Otvoriť - EUROREPORT plus

Zväz logistiky a zasielateľstvaSlovenskej republikyPotrebujeme dobrýchzástupcov na dôležitýchpostochZväz logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky ako jednotiaci prvok v brandži,v ktorej nedošlo k triešteniu síl, ako sa to stalo niekde v zahraničí, považuje jeho predsedaFrantišek Komora za najväčší úspech vo viac ako pätnásťročnej činnosti zväzu.Rozhovor pripravil publicista Ivan Špáni.■■ Koľko členov združujete v súčasnostiv Zväze logistiky a zasielateľstva Slovenskejrepubliky? Ktorých zasielateľov reprezentujevaše združenie?ZLZ SR má v súčasnosti 120 riadnycha pridružených členov. Ich vymenovanieje mimo rámca tohto rozhovoru. Môžemevšak pokojne povedať, že v našich radochsú tak najväčší svetoví hráči, ako aj menšieslovenské firmy.■■ Aké odlišnosti sú v reprezentácii záujmovmalých a veľkých firiem v združení? Viete sadohodnúť?Náš zväz zásadne presadzuje len tie záujmyčlenov, ktoré možno charakterizovať akospoločné. Navyše, je našou snahou presadzovaťlen tie záujmy, ktoré považujeme zaoprávnené a sú v záujme celej národnej ekonomiky.Toto sú povedzme otázky odbornéhocharakteru, príprava legislatívy týkajúcejsa celého odvetvia a podobne.Zaoberáme sa tým, čo máme spoločnéa nevstupujeme do vzťahov medzi firmami.ZLZ SR síce vydal určitý etický kódex, alenemá nijakú možnosť pôsobiť na vzťahy medzifirmami, lebo na to nemá nástroje, ktorémá napríklad štát. Preto, samozrejme, rozdielyv reprezentácii záujmov malých firiema veľkých firiem na pôde ZLZ SR nie sú.Foto: M. Nemec■■ V minulosti ste poukazovali na problémys legislatívou, ktorá upravuje logistiku a zasielateľstvov Slovenskej republike a poškodilaslovenských zasielateľov a dopravcovv súťaži so zahraničím alebo voči domácimštátnym monopolom, ba upozornili ste aj nanebezpečné trendy v európskej legislatíve,v ktorej si silnejšie krajiny môžu presadiť výhodyna úkor firiem zo slabších krajín. Ktoréz týchto problémov sa zvýraznili a ktoré sapodarilo odstrániť?Skutočne v minulosti legislatívu v našejoblasti na Slovensku silne ovplyvňovalivplyvní podnikatelia, ktorí síce získali preseba určité výhody, ale na úkor Slovenska,kde absentovala určitá skupina podnikateľov,určité obchodné techniky a určitá obchodnákultúra. Práve zavedenie legislatívyEÚ v mnohých oblastiach ukončilo tútovlastnú tvorbu a prinútilo silných domácichhráčov akceptovať normy silnejšieho európskehospoločenstva. Riziko, o ktorom somhovoril, nevyplývalo ani tak z presadzovaniasilnejších a slabších, lebo v EÚ odkážekaždá jednotlivá krajina, pokiaľ má názor,že je niečo škodlivé, tento proces zablokovať.Problém spočíva skôr v nevyužívanímožností, ktoré máme doma, na podporuvlastných podnikateľov a v nedostatočnomdiplomatickom úsilí a presadzovaní slovenskýchodborníkov na rôznych postoch v aparátebruselských inštitúcií. Potom materiálypripravia odborníci bez slovenskej účasti,našich politickí zástupcovia v Bruseli považujúza akceptovateľné, hoci naši odborníciby mali výhrady. Nijaký systém nefungujedobre sám od seba, ani štátny aparát, ani trhpodľa Smitha. Za fungovaním je vždy mnohoindividuálnych bojov a rovnako je to ajs fungovaním EÚ. Musíme mať odbornýchzástupcov na všetkých dôležitých postoch,ktorí síce budú Európania, ale keď by samalo robiť niečo proti záujmom Slovenska,vedeli by sa ozvať, aby politici mohli konať.■■ V súčasnosti sa vás z legislatívy asi dotýkajúúvahy o zmenách v poštovom zákone?Dotýkajú sa nás veľmi silne, lebo poštovéslužby sú tiež jednou z množstva služieb spadajúcichpod pojem logistika. Navyše, aj tí,ktorí ich sami neposkytujú, ich pre svoju činnosťpotrebujú a pri komplexných logistickýchprojektoch často aj „poštárov“ zamestnávajúako parciálnych subdodávateľov.Žiaľ, súčasná formulácia zákona je veľminešťastná a hoci chápeme, prečo ho Slovenskápošta chcela mať práve v takomtotvare, nemôžeme so širokou definícioupoštovej služby plne súhlasiť. Ukazuje sa,že podobne nepríjemný pocit z tohto zákonamajú nielen priami konkurenti Slovenskejpošty, ale aj inštitúcie EÚ.■■ Je podnikanie vo vašom segmente pre vašichčlenov v súčasnosti výnosné, ziskové?Ako sa vyvíjajú trendy v tejto oblasti podnikaniau nás a ako vo svete?Tento rok je v znamení veľkých turbulenciíspôsobených situáciou na trhu s ropou. To,ako stoja jednotlivé firmy, je rôzne, ale nepochybneide o jedno z najťažších obdobív doterajšej histórii. Vieme, ako stoja cestnídopravcovia a hoci naše riziká sú menšie rovnakoako u nich, verím, že firmy, ktoré podnikaliopatrne, preplávajú bez ťažkej ujmy.Je zrejmé, že veľké firmy, ktoré to neprehnalis akvizíciami, majú výhodu a spájaniasa firiem do veľkých sietí sa ešte stále neskončilo.Globalizácia v našom odvetví jedlhodobý trend, hoci organizačné štruktúrysa najmenej vo dvoch veľkých firmách začalimeniť a decentralizovať. Ukazuje sa však, ženie vždy je veľkosť a jednotnosť výhodou.■■ Aké záujmy slovenských zasielateľov terazpresadzujte v európskych a svetových združeniach,napríklad na pôde FIATA (FédérationInternationale des Associations de Transitaireset Assimiliés) – svetovej organizácie združujúcejzasielateľov?FIATA nie je ani arénou, kde si jednotlivézasielateľské a logistické národné organizácievybavujú svoje účty alebo uzatvárajú vzájomnédohody. Organizácia FIATA je partneromnapr. OSN pri riešení tých otázok,ktoré sú spoločné pre celý zasielateľský stav.Najlepší odborníci z nášho odvetvia spracovávajústanoviská k otázkam ako napríkladbezpečnosť svetovej dopravy v ére boja protiterorizmu, medzinárodné dohody upravujúcenámornú a kombinovanú dopravu a mnohoiných. Naša úloha je prenášať domov informácietýkajúce sa vývoja svetovej dopravya logistiky, pripravovať odvetvie na chystanézmeny v medzinárodnom práve a v prípadepotreby sa podieľať na pôde FIATA aleboClecatu na riešení otázok, ktoré sa nás priamotýkajú. Teraz sú to otázky bezpečnostia opatrení v boji proti terorizmu.■■ Čo považujete za najväčší úspech vo viacako 15-ročnej pôsobnosti vášho združenia?Pre mňa osobne je to fakt, že sa ZLZ SRudržal ako jednotiaci prvok v brandži a nedošlok triešteniu síl, ako sa to stalo niekdev zahraničí. Tam potom skutočne dochádzalok tomu, že profesijné organizácie reprezentovalizáujmy určitých členov, a nie celku a výsledkysú smutné. Podarilo sa nám transformovaťsa z vydavateľa odborného časopisu naorganizáciu európskeho typu reprezentujúcusvoje odvetvie. Darí sa nám držať si meno korektnéhoa odborne fundovaného partnerapri riešení otázok, ktoré sa nás týkajú. 28 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii