ASOCIÁCIA BÁNK V SRAké je poslanie Asociácie bánk na Slovensku,akými právomocami disponujea koľko členov v súčasnosti má?Asociácia bánk je záujmovým združenímprávnických osôb – bánk s dobrovoľným členstvom.Jej poslaním je chrániť legitímne záujmybankového sektora, podporovať ich činnosť,realizovať zámery bankového sektora v rámcikontaktu so štátnymi orgánmi a inými subjektamiv Slovenskej republike a v zahraničí. Asociáciabánk je členskou asociáciou Federation bancairede l´Union Europeenne, ktorá zastrešujebankové asociácie v európskom priestore.Asociácia bánk je dobrovoľným združením,ktoré funguje predovšetkým v záujme celéhobankového sektora, nemá teda právomoczaviazať banky povinnosťami. Pôsobenie Asociáciebánk má predovšetkým formu rokovanís partnermi, ktorí majú vplyv a dosah na bankovýsektor a je vo všeobecnom záujme celéhobankového sektora. Asociácia bánk má 21riadnych a 3 pridružených členov.Koľko bánk v súčasnosti pôsobí v SR –a koľko z nich je členom asociácie? Poprietablovaných bankách sú registrované ajreprezentácie zahraničných bánk, ktorénevykonávajú priamu bankovú agendu.O aký počet ide a ktoré z nich sú členmivašej asociácie?V Slovenskej republike momentálne vykonávačinnosť 17 komerčných bánk, 3 stavebnésporiteľne a Eximbanka a Slovenská záručnáa rozvojová banka ako banky so špecifickýmposlaním. Všetky tieto subjekty sú dobrovoľnýmičlenmi Asociácie bánk. Táto skutočnosť jedôkazom, že asociácia má svoje opodstatnenémiesto a banky si uvedomujú jej prínos a vplyv.Máte informácie o tom, že by niektorévýznamné medzinárodné rešpektovanébankové inštitúcie uvažovali o zriadenísvojej pobočky či reprezentácie na Slovensku?Určite je Slovensko z hľadiska ekonomickéhoprostredia a potenciálu jeho rastu zaujímavé ajpre medzinárodné bankové inštitúcie. Na druhejstrane je tu už pomerne veľký počet bánk,a tým obmedzený priestor pre veľkých hráčov.BANKY MAJÚ SVOJU STRECHUAsociáciu bánk v Slovenskej republike možno nazvať strechou nad jednotlivými bankovými inštitúciami, pôsobiacimiu nás, ktoré sú jej členmi. V súčasnosti čele asociácie stojí ako prezidentka Mgr. Regina Ovesny-Straka, predsedníčkapredstavenstva a generálna riaditeľka Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava. S touto významnou stredoeurópskou bankovouodborníčkou sa o poslaní a aktivitách Asociácie bánk v SR zhováral publicista Miroslav Janek.Foto: archívbanky, ktorá sa stala 21. riadnym členom Asociáciebánk.Aké výhody priniesla Slovensku a predovšetkýmslovenským občanom privatizáciabankového sektora?Pre Slovenskú republiku privatizácia bankovéhosektora priniesla predovšetkým ozdraveniea stabilitu, čo má priamy pozitívny vplyv na inéhospodárske sektory nášho štátu. Bez dobrefungujúcich bánk nemôže prosperovať žiadnakrajina. Noví majitelia bánk priniesli na Slovenskoskúsenosti z podnikania v bankovníctve,priniesli nové produkty, postupy riadenia rizík.To všetko vedie k tomu, že slovenskí klienti dnesmajú prístup k bankovým službám porovnateľnýmsvojou kvalitou k službám poskytovanýchv krajinách EÚ. Ruka v ruke s ozdravením bánkprišiel aj výrazný konkurenčný boj,z ktorého profituje najmäklient.S akými podnetmi, žiadosťami aleboiniciatívami sa obracajú vaši členovia– jednotlivé banky – na asociáciu, ktorámá chrániť ich záujmy?Členské banky zaujímajú otázky, ktoré majúvplyv na celé bankovníctvo. Ide predovšetkýmo spoluprácu a pomoc pri tvorbe zákonov,tam vidíme jeden z ťažiskových bodov činnostiAsociácie bánk. Komunikujeme so štátnymiorgánmi pri vypracovávaní právnych predpisov,pričom sa snažíme využívať aj skúsenostinašich partnerských bankových asociácií zoštátov EÚ. Našou snahou je a bude docieliťčo najlepšie harmonizovanie nášho právnehoporiadku s európskym právom.Banky sa taktiež na Asociáciu bánk obracajúso žiadosťami o pomoc pri komunikácii soštátnymi orgánmi pri aplikácii a výklade existujúcichprávnych noriem alebo pri stanovovanírozličných parametrov alebo povinností, ktorésa týkajú bánk. V tomto prípade Asociáciabánk funguje ako platforma, na ktorej sa snažímenájsť rozumné riešenia, uspokojujúce všetkyzainteresované strany.Klienti slovenských bánk poukazujú naveľmi nízke úročenie finančných úložiekv bankách a na vysoké administratívnepoplatky. Dá sa povedať, že z úložky vovýške 70 000 Sk na bežnom účte ročnemajiteľ účtu nielen že nezíska ani korunu,ale že dopláca zhruba 700 korún.Je takáto negatívna bilancia bežná ajv ostatných krajinách Európy – a ak nie,čo v smere zlepšenia v prospech klientovrobí vaša asociácia alebo inak: nemajúmožnosti aj občania – bankoví klientiobrátiť sa na vašu asociáciu so svojimikritickými pripomienkami či podnetmi?Pokiaľ ide o úrokové sadzby, sú závislé odsituácie na finančných trhoch a porovnateľnés ostatnými európskymi krajinami. Poplatkyv slovenských bankách sú ešte stále najnižšiev porovnaní s okolitými štátmi (Česko, Maďarsko,Poľsko, Rakúsko) a podobne ako pri inýchslužbách odrážajú priame nákladybánk na bankové technológie, ľudskézdroje, bezpečnostné opatreniaa podobne.Prvou zahraničnou bankou, ktorávstúpila na náš trh, bola kúska Volksbank – dnešnára-Ľudová banka. Ktorázahraničná banka je zasednes tou najmladšou v tomtozozname?Minulý rok sme medzinami privítali zástupcovCommerzbankAG,pobočkyzahraničnej36Aké sú plány asociácie do najbližšiehoobdobia?V roku 2005 nás čaká novelazákona o ochrane vkladov, akoaj novela zákona o bankách.Spolupracujeme tiež so štátnymiorgánmi pri zavedeníeura a pozorne monitorujemeprípravy na zavedenie princípovBasel II do európskejlegislatívy.
V. VAŠKOVIČ: „PRIVATIZÁCIA BÁNK BOLAPROSTRIEDKOM, NIE CIEĽOM...“Aj keď je to iba niekoľko rokov, dnes už asi nik nepochybuje o štandardnom fungovaní slovenského finančného trhu.Pritom len nedávno, v roku 1999, stál slovenský finančný sektor na pokraji absolútneho kolapsu a krachu. O tom, akoje možné za taký krátky čas dosiahnuť v tejto oblasti úroveň porovnateľnú s vyspelými európskymi krajinami, sa redakciačasopisu euroREPORT zhovárala s hlavným architektom a realizátorom reformy slovenského finančného sektora,zodpovedným za negociáciu procesu prispôsobovania legislatívy SR s legislatívou Európskej únie v tejto oblasti, bývalýmštátnym tajomníkom Ministerstva financií SR v rokoch 1999 až 2002 a dnes generálnym riaditeľom a predsedompredstavenstva Slovenskej konsolidačnej, a.s. Ing. Viliamom Vaškovičom, CSc.Akú úlohu zohrala reštrukturalizáciaa privatizácia bankového sektora v ekonomickomvývoji Slovenska?Reštrukturalizácia a privatizácia bánk si vďakamedializácii vyslúžila postavenie dominantnejreformy v oblasti finančného sektora. Aj keďjej význam a úlohu nemožno spochybňovať,bez ďalších súvisiacich reforiem by komplexnáreštrukturalizácia finančného sektora naSlovensku nebola vôbec úspešná. Reformnýbalík opatrení reštrukturalizácie finančnéhotrhu totiž pozostával zo štyroch základnýchprojektov, a to už zo spomínanej reštrukturalizáciea privatizácie bánk, z projektu zásadnýchlegislatívnych zmien v oblasti poisťovníctva,bankovníctva a kapitálového trhu, z projektuvytvorenia podmienok pre vznik inštitucionálnehorámca nevyhnutného pre ďalšie efektívnefungovanie finančného trhu a z projektu legislatívnychzmien sledujúcich zvýšenie vymožiteľnostipráva a posilnenie postavenia veriteľa.Vyzdvihovanie reformy bankového sektorav porovnaní s ostatnými reformami preto nie jeúplne opodstatnené.Reštrukturalizácia a privatizácia bánk priťahujeaj dnes primárnu pozornosť médiía verejnosti. V čom vidíte hlavné príčinytohto stavu?Ide o prirodzený jav. Do roku 1998 totiž finančnýsektor zaznamenal minimum zmien. Krízovýstav v tomto sektore bol však najvypuklejšípráve v oblasti najväčších bánk. Tie boli zaťaženétakým vysokým objemom klasifikovanýchúverov, že bolo ohrozené ich ďalšie fungovanie.Inak povedané, bez urýchleného a radikálnehozásahu hrozil Slovensku krach finančnéhosektora s ďalším nedozernými konsekvenciami.Z pohľadu ďalšieho fungovania ekonomiky vôbec,o úspešnosti reformy finančného sektoranehovoriac, bolo absolútne nevyhnutné pristúpiťk urýchlenej reštrukturalizácii a následnejprivatizácii štátom kontrolovaných bánk. Voveľmi krátkom čase bolo z troch štátom kontrolovanýchbánk prevedených na špecializovanúinštitúciu – Slovenskú konsolidačnú, a.s. cca105 miliárd klasifikovaných úverov a následnebola prostredníctvom medzinárodných tendrovzabezpečená ich privatizácia renomovanýmizahraničnými investormi. Keďže išlo o procesyspojené s nemalými reálnymi finančnými nákladmi,ako i citeľnými osobnými emóciami prizefektívňovaní činnosti týchto bánk po vstupezahraničných investorov, asi tu niekde je potrebnéhľadať príčiny toho, že médiá venovaliFoto: Miro Nemeca stále venujú primárnu pozornosť tomuto procesu.Medializácia celej reformy bola nesprávnepostavená na tom, koľko tento proces bude stáťa nie na identifikovaní a odstránení primárnychpríčin vzniku klasifikovaných úverov.Ak odmyslíme reformu bankového sektora,v čom je potrebné hľadať význama dopad ďalších opatrení, ktoré ste spomínali?Málokto si dnes uvedomuje, že bez zásadnýchlegislatívnych zmien v podobe úplne novýchzákonov v oblasti poisťovníctva, bankovníctvaa kapitálového trhu, bez zmien v oblasti vymožiteľnostipráva a posilnení postavenia veriteľov,bez vytvorenia úplne nového inštitucionálnehorámca v podobe nezávislého Úradu pre finančnýtrh, transformácie Strediska cennýchpapierov na Centrálny depozitár, bez vybudovaniaSlovenskej kancelárie poisťovateľov a beztvorby novej akcionárskej štruktúry v tomtosektore by nedošlo k odstráneniu primárnychpríčin vzniku klasifikovaných úverov v bankách.Tieto zmeny posunuli podmienky fungovaniafinančného trhu a jeho regulácie na Slovenskudo štandardnej roviny. Reštrukturalizácia bánkmala zmysel len vtedy, ak sa riešili priamoi nepriamo súvisiace príčiny krízového stavu.Problém klasifikovaných úverov by sa vrátil akobumerang. Nehovoriac o tom, že Slovensko bydnes nebolo plnoprávnym členom ani Európskejúnie, ani členskou krajinou OECD. Celý proceslegislatívnych, inštitucionálnych zmien a zmienvo vlastníckej štruktúre bol nesmierne náročnýz časového aj odborného hľadiska. Napriektomu sa ho Slovensku podarilo realizovať voveľmi krátkom čase, prakticky za tri roky volebnéhoobdobia, vďaka systémovej a prepracovanejorganizácii tohto procesu spojením sílpracovníkov Ministerstva financií SR a externejporadenskej infraštruktúry.Čo bolo hlavným cieľom a zmyslom reštrukturalizáciefinančného sektora, pretožepod vplyvom prehnanej medializáciereštrukturalizácie a privatizácie bánk bysa mohlo zdať, že práve tento proces boltým cieľom.Vôbec nie. Naším prvoradým a základnýmcieľom bolo vytvoriť čo možno najlepšie podmienkypre zdravý vývoj ekonomiky, vrátanefinančného sektora. Z tohto dôvodu sme muselina jednej strane odstrániť nedostatky v samotnýchbankách a paralelne na druhej straneprijať účinné opatrenia, ktoré by eliminovalivznik negatívnych ekonomických javov, ktorévznikali do roku 1998. Vďaka reštrukturalizáciibánk, ich následnej privatizácii renomovanýmizahraničnými investormi, vybudovaním novéholegislatívneho rámca, nových regulačnýcha kontrolných inštitúcií je dnes slovenský finančnýsektor štandardným trhovým prostredím.Akými slovami by ste stručne zhrnuli reformufinančného sektora?Dnešné výsledky jasne ukazujú, že všetkyreformné kroky mali zmysel. Bez nich by nebolomožné odštartovať ďalšie reformy v slovenskejekonomike, napríklad dôchodkovú reformu,od ktorej sa očakáva, že podnieti dynamickejšírozvoj kapitálového trhu. Podnikateľský sektormá dnes ďaleko lepšie podmienky prístupuk úverových zdrojom. Došlo k niekoľkonásobnémupoklesu úrokových sadzieb, čo sa prejavujenielen na poklese nákladov podnikateľskéhosektora, ale aj na znížení nákladov pri obsluheverejného dlhu. Vďaka týmto opatreniam saúverové náklady podnikateľského sektora znížilio 140 mld. Sk a náklady na celkovú dlhovú službuštátu klesli o 70 mld. Sk. Slovensko sa staloatraktívnym priestorom pre vstup zahraničnýchinvestícií. Úverový rating sa dramaticky zlepšil.Slovensko dnes v porovnaní s rokom 1997zaznamenalo šesťstupňové zlepšeniev ratingovom hodnotení, k čomu významnoumierou prispela reformafinančného sektora.37