotiek,ktoré vykonávajú vojenské, policajnéa záchranárske činnosti súvisiace s bojomproti terorizmu a organizovanej kriminalite.Ide o výkony, ktoré nie sú spravidla hradenéz prostriedkov zdravotného poistenia.■ Z toho vyplýva, že Ústav špeciálneho zdravotníctvaa výcviku nevyhnutne potrebujezvláštne medicínske diagnostické vybavenie,akým nedisponujú iné zdravotnícke zariadenia,pretože pre ne nemajú význam?Ústav špeciálneho zdravotníctva a výcvikuMO SR Lešť na splnenie úloh potrebuještandardné medicínske diagnostické zariadenia,ale disponuje aj neštandardnými zariadeniamiosobitne určenými na diagnostikuukazovateľov trénovanosti, toleranciefyzickej a psychickej záťaže a odolnostiproti stresu.■ S takýmito prístrojmi môžu pracovať lenlekári a zdravotníci, ktorí majú na to špeciálnuaprobáciu?Lekári a zdravotnícki pracovníci musiamať ukončené postgraduálne štúdium v odboretelovýchovného lekárstva alebo funkčnejdiagnostiky, prípadne iných súvisiacichklinických odborov.■ Okrem diagnostiky je súčasťou ústavu rehabilitačnévybavenie na riadenú rehabilitáciu.Aký je rozdiel v porovnaní s kúpeľnýmizariadeniami odhliadnuc od ich viazanosti naprírodné liečivé pramene vody?Skôr by som použil pojem „riadená regeneráciasíl“ vykonávaná s cieľom predchádzaťpoškodeniam zdravia a zvýšiť úroveňprípravy na bojovú a záchranársku činnosťpríslušníkov špeciálnych jednotiek. To je ajrozdiel oproti úlohám kúpeľných zariadení.■ Pri budovaní Ústavu špeciálneho zdravotníctvaa výcviku ste vychádzali zo skúsenostív zahraničí, alebo jeho idea má iné korene?Vychádzali sme z najnovších poznatkovfyziológie a patofyziológie fyzickej a psychickejzáťaže špičkových zahraničnýcha našich pracovísk. Skúsenosti sme zbieraliv najznámejších svetových centrách.Veľmi dobrá škola fyziologickej záťažebola v Čechách, ktorej základy položiliprof. Seliger, jeden z najväčších odborníkovv histórii, ktorý zbieral poznatkyz výskumov uskutočnených s cvičencamina spartakiádach, čo boli tisícky ľudí, a tiežprof. Máček. Čerpali sme zo skúsenostínapríklad Cooperovho aerobického centrav Dallase a inde. No sami máme veľmidobré výskumy aj vlastné prístrojové vybavenie.Uskutočňujeme meranie neurofyziologickýchdejov pri záťaži, výskum robímenekrvavou cestou a určujeme geneticképredpoklady nadania na boj zblízka. Tentoprieskum umožňuje efektívne vynakladaniepeňazí na výcvik.■ Podľa ministra obrany Františka Kašickéhoby sa niektoré zariadenia mohli využívaťv rámci Slovenska aj na výcvik ozbrojenýchzložiek iných rezortov. Pocítili ste už ich záujem?Ústav špeciálneho zdravotníctva a výcvikuMO SR Lešť poskytuje služby aj pre príslušníkovšpeciálnych jednotiek iných rezortovuž do svojho zriadenia v roku 1997.Okrem toho spolupracujeme so zdravotníckymiuniverzitami v Bratislave, BanskejBystrici a v Trnave, pre ktoré sme základňouvýučby predovšetkým budúcich aj činnýchzáchranárov.■ Počas ostatnej návštevy generálneho tajomníkaNATO v Bratislave Slovenská republikaprezentovala možnosti využitia ústavuAlianciou, čo len prispeje k dobrému menukrajiny. Očakávate kladnú odozvu na našuponuku?Možno očakávať kladnú odozvu po splneníurčitých postupov súvisiacich s finančným,personálnym, právnym a logistickýmzabezpečením v úzkej spolupráci s relevantnýmiorgánmi Aliancie.■ Je už ústav celkom dobudovaný?Ústav špeciálneho zdravotníctva a výcvikuMO SR Lešť zatiaľ nie je celkom dobudovanýa jeho ďalší rozvoj súvisí s revidovaným Národnýmakčným plánom boja proti terorizmuschváleným uznesením vlády č. 369 z 3.mája 2006.■Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNovember 200635

Ministerstvo obrany SRGENERÁL MAXIM: „CHÝBANÁM OKOLO 1 850PROFESIONÁLNYCH VOJAKOV“Hektický čas zmien v našich ozbrojených silách zasiahol všetky druhy vojsk. Zákonite– minimálne objemovo – najviac sa dotkli pozemných síl, na čele ktorých stojí generálmajorIng. Milan Maxim. Rozprával sa s ním náš spolupracovník Peter Ondera.■ Pán generál, aký pojem sa vám vybaví, akpovieme rok 2006? V podstate už tretí rokprebiehajú v Ozbrojených silách SR najrozsiahlejšiezmeny v povojnovej histórii. Čo vásnajviac zamestnávalo v tomto roku? Priblížtenašim čitateľom aktuálne zloženie a dislokáciuvám podriadených jednotiek. Hovorilo sazhruba o osemtisíc ľuďoch. Realita?Pozemné sily sa v súčasnosti skladajúz dvoch mechanizovaných brigád, ktorýchveliteľstvá sú dislokované v Topoľčanocha v Prešove a z útvarov, ktoré sú mi priamopodriadené – sú v Žiline, Rožňave, v Seredia v Novom Meste n/Váhom. Podriadenéútvary 1. mechanizovanej brigády Topoľčanysa nachádzajú v posádkach Topoľčany,Martin, Nitra, Levice a Rožňava. Podriadenéútvary 2. mechanizovanej brigády Prešov sanachádzajú v posádkach Prešov, Trebišova Michalovce. Pokiaľ hovoríte o počtochzhruba osemtisíc ľudí, tak máte vcelku pravdu,ale reálna naplnenosť pozemných síl jepribližne na 80 %.Foto: archív■ Armáda sa netají, že s úrovňou rozpočtuv tomto i v budúcom roku nie je celkom spokojná.Aký dosah majú na činnosť pozemnýchvojsk finančné obmedzenia?Ozbrojené sily potrebujú pre činnosťv profesionálnom prostredí kvalitné modernévybavenie, materiál, zbraňové systémya inú potrebnú technológiu. Modernizačnéúsilie v tejto oblasti sa musí zamerať nielenna našu schopnosť byť interoperabilní s partnermiv NATO a EÚ, aby sme boli schopníplniť naše vojenské záväzky, vyplývajúcez členstva, ale tiež požiadavky týkajúce sabezpečnosti a obrany záujmov SR. Z tohtodôvodu by som uviedol priority náčelníkaGenerálneho štábu OS SR, ktorý stanoviltzv. „TOP 5“ modernizačných programov preOS SR, ktoré sa v plnej miere dotýkajú aj pozemnýchsíl a sú zoradené podľa priorít, abysa zdôraznila dôležitosť kľúčových a nevyhnutnýchmodernizačných programov:1. JEDNOTLIVEC – obstaranie modernýchpodporných systémov. Tu rozumieme nutnosťvyspelých osobných ochranných systémov,ktoré sú schopné chrániť vojaka prednástrahami moderného bojiska, ako sú nepriestrelnéa bojové vesty, optika pre nočnévidenie, globálny polohový a komunikačnýsystém, goratexové vybavenie atď.2. VÝCVIK – tvorba moderných výcvikovýchzariadení, bojové výcvikové centrá, simulačnésystémy, strelnice.3. UDRŽIAVANIE – vytváranie spôsobilostivšestranného zabezpečenia nasadzovanýcha nasadených síl a prostriedkov PS OS SR.4. TECHNOLÓGIE – nové perspektívne technológiea technika sa v plnej miere objavujúvo vykonávaní opráv vojenskej techniky, zavádzanínovej techniky a centrálnom nákupe.Rátame s dodávkami modernizovaných raketometov,bojových vozidiel pechoty BVP, sozavedením nového typu kolesového obrnenéhovozidla, vozidiel typu Aligátor, samopalovkalibru 9 mm i 9 mm pištolí a podobne.5. DOPRAVA – nadobudnutie pozemnej a leteckejoperačnej dopravy a prepravy. V tejtooblasti sa darí do pozemných síl zavádzaťsystém kolesového obrneného transportéraALIGÁTOR v rôznych variantoch a modifikáciách,ktorý je úspešným výrobkom slovenskéhoobranného priemyslu.Týchto „TOP 5“ modernizačných programovby malo zaručiť vytvorenie a dosiahnutiemoderných, rýchlo reagujúcich a mobilnýchvojenských síl, ktoré budú schopnéplniť tak vnútorné úlohy štátu, ako aj zahraničnézáväzky. Tu sa otvára aj dlhodobámožná perspektíva v spolupráci s civilnýmsektorom.Pozemné sily potrebujú v súčinnosti s ostatnýmizložkami vlády vyriešiť otázku výdajovna nasadenie síl v rámci NRF (jednotkypre NATO) a BG (bojové jednotky EÚ), čobude stáť nemalé finančné prostriedky. Prvúplne nasaditeľnú a udržateľnú organickújednotku podľa štandardov NATO deklarovalaSR k 1. januáru 2008.Výsledkom súčasného znižovania finančnýchzdrojov je odďaľovanie rozvojovýchprogramov, čo úzko súvisí s prezbrojenímPS OS SR a samozrejme, otázku výdavkovna obranu nemožno odlúčiť od spôsobu ichpoužitia.■ Profesionalizácia armády je predovšetkýmo ľuďoch. Ako ste spokojný s naplnenosťoupočtov a s kvalitou nových vojakov z povolania?S naplnenosťou pozemných síl OS SR niesom úplne spokojný, pretože tá v súčasnejdobe dosahuje len 77 %, to znamená, že námchýba okolo 1 850 profesionálnych vojakov.Najväčším problémom je naplnenosť na najnižšíchfunkciách v kategórii mužstva, kdenám chýba okolo 1 300 príslušníkov (poddôstojníkovokolo 370 a dôstojníkov okolo180), čo predstavuje 28 % chýbajúceho personáluv tejto kategórii. Samozrejme, že v tomje zarátaný aj personál, ktorý je vyslaný naplnenie úloh v mierových misiách a operáciách(v súčasnosti okolo 6 %). Chýbajú najmävodiči stredných a ťažkých terénnych vozidiela niektorí špecialisti (vodiči bojovýchvozidiel, spojári, ...) a v kategórii poddôstojníkovnajmä velitelia družstiev a špeciálneodbornosti (zdravotníci, revízni technici, ...).Tento chýbajúci personál nám robí problémynajmä pri plnení úloh výcviku.V tomto roku k pozemným silám zatiaľ nastúpiloz regrutácie 411 nových profesionálnychvojakov v najnižšej hodnosti vojak (ďalších111 by malo nastúpiť v decembri po absolvovanízákladnej výcvikovej školy). Okremtoho v mesiaci júl bolo k útvarom pozemnýchsíl OS SR zaradených 63 nových absolventovNárodnej akadémie obrany Liptovský Mikuláš(NAO) – poručíkov na funkcie veliteľov čiat.Z doterajších skúseností pri práci s novýmiprofesionálmi vyplýva, že väčšina z nich je vovšeobecnosti dobre pripravená, aj keď kritickymusím poznamenať, že záujem o vstup doozbrojených síl je najmä v regiónoch s nízkouzamestnanosťou, čo pramení prevažne z ekonomickýchdôvodov a aj to má vplyv na kvalitunových profesionálnych vojakov.■ Zatiaľ čo v niektorých mestách za odchádzajúcouarmádou veľmi neplakali, inde dokoncana znak smútku zneli zvony (Jelšava).Ako hodnotíte spoluprácu so samosprávou?Iste, boli prípady, keď bol presun resp.opustenie vojenských objektov v niektorýchposádkach predstaviteľmi samosprávy chápanýveľmi pesimisticky, obávali sa stagnácie,poklesu rozvoja infraštruktúry. Realitavšak bola iná, v médiách sme sa mohli dozvedieťo ďalšom podnikateľskom využití opustenýchobjektov. Som presvedčený, že správnympostojom, iniciatívou samosprávnych orgánovbudú tieto priestory využívané v prospechrozvoja regiónov a zvyšovania životnejúrovne našich spoluobčanov. V tomto úsilífandím samospráve. Môžem jednoznačne povedať,že posádky, v ktorých sú dislokovanéútvary pozemných síl, majú veľmi korektnú,vzájomne sa prehlbujúcu spoluprácu. ■36 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo obrany SRVZDUŠNÉ SILY ÚROČIASVOJE SKÚSENOSTIMedzi najdôležitejšie úlohy vzdušných síl, okrem ochrany vzdušného priestoruSlovenskej republiky, patrí zabezpečovanie a činnosť leteckých navigačnýchslužieb a riadenie špeciálnej leteckej prevádzky. Vzdušné sily zasahujú pri riešenímimoriadnych udalostí ako sú povodne alebo požiare, zabezpečujú pátraniepo lietadlách, spolupracujú pri záchrane ľudských životov a v neposlednomrade dôležitú úlohu zohrávajú i v boji proti terorizmu. Súčasnosť i budúcnosťtejto súčasti ozbrojených síl nám priblížil brigádny generál Ing. Juraj Baránek,veliteľ Vzdušných síl Ozbrojených síl SR v rozhovore s naším spolupracovníkomJaroslavom Gründlerom.■ V letectve sa dlhé roky otáľalo so zvolenímsprávnej stratégie. Aká je tá súčasná a z čohovychádza?Proces integrácie ozbrojených síl SR, najmävojenského letectva do NATO, si vyžadovalprípravu na kompatibilitu s letectvamiAliancie už v predchádzajúcich rokoch. Bolotreba riešiť zásadnú otázku ako pokračovaťďalej, či modernizovať alebo zakúpiť novútechniku. Nateraz ideme cestou modernizácienášho letectva tak, aby sme splniliminimálne požiadavky na interoperabilituprostriedkov. Pri rozhodovaní o modernizáciitechniky sme vychádzali z toho, že súčasnéa perspektívne nové lietadlá sú veľmidrahé a v danej dobe boli nad ekonomickýmimožnosťami štátu. Terajšia stratégia rozvojaje daná požiadavkami a potrebami ozbrojenýchsíl v rámci Aliancie a zároveň nutnosťouvýmeny morálne a fyzicky zastaranejtechniky s dôrazom na ekonomické možnostiSR. Prioritnou potrebou je riešenie dopravnýchkapacít letectva.■ Dlhodobý plán Model 2010, ako i príslušnédokumenty navrhujú aj riešenia náhradyrôznych typov dožívajúcej techniky. Ako hodnotítemodernizačné programy leteckej a pozemnejtechniky a tempo ich realizácie?Všetky doteraz prijaté kroky smerujúk tomu, aby sme letectvo zmodernizovalido roku 2010. Modernizácia sa v podstatnejmiere sústreďuje na rádionavigačné a komunikačnévybavenie a na splnenie požiadavieka záväzkov v rámci ICAO a plnenia cieľov sílpre NATO. Dokončujeme modernizáciu lietadielMiG-29, L-39, vrtuľníkov Mi-17 a dopravnýchlietadiel An-26. Tento rok sme začalis modernizáciou vrtuľníkov Mi-17 preleteckú a pátraciu záchrannú službu (SAR),pokračujeme v modernizácii malých dopravnýchlietadiel L-410. Pri vrtuľníkoch typuMi-2, Mi-8 plánujeme začať modernizáciuv roku 2007. Je treba si však uvedomiť, že ajtáto modernizácia je finančne náročná a môžebyť realizovaná iba v závislosti od výškya možností rozpočtu Ministerstva obranySR. Takmer celá súčasná letecká technikaFoto: archívozbrojených síl sa dostáva do poslednejfázy svojej životnosti a pretopripravujeme kroky na postupnúobmenu. Medzi najnevyhnutnejšie oblastimodernizácie protivzdušnej obrany (PVO)patrí podsystém prieskumných a palebnýchprostriedkov, kde potrebujeme nové 3Drádiolokátory stredného a malého dosahu.Zároveň je nevyhnutná modernizácia súčasnýchrádiolokátorov a ich vybavenie identifikačnýmrozpoznávacím zariadením.■ Vyvrcholením príprav na plnenie úloh Airpolicingu boli prednedávnom v Poľsku streľby,v ktorých ste naostro preverili stíhačkyMiG-29. Skeptici o nich hovorili iba v súvislostis limitovaným nasadením z dôvodov zastaranostiich palubného vybavenia. Čo zahŕňalamodernizácia týchto strojov a aká bolavýslednica cvičenia?Bojové streľby letectva boli naplánovanés bojovými streľbami PVO na tohtoročný júnv Poľsku, ale pre oneskorenie modernizácielietadiel MiG-29 sme streľby letectva zrušilia presunuli na október 2006. Bojové streľbyPVO boli v pôvodnom termíne a obsluhyštyroch protilietadlových raketových batériíkompletov 2K12 KUB z Protilietadlovej raketovejbrigády Nitra si po dvojročnej prestávkeznova preskúšali svoje zručnosti v reálnejstreleckej situácii. Profesionálni vojaci zúročilisvoje skúsenosti po niekoľkomesačnomdvojetapovom výcviku na Slovensku. Pilotiz Leteckej základne Sliač si „na ostro“ precvičiliprepad a zničenie vzdušného cieľa v októbritohto roku. Modernizácia lietadiel sa týkalanajmä navigačných systémov, čo výraznezjednodušilo navigáciu a orientáciu vo vzdušnompriestore, a tak piloti mohli venovať zvýšenúpozornosť streľbe. Zostrelením všetkýchvzdušných cieľov dosiahli výborné hodnoteniea výsledky potvrdili vysokú úroveň pripravenostia výcviku lietajúceho aj technickéhopersonálu na vedenie bojovej činnosti.■ Nevyhnutnou previerkou schopnosti operovaťv spoločnom vzdušnom priestore súkorporatívne dvoj- a viacstranné cvičenia.Akých spoločných cvičení, prípadne misií sanaše vzdušné sily zúčastnili, pod akou veliacouštruktúrou a s akými výsledkami?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJednou z najnevyhnutnejších podmienokúspešného pôsobenia v spoločnom priestoreje spoločný výcvik. K zdokonaleniu operačnýchschopností v mnohonárodnomprostredí pre operačné lety v priestore bojovejčinnosti a získanie praktických skúsenostía poznatkov z nasadení v medzinárodnýchoperáciách, prispela účasť príslušníkovvzdušných síl s leteckou technikou Mi-17 namedzinárodnom vojenskom cvičení „LogicalDecision 2006“, ktoré bolo 13. – 18. augusta2006 v maďarskom Szolnoku. Veľmi dobrúspoluprácu máme s Armádou Českej republiky:v dňoch 21. mája – 2. júna 2006 sa príslušnícivzdušných síl aktívne zúčastnili medzinárodnéhocvičenia FLYING RHINO 2006v Českej republike. Cvičenie organizovalačeská a britská strana pod taktickým námetomriešenia lokálneho vojenského konfliktuso simuláciou bojových podmienok počas pôsobeniapredsunutých leteckých navádzačov(PLN) v prospech pozemného vojska. PLN siokrem samotného navádzania osvojili plánovaniea vyžadovanie priamej vzdušnej podpory,pôsobenie pod časovým stresom, neustálouzmenu bojovej situácie a akustickouimitáciou bojiska. Cvičenia sa zúčastnilo 400príslušníkov AČR, 260 príslušníkov ozbrojenýchsíl Veľkej Británie a 10 príslušníkovozbrojených síl Dánska.Hlavným prínosom takýchto cvičení jemožnosť lietať v medzinárodnom vzdušnompriestore, precvičiť plánovanie a lety podľanoriem ICAO a NATO postupov ako i výmenaskúseností z leteckej oblasti s príslušníkmizahraničných ozbrojených síl. Pri neformálnychstretnutiach s predstaviteľmi vzdušnýchsíl NATO hovoríme o ďalšej spolupráci pri integráciileteckých jednotiek vzdušných síl doštruktúr NATO. V neposlednom rade musímspomenúť výmenu malých leteckých jednotiekso SRN v dňoch 8. – 11. mája 2006, ktorejsa zúčastnili príslušníci leteckej základnePrešov s leteckou technikou Mi-17 na leteckejzákladni Holzdorf v Spolkovej republike Nemecko.Tá poskytla priestor našim letcom prezískavanie teoretických informácií a praktickýchskúseností z plánovania, organizovaniaa leteckého výcviku pilotov vrtuľníkov Mi-17s dôrazom na plnenie úloh leteckej pátraceja záchrannej služby.■November 200637

Ministerstvo obrany SRSILY VÝCVIKU A PODPORY –ŠKOLY A SPOJENIE V ARMÁDEVeliteľstvo síl výcviku a podpory Ozbrojených síl Slovenskej republiky je jednou z najmladšíchsúčastí Generálneho štábu OS SR. Na čele tohto armádneho úseku stojígenerálmajor Ing. Ján Kačmár, ktorého oslovila publicistka Mária Šišuláková.■ S akým zámerom vznikla Reforma ozbrojenýchsíl Ozbrojené sily – Model 2010 a čozatiaľ priniesla z organizačného hľadiska?V rámci reformy ozbrojených síl 2001bol v roku 2002 zákonom č. 321/2002o ozbrojených silách SR položený základnýkameň existencie síl podpory a výcviku.Na základe modelu 2010 vzniklo operačnéveliteľstvo na modelových počtochso vzorovou štruktúrou a personálnymobsadením. Hlavnou úlohou bolo zabezpečiťpodporu pozemným a vzdušným silám.Sily výcviku a podpory, ako je príznačnéuž z názvu, sú zložkou ozbrojených síl,ktorá zabezpečuje plnú logistickú podporujednotkám a komplexný výcvik profesionálnychvojakov a poddôstojníkov preOzbrojené sily Slovenskej republiky.■ Výsledkom však bola aj úspora pracovnýchsíl v rámci veliteľstva?Veliteľstvo síl výcviku a podpory bolo vytváranéna modelových počtoch, a preto nebolopotrebné, aby v priebehu vzniku a počasaplikácie modelu ozbrojených síl do praxe,znižovať početný stav profesionálnychvojakov a zamestnancov nášho veliteľstva.Boli sme tak povediac vzorom pre ostatnéoperačné veliteľstvá, ktoré v rámci procesureformy ozbrojených síl znižovali stav profesionálnychvojakov, zamestnancov a reformovaliútvary. Reorganizácia Ozbrojenýchsíl SR však zasiahla do činnosti útvarova zariadení aj v našej podriadenosti. Na rozdielod veliteľstva, ktoré sa nemenilo, smezreorganizovali, vytvorili, ale i zrušili väčšinuútvarov a zariadení, čím sa nám podarilozreformovať viaceré pracovné postupy a dosiahnuťúsporu pracovných síl.■ Čo je úlohou veliteľstva výcviku a kde všadev rámci Slovenska sa realizuje?Veliteľstvo výcviku je jedným zo štyrochpilierov, na ktorých sily výcviku a podpory,ale i kompletné ozbrojené sily pevnestoja. Vďaka výcvikovým školám je vstupnoubránou pre každého profesionálnehovojaka tým, že zabezpečuje výcvik profesionálnychvojakov a poddôstojníkov preozbrojené sily SR. Centrálou je jedna z najväčšíchvojenských posádok na Slovenskumesto Martin, ktorý nadviazal na históriua oprášil dejiny vojenských študentov. Sútam 3 výcvikové školy. Prvé kroky každéhozregrutovaného vojaka vedú do martinskejZákladnej výcvikovej školy, kde absolvujevstupný 9-týždňový základný vojenský výcvika po návrate k útvaru je vysielaný doodborných kurzov v Odbornej výcvikovejškole Pozemného vojska alebo do kariérnychkurzov v martinskej Poddôstojníckejakadémii. Odborná výcviková školaprotivzdušnej obrany, komunikačnýcha informačných systémov a elektronickéhoboja so sídlom na Mokradi v okreseLiptovský Mikuláš sa v októbri zlúčilas Odbornou výcvikovou školou letectvaz Košíc a vzniklo tak školiace stredisko preprofesionálnych vojakov a poddôstojníkovzabezpečujúce vzdušným silám výcvik leteckýchšpecialistov a odborníkov protivzdušnejobrany.Foto: archív■ Ďalším je Veliteľstvo logistiky...Druhým dôležitým pilierom ozbrojenýchsíl a podriadeným útvarom síl výcvikua podpory je veliteľstvo logistiky s domovskouposádkou v Trenčíne. Hlavnou úlohouje poskytovanie plnej logistickej podporyjednotkách ozbrojených síl na územíSlovenska aj počas nasadenia v zahraničnýchmisiách. Od vzniku veliteľstva smerealizovali zmeny s dôrazom na transformáciuveliteľstva logistiky. Redukovali smeprebytočné logistické štruktúry a vytvorilimultifunkčnú logistiku. V súčasnosti smezavŕšili proces transformácie 10 materiálovýchtried na 5 tried zásob a podarilo sanám vytvoriť výkonný prvok logistiky, ktorýmje Spoločná logistická podporná skupinav Hlohovci. Cez zásobovacie základnelogistickej podpory piatich tried zásob rozmiestnenýchna území Slovenska dokážemezabezpečiť všetky jednotky munícioua kompletným materiálnym vybavením.Jednou zo súčastí veliteľstva je aj centrummateriálového manažmentu, ktoré sústreďujepožiadavky na dodávky materiálu odútvarov, zariadení i z vojenských misií, následneich vyhodnocuje a cez základne zásobovacíchtried aj plní.■ A čo rieši Spojovacie veliteľstvo?„Bez spojenia niet velenia,“ a práve možnosťvydávať rozkazy aj na väčšie vzdialenostipre celý rezort obrany zabezpečujespojovacie veliteľstvo a jemu podriadenéspojovacie uzly situované po celkom Slovensku.So sídlom v Novom Meste nadVáhom a hlavným uzlom spojenia Strediskomriadenia a prevádzky komunikačnýcha informačných systémov v Trenčínedokáže zabezpečiť hlasové a dátové službypomocou novovybudovanej telekomunikačnej,dátovej a rádiorelovej sieteaž k jednotlivým útvarom na Slovensku.Vďaka centrálnemu systému riadenia dokážemezabezpečiť dohľad a monitoringnad nepretržitou prevádzkou komunikačnýcha informačných systémov celého rezortu.Dobudovali sme dátovú digitálnutelefónnu sieť založenú na technológii Alcatela vo väčšej miere sme dobudovalitransportnú rádiorelovú digitálnu sieť.Teraz začíname s implementáciou IP telefóniev rámci výstavby telekomunikačnejsiete. Musíme zabezpečiť aj kontakt s veliteľminašich misií v zahraničí prostredníctvomsatelitného spojenia. Strediskoriadenia prevádzky komunikačných a informačnýchsystémov rovnako zavádzajednotný webový portál pre ozbrojené silySR a poskytuje informácie pre médiá a širokúverejnosť (www.mil.sk) .■ Akú pôsobnosť má Veliteľstvo posádkyBratislava?Veliteľstvo posádky Bratislava je štvrtýmpodriadeným veliteľstvom v silách výcvikua podpory. S celorezortnou pôsobnosťouzabezpečuje súčinnosť so štátnou správoua samosprávou. Členovia čestnej strážeOS SR komplexne zabezpečujú úlohy vojenskýchpôct spolu s vojenskou hudbou,dislokovanou v Banskej Bystrici, Trenčínea v Bratislave. Oslavy rôznych výročí, významnéštátne udalosti, pietne akty, totovšetko ide za naším veliteľstvom posádkyBratislava. Organizujeme vystúpenia vojskna verejnosti. Každoročne organizujemereprezentačný posádkový ples v Bratislaveza účasti predstaviteľov vojenského diplomatickéhozboru a najvyšších predstaviteľovrezortu Ministerstva obrany. Čestnástráž a tri vojenské hudby sú hybná silaveliteľstva posádky Bratislava. Vyradeniaabsolventov vojenských škôl plné emóciía ťažké odchody vojakov do zahraničnýchmisií sú zas jeho bojiskom.■38 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo obrany SRVOJENSKÍ POLICAJTI:JEDINÍ PROFESIONÁLIOD POČIATKUVšetky úlohy polície v podmienkach Ozbrojených síl SR plní Vojenská polícia. Jejriaditeľom je plk. JUDr. Stanislav Bero, ktorý prišiel medzi vojakov po dlhýchrokoch profesionálnej práce v prostredí Policajného zboru. Otázky mu kládolnáš spolupracovník Peter Ondera.■ Pán riaditeľ, skúste v stručnosti opísať najdôležitejšieúlohy, ktoré plní Vojenská polícia.Novodobú históriu Vojenskej polície môžemedatovať od 5. marca 1992, keď bolschválený Zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskejpolícii s účinnosťou od 1. mája 1992.Bola to prvá všeobecno-záväzná právnanorma, ktorá upravila činnosť Vojenskej polície(ďalej len VP), vymedzila jej pôsobnosť,úlohy, povinnosti a oprávnenia. Uvedenýzákon bol novelizovaný a je dosiaľ platný.V zmysle tohto zákona Vojenská polícia plníúlohy spojené so zabezpečením disciplínya poriadku, s odhaľovaním trestných činova priestupkov, s dohľadom nad bezpečnosťouprevádzky a premávky vojenských vozidiel,so zaisťovaním bezpečnosti určenýchosôb a iné. Neoddeliteľnou súčasťou každodennejpráce jej príslušníkov je prevencia.Všetky uvedené úlohy v súčasnosti plnímes počtami, ktoré, podobne ako v iných členskýchkrajinách NATO, predstavujú asi 2 %z celkových počtov príslušníkov rezortu MOSR. Hlavným riadiacim prvkom je riaditeľstvoVP v Trenčíne, máme štyri podriadenéútvary v posádkach Bratislava, Topoľčany,Banská Bystrica a Prešov. Odborný výcvika vzdelávanie zabezpečuje Výcvikové centrumVP v Liptovskom Mikuláši.■ Ak sa obzriete za uplynulým rokom, ktoréz aktuálnych úloh boli pre vás najnáročnejšie,čo vás najviac „zamestnávalo“?Na základe novelizácie zákona č.124/1992Zb. VP prešla reorganizáciou, v rámci ktorejsme prešli do priamej podriadenosti ministraobrany SR. Následne vznikla nová štruktúraVP. Jednou z najvýznamnejších úloh, naplnení ktorých sme sa podieľali, bola našaspoluúčasť na policajnom zabezpečení stretnutiaprezidentov USA a Ruskej federáciev Bratislave v roku 2005, rovnako ako aj výcvikpríslušníkov irackých bezpečnostnýchsíl. Žiaľ, medzi závažné úlohy, ktoré sme muselisplniť tohto roku, patrili aj smutné povinnostiv súvislosti s januárovým leteckýmnešťastím, pri ktorom zahynulo 42 príslušníkovOS SR – vrátane štyroch príslušníkovVojenskej polície.■ Vnútorné podmienky života vojsk sa vyvíjajúneobyčajne prudko. Ako a v čom sa musíčinnosť Vojenskej polície prispôsobovať týmtoprudkým zmenám? Predovšetkým:aký dosah na jej činnosť má profesionalizáciaarmády?Niektoré zo zmien, ktorými prechádzajú,napríklad redislokácia,vyžadujú promptnosť a flexibilituzo strany VP s cieľom zabezpečiťštandardnú úroveň policajného zabezpečeniav každom okamihu. Toto riešimeteritoriálnym rozmiestnením síl a prostriedkovVP na pracoviská v miestach s väčšímsústredením vojsk. Čo sa týka profesionalizácie,VP bola od svojho vzniku budovanáako jediná plne profesionálna zložka v rámcirezortu. V súvislosti s profesionalizáciou OSSR a so zavedením systému kariérneho rastudošlo u nás napríklad k zníženiu niektorýchplánovaných hodností.■ Zahraničné misie?Naša účasť na plnení úloh v zahraničnýchmisiách sa začala v 90. rokoch. V súčasnostinaši príslušníci pôsobia v zahraničných misiáchpod vedením OSN a NATO. V blízkejbudúcnosti plánujeme vyslanie organickejjednotky do misie EUFOR vedenej EÚ, s cieľompreveriť vedomosti a poznatky nadobudnutépočas prípravy vo Výcvikovom centreVP v praxi. Zároveň pripravujeme našichpríslušníkov na výkon funkcií na pozíciáchv štruktúrach veliteľstiev NATO.■ Ako hodnotíte kvalitu celého organizmu,ktorý riadite? Máte problémy s výberomľudí? Do akej miery napĺňa kvalita ľudskéhopotenciálu vaše predstavy?Pre výber a obsadzovanie jednotlivýchšpecializovaných funkcií v týchto jednotkáchboli stanovené kritériá, ktoré náročnosťouprevyšujú kritériá postačujúce pre prijatieza profesionálneho vojaka OS SR. Veľmidobrá spolupráca je s náčelníkom generálnehoštábu, ktorý nám vychádza v ústrety – aknapríklad ide o príslušníka OS SR, ktorýmá záujem o prijatie k VP. Všetci príslušníciprechádzajú špecializovanými kurzmi voVýcvikovom centre VP a tiež vo vzdelávacíchzariadeniach rezortu MV SR. Neoddeliteľnousúčasťou je i jazyková príprava. Ďalšoumožnosťou zvyšovania kvalifikácie a odbornéhorastu je účasť našich príslušníkov naškolách a kurzoch v zahraničí. Čo sa týkasociálneho a zdravotného zabezpečenia, jepodobné ako u ostatných príslušníkov OSČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archívSR. Jediným rozdielom je, že nárok na preventívnurehabilitáciu má vojenský policajtuž od svojho prijatia.■ Už z poznatkov za rok 2005 možno vysledovať,resp. predpokladať zmeny v tempei v štruktúre trestnej činnosti v podmienkachnašich ozbrojených síl. Tieto zmeny budú povyhodnotení roku 2006 ešte markantnejšie.V čom vidíte najväčšie riziká vo vývoji trestnejčinnosti profesionálnych vojakov (i v objeme?),čo možno očakávať v ďalšom období?Postupnou profesionalizáciou OS SR registrujemeuž za obdobie roka 2004 zmenuštruktúry páchanej trestnej činnosti. V uvedenomroku bol po prvýkrát zaznamenanýväčší podiel nevojenských trestných činovv rámci celkového objemu trestnej činnosti.S pokračujúcim procesom profesionalizáciebol tento podiel za rok 2005 ešte výraznejší.Napriek tomu, že štatistiky za rok 2006 nie súkomplexne spracované, z doterajších výsledkovvyplýva, že v štruktúre trestnej činnostibude opäť prevládať podiel nevojenskýchtrestných činov a z nich prevažne v ekonomickejtrestnej činnosti, ako napríklad subvenčnýpodvod, úverový podvod a pod. Taktiežmôžem povedať, že nám neklesá podielmajetkovej trestnej činnosti. V oblasti násilnýchtrestných činov sledujeme určitú stabilizáciu,čo možno povedať aj o oblasti vojenskýchtrestných činov, kde profesionalizácioudochádza k zvyšovaniu právneho vedomiaprofesionálnych vojakov.■ V akom štádiu je otázka vášho sídla –umiestenia?Ak hovoríme o riaditeľstve VP, to je v súčasnostiuž rok umiestnené v priestorochDukly Trenčín. Dislokácia našich útvarovkopíruje aj rozmiestnenie vojenských súdova prokuratúr. Riaditeľstvo VP sa vlastne už odvzniku nachádza v Trenčíne, kde sídli Vyššívojenský súd a Vyššia vojenská prokuratúra.O presnom umiestnení riaditeľstva v Trenčínerozhodnú kompetentné orgány. ■November 200639

Ministerstvo obrany SRPODDÔSTOJNÍCI SÚCHRBTICOU OZBROJENÝCH SÍL SRVyzerá mladší ako je (1971), v skutočnosti je už vojenský veterán. Jeho rovnošatu zdobímnožstvo vyznamenaní, prešiel tvrdou školou vo viacerých vojenských útvaroch na Slovensku,dosiahol najvyšší stupeň znalosti angličtiny podľa noriem NATO (STANAG III), rok strávilv misii na Golanských výšinách, ďalší rok nosil nepriestrelnú vestu a prilbu v Kosove. Spolus kolegom sa stali historicky prvými Slovákmi, ktorí absolvovali renomovanú United StatesArmy Sergeants Major Academy v El Pase na juhu Texasu. Druhý rok pôsobí na generálnomštábe vo funkcii hlavného poddôstojníka Ozbrojených síl Slovenskej republiky: štábnynadrotmajster Rastislav Macejko. Otázky mu kládol náš spolupracovník Peter Ondera.■ Hlavný poddôstojník? Zvláštna funkcia!U nás je naozaj nová, v skutočnosti ju všakmajú v jedenástich armádach NATO, medzinárodneje známa ako Senior Enlisted Advisorto CHOD.■ Do školy v El Paso ste sa s kolegom dostalipo úspešnom absolvovaní náročných jazykovýchskúšok, a predsa – nemali ste v Texasepocit, že odrazu neviete po anglicky?Z tohto pohľadu som sa jazykovo zoceliluž v misiách, kde sme prichádzali do kontaktus medzinárodnými silami. A rovnakoto bolo aj v Texase – v akadémii boli frekventantiz vari 25 štátov sveta, takže sa to dalozvládnuť. Pre mňa bola škola jedinečnýmzážitkom – azda aj preto, že štýl štúdia jetu úplne iný ako u nás. Menej sa memoruje,viac diskutuje. Keďže som tam bol v časezačiatku vojny v Iraku, v takom medzinárodnomzložení naozaj bolo o čom. Samotnýkurz trval 9 mesiacov, predchádzala mudvojmesačná špecializovaná jazyková prípravav – DLI (Defense Language Institute) v texaskomSan Antoniu.■ Máte kanceláriu hneď vedľa náčelníka generálnehoštábu Ľubomíra Bulíka, ktorémurobíte poradcu vo všetkých otázkach, súvisiacichso životom a službou poddôstojníkov.Sám pri vašom vymenovaní povedal, že „tátofunkcia je o manažovaní informácií v tom najširšomzbore Ozbrojených síl...“Vznik, resp. zavedenie tejto funkcie prinieslaprofesionalizácia ozbrojených síl. Počtomv nej dominujú vojaci hodnostného zborumužstva a poddôstojníkov, ktorí sú, ako sa vraví,chrbticou armády. Náčelníkovi generálnehoštábu robím poradcu vo všetkých otázkach,dotýkajúcich sa nejakým spôsobom hodnostnéhozboru mužstva a poddôstojníkov. Funkcieveliacich poddôstojníkov sú zriadené pocelej línii velenia, som s nimi v kontakte. PopriFoto: archíviných povinnostiach sprostredkúvam náčelníkovipravdivý obraz o situácii v podriadenýchzložkách a navrhujem riešenia problémov.■ Význam poddôstojníkov v porovnaní s ichpostavením medzi vojakmi povinnej základnejslužby mimoriadne vzrástol, sú to profesionáliv plnom zmysle slova. Stať sa dobrýmpoddôstojníkom však nie je jednoduché,vlastne sa to nedá naučiť v škole...Máme celý systém vzdelávania, ktorý dokážepripraviť profesionálnych vojakov na hodnosťpoddôstojníka a na akúkoľvek funkciu,tento systém vzdelávacích kurzov sa vlastnestále ešte buduje. Máte však pravdu v tom,že kurzy samy osebe ešte dobrého poddôstojníkaneurobia, pretože kvalita je o zmenemyslenia, o vzťahu k tomu, čo robí, o hrdostina svoju hodnosť, o schopnosti viesť kolektív,získať si prirodzenú autoritu pred podriadenými.V tomto zmysle môžeme hovoriť o profesionalite,nie v tom, že berie plat. Rešpekta dôvera naozaj neprichádzajú automatickys hodnosťou – ale naopak, poddôstojníci musiatvrdo pracovať na tom, aby si ich zaslúžili.Prinajmenšom dvomi základnými spôsobmi– preukazovaním technickej a taktickej zdatnostia starostlivosťou, úprimným záujmomo vojakov a ich rodiny. Nemalo by to byť ažtaké ťažké, ako sa na prvý pohľad zdá, pretožejedno prirodzene vedie k druhému. Starostlivosťo vojakov tiež neznamená dať im napr.viac voľna, alebo im dovoliť vykonávať úlohupod štandard, pretože sú napríklad unavení.Znamená to vycvičiť ich na určitý štandarda neznižovať nič na úkor kvality a k tomuprijímať správne rozhodnutia. Znamená totiež pomôcť im v ich problémoch – osobnýcha profesionálnych, aby sa mohli plne sústrediťna svoj výcvik a povinnosti. Nakoniec a nadovšetkoto znamená viesť ich príkladom – abypoddôstojníci robili všetko, čo vyžadujú odsvojich vojakov a zaobchádzali so svojimi vojakmis úctou a rešpektom. Takýto prístup zostrany poddôstojníkov a dôstojníkov vedie vojakovk pozitívnemu vytváraniu odhodlania.■ Mužstvo a poddôstojníci sú väčšinou mladíľudia, ktorých motivácia na vstup do armádyje veľmi rôzna. V prvom rade však existenčná.Dokáže sa armáda postarať o svojich ľudí,utvoriť im nielen kvalitné pracovné, ale aj sociálne,životné podmienky?Ozbrojené sily prechádzajú obrovskýmizmenami, aké sa v našej armáde vlastne eštenikdy neudiali. Tento proces je veľmi komplikovanýa zďaleka nie je na konci. S týmsúvisí aj postupné skvalitňovanie servisu –počnúc dobrým výstrojom cez kvalitnú stravuaž po utvorenie podmienok na príjemnébývanie a oddych. Naozaj to nie je jednoduchéani finančne, ani organizačne, najmä savšak nedá mať všetko naraz. Je to o postupnýchkrokoch.■ Ozbrojené sily pred časom rozvinuli naozajmasívnu kampaň na získanie mladých ľudí doslužby v armáde. Bolo toto úsilie úspešné?Môžete povedať, že dostávate naozaj takpovediackvalitný ľudský materiál?Výber je len prvou etapou. Myslím si, žesystém umožňuje dopracovať sa ku kvalite.Kto nebude stačiť nárokom, odíde. Na druhejstrane – ozbrojené sily sú dnes na trhupráce ako každý iný zamestnávateľ, musímebyť teda konkurencieschopní, služba v nichteda musí byť dostatočne atraktívna, abysme namiesto výberu nerobili nábor. Očakávam,že pripravovaná novela o štátnej službetúto atraktivitu ešte zvýrazní.■ Dobre poznáte podmienky služby ľudí na najnižšíchstupienkoch armády. V čom by ste chcelibyť vy osobne prínosom v tomto procese?Vyplýva to už z náplne funkcie hlavnéhopoddôstojníka, že je mojou povinnosťouurobiť všetko pre skvalitnenie podmienokv profesionálnej armáde a celkovú kvalituživota našich ľudí. To na jednej strane. Nadruhej cítim potrebu položiť ešte väčší dôrazna služobnú disciplínu – nielen v službe, alei mimo nej, pretože je základom k tomu, abysa verejnosť pozerala na ľudí vo vojenskýchrovnošatách s úctou a vážnosťou. Pracujemeteda aj na pestovaní pocitu hrdosti a zodpovednosti.Služba v ozbrojených silách jeveľmi náročná. Sám som ženatý, mám deti,pritom z trinástich rokov som dovedna variposledných desať rokov slúžil mimo domovaa dochádzal na víkendy. I teraz veľa cestujempo útvaroch a domov vlastne dochádzam,pretože rodinu mám na Spiši. Takže aj mojamanželka veľmi dobre vie, o čom je vojenskáslužba. Ide o to, aby sme mladým ľuďomutvorili také podmienky, ktoré tieto príkoriavojenskej služby vyvážia.■40 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo obrany SRVETERÁN RAFZ BYTČE U MINISTRAOBRANYMinister obrany František Kašický prijal po svojom nástupedo funkcie okrem iných vojnových veteránov aj generálmajorav.v. Ivana Schwarza, prezidenta Zväzu letcov slobodnéhoČeskoslovenska so sídlom v Londýne. Uvedená organizáciazdružuje letcov, ktorí cez druhú svetovú vojnu bojovaliv československých perutiach Britského kráľovského letectva(RAF). Ivan Schwarz je pôvodom z Bytče, pričom rodičia hov roku 1939 poslali na štúdiá do Británie. Po vypuknutí vojnysa už ako 16-ročný prihlásil do armády, keď nadsadil svojvek. Do konca vojny má z bojov o Veľkú Britániu na kontev československých perutiach RAF 1200 bojových operačnýchhodín a spolu s ďalšími letmi je to okolo 4000 hodín.Z jeho vojnových zásluh možno na prvom mieste spomenúťpotopenie nemeckej lode Alsterufer, ktorá sa plavila so strategickýmnákladom z Japonska. 27. decembra 1943 v rámci 311.čs. bombardovacej perute dostala nemecká loď prvý účinnýzásah práve z palubného guľometu Liberatora, ktorý obsluhovalI. Schwarz.I. Schwarz informoval ministra o činnosti združenia, ktorémá prezentáciou bojového nasadenia bývalých letcovzačínajúc a starostlivosťou o vojnové pamätníky či hrobykončiac za cieľ prispievať k pamiatke boja proti fašizmua za demokraciu. F. Kašický uviedol, že slovenský rezortobrany si mimoriadne váži všetkých, ktorí sa zúčastnili protifašistickéhoodboja. Zdôraznil, že je jeho jednoznačnýmzáujmom, aby posolstvo ich činnosti bolo prezentované bezakejkoľvek deformácie faktov. Uviedol, že odkaz národnéhoodboja patrí k hlavným pilierom, na ktorých aj v rámciozbrojených síl bude ukotvené historické povedomie a vlasteneckécítenie.Ivan Schwarz, ktorý je na svoju domovinu v Bytči dodneshrdý, je nositeľom viacerých britských, slovenských aj československýchvyznamenaní. Prezident republiky Ivan Gašparovičmu vlani udelil Rad bieleho dvojkríža III. triedy za mimoriadnezásluhy v boji proti fašizmu počas 2. svetovej vojny a zazásluhy o Slovenskú republiku.■Pavol VITKOFoto: Mário PAŽICKÝIvan Schwarz u ministra obrany Františka Kašického.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiDeň vojnových veteránov, ktorý je v Európe známy aj pod názvom Deň červenýchmakov, bol v znamení tohto symbolu aj v Bratislave na Šafárikovom námestípri Pamätníku západného odboja.DEŇ ČERVENÝCH MAKOVPri Pamätníku Západného odboja v Bratislave na Šafárikovomnámestí sa v nedeľu 12. novembra uskutočnila spomienkováslávnosť pri príležitosti Dňa vojnových veteránov, ktorý je naZápade známý aj ako Deň červených makov. Uskutočňuje sa pripríležitosti ukončenia 1. svetovej vojny, ktoré bolo 11. 11. 1918o 11. hodine.Moderátor Miroslav Minár privítal na podujatí okrem ministraobrany Františka Kašického a slovenskej generality aj veľvyslankyňuSpojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na SlovenskuJudith Anne Macgregorovú. Prítomní boli aj predstaviteliavojenského diplomatického zboru a akreditovaného v Bratislavea niekoľko priamych účastníkov západného odboja.Medzi prítomnými bol aj Michal Oravec. Ako sa on dostal do západnéhoodboja? „Odišiel som študovať námornú akadémiu v Bakare napobreží Jadranského mora. Koncom leta 1939 som ale cestou do školystretol nadporučíka Brhlíka, ktorý sa ma spýtal, či by som nechcelbyť vojakom exilovej československej vlády. Hoci som bol skôr rodenýpacifista, bol som vo svojom vnútri ešte väčší antifašista a tak somprikývol. V Belehrade mala už táto vláda zastupiteľský úrad. Prostredníctvomneho som sa dostal na Stredný východ.“ Michal Oravec spomína,ako sa stal príslušníkom 11. samostatného práporu a potom200. protilietadlového pluku, ako bojoval v severnej Afrike o Tobruk,či ako ich jednotku v roku 1943 premiestnili do Anglicka, kde sa stalisúčasťou samostatnej obrnenej brigády. Ako vodič tanku Cromwell sazúčastnil invázie na európsku pevninu. Vojna sa pre neho skončila ažjej posledným dňom v Plzni. Následne demobilizoval a celý život pracovalna železnici. A aká bola odmena pre tohto muža? „V podstate sadá povedať, že som mohol byť rád, že ma v 50. rokoch nezatvorili doväzenia alebo som neskončil v jáchymovských baniach, tak ako stovkymojich spolubojovníkov zo Západu, z ktorých urobili nepriateľovštátu,“ dodáva tento skromný muž. Vraví, že perzekúciám sa vyhol lenpreto, lebo cez vojnu bol iba „obyčajným“ radovým vojakom, a aj povojne bol „obyčajným“ železničiarom. Lenže – môže byť len tak „obyčajným“človekom ten, kto bojoval ako protifašistický vojak od prvéhodo posledného dňa druhej svetovej vojny?V každom prípade situáciu vojakov zo Západu dokumentuje napríkladfakt, že v roku 1945 približne desatinu dôstojníckeho zborunovobudovanej Československej armády tvorili účastníci západnéhoodboja. V tejto armáde bolo 1300 dôstojníkov a rotmajstrov zoskúsenosťami zo západného frontu. Po niekoľkých vlnách čistiekzostali do roku 1952 už iba pätnásti. Tí, čo sa nestihli vrátiť na Západboli väznení či inak perzekvovaní, alebo boli odsúdení žiť naokraji spoločnosti.„Dnes preukazujeme úctu tým základným hodnotám, na ktorýchstojí slovenská štátnosť a nemôžeme zabudnúť na všetkých, ktorí sao hodnoty demokracie zaslúžili,“ zdôraznil minister Kašický. ■Pavol VITKOFoto: Michal BURZANovember 200641

ReportážI SEE YOUR SHADOWSSeržant John Brass sa skrýva na potrubí v tmavej pivnici. Z osvetleného schodiska sa pomalypribližuje skupina. Vie, že ho hľadajú. Ak budú príliš pomalí a nepozorní, zaútočí – červenoufixkou bodne na miesto, kde by zásah nožom alebo zbraňou mohol byť smrteľný. Vitajte v akciislovensko-amerického vojenského cvičenia GUIDE DOG 2006!Scéna simuluje reálnu situáciu napríkladv Afganistane. Povedzme, že americkúpatrolu ohrozujú neznámi útočníci alebo saniekde vyskytne ostrá streľba; družstvo dostanerozkaz nájsť ozbrojencov, zaistiť icha vypočuť. Počas výcviku takejto akcie ichsprevádza inštruktor, usmerňuje a komentujepostupy. Keď si chce otestovať samostatnosťa zohratosť tímu, zahrá si sám postavuprotivníka. „Vidím vaše tiene“ – záškodníckyznie inštruktorov hlas z úkrytu. V tomtokole dopadá svetlo baterky a slepý výstrel na„nepriateľa v potrubí“ skôr, ako môže niečopodniknúť sám a červená fixka nezasahuje.Vzápätí čaká na chybu na tej istej chodbe inánástraha: Dvojica zasahujúcich násilne otváradvere a vpadne do miestnosti. Pohyb dveríaktivuje nálož a jej výbuch zasahuje obochvojakov. Niekoľko momentov v bezpečí stenychodby by im zachránilo život...Vojenské cvičenie malých bojových jednotiekje žánrovo akčnejšie ako masové choreografietankov na Lešti, či hodinárska prácamínera pri deaktivácii míny na púšti v Afganistane.Práca, ktorá čaká na slovenskéjednotky napríklad v Kosove, patrí do kategóriestabilizačných a podporných operáciía práve na takéto pôsobenie sa pripravujú ajslovenskí vojaci. Tak, ako minulý rok na Lešťzavítali americkí vojaci z Národnej Gardy,tento rok im návštevu oplácajú vojaci Mechanizovanéhopráporu z Trebišova v americkejIndiane. A úvodná situácia je jednou z mnohýchvýcvikových etáp, ktoré vojaci spoločneabsolvujú na cvičení GUIDE DOG 2006.Honba za raritami aleboamerickí vojaci v pustnúcom sídleniekdajšieho nepriateľa„Keď prišli minulý rok Američania na Lešť,boli prekvapení, aká je slovenská armáda sofistikovaná,“– podplukovník Tim Holtke sazúčastňuje cvičenia ako pozorovateľ, funkciuorganizátora absolvoval počas niekoľkomesačnýchpríprav výmenného cvičenia. NaAmeričanov čakalo v tomto vojenskom výcvikovompriestore aj iné prekvapenie; torzo„sovietskeho mestečka“, kde bývali sovietskivojaci a ich rodiny. Čas sa tu zastavil v roku1991, keď z Československa odišli poslední.Veliaci dôstojník cvičenia zo strany NárodnejGardy štátu Indiana pplk. Tim Riggs patríešte medzi vojakov, ktorí si pamätajú obdobiestudenej vojny: „Bol to zvláštny pocit,ocitnúť sa medzi stenami s propagačnými heslami,symbolmi kosáka s kladivom. Bolo to vôbecprvýkrát, čo sme videli sídlo protivníka, ktoréhostále pripomínali drobnosti, ako výložky, gombíkyz uniforiem, fľaše s nápismi v ruštine.“InteroperabilitaKrkolomný výraz paradoxne znamená zladenosť,plynulosť komunikácie, vyrovnanosťštandardov a prakticky flexibilnú, rýchlua univerzálnu nasaditeľnosť našich vojakovkdekoľvek ich vo svete bude treba. Tentovýraz zároveň vystihuje časť filozofie aj cieľSeveroatlantickej aliancie. Naším členstvomsme sa zaviazali podieľať sa na operáciáchNATO a zároveň spolupracovať, spoznávať42 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Reportážsa, vymieňať, konzultovať, konfrontovaťa vylepšovať v členských armádach všetko,čo determinuje: operabilitu.Kto sú vojaci Národnej Gardy?V civile opravár, študent práva alebo policajt.V uniforme príslušník Národnej gardy,aktívnych záloh americkej armády, ktorí súneustále k dispozícii na likvidáciu následkovživelných pohrôm, ako aj obranu záujmovvlasti v konfliktných častiach sveta.V móde pasívnej služby absolvujú mesačnevíkendový výcvik, ročne jeden trojtýždňový.K ich nasadeniu môže však prísť kamkoľveka okamžite. „Keď ma povolali do Afganistanu,mal som sa hlásiť do troch dní. Odporúčajúnám udržiavať si priebežne v poriadku choddomácnosti, platenie účtov, zabezpečenie opaterydetí,“ – hovorí veliaci poddôstojník cvičeniaGUIDE DOG 2006 rotmajster Dan Kerrigan.Od teroristického útoku na Svetové obchodnécentrum v New Yorku sa frekvencianasadenia vojakov prudko zvýšila, v Irakua Afganistane bolo len za posledné tri rokynasadených dvanásťtisíc zo štrnásťtisíc príslušníkovNárodnej gardy štátu Indiana.„Keby som si dnes mal hľadať nové zamestnanie,asi by som sa nepriznal, že slúžim u Národnejgardy. Ohrozil by som si šance na prijatie,“– smutne konštatuje štyridsaťročný Don,ktorý už dlhé roky pôsobí v jednej firmea na podporu zamestnávateľa sa sťažovať nemôže.Slová úcty vojakom brániacim ideálydemokracie patria v USA ku každodennosti.„Ďakujeme, pán Newport, za všetko čo robíte,“pristupuje k vojakovi v poľnej uniforme postaršímanželský pár na ulici v Indianopolise.Z menovky prejdú pohľadom do tváreseržanta, ktorý rozpačito aj vďačne prijímaoslovenie. Potriasajú mu pravicou a Lesley,ktorý pracuje ako vojenský novinár a pripravujesa na misiu do Iraku, už ťažko skrývasvoje dojatie.Aj hmyz je súčasť cvičeniaŠesť družstiev vojakov Národnej gardya trebišovského mechanizovaného práporustúpa terénom v rámci výcviku taktiky.Hostiteľmi cvičenia sú tentoraz Američania.Výcvikový priestor Camp Atterburyje vzdialený asi hodinu jazdy od hlavnéhomesta, Indianopolisu. Je júl, na teplomereštyridsať stupňov, vlhkosť vzduchu deväťdesiatpercent. Prepotiť zelené maskáče trvániekoľko minút, avšak „prehrýzť” treba inénevojenské ohrozenie: hojný výskyt hmyzu,pavúkov, dráždiacich rastlín a teoretickú prítomnosťjedovatých hadov. Trebišovčania súv miernej nevýhode aj šesťhodinovým časovýmrozdielom, ktorý prináša večernú únavuešte v čase aktívneho poobedia. Akákoľvekzáťaž sa však dá považovať za súčasť simulácieskutočného nasadenia, kde neplatí žiadenscenár. Intenzita cvičenia naberá na obrátkach,vojaci sa zoznamujú s americkýmizbraňami, prechádzajú kvalifikačnými skúškamia samotnými streľbami. Nácvik taktikydružstva strieda kurz na zdokonaľovaniereakcií lídrov, prekonávanie Rambodráhy voveľkosti XXXL a výcvik podpornej streľbypre útok čaty.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVojna s terorizmomKým sa inštruktori preoblečú za protivníkova začnú testovať akcieschopnosť a účinnosťzasahujúceho družstva, podstupujú vojacivýcvik, skladajúci sa z drilu a množstvateórie. Dejiskom simulovaných situácií jekomplex niekdajšej psychiatrickej liečebnev meste Muscatatuck. Osemdesiat budov,vrátane nemocníc, ubytovní, školy, obchodua márnice slúži na výcvik rôznych bezpečnostnýchzložiek štátu Indiana.„Vojaci nesmú zraniť civilistov, musia všakokamžite zasiahnuť proti ozbrojencom” – opakujeinštruktor výcviku rotný, Bryan Eaton svojimzverencom. V inom družstve pripomínarotmajster Larry Sparks: „Predovšetkým myslitena svoju bezpečnosť, buďte opatrní.” SeržantJohn Brass, riadiaci skupiny inštruktorov, citujevlastnú skúsenosť: „Negatívnou stránkouboja v meste je vysoký počet obetí, nanešťastiena oboch stranách. Učíme sa, ako vniknúť do budovya zabezpečiť ju. Musíme byť pri tom opatrní,rýchli a myslieť a konať ako tím. Nič sa nedápodniknúť na vlastnú päsť, keď chceme prežiť,musíme myslieť a konať ako tím.”Partnerstvo za mierPrvé námety na spoluprácu OS SR a NárodnejGardy štátu Indiana vznikali na platformePartnerstva pre mier ešte v čase, keďsa Slovenská republika maximálne sústreďovalana projekty spojené s cieľom vstupudo NATO.Výzvy, ktoré stoja pred USA aj Slovenskomsú dnes identické: podpora, stabilizáciaa udržanie bezpečnosti v krajinách akoKosovo, Irak a Afganistan. Spoločné cvičeniaprelamujú komunikačné bariéry a spúšťajúobojstrannú výmenu know-how. Americkíveteráni z Iraku a Afganistanu zisťujú,že Slováci majú porovnateľnú prax z misieKFOR v Kosove. Aj keď stav konfliktu a povahavojenských misií v krajinách Strednéhovýchodu sa odlišuje od Balkánu, obsah výcvikupeších aj motorizovaných patrol musí všadespĺňať porovnateľný štandard. Najväčšímprínosom výmenných cvičení teda nie je dolaďovanienuáns, ale osobné stretnutia, testovaniekomunikácie, štýlu velenia, pomerovveličín: disciplína, motivácia, schopnosti.Slovenskí profesionáli sa tešia v Spojenýchštátoch vysokej reputácii, každý deňcvičenia je preto aj skúškou v nesklamanídôvery a profesionálneho kreditu. Zvlášť poslovách veliteľa Národnej gardy Indiana, generálmajoraMartin Umbargera: „Ste vernýmpriateľom, ktorý stojí po boku USA od začiatkuvojny proti terorizmu. Ďakujeme Slovensku zavašu obeť, ďakujeme vašej krajine za podstúpeniestrát na životoch vašich vojakov. Nemôžemevšak skloniť hlavy, terorizmu sa musíme vzoprieťa potrebujeme zvíťaziť.”■Lenka ChovanecFoto: Michal BurzaNovember 200643

ReportážV DVOCH NAJŤAŽŠÍCH MISIÁCHPredseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico navštívil v minulých mesiacoch dvenajťažšie misie našich vojakov. V auguste vycestoval v sprievode ministra obrany FrantiškaKašického a ministra zahraničných vecí Jána Kubiša do Iraku. V Afganistane hopopri ministrovi obrany sprevádzal minister vnútra Róbert Kaliňák.Kríž z nábojníc postavený na pamiatku našich padlých vojakov v Iraku.IrakPremiér počas svojej návštevy rokovals irackým predsedom vlády Núrím al--Malíkím, s veľvyslancom USA v IrakuZalmnayom Khalizadom, veliteľom mnohonárodnýchsíl v Iraku americkým generálomGeorge W. Caseyom a veliteľommnohonárodnej brigády, ktorej súčasťopuje aj 103-členný slovenský kontingemntpoľským generálmajorom BronislawomKwiatkowskym. Premiéra Roberta Ficaa jeho sprievod prijal aj viceprezident IrakuAdil Abdah Mahdi.Potom R. Fico so svojím sprievodom zavítaldo tábora slovenských vojakov v Ad--Diwaniayah, ktorý je dislokovaný približne200 kilometrov južne od Bagdadu. Na začiatokslávnostného nástupu položili venieckvetov k symbolickému krížu vztýčenémuna pamiatku slovenských vojakov, ktorí padliv Iraku pri plnení svojich úloh v misii. Povyznamenaní veliteľa jednotky podplukovníkaMartina Michalka Pamätnou medailouministra obrany SR 1. stupňa a prehliadkepoužívanej techniky aj ubytovacích priestorovsa hostia venovali diskusiám s vojakmi.Premiér Fico odpovedal predovšetkýmna otázky či a kedy sa skončí účasť našichvojakov v irackej misii. „Vláda Slovenskejrepubliky vo svojom programovom vyhláseníformulovala, že postupne stiahne svojichvojakov z Iraku, no zároveň sme zdôraznili,že tento zámer budeme konzultovať sovšetkými zainteresovanými partnermi. Tátocesta bola súčasťou nášho zámeru a malapre nás v tomto smere obrovský význam,“odpovedal predseda vlády. Zároveň konštatoval,že naša republika bude mať naďalejsnahu pomôcť irackej vláde, a to napríkladpri výcviku vojenských odborníkov prípadnedodávkami nadbytočnej vojenskej techniky.Tiež však zdôraznil, že by bolo veľkouchybou zužovať perspektívy našej spoluprácelen na bezpečnostnú oblasť. Povedal, žepo rokovaniach s predstaviteľmi Iraku a ajvzhľadom na niekdajšie ekonomické väzbybývalého Československa s touto krajinousa ako najperspektívnejšie javia oblasti spoluprácev stavebníctve, ropnom priemyslea strojárstve, vrátane špeciálnej techniky.Premiér tiež podotkol, že si cení zásluhya dobrú povesť slovenských vojakov ktorúdosiahli v rámci koaličných síl, aj keď nezabudolpripomenúť, že slovenskí ženisti sauž niekoľko mesiacov nemohli venovať svojejodbornej práci a tak ich potenciál nie jevyužitý tak, ako by mal. No a ako inak – ministerobrany František Kašický aj náčelníkGenerálneho štábu genmjr. Ľubomír Bulíkdostávali od vojakov otázky predovšetkýmtýkajúce sa ich služby v misii a po návratedomov, ako aj plánovanej novelizácie Zákonao štátnej službe profesionálnych vojakov.„Čo vám dala a čo vzala polročná službav Iraku,“ spýtali sme sa rotného ĽudovítaErneka, veliteľa veliteľského družstvanášho irackého kontingentu. Mimochodom,ešte pred jeho odpoveďou možnopoznamenať, že tento spojársky špecialistavyrastal v Detskom donove v Domaniži priPovažskej Bystrici, s ktorým má prostredníctvomčasopisu OBRANA partnerskévzťahy rezort obrany a aj tu bola časť jehoSymbolický smerovník v našom táborev Iraku.44 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiinšpirácie ostať po základnej vojenskejslužbe profesionálnym vojakom. „Irak midal predovšetkým skúsenosti, ktoré sanadajú získať na žiadnom cvičení,“ konštatovalrotný. Pokračoval: „Rozšíril somsi svoje spojárske znalosti o tie, ktoré súnevyhnutné v takomto nasadení. Ešte poučnejšievšak bolo to, ako sa vyrovnávaťs dlhodobým odlúčením, stálym nebezpečenstvoma tým neraz aj so strachomči obavami. Som rád, že je to za mnoua som na to aj hrdý, že som Irak zvládol.Naše zlaté pokojné a zelené Slovensko.Tu treba znášať vyše päťdesiatstupňovéteploty, kamenia a prach – a k tomu stálenebezpečenstvo. Chvalabohu, že také čosiu nás nemáme. Až tu som si zamiloval svojukrajinu oveľa viac, ako predtým, kedysa mi zdala celkom bežná a takpovediacobyčajná. No a čo mi misia zobrala? Najmäšesť mesiacov s mojou rodinou,“ porovnaltento mladý otec trojročnej dcérky a ročnéhosyna, ktorí sa ho už spolu s manželkoumedzitým dočkali doma.„V Iraku je v súčasnosti 130-tisíc vojakovkoaličných síl, pričom Slováci pôsobiav rámci mnohonárodnej divízie Stred– Juh,“ oboznamoval nás s situáciou majorIgor Hadar, ktorý mal na štábe divízie nastarosti komunikáciu s verejnosťou a médiami.Pokračoval: „Divízia má približnedve tisícky vojakov, je zložená z vojakovvyslaných dvanástimi armádami a pôsobípod poľským velením. Najviac vojakov tupôsobí totiž z Poľska – okolo 900. Našimispolubojovníkmi v divízii sú však aj Dáni,Arméni, Kazachovia, Litovci, Lotyši, Mongoli,Rumuni, Salvatorci Ukrajinci či Američania.Divízia bola vytvorená v roku 2003,kedy sem prišli aj slovenskí vojaci,“ spomenulmajor Hadar. Podľa jeho slov divíziapostupne prechádza od stabilizačných úlohk úlohám výcvikovým. Za situáciu v krajinetotiž postupne preberá zodpovednosťiracká armáda, pričom výcvikom už preloviac ako 20-tisíc Iračanov. Na význame mimoriadnenabrali takzvané CIMIC-projekty,čo je vlastne pomoc civilnému obyvateľstvov oblasti zabezpečovanievody a elektriny či rekonštrukciaa vybavenie školských a zdravotníckychzariadení. Takýchto projektovv rámci dislokácie divízie je až2200. Náš major hovorí napríklado dodávke inkubátorov do nemocnicev Ad-Diwaniayah, alebo o pomocivojenských lekárov civilnýmobyvateľom. Tí od roku 2003 vyšetriliči pomohli s liečením približne15-tisíc Iračanom, pričom od tohtoročnéhojanuára to boli tri tisícky.Na druhej strane – v rámci divíziepadlo až 62 vojakov, vrátane trochSlovákov.Možno dodať, že Vláda Slovenskejrepubliky 18. októbra rozhodlao návrate 99 slovenských vojakovz Iraku domov. Vrátia sa vofebruári 2007. V tejto krajine však

ReportážPremiér Robert Fico s viceprezidentom Afganistanu.zostane 6 dôstojníkov vo veliteľstvách Irackejslobody a 5 vo výcvikovej misii NATO.Slovensko pomôže Iraku aj materiálne.AfganistanV tejto krajine v súčasnosti pôsobí 40-tisícvojakov z 37 štátov. V misii ISAF podvedením NATO pôsobí aj 57 príslušníkovslovenských ozbrojených síl, ktorí sa v Kábulevenujú výstavbe či rekonštrukcii letiskovýchplôch a ženijným prácam.Premiér so svojím sprievodom sa najskôrstretol s veliteľom kábulského letiskaplukovníkom Martinom Natschevom, pôvodomz Bulharska. Po ňom mal pracovnýrozhovor so zástupcom veliteľa ISAF kanadskýmgenerálmajorom Angusom Wattom.Popoludní R. Fica oficiálne prijal viceprezidentAfganistanu Ahmad Zia Massoud.Reprezentanti medzinárodných vojenskýchsíl aj predstavitelia Iraku nášmu premiéroviúprimne poďakovali za prácu slovenskýchženistov. Premiér Fico konštatoval, že misiaslovenských vojakov v Afganistane budepokračovať a že má plnú podporu slovenskejpolitickej reprezentácie.Premiér následne vojakov informovalo záujme veliteľstva ISAF presunúť užv novembri našich vojakov do provincieKandahár a využiť ich ženijné a stavebnéschopnosti v priestore približne 700 kilometrovjužne od Kábulu. R. Fico porovnal,že na rozdiel od Iraku, kde naši vojaci uždlhšie nemali možnosť využiť svoj odbornýpotenciál, ho jednoznačný záujem o čonajlepšie využitie slovenského vojenskéhokontingentu v Afganistane teší. Zároveňvšak zdôraznil, že slovenská strana k presununášho kontingentu pristúpi až potom, ako bude zabezpečený čo najúčinnejšísystém jeho ochrany. „Ak nebudeme maťistotu, že bezpečnosť slovenských vojakovbude na maximálnej úrovni, tak k tomutokroku nepristúpime,“ potvrdil premiér.Robert Fico a minister obrany František Kašický s našimi vojakmi v Afganistane.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiR. Fico hovoril aj o pomoci pri výcvikuvojakov, dodávkach vojenského materiáluafganskej vláde a v budúcnosti aj o možnejhospodárskej spolupráci napríklad prirekonštrukcii ciest či výstavbe elektrární.Vzhľadom na to, že na rokovaniach u viceprezidentabol prítomný aj afganskýminister vnútra Zarar Ahmad Moqbil, perspektívnaje podľa R. Kaliňáka tiež pomocpri výcviku policajtov. Aj preto slovenskýpremiér pozval politických predstaviteľovAfganistanu na návštevu Slovenska, pričomoni jeho pozvanie prijali.„Cez zimu tu bolo v noci aj –25 stupňova cez deň aj –17, takže v tom období smemali najviac chorôb z prechladnutia,“ povedalnám lekár jednotky major RomanJantoš. V Afganistane je už druhú rotáciu.Ostal, pretože ho v momente rotácie nemalkto striedať a on našich chlapcov nemoholnechať bez lekárskej starostlivosti.Hoci – celkom tak by to iste nebolo. Veďrovno v tábore je grécka vojenská nemocnica,6 kilometrov od letiska je francúzskaa v 60 kilometrov vzdialenom Bagrameamerická. „Afganci tu nemajú kanalizačnýsystém a tak vysušené splašky sa tumiešajú s prachom, pričom niekedy sú ažtretina prachu fekálie. Preto tu treba každéaj malé ochorenie liečiť antibiotikami.Spomenutá prachová zmes vyvoláva totižbakteriálne zápaly spojené s ochoreniamihorných ciest dýchacích a hnačkami, čo sineraz vyžaduje aj infúznu liečbu,“ dodávaskúsený lekár, ktorý je v uniforme už18 rokov. Hovorí tiež o nepríjemných malýchpavúkoch, ktorých poštípanie môževyvolať infekcie. Zriedkavosťou tu nie súani hady. „Okrem jednej zlomeniny v minulejrotácii sme však všetky problémy vedeliv pohode a rýchlo preliečiť. Chlapci súvo výbornej kondícii, takže zdravotný stavjednotky je aj napriek spomenutým rizikámna veľmi dobrej úrovni,“ potvrdil námmajor Jantoš, ktorý si domov do Ružomberkapočas svojej dlhej misie už dvakrát„odskočil“ na dovolenku. Treba dodať, žena svoje náklady. Každý deň je tiež s rodinouv spojení cez internet.Minister obrany František Kašický nastretnutí s našimi vojakmi po ich vyznamenávanípovedal: „Cieľom misie ISAF,ktorej úlohy v Afganistane plníte, je dosiahnutietakého stavu afganskej spoločnosti,ktorý umožní v budúcnosti stiahnutievojsk NATO, dosiahnutie úspechovv demilitarizácii krajiny a následnej reintegrácii,pričom k tomu prispievate významnoumierou aj vy, príslušníci našichozbrojených síl, za čo vám patrí naša vďakaa úcta.“■Text a foto: Pavol VITKONovember 200645

ReportážSPOLOČNÝPRÍSPEVOK K VÝCVIKUSlovensko už dávnejšie poskytuje svoje výcvikové priestory aj vojakomNATO. Napríklad francúzski tankisti absolvovali cvičenie voVojenskom výcvikovom priestore Lešť a americkí letci sú v poslednýchrokoch pravidelnými hosťami na leteckej základni a bombardovacejstrelnici Kuchyňa.Protiteroristické jednotkyNa októbrovom rokovaní s generálnymtajomníkom NATO Jaapom de Hoop Schefferomv Bratislave minister obrany FrantišekKašický uviedol, že Slovenská republika ponúkapre potreby členských štátov NATO,ako i jej partnerov využitie multifunkčnéhovýcvikového zariadenia vo vojenskom výcvikovompriestore Lešť. Scheffer vyjadrilnázor, že ide o dobrý zámer, ktorý sa týkarozbiehajúceho sa aliančného projektu výcvikuprotiteroristických jednotiek. Ministerzdôraznil, že nejde o projekt na zelenej lúke,ale o už funkčné zariadenie špecializovanýchsimulátorov a trenažérov, ktoré sa bude v budúcomobdobí postupne rozširovať. Je určenépre vojenské, policajné a záchranárskezložky, ktoré okrem nácviku špecifickýchsituácií poskytuje plný servis od zdravotníckejstarostlivosti až po ubytovanie. Mimochodom,vojenský výcvikový priestor Lešť sarozkladá na 145,7 km 2 , z toho pre vojenskývýcvik sa priamo využíva 69 km 2 . Najväčšiadĺžka zo severu na juh je 18 km, najväčšiašírka zo západu na východ je 12 km, čo jevýborná plocha na poľnú prípravu všetkýchdruhov pozemných síl, ako aj špeciálnychjednotiek, vojenskej polície či vojenskýchchemikov. Bombardovaciastrelnica na Záhoríje zase unikátnatým, že jej podložietvorí piesok, ktorý ajv prípade ostrých nácvikov výborne tlmí detonačnéotrasy.Chemickí špecialistiŠtátny tajomník MO SR Jaroslav Baška (v strede) pri prezentácii diaľkového detektora chemických bojovýchlátok.Slovenskí vojaci sa radia k špičke aj v oblastiochrany proti nebezpečným chemickým,toxickým a radiačným látkam. Nie nadarmona začiatku vojenskej operácie Irackásloboda bola do oblasti konfliktu vyslanáslovenská protichemická jednotka. V tomtosmere je potešiteľné, že septembri vo Výcvikovoma testovacom centre v ZemianskychKostoľanoch štátny tajomník ministerstvaobrany Jaroslav Baška slávnostne otvorilčinnosť nového supermoderného referenčnéhochemického laboratória. Bolo pritomsymbolické, že na otvorení spomenutéhošpeciálneho laboratória sa zúčastnilo aj 50špecialistov druhého ročníka medzinárodnéhoworkshopu, ktorí pôsobia v oblastiochrany pred zbraňami hromadného ničenia.„V laboratóriu budeme môcť na základenajmodernejších metód identifikovať a testovaťnebezpečné chemické, toxické a radiačnélátky. V tejto oblasti zároveň budeme poskytovaťservis aj policajnému a hasičskémuzboru, súčastiam ministerstva hospodárstvaaj ostatným orgánom štátu,“ konštatoval veliteľzákladne pplk. Daniel Brezoňák.V novembri Výcvikové a testovacie centrumv Zemianskych Kostoľanoch a neďalekúZákladňu logistickej podpory radiačnejchemickej a biologickej ochrany v Čereňanochzavítal minister obrtany SR FrantišekKašický. Cvičili tu už totiž vojaci zo Slovinska.Minister povedal, že výcvikové a testovaciecentrum radiačnej chemickej a biologickejochrany spĺňa všetky podmienky naprípravu príslušných odborníkov. Zároveňzdôraznil, že centrum môže v špičkovejkvalite zabezpečiť plnohodnotný špeciálnyvýcvik pre všetky armády Severoatlantickejaliancie, ktoré budú tieto jednotky vysielaťdo síl rýchlej reakcie. V budúcom roku tunapríklad budú cvičiť protichemické jednotkyz Českej republiky, Maďarskej republiky,Spojených štátov amerických a Rakúska.Rovnako sa v tomto centre budú pripravovaťaj inšpektori a experti Organizácie spojenýchnárodov pre kontrolu chemických zbraní.Výcvikové centrum je pritom jediným pracoviskomv Európe, kde cvičiaci vojaci pracujús reálnymi ostrými toxickými látkami.Aj špecialisti z Čerenian a ZemianskychKostolian spolupracujú so slovenským obrannýmpriemyslom. Možno spomenúť napríkladobrnené vozidlo Aligator, špeciálneupravené pre chemické prieskumné jednotkyči unikátny diaľkovým detektor chemickýchbojových látok, ktorý zažil svoju premiérupráve na začiatku operácie Iracká sloboda.Predstavitelia rezortu obom projektomvyjadril svoju podporu.Slovensko má v budúcnosti veľký záujempodieľať sa na spoločnom výcvikuv rámci NATO. Aj o tom sa bude hovoriťna jarnej konferencii NATO TrainingGroup (Joint Services Sub Group), ktorejsa zúčastní pol stovky odborníkov zovšetkých krajín aliancie a hostia zo štátovPartnerstva za mier. Uskutoční v marci voVysokých Tatrách.■Text a foto: Pavol VITKO46 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Rozhovor s generálnym riaditeľomspoločnosti MediaTech Ing. Bohumilom TonkovičomNAJDÔLEŽITEJŠÍMČLENOM NÁŠHO TÍMUJE ZÁKAZNÍK■ Spoločnosť MediaTech pôsobí v oblasti profesionálnej zvukovejtechniky. V čom spočíva filozofia spoločnosti?S myšlienkou pracovať s tou najlepšou zvukovou technikou somžil už dávno. Stretol som správnych ľudí s rovnakými snami a plánmia dnes už môžem povedať, že sa nám podarilo vybudovať tennajlepší tím audiošpecialistov na Slovensku, zároveň aj spolupracujúcitím MediaTech so sídlom v Chrudime (ČR) a Osle (Nórsko). Ajkeď sú tieto tímy vzdialené, veľmi úzko kooperujú, pracujú spoločnena veľkých projektoch, odovzdávajú si skúsenosti a k zahraničnýmpartnerom vystupujú ako celok.Filozofiou spoločnosti MediaTech je dlhodobá spolupráca so zákazníkmii dodávateľmi. Len na základe partnerských vzťahov viemeodberateľom vždy dodať riešenia, ktoré im pomáhajú v práci a dlhodoboslúžia. Individuálny prístup k požiadavkám zákazníkov zabezpečuje,že výsledok je vždy profesionálne „ušitý” na mieru.■ Aké produkty tvoria hlavný program spoločnosti, aké značky zastupujete?Náš program má dve hlavné línie. Prvú tvorí predaj a distribúciaproduktov profesionálnej zvukovej techniky.Druhou líniou sú elektrické a akustické projekty, realizáciea dodávky komplexných celkov konferenčných sál, posluchovýchmiestností, divadiel, rádiových staníc, nahrávacích, produkčnýcha postprodukčných štúdií, ale aj ozvučovanie konferencií, kultúrnycha spoločenských podujatí.Novinkou v našom portfóliu je digitálny tlmočnícky systémDCS 6000 od dánskej firmy Danish Interpretation systems, ktorýumožňuje v maximálnej konfigurácii simultánny preklad až v 32 jazykoch,hlasovanie účastníkov prostredníctvom kódovaných karietcez pevné hlasovacie a konferenčné stanice.■ Na aké zaujímavé zvukové realizácie ste pyšní?Pracujeme tak, aby sme sa mohli vždy pod projekt podpísať,najlepšia referencia je spokojný zákazník. Zopár realizácií predsauvediem: Prezidentský palác, Opera Slovenského národného divadlav Bratislave, Univerzita Jána Seleyho v Komárne, Slovenskýrozhlas, FUN Rádio, Rádio OKEY, Rádio EXPRES, ING Banka Bratislava,Najvyšší kontrolný úrad SR, Detská fakultná nemocnica s poliklinikouBratislava, STV, Televízia Markíza, TA3... Viac nájdete nanašej webovej stránke www.mediatech.sk.Vieme kvalitne ozvučiť každý priestor a všetky hudobné žánre – čiuž ide o vážnu hudbu, hovorené slovo alebo popové koncerty. Ozvučujemekoncerty vážnej hudby, live koncerty ako i prenosy do médií.■ O kvalite a serióznosti vašej práce svedčí fakt, že fungujete naSlovensku už 12 rokov. Čím sa odlišujete od iných firiem so zvukovoutechnikou u nás?Pre klientov je dôležitá komplexnosť našich služieb. Navyše dodávamepotenciálnym zákazníkom možnosť vyskúšať si produktyv podobe demozariadení v priestoroch spoločnosti, prípadne si ichna dohodnutý čas požičať.Ďalším faktom je získanie certifikátu ISO 9001:2000, ktorý vlastnímeuž 4 roky ako jediná spoločnosť na Slovensku v komplexnejčinnosti v oblasti manažérstva návrhu, projektovania, akustiky, predaja,prenájmu, servisu a dodávky zariadení audiotechniky.A ešte azda pre nás najpodstatnejšia priorita: Najdôležitejšímčlenom nášho tímu je vždy zákazník.■November 200647

Ministerstvo zahraničných vecí SR■ Ste už takmer dvesto dní ministromzahraničných vecí Slovenskejrepubliky. Ako vnímate toto relatívnekrátke obdobie v pozícii členavlády?Z môjho doterajšieho pôsobeniana čele Ministerstva zahraničnýchvecí Slovenskej republikymám dobré pocity, aj keď situácianebola jednoduchá a museli smeriešiť rad problémov. Nová vládavšak funguje tak, ako každá inávláda demokratického štátu. Je tovláda členského štátu Európskejúnie a členského štátu NATO, čodáva základný rámec nášmu pôsobeniua základ pre kontinuituv oblasti zahraničnej a bezpečnostnejpolitiky Slovenskej republiky.V súlade s programovýmiprioritami vlády moje zahraničnécesty smerovali do Maďarskaa ďalších susedných štátov, ďalejdo USA, Nemecka, Francúzska,Ruska, na Balkán a do ďalších krajín.Množstvo stretnutí a rokovanís mojimi partnermi potvrdzuje, žeSlovensko je vnímané ako aktívnaa dynamická členská krajina Európskejúnie, spoľahlivý a dôveryhodnýspojenec NATO a štát s vyváženoua zodpovednou multilaterálnoudiplomaciou. Od saméhozačiatku naša vláda a ministerstvouskutočňuje principiálnu politikuhodnotovo ukotvenú v európskoma euroatlantickom priestorea presadzujúcu záujmy Slovenskejrepubliky. Také bude naše pôsobeniena medzinárodnej scéneaj v ďalších mesiacoch a rokoch.Naša politika vychádza aj z globálnejzodpovednosti a solidarity.Osobitne chcem v tejto súvislostivyzdvihnúť naše pôsobenie v Bezpečnostnejrade OSN. Charakterizujeho čitateľnosť principiálnychpozícií a kontinuita v rámci rokovaniaa hlasovania o otázkachmedzinárodného mieru a bezpečnosti,napríklad o problematikeiránskeho jadrového programu,Libanonu, Severnej Kórey, Kosovaako aj podpora boja proti terorizmu,nešírenia zbraní hromadného ničeniaa rozvoja demokratizačných a stabilizačnýchprocesov. Ako zodpovední spojenci sme sadohodli s našimi partnermi, že aj po postupnomstiahnutí slovenskej vojenskej jednotkyz Iraku poskytneme kapacity na výcvikirackých ozbrojených síl a bezpečnostnýchzložiek. Pokračovať bude účasť našich jednotiekna aliančnej operácii ISAF v Afganistanea mierových operáciách pod egidou OSN.■ V rozhovore pre médiá ste sa vyjadrili, žeste tento post prijali aj preto, že vás RobertFico ubezpečil, že to nebude vláda, ktorábude demontovať reformy. Na druhej straneSLOVENSKOV ZAHRANIČÍ KREDITNESTRATILOMá za sebou skvelú kariéru. Posledné roky bol najúspešnejšímslovenským diplomatom. Presadil sa v medzinárodných organizáciách.Uznávali ho v Európe i v Amerike. Na Slovenskosa vrátil, aby sa stal členom vlády pod vedením Roberta Fica.Rozhovor s ministrom zahraničných vecí Slovenskej republikyJánom Kubišom pripravil publicista František Meliš.48 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archív MZV SRste zasa povedali, že treba pomôcť ľuďom,ktorí prepadli cez deravú sociálnu sieť. Dá saz toho usudzovať že ste reformne orientovanýliberál so sociálnym cítením?Svoje presvedčenie a názory som nikdyneskrýval a ani neskrývam. Už dávnejšiesom povedal, že sa považujem za liberálaso sociálnym cítením. Na jednej strane somčlovek, ktorý zastáva liberálne hodnoty, jev prospech reforiem, a ktorý sa domnieva, žeosobná iniciatíva je kľúčom k úspechu a štátmá pre takú iniciatívu vytvárať podmienky.Na druhej strane, keď vidím, koľko ľudí doplatilona určité reformy, to ma nemôže nechaťľahostajným. Preto som súhlasil pracovaťvo vláde, ktorá si postavila zajeden z cieľov korekciu reforiembez ich demontáže a určitú nápravuich dopadu na ľudí. Základnéprincípy, z ktorých vychádzaprogramové vyhlásenie vlády, midávajú možnosť nájsť sa v tejtodefinícii.■ V rozhovore s Robertom Ficompred tým, ako vás nahovoril nafunkciu ministra zahraničných vecí,ste sa aj vyjadrili, že nepôjdete dovlády, ktorá nebude akceptovaťvaše hodnotové priority. Ktoré sútie základné hodnoty, alebo inýmislovami váš hodnotový blok, naktorom vám tak záležalo?Hodnotový blok bol pre mňaveľmi dôležitý. Dlhé roky sompôsobil v OBSE, ktorá je v prvomrade organizáciou hodnôt. Pretosom potreboval určité záruky, žetáto vláda bude dodržiavať základnéhodnoty a záväzky. Malsom otázky a dostal som na neodpovede, ktoré ma ubezpečili,že táto vláda bude nastavená tak,aby dodržiavala základné hodnoty.Svoju profesionálnu kariérusom začal za totality a už nikdynechcem vidieť jej návrat v akejkoľvekpodobe. Naviac, osobitnesom sa zaujímal o otázky tolerancie,základné práva a slobodyosôb, ktoré patria k národnostnýma iným menšinám. Nemoholby som pôsobiť vo vláde, ktorá byv akejkoľvek forme trpela netolerantnosť,xenofóbiu či neznášanlivosť.A samozrejme ma zaujímalaj postoj vlády ku konkrétnym záväzkomvyplývajúcim z členstvaSlovenska v Európskej únii, Severoatlantickejaliancii, Rade Európy,OBSE a v ďalších medzinárodnýchorganizáciách. Na všetkytieto otázky som z môjho pohľadudostal uspokojivé odpovede. Pritombolo zrejme, že zostava politickýchsíl, ktoré stoja za vládou,vyvolá otázky doma i v zahraničía že bude ešte dôležitejšie, akobude vláda konať. Zatiaľ vládasvojimi krokmi presvedčuje, že je vládoudemokratického európskeho štátu.■ Nie ste členom Smeru-sociálna demokraciaa ani nechcete do neho vstúpiť. Čo budetemôcť presadiť vo vláde bez politického krytia?Keď ma Robert Fico oslovil, tak som mupovedal, že si jeho ponuku a dôveru stranySmer-sociálna demokracia veľmi vážim,ale nie som členom politickej strany a anisa nechystám do žiadnej politickej stranyvstupovať. To však vôbec neznamená, ženemám politické krytie. Skôr naopak. Myslímsi, že politické krytie mám. Cítim plnú

Ministerstvo zahraničných vecí SRpodporu najvyšších ústavných činiteľov.Veľmi dobre komunikujem s prezidentomrepubliky, predsedom parlamentu, s premiéromaj s poslaneckým klubom Smeru--sociálna demokracia. Vychádzam z toho,že som profesionál a na poste šéfa rezortudiplomacie môžem pôsobiť bez toho, že bysom bol členom politickej strany. Moje rozhovorys Robertom Ficom ma ubezpečujú,že ma berú ako odborníka, ktorý už má zasebou určité skúsenosti, nebude tejto vládena príťaž, ale naopak, bude prínosom. Keďmôžem prispieť k presadzovaniu a ochranezáujmov štátu a všetkých jeho občanova k posilneniu medzinárodného postaveniaSlovenska, rád to urobím.■ Predseda vlády Robert Fico ešte ako opozičnýpolitik vravieval, že vzťahy s Ruskomboli podceňované. V strednodobej stratégiízahraničnej politiky Slovenskej republiky doroku 2015 sa okrem iného hovorí, že vo vzťahochs Ruskou federáciou budeme v rámciEurópskej únie intenzívne podporovať snahuo vytvorenie štyroch spoločných priestorov.O ktoré oblasti ide?Máte pravdu. Vzťahy medzi Slovenskoma Ruskom boli podceňované. Postupné zbližovaniedynamiky ekonomických vzťahovmedzi našimi krajinami to len potvrdzuje.V tomto smere nás čaká ešte veľa práce.Zelenú má ekonomizácia vzťahov a v tomtoduchu sa uskutočnila aj oficiálna návštevaprezidenta republiky Ivana Gašparovičav Ruskej federácii. Chcem však zdôrazniť,že pri formovaní našich vzťahov s Ruskomvychádzame z nášho členstva v Európskejúnii a NATO. Deklarovaný záujem slovenskejvlády, tak ako je uvedený v programovomvyhlásení, je potrebné vnímať v prvomrade v kontexte logiky dokumentu a nie akoparciálnu zmenu orientácie na Rusko. Vládabude uskutočňovať dôveryhodnú, zodpovednúa vyváženú zahraničnú politiku. Nadviažena všetko pozitívne, čo bolo doteraz v tejtooblasti dosiahnuté a „bude aktivizovať vzťahys Ruskou federáciou, dôležitým faktorombezpečnosti a prosperity Európskej únie“.Stabilné, demokratické a prosperujúce Rusko,pevne ukotvené v zjednotenej Európeoslobodenej od deliacich línií, je neoddeliteľnousúčasťou trvalého mieru na kontinente.Naším príspevkom k takémuto výsledku jepresadzovanie užšej spolupráce medzi Ruskoma Európskou úniou. Európska únia sivymedzila jasné strategické ciele, a to existenciuRuska ako stabilnej a otvorenej pluralitnejdemokracie a prosperujúcej trhovejekonomiky a prispievateľa k udržaniu stabilityv Európe.■ A ktoré sú tie spoločné priestory?Ak hovoríme o štyroch spoločnýchpriestoroch, tak ide o spoločný hospodárskypriestor, spoločný priestor slobody, bezpečnostia justície, spoločný priestor vonkajšejbezpečnosti a spoločný priestor výskumu,vzdelávania a kultúry. Vytvorenie týchtoštyroch spoločných priestorov sa stalo podstatnýmprielomom vzťahov Únie a Ruskapo tom, čo pôvodná Dohoda o partnerstvea spolupráci z roku 1994 a ani vzájomnéSpoločné stratégie z roku 1999 už neprinášaližiadne podstatné zmeny vo vývoji ich vzájomnýchvzťahov.■ Mohli by ste definovať ich priority?Hlavným cieľom spoločného hospodárskehosystému je vytvorenie otvoreného a integrovanéhotrhu medzi Úniou a Ruskom. Integrovanýtrh by mal byť založený na princípochnediskriminácie, transparentnosti a dobrejsprávy. Spoločný priestor slobody, bezpečnostia justície sa vzťahuje na oblasti kompetenciíministerstiev spravodlivosti a vnútra.Spolupráca vychádzajúca z rešpektovaniaľudských práv sa týka spoločných problémov– terorizmu, ilegálnej migrácie, cezhraničnejkriminality, obchodu s drogami. Tusa veľa pozornosti venuje zjednodušeniuvízovej povinnosti pre určité skupiny ľudí.Čo sa týka vonkajšieho priestoru vonkajšejbezpečnosti, tak tu obe strany zdôrazňujúrešpektovanie medzinárodného práva a významuOSN, OBSE, Rady Európy a ďalšíchmedzinárodných organizácií. Spoločnýmúsilím chcú prispievať k prevencii konfliktov.Zdieľajú zodpovednosť za medzinárodnýporiadok založený na určitom multilateralizme.A napokon spoločný priestor výskumu,vzdelávania a kultúry má za cieľ prispieťk lepšiemu spoznaniu sa a k nadviazaniukontaktov medzi ľuďmi, ale aj k rastu a konkurencieschopnostiekonomík. Zároveň máposilniť prepojenie medzi vedou a inováciami.Predpokladá sa užšia spolupráca vovzdelávaní na všetkých úrovniach.■ Po návšteve Ruska prezidentom IvanomGašparovičom boli zdôraznené najmä ekonomickéaspekty našich vzťahov.Naším základným a dlhodobým cieľomvo vzťahu k Rusku bolo zabezpečenie našichekonomických záujmov, v maximálnemožnej miere podporovať a podieľať sa,okrem iného, na perspektívnom energetickompartnerstve medzi Európskou únioua Ruskou federáciou, kde pre Slovenskú republikuokrem zabezpečenia energetickýmisurovinami hrá dôležitú úlohu ďalší rozvoj užexistujúcej tranzitnej infraštruktúry. Slovenskástrana má záujem prispieť aj k politickémudialógu zameranému na podporu úsiliaRuska o budovanie inštitútov demokracievrátane problematiky rešpektovania ľudskýchpráv a základných občianskych slobôd,stabilizácie Ruska a jeho zapojenie dopolitickej, ekonomickej a bezpečnostnej spoluprácev Európe a vo svete. Ďalej má záujempresadzovať naše štátne záujmy vo vzťahuk Rusku vychádzajúc z členstva v Európskejúnii a NATO s úsilím o posilňovanie dôverya vzájomne výhodnej spolupráce. Okremtoho máme záujem akcentovať ekonomizáciuvzťahov, energetickú spoluprácu s Ruskomv súlade so stratégiou Európskej únie,aktivizovať spoluprácu s ruskými regiónmi,dosiahnuť pravidelnú činnosť medzivládnejČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniikomisie, zvýšiť investičnú spoluprácu a v neposlednomrade stabilizovať úroveň humanitnýchvzťahov.■ Máte strach o demokratický vývoj v Rusku?Demokracia je zraniteľná na celomsvete, vrátane Ruska. Boj o jej skvalitnenieči udržanie je nekonečným príbehom,a preto nie je dobré jednu krajinudémonizovať. Vnímam demokraciu akosynonymum moderného demokratickéhoštátu s vyvinutou a slobodnou občianskouspoločnosťou. Ten sa dotýka otázokpreferovania pluralizmu, poriadku podporovaniavšeobecného blaha a možnostípodieľať sa na rozhodovacích procesoch.Myslím si, že zakotvenosť demokracie jeukazovateľom komplexnej sociálnej kvalityživota. Ak sa – a teraz budem uvažovaťo Rusku, ale odpoveď môže byť aj univerzálna– ak sa mu nepodarí aspoň z určitejčasti zaručiť uspokojenie materiálnychpožiadaviek všetkých vrstiev obyvateľstvaalebo, ak nedôjde k sprostredkovaniuhodnotových orientácií a politickýchcieľov a možností občanov zúčastniť sana ich formovaní a presadzovaní, potommôže dôjsť k poklesu akceptáciedemokratických inštitúcií. V súčasnomRusku fixujeme postupné, i keď niekedypomalé a krivolaké uspokojovanie spomenutýchpožiadaviek, čo je z pohľadustability demokracie nádejné. Na druhejstrane pri javoch excesy voči žurnalistom,nehovoriac o ich vraždách alebo pri rôznychfóbiách voči komukoľvek, okamžitespozorniem. Osobitne negatívne vnímamextrémizmus a nacionalizmus, perzekúciuurčitých skupín obyvateľstva, menšín čimigrantov. Nemôžu ma napríklad neznepokojiťexcesy voči občanom Kaukazu čiStrednej Ázie, ktorí žijú a pracujú na územíRuskej federácie, najmä ak za nimi cítiťpolitickú motiváciu. Pritom si veľmi dobreuvedomujem, že každý prejav extrémizmunie je len výtvorom súčasnej doby, je aj súčasťouhistórie, resp. spoločenských a politickýchdejín samotných. To však žiadenextrémizmus neospravedlňuje.■ V predchádzajúcich rokoch bola tendenciarobiť zahraničnú politiku aj v kancelárii prezidentarepubliky. Aký systém dohôd ste v tejtosúvislosti prijali s prezidentom IvanomGašparovičom?K minulosti sa vyjadrovať nebudem.Špeciálny systém dohôd medzi ministerstvoma prezidentom republiky nie jepotrebný. Ústava a kompetenčné zákonyjasne vymedzujú rozsah našich práv a povinností.Môžem konštatovať, že s prezidentomIvanom Gašparovičom dobre,pravidelne a korektne komunikujeme napracovnej úrovni. Konzultujem s ním, akos hlavou štátu, najzávažnejšie otázky zahraničnejpolitiky. Rezort diplomacie sazúčastňuje na príprave jeho zahraničnýchciest a v sprievode hlavy štátu je rezort diplomacievždy zastúpený.■November 200649

Ministerstvo zahraničných vecí SRPOSILŇUJEMEEKONOMICKÚ DIMENZIUDIPLOMACIEŠtatutárnou zástupkyňou ministra zahraničných vecí je štátna tajomníčkaOľga Algayerová, nominantka Smeru. Na ministerstve má na starosti európskezáležitosti, medzinárodnú ekonomickú spoluprácu, rozvojovú pomoc,legislatívu a konzulárne otázky. O rozhovor ju požiadal náš spolupracovníkMarián Babic.■ Premiér Robert Fico vyhlásil pri vašom nástupedo funkcie, že očakáva, že pomôžetev slovenskej diplomacii ,,naštartovať procesysmerom k ekonomickej dimenzii“. Čo vlastnemôže v ekonomickej oblasti urobiť naša diplomaciapre slovenské firmy a firmy pôsobiacena Slovensku?Ekonomická dimenzia diplomacie je neoddeliteľnousúčasťou zahraničnej politikySR a ako taká bola aj deklarovaná v Programovomvyhlásení vlády SR z augusta 2006.Hlavným cieľom nášho ministerstva, v koordináciis ostatnými rezortmi, je pružnereagovať na podnety vonkajšieho prostredia,zabezpečiť ich prenos do domáceho prostrediav prospech trvalého ekonomického rastuSR a zároveň zabezpečiť kvalifikovanú ekonomickúúčasť SR v zahraničí. Dôraz chcemeklásť predovšetkým na vytvorenie zodpovedajúceholegislatívneho a politickéhorámca a prístupnosť informácií pre slovensképodnikateľské prostredie – a to nieleninformácií o možnostiach rozvoja exportu,prílevu zahraničných investícií, ale aj možnejprogramovej a projektovej spolupráceso zahraničím. Ukazovateľom zapojenia saspoločnosti do medzinárodného obchodumôžu byť napr.: aktíva v zahraničí, predajv zahraničí, zamestnanci v zahraničí. Možnostíslovenskej diplomacie na podporu prioptimalizácii týchto ekonomických ukazovateľovnašich i zahraničných spoločností jeskutočne mnoho.■ Aké hlavné úlohy v ekonomickej dimenziidiplomacie vidíte?Na realizáciu zámerov ekonomického rozmerudiplomacie máme v rukách nástroj,ktorým sú naše zastupiteľské úrady v zahraničí.Predovšetkým musíme dosiahnuťvýraznú synergiu politickej zložky zastupiteľskýchúradov s obchodno-ekonomickou.Dohodli sme sa na formulácii spoločnýchstratégií a spoločných úloh v nasledujúcichoblastiach: ekonomická bezpečnosť štátu,najmä energetická a makroekonomická; plnenieúloh v oblasti rozvojovej pomoci, ktorejcielená realizácia zvyšuje nielen kreditSlovenska v zahraničí, ale vytvára aj priestorpre vstup podnikateľských subjektovdo teritórií, ktoré sú prijímateľmislovenskej rozvojovej pomoci;plnenie medzinárodných záväzkovSlovenska, aktívna angažovanosť v medzinárodnýchorganizáciách a regionálnych zoskupeniachs vytváraním priestoru pre účasťslovenského podnikateľského prostredia navybraných aktivitách a aktívne sprostredkovanieinformácií o zahraničnom obchodea toku priamych zahraničných investícií, aleaj prezentácia Slovenska v zahraničí.Foto: M. Košírer■ Naša hlavná pozornosť nielen v ekonomickejoblasti sa sústreďuje na Európsku úniua jej členské štáty. Čo podľa vás prinieslov ekonomickej oblasti naše členstvo v únii?Vstupom do EÚ sa Slovensko stalo členomrozsiahleho vnútorného trhu únie, ktorýcharakterizuje bezbariérový obchod, voľnýpohyb osôb, služieb a kapitálu. Zvýšila sadôveryhodnosť krajiny pre investorov, čo sapozitívne prejavilo na príleve zahraničnýchinvestícií a na dynamike ekonomickéhorastu SR. To je dôležitým predpokladom nazvýšenie životnej úrovne Slovenska. EÚ námposkytuje veľmi dôležitý nástroj, ktorým jekohézna politika únie. Do uvedenej oblastizároveň patrí rešpektovanie princípov regionálnehorozvoja, čo napomáha zmierniť regionálnedisproporcie s využitím prostriedkovzo štrukturálnych fondov a kohéznehofondu EÚ.■ Výrazným znakom súčasnosti je globalizácia,ktorá prináša aj riešenie veľkých problémov.Čo môže Slovensko v tomto smere urobiťa čo môže získať?Členstvo v EÚ pomôže SR v budúcnostilepšie sa vyrovnávať s novými výzvami globalizácie.Osobitne nás trápi vysoká energetickánáročnosť, nízka efektivita hospodárskychprocesov, problémy súvisiace s ochranouživotného prostredia, s modernizácioudopravnej infraštruktúry, ale aj s vyššoumierou nezamestnanosti. Prostredníctvomreforiem sme však na správnej ceste k ichúspešnému riešeniu. Často diskutovanouje otázka energetiky, bezpečnosti dodávok,diverzifikácie zdrojov a druhov energií, akoaj jej obnoviteľných zdrojov. Nie je náhodné,že Európska komisia sa v poslednom rokutrvalo zaoberá problémami vonkajších vzťahovv energetike a to najmä vo vzťahu k produkčnýma tranzitným krajinám. Pripravujetiež novú energetickú stratégiu únie. Do tejtopráce sa Slovenská republika aktívne zapája.V popredí pozornosti sú aj ekologickésúvislosti využívania energie a ich globálnedopady. Dobudovanie vnútorného trhu EÚs energiou považujem za vážnu výzvu nielenpre slovenskú vládu, ale aj pre EÚ a som presvedčená,že prinesie novú a dôležitú fázuv zabezpečení ekologickejšieho zásobovanialacnejšou energiou. Záujmom Slovenskaje ďalej zefektívniť spotrebu energií nazáklade postupného zavádzania, respektíveposilnenia úlohy obnoviteľných zdrojov naenergetickom trhu, ktoré by podľa Európskejkomisie mali v roku 2010 predstavovať 18 %.Pokiaľ ide o ochranu životného prostrediaSlovensko sa zaviazalo plniť záväzky vyplývajúcez Kjótskeho protokolu a dosiahnuťstav, keď sumár emisií skleníkových plynovneprekročí v období 2008 – 2012 úroveň 92 %roku 1990.■ Slovensko je stále závislé od dovozu energiíz Ruska. Ako vidíte súčasne formy vzájomnejspolupráce v hospodárskej oblasti navládnej a štátnej úrovni?Čo sa týka našich vzťahov s Ruskom, žiaľ,v minulosti sa, najmä ich ekonomická časť,systémovo podceňovali. Tak sa stalo, že trh,ktorý sme kedysi dôverne poznali a prispôsobovalinašim ekonomickým potrebám,prakticky obsadili krajiny na západ od Slovenska.Dnes má zelenú ekonomizácia vzťahova v tomto duchu sa niesla aj nedávnaoficiálna návšteva prezidenta SR I. Gašparovičav Ruskej federácii. Programové vyhlásenievlády SR stanovuje, že vláda nadviažena všetko pozitívne, čo sa doteraz v tejtooblasti dosiahlo a „bude aktivizovať vzťahys Ruskou federáciou – dôležitým faktorombezpečnosti a prosperity EÚ“. Základnýma dlhodobým cieľom SR vo vzťahu k RF jezabezpečenie našich ekonomických záujmov,podieľanie sa na perspektívnom energetickompartnerstve medzi EÚ a RF, kde preSR okrem zabezpečenia energetickými surovinami,hrá dôležitú úlohu ďalší rozvoj užexistujúcej tranzitnej infraštruktúry. A nesmiemezabúdať ani na to, že je to obrovskýtrhový priestor so stále silným potenciálompre našu podnikateľskú sféru.■50 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo zahraničných vecí SRV BEZPEČNOSTNEJ RADEOSN SI POČÍNAME ÚSPEŠNEŠtátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Diana Štrofová, ktorú navrhlaĽudová strana-HZDS, má na starosti oblasť globálnych vzťahov, vrátanebezpečnostných otázok a bilaterálnych stykov Slovenska okrem Európskejúnie. O rozhovor ju požiadal náš spolupracovník Marián Babic.■ Ako hodnotíte doterajšie pôsobenie Slovenskavo funkcii nestáleho člena Bezpečnostnejrady OSN?Moje hodnotenie pôsobenia Slovenskav Bezpečnostnej rade OSN je veľmi pozitívne.Vychádzam pritom najmä z ohlasov,ktoré dostávam ja i moji kolegovia od našichzahraničných partnerov. Dovolím si tvrdiť,že sa nám darí napĺňať predsavzatia, ktorési slovenská zahraničná politika stanovila.Sústredíme sa na naše priority, medzi ktorépatrí západný Balkán, východná Európa,Blízky a Stredný východ, ale náš názor nezanikáani v diskusii o africkej agende. Odzačiatku nášho členstva riadime činnosť nesankčnéhovýboru, ktorý vznikol na základerezolúcie 1 540 o nešírení zbraní hromadnéhoničenia. Ocenením našej diplomacie a výrazomdôvery je spolupredsedníctvo v adhoc výbore pre revíziu mandátov BR OSNa nedávne poverenie viesť sankčný výbor vovzťahu k Severnej Kórei. Vo februári budemepredsedať Bezpečnostnej rade a v rámcinášho predsedníctva pripravujeme otvorenúdiskusiu na tému reformy bezpečnostnéhosektora. Máme ambíciu vo forme predsedníckehovyhlásenia iniciovať proces, ktorýpovedie k vypracovaniu koncepcie OSNv tejto oblasti.■ V rámci svojej bohatej parlamentnej činnostiste boli členkou delegácie NR SR v PZNATO. Čo z týchto skúseností môžete teraznajviac využiť najmä v súvislosti s problematikouodzbrojenia a bezpečnosti?Úprimne povedané, takmer všetko. Informáciea znalosti, ktoré som získala počasmôjho pôsobenia v NR SR a PZ NATO somokrem iného uplatnila pri práci na programovomvyhlásení súčasnej vlády. Keďžedo mojej agendy na MZV SR patria okreminých aj otázky odzbrojenia a kontroly exportuvojenského materiálu, rovnako akobezpečnostné aspekty nášho členstva v NA-TO a EÚ, môžem čerpať zo svojich skúsenostízískaných počas môjho pôsobenia spravodajcuv PZ NATO k problematike jadrovejbezpečnosti Iránu, ale zároveň dôležitú časťtvoria informácie o systéme a praktickomfungovaní či už NATO alebo Európskejúnie.■ Do vašej kompetencie patria bilaterálnevzťahy s krajinami bývaléhoSovietskeho zväzu, Severneja Južnej Ameriky, Afriky a Áziea Blízkeho a Stredného východu.Aký je ich stav s našimi najvýznamnejšímipartnermi v týchto oblastiach?Vzťahy SR s USA naďalej patria medzi priorityzahraničnej politiky SR, o čom svedčiapočetné aktivity najvyšších predstaviteľovrezortu diplomacie oboch štátov. Na základeviacerých stretnutí, ale i praktického výkonupolitiky možno s presvedčením konštatovať,že obe strany – Slovenská republika i Spojenéštáty americké majú záujem o kontinuituspolupráce v bilaterálnej oblasti i v rámcitransatlantického dialóguUkrajina a Rusko sú z pochopiteľnýchdôvodov našimi najvýznamnejšími partnermiv rámci postsovietskeho priestoru.Čo sa týka našich vzťahov s Ruskom, žiaľtieto sa v minulosti, najmä pokiaľ ide o ichekonomickú časť, systémovo podceňovali.Dnes má zelenú ekonomizácia vzťahova v tomto duchu sa ponesú aj naše pripravovanéaktivity. Rovnako aktuálnou témouzostáva problematika energetického partnerstvači už SR alebo v širšom kontext Európskejúnie, vrátane nášho záujmu o ďalšírozvoj už existujúcej tranzitnej infraštruktúry.Ukrajinu považujeme za strategickéhopartnera SR a naďalej jednu z priorítslovenskej zahraničnej politiky. V prípadezáujmu sme stále otvorení poskytovaniupomoci pri integračných snahách Ukrajinydo európskych a transatlantických štruktúr.O niekoľko týždňov sa stane VeľvyslanectvoSR kontaktným veľvyslanectvomNATO na Ukrajine.Ceníme si naše významné a medzinárodneuznávané výsledky v regióne ZápadnéhoBalkán. Budeme pokračovať v našich aktivitáchpredovšetkým vo vzťahu k procesu rozširovaniaEÚ do regiónu a zohrávaniu úlohytzv. čestného vyjednávača v otázke riešeniapostavenia Kosova.Vo vzťahu k Čínskej ľudovej republike saSR zameriava na posilnenie pragmatickejpartnerskej spolupráce, a to aj v kontextebudovania strategického partnerstva medziEurópskou úniou a Čínou. Predmetompozornosti sú najmä energetické projektya čínske investície v oblasti vyspelých technológiína Slovensku. Spolupráca s IndickouFoto: M. KošírerČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniirepublikou, Egyptom, Izraelom, JAR a ďalšímikrajinami je zasa cielená na upevneniepolitického dialógu a skvalitnenie hospodárskejspolupráce.■ Vo svojej funkcii ste už niekoľkokrát spomenulinevyhnutnosť vyriešenia vízovéhorežimu s USA a Kanadou? Domnievate sa, žeje v tomto smere možný v blízkom období výraznejšíposun?Vízovú povinnosť vnímame ako jedinýotvorený problém v bilaterálnych vzťahochs USA a Kanadou. Uvedomujeme si však,že ide o strednodobú úlohu. Naše aktivitykoordinujeme s ostatnými štátmi, ktoré sasnažia dosiahnuť rovnaký cieľ a oceňujemepodporu, ktorú dostávame od našich partnerovv EÚ. Na druhej strane si treba uvedomiť,že i doma máme nedostatky pri plnení technickýchči bezpečnostných kritérií tzv. cestovnejmapy. Tu apelujem predovšetkým natých občanov SR, ktorí nelegálnou prácou, čipredĺžením pobytu nad rámec platnosti vízazhoršujú situáciu všetkým Slovákom.■ Ako to vyzerá s vízovou povinnosťou vočiostatným štátom sveta? Zostalo ich ešte veľaa aj z nášho záujmu?Naša vízová politika sa riadi vízovou politikouEurópskej únie, ktorá stanovuje zoznamkrajín, s ktorými je vízová povinnosť zachovanáa naopak. Voči krajinám, s ktorými smenestihli ukončiť rokovania o bezvízových dohodáchsme vízovú povinnosť zrušili jednostranne.K recipročnému kroku nepristúpililen dve vyššie uvedené krajiny, teda USAa Kanada, a Austrália. Tento problém majúvšak aj ostatné nové členské štáty EÚ.■ Nedeliteľným predpokladom rozvíjaniabilaterálnych vzťahov sú zastupiteľské úrady.Má ich Slovensko dostatok, alebo námniekde chýbajú a inde sú nevyužité?Ideálnym stavom zastúpenia SR v zahraničíby bol samozrejme zastupiteľský úradv každej krajine, čo nie je z mnohých dôvodovmožné. Preto musí Slovenská republikasvoje zastúpenie prispôsobiť svojimmožnostiam, ale i prioritám, ktoré si stanovila.Keďže súčasná vláda v niektorýchoblastiach upravila svoje priority, možnoočakávať i určité modifikácie v zastúpenív zahraničí. Tieto modifikácie však budúdopredu starostlivo analyzované a celýproces bude podriadený zachovaniu funkčnostia efektívnosti zahraničnej služby Slovenskejrepubliky.■November 200651

Americký veľvyslanecMÁME SPOLOČNÉZÁKLADNÉ HODNOTYAmericko-európske partnerstvo je dôležitým nástrojom bezpečnosti a významnouhodnotou pre Severoatlantickú alianciu. Rozhovor s veľvyslancom USA v Slovenskejrepublike Rodolphom Valleem pripravil redaktor Milan Moravčík.■ Ktoré hlavné problémy stoja v súčasnostipred krajinami, združenými v NATO?Poslaním NATO je byť zárukou transatlantickejbezpečnosti. Aliancia sa neustálevyvíja a bude aj naďalej reagovať na zmenyvo svetovej situácii. Výzva, pred ktorou stojíNATO, podobne ako Európske únia, je terorizmus.NATO ako štruktúra bude pokračovaťvo svojom pôsobení tak, že k týmto problémombude pristupovať na báze spoluprácea reagovať flexibilne na nové ohrozenia.■ Euroatlantickí partneri spolupracujú v mnohýchčastiach sveta, zasiahnutých krízami.Ktoré sú podľa vás najzávažnejšie?Jednou z nich je Afganistan. Pokračujemev obnove krajiny a naďalej budeme počítaťso silami NATO. Znamená to účasť veľkéhopočtu krajín, vrátane Slovenska, za čoje Severoatlantická aliancia vašej krajineveľmi vďačná. Patrí sem i dlhodobé riešeniecieľov, ako ekonomický rozvoj, ľudské práva,účasť obyvateľov na riešení problémov.Vážnu hrozbu predstavujú pokračujúce jadrovéaktivity Iránu. Ako zdôraznil prezidentBush,“ napriek tomu, čo Irán hovorí, nemámenámietky voči snahám Iránu o skutočnýmierový jadrový energetický program”. Akchce Teherán presvedčiť svet, že jeho cieľomje rozvoj mierového civilného energetickéhoprogramu a zlepšenie vzťahov s medzinárodnýmspoločenstvom, mal by prijať ponuku5+1 a obnoviť diplomatický dialóg o svojomjadrovom programe. Balík 5+1 ponúka uznaniepráva Iránu na jadrovú energiu pre mierovéúčely, pripravenosť USA rokovať a podporucivilného nukleárneho programu, ktorázahŕňa rokovania a implementáciu dohodyo jadrovej spolupráci medzi Euroatomoma Iránom a podporu pri výstavbe novýchľahkovodných reaktorov a spoluprácu v oblastivýskumu a rozvoja. Ďalej sú to právnezáväzné záruky dodávania palív pre jadrovéreaktory, ekonomická rozvojová pomoca zlepšenie prístupu Iránu k medzinárodnejekonomike, kapitálu a trhom podporou úplnejintegrácie do medzinárodných štruktúr,Foto: M. Nemecvrátane Svetovej obchodnej organizácie.Prezident Bush povedal: „Čímviac ukážeme iránskemu ľudu skutočnézámery americkej vlády, o to pravdepodobnejšieje, že dosiahneme diplomatickériešenie problému.”■ Ako vidíte rolu malých krajín pririešení globálnych svetových problémovdnes a ako to bolo v minulosti?V minulosti ste členom NATO neboli, dnesáno – nemyslím si však, že vo vzťahu k malýmkrajinám sa niečo v Severoatlantickejaliancii zmenilo. Práve menšie krajiny sa častostávajú expertmi v niektorej oblasti. Majúsvoje individuálne prednosti a NATO rastiea vyvíja sa aj na charakteristikách ozbrojenýchsíl malých štátov. Snahou aliancie jezefektívniť uplatnenie špecifických kapacítjednotlivých členských krajín v integráciia vytvoriť účinnejší systém ich využitia tam,kde je to potrebné. Skutočnosť, že Slovenskotejto problematike venuje veľkú pozornosť,je veľmi podstatná.■ V oblasti imigračnej politiky je problémomnarastajúci počet vysťahovalcov v dôsledkukrízového vývoja v rôznych častiach sveta. Čomôže krajina ako USA a medzinárodné štruktúryurobiť, aby sa predišlo ďalšiemu vyostreniuuž dnes neľahkej situácie?Spojené štáty sú miestom stretnutia národností,kam ľudia z celého sveta prichádzajúza hľadaním lepšieho života. Imigračnézákony USA zamedzujú určité druhy prisťahovalectva.Nelegálne formy imigrácie súv Spojených štátoch problémom – sú predmetomrokovaní nášho Kongresu, predmetompredvolebných kampaní, ako aj debátpo voľbách. Dôležité je mať v krajine štruktúry,ktoré prisťahovalcom poskytnú pracovnépríležitosti. USA oceňujú pripravenosťusilovne pracovať a získať vzdelanie a tietoveci základného významu poskytujú. V našejkrajine prisťahovalci netvoria uzavretékomunity – napríklad moslimskí obyvateliažijú integrovane a dostávajú pracovné príležitosti.Snažíme sa tieto pozitívne skúsenostipreniesť aj do prístupu k iným komunitámz celého sveta.■ V tejto súvislosti, aký vývoj je možné očakávaťv riešení problému víz USA pre občanovSlovenskej republiky?Ako veľvyslanec USA všemožne podporujemcestovanie Slovákov do Spojenýchštátov a Američanov na Slovensko. Verím,že tento vzájomný vzťah je na dobrej ceste.Imigračné zákony USA sa týkajú aj prácecudzincov. Popri zásadách bezpečnosti jeto jeden z podstatných bodov nášho imigračnéhosystému. Myslím, že najlepšia vec,dejúca sa na Slovensku, je menej bezvýchodiskovostia menej ekonomických dôvodovodísť do USA za prácou. Ekonomická úroveňkrajiny stúpa, investície zahraničného kapitáluprinášajú pozitívne výsledky, zvyšujú samzdy, tvoria sa nové pracovné príležitosti. Tosú najdôležitejšie prvky pohybu Slovenskasmerom k času, keď víza nebudú potrebné,Zatiaľ pracujeme na niektorých technickýchveciach v záujme zjednodušenia a urýchleniavybavovania, koncom budúceho rokapribudnú čipy do pasov, vidím v tejto oblastipokrok a dobrú perspektívu. Pre súčasnosťmôžem povedať, že vybavenie víza trvá minimálnekrátko. Prostredníctvom internetuje možné prihlásiť sa na vybavenie víza dojedného-dvoch pracovných dní. Úplná väčšinažiadateľov o víza ho aj dostáva. Je možnépožiadať aj o vízum platné desať rokov.■ Sociologické štúdie varujú pred nárastomnedostatku pracovných miest na celom svete.K rastu nezamestnanosti vo vyspelých ajchudobných krajinách pribúda jav, keď lacnápracovná sila prestáva byť „aspoň“ predmetomvykorisťovania, ale stáva sa už iba nadbytočnoua jej nositeľ zbytočným. Existuje tunejaké perspektívne riešenie?Môj pohľad je optimistickejší. Myslím nariešenia, ako je rušenie obchodných bariéra ako to Spojené štáty a európske krajinykombinujú s cielenou rozvojovou pomocou.Môžeme do radu krajín vyslať takúto pomoc,ak sa však dostane do skorumpovaných rúk,alebo pomoc nie je konkrétne cielená na účelynapredujúceho ekonomického rozvoja, jeto pekné, že sme niečo poslali, ale nie je topomoc. Som presvedčený, že rušenie bariéra pokračovanie v ekonomickej pomoci tam,kde to prináša pokrok, podporuje rozvoj malýchpodnikov a pomáha ľuďom využiť novépríležitosti, je ten najlepší postup. Podobnéargumenty sa mohli povedať aj o Slovenskupred desiatimi rokmi, že zahraničné firmyprichádzajú krajinu vykorisťovať. Vidímevšak, že tu investovali seriózne a podporilinapredovanie Slovenska. Nie úplne a niev každom regióne, ale pokrok je viditeľnýa kontinuálny. Veľkým prínosom vstupuSlovenska do Európskej únie bolo odbúranieobchodných bariér. Tento druh modelu manapĺňa optimizmom.■52 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

LobingLOBING V BRUSELI NIE JEO KORUPCII, ALE O LEGÁLNOMPRESADZOVANÍ ZÁUJMOVOdkedy je Slovensko v EÚ, udomácnilo sa v našom slovníku slovo lobing. Zainteresovanívedia, že ide o formu legálneho presadzovania záujmov. Neraz sa však predstava o lobinguspája s korupciou a neetickými praktikami. S autorom štúdie Lobing v EÚ, ktorábude publikovaná knižne v novembri 2006, Mgr. Branislavom Pavlovičom z Ministerstvazahraničných vecí SR, hovorila o tejto téme novinárka Tatiana Jaglová.■ Je najvyšší čas definovať lobing a vysvetliť,aký má vplyv aj v Bruseli. Išlo vám pri písaníštúdie o to?Cieľom štúdie, ktorej elektronická verziaje od mája t. r. dostupná na webovej stránkeministerstva, bolo priniesť túto tému dobližšej pozornosti našej verejnosti. Členstvov EÚ pred nás postavilo nové výzvy a európskylobing je jednou z nich. Hovorí sa,že Brusel je po Washingtone D. C. druhéhlavné mesto lobistov. Podľa rôznych zdrojovich tu pôsobí takmer 20-tisíc. V našej štúdii,na príprave ktorej sa podieľali aj dve externéspolupracovníčky Dana Lipková a VeronikaSlováková, sa zaoberáme aj tým, ako sa doeurópskeho lobingu zapájajú slovenské záujmovézdruženia a súkromné spoločnosti.Iste, lobing býva nielen u nás spájaný s netransparentným,neetickým alebo nelegálnymkonaním. My sa však v štúdii venujemeprofesionálnemu lobingu, ktorý je legitímny,v súlade so zákonnými a etickými normami.■ Kto môže v Bruseli lobovať?Ako som povedal, profesionálny lobing jejedným z nástrojov vplyvu súkromného sektoruna verejné inštitúcie. Nie je to iné aniv Bruseli. Lobovať môžu všetci od súkromnýchfiriem cez rôzne asociácie, profesijnézdruženia, až po spotrebiteľské organizáciealebo odborárske zväzy a združenia zamestnávateľov.Foto: T. Jaglová■ Akou funkciou je lobing? Oficiálnou a platenou?Áno, môže to tak byť. Dôležitými aktérmipri presadzovaní najrôznejších záujmovv Bruseli sú profesionálni lobisti, ktorí zastupujúzáujmy svojich klientov. Ide o spoločnosti,ktoré pomáhajú svojim klientom komunikovaťs európskymi inštitúciami aleboto robia v ich mene. Často svoje podnikanieoznačujú pojmom public affairs alebo Europeanaffairs. Lobista alebo zamestnanec,ktorý má takúto náplň práce, sleduje, akoprebieha v Bruseli prijímanie novej legislatívya navrhuje kroky, ako do tohto procesuúčinne vstúpiť. V týchto mesiacoch smenapríklad svedkami intenzívneho lobinguohľadne cien roamingových hovorov alebonávrhu REACH.■ Niečo ako lobing zrejme existovalo aju nás, len sme to tak nenazývali.Už naše rokovania o vstupe do EÚ vedenéJánom Figeľom, dnešným európskym komisárom,boli vnímané ako lobing za slovenskézáujmy v Bruseli. Lobisti sú ale aj našiodborári, rovnako ako zamestnávateľskéasociácie.■ Lobing však znie mnohým trochu podozrivo.Nebol niekedy spojený aj so škandálom?Áno iste, napríklad koncom minuléhoroka vypukol v USA, v krajine kde platí samostatnýzákon o lobingu, škandál okololobistu Jacka Abramoffa. Podplácal, konalv rozpore so zákonom a bolo voči nemuvznesené obvinenie. Okrem iného sa nechalplatiť za presadzovanie záujmov indiánskychkmeňov pri určovaní pravidiel pre zakladaniekasín na ich území. Zároveň však spolupracovalso svojimi oponentmi, pretožechcel, aby proces trval čo najdlhšie a chceltakto ešte viac zarobiť.■ Ani našej verejnosti neznie lobing jednoznačnepozitívne...Je to do istej miery pochopiteľné, pretožeslovo lobing je používané na vysvetľovaniezákulisných ťahov a pochybných aktivít.Druhým omylom je, že lobing sa rozšíril doEurópy z USA, pritom presadzovanie záujmova sloboda združovať sa je základnýmkameňom každej demokracie. Rovnako jemylné sa domnievať, že lobing je len doménousilných súkromných spoločností obhajujúcichsvoje úzke záujmy. Dobrí a úspešnílobisti sú aj mimovládne organizácie. Bruselje toho príkladom.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Sú úradníci Európskej komisie a iných inštitúciíochotní spolupracovať s lobistami? Akoich vnímajú?Európska komisia má vlastné etickénormy a vnútorné nariadenia, ktoré musiajej úradníci rešpektovať a na ich základemôžu komunikovať s verejnosťou.Prieskum spoločnosti Burson & Marstellerprezentovaný minulý rok ukázal, že európskiúradníci vnímajú profesionálny lobinga kontakty so súkromným sektorom akoužitočné. Rovnako sa ukázalo, že mimovládneorganizácie sú považované európskymiúradníkmi za podobne úspešnév lobingu ako súkromný sektor.■ Existuje napríklad zoznam profesionálnychlobistov v Bruseli?Takýto zoznam má Európsky parlament.Každý, kto chce v Európskom parlamenteoficiálne lobovať, sa musí zaregistrovaťa výmenou za informácie o sebe a záujmoch,ktoré chce presadzovať, dostane povoleniena vstup do priestorov parlamentu.Tento zoznam je prístupný aj na webovejstránke parlamentu.■ Nemohol by byť lobing platformou na korumpovanieeurópskeho úradníka?Práve preto, aby k niečomu podobnémunedochádzalo, treba zlepšovať existujúcekontrolné mechanizmy a hľadať možnosti,ako oddeliť profesionálny lobing od ostatnýchneetických a nelegálnych praktík. Platíto pre Brusel, ako aj Bratislavu.■ Ako možno z hľadiska európskeho lobingua členstva v EÚ hodnotiť Slovensko?Sme členmi Európskej únie iba niečovyše dvoch rokov. Možno aj preto ešte nepatrímemedzi najšikovnejších. Vstupomdo únie sme ukončili jednu dôležitú kapitolunašej histórie, ale začali sme písaťaj novú, rovnako dôležitú kapitolu. Učímesa postupne využívať čo najviac možností,ktoré v súvislosti s členstvom máme a všeličosme už dosiahli, od čerpania európskychfondov a fakticky bezproblémovévysporiadanie sa našej diplomacie s novýmrozmerom európskej politiky až ponedávne úspechy našich diplomatov naBalkáne.■November 200653

EkonomikaGlobalizácia zasahuje čorazintenzívnejšie do životanárodov. Kľúčovými hráčmina scéne svetových ekonomickýchprocesov sa stalitransnacionálne korporácie,ktorých počet sa v priebehuposledných desaťročívýrazne zvýšil. V roku 2004ich bolo na svete 70-tisícpričom mali 690-tisíc pobočiek.V roku 1960 predstavovalobrat týchto pobočiek84% svetového hrubého domácehoproduktu. V roku2002 sa už zvýšil na 226%Hlavným nástrojom globalizačnéhoprocesu z hľadiskatransnacionálnych korporáciísú priame zahraničné investície,ktoré vrcholili v roku2000, keď mali hodnotu1,3 bilióna USD.Svet možno riadiťz jedného miestaInovačná revolúcia, najmäširokospektrálny prienikinformačných a komunikačnýchtechnológiív spojení s liberalizačnýmia deregulačnými opatreniamiotvorili priestor naceloplanetárny rozvoj ekonomickýchaktivít. Vďakainovačným technológiámby bolo dnes možné riadiťsvetovú ekonomiku on-line,z jedného miesta.Zároveň sa však vytvára a čoraz viacstupňuje globálna konkurencia i vzájomnázávislosť všetkých aktérov hospodárskehodiania, v ktorej sa stierajú rozdielynárodných a medzinárodných súradníc.Týmito procesmi akoby sa planéta zmenšilaa zároveň sa zrýchlilo plynutie času.Národné ekonomikyv konkurenčnom bojiCeloplanetárny priestor, otvorený prepodnikanie a spomínané procesy zásadnezvyšujú tlak na národné ekonomiky. Tiemusia obstáť v boji o zahraničné investíciea zabezpečiť si konkurencieschopnosťv podmienkach novej štruktúry konkurenčnýchvzťahov. Kľúčovým faktorombudúcej konkurencieschopnosti krajinyje úroveň a intenzita celkových výdavkovna výskum a vývoj. Dôležitými faktormisú vzdelanostná úroveň obyvateľstva,výskumný potenciál, úroveň technológií,schopnosť nielen vytvárať ale aj komercionalizovaťnové riešenia, ako aj nástrojestimulujúce ochotu podnikateľov podstupovaťzvýšené riziko, spojené s inovačnýmiaktivitami. Takmer polovicu svetovýchvýdavkov na výskum a vývoj v oblasti informačnýcha komunikačných technológiípredstavujú výdavky transnacionálnychFoto: T. JaglováEKONOMICKÉ VÝZVYGLOBALIZÁCIEPodnikateľská aj širšia verejnosť chce byť informovaná o vývoji, problémoch,výzvach i rizikách globalizovanej svetovej ekonomiky. Ekonomickýústav SAV pracuje preto na dlhodobom projekte na túto témua nedávno usporiadal konferenciu Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky,ktorá sa konala v Bratislave pod záštitou podpredsedu vládySR Dušana Čaploviča. Vystúpenia odborníkov zaznamenala novinárkaTatiana Jaglová.Hlavní aktéri konferencie: riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. Ing. Milan Šikula, DrSc.(vpravo), a doc. Ing. Peter Staněk, CSc., z toho istého ústavu.korporácií. Vo vývoji svetovej ekonomikydochádza k rozdielnemu vnímaniu stratégiekonkurencieschopnosti, ktorá saodlišuje od tradičného spôsobu tým, žeje založená na vedomostnej ekonomikea uskutočňuje sa v kontexte liberalizáciesvetovej ekonomiky.Optimizmus svetovej ekonomikyK celkovému oživeniu svetovej ekonomikyprispel najmä vysoký rast niektorýchrozvojových a tranzitívnych krajín.Napríklad Čína dosiahla v roku 2004ekonomický rast vo výške 10%, v roku2005 o niečo nižší 9,9%, a v roku 2006 jepredpokladaný rast na úrovni 9,5% Čínamá teda najrýchlejšie rastúcu ekonomikusveta. Podobný, aj keď o niečo menší (8%)rast má aj ekonomika Indie. Reálny hrubýdomáci produkt sveta vzrástol v roku 2005takmer o 4,8% a na rok 2006 sa odhadujena úrovni 4,9%Riziká a neistotySvetová ekonomika sa do určitej mierystáva rukojemníkom energetickej politikyrôznych zoskupení. EÚ je odkázanána dovoz takmer 60% z celkovej spotrebyenergie. Pomôcť môžu najmä investície donových technológií spracovania energetickýchsurovín. Príkladom je (ako povedal54 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: T. JaglováSlavomír Hatina) úspešnámodernizácia, ktorou možnodosiahnuť rovnaký výsledokvýroby produktov,avšak z polovice základnýchsurovín. Ďalším problémomje nezamestnanosťa starnutie obyvateľstva.V súčasnosti je na zemegulinezamestnaných viacako 190 mil. ľudí v produktívnomveku, čo je zároveňhrozbou demografickéhousporiadania sveta.Perspektívvy EÚZ pohľadu globálnehorastu sa hospodársky vývojstarých členských štátov EÚv priemere pomaly zlepšuje,výkonnosť ekonomiky EÚ15 nemožno však považovaťza uspokojujúcu. Reálny rastHDP, ktorý v roku 2005 dosiahol1,8% v EÚ 15 a 1,3%v eurozóne a podľa odhadovna rok 2006 dosiahne 2,4perc v EÚ a 2,0% v eurozóne,zaostáva za úrovňou svetovéhorastu. Na realizáciulisabonskej stratégie neostávaveľa času a pri súčasnomtempe rastu sa jej ciele asinepodaria naplniť.Pozícia SlovenskaNa základe multikriteriálnehohodnotenia inovačnejvýkonnosti krajín EÚ zaradila Európskakomisia Slovensko medzi krajiny ,,strácajúcepôdu pod nohami“. Pred Slovenskomstojí kategorická požiadavka dôslednéhorealizovania stratégie, v ktorej sa bude dynamickymeniť podiel nízkonákladovýchkomparatívnych výhod v prospech komparatívnychvýhod opierajúcich sa o inovácie.Štát sa musí z tradičného ochrancuekonomického územia, podporovateľavlastných podnikateľov a ich exportnejexpanzie zmeniť na subjekt, ktorý budesúťažiť s inými štátmi o prilákanie zahraničnýchinvestícií. Štát dnes musí vytváraťa kultivovať komparatívne výhony, ktorésú založené predovšetkým na inováciách,aby jednak vytváral priestor pre konkurencieschopnosťvlastných firiem, aleaby aj priťahoval atraktívne zahraničnéinvestície, prospešné pre národnú ekonomiku.Investičné stimuly však musia byťformulované na základe hlbokého poznaniastratégií transnacionálnych korporáciía kombinované s našou vlastnou stratégiou.Preto treba presne vedieť kam chcemenašu ekonomiku smerovať. Dôležitý jeaj boj s transnacionálnymi korporáciamio spravodlivý podiel na využití kombinovanejkomparatívnej výhody, na ktorej sapodieľajú transnacionálne spoločnosti, ajnárodná ekonomika.■

ĽUDIA CHCÚV OBCI NAJMÄ ŽIŤPrimátor BernolákovaMoody´s Investors Service je vedúcou spoločnosťou v poskytovaní ratingovýchhodnotení a analýz investičného rizika. Jej Národná Ratingová Stupnica porovnávaúverovú bonitu subjektov v rámci danej krajiny a poskytuje ich hodnotenie.Pre pozitívne prevádzkové výsledky udelila v septembri tohto roka stabilný ratingAa2.sk obci Bernolákovo. Aj o tom sa s jej starostom Ing. Ľubomírom Poóromporozprával Matej Gašparovič.■ Čím je Bernolákovo charakteristické? Čočerpá malá obec z výhodnej lokality len párkilometrov od hlavného mesta?Určite sme determinovaní tým, že smev blízkosti Bratislavy. Ale nie vždy je to výhoda.Ak by sme boli na strednom alebovýchodnom Slovensku, tak sme určite mestom,no pre blízkosť Bratislavy tu nie je takápotreba vybavenosti službami a budovaniaspoločenského zázemia. Na druhej strane jetu veľký záujem o pozemky, výstavbu, bývanie.Lokalita je určite veľmi výhodná. A náškostol, kaštieľ či vodárenská veža tvoria dominantynielen pre Bernolákovo, ale pre celéokolie.■ V minulých rokoch prebehla decentralizáciaa rozsiahly prenos kompetencii, s ktorýmimali mnohé malé obce problém. Vy stez tohto boja vyšli s pozitívnym výsledkom,dokonca vo veľkej miere podporujete kultúrua šport. Ako sa vám to podarilo?Prenos kompetencii prebehol v zásadev poriadku, aj keď ani u nás nebol bezproblémový.S tým sme sa však dokázali vysporiadať.A čo sa týka kultúry, to súvisí s celkovoutradíciou obce. Blízkosť Bratislavy jetu opäť nevýhoda, lebo prístup k všetkým jejzariadeniam je z Bernolákova absolútne bezproblémový,dopravou niekedy ešte lepší akov rámci Bratislavy. Preto musíme vymyslieťniečo špecifické a atraktívne pre dospelých.Úspešne sa nám podarili napríklad trojdňovéDni obce, na ktoré prišli tisíce ľudí.■ V súčasnosti sa za akýsi zaručený receptna úspech považuje hľadanie silných investorov,na to sa zameriava asi každé mesto aleboobec. Vy sa však na žiaden druh „silnéhopriemyslu“ neorientujete. Máte snahu, prípadnepotenciál ?Základné predpoklady pre príchod investorovsa spravili schválením územnéhoplánu ešte v roku 1995, keď sa značné územiev rámci obce vyčlenilo na podnikateľskéaktivity. Postupne sa to rozbieha. Máme tuniekoľko zahraničných investorov a vytvárajúsa podmienky, aby sa im lokalitymohli ponúknuť. Je predpoklad, žesa to môže rozvinúť v oveľa väčšej miere.Očakávam, že to môže byť výsledkomtoho, ako sme za posledné rokyhospodárili a aj na náš slušný rating,ktorý zahraniční investori, možno skôr akodomáci, zohľadnia pri výbere lokality. Platívšak, že naša obec má skôr charakter bývania,než rozsiahlych priemyselných aktivít.Foto: archív■ Ako ste spomenuli, dostali ste veľmi dobrýrating. Čo o tom rozhodlo?To by bola si lepšia otázka pre Moody´s.Priznám sa, že keď sme zadávali ratingovéhodnotenie, mal som z toho obavy. Človekmá svoj subjektívny pocit a aj agentúra mávlastné priority.■ Bolo to pre vás prekvapenie?Veľmi pozitívne prekvapenie.■ Jeden z najväčších dôvodov bol ten, že zaposledných 5 rokov ste dokázali hospodáriťbez dlhov.Mierne, krátkodobé úvery sme mali, leboísť bez akýchkoľvek dlhov nie je vždy správne;pôsobiť len z vlastných zdrojov a z dotáciinemusí prinášať želané výsledky. Alemusí to byť v zdravej miere. A možno práveto agentúra zohľadnila, že sme mali úvery takéhotocharakteru.■ Čo teda podľa vás rozhodlo?Po všetkých ekonomických analýzach saanalytici prišli so mnou porozprávať. Pýtalisa na veci, nad ktorými som žasol: O životev obci a veciach, o ktorých by ste povedali, ženemajú žiaden vplyv. Ale pre nich asi mali.Rozhodla teda asi celková situácia; ako obeckonala a ako žije. Všetky aspekty boli pravdepodobnezohľadnené.■ Čo znamená ten rating pre vás?Bude to impulz najmä pre zahraničnýchinvestorov, ktorí by sem chceli prísť. Takistoto znamená lepšie posudzovanie projektovv rámci fondov z EÚ a, samozrejme, lepšiepodmienky pre získanie úveru.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Pre Moody’s však existuje relatívne veľkériziko, že v obci s malým administratívnymzázemím môže ľahko dôjsť k výraznýma nepredvídateľným zmenám, ktoré by mohlihodnotu ratingu znížiť? Blížia sa komunálnevoľby, myslíte, že rating môže citlivo reagovaťna takéto zmeny?Moody´s to v zásade stavajú na pozíciistarostu, ale nemusí to byť len on, ale tiežcelé zastupiteľstvo. Je prirodzené, že sa týmrating môže ovplyvniť, môže prísť nový starosta,ktorý má iný názor na veci, alebo sarozhodne, že pôjde do inej oblasti a môžusa prijať kroky, ktoré rating obmedzia. Onoto totiž nie je len rating, ale aj štvrťročné posudzovanie.Sme povinní posielať údaje a ratingsa môže prehodnotiť.■ V súčasnosti pripravujete strategický rozvojovýplán obce, v ktorom medzi hlavnýmirozvojovými cieľmi figuruje najmä kultúraa šport. Je zaujímavé, že vy ako ekonóm sazameriavate na kultúrny a sociálny aspektobce viac ako na zháňanie investorov a pritomdokážete byť úspešný...To by som v zásade nepovedal. Obec nieje o výstavbe priemyselných parkov, aj keďsú dôvodom pre rozvoj. Obyčajných ľudí –a tých je väčšina –, ktorí žijú v obci, to nezaujímaa hľadajú v tom skôr negatíva. Chcúv obci žiť a práve o tom sú kultúrne podujatia.Tiež sa snažíme o široký rozvoj športovísk.Najmä pre deti, čo ja považujem zaveľmi dôležité, aby mali program. Ponúkameim alternatívu, nebudú sa nudiť, sedieťpri počítači a videu, zaujímať sa o drogy, alemôžu robiť niečo pozitívnejšie. Podporujemetiež spoločenské organizácie a združenia,ktorých tu máme do dvadsať, čo je natakúto obec hodne.■ V histórii malo Bernolákovo mestské výsady.Vo vašom programe sa tiež nachádzamožnosť opätovne sa uchádzať o štatút mesta.Aké „výsady“ by vám z toho vyplývali?Aby sme spĺňali štatút mesta, musíme maťurčitý stupeň vybavenosti službami. Veľkýproblém je ubytovanie, možnosti sú zatiaľveľmi malé. Preto podporujeme výstavbuubytovacích zariadení. Ako mesto by smemali celkom určite iné postavenie. Avšakmesto môže mať vyššie dane, napríklad daňz nehnuteľnosti. To sú dve stránky mince. Vidímto ako budúcnosť, ale aj keď sme vybudovaliveľa, nie blízku budúcnosť. ■November 200655

OsobnostiNAD ODKAZOMALEXANDRA DUBČEKA27. novembra tohto roka si pripomíname nedožitých 85 rokov Alexandra Dubčeka, politikaa štátnika, ktorý chcel dať socialistickému zriadeniu ľudskú tvár. Pri tejto príležitostisa publicista PhDr. Miroslav Janek zhováral s blízkym Dubčekovým spolupracovníkom,historikom a politológom profesorom PhDr. Ivanom Laluhom, CSc.Pre rádovo „menšie ryby“, do tejto kategóriesom patril aj ja, bol v Bratislave pohybvoľnejší. V menších mestách boli naši priateliaa prívrženci podstatne viac na očiach.Ale aj tak, dvadsať rokov určený rovnakýplat, zákaz profesionálneho rastu, obmedzeniapre deti, ak chceli študovať, výsluchy na„februárke“ tiež nebolo bohvie čo...Podstatné je, že nás neopúšťal optimizmusa presvedčenie, že aj na našej ulicibude raz sviatok – ako hovorí isté nemecképorekadlo.■ Aká je vaša prvá spomienka na AlexandraDubčeka?Najprv z ústneho podania: je to vysokýfunkcionár, ale ináč celkom normálny človek.Chodí si k nám zahrať futbal – bolo tookolo roku 1954. Potom z jeho vystúpení,verejných prejavov, neskoršie osobný sporadickýpracovný kontakt až po možnosťblízkej spolupráce v 80. rokoch, počas tzv.disentu a nakoniec poslancovanie vo Federálnomzhromaždení. Bola to pre mňapoučná doba, ako postgraduál po skončenínormálnej školy.■ K tým podnetným a zaznamenaniahodnýmreflexiám ste patria vaše stretnutia v Horskomparku na „Dubčekovej lavičke“. O čomste sa najčastejšie v období normalizácie natomto mieste rozprávali?Ako to už býva, prvé dve - tri vety o zdravía novostiach v politike. A potom skoro večnátéma: ako ďalej. Dubček sa v tom čase zamýšľalnad rokmi, ktoré ubehli, nad zmenami vosvete, hodnotil a prehodnocoval vlastné postoje.Porovnával pôvodnú víziu a realitu.Akademicky povedané, v jeho uvažovaní saodohrávala jeho osobná programová transformácia.Podotýkam, že v spore s totalitoua nie až po jej rozpade, keď už bolo všeličojasné a rozhodnuté.Pri jednej z takýchto debát či rozpráv,konkrétne, keď sa v lete 1988 pripravovalaBologna, mi povedal jedno z kľúčovýchkonštatovaní: „Vieš, Váňa, tí „socani“ malipredsa len pravdu“. Socani sú slangovým výrazompre sociálnych demokratov.Z vernisáže výstavy k 85. výročiu narodenia Alexandra Dubčeka. Jeho dlhoročný priateľ Ivan Laluha jetretí zľava.■ Ktoré obdobie v Dubčekovom živote boloz hľadiska slovenských, ale aj európskych dejínnajvýznamnejšie?Hviezdny čas pre Alexandra Dubčeka bolajar 1968. Stal sa symbolom nádejí nielendoma, ale aj v Európe, nádejí, že dané pomerynebudú na večné časy. Aj v roku 1989 zohralDubček významnú rolu, aj keď sa dnesdosť zaznáva. Ale heslá„Dubček na Hrad!“ hovoria o inom.Rok 1968 bol začiatkom antitotalitnéhopohybu v spoločnosti, za demokraciu, súručenstvos Európou, za zmenu stalinskéhomodelu socializmu. V podstate obdobné pohybysa diali aj v Maďarsku a Poľsku niekoľkorokov predtým.Udalosti roku 1989 znamenali však v celejzóne úspešné zavŕšenie týchto dlhodobejšíchhnutí a pohybov, prerušovaných častoaj ozbrojenou mocou. Znamenali predelk novej transformačnej etape. Z hľadiskabezprostredného efektu dejinného procesusa pochopiteľne ako významnejší vnímadruhý dátum – november 1989. Obe udalostisú však vzájomne prepojené a ich oddeľovanieči prípadné zbezvýznamňovanie jednejz nich je ahistorické popretie kontinuity vývojovýchtrendov.Naše hodnotenia obidvoch udalostí súešte stále poznamenané relatívne malým odstupomčasu a aktualizovaným politickým čiideologickým postojom.■ Spomínate si na temnotu normalizačnýchrokov?Nebolo to príjemné obdobie. Nešlo leno sklamanie a definitívne vytriezvenie z našichvýchodných susedov, ale aj z pretvárkyako normy spoločenského správania a zospoločenskej schizofrénie, ktorá nastala.Toto obdobie ešte len čaká na svojho analytika,historika, hodnotiteľa. Zatiaľ sa však dotoho nejako zvlášť nikomu nechce zabŕdnuť.Dubčeka do roku 1985, keď „vypukla“ prestavba,všetkými spôsobmi izolovali. Mal lenúzky kruh verných. Väčšie akcie sa v podmienkachtakýchto okolností len veľmi ťažkouskutočňovali. Jeho práca v lesnom závode muzaberala čas i energiu. Finančné podpory odnikiaľnedostával, ale sa o ne ani neusiloval.■ Ako každý človek, aj politik sa dopúšťaomylov. Alexandrovi Dubčekovi sa vyčítajúnajmä dva štátnické akty – že podpísal Moskovskýprotokol (zatiaľ čo jeho spolupracovníka priateľ František Kriegel ho podpísaťodmietol) a že vo funkcii predsedu federálnehoparlamentu hlasoval za tzv. obuškovýzákon, na základe ktorého polícia tvrdo postihovalaúčastníkov demonštrácie pri prvomvýročí augustových udalostí z roku 1968. Akoon tieto dve skutočnosti vysvetľoval?Alexander Dubček najskôr podpis moskovskéhoprotokolu odmietal. Nakoniec podveľkým tlakom svojich vtedajších spolupracovníkov(Svoboda, Smrkovský, Černík)a s ohľadom na nebezpečenstvo, že okupantiv prípade nepodpísania protokolu nastoliav krajine okupačnú správu s jej domácimiprisluhovačmi, a to aj napriek protestom verejnosti– protokol podpísal.Dubček v postavení, aké mal FrantišekKriegel (ako sa sám vyjadril) by ale protokolrovnako nebol podpísal.Ani ohraničené možnosti moskovskéhoprotokolu sa však nakoniec nevyužili, pretožesovietske vedenie vytvorilo nové, pre nichprijateľné zoskupenie z časti pôvodných reformátorov(Svoboda, Černík, Husák, Štrougala ďalší) a z pozývateľov (Biľak, Indra a i.).Dubček bol odstavený a nahradil ho GustávHusák.56 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

OsobnostiTo všetko prebiehalo v podmienkach, keďUSA a západné krajiny nemali záujem na zostrovanívzťahov so Sovietskym zväzom kvôlirokovaniam o odzbrojovaní.Takzvaný obuškový zákon, presnejšie „Zákonnéopatrenie Predsedníctva Federálnehozhromaždenia č. 99/1969 Zb. o niektorýchprechodných opatreniach potrebných naupevnenie a ochranu verejného poriadku“z 22. augusta 1969 sa veľmi často používana kritiku A. Dubčeka, najmä to obľubujeP. Pithart, hrubo falšujúc skutkovú podstatuudalostí, tvrdiac, že Dubček poslal na demonštrantovtanky atď. Ale k veci.V čase „obuškového zákona“ už plnefungovalo Husákovské normalizačné vedenie,Dubček a Smrkovský boli od riadeniavecí de facto odstavení. Keďže sa blížiloprvé výročie okupácie a predpokladalo sa,že dôjde k demonštráciám, Husák i Brežnevpotrebovali ukázať, že situáciu majúpevne v rukách a začali sa pripravovať.Už 16. júna 1969 Černík vytvára pri vládepríslušnú komisiu. Obdobne sa konali prípravyv armáde, ktorá koordinovala postups velením sovietskej skupiny vojsk. 10. júla1969 nový veliteľ Ľudových milícií GustávHusák na porade s ich štábom vyhlásil: „...to, čo sa odváži na aktívny odpor niekde naulici alebo niečo podobné, rozbijeme nemilosrdne,nech by to stálo čokoľvek“. A takaj postupovali.Protestné demonštrácie prebiehali 18. až22. augusta 1969. Najväčšie a kruto potlačenés nasadením tankov sa odohrali 20. a 21.augusta v Prahe a v Brne a boli pri nich piatiúčastníci zastrelení. Výstrely vyšli zo zbraníĽudových milícií, čiže pred prijatím „obuškovéhozákona“. Vedenie si potrebovalo„umyť ruky“, ako podrobne o kauze obuškovéhozákona píše historik Dr. A. Benčík, a tak21. 8. 1969 na podnet G. Husáka prijalo návrhna „obuškový zákon“. 22. 8. 1969 ho urýchleneschválila vláda (premiér Černík) a na popoludnie22. 8. 1969 naliehavo zvolali schôdzuPredsedníctva FZ, na ktorú okolo 16. hod. popoludníletecky dopravili aj Dubčeka. Dubčekvaroval pred prijatím tohto zákona, vystúpilako jediný proti a nehlasoval zaň.Potom však ako predseda FZ – ako bývalopravidlom – zákon formálnepodpísal. A v tom bola jehochyba – zákonné opatrenieby totiž platilo aj bez jehoformálneho podpisu akopredsedu Federálneho zhromaždenia.K podpisu bol,ako náhradné riešenie, pripravenýprvý podpredsedaFZ Gábriška.„Obuškový zákon“ najbrutálnejšízásah nepodmienil.On ho len dodatočneprávne legalizoval a zneužilina to aj meno Dubčeka.Zákonné opatrenienesie aj podpisy prezidentaL.Svobodu a predsedu vládyO. Černíka.V pamätiach sa Dubček k prípadu vyjadriltakto: „Mojou veľkou chybou, ktorá ma potomťažila celý život, bolo to, že som zákonnéopatrenie napokon podpísal. Musím dodať,že podpisovať zákony a zákonné opatreniabolo rutinnou vecou predsedov, a to bezohľadu na to, či zákon schvaľovali alebo nie.Lenže toto nebola rutinná situácia. Dnesviem, že som mal odmietnuť zákon podpísať.Bola to však hektická, nervózna chvíľa. Bolsom tam úplne osamotený a ani som nedomyslelvšetky následky. Nikdy to však neprestanemľutovať. Nechcem sa ospravedlňovať,môžem už iba dodatočne osvetliť situáciu.“■ Ste iniciátorom a jedným z vrcholnýchpredstaviteľov a skutočným „spiritus movens“Spoločnosti Alexandra Dubčeka. Akémá ciele?Spoločnosť vznikla ešte za jeho života akonadácia a orientovala sa na sociálne projektya charitu. Neskoršie prevládli aktivity napodporu myšlienok a hodnôt, s ktorými bolspätý život Alexandra Dubčeka a na objasňovaniejeho odkazu. V tom čase sa nadáciapretransformovala na spoločnosť. Usporiadalisme už jedenásť ročníkov Pamätnýchdní Alexandra Dubčeka. Usporadúvame výstavya iné akcie. Prenosná panelová výstavav slovensko-anglickej verzii bola už prezentovanáv sídle EÚ, v Írskej republike, Berlíne,Paríži a iných mestách EÚ.Pripravili sme niekoľko medzinárodnýchkonferencií, vydali zborníky a za unikátnepovažujeme vydanie vybraných prejavov,článkov a rozhovorov A. Dubčeka z rokov1963 – 1992 v rozsahu zhruba 500 strán podnázvom Od totality k demokracii.Spoločnosť udeľuje aj pamätné medaily A.Dubčeka a pre významné zahraničné osobnostiposkytuje čestné členstvo – čestnýmičlenmi sú o.i. H. Fischer z Rakúska, profesorGambetta z Bologne, španielsky sochárM. Morales (autor busty, ktorá je umiestenápred budovou univerzity v Madride), významnýnemecký politik a ekonóm W. Roth,politik a politológ Čestmír Císař z Prahy a i.Toto ocenenie si má prísť prevziať do Bratislavyaj vynikajúci taliansky politik RomanoProdi. Takto sa nám podarilo vytvoriť určitýČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiservis, slúžiaci na udržiavanie myšlienoka odkazu A. Dubčeka. Do tohto kontextupatrí aj Pamätná izba A. Dubčeka v jeho rodnomdome v Uhrovci.■ Čo z Dubčekovho odkazu sme mali mať napamäti, aby sa Slovensko rozvíjalo ako dynamická,korektná, slušná, kultúrna krajinas vysokým právnym vedomím, hrdá na všetkopozitívne zo svojej tisícročnej histórie a pripravenázodpovedať aj všetky otázky a problémy,ktoré pred ňu kladie nová organizáciasveta v znamení globalizácie, kde by sme nemalizaostať, ale naopak, prezentovať našichschopných ľudí do medzinárodných štruktúr,aby si už nikto nikdy neplietol Slovensko soSlovinskom?Chcel by som z jeho odkazu upozorniť najeho európanstvo. To sa utváralo postupne.Pôvodne, keď v roku 1949 vstúpil do aktívnejpolitiky, vektory zahraničnej orientácie boliuž nastavené východným smerom sťaby „navečné časy“ a on ich akceptoval. Ako sa všakprehlbovalo hospodárske zaostávanie krajiny,tak ako realistický politik hľadal východiskáv obnovení ekonomických väzieb sozápadom (1968). Začína sa zbavovať dogmy.Po násilnom prerušení reforiem prichádzamedzi prvými s myšlienkou spoločnéhoeurópskeho domu a našou účasťou v ňom(1988). Zdôrazňuje jeho axiologický, hodnotovýrozmer. Po novembri 1989 ako predsedaFZ výrazne prispel k vstupu krajiny do európskychštruktúr.Dubčekovo európanstvo nie je v rozpores vlastenectvom – hľadá optimálne podmienkypre rozvoj svojej krajiny v podmienkachdemokracie. Jeho autorita a morálny kreditpomáhali otvárať dvere do európskych združení.Či sa to už niekomu páči alebo nie, bola je najznámejší Slovák v Európe a vo svetev perióde posledných desaťročí.Slovensko, napriek všetkému, navzdoryrôznym peripetiám a výsledkom volieb počínajúcod roku 1990 (alebo práve preto?) zachytilovývojové civilizačné trendy. Treba námvšak viacej sebavedomia, národnej hrdosti,ale aj európskej spolupatričnosti. Prichádzačas znalostnej ekonomiky, treba sa viacejvzdelávať. A viacej tvoriť a menej troviť, akohovorieval starší Dubčekovspoluobyvateľ z toho istéhodomu v Uhrovci.■ Z jeho životného príbehua hodnôt, ktoré vyznával, jeokrem iného stále aktuálnouvýzvou nová podoba politickejkultúry, etický rozmerpolitiky. Tá by mala vytváraťžiaducu klímu v spoločnosti,umožňujúcu jej rozvoja šťastný a spokojný život jejobyvateľov.Alexander Dubček ľudínerozdeľoval, ale spájal. Aleaj v tom bolo asi jeho vizionárstvo...■Foto: Peter TomčíkNovember 200657

Naše dejinyKAPITULOVALI NEPOKORENÍA SO VZTÝČENOU HLAVOUAdolf Hitler sa od začiatku držal myšlienky,že kto má Československo, má Európu.A odtiaľ je len kúsok do celého sveta,ktorý chcel megalomansky ovládať. Konečnebude veľkonemecká ríša nesmrteľná. V tommu nikto nezabráni. Ak nadíde čas, nájdedosť právnikov a historikov, ktorí potvrdia,že konal podľa práva a historických nárokov.Keď sa Rakúsko zrútilo ako domček z karát,na rade bolo okyptené Československo. Hitlervedel, kde je najlepšie udrieť klinec po hlavičke.Budú ňou sudetskí Nemci. Spurní, výbojní,chtiví odplaty. Ich vodcom bol telocvikárKonrád Henlein. Čo hvizd, to nový útok protirepublike. A Hitler si len mädlil ruky. Čím ichbude viac, tým lepšie. Európa sa aspoň dozvie,že bez vetra sa ani lístok nepohne. Jehokrajania sú neznesiteľne utláčaní a krivdí saim. Jedinou cestou bude pripojenie k prastarejvlasti. Vhod mu prišli aj dlhodobé rozporymedzi Prahou a Bratislavou. Predsedu slovenskejvlády Jozefa Tisa pozval do Berlína 13.marca 1939, ktorému navrhol, že v prípadevyhlásenia samostatnosti Slovenska ponúkanemecké záruky, v inom prípade ponechávanašu krajinu svojmu osudu a ambicióznemuMaďarsku. Keď na druhý deň slovenský snemodhlasoval Slovenský štát, zavolal do svojhosídla prezidenta Emila Háchu. Ponúkol mu,že český národ získa autonómiu, ktorá budeväčšia ako mali Česi v habsburskej monarchii.Inými slovami povedané: rozhodol, že Českozačlení do Nemecka a jeho armáda o pár hodínprekročí hranice. (Pritom s obsadzovanímzačal skôr, ako prišiel Hácha do Berlína.) Nakonci stretnutia pohrozil ustrachovanémuHáchovi, že ak dôjde k boju, nijaká autonómianebude a kruto sa pomstí. Okupácia musíJozef Leikertprebehnúť bez najmenšieho incidentu a všetkyposádky sa musia bez výstrelu vzdať... Lenna jednom mieste kládli vojaci odpor Bolo tov Czajankových kasárňach v Místku, kde slúžiloveľa Slovákov.Pred nejakým časom som sa pustil do hľadaniabývalých československých vojakov,ktorí sa 14. marca 1939 v Místku ako jedinípostavili so zbraňou v ruke proti nemeckejokupácii. Chcel som spoznať aspoň niektorýchz tých, čo sa zachovali, ako im kázalavojenská česť a prísaha. Objavil som niekoľkoposledných vojakov, ktorí dnes žijú po celýchČechách a na Slovensku. Mnohí o sebeani nevedeli. Niektorých som navštívil osobne,s inými som nadviazal písomný kontakt.Získal som ojedinelé spomienky, ktoré majúmimoriadnu cenu, rovnako ako viacero neznámychfotografií. Veľkú hodnotu má ajpamätníček s množstvom podpisov a osobnýmivenovaniami.Hlavné kasárne boli za mestom pri lese.V centre Místku, v bývalej Czajankovej továrni,bol umiestnený len tretí prápor 8.Sliezskeho pešieho pluku. Väčšinou samínováčikovia, ktorí boli na vojne len niekoľkotýždňov. Doobeda boli na cvičisku a popoludníčistili zbrane. V podvečer, keď už malivoľno, rýchlo sa začali meniť rozkazy. Raz samohlo ísť na vychádzku, o chvíľu zasa nie.Dokonca bola vyhlásená pohotovosť, ktorúzakrátko odvolali. Nikoho to neprekvapilo,na vojne sa rozkazy často menia.„O pol druhej zazvonil na veliteľstve telefón,“napísal nám Ing. Rudolf Ichnovskýz Bohumína. „Náčelník štábu divízie z Hranícna Morave volal veliteľa pluku. Ten bolna obede, a tak som mu mal odkázať, abyokamžite zavolal. O chvíľu sa telefón rozdrnčalznovu. Tentoraz plukovníka Eliáša(brata generála Eliáša, neskoršieho predseduprotektorátnej vlády) volal sám náčelníkštábu zboru z Olomouca. Vtom sa otvorilidvere a objavil sa v nich náš veliteľ. Energickyzobral do rúk slúchadlo. Sledoval somkaždý jeho pohyb, dobre som videl, ako začalblednúť. To predsa nie je možné!!! Áno, rozumiem,vykonám! Spolu s majorom Brychomsa potom zatvorili v kancelárii. Zaškrípal trezora v kachliach vzbĺklo, oheň rýchlo spaľovaltajné dokumenty. Až neskôr som si dalvšetko dohromady. O okupácii vedeli skôrako prezident Hácha. Naše jednotky malibyť odzbrojené, zajaté, okupácia mala prebehnúťbez najmenších problémov!“Pred šiestou hodinou večer sa v smere odPříbora vynorili motorizované jednotky. Nemeckévojsko len pred chvíľou prekročiločeskoslovenské hranice. Smeruje do Místku.Jedna časť dostala za úlohu obsadiť Czajankovekasárne. Z vojakov, ktorí boli vo vnútri,nikto o tom nevedel. Ani stráže pri bráne.„Do služby sme nastúpili ako obyčajneo trinástej,“ povedal nám Rudolf Lihan zoSkalice. „Veliteľom bol slobodník Přibyla.Stál pred bránou s vojakom Saganom, ktorýbol odkiaľsi z východného Slovenska.Okolo prešli sajdkáry. Nezastavili, pokračovaliďalej. Bola už tma, mysleli sme si, že súto českí četníci. Pre každý prípad sme volaliveliteľovi práporu pplk. Štěpinovi. Najskôride o nejaký prechod, nemá žiadne inštrukcie.O dvadsať minút sa objavili štvorpásovévozidlá s ozbrojenými nemeckými vojakmi.Jeden vystúpil s namierenou zbraňou: KapitulierenSie!, vrieskal. Do toho padol výstrela hneď druhý. Ťažko povedať, kto vystrelilprvý. Sagan s ľahko poraneným Přibylomsa stiahli do vnútra kasární a zatvorili bránu.Na chodníku sa potácal zasiahnutý nemeckýdôstojník. Začala sa neľútostná prestrelka.“Keď boli vychádzky zakázané, vojaci rozmýšľaličo robiť. Ktosi na desiatej rote navrhol,aby spravili pohrebný sprievod, čo patrilov tom čase k obľúbenej vojenskej zábave. Namiestokrížika, ktorý býva na čele pohrebnéhosprievodu, niesli zmeták. Našiel sa aj farárs miništrantmi, ktorí sa zahalili do bielychplachiet. Nebožtíka vyrobili z dosky prikrytejdekou, spod ktorej vytŕčali vojenské čižmya helma. Sprievod mal aj kapelu – harmoniku,klarinet, husle a zahral smútočný pochod.„Veliteľovi izby sa to pozdávalo,“ napísalnám v liste Jindřich Káňa, „poslal nás za dôstojníkmina ich izbu. Všetci sme sa výbornezabávali, keď zaznel výstrel. A potom druhý,tretí... Niekto po chvíli zakričal, že nás napadlinemeckí ordnieri. Čatár Bohumil Štefek zavelildo zbrane. Na príručnom sklade zbranísme vylomili dvere, pretože nebolo času zájsťpo kľúče. Kto odkiaľ mohol, začal páliť na Nemcov,ktorí sa opevnili v parku pred kasárňami.Rozpútal sa skutočný boj. Oni, alebo my.“Vo vojenskej kantíne práve prebiehal kurzpoľského jazyka. Z každej roty sa na ňomzúčastnil jeden ďalejslúžiaci poddôstojníka jeden ašpirant.58 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Naše dejiny„Medzi nimi som bol aj ja,“ povedal miMaximilián Stachovský z Rěpiště. „Kurzviedol poručík Martínek. Presne viem, žesa ho zúčastnil čatár Volný, rotný Javorek,rotný Tobola, čatár Gola, môj brat Rudolfa ešte jeden vojak, ktorého meno si už, žiaľ,nepamätám. Pozrieť sa prišiel aj veliteľ dvanástejroty kapitán Pavlík, ktorého sme maliradi. Po prvých výstreloch pribehol od brányvystrašený strážny a kričal: Pán kapitán,sú tu Nemci, obsadzujú Místek! Pavlík bezrozmýšľania rozkázal: Na môj povel všetcido zbrane! Bleskovo sme vyleteli z učebnea bežali do skladu zbraní. Spolu s bratomsom sa zastavil v jednej miestnosti, kde boloniekoľko pušiek. Zo skladu sme zobrali strelivoa bežali na prvé poschodie, odtiaľ smez okien spustili streľbu.“Takéto privítanie Nemci nečakali. Verili,že sa vojaci vzdajú bez boja. Tak im to aspoňbolo povedané. A naraz strieľa každé okno.Ani ich nenapadlo, že obetaví vojaci prebiehajúod jedného okna k druhému, aby budilidojem, že ich je veľa. Najviac sa vyznamenalkapitán Pavlík, ktorý premyslene v celýchkasárňach vypol elektrický prúd, takže pobehujúcichvojakov z miestnosti do miestnostinebolo vidieť.„Išlo do tuhého,“ doplnil mi SvatoslavKalich z Bašky. „My sme strieľali, odkiaľ sadalo. Niektorí aj zo strechy garáží. Horšiebolo, že nám onedlho začalo ubúdať strelivo.Vedeli sme, čo to znamená.“„V kasárňach bolo streliva naozajmálo,“ doplnil nám neskôr Bohumil Štefekz Frýdlantu. „Až neskôr sme pochopili, prečoboli mobilizačné dávky na rozkaz veliteľapluku krátko predtým odovzdané do plukovnéhoskladu. Napriek tomu sme bojovalistatočne, boli sme odhodlaní brániť sa doposlednej guľky.“„Zrazu nás z ničoho nič prekvapil hlastrúbky, aby sme paľbu zastavili,“ s ľútosťousa nám priznal Václav Skřivánek z Ostravy.„Zo začiatku sme si mysleli, že si z nás niektorobí srandu. Vzdať sa, keď sa nepriateľ dobýjado kasární? Po opakovanej výzve sme prestalistrieľať, rozkaz je rozkaz.“Boj trval štyridsaťpäť minút. O pol ôsmejvečer telefonoval plukovník Eliáš. PodplukovníkŠtěpina si dal zavolať poručíka Martínkaa spýtal sa ho, či vie dobre nemeckya hneď mu strčil do ruky metlu, na ktorú pripevnilbiely plášť predavača z kantíny. Mámesa vzdať, je to rozkaz veliteľa pluku! Nepriateľ,keď uvidel ako máva, prestal strieľať.„Nevedeli sme, čo to má znamenať,“ napísalnám Jindřich Káňa z Ostravy, „väčšinasa chcela brániť. Kapituláciu sme brali akozradu. Ktosi z poddôstojníkov pripomenul,že nebolo počuť streľbu z hlavných kasární.Nikto nechcel veriť, že by sa vzdali bez boja.Napokon to bola pravda. Po vyjednávaní prišlaoficiálna správa. Všetci bez zbraní, opaskov,suniek, bodákov a s rozopnutým golierommáme nastúpiť na dvor kasární, kde užstálo veľa Nemcov. Prestali sme meditovať, domyslí sa vkrádal strach z nasledujúcich chvíľ.Čo bude ďalej? Keď sme počuli, že bez pušiek,od zlosti sme hlavňami pušiek trieskali o železnépredmety, aby sme ich aspoň poškodili.Do očí sa nám zarezávali ostré svetlá reflektorov.S kamarátom Robertom Kuzníkom smesa chytili za ruky, bolo to jediné povzbudenie.Pod nemeckými bodákmi sme vypochodovalina studenú ulicu pred kasárne. Z našich nebolnikto ranený, zato sme videli, ako nemeckásanita odváža viacero nemeckých vojakov.To jediné nás tešilo. Zimu znásoboval strach,báli sme sa, čo s nami spravia. Rátali sme ajs tým, že nás idú zastreliť.“Najviac na nich zapôsobilo, ako okoloidúcinemeckí súkmeňovci na nich pľuvali a nadávaliim. Ako je možné, že sa hneď nevzdali. Trestich neminie! Našťastie sa im po troch hodináchdovolili vrátiť do kasární, ktoré už boli obsadené,prehľadané a vyrabované. Dva týždne ichNemci strážili a potom pustili domov. Československáarmáda prestala existovať, neexistovalaani Československá republika.Pár dní predtým ako ich pustili, požiadalJindřich Káňa jedného z nemeckých vojakov,Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiči by mu nekúpil v meste malý pamätník. Nievšetci Nemci boli zlí, niektorí s našimi vojakmicítili, ako ten, čo mu pamätník priniesol.Atmosféra bola trúchlivá, čo sa odzrkadliloaj na venovaniach. Každý chcel do pamätníkačosi napísať, alebo nakresliť. Je tozvláštny pocit držať v ruke tento nevšednýzošit. Koľko smútku a beznádeje z neho vanie.Ale aj odhodlania, túžby a radosti poživote. Nikdy by sme nepovedali, že na takommalom priestore nájdeme toľko originálnychbásní, riekaniek a iných múdrostí.Jindřich Káňa si ešte i dnes váži venovanieveliteľa desiatej roty poručíka Cibiena, ktoréhovšetci mali radi, pretože bol spravodlivý.Skutkom a zmýšľaním buď platným členomľudskej spoločnosti a v šľapajach svojho otcaplň rozkazy prospešné pre dobro celku. Keďto písal, určite ho nenapadlo, že o niekoľkorokov ho Nemci popravia v koncentračnomtábore Osvienčim. Aj takýto osud stretolniektorých vojakov z Czajankových kasární.Kapitán Karel Pavlík napríklad našiel svojusmrť v Mauthausene.Doteraz sa nevie, koľko mŕtvych bolo nanemeckej strane. Na strane českých a slovenskýchvojakov ani jeden. Jasno do všetkéhodáva list Petra Neumanna z Frýdlantu,ktorý nám napísal: „V štyridsiatom piatomsom ležal v ostravskej nemocnici s jednýmesesákom, ktorého ošetrovali naši lekári. Odneho som sa dozvedel, že na ich strane bolo14. marca 1939 osemnásť mŕtvych. Vedel topresne, na bojoch o kasárne sa osobne zúčastnil.Aj po rokoch ho rozčuľovalo, že prečosa naši vojaci hneď nevzdali. Ako si to vrajmohli dovoliť, keď všetko bolo dohodnuté nanajvyšších miestach. Radšej som sa nepriznal,že ja som jeden z tých, ktorí sa v kasárňachstatočne bránili. Nemalo to význam,ešte by ma bol poslal do koncentráku.“Na záver nášho pátrania spomenieme slováLudvíka Boleka z Háje ve Slezsku, ktorýnám povedal: „Kapitulovali sme, avšak nepokorenía so vztýčenou hlavou!“■Foto: archívNovember 200659

KultúraBOSNIANSKE BALADYMERSADA BERBERAPo prvý raz som sa s ním stretol v jeho ateliéri v sarajevskom panelákuv roku 1978. Bol profesorom na tamojšej Akadémii výtvarnýchumení a už vtedy medzinárodne známy. Štýlom, kompozíciamii koloritom mi pripomínal Jiřího Anderleho, ktorého napokondobre osobne poznal, ba obaja sú laureáti viacerých rovnakýchprestížnych cien. Teraz žije už dvanásty rok v Záhrebe – bývav Bosnianskej ulici a aj to mu pripomína rodnú Bosnu. Tu som hopred krátkym časom navštívil po takmer troch desaťročiach, v ktorýchnechýbala vojna, utrpenie, ale aj úspechy a vzostup medzieurópsku elitu. Dnes je už chýrny maliar, grafik, kresliar, scénograf.Nad cenami jeho na trhu žiadaných diel sa zakrúti hlava. Ale medzikupcami - a pravidelnými – sú už aj Slováci, vraví.Vyštudoval maliarstvo na Akadémii výtvarných umení v Ľublaniv triede Maksima Sedeja a grafiku v ateliéri Rikarda Debenjaka.Je nositeľom viac ako 50 významných umeleckých ocenení, ktorési prevzal na medzinárodných prehliadkach v Tokiu, Sao Paule,Madride, Londýne, Krakove, Alexandrii, Monte Carle, Ľubľane, Florencii...Jeho obrazy visia v renomovaných galériách a zbierkachna všetkých kontinentoch a výstavy sa rátajú na stovky. MERSADBERBER.Ak listujete v jeho objemných, niekoľkostostranových monografiácha desiatkach výpravných katalógoch, zistíte, že spoločnýmmenovateľom sprievodných textov je poukaz na maliarsku meditáciu,konvergenciu umenia a filozofie, na súzvuk skutočnosti a sna. Ale ajna to, že pre Berberov opus sú príznačné dramatické kompozície ľudskýchtvárí, kôň v najrozličnejších momentoch pohybu, metaforickévyznanie lásky k rodnej Bosne.Aké posolstvo vysielate prostredníctvom týchto výrazových konštántvašej tvorby? – pýtam sa ho v priestrannej hale plnej svetla a artefaktov,vrátane takých, čo súvisia s islamom. Rovnako, ako kedysiv Sarajeve, aj tu rozvoniavala káva, akú len tam vedia uvariť – a samozrejmeaj baklava. Mal som dojem, že som v Bosne. Mersad Berber(66) je uvážlivý, múdry človek, rodený rétorik. Napadlo mi, že preposlucháčov na škole museli byť jeho prednášky hotovým zážitkom.Odpovede na otázky, ktoré som mu položil, boli vlastne vyznaniami.Citlivými, plnými nostalgie, melanchólie, tragiky. Bolo to rozprávaniesyna Bosny, ktorý na plátnach vytvára alegorický a baladický portrétsvojho národa popretkávaný jeho históriou.Umenie je pre neho filozofiou, silou klenúcou sa ponad dejinya čas. Umenie, tvrdí Berber, má dimenziu sna, ale je aj substanciouskúseností životnej pravdy.Koňa nájdete vari na každom Berberovom obraze. Je symbolomtraumatickej histórie Bosny. Kôň je v jeho vlasti osudový sprievodcaMaliar, grafik a scenárista Mersad Berberčloveka. Lopotí spolu so svojím pánom. Dupot konských kopýt ohlasujepríchod hrdej bosnianskej kavalérie, ale býval aj predzvesťou ničivéhonájazdu dobyvateľov, apokalypsy. Pamätám sa, keď som akochlapča v rodnom Bosanskom Petrovci chodil na miestne konské pre-60 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Kultúrateky. Tu mi kôň učaroval a vryl do duše. Až potom sa mi v hlave menilna symbol, znamenie Bosny, na svedka a spolutvorcu jej histórie,spomína maliar.Mersad Berber má dejiny Bosny v malíčku, prechádza z jednéhojej míľnika na druhý, o svojom národe vraví, že je to národ na hrane,na hranici. S trpkosťou hovorí najmä o nedávnej vojne, o kliatbeDaytonskej dohody, ktorú nazval politickým bastardom, o nezmyselnostikrvipreliatia. Jeho rozsiahly maliarsky opus o Srebrenicije varovaním, žalobou, protestom, poukazom na ľudskú tragédiu.Zbieral k nemu len surové fakty o zabitých, ako antropológ čiúradník. Vďaka nim vzniklo na plátnach svedectvo zločinu, vravía dodáva, že vojna v Bosne bola víťazstvom mýtu nad osudom bosnianskehonároda.Tragika Bosny , strata domoviny, des nacionalizmu, krutosť vojny,ľudské jatky v Srebrenici – to všetko v ňom vyvoláva hnev, alenie nenávisť. Roky zúfalstva, strachu, poníženia mali vplyv na jehomaliarsku koncepciu. Napokon, bola to aj jeho už príznačná vernosťpravde a slobode, čo mu dodávala silu, energiu k novému výrazua obsahu tvorby.Najnovšia história Bosny vydala obrovský svedecký materiál,s ktorým sa musíme vážne zaoberať. My sme si túto krušnú dobunevyberali, ale musíme ju objasniť, poznamenáva umelec. Sámusiluje o to vysvetlenie dielami, ktoré sú drsné, surové, varujúce,ktoré vlastne nemajú nič spoločné s klasickou krásou obrazu– o to sú však mocnejšie, strhujúcejšie. Duchovný skvost – takznela niekdajšia metafora Bosny. Tradíciám kultúry a umeniaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniitu priala osobitosť a pestrosť duchovného života, pre ktorý bolatypická rôzna sedimentácia náboženstva, tradícií, jazykov, filozofií...Kresťanstvo, islam, Židia...V tomto prostredí korení ajumenie Mersada Berbera. Bosna je známa tradíciou umenia napapieri, rukopisných kódexov, kaligrafiou, maliarmi ilumináciea miniatúr, a to od čias Osmanskej ríše až do dnešných dní. Výtvarnéumenie tejto krajiny prešlo dlhú cestu, často prerušovanúveľkými otrasmi, podobne ako to bolo s jej históriou. Ani Berberovacesta nebola priamočiara. Jeho umelecké začiatky sa niesliv znamení orientálneho dekorativizmu so zdôraznenou funkciouzlatej farby. Prešiel rôznymi tematickými fázami, bielym obdobím,sériou veľkých cyklov. Dnes tento všestranný umelec svojímdielom apeluje na potrebu zachovania krásy a ideálov v umení,za umenie, ktoré bráni vzostupu vulgárnosti, ktoré v sebe rehabilitujeliterárnosť.Vie, že maliar nie je reportér, spravodajca, fotograf či pozorovateľudalostí, ale že je ich komentátor, tlmočník. Horuje za precíznosťv kresbe a dokonalosť remesla. Vzťah k nemu, a vôbec k dôslednej,poctivej práci získal v prostredí rodiny už v mladosti, matka samatkala, dom bol plný remesla.Berber je vynikajúci kresliar, majster skíc. Jeho obrazy sú výsledkommnožstva štúdijných náčrtov, kresieb. Je to niečo, čohosi človek v jeho ateliéri nemôže nevšimnúť. Navidomoči pritombezchybne ovláda technické majstrovstvo maľby. Nehovoriac užo perfekcii adjustácie svojich diel a obdivuhodnej kultúry rámovania.Charakteristickou črtou jeho malieb je fragmentácia. Je to akásipolyfónia obrazu, kde sa rôzne témy prelínajú, presakujú jednado druhej. Obrazy či koláže majú naviac často patinu starých čias,akoby utrpeli časom a patrili skôr do múzeí. Avšak tieto diela niesú sústom pre reštaurátorov, je to Berberov štýl navodenia atmosféryčasu. Má rád postmodernu a črtami akademizmu akoby stelesňovalrevoltu proti avantgarde.V ústraní veľkých umeleckých centier sa Mersad Berber presadil sosvojou precíznosťou a senzibilitou – v jeho diele naviac cítiť dôslednosťa hĺbku myšlienky. A tak nie div, že jeho meno je pojmom v medzinárodnejgalerijnej, zberateľskej a aukčnej sieti.■Ivan MelicherčíkFoto: autor a archív autoraNovember 200661

KultúraDON QUIJOTE PODĽASANCHA PANZU S HUMOROMA NETRADIČNEma opýtal, či by som mal záujem sa na nejpodieľať a prípadne ju nejakým spôsobomobohatiť aj o techniku čierneho divadla. Takževlastne to bol prvý krok, ako som sa dostalk Donovi Quijotovi.■ Kto je podpísaný pod predlohou, ktorú budeterežírovať?Narodil sa ako štvrtý zo siedmich detí v schudobnelej šľachtickej rodine neďalekoMadridu. Jeho rodičia boli Rodrigo de Cervantes, neúspešný chirurg, a Leonor deCortinas. Miguel de Cervantes viedol veľmi dobrodružný život. Po štúdiách u humanistuJuan López de Hoyos odišiel roku 1569 pred španielskou justíciou najskôr do Ríma. Tamnastúpil ako komorník v službách kardinála Giulia Acquavitu. No ešte v tom istom rokuvstúpil v Neapole do španielskeko námorníctva. Ako námorník sa zúčastnil v roku 1571bitky pri Lepante, kde bojoval po boku Jána Rakúskeho (Juana de Austria) proti Turkom .Tam bol tri krát postrelený a dokaličili mu ľavú ruku. Preto dostal prezývku El Manco deLepanto (jednoruký od Lepanta). Vo väzení začal s prácou na svojej najvýraznejšej práci„El ingenioso Hidalgo Don Quixote de la Mancha“ („Dômyselný rytier Don Quijote de laMancha“), ktorého prvý diel vyšiel roku 1605. Druhú časť uverejnenil Miguel de Cervantesroku 1615. Román „Don Quijote“ mu priniesol síce vytúžený úspech, no peniaze, ktorézískal, opäť rýchlo stratil a zomrel roku 1616 chudobný v Madride.Po viacerých úspešných inscenáciách, ktoré pozná celé Slovensko, pripravujú v TeatreWüstenrot v bratislavskom Dome odborov nový muzikál podľa predlohy jedného z najslávnejšíchrománov na svete. Želmíra Chrenková oslovila režiséra projektu Pavla Uhera.■ Ako ste sa dostali k tejto novej hre bratislavskéhoTeatra Wüstenrot? Ako sa rodila?Približne pred rokom a pol som bol napremiére predstavenia Teatra Wüstenrot„High Life“, a vtedy som tak akosi spozornela zaregistroval, čo sa v Bratislave robí. Potomsom sa zhodou okolností asi pred polrokomstretol s Ľubomírom Feldekom. Uvažovalisme nad nejakým scenárom do budúcnosti,nuž a pri vedľajšom stole sedel Rudolf Geri,s ktorým bol pán Feldek dohodnutý na stretnutí.Slovo dalo slovo a tak sme sa s nímdohodli, že sa aj my dvaja dáme čo najskôrdohromady, aby sme si porozprávali o tom,čo robí on, čo ja... Z tohto slova prišlo skutočnek stretnutiu, na ktorom sme sa dohodlio možnostiach spolupráce.Ja sa roky-rokúce venujem divadelnémudruhu, divadelnej technike, ktorá sa nazývačierne divadlo. Táto technika bola približnepred 50-timi rokmi znovuobjavená v Prahena AMU vtedajšími poslucháčmi, z ktorýchmôžem spomenúť snáď Jiřího Srnca, dodnesje šéfom najznámejšieho pražského Čiernehodivadla presláveného nielen v Prahe, aleaj po celej Európe a nielen po nej. Tým, žepán Geri mal záujem robiť v budúcnosti niečopodobné aj na Slovensku, dohodli sme sispoluprácu na konkrétnych projektoch. Keďžeon mal v príprave túto inscenáciu, tak saVlastne je to štvorica autorov – RudolfGeri, Matúš Kohútek, Stano Kohútek a CyrilKubiš. Ten prvý, pán Geri je zodpovednýhlavne za slovo, za nápad, za myšlienku, ktoráje pre túto inscenáciu určujúca. Celé sa tovolá „Don Quijote podľa Sancha Panzu“. Ďalšíautori sú zodpovední za texty piesní v španielčinea predovšetkým za hudbu a tanec.■ O čom predstavenie vlastne bude, je toklasické spracovanie románu, tak ako hovšetci poznáme?V tomto prípade ide o flamenco-muzikál,to znamená, že je to istým spôsobom nóvumnielen na Slovensku, ale vôbec, možnože aj v Španielsku (tak ďaleko moje vedomostinesiahajú). Neviem ale o existenciiflamenco-muzikálu, a ak náhodou existuje,tak isto veľmi zriedkavo. Týmto hudobnýmspracovaním, štýlom, je spracovaná témaklasického španielskeho románu Miguelade Cervantesa Saavedru, pohľadom, alebouhlom, alebo optikou Sancha Panzu je prerozprávanýveľmi jednoducho príbeh DonaQuijota. Preto podľa Sancha Panzu, lebo onako rozprávač a ako ten, ktorý spomína najednotlivé príbehy, ktoré spolu s DonomQuijotom zažili. Vysvetľuje ich trošku inak,než sme zvyknutí zo Cervantesovho románu.Veľakrát dokonca veľmi objavne, alepredovšetkým vtipne.■ Spomínali ste čierne divadlo. Najskôr to,že sa mu profesionálne venujete a potom,62 November 2006Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Kultúra■ Ako ste si vyberali týchto predstaviteľov?Keďže s produkciou GEDUR konkrétne pracujetepo prvý raz, poznali ste ich a je to Váš režisérskyvýber? A prečo práve oni?Do úlohy Sancha Panzu sme sa snažili obsadiťinterpreta, ktorý je osobnostne zrelýna túto postavu. Samozrejme, o hereckommajstrovstve ani nehovoriac, a preto padlajednoznačná voľba na Stanislava Dančiaka.Pretože on však je momentálne zrakovoindisponovaný, snažíme sa robiť alternáciua v tomto prípade sme si vybrali ďalšíchdvoch, už spomenutých, interpretov.■ V súčasnosti pracujete na Slovensku, žijetev Čechách, zrejme isté možnosti máte aj tam,kde ste od 1982-ho roku pôsobili. InscenáciaDon Quijote v Teatre Wüstenrot určite nie jevaša prvá, ale ani posledná práca v tejto oblasti.Prezradíte, čo ešte chystáte pre slovenskýchdivákov?Plány by sa nemali vyzrádzať, skôr poviemo tom, čo som nedávno robil. Pred časomsme mali premiéru s poslucháčmi Katedrybábkarskej tvorby na VŠMU, naštudovalisme Ovídiove Premeny. Je to niekoľkopríbehov z gréckej mytológie, mimochodom,medzi poslucháčkami, predstaviteľkouviacerých úloh je aj Veronika Koščová,ktorá úspešne hrá v predstaveniach TeatraWüstenrot. Z iných prác – do budúcnostichystám nejaké projekty s produkciouže túto techniku alebo jej prvky používate ajv Donovi Quijotovi. V akej miere, celé predstaveniebude poňaté ako čierne divadlo?Bude použité iba v istých sekvenciách, samozrejme,dalo by sa vytvoriť celovečernépredstavenie technikou čierneho divadla, alemyslím si, že po skúsenostiach nielen mojich,ale aj kolegov, ktorí v tomto druhu umeniapracujú, celovečerné predstavenie čiernehodivadla je pre diváka trošku únavné. Je tonajmä zrakové vypätie kvôli luminiscenčnémuspôsobu osvetľovania, a navyše, tátotechnika pôsobí trochu chladno. Dohodlisme sa preto, že budeme používať technikučierneho divadla iba v zlomkoch toho celého,aby sa prakticky akoby doladil a spestril celkovýscénický obraz.■ Vy autori máte vlastný pohľad na spracovaniekaždého diela, ale divákov vo väčšej mierezaujíma a pritiahnu ich herci, predstaviteliarolí, tanečníci, speváci a až potom možno námeta spracovanie. Najmä na premiéru... Ktoštuduje hlavnú rolu Sancha Panzu?Sancha Panzu budú predstavovať trajaherci. V prvom rade je to Stanislav Dančiak,potom Ivan „Tuli“ Vojtek a nakoniec,ale nie na poslednom mieste Peter Bzdúch.Pokiaľ ide o Dona Quijota, ten je poňatývyslovene tanečne a spevácky, predstavujeho jeden zo spoluautorov scenára a hudbyMatúš Kohútek.■ Predošlá otázka nebola položená náhodne,nebola samoúčelná. Vy ste žili dlho mimoSlovenska, teda možno nie ste celkom „v obraze“o slovenských hercoch a slovenská verejnosťzasa celkom nepozná režiséra PavlaUhra. Vaše priezvisko Uher pozná skôr z filmovéhoprostredia – Štefana Uhra. Kto jeteda Pavol Uher?S filmovým režisérom Štefanom Uhromnemám rodinne nič spoločné, mojím strýkombol iný Uher, sochár Rudolf Uher a možnovďaka jeho vplyvu a inšpirácii, som sana konci gymnaziálneho štúdia rozhodolpre Divadelnú fakultu. Chcel som ísť na trikovýfilm, ale vtedy sa tento odbor neotváral.Rozhodol som sa teda pre špecializáciu– bábkové divadlo a po roku som prestúpilna odbor – divadelná dramaturgia a réžia. Poskončení som niekoľko rokov pracoval v rôznychdivadlách na Slovensku, pohostinskyv Čechách, v Chorvátsku a v roku 1982 somodišiel do Nemecka. Tu som 9 rokov viedolskupinu čierneho divadla v Augsburgu a takýistý čas som pracoval ako autor, režisér a animátorv jednom divadle vo švajčiarskom Zuerichu.Takže to je moja stručná anabáza.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiGEDUR, aj so samotnou VŠMU. Po vstupedo Európskej únie cítim potrebu, aby sme saorientovali aj smerom von.■ Kultúra, umenie, vzdelávanie a zdravotníctvosa stali u nás po finančnej stránke akýmisipopoluškami, nerátajúc pravda podporu sponzorovdo oblasti príliš jednoduchých a komerčnýchaktivít, o ktorých všetci vieme. Ako tovnímate vy, ako človek, ktorý v kultúre pracovaltam, v tých bohatých európskych krajinácha podmienkach? Musí sa tu pracovať skutočneiba s entuziazmom a takmer zadarmo z láskyk umeniu, alebo už sa objavujú bohatí ľudia,ktorí pochopili, že investícia do kultúry, ktoránárod obohacuje a vzdeláva, sa oplatí?Nepoviem nič nové, zopakujem staré známeveci, ale sú stále aktuálne. Bez subvencií,bez peňazí kultúru je určite možné robiť, alezrejme nie na profesionálnej úrovni. Ak simy nebudeme dotovať nejakým spôsobomkultúru a umenie, myslím si, že ako národdopadneme skôr alebo neskôr veľmi zle.Jedna vec je masová kultúra alebo inak popkultúra,čiže to, čo sa páči väčšine a čo spravidlanemá výraznejšiu hodnotu (to sú vlastnepodlinkové záležitosti). Preto, podľa mňa,rozhodne subvencovať kultúru musíme. Právetým, že som žil vyše 20 rokov v Nemeckua s divadlom som prebrázdil všetky ponemecky hovoriace krajiny, môžem potvrdiťz vlastnej skúsenosti iba to, že bez subvenciíani tam by ani kultúra, ani umenie nemalitakú úroveň, akú majú.■November 200663

FilmNEHRAŤ SA NAHOLLYWOODNaum Kleiman je jedným z najvýznamnejšíchznalcov sovietskej a ruskej kinematografie.Vedie moskovské Múzeumkinematografie, ktoré je obdobou Slovenskéhofilmového ústavu – filmotéky.Pri príležitosti 65. výročia napadnutiaZSSR hitlerovskými vojskami a začiatkuVeľkej vlasteneckej vojny sme sa rozprávalio zachycovaní tohto obdobia v priebehupostupne meniacich sa politickýchpomerov a spoločenských postojov.■ Ako sovietska a potom ruská kinematografiapredstavovala 2. svetovú vojnu?Rôzne. Prvým obdobím je ešte predvojnovýfilm, ale nasýtený obranným duchom.Snímky vzniknuté v rokoch 1937 – 1939sťaby vojnu predvídali. Boli predchnutévonkajškovým heroizmom, kultom boja,sily a presvedčením o našej moci, ktorá sana začiatku vojny ukázala klamlivá. Pokiaľnepočítame také metaforické arcidiela akoEjzenštejnov „Alexander Nevský“ s NikolajomČerkasovom v hlavnej úlohe – výtvarneneobyčajne pôsobivý obraz o záchrancoviNovgorodu pred Nemcami, ktorí v roku1242 vtrhli do krajiny, lúpili a vraždili neboPudovkinov „Minin a Požarskij“ (Ohnivoustopou) podľa scenára spisovateľa ViktoraŠklovského s najvýznamnejším tragédomtých čias Ivanom Moskvinom o bojiruských vlastencov proti poľskej šľachtev 17. storočí, ostatné diela tohto prúdu bolibrakmi a čarovaním so skutočnosťou. Príkladommôže byť „Ak zajtra bude vojna“nebo „Chlapík z nášho mesta“ AlexandraStolpera z roku 1942 podľa hry KonstantinaSimonova s Nikolajom Bogoljubovom.Po 1. septembri 1939 – okrem žurnálova dokumentárnych filmov – si vôbec nevšímalizačiatok 2. svetovej vojny. Nazdávamsa, že išlo o gesto voči paktu Ribbentrop--Molotov. Mimochodom, po jeho podpísaní,aby odvrátili pozornosť publika odvojnovej tematiky, „Alexandra Nevského“z plátna stiahli. Veď taký film o boji staréhoRuska s nepriateľmi mohol vyvolávať otázky,že napadnuté národy majú právo brániťsa pred agresiou ZSSR.Po roku 1941 a napadnutí Sovietskehozväzu Nemcami sa objavili krátkometrážnefilmy a dokumenty podobné agitačnýmfilmom z 20. rokov. Potom vďaka vojne nastalapomalá a postupná, lež jednako demokratizáciakinematografie. Miesto úlohystrany a veľkých vodcov sa začalo hovoriťo obyčajných ľuďom, prostých vojakoch, naktorých sa valia rôzne nešťastia, a ešte musiabrániť vlasť.Stalin nepripúšťal vznik filmov o spoluprácinašej armády so spojencami. Bol lenjeden taký prípad – film Borisa Barneta„Slávny malý“, nazvaný aj „Novgorodčania“.Francúzskeho letca, zmeneného zavýroby na britského, zostrelia Nemci a dostanesa do sovietskeho partizánskeho oddielu,kde nadväzuje priateľstvá. Film rozprávao medzinárodnom boji s fašizmom,všímal si podiel iných národov. Ale Stalinnepovolil jeho distribúciu a vtedy mohli byťuvádzané len filmy odsúhlasené Stalinom.Druhým prípadom Stalinovej cenzúry boliPudovkinovi „Vrahovia sa vydávajú na cestu“z rokov 1941 – 1942 podľa psychologickýchpoviedok Bertolta Brechta. V jednejscéne sa tam vysmievajú z Hitlera. Neviem,prečo sa po vypuknutí vojny s Nemeckomďalej nesmelo smiať Hitlerovi.Kulminácia filmov o utrpení obyčajnýchľudí nastala v roku 1943. Pripomeniem„Dúhu“ Marka Donského – drámu ukrajinskejdediny v dňoch nemeckej agresie, keďnemecký veliteľ za pomoci kolaboranta terorizujeobyvateľstvo, podávajúci vynikajúceportréty ľudí na pozadí zimnej krajiny.Snímka dodnes patrí do zlatého fondu a jehosila spočíva v surovom dokumentaristickomladení obrazu morálneho a fyzickéhomučenia ľudí a v umeleckom majstrovstve,s akým sú stvárnené ústredné ženské postavy.Alebo „Ona bráni vlasť“ Fridricha Ermleras Verou Mareckou v hlavnej role, mimochodomprvý sovietsky film premietanýv československých kinách na slobodnomúzemí za Slovenského národného povstania.Išlo o obraz ženy, ktorej Nemci zabili mužaaj deti, začne teda bojovať proti votrelcoma stane sa obávanou veliteľkou partizánskejskupiny. Premietali ich v poľných kinách napodporu morálky. Rozhodli sa vpustiť do filmutrocha úprimnosti, aby ľudia získali dôveruk vláde a vieru vo víťazstvo.■ Čo zmenilo víťazstvo v roku 1945?Ešte pred koncom vojny nastal návratk predstavovaniu veľkých vojvodcov. V roku1944, kedy údel vojny bol už spečatený,Ermler robí film „Veľký prielom“: príbehz bojov o Stalingrad, kde generáli rozhodujúo osude víťazstva. Po vojne sa už všetkyvíťazstvá pripisovali Stalinovi. Jeho maršalia generáli sa ocitli v pozadí a utrpenieobyčajných ľudí z plátna zmizlo načisto.Až po chýrnom Chruščovovom prejavesa postavili za kameru ľudia, ktorí poznalivojnu na vlastnej koži. Sovietsky odmäkvo filme sa blíži poľskému, tomu, čo vtedynakrúcali Wajda, Munk, Kawalerowicz.Konečne sa vynorili diela vypovedajúceo tragédii vojny, hoci spočiatku rozprávalivýlučne o tragédii Sovietskeho zväzu a jehoobyvateľov. Až Alexander Alov a VladimirNaumov urobili v roku 1961 prielomfilmom „Mier tomu, kto prichádza“ o príhodáchtroch vojakov v posledných dňochvojny, kde sa objavili spojenci a nešťastienemeckého národa. Snímku sprvoti zakázali,potom ju prerobili a premietali vo veľmiobmedzených kruhoch.Zábery z ruského filmu Štrafbat (Trestný prápor).64 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

FilmNaum KleimanTarkovskij a jeho mladší kolegovia sapokúsili pozrieť na vojnu nielen cez osudkrajiny, ale očami tragédie jedinca. Takéje „Ivanovo detstvo“ z roku 1962 o dvanásťročnomrozviedčíkovi, spaľovanomnenávisťou za vyvraždenie celej rodiny,ktorého vojnou narušenú psychiku vyjadrujúpoetické prostriedky a vízie. Také súfilmy Panfilova, taká je slávna snímka Klimova„Choď a dívaj sa“ – drastická drámadospievajúceho chlapca, ktorý sa stal svedkombeštiálneho vraždenia Nemcov v bieloruskejdedine. Avšak sovietske kino, anipotom ruské, okrem nesmelých náznakov,sa nepokúšalo predstaviť 2. svetovú vojnu,ale sa zameriavalo skôr na utrpenie ZSSR.Bola to veľká vojna sovietskeho ľudu protifašizmu. Vari preto v povedomí priemernéhoRusa sa vojna nezačína 1. septembra1939, ale viac než poldruha roka neskôr22. júna 1941. Až v posledných rokochsa objavili dokumenty usilujúce sa vojnupredstaviť ako pohromu celého ľudstva.■ Vlani, pri príležitosti 60. výročia porážkyfašizmu, takmer každá ruská televízna stanicevyrobila seriál venovaný vojne, niektorédokonca zopár. Nejedny ukazujú jej odvrátenústránku: gigantickú cenu za víťazstvo,Stalinove chyby a úplné vynechávanie počtuobetí. Ak hodnotíte tie diela?Televízia z hľadiska rýchlosti reakcie nahistorickú pravdu a toho, čo o nej možnopráve povedať, kinematografiu vždy trochupredbiehala. Ešte koncom 70. rokovvznikali, napríklad, televízne seriály o Konevovejarmáde. Netvrdím, že išlo o seriálúplne pravdivý, ale oveľa úprimnejší nežskoršie produkcie. Práve v ňom po prvýraz padla otázka na cenu víťazstva. Usilovalsa predstaviť Koneva ako jednéhoz ľudských vojvodcov, nehazardujúcichnezmyselne s životom vojakov.Najnovšie seriály po profesionálnejstránke nie sú také majstrovské ako vojnovéfilmy z 60. rokov, lež upriamujú pozornosťna to, že vojna prebiehala na rôznychfrontoch. Máme „PQ47“ o veľkom námornomkonvoji plávajúcom z Veľkej Britániedo Murmanska so spojeneckou pomocoupre ZSSR. Seriál „Diverzanti“ v jednej častiukazuje epizódu spolupráce ruských výsadkárovs poľským podzemím.■ Mne sa najviac páči „Štrafbat“ (Trestnýprápor) stvárňujúci dosiaľ neznámu epizóduo gulagových väzňoch začleňovaných do Červenejarmády. Jedenásťdielny televízny seriálje priam protisovietsky. Je holdom padlým,ale zároveň obžalobou stalinizmu. V Ruskuvyvolal poriadny rozruch.Oveľa skôr vznikla „Skúška vernosti“Alexeja Germana zaoberajúca sa rovnakýmnámetom, ktorá sa však napriektomu, že bola perestrojka, sa na obrazovkynedostala. Vysielali ju až po odstúpeníGorbačova. Ukazovala osud našichzajatcov, aj to, čo ich čakalo po návratedo ZSSR. Po prvýkrát hovorila otvoreneo počte obetí, priniesla príklady odboja organizovanéhonie na podnet strany, ale jejpriamo napriek, zdola.„Štrafbat“ režiséra Nikolaja Dostaľa sadotkol gulagovej tematiky a toho, že nievšetci velitelia boli zanietenými stalinistami.Dosť odvážne hovorí o kolaborácii. Hocidôstojník Červenej armády prechádzajúcik vojskám generála Vlasova je zápornouČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archívpostavou, jeho dôvody sú tu predostretépoctivo a otvorene. Z jeho úst padajú slová,že chce bojovať spolu s Nemcami za Ruskobez boľševikov. Hlavným predmetom „Štrafbatu“je cena víťazstva a Stalinove zločinyvoči vlastnému národu. Ide o významný seriál.Teší ma, že bol taký populárny.■ Kinosnímka „Naši“ pojednáva o kolaboráciina Nemcami zabranom území ZSSR.Hrdinom je dedinský starosta súhlasiaci spolupracovaťs Nemcami, geniálne stelesnenýBogdanom Stupkom. Z filmu vyplýva, žestarosta utiekol z lágru a predral sa frontomdo vlastnej dediny, keďže nemecká okupáciapre neho znamenala slobodu pred sovietskoumocou.Námet zrady spracovali už prv – dokoncavo filmoch nakrútených ešte za vojny– ale iba podružne. Na plátne sa objavovalistarostovia, súhlasiaci so spoluprácous Nemcami, ale byli sťaby pozadím, oddeľovalidobrých od zlých, plevy od zrna. Zatiaľčo „Naši“ zachycujú ľudskú drámu starostu.Možno tomu filmu režiséra DmitrijaMeschieva chýba ešte hĺbka, nejaké zovšeobecnenie,ale smerovanie je zaujímavé.■ Uvedú v Rusku ešte toho roku, v roku 65.výročia napadnutia Sovietskeho zväzu, film,ktorý bude účtovaním s 2. svetovou vojnou,podobne ako bol v literatúre účtovaním s Októbrovourevolúciou „Doktor Živago“ BorisaPasternaka? Uvidíme ruské veľdielo o vojne?Čakáme na taký film už skoro 15 rokovruskej slobody. Azda tomu bude žičiť aspoňproklamovaný nedostatok cenzúry.Ja tiež čakám na majstrovskú a zároveňna pravde založenú snímku. Jeden z mojichznámych scenáristov chce vypodobniťokupáciu koncom vojny, ale ako nemeckú,tak aj sovietsku. Potenciál máme. Je lenotázkou, či z toho vzniknú filmy. Tvorcoviačoraz väčšmi kalkulujú s trhom a obecenstvoočakáva zábavu.■ Nikita Michalkov chystá pokračovanie„Slnkom unavených“. Dej sa má odohrávaťza 2. svetovej vojny.Hoci „Unavení slnkom“ dostali Oscaraa sú známi na celom svete, na môj vkusje film z hľadiska vzťahu k stalinizmu dosťnejasný. Zo zverejnených úryvkov novéhoscenára len vyplýva, že nám známy plukovníkKotov opúšťa gulag a dostáva sav hodnosti generála rovno na front. Takéhistorky sa stávali, keďže po veľkej čistkeStalinovi chýbali talentovaní velitelia. Kotovovadcéra, ktorú poznáme zo „Slnkomunavených“ ako pubertálnu pionierku, jeuž dospelá a takisto bojuje. Najdôležitejšievšak je, aby Michalkov odolal pokušeniudokázať, že nie sme horší než Hollywood.Nemám nič proti americkej kinematografii,ale nechcel by som, aby túžba dosiahnuťúspech, vrátane kasového, prevládlanad úsilím ukázať pravdu.■Miro ProcházkaFoto: archív autoraNovember 200665

KomentárAKÁ JE ROLA EÚV MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOCH?Peter WeissPád Berlínskeho múra a zásadná zmenasvetového poriadku v dôsledku ukončeniastudenej vojny, naštartovanie procesovtransformácie stredo- a východoeurópskychkrajín a ich integrácie do EÚ a NATO, vojnovékonflikty v bývalej Juhoslávii, ich riešeniea potreby stabilizácie západného Balkánu,okrem iného prostredníctvom humanitárnejintervencie NATO proti režimu S. Miloševiča,objavenie sa hrozby globálneho terorizmu11. septembra 2001 a zosilnenie ďalšíchbezpečnostných rizík viedli k posilňovaniuvýznamu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnejpolitiky EÚ a v jej rámci k zvýšenémutlaku na formovanie a zefektívňovanieeurópskej bezpečnostnej. a obrannej politiky.Najmä v súvislosti s vojenskou intervenciouUSA v Iraku, ktorá sa neuskutočnila nazáklade jasného mandátu BR OSN, ale nazáklade rozhodnutia „koalície ochotných“,čo rozdelilo členské krajiny EÚ a spôsobilopolitickú krízu v NATO, sa naštartovali hlbokéa rozsiahle odborné a politické diskusieo význame a podobe európskej obranneja bezpečnostnej politiky, o vzťahoch a spoluprácimedzi EÚ a NATO, o význame vlastnýchvojenských a intervenčných kapacít EÚa o možnosti ich dobudovania na podobnúúroveň, akú dosahuje inštrumentárium rozvojoveja humanitárnej pomoci. V tomtokontexte sa znovu do popredia dostalo porovnávaniesprávania sa EÚ a USA. Významnýmikatalyzátormi týchto diskusií sa stali ajproces prípravy a neskôr ratifikácie Zmluvyo Ústave pre Európu a proces vyhodnocovaniaa revízia Lisabonskej stratégie. Diskusiea role EÚ pri zaisťovaní mieru a bezpečnostisú teda aj prirodzeným dôsledkom najväčšiehorozšírenia EÚ v jej histórii. Toto rozšírenietotiž nielen zväčšilo hospodársky potenciálEÚ, ale prinieslo aj nové výzvy pre optimalizáciujej inštitucionálnej štruktúry a vnútornýchpravidiel fungovania.Európska únia dnes predstavuje prepojenýpotenciál 25 členských štátov s viac než 450miliónmi obyvateľov. Jej postavenie v svetovejreprodukcii tovarov a služieb a podielyna zahraničnom obchode z nej robí vplyvnéhoglobálneho aktéra. Disponuje širokýmspektrom politických, hospodárskych,finančných, kultúrnych a ďalších nástrojov,aby mohla v medzinárodných vzťahoch zohrávaťvýznamnú rolu a presadzovať vlastnézáujmy resp. byť nástrojom na presadzovaniezáujmov jej členských štátov a och občanov,ktorí sú zároveň občanmi únie.Pri riešení otázky postavenia, roly a zodpovednostiEÚ v medzinárodných vzťahoch,vrátane možnosti a perspektív budovaniajej kapacít a spôsobilostí pre intervenčnúpolitiku treba rešpektovať základnú skutočnosť,že v porovnaní s USA, ČĽR, Indickourepublikou, Ruskou federáciou, Japonskomje špecifickým aktérom. Je to dané účeloma spôsobom jej vzniku, ako aj spôsobom jejfungovania.Kým vyššie spomínaní aktéri medzinárodnýchvzťahov, ktorí EÚ zároveň konkurujúa viac alebo menej intenzívne s ňou kooperujú,sú veľkými národnými štátmi so silnýmiústrednými vládami, schopnými rýchloprijímať rozhodnutia o ich medzinárodnopolitickompôsobení a efektívne ich presadzovať,EÚ je osobitným, zvláštnym aktérommedzinárodných vzťahov, lebo nie je ani štátomani klasickou medzinárodnou organizáciou.Podľa H. Sjursena EÚ je „menej ako štáta viac ako medzinárodná organizácia“. Pretopri komparácii jej správania sa ako (globálneho)aktéra medzinárodných vzťahov s inýmiaktérmi a pri určovaní jej medzinárodnej pozíciea vplyvu nie je produktívne mechanickypoužívať klasické kritériá určenia moci,resp. mocenského potenciálu.Európska únia nemá ústrednú vládu, ktorása delí o moc s parlamentom a ktorá jevykonávateľom zvrchovanej moci na danomúzemí. Vyplýva to zo skutočnosti, že zatiaľnejestvuje európsky politický národ, od ktoréhoby takáto vláda mohla odvodzovať svojulegitimitu. Občania EÚ sa stále identifikujúpredovšetkým s národnými štátmi, ktorýchobčanmi sú. Občianstvo EÚ je odvodenéod tohto primárneho štátneho občianstva.Napriek existencii komunitárneho právaa systému inštitúcií je medzinárodnopolitickérozhodovanie EÚ permanentne sa opakujúcimhľadaním spoločného záujmu a vytváraniapolitického konsenzu medzi vládami25 členským krajín. Pritom názor a vôľakaždej z týchto vlád podlieha zmenám, ktorésú dané volebnými cyklami a ideologickýmipreferenciami, koncepciami a programamimomentálne vládnucich politických strán.Dôležitý je aj pomer síl v Európskej radea v Európskom parlamente daný zastúpenímčlenov jednotlivých európskych politickýchstrán v týchto orgánoch EÚ. Do tvorby politickejvôle EÚ zasahujú taktiež referendáa ďalšie prejavy verejnej mienky formujúcejsa na národnej i nadnárodnej úrovni v demokratickejpluralitnej súťaži názorov.Aj keď na medzinárodnej scéne má EÚvystupovať „jedným hlasom“, t.j. hlasompredsedníckeho štátu EÚ, nie vždy k tomudochádza, lebo nie vždy sa členské štáty dokážuzhodnúť na spoločnom názore, postojiči akcii. A v prípade nezhody môže postupovaťkaždý štát v medzinárodnej politike samostatne.V EÚ neexistuje žiadna autoritaalebo inštitúcia, ktorá by v oblasti vonkajšíchvzťahov alebo, najnovšie, v oblasti spoločnejzahraničnej a bezpečnostnej politiky mohlačlenské štáty v prípade ich nesúhlasu k niečomuprinútiť, lebo v týchto oblastiach sa narozdiel od tzv. prvého piliera EÚ, hlasovaniekvalifikovanou väčšinou vylučuje. Pôsobí ibadobrovoľný záväzok členských štátov nebyťv rozpore so záujmami EÚ, ktorý sa chápeako prejav vzájomnej solidarity. Tento záväzokmá však iba politicko-psychologickývýznam.Rozhodovací proces v EÚ je preto oveľakomplikovanejší a zdĺhavejší ako u národnýchštátov. Práve preto, že má k mýtickému„superštátu“ naozaj veľmi ďaleko, EÚ jednoduchonie je schopná prijímať vlastné rozhodnutiaa zákony ani v takom rozsahu anitak rýchlo ako národné štáty. Aj preto nedisponujetakou politickou vôľou a od nej odvodenousilou, aby mohla s vyššie spomínanýminárodnými štátmi vo všetkých oblastiachrovnocenne súťažiť v ovplyvňovaní iných aktérovmedzinárodných vzťahov a svojho najbližšiehoprostredia a pri presadzovaní svojichhospodárskych, bezpečnostných a politickýchzáujmov. Prípadné rozhodovanieo vojenskej intervencii by bolo mimoriadnekomplikované a zdĺhavé.Správanie sa EÚ v medzinárodných vzťahochje dané aj tým, že zmyslom jej vznikunebolo získať dominantnú pozície v medzinárodnýchvzťahoch, ale vytvoriť podmienkypre trvalý mier na európskom kontinentetým, že štáty a národy, ktoré sa kvôli ekonomickýma politickým záujmom znovu a znovudostávali do ničivých vojen, sa záujmovo,inštitucionálne a právne tak prevzali, že prene prestalo byť produktívne riešiť prípadnépolitické spory a hospodárske záujmové konfliktyvojenskou silou miesto vyjednávaníma kooperáciou. EÚ vznikla preto, aby skoncovalas Európou podelenou na sféry vplyvuveľmocí, na čo opakovane doplácali najmämalé štáty, ktoré sa do takýchto sfér vplyvudostali. Zabránenie návratu do stavu predvznikom Európskych spoločenstiev je pretohlavnou bezpečnostnou funkciou Európskejúnie na európskom kontinente, ako aj v globálnommeradle.EÚ, ktorá vyrástla zo vzájomne výhodnejekonomickej spolupráce a permanentnýchpolitických konzultácií členských štátovvytvorila unikátny model stability a bezpečnostina starom kontinente. Ten sa opieraldominantne o politické a ekonomické a nieo vojenské nástroje. Ako taký sa stal prí-66 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

KomentárFoto: bigstockphoto.comťažlivým aj pre iné regióny sveta a vytvorilpodmienky pre prvé mierové zjednocovanieEurópy v jej histórii. Nie náhodou sú v platnýchzmluvách o EÚ zakotvené jej charakteristikyako šíriteľky a podporovateľky mieruna kontinente i vo svete. V zmluve o EÚ sav preambule hovorí o odhodlaní „upevňovaťeurópsku identitu a nezávislosť v záujme posilneniamieru, bezpečnosti a pokroku v Európea vo svete.“ Cieľom únie „je súdržnýma solidárnym spôsobom vytvárať vzťahy medzičlenským štátmi a medzi ich národmi.“Tento zmysel vzniku a ciele fungovanieEÚ viedli k tomu, že je medzinárodnopolitickývplyv sa koncentroval najmä na oblasťmedzinárodnej hospodárskej spolupráce (EÚje dlhodobo najväčším poskytovateľom rozvojovejpomoci) a ochrany presadzovaniaľudských práv. Základné zmluvy vedú EÚa jej členské štáty plniť záväzky a prihliadaťna ciele, ktoré prijali v rámci OSN a inýchpríslušných medzinárodných organizácií.V záujme umocnenia predovšetkým takéhotovplyvu na utváranie a vývoj medzinárodnýchvzťahov sa v Zmluve o EÚ v zneníz Maastrichtu postavili vyššie uvedené cielea stanovili nástroje a postavili inštitucionálnezáklady Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnejpolitiky EÚ. Vonkajšie aktivitya vonkajšie vzťahy EÚ sa tak síce dostali nakvalitatívne vyššiu úroveň koordinácie, alenapriek impulzu ku formovaniu samostatnejEurópskej bezpečnostnej a obrannej politikysa jednoznačne zachovalo prioritné postavenieEurópskej zahraničnej hospodárskej politiky,medzinárodnej rozvojovej a humanitárnejpomoci, prevencie konfliktov a ochranyľudských práv.Vďaka týmto skutočnostiam sa EÚ sformovalaako „mäkká sila“ (soft power) čiako „civilná moc“ a zároveň ako „normatívnacivilizačná alebo etická moc v rámci medzinárodnéhosystému.“ Preto je globálnymhráčom a veľmocou sui generis, na ktorejsa nedajú uplatniť klasické kritériá teóriemedzinárodných. vzťahov. Chápanie EÚako civilnej mocnosti sa v odbornej literatúrezdôvodňuje predovšetkým tým, že nadosahovanie svojich záujmov a cieľom používadominantne nevojenské – ekonomické,politické, diplomatické a kultúrnopolitické– nástroje a iba zriedkavo a v obmedzenomrozsahu vojenské nástroje, pričom niektoréz posledne menovaných, napr. mierové jednotky,sa môžu pokladať aj za nástroj civilnejzahraničnej politiky.Chápanie EÚ ako normatívnej mocnostireflektuje skutočnosť, že EÚ dlhodobopreukazovala záujem ovplyvňovať vývojmedzinárodných vzťahov prostredníctvomprijímania svojich vnútorných právnychaktov a striktným dodržiavaním noriemmedzinárodného práva, osobitne ChartyOSN a rozhodnutí BR OSN a dôrazom namierové riešenie sporov s využitím nástrojovOSN a OBSE. Jedným z výrazov presadzovaniasa EÚ ako normatívnej či etickejmocnosti v medzinárodných vzťahoch jeskutočnosť, že vo vzťahoch s tretími krajinamibola EÚ schopná presadiť ich zmluvnézáväzky, že budú dodržiavať ľudské práva,resp. niektoré hospodárske a sociálnepráva (napr. zákaz detskej práce) na svojomúzemí. Podobne sa EÚ usiluje presadzovaťsvoje štandardy v oblasti životného prostrediaalebo v potláčaní organizovaného zločinu.Tým, že EÚ bola schopná svoje vzťahys tretími krajinami, ktoré boli pôvodne,v časoch Európskeho hospodárskeho spoločenstva,obmedzené iba na otázky vzájomnéhoobchodu, postupne rozvinúť aj dooblasti investícií, hospodárskej a rozvojovejspolupráce, financií, energetiky a vedecko--technickej spolupráce až na úroveň harmonizácieenvironmentálnych, ľudskoprávnycha ďalších štandardov, stala sa osobitnýmglobálnym aktérom.Analýzy jej vonkajších aktivít ukázali, žeEÚ si na rozdiel od veľkých národných štátov,ktoré rozvíjali tradičnú zahraničnú politikua diplomaciu, vytvorila osobitný typ zahraničnejpolitiky, ktorý dostal pomenovanieštrukturálna zahraničná politika. Je založenána rôznych stratégiách a partnerstvách EÚs tretími krajinami, resp. s inými regiónmia na spoločných akciách členských krajínEÚ. Súčasťou tejto štrukturálnej zahraničnejČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniipolitiky je okrem iného Európska susedskápolitika, ktorá je v pôsobnosti Európskejkomisie, zahŕňa 15 krajín susediacich s EÚa patrila do konkrétnych akčných plánov.Jedným z dôsledkov uplatňovania štrukturálnejzahraničnej politiky a z toho vyplývajúcehokonštituovania sa EÚ ako civilnej,resp. normatívnej a etickej mocnosti, bolovnímanie EÚ ako „dobrého“ aktéra medzinárodnýchvzťahov (teda takého aktéra, ktorýkoná dobré veci), mnohými štátmi, resp.obyvateľmi niektorých regiónov (osobitnev porovnaní s USA).Práve vďaka týmto faktorom a nie kvôlivojenskej sile a intervenčnej politike, sa EÚstala vplyvným, dôveryhodným a v mnohýchoblastiach efektívnym aktérom medzinárodnýchvzťahov. Uvedomenie si tejto skutočnostizohralo a zohráva významnú úlohuaj v úvode spomínaných diskusiách o tom,akú úlohu by mala v medzinárodných vzťahochEÚ zohrávať vzhľadom na skúsenosťs jej zlyhaním tvárou v tvár kríze na Balkáne,ktorá vypukla na začiatku 90. rokoch vzhľadomna hrozbu, ktorú predstavuje medzinárodnýterorizmus, a na ďalšie nové bezpečnostnériziká, ktorým je vystavená Európa,Západ, ale aj celá planéta.■November 200667

EsejNEBERTE POLITIKOV SMRTEĽNE VÁŽNEAnton HykischPočiatkom októbra som strávil niekoľkodní v Budapešti na konferencii o podielespisovateľov na udalostiach roku 1956v strednej Európe. Poctivo som si vypočulnázory účastníkov. Informoval, čo sa dialov roku 1956 v bývalom Československu.V apríli 1956 na II. zjazde spisovateľovv Prahe po prvý raz zaznel hlas odporuproti represívnemu režimu (Seifert, Hrubín,Tatarka, Mňačko). Slovenský spisovateľskýtýždenník Kultúrny život suplovalpolitickú opozíciu. V máji a júni na uliciachPrahy a Bratislavy prepukli študentskédemonštrácie s posmeškami proti režimu(„pyžamová revolúcia“). Dogmatickévedenie KSČ v Prahe pod vedením Novotnéhovšak malo situáciu pevne v rukách.V Bratislave Bacílek pod zástavou bojaproti „buržoáznemu nacionalizmu“ dusilzárodky odporu. Jediným výsledkom búrlivéhoroku 1956 bolo povolenie vydávaťnový literárny časopis Mladá tvorba, ktorýsa stal po ďalšie roky tribúnou slobodnejšiehomyslenia mladých umelcov. Odvtedyprischol aj skupine prozaikov J. Blažková,A. Hykisch, J. Lenčo názov „generácia 1956“.Sovietske vedenie v Kremli praktizovalo taktiku „divide et impera“(rozdeľ a panuj). Usilovalo sa zabrániť, aby pokusy oslobodiťsa či aspoň zoslabiť moskovský útlak v satelitných štátoch nevzniklinaraz. Na jeseň 1956 sa Poliakom podarilo dosiahnuť istúmieru liberalizácie (nástup Gomulku) a vyostrila sa situácia v Maďarsku.Naopak, bývalé Československo bolo príkladnou baštouStalinových pohrobkov. Podobné rozštiepenie protisovietskehoprocesu sa podarilo v roku 1968. Vtedy naopak lídrom liberalizačnéhopohybu boli Česi a Slováci. Proti nim sa podarilo postaviťMaďarsko, Poľsko, NDR a samozrejme, ZSSR.V októbri 1956 vedenie Zväzu maďarských spisovateľov aktívnepodporilo revolučný pohyb. Po krvavom potlačení povstania,kádárovská moc Zväz maďarských spisovateľov počiatkom roku1957 jednoducho rozpustila.Túto slávnu kapitolu účasti spisovateľov na udalostiach 1956mala pripomenúť spomenutá konferencia. Irónia času je všakneúprosná. Kým na jeseň 1956 bola väčšina maďarskej verejnostijednotná v odpore proti stalinským vládcom a neváhala tovyjadriť aj ozbrojeným bojom, o polstoročie neskôr sa maďarskáspoločnosť nachádza v ťažkej kríze rozpoltená na dva takmer nezmieriteľnétábory.V deň oficiálnych celonárodných osláv revolúcie roku 1956 sastala Budapešť dejiskom masových nepokojov a násilností, akénemajú páru v dejinách povojnového Maďarska.Čo sa deje? Prečo v slobodnej demokratickej krajine, 17 rokovpo páde totalitného režimu, dochádza k pouličným bojom medzipolíciou legálne zvolenej vlády a demonštrantmi z najväčšej opozičnejstrany?■Hovorím po maďarsky a tak som sa išiel pozrieť na ten legendárnyudupaný trávnik na Kossuthovo námestie za parlamentom.Informácie z našich médií sa mi nezdali dosť fundované. Vlahýoktóbrový večer, stany verných strážcov demonštrantov aj počasnoci, množstvo ľudí rôzneho veku. Tu sa zrejme patrí každý večerdemonštrovať. Alebo je to iba únik pred stupídnými televíznymiprogramami. Neviem. Za zátarasami odpočíva policajná hliadka,hore svietia okná parlamentu, kde sa stálepracuje. Predsedníčka parlamentu socialistkaKatalin Sziliová nás prijala nasledujúcivečer. Z okien vidí každý večer postávajúcichdemonštrantov. Oba tábory si naseba zvykli. Vraj taká je demokracia.Motám sa medzi demonštrantmi, je tuveľa mladých ľudí. Vejú nielen maďarskézástavy, ale aj akési červené pruhy na bielompodklade. Maďarskí priatelia mi vysvetlili,že to sú árpádovské vlajky, symbolstarého maďarstva. (Pri návšteve Múzeateroru na Andrássyho triede som zistil,že takéto pruhované vlajky ibaže v stredes čiernym šípovým krížom, používali Szálasihonyilašovci. A tu je prvý zádrheľ, takpovediac legislatívny. Priznali ho viacerímoji maďarskí priatelia: Arpádovskýmivlajkami možno mávať do aleluja, lebo súčasnézákony Maďarskej republiky v rámciobčianskych slobôd to dovoľujú.K mikrofónu na tribúnke pristupujú rôzniľudia. Popri nikým nezvolených predstaviteľochrôznych maďarských „národných“či „revolučných“ výborov, recitujú tam mladíľudia. Znejú vlastenecké verše, evokujú revolučné časy dávnominulé. Na dav padá smútok stále prenasledovaného a umučenéhonároda. Postávajúci ľudia, ktorým Gyurcsányova zo slobodnýchvolieb pochádzajúca vláda „sľubuje“ nepríjemné reformy (poplatkyv zdravotníctve a na univerzitách, zvýšenie cien energií atď.),sa cítia magicky spojení s utrpením minulých storočí. Takmer sizaslzia. Potom niekto vykríkne: „Gyurcsány, zmizni!“ a dav to radostnezopakuje. Všetci skandujú. Kto by si želal platiť vyššie nájomnéako doteraz? Recitátor končí. Nejaká hudba z pásky, potommoderátor uvedie kohosi zo Sedmohradska. Táto kedysi historickáprovincia, obývaná zmesou národov a etník, bola dlho súčasťoustarého Uhorska. Už takmer storočie je súčasťou Rumunska. Erdély– po maďarsky „Krajina lesov“, bola pre mnohých Maďarov z trochajednotvárnej roviny, pusty, akýmsi bájnym rajom (podobneako náš nešťastný Felvidék). Sedmohradsko, krajina maďarskýchSikulov bola témou tohto večera. Znova vlastenecké básne o utrpeníSikulov, striedajú sa chlapci i devy i vetchí starci. O pár minútsú všetci prítomní na život a na smrť presvedčení, že Sedmohradsko(mimochodom súčasť susedného štátu, ktorý bude o pár mesiacovtiež členom EÚ ako Maďarsko) je živou súčasťou Maďarska,bez ktorého nemôže existovať. Dav sa dozvie, že tam žije poldruhamilióna (alebo viac) Maďarov. Dav sa však nedozvie, že tam žijú ajRumuni a to vo väčšom počte než Maďari a navyše ešte aj státisíceNemcov (Sasov) a hŕstka iných národností.Nostalgické sceľovanie Veľkého Uhorska prerušil apokalyptickýhuk motoriek. Na námestie sa za jasotu davu dostavila svorkamotorkárov, pravých rowdies s marťanskými prilbami, s divotvornýmimašinami a na nich maďarské a arpádovské zástavy. To súnaše voje. Rozpútava sa pravá masová hystéria. K nebu stúpa revtúrovaných motorov, bájni hrdinovia v skystrekovskom oblečeníoznamujú cez megafóny, že prejdú ulicami nočnej Budapešti (akáradosť pre spiacich penzistov a pracujúcich ranných vstávačov dofabrík!) a zvlášť si zatúrujú pred sídlom nenávideného premiéraa jeho nenávidenej strany. Potom za neuveriteľného jasotu davu távesmírna armáda osloboditeľov odfrčí po dunajskom nábreží.Zhromaždenie zredlo, pohaslo, viacerí (medzi nimi aj ja) chcústihnúť posledné metro a tak na udupanom trávniku za parlamen-68 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Esejtom ostávajú iba vytrvalci, najmä mladí a starí. Stredná generáciaje tu zastúpená najmenej.Na druhý deň doobeda bolo hlasovanie o dôvere vláde v parlamente.Bez ohľadu, ako dopadne výsledok, na večer ohlásil líderopozičného FIDESZu Viktor Orbán, masovú demonštráciu. Malasa začať o šiestej večer. Kým sme sa pretláčali na prijatie k predsedníčkeparlamentu, okolo nás prúdili davy demonštrantov. Gyurcsányovavláda dostala doobeda dôveru parlamentu, ale to nevadilodesiatkam tisícok občanov, aby neprišli oznámiť, že s parlamentomnesúhlasia. Orbán rečnil pred vari stotisícovým davom,ako som si to v noci pozrel v televízii.A tak sa na Kossuthovom námestí striedajú amatérski „revolucionári“a stranícki demonštranti FIDESZU. Podľa lídra opozícietam budú chodiť dovtedy, kým ten mizerný klamár Gy. nezmizne.Nuž, podivná to demokracia. Zodpovedá európskym predstavám?Alebo je náš sused na prahu občianskej vojny?■Večer 23. októbra, v slávny deň 50. výročia udalostí 1956, somv priamom prenose maďarskej verejnoprávnej TV sledoval hlavnýstret demonštrantov v srdci Budapešti pri Alžbetinommoste. Tam si „pokojní“ demonštrantirozkradnutím blízkej stavby vybudovali mohutnúbarikádu, mávali vlajkami a čakali na policajnýútok. Vo vedľajších uliciach hádzali dlažobné kocky,rozbili výklady, podpaľovali autá. Potom polícianasadila slzotvorný plyn, strieľala do davu gumovýmiprojektilmi. Na uvoľnenie ktoréhosi námestianasadili jazdnú políciu. Kone proti davu,hotový cárizmus. Oslavy celonárodnej revolúcie.Čakal som do jednej v noci, ako zaútočí políciaa uvoľní Alžbetin most.. Nevydržal som maďarskúšou. Zaspal som. Ráno som sa z rozhlasudozvedel, že generálny útok polície sa konal o poldruhej nad ránom. Barikáda bola odstránená predraňajšou dopravnou špičkou.A teraz sa hrnú sťažnosti a žaloby na prokuratúre,že zásah proti demonštrantom bol neprimeraný.Líder opozície v roli obrancu občianskychpráv. V Strassburgu v EÚ vysvetľuje, aká prokomunistickávláda šafári v jeho vlasti. (Niečopodobné sme zažili aj my kedysi pred 10 rokmi.Lenže bez pouličných bojov). Čo sa deje s našimisusedmi? V akom amoku žijú?■Iste sa tým zaoberajú maďarskí sociológoviaa psychológovia. My sme to rozdebatovali pripezinskom vínku v pivnici pohostinného pánaDušana Č., kamaráta šéfredaktora tohto váženéhočasopisu. Ukrajovali sme si zo slaninky jedného nášho europoslancaa z pristudených grilovaných kureniec z blízkeho Tescaa zajedali čerstvými kaiserkami navyše s kvasákmi. Hovorili smekto čo robí, klebetili sme o ženách, o politikoch a o ich historkách.Názormi sme kopírovali rôzne politické zoskupenia. Ale, namôjdušu,ani jeden z nás by nešiel na ulicu stáť hodiny a kričať a hádzaťhocičo na príslušníkov tej druhej najsilnejšej strany.Čo sa stalo? Odvykli sme si? Odnechcelo sa nám byť hrdinami,revolucionármi? Nuž veru, niečo takého zaznelo v podtexte ajna konferencii v Pešti. Zamyslite sa nad rozdielom medzi rokom1956 v Maďarsku a rokom 1968 u nás. Tamtí bojujú, v pouličnýchbojoch v Budapešti padlo vyše 2700 maďarských civilov, potomdo tisíca ďalších popravených. A u nás v 1968? Prezident a vládavydali rozkaz neklásť vstupujúcim vojskám odpor. Vyhnúťsa konfrontácii. Bojovať inak. Nejako gándhiovsky. Dnes niektoríhrdinovia demokracie vykrikujú, že Svoboda a Dubček bolizbabelci. U nás počas okupácie padlo pod výstrelmi iba niekoľkoľudí. Čo je dôležitejšie, mravnejšie? Dať sa zabíjať alebo odporovaťinak?Maďarský emigrant v USA Charles Gati v knihe Stroskotané ilúziesi kladie podobné otázky. Hovorí, že maďarský líder roku 1956Foto: archívČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniineobstál. Lebo politika je umením možného. A nie nemožného.Revolúcie a povstania musia mať spojencov. Nezabudnúť na globálnyrozmer. Predvídať, ako sa zachovajú superveľmoci. To, pravdaže,neberie hrdinstvo jednoduchým ľuďom, chlapcom, čo bojovali.Len tí chlapci nám dnes akosi chýbajú. Nemáme idealistovpre dnešný slobodný život.Tu prichádzam k pointe mojich úvah. Zhodli sme nad pezinskýmvínom. Pozor, priatelia: Politikov netreba brať príliš vážne!V konečnom dôsledku o veciach nerozhodujú len oni. Slobodaa blahobyt štátov sa nerodia len z behania za politickými sloganmi,ani z uskutočňovania vládnych programov.Náš hostiteľ Dušan v pezinskej pivnici sa zdôveril, že najväčšiuradosť zo života pociťuje vtedy, keď na jeseň poorie svoj vinohrad.Keď vidí za sebou tú poriadnu brázdu. To nie je akási múdrosťčítankového strejdu. To je viacstoročná skúsenosť otcov a dedov.Nie Károlyi, Tisza, Masaryk, Imre Nagy či Saša Dubček zaručianašu slobodu a blahobyt. Niekedy počúvnuť na slovo politikovznamená zahynúť. Dostaneš sa do vojny, na front, do zajatia,do koncentráku, Gulagu, do samotky. Oveľa múdrejšie sa riadiťvlastným rozumom. Dezertovať, utiecť, urobiť mŕtveho chrobáka.A najmä pracovať. Vyorať tú Dušanovu brázdu.Štátny rozpočet sa nezvýši, ak demonštranti rozbehnú protivláde muzeálny tank alebo si vykričia hrdlá o Sedmohradsku,Felvidéku, Trianone. Keby sa Nemci v rozrumenom Nemeckupo roku 1945 starali o versailleský , postupimský, či jaltský diktáta nie o odpratávanie trosiek a rozhýbanie hospodárstva – sedeliby stále v rozvalinách a jedli by nožom konzervy UNRRY. Mnohínaši ľudia, azda práve nad družnou debatou nad pivom či vínom,pochopili, že politické strany sú možno fajn pre kariérny postup,ale nie sú vhodnou náhradou za náboženské či akékoľvek iné ľudsképresvedčenie. A je stratou času kvôli nejakej strane a jej politbyruísť do ulíc a dať si do zadku či nebodaj do tváre streliť gumovýprojektil, (a nie to ešte ozajstnú guľku).Skutočné bohatstvo vzniká každodennou prácou miliónov ľudí.Česká republika už temer pol roka nemá fungujúcu vládu a všetkobeží ďalej. Niekedy je múdrejšie si družne posedieť a zdôveriťsa, ako sa dá zajtra ráno najlepšie zorať vinohrad alebo premaľovaťa očistiť výklad svojho obchodu, než sa krenkovať (či nebodajumierať) pre nejakého politika s nacvičeným úsmevom a patetickýmigestami.■November 200669

Nové knihyNOVÉ KNIHYJán ČomajFENOMÉN ZAMAROVSKÝPERFEKT, 174 s.VydavateľstvoPerfekt prináša posúbornom diele nedávnozosnuléhoVojtecha Zamarovského,aj biografiutohto trenčianskehorodáka, autorapätnástich kníh,ktoré vyšli v jedenástichjazykocha v náklade 1,5 miliónavýtlačkov. JánČomaj začína jehopríbeh povesťou o stretnutí Zamarovskéhopraprapredka s Ondrejom II., keď poddanýzachránil kráľa zapadajúceho do bahnaa ten mu daroval osadu na brehu Váhu a zemanskýerb. Čitateľ sa dozvie, že to otecmalého Bélu nástojil na tom, aby sa syn učilcudzie reči, čo mu neskôr tiež zachránilo život.Vyštudovaného právnika totiž v roku1952 vyhodili z komunistickej strany. To,čo sprvu vyzeralo ako tragédia, ho nasmerovalok prekladom a k písaniu vlastnýchkníh. Hneď prvá Za siedmimi divmi sveta– a všetky ďalšie (Gilgameš, Sinuhet, Aeneas,Bohovia a hrdinovia antických bájí,Bohovia a králi starého Egypta, VzkriesenieOlympie, Ich veličenstvá pyramídy, Gréckyzázrak, Dejiny písané Rímom, ObjavenieTróje, Na počiatku bol Sumer, Za tajomstvomríše Chetitov) sa stali bestsellermi,ako sa hovorí knihám dobre predávanýmdoma aj v zahraničí. Podľa jeho Encyklopédiemytológie sa učia deti v Grécku!Neutíchajúca obľuba Zamarovskéhokníh dokazuje, že Zamarovského géniusvystihol históriu ako magistru vitae, učiteľkuživota. „Ľudstvo by malo dbať o to,aby jediným poučením z histórie neboloto, že sa doposiaľ nepoučilo,“ povedalv poslednom rozhovore. Zdôraznil v ňomsvoj azda najaktuálnejší poznatok: že každácivilizácia, ktorá prerastie svoje možnosti,zanikne vďaka bojom a vojnám.„Prví boli Sumeri, no terorizmus a aj bojproti nemu je tiež iba nepochopeníma negovaním historickej skúsenosti. Minulosťukázala, že s terorizmom možnobojovať, ale nemožno nad ním vyhrať,história ukázala aj to, že vplyvné národy,ktoré sa cítili príliš silné a presadzovalisvoje názory bez ohľadu na to, či o neniekto stojí, zanikli.“■Robert EverszZABIŤ PAPARAZZASlovenský spisovateľ, 240 s.Robert Everszsa najskôr presadilako filmovýscenárista, nopostupom časumu viac zachutilospisovateľské remeslo.Pomerneslušnou rýchlosťousa totiž dostalmedzi renomovanýchautorovdetektívnychrománov a jehomeno sa v svetovej literatúre tohto typuspomína jedným dychom s takou overenoukvalitou, ako je Dick Francis či EdMcBain. Samozrejme, presadený do najčerstvejšejsúčasnosti. Veď aj taká prácaako byť paparazzo, teda bulvárny fotograf,či skôr, ako sa s obľubou hovorieva,patriť k „vrahom princeznej“, je výsledokkonzumu a komercie posledných rokov.No a taký je jeden z hrdinov tohto napínavéhopríbehu s kriminálnou zápletkou,anglický fotograf Gabriel Burns. Burnsazavraždia takmer na začiatku knihy a jehomanželka Nina, ktorú si vzal hlavne kvôlizelenej karte, sa nechtiac zamotáva doodhaľovania stôp, ktoré našiel už Gabriel– o existencii perverzných orgií na večierkochlosangeleskej smotánky. Nina sav centre zločinu neocitá po prvýkrát. Toto„obyčajné dievča z malého mesta, ktoréhoživot sa začal vyvíjať mierne nesprávnymsmerom,“ Eversz oživil na stránkach svojejprechádzajúcej knihy s názvom ZastreliťElvisa. Začínajúca fotografka sa v nej vďakasvojej naivite a nesprávnym priateľomstala teroristkou a dostala tak do centrazáujmu zločincov i médií. Už vtedy zistilana vlastnej koži, aké bezohľadné sú a akúmoc majú médiá prahnúce po senzáciách.Eversz dokázal skĺbiť v skvelom príbehu,ktorý prečítate na jeden dúšok, niekoľkooriginálnych postavičiek z rôznychspoločenských vrstiev, pašovaný heroín,vybuchnutú bombu na letisku, ruskéhoúnoscu, netalentovaného maliara, násilníckehootca, ubitú matku a zradného milenca.Vydavateľstvo Slovenský spisovateľpripravuje pre milovníkov dobrých kriminálokpísaných s humorom a zmyslompre napätie preklad ďalšej lahôdky RobertaEversza, krimi s názvom Upáliť GretuGarbo.■Mary HollingsworthováUMENIE V DEJINÁCH SVETASPN – Mladé letá, 512 s.„Umelcov kedysipokladali ich súčasníciza ľudí obdarenýchvnuknutím, zaprostredníkov medzinebom a zemou.Umenie samotnénebolo ničím inýmlen zjavením božskejenergie. Umelciprinášali ideály, dalipodobu božstvám svetových náboženstiev,zachovali nám portréty osobností a zaznamenalidôležité dejinné udalosti,“ konštatujetaliansky výtvarný kritik Giulio Carlo Arganv predslove k nádhernej encyklopédii, ktorejprvé vydanie vyšlo úplne oprávnene vo Florencii,ktorá je sama umeleckým pokladom.Publikácia zaznamenáva tridsaťtisíc rokovumenia všetkých období, krajín, národovi kultúr, prináša 1100 reprodukcií najvýznamnejšíchumeleckých diel, ktoré by každý kultúrnyčlovek mal poznať, fundované esejea biografie, register známych múzeí, k tomuslovník odborných pojmov.Jaskynné maľby, sochy prehistorickýchVenúš a súčasný komiks. Čo majú spoločné?Patria k tomu fenoménu, ktorý nazývameumením? Osemnáste storočie zrodilo estetikuako odbor skúmajúci krásu a umenie.Umenie síce počas celých ľudských dejín slúžilomoci, v staroveku zviditeľňovalo autorituštátu, v stredoveku zvestovalo náboženskétézy, no už od čias antiky sa stávalo vojnovoukorisťou práve pre svoje nadčasové hodnoty.Od šestnásteho storočia vznikajú prvé zbierky,zárodky múzeí, dnešných „chrámov umenia“.Profesionálni znalci umenia a umeleckíkritici sa začali sa formovať v 18. storočí,kedy už zbierky zakladali aj bohatí mešťaniaa chceli sa zorientovať v tom, čo má cenu, čoje a čo nie je „umenie“. Paradoxne, postavenieumelcov sa dnes zhoršilo. Ak mali kedysiveľa objednávateľov, ktorí financovali vznikich diel, teraz verejné inštitúcie objednávajúumelecké diela len zriedkavo, pričom dosúkromného trhu s umením sú zapojení lenprivilegovaní umelci. Je to kríza, či koniecumenia? A vytvára vôbec umenie ešte estetickúhodnotu, ktorá by mala byť zachovanápre budúcnosť? Otázky, na ktoré pravdivozodpovie až budúci vývoj. Ten rozhodne, čozostane zachované a ktoré zo súčasných dielmajú nadčasovú univerzálnosť diel Raffaela,Goyu či Cézanna.■Danica Janiaková70 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Informačná kancelária EÚNA DOBREJ ADRESE... BRATISLAVA, PALISÁDY 29V piatok 13. októbra 2006 sa v Dome Európskej únie v Bratislave na Palisádach pohybovalo veľa zaujímavých ľudí – medzi nimislovenský eurokomisár, podpredseda slovenskej vlády, minister zahraničných vecí, europoslanci, veľvyslanci, zástupcovia hlavnéhomesta, politici, novinári... Po necelom roku príprav bolo totiž v tento deň slávnostne otvorené Európske informačné centrum (EIC).Zastúpenie Európskej komisie a Informačnákancelária Európskeho parlamentuv Slovenskej republike patria k prvým novýmčlenským štátom EÚ, ktoré prichystalipre záujemcov z verejnosti centrum, akéexistujú vo všetkých „starých“ štátoch. Budeposkytovať aktuálne materiály a publikácieo Únii, jej inštitúciách, legislatíve, programoch,možnostiach štúdia, či pracovnýchpríležitostiach a podmienkach podnikania.Návštevníci budú mať k dispozícii aj internetovýprístup k informáciám, ale aj možnosťsledovať priame prenosy zo zasadnutí Európskehoparlamentu, tlačových konferenciía reportáží z diania v Európe prostredníctvomTV programu Europe by Satellite (EbS).Slávnostný charakter otvorenia tejto komplexnejkancelárie podčiarkol svojou účasťoueurokomisár Ján Figeľ, podpredseda vlády SRDušan Čaplovič, europoslanci Monika Beňováa Peter Šťastný, ale aj generálny riaditeľ generálnehoriaditeľstva Európskej komisie prekomunikáciu Claus Sørensen. Najviac sa o jejvznik zaslúžili pracovníci Zastúpenia EK a Informačnejkancelárie EP, ktorých na slávnostioslovila Želmíra Chrenková.■ Pani Andrea Elscheková-Matisová je riaditeľkouZastúpenia EK na Slovensku. Na úvodste povedali, že o mestskej časti Palisády sazvykne hovoriť ako o dobrej adrese. Vysloviliste presvedčenie, že EIC na ulici Palisádyčíslo 29 bude dobrou adresou pre všetkých,ktorí majú záujem o dianie v EÚ. Keď sme sapred rokom po prvý raz stretli a rozprávalisa o plánoch vašej reprezentácie, ako jednuz prvých veľkých akcií ste spomínali právevznik Informačného centra. Za vami je veľkémnožstvo práce a dnes sa to stalo skutočnosťou,aké sú vaše pocity v tejto chvíli?Som naozaj veľmi, veľmi rada. Bol to skutočnejeden z najväčších projektov, aké smeplánovali realizovať tento rok a ja osobneho považujem za skutočne jasný príspevokv rámci našich snáh o lepšiu komunikácius občanmi. Navyše sa veľmi teším, že piatok13. dobre vyšiel. Centrum otvorilo svojebrány verejnosti a osobne si želám aby,ako som už spomínala, sa stalo tou dobrouadresou pre tých, ktorí majú záujem o informáciea ktorých táto agenda zaujíma, či užprofesionálne alebo aj celkom ľudsky. Chcelaby som aj povzbudiť občanov, aby sa o tietoeurópske témy zaujímali, pretože je to bytostneveľmi dôležité. Slovensko je súčasťou Európskejúnie a jej rozhodnutia, smerovaniea ostatné dôležité dokumenty sa koniec-koncovmusia realizovať a žiť aj tu na Slovenskuako v členskej krajine. Teda by asi malo byťprirodzeným záujmom každého vzdelávať sav tejto oblasti, sledovať dianie v Únii.■ Pozrime sa trošku ďalej. EIC začalo pôsobiťv Bratislave, čo je prirodzené, keďže jeto hlavné mesto a centrum spoločenského,politického a diplomatického života. Ale akémožnosti majú obyvatelia zvyšku našej krajinyaktuálne a konkrétne získať informácieo tejto problematike?Toto bratislavské centrum už spolupracujeso sieťou regionálnych zastúpení, v ktorej je12 centier. Volajú sa Europe direct a je to spoločnýprojekt EÚ a vlády SR. Takže vlastneaj ďalšie regióny sú napojené na informačnúbázu a naše Zastúpenie veľmi úzko spolupracujeso sieťou Europe direct. Musím potvrdiť,Foto: T. Jaglováže táto sieť plní presne tie úlohy aké plnímeaj my v Bratislave. Tým, že už sme EIC uviedlido života, predpokladám, že naša spoluprácas regiónmi bude čo najužšia a hlboká.■ Riaditeľom Informačnej kancelárie EPv SR je Róbert Hajšel. Už takmer rok sledujemečinnosť Európskeho domu v Bratislave.Konečne sa realitou stalo aj fungovanie Európskehoinformačného centra. Čo to pre vása Slovensko znamená?Myslím si, že komunikovať s občanmio Európskej únii je naším najdôležitejšímposlaním, tak orgánov Európskej únie, akoi vlády Slovenskej republiky. Okrem organizovaniarôznych konferencií a seminárov,ktoré sú a budú istým prínosom pre úzkošpecializované skupiny odborníkov a profesijnézáujmy obyvateľov, treba ísť aj za všeobecnouverejnosťou, ktorá zatiaľ neprejavujenejaký výrazný záujem o informácie z Úniea o nej. Ja si myslím, že práve preto musímevytvárať takéto živé, verejné miesta, kde saľudia môžu dozvedieť to, čo ich naozaj zaujíma.Naše EIC má takúto ambíciu a v ňomobčania môžu nájsť informácie v brožúrach,v množstve ďalších publikácií, alebo aj vo vyhľadávacíchprogramoch na internete, priamov tomto centre. Máme k dispozícii počítačes napojením na internet, ale takisto môžuo pomoc požiadať naše pracovníčky, ktoré súna to špecializované, a ktoré ak by nedokázaliúplne uspokojivo zodpovedať na všetky otázky,môžu záujemcu nasmerovať na ďalšíchodborníkov. Tento projekt je naozaj užitočnýpre ľudí a bude slúžiť širokej verejnosti, nielenúzko špecializovaným odborníkom. ■Želmíra ChrenkováČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNovember 200671

DiplomatiĽUDIA A UDALOSTISviatok plný zvítaníVeľvyslanec Rakúska Helmut Wessely mal na veselosť dôvod –recepcia pri príležitosti rakúskeho štátneho sviatku v budove rakúskehoveľvyslanectva v Bratislave bola plná srdečných zvítanívýznamných osobností.Nechýbali ani slovenský premiér Robert Fico a poslanec MarošKondrót. Ich stretnutie sa neobišlo bez toho, aby aj tu riešili vážnetémy.■Mýtus o ruskom plyneMýtus o závislosti Európy od ruského plynu a ropy je nepravdivý– povedal Sergej V. Jastržembskij, poradca prezidentaRuskej federácie na stretnutí, ktoré zorganizovala Slovenskáspoločnosť pre zahraničnú politiku. ,,Naša závislosť je vzájomná.Rusko je závislé od ekonomických a obchodných kontaktov soštátmi EÚ,“ zdôraznil Jastržembskij.■Krajina dobrého umeniaTeším sa, že teraz pracujem na Slovensku, lebo je tu veľa dobréhoumenia – povedal nový kultúrny riaditeľ Francúzskeho inštitútuv Bratislave Didier Talpain. A o čom sa rozprával s básnikoma bývalým diplomatom Petrom Štilichom? No predsa o Paríži. ■Text a foto: Tatiana Jaglová72 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

1+1TO JE MÔJ NÁZORSebestačnosť, energetická bezpečnosť, vyčerpateľnosť klasických zdrojov energií –skutočnosti v neprestajnom centre záujmu politikov i verejnosti. Slovensko nestojí bokom.Mohli by ste sa vyjadriť k problematike energetickej bezpečnosti Európskej únie?Alexander DulebaVýskumné centrum Slovenskej spoločnostipre zahraničnú politiku, n. o.Rusko-ukrajinská plynárenskávojna zo začiatkuroku 2006 vyvolala v Európešok. Ruský plynárenskykoncern Gazprom zastavil1. januára 2006 ránododávky zemného plynu preUkrajinu s cieľom vyvinúťtlak na ukrajinskú stranu,aby akceptovala podmienkynovej plynárenskej dohody.Európski odberatelia sastali rukojemníkmi geografickéhofaktu, že plynovodBratstvo – cez ktorý Ruskorealizuje 80 % exportu plynudo Európy - prechádzacez územie Ukrajiny. Dodávkyplynu do Európy boliobnovené 4. januára 2006po podpísaní novej plynárenskejdohody medzi Ruskoma Ukrajinou. Prvýkrát v štyridsaťročnej histórii prevádzky plynovodu Bratstvo sastalo, že príčinou poklesu dodávok neboli prírodné alebo technologické problémy,ale záujmový hospodársky a politický spor dvoch krajín na východ od hraníc EÚ.Európsky šok z tejto situácie bol o to väčší, že minulá zima bola mimoriadne tuháa na uliciach riadne mrzlo. Štyridsaťročný stereotyp o samozrejmých a „večných“dodávkach lacného plynu z Ruska sa stal minulosťou. Po januári 2006 môžu ruskípredstavitelia miliónkrát a dookola opakovať, že neexistujú dôvody pre ďalšie obavyz nestability ruských dodávok plynu, zimomravé generácie Európanov, ktoré vyrástlipočas posledných niekoľkých desaťročí v dobre vykurovaných domoch a bytoch,im už nikdy neuveria. Kto môže garantovať, že sa podobný spor nezopakuje a žeeurópski spotrebitelia sa znova nestanú jeho rukojemníkmi? Aké nástroje má Únia,aby v budúcnosti predišla podobným situáciám? Ukazuje sa, že žiadne. To však neznamená,že by ich mať nemala a už vôbec nie, že ich mať nebude.Od októbra 2000EÚ a Rusko vedú Energetický dialóg, ktorý sa týka dodávok ruských energetickýchsurovín na trhy Únie – a čo je z pohľadu záujmov tranzitných krajín ako je Ukrajinazvlášť podstatné – rokujú o trasách nových ropovodov a plynovodov. Tranzit ropya plynu patrí k lukratívnym obchodom a dotýka sa priamo strategických hospodárskychzáujmov tranzitných krajín. Skutočnosť, že tento dialóg prebieha „ponad ichhlavy“ je strategickou chybou politiky EÚ. Aké nástroje má EÚ na to, aby bolaaktérom rusko-ukrajinských vzťahov tak, aby bola schopná obhájiť svoje záujmyako spotrebiteľa keď vedie dva paralelné bilaterálne energetické dialógy – jedens Ruskom a druhý s Ukrajinou? Energetický dialóg, pokiaľ má zodpovedať záujmomEÚ – t.j. prispieť k zabezpečeniu stabilných dodávok energetických surovín – musímať regionálny charakter a zahrnúť všetkých relevantných aktérov pre energetickúbezpečnosť Únie: krajiny produkujúce uhľovodíkové palivá a krajiny kľúčové pre ichtranzit na trhy EÚ. Prioritným záujmom EÚ je vyvinúť regionálnu energetickú stratégiuvoči krajinám východnej Európy a zapojiť do nej všetkých relevantných aktérov.Bezmocnosť EÚ vis-a-vis rusko-ukrajinskému plynárenskému konfliktu zo začiatkuroku 2006 ukazuje, že bilaterálna energetická politika vo východnej Európe nie jea nemôže byť z pohľadu EÚ efektívna.Prvá lastovička, ktorá však ešte neznamenalaleto, priletela počas nedávneho rakúskeho predsedníctva v EÚ. Rakúsky veľvyslanecv Moskve Martin Vukovic sa po rusko-ukrajinskej plynárenskej kríze vyjadril, že EÚby mala zapojiť do energetického dialógu s Ruskom i Ukrajinu a ďalšie tranzitnékrajiny. Bohužiaľ, názory pána veľvyslanca neboli vypočuté ani vo Viedni, ani v Bruselia nedostali sa do záverov rakúskeho predsedníctva. Únia si asi potrebuje počkaťna ďalšiu tuhú zimu a potom možno...■Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPeter ZsapkaCentrum pre európsku politikuPohyb cien ropy a nedávnahrozba výpadkuelektrického prúdupre veľkú časť Európyupriamili pozornosť verejnostina energetiku.Dopytová konkurencia,nestabilná politická situáciaväčšiny ropných krajín,alebo ekologická náročnosť,to sú len niektoréenergetické problémyohrozujúce hospodársky,ale do určitej miery ajpolitický vývoj krajín EÚ.Energetika si vyžadujedlhodobé plánovanie,koordináciu a investície,ktorých nedostatok saväčšinou prejaví až keďuž je neskoro.EÚ má možno mnohonedostatkov, no jednotreba oceniť: väčšinaekonomických aktivítčlenských štátov sa stalasúčasťou jednotnéhotrhu. Prepojenosť ekonomíkje enormná. Logicky by teda práve tak citlivá oblasť, ako energetika,nemala zaostávať. Aká je však realita? Pri pohľade do Zmluvy o Európskomspoločenstve zistíme, že slovo energia sa v nej nachádza celkovo štyri (!)krát. V článku 3, ktorý vymenúva oblasti, kde únia môže konať, sa energetikavyskytuje až v poslednom bode spolu s turizmom. To je neadekvátne. Dôvodnedostatočnej legislatívnej pozície EÚ nie je až také zložité nájsť. Na lokálnychtrhoch monopolné energetické podniky sú rodinným striebrom členskýchštátov a spájajú sa s ekonomickým a politickým tlakom – preto niktonie je nadšený z presunu kompetencií na Brusel a z liberalizácie. Možno lenzávažná energetická kríza nás prinúti spolupracovať (nebolo by to prvý, aniposlednýkrát). To však komisii nebráni predkladať nové iniciatívy. 8. marca2006 publikovala zelenú knihu, ktorá má byť námetom na diskusiu o Spoločnejenergetickej politike únie a o výzvach do budúcnosti. Ciele, ktoré sistanovuje, sú celkom rozumné. Prvým je zabezpečenie stabilných dodávok.Približne 50% potrieb EÚ sa uspokojuje dovozom (v roku 2030 to má byťaž 70%). Lepšia koordinácia a jednotné vystupovanie únie voči okolitémusvetu môže pomôcť pri stabilizácii a zníženiu rizík pre budúci hospodárskyrast. Druhým cieľom je udržateľnosť systému – teda podpora obnoviteľnýcha ekologických zdrojov a ich hospodárne využívanie. Opäť niet čo namietať.Posledným cieľom je vytvoriť naozaj slobodný vnútorný trh s energiamiv rámci EÚ. Najmä tu naráža snaha komisie na technické prekážky ale aj natvrdý odpor národných záujmových skupín, ktoré disponujú významnou ekonomickoua politickou mocou.Zelená kniha je dobrým príspevkom do diskusie o politike, ktorá je kľúčovápre budúcnosť a ktorá bola z rôznych dôvodov na pokraji európskehozáujmu. Koordinačná úloha únie sa ukazuje ako nevyhnutná, na potrebnéinvestície by však nestačilo ani niekoľko jej ročných rozpočtov. Tu budú naďalejhrať hlavnú úlohu členské štáty. Budúcnosť je v spolupráci. Otázkou je,či k nej Európa dokáže dospieť aj inak, ako pod vonkajším tlakom. ■November 200673

KomentárVZDIALENÉ VSTUPENKYDO KLUBU SCHENGENBulharsko a Rumunsko sa konečne dočkali.Od 1. januára 2007 sa stanú členskýmikrajinami Európskej únie. Pravda, je točlenstvo de facto, iba podmienené. O vstupetýchto dvoch krajín sa viedli siahodlhé diskusienajmä kvôli značným nedostatkom v odstraňovanímkorupcie i v súdnom systéme.Napokon obe krajiny budú aj po vstupe doúnie pod drobnohľadom jej inštitúcií, budúsa pravidelne vyhodnocovať ich pokrokyv sledovaných oblastiach.Rumunsko ani Bulharsko sa nestanú automatickyčlenmi schengenského priestoru,od 1. januára 2007 sa nezačne u nich platiťeurom. Napokon tieto výhody zatiaľ nepožívajúani krajiny, ktoré sa stali členmi úniepred dva aj pol rokom, teda ani štáty Vyšehradskejštvorky (V4). Dokonca je stále viaczrejmé, že ani tieto krajiny sa nestanú členmivytúženého schengenského priestoru v pôvodneurčenom čase, v októbri 2007. Hociv posledných týždňoch všetky krajiny V4značne zvýšili svoje diplomatické úsilie a vyslovilinespokojnosť s odďaľovaním svojhovstupu, nezdá sa, že by dosiahli u Európskejkomisie porozumenie a termín by sa skrátil.Schengenský priestor, v ktorom je voľný pohybtovaru, kapitálu, služieb i pracovnej silytotiž treba chrániť na jeho vonkajších hraniciach- a takou disponujeme aj my. Európa samusí brániť proti nekontrolovateľnej migrácii,ktorá prináša problémy nielen v pracovneja sociálnej oblasti, ale importuje aj negatívnejavy vrátane prostitúcie, distribúciedrog, organizovaného zločinu, zvýšenéhopočtu krádeží a pod. Napríklad Česi a Slovácisú oficiálne najväčšími zlodejmi v rámciEurópskej únie.Bulharsko a Rumunsko majú ešte horšiupovesť. Britský denník The Sun napríkladotvorene hovorí o tom, že po vstupe obochkrajín do únie by mohlo v Británii dôjsťk enormnému nárastu krádeží, obchodovanias ľuďmi a ďalších zločinov. Ľudia z východnéhoBalkánu by vraj mohli byť priťahovanízločineckými skupinami, ktoré súuž v Británii etablované. Podľa denníka sútieto obavy zakotvené aj v internom dokumentevlády, ktorý mali vypracovať ministerpre imigráciu Liam Byrne a minister prezáležitosti EÚ Geoff Hoon. Hovorkyňa premiéraTonyho Blaira odmietla tieto tvrdeniakomentovať, a tak zostali v rovine - ani nepotvrdila,ani nevyvrátila. Veľká Británia všakuž ohlásila, že v žiadnom prípade neotvorísvoj pracovný trh pre zamestnancov z najnovšíchčlenských krajín.Obyvateľstvo „starých“ členských krajínje však naklonené takýmto tvrdeniam skôrSoňa Motusováveriť, pretože ešte nestrávilo grandiózne rozširovanieEÚ o desať nových krajín pred dvaaj pol rokom.Obavy čiastočne oprávnenéProblémy s imigráciou má západná Európauž niekoľko desaťročí, ba až stáročí. Príčinje viacero. Predovšetkým viaceré z krajínzápadnej Európy boli v minulosti koloniálnymiveľmocami. Ak oni boli prítomní v krajinách,ktoré boli ich kolóniami, tak prúdsmeroval aj opačným smerom. V Británii,krajiny, ktorá bola „ríšou, nad ktorou slnkonezapadá“ dnes žijú celé komunity ľudí z Pakistanu,Indie, západnej Indie, či krajín Blízkehoa Stredného východu. Vo Francúzskusa zasa usadili prišelci zo severnej Afriky,rovnako z Blízkeho východu, ale napríkladaj z bývalej Indočíny. Druhou príčinou imigráciebola vlastne ekonomická konjunktúratýchto krajín v šesťdesiatych a sedemdesiatychrokoch uplynulého storočia, keď sivlády týchto úspešných krajín pozvali nasvoje územie gastarbeitrov na slabo platené,špinavé, či nepríjemné práce. A prišliich tisíce, do Nemecka napríklad z Turecka,či z Juhoslávie. Neznamenali však vzájomnéobohacovanie kultúr, vytvorili si vlastnéuzavreté komunity, neprijali západný spôsobživota. Niektoré praktiky týchto komunít súpre západnú civilizáciu jednoducho neprijateľné.V minulých dňoch odsúdili napríkladv Spojených štátoch amerických na dlhoročnýtrest odňatia slobody muža, ktorý vykopalrituálnu obriezku vlastnej dcéry. Pre človekazo Západu je to brutálne zmrzačenie dieťaťa,pre otca nevyhnutný predpoklad šťastnéhoživota jeho dcéry ako budúcej manželky,pretože inak by bola považovaná na „nečistú“.Podobné veci, vrátane nanútených manželstievsa dejú dnes a denne aj v krajináchEurópskej únie, a to aj pri deťoch a mladýchženách, ktoré sa už narodili mimo svojej vlastia chceli by žiť životom svojich vrstovníkov,aký vidia okolo seba.Je tu však aj iná skupina mladých moslimov.Síce sa narodili už v krajinách západnejEurópy, prípadne v USA, ale tento svet ichsklamal. Vychovaní boli v prísne moslimskýchkomunitách, metódami, ktoré boliv rozpore s okolitým svetom, vzdelania saim dostalo v madrasách a dnes sú ochotnípoložiť za islam život. A nielen svoj, chcúso sebou zobrať čo najviac „nevercov“, abysa dočkali vytúženého šťastia v islamskomraji a pomohli Alahovi v šírení islamu pocelom svete. Veď napokon aj imámovia žijúcidlhodobo na Západe nezriedka vyzývajúcelý svet, aby prestúpil na islam. Takítomladí ľudia sú považovaní za veľké nebezpečenstvopre hodnoty západnej civilizácie,pretože cieľom terorizmu je predovšetkýmvyvolať strach. A strach môže stáť aj v pozadíústupkov voči radikálnemu islamu ajv európskych reláciách. Európa dnes nie jevonkoncom jednotná ani v prístupe k Iraku,viaceré krajiny už zoči-voči hrozbe terorizmuopustili koaličné jednotky v tejto krajine.Dokonca ani postoj EÚ k vyhláseniu rozsudkusmrti nad irackým exdiktátorom SaddámomHusajnom nie je jednotný. EÚ ako spoločenstvokrajín, ktoré odmietajú trest smrti„za všetkých okolností“, vyzvala ústami fínskehopredsedníctva Bagdad, aby rozsudoksmrti obesením nevykonal. Britský ministervnútra John Reid ale vyzval na „rešpektovanierozsudku“. Je to tým, že Londýn mal vždybližšie k oficiálnym názorom Washingtonu,a tam, pravdaže, vyhlásenie hrdelného trestunad jedným z najväčších nepriateľov Spojenýchštátov privítali.Prijateľnejšie riziká?V porovnaní s rizikami, ktoré si už krajinyzápadnej Európy prežili s týmto typom imigrantovby sme mali byť vlastne pre obyvateľovstarých členských krajín prijateľnejšímvariantom. Ale akosi nie sme. Hoci sa nepotvrdiliobavy z masového prílevu pracovníkovz krajín strednej a východnej Európy,hoci neboli zaznamenané žiadne výraznéataky na sociálne systémy vyspelých krajín,predsa pretrvávajú obavy. Pravda, vyskytlisa väčšie „turistické“ výpravy neprispôsobivýchobčanov smerom na Britániu, Belgicko,či Fínsko, ale stačilo mierne upraviť zákonyo sociálnej starostlivosti a problém zmizoltak rýchlo ako vznikol. Pritom s pracovníkmiz nových členských krajín skutočnenie sú väčšie problémy, pretože odchádzajúzväčša mladí a vysoko kvalifikovaní ľudia,dokonca ochotní prijať aj prácu pod svojukvalifikáciu a vykonávať ju s plným nasadením.Dobré skúsenosti má napríklad Írsko,ktoré svoj pracovný trh pre zamestnancovz nových členských krajín na rozdiel od Británieotvorilo. Navyše všetci sme dedičmi západnej,kresťanskej civilizácie, máme rovnakékorene, ctíme rovnaké tradície.Ale máme rôznu výchovu, vyrastali smev odlišných podmienkach. Je známy napríkladfakt, že ak tzv. noví Rusi „objavia“ niektorúturistickú destináciu, takmer vzápätí sazníži úroveň poskytovaných služieb a turistizo západnej Európy takýto dovolenkový cieľhúfne opúšťajú. A nejde len o Rusov. O úrovninášho správania sa nemajú na Západe vysokúmienku. Nezriedka sa možno stretnúťs priamymi výzvami adresovanými v rodnejreči Slovákom, Čechom, či Poliakom, aby nekradli.Takmer vzápätí po demokratickýchrevolúciách v strednej východnej Európe,po páde komunizmu sa začali etablovať nazápade kontinentu mafiánske skupiny, akotam dovtedy nepoznali. Veľmi dobre organizované,s poslušnými a brutálnymi členmi74 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Komentárzačali obsadzovať najlukratívnejšie odvetviačiernej ekonomiky vrátane obchodovanias ľuďmi, prostitúcie, distribúcie drog a pod.Schengenský systém ochrany vnútornýchhraníc skrátka prichádza prineskoro. Je neskorozastaviť prúd takýchto imigrantov,možno ho len zúžiť. Ak keď pri nedostatočnejpráci orgánov činných v trestnom konanív nových členských krajinách, pri úrovni korupciev policajných zboroch i v samotnomsúdnictve netreba mať žiadne ilúzie o tom,že podsvetie bude zachytené a eliminovanéuž v materskej krajine.Pracovný trh a sociálny systémNiet pochýb, že staré krajiny únie majúprávo na ochranu svojho pracovného trhu.Ale čísla hovoria o tom, že nezamestnanosťv rámci celej EÚ klesá. Kým v roku 2004bola 9,1-percentná, dnes je na úrovni 8,7percenta. Eurokomisár pre zamestnanosť,sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí VladimírŠpidla komentoval tento vývoj s tým,že nespokojnosť azda možno vyjadriť lenv zamestnávaní starších ľudí a žien po materskejdovolenke. To ale nie sú práve vrstvy,ktoré by sa usilovali získať lukratívne miestav starých krajinách únie, naopak tí zostávajúdoma a musia sa uspokojiť aj s menšímimzdami. Do sveta odchádzajú spomínanívysokokvalifikovaní mladí ľudia, ktorí žiadajúza svoju prácu aj zodpovedajúce finančnéohodnotenie. A kým bude priemerná mzdau nás vo výške dvoch eur a napríklad v Nemeckudvadsať eur, migrácia za prácou budepokračovať. Okrem toho, Európska komisiapokladá geografickú mobilitu vysoko kvalifikovanýchpracovníkov za dôležitú pre ďalšírozvoj ekonomiky celej únie a pre jej konkurencieschopnosťv globálnom rozmere. Navyševlády členských krajín vydávajú veľmirozdielne sumy na aktivizáciu ľudí hľadajúcichsi zamestnanie. Najmenej je to práve voVeľkej Británii, Česku, Slovensku, Lotyšsku,či Litve – len 0,25 percenta HDP. Napríkladale Dánsko dáva na tieto účely 1,5 percentaHDP, čo je šesťkrát viac.Inou otázkou je sociálne a dôchodkové zabezpečenie.To bolo z nášho hľadiska v starýchkrajinách únie priam rozprávkové. Ajten najkvalifikovanejší pracovník u nás v časekomunizmu musel závidieť rakúskemu,či nemeckému dôchodcovi, alebo francúzskemunezamestnanému výšku dôchodku,či podpory. Ale aj táto sociálna rozprávka samusela raz skončiť. Vznikla najmä zásluhoupovojnového baby boomu, ktorá pokračovalaj v časoch konjunktúry v šesťdesiatycha sedemdesiatych rokoch uplynulého storočia.Skrátka, na dôchodcov mal kto pracovaťako v známej rozprávke o troch grošoch.Európska únia však očividne starne. Babyboom sa pominul, pôrodnosť klesá, niektorékrajiny už zaznamenávajú nie prirodzenýprírastok, ale úbytok obyvateľstva. Spolu sozlepšenými životnými podmienkami a lekárskoustarostlivosťou sa zvyšuje aj priemernývek, a tak je dôchodcov náhle toľko, že ľudiaFoto: bigstockphoto.comv aktívnom veku už nemôžu vytvárať takýhrubý domáci produkt, aby stačil na ichzabezpečenie. Európske vlády preto musianastúpiť na vlak nového systému sociálnehoa dôchodkového zabezpečenia. Jednaksa musí zvýšiť vek odchodu do dôchodkua jednak si treba na dôchodok našetriť užpočas aktívneho pracovného života. V tomtosmere majú jednoduchšiu úlohu vlády postkomunistickýchkrajín, pretože na západeStarého kontinentu si už ľudia na sociálnevýhody zvykli a nemienia sa ich tak jednoduchovzdať. Zväčša v týchto krajinách pôsobiaaj silné odborové centrály, ktoré lenveľmi nerady ustupujú zamestnávateľom, čivládnym inštitúciám. A ľudia sú viac ochotníbojovať za zachovanie svojich pracovnýcha sociálnych práv. V strednej a východnejEurópe boli odbory dlho prakticky v rukáchkomunistov a presadzovali svoju slávnu„dvojjedinú“ úlohu ochrany práv pracujúcicha zároveň najrôznejšie typy „socialistickéhosúťaženia“ a zvyšovania produktivity(ale aj intenzity) práce, pričom, pravda, tietodve úlohy sa vzájomne vylučujú. Aj pretodnes majú odbory v postkomunistickýchkrajinách slabé postavenie a vlády, najmäpravicovejšie zamerané s nimi nezriedkaodmietajú čo i len rokovať argumentujúcnevyhnutnosťou reforiem. Reformy v tomtosmere bezpochyby čakajú aj západné demokracie,ibaže tam ich je ťažšie presadiť.Argument o ochrane domáceho pracovnéhotrhu, sociálneho a dôchodkového systémutým, že odmietneme vstup pracovníkomz nových členských krajín sa tak môže staťpolitickou zbraňou.Cesta za euromVšetky krajiny, ktoré vstúpili do Európskejúnie v máji 2004, sú povinné prijaťeuro. Okrem Veľkej Británie, Dánskaa Švédska sa tak bude platiť práve touto menouvo všetkých ostatných krajinách únie –teda v dvadsiatich štyroch, pokiaľ nedôjdeČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniik ďalšiemu rozšíreniu, napríklad o Chorvátsko– tam však môžete pokojne platiť euromuž dnes. Pre prijatie eura však existujú tvrdépodmienky, predovšetkým čo sa týka inflácie,či deficitu verejných financií. Noví členoviaz roku 2004 tak svoje plány prijať euročo najskôr prehodnocujú. Česká vláda napríkladuž definitívne odpísala prijatie eurav roku 2010, pretože nie je schopná udržaťrozpočtové schodky pod predpísanou trojpercentnouhranicou. Okrem toho sa obávaaj straty menového kurzu, ktorý dáva možnosťekonomike pružne reagovať.Inflácia v eurozóne bola napríklad v októbrilen 1,6 percenta, čo je hlboko pod hranicou2 percent, kedy Európska centrálnabanka (ECB) ešte garantuje menovú stabilitu.Preto ECB aj ponechala hlavnú úrokovúsadzbu na úrovni 3,25 percenta. Spotrebiteľskéceny rovnako vzrástli len o 1,6percenta namiesto očakávaných 1,7, čo jerovnako dosť hlboko pod dvojpercentnouhranicou. Rast eurozóny je najvyšší od roku2000, k čomu prispievajú aj ekonomiky novýchkrajín. Napriek tomu prijatie eura odkladajú– až na Slovensko. Pre Slovensko jeprijatie eura nielen ekonomickou, ale aj politickoukategóriou, pretože chce zvýšiť svojudôveryhodnosť v rámci EÚ. Pochybnostio slovenskej koaličnej vláde nepochybnenový kabinet škrú. Slovenská ekonomikav posledných rokoch ale rýchlo rastie a kurzslovenskej koruny voči euru sa posilňuje,a tak chce Slovensko využiť situáciu a prijaťeuro v pôvodne stanovenom termíne, v januári2009. Navyše, ak navrhnutý rozpočetmá všetky šance udržať schodok pod spomínanými3 percentami. Neskôr ale môžunastať problémy, napríklad z „prehriatia“ekonomiky, vyššej inflácie, alebo v konkurencieschopnostiv čase recesie, ktorá nevyhnutnepríde. Slovenská vláda sa zatiaľv ekonomickej rovine správa pragmatickya ak bude realizovať aj ohlásené šetreniev štátnej správe či vo verejných výdavkoch,mohlo by to vyjsť.■November 200675

Úvaha o stave spoločnostiKOGNITÍVNA(IN)KOMPETENCIA:IBA BOĽAČKY ALEBO PLIAGAPOSTKOMUNIZMU?Ladislav AndrášikVmyšlienkach sa často vraciam k udalostiama príbehom z konca osemdesiatycha začiatku deväťdesiatych rokov. Tak akovtedy, počas viacerých rokov potom a vlastneaž podnes, sa nedokážem vyrovnať s tým,s akou ohromujúcou naivitou a nepripravenosťousa samozvaní tribúni a trubadúri hotovalizmeniť „zhnitý systém“ na demokraciu.Ba, keď to vyjadrím expresívnejšie, strmhlavsa vrhali do činností a zasahovali do procesov,na ktoré neboli kompetenčne vybavenía dokonca, ktorým väčšinou ani dosť dobrenerozumeli, ak vôbec. Na druhej strane, užna prelome novembra a decembra onohopamätného roku sa ozvali varovné hlasy, žepolitický amaterizmus môže mať pre našuspoločnosť nedozerné následky. A to ani nemusímekonštatovať, že vtedy použité slovoamaterizmus je vlastne eufemizmus čohosioveľa horšieho, čohosi, čo by bolo možno priliehavejšienazvať politickým diletantstvom.Procesy sa už však rozbehli takou rýchlosťou,že varovania a výzvy k triezvosti niktonepočúval – mnohých už unášali vlny „revolučnéhoošiaľu“. Straty, ktoré sme vinou tohoutrpeli azda nikdy nebudú presne spočítané,pretože vôbec nejde iba o to, čo sa následnev dôsledku toho všetkého stihlo rozkradnúťa znehodnotiť z národného bohatstva.Škody sú hlbšie a bolestnejšie, ako si vôbecmožno predstaviť a navyše majú „plazivú“časovú dimenziu. Fabrika, roľnícke, čivýrobné alebo spotrebné družstvo atď. sa dásprivatizovať, vulgo rozkradnúť – je to jednorazovýakt. Hromada následkov takéhoaktu má však vleklú podobu – má totiž veľaspoločného s chronickým ochorením. Pravdatoto prirovnanie neslobodno brať prílišvážne, aj keď je chronické ochorenie človekaveľmi vážna vec, najmä pre toho, koho topostihne. Lenže choroby sú ústrojným sprievodnýmjavom života. Iste, človek si môžechorobu privodiť aj sám. To už pravda zaprirodzené celkom považovať nemožno. Eštemenej možno považovať za prirodzené, keďsi diletanti uzurpujú právo liečiť spoločnosťz komunizmu a uzdraviť ju na spôsob honosnenazvaný: demokraciou. Takéto „cúvaniedopredu“ je to, čo sa dá, aspoň približnenazvať kognitívnou inkompetenciou (po)Novembrových„vodičov“. No veď – uznajmepredsa len - spoločnosť nie je „Espäťtéčko“z filmu Vesničko má středisková, keď sa pricúvaní nabúra. A hoci pri Veľkom Meziříčí tobola veľká tragédia, čo to je oproti nabúranejspoločnosti?!Iný je problém ako nazvať tých, čo prehodilivýhybky netušiac kam vedú koľaje. Hlavnývýhybkár, paradoxne, zbiera za to dodnes„metály“ a tituly doctor honoris causa. Neviemodhadnúť koľko kilogramov papieraby bolo potrebné na to, aby sa opísali všetkydobrodenia, ktorými nás obšťastnili títoumelci. A je to holá pravda, že do tejto úvahyby sa nezmestil ani x-krát zoškrtaný zoznamtých najkrikľavejších káuz prihodivších sa naceste k demokracii. Vieme, na ľade nenačimtancovať! Počul som v autobuse komentáro dramatických (vraj) udalostiach na televíznomľade, a tak naokolo (vicious circle)toho diania. Kto má slabé členky a problémys vestibulárnym aparátom ten by veru mal ľadovéplochy obísť veľkým oblúkom a na korčuleby sa mal pozerať iba cez sklo výkladušportových potrieb. Nie tak naši súc akcelerovanípolitici: tí „...nešliapu vedľa, ale skočiarovno do toho“, ako sa bol raz trefne vyjadriljeden poslanec parlamentu začiatkom deväťdesiatychrokov. Mal svätú pravdu: aj o tomje kognitívna inkompetencia.Zoberme si napríklad na skúmanie vzorkuspoločnosti, ktorá je označovaná za politikov,respektíve sami sa cítia nimi byť. Ak sa nadtýmto problémom trochu viac zamyslíme,zistíme, že tak zo strany daktorej menovitejosoby, ale aj zo strany ostaných občanov,a pravdaže predovšetkým voličov je priradenieautentickej osoby k názvu „politik“pomerne zložité. Je sporné, či je potenciálnypolitik dostatočne kompetentný na posúdeniesvojich schopností a svojej pripravenostina vykonávanie roly politika. Z opačnej strany,t. j. zo strany voliča je to ešte spornejšie.Mimochodom, práve na tomto fakte realizujúsvoje ambície politici vediac, že volič jekognitívne nekompetentný na posúdenie, čije daná osoba kognitívne, respektíve celostnekompetentná na rolu politika.Na druhej strane pravda ani potenciálnypolitik, ani jeho volič nie sú ponechaní samina seba v riešení tejto hodnotiacej úlohy.Existuje široká paleta metód a nástrojov pôsobeniana potenciálneho politika a o tom,ako sa dá „masírovať mozog“ voliča sa tuiste nemusím zoširoka rozpisovať. Namiestotoho, aby sa zušľachťovala jeho kognitívnakompetencia ako voliča, robí sa všetkomožné pre to, aby jeho rozhodovanie „zaplentou“ bolo viac emočné až afektívne, nežracionálne, aby skrátka podľahol vonkajšímdojmom a nezamýšľal sa nad dlhodobýmidôsledkami svojej voľby. Inými slovami, cieľje dosiahnuteľný vtedy, keď je volič nekompetentný,pretože sa potom dá jeho voľbaľahšie manipulovať (účel svätí prostriedky).Koniec koncov sa potom taký volič dá kúpiťaj riedkym gulášom a zvetraným pivom –bratia Česi tomu hovoria, že „se dá utáhnoutna převařené nudli“.V jednej ruskej rozprávke o vrabčiakoviPudíkovi sa začína konštatovaním: „U vrabcov,je to ako u ľudí...“, prihováral sa, z rádia,či gramoplatne deťom, ale aj dospelýmnezabudnuteľný Jožko Kroner. Z odbornejliteratúry sa môžeme dozvedieť, že v politikeje to ako v zdravotníctve, napríklad veľmivypuklé to je v psychoterapii: existuje širokápaleta farieb označujúcich kvalitu vzájomnéhooceňovania z jednej aj druhej strany, t. j.zo strany politika voliča a zo strany voličapolitika, podobne ako zo strany terapeutaa pacienta a vice versa . Rozhodujúcou zložkoutýchto hodnotiacich aktov je dôvera.Daktorí psychológovia tvrdia, zrejme oprávnene,že rôzni politici prisudzujú voličomnerovný a nerovnaký stupeň zodpovednosti.V reálnom živote nejeden politik koná nazáklade presvedčenia, že od ľudí nemožnoočakávať prevzatie zodpovednosti, pretožesú vraj príliš naivní a ako takí nemôžu maťvoľné opraty – treba im dať pocítiť zubadlá ajostrohy. Už na prvý pohľad je jasné, že medzipolitikmi a zdravotníkmi je veľa spoločného.Len si spomeňme, ako nás chcel kedysi nádejnýkandidát na Nobelovu cenu za ekonómiuliečiť svojou „Šokovou terapiou“. Lenželekár by si nemal ponechávať zodpovednosťza liečbu až do ukončenia terapie, šamani,ktorí liečia ekonomiku, dokonca si trúfajúliečiť celú spoločnosť si uzurpujú právo nemaťzodpovednosť za nič.Aj na základe intuitívneho náhľadu narolu politika ľahko dôjdeme k záveru, že je torola nesmierne komplikovaná a náročná psychicky,sociálne, racionálne i emočne. Výbavajedinca, ktorý má vykonávať túto rolumusí byť mimoriadne široká, komplexnáa sofistikovaná. Pritom však nejde len o psychosomatickúa vedomostnú výbavu jedinca,ale aj o používanú technológiu a schopnosťzdieľať danú špecifickú technológiu s kooperujúcimisubjektmi. Pri hodnotení predpokladovna túto rolu sa často chybuje v tom, žesa pozornosť príliš sústreďuje na toho – ktoréhojedinca a nie na sociálno-psychologické,historicky a evolučne sa vytvorivšie prostredie,v ktorom sa uvedená rola vykonáva.Takáto chyba sa potom zmnohonásobňujev historických prelomových obdobiach, a tonielen v politicko-sociálno-psychologicko--ekonomickej rovine, ale aj v rovine technologickýchprevratov. Osobitne silný vplyvvedecko-technologického prevratu na rolupolitikov má súčasný rozmach v oblasti informačnýcha komunikačných technológií(IKT) a tiež pokroky dosiahnuté v informačnýcha kognitívnych vedách. Dokonca sa dá76 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Úvaha o stave spoločnostitvrdiť, že tento vývoj má rozhodujúci vplyvna technológiu uplatňovania moci.V daných historicky jedinečných podmienkachje celkom prirodzené, že si verejnosťprednostne všíma kognitívnu kompetenciu,či inkompetenciu politikov, vysokýchštátnych funkcionárov, mocenského aparátu,súdov atď., pričom spravidla ani nepoužívaexplicitne toto slovné spojenie. Akosi intuitívne,podvedome sa vytvárajú široké hodnotiacerámce, ktoré sa však v konečnom dôsledkupredsa len dajú zovšeobecniť a zhrnúťpod pojem kognitívna kompetencia.Schopnosti, vedomosti a zručnosti v kompetenčnejoblasti politika majú široko obsažnúvarietu. Preto aj ich kognitívnu kompetenciutreba vnímať a hodnotiť trochu širšienež kabinetne úzko či učebnicovo.Prirodzene, každá kompetenciahocikoho, ale tým viac dakoho,ašpirujúceho na politika, respektívedokonca na štátnika, musívychádzať z nárokov na silnúa vyváženú osobnosť, ktorá poznáa ovláda, kontroluje svoje emócie.V danom kontexte iste netrebapripomínať plejádu politikov, ktorínielenže nevedia ovládať svojeemócie, ale podaktorí neudržiapod kontrolu ani svoje fyzické súcnoa jednotlivci aj isté jeho obsahy(nielen tekuté). Napodiv práve takítoľudia sa na súdoch dožadujúochrany svojej osobnosti.Taký človek čo má politickéa štátnické ambície musí maťschopnosť sebaobetovania, musívedieť s vysokým nasadením a disciplinovanepracovať tak, aby dosahovalúspechy nie iba pre seba,ale pre spoločnosť, musí teda disponovaťvysokým stupňom altruizmu.Je prirodzené očakávať, žetaký jedinec má vysoko vyvinutýzmysel pre empatiu, že má cit preemócie druhých a na základe tohoaj sa vie vnoriť do ich emočnéhosveta. V postkomunistickej praxi,podobne ako aj v nej samej tovšak niekedy, bohužiaľ, dosť často,býva tak, že prvé veci, o ktorésa takíto jedinci usilujú je prestavaťkanceláriu, vymeniť všetok nábytokza ešte drahší a luxusnejší,obstarať ešte luxusnejšie auto, exkluzívnusekretárku, poľovnícky výstroj a výzbroj,respektíve golfové či tenisové náčinie a potomistý jedinec si prestrelí nohu, druhý namiestodiviaka trafí (autom) strom...netrebavari pokračovať, pretože by potom bolo trebaslová a mená aj tak „vypípať“. Ba stalo sa miaj to, že mi kvôli jednému takému golfovémuexpertovi „vypípli“ celú úvahu o dezolátnomstave v jednom rezorte.V kontexte náležitej výbavy politika by sanemalo zabudnúť najmä na sociálne zručnosti,na schopnosti a postupy práce s ľuďmijednak v štábe, jednak v komunikácii s voličskýmzázemím politika a s verejnosťouFoto: Jupiter ImagesČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniivôbec. V podstate ide o to, aby bol politikminimálne zručný aspoň v rovine všeobecnejkognitívnej kompetencie. Ak chce byťpolitik úspešný musí mať manažérske vlohy,nadanie a nie iba vedomosti, musí z nehovyžarovať niečo, čo ho robí prirodzenouautoritou. (Šírka vedomostí, vysoká úroveňformálneho vzdelania ešte nemusí byť zárukouúspešnosti – musia byť totiž cieľovozamerané na konkrétnu oblasť politiky, tedamusia byť excelentné v kontexte tej oblasti.)Zároveň však musí byť taký človek vybavenýmanažérskymi zručnosťami, postupmia technológiami adekvátnymi dosiahnutejúrovni vedy a umenia manažmentu.Jedno z hlavných absentujúcich vlastnostívo výbave našich politikov je, že nerozumejúdostatočne oblasti či odboru, v ktorej(v ktorom) chcú politicky podnikať. Okremtoho v podmienkach globálnej informačneja vedomostnej spoločnosti musí byť politikkompatibilný a zdatný v majstrovskom využívanívymožeností IKT, a pokroku v informačnýcha kognitívnych vedách. Ak sú uvedenénároky v podstate splnené, potom jepredpoklad, že prirodzené, či vrodené vodcovskékompetencie sa budú ústrojne integrovaťs kognitívnymi kompetenciami a v danýchhistoricky jedinečných podmienkachsa vynoria celostné vodcovské kompetenciemenovitej politickej osobnosti. V našich dejináchbol takou osobnosťou – v daných historickyjedinečných podmienkach – predovšetkýmM. R. Štefánik, ktorému len tragickánehoda zabránila úplne rozvinúť a využiťjeho nesmierny potenciál veľkého politikav prospech Slovenska.Samozrejme, mohlo by sa namietať, ženielen politici z postkomunistických krajínmajú kauzy, v ktorých sa prejavila ichnekompetentnosť. V tejto súvislosti sa najčastejšiespomína G. Bush v súvislosti s hurikánomKatrina a ochranou mesta New Orleans,respektíve riešením priamych následkovKatriny na mesto a jeho obyvateľov. Tiežsa mu vytýkajú zahraničné neúspechy v Iraku,problémy s väznenými na Quantanáme,tajné väznice v Európe atď. a doma zaserozpočtový deficit, či už ako jeho nekompetentnosťalebo ako zlyhanie jehoadministratívy. V tomto prípadeto však môže byť sporné, pretožev prípade G. Busha ani tak nejdeo inkompetenciu, ako skôr o výsledokjeho filozofického (konzervatívneho)a náboženského zameraniaa viery.Keďže majoritnú časť tejtoúvahy som venoval otázkam týkajúcichsa kompetentnosti politikov,mohlo by sa zdať, že točo evokuje nadpis sa týka lenich. Politiku ako príklad sompoužil najmä preto, že je najviacna očiach verejnosti. Pochopiteľne,to čo vyplýva z nadpisu satýka aj ostatných spoločenskýchvrstiev a komunít. Takmer identickés politikmi je to napríkladu podnikateľov, respektíve u manažérov.Lenže inkompetenciasa týka nás všetkých lebo smesa zhodou historických premiendostali do dvojitého zovretia. Najednej strane sme, čo sa týka našichkognitívnych kompetenciízviazaní s desaťročiami životav starom režime a z druhej stranysme tlačení novými požiadavkamina kognitívnu kompetenciu,ktoré prináša globálna informačnáa vedomostná spoločnosť, pokrokv IKT, informatike a kognitívnychvedách. Aj to je dôvod,prečo by táto úvaha o spoločnostinemala vyznieť, ako obviňovaniekohosi za spôsobenie čohosi. Nie je obviňovanýnikto, pretože ide o proces, ktorý sisám vymieľa svoje meandre: v pozitívnomi negatívnom zmysle. Nie je to však procesúplne fatálny, pravda nemali by sme podliehaťani ilúziám, že ho vieme plne ovládať.Ale usilovať o to ovládanie v pozitívnomzmysle musíme vždy, všade a hlavne všetci.Treba usilovne pracovať na zveľaďovaní našichkognitívnych kompetencií v každomčase, na každom mieste a v každej role,ktorú zastávame. To sa vyžadovalo vždya za každých okolností a v jedinečnej historickejsituácii, v ktorej sa nachádzame terazešte o to viac.■November 200677

Slovenská ekonomikaEKONOMICKÉUDALOSTI POHĽADOMANALYTIKAPavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosťHorúca jeseň na slovenskom finančnom trhu sa zatiaľ nekoná.Možno aj preto, že napríklad koruna si to svoje zažilauž v priebehu leta v reakcii na výsledky júnových parlamentnýchvolieb. Vtedajšie, zrejme prepálené, obavy o zaradeniespiatočky na ceste k splneniu maastrichtských kritérií respektívevstupu do eurozóny v roku 2009, vystriedala opatrná dôvera.Veď napokon okrem miernych úprav reforiem minulej vlády zatiaľsúčasná vláda neuskutočnila veľa zo svojich predvolebnýchsľubov. I keď na druhej strane je pravda, že zatiaľ uplynul lenkrátky čas na prijatie akýkoľvek zásadnejších opatrení.Príkladom naznačujúcim, že pravdepodobnosť vstupu Slovenskado eurozóny v pôvodne plánovanom termíne (t.j. roku2009) nemusí byť malá, bolo nedávne schválenie návrhu štátnehorozpočtu pre rok 2006. Hoci zatiaľ iba vo vláde, takže potvrdiťto musí ešte parlament. Podľa tohto návrhu by záporné saldorozpočtu celej verejnej správy malo predstavovať 2,94 percentahrubého domáceho produktu v roku 2007, 2,44 percentaHDP v roku 2008 a napokon 1,94 percenta HDP v roku 2009,Keďže sa rozpočet pripravuje ako trojročný. Stojí za spomenutie,že v aktuálnom roku 2006 je odhadovaný fiškálny schodokna úrovni 3,3 percenta z HDP. Jednako pokiaľ ide o deficit prenadchádzajúce roky, nejde až o tak novú informáciu, keďže užniekoľko týždňov sú platné limity fiškálneho deficitu, ktoré sisama vláda schválila (hoci ich dodržanie nebolo isté). Aj keďbude rozpočet v parlamente schválený, napĺňanie v priebehuroka 2007 môže priniesť nepríjemné prekvapenia. Hoci silnýekonomický rast (rozpočet je postavený na 7,1 percentnomraste HDP) výrazne podporí príjmovú stránku rozpočtu, rizikámôže priniesť skôr strana výdavkov. I keď technicky vzato,vláda má nástroje ako formálne dodržať hranice deficitu. Či tovšak bude udržateľné splnenie, to je už iná otázka. Ani štruktúravýdavkov neposilňuje základy tzv. poznatkovej ekonomiky,keďže posilňuje pozíciu transferov, či už v podobe dotácií dopoľnohospodárstva, alebo tých, ktoré skončia pravdepodobnev spotrebe.Veľakrát už zaznel názor (ktorý je však pravdivý ale bohužiaľbez odozvy), že pri takom rýchlom ekonomickom raste bymalo byť znižovanie rozpočtovej nerovnováhy výraznejšie, a tonajmä cez odbúravanie neefektívnych výdavkov. Jednako podobarozpočtu (a úroveň schodku) mohla byť aj horšia, pokiaľby vládna koalícia dôslednejšie chcela plniť svoje predvolebnésľuby.Práve fakt, že vláda zatiaľ neplní mnohé zo svojich štedrýchsľubov (napr. nižšia sadzba DPH na potraviny, energie..., či odškodnenieklientov nebankových spoločností, ktoré by svojímstrednodobým dôsledkom škodili ekonomike), vnímajú finančnétrhy pozitívne. Napokon veď tento fakt podporil slovenskúkorunu (spolu s nižšou než očakávanou infláciou), ktorá sa napozadí zlepšeného sentimentu regióne a prílevu kapitálu posilnilana novú historicky najsilnejšiu hodnotu voči referenčnejmene. Aktuálne historický rekord predstavuje 36,26 SKK/EUR.Od vstupu do ERMII (mechanizmus výmenných kurzov) sa korunaposilnila o takmer 5,5 percenta a od začiatku roka je silnejšiao takmer 4 percentá. Kurz koruny však zostane volatilný.A najmä zmena sentimentu v prospech či neprospech rozvíjajúcichtrhov bude aj naďalej určujúcim faktorom pre vývoj domácejmeny.Silnejší kurz koruny pomáha, prostredníctvom lacnejšíchdovozov do krajiny, držať celkový rast spotrebiteľských cienECONOMIC EVENTSIN SLOVAKIA ATA GLANCEPavol Ondriska, ING d.s.s.Being a positive feature, a typical “hot autumn” on the Slovakfinancial market has not appeared so far. The reason mightconsist in the recent history, since the koruna had experienced itstough time in the summer as a reaction on the June parliamentaryelection. At that time, the overstated concerns over a potentialreversal in pursuing of the Maastricht criteria and accession inthe Eurozone in 2009, respectively, was replaced by cautiousconfidence. Indeed, besides soft adjustments in systematiceconomic reforms of the previous market-friendly government,the current government has implemented only a limited part ofits pre-election promises. On the other hand, it has passed onlyshort time since the June elections to implement any deepermeasures.The state budget draft for 2006, which was recently approved,indicated that a probability of the Eurozone accession inscheduled date from 2009 is not low. Nevertheless, the budgetdraft was passed only by the government, and must be approvedby the parliament yet. Implying from the draft, the deficit ofgeneral government budget should reach 2.94 percent of GDP in2007, followed by 2.44 percent of GDP in 2008 and 1.94 percent ofGDP in 2009. It is worth to add that in the current year, the fiscaldeficit is estimated to reach 3.3 percent of GDP. Nevertheless,regarding the deficits in the upcoming years, the levels do notrepresent a new fact. Fiscal limits for the deficit, approved bythe government, have already been valid for several weeks. Thesituation might remain fragile, because even if the parliamentapproves the budget draft, an actual performance of the 2007budget might bring a negative surprise. Although the strongeconomy growth (the budget is based on a 7.1 percent growth ofGDP) will significantly support budget revenues, risks are linkedto expenditure side. Nevertheless, the government has measureshow to curb the deficit. However, the question is whether suchdeficit constraints will be considered as sustainable. Looking ata budget structure, the structure does not strengthen a base forso-called knowledge economy, since financial transfers will gainground including subsidies into agriculture or social transfersleading to additional consumption.Regarding the high economy growth, the planed narrowingin fiscal gap is not ambitious enough. Unfortunately, suchviews (albeit being not a new fact) have not reflected in morepronounced cuts in the deficit. On the other hand, a shape ofthe budget draft (and approved deficit levels in 2007-2009) mighthave been even worse, if the government coalition had wanted tosatisfy a majority of its pre-election promises.The fact that the government has not fulfilled many of itslavish promises (e.g. lower VAT for foodstuffs, energy…, orcompensation of clients of bankrupted non-banking companies),which would cause negative consequences in the economy,is regarded positively by the financial markets. Indeed, suchdevelopment backed the Slovak koruna (together with lowerthan expected inflation), which strengthened repeatedly toits new all time high (36.26 SKK/EUR at the end of October).However, the improved regional sentiment was also behind thefirming. The unit firmed by nearly 5.5 percent against the eurofrom its level, at which the koruna joined the ERM II (Exchangearte mechanism). And it is stronger by nearly 4 percent since thebeginning of the year. Changes in investors’ sentiment in favourof emerging markets will represent a crucial factor also in theupcoming period.78 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovenská ekonomikana uzde. Potreba stlačiť infláciu pramení so snahy splniť maastrichtskéinflačné kritérium na prelome prvého a druhéhoštvrťroka 2008, tak aby Slovensko mohlo vstúpiť do Eurozónyv roku 2009. Ostatný vývoj inflácie predostiera mierny optimizmus,ktorý je podporovaný čiastočne znižujúcimi sa cenamikomodít na svetových trhoch.V súlade s očakávaním rast spotrebiteľských cien na Slovenskuustupuje z tohtoročných maxím, ktoré boli zaznamenanépočas letných mesiacov (konkrétne 5,1 percenta za august).V skutku, inflačné čísla za september, zverejnené Štatistickýmúradom, priniesli čiastočnú úľavu vo výhľade inflácie. Medzimesačnýpokles o 0,3 percenta (resp. vyššia porovnávaciazákladňa) zabezpečil výraznejšie zníženie medziročnej dynamikyinflácie oproti očakávaniam, a to až na septembrových4,6 percenta. Najmä lacnejšie pohonné hmoty, cenová akciapri telefónnych linkách a sezónne výpredaje v odbore rekreáciea kultúra stáli za mesačnou defláciou. A to nie je koniec. Vďakanižšej miere zvýšenia regulovaných cien, rast spotrebiteľskýchcien ešte do konca roka spomalí. Jednako splnenie inflačnéhokritéria sa naďalej javí ako najproblematickejšie spomedzivšetkých maastrichtských kritérií.Snaha o zabránenie neúmerného rastu spotrebiteľskýchcien však nie je problém len krajín, ktoré sa snažia o vstup doEurozóny. Vskutku, boj s infláciou prebieha vo svete na mnohýchfrontoch. Inflácia bola dokonca zaradená v pravidelnejpolročnej správe Medzinárodného menového fondu medzi trinajvýznamnejšie riziká (okrem dôsledkov starnutia populáciea problémov tretieho sveta), ktorým čelí v súčasnosti globálnaekonomika. Správa, ako celok, síce vyznela optimisticky, nakoľkoaktuálna štvorročná expanzia svetovej ekonomiky je najsilnejšiaod začiatku 70. rokov minulého storočia. Avšak právesilný rast ekonomík a dopyt po vstupoch tlačí na vysoké cenynerastných surovín. K rastu celkovej inflácie sa však pridáva ajrast jadrovej inflácie a inflačných očakávaní so všetkými dôsledkami.A tak centrálne banky naprieč celým svetom uťahujú úrokovúzložku menovej politiky. Hoci musia dôkladne zvažovať najednej strane rizika inflácie a na strane druhej dopady vyššíchsadzieb na rast ekonomiky. Mimochodom, rastúce úrokovésadzby a obavy z inflácie viedli ešte počas mája a júna k prepaduna akciových trhoch, tak ako sa menil postoj investorovk vzťahu výnos a riziko. Americký FED aplikoval postupné zvyšovanieúrokových sadzieb až do júla tohto roka. Hoci ani teraznie je celkom jasné, či aktuálnych 5,25 percenta je skutočnýmstropom v tomto cykle zvyšovania úrokových sadzieb. Dokoncaaj centrálna banka v Japonsku skončila s politikou nulovýchúrokových sadzieb. V snahe udržať infláciu na uzde sa ďalšiedejstvo uťahovania menových opaskov prehnalo aj Európou.Európska centrálna banka v súlade s očakávaním zvýšila začiatkomoktóbra svoju kľúčovú sadzbu na 3,25 percenta a „hraso slovíčkami“ prezidenta Tricheta naznačila ďalšie zvýšeniev decembri tohto roka.Ku koncu októbra sa prihlásili o slovo aj centrálne bankyv strednej Európe. A výsledok v podstate neprekvapil. Na pozadírastúcej inflácie, kvôli aplikovanému balíčku opatrení, jecentrálna banka Maďarska nútená pokračovať v uťahovaní menovejpolitiky cez úrokové sadzby. Momentálne má tak Maďarskonajvyššie úrokové sadzby v regióne odrážajúc makroekonomickériziká krajiny. Na druhej strane najnižšie sadzby máČesko (dokonca najnižšie v Európskej únie), a to v prostredínajnižšej inflácie. Jednako najmä zhoršený výhľad fiškálnehovývoja a silnejúci domáci dopyt bude tlačiť na vyššie úrokovésadzby v roku 2007. V Poľsku ponecháva tamojšia centrálnabanka kľúčové úrokové sadzby už niekoľko mesiacov nezmenenépri stabilne nízkej inflácii. Aj tu však najbližší pohyb budesmerom nahor.V posledný októbrový deň prišla na rad aj Národná bankaSlovenska. Konsenzus trhu ohľadom rozhodnutia bankovejrady bol rozdelený na dve skupiny, pričom obe počítali so zvý-Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiCurrently, stronger koruna has helped, by means of cheaperimported products into Slovakia, to curb the total growth ofconsumer prices. The need to curb inflation stems from an effortto meet the Maastricht inflation criterion at the end of the firstquarter 2008, so that Slovakia could join the Eurozone in 2009. Thecurrent development of inflation has imposed a soft optimism,which is backed by declining global commodity prices.In line with expectations, the growth in consumer pricesin Slovakia descended from this year highs over summermonths (5.1 percent in August). Indeed, the inflation data forSeptember, published by Statistical Office, provided a partialrelief to the nearest outlook. A month-on-month decline by 0.3percent pushed its year-on-year dynamics down to 4.6 percent inSeptember. Decrease in prices within a class of transport (mainlyfuels), telecom services and recreation (and higher comparisonbase respectively) were behind the monthly disinflation. On theother hand, mainly prices of tobacco products (a delayed impactof higher excise taxes) had a pro-inflation effect. The inflationdynamics will decelerate further thanks to softer adjustments inregulated energy prices towards the end of the year. Nevertheless,a fulfilment of the inflation criterion seems still to be as the mostdemanding among all five Maastricht criteria.The effort to dampen an excessive inflation growth does notrepresent a problem only for the countries, which struggle tojoin the Eurozone. Indeed, a fight with inflation is in progressnearly all over the world. Inflation was even classified byInternational Monetary Fund among three most significant risks(besides consequences of population ageing and problems ofunderdeveloped countries), which implied from the latest issueof its regular assessment semi-annual report. However, the IMF´sreport (en bloc) conveyed a quite positive picture, because a 4-yearexpansion of the global economy at present has been the strongestfor more than 30 years. Nevertheless, the strong economy growthand demand for inputs consequently create pressures on highprices of commodities. Besides total inflation, also a growth inadjusted inflation indices and inflation expectations of citizensand corporate subjects are casing concerns.Following these concerns, central banks across the world havetightened monetary policy to dampen demand and inflationarypressures. These institutions have to weigh risks of inflation and,on the other hand, impacts of higher interest rates on the economy.As a remark, rising interest rates and inflation concerns had ledto the deep sale-off in equities in the course of May and June thisyear resulting from a changing relationship between expectedyield and risk. The American FED was implementing gradualhikes in its key interest rates until July. Although even now, it isnot clear, whether the current level of the key interest rate (5.25percent) represents then actual peak in the monetary policycycle. Even Bank of Japan finished its policy of zero interest rates.And a monetary policy tightening has continued also in Europe.The European Central Bank raised its key rate to 3.25 percent atthe beginning of October. In addition, accompanied statementindicated a further hike to be delivered in December.At the end of October, also central banks in central Europeregion attracted attention on financial markets. The outcomesdid not surprise. Against the background of rising inflation dueto implemented austerity measures, the Hungarian central bankcontinued in its interest rate hikes. As a result, Hungary hashad the highest interest rates in the region at present, reflectingmacroeconomic risks of the country. On the other hand, theCzech Republic, having the lowest inflation, can have also thelowest interest rates. Although worsening fiscal outlook willpush on higher rates in 2007. In Poland, the central bank has leftits key rates unchanged for several months on stable inflationenvironment. However, the market expects an upcoming moveto be upward.The Slovak central bank arranged its monetary policy meeting aslate as in the last day of October. The market consensus regardingthe bank board decision in October was split into 2 groups. WhileNovember 200679

Slovenská ekonomikašením úrokových sadzieb o 25 bázických bodov. Akurát zatiaľčo početnejšia prvá skupina vsádzala na rozhodnutie o zvýšeníuž na tomto zasadaní, druhá očakávala posunutie takéhotorozhodnutia o jeden mesiac. Napokon banková rada centrálnejbanky trocha prekvapivo ponechala svoju základnú úrokovúsadzbu nezmenenú na aktuálnych 4,75 percenta. Hlasovaniebolo jednoznačné, keď skončilo v pomere 8 ku 0 v prospechponechania sadzieb bez zmeny. Jednako v tomto roku došlok pritiahnutiu brzdy úrokovej zložky už štyri krát, a to celkovoo jeden a tri štvrte percentuálneho bodu.Sprievodný komentár predostrel pretrvávanie inflačných rizíkz pohľadu strážcu cenovej stability v prostredí ťažko odhadnuteľnéhovývoja cien potravín. Podľa NBS, sa na jednej stranezvýraznili inflačné rizika na strane dopytu, najmä kvôli pokračujúcemusilnému rastu miezd. Na druhej strane sa čiastočneutlmili nákladové riziká, tak ako poklesli ceny energetickýchkomodít na svetových trhoch. Práve kvôli pretrvávajúcim inflačnýmrizikám na strane dopytu je ďalšie zvýšenie úrokovýchsadzieb aktuálne, a to zrejme už ku koncu novembra.Automobilová výroba sa už reálne stáva hlavným ťahúňomdomáceho hospodárstva. Naznačili to už júlové čísla za priemyselnúprodukciu a následne potvrdili čísla za august zverejňovanéŠtatistickým úradom. Dynamika rastu priemyselnej produkciezrýchlila na 13,7 percenta, pričom hlavnú zásluhu maloaž 70 percentné zvýšenie rastu vo výrobe dopravných prostriedkov.Postupný nábeh výroby trnavského závodu PSA Peugeotod júna tohto roku začína prinášať ovocie, ktoré len zvýraznízapájanie domácich subdodávateľov a ku koncu roka aj začatievýroby v žilinskom závode KIA. Jednako aj po očistení celkovéhoindexu priemyselnej produkcie od výroby dopravnýchprostriedkov, je dosiahnutá dynamika rastu tohto indexu viacako slušná, opierajúc sa o výrobu strojov a zariadení ako aj kovovýchvýrobkov.Zahraničný obchod však na viditeľné zlepšenie ešte len čaká.Akcelerácia priemyselnej produkcie sa však aj v auguste ibačiastočne premietla do výsledkov zahraničného obchodu. Hocimedziročný rast vývozu bol impozantný (35 percent), rast dovozusa tiež nenechal zahanbiť (30,3 percent). Vzhľadom nazverejňovanie detailov až s mesačným oneskorením sa môžemelen domnievať, že najmä import subdodávok (pri vysokejimportnej náročnosti vývozu) ako aj energetických komodít(kvôli vysokej cene napriek poklesom na globálnej scéne v poslednýchtýždňoch) stáli za silným celkovým dovozom. Takžeaugustový deficit na úrovni 4,4 mld. Sk nepotešil, hoci výsledkypočas leta (kvôli sezónnym faktorom) zvyčajne nepatria medzinajlepšie. Záporné sadlo zahraničného obchodu za prvýchosem mesiacov dosiahlo takmer 57 mld. Sk, pričom v rovnakomobdobí minulého roka to predstavovalo len necelých 37mld. Sk.Nárast ekonomickej aktivity sa prirodzeným spôsobom premietado prírastku pracovných miest resp. poklesu miery nezamestnanosti.Hoci v samotnom odvetví priemyslu dochádzak miernemu medziročnému znižovaniu zamestnanosti, časťpodnikov využíva tzv. personálny lízing, takže prírastok pracovnýchsíl je vykazovaný v inom odvetví (nehnuteľnosti, prenájom,obchodné činnosti a ostané služby). Miera nezamestnanosti,ktorá vychádza z údajov Úradu práce, sociálnych vecía rodiny (a je zverejňovaná mesačne) dosiahla za september necelých9,8 percenta. Opätovne tak zlepšila svoju historicky najlepšiuhodnotu, keď ešte za august po prvý krát poklesla podhranicu 10 percent. Podľa metodiky Eurostatu bola miera nezamestnanostina Slovensku v auguste na úrovni 13,1 percentaa vykázala tak medziročný pokles o 2,9 percentuálneho bodu.Hoci sezónne faktory zrejme stlačia mieru nezamestnanosti zaoktóber opätovne nižšie, ďalší viditeľný pokles však už je zrejmelimitovaný, narážajúc na štrukturálne problémy. A pokiaľSlovensko uskutoční zásahy do Zákonníka práce v smere menšejpružnosti, je navyše akékoľvek zlepšenie v strednodobomhorizonte dokonca otázne.■the first group bet on a hike already in October, the second groupexpected the NBS to postpone such decision in a month. Finally,the NBS´s bank board decided to leave its basic rate unchangedat 4.75 percent. The voting rate was even unanimous representing8 to 0. Nevertheless, it is worth to add, that the central bank hasalready lifted its basic rate by 175 base points this year to keepSlovakia on track for the euro adoption in 2009.The accompanying statement conveyed a picture of ongoinginflationary risks against the background of volatile food prices.According to the central bank, inflationary risks on demand sidegained ground as a result of strong wage growth (and expectedgrowth) in the economy. On the other hand, inflationary risks onthe supply side lost ground partially, due to the recent declinesin global crude oil prices as well as prices of fuels in the domesticeconomy. I take the view that the persisting demand inflationaryrisks represent a reason, why a monetary policy tightening bymeans of interest rate channel is still on cards (likely at the endof November).The production of passenger cars has become a driving forceof the domestic economy. Indeed, such view was signalled byindustrial production data for July and consequently it wasconfirmed by August reading. According to Statistical Office, thedynamics of industrial production accelerated to 13.7 percent.Mainly a 70 percent rise in production of passenger cars wasbehind. A gradual production start in the PSA Peugeot plant hasalready begun to bear fruit. The positive development will behighlighted by increasing number of involved domestic suppliersand also by the KIA plant in the northern part of Slovakia on theturn of the years. Nevertheless, even production index adjustedby manufacturing of passenger cars posted a decent growthdynamics supported by manufacturing of machines, equipmentas well as basic metals. However, it is not only manufacturing ofpassenger cars, albeit having the key role at present.Since the auto boom stands at only at its beginning, foreigntrade is still waiting for a visible improvement. The accelerationin industrial production reflected only partially into foreigntrade results for August. Although export growth dynamicswas impressive (35 percent), import rise posted also a vigorousdynamics (30.3 percent). Since details are published with a monthdelay, we can only assume that imports of technological products(due to high import dependency of Slovak exports) as well asenergy commodities (despite a decline in their global pricesover the recent weeks) were behind the high import growth. Asa result, the August trade deficit reached SKK 4.4 bn. The levelslightly surprised the market on a negative side, albeit seasonalfactors over the summer months pull the foreign trade gapusually deeper. The cumulative deficit for the first eight monthsof the year reached nearly SKK 57 bn, while it represented onlySKK 37 bn in the same period of the last year.Flourishing economy activity has reflected in increments ofjobs and a decline in unemployment rate respectively. Althoughemployment in industry itself showed a soft decrease, a partof companies use personal leasing, and so a growth in jobs isreported in a different economy branch (real estates, renting,business activities and other services) in fact. The unemploymentrate, which stems from the regional labour offices and is publishedon a monthly basis, reached only 9.8 percent in September. Thereading improved again its all time low after the August levelhas declined for the first time below a 10 percent psychologicalborder. According to Eurostat (different methodology), theAugust unemployment rate in Slovakia represented 13.1percent. Although being higher than the unemployment rate inthe domestic methodology, it represented improvement by 2.9percentage points in year on year comparison. Although seasonalworks will push unemployment rate still lower in October,a further visible decline is limited due to structural problemsof the economy. In addition, if Slovakia implements broadadjustments into valid Labour Code, rendering it less flexible,any improvement will hardly show up.■80 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis prezidentskej kancelárieINFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIERámcový program prezidenta SR Ivana Gašparoviča od 9. októbra do 10. novembra 20069. októbra – pondelok11.00 – Prezident SR navštívi Vojenský výcvikovýpriestor ZáhorieProgram oficiálnej návštevy prezidenta SRIvana Gašparoviča s manželkou v Singapurskejrepublike a Vietnamskej socialistickej republike11. – 19. októbra 200613.októbra – piatok10.30 – oficiálny privítací ceremoniál v Prezidentskompaláci. Prezidenta SRs manželkou privíta prezident Singapurskejrepubliky Sellapan RamaNathan s manželkou11.15 – stretnutie prezidenta SR s predsedomvlády Singapurskej republikyLee Hsien Loongom11.45 – stretnutie prezidenta SR so staršímministrom vlády Singapurskej republikyGoh Chok Tongom (predsedavlády v r. 1990 – 2004)14.30 – účasť prezidenta SR na Ekonomickomfóre16.00 – podpis „Dohody o podpore a ochraneinvestícií medzi SR a Sing. rep. na Ministerstveobchodu (za SR podpisujeminister hospodárstva Ľ. Jahnátek)14. októbra – sobota9.30 – návšteva Múzea ázijských civilizácií10.20 – prehliadka mesta Singapur16.00 – stretnutie prezidenta SR s manželkous krajanmi15. októbra – nedeľa11.45 – plavba loďou po Dračej zátoke16. októbra – pondelok9.30 – oficiálny privítací ceremoniál v Prezidentskompaláci. Prezidenta SRprivíta prezident VSR Nguyen MinhTriet10.00 – rokovanie hláv štátov11.15 – vyhlásenie prezidentov pre médiá11.25 – podpis Dohody o ekonomickej spoluprácimedzi SR a VSR za účastiprezidenta SR a VSR15.00 – stretnutie prezidenta SR s predsedomNárodného zhromaždeniaVietnamskej socialistickej republikyNguyen Phu Trongom15.45 – stretnutie prezidenta SR s predsedomvlády VSR Nguyen Tan Dung19.00 – štátna večera podávaná prezidentomVSR s manželkou na počesť prezidentaSR s manželkou17. októbra – utorok8.40 – položenie venca k Pamätníku národnýchhrdinov a mučeníkov9.00 – účasť prezidenta SR na Slovensko–vietnamskom ekonomickom fóre9.45 – návšteva Chrámu literatúry15.00 – odlet z Hanoja do Hočiminovho mesta18. októbra – streda9.30 – účasť prezidenta SR na Slovensko--vietnamskom ekonomickom fóre10.25 – prezident SR otvorí honorárny konzulátSlovenskej republiky v Hočiminovommeste10.30 – prehliadka mesta15.00 – stretnutie prezidenta SR s manželkous občanmi VSR, ktorí študovalina Slovensku19.00 – odlet z Hočiminovho mesta20. októbra – piatokPracovný výjazd prezidenta SR do RimavskejSoboty.22. – 23. októbra – nedeľa, pondelokPrezident SR sa zúčastní na oslavách 50. výročiarevolúcie v roku 1956 v Budapešti.30. októbra – pondelok10.45 – Prezident SR prijme generálnehotajomníka NATO Jaapa de HoopScheffera13.00 – Prezident SR prijme komisára Európskejkomisie Jána FigeľaProgram oficiálnej návštevy prezidenta SRIvana Gašparoviča s manželkou v Ruskej federácii6. – 10. novembra 20066. novembra – pondelok16.05 – (miestny čas) – prílet na letisko Vnukovo2 v MoskveČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii7. novembra – utorok9.20 – Ruská ekonomická akadémia G.V.Plechanova. Prezident SR prevezmetitul čestného doktora vied10.30 – Prezident SR sa zúčastní na otvoreníSlovensko-ruského ekonomickéhofóra11.15 – kladenie venca k hrobu neznámehovojaka v Aleksandrovského sade12.00 – rokovanie prezidenta SR s prezidentomVladimirom Putinom14.00 – podpísanie zmluvných dokumentov:Medzivládna dohoda o vzájomnejochrane utajovaných skutočností,Medzivládna dohoda o zabezpečenívzájomných záujmov pri využívanía rozdelení práv k výsledkomduševnej činnosti a Dohoda medziMinisterstvom školstva SR a Ministerstvomvzdelávania a vedy RFo spolupráci v oblasti vzdelávania14.15 – vyhlásenie prezidentov SR a RF premédiá14.30 – stretnutie prezidenta SR s predsedomŠtátnej dumy RF BorisomGryzlovom15.10 – stretnutie s patriarchom moskovskýma celého Ruska Aleksijom II.16.00 – stretnutie s primátorom Moskvy JurijomLužkovom19.30 – slávnostná večera podávaná prezidentomRF s manželkou na počesťprezidenta SR s manželkou v Kremli.8. novembra – streda14.00 – (miestneho času) – prílet do Omska15.20 – Sídlo vlády Omskej oblasti– stretnutie s gubernátorom L.K. Poležajevom– stretnutie s predstaviteľmi obchodnýchkruhov17.00 – Spoločný slovensko-ruský podnikMatador – Omskšina– slávnostné spustenie dvoch novýchliniek podniku23.00 – prílet do Krasnojarska9. novembra – štvrtok10.30 – Stretnutie s gubernátorom A.G. Chloponinoma podpis memoranda o spoluprácimedzi Krasnojarskou oblasťoua Košickým VÚC11.15 – odhalenie Pamätníka česko-slovenskýmlegionárom na Trojickom cintoríne12.30 – slávnostné otvorenie Honorárnehokonzulátu SR13.30 – prezident SR a gubernátor Krasnojarskejoblasti sa zúčastnia na podnikateľskomfóre v hoteli Sibir10. novembra – piatok17.00 – prílet do Bratislavy ■November 200681

EuroposlanciFoto: archívCHUDOBUIGNOROVAŤ NEMOŽNOEdit Bauer zvolili do Európskeho parlamentu za Stranu maďarskej koalície. Pôsobív Skupine Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskychdemokratov. Narodila sa v roku 1946 v Šamoríne. Vysokoškolské vzdelaniezískala na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Od roku 1969 pracovala vovýskumných ústavoch. Od roku 1990 pôsobila v politike, najprv ako poslankyňaSNR a NR SR, potom ako štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecía rodiny SR. Edit Bauer je členkou Výboru pre občianske slobody, spravodlivosťa vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví a náhradníčkouVýboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Je členkou Delegácie pri spoločnomparlamentnom výbore EÚ – Rumunsko a náhradníčkou v Delegácií pre vzťahys Japonskom. O rozhovor ju požiadal náš spolupracovník Marián Babic.■ Výrazne sa sústreďujete na boj proti chudobe.Európsky parlament dokonca schválilvašu l iniciatívnu správu o sociálnej ochranev súvislosti s chudobou. Čo vás viedlo k jejvypracovaniu?Dostala som príležitosť pripraviť správuk oznámeniu Európskej komisie, ktorouhodnotila prvýkrát národné akčné plányo sociálnej inklúzii 25-tich krajín. Keďže je totéma, s ktorou som sa aj predtým zaoberala,ponuku som prijala rada. V tejto oblasti krajinykonajú v rámci svojich právomocí, úniatu uplatňuje tzv. otvorenú metódu koordinácie.Táto metóda sa využíva najmä na rozšírenienajlepších skúseností. Bolo zaujímavésledovať, na ktoré problémy sa jednotlivékrajiny zameriavajú. Je nesporné, že Lisabonskéciele vyššej a kvalitnejšej zamestnanosti,zabezpečenie konkurencieschopnostieurópskej ekonomiky majú aj sociálny rozmer.Chudoba, sociálna vylúčenosť nahlodávanielen sociálnu kohéziu, ale zmenšujeaj ľudský potenciál, ktorý sa v európskychkrajinách stáva stále vzácnejším v dôsledkudramatického poklesu pôrodnosti.■ Osobitnú pozornosť ste venovali rizikovýmskupinám obyvateľstva, najmä detskej chudobe,rómskej menšine a starším ľuďom nad50 rokov. V čom vidíte ich najväčšie problémy?Kým v krajinách Európskej únie v uplynulomroku žilo približne 16 %, t.j. 72 miliónovľudí v riziku chudoby, v prípade detí tobolo 18 %. Priama súvislosť medzi chudoboua nedokončeným základným vzdelaním, čoje v priemere v krajinách EÚ u dievčat 14 %a u chlapcov až 18 %, je jednoznačná. U nássú tieto čísla síce nižšie, ale situácia nie jeuspokojivá, najmä ak podľa Eurostatu naSlovensku až 20 % detí vo veku 15 rokov nerozumietomu, čo číta. Vo svetle demografickéhovýhľadu, na zachovanie súčasného stavuzamestnanosti bude potrebných 50 miliónovnových migrantov. Za týchto podmienoknečinnosť v potlačení chudoby detí je hazardom,ktorý by si Európa nemala dovoliť. Zamestnanosťstarších ľudí nad 50 rokov je podobnýmdruhom hazardu. Chudoba staršíchžien je komplikovaný problém. Ženy nad 65rokov sú všade v Európe chudobnejšie v porovnanís mužmi. Sú za tým nižšie zárobky,menšie sumy poistného počas materskej dovolenky,vyššia záťaž pri starostlivosti o členovrodiny, rozvody, menšia mobilita , aleaj skrytá diskriminácia. Samozrejme, nieje možné prehliadnuť ani extrémne formychudoby, ktoré viac postihujú rómsku menšinu,ako prejav viacnásobne nevýhodnéhopostavenia.■ Jedným z hlavných bodov vašej aktivityje otázka menšín. Tento pojem je pomerneširoký. Ako Európsky parlament chápe jejvýznam?V európskej legislatíve sa menšiny objavujúnajmä v antidiskriminačnom zákonodarstve.Ten je pomerne silný. Zámer vytvoriťEurópsku agentúru pre ľudské práva svedčío tom, že pozornosť, ktorú únia venujeľudským a menšinovým právam, je výraznáa jednoznačná napriek tomu, že zatiaľ v dôsledkuproblémov okolo ratifikácie Ústavnejzmluvy vlastnú legislatívu nemá. Charta základnýchpráv a slobôd občanov Európskejúnie je žiaľ, zatiaľ iba politickým nástrojom,keďže jej chýba právna záväznosť. Nepochybnevšak sústavná pozornosť venovanáľudským právam, a ich organickej časti,menšinovým právam svedčí o tom, že ideo základnú hodnotu Európy.■ Závažným problémom sa stávajú prisťahovalci.Na jednej strane jedných členovia EÚchcú, na druhej strane iných odmietajú. Doakej miery by podľa vás mala byť koordinovanáazylová a imigračná politika na európskejúrovni?Novým problémom je však mohutná migrácia,legálna i ilegálna. Odhaduje sa, žev súčasnosti v krajinách EÚ žije asi 60 miliónovmigrantov. Kým Nemecko a Francúzskosprísnili svoju imigračnú politiku, Španielskoprijíma ročne okolo 180 000 migrantovtak, že masovo udeľuje amnestiu ilegálnymprisťahovalcom, ktorí tým samozrejme nadobúdajúmožnosť voľne sa pohybovať v spoločnompriestore Európskej únie. Preto úsilieo spoločné pravidlá hry vyvoláva spory. Týkasa to napr. potreby prehodnotiť smernicuo zjednocovaní rodín, keďže sú známe prípadynútených manželstiev za účelom získaniaobčianstva alebo práva na dlhodobý pobyt.■ Vašou poslednou iniciatívou bola správao obchodovaní s ľudskými bytosťami, ktorúnedávno prerokovalo plénum Európskehoparlamentu.Na správe som pracovala takmer rok. Expertnéanalýzy hovoria, že ide o tretí najvýnosnejšínelegálny obchod po obchodovaníso zbraňami a drogami. I keď by sa mohlozdať, že tento problém sa nás netýka, nie jetomu tak. V rámci únie sa odhaduje ročnýpočet obetí obchodovania na 100 000. Napriektomu, že sa obchodovanie s ľudskýmibytosťami považuje za moderné otroctvoa hrubé porušenie ľudských práv, jednotlivéčlenské krajiny majú veľmi rozdielneprístupy k pristúpeniu k medzinárodnýmkonvenciám a uplatňovaniu medzinárodnýchzáväzkov v tejto oblasti. Napríklad eštestále chýba ratifikácia základných konvenciía protokolov piatimi členskými krajinami.Hoci podľa súčasných poznatkov sa veľkáväčšina obetí dostane do sexuálneho priemyslunedobrovoľne, a to často po opätovnomznásilnení, silnejú trendy obchodovaniana nútenú prácu, nútené služby, na ilegálneadopcie, nútené sobáše, na žobranie a kriminálnečiny, ale sú aj náznaky obchodovanias ľuďmi za účelom obchodovania s ľudskýmiorgánmi. Alarmujúce je, že podľa odhadov40 až 50 % obetí sú deti. Ukazuje sa, že v tejtooblasti na realizáciu prijatej stratégie bojaproti obchodovaniu s ľuďmi bude potrebnéposilniť spoluprácu v oblasti odstránenia príčin,ktoré vytvárajú ponuku (napr. chudoba,diskriminácia). Je zrejmé aj to, že bez zníženiadopytu tento boj nebude úspešný. Tátovýzva je mimoriadne zložitá a náročná. Nadruhej strane je však jasné že v 21. storočítolerovať tento hrozný kriminálny čin nie jemožné.■82 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Európsky parlamentEURÓPSKY PARLAMENTNovembrové zasadnutie Európskeho parlamentuTohtoročnú Sacharovovucenu za slobodu mysleniazískal A. MilinkievičKonferencia predsedov Európskeho parlamentuoznámila, že tohtoročným víťazom Sacharovovejceny za slobodu myslenia sa stalvodca bieloruskej opozície Alexander Milinkievič.Cenu A. Sacharova udeľuje Európsky parlamentkaždý rok výnimočným jednotlivcomalebo organizáciám, ktoré bojujú proti útlaku,netolerancii a nespravodlivosti.Milinkievič kandidoval v marci 2006 v bieloruskýchprezidentských voľbách, ktorýchvýsledok odsúdila tak EÚ, ako aj Spojenéštáty americké. Následne ho bieloruské úradyzatkli počas demonštrácie spochybňujúcej volebnévýsledky a odsedel si 15 dní vo väzení.Tento líder bieloruskej opozície navštívil sídloEP vo februári tohto roku a počas svojej návštevypožiadal europoslancov o ich podporu.Bieloruské úrady však delegácii z EP, ktoráchcela priebeh volieb monitorovať, nepovolilavstup na bieloruské územie.Milinkievič má 59 rokov a je matematikoma fyzikom, ktorý okrem Bieloruska študoval ajvo Francúzsku, Spojených štátoch a Nemecku.Začiatkom deväťdesiatych rokov bol zástupcomprimátora mesta Hrodna.EP hlasoval o Schengenskominformačnom systéme (SIS)Poslanci EP prijali veľkou väčšinou hlasovtri legislatívne uznesenia týkajúce sa spustenianového Schengenského informačného systému(SIS II). Schválené texty sa síce zaoberajú skôrtechnickými záležitosťami pre spustenie novéhosystému, než samotným dátumom jeho zavedenia,napriek tomu však ide o dôležitý krok. Dátumrozšírenia hraníc Schengenu o „nové“ členskékrajiny EÚ, vrátane Slovenska, totiž závisípráve od ich bezproblémovej implementácie.Jedným z prijatých kompromisných návrhovje požiadavka EP, aby kompetenciu naspravovanie prevádzky centrálnej databázy SISII mal riadiaci orgán (Management Authority),financovaný z európskeho rozpočtu. Spracovávanieúdajov a dohľad nad ním by tak bolomonitorované úradom Európskeho inšpektorapre ochranu údajov (EDPS). Pred tým, než riadiaciorgán začne svoju činnosť, má databázudočasne spravovať Európska komisia, ktorávšak túto právomoc môže delegovať na národnéverejné úrady v dvoch členských krajinách.EP a Rada majú v takomto prípade dostávaťo delegácii právomocí pravidelné informácie.Čo sa týka samotného fungovania systému,každý členský štát má byť zodpovedný zaspravovanie vlastnej databázy, ktorú by potomposkytoval centrálnemu systému SIS II. Budetiež musieť vykonať všetky opatrenia s cieľomzabezpečiť potrebnú úroveň ochrany osobnýchúdajov požadovanú systémom.Novinkou v systéme bude zavedenie biometrickýchúdajov a vzájomne prepojenýchvarovaní. Bude tak napríklad možné, aby saupozornenie o ukradnutom vozidle spojilos varovaním o hľadanej osobe. Ak by tedapolícia v takomto prípade zadržala ukradnutéauto, mala by právo domnievať sa, žejeho vodič, či nový vlastník by mohol byťhľadanou osobou. Takýto postup sa však máuplatňovať jedine v prípade zrejmej súvislosti,či odôvodnenej potreby. Biometrické pátraniebude navyše možné až po dostatočnomtechnickom zabezpečení systému a Komisiabude pred jeho spustením musieť najprvkonzultovať tento postup s EP.Čo je Schengenský informačný systém (SIS)Schengenský informačný systém umožňujekooperáciu kompetentných úradovjednotlivých členských štátov prostredníctvomvýmeny informácií, automatizovanéhoprenosu dát a koordinovanej implementácierôznych predpisov. Slúži na evidenciu a vyhľadávanieosôb a vecí voľne sa pohybujúcichv rámci „územia Schengenu“. SystémSIS II má nahradiť terajší SIS, ktorý fungujeuž od deväťdesiatych rokov minulého storočiaa je obmedzený na použitie maximálne18 krajinami. Nový systém je preto jednouz nevyhnutných podmienok pre zrušeniehraničných kontrol medzi všetkými „starými“a „novými“ členskými krajinami EÚ.Slovensko, ako aj ostatné štáty Visegrádskejštvorky už vyslali signál, že očakávajú dodržanierozšírenia hraníc Schengenu v pôvodnestanovenom termíne – októbri 2007,inak sa to „odrazí na dôveryhodnosti starýchčlenských krajín“.Parlament prijaluznesenie o rakovine prsníkaPlénum EP prijalo pomerom hlasov 641 zaa 11 proti uznesenie o rakovine prsníka, v ktoromupozorňuje, že toto ochorenie je najčastejšoupríčinou úmrtí európskych žien vo vekuod 35 do 59 rokov. Hlasovania sa zdržali len 4poslanci. Schválený text poukazuje na potrebuplošného mamografického skríningu, na nutnosťzvýšenia podpory pre výskum v tejto oblastia na možnosť využitia prostriedkov z Európskehofondu regionálneho rozvoja v zdravotníckejoblasti.V Európskej únii na rakovinu prsníka každoročneochorie 275 000 a zomrie až 88 000žien. 35% žien s rakovinou prsníka má pritommenej ako 55 rokov. Menej známym faktomje, že rakovinou prsníka trpia aj muži,pričom v Únii na toto ochorenie ročne zomiera1 000 mužov. EP preto v schválenom uznesenívyzýva Európsku komisiu, aby v blízkejdobe predložila správu o pokroku v súvislostis opatreniami na zníženie miery úmrtnostina túto diagnózu a o realizácii programovČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniivčasného diagnostikovania rakovinovýchochorení.Poslanci tiež opätovne poukazujú na výzvuadresovanú členským štátom týkajúcu sa vytvoreniaplošného mamografického skríningu,pri ktorom sa má v súlade s usmerneniamiEÚ každé dva roky poskytnúť ženám voveku od 50 do 69 rokov mamografické vyšetrenie.Členské štáty majú podľa schválenéhotextu vytvoriť do roku 2016 „interdisciplinárnecentrá pre pacientov s rakovinou prsníka“,keďže liečba v nich „dokázateľne zlepšuješance na prežitie a zvyšuje kvalitu života“.Doteraz sa takéto centrá nachádzajú jedinevo Veľkej Británii a ani tam sa podľa europoslancov„starostlivosť neposkytuje v plnejmiere“. Upozorňujú tiež na „nevyhnutnosťnárodných registrov rakovinových ochorení“vo všetkých členských štátoch.Spomína sa aj potreba vypracovania „Chartyochrany práv pacientov s rakovinou prsníkaa pacientov s chronickými ochoreniamina pracovisku“, s cieľom podnietiť podniky,aby takýmto pacientom poskytli zamestnaniepočas liečby a po jej skončení pomohli pri ichopätovnom začlenení na trh práce. Komisiamá zas nové členské štáty upozorniť, že finančnéprostriedky z Európskeho fondu regionálnehorozvoja je možné využiť aj v oblastizdravotníctva.EP schválilnávrh rozpočtu Únie na rok 2007Parlament schválil v rámci prvého čítanianávrh rozpočtu Únie na rok 2007, ktorý jepodstatne vyšší, než návrh, ktorý prijala Radav rámci prvého čítania v júli tohto roku. PodľaEP majú záväzky predstavovať 127,3 miliárdeur a platby 122 miliárd eur, teda 1,04% hrubéhonárodného dôchodku Únie. Rada navrhovalalen 0,98% HND. Návrh rozpočtu pritomodráža stratégiu spravodajcu Jamesa ELLESAnazvanú „peniaze za kvalitu“, ktorej podstatouje financovanie projektov, ktoré EP považujeza prioritné.Prostredníctvom správ Jamesa ELLESA(EPP-ED, UK) a Louisa GRECHA (PES, MT)poslanci presadili zvýšenie platobných záväzkov.Okrem toho odmietli návrh Rady na zníženiepostov určených pre Európsku komisiua rozhodli sa, že tentokrát nebudú požadovať,aby sa tzv. nástroj flexibility použil na externéaktivity. Prvá zo správ sa venuje rozpočtu Únie,druhá zas rozpočtu európskych inštitúcií.Čo bude nasledovaťNasledujúcim krokom budú druhé vyjednávaniamedzi EP a Radou, naplánované na21. novembra 2006. Ich cieľom je dosiahnuťdohodu o rozpočte pred zahájením druhéhočítania. Rozpočet EÚ pre rok 2007 by mal byťnásledne schválený a podpísaný 14. decembrav Štrasburgu.■November 200683

Infoservis Úradu vlády SRINFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SRTlačový a informačný odborÚradu vlády Slovenskej republikyNámestie slobody 1813 70 BratislavaTel: +421 7 5729 5248Fax: +421 7 5249 7625mmaruska@government.gov.skjana.riskova@government.gov.skInformácie z tohto InfoServisu a mnohoďalších nájdete na internetových stránkachúradu vlády Slovenskej republikyna adrese www.vlada.gov.skZ komuniké15. schôdza vlády SR(11. októbra 2006)17. schôdza vlády SR(25. októbra 2006)18. schôdza vlády SR(31. októbra 2006)19. schôdza vlády SR(8. novembra 2006)Mimoriadne zasadanie vládySlovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR11. októbra 2006Vláda Slovenskej republiky sa zišla na15. schôdzi a rokovala pod vedením predseduRoberta Fica. Vláda SR prerokovalaa s pripomienkou Legislatívnej rady vládySR schválila návrh zákona, ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornejplavbe v znení zákona č. 581/2003 Z. z.Návrh zákona o námornej plavbe reagujena výhrady Európskej komisie k transpozíciiniektorých ustanovení príslušných smernícdo právneho poriadku SR prostredníctvomzákona o námornej plavbe a zároveňpokrýva aj niektoré podnety z aplikačnejpraxe tohto zákona. Návrh predložil ministerdopravy, pôšt a telekomunikácií SRĽubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR a schválila návrhnariadenia vlády Slovenskej republikyo bezpečnostných požiadavkách na osobnélode. Návrh predložil minister dopravy, pôšta telekomunikácií SR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh nariadenia vlády Slovenskejrepubliky o špecifických požiadavkách nastabilitu osobných lodí ro-ro. Návrh predložilminister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna nariadenia vlády Slovenskej republiky,ktorým sa ustanovujú podmienky bezpečnejnakládky a vykládky námornej lode nahromadný náklad. Návrh predložil ministerdopravy, pôšt a telekomunikácií SR ĽubomírVážny.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh nariadenia vlády Slovenskejrepubliky o technických požiadavkáchinteroperability systému transeurópskychvysokorýchlostných železníc. Návrh predložilminister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom rozpočtu Úradu pre dohľad nadzdravotnou starostlivosťou na rok 2007. Návrhpredložil predseda Úradu pre dohľadnad zdravotnou starostlivosťou Ján Gajdoš.Vláda SR prerokovala a schválila návrhrozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2007a rozpočtový výhľad na roky 2008 až 2010.Návrh predložil predseda Rady riaditeľovSociálnej poisťovne František Halmeš.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona o európskom družstve.Návrh predložil podpredseda vlády SRa minister spravodlivosti SR Štefan Harabin.Vláda SR prerokovala a schválila správuo pokroku v implementácii Národnéhoprogramu reforiem Slovenskej republiky naroky 2006 -2008. Návrh predložili podpredsedavlády SR pre vedomostnú spoločnosť,európske záležitosti, ľudské práva a menšinyDušan Čaplovič a minister financií SRJán Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna otvorenie trhu práce Slovenskej republikypre občanov Bulharskej republiky a Rumunskaku dňu pristúpenia týchto štátovk Európskej únii. Návrh predložili ministerzahraničných vecí SR Ján Kubiš a ministerkapráce, sociálnych vecí a rodiny SR VieraTomanová.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh rozpočtu verejnej správy naroky 2007 až 2009. Návrh predložil ministerfinancií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o realizácii aktualizáciekoncepcie štátnej rodinnej politiky na roky2004 – 2006. Návrh predložila ministerkapráce, sociálnych vecí a rodiny SR VieraTomanová.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR25. októbra 2006Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 17.schôdzi a rokovala pod vedením predseduRoberta Fica.Vláda SR prerokovala a schválila návrhzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonNR SR č. 152/1995 Z. z o potravináchv znení neskorších predpisov. Návrhomzákona sa ustanovujú požiadavky na výkonúradných kontrol potravín. Návrhpredložil minister pôdohospodárstva SRMiroslav Jureňa.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom na uzavretie Dohody medzi vládouSlovenskej republiky a vládou Egyptskejarabskej republiky o vedecko-technickejspolupráci. Návrh predložil podpredsedavlády SR a minister školstva SR JánMikolaj.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna doplnenie ďalších členov Pandemickejkomisie vlády SR. Návrh predložil ministerzdravotníctva SR Ivan Valentovič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhnariadenia vlády SR, ktorým sa dopĺňanariadenie vlády SR č. 742/2004 Z. z. o odbornejspôsobilosti na výkon zdravotníckehopovolania v znení nariadenia vlády Slovenskejrepubliky č. 324/2006 Z. z. Návrhpredložil minister zdravotníctva SR IvanValentovič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhnariadenia vlády SR, ktorým sa dopĺňa nariadenievlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávaniazdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačnýchodborov a sústave certifikova-84 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis Úradu vlády SRných pracovných činností. Návrh predložilminister zdravotníctva SR Ivan Valentovič.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh nariadenia vlády Slovenskejrepubliky o technických požiadavkáchna zníženie emisií znečisťujúcich látok zovznetových motorov a zo zážihových motorovpoháňaných zemným plynom aleboskvapalneným ropným plynom. Návrhpredložil minister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a schválila správuo realizácii Projektu zavedenia jednotnéhoštátneho účtovníctva a výkazníctva a návrhna ďalší postup realizácie. Návrh predložilminister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass prítomnosťou ozbrojených síl Slovinskejrepubliky na území Slovenskej republikyna účel vojenského cvičenia, ktoré sa uskutočnív dňoch 5. – 10. novembra 2006 voVýcvikovom a testovacom centre radiačnej,chemickej a biologickej ochrany ZemianskeKostoľany. Návrh predložil minister obranySR František Kašický.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna zmenu štatútu splnomocnenca vlády Slovenskejrepubliky pre mládež a šport. ávrhpredložil predseda vlády SR Robert FicoVláda SR prerokovala a schválila návrhprojektu vypracovania Vízie a stratégie rozvojaslovenskej spoločnosti. Návrh predložilpredseda vlády SR Robert Fico.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o činnosti Ministerstva vnútraSlovenskej republiky pri vyšetrovaní podanízadržaných, zaistených a obvinených osôbna zranenia, ktoré im podľa ich vyjadreniaboli spôsobené príslušníkmi Policajnéhozboru. Informáciu predložil podpredsedavlády SR a minister vnútra SR Robert Kaliňák.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR31. októbra 2006Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 18.schôdzi a rokovala pod vedením predseduRoberta Fica.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlass návrhom poslanca NR SR Róberta Madejana vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službea o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov. Návrh predložilaministerka práce, sociálnych vecí a rodinySR Viera Tomanová.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlass návrhom poslancov NR SR Edity Angyaloveja Róberta Madeja na vydanie zákona,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov. Návrh predložila ministerkapráce, sociálnych vecí a rodiny SRViera Tomanová.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlass návrhom poslancov NR SR Edity Angyaloveja Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorýmsa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z.o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.Návrh predložila ministerka práce, sociálnychvecí a rodiny SR Viera Tomanová.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlass návrhom poslanca NR SR Petra Pelegrínihona vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňazákon Národnej rady Slovenskej republikyč. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmenezákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskompodnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov v znení neskoršíchpredpisov. Návrh predložil minister dopravy,pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR vyjadrilasúhlas s návrhom poslancov NR SR JozefaValockého a Jána Zvonára na vydaniezákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,dohľade nad zdravotnou starostlivosťoua o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.ávrh predložil minister zdravotníctva SRIvan Valentovič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna zaplatenie členského príspevku k Rámcovémudohovoru o kontrole tabaku. Návrhpredložil minister zdravotníctva SR Ivan Valentovič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhtvorby pohotovostných zásob na roky 2007 –2008. Návrh predložil predseda Správy štátnychhmotných rezerv SR Marián Čakajda.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona, ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnejenergetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenskýzákon) v znení neskorších predpisov.ávrh predložil minister hospodárstvaSR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna zmenu rozpočtu Štátneho fondu rozvojabývania na rok 2006. Zvýšenie príjmov Štátnehofondu rozvoja bývania sa v plnom rozsahupremieta do poskytovania podpory voforme úverov v roku 2006 a celková výškypodpory sa z čiastky 4 692,5 mil. Sk zvyšujena čiastku 4 758,3 mil. Sk. Návrh predložilminister výstavby a regionálneho rozvojaSR Marian Janušek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu zo 14. zasadnutia Bezpečnostnejrady SR konaného 11. októbra 2006. Informáciupredložil predseda vlády SR Robert Fico.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR8. novembra 2006Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 19.schôdzi a rokovala pod vedením predseduRoberta Fica.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVláda SR prerokovala a schválila návrhzákona o medzinárodnej pomoci a spoluprácipri správe daní. Návrh predložil ministerfinancií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistenízodpovednosti za škodu spôsobenúprevádzkou motorového vozidla a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov a ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctvea o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov. Cieľom návrhuzákona je dosiahnutie plnej harmonizácieso smernicami EÚ upravujúcimioblasť poistenia zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidlaz dôvodu prispôsobovania sa právaSlovenskej republiky s právom krajín Európskejúnie. Návrh predložil minister financiíSR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom na ratifikáciu Dohovoruo ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnychprejavov (UNESCO) prijatého v Paríži20. októbra 2005.Návrh predložil minister kultúry SR MarekMaďarič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhsprávy o priebehu a výsledkoch druhéhokola monitorovania úrovne implementácieRámcového dohovoru Rady Európy naochranu národnostných menšín na Slovensku.Návrh predložil minister zahraničnýchvecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a schválila návrhsprávy o realizácii Národného programurozvoja životných podmienok občanov sozdravotným postihnutím vo všetkých oblastiachživota za rok 2005 vrátane opatrenína roky 2006-2007. Návrh predložil ministerkapráce, sociálnych vecí a rodiny SRViera Tomanová.Vláda SR prerokovala a schválila návrhnárodného strategického plánu rybnéhohospodárstva 2007 – 2013. Návrh predložilminister pôdohospodárstva SR MiroslavJureňa.Vláda SR prerokovala a schválila návrhpresunu finančných prostriedkov medziopatreniami v rámci sektorového operačnéhoprogramu Poľnohospodárstvo a rozvojvidieka Návrh predložil minister pôdohospodárstvaSR Miroslav Jureňa.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh nariadenia vlády Slovenskejrepubliky, ktorým sa ustanovujevýška úhrady za užívanie vymedzenýchúsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidláa ciest I. triedy. Návrh predložil ministerdopravy, pôšt a telekomunikácií SR ĽubomírVážny.Vláda SR prerokovala a schválila návrhnariadenia vlády Slovenskej republikyo sumách vianočného príspevku v roku2006. Návrh predložila ministerka práce,sociálnych vecí a rodiny SR Viera Tomanová.■November 200685

Infoservis NR SRINFOSERVIS NÁRODNEJ RADYSLOVENSKEJ REPUBLIKYPiata schôdza Národnej rady Slovenskej republikyZačala sa v utorok 17. októbra. V programemala 55 bodov. V prvom čítaní bolo 34návrhov zákonov, z toho 16 vládnych a 18poslaneckých. Poslanci definitívne rozhodovalio deviatich normách, z ktorých bolo päťvládnych. Národná rada volila 15 kandidátovna sudcov Ústavného súdu Slovenskej republikya predsedu Správnej rady Ústavu pamätinároda.Právne normy posunutédo druhého čítaniaParlament odporučil do druhého čítanianávrh novely Obchodného zákonníka.Podnikatelia by podľa nej už nemali od januárabudúceho roka možnosť zaregistrovaťsa na adrese nehnuteľnosti, ktorá imnepatrí alebo ktorú nemajú právo užívať.Novela tiež zavádza sankcie v prípade, žespoločnosť za svoje sídlo uvedie adresu nehnuteľnosti,ktorá jej nepatrí alebo ku ktorejnemá užívacie právo. V takom prípadesúd bude môcť rozhodnúť aj o zrušení spoločnosti.Novela Obchodného zákonníkaby tiež mala umožniť postupný prechod naeuro v súvislosti s prepočítavaním základnéhoimania spoločnosti. Podľa novely bybolo možné uvádzať v eurách aj základnéimanie spoločnosti s ručením obmedzenýma družstiev.Parlament sa bude v druhom čítaní zaoberaťaj novelou zákona o Obchodnomregistri. Základným prínosom navrhovanejprávnej úpravy pre širokú verejnosťby malo byť poskytovanie právne záväznýchvýpisov z obchodného registraa listín zo zbierky listín na základe elektronickejžiadosti, a to tak v papierovej,ako aj v elektronickej podobe, teda bezpotreby fyzickej návštevy registrovéhosúdu. Pokiaľ totiž v súčasnosti potrebujeurčitý subjekt právne záväzný výpis z obchodnéhoregistra, je nutné, aby sa obrátilna príslušný registrový súd. Po 1. januári2007 by malo byť možné žiadať o výpisz obchodného registra alebo o kópiu listinyzo zbierky listín aj elektronicky.Národná rada posunula do druhéhočítania aj návrh novely zákona o financovanízákladných a stredných škôl a školskýchzariadení. Ešte predtým plénumodmietlo viaceré návrhy opozičných poslancov,ktorí žiadali vrátiť novelu na dopracovanie.Neštátne základné umeleckéškoly, neštátne školské zariadenia, neštátnešpeciálne školské zariadenia by od januárabudúceho roku mali byť podľa návrhurezortu školstva financované z výnosudane obcí a vyšších územných celkov.Novela zároveň samospráve stanovujetrojročné prechodné obdobie, počas ktoréhomusí dať všetkým školám minimálne85% finančných prostriedkov. Rezortškolstva ďalej navrhuje, aby sa upravilavýška percentuálneho podielu z výnosudane pre samosprávu, a to pre obce zvýšenieo 0,98% a pre vyššie územné celkyo 0,44%.Národná rada posunula do druhéhočítania aj novelu zákona o azyle. Podľanej cudzinci, ktorí nezískajú na Slovenskuazyl, budú môcť získavať tzv. doplnkovúochranu. O poskytovaní doplnkovejochrany bude rozhodovať ministerstvovnútra. Rezort predpokladá, že doplnkovúochranu by u nás mohlo v nasledujúcichdvoch rokoch získať asi 200 cudzincov.Poskytovať sa bude podľa návrhunovely na jeden rok, ale bude sa môcťpredĺžiť. Cudzinec s doplnkovou ochranoubude povinný ministerstvu vnútraoznamovať vznik, zmenu alebo ukončeniepracovnoprávneho vzťahu. Udelenímpovolenia na trvalý pobyt alebo udelenímazylu doplnková ochrana zanikne.Do ďalšieho legislatívneho procesusa dostala aj novela zákona o pobyte cudzincov,ktorá implementuje smernicuEurópskej únie. Návrh rozširuje okruhcudzincov, ktorým bude možné na Slovenskuudeliť tolerovaný pobyt. Ten budúmôcť získať aj cudzinci, ktorí sú obeťamiobchodovania s ľuďmi. Udeľovať by homal policajný útvar najviac na 40 dní.Počas tohto obdobia sa má zisťovať, či jecudzinec skutočne obeťou trestného činuobchodovania s ľuďmi. Obeť má zároveňtento čas na zváženie spolupráce s orgánmičinnými v trestnom konaní. Tolerovanýpobyt sa môže cudzincovi aj na základestanovísk orgánov činných v trestnomkonaní po súhlase na spoluprácu predlžovať.Cudzinec sa môže na Slovenskuzamestnať. Novela zákona ministerstvuvnútra ukladá povinnosť postarať sa takýmtocudzincom o primerané ubytovanie,ak si ho nedokážu zabezpečiť sami.Národná rada posunula do druhéhočítania vládny návrh zákona o elektronickommýte, podľa ktorého by sa malimýtom spoplatňovať vozidla s hmotnosťounad 3,5 tony. Mýtom by sa pritomspoplatňovali vozidlá prechádzajúce diaľnicami,rýchlostnými cestami a cestami 1.triedy. Podľa rozhodnutia vlády budú odplatenia mýta oslobodené vozidlá ministerstvavnútra, Ozbrojených síl Slovenskejrepubliky a NATO, vozidlá colnejsprávy, Slovenskej informačnej služby,záchranných zložiek, Zboru väzenskeja justičnej stráže Slovenskej republiky,vozidlá správcu mýta a správcov ciest 1.,2. a 3. triedy zabezpečujúce ich údržbu,ako aj vozidlá zabezpečujúce výkony voverejnom záujme v mestskej hromadnejdoprave a prímestskej doprave osôb.Parlament posunul do ďalšieho legislatívnehoprocesu aj návrh novely cestnéhozákona, ktorá má spresniť financovanievýkonov v pravidelnej autobusovej dopravevo verejnom záujme po fiškálnejdecentralizácii a upraviť vykonávaniekontrol a štátneho odborného dozoru napozemných komunikáciách v súvislostis prepravou nebezpečných vecí.Rodičia by za narodenie prvého dieťaťaod januára budúceho roku mali získaťpríspevok v celkovej výške 15 460 korún.Počíta s tým novela zákona o príspevkupri narodení dieťaťa, ktorú posunuli poslancido druhého čítania. V súčasnostidostanú rodičia za narodenie každéhodieťaťa 4 460 korún. Podľa návrhu bymali pri narodení prvého dieťaťa dostať ajpríplatok 11-tisíc korún. Výšku príplatkuk príspevku pri narodení dieťaťa pritommôže vláda podľa navrhovanej novelykaždoročne upraviť k 1. septembru kalendárnehoroka.Národná rada posunula do druhého čítanianovelu zákona o bankách. Po jej prijatíbudú môcť mladí ľudia od budúcehoroku získať zvýhodnenú úrokovú sadzbuna hypotekárne úvery zníženú maximálneo dva a pol percentuálneho bodu. Štátvšak podporu hypotéky poskytne len vtedy,ak úrokovú sadzbu znížia aj hypotekárnebanky. Tie by mali prispieť najviac jedným%uálnymbodom. Podľa návrhu novelybude táto podpora určená mladým ľuďomdo 35 rokov. Ak budú poberateľmi hypotekárnehoúveru manželia, musia túto podmienkuveku spĺňať obaja. Zároveň musiaspĺňať aj ďalšiu podmienku, ktorou je maximálnyhrubý príjem. Priemerný mesačnýpríjem žiadateľa o úver nesmie presiahnuťza tri mesiace pred podaním žiadosti1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy.Ak sú poberateľmi hypoúveru manželia,ich spoločný príjem nemôže byť vyšší ako2,6-násobok priemernej mzdy. Táto podporaje garantovaná počas piatich rokovod uzavretia zmluvy o hypotekárnom úvere,pričom podporu možno žiadať len prihypotékach do 1,5 mil. korúnPoslanci posunuli do druhého čítania ajnovelu o zdravotnom poistení. V prípadejej schválenia štát od začiatku januára dokonca apríla budúceho roka zvýši platbuna zdravotné poistné za svojich poistencovzo súčasných štyroch na päť% priemernejmesačnej mzdy.Do ďalšieho legislatívneho procesusa dostal aj návrh zákona o veterinárnejstarostlivosti, ktorým sa stanovuje poskytnutieúhrady za náklady a škody, aksa vyskytne niektorá z chorôb uvedených86 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis NR SRv prílohe k zákonu. Ide napríklad o slintačku,krívačku, klusavku a mor hovädziehodobytka.Národná rada posunula do druhého čítaniavládny návrh novely zákona o daniz príjmov. Po jej prijatí sa od budúcehoroka budú viac zdaňovať osoby s nadštandardnýmipríjmami. Za nadštandardnýpríjem sa pre budúci rok považovať hrubámzda 47 600 korún mesačne. Od tejtosumy by teda mali zamestnanci postupneprichádzať o nezdaniteľnú časť základudane. Nárok na celú nezdaniteľnú časťzákladu dane by podľa návrhu mali stratiťzamestnanci s mesačnou hrubou mzdouvyššou ako približne 88 500 korún. Oprotiv súčasnosti platnej právnej úprave bytak mali platiť na dani z príjmov o 18 167korún ročne viac. Navrhovaná novela tiežremeselníkom znižuje výšku tzv. paušálnychvýdavkov, ktoré si môže uplatniť privýpočte dane z príjmov, z terajších 60% ichpríjmu na úroveň ostatných samostatnezárobkovo činných osôb, teda 40%.Do ďalšieho legislatívneho procesu sadostala aj novela zákona o dani z pridanejhodnoty. Po jej definitívnom schválení bysa od budúceho roka pri liekoch a niektorýchďalších zdravotníckych tovaroch malauplatňovať znížená sadzba dane z pridanejhodnoty vo výške 10%. Na ostatné tovaryby mala aj naďalej platiť základná sadzba– 19%. Počíta s tým novela zákona o daniz pridanej hodnoty, ktorú poslanci tiež posunulido druhého čítania.Umožniť vláde jednoduchšie odvolaťpredsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnoustarostlivosťou na návrh ministrazdravotníctva je cieľom novely zákonao zdravotných poisťovniach a dohľade nadzdravotnou starostlivosťou. Poslanci návrhposunuli do druhého čítania. Podľa predkladateľov,poslancov Jozefa Valockéhoa Jána Zvonára, nie je v súčasnosti možnéodvolať predsedu úradu na základe inýchdôvodov, ako výslovne uvedených v zákone,čo považujú za nedostatok.Zaviesť zásadu Trikrát a dosť je cieľomnávrhu zákona o potravinách poslanca zaStranu maďarskej koalície Zsolta Simona,ktorý poslanci posunuli do druhéhočítania. Cieľom normy je, aby inšpektoriboli povinní podať podnet živnostenskémuúradu na zrušenie maloobchodnejprevádzky, ak pri kontrole potravín zistiahrubé porušenie zákona o potravináchviac ako trikrát v priebehu jedného roka.Maximálna výška výdavkov, ktoré môžedôchodková správcovská spoločnosť vynaložiťna svoje marketingové aktivity, bymala byť do roku 2008 závislá od vývojapriemerných miezd na Slovensku. Vyplývato z návrhu novely zákona o starobnomdôchodkovom sporení poslanca RobertaMadeja (Smer-SD), ktorú parlament posunuldo druhého čítania.V druhom čítaní sa bude plénum zaoberaťaj návrhom zákona o pravidelnej kontrolekotlov a klimatizačných systémov. Dodruhého čítania poslanci posunuli tiež návrhzákona o tovare a technológiách dvojakéhopoužitia. Poslanci sa budú v druhomčítaní zaoberať aj novelou Colného zákona.Do druhého čítania sa dostala aj novelazákona o dráhach.Poslanecký súhlasPoslanci vyslovili súhlas s uzavretím DohodyRady Európy o predchádzaní terorizmuSlovenskou republikou.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOdmietnuté poslanecké návrhyO neúspechu môžu hovoriť poslanciKresťanskodemokratického hnutia, pretožeim do ďalšieho legislatívneho procesuneprešiel ani jeden návrh. Plénum odmietloich novelu o Slovenskej informačnejslužbe a novelu zákona o ochrane utajovanýchskutočností. Poslanci odmietli ajnávrh novely zákona o poskytnutí jednorázovéhofinančného príspevku osobámzaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenskýchtáborov nútených prác a pozostalýmmanželkám po týchto osobách, ktorýpredložil poslanec Peter Gabura. Poslanciodmietli ďalej rokovať o návrhu novely zákonao dani z príjmov, ktorou sa mal rozšíriťprínos spoločného zdaňovania manželovpre nízkopríjmové rodiny. Odmietlitiež iniciatívu poslancov KDH na zúženieimunity poslancov. Kresťanskí demokratirovnako neuspeli ani s novelizáciouústavného zákona o konflikte záujmov.Neúspešne skončil aj spoločný opozičnýnávrh novely zákona o službách zamestnanosti,ktorý riešil príspevok na zvýšeniemobility za prácou.Piate odmietnutieMečiarových amnestiíNárodná rada sa po piaty krát zaoberalazrušením niektorých amnestií expremiéraVladimíra Mečiara z obdobia, keď malaj niektoré právomoci prezidenta. Návrhústavného zákona predložili kresťanskídemokrati. Návrh obsahoval zrušenie amnestiína skutky spáchané v súvislosti sozavlečením Michala Kováča ml. do cudzinya prípadom zmareného referenda o vstupedo NATO z mája 1997. Vladimír Mečiarpodľa kresťanských demokratov amnestiaminezohľadňoval záujmy občanov anizachovanie a obhajobu ústavy.Poslanec Vladimír Palko sa v menepredkladateľov pýtal: „Prečo toľké rokytoľký odpor, aby sa ukázala pravda o minulosti?Prečo toľká nechuť, aby pred súdomstáli páchatelia násilného trestnéhočinu? Ak nie sme ochotní poslúžiť spravodlivostiv tomto prípade, ako nám majúľudia veriť, že sa v iných prípadoch o spravodlivosťsnažíme?“ Vyzval, aby návrh parlamentpodporil, „nech sa pravda ukáže“.V rozprave s dlhým expozé vystúpilVladimír Mečiar (ĽS-HZDS). Okrem inéhopovedal, že návrh predkladá 9 poslancovKDH, hoci ich je v klube 14. Predkladajúho tí, ktorí zneužívali orgány činnév trestnom konaní a klamali, povedal.Samotný návrh je podľa neho výsledkompsychológie po roku 1998, ktorá použilametódu pošpiniť, čo je čisté. Dochádzalok masívnemu porušovaniu zákona protitým v HZDS, ktorí trpeli osem rokov podmocou v rukách kresťanských demokratova čakajú na rehabilitáciu. Desiatky procesovsa skončili „skutok sa nestal“. Kto tonapraví, odškodní postihnutých, položilotázku Vladimír Mečiar.Ani piaty pokus o zrušenie tzv. Mečiarovýchamnestií ústavným zákonom nebolna pôde národnej rady úspešný. Parlamentrozhodol, že rokovať o ňom nebude. Za takýtonávrh, ktorý predložila poslankyňaKatarína Tóthová, hlasovalo všetkých 78prítomných poslancov koalície.■Pripravil: František MelišNovember 200687

SummarySUMMARYExcerpt from the Address of IvanGašparovič, the President of the SlovakRepublic, Chief Commander of the ArmedForces of the Slovak RepublicThe reform of the Armed Forces of theSlovak Republic is being implementedsuccessfully. However, its financialburden requires the creation of sufficientand stable resources which wouldensure the reform’s continuity and theaccomplishment of the aims related tothe interoperability and compatibility ofthe Slovak Army with those of the NATOmember states. The NATO membershipdoes not mean to be a number ofa prestigious political club only but alsoa relevant share of responsibility and dutylinked to the fulfilment of the obligationsresulting from the membership. Whenentering the NATO, Slovakia declaredthat it does not intend to be just a passivemember but rather an active participantin building a secure world for everyone.During the stay of Jaap de Hoop Scheffer,the NATO Secretary General, I expressedthe conviction that if NATO really wantedto be an efficient organization in thematter of world security, it would benecessary to build up a clear system oftreaties which would create a basis forthe fulfilment of the member countries’obligations.Within a short time we are to appraiseour three years’ activities in quality ofNATO member. I am convinced thatviewed by Slovakia’s allies, we succeededto build up an image of the country beinga trustworthy partner they may rely onin crisis situations. Thanks to this theSlovak political representation and thecitizens of the Slovak Republic gaineda very good reputation.Excerpt from an Interview with FrantišekKašický, the Minister of Defence of theSlovak Republic■ Immediately after your entering the postof Defence Minister, you and Mr. RobertFico, Prime Minister of the Slovak Republic,visited certain foreign countries. What haveyou discovered during these missions?Our troops perform their foreign dutiesin the missions in Afghanistan, Iraq,Kosovo, ALTEA, on the Golan Heightsand in Cyprus. In six missions thereare 630 - 640 militaries approximately.We were interested in what specificallywere our troops engaged. The missionsrepresent an excellent opportunity forgaining military professional experience,getting to developing the languageknowledge and skills, NATO andEU operations, decision-making andpractising the performances which arenot acquirable through the exercises inpeaceful garrisons.On the other hand, it is necessary tostate that sending our troops abroad coststremendous amounts of money, therefore,we have to watch the purposefulness andefficiency of the expenses in questioncarefully. Since the foreign missionshave different levels of danger, it wouldbe hazardous to send the troops abroadknowing that they would not fulfill theirmissions and the money would be spentin vain. Depending on the findingsin question we have to think either ofwithdrawal of our troops from abroad orof strengthening them there.During our visits I and the PrimeMinister compared the missions ofour troops in Iraq and Afghanistan.We examined the results obtained inde-mining and troop performances.Subsequently I visited Cyprus and theGolan Heights. When speaking aboutmilitary missions and the related moneythey are communicating vessels in fact.It is true to say that our troops in Iraqare not cost-effective. There were somerumours about it but no one declaredit in public. That is why we decided towithdraw these troops - after finding thatthere has been no use of them, i.e., no deminingactivities in Iraq for more thanone year. We have reassessed the matterand suggested a more effective way of ourengagement there.■ Well, what is the future of Slovakia’sparticipation in Peace Forces?The said concerns the other missionsand we also stated in the GovernmentProgrammatic Declaration that we wouldreassess our involvement. But not in merenegative sense, i.e., we would withdrawall the troops engaged in the foreignmissions. No, we will examine thoroughlythe missions’ mandates: whether they arefulfilled effectively and purposefully;whether it is necessary to think ofstrengthening the existing mandates andthe size of troops involved, or whether wereconsider the scope of activities. Whenrecently a conflict in Lebanon emerged,we did not have any problems to face itand to say what we really can offer andto specify the capacities available. We areable to plan anything but everything hasits costs; everything is linked to specificstaff, specific preparation and the termof the mission-fulfilment - in order toprovide two mission rounds at least.We intend to proceed like this in anymission.Another fact has to be taken intoaccount. We have to send organicallystructuredtroops; further to send thestaff to the headquarters - in the eventwhen the matter is in searching forthe knowledge about headquarter’sprocedures. To illustrate this - at themoment we foresee to strengthen ourtroops in Afghanistan - at the level ofprovincial reconstruction teams.Excerpt from an Interview with JánKubiš, the Minister of Foreign Affairs ofthe Slovak Republic■ The Slovak Republic will maintain therelations with the Federation of Russiawithin the European Union intensely withthe aim to build up a joint arena. It is saidin a midterm strategy of Slovakia’s foreignaffairs policy by 2015.Right you are. Relations between theSlovak Republic and Russia have beenunderestimated so far. It can be provedby gradual backing up a dynamism ineconomic relations between the twocountries. With regard to it, an official visitof the President of the Slovak Republic,Ivan Gašparovič, was held in the RussianFederation. However, I wish to emphasizethat we keep in mind our membershipsin the European Union and NATO whenbuilding up relations between Slovakiaand Russia. First, we have to perceivean interest declared by the SlovakGovernment as it is stipulated in theProgrammatic Declaration, in the contextof the document logic, and not as a partialchange of Slovakia’s orientation towardsRussia. The Government shall implementtrustworthy, reliable and balanced foreignaffairs policy. The Slovak Governmentwill follow any and all achievements and“it will make the relations active withthe Russian Federation, an importantfactor of security and prosperity of theEuropean Union“. Stable, democraticand prosperous Russia, solidly anchoredin the unified Europe free of anydemarcation lines, is an inseparable partof permanently sustainable peace in thecontinent. Slovakia’s contribution tosuch a favourable result deals with closerco-operation between Russia and theEuropean Union. The European Union hasoutlined clear strategic goals, notably theexistence of Russia as a stable and openpluralistic democracy and prosperousmarket economy and a contributor toa sustainable stability in Europe.Excerpt from an Interview with RodolpheVallee, the US Ambassador to the SlovakRepublic■ An increasing number of immigrants dueto crisis development in many countries inthe world is a problem in the immigrationpolicy. What can country as the USA is andthe international structures do about itin order to avoid a further culmination oftoday’s already tensed situation?The United States are the placewhere people of various world nationssearching for a better life gather. So-calledmelting pot. The US immigration laws88 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Summaryimpose constraints on certain kinds ofimmigration. Illegal forms of immigrationare the problem in the USA; they aresubject to debates in the US Congress,pre-electoral rallies and after-electoraldebates. It is important to have structuresin the country which may provide theimmigrants with openings. The USAappreciate the readiness to work ina diligent way and to gain education; andthe USA are rendering the opportunitiesof elementary significance. In the USAthe immigrants do not form closedcommunities, for example Moslemslive in an integrated way and they aregiven the vacancies. We make efforts toapproach other world-wide communitiessimilarly to it in a positive way.■ Your Excellency, what kind ofdevelopment can be expected with respectto dealing with an issue of the US visa forthe citizens of the Slovak Republic?Being the US Ambassador to theSlovak Republic, I support travelling ofSlovak people to the United States andvice versa people of the United Statesto Slovakia in any respect. Hope, thismutual relationship is favourable forboth parties, being established on goodgrounds. The US immigration laws alsoconcern the work of foreigners. Apartfrom the principles of security, it isone of the substantial issue of the USimmigration system. I think that thebest thing existing in Slovakia relates tothe existence of less economic reasonsto leave Slovakia for the USA becauseof the work. Economic standard of thecountry is getting increased, so are thewages, investments of foreign capitalbring positive results, newly createdopenings are available. These are themost significant elements of Slovakia’smovement toward those times whenthere will not be any necessity for the visaanymore. At the present, we are workingat some technical and logistical aspectswith the aim to simplify and acceleratethe visa procedure; at the end of nextyear there will be chips inserted in thepassports, I can see quite a progressprospectively regarding this. For the timebeing, I may say that it takes quite a shorttime to obtain the visa. You may apply forthe visa via internet within one or twoworking days. Almost entire majority ofthe applicants are given the visa. You mayeven apply for the visa valid ten years.Excerpt from an Interview with JaroslavBaška, the State Secretary of the Ministryof Defence of the Slovak Republic■ What is the present role of the SlovakArmed Forces within the NATO framework?Did we succeed to gain a good reputation inthe course of two years of our membership inNATO?Entering the NATO, Slovakia becamepart of a collective defence and securitysystems and a partner in charge ofguaranteeing the security of the allies. Thefirst years in the NATO were extremelydifficult and complex because we hadto fulfill enormous amount of tasks andduties. I would specify that the SlovakArmed Forces are under dual transitionperiod - leaving the individual defence forthe collective one and transforming theterritorial forces into expeditions ones.Being the NATO member, Slovakiaco-decides about the security andstability in the world. We really wish tobe an equal and fully involved partnerwithin NATO. By 2010 we should makeefforts to strengthen the capacities ofNATO collective defence and to prepareconditions for our full involvement after2010.In accordance with the MODEL 2015we should meet the commitments that wemade. I consider the successful activitiesof Slovak troops in NATO operations andthe fulfilment of NATO Forces Objectiveswithin the fixed terms to be the mostimportant military challenges for theMinistry of Defence.■ Can you comment on specific tasks?Slovakia is fulfilling the tasks aimed atthe development of the forces which arethe basis of our defence planning and,in fact, represent the forces available toNATO planners for the event of crisis. TheSlovak Republic had made a commitmentto prepare a mechanized battalionwith relevant components of combatsupport and the components of combatoperability, a battalion of radiation,chemical and biological protection andfurther smaller troops by the end of 2007.As for the deployment of troops wehave taken over the military obligationswithin the NATO operations in Kosovo,Afghanistan and Iraq and within EUoperations in Bosnia and Herzegovina.Besides, we obliged ourselves to deployspecific troops to the NATO responseforces (NRF) and to EU battle groups(BG). In practice, Slovakia’s involvementmeans that its precisely defined troopswill be certified in advance within NRFand BG and subsequently they will bedeployable in eventual NATO operationanytime during six-month emergency.A troop having the size of battalion is tobe ready to enter NRF as of 1st January2008. In other words, we will have to workintensely at the given tasks in 2007.Our Armed Forces focus on radiation,chemical and biological protection andengineering competences of the Sapperswith an emphasis on de-mining. We arethe NATO leader in the liquidation ofNATO unexploded ammunition. This isour contribution to international security,in this way we enhance the prestige of theČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiArmed Forces of the Slovak Republic andbring the value of our own into the systemof NATO collective security.Excerpt from an Interview with MajorGeneral Ľubomír Bulík, Chief of theGeneral Headquarters of the ArmedForces of the Slovak Republic■ The General Headquarters participatesin the work of military bodies created incompliance with the European security anddefence policies. Is Slovakia represented inall the personnel structures already?In 2002, a strategy of representationof the Armed Forces with NATO and EUstructures was approved. This strategy setdown fundamental principles necessaryfor Slovakia’s representation in theinternational commanding organizationsand structures of NATO and EU. Itdefined the interests and priorities ofthe Slovak Armed Forces for operatingin the international structures of NATOand EU commands-in-chief and theambitions to staff particular positionscontinuously. The strategy as a startingpoint comprises the participation ofthe Slovak Armed Forces in the NATOand EU commanding structures atdifferent levels - tactical, operationaland strategic. In their future activitiesthe Slovak Armed Forces will respondto eventual newly created organizationalstructures within NATO and/or EU inthe way that they may be proportionallyrepresented in a large scope of thesestructures. I give as an example for theabove-said the staffing of the position ofa commander in UNDOF missions in theGolan Heights in Syria being considerednowadays, where a Slovak candidate isalso suggested. Currently, the SlovakArmed Forces have the mandate to deployapproximately 170 persons in the NATOand EU organizational structures outsideSlovakia.■ The presentation of our soldiers in theforeign missions under the NATO and EUmemberships is also of importance. Howwould you evaluate their activities in thelink to their mandate’s performance?During thirteen years of Slovakia’sindependence, the Slovak Armed Forceswere performing the tasks successfullyin twenty-eight peace operations intwenty-one countries in three continents.The fulfilment of international peaceoperation tasks has been effectuated byalmost eleven thousand militaries since1993. The Armed Forces activities in theforeign missions are in accordance withthe mandates of particular operations;notwithstanding, the relevant taskscannot be always fulfilled in compliancewith a mandate. This is being influencedprimarily by the security situation in thegiven area and by material and technicalNovember 200689

Summaryequipment of the troop (strategictransportation of material, supply ofspare parts in the area of operation,implementation of repairs in the sectorof activities, outfit of the persons tobe deployed, etc.). Our troops werenot involved directly in the combatoperations, however they carried outa big number of important tasks relatedto the reconstruction and stabilizationworks in the areas destroyed by conflicts:engineering de-mining, ammunitionliquidation, engineering constructionworks; implementation of peace treaties(defence and security of the ArmedForces, facilities and population,supervision, monitoring, reconnaissance)and training of security forces. Theoperations in question were ensured byprimarily non-organic troops deployed,staffed for the purpose of the given tasksimplementation. During almost two yearsof my duties in the position of the Chiefof the General Headquarters I visitedevery Slovak mission abroad and I amproud to say that our soldiers are beinghighly recognized for their excellent andprofessional performance of operations,model representation of Slovakia andits Armed Forces, and for contributingto team spirit in the troops in question.I affirm that the involvement of ourtroops in the peace operations madethe image of the Slovak Republic and itsArmed Forces better.Excerpt from an Interview with MajorGeneral, Jaroslav Kuča, the militaryrepresentative of the Slovak Republic toNATO and EU■ How do you assess the change of themission of the Slovak Republic into thePermanent Delegation of the SlovakRepublic to NATO and EU?I can treat this change in two aspects.The first one refers to the membership ofthe Slovak Republic in NATO and EU. Asa partner State we have not been involvedin the NATO decision-making processwhich means that we have had a ratherlimited access to the information. Wecould consult the problematic issues ofour own and Slovakia’s relationship toNATO, or, eventually solve the securityquestions from the viewpoint of theSlovak Republic. As a fully-fledgedNATO member we are co-creators of theNATO future, we may influence NATOrelationships with other countries, wetake part in the decision-making processrelated to the world-wide security; wesolve in common the problems of today’sand future NATO competences.The second aspect refers to thetransformation of NATO itself. I mean,what has happened in NATO since ourmembership and what goals have beenachieved. Currently, NATO solves plentyof problems linked to its more intenseengagement in many operations, notablyin Afghanistan or in the operations aimedat stabilizing the situation in crisis areaswhich are of crucial importance from theviewpoint of world security. Some of theNATO operations are of humanitariancharacter the aim of which is to back upother international organizations or toprovide the States affected by disasterswith humanitarian aid.■ Is the Strategy of the Slovak ArmedForces within NATO Military Structuresbeing implemented successfully?The conclusions of the talks havingbeen held between the NATO acceedingcountries and the member countries aretreated the NATO new structures and theway of redistributing the positions withinthe NATO structures. In accordanceto these conclusions Slovakia’s ArmedForces were attributed an adequatenumber of strategic positions withinACO and ACT commands-in-chiefand the units subordinated to them.The staffing of the positions has beenimplemented in accordance with theapproved strategy. The positions at theAllied Command-in-Chief for Operations(ACO) and the commands-in-chief andunits subordinated to it have been staffedfirst. Second, the positions at the AlliedCommands-in-Chief for Transformation(ACT) have been staffed with relevantfollow-ups. The process of sendingthe Slovak Armed Forces members toforeseen positions started in November2004. It was divided into three stages:Required staffing of attributed positionsup to twenty per cent at minimum (by30 December 2004). Required staffing ofattributed positions up to seventy-fiveper cent at minimum (by 30 June 2005).Required staffing of attributed positionsup to one hundred per cent (by 30 June2006).The implementation of each stagewas done in compliance with theplan and the foreseen goal (withsubsequent modifications) was met.The modification reflected the talksof the NATO Committee for HumanResources. At that time the NATOmember countries were repeatedly askedto reconsider the unattributed positionsand the Slovak Armed Forces wereoffered to staff the positions exceedingthe scope of the positions having beenalready attributed. However Slovakiaconditioned the implementation of thisstep within the deadline by the endof 2006 and it exceeds the deadline ofthe entire operation competence. Thedatabase of the Slovak Armed Forcesmembers designed for getting ready toact within the NATO structures is beingconcurrently updated and amendedin the spirit of the principles valid forranking the military staff in selectionprocedure for the international positionsand overall, language and technicalcriteria for the activities in NATOstructures.■Translation © Mária VrabcováOBJEDNÁVKAna predplatné asopisuEUROREPORT plus na rok 200711 výtlakov – letné dvojíslo v cene815 Sk vrátane poštovného.V prípade, že ste predplatiteom žiadameo potvrdenie objednávky na rok 2007.V prípade, že naalej nemáte záujem odoberaasopis, oznámte nám túto skutonostelefonicky na tel.: 02/4444 11 48-50alebo faxom: 02/4444 11 53Adresa na zasielanie písomných objednávok:EUROREPORT plus, s.r.o.,Kukuriná . 17, 831 03 BratislavaMeno a priezvisko (firma):IO/I DPH:Adresa:Tel./Fax:Adresa na zasielanie asopisu:Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doruovate Slovenskej pošty.Objednávky do zahraniia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatnéhotlae, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.skPeiatka a podpis:90 November 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii