míľniky dvoch tisícročí - ROZMER | časopis pre kresťanskú ...

že keby nespal a vôbec nerobil niè iné, tak
by mal na vytvorenie každého obrazu
menej ako 5 minút. Iný prameò dokonca
uvádza, že za jeden deò nakreslil 16 031
obrazov. Podobne i poèet básní, ktoré napísal
Šrí Èinmoj, dosahuje neuverite¾né kvantá.
Dokonca za jeden jediný deò to bolo
vraj rekordných 843 básní. Ani ony však
nepôsobia ako presvedèivý dôkaz o nadaní,
èi až genialite svojho tvorcu. On sám však
rozhodne netrpí nedostatkom sebavedomia
vzh¾adom na svoju umeleckú èinnos . Preto
môže o svojich veršoch, ktoré sa nevyznaèujú
nijakou zvláštnou umeleckou kvalitou,
vyhlási : „Príde èas vzletu storoèia, keï
milióny a miliardy h¾adajúcich budú recitova
a opakova niektoré z básní, ktoré
vy recitujete tu a niektoré ïalšie básne,
ktoré som napísal. (…) Neštudovali ste
Védy a Upanišády v sanskrite a ani ich
študova nemusíte. Keï študujete moje
básne v rovnakom duchu ako h¾adajúci v
dávnych dobách študovali a recitovali
Védy a Upanišády, môžete dosiahnu oslobodenie.“
No v skutoènosti je Šrí Èinmoj aj
v umeleckej oblasti pre svojich žiakov géniom
obdivovaným za všetko, èo vytvorí
alebo predvedie. Dobrým príkladom toho,
ako rozdielne možno interpretova tú istú
skutoènos , je výrok jedného Èinmojovho
hudobne vzdelaného žiaka, ktorý vysvet¾oval
Èinmojovu neschopnos hra na hudobný
nástroj ako „nádhernú božskú nezávislos
od systému našej hudby“. Aj na Èinmojovu
umeleckú èinnos totiž jeho žiaci
samozrejme nazerajú celkom nekriticky
ako na prejav ich božského majstra.
Kult osobnosti
a manipulácia
Pomer žiaka k svojmu majstrovi
(guru) sa v plnej miere urèuje pravidlami
zasvätenia alebo dikshami. Ako vysvet¾uje
Èinmoj: „Diksha (zasvätenie) znamená
obe , ide o sebaodovzdanie. Guru odovzdáva
žiakovi èas svojho životného
dychu a žiak dáva majstrovi s¾ub, že z
celej duše a až do konca svojho života
bude majstrovi verný a že svojmu majstrovi
bude bezpodmieneène slúži .“ Všetko
v tomto hnutí sa potom odvíja na
poèes tohto guru, ktorý je pre svojich žiakov
všetkým. Dobrým príkladom v tom
môže by firma Madal Bal, v ktorej pracujú
výhradne žiaci Šrí Èinmoja a ktorá podniká
napríklad v dovoze železiarskeho tova-
ru a potom financuje aj rozlièné Èinmojove
aktivity. Každý návštevník tohto podniku
si musí všimnú , aké nároèné je nájs
takého pracovníka, ktorý by na svojom
odeve nenosil nápis obsahujúci Šrí Èinmojovo
meno. Poèítaèe v tejto firme zdravia
svojho užívate¾a Šrí Èinmojovými výrokmi,
z reproduktorov neustále znie len hudba
Šrí Èinmoja atï. V súèasnosti dokonca žiaci
v nemeckom Heidelbergu stavajú Šrí Èinmojovi
prvý chrám.
Takýto obdiv a závislos je potom
samozrejme možné využi na manipuláciu
so žiakmi. Šrí Èinmoj sa však ohradzuje
proti tomu, že by išlo o skutoènú závislos .
Vysvet¾uje to svojim žiakom takto: „V hlbšom
zmysle však vidíš, že si aj naïalej užívaš
slobodu. Len ju teraz používaš na to,
aby si poèúval svojho majstra.“ Podobne
vyznieva aj výzva z istého Šrí Èinmojovho
prejavu: „Existuje len jeden dôvod, pre
ktorý žiadam ¾udí, aby opustili Centrum.
A to je neposlušnos . Som ochotný takmer
všetko, èo robíte, prijíma alebo tolerova ,
ale neposlušnos nie. (…) A tak vám všetkým
hovorím: Prosím, prosím, nebuïte
neposlušní. Keï ma neposlúchate, revoltujete
proti vôli Najvyššieho, ktorý je vo
mne.“ Inokedy to Šrí Èinmoj formuluje ešte
jasnejšie: „Želám si, aby ste od dnešného
dòa každé moje prianie brali ako Boží príkaz.
Inak si svojou neposlušnos ou budete
kopa svoj vlastný hrob.“ A aj keby sa žiakovi
videlo, že taká poslušnos nie je pre
neho dobrá, je naïalej presvedèovaný:
„Vaša myse¾ povie, že ma nasledujete ako
pes, ale vaše srdce odvetí: Idem, pretože
chcem by s ním. Chcem by jednotný
s vô¾ou svojho majstra.“ A žiak má potom
. . . . . Rozmer 2/99 . . . . .
vyzna : „Je to moja vô¾a, robi vždy to, o èo
ma on požiada. Nezáleží na tom, o èo ma
požiada – ako hrdina to vykonám. Neurobím
to preto, že som sa odovzdal do jeho
vôle, ale preto, že je to moja vô¾a, moja
túžba.“ Do príslušnej èinnosti sa potom žiak
manipuluje jednak poukázaním na city, jednak
neurèitými znakmi a naznaèeniami.
Také pokyny totiž vedú oddaných vyznávaèov
k ešte väèšej aktivite a obetavosti, než
je v skutoènosti prikázaná. Tak dokáže Šrí
Èinmoj hovori k svojim žiakom ve¾mi citovo:
„Moje sladké a božské deti. Vo vonkajšom
svete máte svojich rodièov. Vo vnútornom
svete máte (jedného) otca navždy
a naveky. A on zostane vaším otcom pre
veènos a jeho meno je Šrí Èinmoj.“ Ako
odplatu oèakáva oddanú lásku od svojich
žiakov: „Najprv si len nieko¾ko minút opakujte:
Milujem môjho Guru, milujem
môjho Supreme. Jeden deò, jeden týždeò,
jeden mesiac, jeden život; urobte si z tejto
vety mantru.“
Týmito prostriedkami potom možno
vybièova vyznávaèov k stále väèším a väèším
výkonom: „Tento mesiac, apríl, sa
chýli ku koncu, ale nepriate¾ské sily zostávajú
v tomto roku, najhoršom z najhorších,
pri sile až do konca júna alebo júla.
Prosím vás, moji drahí, vyberte si stranu
Supreme, postavte sa na stranu Supreme.
Bojujte, bojujte proti nepriate¾ským silám
a umiestnite ví azstvo k nohám nášho
Pána, milovaného Supreme. Buïte statoèní,
buïte statoèní, bez spánku, bez dychu,
buïte statoèní, buïte bez prestania statoèní
a prineste ví azstvo k nohám Supreme.“
Výzva k stále väèším výkonom sa však
netýka len duchovnej oblasti.
. . . . . 9 . . . . .
�oto: A. MRÁKOVÁ