You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
som už vtedy bol rozhodnutý, že v Sovietskom zväze nechcem zostať. Kultúra<br />
bola v takých mocenských rukách, že ak človek chcel prežiť, musel sa<br />
zaradiť, božechráň filozofovať a vyjadriť svoj názor. Zažil som na vlastnej<br />
koži, aký je rozdiel medzi skutočným umením a straníckym pohľadom na<br />
umenie. Vnútorne som sa s tým nemohol zmieriť. Videl som osobné tragédie<br />
umelcov, ktorí mali napríklad budapeštiansku alebo pražskú školu a po<br />
návrate domov sa doslova demoralizovali, tvorili socialistický realizmus,<br />
a skutočné umelecké diela tajne skladovali v pivniciach alebo na povalách,<br />
lebo sa ich báli verejne ukázať. Bolo to pre mňa veľké trápenie, hoci som bez<br />
problémov vystavoval sklo a keramiku a s potvrdením, že som vystavoval aj<br />
v Ermitáži, som mal všade otvorené dvere.<br />
Sedem rokov trvalo, kým sa <strong>Duncsák</strong>ovci, už aj s dvoma synmi, mohli<br />
vysťahovať do Košíc, kde žil Attilov brat. Spočiatku pokračoval v monumentálnej<br />
tvorbe, robil keramické steny v rôznych objektoch. Čoskoro však<br />
vznikol cyklus obrazov Rozprávka o Košiciach z jeho potuliek po historických<br />
uličkách mesta, do ktorých zakomponoval vlastné zážitky a predstavy.<br />
Miluje intímne zákutia Košíc, kochá sa v starých dvoroch v centre mesta,<br />
hľadá si miesta, odkiaľ vidno veže kostolov. Rád sedáva v kostoloch, obdivuje<br />
vitráže, sochy, kamennú majestátnosť, premýšľa a filozofuje. Hlboké<br />
zážitky dostávajú rôzne podoby na jeho obrazoch. Námety jeho obrazov sú<br />
jedinečné a nezameniteľné meditatívnosťou tajomného priestoru a prelínaním<br />
sa s konkrétnymi postavami i vecami. V neopakovateľnom obrazovom<br />
priestore predkladá divákovi svoje životné skúsenosti i pocity.<br />
V roku 1986 sa mu prvýkrát, ešte so sovietskym pasom, podarilo dostať<br />
na západ. Jeho prvá cesta viedla, samozrejme, do Talianska, do Florencie,<br />
Benátok, Ríma. Pred Michelangelovými sochami stál so slzami v očiach,<br />
lebo nemohol uveriť, že to, čo vidí, je skutočnosť. Ten pocit nevie vypovedať<br />
ani po rokoch, keď človek celý život žije v presvedčení, že sa nikdy nedostane<br />
za hranice a odrazu je tu, slobodne sa prechádza a obdivuje najkrajšie<br />
umelecké diela.<br />
Trápi ho dramatická dilema, či tvoriť, žiť umením alebo tvoriť tak, aby<br />
si mohol aj zarábať. Na to nedal odpoveď zatiaľ nikto, ani Rembrandt, ani<br />
Picasso. Ak ti dá niekto objednávku, už nikdy nenamaľuješ obraz tak, ako<br />
keby si ho namaľoval slobodne a nezáväzne. A keď niečo vytvoríš a predáš,<br />
potom ti plače duša, prečo si to predal. Na otázku, kedy v sebe objavil vlohy<br />
na výtvarné umenie, odpovedá so srdečným smiechom, že neustále pochybuje,<br />
či ich vôbec doteraz v sebe objavil.<br />
– Keď si veľkú časť svojho života pozeral na ruské ikony, na talianske<br />
umenie, keď si denne dýchal atmosféru Ermitáže a Nevského prospektu,<br />
muselo to v tebe zanechať hlboké stopy. Teším sa, že som niečo v živote<br />
dokázal, v porovnaní s tým, čo už bolo vytvorené. A svoju dušu, to, ako si<br />
prežil celý život, predkladáš na svojich obrazoch. Vnútornú bohatosť života<br />
nemôžeš skryť, vidno ju v tvojom diele.<br />
Ako nežnú dušu Pierota.<br />
Marta Szattlerová<br />
Euroreportplus, jún – júl 2006<br />
„Zážitky zo sveta vyjadriť v obrazoch“<br />
<strong>Attila</strong> <strong>Duncsák</strong><br />
Vyznanie akademického maliara<br />
Narodil sa v Užhorode v roku 1940. V rodisku sa učil maľovať na päťročnej<br />
strednej umeleckej škole, v štúdiách neskôr pokračoval v Petrohrade<br />
(vtedajšom Leningrade), diplom získal z odboru keramika a sklárstvo. Po<br />
návrate do rodného mesta sa nemohol venovať svojmu odboru – v meste<br />
nebola ani továreň na keramiku, ani skláreň; iba z času na čas sa mohol<br />
zaoberať sklom, ak sa dostal do Ľvova alebo inam. Poldruha desaťročia<br />
pracoval doma, robil monumentálne práce. V osemdesiatom druhom sa so<br />
svojou rodinou presťahoval do Košíc. Keďže tu nemal možnosť vykonávať<br />
tieto práce, presedlal na maľovanie. Z niečoho totiž bolo treba žiť.<br />
– Odvtedy tu žijem, vystavujem. Po nežnej revolúcii, ale aj pred ňou bola<br />
možnosť cestovať do zahraničia. Podarilo sa mi dostať sa do takých múzeí,<br />
o ktorých som dovtedy iba sníval. I keď v Petrohrade je mnoho dobrých<br />
múzeí, stačí spomenúť Ermitáž. Tak som sa v tejto oblasti dostal v Petrohrade<br />
k obrovským možnostiam. Aj škola bola vynikajúca.<br />
10
Change language