12.07.2015 Views

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Ministerstvo dopravy,pôšt a telekomunikácií SRVýstavba komunikácií jevládnou prioritouSieť a kvalita cestných komunikácií patria v rámci dopravy v Slovenskej republikek najviac kritizovaným a súvisia tiež s bezpečnosťou premávky. Tá je aj v centrepozornosti Európskej komisie. Publicistka Mária Šišuláková oslovila preto generálnehoriaditeľa sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií Ministerstvadopravy, pôšt a telekomunikácií SR a člena Rady vlády Slovenskej republiky prebezpečnosť cestnej premávky Ivana Kúdelu.■■ Slovenská republika v rámci krajín Európskejúnie disponuje priemernou hustotouciest a patrí ku krajinám s najnižšou hustotoudiaľnic. Možno objektívne počítať s pozitívnouzmenou tejto štatistiky?V hodnotenom období bolo použitých17,8 miliardy korún v rámci investičnýchvýdavkov na rekonštrukciu, modernizáciu,prípravu a výstavbu nadradenej cestnejdopravnej infraštruktúry v súlades Programovým vyhlásením vlády SR, Dopravnoupolitikou do roku 2015, operačnýmprogramom Základná infraštruktúra2004 až 2006 a operačným programom Dopravana roky 2007 až 2013. Do užívaniav polovičnom profile sme odovzdali 33,901kilometra diaľnic a rýchlostných ciest, naplný profil sme dobudovali 12,904 kilometraa v plnom profile sme odovzdali7,915 kilometra. V súlade s programom sazačala výstavba na úsekoch v polovičnomprofil v dĺžke 7,2 kilometra, pokračuje dobudovaniev dĺžke 11,62 kilometra a v plnomprofile v dĺžke 19,148 kilometra.■■ Kedy sa dá očakávať dokončenie týchtokomunikácií?Úspešným naplnením programov cestnejinfraštruktúry, ktoré boli schválenévládou SR, do roku 2010.■■ Jedným zo zdrojov financií pre dopravumali byť už od januára 2009 aj tzv. mýtne poplatky,pričom vybudovanie elektronickéhosystému by umožňovalo tiež kontrolu prekračovanianosnosti nákladných vozidiel. Českéskúsenosti s mýtom sú veľmi dobré. Aká jebudúcnosť existencie systému u nás?V priebehu verejného obstarávania naposkytovateľa Komplexnej služby elektronickéhovýberu mýta uplatnili uchádzačirevízne postupy, ktorých opätovné uplatňovaniezo strany uchádzačov poukázalona nedostatky zákona o verejnom obstarávanía ktoré sa už dnes môžu posudzovaťako obštrukcia, resp. šikanovanieverejného obstarávateľa. Takto vznikajúveľké národohospodárske škody, čotreba riešiť zmenou legislatívy. Spomínanýstav spôsobuje, že rezort dopravynevie definovať presný termínprechodu z nálepiek na elektronickývýber mýta. Predpokladá sa zavedenieelektronického výberu mýta 1. októbra2009 alebo až k 1. januáru 2010.Foto: M. Nemec■■ V porovnaní s minulým rokom a predchádzajúcimirokmi už nie je kolabujúca dopravalen problémom Bratislavy, Banskej Bystriceči Žiliny, ale aj Trnavy a iných väčších miest,pričom rastie jej hustota a vplyv na životnéprostredie. Sú naporúdzi kroky k systémovémuriešeniu situácie?Nárast dopravných výkonov a profilovýchintenzít je základným kritériom určujúcimpotreby rozvoja cestnej siete, pričom v Slovenskejrepublike prišlo za ostatných desaťrokov k dvojnásobnému zvýšeniu priemernejdennej intenzity na diaľniciach.Vývoj intenzity cestnej dopravy na Slovenskumá v ostatných rokoch sústavnerastúci trend, pričom najprogresívnejšierastie na diaľniciach a v značnom rozsahuaj na cestách I. triedy v trasách plánovanýchrýchlostných ciest.Za ostatných trinásť rokov sa u nás nenaplniliplánované ročné výdavky na výstavbudiaľnic a rýchlostných ciest, a tonajmä pre nedostatočnú projektovú prípravustavieb, nekompletnosť projektovejdokumentácie, omeškanie rozhodnutí vydávanýchv režime stavebného zákona alebopre nedostatočné finančné krytie.Na základe týchto faktorov od roku 1993,keď bolo v prevádzke 198 kilometrov diaľnica rýchlostných ciest, až do konca roka 2006(teda za 14 rokov) bolo vybudovaných ďalších277 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest,čím Slovenská republika stratila primeranétempo vo vzťahu k skutočným potrebám hospodárstvaa nárastom dopravných výkonov.V rokoch 2000 až 2005 sa toto tempo ešte výraznejšiespomalilo, keď bolo odovzdanýchv priemere len 13 kilometrov diaľničných komunikáciía rýchlostných ciest ročne.■■ Ako sa realizujú výsledky dosahovej štúdieAktualizácia a posúdenie dopravných vzťahovv Bratislavskom kraji s nadväznosťou naTrnavský kraj z roku 2005 v praxi?Uskutočňuje sa urýchlená príprava diaľniceD4, ktorá by mala vytvoriť okolo Bratislavytoľko očakávaný obchvat diaľničnéhookruhu od Jaroviec s napojením nadiaľnicu D1 pri Ivanke pri Dunaji, ďalejcez dvojkilometrový most cez Dunaj zaSlovnaftom a prostredníctvom tunela popodMalé Karpaty až po Devínsku NovúVes a štátnu hranicu s Rakúskom. Polohudiaľnice D4 v koridore nultého cestnéhookruhu určilo Ministerstvo dopravy, pôšta telekomunikácií SR po predchádzajúcichrokovaniach s Magistrátom hlavnéhomesta SR Bratislavy a Rakúskou republikou.Je potvrdená uznesením vlády SRčíslo 1084/2007 k programu prípravy a výstavbydiaľnic a rýchlostných ciest na roky2007 – 2010. Celková dĺžka D4 je približne50 kilometrov, pričom príprava je rozdelenádo štyroch samostatných častí. Pozrealizovanom úseku od štátnej hranicepo Jarovce bude nasledovať časť s dĺžkou23 kilometrov, ktorá je vymedzená diaľničnýmikrižovatkami Bratislava – Jarovcea Ivanka-sever.Zároveň sa pripravuje stavba toľko diskutovanejrýchlostnej cesty R7, ktorá bymala spojiť Bratislavu s východným Slovenskomjužnou trasou a tiež by prispelak odľahčeniu premávky na príjazde dohlavného mesta Slovenska zo smeru odDunajskej Lužnej. Okrem toho sa urýchlenechystá príprava cesty I/61 Bratislava –Senec a v konečnom dôsledku aj zvýšeniekapacity diaľnice D1. Spomínané úsekyvšak neboli v minulosti investične zabezpečovanés dostatočnou intenzitou.■■ Kritické nehodové lokality, ktoré sú naSlovensku dobre známe (napríklad Nitra –Hronský Beňadik) a projektovanie cestnej infraštruktúryspolu úzko súvisia. Ktoré opatreniatam zatiaľ riešia zvýšenie bezpečnosti?V prvom rade je prioritou výstavba úsekurýchlostnej cesty R1 Nitra – TekovskéNemce, ktorý bol zaradený do druhého balíkaPPP. Stavba Cesta I/65 Nitra – HronskýBeňadik bezpečnostné opatrenia jezameraná na úpravy nevyhovujúceho dopravnéhoa šírkového usporiadania križovatiek,ako aj rekonštrukciu jestvujúcichautobusových zastávok. Stavebné práceprebiehajú v súlade s programom. 22 Október 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!