13.07.2015 Views

Kronika mesta Nitry 2008 - Mesto Nitra

Kronika mesta Nitry 2008 - Mesto Nitra

Kronika mesta Nitry 2008 - Mesto Nitra

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

KRONIKA MESTA NITRY <strong>2008</strong><strong>Nitra</strong> sa stáva mestom kvetovPešia zóna a námestia s prítomnosťou kvitnúcich letničiek a trvaliek, ulice achodníky s premyslene vysadenou mestskou zeleňou – to je znak vysokej mestskejkultúry. Presne takáto chce byť súčasná, ale aj budúca <strong>Nitra</strong>. Primátor Jozef Dvonč už ponástupe do funkcie netajil ambície, že <strong>Nitra</strong> musí zmeniť svoju doterajšiu tvár.Výsledkom jeho doterajšieho úsilia je 150 kvetinových závesov, ktoré sú rozmiestnenéna stĺpoch verejného osvetlenia. Kvetinová výzdoba v tomto objeme je v Nitre ojedinelá.Motoristi, prechádzajúci po hlavných prístupových a pre jazdných trasách mestom – poTriede Andreja Hlinku a Štúrovej ulici, ale aj po Štefánikovej triede v smere na NovéZámky, určite spozorovali kvetinové závesy s vysadenými letničkami. Rovnaká inováciaspríjemňuje turistom, ale aj domácim obyvateľom pobyt v centre <strong>mesta</strong> – na pešejzóne, na Svätoplukovom námestí, na Kupeckej ulici a v Hornom meste, na NámestíJána Pavla II. (bývalom Hradnom námestí). Výsadba kvetinových záhonov je ďalšícielený zámer primátora Jozefa Dvonča. Odborné útvary <strong>mesta</strong> už pripravili lokalityvhodné na umiestnenie takýchto záhonov. Prvou lastovičkou je kvetinový erb <strong>Nitry</strong>, ktorýzdobí trávnik pred budovou mestského úradu. Počiatočným plánom je vyčleniť zhruba1000 štvorcových metrov plochy na výsadbu nových kvetinových záhonov, ktoré budúsituované na celom území <strong>mesta</strong>. Ďalšie plány mesto rozbehlo s Fakultou záhradnejarchitektúry a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Vzmysle projektu by sa od roku 2010 o časť kvetinových záhonov v našom meste malistarať študenti tejto fakulty. Cieľom je zatraktívniť existujúce kruhové objazdy,prístupové cesty do <strong>mesta</strong> a rovnako najviac viditeľné a frekventované plochy.V hradnej katedrále odhalili vykopávky z 9. a 11. storočiaOd februára <strong>2008</strong> sa do lode Dolného kostola Katedrály sv. Emeráma naNitrianskom hrade „nasťahovali“ bádatelia z Archeologického ústavu Slovenskejakadémie vied. Počas Cyrilo-metodských slávností - v rámci Dňa otvorených dverí -začiatkom júla sprístupnili verejnosti dve sondy v podlahe, ktoré odkrývajú pozostatkyživota našich predkov. Archeológovia našli schodisko, viaceré omietky, dlažby, ružence ahroby, dokonca v jednom z nich kostru novorodenca z významného rodu. Dňa 30. júla<strong>2008</strong> im šťastie mimoriadne prialo. Podarilo sa im identifikovať polohu stavby kostola,pravdepodobne veľkomoravského dáta, z druhej polovice 9. storočia. V tretej sonde, podpodlahou katedrály vedľa sakristie, odhalili zachované murivo z kamenných kvádrov,ktoré sú pozostatkami lode kostola sv. Emeráma. Neskôr - v polovici 11. storočia – bolirozobraté na stavbu komorového valu. Pri výstavbe násypu medzi rokmi 1046 až 1060bolo z nej použitých rádovo niekoľko ton. Ide o druhú najstaršiu stavbu na Hrade.Interiér tohto kostola prehĺbili pri ďalších prestavbách. Na výskume sa podieľal tím podvedením PhDr. Petra Bednára z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Tento kostol bolzasvätený Emerámovi. Ide o veľmi starobylé a významné patrocínium. Je možné, žechrám bol od počiatku zasvätený práve tomuto svätcovi, čo súvisí s tunajším pôsobenímbavorskej cirkevnej misie. V interiéri kostola v období 14. až 18. storočia intenzívnepochovávali vyššie duchovenstvo a hodnostárov biskupstva. Preto v tretej sondevýskumu objavili archeológovia okrem vzácnych kamenných kvádrov aj kostru muža.Nejde o úplne najstaršiu stavbu z doterajších hradných nálezov. Mala by tu stáť eštejedna skoršieho dáta. Prvým najstarším je objekt, z ktorého našli malty a stavebnú suť, zveľkej časti použité pri výstavbe veľkomoravského valu v druhej polovici 9. storočia,príp. aj skôr, ktorý chránil hradný kopec. Pri jeho výstavbe bola časť z tohto objekturozobraná a deštrukcia použitá do telesa valu. Voľakedy sa totiž používal stavebnýmateriál z hotových stavieb, ktorý bol „po ruke“ – priamo na mieste. Aj dnešná podoba- 37 -

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!