Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
tichou vytrvalosťou si udržal právo na svoje sny, na vysnívaný svet. Presne<br />
volím slová, nejde o vymyslený svet, vysnívaný svet nie je vymyslený, ale<br />
skutočný, existujúci, život druhej strany našej duše. Niekedy je tmavý, tienistý,<br />
niekedy zas s jeho pomocou možno vydržať ťarchu bdelosti. <strong>Duncsák</strong>ove<br />
sny sa odohrávajú v hlbších kultúrnych vrstvách európskej duše, sú<br />
plné významov, symbolov, asociácií, ktorých značná časť je zrozumiteľná<br />
pre človeka inej európskej kultúry. V skutočnom živote – z geografického<br />
hľadiska – boli pre neho určujúce pobyty v Benátkach a vo Francúzsku. Má<br />
to aj hlbšie príčiny – <strong>Duncsák</strong> pochopil význam toho, že v Košiciach bola<br />
postavená – smerom na východ – najvzdialenejšia katedrála francúzskeho<br />
typu, Benátky sa zas zmenili na jeho obrazoch v symboly.<br />
Pozerajúc na <strong>Duncsák</strong>ove obrazy je prvým povrchným dojmom obrovský<br />
dynamický vír, takmer chaos, akoby bezprostredne po stvorení sveta<br />
alebo pred jeho zánikom. Alebo je takým proces stáleho tvorenia? Ten, kto<br />
ostane pri tejto povrchnosti, pochopil iba málo. Napriek ich dynamizmu<br />
ide o „stojace“ obrazy a <strong>Duncsák</strong> prinúti dnešného diváka, zvyknutého na<br />
pohyblivé obrazy, zastaviť sa a čítať jeho obrazy, vnoriť sa do nich. Jeho<br />
obrazy charakterizuje napätie medzi viditeľnou skutočnosťou a predstavou,<br />
t. j. existenciou skutočnosti pod povrchom. Zdá sa, že ide o hru, ale<br />
je to nová pasca. Na jeho obraze Rozhodnutie hrajú hráči s kockami. Iba<br />
dovtedy je to hra, kým kocka spadne na stôl, v tom momente je o všetkom<br />
rozhodnuté a hra sa mení na ruskú ruletu – pravidlá sú pravidlá, treba ich<br />
dodržať, je koniec náhode a koniec hry. Benátske karnevaly sa neodohrávajú<br />
iba v Benátkach, ukrývanie sa za masku a jeho grotesknosť nie je iba<br />
pretvárkou, ale aj tajomnosťou a je súčasťou nášho každodenného života.<br />
Život – Divina commedia, my sami sme jeho divákmi i hercami. Maliar sa<br />
nielen pozerá, ale nás aj vidí, preto maľuje svoje autoportréty s bábkami.<br />
Preberá na seba rolu niekdajšieho dvorného blázna – jedným okom sa<br />
smeje a druhým plače, zo smiechu nám náhle povie do očí tú najotrasnejšiu<br />
vážnu pravdu a počíta s tým, že môže za to dostať hrsť zlata, alebo<br />
kopanec. Na jednej strane maškary, šašovia, blázni, Dohoda, Finále a autoportréty<br />
na strane druhej.<br />
V jeho maliarstve zanechala rozhodujúcu stopu tá skutočnosť, že na<br />
vysokej škole ukončil odbor keramika-sklárstvo. Hoci svoje obrazy vytvára<br />
štetcom, narábanie s materiálom a dynamika v jeho maliarstve pripomína<br />
efekt a pestrofarebnosť roztavenej sklenenej masy. (Aj tu sa objavujú<br />
Benátky a blízky ostrov Murano, ako neprekonateľná domovina sklárskeho<br />
umenia.) To mohlo byť aj príčinou faktu, že si vybral za maliarsky materiál<br />
temperové farby – tento materiál charakterizuje transparentný ráz farby,<br />
prenikajúce svetlo, splývanie, jagavosť a intenzita farby. Toto všetko nachádzame<br />
na <strong>Duncsák</strong>ových obrazoch.<br />
<strong>Duncsák</strong> stvoril svoj vlastný svet a tento prehlbuje, zdokonaľuje.<br />
V jednej zo svojich posledných charakteristík som o ňom napísala, že svet<br />
jeho formy sa v posledných rokoch stal monumentálnejším. Tento proces<br />
trvá ďalej a ja to považujem za pozitívum – charakter a dramatickosť jeho<br />
tém sa tým prečistia, dozrejú. Zákonitým pokračovaním jeho doterajšieho<br />
sveta sú abstraktné maľby, ktoré sa objavujú medzi novšími dielami – Virtuálne<br />
krajiny, Znaky.<br />
<strong>Attila</strong> <strong>Duncsák</strong> sa v roku 1982 preto usadil v Košiciach, aby sa dostal<br />
bližšie k Európe a vybojoval si svoje miesto v novej domovine, ktorej organickou<br />
súčasťou sú aj tu žijúci Maďari. Uskutočnenie toho nezáviselo iba od<br />
našej schopnosti prijímať, ale <strong>Attila</strong> <strong>Duncsák</strong> pre to musel tvrdo pracovať.<br />
Spoločnosť maďarských výtvarných umelcov Slovenskej republiky mu udelila<br />
Cenu roka a Košice sa stali jeho domovom.<br />
Ak o umelcovi na jeho jubilejnej výstave možno úprimne povedať, že<br />
jeho umenie sa podobá jemu samému a že vo svojom svete je schopný ešte<br />
otvárať nové dvere, tak sa to vyrovná úprimnému blahoželaniu.<br />
Fotka s trúbou, 1964<br />
Trombitás fotó<br />
PhDr. Klára Kubička Kucsera, kunsthistorička<br />
Új szó, 19. júna 2000<br />
S nežnou dušou ako Pierot<br />
<strong>Attila</strong> <strong>Duncsák</strong> sa narodil roku 1940 v Užhorode. Na Vysokej umelecko-priemyselnej<br />
škole v Sankt Peterburgu vyštudoval odbor Umelecké<br />
sklo a keramika. Vystavoval na Ukrajine, v Ruskej federácii, na Slovensku,<br />
8