Otvoriť - EUROREPORT plus

KomentárKto bude platiť účty zaohňostroj márností?Soňa MotusováIba raz v živote som sa ocitla na slávnejnewyorskej ulici Wall Street. Z hľadiskaspravodajkyne som mala šťastie – práve tamprebiehala demonštrácia za nové pracovnépríležitosti. Pravda, demonštrujúcich bolosotva niekoľko desiatok, aj z toho väčšina farebných.Ich emocionálne podfarbené výkrikyžiadajúce prácu, budúcnosť a príležitosťsi okrem spravodajkyne z postkomunistickejkrajiny nikto priveľmi nevšímal. A najmenejburzoví makléri a investiční bankári sídliaciniekoľko desiatok poschodí nad nimi. Práveoni si podľa Toma Wolfa a jeho ťažiskovéhorománu Ohňostroj márností hovorili „pánisveta“. Narábali a narábajú s desiatkamia stovkami miliónov dolárov, pravdaže nievlastných dolárov. Napokon sám hlavný hrdina,investičný bankár má problém vysvetliťsvojej šesťročnej dcére, čím si vlastne zarábana živobytie. Musí jej stačiť to mamičkino:„Otecko vlastne akoby krájal torty cudzíchľudí. Ale všetky odrobinky, ktoré vzniknúpri krájaní, si môže nechať.“ Dcérka je, samozrejme,takýmto vysvetlením sklamaná,odhliadnuc od skutočnosti, že tieto „odrobinky“predstavujú miliónové príjmy ročne.Tom Wolfe sa vyjadril aj k súčasnej finančnejkríze v Spojených štátoch. Jeho „páni sveta“na ňu dozaista nedoplatia. Tvrdí, že oni sazačali z Wall Street sťahovať už pred šiestimirokmi do Greenwicha, do bezpečnejších hedgefondov. Aj tie síce „občas vybuchnú“, alezväčšia bežia naplno. A napokon podľa Wolfakaždý z nich má už odložený svoj osobný„oriešok“, čo znamená, že je nadosmrti zaistenýa nielen on, ale aj jeho deti a jeho detnédeti. Wolfe zjavne nemá „pánov sveta“ rád.Obete spotrebyA nemajú ich radi (a nebudú mať) ani priemerníAmeričania, ba ani Neameričania.Pretože účet za súčasnú krízu bude predloženývšetkým. Okrem práve „pánov sveta“.Minuloročná hypotekárna kríza v Spojenýchštátoch vyzerala ako miestny problém. Bankyposkytovali priveľa hypotekárnych úverov,priveľa ľudí ich nevládalo splácať, priveľabánk táto zadlženosť položila. Až sa predniekoľkými týždňami začali rúcať aj najväčšiebanky na Wall Street, takpovediac národnéinštitúcie, symboly stability, prosperitya sily americkej ekonomiky. Trh sa preľakol.Už bolo jasné, že kapitalistický svet zasa postihlajedna z cyklických kríz po dlhom obdobíprosperity. Už bolo jasné, že kríza sa nezastavína hraniciach USA. To bola voda namlyn pre politikov z celého sveta, ktorí vždyodmietali „american way of life“. Komentovalito podľa stupňa nenávisti k najsilnejšejkapitalistickej mocnosti, ale aj stupňa svojejinteligencie. Vypočuli sme si, že „Američaniatlačili priveľa tých svojich zelených papierikov“,ale aj že „finanční magnáti z WallStreet boli príliš nenažraní“. Tak alebo onak,trpkou skutočnosťou zostáva, že za americkúfinančnú krízu nebudú platiť iba samotníFoto: dreamstime.comAmeričania. Na druhej strane sa objavil názor,že kríza je pre kapitalistický ekonomickýmodel prirodzená, že, naopak, neprirodzenébolo osemnásťročné obdobie prosperity,ktoré sa vlastne kryje s ideologickýmvíťazstvom nad komunizmom. Už vtedy, popáde komunistického Sovietskeho zväzua jeho satelitov sa hovorilo o tzv. mierovej dividende,ktorá by mala priniesť obdobie mierua prosperity, vek odstraňovania chudobya nerovnosti. Svet sa však nestal ani bezpečnejšímani spravodlivejším. Objavili sa novéhrozby a svetové bohatstvo sa presúva do stálemenšieho počtu rúk. Aj v postkomunistickýchkrajinách vznikli vrstvy neuveriteľnýchzbohatlíkov a na druhej strane veľmi širokávrstva chudobných, pričom stredná trieda,zdá sa, je len ilúziou.Pravda, nemožno očakávať, že sa dočkámeobrázkov, ako po kríze v tridsiatych rokochdvadsiateho storočia – magnáti skáčuciz okien svojich kancelárií (Na Wall Street!),ožobráčené stredné vrstvy, ktoré investovalido „bezpečných“ akcií, tisíce nezamestnanýchpred sprostredkovateľňami práce.Hoci, v samotných Spojených štátoch už zaznamenalipol milióna ľudí, ktorí žijú z podporyv nezamestnanosti. Ekonómovia zrátali,že ak toto číslo prekročí 400 000, ide už o recesiu.Problém majú veľké firmy, pretože jenedostatok voľného kapitálu, problém majúmarketingové oddelenia firiem, pretože saznižuje spotreba, problém majú z rovnanéhodôvodu aj exportéri. Trh čakal na novéhoF.D. Roosevelta a na nový New Deal. Nanešťastie,v Bielom dome sedí George Bush ml.Ale aj on ponúkol trhom záchranný balíček.Záchrana od BushaV dramatickom hlasovaní v oboch komoráchamerického Kongresu (Snemovňareprezentantov a Senát) prešiel napokonBushov „záchranný balíček“. Znamená to700 miliárd dolárov pre finančné inštitúcie.Mimochodom, to predstavuje štátny rozpočetSlovenskej republiky na 37 rokov. Týchmiliárd bude napokon viac, pretože nakoniecSenátom prešlo aj 100 až 150 miliárd narôzne dotácie a daňové úľavy. Dvestopäťdesiaťmiliárd bude použiteľných hneď, dokoncaaj „cash“, ale vláda získa majetkový podielv každej spoločnosti, ktorá dostane viac ako100 miliónov dolárov. Peniaze budú použiteľnéna sanovanie hypoték na bývanie, komerčnýchhypoték pre firmy a súvisiace investičnénástroje, ktoré sa dostali do obehu pred14. marcom 2008. Balík má aj isté obmedzenia,ktoré môžu byť sympatické pre všetkýchokrem „pánov sveta“. Obsahuje totiž obmedzeniaodmien pre piatich najvyšších šéfovspoločností. Tieto peniaze boli totiž neúnosnevysoké a topmanažéri sa pohybovali v miliónovýchsumách. Rovnako povestné „zlatépadáky“, supervysoké odstupné by sa malostať minulosťou, no len pre manažérov, ktorínastúpia do firmy až potom, ako prijala300-miliónovú pomoc od štátu. Podobnýmipravidlami by sa mohla začať riadiť aj oveľamenšia a oveľa menej výkonná slovenská42 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii