Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
a priťahuje. Mágia masky je silná. Maska je zastúpená v kultoch a mýtoch,<br />
v živote prírodných národov, v ľudovom zvykosloví. Bola už v antickom<br />
divadle, v commedie della arte, v barokových hrách. V benátskych karnevaloch,<br />
v romantizme, symbolizme, surrealizme..., aj v našich fašiangoch<br />
i v nespočetných maškarádach dnešných dní. Masky sú aj súčasťou smiechovej<br />
kultúry ľudstva (M. M. Bachtin). Je ich množstvo druhov a typov.<br />
Masky inšpirovali aj počiatky moderny, expresionizmus a kubizmus. Vo<br />
všeobecnosti fantáziu metamorfóz – premien ľudských tvárí a charakterov.<br />
Vo filozofických významoch je to skrývanie, zatajovanie tej pravej podoby<br />
a podstaty tých, ktorí sa chcú či musia maskovať. Masky! V obrazoch Attilu<br />
<strong>Duncsák</strong>a sú masky biele, farebné a pestrofarebné. Masky bez očí, avšak<br />
s dychtivými ústami. Masky s úsmevom, aj bez úsmevu. Masky pokojné,<br />
meditujúce, ale aj znepokojené chaosom karnevalu, ruchom ulice, vírom<br />
života. Sú to aj masky v obraze Koniec storočia, v diptychu Výklad i v kompozícii<br />
Osud (1999 – 2003). Ich prázdne pohľady a pokoj oživujú gestá rúk,<br />
ktoré hovoria za mĺkvu pantomímu tvárí ukrytých pod maskami. Hranica<br />
a rozdiel medzi skutočnou tvárou a maskou sa prelína a stráca. Masku má<br />
kráľ aj klaun, dievča z parížskej ulice, Benátčania a všelijaké iné maškary<br />
z panoptika ľudí, postáv, figúr a figurín okolo nás a trochu aj v nás. V tomto<br />
zmysle a psychickej pôsobnosti majú tieto masky a ich zobrazenie symbolický<br />
význam.<br />
Popri veselých maskách s úsmevom, úškrnom, grimasou sú v obrazoch<br />
A. <strong>Duncsák</strong>a aj masky vážne a smutné. Sú to masky znepokojenia a neistoty.<br />
Masky metafyzickej úzkosti. Už to nie je len strach z prázdna v priestore,<br />
ale aj obava z absencie duše a citu v človeku, v jeho konaní a správaní sa.<br />
Tieto masky bezduchých manekýnov pripomínajú postavy z obrazov<br />
talianskych maliarov metafyzickej maľby, G. de Chirica, C. Carru. Tieto<br />
masky sú tajomné a snové. Majú však aj iný, znepokojujúci význam. Pripomínajú<br />
odľudšteného, mechanického človeka, bábku, figurínu. Človeka,<br />
ktorý nemá vlastnú vôľu, nepozná cieľ a zmysel svojho života. Človeka,<br />
s ktorým manipuluje moc, peniaze, zlo a tí silnejší manipulátori. Túto<br />
symboliku a výstrahu priniesli do moderného umenia po roku 1912, resp.<br />
1914 talianski metafyzici a niektorí predstavitelia dadaizmu. Oni priniesli<br />
mestské a civilistické žánre, nadovšetko vyzdvihovali slobodu a tvorivosť,<br />
odmietali konvencie a boli majstrami techník nielen maľby, ale aj koláží<br />
a montáží. Túto filozofiu a techniku maľby ako vôľu, schopnosť i zodpovednosť<br />
plne ctí aj <strong>Attila</strong> <strong>Duncsák</strong> ako nadčasovú hodnotu tvorivého kréda<br />
svojho umenia i seba samého. Aj on je špičkovým majstrom v technike<br />
„maľovanej koláže“. V jej sugestívnej podobe sa spája mágia novodobého<br />
hyperrealizmu s kúzlom dávnej techniky „oka klamu“ (trompe l´oeil).<br />
Všetky obrazy ateliéru-galérie a bytu A. <strong>Duncsák</strong>a prekonávajú, prerastajú<br />
rámec tohto neveľkého prostredia. Pôsobnosť týchto obrazov je<br />
oveľa, oveľa väčšia ako ich komorné formáty (80 x 60, 90 x 70, 135 x 100<br />
cm). V skladbe obrazových prvkov a tvarov spočívajú tieto kompozície<br />
pevne v sebe. Zároveň sú to však otvorené a roztvorené divadlá a hry.<br />
Otvára ich dynamika maliarskeho gesta a rukopisu. Niečo ako javiskovo-obrazový<br />
pohyb. Roztvára ich farebná explozívnosť, silná a účinná aj<br />
v monochrómne ladených maľbách. Najsilnejšia je ich vnútorná explozívnosť.<br />
Výbušnosť. Náboj, koncentrovaná sila v čase a v pohybe obrazových<br />
dejov, udalostí a príbehov. V časových reláciách sa tieto obrazy pohybujú<br />
v polarite i v kontinuite, ktorá siaha od antiky až po súčasnosť. V týchto<br />
rovinách, ako hovorili už klasici, všetko so všetkým súvisí a všetko plynie<br />
ďalej. Súvislosti a pohyb raz predstavuje prechádzka po meste, inokedy<br />
bábkové divadlo, potom aj meditácia, sen, spomienka. Mnohé sa v <strong>Duncsák</strong>ových<br />
obrazoch deje v exteriéroch – v Paríži, v Benátkach, v starom<br />
Užhorode i na území Sirén (s tušenou prítomnosťou Orfea). Iné sa odohráva<br />
v chránenom „hájemství zraku“ (F. X. Šalda) a duši umelca, v jeho<br />
ateliéri. V rovnomennom obraze V ateliéri (1993) vidíme postavy, polofigúry,<br />
tváre, profily i dievčenský akt... Je tu aj maliar, sú tu hrdinovia zo Shakespeara,<br />
z Velazquezových obrazov, z doby dávno minulej, z budúcnosti?<br />
Je toho veľa v náznakoch, v tušených možnostiach, v možnej skutočnosti.<br />
To všetko v prevládajúcich teplých, hnedých, okrových pigmentoch. A protiklad:<br />
Stretnutie s anjelom (1991). Dvojica. Modrý monochróm. Modrá<br />
atmosféra ducha a duší. Pohľady a náznaky gesta jemných rúk. Prúdenie<br />
vzduchu a viery. Odkaz? Zvestovanie? Posolstvo? Všetko.<br />
V roku 1999 namaľoval <strong>Attila</strong> <strong>Duncsák</strong> obraz-temperu Koniec storočia,<br />
100 x 100 cm (označený aj ako Krajina na konci storočia). To, čo sa deje na<br />
Otec, Užhorod, 1940<br />
Apám, <strong>Duncsák</strong> János<br />
6
Change language