Otvoriť - EUROREPORT plus

(SVŠT), terajšej Slovenskej technickej univerzitev Bratislave. Prežíval som novembera ponovembrové udalosti skutočne v centrediania – v Prahe.Dnes, keď spätne pri 15. výročí pádusocialistického štátu, ktorý sa začal 17.novembrom 1989, spomínam si na tentopolitický a spoločenský pohyb a počúvamdiskusie angažovaných členov Občianskehofóra v ČR i Verejnosti proti násiliu v SR,pripomínam si početné ilúzie a naivné predstavyo očakávaných radikálnych zmenáchv kvalite života po zmene politického a ekonomicko-sociálnehosystému.Práve pri príležitosti 15. výročia 17. novembra1989 sa mnoho diskutovalo o životnejúrovni a sociálnych istotách radovýchobčanov v oboch ekonomicko-sociálnychsystémoch. Takmer polovica respondentovv rôznych typoch prieskumov vyjadrovalanespokojnosť z hľadiska súčasnej životnejúrovne, sociálnych istôt a sociálnej politiky,ktorá postihuje veľkú sociálnu skupinu obyvateľov,hlavne však dôchodcov a nezamestnaných.Relatívne silná tendencia a orientáciaa neoliberalistické prístupy vlády k celémuradu sociálnych opatrení nie je tým najvhodnejšíma najpožadovanejším riešením. Mnohíobčania nedoceňujú občiansku slobodua demokratizáciu, ktorá sa zmenou politickéhosystému dosiahla, ale hodnotia lenbezprostredne sociálny dopad na ich životnúúroveň. To je príčinou nespokojnosti a výhradbez politického hľadiska.nebol pripravený jazykovo ani vzdelaním prediplomatické služby. Navyše veľvyslanci bývalýchsocialistických krajín ho „ignorovali“a rovnako diplomati západných krajín honeakceptovali. Rektorom univerzity v Ankarebol veľmi známy lekár, mal veľkú odbornúi spoločenskú autoritu v Ankare i Turecku.Na počesť mojej návštevy zorganizoval veľkúrecepciu a dohovorili sme sa, že pozve diplomatickýzbor a ja A. Dubčeka a zoznámimho s diplomatmi a vybranými osobnosťamiTurecka. Tak sa mi vlastne podarilo uviesťA. Dubčeka do politických a diplomatickýchulici v Bratislave o tomto zámere, s ktorýmsúhlasil, aby som potom s ním spolupracovalako predseda Snemovne národov až donových volieb.Ktorýsi mysliteľ povedal, že najlepšieuctievanie hrdinov je byť hrdinom sám.Alexander Dubček je časovo poslednýmv slede hviezdnej štvorice slovenskýchštátnikov – Štúr, Štefánik, Hodža Dubček...Aké jeho vlastnosti by si mala zobraťako vzor dnešná mladá generáciaa v čom môže slúžiť ako príklad?OSOBNOSTIS Alexandrom Dubčekom ste sa poznaliuž dlhšie pred rokom 1968 apo vyšedvadsiatich rokoch, mal opäť vstúpiť dopolitického života Československa akojeden z hlavných lídrov. Aké boli vašekontakty a stretnutia s ním v tom čase?A ako to bolo s jeho kandidatúrou naprezidenta Československa?Poznal som ho už dávno pred rokom 1989,keď pôsobil ako politický funkcionár v Trenčíne.Nakoľko pochádzam s tohto regiónu,poznal som Alexandra Dubčeka ako tajomníkaÚV KSS, bol som ako hosť na zasadnutíÚV KSČ v decembri 1967, keď vystúpil veľmikriticky proti generálnemu tajomníkovi ÚVKSČ A. Novotnému, proti metódam a štýluvtedajšej práce strany, proti kríze v spoločnosti.A Dubček preukázal nesmiernuodvahu, statočnosť a vnútornú silu, pretoževeľmi mnoho riskoval. Plénum bolo prerušenépred vianočnými sviatkami a pokračovalov januári 1968, keď sa odvolal A. Novotnýa bol zvolený za generálneho tajomníka ÚVKSČ A. Dubček. To prinieslo veľké občianskenadšenie, spontánnu podporu a úprimnésympatie, prejavované A. Dubčekovi, ktorýsi získal úctu v strane i v spoločnosti. Všetkosa skončilo vstupom spojeneckých vojskVaršavskej zmluvy do ČSSR. Pre neho to malotragické dôsledky a na obdobie dvoch desaťročísa stal „domácim väzňom“ vo vlastnomštáte. Zhodou okolnosti som sa s ním stretolv hlavnom meste Turecka Ankare, keď tukrátko pôsobil ako veľvyslanec ČSSR v Turecku.Bolo to pre neho zložité obdobie, pretožekruhov v Ankare. Strávil som s ním celý týždeňa mnohým nie je známe, že v podstatez Ankary „ušiel“ v maďarskom lietadle, kdeho jeden z pilotov spoznal a v Budapešti naletisku ho už čakala naša bezpečnosť. Týmsa skončila diplomatická dráha A. Dubčekaa nastala etapa jeho dlhoročného „domácehoväzenia“.V roku mal v roku 1989 A. Dubček významnevstúpiť do politiky ako kandidát na funkciuprezidenta Československa, podporovalo hoObčianske fórum i Verejnosť proti násiliu.Údajne však došlo k dohode medzi VPN a OF,že do volieb bude v tejto funkcii Havel a až povoľbách uvoľní miesto A. Dubčekovi.Treba povedať, že A. Dubčeka nepodporovalani M. Gorbačov (intervenoval v Dubčekovneprospech sovietsky veľvyslanecv Prahe). Napriek tomu, že celá Praha bolapolepená nápismi „Dubček na Hrad“, tak ceznoc sa to zmenilo na „Havel na Hrad“.Vo Federálnom zhromaždení bol to Klubkomunistických poslancov, ktorý navrhol A.Dubčeka oficiálne za predsedu FZ ČSSR a jaosobne som ho informoval počas vianočnýchsviatkov v jeho rodinnom dome na MišíkovejBol, je a zostane vzorom čestného a statočnéhočloveka, ktorý v kritických chvíľachpreukázal osobné i občianske hrdinstvo,statočnosť a prirodzenú inteligenciu. Preto sizískal úctu, obdiv a uznanie, bohužiaľ, viacv zahraničí ako doma. Skutočne oprávneneste ho zaradili medzi štyri najvýznamnejšieslovenské osobnosti .Preto si myslím, že bude žiadúce i na našejuniverzite, ktorá nesie jeho meno, zriadiť izbuA. Dubčeka a v predmete politológia zaviesťprednášky o jeho živote a diele.Na besede v Nitre jedna zo študentiekpoložila otázku, prečo je AlexanderDubček známejší a uznávanejší viacv cudzine než v jeho rodnej krajine?Je to skutočne nenormálna situácia, keď A.Dubček je viac hodnotený ako európsky politik,vysoko uznávaný v zahraničí a nedocenenýv Slovenskej republike. Zrejme to vyplývaz mentality slovenského národa, jehopocitu malosti a nedostatku poznaniavlastnej histórie, vlastných osobností,z nedostatku národnej hrdosti,sebavedomia a sebadôvery.65