13.07.2015 Views

Kronika mesta Nitry 2008 - Mesto Nitra

Kronika mesta Nitry 2008 - Mesto Nitra

Kronika mesta Nitry 2008 - Mesto Nitra

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

KRONIKA MESTA NITRY <strong>2008</strong>Nový organ stavalo osem ľudí a trvalo im to približne 3 600 hodín. Organ postavila firmaPflueger Orgelbau z rakúskeho <strong>mesta</strong> Feldkich. Výroba a stavba organa trvala odpodpísanie zmluvy približne 1,5 roka. Hodnota organa je 4,5 mil. korún, do tejto sumy<strong>Mesto</strong> <strong>Nitra</strong> prispelo 1,4 miliónmi Sk, ďalších 200 000 Sk poskytol predseda vládyRobert Fico zo svojej rezervy. Zvyšné, takmer 3 mil. Sk, tvorí okrem menších darovvýťažok zo zbierky veriacich, ktorá ešte stále trvá. Organ v Nitre je prvým organom firmyna Slovensku a jedným z mála nových píšťalových, ktoré sa u nás po roku 1989postavili. Vyrobili ho z ôsmich druhov dreva: z červeného buka, čerešne, horskéhosmreku, jaseňového dreva, bieleho buka, francúzskeho duba, orechového dreva agrenadille – čierneho tropického dreva. V organe je spolu 1104 píšťal, z toho 928 jepíšťal kovových z toho 580 na hlavnom stroji. Najmenšia píšťala má 12 mm. Mámechanické traktúry, 15 registrov, dve transmisie, jeden register je riešený akoVorabzug - povytiahnutím registrového tiahla do polovice sa zapne iba 2 palcový rad,celým povytiahnutím kopletná mixtúra - a jeden ako Wechselschleife. Koordinátorom aumeleckým dozorom projektu bol Mgr. Stanislav Šurin.Polmesiac na vojenskom cintoríne nezasvietiVyše päťdesiat pomníkov sa uloží do tvaru polmesiaca. Taká je predstava Turkov,ktorí plánujú v Nitre zhromaždiť z celého Slovenska hroby svojich vojakov z prvejsvetovej vojny. Turecké pomníky mali byť rozmiestnené v tvare národného symbolu naúzemí storočného vojenského cintorína v Nitre. <strong>Mesto</strong> však tento návrh odmietlo.Narušilo by to jedinečnú atmosféru a výraz vojenského cintorína. Sú tu totiž tesne vedľaseba pochovaní vojaci, ktorí možno po sebe strieľali. Cintorín nemá oddelenie Srbov,Rusov, Rakúšanov, Čechov či Turkov, všetci sú pokope. Podľa hlavného architektaStanislava Babčana by samostatná turecká časť celé poňatie pokazila. Turci si vyhliadliuž aj náhradnú lokalitu. Polmesiac z pomníkov by mohol vyrásť aj na najnovšomnitrianskom Cintoríne Svätého Cyrila a Metoda na Cabajskej ceste. <strong>Mesto</strong> navštívianajvyšší tureckí velitelia, aby tento zámer prerokovali s primátorom. Iniciátorommyšleinky je viceprezident Slovensko-tureckej obchodnej a priemyselnej komory RüštüLičina. V Nitre je 28 tureckých hrobov, čo je najviac z celého Slovenska. Časť z nich všakbola zničená počas komunistického režimu v 70. rokoch, do hrobových miest začalipochovávať civilistov. <strong>Mesto</strong> preto Turkom sľúbilo, že zhanobené hroby zrevitalizuje.Rekonštrukcie by sa mal dočkať aj celý vojenský cintorín. Betónové pomníky súzvetrané, vandali z niektorých odmontovali tabule. Opraviť by sa mala aj socha vojaka vstrede cintorína vyrobená z pieskovca. Zvažuje sa vytvorenie kópie z odolnejšiehomateriálu. Náhrobné dosky budú z prírodného kameňa. Na obnovu hrobov svojichvojakov by mohli prispieť aj ich krajiny. Podľa viceprimátora Štefana Štefeka, namestskom úrade pripravujú list, ktorý zašlú na jednotlivé zastupiteľstvá. Na území <strong>Nitry</strong>bol v čase prvej svetovej vojny veľký lazaret. Vozili sem ranených z rôznych bojovýchoblastí. Často sa nerozlišovalo, či ide o spojencov alebo nepriateľov. To vysvetľuje, prečosú na jednom mieste pochovaní vojaci toľkých národností.V Párovských hájoch sa začína stavebný boomObyvatelia mestskej časti <strong>Nitry</strong> Párovské Háje prejavili o stretnutie s primátorom<strong>Nitry</strong> Jozefom Dvončom mimoriadny záujem. Po rokoch stagnácie, keď u nich – ako sahovorí: „Dávali líšky dobrú noc“, sa tu vďaka rozmáhajúcej sa bytovej výstavbe rozbiehanový život. Okrem primátora Jozefa Dvonča pred občanov predstúpili aj poslanci za tútomestskú časť na čele s predsedom VMČ č. 5 Milanom Burdom. Schôdzu otvoril a viedol- 59 -

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!