Lovu Zdar 1-2/2017

vanom článku. Medzičasom prišla
správa, že našli sviňu, ktorú sme
s Mátém „premohli“, teda aj som
strelil atlaského diviaka, aj nie...
Jocó poznamenal, že nasledujúci
deň, keď už odídu všetci hostia, sa
aj v Sedmohradsku nájdu všetky
kance a medvede...
Už sa stmievalo, keď predo mnou
s obrovským hrmotom narazil do
predného skla auta obrovský hmyz.
Kaled, ktorý šoféroval, sa veľmi zľakol
a vykríkol, či to bola sova a aká?
Odpovedali sme zvedavo, pýtali
sme sa zvedavo. Upírova?
Takto sa rodia legendy
Kaled myslel na netopiera, ale
rýchlo si nespomenul na jeho maďarské
pomenovanie. Zrejme takto
nejako sa rodia veľké legendy ako
čupakabra, Lochnesská príšera či
Yeti. Keď jeden Tunisan hovoriaci
lámanou maďarčinou vidí namiesto
chrobáka cicavca a vysvetlí
svojim dôverčivým maďarským
priateľom, že je to doposiaľ nikdy
nevidený vták cicajúci krv...
Do Tunisu sme dorazili neskoro
večer, kde nás naši ctení hostitelia
prekvapili tým, že nás ubytovali
v päťhviezdičkovom Afrika hoteli,
na pešej zóne hlavného mesta.
Samozrejme sme neostali bez
odborného programu. Večerali sme
s pánom menom Abdelmajid Dabbar,
ktorý je riaditeľom tuniského
Úradu ochrany životného prostredia.
Dobre sme sa porozprávali
o poľovníctve a ochrane prírody.
Bolo zaujímavé rozprávať sa so zeleným,
ktorý vidí úlohu poľovníctva
pri udržiavaní rozmanitosti prírody
reálne. Vyskytol sa aj menší konflikt,
pretože Jocó nechcel ochutnať
miestnu špecialitu artičoku s tým,
že sikulovia nejedia vrany. Len
ťažko sa ho podarilo presvedčiť, že
jedlo nepripravujú z na brehoch žijúcich
kaviek (csóka), ale z rastliny.
Navštívili sme Centrum
hospodárenia s divou zverou
Na druhý deň sme navštívili
tuniské Centrum hospodárenia
s divou zverou, kde rozhodujú
o veciach súvisiacich s miestnych
poľovníctvom. Tu majú poľovníci
k dispozícii menšie múzeum,
ubytovňu, strelnicu a honosne
vybavenú pracovňu. Práve vtedy
organizovali konferenciu zameranú
na hospodárenie s divou zverou
v rámci prestavby tuniského poľovníckeho
systému.
V tejto rozprávkovo krásnej
severoafrickej krajine je dvadsaťštyri
plus jeden regiónov, z ktorých
disponujú všetky vlastným
poľovníckym právom. Stretli sa tu
zástupcovia regiónov a odborníci –
ochranári so zapojením zástupcov
štátu venujúcich sa hospodáreniu
s divou zverou, na túto konferenciu
sme mali oficiálnu pozvánku aj my.
Maďarskú delegáciu vítali veľkým
potleskom a požiadali nás o krátku
reč. Zaprial som im veľa šťastia pri
ich práci a ponúkol som im, že z Maďarska
im radi poskytneme pomoc.
Väčšinou sa poľuje
na diviaka
V Tunisku sú popravde dve typické
poľovné územia. Severné hornaté
s Atlasom a južné púštne so Saharou.
Väčšinou sa poľuje na diviaka,
pretože v krajine sa nachádzajúce
niektoré druhy sú chránené (napr.
addax, oryx juhoafrický, paovca
hrivnatá, rimm – gazela, atlaský
jeleň, hyena pruhovaná). Úlovky
zvykli spestrovať početne zastúpené
jedince šakala zlatého. Chodí
Pekný kanec
sem veľa talianskych a francúzskych
hosťujúcich poľovníkov, ktorí
poľujú najmä na nízku zver (kuropta
červená, prepelica obyčajná,
kačice), ale miestnym je sympatickejšia
poľovnícka kultúra a model
hospodárenia s divou zverou
u Nemcov, Rakúšanov a Maďarov.
V Tunisku je
25 regiónov, z ktorých
disponujú všetky
vlastným poľovníckym
právom.
Miestny občan, ak chce začať
s naším ušľachtilým športom, musí
predložiť žiadosť, ktorá je podľa
ochoty úradu vybavená za pol až
tri roky. S ňou môže poľovať kdekoľvek
okrem národných parkov,
kde je lov zakázaný. Teraz sa snažia
o zavedenie poľovníckych skúšok,
dokonca podľa maďarského vzoru,
vyžadujúc prísne teoretické a praktické
znalosti, následne by chceli
reorganizovať využívanie území.
So smútkom v srdci sme sa lúčili
s novými priateľmi na tuniskom
letisku. Tento kratučký výlet nestačil
na to, aby sme lepšie spoznali
tento priateľský štát a v ňom
žijúcich obyvateľov, ale verím, že
sa onedlho budeme môcť vrátiť
a návštevu korunujeme úspešnejšou
poľovačkou.
•
Lovu zdar! – č. 1-2 – 2017 59